EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 7. 2016

COM(2016) 481 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Súčasný stav a možnosti pokroku v situácii neuplatňovania reciprocity s niektorými tretími krajinami v oblasti vízovej politiky
(nadväzujúce na oznámenie z 12. apríla)

I.    Úvod

Komisia predložila 12. apríla 2016 oznámenie o súčasnom stave a možnostiach vývoja v oblasti neuplatňovania reciprocity, pokiaľ ide o vízovú politiku vo vzťahu k určitým tretím krajinám (ďalej len „aprílové oznámenie“). V oznámení sa opisuje súčasný stav týkajúci sa dotknutých tretích krajín a pripomína sa, že podľa mechanizmu vízovej reciprocity sa predpokladá, že ak dotknutá tretia krajina nezrušila vízovú povinnosť do 12. apríla 2016, Komisia je podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 (ďalej len „nariadenie“) zmeneného nariadením (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013 1 povinná prijať delegovaný akt, ktorým sa na obdobie 12 mesiacov pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny. V nariadení sa tiež požaduje, aby Komisia zohľadnila dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy EÚ a jej členských štátov.

V oznámení sa dospelo k záveru, že s tromi tretími krajinami – Brunejom, Kanadou a Spojenými štátmi – sa do 12. apríla 2016 nepodarilo dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu a že by sa malo naďalej vyvíjať úsilie o jej dosiahnutie.

Komisia v súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii posúdila dôsledky a vplyvy pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a dospela k záveru, že okrem vplyvu na občanov EÚ a problémy s vykonávaním by sa mali zohľadniť aj významné vplyvy v mnohých politických oblastiach/sektoroch, a to najmä vplyv na vonkajšie vzťahy Európskej únie s Kanadou a Spojenými štátmi v roku, keď sa dôležité dohody v oblasti obchodu nachádzajú v rozhodujúcej fáze alebo by sa mali finalizovať. Dospela ďalej k záveru, že je opodstatnené očakávať pokles počtu cestujúcich z Kanady a Spojených štátov a že by to viedlo k značným hospodárskym stratám pre EÚ bez dosiahnutia úplnej reciprocity v oblasti vízovej povinnosti pre všetkých občanov EÚ.

Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu, aby urýchlene začali rokovania a prijali pozíciu o najvhodnejšom ďalšom postupe najneskôr do 12. júla 2016 vzhľadom na hodnotenie dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktoré sa ustanovilo v aprílovom oznámení.

V tomto oznámení sa hodnotí pokrok v diskusiách s Kanadou a Spojenými štátmi, ktorý sa podarilo dosiahnuť od prijatia aprílového oznámenia, predkladajú sa informácie o pozíciách prijatých v reakcii na oznámenie a stanovujú sa v ňom ďalšie kroky.

II.    vývoj v úsilí o dosiahnutie úplnej vízovej reciprocity od prijatia aprílového oznámenia

Brunej (oznámilo Chorvátsko)

V aprílovom oznámení sa uvádza, že hoci sa vo vzťahoch s Brunejom ešte nedosiahla úplná reciprocita v oblasti oslobodenia od vízovej povinnosti, nedávne kontakty poskytli pozitívne signály. Brunej 12. apríla 2016, v deň prijatia aprílového oznámenia, formálne zrušil vízovú povinnosť pre občanov Chorvátska a občanom Lichtenštajnska začal udeľovať povolenia na 90-dňové bezvízové pobyty. Tieto kroky boli úradne oznámené 13. apríla. Komisia víta vyriešenie situácie neuplatňovania reciprocity s Brunejom 2 .

Kanada (oznámilo Bulharsko a Rumunsko)

Komisia v aprílovom oznámení zdôraznila potrebu presadzovať úplnú vízovú reciprocitu a naliehavo vyzvala Kanadu, aby preukázala svoje odhodlanie zavedením konkrétnych opatrení na dosiahnutie úplnej vízovej reciprocity pre všetkých 28 členských štátov Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v posledných mesiacoch na politickej úrovni konalo mnoho stretnutí s Kanadou na vysokej úrovni. Predsedovia Juncker a Tusk rokovali o tejto otázke s kanadským premiérom Trudeauom v rámci zasadnutia skupiny G7 v Japonsku 27. mája. Predseda Európskeho parlamentu Schulz a rumunský premiér Cioloş sa takisto stretli s premiérom Trudeauom 18. mája a 15. júna. Na úrovni ministrov sa komisár Avramopoulos 23. mája stretol s kanadským ministrom pre prisťahovalectvo McCallumom a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Mogheriniová sa 8. júna stretla s kanadským ministrom zahraničných vecí Dionom, ministrom pre prisťahovalectvo McCallumom a ministerkou obchodu Freelandovou.

Aj Bulharsko a Rumunsko na najvyššej politickej úrovni zdôraznili význam problematiky vízovej reciprocity z hľadiska dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Kanadou, a to najmä z hľadiska prípravy na podpísanie a schválenie komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi EÚ a Kanadou. Oba členské štáty tiež uviedli, že prípadný hospodársky prínos vyplývajúci z nadobudnutia platnosti CETA by znížila skutočnosť, že bulharskí a rumunskí občania vrátane podnikateľov a spotrebiteľov by nemohli vycestovať do Kanady bez víz.

Pokiaľ ide o technickú úroveň, kanadskí experti zároveň v dňoch 9. až 15. júna navštívili Rumunsko v rámci misie, ktorej cieľom bolo vybudovať dôveru, identifikovať možné riziká a určiť možnosti zmiernenia takýchto rizík alebo obáv spojených so zrušením vízovej povinnosti. Obe strany poskytli k misii pozitívnu spätnú väzbu. Kanadské orgány naplánovali uskutočnenie podobnej misie expertov do Bulharska v dňoch 21. až 27. júla.

O vízovej reciprocite sa 28. júna rokovalo aj na spoločných konzultáciách o migrácii a azyle medzi zástupcami kanadského ministerstva pre prisťahovalectvo, utečencov a občianstvo a Európskou komisiou. Kanadská strana na tomto stretnutí vysvetlila, že kanadský minister pre prisťahovalectvo, utečencov a občianstvo na základe misií expertov posúdi možnosť zrušenia vízovej povinnosti pre bulharských a rumunských občanov.

Ako sa uvádza v aprílovom oznámení, kým sa nepokročí v otázke úplnej vízovej reciprocity, jedným z bodov rokovaní s Kanadou je možnosť zavedenia dočasného technického riešenia – postupného rozširovania elektronických cestovných povolení (eTA) pre občanov Bulharska a Rumunska 3 . Cieľom EÚ zostáva úplná vízová reciprocita pre všetkých občanov Bulharska a Rumunska. Komisia na tento účel spolu s dotknutými členskými štátmi skúma všetky riešenia a možnosti. V tejto súvislosti je potrebné s kanadskými orgánmi ďalej rokovať o oznámení Kanady z 28. júna 2016 o zrušení vízovej povinnosti pre občanov Mexika za určitých podmienok a požiadaviek od 1. decembra 2016.

Intenzívnou prácou a konštruktívnymi diskusiami sa pripravila pôda na stretnutie na ministerskej úrovni s Kanadou, Bulharskom, Rumunskom a Komisiou, ktoré sa uskutočnilo 11. júla v Bruseli, aby sa zhodnotil dosiahnutý pokrok a prerokovali sa ďalšie kroky smerom k úplnej vízovej reciprocite. Na tomto stretnutí sa Kanada zaviazala, že začiatkom jesene bude informovať o výsledkoch hodnotení a lehotách na zrušenie vízovej povinnosti, vrátane nevyhnutných prvkov spolupráce s Bulharskom a Rumunskom.

Napriek tomu, že konštruktívne rokovania s Kanadou vrátane rokovaní na najvyššej politickej úrovni sa v posledných mesiacoch zintenzívnili, bulharskí a rumunskí občania na cestu do Kanady stále potrebujú víza. Komisia berie na vedomie záväzok kanadskej vlády pokračovať v spolupráci s EÚ smerom k dosiahnutiu úplnej vízovej reciprocity pre všetkých občanov EÚ. Komisia bude preto naďalej presadzovať úplnú vízovú reciprocitu v koordinácii s Bulharskom a Rumunskom s cieľom urýchliť dosiahnutie výsledkov. Komisia so záujmom očakáva samit EÚ – Kanada, ktorý sa uskutoční 27. októbra 2016 a ktorý predstavuje príležitosť potvrdiť konkrétny pokrok smerom k zrušeniu vízovej povinnosti pre bulharských a rumunských občanov.

Spojené štáty (oznámilo Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko)

Komisia v aprílovom oznámení zdôraznila potrebu presadzovať úplnú vízovú reciprocitu a naliehavo vyzvala Spojené štáty, aby preukázali svoje odhodlanie zavedením konkrétnych opatrení na dosiahnutie úplnej vízovej reciprocity pre všetkých 28 členských štátov Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa zintenzívnili kontakty so Spojenými štátmi na technickej aj politickej úrovni.

Dňa 15. apríla, krátko po prijatí aprílového oznámenia, komisár Avramopoulos rokoval o tejto otázke so štátnym tajomníkom ministerstva vnútornej bezpečnosti Johnsonom. Delegácia EÚ vo Washingtone zároveň vo svojej komunikácii s Kongresom USA pravidelne zdôrazňovala potrebu dosiahnuť úplnú reciprocitu.

Na stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra EÚ a Spojených štátov na vyššej úrovni, ktoré sa konalo 2. júna, sa podrobne diskutovalo o vízovej reciprocite. Zatiaľ čo predstavitelia vlády Spojených štátov vysvetlili, že vláda je aj naďalej odhodlaná spolupracovať s EÚ a piatimi dotknutými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu, poznamenali, že Kongres Spojených štátov nezmenil svoje stanovisko a že pravdepodobnosť ďalšieho vývoja pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami a voľbami do Kongresu je malá. Ďalej uviedli, že dôvodom nerozširovania programu bezvízového styku Spojených štátov na päť dotknutých členských štátov EÚ sú bezpečnostné obavy.

Spojené štáty opakovane varovali EÚ pred prijatím akýchkoľvek opatrení, ktorých nepriaznivé účinky by mohli presiahnuť oblasť vízovej reciprocity. Zdôraznili, že zavedenie víz pre občanov Spojených štátov by určite viedlo k zavedeniu vízovej povinnosti pre všetkých občanov EÚ zo strany Kongresu. S odvolaním sa na návrhy, ktoré Komisia predložila v aprílovom oznámení (t. j. rozšírenie systému ESTA Spojených štátov na niektoré kategórie cestujúcich), Spojené štáty odpovedali, že súčasné právne predpisy neumožňujú takúto flexibilitu, a zároveň do budúcnosti vylúčili možnosť predloženia legislatívnych návrhov na tento účel. Spojené štáty pritom vzhľadom na citlivosť problematiky poukázali na niektoré dostupné zjednodušenia týkajúce sa žiadosti o vízum a postupu vydávania. Týkajú sa predĺženia platnosti víz a zahŕňajú poskytovanie určitých uľahčujúcich opatrení pre žiadateľov o udelenie víza (t. j. oslobodenie od odoberania odtlačkov prstov a pohovoru). Tieto prvky sú však už dlhší čas v platnosti a nemôžu sa považovať za pokrok v zmysle dosiahnutia úplnej vízovej reciprocity.

V Kongrese Spojených štátov nedošlo od apríla k žiadnemu významnému pokroku pre občanov EÚ, ktorý by vyplýval z prebiehajúcich legislatívnych iniciatív Spojených štátov, najmä z aktov „Pracovné miesta vytvorené na základe prijatia zákona o cestovnom ruchu z roku 2015 4 “ a „Rovnaká ochrana v zákone o cestovnom ruchu z roku 2016 5 “.

Vízová reciprocita bola tiež jednou z tém, ktoré zazneli vo Washingtone 16. až 18. mája počas návštevy delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).

Treba poznamenať, že Úrad pre zodpovednosť vlády Spojených štátov vydal 7. júna správu, v ktorej sa zameriava na to, akým spôsobom si partnerské krajiny zapojené do programu bezvízového styku so Spojenými štátmi vymieňajú informácie o totožnosti teroristov, trestnej minulosti a stratených či odcudzených pasoch. V správe sa uvádza, že Spojené štáty dokázali od partnerských krajín zapojených do programu bezvízového styku získať informácie o viac než 12 000 osobách podozrivých z terorizmu, vrátane informácií o takmer 5 000 osobách, ktoré predtým orgány Spojených štátov neidentifikovali. Komisia považuje túto výmenu informácií za veľmi dôležitú. Je dôkazom toho, že program bezvízového styku nielen uľahčuje život miliónom legitímnych transatlantických cestujúcich, ale prináša Spojeným štátom aj významné bezpečnostné výhody. V správe sa ďalej uvádza, že výmena informácií sa v uplynulom roku exponenciálne zvýšila.

Komisia poznamenáva, že toto tvrdenie zdôraznil aj zástupca ministra vnútornej bezpečnosti Mayorkas a výkonný koordinátor v oblasti boja proti terorizmu Siberell (ministerstvo zahraničných vecí) na vypočutí Výboru Senátu Spojených štátov pre verejnú bezpečnosť 26. mája 6 , na ktorom sa uznali aj nedávne úspechy EÚ v oblasti bezpečnosti, ako napríklad smernica EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich alebo zriadenie Európskeho centra pre boj proti terorizmu v rámci Europolu.

Napriek zintenzívneniu politických a technických kontaktov sa neprejavil porovnateľný pokrok so Spojenými štátmi ako v prípade Kanady. Spojené štáty sa počas posledných troch mesiacov nepriblížili k zrušeniu vízovej povinnosti pre bulharských, chorvátskych, cyperských, poľských a rumunských občanov pri ceste do Spojených štátov. Komisia bude preto naďalej presadzovať úplnú vízovú reciprocitu v koordinácii s dotknutými piatimi členskými štátmi s cieľom urýchliť dosiahnutie výsledkov. Komisia v tejto súvislosti využije všetky možnosti vrátane spoločných raňajok Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrom zahraničných vecí Kerrym 18. júla a ďalšieho stretnutia ministrov spravodlivosti a vnútra a vyšších úradníkov z EÚ a USA, ktoré sa plánuje koncom roka 2016, aby sa preskúmal ďalší postup a všetky možnosti alebo potrebné opatrenia, ktoré treba prijať na dosiahnutie tohto cieľa.

III.    Stanoviská prijaté v nadväznosti na aprílové oznámenie

Komisia v aprílovom oznámení vyzvala Európsky parlament a Radu, aby urýchlene začali rokovania, pokiaľ ide o súčasný mechanizmus reciprocity, a aby prijali pozíciu o najvhodnejšom ďalšom postupe vzhľadom na hodnotenie uvedené v aprílovom oznámení. Vyzvala obe inštitúcie, aby Komisiu informovali o svojich pozíciách najneskôr do 12. júla 2016.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, neuskutočnilo sa žiadne plenárne rokovanie s cieľom prijať takúto pozíciu. Predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) poslal Komisii 7. júna list, v ktorom ju požiadal, aby čo najskôr prijala delegované akty v zmysle nariadenia. V liste predsedu výboru LIBE sa uvádza, že Komisia je povinná prijať delegovaný akt podľa článku 1 ods. 4 písm. f) nariadenia, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutých tretích krajín vzhľadom na skutočnosť, že Spojené štáty a Kanada nezrušili vízovú povinnosť do 24 mesiacov od oznámenia o neuplatňovaní reciprocity zo strany dotknutých členských štátov EÚ. V liste sa žiada, aby Komisia dodržiavala túto zákonnú povinnosť a čo najskôr prijala potrebné delegované akty, s odvolaním na skutočnosť, že podľa článku 265 ZFEÚ možno na Komisiu podať žalobu na Súdnom dvore Európskej únie za jej nečinnosť.

Rada nezahrnula túto otázku do programu Rady ministrov a predsedníctvo ani Rada neposkytli žiadne stanovisko k súčasnému mechanizmu reciprocity vzhľadom na hodnotenie uvedené v oznámení.

Bulharsko a Rumunsko boli spomedzi členských štátov najhlasnejšie, pokiaľ ide o vyjadrenie svojej pozície Komisii a obom dotknutým tretím krajinám, najmä Kanade na najvyššej politickej úrovni.

Ostatné zainteresované strany

Názory na túto otázku vyjadrili aj niektoré ďalšie zainteresované strany. Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA), ktoré združuje približne 260 leteckých spoločností, čo predstavuje 83 % celosvetovej leteckej dopravy, sa odvolalo na ekonomické dôsledky zavedenia nových požiadaviek pre cestujúcich z Kanady a Spojených štátov do EÚ 7 . Združenie IATA uviedlo údaje získané od Európskej komisie pre cestovný ruch, podľa ktorých navštívi Európu každý rok viac než 30 miliónov turistov z Kanady a Spojených štátov, pričom len v roku 2014 ich výdavky prekročili 54 miliárd USD. Okrem toho 31 zástupcov odvetvia cestovného ruchu poslalo spoločný list výboru LIBE Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza, že zrušenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre občanov Kanady a Spojených štátov by viedlo k zvráteniu pozitívnych trendov v tokoch cestovného ruchu zo Spojených štátov a Kanady, čo by pripravilo Európsky sektor cestovania a cestovného ruchu o značný podiel príjmov a ohrozilo by to tisíce európskych pracovných miest 8 .

IV. Závery

Komisia víta dosiahnutie úplnej vízovej reciprocity s Brunejom.

Pokiaľ ide o Kanadu, Komisia poznamenáva, že napriek intenzívnym a konštruktívnym rokovaniam a spolupráci s kanadskými orgánmi pri dosahovaní úplnej vízovej reciprocity v posledných troch mesiacoch, sú bulharskí a rumunskí občania stále povinní mať víza, aby mohli vycestovať do Kanady. Komisia bude preto naďalej presadzovať úplnú vízovú reciprocitu v koordinácii s Bulharskom a Rumunskom s cieľom urýchliť dosiahnutie výsledkov. Kanada sa na stretnutí ministrov z 11. júla zaviazala, že začiatkom jesene bude informovať o výsledkoch hodnotení a lehotách na zrušenie vízovej povinnosti, vrátane nevyhnutných prvkov spolupráce s Bulharskom a Rumunskom. Komisia so záujmom očakáva samit EÚ – Kanada, ktorý sa uskutoční 27. až 28. októbra 2016 a predstavuje príležitosť potvrdiť konkrétny pokrok smerom k zrušeniu vízovej povinnosti pre bulharských a rumunských občanov.

Pokiaľ ide o Spojené štáty, Komisia poznamenáva, že počas posledných troch mesiacov sa nepriblížili k zrušeniu vízovej povinnosti pre bulharských, chorvátskych, cyperských, poľských a rumunských občanov pri ceste do Spojených štátov. Komisia preto v súlade s predchádzajúcimi vyjadreniami využije všetky príležitosti na presadenie úplnej vízovej reciprocity v koordinácii s dotknutými piatimi členskými štátmi s cieľom urýchliť dosiahnutie výsledkov.

Komisia bude úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou s cieľom zaistiť, aby Európska únia v tejto dôležitej otázke vystupovala jednotne, a do konca roka predloží správu o ďalšom dosiahnutom pokroku.

_______

(1)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 74 – 80).

(2)

     Pozri Daily News zo 14. apríla 2016.

(3)

     Podrobnosti: Správa Komisie, v ktorej sa hodnotí situácia neuplatňovania reciprocity s určitými tretími krajinami v oblasti vízovej politiky (C(2015) 7455 final z 5. novembra 2015), s. 4 a COM(2016) 221 final.

(4)

     https://www.congress.gov/bill/114th-congress/house-bill/1401

(5)

     https://www.congress.gov/bill/114th-congress/house-bill/4380/text

(6)

     http://www.hsgac.senate.gov/hearings/protecting-america-from-the-threat-of-isis

(7)

     http://www.iata.org/pressroom/pr/Pages/2016-06-02-07.aspx

(8)

     http://www.tourismmanifesto.eu/#!blank/c20x9