DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy úroveň investícií v EÚ od roku 2007, keď dosahovala najvyššie hodnoty, poklesla približne o 15 %. Súčasná úroveň je výrazne pod hodnotou, ktorá by sa dala na základe historických trendov očakávať, a ak nebudú prijaté nijaké opatrenia, prognózy naznačujú, že v nasledujúcich rokoch dôjde len k čiastočnému zlepšeniu situácie. V dôsledku toho sa oslabuje oživenie hospodárstva, vytváranie pracovných miest, dlhodobý rast aj konkurencieschopnosť. Táto investičná medzera znamená riziko, že ciele stanovené v stratégii Európa 2020 sa nedosiahnu. Predseda Európskej komisie preto vo svojich politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2014 – 2019 túto problematiku identifikoval ako kľúčovú politickú výzvu, pričom k rovnakému záveru sa dopracovala aj Európska rada na svojom zasadnutí 18. decembra 2014 (EUCO 237/14) a vedúci predstavitelia G20 na samite 15. – 16. novembra 2014.

Manévrovací priestor je obmedzený v dôsledku všeobecnej neistoty ohľadom hospodárskej situácie, vysokej úrovne verejného aj súkromného dlhu v niektorých častiach hospodárstva EÚ a ich vplyvu na kreditné riziko. Na druhej strane však existujú značné úspory a vysoká úroveň finančnej likvidity. Nedávne preskúmania, ktoré spoločne uskutočnili Európska komisia, Európska investičná banka a členské štáty EÚ, navyše potvrdili, že značný počet životaschopných investičných projektov ostáva naďalej bez financovania.

V tomto kontexte Komisia vo svojom oznámení „Investičný plán pre Európu“, ktoré bolo uverejnené 26. novembra 2014, navrhla celoeurópsku iniciatívu na riešenie tejto problematiky. Základom tohto plánu budú tri navzájom sa posilňujúce prvky: Prvým prvkom bude mobilizácia dodatočných investícií vo výške minimálne 315 miliárd EUR počas nasledujúcich troch rokov, pričom sa maximalizuje vplyv verejných zdrojov a uvoľnia súkromné investície. Druhým prvkom budú cielené iniciatívy, ktoré majú zabezpečiť, aby tieto mimoriadne investície uspokojili potreby reálnej ekonomiky. A tretím prvkom budú opatrenia zamerané na zvýšenie predvídateľnosti regulačného rámca a odstránenie prekážok, ktoré bránia investíciám, čím sa zvýši atraktívnosť Európy a zároveň znásobí vplyv investičného plánu.

Tento návrh vytvára nevyhnutný právny rámec a poskytuje rozpočtové prostriedky pre prvé dva prvky plánu v rámci právneho poriadku EÚ. Po prijatí navrhovaného nariadenia ho spoločne realizujú Komisia s Európskou investičnou bankou (EIB) ako strategickí partneri, ktorých jednoznačným cieľom je spojiť zainteresované strany na všetkých úrovniach. Pokiaľ ide o tretí prvok investičného plánu týkajúci sa regulačného prostredia a odstránenia prekážok brániacich investíciám, Komisia vo svojom pracovnom programe, ktorý prijala 16. decembra 2014 [COM(2014) 910], vytýčila prvý súbor opatrení. Pokiaľ ide o tieto záležitosti, Komisia bude zároveň v kontexte európskeho semestra spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú v hospodárstve EÚ zohrávajú malé a stredné podniky (MSP), najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, budú MSP jedným z hlavných príjemcov podpory podľa tohto návrhu.

Aj v tejto oblasti koncepcia a vlastnosti uvedených mechanizmov vychádzajú z existujúcich skúseností s inovačnými nástrojmi financovania, ktoré spoločne využívajú EÚ a skupina EIB.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Predseda Juncker predložil investičný plán Európskemu parlamentu 26. novembra. Investičný plán navyše schválila Európska rada na svojom zasadnutí 18. decembra 2014. Európska rada zároveň vyzvala zákonodarcov Únie, aby sa do júna dohodli na príslušnom právnom znení tak, aby nové investície mohli byť aktivované už v polovici roka 2015.

Právne, hospodárske a finančné koncepcie, z ktorých vychádza tento návrh, boli predmetom rozsiahlej diskusie so skupinou Európskej investičnej banky a neformálne aj so zástupcami verejného a súkromného sektora. Zainteresované strany zo súkromného sektora poukázali najmä na dôležitosť spoľahlivých kvalitatívnych kritérií a nezávislý výber projektov, ktoré by mohli byť z plánu podporené. Konkrétnejšie bolo odporučené, aby projekty boli 1) hospodársky životaschopné s podporou iniciatívy, 2) dostatočne vyspelé na to, aby sa dali považovať za prínosné v globálnom či lokálnom meradle, 3) mali európsku pridanú hodnotu a boli v súlade s politickými prioritami EÚ (ako napr. politiky v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, stratégia Európa 2020 a iné dlhodobé strategické priority EÚ). Záber projektov by sa navyše nemal obmedzovať na cezhraničné projekty (ako je to pri projektoch TEN-T a TEN-E).

Komisia navyše získala významné skúsenosti aj vďaka svojej účasti na osobitnej skupine pre investície v EÚ. Celkovým cieľom tejto skupiny bolo vypracovať prehľad hlavných investičných trendov a potrieb; analyzovať hlavné prekážky a problematické miesta v oblasti investícií; navrhnúť praktické riešenia na prekonanie týchto prekážok a problematických miest; identifikovať strategické investície s pridanou hodnotou pre EÚ, ktoré by sa v krátkodobom horizonte mohli realizovať a vypracovať odporúčania na zostavenie dôveryhodnej a transparentnej databázy pre strednodobú až dlhodobú budúcnosť. Táto práca bola zohľadnená pri príprave tohto návrhu.

Záverečná správa skupiny je k dispozícii na tejto adrese:

http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/docs/special-task-force-report-on-investment-in-the-eu_en.pdf

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právnym základom tohto návrhu sú články 172, 173, článok 175 ods. 3 a článok 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tomto návrhu sa stanovuje právny rámec potrebný na realizáciu prvých dvoch prvkov „Investičného plánu pre Európu“.

V súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality, ktoré sú stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii, ciele navrhovaných opatrení nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Z dôvodu rôznorodosti fiškálnej kapacity členských štátov konať a z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovaných opatrení možno sledované ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Konkrétnejšie možno povedať, že na úrovni EÚ sa vďaka využívaniu inovačných finančných nástrojov dosiahnu úspory z rozsahu mobilizáciou súkromných investícií v celej EÚ a optimálnym využitím európskych inštitúcií a ich odborných znalostí a schopností na daný účel. Multiplikačný účinok a reálny vplyv opatrení tak bude oveľa citeľnejší v porovnaní s tým, čo by sa dosiahlo investičnými opatreniami v jedinom členskom štáte alebo skupine členských štátov. Jednotný trh Únie spolu so skutočnosťou, že nebude dochádzať k prideľovaniu projektov podľa jednotlivých krajín či sektorov, zabezpečí v očiach investorov väčšiu atraktivitu a nižšie celkové riziká. Návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

3.1.      Vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície a zriadenie Európskeho centra investičného poradenstva (články 1 – 3)

Článkom 1 návrhu sa Komisia splnomocňuje uzavrieť s EIB dohodu o zriadení „Európskeho fondu pre strategické investície“ (EFSI), ktorého účelom bude podporovať investície v Únii a zabezpečovať zlepšený prístup spoločností s maximálne 3 000 zamestnancami k financovaniu, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, prostredníctvom poskytnutia kapacity v oblasti preberania rizík pre EIB. V článku 2 návrhu sa uvádza, že táto záruka EÚ sa má prideliť na osobitné operácie financovania a investičné operácie EIB prostredníctvom EFSI.

O využívaní záruky EÚ pre EFSI majú rozhodovať riadiace štruktúry uvedené v tomto návrhu. EFSI má mať najmä riadiaci výbor (článok 3), ktorý bude určovať strategickú orientáciu, strategické prideľovanie aktív a operačnú politiku a postupy vrátane investičnej politiky pre projekty, ktoré EFSI môže podporiť, a rizikového profilu EFSI. Investičný výbor, ktorý bude pozostávať z nezávislých odborníkov, bude zodpovedať za preskúmavanie potenciálnych operácií a schvaľovanie podpory operácií bez ohľadu na geografickú lokalitu daného projektu.

Členov riadiaceho výboru vymenúvajú prispievatelia kapacity v oblasti preberania rizík, pričom hlasovacie práva zodpovedajú veľkosti ich príspevku. Tak dlho, kým sú jedinými prispievateľmi do EFSI Únia a EIB, počet členov a hlasov v riadiacom výbore sa prideľuje na základe príslušnej veľkosti príspevkov vo forme hotovosti alebo záruk a všetky rozhodnutia sa prijímajú na základe konsenzu. 

Keď k dohode o EFSI pristúpia iné strany, počet členov a hlasov v riadiacom výbore sa prideľuje na základe príslušnej veľkosti príspevkov od prispievateľov vo forme hotovosti alebo záruk. Počet členov a hlasov Komisie a EIB sa zodpovedajúcim spôsobom prepočíta. Riadiaci výbor sa snaží prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak riadiaci výbor nedokáže rozhodnúť na základe konsenzu v lehote, ktorú stanovil predseda, riadiaci výbor prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou. Rozhodnutie riadiaceho výboru sa nesmie prijať v prípade, že Komisia alebo EIB hlasuje proti nemu.

Členov investičného výboru tvorí šesť nezávislých expertov na trh a generálny riaditeľ. Generálnemu riaditeľovi pomáha zástupca generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ pripravuje zasadnutia investičného výboru a predsedá im. Rozhodnutia sa v oboch orgánoch prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov, no v riadiacom výbore musí existovať snaha o konsenzus. Projekty sa vyberajú na základe ich vlastných predností, pričom neexistuje žiadne vopred stanovené sektorové či geografické rozdelenie, čím sa má maximalizovať pridaná hodnota fondu. EFSI bude mať zároveň možnosť spolu s členskými štátmi a súkromnými investormi financovať investičné platformy na vnútroštátnej, regionálnej alebo sektorovej úrovni.

Popri osobitných ustanoveniach upravujúcich vytvorenie, činnosť a riadenie EFSI sa v dohode o EFSI zriaďuje aj Európske centrum investičného poradenstva (EIAH, článok 2 ods. 2). Budujúc na existujúcich poradenských službách EIB a Komisie, EIAH bude poskytovať poradenskú podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov a pôsobiť ako jednotné centrum technického poradenstva (aj pre právne záležitosti) pre financovanie projektov v EÚ. To zahŕňa podporu pri využívaní technickej pomoci pri štruktúrovaní projektov, využívaní inovačných finančných nástrojov a využívaní verejno-súkromných partnerstiev.

3.2.      Poskytovanie záruky EÚ a zriadenie záručného fondu EÚ (články 4 – 8)

Článkom 4 návrhu sa vytvára prvotná záruka EÚ vo výške 16 mld. EUR na operácie financovania a investičné operácie EIB. V súlade s článkom 5 musia tieto operácie podporovať rozvoj infraštruktúry, alebo investície do vzdelávania, zdravotníctva, výskumu, vývoja, informačných a komunikačných technológií a inovácií, alebo rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, alebo infraštruktúrne projekty v oblastiach životného prostredia, prírodných zdrojov, rozvoja miest a sociálnej oblasti, alebo MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, a to aj prostredníctvom poskytovania rizikového financovania prevádzkového kapitálu. Podpora môže byť poskytnutá buď priamo Európskou investičnou bankou alebo prostredníctvom Európskeho investičného fondu. Tieto inštitúcie budú poskytovať financovanie s vysokou mierou absorbovania finančných rizík (kapitálových, kvázikapitálových atď.), čo umožní investorom zo súkromného sektora investovať paralelne s nimi.

S cieľom zabezpečiť riadne plnenie rozpočtu EÚ aj v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky, sa článkom 8 zriaďuje záručný fond („fond“). Zo skúseností s povahou investícií, ktoré má EFSI podporovať, vyplýva, že vhodným pomerom medzi platbami z rozpočtu Únie a z celkových záručných záväzkov Únie by bol pomer 50 %. Pri rovnovážnom stave sa tento cieľový pomer 50 % dosiahne z rozpočtu EÚ, súm splatných v prospech Únie z investícií, súm získaných od prípadných veriteľov v omeškaní a z výnosov investovaných zdrojov záručného fondu. Počas prvotného obdobia však suma 8 mld. EUR bude pochádzať iba z platieb z rozpočtu. Počínajúc rokom 2016 sa z týchto platieb z rozpočtu postupne vytvoria základné prostriedky fondu, ktoré by do roku 2020 mali dosiahnuť kumulovanú výšku 8 mld. EUR. Ak by však došlo k výzvam na uplatnenie záruky EÚ, je vhodné, aby sa pri výpočte cieľovej úrovne zvážili aj alternatívne zdroje záručného fondu, aby sa obmedzil potenciálny vplyv na rozpočet EÚ. Tieto aspekty výpočtu sa obmedzia na tú sumu záruky EÚ, v súvislosti s ktorou došlo k výzve na jej uplatnenie.

S cieľom zabezpečiť maximálnu možnú efektívnosť nákladov bude investovaním týchto zdrojov poverená Komisia. Komisia je navyše prostredníctvom delegovaného aktu splnomocnená zmeniť po roku 2018 cieľovú sumu Fondu o 10 %. To by malo Komisii umožniť využiť nadobudnuté praktické skúsenosti, a predísť tak zbytočnému odlivu prostriedkov z rozpočtu a súčasne zabezpečiť jeho nepretržitú ochranu.

S výnimkou možných strát na vlastnom kapitáli, keď sa EIB môže rozhodnúť, že predloží okamžitú výzvu na uplatnenie záruky, by k výzvam na uplatnenie záruky malo dochádzať len raz ročne po tom, ako boli vzájomne započítané všetky zisky a straty vyplývajúce z neukončených operácií.

Ak by došlo k uplatneniu záruky, objem záruky by sa znížil pod pôvodných 16 mld. EUR. Z budúcich príjmov Únie z činnosti EFSI by však malo byť možné obnoviť záruku EÚ až na jej pôvodnú hodnotu.

3.3.      Vytvorenie Európskej databázy investičných projektov (článok 9)

Ako často poukazujú zainteresované strany, jedným z problémov vyššej úrovne investícií v EÚ je nedostatočná informovanosť o prebiehajúcich a budúcich investičných projektoch v Únii. Popri aktivitách EFSI sa v návrhu stanovuje vytvorenie Európskej databázy investičných projektov ako prostriedku na zabezpečenie toho, aby boli informácie o potenciálnych projektoch transparentné a aby sa dostávali k investorom.

3.4.      Predkladanie správ, zodpovednosť, hodnotenie a preskúmavanie operácií EFSI (články 10 – 12)

Vzhľadom na využívanie záruky EÚ Európskou investičnou bankou je vhodné, aby EIB Komisii, Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladala správy o realizovaných operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ.

V článku 12 sa stanovuje niekoľko pravidelných hodnotení vykonávaných EIB a Komisiou, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa EFSI, záruka EÚ a fungovanie záručného fondu využívali v súlade s prvotným zámerom. Zodpovednosť voči Európskemu parlamentu je v tomto kontexte obzvlášť dôležitá.

3.5.      Všeobecné ustanovenia (články 13 – 17)

Je vhodné, aby sa v kontexte využívania záruky EÚ Európskou investičnou bankou uplatňovalo niekoľko všeobecných pravidiel. V článku 13 sa stanovuje, že informácie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa vzťahuje záruka EÚ, by sa mali verejne sprístupňovať. Článok 14 a článok 15 obsahujú ustanovenia o kompetenciách Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a článok 16 obsahuje vylúčenie určitých druhov činností. Článkom 17 sa napokon Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s príslušným postupom.

3.6.      Zmeny (články 18 – 19)

V článkoch 18 a 19 sa stanovuje prerozdelenie operačných rozpočtových prostriedkov z programu Horizont 2020 [nariadenie (EÚ) č. 1291/2013] a z Nástroja na prepájanie Európy [nariadenie (EÚ) č. 1316/2013].

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Záruka EÚ stanovená pre EFSI má výšku 16 mld. EUR a je plne k dispozícii od nadobudnutia účinnosti nariadenia. S cieľom zabezpečiť riadne plnenie rozpočtu napriek prípadným výzvam na uplatnenie záruky sa vytvára záručný fond a jeho prostriedky predstavujú 50 % celkových záručných záväzkov EÚ do roku 2020. Platby do záručného fondu budú predstavovať 500 mil. EUR v roku 2016, 1 mld. EUR v roku 2017 a 2 mld. EUR v roku 2018. Platby vo výške 2,25 mld. EUR v každom z rokov 2019 a 2020 budú závisieť od toho, aby cieľová suma záručného fondu bola po roku 2018 udržiavaná na nezmenenej výške 50 %. Viazané rozpočtové prostriedky budú predstavovať 1,35 mld. EUR v roku 2015, 2,03 mld. EUR v roku 2016, 2,641 mld. EUR v roku 2017 a 1,979 mld. EUR v roku 2018. Progresívnym financovaním záručného fondu by sa počas prvých rokov nemali vytvárať riziká pre rozpočet EÚ, pretože k potenciálnym výzvam na uplatnenie záruky v súvislosti so vzniknutými stratami dôjde až neskôr.

Podobne ako pri súčasných aktivitách EIB, náklady na operácie EIB v rámci EFSI budú účtované príjemcom. Využívanie záruky Európskou investičnou bankou a investovanie zdrojov záručného fondu by mali generovať čisté kladné príjmy. Výnosy EFSI sa pomerne rozdelia medzi prispievateľov kapacity v oblasti preberania rizík. Nadmerné základné prostriedky záručného fondu sa môžu použiť na obnovenie záruky EÚ do jej pôvodnej výšky.

Dve činnosti však budú pre EIB generovať náklady, ktoré sa nemôžu účtovať príjemcom:

1.           Európske centrum investičného poradenstva, vytvorené v súlade s článkom 2 ods. 2 tohto návrhu, bude primárne financované z existujúcich balíkov na technickú pomoc EIB v rámci existujúcich programov EÚ (Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020…).  Potrebné však môže byť dodatočné financovanie až do maximálnej výšky 20 mil. EUR ročne (10 mil. EUR v roku 2015), ktoré bude rozpočtované v súlade s finančným výkazom pripojeným k tomuto návrhu. Akékoľvek prípadné náklady za databázu projektov budú takisto kryté.

2.           EIB vzniknú administratívne výdavky z titulu zvýšenia jej financovania prostredníctvom EIF pre malé a stredné podniky. Na základe súčasných predpokladov ohľadom druhu nástrojov a rýchlosti podpisovania nových operácií si to bude vyžadovať úhradu poplatkov v kumulovanej celkovej výške rádovo 105 mil. EUR, z čoho približne 48 mil. EUR do roku 2020. Vzhľadom na možnosť odloženia platby – až dovtedy, kým sa na tento účel nebudú môcť použiť prijaté príjmy – tieto platby ešte neboli rozpočtované, ale len opísané v prílohe k finančnému výkazu.

Náklady pre EIB, ktoré ešte neboli ani vymožené od príjemcov ani odpočítané od výnosov záruky poskytnutej od EÚ, možno kryť zo záruky EÚ v rámci kumulatívneho limitu, ktorý zodpovedá 1 % jej nesplatených súm.

Operačné rozpočtové prostriedky potrebné na tento návrh sa majú plne financovať vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020. V rámci okruhu 1A sa má prerozdeliť 6 mld. EUR, pričom 2,11 mld. EUR bude financovaných využitím nepridelenej rezervy vrátane celkovej rezervy pre záväzky. Hoci financovanie formou grantov z Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020 sa zníži, multiplikačný účinok, ktorý sa dosiahne vďaka EFSI, umožní výrazný celkový nárast investičnej aktivity v tých oblastiach politiky, na ktoré sa vzťahujú uvedené dva existujúce programy.

5.           DODATOČNÉ INFORMÁCIE

Finančný balík tohto návrhu výslovne nezahŕňa príspevky od členských štátov alebo iných tretích strán do ktorýchkoľvek zo štruktúr, ktoré sa na základe návrhu vytvárajú. Na základe článku 1 ods. 2 je však výslovne povolené, aby sa tie strany, ktoré o to prejavia záujem, k dohode o EFSI pripojili prostredníctvom kapitálových príspevkov do fondu.

Ak sa členské štáty rozhodnú prispievať do EFSI, Komisia naznačila, že k takýmto príspevkom zaujme priaznivé stanovisko v kontexte jej posudzovania verejných financií podľa článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadenia (ES) č. 1467/1997. V oznámení Komisie („Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“) z 13. januára 2015 sa uvádzajú osobitné aspekty platiace pre tento scenár.

2015/0009 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom fonde pre strategické investície a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172, 173, článok 175 ods. 3 a článok 182 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Hospodárska a finančná kríza spôsobila, že došlo k zníženiu miery investícií v Únii. Od vyvrcholenia krízy v roku 2007 poklesol objem investícií približne o 15 %. Nedostatkom investícií trpí Únia hlavne v dôsledku neistoty na trhoch v súvislosti s hospodárskou budúcnosťou a fiškálnymi obmedzeniami platiacimi pre členské štáty. V dôsledku tohto nedostatku investícií sa spomaľuje oživenie hospodárstva a negatívne je ovplyvnené vytváranie pracovných miest, dlhodobé vyhliadky rastu a konkurencieschopnosť.

(2)       Na vystúpenie z tohto bludného kruhu, ktorý vznikol v dôsledku nedostatku investícií, sú potrebné komplexné opatrenia. Nevyhnutnými predpokladmi pre stimuláciu investícií sú štrukturálne reformy a fiškálna zodpovednosť. Spolu s obnovenou motiváciou využívať investičné financovanie môžu tieto predpoklady prispieť k vytvoreniu účinného kolobehu, v rámci ktorého investičné projekty pomôžu podporiť zamestnanosť a dopyt a povedú k priebežnému zvyšovaniu rastového potenciálu.

(3)       Prostredníctvom iniciatívy pre globálnu infraštruktúru uznala skupina G20 dôležitosť investícií pri posilňovaní dopytu a zvyšovaní produktivity a rastu a zaviazala sa vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre vyššie úrovne investícií.

(4)       Únia počas hospodárskej a finančnej krízy vynakladala úsilie v snahe podporiť rast, a to najmä prostredníctvom iniciatív stanovených v stratégii Európa 2020, ktorými sa zaviedol prístup presadzujúci inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Aj Európska investičná banka („EIB“) posilnila svoju úlohu pri podnecovaní a podpore investícií v rámci Únie, čiastočne prostredníctvom zvýšenia kapitálu v januári 2013. S cieľom zabezpečiť, aby sa riešili investičné potreby Únie a aby sa likvidita, ktorá je k dispozícii na trhu, používala efektívnym spôsobom a bola smerovaná do financovania životaschopných investičných projektov, sú potrebné ďalšie opatrenia.

(5)       Vtedy čerstvo zvolený predseda Európskej komisie predložil 15. júla 2014 Európskemu parlamentu súbor politických usmernení pre Európsku komisiu. Tieto politické usmernenia obsahovali výzvu na mobilizáciu „až 300 miliárd EUR v podobe dodatočných verejných a súkromných investícií do reálnej ekonomiky počas nasledujúcich troch rokov“ na stimuláciu investícií s cieľom vytvoriť pracovné miesta.

(6)       Komisia 26. novembra 2014 predložila oznámenie s názvom „Investičný plán pre Európu“[1], v ktorom sa počíta so zriadením Európskeho fondu pre strategické investície („EFSI“), transparentnou databázou investičných projektov na európskej úrovni, vytvorením centra investičného poradenstva (Európske centrum investičného poradenstva – „EIAH“) a ambicióznym programom, ktorého cieľom by bolo odstrániť prekážky brániace investíciám a dobudovať jednotný trh.

(7)       Európska rada 18. decembra 2014 konštatovala, že „posilnenie investícií a riešenie zlyhania trhu v Európe je kľúčovou politickou výzvou“ a že „nový dôraz na investície v spojení so záväzkom členských štátov, že zintenzívnia štrukturálne reformy a uskutočnia fiškálnu konsolidáciu priaznivú pre rast, bude základom rastu a zamestnanosti v Európe“ a „vyzýva na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v skupine EIB s cieľom mobilizovať v rokoch 2015 až 2017 nové investície vo výške 315 miliárd EUR“.

(8)       EFSI je súčasťou komplexného prístupu zameraného na odstránenie neistoty, ktorá sprevádza verejné a súkromné investície. Táto stratégia má tri piliere: mobilizácia financií pre investície, dosiahnutie toho, aby investície skončili v reálnej ekonomike a zlepšenie investičného prostredia v Únii.

(9)       Investičné prostredie v Únii by sa malo zlepšiť tým, že sa odstránia prekážky brániace investíciám, posilní sa jednotný trh a zlepší sa predvídateľnosť regulačných predpisov. Práca EFSI – a investície v celej Európe vo všeobecnosti – by mali z tejto sprievodnej snahy profitovať.

(10)     Účelom EFSI by malo byť pomáhať pri riešení ťažkostí s financovaním a realizáciou produktívnych investícií v Únii a zabezpečiť zlepšený prístup k financovaniu. Zámerom je, aby bol zlepšený prístup k financovaniu obzvlášť prínosný pre malé a stredné podniky. Zároveň je vhodné poskytnúť výhodu takéhoto zlepšeného prístupu k financovaniu aj spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sú spoločnosťami s maximálne 3 000 zamestnancami. Ak sa preklenú súčasné investičné ťažkosti Európy, malo by sa prispieť k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie.

(11)     EFSI by mal podporovať strategické investície s vysokou pridanou ekonomickou hodnotou, ktoré prispievajú k dosahovaniu politických cieľov Únie.

(12)     Mnohé malé a stredné podniky i spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v celej Únii potrebujú pomoc, aby dokázali prilákať trhové financovanie, a to najmä pokiaľ ide o investície, s ktorými sa spája väčší stupeň rizika. EFSI by týmto podnikom mal pomôcť prekonať nedostatok kapitálu tak, že EIB a Európskemu investičnému fondu („EIF“) umožní poskytovať priame a nepriame kapitálové injekcie, záruky za vysoko kvalitnú sekuritizáciu úverov a iné produkty, ktoré sa budú poskytovať na plnenie cieľov EFSI.

(13)     EFSI by sa mal zriadiť v rámci EIB, aby mohol čerpať z jej skúseností a preukázaných výsledkov a aby jeho operácie čo najskôr začali mať pozitívny vplyv. Činnosť EFSI v oblasti poskytovania financií malým a stredným podnikom a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou by mala byť smerovaná cez Európsky investičný fond („EIF“), aby pri týchto činnostiach mohla profitovať z jeho skúseností.

(14)     EFSI by sa mal zameriavať na projekty, ktoré prinášajú vysokú spoločenskú a hospodársku hodnotu. EFSI by sa najmä mal zameriavať na projekty, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest, dlhodobý rast a konkurencieschopnosť. EFSI by mal podporovať širokú škálu finančných produktov vrátane produktov kapitálových, dlhu či záruk, aby pomohol čo najlepšie splniť potreby príslušného projektu. Táto široká škála produktov by mala EFSI umožniť, aby sa prispôsobil potrebám trhu a aby zároveň prilákal súkromné investície do daných projektov. EFSI by nemal byť náhradou za financovanie z prostriedkov súkromného trhu; namiesto toho by mal byť katalyzátorom financovania zo súkromných zdrojov tým, že bude riešiť zlyhania trhu, aby sa zabezpečilo čo najúčinnejšie a najstrategickejšie využívanie verejných finančných prostriedkov. K takémuto účinnému a strategickému využívaniu prostriedkov by mala prispieť požiadavka súladu so zásadami štátnej pomoci. 

(15)     EFSI by sa mal zameriavať na projekty, ktorých pomer rizika k návratnosti je vyšší než pri existujúcich nástrojoch EIB a Únie, aby sa zabezpečila komplementarita so súčasnými operáciami. EFSI by mal financovať projekty v celej Únii, a to aj v tých krajinách, ktoré sú najviac postihnuté finančnou krízou. K využitiu EFSI by malo dôjsť len vtedy, keď nie je za primeraných podmienok k dispozícii financovanie z iných zdrojov.

(16)     EFSI by sa mal zameriavať na investície, pri ktorých sa očakáva, že budú ekonomicky a technicky životaschopné, čo môže znamenať určitý stupeň primeraného rizika, pričom daná investícia musí stále spĺňať príslušné požiadavky na financovanie z EFSI.

(17)     Rozhodnutia o využití podpory EFSI na infraštruktúru a veľké projekty so strednou trhovou kapitalizáciou by mal prijímať investičný výbor. Investičný výbor by mal byť zložený z nezávislých expertov, ktorí majú odborné znalosti a skúsenosti v oblasti investičných projektov. Investičný výbor by mal podliehať riadiacemu výboru EFSI, ktorý by mal dohliadať na plnenie cieľov EFSI. Aby mohol EFSI účinne využívať skúsenosti EIF, EFSI by mal podporovať financovanie do EIF, aby umožnil EIF realizovať jednotlivé projekty v oblasti malých a stredných podnikov a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

(18)     Aby EFSI mohol podporovať investície, Únia by mala poskytnúť záruku vo výške rovnajúcej sa 16 000 000 000 EUR. Keď sa táto záruka poskytne na báze portfólií, jej krytie by malo byť zhora obmedzené v závislosti od druhu nástroja, ako napr. dlhový, kapitálový nástroj alebo záruka, ako percentuálny podiel objemu portfólia nesplatených záväzkov. Očakáva sa, že keď sa táto záruka skombinuje s 5 000 000 000 EUR, ktoré má poskytnúť EIB, podpora zo strany EFSI by mala vygenerovať dodatočné investície zo strany EIB a EIF vo výške 60 800 000 000 EUR. Táto podpora zo strany EFSI vo výške 60 800 000 000 EUR by mala podľa očakávaní v období rokov 2015 až 2017 vygenerovať v Únii investície v celkovej výške 315 000 000 000 EUR. Záruky súvisiace s projektmi, ktoré sa dokončia bez výzvy na uplatnenie záruky, sú k dispozícii na podporu nových operácií.

(19)     Aby sa umožnilo ďalšie zvyšovanie jeho zdrojov, účasť v EFSI by mala byť otvorená pre tretie strany vrátane členských štátov, národných podporných bánk či verejných agentúr vo vlastníctve alebo pod kontrolou členských štátov, subjektov súkromného sektora a subjektov mimo Únie, a to pod podmienkou súhlasu existujúcich prispievateľov. Tretie strany môžu do EFSI prispievať priamo a zúčastňovať sa na jeho riadiacej štruktúre.

(20)     Na úrovni projektov môžu tretie strany s EFSI spolufinancovať jednotlivé projekty alebo v rámci investičných platforiem v súvislosti s osobitnými geografickými či tematickými sektormi.

(21)     Za predpokladu, že sú splnené všetky relevantné kritériá oprávnenosti, členské štáty môžu využívať európske štrukturálne a investičné fondy na to, aby prispeli k financovaniu oprávnených projektov, ktoré sú podporované zárukou EÚ. Flexibilita tohto prístupu by mala maximalizovať potenciál prilákania investorov do investičných oblastí, na ktoré sa zameriava EFSI.

(22)     V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie by investície do infraštruktúry a projektov podporované z EFSI mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci. S týmto cieľom Komisia oznámila, že na účely posúdenia štátnej pomoci stanoví súbor základných kritérií, ktoré bude musieť spĺňať projekt na to, aby bol oprávnený na poskytnutie podpory z EFSI. Ak projekt tieto kritériá splní a získa podporu z EFSI, Komisia oznámila, že akákoľvek vnútroštátna doplnková podpora sa posúdi v rámci zjednodušeného a zrýchleného posúdenia štátnej pomoci, v rámci ktorého má Komisia overiť navyše len primeranosť podpory z verejných zdrojov (teda či nedošlo k nadmernej kompenzácii). Komisia zároveň oznámila, že poskytne ďalšie usmernenia k súboru kľúčových princípov s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie verejných prostriedkov.

(23)     Vzhľadom na naliehavú potrebu konať v rámci Únie môžu EIB a EIF v priebehu roku 2015 financovať dodatočné projekty mimo svojho obvyklého profilu pred tým, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť. S cieľom maximalizovať prínos opatrení stanovených v tomto nariadení by malo byť možné, aby takéto dodatočné projekty boli zahrnuté do rozsahu záručného krytia EÚ v prípade, že spĺňajú vecné kritériá stanovené v tomto nariadení.

(24)     Operácie financovania a investičné operácie EIB podporované z EFSI by sa mali spravovať v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB, a to aj pomocou vhodných kontrolných opatrení a opatrení prijatých s cieľom predchádzať daňovým únikom, ako aj v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Dvora audítorov vrátane trojstrannej dohody medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou.

(25)     EIB by mala pravidelne vyhodnocovať činnosti podporované z EFSI s cieľom posúdiť ich relevantnosť, výsledky a vplyv a s cieľom identifikovať aspekty, ktoré by mohli budúcu činnosť EFSI zlepšiť. Takéto hodnotenia by mali prispievať k zodpovednosti a analýze udržateľnosti.

(26)     Popri operáciách financovania, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom EFSI, by sa malo vytvoriť Európske centrum investičného poradenstva („EIAH“). EIAH by malo poskytovať posilnenú podporu pre vypracúvanie a prípravu projektov v celej Únii, stavajúc na odborných znalostiach Komisie, EIB, národných podporných bánk a riadiacich orgánov európskych štrukturálnych a investičných fondov. Malo by sa tak vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky týkajúce sa technickej pomoci pre investície v rámci Únie.

(27)     S cieľom pokryť riziká súvisiace so zárukou EÚ voči EIB by sa mal zriadiť záručný fond. Záručný fond by sa mal vybudovať z postupných platieb z rozpočtu Únie. Do záručného fondu by následne mali prúdiť aj príjmy a splátky z projektov podporovaných z EFSI a sumy vymožené od dlžníkov v omeškaní, keď záručný fond už splnil záruku voči EIB.

(28)     Logikou vytvorenia záručného fondu je poskytovať pre rozpočet Únie likviditný vankúš chrániaci pred stratami, ktoré EFSI vytvorí pri presadzovaní svojich cieľov. Zo skúseností s povahou investícií, ktoré má EFSI podporovať, vyplýva, že vhodným pomerom medzi platbami z rozpočtu Únie a z celkových záručných záväzkov Únie by bol pomer 50 %.

(29)     S cieľom čiastočne financovať príspevok z rozpočtu Únie by sa mali znížiť dostupné balíky prostriedkov programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu 2014 – 2020, zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013[2], a Nástroja na prepájanie Európy, zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013[3]. Uvedené programy slúžia na účely, ktoré EFSI nemá za cieľ replikovať. Znížením prostriedkov oboch programov na financovanie záručného fondu sa však podľa očakávaní zabezpečia investície do niektorých oblastí ich jednotlivých mandátov, ktoré sú vyššie, než by bolo možné prostredníctvom existujúcich programov. EFSI by mal byť schopný pretaviť záruku EÚ do znásobenia finančného účinku v uvedených oblastiach výskumu, vývoja a inovácií a dopravy, telekomunikácií a energetickej infraštruktúry oproti stavu, ktorý by sa dosiahol, keby dané zdroje boli vynaložené prostredníctvom grantov v rámci plánovaných programov Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy. Preto je vhodné presmerovať časť finančných prostriedkov, ktorých vynaloženie sa v súčasnosti plánuje na uvedené programy, v prospech EFSI.

(30)     Vzhľadom na povahu svojho zriadenia ani záruka EÚ voči EIB ani záručný fond nie sú „finančnými nástrojmi“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012[4].

(31)     V Únii existuje značné množstvo potenciálne životaschopných projektov, ktoré nie sú financované z dôvodu neistoty a netransparentnosti spájanej s takýmito projektmi. Často je dôvodom skutočnosť, že súkromní investori o projektoch nevedia alebo nemajú dostatočné informácie na posúdenie investičných rizík. Komisia a EIB by s podporou členských štátov mali podporiť vytvorenie transparentnej databázy súčasných a budúcich investičných projektov v Únii, do ktorých by bolo vhodné investovať. Táto „databáza projektov“ by mala zabezpečovať, aby sa pravidelne a štruktúrovaným spôsobom zverejňovali informácie o investičných projektoch, čím by sa zabezpečilo, že investori majú spoľahlivé informácie, na ktorých založia svoje investičné rozhodnutia.

(32)     Členské štáty na vnútroštátnej úrovni takisto začali pracovať na vytváraní a podpore databáz projektov pri projektoch, ktoré majú význam z vnútroštátneho hľadiska. Informácie, ktoré pripraví Komisia a EIB, by mali obsahovať odkazy na sprievodné vnútroštátne databázy projektov.

(33)     Hoci projekty identifikované v databáze projektov môže EIB využiť pri identifikácii a výbere projektov podporovaných z EFSI, databáza projektov by pri identifikácii projektov mala mať širší, celoeurópsky rozsah pôsobnosti. Tento rozsah pôsobnosti môže zahŕňať projekty, ktoré majú šancu byť plne financované súkromným sektorom alebo pomocou iných nástrojov poskytovaných na európskej alebo vnútroštátnej úrovni. EFSI by mal byť schopný podporovať financovanie a investície do projektov, ktoré boli identifikované v databáze projektov, no zahrnutie do zoznamu by nemalo automaticky znamenať prístup k podpore z EFSI a fondu EFSI by mala byť poskytnutá možnosť voľne vyberať a podporovať projekty, ktoré na zozname zahrnuté nie sú.

(34)     Aby sa zabezpečila zodpovednosť voči európskym občanom, EIB by mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladať správy o dosiahnutom pokroku a vplyve EFSI.

(35)     S cieľom zabezpečiť vhodné pokrytie záručných záväzkov EÚ a s cieľom zabezpečiť nepretržitú dostupnosť záruky EÚ by právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu súm, ktoré sa majú uhrádzať zo všeobecného rozpočtu Únie, a zodpovedajúce zmeny prílohy I, mala byť delegovaná na Komisiu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojich prípravných prác primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a primerané zasielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(36)     Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne podpora investícií v Únii a zabezpečenie zlepšeného prístupu spoločností s maximálne 3 000 zamestnancami k financovaniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rôznorodosti ich fiškálnej kapacity konať a z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I – Európsky fond pre strategické investície

Článok 1 Európsky fond pre strategické investície

1.           Komisia uzavrie s Európskou investičnou bankou (EIB) dohodu o zriadení Európskeho fondu pre strategické investície („EFSI“).

Účelom EFSI je podporovať investície v Únii a zabezpečovať zlepšený prístup spoločností s maximálne 3 000 zamestnancami k financovaniu, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, prostredníctvom poskytnutia kapacity v oblasti preberania rizík pre EIB („dohoda o EFSI“).

2.           K dohode o EFSI môžu pristúpiť členské štáty. Pod podmienkou súhlasu existujúcich prispievateľov je dohoda o EFSI otvorená pre pristúpenie aj pre iné tretie strany vrátane národných podporných bánk alebo verejných agentúr vlastnených alebo ovládaných členskými štátmi, ako aj pre subjekty súkromného sektora.

Článok 2 Podmienky dohody o EFSI

1.           Dohoda o EFSI obsahuje najmä nasledovné:

a)      ustanovenia upravujúce zriadenie EFSI ako samostatného, jasne identifikovateľného a transparentného nástroja záruk a osobitného účtu spravovaného EIB;

b)      sumy a podmienky finančného príspevku, ktorý prostredníctvom EFSI poskytuje EIB;

c)      podmienky financovania, ktoré prostredníctvom EFSI poskytuje EIB Európskemu investičnému fondu („EIF“);

d)      mechanizmy riadenia týkajúce sa EFSI v súlade s článkom 3 bez toho, aby bol dotknutý štatút Európskej investičnej banky;

e)      podrobné pravidlá o poskytovaní záruky EÚ v súlade s článkom 7, a to vrátane jej zhora obmedzeného krytia portfólií osobitných druhov nástrojov, výziev na uplatnenie záruky EÚ, ku ktorým – s výnimkou možných strát na vlastnom kapitáli – dochádza len raz ročne po tom, ako boli vzájomne započítané zisky a straty z operácií, a výnosov zo záruky a požiadavky, aby odmeňovanie za podstupovanie rizika bolo rozdeľované medzi prispievateľov pomerne k ich príslušnému podielu na riziku;

f)       ustanovenia a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok;

g)      požiadavky upravujúce využívanie záruky EÚ vrátane jej využívania v osobitných časových lehotách a kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

h)      ustanovenia o financovaní nevyhnutnom pre EIAH v súlade s odsekom 2 tretím pododsekom;

i)       ustanovenia upravujúce spôsob, akým tretie strany môžu spoluinvestovať s operáciami financovania a investičnými operáciami EIB podporovanými z EFSI;

j)       spôsoby krytia záruky EÚ.

V dohode o EFSI sa stanoví, že existuje jasný rozdiel medzi operáciami realizovanými s podporou EFSI a inými operáciami EIB.

V dohode o EFSI sa stanoví, že činnosti EFSI realizované Európskym investičným fondom majú byť riadené riadiacimi orgánmi EIF.

V dohode o EFSI sa stanoví, že výnosy pripadajúce Únii z operácií podporovaných z EFSI sa poskytnú po odpočítaní platieb splatných na základe výziev na uplatnenie záruky EÚ a následne i nákladov v súlade s odsekom 2 tretím pododsekom a článkom 5 ods. 3.

2.           V dohode o EFSI sa stanoví vytvorenie Európskeho centra investičného poradenstva („EIAH“) v rámci EIB. Cieľom EIAH je budovať na existujúcich poradenských službách EIB a Komisie v snahe poskytovať poradenskú podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov a pôsobiť ako jednotné centrum technického poradenstva pre financovanie projektov v Únii. To zahŕňa, podľa potreby, podporu pri využívaní technickej pomoci pri štruktúrovaní projektov, využívaní inovačných finančných nástrojov, využívaní verejno-súkromných partnerstiev a poradenstva k relevantným otázkam právnych predpisov EÚ.

V snahe splniť tento cieľ EIAH využíva odborné znalosti EIB, Komisie, národných podporných bánk a riadiacich orgánov európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Dodatočné služby, ktoré EIAH poskytuje nad rámec existujúcej technickej pomoci EIB, sú čiastočne financované Úniou až do maximálnej výšky 20 000 000 EUR ročne počas obdobia, ktoré sa skončí 31. decembra 2020.  V rokoch po roku 2020 bude finančný príspevok Únie priamo viazaný na ustanovenia obsiahnuté v budúcich viacročných finančných rámcoch.

3.           Členské štáty, ktoré sa stanú zmluvnými stranami dohody o EFSI, budú môcť poskytovať svoj príspevok najmä formou hotovosti alebo záruky prijateľnej pre EIB. Iné tretie strany budú môcť poskytovať svoj príspevok výhradne formou hotovosti.

Článok 3 Správa a riadenie EFSI

1.           V dohode o EFSI sa stanoví, že na EFSI dohliada riadiaci výbor, ktorý určuje strategickú orientáciu, strategické prideľovanie aktív a operačnú politiku a postupy vrátane investičnej politiky pre projekty, ktoré EFSI môže podporiť, a rizikového profilu EFSI v súlade s cieľmi podľa článku 5 ods. 2. Riadiaci výbor si spomedzi svojich členov volí predsedu.

2.           Tak dlho, kým sú jedinými prispievateľmi do EFSI Únia a EIB, počet členov a hlasov v riadiacom výbore sa prideľuje na základe príslušnej veľkosti príspevkov vo forme hotovosti alebo záruk. 

Riadiaci výbor prijíma rozhodnutia na základe konsenzu.

3.           Keď k dohode o EFSI pristúpia v súlade s článkom 1 ods. 2 iné strany, počet členov a hlasov v riadiacom výbore sa prideľuje na základe príslušnej veľkosti príspevkov od prispievateľov vo forme hotovosti alebo záruk. Počet členov a hlasov Komisie a EIB podľa odseku 2 sa zodpovedajúcim spôsobom prepočíta.

Riadiaci výbor sa snaží prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak riadiaci výbor nedokáže rozhodnúť na základe konsenzu v lehote, ktorú stanovil predseda, riadiaci výbor prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

Rozhodnutie riadiaceho výboru sa nesmie prijať v prípade, že Komisia alebo EIB hlasuje proti nemu.

4.           V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI bude mať generálneho riaditeľa, ktorý bude zodpovedať za každodenné riadenie EFSI a prípravu a predsedanie zasadnutiam investičného výboru uvedeného v odseku 5. Generálnemu riaditeľovi pomáha zástupca generálneho riaditeľa.

Generálny riaditeľ každý štvrťrok predkladá riadiacemu výboru správu o činnosti EFSI.

Generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa vymenúva riadiaci výbor na základe spoločného návrhu Komisie a EIB na obnoviteľné pevne stanovené obdobie troch rokov.

5.           V dohode o EFSI sa stanoví, že EFSI musí mať investičný výbor, ktorý zodpovedá za preskúmavanie potenciálnych operácií v súlade s investičnou politikou EFSI a za schvaľovanie podpory operácií zo záruky EÚ v súlade s článkom 5 bez ohľadu na ich geografickú lokalitu.

Investičný výbor sa skladá zo šiestich nezávislých expertov a generálneho riaditeľa. Nezávislí experti musia mať vysokú úroveň relevantných trhových skúseností s financovaním projektov a vymenúva ich riadiaci výbor na obnoviteľné pevne stanovené obdobie troch rokov.

Rozhodnutia investičného výboru sa prijímajú na základe jednoduchej väčšiny.

KAPITOLA II – Záruka EÚ a záručný fond EÚ

Článok 4 Záruka EÚ

Únia poskytuje EIB záruku za operácie financovania alebo investičné operácie realizované v Únii, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie („záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako záruka na požiadanie v súvislosti s nástrojmi uvedenými v článku 6.

Článok 5 Požiadavky na využitie záruky EÚ

1.           Poskytnutie záruky EÚ je podmienené nadobudnutím účinnosti dohody o EFSI.

2.           Záruka EÚ sa poskytuje na operácie financovania a investičné operácie EIB schválené investičným výborom uvedeným v článku 3 ods. 5 alebo na financovanie Európskemu investičnému fondu s cieľom realizovať operácie financovania a investičné operácie EIB v súlade s článkom 7 ods. 2. Dotknuté operácie musia byť v súlade s politikami Únie a podporovať ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

a)      rozvoj infraštruktúry, a to aj v oblastiach dopravy, najmä v priemyselných centrách; energetiky, najmä energetických prepojení a digitálnej infraštruktúry;

b)      investície do vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníctva, výskumu a vývoja, informačných a komunikačných technológií a inovácií;

c)      rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov;

d)      infraštruktúrne projekty v oblastiach životného prostredia, prírodných zdrojov, rozvoja miest a sociálnej oblasti;

e)      poskytovanie finančnej podpory pre spoločnosti uvedené v článku 1 ods. 1, a to vrátane rizikového financovania prevádzkového kapitálu.

Záruka EÚ sa okrem toho prostredníctvom EIB poskytuje na podporu účelových investičných platforiem a národných podporných bánk, ktoré investujú do operácií spĺňajúcich požiadavky tohto nariadenia. Politiku v súvislosti s oprávnenými investičnými platformami v takom prípade stanovuje riadiaci výbor.

3.           V súlade s článkom 17 štatútu Európskej investičnej banky účtuje EIB príjemcom operácií financovania poplatok, aby pokryla svoje výdavky súvisiace s EFSI. Bez toho, aby boli dotknuté pododseky 2 a 3, sa z rozpočtu Únie nehradia žiadne administratívne výdavky ani akékoľvek iné poplatky EIB na činnosti financovania a investičné činnosti, ktoré uskutočňuje EIB na základe tohto nariadenia.

             EIB môže predložiť výzvu na uplatnenie záruky EÚ v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. e) v rámci kumulovaného maximálneho limitu, ktorý zodpovedá 1 % celkových nesplatených záručných záväzkov EÚ, s cieľom pokryť výdavky, ktoré napriek tomu, že boli účtované príjemcom v rámci finančných operácií, neboli vymožené.

             Ak by EIB poskytla v mene EFSI pre EIF financovanie, ktoré je v súlade s článkom 7 ods. 2 podporené zárukou EÚ, poplatky EIB môžu byť kryté z rozpočtu Únie.

4.           Za predpokladu, že sú splnené všetky relevantné kritériá oprávnenosti, členské štáty môžu využívať európske štrukturálne a investičné fondy na to, aby prispeli k financovaniu oprávnených projektov, do ktorých EIB investuje s podporou záruky EÚ.

Článok 6 Oprávnené nástroje

Na účely článku 5 ods. 2 platí pravidlo, že EIB využíva záruku EÚ na krytie rizika pre nástroje na portfóliovom základe.

Jednotlivé nástroje oprávnené na krytie alebo portfóliá sa môžu skladať z týchto nástrojov:

(a) úvery EIB, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma nástroja na financovanie alebo zvýšenie kreditnej kvality, kapitálové či kvázikapitálové účasti. Tieto nástroje sa poskytujú, nadobúdajú alebo emitujú v prospech operácií realizovaných v Únii, a to vrátane cezhraničných operácií medzi členským štátom a treťou krajinou, v súlade s týmto nariadením a keď financovanie EIB bolo poskytnuté v súlade s podpísanou dohodou, ktorej platnosť ani neskončila ani nebola zrušená;

(b) financovanie EIB pre EIF umožňujúce EIF realizovať úvery, záruky, protizáruky, akúkoľvek inú formu nástroja na zvýšenie kreditnej kvality, nástroje kapitálového trhu a kapitálové či kvázikapitálové účasti. Tieto nástroje sa poskytujú, nadobúdajú alebo emitujú v prospech operácií realizovaných v Únii, v súlade s týmto nariadením a keď financovanie EIF bolo poskytnuté v súlade s podpísanou dohodou, ktorej platnosť ani neskončila ani nebola zrušená.

Článok 7 Krytie a podmienky záruky EÚ

1.           Záruka EÚ pre EIB má výšku rovnajúcu sa 16 000 000 000 EUR, z čoho maximálna suma 2 500 000 000 EUR môže byť pridelená na financovanie EIB pre EIF v súlade s odsekom 2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 9, súhrnné platby z Únie na základe záruky pre EIB nesmú presiahnuť výšku záruky.

2.           Krytie záruky pri konkrétnom druhu portfólia nástrojov uvedeného v článku 6 sa určuje na základe rizika daného portfólia. Záruka EÚ je oprávnená poskytnúť buď záruky prvej straty na portfóliovom základe alebo úplnú záruku. Záruka EÚ môže byť poskytnutá na pomernom základe s ostatnými prispievateľmi.

Keď EIB poskytuje financovanie pre EIF s cieľom realizovať operácie financovania a investičné operácie EIB, záruka EÚ poskytne úplnú záruku financovania zo strany EIB pod podmienkou, že EIB poskytne rovnakú sumu financovania bez záruky EÚ. Výška krytá zárukou EÚ nesmie presiahnuť 2 500 000 000 EUR.

3.           Keď EIB uplatní záruku EÚ v súlade s dohodou o EFSI, Únia na požiadanie záruku uhradí v súlade s podmienkami uvedenej dohody.

4.           Keď Únia realizuje akúkoľvek platbu na základe záruky EÚ, EIB začne realizovať vymáhanie pohľadávok za zaplatené sumy a z vymožených súm Únii prostriedky preplatí.

Článok 8 Záručný fond EÚ

1.           Zriadi sa záručný fond EÚ („záručný fond“), z ktorého sa v prospech EIB môžu uhradiť prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ.

2.           Záručný fond je financovaný z:

a)      platieb zo všeobecného rozpočtu Únie,

b)      výnosov z investovaných zdrojov záručného fondu,

c)      súm vymožených od dlžníkov v omeškaní v súlade s postupom vymáhania stanoveným v dohode o EFSI, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 písm. f),

d)      akýchkoľvek iných platieb prijatých Úniou v súlade s dohodou o EFSI.

3.           Základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. c) a d) predstavujú interné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 966/2012.

4.           Zdroje záručného fondu, ktoré mu boli poskytnuté na základe odseku 2, priamo spravuje Komisia a tieto zdroje sa investujú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.

5.           Základné prostriedky záručného fondu uvedené v odseku 2 sa používajú na dosiahnutie primeranej úrovne tak, aby zodpovedali celkovým záručným záväzkom EÚ („cieľová suma“). Cieľová suma sa stanovuje na 50 % celkových záručných záväzkov Únie.

Cieľová suma sa na začiatku dosiahne postupnými platbami zdrojov uvedenými v odseku 2 písm. a). Ak počas prvotného budovania záručného fondu dôjde k výzvam na uplatnenie záruky, k dosiahnutiu cieľovej sumy prispejú do výšky výziev na uplatnenie záruky aj základné prostriedky záručného fondu stanovené v ods. 2 písm. b), c) a d).

6.           Komisia do 31. decembra 2018 a následne každý rok po tom preskúma primeranosť úrovne záručného fondu, pričom zohľadní akékoľvek zníženie zdrojov vyplývajúce z aktivácie záruky a posúdenie EIB predložené v súlade s článkom 10 ods. 3.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17, ktorými sa maximálne o 10 % upraví cieľová suma uvedená v odseku 5, aby lepšie odzrkadľovala potenciálne riziko toho, že dôjde k výzve na uplatnenie záruky EÚ.

7.           Po úprave cieľovej sumy v roku n alebo po posúdení primeranosti úrovne záručného fondu v súlade s preskúmaním uvedeným v odseku 6:

a)      akýkoľvek prebytok sa uhradí prostredníctvom jednej transakcie do osobitného rozpočtového riadku vo výkaze príjmov všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok n+1,

b)      akékoľvek doplnenie záručného fondu sa splatí v ročných tranžiach počas obdobia maximálne troch rokov počínajúc rokom n+1.

8.           Počínajúc 1. januárom 2019, ak v dôsledku výziev na uplatnenie záruky úroveň záručného fondu klesne pod 50 % cieľovej sumy, Komisia predloží správu o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu byť potrebné na jeho doplnenie.

9.           V následnosti na výzvu na uplatnenie záruky EÚ sa na obnovenie záruky EÚ do jej pôvodnej výšky použijú základné prostriedky záručného fondu stanovené v odseku 2 písm. b), c) a d) presahujúce cieľovú sumu.

KAPITOLA III – Európska databáza investičných projektov

Článok 9 Európska databáza investičných projektov

1.           Komisia a EIB s podporou členských štátov presadzujú vytvorenie transparentnej databázy súčasných a potenciálnych budúcich investičných projektov v Únii. Táto databáza nemá vplyv na konečné projekty, ktoré môžu byť vybraté na podporu podľa článku 3 ods. 5.

2.           Komisia a EIB pravidelne a štruktúrovaným spôsobom vypracujú, aktualizujú a distribuujú informácie o súčasných a budúcich investíciách, ktoré výrazným spôsobom prispievajú k dosiahnutiu politických cieľov EÚ.

3.           Členské štáty pravidelne a štruktúrovaným spôsobom vypracujú, aktualizujú a distribuujú informácie o súčasných a budúcich investičných projektoch na ich území.

KAPITOLA IV – Podávanie správ, zodpovednosť a hodnotenie

Článok 10 Podávanie správ a zodpovednosť

1.           EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, každý polrok predkladá Komisii správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB podľa tohto nariadenia. Táto správa musí obsahovať posúdenie dodržiavania požiadaviek o využívaní záruky EÚ a kľúčové ukazovatele výkonnosti stanovené podľa článku 2 ods. 1 písm. g). Správa musí zároveň obsahovať štatistické, finančné a účtovné údaje o každej jednotlivej operácii financovania a investičnej operácii EIB, ako aj údaje na súhrnnom základe.

2.           EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, predkladá každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB. Táto správa sa uverejňuje a musí obsahovať:

a)      posúdenie operácií financovania a investičných operácií EIB na úrovni prevádzky, sektora, krajiny a regiónu a ich súlad s týmto nariadením, spolu s posúdením pridelenia operácií financovania a investičných operácií EIB medzi ciele podľa článku 5 ods. 2;

b)      posúdenie pridanej hodnoty, mobilizácie zdrojov súkromného sektora, odhadovaných a skutočných výstupov, výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe;

c)      posúdenie finančného prínosu preneseného na príjemcov operácií financovania a investičných operácií EIB na súhrnnom základe;

d)      posúdenie kvality operácií financovania a investičných operácií EIB;

e)      podrobné informácie o výzvach na uplatnenie záruky EÚ;

f)       finančné výkazy EFSI.

3.           Na účely účtovníctva a vykazovania Komisie v súvislosti s rizikami krytými zárukou EÚ a spravovania záručného fondu EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, Komisii každoročne poskytuje:

a)      posúdenie rizík EIB a EIF a informácie o ich odstupňovaní v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami EIB;

b)      nesplatený finančný záväzok pre EÚ týkajúci sa záruk poskytnutých na operácie financovania a investičné operácie EIB, v členení podľa jednotlivých operácií;

c)      celkové zisky alebo straty vyplývajúce z operácií financovania a investičných operácií EIB v rámci portfólií stanovených v dohode o EFSI podľa článku 2 ods. 1 písm. e).

4.           EIB poskytne Komisii na požiadanie akékoľvek dodatočné informácie potrebné na to, aby boli splnené povinnosti Komisie podľa tohto nariadenia.

5.           Informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 poskytuje EIB, a podľa potreby EIF, na vlastné náklady.

6.           Komisia každoročne do 30. júna zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov výročnú správu o stave záručného fondu a jeho spravovaní v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Článok 11 Zodpovednosť

1.           Na žiadosť Európskeho parlamentu sa generálny riaditeľ zúčastňuje na vypočúvaní o výsledkoch EFSI v Európskom parlamente.

2.           Na otázky, ktoré EFSI adresuje Európsky parlament, odpovedá generálny riaditeľ ústne alebo písomne, a to vždy najneskôr do piatich týždňov od doručenia otázky.

3.           Na žiadosť Európskeho parlamentu Komisia predkladá Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 12 Hodnotenie a preskúmanie

1.           EIB najneskôr do [OP vložiť dátum: 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] vyhodnotí fungovanie EFSI. EIB svoje hodnotenie predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

Komisia najneskôr do [OP vložiť dátum: 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] vyhodnotí využívanie záruky EÚ a fungovanie záručného fondu, ako aj využívanie základných prostriedkov podľa článku 8 ods. 9. Komisia svoje hodnotenie predkladá Európskemu parlamentu a Rade.

2.           Do 30. júna 2018 a následne každé tri roky potom:

a)      EIB uverejní komplexnú správu o fungovaní EFSI;

b)      Komisia uverejní komplexnú správu o využívaní záruky EÚ a o fungovaní záručného fondu.

3.           EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, prispieva k hodnoteniu a správe, ktoré vypracúva Komisia podľa odseku 1, resp. odseku 2, a poskytuje Komisii potrebné informácie.

4.           EIB a EIF pravidelne poskytujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorý sa posudzujú praktické výsledky dosiahnuté v oblasti osobitných činností EIB a EIF na základe tohto nariadenia.

5.           Komisia najneskôr do [OP vložiť dátum: 3 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej pripojí prípadný relevantný návrh.

KAPITOLA V – Všeobecné ustanovenia

Článok 13 Transparentnosť a zverejňovanie informácií

V súlade s vlastnou politikou transparentnosti prístupu k dokumentom a informáciám EIB na svojej webovej lokalite verejne sprístupňuje informácie týkajúce sa všetkých operácií financovania a investičných operácií EIB a spôsob, akým prispievajú k všeobecným cieľom uvedeným v článku 5 ods. 2.

Článok 14 Audity vykonávané Dvorom audítorov

Záruka EÚ, platby a prostriedky vymožené na základe tejto záruky, ktoré sú pripísateľné do všeobecného rozpočtu Únie, sú predmetom auditu, ktorý vykonáva Dvor audítorov.

Článok 15 Opatrenia proti podvodom

1.           EIB bezodkladne upovedomí OLAF a poskytne mu potrebné informácie, keď v ktorejkoľvek fáze prípravy, realizácie alebo ukončovania operácií podliehajúcich záruke EÚ nadobudne dôvod domnievať sa, že došlo k prípadnému výskytu podvodu, korupcie, prania špinavých peňazí alebo inej protiprávnej činnosti, ktoré môžu mať vplyv na finančné záujmy Únie.

2.           OLAF môže vykonávať vyšetrovania, a to aj kontroly a inšpekcie na mieste, v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013[5], nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[6] a nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95[7] s cieľom chrániť finančné záujmy Únie, zistiť, či v súvislosti s akýmikoľvek operáciami s podporou záruky EÚ došlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie. Informácie získané v priebehu takéhoto vyšetrovania môže OLAF zaslať príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

Keď sa takéto protiprávne činnosti dokážu, EIB uskutoční snahu o vymoženie prostriedkov v súvislosti so svojimi operáciami s podporou záruky EÚ.

3.           Dohody o financovaní podpísané v súvislosti s operáciami s podporou podľa tohto nariadenia zahŕňajú výnimky umožňujúce vylúčenie z operácií financovania a investičných operácií EIB a v prípade potreby vhodné opatrenia na vymáhanie prostriedkov v prípade podvodu, korupcie alebo inej protiprávnej činnosti v súlade s dohodou o EFSI, politikou EIB a uplatniteľnými regulačnými požiadavkami. Rozhodnutie o tom, či uplatniť vylúčenie z operácie financovania a investičnej operácie EIB, sa prijíma v súlade s príslušnou dohodou o financovaní alebo príslušnou investičnou dohodou.

Článok 16 Vylúčené činnosti a nespolupracujúce jurisdikcie

1.           EIB vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách nepodporuje žiadne činnosti, ktoré sa uskutočňujú na protiprávne účely, vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, daňových podvodov a daňových únikov, korupcie alebo podvodov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie. EIB sa najmä nezúčastňuje na žiadnych operáciách financovania alebo investičných operáciách prostredníctvom subjektu sídliaceho v nespolupracujúcej jurisdikcii, v súlade so svojou politikou v oblasti slabo regulovaných alebo nespolupracujúcich jurisdikcií, na základe politík Únie, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Finančnej akčnej skupiny.

2.           EIB pri svojich operáciách financovania a investičných operáciách uplatňuje zásady a normy stanovené v právnych predpisoch Únie o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to aj vrátane požiadavky prijať primerané opatrenia na prípadnú identifikáciu konečných vlastníkov.

Článok 17 Výkon delegovania právomocí

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA VI – Zmeny

Článok 18 Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1291/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 sa týmto mení takto:

1)         V článku 6 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.       Finančné krytie na vykonávanie programu Horizont 2020 je 74 328,3 miliónov EUR v bežných cenách, z čoho sa maximálne 71 966,9 miliónov EUR pridelí na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

2.         Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 tohto nariadenia takto:

a) excelentná veda – 23 897,0 miliónov EUR v bežných cenách;

b) vedúce postavenie priemyslu – 16 430,5 miliónov EUR v bežných cenách;

c) spoločenské výzvy – 28 560,7 miliónov EUR v bežných cenách.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z programu Horizont 2020 na osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 3 a na nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra je nasledovná:

i) šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti – 782,3 miliónov EUR v bežných cenách;

ii) veda so spoločnosťou a pre spoločnosť – 443,8 miliónov EUR v bežných cenách;

iii) nejadrové priame opatrenia Spoločného výskumného centra – 1 852,6 miliónov EUR v bežných cenách.

Orientačné rozdelenie pre priority a osobitné ciele stanovené v článku 5 ods. 2 a 3 je stanovené v prílohe II.

3.         EIT sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z programu Horizont 2020 vo výške 2 361,4 miliónov EUR v bežných cenách, ako je stanovené v prílohe II.“

2)         Príloha II sa nahrádza znením uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 19 Zmena nariadenia (EÚ) č. 1316/2013

V článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.       Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 29 942 259 000 (*) EUR v bežných cenách. Táto suma sa rozdelí takto:

a) sektor dopravy: 23 550 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

b) sektor telekomunikácií: 1 041 602 000 EUR;

c) sektor energetiky: 5 350 075 000 EUR.

Uvedené sumy nemajú vplyv na uplatňovanie mechanizmu flexibility stanovené v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (*).

(*) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).“

KAPITOLA VII – Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20 Prechodné ustanovenie

Operácie financovania a investičné operácie, ktoré podpísali EIB alebo EIF počas obdobia od 1. januára 2015 do uzatvorenia dohody o EFSI, môžu EIB alebo EIF predložiť Komisii na krytie zárukou EÚ.

Komisia tieto operácie posúdi a ak spĺňajú vecné požiadavky stanovené v článku 5 a v dohode o EFSI, rozhodne o tom, že záruka EÚ sa na tieto operácie vzťahuje.

Článok 21 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

za Európsky parlament                                  za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Európskom fonde pre strategické investície a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[8]

Oblasť politiky: hospodárske a finančné záležitosti

Činnosti v rámci ABB: finančné operácie a nástroje

Podrobný opis činností v rámci ABB je uvedený v oddiele 3.2.

Oblasť politiky: Mobilita a doprava

Oblasť politiky: Komunikačné siete, obsah a technológie

Oblasť politiky: Energetika

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[9]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

X Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Podpora investícií posilňujúcich rast v súlade s rozpočtovými prioritami Únie, najmä v týchto oblastiach:

1.       strategická infraštruktúra (investície do digitálnej a energetickej infraštruktúry v súlade s politikou EÚ)

2.       dopravná infraštruktúra v priemyselných centrách, vzdelávanie, výskum a inovácie

3.       investície na podporu zamestnanosti, najmä prostredníctvom financovania MSP a opatrení v oblasti zamestnanosti mládeže

1.4.2.     Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ č. 1

Zvýšenie počtu a objemu operácií financovania a investičných operácií Európskej investičnej banky (EIB) v prioritných oblastiach

Osobitný cieľ č. 2

Zvýšenie objemu financovania Európskym investičným fondom (EIF) pre malé a stredné podniky

Osobitný cieľ č. 3

Vytvorenie Európskeho centra investičného poradenstva

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

ECFIN: finančné operácie a nástroje

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Iniciatíva by mala Európskej investičnej banke a Európskemu investičnému fondu umožniť realizovať operácie financovania a investičné operácie v oblastiach uvedených v bode 1.4.1 s väčším objemom finančných prostriedkov a v prípade EIB s rizikovejšími, no stále „hospodársky životaschopnými“ projektmi.

Multiplikačný účinok by sa mal dosiahnuť prostredníctvom poskytnutia záruky EÚ v prospech EIB tak, že 1 EUR záruky EÚ v rámci tejto iniciatívy by mohlo vygenerovať 15 EUR investícií do projektov.

Iniciatíva by tak do roku 2020 mala pomôcť zmobilizovať financovanie na projekty v hodnote najmenej 315 mld. EUR. To by malo pomôcť zvýšiť celkové investície v Únii, a tým potenciálny a skutočný rast a zamestnanosť.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Cieľom je zvýšiť mieru investícií do strategických oblastí uvedených v bode 1.4.1.

V tejto súvislosti sa budú uplatňovať tieto ukazovatele:

– počet projektov/MSP, ktoré získali financovanie od EIB/EIF na základe tejto iniciatívy.

– dosiahnutý priemerný multiplikačný účinok. Očakávaný multiplikačný účinok je približne 15, pokiaľ ide o využívanie záruky EÚ v porovnaní s celkovými investíciami získanými na projekty podporované v rámci tejto iniciatívy a podmienky transakcií.

– kumulatívny objem financovania získaného na podporované projekty.

Monitorovanie výsledkov bude vychádzať zo správ, ktoré predloží EIB, a z prieskumov trhu.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Prínos zapojenia Európskej únie

Iniciatívou sa vďaka využívaniu inovačných finančných nástrojov dosiahnu úspory z rozsahu mobilizáciou súkromných investícií v celej Únii a optimálnym využitím európskych inštitúcií a ich odborných znalostí a schopností na daný účel. Skutočnosť, že v Únii neexistujú geografické obmedzenia, bude súhrnne pre podporované projekty znamenať väčšiu atraktivitu a nižšie riziko, než by bolo možné v jednotlivých členských štátoch.

1.5.2.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Komisia získala cenné skúsenosti s inovačnými finančnými nástrojmi, konkrétne pri pilotnej fáze iniciatívy dlhopisov na projekty a využívaní existujúcich finančných nástrojov EÚ-EIB, ako napr. nástrojov vyvinutých v rámci programov COSME, Horizont 2020 alebo iniciatívy dlhopisov na projekty.

1.5.3.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Iniciatíva je plne zlučiteľná s existujúcimi programami v rámci okruhu 1a, najmä s Nástrojom na prepájanie Európy a programami Horizont 2020 a COSME.

Budú sa využívať synergie prostredníctvom využitia existujúcich odborných znalostí Komisie pri spravovaní finančných zdrojov a skúseností získaných v rámci existujúcich finančných nástrojov EÚ-EIB.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[10]

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

– X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– ¨  prostredníctvom výkonných agentúr

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

– ¨ EIB a Európsky investičný fond

– ¨ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

– ¨ verejnoprávne subjekty

– ¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Záručný fond bude spadať pod priame hospodárenie Komisie.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

V súlade s článkom 10 návrhu predkladá EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, každý polrok Komisii správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB. EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, okrem toho predkladá každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB.  Od Komisie sa vyžaduje, aby každoročne do 30. júna zaslala Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov výročnú správu o stave záručného fondu a jeho spravovaní v predchádzajúcom roku.

V súlade s článkom 12 návrhu EIB vyhodnocuje fungovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a svoje hodnotenie poskytuje Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia navyše hodnotí využívanie záruky EÚ a fungovanie záručného fondu a Európskemu parlamentu a Rade o tom predkladá správu. Komplexnú správu o fungovaní EFSI treba predložiť do 30. júna 2018 a následne každé tri roky potom, pričom túto správu musí sprevádzať komplexná správa o využívaní záruky EÚ a o fungovaní záručného fondu.

2.1.1.     Systémy riadenia a kontroly

V článku 14 návrhu sa uvádza, že záruka EÚ, platby a prostriedky vymožené na základe tejto záruky, ktoré sú pripísateľné do všeobecného rozpočtu Únie, budú predmetom auditu, ktorý vykonáva Dvor audítorov.

Operácie financovania a investičné operácie EIB bude spravovať EIB v súlade so svojimi vlastnými pravidlami a postupmi, a to vrátane vhodných opatrení v oblasti auditu, kontroly a monitorovania. Ako je stanovené v štatúte EIB, za overovanie správnosti operácií a účtov EIB zodpovedá výbor audítorov EIB, ktorému pomáhajú externí audítori. Účty EIB každoročne schvaľuje rada guvernérov EIB.

Správna rada EIB, v ktorej je Komisia zastúpená riaditeľom a zástupcom riaditeľa, navyše schvaľuje každú operáciu financovania a investičnú operáciu EIB a dohliada na to, aby EIB bola riadená v súlade so svojím štatútom a so všeobecnými smernicami, ktoré stanovila rada guvernérov.

Existujúca trojstranná dohoda medzi Komisiou, Dvorom audítorov a EIB z októbra 2003 obsahuje podrobný opis pravidiel, na základe ktorých Dvor audítorov má vykonávať svoje audity operácií financovania EIB so zárukou EÚ.

2.1.2.     Zistené riziká

Operácie financovania a investičné operácie EIB, ktoré sú kryté zárukou Únie, so sebou nesú nezanedbateľnú mieru finančného rizika. Pravdepodobnosť výzvy na uplatnenie záruky je vysoká. Predpokladá sa však, že záručný fond poskytuje rozpočtu Únie potrebnú ochranu. Samotné projekty sa môžu dostať do realizačného sklzu a môžu byť prekročené ich náklady.

Aj keby boli náklady projektov založené na konzervatívnych predpokladoch, efektívnosť nákladov iniciatívy by mohla utrpieť v dôsledku nedostatočného rozšírenia nástrojov na trhu a postupne sa meniacich trhových podmienok, čím by došlo k zníženiu predpokladaného multiplikačného účinku.

V súlade s článkom 8 ods. 4 návrhu sa zdroje záručného fondu majú investovať. S týmito investíciami sa viaže investičné riziko (napr. trhové a kreditné riziko) a určité operačné riziko.

2.1.3.     Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

EFSI bude riadiť riadiaci výbor, ktorý bude určovať strategickú orientáciu, strategické prideľovanie aktív a operačnú politiku a postupy vrátane investičnej politiky pre projekty, ktoré EFSI môže podporiť, a rizikového profilu EFSI.

Rozhodnutia o využití podpory EFSI na infraštruktúru a veľké projekty so strednou trhovou kapitalizáciou má prijímať investičný výbor. Investičný výbor by mal pozostávať z nezávislých expertov, ktorí majú znalosti a skúsenosti v oblastiach investičných projektov a ktorý bude podliehať riadiacemu výboru, ktorý bude dohliadať na plnenie cieľov EFSI.

Vymenovaný bude aj generálny riaditeľ, ktorý bude zodpovedať za každodenné riadenie EFSI a prípravu zasadnutí investičného výboru. Generálny riaditeľ podlieha priamo riadiacemu výboru a každý štvrťrok mu predkladá správy o činnosti EFSI. Generálneho riaditeľa vymenúva riadiaci výbor na základe spoločného návrhu EIB na obnoviteľné pevne stanovené obdobie troch rokov.

Komisia spravuje aktíva záručného fondu v súlade s nariadením a na základe jej vlastných platných interných pravidiel a postupov.

2.2.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

V článku 15 návrhu sa objasňuje právomoc Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) uskutočňovať vyšetrovania operácií s podporou podľa tejto iniciatívy. V súlade s rozhodnutím rady guvernérov EIB z 27. júla 2004 o spolupráci EIB s OLAF banka vypracovala osobitné pravidlá spolupráce s OLAF v súvislosti s možnými prípadmi podvodu, korupcie alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Spoločenstiev.

Nad rámec toho platia pravidlá a postupy EIB. Medzi ne patria najmä vnútorné postupy EIB v oblasti prešetrovania, ktoré v marci 2013 schválil riadiaci výbor EIB. V septembri 2013 navyše EIB prijala svoju „politiku predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach Európskej investičnej banky“ („protikorupčná politika EIB“).

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky sú uvedené v oddiele 3.2.

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

|| DRP/NRP[11] || krajín EZVO[12] || kandidátskych krajín[13] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1a || 01.0404 – Záruka pre EFSI || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

1a || 01.0405 – Financovanie záručného fondu EFSI || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

1a || 01.0406 – Európske centrum investičného poradenstva || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Zdroje financovania pre Európsky fond pre strategické investície || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

NÁSTROJ NA PREPÁJANIE EURÓPY, z čoho || 790 || 770 || 770 || 970 || || || 3300

06.020101 – Odstránenie prekážok, zlepšenie interoperability železníc, vytvorenie chýbajúcich prepojení a skvalitnenie cezhraničných úsekov 06.020102 – Zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov 06.020103 – Optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability || 560,3 34,9 104,8 || 520,3 32,4 97,3 || 480,3 29,9 89,8 || 600,3 37,4 112,3 || || || 2161,2 134,6 404,2

09.0303 – Podpora interoperability, udržateľného zavádzania, prevádzky a modernizácie transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb, ako aj koordinácia na európskej úrovni || || || 50 || 50 || || || 100

32.020101 – Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí 32.020102 – Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii 32.020103 – Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia || 30 30 30 || 40 40 40 || 40 40 40 || 56,7 56,6 56,7 || || || 166,7 166,6 166,7

HORIZONT 2020, z čoho || 70 || 860 || 871 || 479 || 150 || 270 || 2700

02.040201 – Vedúce postavenie v kozme 02.040203 – Zvyšovanie miery inovácií v malých a stredných podnikoch (MSP) 02.040301 – Vytvorenie hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy, a zaistenie udržateľnej dodávky surovín 02.040302 – Podpora bezpečných európskych spoločností || 11 1,8 3,7 7,5 || 29,9 2,1 7,0 25 || 27,9 6,1 7 25 || 11,6 6,5 17,5 10,4 || || || 80,4 16,5 35,2 67,9

05.090301 – Zabezpečenie dostatočných dodávok bezpečných a vysokokvalitných potravín a ďalších biovýrobkov || || 30 || 37 || 33 || || || 100

06.030301 – Vybudovanie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje || || 37 || 37 || 26 || || || 100

08.020101 – Posilnenie výskumu na hraniciach poznania v Európskej rade pre výskum 08.020103 – Posilnenie európskych výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr 08.020201 – Vedúce postavenie v oblasti nanotechnológií, progresívnych materiálov, biotechnológií a progresívnej výroby a spracovania 08.020203 – Zvyšovanie miery inovácií v malých a stredných podnikoch (MSP) 08.020301 – Zlepšenie podmienok celoživotného zdravia a blahobytu 08.020302 – Zabezpečenie dostatočných dodávok bezpečných, zdravých a vysokokvalitných potravín a ďalších biovýrobkov 08.020303 – Zabezpečenie prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému 08.020304 – Vybudovanie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje 08.020305 – Vytvorenie hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy, a zaistenie udržateľnej dodávky surovín 08.020306 – Podpora inkluzívnych, inovačných a reflexívnych európskych spoločností 08.0204 – Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti 08.0206 – Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť || || 91,3 17,7 38,3 3,4 51,3 8,5 30,9 12,5 28,1 10,7 9,3 5,1 || 91,0 17,6 38,5 3,4 43,3 10,7 31,2 17,6 27,9 10,6 10,1 5,1 || 14,2 3,9 10,0 0,8 11,9 3,3 6,5 4,2 5,8 2,3 2,0 1,1 || 0,5 8,8 32,6 1,7 26,8 12,6 14,7 26,9 13,0 5,3 4,6 2,6 || 24,2 15,4 49,6 3,0 47,6 18,2 25,9 41,4 22,8 9,3 8,1 4,5 || 221,2 63,3 169,1 12,3 180,9 53,2 109,1 102,4 97,7 38,3 34,2 18,4

09.040101 – Posilnenie výskumu v rámci FET — Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti 09.040102 – Posilnenie Európskej výskumnej infraštruktúry vrátane elektronickej infraštruktúry 09.040201 – Vedúce postavenie v informačných a komunikačných technológiách 09.040301 – Zlepšenie podmienok celoživotného zdravia a blahobytu 09.040302 – Podpora inkluzívnych, inovačných a reflexívnych európskych spoločností 09.040303 – Podpora bezpečných európskych spoločností || || 35 15,9 120,3 19,2 6,1 7,4 || 45,4 15,3 114,8 15,5 5,8 7,1 || 37,4 10,4 71,7 13,6 3,9 4,9 || || || 117,9 41,6 306,8 48,3 15,9 19,5

10.0201 – Horizont 2020 – Vedecká a technická podpora politík Únie orientovaná na zákazníka || 11 || 12 || 13 || 14 || || || 50

15.030101 – Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie – Vytváranie, rozvoj a transfer nových zručností, znalostí a inovácií 15.0305 – Európsky inovačný a technologický inštitút – Integrácia vedomostného trojuholníka pozostávajúceho z vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie || 25 || 30 136 || 60 107 || 70 22 || -30 30 || -30 30 || 100 350

32.040301 – Zabezpečenie prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému || 10 || 40 || 40 || 60 || || || 150

ZMENA PLÁNOVANIA ITER V ROKOCH 2015 – 2020 08.040102 – Výstavba, prevádzka a využívanie zariadení ITER – Európsky spoločný podnik pre ITER – Fusion for Energy (F4E) || 490 || || || -70 || -150 || -270 || -

Nepridelená rezerva (vrátane celkovej rezervy pre záväzky) || || 400 || 1000 || 600 || || || 2000

Celkové zdroje pre financovanie záručného fondu EFSI || 1350 || 2030 || 2641 || 1979 || || || 8000

Financovanie Európskeho centra investičného poradenstva – 08.040102 – Výstavba, prevádzka a využívanie zariadení ITER – Európsky spoločný podnik pre ITER – Fusion for Energy (F4E) || 10 || || || -10 || || || -

Financovanie Európskeho centra investičného poradenstva – nepridelená rezerva || || 20 || 20 || 30 || 20 || 20 || 110

CELKOVÝ PRÍSPEVOK DO EFSI || 1360 || 2050 || 2661 || 1 999 || 20 || 20 || 8110

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || 1A || Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: ECFIN || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || ||

01.0405 || Záväzky || 1) || 1350 || 2030 || 2641 || 1979 || 0 || 0 || 8000

Platby || 2) || 0 || 500 || 1000 || 2000 || 2250 || 2250 || 8000

01.0406 || Záväzky || 1a) || 10 || 20 || 20 || 20 || 20 || 20 || 110

Platby || 2 a) || 10 || 20 || 20 || 20 || 20 || 20 || 110

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[14] || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || 3) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky SPOLU za GR ECFIN || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 1360 || 2050 || 2661 || 1999 || 20 || 20 || 8110

Platby || = 2 + 2a + 3 || 10 || 520 || 1020 || 2020 || 2270 || 2270 || 8110

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || 4) || 1360 || 2050 || 2661 || 1999 || 20 || 20 || 8110

Platby || 5) || 10 || 520 || 1020 || 2020 || 2270 || 2270 || 8110

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || 6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1A viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 1360 || 2050 || 2661 || 1999 || 20 || 20 || 8110*

Platby || = 5 + 6 || 10 || 520 || 1020 || 2020 || 2270 || 2270 || 8110*

*NB: Môžu byť potrebné dodatočné rozpočtové prostriedky, ako sa uvádza v prílohe k tomuto finančnému výkazu.

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || 4) || || || || || || ||

Platby || 5) || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || 6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 4 + 6 || || || || || || ||

Platby || = 5 + 6 || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: ECFIN ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,264 || 0,528 || 0,792 || 0,924 || 0,924 || 1,056 || 4,488

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,36 || 0,725 || 0,495 || 0,615 || 0,4 || 0,42 || 3,015

GR ECFIN SPOLU || || 0,624 || 1,253 || 1,287 || 1,539 || 1,324 || 1,476 || 7,503

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,624 || 1,253 || 1,287 || 1,539 || 1,324 || 1,476 || 7,503

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 1360,624 || 2051,253 || 2662,287 || 2000,539 || 21,324 || 21,476 || 8117,503

Platby || 10,624 || 521,253 || 1021,287 || 2021,539 || 2271,324 || 2271,476 || 8117,503

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU ||

||

Druh[15] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet spolu || Náklady spolu ||

Osobitné ciele č. 1:  Zvýšenie počtu a objemu operácií financovania a investičných operácií EIB v prioritných oblastiach a 2: Zvýšenie objemu financovania Európskym investičným fondom pre malé a stredné podniky ||

|| || || || 1350 || || 2030 || || 2641 || || 1979 || || || || || || 8000 ||

č. 3: Vytvorenie Európskeho centra investičného poradenstva ||

|| || || || 10 || || 20 || || 20 || || 20 || || 20 || || 20 || || 110 ||

NÁKLADY SPOLU || || 1360 || || 2050 || || 2661 || || 1999 || || 20 || || 20 || || 8110 ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,264 || 0,528 || 0,792 || 0,924 || 0,924 || 1,056 || 4,488

Ostatné administratívne výdavky || 0,36 || 0,725 || 0,495 || 0,615 || 0,4 || 0,42 || 3,015

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,624 || 1,253 || 1,287 || 1,539 || 1,324 || 1,476 || 7,503

Mimo OKRUHU 5[16] viacročného finančného rámca || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || ||

SPOLU || 0,624 || 1,253 || 1,287 || 1,539 || 1,324 || 1,476 || 7,503

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

|| Ÿ           Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || ||

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 2 || 4 || 6 || 7 || 7 || 8

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[17] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) || || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) || || || || || ||

|| XX 01 04 yy [18] || ‒ ústredie || || || || || ||

|| – delegácie || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || ||

|| SPOLU || 2 || 4 || 6 || 7 || 7 || 8

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || · Správa aktív: správa portfólia, kvantitatívna analýza, aj podporná analytická práca na rizikách; · podporná funkcia súvisiaca s priamym hospodárením, najmä riadenie rizík a platobné funkcie middle office; · riadenie, predkladanie správ a následné opatrenia v oblasti záruk (databáza projektov);  · finančné výkazníctvo/účtovníctvo a činnosti predkladania správ;

Externí zamestnanci ||

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– X  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[19]

Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[…]

Príloha k

Legislatívnemu finančnému výkazu

k

Návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom fonde pre strategické investície

V súlade s článkom 8 ods. 2 návrhu sa výnosy zo zdrojov v záručnom fonde a Európskom fonde pre strategické investície prideľujú do záručného fondu.

Z týchto výnosov sa uhrádzajú nasledujúce platobné záväzky. Ak však tieto zdroje nepostačujú na splnenie týchto záväzkov, tieto záväzky sa uhrádzajú z rozpočtu Únie. Preto sa môžu pripočítať k platobným a viazaným rozpočtovým prostriedkom, ako sa uvádza v tomto finančnom výkaze.

v mil. EUR

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Zvýšená pomoc z Európskeho investičného fondu (EIF)

|| 11,5 || 3,6 || 5,7 || 6,8 || 9,0 || 11,7 || 48,3*

*NB: Administratívne poplatky, ktoré má do EIF uhrádzať EIB konajúca na základe záruky EÚ. Po roku 2020 sa očakávajú ďalšie výdavky vo výške približne 57 mil. EUR. Údaje vychádzajú z predpokladov týkajúcich sa zloženia produktov EIF a predpokladov v čase prípravy dokumentu, no v neskoršej fáze môže dôjsť k ich zásadným zmenám.

[1]               Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke nazvané „Investičný plán pre Európu“. COM(2014) 903 final.

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

[3]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

[6]               Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

[7]               Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

[8]               ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[9]               Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[10]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[11]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[12]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[13]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[14]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[15]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[16]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[17]             ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

[18]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[19]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

Príloha I

Príloha II

Členenie rozpočtu

Orientačné členenie programu Horizont 2020 je takéto:

|| v mil. EUR v bežných cenách

I Excelentná veda, z čoho: || 23 897,0

   1. Európska rada pre výskum (ERC) || 12 873,6

   2. Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET) || 2 578,1

   3. Opatrenia v rámci Marie Skłodowska-Curie || 6 062,3

   4. Výskumné infraštruktúry || 2 383,1

II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho: || 16 430,5

   1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií (*), (****) || 13 000,7

   2. Prístup k prostriedkom rizikového financovania (**) || 2 842,3

   3. Inovácia v MSP (***) || 587,4

III Spoločenské výzvy, z čoho (****) || 28 560,7

   1. Zdravie, demografické zmeny a kvalita života || 7 242,6

   2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský, námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo || 3 698,2

   3. Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia || 5 672,1

   4. Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava || 6 137,0

   5. Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny || 2 948,3

   6. Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti || 1 255,2

   7. Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov || 1 607,3

IV Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti || 782,3

V Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť || 443,8

VI Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC) || 1 852,6

VII Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) || 2 361,4

SPOLU || 74 328,3

(*) Vrátane 7 404 mil. EUR na informačné a komunikačné technológie (IKT), z čoho 1 539 mil. EUR na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 3 716 mil. EUR na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 498 mil. EUR na biotechnológie a 1 399 mil. EUR na kozmický priestor. V dôsledku toho bude 5 753 mil. EUR k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

(**) Približne 959 mil. EUR z tejto sumy môže smerovať na realizáciu projektov v rámci strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET). Približne jedna tretina z toho môže smerovať do MSP.

(***) V rámci cieľa, ktorým je pridelenie minimálne 20 % celkových kombinovaných rozpočtov na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a prioritu „Spoločenské výzvy“ pre MSP, minimálne 5 % týchto kombinovaných rozpočtov bude najprv pridelených na účelový nástroj pre MSP. Minimálne 7 % celkových rozpočtov osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a priority „Spoločenské výzvy“ sa pridelí na účelový nástroj pre MSP úmerne počas trvania programu Horizont 2020.

(****) Pilotné činnosti v rámci „urýchlenia procesu inovácie“ (FTI) sa budú financovať z osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a z osobitných cieľov priority „Spoločenské výzvy“. S cieľom umožniť úplné hodnotenie pilotných činností v rámci urýchlenia procesu inovácie sa začne vykonávať dostatočný počet projektov.“