EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 7. 2015

COM(2015) 373 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o zárukách krytých so všeobecného rozpočtu
Stav k 31. decembru 2014

{SWD(2015) 148 final}

Obsah

1.Úvod3

2.Operácie garantované rozpočtom EÚ3

3.Vývoj zaručených operácií5

3.1.Operácie riadené priamo Komisiou6

3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus(EFSM)6

3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie6

3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci7

3.1.4.Úvery Euratomu8

3.2.Vývoj operácií EIB týkajúcich sa vonkajšiehofinancovania8

4.Riziko kryté rozpočtom EÚ9

4.1.Vymedzenie rizika9

4.2.Celkové zloženie rizika9

4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ10

4.3.1.Riziko spojené s členskými štátmi11

4.3.2.Riziko spojené s tretími krajinami12

5.Aktivácia záruk a vývoj fondu13

5.1.Aktivácia záruk13

5.1.1.Platby z peňažných zdrojov13

5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ13

5.1.3.Žiadosti o čerpanie z Fondu a vymáhanie platieb13

5.2.Vývoj fondu14

1.Úvod

Cieľom tejto správy je monitorovať úverové riziká, ktorým je vystavený rozpočet EÚ v dôsledku poskytnutých záruk a úverových operácií vykonávaných priamo Európskou úniou alebo nepriamo prostredníctvom záruky poskytnutej EIB na financovanie projektov mimo Únie.

Táto správa sa predkladá na základe článku 149 nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 , podľa ktorého je Komisia povinná predkladať Európskemu parlamentu a Rade správy o rozpočtových zárukách EÚ a súvisiacich rizikách. 2

Správa má túto štruktúru: v oddiele 2 sa pripomínajú všetky kľúčové prvky operácií garantovaných rozpočtom EÚ; predkladá sa takisto niekoľko ďalších dodatočných mechanizmov krízového riadenia, ktoré nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ. V oddiele 3 sa uvádza vývoj zaručených operácií. V oddiele 4 sa poukazuje na hlavné riziká kryté rozpočtom EÚ, zatiaľ čo oddiel 5 načrtáva aktiváciu záruk a vývoj garančného fondu v súvislosti s vonkajšími opatreniami (ďalej len „fond“) 3 .

Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie (ďalej len „PDÚK“) so súborom podrobných tabuliek a vysvetliviek. Zároveň poskytuje makroekonomickú analýzu krajín, ktoré profitujú z pôžičiek a/alebo záruk EÚ, ktoré predstavujú prevažnú časť expozície fondu.

2.Operácie garantované rozpočtom EÚ

Riziká, ktoré sú kryté rozpočtom EÚ, pochádzajú z množstva operácií poskytovania pôžičiek a záruk, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií:

–úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele, t. j. úvery v rámci makrofinančnej pomoci tretím krajinám 4 , úvery na podporu platobnej bilancie 5 (ďalej len „PB“) členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny a majú ťažkosti s platobnou bilanciou, úvery v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (ďalej len „EFSM“) 6 na podporu všetkých členských štátov, ktoré zažívajú ťažké ekonomické a finančné otrasy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré nedokážu ovplyvniť, alebo sú takýmito ekonomickými a finančnými otrasmi vážne ohrozené, a ktoré sú zvyčajne aktivované v spojení s finančnou podporou Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“);

–úvery na mikroekonomické ciele, t. j. úvery Euratomu, a najmä financovanie operácií Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) v nečlenských štátoch (ďalej len „poskytovanie vonkajších úverov EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ 7 .

Na poskytovanie zaručených vonkajších úverov EIB, úvery v rámci makrofinančnej pomoci a úvery Euratomu tretím krajinám sa od roku 1994 poskytuje krytie z fondu, kým úvery na podporu PB, úvery EFSM a úvery Euratomu členským štátom sa kryjú priamo rozpočtom EÚ.

Fond je určený na prípady nesplácania úverov a na záruky za úvery poskytnuté nečlenským štátom alebo na projekty v nečlenských štátoch. Bol založený s cieľom:

–poskytovať „likvidnú rezervu“ s cieľom predísť požiadavkám na rozpočet EÚ vždy, keď dôjde k nesplácaniu alebo k oneskoreniu splácania zaručeného úveru, a

–vytvoriť nástroj rozpočtovej disciplíny prostredníctvom stanovenia finančného rámca na vypracovanie politiky EÚ pre oblasť záruk za pôžičky Komisie a EIB tretím krajinám 8 .

Ak sa tretie krajiny stanú členskými štátmi, úvery takýchto krajín prestanú byť kryté fondom a riziko musí znášať priamo rozpočet EÚ. Rezervy fondu sa tvoria z rozpočtu EÚ a musia sa udržiavať na určitej výške percentuálneho podielu nesplatenej sumy úverov a záruk za úvery krytej týmto fondom. Táto percentuálna úroveň, známa ako cieľová miera, v súčasnosti predstavuje 9 % 9 . Ak nie sú zdroje fondu dostatočné, poskytnú sa potrebné zdroje z rozpočtu EÚ.

Ďalšie mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ

V rámci reakcie na krízu bolo zriadených niekoľko ďalších mechanizmov, ktoré však nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ:

– úverový nástroj pre Grécko 10 , ktorý je financovaný prostredníctvom dvojstranných úverov od ostatných členských štátov eurozóny Grécku, je centrálne spravovaný Komisiou.

– Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len „ENFS“) 11 : ENFS bol vytvorený členskými štátmi eurozóny ako dočasný záchranný mechanizmus v júni 2010 na poskytnutie finančnej pomoci členským štátom eurozóny v rámci programu makroekonomických úprav. Zmluva týkajúca sa trvalého záchranného mechanizmu, Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“), nadobudla účinnosť 27. septembra 2012. Od 1. júla 2013 ENFS pokračuje vo svojich prebiehajúcich programoch pre Grécko (spolu s MMF a niektorými členskými štátmi), ako aj pre Írsko a Portugalsko (spolu s MMF, niektorými členskými štátmi a EÚ/EFSM) 12 , ale už nie je zapojený do nových programov financovania alebo nových dohôd o úveroch.

– Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) 13 : EMS je dôležitou súčasťou komplexnej stratégie EÚ vyvinutej na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktoré majú alebo ktorým hrozia finančné ťažkosti. Je to medzivládna organizácia založená na základe medzinárodného práva verejného so sídlom v Luxemburgu, s efektívnou úverovou kapacitou 500 000 miliónov EUR.

3.Vývoj zaručených operácií

V tomto oddiele sa uvádza vývoj zaručených operácií. Najprv tých, s ktorými Komisia hospodári priamo, a potom tých, ktoré spravuje EIB.

V tabuľkách A1, A2a, A2b a A3 v PDÚK sú uvedené podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo záručné sadzby.

3.1.Operácie riadené priamo Komisiou

3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)

Vo svojich záveroch z 9. a 10. mája 2010 Rada ECOFIN predpokladala maximálny objem mechanizmu vo výške 60 000 miliónov EUR 14 . Okrem toho článok 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 15 obmedzuje nesplatenú suma úverov alebo úverových liniek, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom na rezervu dostupnú v rámci stropu vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky.

Po rozhodnutiach Rady poskytnúť finančnú pomoc Únie Írsku 16 (až do výšky 22 500 miliónov EUR) a Portugalsku 17 (až do výšky 26 000 miliónov EUR) dosiahla výška vyplatených súm Írsku 22 500 miliónov EUR a Portugalsku 24 300 miliónov. EUR.

Vývoj v roku 2014

V marci 2014 bola Írsku vyplatená posledná tranža vo výške 800 miliónov EUR, čím sa použila maximálna kapacita úveru pre krajinu.

Pokiaľ ide o Portugalsko, v dvoch tranžiach mu bolo vyplatených 2 200 miliónov EUR. Zvyšných 1 700 miliónov EUR sa nepoužije, keďže sa portugalská vláda rozhodla nepožiadať o vyplatenie. Okrem toho lehota na vyplatenie už vypršala.

K 31. decembru 2014 ešte EFSM zostávala z maximálneho objemu 60 000 miliónov EUR kapacita vo výške 13 200 miliónov EUR na poskytnutie ďalšej pomoci akémukoľvek členskému štátu, ak bude potrebná 18 .

3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie

Strednodobá finančná pomoc EÚ v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie sa znovu aktivovala v novembri 2008 na pomoc Maďarsku a následne v januári 2009 Lotyšsku a v máji 2009 Rumunsku s cieľom obnoviť dôveru na trhu v celkovej sume 14 600 miliónov EUR. Z tejto sumy ešte 1 200 miliónov EUR nebolo vyplatených v dôsledku toho, že sa nevyskytli žiadne ďalšie žiadosti a že uplynula lehota na vyplatenie.

Vývoj v roku 2014

Maďarsko splatilo 2 000 miliónov EUR a Lotyšsko 1 000 miliónov EUR.

Čo sa týka Rumunska, dňa 22. októbra 2013 sa Rada rozhodla sprístupniť Rumunsku preventívnu strednodobú finančnú pomoc 19 v maximálnej výške 2 000 miliónov EUR vo forme pôžičky s maximálnou priemernou splatnosťou 8 rokov. Zatiaľ neboli uhradené žiadne sumy, ale nástroj možno aktivovať, a o prostriedky je možné požiadať do 30. septembra 2015.

Nástroju na podporu platobnej bilancie ešte z všeobecného stropu 50 000 miliónov EUR zostávala k 31. decembru 2014 kapacita vo výške 39 600 miliónov EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná.

Zostatková suma PB úverov sa v roku 2014 znížila z 11 400 mil. EUR na 8 400 miliónov EUR.

Vývoj po 31. decembri 2014

V januári 2015 sa uskutočnili dve dodatočné úhrady vo výške 1 200 miliónov EUR v prípade Lotyšska a 1 500 miliónov EUR v prípade Rumunska. Preto nesplatené PB úvery predstavovali k 31. marcu 2015 5 700 miliónov EUR.

3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci

Vo všeobecnosti prijíma rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Európsky parlament a Rada (článok 212 ZFEÚ). Rada však môže prijať rozhodnutie na základe návrhu Komisie, keď si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc (článok 213 ZFEÚ), a tento postup sa použil v druhom balíku makrofinančnej pomoci Ukrajine v roku 2014.

Vývoj v roku 2014

Dňa 14. apríla 2014 rozhodla Rada o poskytnutí ďalších úveroch makrofinančnej pomoci Ukrajine 20 v maximálnej výške 1 000 miliónov EUR, ktorá bola v roku 2014 vyčerpaná v plnom rozsahu.

Makrofinančná pomoc Ukrajine, schválená v roku 2010 21 spolu s prostriedkami stále dostupnými z pomoci schválenej v roku 2002 22 , dosahuje výšku 610 miliónov EUR vo forme úverov. V roku 2014 sa vyčerpalo 360 miliónov EUR.

Dňa 15. mája 2014 Európsky parlament a Rada rozhodli o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike 23 v maximálnej výške 300 miliónov EUR vo forme úverov.

Čo sa týka splátok, prijímajúce krajiny vrátili 96 miliónov EUR (Bosna a Hercegovina 4 milióny EUR, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko 10 miliónov EUR, Libanon 25 miliónov EUR, Čierna Hora 1 milión EUR, Srbsko 52 miliónov EUR a Tadžikistan 4 milióny EUR).

Zostatková suma úverov MFP sa k 31. decembru 2014 zvýšila z 564,6 milióna EUR na 1 828,6 milióna EUR.

Vývoj po 31. decembri 2014

Prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR bola Jordánsku (z rozhodnutých 180 miliónov EUR) vyplatená vo februári 2015.

V apríli 2015 sa zostávajúca suma vo výške 250 miliónov EUR, o ktorej sa rozhodlo v minulosti, vyplatila Ukrajine spolu s prvou tranžou vo výške 10 miliónov EUR Gruzínsku (zo rozhodnutých 23 miliónov EUR).

Prvá tranža vo výške 100 miliónov EUR bola Tunisku (z rozhodnutých 300 miliónov EUR) vyplatená v máji 2015.

3.1.4.Úvery Euratomu

Úvery Euratomu členským štátom alebo niektorým oprávneným nečlenským krajinám (Ruskej federácii, Arménsku, Ukrajine) sú ohraničené stropom 4 000 miliónov EUR, z čoho sa už vyplatilo približne 85 %. Úver Ukrajine vo výške 300 miliónov EUR určený na bezpečnostnú modernizáciu existujúcich jadrových zariadení bol podpísaný 7. augusta 2013. Uhrádzanie sa môže uskutočniť po uspokojivom splnení všetkých podmienok platnosti.

Zostávajúcich 326 miliónov EUR z rozhodnutia vo výške 4 000 miliónov EUR by sa mohlo venovať na nové projekty.

Vývoj v roku 2014

V roku 2014 sa neuskutočnilo žiadne uhrádzanie. Bulharsko splatilo sumu vo výške 22,6 milióna EUR, Rumunsko sumu vo výške 10 miliónov EUR a Ukrajina sumu ekvivalentnú 6,6 milióna EUR.

3.2.Vývoj operácií EIB týkajúcich sa vonkajšieho financovania

Vývoj v roku 2014

Existujúce záruky EÚ pre EIB na vonkajšie financovanie EIB na obdobie rokov 2007 – 2013 („externý mandát na roky 2007 až 2013“) sa predĺžili do 30. júna 2014, keďže Rada a Európsky parlament neprijali do 31. decembra 2013 žiadne rozhodnutie o novej záruke EÚ pre EIB.

Nové rozhodnutie o poskytnutí záruky EÚ operáciám EIB mimo územia Únie na obdobie 2014 – 2020 24 bolo schválené v apríli 2014. Stanovuje sa v ňom, že maximálny strop záruky EÚ by sa mal rozdeliť na fixný strop v maximálnej výške 27 000 miliónov EUR a na dobrovoľnú doplnkovú sumu vo výške 3 000 miliónov EUR. O aktivácii – úplnej alebo čiastočnej – možnej dodatočnej sumy sa rozhodne v súlade s riadnym legislatívnym postupom na základe strednodobého preskúmania o vykonávaní rozhodnutia zo strany EIB a o vývoji operácií EIB. Paralelne bola 22. júla 2014 podpísaná nová záručná dohoda tak, ako sa to vyžaduje v článku 14 rozhodnutia.

V roku 2014 sa s použitím externého mandátu na roky 2007 – 2013 a 2014 – 2020 zvýšil počet úverových zmlúv o 15 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dosiahol sumu 4 059 miliónov EUR. Za uvedené obdobie suma vyplatených úverov predstavovala 2 260 miliónov EUR (17 % v porovnaní s 31. decembrom 2013). Mandát na obdobie rokov obdobie 2007 – 2013 sa takmer v plnej miere využil berúc do úvahy, že čisté podpísané úvery dosiahli výšku 29 026 miliónov EUR, keď bol povolený strop 29 484 miliónov EUR. Predchádzajúce vonkajšie mandáty EIB pozri v tabuľke A3 v PDÚK.

Nesplácanie úrokov a splátok úverov zo strany sýrskej vlády pokračovalo aj v roku 2014. EIB požiadala záručný fond, aby pokryl toto nesplácanie (pozri bod 5.1.3 nižšie).

Nesplatené sumy k 31. decembru 2014 pre rôzne možnosti uvedené v tomto oddiele sa uvádzajú v tabuľke 1.

4.Riziko kryté rozpočtom EÚ

4.1.Vymedzenie rizika

Riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ, vyplýva z nesplatenej sumy kapitálu a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.

Na účely tejto správy sa používajú dve metódy vyhodnocovania rizík, ktoré rozpočet EÚ znáša (či už priamo alebo nepriamo cez fond):

–Metóda „celkové kryté riziko“ je založená na súčte celkovej sumy nesplateného kapitálu pre príslušné operácie v stanovenom dátume vrátane vzniknutého úroku 25 .

–Rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ“ je založený na výpočte maximálnej sumy ročných splatných platieb, ktoré by EÚ musela v danom rozpočtovom roku zaplatiť za predpokladu nesplácania všetkých zaručených úverov 26 .

4.2.Celkové zloženie rizika

Do roku 2010 bolo maximálne riziko týkajúce sa celkových krytých nesplatených súm spojené hlavne s úvermi poskytovanými tretím krajinám. Finančná kríza výrazne ovplyvnila od roku 2011 verejné financie členských štátov, čo viedlo k zvýšeniu poskytovania úverov EÚ na podporu vyšších teritoriálnych potrieb na úrovni štátnej správy.

V dôsledku toho sa zloženie rizika zmenilo. K 31. decembru 2014 sa 69 % celkovej nesplatenej sumy 27 týkalo operácií prijímania pôžičiek súvisiacich s úvermi pre členské štáty, ktoré sú priamo kryté rozpočtom EÚ (v porovnaní so 45 % k 31. decembru 2010).

4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ

Na rok 2015 je maximálna suma, ktorú by musela EÚ zaplatiť (priamo alebo cez fond) – za predpokladu, že by sa žiadne úvery nesplácali – stanovená na 12 379,8 milióna EUR. To predstavuje kapitál a platby úrokov z úverových záruk splatné v roku 2015 za predpokladu, že sa nesplácanie úverov nezrýchľuje (podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke A4 v PDÚK).

4.3.1.Riziko spojené s členskými štátmi

V roku 2015 bude fond znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa členských štátov (ďalej len „ČŠ“) vo výške 9 811 miliónov EUR (cca 79 % celkového ročného rizika). Riziko spojené s ČŠ sa týka:

a) úverov od EIB a/alebo makrofinančnej pomoci a/alebo úverov Euratomu poskytnutých pred pristúpením ČŠ k EÚ,

b) úverov poskytnutých v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie a

c) úverov poskytnutých v rámci EFSM.

Tabuľka 2: Poradie členských štátov podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2015 (v miliónoch EUR)

4.3.2.Riziko spojené s tretími krajinami

V roku 2015 bude fond znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa tretích krajín vo výške 2 568,7 milióna EUR (21 % celkového ročného rizika). Riziko spojené s tretími krajinami sa týka úverov od EIB a/alebo makrofinančnej pomoci a/alebo úverov Euratomu (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke A2b v PDÚK). Fond kryje zaručené úvery pre tretie krajiny, ktorých splatnosť siaha až do roku 2042.

V tabuľke sa uvádza desať krajín (zo 41 krajín) zoradených podľa splátok splatných v roku 2015. Ide o 2 106 miliónov EUR alebo 82 % ročného rizika súvisiaceho s tretími krajinami, ktoré znáša fond. Hospodárska situácia týchto krajín sa analyzuje a objasňuje v bode 3 v PDÚK. V každej tabuľke pre jednotlivé krajiny je takisto uvedená ich úverová bonita tak, ako ju posúdili ratingové agentúry.

Tabuľka 3: Poradie 10 najdôležitejších tretích krajín podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2015 (v miliónoch EUR)

5. Aktivácia záruk a vývoj fondu

5.1.Aktivácia záruk

5.1.1.Platby z peňažných zdrojov

V prípade, že dlžník mešká so splátkami EÚ, čerpá Komisia z vlastných hotovostných zdrojov, aby sa predišlo oneskoreniu a následným nákladom na splácanie svojich pôžičkových operácií 28 . V roku 2014 k tomu nedošlo.

5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ

Ak by došlo k prípadnému zlyhaniu, na pokrytie rozdielu by sa použil rozpočet EÚ. Keďže počas roku 2014 nevznikli prípady nesplácania zo strany členských štátov, nepožadovali sa žiadne rozpočtové prostriedky.

5.1.3.Žiadosti o čerpanie z Fondu a vymáhanie platieb

V prípade, že sa príjemca úveru pre tretie krajiny poskytnutého alebo zaručeného EÚ oneskorí s platbou, fond sa vyzve, aby kryl nesplatenú splátku v lehote troch mesiacov od žiadosti 29 .

O začiatku decembra 2011 zaznamenala EIB vo vzťahu k určitým úrokovým platbám a splácaniu úverov prípady nesplácania zo strany sýrskej vlády. Keďže boli oficiálne žiadosti o platby neúspešné, začala EIB v máji 2012 s výzvami pre fond. Vývoj žiadostí o čerpanie z Fondu zodpovedajúci nesplácaným úverom v Sýrii je uvedený v tabuľke 4.

Sumy, o ktoré požiadala EIB, sa stiahli z účtu záručného fondu po schválení zo strany útvarov Komisie. Keď EÚ uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, prechádzajú práva a opravné prostriedky EIB na EÚ.

Postupy vymáhania v súvislosti s prevzatými sumami uskutočňuje EIB v mene EÚ.

Tabuľka 4: Výzva garančnému fondu pre neplnenie úverov v Sýrii (v miliónoch EUR)

(1) Sankcie a nabehnuté úroky požaduje EIB až v rámci druhej žiadosti o úhradu jednotlivých úverov. Tieto sumy nabiehajú od dátumu, kedy došlo k premeškaniu úhrady, až do dňa platby do záručného fondu.

K 31. decembru 2014 dosahuje celkový nesplatený kapitál zaručených úverov poskytnutých Sýrii sumu 554 miliónov EUR 30 , pričom splatnosť posledného úveru je v roku 2030.

Vývoj po 31. decembri 2014

Počas prvých štyroch mesiacov roku 2015 boli prijaté dve dodatočné výzvy v celkovej výške 12,15 milióna EUR.

5.2.Vývoj fondu

V súlade s nariadením o záručnom fonde dosiahol fond primeranú výšku (cieľovú čiastku) stanovenú na úrovni 9 % z celkových splatných kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie plus vzniknutý úrok. Mechanizmus na tvorbu rezerv je zavedený s cieľom zaistiť dosiahnutie cieľovej sumy.

Na základe mechanizmu na tvorbu rezerv sa Fondu vo februári 2014 z rozpočtu EÚ vyplatilo 58,43 milióna EUR, pričom v februári 2015 dosiahla príslušná platba výšku 144,40 milióna EUR.

K 31. decembru 2014 31 predstavovali čisté aktíva fondu čiastku 2 114,67 milióna EUR. Pomer medzi čistými aktívami fondu a splatnými kapitálovými záväzkami (26 353,17 milióna EUR) 32 bol v zmysle nariadenia o garančnom fonde nižší než cieľová suma. Z tohto dôvodu sa do predbežného rozpočtu EÚ na rok 2016 vložila vytvorená rezerva vo výške 257,12 milióna EUR.

K 31. decembru 2014 fond evidoval nedoplatky vo výške 142,72 milióna EUR, ktoré sa majú získať späť.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(2) KOM(2014) 540 v konečnom znení a SWD(2014) 269 v konečnom znení tvoria predchádzajúcu správu o zárukách krytých rozpočtom k 31.decembru 2013.

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikované znenie), „nariadenie o Garančnom fonde“ (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(4) Makrofinančná pomoc môže mať aj podobu grantov poskytnutých tretím krajinám.

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s.1).

(6) Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(7) Odkazy na právne základy sú uvedené v prílohe k tabuľke A3 v PDÚK.

(8) Hoci vonkajšie riziká sú úhrnne kryté rozpočtom EÚ, garančný fond slúži ako nástroj na ochranu rozpočtu EÚ pred rizikami platobnej neschopnosti. Posledná ročná správa o fungovaní fondu a jeho riadení sa nachádza v dokumente KOM(2014) 463 v konečnom znení a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SWD(2014) 241 v konečnom znení]. Správa za rok 2014 by mala byť k dispozícii v júli 2015 na http://eur-lex.europa.eu/homepage.html .

(9) Súhrnná správa o fungovaní fondu a tvorbe cieľovej sadzby sa nachádza v dokumente KOM(2014) 214 v konečnom znení a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SWD(2014) 129 v konečnom znení].

(10) Informácie o úverovom nástroji pre Grécko: http://ec.europa.eu/economy_finance/assistance_eu_ms/greek_loan_facility/index_en.htm .

(11) Informácie o ENFS: http://www.efsf.europa.eu .

(12) Za úvery poskytnuté v rámci EÚ/EFSM ručí rozpočet EÚ.

(13) Informácie o ESM: http://esm.europa.eu .

(14) Pozri tlačovú správu o mimoriadnom zasadnutí Rady ECOFIN z 9. a 10. mája 2010 ( http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/114324.pdf ).

(15)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1).

(16) Vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/77/EÚ zo 7. decembra 2011 o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku (Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2011, s. 348).

(17) Vykonávacie rozhodnutie Rady č. 2011/344/EÚ zo 17. mája 2011 o poskytnutí finančnej pomoci Únie Portugalsku (Ú. v. EÚ L 159, 17.6.2011, s. 88); pozri tiež korigendum (Ú. v. EÚ L 178, 10.7.2012, s. 15).

(18) Ďalšie informácie o EFSM pozri aj v správe Komisie o prijímaní a poskytovaní úverov Európskej únie v roku 2013 [KOM(2014)529 v konečnom znení]. Správa za rok 2014 by mala byť k dispozícii v júli 2015 na http://eur-lex.europa.eu/homepage.html.

(19) Rozhodnutie Rady 2013/531/EÚ z 22. októbra 2013 o poskytnutí preventívnej strednodobej finančnej pomoci EÚ Rumunsku (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2013, s. 1).

(20) Rozhodnutie Rady č. 2014/215/EÚ zo 14. apríla 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, 15.4.2014, s. 85).

(21) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 388/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2010, s. 1).

(22) Rozhodnutie Rady 2002/639/ES z 12. júla 2002 o poskytnutí doplnkovej makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 22).

(23)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 534/2014/EÚ z 15. mája 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 9).

(24) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ z 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie straty z finančných operácií podporujúcich investičné projekty mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1).

(25) Pozri tabuľku 1 tohto rozhodnutia.

(26) Na účely tohto výpočtu sa predpokladá, že neplnenie úverov sa nezrýchľuje, to znamená, že sa zohľadňujú len splatné splátky (pozri tabuľku 2 a 3 správy a tabuľku A4 PDÚK).

(27)  Pozri tabuľku 1.

(28) Pozri článok 12 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1).

(29) Od jeho založenia v roku 1994 a k dátumu vykazovania sa od fondu požadovala súhrnná suma vo výške 645 miliónov EUR. Vymožené prostriedky predstavovali 579 miliónov EUR (to zahŕňa sumu kapitálu a splatených úrokov, plus úroky z omeškania za oneskorené platby, ako aj realizované kurzové zisky a straty). Podrobnejšie informácie pozri v oddiele 2.5.4 v PDÚK.

(30)  To zahŕňa sumu 142,72 milióna EUR, na ktorú už EIB uplatnila záruku, a vyplatenú Komisiou.

(31) Celkové aktíva fondu znížené o vzniknuté záväzky (poplatky EIB a poplatky za audit).

(32) Vrátane vzniknutých úrokov.