9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/80

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1) (nariadenie o SSM),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená Európska centrálna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (2),

—

so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2014 z marca 2015 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci SSM) (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 17. septembra 2014, ktorým sa vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu Európskej centrálnej banky (ECB/2014/39) (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 4. februára 2014, ktorým sa určujú úverové inštitúcie podliehajúce komplexnému hodnoteniu (ECB/2014/3) (6),

—

so zreteľom na nedávnu prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad, najmä na revíziu normalizovaného prístupu k úverovému riziku a revíziu merania operačného rizika,

—

so zreteľom na komplexné hodnotenie, ktoré vykonala Európska centrálna banka medzi novembrom 2013 a októbrom 2014 (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/534 zo 17. marca 2015 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (ECB/2015/13) (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (9) (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM)),

—

so zreteľom na dohodu medzi Európskym parlamentom a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola Jednotná rada pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (11),

—

so zreteľom na správu s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie o podaní žaloby proti Česku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a Švédsku na Súdnom dvore Európskej únie za nevykonanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (2014/59/EÚ),

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2015 o bankovej únii a prechodnom mechanizme financovania pre jednotný fond na riešenie krízových situácií,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o hodnotení a výzvach v súvislosti s nariadením EÚ o finančných službách: vplyvy a cesta vpred k účinnejšiemu a efektívnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy (13),

—

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie (COM(2015)0587),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0033/2016),

A.

keďže banková únia (BÚ) je neoddeliteľnou súčasťou menovej únie a základným stavebným kameňom skutočnej hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a keďže účasť na nej je otvorená členským štátom, ktorých menou nie je euro;

B.

keďže BÚ je nástrojom na zabezpečenie stability a obnovu dôvery v banky eurozóny, posilnenie finančnej integrácie, zníženie rizika v európskom bankovníctve a morálneho hazardu, prerušenie väzby medzi štátmi a bankami a podporu deľby rizika v rámci menovej únie;

C.

keďže BÚ hrá kľúčovú úlohu pri financovaní investícií a teda pri posilňovaní rastu a vytváraní pracovných príležitostí v celej EÚ;

D.

keďže v bankovej únii by jednotný súbor pravidiel mal dopĺňať jednotný mechanizmus dohľadu (SSM), jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) a vysoká a jednotná úroveň ochrany vkladov a účinný fiškálny zabezpečovací mechanizmus na úrovni EÚ;

E.

keďže SSM je prvým pilierom bankovej únie a jeho cieľom je zabezpečiť jednotný a ucelený dohľad nad bankami zúčastňujúcich sa členských štátov, vytvoriť rovnocenné podmienky na bankovom trhu a prispievať k bezpečnosti a finančnému zdraviu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému pri súčasnom rešpektovaní rôznorodosti bánk a ich obchodných modelov;

F.

keďže Európska centrálna banka (ECB) dodnes dostatočne nezohľadňuje zásadu proporcionality v súvislosti s činnosťami dohľadu;

G.

keďže SRM je druhým pilierom bankovej únie a jeho cieľom je zabezpečiť jednotné pravidlá a postupy a spoločný proces rozhodovania v záujme plynulého riešenia problému bánk na pokraji úpadku s minimálnym dosahom na zvyšok finančného systému, reálnu ekonomiku, bežných občanov alebo verejné financie v celej Európe;

H.

keďže tretí pilier BÚ doteraz spočíva v aproximácii vnútroštátnych systémov ochrany vkladov, a návrh na európsky systém ochrany vkladov, ktorého cieľom je postupne zabezpečiť jednotnú úroveň ochrany vkladov, len nedávno predložila Komisia a bude predmetom rozhodnutia spoluzákonodarcov prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu;

I.

keďže nariadenie o SSM a nariadenie o SRM vyžadujú, aby boli vytvorené nové orgány v rámci SSM, najmä dozorná rada ECB – a aby SRM – najmä Jednotná rada pre riešenie krízových situácií – dodržiavala zásady transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k plneniu svojich úloh; keďže tieto orgány by mali byť v tomto ohľade príkladom, aj z hľadiska technických znalostí a integrity;

1.

víta zriadenie SSM, ktorý je od vytvorenia úspechom z hľadiska fungovania aj z hľadiska kvality dohľadu, a považuje ho za pozoruhodný úspech vzhľadom na zložitosť projektu a veľmi krátky časový rámec, ktorý bol naň vymedzený;

2.

podnecuje široké zastúpenie v BÚ prostredníctvom budúcej účasti vnútroštátnych príslušných orgánov (VPO) nezúčastnených členských štátov v súlade so zaužívanými zákonnými pravidlami a postupmi, ako aj prostredníctvom posilnenej spolupráce s tretími krajinami mimo EÚ; opakuje, že užšia koordinácia medzi VPO v EÚ je kľúčová na zabezpečenie účinnej regulácie a dohľadu nad systémovo dôležitými bankami;

3.

v súvislosti s prevádzkovým usporiadaním víta predovšetkým:

4.

konštatuje, že administratívnym postupom, ktoré sú požiadavkou nariadenia o SSM, sa bežne venuje veľmi podstatná časť pracovnej činnosti, ktorá nemusí byť vždy primeraná, a je preto pripravený zvážiť návrhy zamerané na zníženie prevádzkovej záťaže na štruktúry na všetkých úrovniach a na zlepšenie účinnosti dohľadu SSM, najmä prostredníctvom využitia potenciálu optimalizácie administratívnych postupov alebo delegovania istých rozhodnutí o osobitných administratívnych otázkach na základe jasných obmedzení a usmernení;

5.

s uspokojením konštatuje, že boli prepracované etické pravidlá ECB, a zdôrazňuje význam účinných pravidiel o konflikte záujmov a zárukách proti nenáležitému vplyvu odvetvia finančníctva na zamestnancov ako aj členov riadiacich orgánov;

6.

vyjadruje presvedčenie, že hoci je pozoruhodné, aký stupeň účinnosti dosiahli spoločné dohliadacie tímy za menej než rok, možno dosiahnuť ešte ďalšie zlepšenia, a to i tým, že sa efektívnejšie zapoja príslušné vnútroštátne orgány do rozhodovacieho procesu;

7.

berie na vedomie pripomienky subjektov podliehajúcich dohľadu o potrebe včasného plánovania opatrení dohľadu s cieľom zvýšiť ich kvalitu a vyhnúť sa neúmyselnému dosahu na obchodné činnosti bánk, a nazdáva sa, že v tomto smere existuje veľký priestor na zlepšenie;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť požiadavke na dvojité podávanie správ a viacerým kanálom na ich podávanie, a všeobecne zbytočnej administratívnej záťaži pre úverové inštitúcie, najmä malé banky, ako aj zabezpečiť zachovanie zásady proporcionality; vyzýva na zvýšenie účinnosti zberu údajov, ktorý by sa mal riadiť zásadou „iba raz“ a mal by byť preskúmaný z hľadiska užitočnosti, uplatniteľnosti a primeranosti;

9.

vyzýva ECB, aby zabezpečila, že zriadenie komplexných súborov analytických údajov o úveroch (Anacredit) bude venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality a potrebe zabrániť neprimeraným administratívnym nákladom predovšetkým pre menšie finančné inštitúcie; vyzýva v tejto súvislosti na stanovenie primeraných prahov oznamovania;

10.

zdôrazňuje dôležitosť úzkej súčinnosti medzi generálnymi riaditeľstvami ECB poverenými priamym a nepriamym mikroprudenciálnym dohľadom a generálnym riaditeľstvom povereným službami horizontálneho dohľadu a odborného poradenstva, a prízvukuje úlohu tohto generálneho riaditeľstva, pokiaľ ide o to, aby subjekty podliehajúce dohľadu lepšie chápali spoločný prístup k dohľadu, ktorý je základom konkrétnych individuálnych mikroprudenciálnych opatrení; zdôrazňuje význam úplného organizačného oddelenia zamestnancov SSM a zamestnancov poskytujúcich služby potrebné na vykonávanie nezávislej menovej politiky;

11.

vyzýva na systematické preskúmanie komplexných posúdení inštitúcií pod dohľadom ECB, ako aj vhodné zlepšenia metodiky na základe získaných skúseností, vo všetkých prípadoch, keď je inštitúcia považovaná za zdravú inštitúciu podľa posúdenia a následne sa dostane do ťažkostí, ako aj v prípade, keď sa inštitúcia považuje za podkapitalizovanú na základe scenára záťažového testu, ktorý sa ukáže byť značne nereálny; zdôrazňuje obmedzenia súčasnej metodiky záťažových testov, ktoré hodnotia expozíciu voči tretím krajinám na základe interného hodnotenia bánk;

12.

víta skutočnosť, že ECB pracuje na posilnení makroekonomického záťažového testovania s cieľom integrovať realistickejšie dynamické prvky do modelového rámca záťažového testovania, pridať skutočný test likvidity a integrovať účinky nákazy v rámci bankového systému, ako aj obojstrannú interakciu s reálnou ekonomikou a sektor tieňového bankovníctva v širšom rámci;

13.

nazdáva sa, že komplexné posúdenie vykonané pred začatím činnosti SSM je základným krokom k obnoveniu dôvery, ktorá bola stratená v priebehu rokov krízy, a k posilneniu odolnosti bankového systému eurozóny prostredníctvom lepšej kapitalizácie a vyššej transparentnosti; domnieva sa, že postup preskúmania a hodnotenia dohľadu (SREP) a budúce komplexné posúdenia súvah bánk, sú nevyhnutným nástrojom na určenie bánk, ktoré by mali posilniť kapitalizáciu a znížiť pákový efekt;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že pokračuje hospodárske oživenie, ale – najmä vzhľadom na nedostatočnú úroveň štrukturálnych reforiem, konvergencie a investícií a nadmernú závislosť od externých faktorov – je stále krehké a iba mierne, zatiaľ čo inflácia zostáva pod cieľovou hodnotou; v tejto súvislosti konštatuje, že hoci možno pozorovať hmatateľný pokrok v nedávnej minulosti, dynamika poskytovania úverov je stále utlmená v mnohých jurisdikciách a veľký objem nesplácaných úverov zaťažuje mnohých európskych bankových súvah, čo obmedzuje ich schopnosť financovať hospodárstvo;

15.

pripomína, že schopnosť odpísať alebo odpredať nesplácané úvery je veľmi dôležitá, pretože uvoľňuje kapitál na nové úvery, najmä pre MSP; zdôrazňuje potrebu riešiť problematiku nesplácaných úverov na európskej úrovni, a to najmä uľahčením zakladania správcovských spoločností v krajinách, kde sa to považuje za potrebné, ako tomu bolo v Španielsku a Írsku;

16.

zdôrazňuje, že účinná koordinácia medzi makroprudenciálnymi a mikroprudenciálnymi politikami je rozhodujúca, a zdôrazňuje, že SSM je plnou súčasťou makroprudeniálneho rámca EÚ a boli mu zverené príslušné makroprudenciálne povinnosti rovnako, ako aj príslušným vnútroštátnym orgánom a Rade guvernérov ECB; zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) s cieľom doplniť právomoci vnútroštátnych orgánov a SSM prostredníctvom celoeurópskeho medzisektorového makroprudenciálneho orgánu s cieľom zabezpečiť, aby sa makroekonomické riziká riešili vo všeobecnom európskom záujme; domnieva sa, že makroprudenciálna politika musí klásť väčší dôraz na predchádzanie veľkým výkyvom vo finančnom cykle; pripomína, že ESRB by mal riešiť vzájomnú prepojenosť finančných trhov a akékoľvek iné systémové riziká ovplyvňujúce stabilitu finančných trhov;

17.

súhlasí s názormi popredných predstaviteľov ECB, že makroprudenciálna politika musí klásť väčší dôraz na predchádzanie veľkým výkyvom vo finančnom cykle namiesto jednoduchého zvyšovania odolnosti voči otrasom, keď sa vyskytnú; víta výskum ECB týkajúci sa definície finančnej stability a vyzýva na vytvorenie takých nástrojov, ako sú index systémového rizika, o ktorom sa hovorilo v preskúmaní finančnej stability z novembra 2015, na monitorovanie systémového rizika ako súčasť účinného súboru nástrojov na jeho riadenie;

18.

konštatuje, že štrukturálna reforma bánk, ktorá bola vytvorená s cieľom znížiť systémové riziko a riešiť problém „too big to fail“ inštitúcií, sa ešte musí realizovať; naliehavo žiada urýchlenú legislatívnu dohodu;

19.

konštatuje, že odvetvie poisťovníctva sa čoraz viac angažuje v oblasti finančných služieb, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky s cieľom zamedziť regulačnej arbitráži prudenciálnych pravidiel a pravidiel ochrany spotrebiteľa;

20.

vyjadruje presvedčenie, že celosvetové úsilie o väčšie množstvo a kvalitu bankového kapitálu a zníženie pákového efektu je potrebnou podmienkou pre zdravo fungujúci bankový systém schopný podporovať hospodárstvo a zabrániť akémukoľvek opakovaniu rozsiahlych záchranných opatrení, ktorých svedkom sme boli počas krízy; zdôrazňuje však, že rozvoj regulačnej politiky, politiky dohľadu a iných politík týkajúcich sa finančného sektora na globálnej úrovni (Rada pre finančnú stabilitu (FSB), Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) atď.) nesmú byť zamerané na konkrétny model financovania v jednej časti sveta;

21.

konštatuje, že zvýšenie kapitálových požiadaviek nad určitý prah môže v krátkodobom horizonte viesť k nezamýšľaným dôsledkom, obmedziť schopnosť bánk poskytovať úvery, a že toto riziko by sa malo vziať do úvahy pri určovaní výšky základného imania; zdôrazňuje, že vzájomná závislosť kapitálových požiadaviek a poskytovania úverov nie je lineárna;

22.

vyzýva Komisiu, aby spolu s európskymi orgánmi dohľadu (ESA) vykonala komplexné posúdenie kapitálových požiadaviek zakotvených v súčasných a budúcich právnych predpisoch, najmä s cieľom analyzovať ich dôsledky, pokiaľ ide o podmienky financovania MSP a reálnej ekonomiky všeobecnejšie, pričom by sa zohľadnila rovnováha medzi krátkodobými a dlhodobými dôsledkami kapitálových požiadaviek a potreba chrániť finančnú stabilitu;

23.

pripomína význam nástrojov, ako je napríklad koeficient na podporu MSP; navrhuje, aby sa iniciatívy na zlepšenie financovania MSP rozšírili na startupy, mikropodniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

24.

nazdáva sa, že stabilizácia rámca dohľadu a regulácie je dôležitým prvkom, aby sa obnovila dôvera investorov, zabránilo sa neistote v súvislosti s opatreniami v oblasti regulácie a dohľadu a podporil rast a finančná stabilita; požaduje zníženie zložitosti existujúcej regulácie v krátkodobom horizonte a v strednodobom horizonte vytvorenie integrovaného európskeho súboru pravidiel finančnej regulácie a spotrebiteľských práv, ktorý nahradí súčasné zložité a nejednotné právne predpisy;

25.

víta vypracovanie spoločnej metodiky na preskúmanie a hodnotenie dohľadu za rok 2015; berie na vedomie, že čiastočne v dôsledku rýchleho zavedenia SSM boli mnohé aspekty tejto metodiky dokončované až v čase, keď cyklus procesu preskúmania a hodnotenia dohľadu už prebiehal, a nazdáva sa, že na to, aby sa zlepšila solídnosť výsledkov a súlad medzi rizikovými profilmi bánk a výškami kapitálu, by mohlo byť prospešné, aby sa zdokonalil proces vedúci k schváleniu spoločných kritérií posudzovania rizika; víta ochotu SSM pracovať na správe bánk, a to najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, ochotu riskovať a riziko elektronického obchodovania;

26.

považuje výpočet maximálnej rozdeliteľnej sumy (MRS) pre jednotlivé banky v súlade s článkom 141 ods. 6 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) za dôležitý nástroj na dosiahnutie obnovy kapitálu, ako alternatívu k redukcii súvah; zdôrazňuje, že nejasnosti v právnych predpisoch týkajúcich sa hierarchie medzi druhým pilierom a kapitálovými rezervami vo vzťahu k hranici MRS a sankčným opatreniam nebráni SSM v tom, aby používali určitú flexibilitu na to, aby sa zabránilo riešeniam, ktoré sú príliš rigidné a mohli by mať nepriaznivý vplyv na trh s dlhopismi AT1 a na rovnocenné podmienky s inými jurisdikciami; požaduje právne objasnenie mechanizmu MRS a fungovania druhého piliera, ktorým sa majú riešiť riziká typické pre banky, aby sa zaručili v rámci EÚ rovnaké podmienky a zabezpečila lepšia zrozumiteľnosť zámeru mechanizmu; domnieva sa, že cieľom preskúmania týchto ustanovení by malo byť ich zapracovanie do nariadenia;

27.

zdôrazňuje, že vnútroštátne možnosti a rozhodovacie právomoci prináležiace členským štátom bránia SMM vo vývoji jednotného, koherentného prístupu dohľadu v rámci eurozóny s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, a domnieva sa, že homogenizácia postupov a noriem by mala ísť ruka v ruke s dokončením ďalších dvoch pilierov bankovej únie; v tejto súvislosti víta, že ECB uverejnila návrh nariadenia s cieľom odstrániť približne 35 vnútroštátnych možností a volieb v európskom bankovom regulačnom rámci, ako aj návrh príručky, ktoré má pomôcť spoločným dohliadacím tímom rozhodovať ucelenejším spôsobom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú iné možnosti a voľby; nazdáva sa, že k jednotnému vykonávaniu treba dospieť postupne a jeho cieľom by malo byť riešenie všetkých existujúcich prekážok a segmentácie; je pripravený spolupracovať na legislatívnej úrovni na ďalšej harmonizácii regulácie a dohľadu; zdôrazňuje potrebu revízie vnútroštátnych možností a volieb s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v rámci bankovej únie vrátane podmienok pre konglomeráty a nekonglomerované inštitúcie, ktoré majú podiely v poisťovniach;

28.

pripomína, že uplatňovanie merania spravodlivej hodnoty pre nerealizované zisky a straty z expozícií voči dlhom ústredných vlád zaradených do kategórie „k dispozícii na predaj“ nielen posilňuje prepojenie medzi bankami a štátmi, ale môže viesť aj k volatilite vlastných zdrojov; vyzýva ECB, aby zachovala neuplatňovanie tohto merania dovtedy, kým sa uplatňuje IFRS 9;

29.

zdôrazňuje skutočnosť, že nariadenie (EÚ) č. 575/2013 Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, a smernica o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami), ďalej spolu len „nariadenie CRR/CRDIV“), spoluzákonodarcovia prijali pred zriadením jednotného mechanizmu dohľadu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na technickú úpravu CRR/CRDIV s cieľom zosúladiť ich s rámcom bankovej únie; vyzýva Komisiu, aby využívala nariadenia (ktoré sú priamo uplatniteľné a na celom území Únie) namiesto smerníc ako legislatívny nástroj s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie v celej EÚ a v bankovej únii;

30.

zdôrazňuje význam práce, ktorá sa už vykonala na homogenizáciu výpočtu rizikovo vážených aktív, ktorá má kľúčový význam na účely porovnateľnosti, a na preskúmaní interných modelov výpočtu kapitálových požiadaviek bánk; domnieva sa, že pokrok v tejto oblasti pre všetky portfóliá má kľúčový význam pre zachovanie účinnosti a dôveryhodnosti bankového dohľadu v rámci eurozóny s cieľom podporovať osvedčené postupy v oblasti modelov trhového a úverového rizika;

31.

víta prijatie v SSM piatich najvyšších priorít dohľadu na rok 2016; zdôrazňuje, že SSM by mal prekročiť dohľad nad úverovým rizikom a dohliadať nad všetkými druhmi bankových rizík vrátane nefinančných rizík; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie kroky na posilnenie kontrolného dohľadu nad finančnými portfóliami bánk, najmä finančnými aktívami úrovne 3 vrátane derivátov; zdôrazňuje potrebu znížiť vzájomné prepojenia medzi regulovaným bankovým sektorom a tieňovým bankovým sektorom, najmä prostredníctvom obmedzenia príslušnej expozície voči kreditnému riziku;

32.

domnieva sa, že by sa mala venovať primeraná pozornosť zvýšenej expozícii v podobe podsúvahových položiek, najmä v prípade globálnych, systémovo významných bánk; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné pozorne sledovať vývoj odvetvia tieňového bankovníctva;

33.

berie na vedomie prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad a ESRB o expozíciách bánk a iných finančných sprostredkovateľov voči štátnym dlhom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby starostlivo a dôkladne posúdili možné zmeny v strednodobom horizonte súčasného regulačného rámca bez toho, aby došlo k zníženiu dostupných finančných prostriedkov členských štátov, bez toho, aby došlo k neúmyselnému zdeformovaniu trhu či hospodárskej súťaže a bez vplyvu na finančnú stabilitu, a v rámci koordinovaného úsilia na globálnej úrovni; zdôrazňuje, že na dosiahnutie komplexného zníženia rizika by sa mali prijať paralelné opatrenia, okrem iného na zníženie expozície voči aktívam úrovne 2 a úrovne 3 a na zabezpečenie úplnej konvergencie systémov založených na interných ratingoch (IRB) na meranie úverového rizika;

34.

zdôrazňuje, že SSM a SRM predstavujú krok správnym smerom k spoločnému trhu s bankovými službami, čím sa stane cezhraničná konsolidácia príťažlivejšou; domnieva sa, že zavedenie posúdenia finančnej stability a riešiteľnosti do smernice o kvalifikovaných podieloch je potrebné na zabránenie ďalším problémom too big to fail, ktoré by mohli nastať v dôsledku vyššieho počtu fúzií a akvizícií;

35.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohral SSM počas gréckej krízy pri monitorovaní stavu bankového sektora v krajine tým, že uskutočňoval komplexné hodnotenia významných gréckych inštitúcií a prispieval k stanovovaniu potrieb v oblasti rekapitalizácie; konštatuje, že potreby rekapitalizácie gréckych bánk v rozsahu zistenom SSM siahajú od 4,4 mld. EUR v základnom scenári po 14,4 mld. EUR v najrizikovejšom scenári, zatiaľ čo rezerva, s ktorou sa počítalo v rámci programu, predstavovala až 25 miliárd EUR; požaduje objasnenie, pokiaľ ide o úlohu finančných poradenských služieb, ktoré boli často najaté bez verejných súťaží a zohrávajú dôležitú úlohu pri všetkých záchranách bánk eurozóny poskytovaním odborných znalostí trojke medzinárodných veriteľov; požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v rámci procesu náboru s cieľom predísť možnému konfliktu záujmov vyplývajúcemu z prepojení s investičnými fondmi a inými poskytovateľmi finančných služieb; žiada ECB, aby nanovo definovala svoju úlohu, pokiaľ ide o programy pomoci, ako tichého pozorovateľa; zdôrazňuje, že núdzová pomoc pri zvyšovaní likvidity (ELA) je základným nástrojom na zabezpečenie stability finančného systému prostredníctvom predchádzania eskalácie kríz likvidity na krízy solventnosti; poznamenáva, že zodpovednosť za jej poskytnutie nebola úplne prevedená na úroveň eurozóny; víta pripomienky prezidenta Draghiho vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, v ktorých naznačil dôsledné preskúmanie režimu ELA vo svetle tzv. europeizácie bankového dohľadu;

36.

je presvedčený, že stratégia ECB v oblasti dohľadu by pri súčasnom vyhýbaní sa akémukoľvek rozlišovaniu podľa národných hraníc mala odrážať a ochrániť pluralitu a rôznorodosti bankových modelov v celej EÚ vrátane autentických a zdravých podielových bánk, sporiteľní a družstevných bánk, a mala by byť v súlade so zásadou proporcionality;

37.

považuje transparentnosť voči účastníkom trhu a verejnosti, a to aj pokiaľ ide o citlivé témy ako kapitálové ciele v dôsledku cyklu SREP, postupy dohľadu a akékoľvek iné požiadavky, za nevyhnutnú na vytvorenie rovnakých podmienok medzi dohliadanými subjektmi, pre spravodlivú hospodársku súťaž v bankovom sektore a vyhnutie sa situáciám, keď regulačná neistota negatívne ovplyvňuje podnikateľskú stratégiu bánk; zdôrazňuje, že transparentnosť orgánov dohľadu i subjektov podliehajúcich dohľadu je tiež základným predpokladom na určenie zodpovednosti, pretože umožňuje Európskemu parlamentu a verejnosti dostatočnú informovanosť o kľúčových politických otázkach a dáva im možnosť posúdiť dodržiavanie pravidiel a postupov v oblasti dohľadu; požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o rozhodnutia a odôvodnenia v druhom pilieri;

38.

zdôrazňuje, že v tomto smere by užitočným nástrojom mohol byť zoznam často kladených otázok vo vzťahu k postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu;

39.

víta účinný a otvorený spôsob, akým si ECB doposiaľ plní svoje povinnosti voči Európskemu parlamentu, a vyzýva ECB, aby sa aj naďalej angažovala v tomto smere a aby naďalej prispievala k zlepšovaniu schopnosti Európskeho parlamentu hodnotiť politiky a činnosti SSM; priaznivo hodnotí zámer prezidenta ECB naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o úlohu ECB v bankovej oblasti, najmä v rámci globálnych normalizačných orgánov ako Rada pre finančnú stabilitu;

40.

pripomína, že audit verejnej správy je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmov na zabezpečenie zodpovednosti inštitúcií voči občanom; s určitým znepokojením preto berie na vedomie oznámenie uverejnené v júni 2015 Kontaktného výboru predsedov najvyšších kontrolných inštitúcií Európskej únie a Európskeho dvora audítorov (EDA), ktoré varuje pred vznikom nedostatkov auditu z dôvodu prenesenia úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov dohľadu na SSM v situácii, keď auditový mandát EDA nad ECB, ktorá koná ako orgán dohľadu, je menej podrobný, než mandát národných audítorských inštitúcií nad vnútroštátnymi orgánmi dohľadu; preto odporúča, aby sa zvážilo posilnenie mandátu auditu EDA;

41.

zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB), Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a s inými orgánmi v rámci európskeho systému finančného dohľadu, a zároveň plne rešpektuje rozdelenie úloh a právomocí a oddelenie regulácie od dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad so systémom bŕzd a protiváh EÚ; zdôrazňuje najmä, že EBA, s jeho jasne formulovaným mandátom v oblasti ochrany spotrebiteľa, musí presadzovať a zlepšiť rámec ochrany spotrebiteľa pri bankových službách, doplniť SSM v oblasti prudenciálneho dohľadu a v Únii ako celku;

42.

víta dôveryhodnosti SSM na medzinárodnej scéne; považuje za veľmi dôležité, aby bol SSM riadne zapojený do tvorby celosvetových regulačných noriem, najmä usmernení vyjednaných v rámci FSB a Bazilejského výboru pre bankový dohľad;

43.

víta účinné zriadenie SRB a ustanovenie vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v členských štátoch;

44.

zdôrazňuje, že pre nerušené fungovanie SRM je dôležité nadviazať účinnú spoluprácu medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií; domnieva sa, že vnútorné tímy na riešenie krízových situácií (IRT), ako ekvivalent JST SSM, sú dobrým základom pre organizáciu spolupráce v rámci SRM;

45.

povzbudzuje k uzavretiu memoranda o porozumení v oblasti vzájomnej spolupráce a výmeny údajov medzi SRB a ECB ako jednotným orgánom dohľadu s cieľom zvýšiť účinnosť a zabrániť dvojitému oznamovaniu zo strany bánk a zároveň umožniť SRB, aby mal prístup k údajom SSM potrebným pre plnenie svojho inštitucionálneho mandátu; zdôrazňuje dôležitosť hladkej spolupráce medzi SRM a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;

46.

zdôrazňuje nesúlad medzi bankami, nad ktorými má priamy dohľad SSM, a bankami, ktoré patria do priamej zodpovednosti SRB (vrátane iných cezhraničných skupín), a potenciálne dôsledky tohto nesúladu, pokiaľ ide o prístup SRB k informáciám;

47.

žiada osobitné dojednania v rámci Komisie a medzi SRB a Komisiou, aby sa definovali účinné postupy pre rozhodovanie v prípade riešenia krízovej situácie;

48.

povzbudzuje k uzatvoreniu dohôd o spolupráci medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií nezúčastnených členských štátov a tretích krajín v záujme vzájomnej spolupráce a výmeny informácií;

49.

víta skutočnosť, že v súlade s príslušnými normami EBA SRB pripravuje príručky týkajúce sa činností v oblasti riešenia krízových situácií, ktorých zámerom je podporovať ucelený, účinný a primeraný prístup k úlohám riešenia krízových situácií v rámci SRM;

50.

žiada rýchly pokrok pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií a ustanovovaní minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre inštitúcie patriace do rozsahu pôsobnosti SRM, aby sa mohlo zabezpečiť riadne riešenie krízových situácií bánk na pokraji úpadku s minimálnym dosahom na reálnu ekonomiku a verejné financie; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala regulačné technické normy minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje s vysokou záväznou normou najmenej 8 % minimálnych vlastných zdrojov pre všetky SRB banky v súlade so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) (smernica 2014/59/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014) (14) a minimalizovaním šance straty nekrytých vkladov MSP; berie na vedomie prebiehajúcu prácu na implementovaní celkovej kapacity absorbovať straty (TLAC), a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad s MPVZOZ;

51.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, či na základe skúseností a v rámci preskúmania nariadenia (EÚ) č. 806/2014 SRB a NRO majú dostatočné právomoci včasnej intervencie a dostatočné nástroje včasnej intervencie na zabránenie krvácania bánk;

52.

zdôrazňuje, že podľa nariadenia o SRM by rada mala prioritne venovať náležitú pozornosť stanoveniu plánov riešenia krízových situácií systémovo dôležitých inštitúcií, posúdiť ich riešiteľnosť a prijať všetky potrebné opatrenia na riešenie alebo odstránenie všetkých prekážok brániacich ich riešiteľnosti; ďalej zdôrazňuje, že rada má právomoc požadovať zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií alebo skupín s cieľom prijať opatrenia, ktorú sú nevyhnutné a primerané na zníženie počtu zásadných prekážok brániacich uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií alebo na odstránenie týchto prekážok a na zabezpečenie riešiteľnosti krízových situácií dotknutých subjektov;

53.

berie na vedomie dvojitú úlohu členov rady, ktorí sú členmi výkonného orgánu s rozhodovacími právomocami a zároveň aj členmi vrcholného vedenia so zodpovednosťou voči predsedovi, a nazdáva sa, že táto štruktúra by mala byť vyhodnotená do konca súčasného funkčného obdobia;

54.

vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby dokončili transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a zdôrazňuje význam plného vykonávania a presadzovania;

55.

víta ratifikáciu členskými štátmi medzivládnej dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF), ktorý umožňuje úplné sprevádzkovanie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, vrátane nástroja odpísania dlhu, k 1. januára 2016 podľa plánovaného harmonogramu; víta vytvorenie postupov na výpočet a výber príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií prostredníctvom SRB; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím zriadiť fond prostredníctvom medzivládnej dohody, a nie na základe práva Únie; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala potrebné kroky na rýchle opätovné začlenenie dohody do právneho rámca EÚ, ako je stanovené v článku 16 dohody a v správe piatich predsedov;

56.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie zníženie právnych rizík pohľadávok podľa zásady, e žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia;

57.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere, účinne a včas vyberali príspevky spojené s BRRD a SRM na vnútroštátnej úrovni s cieľom previesť ich do jednotného fondu na riešenie krízových situácií podľa dohody;

58.

vyzýva Komisiu, aby mimoriadne starostlivo preskúmala výpočet príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa uvádza v odôvodnení 27 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, a pri tom preskúmala najmä vhodnosť rizikových faktorov s cieľom zabezpečiť, aby sa primerane zohľadnil že rizikový profil menej komplexných inštitúcií;

59.

odporúča na úspešné riadenie bankových kríz v budúcnosti starostlivé posúdenie rôznych dostupných možností na základe právnych predpisov EÚ (rôzne nástroje riešenia krízových situácií ako alternatíva k likvidácii banky), majúc na pamäti význam zabezpečenia finančnej stability a udržanie dôvery v bankový systém;

60.

upozorňuje na rozdiel v načasovaní medzi pravidlami o rozdelení záťaže a pravidlami úplnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktoré spätne ovplyvnili efektívnu rizikovosť dlhových nástrojov vydaných pred prijatím týchto právnych ustanovení a vymedzene a vykonávanie primeraných pravidiel ochrany investícií; vyzýva SRB vykonať dôkladné posúdenie prechodného obdobia a s cieľom zabezpečiť, aby sa v súlade s právnymi požiadavkami, implementovali nové pravidlá s potrebnou primeranosťou a spravodlivosťou; žiada Komisiu a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby zaručili primeranú ochranu investorov;

61.

zdôrazňuje, že je v dôsledku existencie vnútroštátnych podfondov v jednotnom fonde na riešenie krízových situácií potrebné zaviesť primeraný mechanizmus na preklenutie financovania, aby sa fondu poskytli v prípade potreby dostatočné prostriedky v období pred jeho dokončením a zaručila odluka bánk od štátnych dlhov; pripomína, že Euroskupina a ministri Rady Ecofin zistili vo svojom vyhlásení z 18. decembra 2013 možnosť, ako čerpať prostriedky z vnútroštátnych zdrojov i z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS);

62.

víta však dosiahnutú dohodu o zabezpečovaní verejného preklenovacieho financovania, ktoré by pomohlo zabezpečiť dostupnosť zdrojov prostredníctvom vnútroštátnych zdrojov;

63.

pripomína vyhlásenie Rady ECOFIN z 8. decembra 2015 o jej odhodlaní posúdiť po ukončení ratifikácie medzivládnej dohody úplnú transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a vytvorenie preklenovacieho financovania, ako aj cestu vpred a načasovanie s cieľom vytvoriť spoločný zabezpečovací mechanizmus na uľahčenie požičiavania SRF, ktorý bude plne funkčný najneskôr do konca prechodného obdobia; zdôrazňuje však, že spoločný fiškálny zabezpečovací mechanizmus (backstop) sa bude využívať len ako posledná možnosť, ak by iné prudenciálne opatrenia na posilnenie dohľadu a krízové riadenie nedokázali odstrániť riziko; pripomína, že zabezpečovací mechanizmus by mal byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálny, a zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť morálnemu hazardu; zdôrazňuje, že bankový sektor by mal byť zodpovedný za vrátenie bankových odvodov vo všetkých zúčastnených členských štátoch, a to aj ex post;

64.

pripomína, že spolu s SSM a SRM by sa schopnosť poskytovať jednotnú a vysokú úroveň ochrany vkladov bez ohľadu na ich umiestnenie mala zabezpečiť účinnou BÚ, čo prispeje k skutočnému prelomeniu prepojenia medzi bankami a štátnym dlhmi, obnoví dôveru vkladateľov, vytvorí rovnaké podmienky a posilní finančnú stabilitu; domnieva sa, že akýkoľvek systém ochrany vkladov sa musí vždy vyhnúť vzniku akéhokoľvek morálneho hazardu a zároveň zabezpečiť, aby osoby podstupujúce riziko zostali za svoje riziko zodpovedné;

65.

víta balík opatrení, ktoré Komisia navrhla 24. novembra 2015 na zdieľanie rizika a zníženie rizika v BÚ; berie na vedomie postupný posun prístupu zo zaistenia vnútroštátnych systémov ochrany vkladov na systém spolupoistenia a nakoniec plné poistenie zúčastnených vnútroštátnych systémov ochrany vkladov v ustálenom stave a prístup na výpočet príspevkov založený na riziku; teší sa na legislatívne rokovania na základe pozície, ktorú prijme;

66.

konštatuje, že vytvorenie európskeho systému poistenia vkladov (EDIS) vyžaduje vykonávanie jednotného súboru pravidiel, ako aj prvého a druhého piliera BÚ, ako aj transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernice o systémoch ochrany vkladov pre všetky zúčastnené členské štáty a ďalšie opatrenia na dosiahnutie výrazného zníženia rizík európskeho bankového systému; zdôrazňuje, že uplatňovanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov zavedie systémový mechanizmus vyhýbaniu sa riziku, čím sa zmiernia obavy o morálny hazard, ktorý by mohol byť spôsobený postupnou mutualizáciou systémov záruk; zdôrazňuje záväzok Komisie ďalej znižovať riziká a zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci BÚ;

67.

poukazuje na to, že dobre fungujúci systém ochrany vkladov financovaný z príspevkov z finančného sektora je jedným z osvedčených spôsobom na predchádzanie záchrany bánk prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov;

68.

pripomína, že úlohou Komisie je zaručiť rovnaké podmienky v celej EÚ, a že by sa mala vyhnúť akejkoľvek fragmentácii na vnútornom trhu;

69.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke a Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.