Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015IE2021

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, p. 57–63 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    17.11.2015   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 383/57


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami“

    (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    (2015/C 383/09)

    Spravodajca:

    Ronny LANNOO

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa 20. januára 2015 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

    „Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami“

    Podvýbor „Posudzovanie konzultácií Európskej komisie so zainteresovanými stranami“ poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijal svoje stanovisko 9. júna 2015.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 509. plenárnom zasadnutí 2. júla 2015 (schôdza z 2. júla 2015) prijal 179 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    Predslov

    Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať súčasné metódy, ktoré používa Európska komisia pri konzultáciách so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 11 ods. 3 zmluvy. Na základe tejto analýzy sa v stanovisku predkladajú návrhy, ktoré by mali byť konštruktívne a realistické a mali by pomôcť štruktúrovaným spôsobom zlepšiť proces konzultácie a zabezpečiť jeho monitorovanie v záujme všetkých strán.

    1.   Závery a odporúčania

    1.1.

    EHSV predkladá v tomto stanovisku odporúčania v súvislosti s konzultáciami so zainteresovanými stranami, ktoré sa stanovujú v zmluve, s cieľom zvýšiť kvalitu týchto konzultácií a zmenšiť priepasť medzi občanmi a Európou. Európska komisia uskutočnila na tento účel so zainteresovanými stranami rozsiahlu konzultáciu o konzultačných postupoch, ktorá sa premietla do balíka opatrení podpredsedu Timmermansa o lepšej tvorbe právnych predpisov. EHSV onedlho predloží stanovisko o celom balíku opatrení pre lepšiu tvorbu právnych predpisov, ktoré vypracoval na žiadosť Komisie.

    1.2.

    EHSV znepokojuje, akým spôsobom prebiehajú konzultácie so zainteresovanými stranami, a teda aj kvalita ich výsledkov. Výbor preto žiada, aby konzultácie boli stabilné, reprezentatívne a predstavovali zaručený prínos pre zainteresované organizácie a záujmové skupiny.

    1.3.

    EHSV preskúmal počas prvého polroka 2014 vzorku konzultácií, na základe ktorej dospel k tomuto záveru: kvalitatívny prístup sa líši v závislosti od príslušného generálneho riaditeľstva; počet odpovedí je nedostatočný, čo ohrozuje reprezentatívnosť; jazyk a terminológia nie sú primerané zvoleným cieľovým skupinám; správy o výsledkoch a dosledovaní chýbajú. Celkovo možno teda povedať, že usmernenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ platili, sa riadne neuplatňujú.

    1.4.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor si uvedomuje, aké náročné je konzultovať primeraným spôsobom občanov a organizácie v členských štátoch Európskej únie v celej svojej rozmanitosti, a so zreteľom na to predkladá v tomto stanovisku niekoľko konkrétnych a realistických štrukturálnych návrhov a vyzýva Európsku komisiu, aby sa konštruktívne podieľala na vypracovaní a zavádzaní nových opatrení.

    1.5.

    EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila, že usmernenia a normy kvality v oblasti konzultácií so zainteresovanými stranami budú pre všetky generálne riaditeľstvá povinné. Aby sa zaručilo uplatňovanie týchto usmernení, výbor navrhuje vytvoriť na úrovni generálneho sekretariátu koordinačnú bunku, ktorá by mohla poskytovať pomoc generálnym riaditeľstvám počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

    1.6.

    Strategickejší prístup ku konzultačnému procesu, od prípravy až po vyhodnotenie, so systematickou účasťou zainteresovaných štruktúr (organizácie zastupujúce príslušné cieľové skupiny, konzultačné a poradné orgány), by mal zaručiť kvalitu a vyšší počet odpovedí. Lepšie plánovanie konzultácií a informovanie o ich cieli by uľahčili účasť zainteresovaných strán.

    1.7.

    Výbor zdôrazňuje, že na to, aby mohol byť konzultačný postup kvalitný, je nevyhnutné náležite zmapovať všetky zainteresované strany. EHSV teda odporúča Komisii, aby na tento účel využila existujúce štruktúry, ako sú výbor a zastupiteľské organizácie, a aby sa opierala o register transparentnosti. Preto nie je potrebné vytvárať nové štruktúry.

    1.8.

    EHSV sa domnieva, že by sa opäť mali zracionalizovať metódy a nástroje používané na konzultácie so zainteresovanými stranami. V zásade existujú dve možné metódy konzultácie: písomná/online alebo ústna/formou interaktívnych diskusií. Vhodné metódy a nástroje musia byť zvolené v závislosti od sledovaného cieľa, cieľovej skupiny atď., a to v rámci všeobecného strategického prístupu ku konzultačnému procesu. Okrem toho by sa mali účinným spôsobom využívať nové technológie, najmä v snahe ľahšie osloviť určité cieľové skupiny, ako sú napríklad mladí ľudia.

    1.9.

    V rámci tohto prístupu by sa malo rozlišovať medzi konzultáciami s organizáciami občianskej spoločnosti a konzultáciami so širokou verejnosťou. Rozdiel medzi týmito dvoma typmi konzultácií nie je len v metóde, ale aj v cieli, pretože v prvom prípade ide o zabezpečenie reprezentatívnosti, zatiaľ čo v druhom o podporu začlenenia a podnecovanie účasti.

    1.10.

    EHSV zastáva názor, že pokiaľ sa zvolí forma písomného dotazníka, musí byť tento dotazník k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ. EHSV sa okrem toho zasadzuje za to, aby sa tento dotazník najprv predložil organizáciám zastupujúcim príslušné cieľové skupiny, aby sa nestalo, že v dôsledku priveľmi odbornej terminológie bude pre cieľovú skupinu ťažko zrozumiteľný.

    1.11.

    Výbor zdôrazňuje, že pri spracovaní výsledkov by kvantitatívne a kvalitatívne aspekty mali mať inú váhu, podľa toho, či ide o odpoveď jednotlivca alebo organizácie zastupujúcej občiansku spoločnosť, alebo podľa reprezentatívnosti a zainteresovanosti tejto organizácie. Odpoveď zastupiteľskej organizácie by preto mala väčšiu váhu.

    1.12.

    EHSV podčiarkuje, že v záujme väčšej účasti na konzultáciách je dôležité, aby sa pre každú konzultáciu vypracovala súhrnná správa o získaných odpovediach, v ktorej by sa malo jasne uviesť aj to, prečo niektoré odpovede boli v ďalšej etape vypracovania návrhu zohľadnené a iné nie.

    1.13.

    So zreteľom na úlohu, ktorá mu prislúcha na základe zmlúv, by chcel výbor pôsobiť ako sprostredkovateľ a pomôcť zabezpečiť úspech konzultácií so zainteresovanými stranami. Môže sa podieľať a spolupracovať na všetkých dôležitých etapách tohto procesu (identifikácia zainteresovaných strán, vypracovanie dotazníkov, syntéza a dosledovanie výsledkov). V snahe dať tomuto procesu štruktúrovanú podobu a zabezpečiť jeho stabilitu a reprezentatívnosť môže výbor, tak ako v minulosti, organizovať vypočutia a konferencie a vytvárať platformy a fóra pre dialóg.

    1.14.

    V rámci konzultácií so zainteresovanými stranami by Európska komisia mala väčšmi využívať potenciál, ktorý ponúka posilnená spolupráca s výborom, ako sa odporúča v protokole o spolupráci, ktorý výbor a Komisia podpísali 22. februára 2012 (1). Umožnilo by to, v záujme optimalizácie prostriedkov a v duchu medziinštitucionálnej spolupráce, čo najlepšie využiť špecifické kompetencie a poznatky zainteresovaných strán, ako aj znalosti, skúsenosti a kompetentnosť výboru, pokiaľ ide o konzultačné postupy.

    1.15.

    Na interaktívnych stretnutiach sa EHSV môže podieľať spolu s Komisiou ako organizátor, ako to už pravidelne robí v rámci štruktúrovaných platforiem pre dialóg (napríklad o prisťahovalectve, spotrebe atď.).

    1.16.

    EHSV sa napokon zasadzuje za intenzívnu informačnú kampaň o konzultačnom procese a konzultáciách. Výbor by sa chcel spolu s organizáciami, ktoré zastupuje, na nej aktívne podieľať.

    1.17.

    Okrem toho EHSV, ktorý propaguje štruktúrovaný občiansky dialóg ako hlavný nástroj participatívnej demokracie, nabáda Komisiu, aby do väčšej miery využívala platformy pre štruktúrovaný dialóg. Zainteresovaní aktéri by sa tak mohli kontinuálne podieľať na všetkých etapách politického procesu a malo by to tiež pozitívne dôsledky z hľadiska úspory nákladov aj času.

    2.   Konzultácie so zainteresovanými stranami – súčasná situácia

    2.1.    Ustanovenia

    2.1.1.

    Podľa článku 11 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii „Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie.“

    Tieto konzultácie majú zabezpečiť aktívnu účasť zainteresovaných strán z radov organizovanej občianskej spoločnosti a občanov na úsilí hájiť všeobecný európsky záujem pri navrhovaní politických opatrení, aby sa zaistila ich demokratická relevantnosť a čo najväčšia podpora verejnosti.

    2.1.2.

    Konzultácia je postup, ktorým Komisia získava názory a postoje občanov a zainteresovaných strán. Tento dodatočný postup sa realizuje bez toho, aby sa dotkol štruktúrovaného občianskeho dialógu (článok 11 ods. 2 ZFEÚ) alebo konzultácií, ktoré sa uskutočňujú v špecifickom rámci, ako sú napríklad konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci sociálneho dialógu (organizácie zamestnávateľov alebo odborové zväzy, článok 154 ZFEÚ) alebo konzultácie s poradnými orgánmi, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor (článok 304 ZFEÚ) (2). Uvedený postup ich v žiadnom prípade nemôže nahradiť.

    2.1.3.

    Sociálni partneri, odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov sa okrem konzultácií, ktoré sa uskutočňujú v zmysle článku 154 ZFEÚ, plne zapájajú aj do konzultácií spomínaných v bodoch 2.1.1. a 2.1.2., najmä v oblasti ochrany spotrebiteľov, environmentálneho práva, obchodnej politiky atď.

    Zmluvy priznávajú Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru úlohu radiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Okrem toho sa v protokole o spolupráci (3) podrobne opisuje, akým spôsobom prebieha spolupráca výboru a Komisie.

    2.2.    Usmernenia pre konzultácie so zainteresovanými stranami

    2.2.1.

    Európska komisia stanovila v roku 2002 minimálne normy (4), ktoré sa musia povinne uplatňovať pri konzultácii akéhokoľvek legislatívneho alebo nelegislatívneho návrhu so zainteresovanými stranami. V rámci programu REFIT Komisia okrem iného oznámila, že sa budú robiť konzultácie v súvislosti s hodnoteniami, kontrolami vhodnosti a vypracúvaním delegovaných aktov a vykonávacích aktov (5).

    2.2.2.

    Európska komisia vo svojich usmerneniach pre uskutočňovanie konzultácií z roku 2002, ktoré boli určené generálnym riaditeľstvám, okrem iného stanovuje zverejňovanie vysvetliviek v súvislosti s danou témou, ako aj obsahu a cieľa konzultácií. Takisto sa má po skončení konzultácie zverejňovať počet získaných odpovedí, typ respondentov a zhrnutie výsledkov.

    2.2.3.

    Pokiaľ ide o viacjazyčnosť, v súčasnosti sa v tejto súvislosti neuplatňuje žiadne oficiálne pravidlo.

    2.2.4.

    Podľa usmernení a minimálnych noriem z roku 2002, ktoré treba v oblasti konzultácií so zainteresovanými stranami dodržiavať, má proces konzultácie desať etáp, ktoré sú rozdelené do troch fáz: vytvorenie stratégie (6), uskutočnenie konzultácie (7) a analýza výsledkov (8).

    2.2.5.

    Európska komisia používala v súvislosti so svojimi prípravnými konzultáciami dvanásť rôznych metód, v závislosti od cieľov konzultácie a od cieľovej skupiny. Ide o týchto dvanásť metód: otvorená verejná konzultácia online; štúdie; eurobarometer; konferencie, verejné vypočutia; stretnutia so zainteresovanými stranami; schôdze, workshopy a semináre s priamo zainteresovanými stranami; cieľové skupiny; osobné rozhovory; expertné skupiny Európskej komisie; panely MSP; konzultácie s miestnymi alebo regionálnymi samosprávami; dotazníky; diskusné fóra online.

    2.3.    Uplatňovanie usmernení v praxi

    2.3.1.

    Napriek týmto usmerneniam a veľkému počtu možných metód a nástrojov, sa mnoho zainteresovaných strán o účinnosti súčasného systému konzultácií vyjadruje kriticky. Spomedzi konkrétnych problémov spomeňme napríklad problém s informovanosťou o konzultácii (možnosť ľahko nájsť príslušnú informáciu na internetových stránkach EÚ a propagovanie konzultácie), jazyk a terminológia, informácie o výsledkoch a napokon dosledovanie.

    2.3.2.

    Okrem toho sa kvalita konzultácií a prístup k nim výrazne líšia v závislosti od príslušného GR, a možno konštatovať, že chýba koordinácia a jednotný metodologický prístup.

    2.3.3.

    EHSV na základe vybranej vzorky preskúmal uplatňovanie usmernení počas prvých 25 konzultácií, ktoré sa uskutočnili v roku 2014. Na základe tejto vzorky sa dospelo k nasledujúcim zisteniam:

    účasť na konzultáciách online je mimoriadne premenlivá (9),

    keď je respondentov málo, reprezentatívnosť je fakticky zlá, či už z geografického hľadiska alebo z hľadiska kategórie respondentov. V prípade väčšieho počtu respondentov sa geografická reprezentatívnosť zdá byť lepšia, často je však nevyvážená, pokiaľ ide o kvalitu odpovedí. V každom prípade možno konštatovať, že jednoznačne prevažujú respondenti z „veľkých“ členských štátov. Navyše sa odpovede od organizácií so sídlom v Bruseli považujú za odpovede z Belgicka, hoci v mnohých prípadoch ide o európske zväzy alebo organizácie, ktoré s Belgickom ako členským štátom nemajú nič spoločné,

    pokiaľ ide o transparentnosť a informovanie o výsledkoch, ukázalo sa, že zhrnutie výsledkov bolo zverejnené len pre 6 z 25 vybraných konzultácií, čo je menej ako štvrtina prípadov. V súvislosti s menej ako polovicou konzultácií boli zverejnené aj reakcie. V žiadnom z uvedených prípadov neboli poskytnuté podrobnejšie informácie o dosledovaní spisu.

    Na záver možno skonštatovať, že reprezentatívnosť, kvalita a informácie o výsledkoch a dosledovaní sú vo všeobecnosti nedostatočné.

    3.   Súčasná Komisia: nové pracovné metódy a perspektívy

    3.1.

    V politických usmerneniach novej Európskej komisie je posilnenie demokracie v Európskej únii jednou z 10 priorít. Hlavným cieľom v rámci tejto priority je vytvorenie povinného registra všetkých organizácií a osôb, ktoré vyvíjajú lobistické aktivity v Komisii a Európskom parlamente.

    3.2.

    Komisia zverejnila 19. mája 2015 balík opatrení pre lepšiu právnu reguláciu (10), ku ktorému sa výbor na žiadosť Komisie vyjadrí. Plánované opatrenia sa odvíjajú od štyroch osí: prístup založený na transparentnosti a konzultáciách, pravidelné preskúmania platných právnych predpisov, lepšie posúdenia vplyvu a kontroly kvality a nová medziinštitucionálna dohoda.

    3.3.

    V tomto rámci sa navrhujú aj primerané usmernenia pre konzultácie so zainteresovanými stranami. Na ich prípravu bola zorganizovaná konzultácia (11) o usmerneniach pre konzultácie so zainteresovanými stranami. Výsledky (12) konzultácie sú zohľadnené v tomto stanovisku.

    4.   Zlepšiť efektívnosť konzultácií: odporúčania

    EHSV považuje konzultácie za prostriedok, ako preklenúť priepasť medzi európskymi inštitúciami a občanmi, za predpokladu, že postupy budú štruktúrované, kontinuálne a že budú zaručovať dobrú reprezentatívnosť zainteresovaných strán. Jedine tak budú môcť konzultácie pomôcť účinne zapojiť občanov a občiansku spoločnosť do európskeho projektu.

    EHSV už s týmto cieľom predložil konkrétne návrhy, najmä vo svojich stanoviskách o konzultáciách v rámci programu lepšej právnej regulácie, o článku 11 ZFEÚ a v rámci programu REFIT (13).

    4.1.    Hlavné prvky konzultačného postupu

    4.1.1.

    EHSV žiada Európsku komisiu, aby generálnym riaditeľstvá nariadila dodržiavať existujúce interné usmernenia a aby v prípade ich nedodržania uplatnila sankcie (napríklad v prípade, ak odpovede alebo analytická správa nie sú transparentné), tak ako výbor pre posudzovanie vplyvu uplatňuje sankcie za nedostatočnú kvalitu posúdenia vplyvu.

    4.1.2.

    EHSV sa zasadzuje za to, aby sa na tento účel zriadila na generálnom sekretariáte Komisie koordinačná bunka, ktorú bude priamo viesť zodpovedný podpredseda Komisie. Táto bunka by okrem iného pomáhala všetkým GR, pokiaľ ide o všeobecný a strategický prístup ku konzultáciám, vypracovanie a uplatňovanie požiadaviek z hľadiska kvality a postupov, pomoc v súvislosti s kvalitou, informovaním a dosledovaním.

    4.1.3.

    Koordinačnej bunke by asistovala skupina expertov, pričom jej členmi by boli aj zástupcovia cieľových skupín, ktorým je konzultácia určená. EHSV žiada, aby Komisia prihliadala aj na poznatky a skúsenosti výboru, najmä pokiaľ ide o výber cieľových skupín, validáciu dotazníkov, zhrnutie a dosledovanie výsledkov.

    4.1.4.

    Systematickejší prístup ku konzultáciám s presnejším harmonogramom a ohlásením vopred by mal pomôcť zainteresovaným stranám pripraviť si svoje príspevky. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby bol k dispozícii spoľahlivý a pravidelne aktualizovaný predbežný harmonogram konzultácií. EHSV konkrétne odporúča Komisii, aby dala konzultáciám lepšiu štruktúru, najmä na inštitucionálnom a reprezentatívnom základe, pričom by sa mohli využiť prostriedky poradných alebo podobných orgánov na úrovni členských štátov, regiónov a miest.

    4.1.5.

    EHSV žiada Komisiu, aby každoročne zverejňovala vyhodnotenie svojho prístupu ku konzultáciám a ich výsledkov.

    EHSV odporúča Komisii, aby ako zdroj inšpirácie vypracovala súpis osvedčených postupov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch. Pri tom by jej mohli byť užitočné štúdie OECD na túto tému (14). Výbor okrem toho odporúča podporovať aj všetky ďalšie formy zapojenia a participácie občanov. Dobrým príkladom môže byť aj kódex Rady Európy obsahujúci osvedčené postupy z hľadiska zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu (15).

    4.2.    Zmapovanie zainteresovaných strán

    4.2.1.

    Aby sa mohli získať potrebné informácie, je nevyhnutné správne vymedziť cieľovú skupinu. Na to sú potrebné profesionálne nástroje, ktorých spoľahlivosť sa už osvedčila. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť účinnú spoluprácu s existujúcimi štruktúrami, výborom a legitímnymi zastupiteľskými organizáciami občianskej spoločnosti. EHSV môže v medziach svojich právomocí a v spolupráci so zainteresovanými organizáciami a Komisiou pomôcť určiť zastupiteľské organizácie v daných cieľových skupinách.

    4.2.2.

    Pri identifikácii týchto organizácií by sa mohlo vychádzať z prác, ktoré EHSV (16) uskutočnil v snahe vymedziť kritériá reprezentatívnosti organizácií organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV by chcel takto ešte viac posilniť vplyv týchto organizácií a spoluprácu s nimi počas konzultácií.

    4.2.3.

    Neustále treba mať na zreteli dobré rozloženie zo zemepisného hľadiska a podľa cieľových skupín. Okrem toho treba dbať na to, aby sa pri „mapovaní zainteresovaných strán“ venovalo viac pozornosti slabo zastúpeným skupinám alebo skupinám, ktoré majú menej prostriedkov.

    4.2.4.

    EHSV zdôrazňuje, že pri analyzovaní odpovedí v konzultáciách by sa mal zaviesť mechanizmus odôvodneného vyvažovania, aby mali prioritu zastupiteľské a priamo zainteresované organizácie.

    4.2.5.

    Obsah informácií poskytovaných po konzultáciách môže výrazne prispieť k tomu, aby sa účasť zainteresovaných strán na konzultáciách zvýšila. Zainteresované strany musia mať možnosť vidieť výsledok svojho príspevku, a teda mať pocit, že skutočne ovplyvnili predložené návrhy alebo dostať vysvetlenie, prečo niektoré návrhy neboli zohľadnené.

    4.3.    Metodika a nástroje

    4.3.1.

    EHSV môže pôsobiť ako „sieť sietí“ a propagovať písomné konzultácie (online) medzi rôznymi zainteresovanými stranami (ako to robí aj Výbor regiónov medzi miestnymi samosprávami). V prípade interaktívnych stretnutí môže EHSV vzhľadom na svoje kontakty a poznatky v tejto oblasti vystupovať ako organizátor.

    4.3.2.

    Dotazník konzultácie (online) sa musí predložiť na posúdenie občianskym organizáciám zainteresovanej cieľovej skupiny, resp. skupín, a musí byť v jazyku cieľového publika. Okrem toho by sa mal tento dotazník najprv vyskúšať na skupine zainteresovaných aktérov. Predbežné zmapovanie zainteresovaných aktérov a register transparentnosti by sa preto mohli využiť ako nástroje na vymedzenie týchto organizácií (pozri bod 4.2). EHSV môže pomôcť túto činnosť uľahčiť.

    4.4.    Stanovenie harmonogramu a dĺžky trvania

    4.4.1.

    V usmerneniach sa uvádza, že v prípade konzultácie na internete treba počítať s trvaním najmenej 12 týždňov, dĺžka trvania interaktívneho stretnutia je 20 pracovných dní. EHSV neodporúča rozbiehať konzultácie v letných mesiacoch. Okrem toho by sa mal podľa možnosti dodržať predbežný harmonogram (pozri bod 4.1.4).

    Aby sa zainteresované strany mohli na svoju účasť na konzultáciách pripraviť, mali by sa im podľa názoru EHSV poskytnúť postačujúce informácie o celom procese prípravy a plánovaní (jednotlivých) konzultácií. Zainteresované strany treba všetkými účinnými spôsobmi podnecovať, aby sa do konzultácií zapojili.

    4.5.    Zverejnenie konzultácie: dostupnosť a viditeľnosť

    4.5.1.

    EHSV žiada Komisiu a jej delegácie v členských štátoch, aby rozbehli účinnú a intenzívnu informačnú kampaň s cieľom oznámiť spustenie konzultácie a podnietiť zainteresované strany, aby sa na nej zúčastnili. Výbor môže určite aj v tejto oblasti prispieť svojím dielom a požiadať svojich členov, aby tieto informácie šírili v rámci svojich sietí.

    4.5.2.

    Každá konzultácia bude jasne, náležitým spôsobom a včas oznámená prostredníctvom médií Komisie a členských štátov a príslušným organizáciám občianskej spoločnosti Do tohto všeobecného úsilia by mali byť zapojení aj zástupcovia Komisie v členských štátoch.

    4.6.    Vyhodnotenie výsledkov

    4.6.1.

    EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia prihliadala na názory vyjadrené počas konzultácií a aby zdôvodnila, do akej miery ich zohľadnila.

    4.6.2.

    Pri odôvodnenom vyvažovaní počas spracúvania výsledkov (pozri bod 4.2.3), musia mať aktéri organizovanej občianskej spoločnosti najväčšie pomerné zastúpenie.

    4.7.    Vypracovanie správy a spätná väzba

    4.7.1.

    EHSV podporuje myšlienku zverejňovať súhrnnú správu spolu s prehľadom všetkých získaných odpovedí. Zlepší sa tak transparentnosť.

    4.7.2.

    Okrem toho a EHSV zasadzuje, aby sa najmä respondentom poskytli informácie o tom, ako daný postup pokračuje, hlavne o úpravách príslušného návrhu a ďalších etapách rozhodovacieho procesu.

    5.   Úloha Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    5.1.    V rámci konzultačného postupu

    5.1.1.

    V záujme optimalizácie prostriedkov a v duchu medziinštitucionálnej spolupráce by tak výbor mohol dať v rozhodovacom procese k dispozícii jednak poznatky zainteresovaných strán, ktoré pôsobia v jednotlivých oblastiach politiky EÚ, jednak svoje znalosti, skúsenosti a kompetentnosť, pokiaľ ide o konzultačné postupy.

    5.1.2.

    EHSV by chcel v závislosti od svojich pracovných priorít a v spolupráci s Komisiou zabezpečovať dosledovanie a vyhodnotenie konzultácií, vypracovať stanovisko na túto tému a v prípade potreby zorganizovať verejné vypočutie.

    5.1.3.

    Výbor chce v spolupráci so zainteresovanými organizáciami poskytnúť Komisii svoju pomoc a svoje poznatky a skúsenosti počas hlavných etáp konzultačného postupu, najmä pokiaľ ide o výber cieľovej skupiny, dotazník, zhrnutie a dosledovanie.

    5.1.4.

    EHSV môže navyše pôsobiť ako „sieť sietí“ a sprostredkovateľ a propagovať písomné konzultácie (online) medzi rôznymi zainteresovanými stranami (ako to robí aj Výbor regiónov medzi miestnymi samosprávami).

    5.1.5.

    Na interaktívnych stretnutiach sa EHSV môže podieľať spolu s Komisiou ako organizátor, ako to už pravidelne robí v rámci platforiem pre štruktúrovaný dialóg (napríklad o prisťahovalectve, spotrebe atď.).

    5.1.6.

    V rámci účinnej a intenzívnej informačnej kampane môže výbor prispieť tým, že sa spoľahne na svojich členov, ktorý budú príslušné informácie šíriť v rámci svojich sietí.

    5.2.    V rámci protokolu o spolupráci medzi Európskou komisiou a EHSV

    5.2.1.

    V jednotlivých štádiách prípravy, realizácie a dosledovania konzultácie môže EHSV slúžiť ako komunikačný kanál medzi Európskou komisiou a organizovanou občianskou spoločnosťou.

    5.2.2.

    V súvislosti s niektorými aktivitami, ako sú napríklad interaktívne stretnutia, môžu Komisia a výbor zvoliť spoločný postup.

    V Bruseli 2. júla 2015

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Henri MALOSSE


    (1)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.fr.eu-cooperation.22470

    (2)  Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 304

    Európsky parlament, Rada alebo Komisia sa poradia s výborom v prípadoch, ktoré stanovujú zmluvy. Tieto orgány sa môžu poradiť s výborom vo všetkých otázkach, v ktorých to pokladajú za vhodné. Výbor môže vydať stanovisko z vlastného podnetu vždy, keď to uzná za vhodné.

    Ak to Európsky parlament, Rada alebo Komisia uznajú za vhodné, stanoví sa výboru na predloženie stanoviska lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako mesiac odo dňa, keď táto lehota bola oznámená predsedovi. Ak nebude v stanovenej lehote predložené stanovisko, môže Európsky parlament, Rada a Komisia konať aj bez neho.

    Stanovisko výboru sa spolu so záznamom o rokovaniach predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

    (3)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.fr.eu-cooperation.22470

    (4)  COM(2002) 704, doplnený a zmenený dokumentmi COM(2012) 746 a SWD(2012) 422.

    (5)  COM(2014) 368.

    (6)  1. stanoviť cieľ konzultácie; 2. zmapovať zainteresované strany; 3. určiť metodiku a nástroje; 4. stanoviť harmonogram a dĺžku trvania.

    (7)  1. pripraviť internetovú stránku; 2. zverejniť konzultáciu; 3. uznať získané príspevky.

    (8)  1. analyzovať výsledky; 2. vypracovať správu a poskytnúť spätnú väzbu; 3. vyhodnotiť konzultáciu

    (9)  Počet účastníkov sa uvádza len pre 13 z 25 konzultácií. Počet respondentov je zakaždým odlišný, od 14 do 1  114. Na polovicu konzultácií prišlo menej ako 100 odpovedí.

    (10)  http://ec.europa.eu/smart-regulation/index_en.htm

    (11)  Konzultácia o usmerneniach pre konzultácie so zainteresovanými stranami, zrealizovaná v čase od 30. 6. 2014 do 30. 9. 2014: http://ec.europa.eu/smart-regulation/guidelines/consultation_2014/stakeholder-consultation/index_en.htm

    (12)  http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/docs/contributions/summary_responses_stakeholder_consultation_guidelines_public_consultation_en.pdf

    (13)  Stanovisko EHSV „Lepšia tvorba právnych predpisov“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 107.

    Stanovisko EHSV na tému „Princípy, postupy a kroky na uplatňovanie článku 11 ods. 1 a ods. 2 Lisabonskej zmluvy“. Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 8.

    Stanovisko EHSV na tému „Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti“, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 66.

    (14)  http://www.oecd.org/gov/regulatory-policy/governance-regulators.htm

    (15)  http://www.coe.int/t/ngo/code_good_prac_fr.asp

    (16)  Stanovisko EHSV Ú. Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 41.


    Top