EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 5. 2015

COM(2015) 206 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014

1.    Úvod

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 boli prvými voľbami, ktoré sa konali po tom, ako nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, a zásadne sa od predchádzajúcich volieb líšili. Po prvýkrát sa výsledok volieb priamo viazal na vymenovanie predsedu Európskej komisie. Európske politické skupiny taktiež po prvý raz nominovali svojich kandidátov na predsedu Európskej komisie a ten kandidát, ktorý bol schopný získať si väčšinu v novozvolenom Európskom parlamente, sa stal predsedom Európskej komisie. Európska rada nominovala kandidáta strany s najväčším počtom poslancov v Európskom parlamente, ktorý bol parlamentom následne zvolený za predsedu Európskej komisie.

Táto správa posudzuje voľby v roku 2014 vrátane opatrení, ktoré boli prijaté s cieľom zvýšiť ich transparentnosť, demokratický priebeh a európsky rozmer. Hodnotí informovanosť občanov o voľbách a o ich súvisiacich právach, opatrenia, ktoré v tomto smere prijali členské štáty a orgány EÚ, ako aj samotnú účasť voličov. Tiež sa zaoberá presadzovaním volebných práv občanov EÚ.

Správa sa zakladá na nedávnom prieskume Eurobarometra a iných prieskumoch, informáciách poskytnutých členskými štátmi v odpovediach na dotazníky Komisie a štúdii schválenej Komisiou 1 , v ktorej boli zozbierané a analyzované kvalitatívne a kvantitatívne údaje, okrem iného prostredníctvom rozhovorov s európskymi politickými stranami, národnými orgánmi, médiami a inými zainteresovanými stranami.

Voľby v roku 2014 predstavovali zastavenie stabilného poklesu celkovej účasti, ktorý je možné pozorovať už od prvých priamych európskych volieb v roku 1979. Týmito voľbami sa položil základ budúcim európskym voľbám a vytvorila sa jasná spojitosť medzi výsledkami volieb do Európskeho parlamentu a výberom predsedu Európskej komisie. Zaviedol sa významný precedens pre voľby v roku 2019 aj pre tie, ktoré budú nasledovať, a bolo založené politické diskusné fórum na európskej úrovni.

2.    Transparentný volebný proces

2.1.    Priama spojitosť medzi hlasovaním občanov a voľbou predsedu Komisie

Lisabonská zmluva zaviedla v Európskej únii nový ústavný poriadok, podľa ktorého je Európsky parlament oprávnený zvoliť za predsedu Európskej komisie kandidáta, ktorého pri zohľadnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu navrhla Európska rada. Vzhľadom na túto novú situáciu vydala Komisia 12. marca 2013 odporúčanie o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu 2 . Na základe Lisabonskej zmluvy, ktorou sa posilnila pozícia Parlamentu vo vzťahu ku Komisii, vyzvala európske politické strany, aby nominovali kandidátov na funkciu predsedu Komisie 3 .

Zámerom tohto odporúčania bolo zviditeľniť prepojenie medzi hlasmi občanov EÚ za budúcich poslancov Európskeho parlamentu a kandidátom na predsedu Komisie nominovaným ich stranou. Komisia navyše vyzvala národné politické strany, aby využívali svoje mediálne vystúpenia na podporu svojich kandidátov a ich programov. Na tento účel prijal uznesenia o voľbách v roku 2014 aj Parlament 4 .

Kandidátov na predsedu Komisie navrhlo päť európskych politických strán:

Európska ľudová strana (EĽS) nominovala Jeana-Clauda Junckera,

Strana európskych socialistov (SES) nominovala Martina Schulza,

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) nominovala Guya Verhofstadta,

Európska strana zelených nominovala Josého Bového a Franzisku Kellerovú a

Strana európskej ľavice nominovala Alexisa Tsiprasa.

S cieľom zvýšiť informovanosť o svojich kandidátoch a ich politických programoch pre Európu zorganizovali tieto strany volebné kampane a verejné podujatia po celej Európe 5 . Kandidáti navštívili 246 miest v rôznych členských štátoch. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené členské štáty, ktoré navštívili: 6

Okrem týchto návštev na mieste sa hlavní kandidáti zúčastnili desiatich televíznych diskusií v rôznych členských štátoch a v rôznych jazykoch 7 , kde predstavili svoj náhľad na budúcnosť Európy a na otázky ako zamestnanosť a hospodársky rast, ktoré sú pre voličov obzvlášť dôležité 8 .

Diskusie boli vysielané po celej EÚ. Najmä záverečná diskusia medzi hlavnými kandidátmi, ktorá sa konala 15. mája, bola naživo vysielaná najmenej 152 médiami (vrátane 55 televíznych kanálov a 88 webových stránok) v 28 krajinách a vzbudila veľký záujem v sociálnych médiách 9 .

Pätnásť percent respondentov povolebného prieskumu 10 v 15 krajinách EÚ uviedlo, že sledovali aspoň jednu z týchto televíznych diskusií.

2.2.     Zviditeľnenie väzieb medzi národnými a európskymi politickými stranami

Keďže európske politické strany majú najlepšie predpoklady na to, aby „prispievali k formovaniu európskeho politického povedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“ 11 , Komisia predložila dve odporúčania na zvýšenie viditeľnosti väzieb medzi politickými zoskupeniami na európskej a vnútroštátnej úrovni 12 , ktoré členské štáty a európske politické strany vo všeobecnosti uvítali 13 :

i)    Členské štáty by mali vo svojom volebnom systéme podporovať a uľahčovať poskytovanie informácií o príslušnosti vnútroštátnych politických strán k európskym politickým stranám, a to aj tým, že umožnia, aby bola táto príslušnosť uvedená na hlasovacích lístkoch, a

ii)    národné politické strany by mali svoju príslušnosť k európskym politickým stranám verejne oznámiť ešte pred voľbami a uviesť ju vo všetkých materiáloch súvisiacich s kampaňou, v oznámeniach a politicky orientovaných reláciách.

Pokiaľ ide o prvé odporúčanie i), 16 členských štátov 14 uviedlo, že prijali opatrenia v súvislosti s informovaním vnútroštátnych politických strán o odporúčaní, podľa ktorého by mali verejne oznámiť svoju príslušnosť k európskym politickým stranám. Tieto opatrenia spočívali najmä v tom, že orgány politické strany s odporúčaním Komisie oboznámili. V niektorých prípadoch bolo vynaložené väčšie úsilie. S cieľom informovať strany o tomto odporúčaní zorganizovali vnútroštátne orgány v Grécku stretnutie v národnom parlamente. V Taliansku a vo Fínsku boli na účely upovedomenia národných strán o odporúčaní a nabádania k jeho dodržiavaniu vydané usmernenia.

Deväť členských štátov povolilo národným politickým stranám uviesť svoju príslušnosť k európskej strane na hlasovacích lístkoch, a to zavedením právnych predpisov 15 (ak sa takéto právne predpisy už neuplatňovali 16 ), ktoré dovoľujú, aby bol na hlasovacom lístku uvedený názov alebo logo európskej strany.

Šesť členských štátov 17 uviedlo, že žiadne podobné opatrenia neprijali, a to buď preto, lebo sa domnievali, že poskytovanie informácií voličom je zodpovednosťou politických strán, alebo preto, že opatrenia zo strany orgánov by podľa ich volebného zákona predstavovali nedovolený zásah.

Pokiaľ ide o druhé odporúčanie ii), národné politické strany prijali na zverejnenie svojej príslušnosti k európskej politickej strane rôzne opatrenia. Celkový obraz vyplývajúci z prieskumu 18 , ktorý zahŕňal vzorku viac ako 500 národných strán pridružených k európskym stranám, je nasledovný:

Väčšina vnútroštátnych strán zo vzorky svoju príslušnosť zviditeľnila len do určitej miery, a to najmä vo svojich tlačených volebných materiáloch 19 . To znamená, že príslušnosť bola viditeľnejšia pre lepšie informovaných občanov než pre širokú verejnosť.

Podľa prieskumu len malý počet strán prijal komplexné opatrenia, teda uviedol svoju príslušnosť k európskej politickej strane tak v písomných materiáloch, napríklad vo volebných programoch, na plagátoch, webových stránkach a v sociálnych médiách, ako aj v príhovoroch, televíznych diskusiách a na podujatiach predvolebnej kampane. 20

Takisto sa prieskumom zistilo, že niekoľko strán svoju príslušnosť k európskej politickej strane nezverejnilo, a to buď preto, lebo sa ešte nerozhodli, či sa k niektorej strane pridružia, alebo sa rozhodli k žiadnej nepridružiť 21 .

Odporúčanie, aby bola príslušnosť k európskym stranám uvedená na hlasovacích lístkoch, bolo dodržané len výnimočne, a to dokonca aj v členských štátoch, kde to bolo možné 22 .

3.    Väčší dôraz na otázky EÚ

Komisia aj Parlament prijali pred volebnou kampaňou a počas nej opatrenia na zvýšenie povedomia občanov v súvislosti s tým, ako voľby ovplyvnia ich život. Vyvinulo sa úsilie na vyzdvihnutie dôležitosti otázok týkajúcich sa EÚ, ktoré by sa inak v diskusiách v členských štátoch mohli ocitnúť v tieni národných a miestnych problematík. Percentuálny podiel občanov EÚ, ktorí uviedli, že na to, aby mohli voliť, mali všetky potrebné informácie, sa oproti výsledkom z roku 2009 trochu zvýšil (57 % v porovnaní s 53 % v roku 2009) 23 .

3.1.    Dialógy s občanmi

V priebehu rokov 2013 a 2014 zorganizovali členovia Komisie spolu s miestnymi alebo národnými politikmi a členmi Európskeho parlamentu 51 verejných dialógov s občanmi po celej Európe o ich očakávaniach v súvislosti s budúcnosťou Európy a o tom, čo je potrebné na posilnenie demokratických štruktúr Únie.

Dialógy s občanmi zdôraznili európsky rozmer miestnych problémov, ako aj miestny rozmer európskej politiky a tiež ako európske voľby ovplyvňujú každodenný život občanov. Svoju účasť na voľbách do Európskeho parlamentu potvrdilo 87 % účastníkov prieskumu 24 .

3.2.     Financovanie poskytnuté Komisiou

Komisia využila finančné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu občianskej spoločnosti a projektov partnerstiev medzi mestami s cieľom podporiť demokratickú účasť občanov EÚ. Z programov Európa pre občanov a Základné práva a občianstvo sa financovalo niekoľko projektov zameraných na zvyšovanie povedomia a podnietenie občanov k účasti na demokratickom živote EÚ.

3.3.    Kampaň Európskeho parlamentu na zvýšenie informovanosti

Európsky parlament spustil 11. septembra 2013 informačnú kampaň s názvom Konaj. Reaguj. Rozhoduj. Jedným z hlavných cieľov bolo otvoriť diskusiu zameranú na EÚ, ktorá by sa týkala otázok celoeurópskeho významu ako hospodárstvo, zamestnanie, kvalita života a úloha EÚ vo svete 25 .

Táto kampaň mala významný vplyv v médiách 26 . Stránka Parlamentu venovaná voľbám zaznamenala v období od decembra 2013 do mája 2014 7,1 milióna návštev. Video z európskych volieb bolo vytvorené v 34 jazykoch a vysielané viac ako 7 400-krát na 173 televíznych kanáloch. Zaznamenalo 11 miliónov pozretí online. Približne jeden z piatich európskych voličov bol oslovený prostredníctvom Facebooku. Správa „volil som“ bola na Facebooku zdieľaná viac ako 2,7 milióna krát a videlo ju skoro 90 miliónov ľudí.

Okrem toho Parlament usporiadal konferencie ReACT 27 v Paríži, vo Frankfurte, Varšave, v Ríme a Madride, na ktorých sa zúčastnili občania, odborníci a európski politici. Počas týchto podujatí si občania EÚ mohli vymieňať svoje názory na hlavné otázky nastolené v kampani.

3.4.    Spoločný deň konania volieb

S cieľom podporiť u voličov pocit, že sú súčasťou spoločného európskeho úsilia, Komisia nabádala členské štáty, aby sa zhodli na spoločnom dni konania európskych volieb, pričom by sa volebné miestnosti zatvárali v tom istom čase.

V tejto súvislosti nedošlo k žiadnej zmene v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. V 21 členských štátoch sa voľby uskutočnili 25. mája a v siedmich 28 sa uskutočnili medzi 22. a 24. májom. Všetky členské štáty oznámili výsledky približne v rovnakom čase, a to večer 25. mája, po tom, ako sa voľby uzavreli v celej Európe.

4.    Účasť vo voľbách

4.1.    Celková účasť

Od prvých priamych volieb v roku 1979 účasť v európskych voľbách stabilne klesala zo 61,99 % v roku 1979 na 42,97 % v roku 2009. Celková účasť v roku 2014 bola však len nepatrne nižšia ako v roku 2009. V porovnaní s prudšími poklesmi o 2,5 % medzi rokmi 2004 a 2009 a 4 % medzi rokmi 1999 a 2004 klesla len o 0,36 % (na 42,61 %). Klesajúci trend sa tak výrazne spomalil. Pre porovnanie, účasť na prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických bola 57,1 % v roku 2008 a 54,9 % v roku 2012.

V nasledujúcom grafe sa uvádza účasť voličov za celú EÚ v po sebe idúcich voľbách do Európskeho parlamentu: 29

Účasť sa medzi 28 členskými štátmi výrazne líšila. Vysoká účasť bola napríklad v Belgicku s 89,64 %, Grécku s 59,97 % (v oboch krajinách sú voľby povinné) a v Taliansku s 57,22 %, ale značne nižšia v iných štátoch, ako napr. Česká republika (18,20 %) a Slovensko (13,05 %).

Nasledujúci graf ukazuje účasť voličov v európskych voľbách v rokoch 2009 a 2014 v EÚ celkovo a v jednotlivých členských štátoch: 30

Účasť bola vyššia u mužov ako u žien (jednotlivo 45 % a 41 %) 31 , pričom sa tento rozdiel v porovnaní s rokom 2009 prehĺbil (44 % oproti 42 %) 32 .

Najväčšou skupinou nevoličov boli mladší ľudia: v porovnaní s 51,3 % voličov z vekovej skupiny 55 + volilo z vekovej skupiny 18 – 24 rokov iba 27,8 % občanov 33 .

V nasledujúcom grafe sa porovnáva percentuálny podiel mladých ľudí (vo veku 18 –24 rokov), ktorí volili v každom členskom štáte: 34

V správe hodnotiacej projekt Erasmus sa našla jasná súvislosť medzi skúsenosťou so štúdiom v zahraničí a správaním sa v európskych voľbách 2014: u absolventov programu Erasmus bola zistená vyššia účasť vo voľbách — 81 % z tých, čo odpovedali, uviedlo, že sa volieb zúčastnili 35 .

Respondenti parlamentného povolebného prieskumu uviedli ako hlavné dôvody, prečo volili, že vždy volia (41 %), že ide o ich „občiansku povinnosť“ (41 %) alebo že chceli „podporiť stranu, ktorá je im blízka“ (22 %). Takisto boli zmienené aj nasledujúce faktory: „podporujem EÚ“ (14 %), „cítim, že som občanom Európy“ (13 %) a „hlasovaním v európskych voľbách môžem veci zmeniť“ (12 %). Päť percent uviedlo, že volili, aby ovplyvnili výber predsedu Európskej komisie 36 .

Pokiaľ ide o dôvody na zdržanie sa hlasovania, najčastejšími odpoveďami boli „politike všeobecne nedôverujem“ (23 %), „o politiku sa nezaujímam“ (19 %) a „môj hlas nemá žiadnu váhu“ (14 %). Sedem percent uviedlo, že „o EÚ, Európskom parlamente, či o voľbách do Európskeho parlamentu veľa nevedia“. Percentuálny podiel nevoličov, ktorí uviedli oba tieto dôvody, teda pocit, že hlasovaním sa nič nezmení, a nedostatok informácií o EÚ alebo o európskych voľbách, v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami klesol 37 . Rovnako sa o polovicu znížil aj počet občanov, ktorí sa zdržali hlasovania pre nedostatok verejných diskusií alebo volebných kampaní 38 . Konečné rozhodnutie či voliť alebo nie tradične závisí od celého radu faktorov, z ktorých niektoré sú osobné a vôbec nesúvisia s kvalitou kampane alebo s vnímaním európskych volieb 39 .

V krajinách, kde sa európske voľby uskutočnili v rovnakom čase ako iné vnútroštátne alebo celoštátne voľby (Belgicko, Litva, Grécko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Malta a Spojené kráľovstvo), bola volebná účasť vyššia ako inde, 40 ale v politických diskusiách zväčša dominovali národné témy. V Litve sa európske voľby konali v ten istý deň ako prezidentské voľby a účasť vzrástla z iba 21 % v roku 2009 na 47 % 41 .

4.2.    Účasť občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi

Občania EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (tzv. mobilní občania EÚ), majú právo voliť a kandidovať v európskych voľbách za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tejto krajiny. Toto právo, zakotvené v článku 22 ZFEÚ a v článku 39 Charty základných práv EÚ, bolo konkrétne formulované v smernici 93/109/ES 42 .

Svoje právo voliť v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, využil relatívne nízky počet mobilných občanov EÚ 43 . Miera ich účasti môže byť ovplyvnená skutočnosťou, že sa musia rozhodnúť, či chcú voliť v členskom štáte, z ktorého pochádzajú, alebo v členskom štáte, do ktorého sa presťahovali (t. j. kvôli rôznemu výberu kandidátov). Prieskum Eurobarometra v roku 2012 ukázal, že názory ľudí v súvislosti s voľbou zoznamu kandidátov a kandidátmi, za ktorých by chceli v európskych voľbách hlasovať, nie sú jednotné. Približne 48 % sa vyjadrilo, že ak by žili v inom členskom štáte ako v tom, odkiaľ pochádzajú, uprednostnili by voľby v tomto štáte, zatiaľ čo 42 % by radšej uplatnilo právo voliť vo svojej krajine pôvodu 44 .

V nasledujúcom grafe sa uvádza percentuálny podiel cudzích štátnych príslušníkov (mobilných občanov EÚ), ktorí boli zapísaní na zoznam voličov v európskych voľbách v roku 2009 a v roku 2014 v EÚ celkovo a v jednotlivých členských štátoch: 45

I keď naďalej zostáva nízky, počet mobilných občanov EÚ, ktorí kandidovali v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, sa skoro zdvojnásobil z 81 v roku 2009 na 170 v roku 2014 46 . Tento vývoj môže byť pripísaný novým zjednodušeným postupom zavedeným smernicou 2013/1/EU, podľa ktorých už kandidát nemusí poskytnúť dôkaz o tom, že v domovskom členskom štáte nebol zbavený volebného práva, ale musí v tomto zmysle len urobiť prehlásenie, ktoré bude následne overené orgánmi v hostiteľskom členskom štáte.

4.3.    Povedomie a zapojenie občanov EÚ

Členské štáty prijali k svojim kampaniam na zvyšovanie povedomia rôzne prístupy: niektoré viedli všeobecnú kampaň zameranú na všetkých voličov, zatiaľ čo iné sa osobitne zamerali aj na občanov EÚ z iných členských štátov, ktorí majú bydlisko na ich území.

Na mobilizácii voličov sa aktívne podieľali aj organizácie občianskej spoločnosti. Informovali napríklad občanov o dôležitosti a výhodách účasti na európskych voľbách, sprístupnili elektronické nástroje, ktoré voličom pomáhali zvoliť si kandidáta, ktorý zodpovedá ich predstavám 47 alebo pracovali na inkluzívnejšej politike, aby zaistili prístup k voľbám aj osobám so zdravotným postihnutím 48 .

S osobitným prihliadnutím na mobilných občanov EÚ uskutočnilo niekoľko mimovládnych organizácií kampane na ich mobilizáciu a na všeobecné zvýšenie ich informovanosti o svojich volebných právach. Iné projekty sa zamerali na nabádanie žien po celej EÚ, aby v európskych voľbách hlasovali a kandidovali. 49

Politici a voliči mohli vďaka zvýšenej aktivite sociálnych médií súvisiacej s voľbami, hlavnými kandidátmi a ich programami priamo komunikovať. Analýzou digitálnych kampaní #EP2014 a #EU14 boli zistené približne tri milióny tweetov o voľbách 50 . Viac ako milión z nich bolo odoslaných počas samotného týždňa volieb 51 . Väčšie využívanie sociálnych médií poskytlo kandidátom ďalší spôsob, ako osloviť občanov, a voličom dalo možnosť aktívne sa zapojiť do diskusií, a nie iba odovzdať svoj hlas.

5.    Uplatňovanie volebných práv občanmi EÚ a dodržiavanie spoločných zásad

5.1.    Ochrana volebných práv občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnym príslušníkom

Právo mobilných občanov EÚ voliť a byť volený v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko

Komisia vykonala pred voľbami komplexné preskúmanie s cieľom zaistiť správnu a plnú transpozíciu a náležité uplatňovanie smernice 93/109/ES tak, aby sa odstránili prekážky zabraňujúce výkonu volebného práva občanov EÚ, a najmä zaistiť, aby vnútroštátne právne predpisy nekládli na občanov z iných členských štátov žiadne dodatočné požiadavky. Do mája 2014 boli všetky problémy s transpozíciou, ktoré Komisia pred voľbami zistila 52 , vyriešené a v prípade potreby boli zmenené vnútroštátne predpisy.

Komisia odvtedy vedie dialóg s orgánmi v Spojenom kráľovstve v súvislosti s radom problémov nahlásených občanmi EÚ s bydliskom v Spojenom kráľovstve, ktorí sa tam chceli zaregistrovať do volieb 53 . Dolná snemovňa 14. novembra 2014 vydala správu 54 , ktorá zohľadnila stanovisko volebnej komisie Spojeného kráľovstva týkajúce sa osobitných prekážok, ktorým občania EÚ pri účasti na voľbách musia čeliť. V správe sa odporúčalo zjednodušenie systému a zorganizovanie kampane zameranej na informovanie občanov EÚ o príslušných podmienkach registrácie a jej postupe.

Takmer všetky problémy týkajúce sa neskorej transpozície smernice 2013/1/EU o uplatňovaní práva mobilných občanov EÚ kandidovať v európskych voľbách boli úspešne vyriešené ešte pred voľbami 55 . Komisia vedie s niektorými členskými štátmi 56 bilaterálne dialógy o niekoľkých otázkach nesprávnej alebo neúplnej transpozície smernice.

Právo založiť politickú stranu alebo sa stať jej členom

S 11 členskými štátmi, ktoré nepovoľovali občanom EÚ s cudzou štátnou príslušnosťou založiť politickú stranu alebo sa stať jej členom, sa uskutočnil dialóg s cieľom zabezpečiť, aby sa títo občania EÚ mohli zúčastniť na voľbách za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného členského štátu.

V piatich prípadoch sa našlo riešenie: v dvoch prípadoch bolo zmenené vnútroštátne právo 57 a v ďalších troch sa situácia vyjasnila 58 . Ďalšie tri členské štáty oznámili budúce legislatívne zmeny 59 . Vo zvyšných troch prípadoch Komisia prijala opatrenia 60 .

5.2.    Zabezpečenie dodržiavania spoločných zásad pri voľbách do Európskeho parlamentu

Pri organizovaní volieb do Európskeho parlamentu musia členské štáty dodržiavať určité spoločné zásady zakotvené v právnych predpisoch EÚ: 61

Voľby do Európskeho parlamentu sú slobodné, tajné a prebiehajú priamym a všeobecným hlasovaním 62

Na účely zachovania základného prvku zásady slobodných volieb zakazujú právne predpisy EÚ zverejnenie výsledkov v ktoromkoľvek členskom štáte pred tým, ako sa voľby uzavreli vo všetkých z nich 63 . Je to preto, aby občania EÚ, ktorých voľby ešte len čakajú, neboli ovplyvnení výsledkami v iných členských štátoch. Aby Komisia zabezpečila dodržiavanie tejto zásady v rámci celej EÚ, súvisiace problémy spolu s členskými štátmi úspešne vyriešila ešte pred voľbami.

Žiadna osoba nemôže voliť v tých istých voľbách viac ako jedenkrát 64

i)    Prípad mobilných občanov EÚ

S cieľom zabrániť prípadom, kedy by mobilní občania volili ako v členskom štáte pôvodu, tak aj v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, sú mená tých občanov, ktorí sa prihlásia do volieb v prvom z nich automaticky vyškrtnuté zo zoznamu voličov v tom druhom.

Na tento účel sa smernicou 93/109/ES zavádza mechanizmus na výmenu údajov o voličoch EÚ. So zámerom odstrániť ťažkosti súvisiace s fungovaním tohto mechanizmu, najmä veľké administratívne zaťaženie vnútroštátnych správnych orgánov, navrhla Komisia niekoľko opatrení vrátane zriadenia jednotného kontaktného orgánu na sprostredkovanie osobných údajov voličov v každom členskom štáte a využívania spoločných nástrojov informačných technológií na prenos týchto údajov.

Veľká väčšina členských štátov tieto odporúčania privítala a uviedla, že opatrenia mali významný pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže, a to hlavne vďaka tomu, že údaje o voličoch sa vo väčšine prípadov už neprijímali od niekoľkých decentralizovaných volebných orgánov. Niekoľko členských štátov 65 navrhlo, že mechanizmus by mohol byť ešte účinnejší, ak by sa zosúladili harmonogramy volieb a metódy na identifikáciu voličov. Jeden členský štát sa nazdával, že tento mechanizmus je neúmerný rozsahu problému dvojitého hlasovania. Komisia bude spolu s členskými štátmi naďalej skúmať spôsoby, ako ešte viac zvýšiť účinnosť mechanizmu na predchádzanie dvojitému hlasovaniu.

ii)    Občania EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi viacerých štátov

V médiách sa venovalo veľa pozornosti prípadu nemeckého občana, ktorý bol zároveň štátnym príslušníkom iného štátu, a bolo mu umožnené voliť dvakrát.

Hoci nikto nesmie v žiadnych voľbách poslancov do Európskeho parlamentu 66 voliť viac než raz, mechanizmus smernice 93/109/EC na predchádzanie dvojitému hlasovaniu svojou povahou nemôže byť uplatnený v prípade štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých štátov. Keďže členské štáty zvyčajne nevedia, ktorý z ich štátnych príslušníkov je zároveň občanom iného členského štátu, štátni príslušníci dvoch členských štátov sa môžu do volieb zaregistrovať v oboch z nich. Napriek tomu všetky členské štáty uplatňujú sankcie proti dvojitému hlasovaniu. Zmienená udalosť poukazuje na to, že je treba, aby členské štáty ľudí o zákaze dvojitého hlasovania a príslušných sankciách lepšie informovali.

6.    Záver

Hlavným novým prvkom volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 bola priama spojitosť medzi výsledkami volieb a voľbou predsedu Európskej komisie, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve. Táto priama spojitosť znamenala, že kandidáti na predsedu Európskej komisie („hlavní kandidáti“) s rôznymi politickými programami boli nominovaní európskymi politickými stranami a zúčastnili sa celoeurópskej volebnej kampane.

Tento nový systém umožnil voličom ľahšie pochopiť súvislosť medzi ich hlasom za národnú stranu a vplyvom, ktorý tento hlas má na politické smerovanie Európskej únie počas nasledujúcich piatich rokov. To voličom umožnilo nielen rozhodovať o výlučne vnútroštátnych politických otázkach, ale aj informovane si vybrať z rôznych politických platforiem pre Európu. Tento systém zaviedol do volieb väčšiu informovanosť a možnosť voľby, posilnil demokratickú legitimitu Európskej komisie a má potenciál na to, aby v budúcnosti zvýšil záujem verejnosti a posilnil zodpovednosť.

Hlavní kandidáti sa zúčastnili na celoeurópskych politických podujatiach a diskusiách s rozsiahlym mediálnym pokrytím, ktoré boli zamerané na oboznámenie občanov s európskymi otázkami, ktoré majú priamy vplyv na ich život, a tak posilnili európsky charakter volieb.

Vďaka využívaniu interaktívnych sociálnych médií ako nástrojov kampane bolo pre voličov oveľa jednoduchšie ako predtým priamo sa do kampane zapojiť. Kampaňou v sociálnych médiách oslovili rôzne politické strany stovky miliónov európskych občanov.

Prostredníctvom smernice 2013/1/EÚ sa zabezpečilo, že mobilní občania EÚ mohli účinnejšie uplatňovať svoje politické práva, a znížilo sa administratívne zaťaženie vnútroštátnych orgánov. Úlohou Komisie ako „strážkyne zmlúv“ je presadzovať ochranu práva mobilných občanov EÚ voliť a byť volení v európskych voľbách a podporovať výmenu osvedčených postupov, ktoré uplatňovanie tohto práva uľahčujú.

Je treba konať nielen tesne pred začiatkom volebnej kampane, ale aj s čo najväčším predstihom. Z toho vyplýva potreba nájsť spôsob, ako udržať nepretržitý záujem o politiku EÚ a zvýšiť povedomie o vplyve európskych volieb na životy občanov.

V rámci príprav na voľby v roku 2019 je dôležité identifikovať spôsoby, ako ešte viac posilniť európsky rozmer a demokratickú legitimitu rozhodovacieho procesu EÚ, a ďalej skúmať a snažiť sa riešiť príčiny trvalo nízkej účasti v niektorých členských štátoch.

S tým súvisí potreba nájsť nové možnosti, ako zvýšiť účasť v nasledujúcich voľbách, a to najmä pomocou včasnej podpory národných, regionálnych a miestnych kampaní na zvyšovanie informovanosti.

Dialóg so všetkými zúčastnenými stranami by bol jedným zo spôsobov, ako naplno využiť nové prvky volieb zavedené v roku 2014, t. j. rozvinúť koncepciu hlavných kandidátov s cieľom podporiť politickú zodpovednosť.

Medzi faktory posilňovania politickej zodpovednosti patrí aj zdôrazňovanie pridruženosti vnútroštátnych strán k európskym stranám. Tento aspekt by mal byť predmetom diskusií s členskými štátmi, politickými stranami a Európskym parlamentom.

Dialógy s občanmi a účasť občanov na podujatiach a online diskusiách v rámci kampaní európskych strán ukazujú, že občania majú silný záujem o väčšiu interakciu s európskymi, národnými a miestnymi politikmi v súvislosti s otázkami, ktoré sa ich týkajú. Takáto forma komunikácie má skutočný potenciál stať sa trvalým európskym projektom, čo potvrdzuje aj fakt, že vo viacerých členských štátoch viedla k vytvoreniu neformálnych sietí a iniciatív, ktorých účelom je tieto diskusie udržiavať. Ďalšia podpora dialógov s občanmi môže byť spôsobom, ako občanov nabádať k aktívnejšej účasti na európskej politike počas celého mandátu Komisie. Podporu celoeurópskej diskusie a nadviazanie na nové prvky volieb v roku 2014 je možné vnímať ako činnosti, ktoré sú v priamom súlade s dôrazom predsedu Junckera v politických usmerneniach na Úniu demokratických zmien.

(1)

     Study on the Conduct of the 2014 Elections to the European Parliament(Štúdia o priebehu volieb do Európskeho parlamentu 2014), Stredisko pre strategické a hodnotiace služby (CSES), marec 2015.

(2)

     Odporúčanie 2013/142/EÚ o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 (Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2013, s. 29). Dňa 27. marca 2014 Komisia vydala predbežnú správu [COM(2014) 196 final] o iniciatívach zainteresovaných strán zameraných na vykonávanie tohto odporúčania.

(3)

     Článok 17 ods. 7 ZEÚ stanovuje, že Parlament volí predsedu Komisie na základe návrhu Európskej rady, v ktorom musia byť zohľadnené výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

(4)

     Uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 [2012/2829(RSP)], uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 [2013/2102(INI)].

(5)

     Jean-Claude Juncker: http://juncker.epp.eu/my-priorities ,
Martin Schulz: http://www.pes.eu/martin_schulz_programme_launch_and_campaign_tour ,
Guy Verhofstadt: http://www.guyverhofstadt.eu/uploads/pdf/Plan%20for%20Europe.pdf ,
Franziska Keller a José Bové: http://europeangreens.eu/news/proposals-green-commission-european-alternative-we-greens-fight ,
Alexis Tsipras: http://alexistsipras.eu/PROGRAMMATIC_DECLARATION_OF_ALEXIS_TSIPRAS.pdf .

(6)

     Štúdia CSES (pozri poznámku pod čiarou č. 1), časť 3, tabuľka 3.2.

(7)

     Tieto diskusie sa uskutočnili v apríli a máji v Belgicku, Holandsku, Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku. Päť z nich boli priame duely medzi zástupcami dvoch hlavných európskych politických strán a štyri boli otvorené pre všetkých kandidátov. Ďalšia diskusia sa uskutočnila medzi lídrom Európskej strany zelených a kandidátom Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu.

(8)

     Európsky parlament, Povolebná štúdia 2014, s. 9, pozri:    
http://www.europarl.europa.eu/pdf/eurobarometre/2014/post/post_2014_survey_analitical_overview_sk.pdf

(9)

     Celkovo bolo za použitia hashtagu #TellEUROPE odoslaných 112 595 tweetov.    
http://www3.ebu.ch/contents/news/2014/05/ebu-makes-history-with-the-eurov.html .

(10)

      http://www.aecr.eu/media/AECRAMR-European-election-poll.pdf (s. 10).

(11)

     Článok 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

(12)

     Komisia takisto navrhla aj nové pravidlá zamerané na zvýšenie viditeľnosti a celoeurópskeho uznania európskych politických strán. Na základe tohto návrhu prijali Parlament a Rada nariadenie (EÚ) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).

(13)

     Predbežná správa Komisie (pozri poznámku pod čiarou č. 2), s. 2.

(14)

     V odpovediach na dotazníky Komisie: Belgicko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, pozri štúdiu CSES (pozri poznámku pod čiarou č. 1), časť 3, tabuľka 3.1.

(15)

     Grécko a Slovinsko.

(16)

     Právne predpisy sa už uplatňovali v Rakúsku, Belgicku, na Cypre, vo Francúzsku, v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve.

(17)

     V odpovediach na dotazníky Komisie: Česká republika, Dánsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Poľsko a Slovensko.

(18)

     Štúdia CSES (pozri poznámku pod čiarou č. 1). Vzorka obsahovala dve politické strany s najväčším počtom poslancov v Európskom parlamente z každého členského štátu. Vo väčšine prípadov išlo v jednotlivých štátoch aj o strany vládnej väčšiny. Avšak keďže sa táto situácia nevyskytovala vo všetkých členských štátoch, aby sa zaistila reprezentatívnosť vzorky, boli do nej zaradené aj menšie strany.

(19)

     Napríklad v Nemecku väčšinové strany, t. j. Sociálnodemokratická strana (Sozialdemokratische Partei Deutschlands) a Kresťanskodemokratická únia (Christlich Demokratische Union Deutschlands), ako aj menšie strany uviedli svoju príslušnosť k európskym stranám iba vo svojich volebných programoch a v niektorých prípadoch v televíznych diskusiách a na podujatiach volebnej kampane, ale nie na bilbordoch. V Českej republike všetky tri analyzované strany, teda Česká strana sociálně demokratická, ANO 2011 a TOP09, vynaložili na prezentáciu svojej príslušnosti len obmedzené úsilie. V Maďarsku sa Maďarská socialistická strana (Magyar Szocialista Párt) zmienila o svojej príslušnej k európskej strane vo verejných diskusiách, avšak už nie vo všeobecných materiáloch súvisiacich s volebnou kampaňou, zatiaľ čo Maďarský občiansky zväz (Fidesz – Magyar Polgári Szövetség) uviedol svoju príslušnosť na podujatiach a vo verejných diskusiách, ale z tlačeného materiálu či z plagátov žiadna jasná spojitosť zrejmá nebola. V Dánsku strana Venstre, Sociálni demokrati a Dánska ľudová strana uviedli svoju príslušnosť najmä vo volebných programoch. Na Malte Nacionalistická strana a Strana práce uviedli svoju príslušnosť k európskym stranám iba v niektorých volebných materiáloch.

(20)

     Príkladom takýchto strán sú hlavné vnútroštátne strany v Lotyšsku, niekoľko strán (vrátane jednej zo strán vládnej koalície) v Grécku, Ľudová strana (Partido Popular) v Španielsku, Demokratická aliancia (Δημοκρατικός Συναγερμός) na Cypre, Ľavicový blok (Bloco de Esquerda) v Portugalsku, hlavné strany v Luxembursku a 3 z 19 strán v Holandsku.

(21)

     Príkladom sú Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) v Maďarsku, Hnutie 5 hviezd (Movimento 5 Stelle) v Taliansku a Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva v Spojenom kráľovstve.

(22)

     Toto právo využili len niektoré strany vo Francúzsku, jedna koaličná strana v Grécku, štyri v Taliansku a tri v Holandsku. V Belgicku, Rakúsku, na Cypre a v Španielsku neuviedla príslušnosť k európskej politickej strane na hlasovacom lístku žiadna strana.

(23)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), s. 75.

(24)

     Správa Komisie s názvom Dialógy s občanmi ako príspevok k rozvoju európskeho verejného priestoru, 24. marca 2014, [COM(2014) 173 final], s. 13, pozri:    
http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2014/SK/1-2014-173-SK-F1-1.Pdf .

(25)

      http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20130906IPR18827/html/Eur%C3%B3psky-parlament-sp%C3%BA%C5%A1%C5%A5a-informa%C4%8Dn%C3%BA-kampa%C5%88-k-vo%C4%BEb%C3%A1m-2014 .

(26)

      http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20140603sto48801/html/EP2014-Predvolebn%C3%A1-kampa%C5%88-na-soci%C3%A1lnych-sie%C5%A5ach .

(27)

      http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20140123STO33618/html/ReACT-Rome-zlep%C5%A1ovanie-kvality-%C5%BEivota-v-Eur%C3%B3pe ,  http://audiovisual.europarl.europa.eu/Page.aspx?id=1119 .

(28)

     Česká republika, Írsko, Lotyšsko, Malta, Holandsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo. V týchto krajinách voľby neprebiehajú v nedeľu.

(29)

     Zdroj: TNS/Scytl v spolupráci s Európskym parlamentom, European and national elections figured out (Európske a národné voľby v číslach), preskúmanie Európskeho parlamentu (špeciálne vydanie o európskych voľbách v roku 2014), november 2014, s. 41. pozri: http://www.europarl.europa.eu/pdf/elections_results/review.pdf .

(30)

     Na základe údajov v preskúmaní Európskeho parlamentu v roku 2014 (pozri poznámku pod čiarou č. 30), s. 49.

(31)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), sociálno-demografická príloha, s. 11.

(32)

     Európsky parlament, 2009 post-election survey – first results: European average and major national trends (Povolebný prieskum 2009 – prvé výsledky: Európsky priemer a hlavné národné trendy), s. 2, pozri: http://www.europarl.europa.eu/pdf/eurobarometre/28_07/FR_EN.pdf .

(33)

     Pre porovnanie, podľa verejného prieskumu [Flash Eurobarometer 375 – European Youth: Participation in Democratic Life (Európska mládež: Účasť na demokratickom živote)], s. 11, pozri: http://ec.europa.eu/youth/library/reports/flash375_en.pdf ] volilo v predchádzajúcich troch rokoch vo voľbách iných ako voľbách do Európskeho parlamentu (t. j. miestnych, regionálnych alebo vnútroštátnych) 73 % mladých voličov.

(34)

     Na základe údajov preskúmania Európskeho parlamentu v roku 2014 (pozri poznámku pod čiarou č. 29), s. 43.

(35)

     Erasmus Voting Assessment Project (Projekt hodnotenia správania sa absolventov programu Erasmus vo voľbách), Nadácia Generation Europe, Brusel, 2014, pozri: http://erasmusvoting.eu/news/press-release-erasmus-studying-abroad-increases-political-participation-young-people .

(36)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 25.

(37)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 35. Štrnásť percent (v porovnaní so 17 % v roku 2009) uviedlo, že majú pocit, že ich hlas nie je dôležitý alebo že nič nezmení. Sedem percent (oproti 10 % v roku 2009) uviedlo, že o Európskom parlamente a o voľbách doň veľa nevedia.

(38)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 35. V porovnaní so 6 % v roku 2009 uviedli tento dôvod pre zdržanie sa hlasovania 3 % nevoličov.

(39)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 35. Trinásť percent nevoličov uviedlo, že mali veľa povinností, nemali čas alebo boli v práci, 7 % bolo chorých, 6 % trávilo čas s rodinou alebo voľnočasovými aktivitami a ďalších 7 % zmienilo iné dôvody.

(40)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 3.

(41)

     Povolebný prieskum EP (pozri poznámku pod čiarou č. 8), analytický prehľad, s. 20.

(42)

     Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34). Táto smernica bola zmenená smernicou 2013/1/EÚ, ktorej cieľom bolo uľahčiť mobilným občanom EÚ uplatňovať ich právo kandidovať vo voľbách do EP.

(43)

     Zo všetkých občanov EÚ s bydliskom v Českej republike, ktorí nie sú jej občanmi a majú právo voliť, sa do volieb zaregistrovalo iba 0,4 % (682 zo 164 644). Počet mobilných občanov EÚ zapísaných na zoznam voličov bol nízky aj v Maďarsku – 1,5 % (1 605 z 104 822), Nemecku – 5,4 % (172 110 z 3 168 638) a na Cypre – 6,9 % (7 712 zo 112 012). Mobilní občania EÚ sa naopak v pomerne vysokom počte zaregistrovali v Írsku – 22,2 % (71 735 z 323 460), vo Francúzsku – 17,4 % (245 063 z 1 199 818), na Malte – 17,1 % (7 868 zo 45 917) a vo Švédsku – 19,8 % (49 092 z 247 426).

(44)

     Flash Eurobarometer 364 – Electoral rights (Volebné práva ), marec 2013, pozri:    
http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_364_en.pdf , s. 34.

(45)

     Na základe údajov štúdie CSES (pozri poznámku pod čiarou č. 1), časť 5, tabuľka 5.6.

(46)

     Štúdia CSES (pozri poznámku pod čiarou č.1), časť 5, tabuľka 5.8.

(47)

     Napríklad Európske fórum mládeže – Online informačná platforma Ligy mladých voličov (League of Young Voters’ online information platform), elektronický nástroj VoteWatch, volebný profilačný nástroj Euandi Európskeho univerzitného inštitútu alebo volebný profilačný nástroj WeCitizens.

(48)

     Napríklad Európske fórum pre osoby so zdravotným postihnutím sa snažilo zistiť, akým prekážkam musia osoby so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojho volebného práva čeliť.

(49)

     Ako napríklad európska kampaň za paritnú demokraciu a aktívne európske občianstvo: „Žiadna európska demokracia nemôže existovať bez rovnosti žien a mužov!“ Stredozemného inštitútu rodových štúdií (Mediterranean Institute of Gender Studies).

(50)

     Social media and the elections — did it have an impact? (Sociálne médiá a voľby – mali na ne vplyv?), Marek Zaremba-Pike, 2014, pozri:    
http://europedecides.eu/2014/06/social-media-and-the-elections-did-it-have-an-impact .

(51)

     Tamtiež.

(52)

     On progress towards effective EU Citizenship 2011-2013 (O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2011 — 2013), správa podľa článku 25 ZFEÚ [COM(2013) 270].

(53)

     Pozornosť Komisie bola upriamená na prípady, keď volebné orgány neodoslali osobitný registračný formulár alebo ho napriek tomu, že bol náležite vyplnený a odovzdaný, nespracovali.

(54)

     Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva, Voter engagement in the UK (Účasť voličov v Spojenom kráľovstve), štvrtá správa zo zasadania 2014 – 15, pozri:    
http://www.publications.parliament.uk/pa/cm201415/cmselect/cmpolcon/232/232.pdf .

(55)

     V jednom prípade (Česká republika) Komisia vydala odôvodnené stanovisko. Vo všetkých ostatných prípadoch príslušné členské štáty po doručení formálnej výzvy Komisiu oboznámili s opatreniami na transpozíciu.

(56)

     Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Litva, Holandsko a Slovinsko.

(57)

     Bulharsko a Fínsko.

(58)

     Nemecko, Grécko a Malta.

(59)

     Litva, Slovensko a Španielsko.

(60)

     Česká republika, Lotyšsko a Poľsko.

(61)

     Akt z roku 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov do Európskeho parlamentu, ktorý je prílohou k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 a ktorý bol naposledy zmenený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).

(62)

     Článok 1 ods. 3 aktu z roku 1976.

(63)

     Článok 1 aktu z roku 1976.

(64)

   Článok 9 aktu z roku 1976. Článok 4 smernice 93/109/ES.

(65)

   Napríklad Rakúsko, Cyprus, Slovinsko a Portugalsko.

(66)

   Článok 9 aktu z roku 1976.