28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/3

1.

2.

2.1.

2.2.

2.3.

2.4.

3.

3.1.

3.2.

3.2.1.

3.2.2.

3.2.3.

3.2.4.

3.2.5.

3.2.6.

3.2.6.1.

3.2.6.2.

3.3.

3.4.

3.4.1.

3.4.2.

3.4.3.

3.5.

3.6.

3.6.1.

3.6.2.

4.

4.1.

4.1.1.

4.1.2.

4.1.3.

4.2.

4.2.1.

4.2.2.

4.2.2.1.

4.2.2.2.

4.2.3.

4.2.4.

4.2.5.

4.2.6.

4.2.7.

4.3.

4.4.

4.4.1.

4.4.2.

1.

V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady posudzovania dohôd o transfere technológií podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1) (ďalej len „článok 101“). Dohody o transfere technológií sa týkajú udeľovania licencií na technologické práva, pri ktorých poskytovateľ licencie dovolí nadobúdateľovi licencie využívať licencované technologické práva na výrobu tovarov alebo poskytovanie služieb, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (ďalej len „nariadenie TTBER“) (2).

2.

Účelom týchto usmernení je poskytnúť usmernenie v súvislosti s uplatňovaním nariadenia TTBER, ako aj s uplatňovaním článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na dohody o transfere technológií, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER. Nariadením TTBER a týmito usmerneniami nie je dotknuté možné súbežné uplatňovanie článku 102 zmluvy na dohody o transfere technológií (3).

3.

Normy stanovené v týchto usmerneniach sa musia uplatňovať z hľadiska špecifických okolností každého prípadu. Vylučuje to mechanické uplatňovanie. Každý prípad sa musí posúdiť na základe jemu vlastných skutočností a tieto usmernenia sa musia uplatňovať primerane a pružne. Uvádzané príklady slúžia len na ilustráciu a nepovažujú sa za vyčerpávajúce.

4.

Tieto usmernenia sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý výklad článku 101 a nariadenia TTBER, ktorý môže byť poskytnutý Súdnym dvorom a Všeobecným súdom.

5.

Cieľom článku 101 zmluvy ako celku je chrániť hospodársku súťaž na trhu s cieľom podporiť blaho spotrebiteľov a efektívne rozdeľovanie zdrojov. Článkom 101 ods. 1 sa zakazujú všetky dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi a rozhodnutia združení podnikov (4), ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (5) a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže (6). Článkom 101 ods. 3 sa stanovuje výnimka z tohto pravidla, podľa ktorej sa môže zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 vyhlásiť za neuplatniteľný v prípade dohôd medzi podnikmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cieľov, a neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

6.

V právnych predpisoch o duševnom vlastníctve sa udeľujú výhradné práva majiteľom patentov, autorských práv, práv na dizajn, ochranných známok a ďalších zákonom chránených práv. Vlastník duševného vlastníctva je podľa právnych predpisov o duševnom vlastníctve oprávnený zabrániť neoprávnenému používaniu svojho duševného vlastníctva a využívať ho napríklad prostredníctvom udelenia licencie na toto vlastníctvo tretím stranám. Ak vlastník práva uvedie na trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) produkt obsahujúci právo duševného vlastníctva, s výnimkou práva na verejné vykonanie (7), alebo bol takýto produkt uvedený na tento trh s jeho súhlasom, je právo duševného vlastníctva vyčerpané v tom zmysle, že vlastník ho už nemôže používať na reguláciu predaja produktu (zásada vyčerpania práv v Únii) (8). Vlastník práva nemá podľa právnych predpisov o duševnom vlastníctve právo zabrániť nadobúdateľom licencie alebo kupujúcim predávať takéto produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu. Zásada vyčerpania práv v Únii je v súlade so základnou funkciou práv duševného vlastníctva, ktorou je poskytnúť vlastníkovi právo vylúčiť ostatné osoby z využívania jeho duševného vlastníctva bez jeho súhlasu.

7.

Skutočnosť, že právne predpisy o duševnom vlastníctve vymedzujú výhradné práva na využívanie, neznamená, že práva duševného vlastníctva sú vylúčené z uplatňovania právnych predpisov upravujúcich pravidlá hospodárskej súťaže. Najmä článok101 zmluvy je uplatniteľný na dohody, ktorými vlastník udeľuje licenciu inému podniku na využívanie jeho práv duševného vlastníctva (9). Taktiež to neznamená, že existuje vnútorný konflikt medzi právami duševného vlastníctva a pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Obidva tieto právne systémy majú v skutočnosti ten istý základný cieľ, a síce podporovať blaho spotrebiteľa a efektívne rozdeľovanie zdrojov. Inovácia predstavuje podstatný a dynamický prvok otvoreného a konkurenčného trhového hospodárstva. Práva duševného vlastníctva podporujú dynamickú hospodársku súťaž stimulovaním podnikov, aby investovali do rozvíjajúcich sa nových alebo zlepšených produktov a procesov. To isté robí hospodárska súťaž vyvíjaním tlaku na podniky, aby inovovali. Práva duševného vlastníctva, ako aj hospodárska súťaž sú preto potrebné na podporu inovácií a zabezpečenie ich konkurencieschopného využívania.

8.

Pri posudzovaní licenčných zmlúv podľa článku 101 zmluvy treba mať na pamäti, že vytváranie práv duševného vlastníctva často znamená značné investície a že si často vyžaduje úsilie spojené s určitým rizikom. Aby sa neznížila dynamická hospodárska súťaž a aby sa zachovali stimuly na inovácie, nesmie byť inovátor neprimerane obmedzený pri využívaní práv duševného vlastníctva, ktoré sa javia ako hodnotné. Z týchto dôvodov by inovátor mal mať možnosť snažiť sa o primeranú odmenu za úspešné projekty, ktorá postačuje na zachovanie investičných stimulov, pričom sa zohľadnia neúspešné projekty. Licencovanie technologických práv môže byť pre nadobúdateľa licencie takisto spojené s výraznými nenávratnými investíciami (to znamená, že ak sa nadobúdateľ licencie prestane venovať uvedenej konkrétnej oblasti pôsobnosti, nemôže potom uvedené zariadenia, do ktorých investoval, použiť na iné činnosti ani predať inak, ako s výraznými stratami) do licencovanej technológie a výrobných prostriedkov potrebných na jej využívanie. Článok 101 sa nemôže uplatniť bez zohľadnenia takýchto ex ante investícií zmluvných strán a s tým súvisiacich rizík. Riziko, ktorému zmluvné strany čelia, a nenávratné investície, ktoré musia zrealizovať, môžu preto spôsobiť, že dohoda nebude patriť do rámca pôsobnosti článku 101 ods. 1, respektíve bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na dosiahnutie rentability investícií.

9.

Z posudzovania licenčných zmlúv podľa článku 101 zmluvy vyplýva, že súčasný analytický rámec je dostatočne pružný na primerané zohľadnenie dynamických aspektov licencovania technologických práv. Nie je možné predpokladať, že práva duševného vlastníctva a licenčné zmluvy ako také sú dôvodom na vznik obáv v súvislosti s hospodárskou súťažou. Väčšina licenčných zmlúv neobmedzuje hospodársku súťaž a vedie k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej súťaže. Licencovanie ako také v skutočnosti podporuje hospodársku súťaž, keďže vedie k šíreniu technológií a podporuje inovácie na strane poskytovateľa licencie aj jej nadobúdateľa(-ov). Okrem toho aj licenčné zmluvy, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu často viesť k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej súťaže, ktoré sa musí posúdiť podľa článku 101 ods. 3 a porovnať s negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž (10). Veľká väčšina licenčných zmlúv je preto zlučiteľná s článkom 101.

10.

Článkom 101 ods. 1 zmluvy sa zakazujú dohody, ktorých cieľom alebo účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže. Článok 101 ods. 1 sa vzťahuje na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi stranami dohody, ako aj na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi týmito stranami a tretími stranami.

11.

Posúdenie, či licenčná zmluva obmedzuje hospodársku súťaž, sa musí vykonať v skutočnom kontexte, v ktorom by sa hospodárska súťaž uskutočňovala, ak by neexistovala dohoda s jej predpokladanými obmedzeniami (11). Pri vykonaní tohto hodnotenia je potrebné zohľadniť pravdepodobný účinok dohody na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami (to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi konkurenčné technológie) a hospodársku súťaž v rámci jednej technológie (to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi rovnakú technológiu) (12). Článkom 101 ods. 1 sa zakazujú obmedzenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami, ako aj hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie. Preto je potrebné zhodnotiť, v akom rozsahu má dohoda vplyv alebo by mohla mať vplyv na tieto dva aspekty hospodárskej súťaže na trhu.

12.

Nasledujúce dve otázky predstavujú užitočný rámec na vykonanie tohto posúdenia. Prvá otázka sa týka vplyvu dohody na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, kým druhá otázka sa týka vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci jednej technológie. Keďže obmedzenia môžu vplývať súčasne na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, ako aj na hospodársku súťaž v rámci jednej technológie, môže byť potrebné analyzovať obmedzenie z týchto dvoch hľadísk uvedených v písm. a) a b) skôr, ako bude možné dospieť k záveru, či je hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 obmedzená:

13.

Skutočnosť, že článok 101 ods. 1 zmluvy rozlišuje medzi dohodami, ktorých cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, a dohodami, v prípade ktorých obmedzenie hospodárskej súťaže predstavuje ich účinok, by sa mala zohľadniť pri uplatňovaní analytického rámca stanoveného v bode(12) týchto usmernení. Dohoda alebo zmluvné obmedzenie sú zakázané článkom 101 ods. 1 len vtedy, ak je ich účelom alebo účinkom obmedzenie hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami, respektíve hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie.

14.

Obmedzenia hospodárskej súťaže na základe účelu sú obmedzenia, ktorých samotná povaha obmedzuje hospodársku súťaž. Sú to obmedzenia, ktoré z hľadiska cieľov pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže majú taký vysoký potenciál negatívnych účinkov na hospodársku súťaž, že nie je potrebné na účely uplatňovania článku 101 ods. 1 dokazovať účinky na trh (15). Okrem toho je nepravdepodobné, že v prípade obmedzení na základe účelu budú splnené podmienky článku 101 ods. 3. Posúdenie toho, či účelom dohody je, alebo nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, sa zakladá na mnohých faktoroch. Medzi tieto faktory patrí najmä obsah dohody a objektívne ciele, ktoré sleduje. Môže byť potrebné skúmať aj kontext, v ktorom sa uplatňuje (má sa uplatňovať), alebo skutočné konanie a správanie sa zmluvných strán na trhu (16). Inými slovami, skôr ako možno dospieť k záveru, či konkrétne obmedzenie predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže na základe účelu, môže byť potrebné preskúmať skutočnosti, ktoré podmieňujú dohodu, a konkrétne okolnosti, za ktorých sa vykonáva. Spôsob, akým sa dohoda v skutočnosti vykonáva, môže odhaliť obmedzenie na základe účelu, aj keď formálne dohoda neobsahuje výslovné ustanovenie v tom zmysle. Dôkazy o subjektívnom úmysle zmluvných strán obmedziť hospodársku súťaž predstavujú dôležitý faktor, ale nie nevyhnutnú podmienku. Dohodu možno považovať za dohodu s obmedzujúcim účelom aj vtedy, keď jej jediným cieľom nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, ale sleduje aj ďalšie legitímne ciele (17). Pokiaľ ide o licenčné zmluvy, Komisia zastáva názor, že obmedzenia uvedené na zozname veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže v článku 4 nariadenia TTBER sú reštriktívne už na základe svojho účelu (18).

15.

Ak dohoda neobmedzuje hospodársku súťaž na základe účelu, je potrebné preskúmať, či má obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Musia sa zohľadniť skutočné aj potenciálne účinky (19). Inými slovami, musí byť pravdepodobné, že dohoda bude mať na hospodársku súťaž nepriaznivé účinky. Aby licenčné zmluvy mali obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž, musia mať taký vplyv na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž, že na relevantnom trhu možno s primeraným stupňom spoľahlivosti očakávať negatívne účinky na ceny, produkciu, inovácie alebo rozmanitosť či kvalitu tovaru a služieb. Pravdepodobné negatívne účinky na hospodársku súťaž musia byť značné (20). Značné nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž sa pravdepodobne prejavia vtedy, keď aspoň jedna zo strán má alebo získa určitý stupeň trhovej sily a dohoda prispieva k vzniku, udržiavaniu alebo zvyšovaniu tejto trhovej sily alebo umožňuje stranám túto trhovú silu využívať. Trhová sila je schopnosť udržiavať ceny nad konkurenčnými úrovňami alebo udržiavať produkciu, pokiaľ ide o množstvá produktov, ich kvalitu a rozmanitosť výrobkov alebo inovácie pod konkurenčnými úrovňami počas nie zanedbateľného obdobia (21). Veľkosť trhovej sily, ktorá sa obvykle vyžaduje na preukázanie porušenia článku 101 ods. 1, je nižšia ako veľkosť trhovej sily, ktorá je potrebná na preukázanie dominantného postavenia podľa článku 102 (22).

16.

Na účely analýzy obmedzení hospodárskej súťaže na základe účinku je obvykle potrebné definovať relevantný trh a preskúmať a posúdiť predovšetkým charakter príslušných produktov a technológií, trhovú pozíciu zmluvných strán, trhovú pozíciu konkurentov, trhovú pozíciu kupujúcich, existenciu potenciálnych konkurentov a úroveň prekážok vstupu na trh. V niektorých prípadoch je však možné dokázať nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž priamo analýzou konania strán dohody na trhu. Niekedy je možné napríklad zistiť, že dohoda viedla k zvýšeniu ceny.

17.

Licenčné zmluvy však môžu mať značný potenciál v prospech podpory hospodárskej súťaže a prevažná väčšina takýchto zmlúv má skutočne pozitívny vplyv na hospodársku súťaž. Licenčné zmluvy môžu podporovať inovácie tým, že inovátorom umožňujú pokryť prinajmenšom časť ich nákladov na výskum a vývoj. Licenčné zmluvy vedú aj k šíreniu technológií, čo môže vytvárať hodnoty znižovaním výrobných nákladov nadobúdateľa licencie alebo vytvorením možnosti vyrábať nové alebo lepšie produkty. Zvýšenie efektívnosti na úrovni nadobúdateľa licencie je často dôsledkom spojenia technológie poskytovateľa licencie s výrobnými prostriedkami a technológiami nadobúdateľa licencie. Takáto integrácia vzájomne sa doplňujúcich výrobných prostriedkov a technológií môže viesť k takej konfigurácii nákladov/produkcie, ktorá by inak nebola možná. Spojenie vylepšenej technológie poskytovateľa licencie s efektívnejšími výrobnými a distribučnými prostriedkami nadobúdateľa licencie môže napríklad znížiť výrobné náklady alebo viesť k výrobe produktu vyššej kvality. Licencovanie môže slúžiť účelu podpory hospodárskej súťaže aj odstránením prekážok rozvoja a využívania vlastnej technológie nadobúdateľa licencie. Najmä v sektoroch, kde existuje veľké množstvo patentov, sa licencovanie často využíva na zabezpečenie koncepčnej voľnosti, a to odstránením rizika, že by si poskytovateľ licencie uplatňoval nároky z dôvodu porušenia práv. Ak sa poskytovateľ licencie zaviaže, že svoje práva duševného vlastníctva nebude uplatňovať na účel zamedzenia predaja produktov nadobúdateľa licencie, potom daná dohoda odstraňuje prekážku predaja produktu nadobúdateľa licencie, a tým vo všeobecnosti podporuje hospodársku súťaž.

18.

V prípadoch, že licenčná zmluva patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, sa pozitívne účinky dohody na hospodársku súťaž musia porovnať s obmedzujúcimi účinkami v kontexte článku 101 ods. 3. Ak sú splnené všetky štyri podmienky v článku 101 ods. 3, predmetná reštriktívna licenčná zmluva je platná a vykonateľná bez toho, aby bolo potrebné vopred prijať rozhodnutie v tom zmysle (23). Veľmi závažné obmedzenia by pravdepodobne nesplnili podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Takéto dohody vo všeobecnosti nespĺňajú (aspoň) jednu z prvých dvoch podmienok stanovených v článku 101 ods. 3. Zvyčajne nevytvárajú objektívne ekonomické prínosy ani prínosy pre spotrebiteľov. Tieto druhy dohôd navyše zvyčajne nespĺňajú ani test nevyhnutnosti uvedený v tretej podmienke. Ak napríklad zmluvné strany stanovia pevnú cenu, za ktorú sa produkty vyrábané na základe licencie musia predávať, bude to v zásade viesť k nižšej produkcii, zlému rozdeleniu zdrojov a k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Cenové obmedzenie nie je nevyhnutné ani na dosiahnutie možného zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z dostupnosti dvoch technológií pre obe konkurenčné strany.

19.

Prístup Komisie k vymedzeniu relevantného trhu je stanovený v oznámení o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (24). Tieto usmernenia sa zameriavajú len na aspekty vymedzenia trhu, ktoré sú v oblasti licencovania technologických práv osobitne dôležité.

20.

Technológia predstavuje vstup, ktorý je integrovaný buď do produktu, alebo do výrobného procesu. Licencovanie technologických práv môže preto ovplyvňovať hospodársku súťaž na horných trhoch so vstupmi, ako aj na dolných trhoch s hotovými produktmi. Napríklad dohoda medzi dvoma zmluvnými stranami, ktoré predávajú konkurenčné výrobky na dolných trhoch a ktoré navyše využívajú krížovú licenciu na technologické práva súvisiace s výrobou týchto výrobkov na hornom trhu, môžu obmedziť hospodársku súťaž na príslušnom dolnom trhu s tovarom alebo so službami. Udelenie krížovej licencie môže obmedzovať aj hospodársku súťaž na hornom trhu s technológiami a prípadne aj na iných horných trhoch so vstupmi. Na účely posudzovania vplyvu licenčných zmlúv na hospodársku súťaž preto môže byť potrebné vymedziť relevantný trh (relevantné trhy) s tovarom, ako aj relevantný trh (relevantné trhy) s technológiami (25).

21.

Relevantný trh s produktmi zahŕňa zmluvné produkty (vrátane licencovanej technológie) a produkty, ktoré kupujúci vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto produktov, ich ceny a zamýšľané využitie považujú za navzájom zameniteľné so zmluvným produktmi alebo nimi nahraditeľné. Zmluvné produkty môžu byť súčasťou trhu s konečnými produktmi a/alebo s medziproduktmi.

22.

Relevantné trhy s technológiami pozostávajú z licencovaných technologických práv a ich náhrad, to znamená iných technológií, ktoré nadobúdatelia licencie vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto technológií, licenčné poplatky za ne a na ich zamýšľané použitie považujú za navzájom zameniteľné s licencovanými technologickými právami alebo nimi nahraditeľné. Najprv je potrebné vybrať si technológiu, ktorú poskytovateľ licencie uviedol na trh, a potom určiť ďalšie technológie, na ktoré by nadobúdatelia licencie mohli prejsť v reakcii na malé, ale trvalé zvýšenie relatívnych cien, to znamená licenčných poplatkov. Alternatívnym prístupom je preskúmať trh s cieľom vyhľadať produkty zahŕňajúce licencované technologické práva [porovnaj s bodom (25) týchto usmernení].

23.

Pojem „relevantný trh“ použitý v článku 3 nariadenia TTBER a vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. m) sa vzťahuje na relevantný trh s produktmi a na relevantný trh s technológiami, ktoré sú vymedzené tak z hľadiska druhu produktov, ako aj z hľadiska geografického.

24.

Pojem „relevantný geografický trh“ je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. l) nariadenia TTBER a zahŕňa oblasť, v ktorej sa príslušné podniky zaoberajú ponukou produktov alebo licencií na technológie a dopytom po nich, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno vzhľadom na značne odlišné podmienky hospodárskej súťaže od susedných oblastí odlíšiť. Geografický trh relevantného trhu s technológiami sa môže od geografického trhu s relevantným trhom (relevantnými trhmi) s produktmi líšiť.

25.

Po vymedzení relevantných trhov možno rôznym zdrojom hospodárskej súťaže na trhu priradiť trhové podiely, ktoré možno používať na určenie relatívnej sily účastníkov trhu. Pokiaľ ide o trhy s technológiami, jedným zo spôsobov, ako postupovať, je vypočítať trhové podiely na základe podielu každej technológie na celkových príjmoch z licenčných poplatkov, pričom tento podiel predstavuje podiel technológie na trhu, na ktorom boli udelené licencie na súťažiace technológie. Vzhľadom na nedostatok jasných informácií o licenčných poplatkoch to však často býva čisto teoretický, a nie praktický spôsob výpočtu. Iný prístup, ktorý sa používa pri výpočte „bezpečného prístavu“, ako je uvedené v článku 8 písm. d) nariadenia TTBER, je vypočítať trhové podiely na trhu s technológiami na základe predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na dolných trhoch s produktmi [ďalšie informácie pozri v bode (86) a nasl.]. V jednotlivých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje „bezpečný prístav“ nariadenia TTBER, môže byť na účel presnejšieho posúdenia trhovej sily poskytovateľa licencie potrebné (ak je to prakticky realizovateľné) uplatniť obidva uvedené prístupy, ako aj zohľadniť iné dostupné faktory, ktoré sú vhodnými ukazovateľmi relatívnej hodnoty dostupných technológií [ďalšie faktory pozri v bode (157) a (159) a nasl.] (26).

26.

Niektoré licenčné zmluvy môžu mať vplyv na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Pri analýze týchto účinkov sa však Komisia zvyčajne obmedzí na preskúmanie vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci existujúcich trhov s produktmi a technológiami (27). Na hospodársku súťaž na týchto trhoch môžu mať vplyv dohody, ktoré odďaľujú zavedenie vylepšených produktov alebo nových produktov, ktoré časom nahradia existujúce produkty. V takýchto prípadoch predstavuje inovácia zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorý sa musí zohľadniť pri hodnotení vplyvu dohody na trhy s produktmi a na trhy s technológiami. V obmedzenom počte prípadov však môže byť užitočné aj potrebné analyzovať osobitne aj účinky na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. To platí najmä vtedy, keď má dohoda vplyv na inovácie zamerané na tvorbu nových produktov a keď možno už v ranej fáze určiť výskumné a vývojové centrá (28). V takýchto prípadoch možno analyzovať, či po uzatvorení dohody zostane dostatočný počet konkurenčných výskumných a vývojových centier potrebných na to, aby sa zachovala účinná hospodárska súťaž v oblasti inovácií.

27.

Dohody medzi konkurentmi prinášajú vo všeobecnosti väčšie riziko pre hospodársku súťaž ako dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Hospodárska súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú rovnakú technológiu (hospodárska súťaž v rámci jednej technológie medzi nadobúdateľmi licencie), však predstavuje dôležitý doplnok hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie (hospodárska súťaž medzi rôznymi technológiami). Hospodárska súťaž v rámci jednej technológie môže napríklad viesť k nižším cenám produktov zahŕňajúcich príslušnú technológiu, čo môže priniesť nielen priame a okamžité výhody pre spotrebiteľov týchto produktov, ale aj podnietiť ďalšiu hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie. V súvislosti s licencovaním sa musí zohľadniť aj skutočnosť, že nadobúdatelia licencie predávajú svoj vlastný produkt. Nejde o ďalší predaj produktu, ktorý dodal iný podnik. Preto tu môže existovať väčší priestor pre diferenciáciu produktov a hospodársku súťaž medzi nadobúdateľmi licencie na základe kvality, ako v prípade vertikálnych dohôd o ďalšom predaji produktov.

28.

Na určenie konkurenčného vzťahu medzi zmluvnými stranami je potrebné preskúmať, či by tieto strany boli skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi, ak by dohoda neexistovala. Ak by v prípade neexistencie dohody neboli príslušné strany skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na žiadnom relevantnom trhu ovplyvnenom dohodou, potom sa považujú za strany, ktoré si nekonkurujú.

29.

V zásade sa zmluvné strany nepovažujú za konkurentov v prípade, že sa jednosmerne alebo dvojsmerne blokujú. K jednosmernému blokovaniu dochádza vtedy, keď technologické právo nemožno využívať bez porušenia práv na ďalšie platné technologické právo, alebo ak jedna zmluvná strana nemôže na relevantnom trhu pôsobiť komerčne životaschopným spôsobom bez porušenia práv iných strán na platné technologické právo. Ide napríklad o prípad, keď sa jedno technologické právo vzťahuje na zlepšenie iného technologického práva a toto zlepšenie nemožno legálne použiť bez licencie základného technologického práva. K dvojsmernému blokovaniu dochádza vtedy, keď technologické právo nemožno využívať bez porušenia práv na druhé platné technologické právo, ani keď žiadna zmluvná strana nemôže na relevantnom trhu pôsobiť komerčne životaschopným spôsobom bez porušenia práv iných strán na platné technologické právo, a keď si strany preto musia navzájom udeliť licenciu alebo sa vzájomne zrieknuť svojich práv (29). V praxi však nastanú prípady, v ktorých nebude isté, či je konkrétne technologické právo platné alebo porušované.

30.

Zmluvné strany sú skutočnými konkurentmi na trhu s produktmi v prípade, že pred uzatvorením dohody už obe pôsobili na rovnakom trhu s produktmi. Skutočnosť, že obe strany už pôsobia na rovnakom relevantnom trhu s produktmi bez toho, aby uzavreli licenčnú zmluvu, je dôležitým ukazovateľom toho, že sa strany navzájom neblokujú. V takomto scenári možno považovať obe strany za skutočných konkurentov, pokým než sa dokáže blokovanie (predovšetkým konečným rozsudkom súdu).

31.

Nadobúdateľa licencie možno považovať za potenciálneho konkurenta na trhu produktov, ak je pravdepodobné, že pri neexistencii dohody by realizoval nevyhnutné dodatočné investície pre vstup na relevantný trh v reakcii na malé, ale trvalé zvýšenie cien produktov. Pravdepodobný vstup by sa mal posudzovať realisticky, t. j. na základe skutočností týkajúcich sa konkrétneho prípadu. Vstup je pravdepodobnejší v prípade, ak nadobúdateľ licencie vlastní aktíva, ktoré sa môžu ľahko použiť na vstup na trh bez toho, aby mu vznikli značné nenávratné náklady, alebo ak už vypracoval plány alebo začal investovať iným spôsobom s cieľom vstúpiť na trh. Musia existovať skutočné konkrétne možnosti pre nadobúdateľa licencie vstúpiť na relevantný trh a konkurovať existujúcim podnikom (30). Na základe uvedeného nemožno nadobúdateľa licencie považovať za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nie je ekonomicky životaschopnou stratégiou (31).

32.

V osobitnom kontexte práv duševného vlastníctva je ďalším faktorom pre posúdenie toho, či sú strany potenciálnymi konkurentmi na konkrétnom trhu, možnosť, že ich práva duševného vlastníctva sa blokujú, to znamená, že nadobúdateľ licencie nemôže vstúpiť na príslušný trh, bez toho, aby neporušil práva duševného vlastníctva druhej strany.

33.

Pri absencii istoty napríklad vo forme konečného rozhodnutia súdu, o existencii blokovania, strany na otázku, či sú potenciálnymi konkurentmi, musia vychádzať z dostupných dôkazov v danom čase vrátane možnosti, že sú porušované práva duševného vlastníctva, a či sú účinné možnosti obísť existujúce práva duševného vlastníctva. Uskutočnené značné investície alebo pokročilé plány vstúpiť na konkrétny trh môžu podporiť názor, že strany sú aspoň potenciálnymi konkurentmi, hoci blokovanie nemožno vylúčiť. Obzvlášť presvedčivý dôkaz o existencii blokovania sa môže vyžadovať v prípade, ak zúčastnené strany majú spoločný záujem tvrdiť, že k blokovaniu dochádza, aby boli uznaní za účastníkov trhu, ktorí si nekonkurujú, napríklad keď sa údajné blokovanie týka technológií, ktoré sú technologickými náhradami [pozri bod (22)], alebo ak existuje značný finančný stimul od poskytovateľa licencie nadobúdateľovi licencie.

34.

Aby sa vytvoril reálny konkurenčný tlak, musí byť pravdepodobné, že k vstupu na trh dôjde v krátkom období (32). Primerané je zvyčajne obdobie jedného až dvoch rokov. V jednotlivých prípadoch však možno brať do úvahy dlhšie obdobia. Za pomôcku na určenie dĺžky tohto obdobia možno považovať obdobie, ktoré podniky už pôsobiace na trhu potrebujú na prispôsobenie svojich kapacít. Je napríklad pravdepodobné, že zmluvné strany budú považované za potenciálnych konkurentov na trhu s produktmi, ak nadobúdateľ licencie vyrába na základe svojej vlastnej technológie na jednom geografickom trhu a začína vyrábať na inom geografickom trhu na základe licencovanej konkurenčnej technológie. Za týchto okolností je pravdepodobné, že nadobúdateľ licencie by bol schopný vstúpiť na druhý geografický trh na základe svojej vlastnej technológie, ak by tomuto vstupu nebránili objektívne faktory vrátane existencie blokujúcich práv duševného vlastníctva.

35.

Zmluvné strany sú skutočnými konkurentmi na trhu s technológiami, ak už obe udeľujú licencie na náhradné technologické práva, alebo ak nadobúdateľ licencie už udeľuje licenciu na svoje technologické práva a poskytovateľ licencie vstúpi na trh s technológiami tým, že nadobúdateľovi licencie udelí licenciu na konkurenčné technologické práva.

36.

Zmluvné strany sa považujú za potenciálnych konkurentov na trhu s technológiami, ak vlastnia vzájomne nahraditeľné technológie a nadobúdateľ licencie síce neudelil licenciu na svoju vlastnú technológiu, ale pravdepodobne by ju udelil v prípade malého, ale trvalého zvýšenia ceny technológií. V prípade trhov s technológiami je vo všeobecnosti ťažšie posúdiť, či sú zmluvné strany potenciálnymi konkurentmi. Z uvedeného dôvodu sa na účely uplatňovania nariadenia TTBER potenciálna hospodárska súťaž na trhu s technológiami neberie do úvahy [pozri bod (83)] a zmluvné strany sa považujú za strany, ktoré si nekonkurujú.

37.

V niektorých prípadoch možno takisto dospieť k záveru, že aj keď poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie vyrábajú konkurenčné produkty, nekonkurujú si na relevantnom trhu s produktmi a na relevantnom trhu s technológiami, lebo licencovaná technológia predstavuje takú radikálnu inováciu, že technológia nadobúdateľa licencie sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie. V takýchto prípadoch technológia poskytovateľa licencie buď vedie k vytvoreniu nového trhu, alebo k vylúčeniu technológie nadobúdateľa licencie z existujúceho trhu. Často však nie je možné dospieť k takémuto záveru v čase, keď sa dohoda uzatvára. Skutočnosť, že staršia technológia sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie, je totiž zrejmá zvyčajne až vtedy, keď technológia alebo produkty, ktoré ju zahŕňajú, sú spotrebiteľom dostupné určitý čas. Napríklad v čase, keď bola vyvinutá technológia kompaktných diskov a na trh boli uvedené prehrávače a disky, nebolo jasné, že táto nová technológia nahradí technológiu dlhohrajúcich platní. To sa stalo zrejmým až o niekoľko rokov. Strany sa preto budú považovať za konkurentov, ak v čase uzatvorenia dohody nebolo zrejmé, že je technológia nadobúdateľa licencie zastaraná alebo neschopná konkurencie. Vzhľadom na to, že článok 101 ods. 1 a článok 101 ods. 3 zmluvy sa musia uplatňovať v závislosti od skutočného kontextu, v ktorom sa dohoda vykonáva, je príslušné posúdenie citlivé na podstatné zmeny skutočností. Ak sa však v neskoršom období technológia nadobúdateľa licencie stane zastaranou alebo neschopnou konkurencie na trhu, vzťah medzi zmluvnými stranami sa prekvalifikuje na vzťah medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

38.

V niektorých prípadoch sa strany môžu stať konkurentmi po uzatvorení dohody, pretože užívateľ licencie vyvinie alebo nadobudne a začne využívať konkurenčnú technológiu. V takýchto prípadoch sa musí zohľadniť skutočnosť, že zmluvné strany neboli konkurentmi v čase uzatvorenia dohody a že dohoda bola uzatvorená v takom kontexte. Komisia sa preto sústredí hlavne na vplyv dohody na schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoju vlastnú (konkurenčnú) technológiu. Predovšetkým treba uviesť, že na takéto dohody sa nebude uplatňovať zoznam veľmi závažných obmedzení vzťahujúcich sa na dohody medzi konkurentmi, s výnimkou prípadu, ak by sa dohoda následne zmenila akýmkoľvek zásadným spôsobom potom, ako sa zmluvné strany stali konkurentmi (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER).

39.

Podniky, ktoré sú stranou dohody, sa môžu stať konkurentmi aj následne po uzatvorení dohody, ak nadobúdateľ licencie pôsobil na relevantnom trhu, na ktorom sa zmluvný produkt predáva, už pred nadobudnutím licencie, a ak poskytovateľ licencie následne vstúpi na relevantný trh buď na základe licencovaných technologických práv, alebo novej technológie. Aj v takomto prípade sa na dohodu bude aj naďalej vzťahovať zoznam veľmi závažných obmedzení platný pre dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, s výnimkou prípadu, ak by sa dohoda následne akýmkoľvek zásadným spôsobom zmenila (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER). K zásadným zmenám patrí uzatvorenie novej dohody o transfere technológií medzi zmluvnými stranami týkajúcej sa konkurenčných technologických práv, ktoré môžu byť použité na výrobu produktov, ktoré konkurujú zmluvným produktom.

40.

Na kategórie dohôd o transfere technológií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení TTBER, sa vzťahuje skupinová výnimka z uplatnenia zákazu uvedeného v článku 101 ods. 1 zmluvy. Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sú právoplatné a vykonateľné. Takéto dohody môžu byť zakázané len do budúcnosti a len na základe odňatia skupinovej výnimky Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov. Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, nemôžu vnútroštátne súdy zakázať podľa článku 101 v rámci súkromnoprávnych sporov.

41.

Skupinová výnimka pre kategórie dohôd o transfere technológií sa zakladá na predpoklade, že takéto dohody – do tej miery, do akej sa na ne vzťahuje článok 101 ods. 1 zmluvy – spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. V rámci toho sa predpokladá, že dohody vedú k ekonomickej efektívnosti, že obmedzenia zakotvené v dohodách sú nevyhnutné na dosiahnutie tejto efektívnosti, že spotrebitelia na príslušných trhoch dostanú spravodlivý podiel zo zvýšenia efektívnosti a že dohody neposkytnú príslušným podnikom možnosť eliminovať hospodársku súťaž v súvislosti s podstatnou časťou príslušných produktov. Hraničný trhový podiel (prahová hodnota trhového podielu – článok 3), zoznam veľmi závažných obmedzení (tvrdé obmedzenia – článok 4) a vylúčené obmedzenia (článok 5) stanovené v nariadení TTBER majú za cieľ zabezpečiť, aby sa skupinová výnimka vzťahovala len na reštriktívne dohody, pri ktorých možno primerane predpokladať, že spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3.

42.

Ako sa stanovuje v oddiele 4 týchto usmernení, mnohé licenčné zmluvy nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy buď z dôvodu, že vôbec neobmedzujú hospodársku súťaž, alebo že obmedzenie hospodárskej súťaže nie je značné (33). Ak by takéto dohody predsa len patrili do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER, nie je potrebné určiť, či patria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 (34).

43.

Mimo rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky je dôležité preskúmať, či v konkrétnom prípade dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, a ak áno, či sú splnené podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Nemožno predpokladať, že dohody o transfere technológií, ktoré nepatria do pôsobnosti skupinovej výnimky, patria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 alebo nespĺňajú podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Najmä samotná skutočnosť, že trhové podiely strán prevyšujú hraničný trhový podiel stanovený v článku 3 nariadenia TTBER, nepredstavuje dostatočný základ pre vyvodenie záveru, že dohoda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Vyžaduje sa individuálne posúdenie pravdepodobných účinkov dohody. Spravidla len v prípade, že dohody obsahujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, možno predpokladať, že sú zakázané na základe článku 101.

44.

Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa vzťahujú na dohody o transfere technológie. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER pojem „technologické práva“ zahŕňa know-how, ako aj patenty, úžitkové vzory, práva na dizajn, topografie polovodičových výrobkov, dodatkové ochranné osvedčenia na liečivá alebo iné výrobky, na ktoré možno získať takéto dodatkové ochranné osvedčenia, šľachtiteľské práva, autorské práva na softvér, ako aj ich kombinácie, a ďalej žiadosti o tieto práva alebo prihlášky na registráciu týchto práv. Licencované technologické práva by mali umožniť nadobúdateľovi licencie vyrábať zmluvné produkty, a to s ďalšími vstupmi alebo bez nich. Nariadenie TTBER sa vzťahuje iba na tie členské štáty EÚ, v ktorých má poskytovateľ licencie príslušné technologické práva. V opačnom prípade neexistujú technologické práva, ktorých transfer by sa mohol uskutočniť v zmysle nariadenia TTBER.

45.

Know-how sa definuje v článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia TTBER ako súbor praktických informácií vyplývajúcich zo skúseností a skúšania, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované.

46.

Na ustanovenia v dohodách o transfere technológií týkajúce sa nákupu produktov nadobúdateľom licencie sa nariadenie TTBER vzťahuje len za predpokladu a v takom rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia priamo týkajú výroby alebo predaja zmluvných produktov. Nariadenie TTBER sa preto nevzťahuje na tie časti dohody o transfere technológií, ktoré sa týkajú vstupu a/alebo vybavenia používaných na iné účely než na výrobu zmluvných produktov. Napríklad pri predaji mlieka spolu s licenciou na technológiu na výrobu syrov sa nariadenie TTBER bude vzťahovať iba na mlieko použité na výrobu syra licencovanou technológiou.

47.

Na ustanovenia v dohodách o transfere technológií týkajúce sa licencovania iných druhov duševného vlastníctva, ako sú napríklad ochranné známky a autorské práva, okrem autorského práva na softvér [o autorskom práve na softvér pozri body (44) a (62)], sa nariadenie TTBER vzťahuje len za predpokladu a v takom rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia priamo týkajú výroby alebo predaja zmluvných produktov. Táto podmienka zabezpečuje, aby sa na ustanovenia týkajúce sa iných druhov práv duševného vlastníctva vzťahovala skupinová výnimka len v tom prípade, ak tieto iné práva duševného vlastníctva slúžia na to, aby nadobúdateľ licencie mohol lepšie využívať licencované technologické práva. Poskytovateľ licencie môže napríklad nadobúdateľa licencie oprávniť, aby na produktoch zahŕňajúcich licencovanú technológiu používal jeho ochrannú známku. Táto licencia na ochrannú známku môže nadobúdateľovi licencie umožniť lepšie využívať licencovanú technológiu, keďže spotrebitelia si môžu daný produkt okamžite spojiť s vlastnosťami, ktoré produktu poskytujú licencované technologické práva. Povinnosť nadobúdateľa licencie používať ochrannú známku poskytovateľa licencie môže navyše podporovať šírenie technológie tým, že umožní poskytovateľovi licencie označiť sa ako zdroj použitej technológie. Nariadenie TTBER sa vzťahuje na dohody o transfere technológií v tomto scenári dokonca aj v prípade, keď hlavný záujem zmluvných strán spočíva skôr vo využívaní ochrannej známky ako technológie (35).

48.

Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na licencovanie autorských práv iných ako autorských práv na softvér [okrem situácie uvedenej v bode (47)]. Komisia bude pri posudzovaní licencií na autorské práva na výrobu zmluvných produktov v zmysle článku 101 zmluvy spravidla uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a v týchto usmerneniach.

49.

Na druhej strane sa zastáva názor, že udeľovanie licencií na práva na prenájom a na práva na verejné predvádzanie diela chránené autorským právom, predovšetkým v prípade filmov alebo hudby, prináša osobitné problémy a nemusí byť opodstatnené hodnotiť takéto licencovanie na základe zásad vypracovaných v týchto usmerneniach. Pri uplatňovaní článku 101 sa musia zohľadniť špecifiká diela a spôsob, akým sa využíva (36). Komisia nebude preto analogicky uplatňovať nariadenie TTBER ani tieto usmernenia na licencovanie týchto iných práv.

50.

Komisia takisto nebude uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a v týchto usmerneniach ani na licencovanie ochranných známok [okrem situácie uvedenej v bode (47)]. K udeľovaniu licencií na ochranné známky často dochádza v súvislosti s distribúciou a ďalším predajom tovaru a služieb; príslušné dohody majú vo všeobecnosti viac príbuzných znakov s distribučnými dohodami ako s licencovaním technológií. Ak sa licencia na ochrannú známku priamo týka použitia, predaja alebo ďalšieho predaja tovaru a služieb a nepredstavuje hlavný predmet zmluvy, na takúto licenčnú zmluvu sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 (37).

51.

Pojem „transfer“ znamená, že technológia musí prejsť z jedného podniku na druhý podnik. Takéto transfery majú zvyčajne formu licencovania, ktorým poskytovateľ licencie udeľuje nadobúdateľovi licencie právo používať svoje technologické práva za licenčný poplatok.

52.

Ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER, prevody technologických práv v prípade, keď časť rizika spojeného s využívaním technológie spočíva na postupiteľovi, sa takisto považujú za dohody o transfere technológií. Ide predovšetkým o prípad, keď splatná suma v súvislosti s prevodom závisí od obratu, ktorý získa nadobúdateľ, z produktov vyrábaných získanou technológiou, od množstva takýchto vyrobených produktov a od počtu operácií vykonaných použitím technológie.

53.

Dohodu, v ktorej sa poskytovateľ licencie zaviaže neuplatňovať svoje technologické práva voči nadobúdateľovi licencie, možno takisto považovať za prevod technologických práv. Podstatou čistej patentovej licencie je v skutočnosti právo pôsobiť v rozsahu pôsobnosti výhradného práva udeleného patentom. Z toho vyplýva, že nariadenie TTBER sa vzťahuje aj na takzvané dohody o neuplatnení práva a na dohody o urovnaní sporu, ktorými poskytovateľ licencie povoľuje nadobúdateľovi licencie produkovať v rozsahu pôsobnosti patentu (38).

54.

Podľa článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER sa toto nariadenie vzťahuje len na dohody o transfere technológií „medzi dvoma podnikmi“. Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na dohody o transfere technológií uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi (39). Rozhodujúcim faktorom z hľadiska rozlišovania medzi dohodami medzi dvoma podnikmi a dohodami medzi viacerými stranami je skutočnosť, či je príslušná dohoda uzatvorená medzi viac ako dvoma podnikmi.

55.

Dohody uzatvorené medzi dvoma podnikmi patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER aj v prípade, keď dohoda stanovuje podmienky pre viac ako jednu úroveň obchodu. Nariadenie TTBER sa napríklad uplatňuje na licenčnú zmluvu týkajúcu sa nielen výrobného stupňa, ale aj distribučného stupňa, v ktorej sa stanovujú povinnosti, ktoré nadobúdateľ licencie musí alebo môže uložiť ďalším distribútorom produktov vyrábaných na základe licencie (40).

56.

Dohody o vytvorení technologických združení a o udeľovaní licencií technologickými združeniami sú vo všeobecnosti viacstranné dohody, a preto sa na ne nariadenie TTBER nevzťahuje (41). Pojem technologické združenia sa vzťahuje na dohody, na základe ktorých sa dve alebo viaceré zmluvné strany dohodnú na združení príslušných technológií a poskytovaní licencií na tieto technológie ako na súbor. Pojem technologické združenia sa vzťahuje aj na dohovory, na základe ktorých sa dva alebo viaceré podniky dohodnú, že poskytnú licenciu tretej strane a oprávnia ju na ďalšie udeľovanie licencie na príslušný súbor technológií.

57.

Licenčné zmluvy uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi často vedú k rovnakým problémom ako licenčné dohody rovnakého charakteru uzatvorené medzi dvoma podnikmi. Komisia bude pri svojom individuálnom posudzovaní licenčných zmlúv, ktoré sú síce rovnakého charakteru ako zmluvy, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, ale sú uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi, analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER. Technologickými združeniami a udeľovaním licencií technologickými združeniami sa osobitne zaoberá oddiel 4.4.

58.

Z článku 1 ods. 1 písm. c) vyplýva, že nariadenie TTBER sa na licenčné zmluvy vzťahuje len v prípade, keď sú uzatvorené „na účely výroby zmluvných produktov“, to znamená produktov zahŕňajúcich licencované technologické práva alebo vyrobených za použitia týchto technologických práv. Licencia musí umožňovať nadobúdateľovi licencie a/alebo jeho subdodávateľom využívať licencovanú technológiu na účely výroby tovaru alebo poskytovania služieb (pozri odôvodnenie 7 nariadenia TTBER).

59.

Ak účelom dohody nie je výroba zmluvných produktov, ale napríklad len blokovanie vývoja konkurenčnej technológie, na licenčnú zmluvu sa nariadenie TTBER nevzťahuje a tieto usmernenia nemusia byť vhodné na posúdenie takejto zmluvy. Všeobecnejšie, keď sa zmluvné strany zdržia využívania licencovaných technologických práv, neuskutočňuje sa žiadna činnosť, ktorá by viedla k zvýšeniu efektívnosti, takže neexistuje samotný dôvod pre uplatňovanie skupinovej výnimky. Využívanie licencovanej technológie však nemusí nadobudnúť formu integrácie aktív. O využívaní možno hovoriť aj vtedy, keď licencia vytvára možnosti koncepčnej voľnosti pre nadobúdateľa licencie tým, že mu umožní využívať vlastnú technológiu bez podstúpenia rizika, že by si poskytovateľ licencie uplatňoval nároky z dôvodu porušenia práv. V prípade udelenia licencie medzi konkurentmi môže byť skutočnosť, že zmluvné strany licencovanú technológiu nevyužívajú, znakom toho, že dohoda predstavuje skrytý kartel. Komisia bude preto veľmi pozorne skúmať prípady nevyužívania.

60.

Nariadenie TTBER sa uplatňuje na licenčné zmluvy, ktoré na účely výroby zmluvných produktov uzatvoril nadobúdateľ licencie a/alebo jeho subdodávatelia. Nariadenie TTBER sa preto neuplatňuje na (tie časti) dohody o transfere technológií, ktoré umožňujú udeľovanie sublicencií. Komisia však bude analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a v týchto usmerneniach aj na rámcové licenčné dohody („master licensing“ agreements) medzi poskytovateľom licencie a jej nadobúdateľom (t. j. na dohody, v rámci ktorých poskytovateľ licencie umožňuje nadobúdateľovi licencie udeľovať sublicencie na technológiu). Na dohody medzi nadobúdateľom licencie a nadobúdateľom sublicencie na výrobu zmluvných produktov sa nariadenie TTBER vzťahuje.

61.

Pojem „zmluvné produkty“ zahŕňa tovar a služby vyprodukované za použitia licencovaných technologických práv. Týka sa to aj prípadov, keď sa licencovaná technológia použije vo výrobnom procese a keď je obsiahnutá v samotnom výrobku. V týchto usmerneniach sa pojem „produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu“ vzťahuje na obe uvedené situácie. Nariadenie TTBER sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď je licencia na technologické práva udelená na účel výroby tovaru a poskytovania služieb. Rámec nariadenia TTBER a týchto usmernení sa zakladá na predpoklade, že existuje priame spojenie medzi licencovanými technologickými právami a zmluvným produktom. V prípade, že takéto spojenie neexistuje, t. j. účelom dohody nie je umožniť výrobu zmluvného produktu, nemusí byť analytický rámec nariadenia TTBER a týchto usmernení vhodný.

62.

Udelenie licencie na autorské práva na softvér na účely obyčajnej reprodukcie a šírenia chráneného diela, to znamená výroby rozmnoženín pre ďalší predaj, sa nepovažuje za „výrobu“ v zmysle nariadenia TTBER a uvedené nariadenie ani tieto usmernenia sa naň preto nevzťahujú. Na takúto reprodukciu na účel šírenia sa namiesto toho vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 (42) a usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (43). Keď je licencia udelená na účel reprodukcie softvéru pomocou nosiča, bez ohľadu na technické prostriedky, prostredníctvom ktorých sa softvér šíri, ide o reprodukciu na účel šírenia. Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa napríklad nevzťahujú na udelenie licencie na autorské práva na softvér, pri ktorom je nadobúdateľovi licencie poskytnutá originálna verzia softvérového produktu na účel reprodukcie a predaja softvéru konečným používateľom. Nevzťahujú sa ani na udelenie licencie na autorské práva na softvér a ani na šírenie softvéru prostredníctvom „balíčkovej“ licencie, t. j. súboru podmienok vložených do balenia originálu, pri ktorých sa predpokladá, že tým, že konečný používateľ balenie otvorí, sa zaväzuje, že dané podmienky akceptuje, ani na udeľovanie licencií na autorské práva na softvér a na šírenie softvéru prostredníctvom online sťahovania.

63.

Ak však nadobúdateľ licencie začlení do zmluvného produktu softvér, na ktorý mu bola udelená licencia, nejde o obyčajnú reprodukciu, ale o produkciu. Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa napríklad vzťahujú na udeľovanie licencií na autorské práva na softvér v prípade, keď má nadobúdateľ licencie právo reprodukovať softvér jeho začlenením do zariadenia, s ktorým je daný softvér v interakcii.

64.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje na „subdodávanie“, pri ktorom poskytovateľ licencie udelí licenciu na technologické práva nadobúdateľovi licencie, ktorý sa zaviaže vyrábať určité produkty na jej základe výhradne pre poskytovateľa licencie. Subdodávateľské vzťahy môžu zahŕňať aj dodávku zariadení poskytovateľom licencie, ktoré sa majú používať pri produkcii tovaru a služieb patriacich do rámca pôsobnosti dohody. Na druhý z uvedených typov subdodávateľských vzťahov, ktorý je súčasťou dohody o transfere technológií, sa nariadenie TTBER vzťahuje len za podmienky, že dodané zariadenie súvisí priamo s výrobou zmluvných produktov. Na subdodávateľské vzťahy sa takisto vzťahuje oznámenie Komisie o subdodávateľských dohodách (44). Podľa uvedeného oznámenia, ktoré sa uplatňuje aj naďalej, subdodávateľské zmluvy, na základe ktorých sa subdodávateľ zaväzuje vyrobiť určité produkty výlučne pre dodávateľa, spravidla nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Subdodávateľské zmluvy, na základe ktorých dodávateľ stanovuje cenu transferu zmluvného medziproduktu medzi subdodávateľmi v rámci hodnotového reťazca subdodávateľských vzťahov, spravidla takisto nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1, ak boli zmluvné produkty vyrobené výhradne pre dodávateľa. Iné obmedzenia uložené subdodávateľovi, ako je povinnosť nevykonávať vlastný výskum a vývoj ani nevyužívať jeho výsledky, však môžu patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 (45).

65.

Nariadenie TTBER sa uplatňuje aj na dohody, na základe ktorých nadobúdateľ licencie skôr, ako získa produkt alebo výrobný proces pripravený na komerčné využívanie, musí uskutočniť vývojové činnosti, a to za podmienky, že bol určený zmluvný produkt. Aj keď je potrebná táto ďalšia práca a investície, predmetom dohody je výroba určeného zmluvného produktu, to znamená produktov vyrobených na základe licencovaných technologických práv.

66.

Nariadenie TTBER ani tieto usmernenia sa nevzťahujú na dohody, na základe ktorých sa licencia na technologické práva udeľuje s cieľom umožniť nadobúdateľovi licencie vykonávať ďalší výskum a vývoj v rôznych oblastiach, vrátane ďalšieho vývoja produktu, ktorý je výsledkom takéhoto výskumu a vývoja (46). Nariadenie TTBER a tieto usmernenia sa napríklad nevzťahujú na udelenie licencie na technologický výskumný nástroj používaný v procese ďalšej výskumnej činnosti. Nevzťahujú sa ani na zadávanie subdodávateľských zákaziek v oblasti výskumu a vývoja, keď sa nadobúdateľ licencie zaväzuje vykonať výskum a vývoj v oblasti licencovanej technológie a poskytovateľovi licencie poskytnúť vylepšený súbor technológií (47). Hlavným predmetom takýchto dohôd je poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zameraných na zlepšenie technológií, a nie produkcia tovaru a služieb na základe licencovanej technológie.

67.

S výhradou obdobia platnosti nariadenia TTBER, ktoré sa skončí 30. apríla 2026, je skupinová výnimka uplatniteľná dovtedy, kým licencované vlastnícke právo nezanikne, neskončí sa jeho platnosť alebo nie je vyhlásené za neplatné. V prípade know-how sa skupinová výnimka uplatňuje dovtedy, kým licencované know-how zostáva tajné, okrem prípadu, keď sa know-how stane verejne známe v dôsledku počínania nadobúdateľa licencie, pričom v tomto prípade sa výnimka uplatňuje počas obdobia platnosti dohody (pozri článok 2 nariadenia TTBER).

68.

Skupinová výnimka sa vzťahuje na každé licencované technologické právo patriace do rozsahu pôsobnosti dohody a prestáva platiť k dátumu skončenia platnosti posledného technologického práva v zmysle nariadenia TTBER, k dátumu vyhlásenia práva za neplatné alebo k dátumu začatia jeho voľného šírenia.

69.

Nariadenie TTBER sa vzťahuje na dohody medzi dvoma podnikmi týkajúce sa licencovania technologických práv na účel výroby zmluvných produktov. Technologické práva však môžu byť prvkom aj iných druhov dohôd. Okrem toho produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu sa následne predávajú na trhu. Je preto potrebné zaoberať sa vzájomným vzťahom medzi nariadením TTBER a nariadením Komisie (EÚ) č. 1218/2010 (48) týkajúcim sa dohôd o špecializácii, nariadením Komisie (EÚ) č. 1217/2010 týkajúcim sa dohôd o výskume a vývoji (49) a nariadením Komisie (EÚ) č. 330/2010 (50) o vertikálnych dohodách.

70.

Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na udeľovanie licencií v súvislosti s dohodami o špecializácii, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1218/2010, ani na udeľovanie licencií v súvislosti s dohodami o výskume a vývoji, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1217/2010 (pozri odôvodnenie 7 a článok 9 nariadenia TTBER).

71.

Podľa článku 1 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1218/2010 o dohodách o špecializácii sa uvedené nariadenie vzťahuje najmä na dohody o spoločnej výrobe, na základe ktorých sa dve strany alebo viac strán dohodne na spoločnej výrobe určitých produktov. Uvedené nariadenie obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa poskytnutia alebo využívania práv duševného vlastníctva, pod podmienkou, že nepredstavujú hlavný predmet dohody, ale priamo súvisia s jej vykonávaním a sú preň nevyhnutné.

72.

Ak podniky zriadia spoločný výrobný podnik a udelia mu licenciu na využívanie technológie, ktorá sa používa na výrobu produktov vyrábaných spoločným podnikom, na takéto licencovanie sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1218/2010 o dohodách o špecializácii, a nie nariadenie TTBER. Nadväzne na to sa licencovanie v súvislosti so spoločným výrobným podnikom bude za zvyčajných okolností posudzovať na základe nariadenia (EÚ) č. 1218/2010. Ak však spoločný podnik udeľuje licencie na technológiu tretím stranám, táto činnosť nie je spojená s produkciou spoločného podniku, a preto sa na ňu uvedené nariadenie nevzťahuje. Na základe licenčných dohôd, ktoré upravujú združenie technológií zmluvných strán, sa vytvárajú technologické združenia, ktorým sa venuje oddiel 4.4 týchto usmernení.

73.

Nariadenie (EÚ) č. 1217/2010 o dohodách o výskume a vývoji sa vzťahuje na dohody, ktorými sa dva podniky alebo viac podnikov dohodne spoločne uskutočňovať výskum a vývoj a spoločne využívať príslušné výsledky. Podľa článku 1 ods. 1 písm. m) uvedeného nariadenia sa výskum a vývoj a využívanie výsledkov uskutočňujú spoločne vtedy, keď príslušné činnosti vykonáva spoločný tím, organizácia alebo podniky spoločne zverené tretej strane alebo rozdelené medzi zmluvné strany formou špecializácie vo výskume, vývoji, výrobe a distribúcii, a to vrátane udelenia licencií. Uvedené nariadenie sa vzťahuje aj na dohody o platenom výskume a vývoji, ktorými sa dva podniky alebo viac podnikov dohodne, že výskum a vývoj bude uskutočňovať jedna zmluvná strana a financovať ich bude druhá zmluvná strana, a to pri spoločnom využívaní príslušných výsledkov alebo bez ich spoločného využívania [pozri článok 1 ods. 1 písm. a) bod vi) nariadenia (EÚ) č. 1217/2010].

74.

Z toho vyplýva, že nariadenie (EÚ) č. 1217/2010 o dohodách o výskume a vývoji sa vzťahuje na udelenie licencií medzi zmluvnými stranami a na udelenie licencií zmluvnými stranami spoločnému subjektu v kontexte dohody o výskume a vývoji. Na udelenie týchto licencií sa vzťahuje len nariadenie (EÚ) č. 1217/2010, a nie nariadenie TTBER. V kontexte takýchto dohôd môžu zmluvné strany určiť aj podmienky, na základe ktorých možno tretím stranám udeliť licenciu na výsledky dosiahnuté na základe predmetnej dohody o výskume a vývoji. Keďže však nadobúdatelia licencie, ktorí sú tretími stranami, nie sú zmluvnou stranou dohody o výskume a vývoji, jednotlivé licenčné dohody uzatvorené s tretími stranami nepatria do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1217/2010. Na licenčnú zmluvu sa vzťahuje skupinová výnimka nariadenia TTBER, ak sú splnené podmienky v ňom stanovené.

75.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 o vertikálnych dohodách sa vzťahuje na dohody uzatvorené medzi dvoma alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý pôsobí na účely dohody na rozdielnych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, a týka sa podmienok, na základe ktorých môžu zmluvné strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby. Vzťahuje sa teda na dodávateľské a distribučné dohody (51).

76.

Vzhľadom na to, že nariadenie TTBER sa vzťahuje len na dohody medzi dvoma stranami a že nadobúdateľ licencie, ktorý predáva produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu, je na účely nariadenia (EÚ) č. 330/2010 dodávateľom, uvedené dve nariadenia o skupinových výnimkách spolu úzko súvisia. Na dohodu medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie sa vzťahuje nariadenie TTBER, zatiaľ čo na dohody uzatvorené medzi nadobúdateľom licencie a kupujúcimi zmluvných produktov sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 330/2010 a usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (52).

77.

Na základe nariadenia TTBER sa udeľuje výnimka aj pre dohody medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie, ak dohoda ukladá nadobúdateľovi licencie záväzky v súvislosti so spôsobom, akým musí predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu. Nadobúdateľ licencie môže byť najmä povinný zriadiť určitý druh systému distribúcie, napríklad výhradnú distribúciu alebo selektívnu distribúciu. Distribučné dohody uzatvorené na účely vykonávania takýchto záväzkov musia však byť v súlade s nariadením (EÚ) č. 330/2010, aby sa na ne skupinová výnimka vzťahovala. Poskytovateľ licencie môže napríklad uložiť nadobúdateľovi licencie povinnosť zriadiť systém založený na výhradnej distribúcii v súlade so stanovenými pravidlami. Z článku 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 330/2010 však vyplýva, že distribútori musia mať spravidla voľnosť v súvislosti s vykonávaním pasívneho predaja na územiach iných výhradných distribútorov nadobúdateľa licencie.

78.

Distribútori musia mať navyše na základe nariadenia (EÚ) č. 330/2010 o vertikálnych dohodách v zásade právo aktívne aj pasívne predávať na územiach patriacich do pôsobnosti distribučných systémov iných dodávateľov, to znamená iných nadobúdateľov licencie, ktorí vyrábajú vlastné produkty na základe licencovaných technologických práv. Vyplýva to zo skutočnosti, že na účely nariadenia (EÚ) č. 330/2010 každý nadobúdateľ licencie je samostatný dodávateľ. Dôvody na udelenie skupinovej výnimky z obmedzenia aktívneho predaja v distribučnom systéme dodávateľa uvedené v tomto nariadení sa však môžu uplatňovať aj v prípade, keď produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu predávajú viacerí nadobúdatelia licencií pod spoločnou značkou, ktorá patrí poskytovateľovi licencie. Ak sa produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu predávajú pod spoločnou identitou značky, z hľadiska efektívnosti rovnaké dôvody pre uplatňovanie rovnakých druhov obmedzení môžu existovať medzi jednotlivými distribučnými systémami nadobúdateľov licencie ako aj v rámci jedného vertikálneho distribučného systému. Je nepravdepodobné, že by Komisia v takýchto prípadoch obmedzenia spochybnila, ak budú analogicky splnené požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 330/2010. Identita založená na spoločnej značke existuje iba v prípade, keď sa produkty uvádzajú na trh a predávajú na ňom pod spoločnou značkou, ktorá má rozhodujúci význam z hľadiska poskytovania údajov o kvalite a iných dôležitých informácií spotrebiteľovi. Nie je postačujúce, ak je produkt okrem značiek nadobúdateľov licencie označený aj značkou poskytovateľa licencie, ktorá ho identifikuje ako zdroj licencovanej technológie.

79.

Podľa článku 3 nariadenia TTBER sa na uplatnenie skupinovej výnimky pre reštriktívne dohody, inými slovami povedané, na uplatnenie „bezpečného prístavu“ nariadenia TTBER, vzťahuje hraničný trhový podiel, ktorý obmedzuje rozsah pôsobnosti skupinovej výnimky na dohody, ktoré síce môžu obmedzovať hospodársku súťaž, o ktorých však možno vo všeobecnosti predpokladať, že spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Prípady, na ktoré sa „bezpečný prístav“ založený na hraničnom trhovom podiele nevzťahuje, si vyžadujú individuálne posúdenie. Skutočnosť, že trhové podiely prevyšujú hraničné hodnoty, nevedie k domnienke, že dohoda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ani že dohoda nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Ak neexistujú veľmi závažné obmedzenia v zmysle článku 4 nariadenia TTBER, vyžaduje sa analýza trhu.

80.

Hraničný trhový podiel, ktorý sa má použiť na účel uplatnenia „bezpečného prístavu“ nariadenia TTBER, závisí od toho, či je dohoda uzatvorená medzi konkurenčnými podnikmi alebo podnikmi, ktoré si nekonkurujú.

81.

Hraničné trhové podiely sa vzťahujú tak na relevantné trhy licencovaných technologických práv, ako aj na relevantné trhy zmluvných produktov. Ak sa uplatňovaný hraničný trhový podiel na jednom alebo viacerých trhoch s produktmi a s technológiami prekročí, skupinová výnimka sa na predmetnú dohodu pre tento relevantný trh neuplatňuje. Ak sa napríklad licenčná zmluva týka dvoch samostatných trhov s produktmi, skupinová výnimka sa môže uplatniť na jeden z týchto trhov, a nie na druhý.

82.

Podľa článku 3 ods. 1) nariadenia TTBER sa „bezpečný prístav“ stanovený v článku 2 nariadenia TTBER uplatňuje medzi konkurenčnými podnikmi pod podmienkou, že spoločný trhový podiel zmluvných strán nepresahuje na žiadnom relevantnom trhu 20 %. Hraničný trhový podiel podľa článku 3 ods. 1 nariadenia TTBER je uplatniteľný, ak zmluvné strany sú skutočnými konkurentmi alebo potenciálnymi konkurentmi na trhu (-och) s výrobkami a/alebo skutočnými konkurentmi na trhu s technológiami (údaje o rozdiele medzi konkurenčnými podnikmi a podnikmi, ktoré nie sú konkurentmi, sú uvedené v bodoch (27) a nasl.).

83.

Pri uplatňovaní hraničného trhového podielu alebo zoznamu veľmi závažných obmedzení vo vzťahu k dohodám medzi konkurentmi sa potenciálna hospodárska súťaž na trhu s technológiami nezohľadňuje. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje „bezpečný prístav“ nariadenia TTBER, sa potenciálna hospodárska súťaž na trhu s technológiami zohľadňuje, ale nevedie to k uplatňovaniu zoznamu veľmi závažných obmedzení týkajúceho sa dohôd medzi konkurentmi.

84.

Keď si podniky, ktoré sú stranami licenčnej zmluvy, navzájom nekonkurujú, uplatňuje sa hraničný trhový podiel stanovený v článku 3 ods. 2 nariadenia TTBER. Na dohodu medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa uplatňuje v prípade, ak podiel žiadnej strany na ovplyvnených relevantných trhoch s technológiami a relevantných trhoch s produktmi nepresahuje 30 %.

85.

Ak sa zmluvné strany stanú konkurentmi v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia TTBER v neskoršom období, napríklad keď nadobúdateľ licencie pôsobil na relevantnom trhu, na ktorom sa zmluvné produkty predávajú, už pred nadobudnutím licencie, a poskytovateľ licencie sa následne stal skutočným alebo potenciálnym dodávateľom na tom istom relevantnom trhu s produktmi, 20 % hraničný trhový podiel sa bude uplatňovať od chvíle, keď sa stali konkurentmi. Ak sa predmetná dohoda následne zásadne nezmení, v takomto prípade sa na ňu bude aj naďalej uplatňovať zoznam veľmi závažných obmedzení týkajúci sa dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER a bod (39) týchto usmernení).

86.

Výpočet trhových podielov na relevantných trhoch, na ktorých sú predmetné technologické práva licencované, sa podľa nariadenia TTBER od bežného postupu odchyľuje z dôvodov, ktoré sú vysvetlené v bode (87) týchto usmernení. Pokiaľ ide o trhy s technológiami, z článku 8 písm. d) nariadenia TTBER vyplýva, že trhový podiel poskytovateľa licencie sa vypočíta na základe predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu, ktorý uskutočnil poskytovateľ licencie aj všetci nadobúdatelia licencie; to platí tak pre vymedzenie relevantných trhov z hľadiska produktov, ako aj z hľadiska geografického. Na základe tohto postupu sa spoločný predaj zmluvných produktov uskutočnený poskytovateľom licencie a nadobúdateľmi licencie vypočíta ako súčasť celkového predaja konkurenčných produktov, bez ohľadu na to, či tieto konkurenčné produkty boli vyrobené za použitia licencovanej technológie.

87.

Tento postup výpočtu podielu poskytovateľa licencie na trhu s technológiami ako jeho „stopy“ na úrovni produktu bol zvolený preto, lebo pri výpočte trhového podielu poskytovateľa licencie na základe príjmov z licenčných poplatkov sa narážalo na praktické ťažkosti [pozri bod (25)]. Okrem všeobecných ťažkostí pri získavaní spoľahlivých údajov o príjmoch z licenčných poplatkov sa tu naráža aj na skutočnosť, že skutočná výška týchto príjmov môže viesť k vážnemu podhodnoteniu pozície danej technológie na trhu v prípade, keď sú príjmy z licenčných poplatkov znížené v dôsledku udelenia krížovej licencie alebo dodávok viazaných produktov. Uvedené riziko by sa odstránilo, ak by sa podiel poskytovateľa licencie na trhu s technológiami vypočítal na základe porovnania produktov vyrobených pomocou predmetnej technológie s produktmi vyrobenými pomocou konkurenčných technológií. Takáto „stopa“ na úrovni produktu vo všeobecnosti verne odzrkadlí pozíciu predmetnej technológie na trhu.

88.

Takáto „stopa“ by sa v ideálnom prípade vypočítala tak, že z kalkulácií ohľadne trhu s produktmi by sa vylúčili produkty vyrobené pomocou vnútropodnikových technológií, ktoré nie sú licencované, a to vzhľadom na skutočnosť, že uvedené vnútropodnikové technológie predstavujú len nepriamy tlak na licencované technológie. Keďže však pre poskytovateľa licencie aj nadobúdateľov licencie môže byť v praxi zložité zistiť, či sú ostatné produkty na tom istom trhu s produktmi vyrobené pomocou licencovaných alebo vnútropodnikových technológií, výpočet trhového podielu technológie na účely nariadenia TTBER je založený na produktoch vyrobených licencovanou technológiou ako súčasti všetkých výrobkov predávaných na danom trhu s produktmi. Pri použití tohto postupu založeného na „stope“, ktorú predmetná technológia zanechá na celom trhu (resp. na všetkých trhoch) s produktmi, možno očakávať, že sa vypočítaný trhový podiel zníži v dôsledku započítania produktov vyrobených pomocou vnútropodnikových technológií, ale napriek tomu je to dobrý ukazovateľ pozície technológie. Po prvé, týmto spôsobom sa zaznamenajú aj všetky prípady potenciálnej konkurencie podnikov, ktoré vyrábajú pomocou vlastnej technológie a ktoré by v prípade malého, ale trvalého zvýšenia ceny licencií mohli začať udeľovať licencie. Po druhé, aj keď nie je pravdepodobné, že by vlastníci iných technológií začali udeľovať licencie, skutočnosť, že poskytovateľ licencie má vysoký podiel na príjmoch z licencií, ešte neznamená, že má aj trhovú silu na trhu s technológiami. Ak je na nadväzujúcom trhu s produktmi veľká konkurencia, môže hospodárska súťaž na tejto úrovni účinne obmedzovať poskytovateľa licencie. Zvýšenie licenčných poplatkov na horných trhoch má vplyv na náklady nadobúdateľa licencie a spôsobuje jeho nižšiu konkurencieschopnosť, a tým môže znížiť aj jeho predaj. Podiel technológie na trhu s produktmi vyjadruje aj tento aspekt, a preto je zvyčajne dobrým indikátorom trhovej sily poskytovateľa licencie na trhu s technológiami.

89.

Na účel odhadu pozície technológie treba trh s technológiami vziať do úvahy aj z geografického hľadiska. To sa v niektorých prípadoch môže líšiť od geografického rozsahu príslušného nadväzujúceho trhu s produktmi. Na účel uplatnenia nariadenia TTBER je geografický rozsah relevantného trhu s technológiou určený aj na základe trhov s produktmi. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje „bezpečný prístav“ uvedený v nariadení TTBER, môže byť vhodné zvážiť aj možnosť zohľadnenia širšej geografickej oblasti, v rámci ktorej poskytovateľ licencie na konkurenčné technológie a nadobúdateľ takejto licencie udeľujú licencie na uvedené technológie, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno odlíšiť od susedných oblastí, v ktorých sú podmienky hospodárskej súťaže značne odlišné.

90.

Pokiaľ ide o nové technológie, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku neviedli k žiadnemu predaju produktov, priradí sa im nulový trhový podiel. Po začatí predaja príslušných produktov sa trhový podiel predmetnej technológie začne zvyšovať. Ak trhový podiel následne stúpne nad príslušnú hraničnú hodnotu vo výške 20 % alebo 30 %, „bezpečný prístav“ sa bude aj naďalej uplatňovať počas obdobia dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k prekročeniu danej hraničnej hodnoty (pozri článok 8 písm. e) nariadenia TTBER).

91.

Pokiaľ ide o relevantné trhy, na ktorých sa zmluvné produkty predávajú, trhový podiel nadobúdateľa licencie sa vypočíta na základe jeho predaja produktov zahŕňajúcich technológiu poskytovateľa licencie a na základe jeho predaja konkurenčných produktov, to znamená na základe celkového predaja nadobúdateľa licencie na príslušnom trhu s produktmi. Ak je poskytovateľ licencie zároveň aj dodávateľom produktov na relevantný trh, musí sa zohľadniť aj predaj poskytovateľa licencie na príslušnom trhu s produktmi. Pri výpočte trhových podielov na trhoch s produktmi sa však pri výpočte trhového podielu nadobúdateľa licencie, respektíve poskytovateľa licencie, nezohľadňuje predaj uskutočnený ostatnými nadobúdateľmi licencie.

92.

Trhové podiely by sa mali počítať na základe údajov o hodnote predaja za predchádzajúci rok, ak sú uvedené údaje k dispozícii. Takéto údaje zvyčajne poskytujú presnejšiu indikáciu o pozícii technológie ako údaje o objeme predaja. Ak však nie sú k dispozícii údaje o hodnote predaja, môžu sa použiť odhady založené na iných spoľahlivých trhových informáciách vrátane údajov o objeme predaja na trhu.

93.

Zásady uvedené v oddiele 3.3. týchto usmernení možno ilustrovať na týchto príkladoch:

94.

Článok 4 nariadenia TTBER obsahuje zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Klasifikácia určitého obmedzenia ako veľmi závažného obmedzenia hospodárskej súťaže je založená na povahe tohto obmedzenia a na skúsenostiach, ktoré ukázali, že takéto obmedzenia takmer vždy narúšajú hospodársku súťaž. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu (53) môže takéto obmedzenie vyplývať z jasného cieľa dohody alebo z okolností jednotlivého prípadu [pozri bod (14)]. Veľmi závažné obmedzenia môžu byť vo výnimočných prípadoch objektívne nevyhnutné pre dohodu určitého typu alebo povahy (54) a preto sa na ne pôsobnosť článku 101 ods. 1 zmluvy nevzťahuje. V jednotlivých prípadoch sa podniky môžu vždy domáhať účinnej ochrany podľa článku 101 ods. 3 (55).

95.

Z článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 nariadenia TTBER vyplýva, že keď dohoda o transfere technológie obsahuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, na dohodu ako celok sa skupinová výnimka nevzťahuje. Na účely nariadenia TTBER nemožno veľmi závažné obmedzenia oddeliť od zvyšku dohody. Komisia okrem toho zastáva názor, že v kontexte individuálneho posúdenia je nepravdepodobné, že by veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže spĺňali štyri podmienky uvedené v článku 101 ods. 3 [pozri bod (18)].

96.

Článok 4 nariadenia TTBER rozlišuje medzi dohodami medzi konkurentmi a dohodami medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú.

97.

V článku 4 ods. 1 sa uvádzajú veľmi závažné obmedzenia pre udeľovanie licencií medzi konkurentmi. Podľa článku 4 ods. 1 sa nariadenie TTBER nevzťahuje na dohody, ktorých predmetom je priamo alebo nepriamo, samostatne alebo spolu s inými faktormi pod kontrolou strán:

98.

V prípade mnohých veľmi závažných obmedzení nariadenie TTBER rozlišuje medzi recipročnými a nerecipročnými dohodami. Zoznam veľmi závažných obmedzení je prísnejší pre recipročné dohody ako pre nerecipročné dohody medzi konkurentmi. Recipročné dohody sú dohody o poskytnutí krížovej licencie, v ktorých licencované technológie sú konkurenčné technológie alebo sa môžu použiť na výrobu konkurenčných produktov. Nerecipročná dohoda je dohoda, kde len jedna zo strán licencuje svoje technologické práva druhej strane, alebo v prípade krížovej licencie licencované technologické práva nie sú konkurenčné technológie a licencované práva nemožno použiť na výrobu konkurenčných produktov. Na základe nariadenia TTBER nato, aby dohoda bola recipročná, nestačí samotná skutočnosť, že obsahuje záväzok spätného udelenia licencie, ani že nadobúdateľ licencie spätne udelí licenciu na svoje vlastné zlepšenia licencovanej technológie. Keď sa nerecipročná dohoda stane následne recipročnou v dôsledku udelenia druhej licencie medzi tými istými stranami, môžu byť tieto strany povinné revidovať prvú licenciu s cieľom zabrániť, aby dohoda obsahovala veľmi závažné obmedzenie. Pri hodnotení jednotlivých prípadov bude Komisia prihliadať na čas, ktorý uplynul medzi udelením prvej a druhej licencie.

99.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže zahrnuté v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sa týka dohôd medzi konkurentmi, ktorých predmetom je určenie cien produktov predávaných tretím stranám vrátane produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu. Určenie cien medzi konkurentmi predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže už na základe svojho cieľa. Určenie cien môže mať formu priamej dohody o presnej cene, ktorá sa má účtovať, alebo o cenníku, ktorý obsahuje určité maximálne prípustné zľavy. Nie je podstatné, či sa dohoda týka pevných, minimálnych, maximálnych alebo odporúčaných cien. Určenie cien možno vykonať aj nepriamo, uplatnením opatrení, ktoré majú zabrániť odchýleniu sa od dohodnutej cenovej úrovne, napríklad stanovením, že sadzba licenčného poplatku sa zvýši, ak sa ceny produktu znížia pod určitú úroveň. Záväzok nadobúdateľa licencie zaplatiť určitý minimálny licenčný poplatok však sám osebe nepredstavuje určenie cien.

100.

Keď sa licenčné poplatky počítajú na základe jednotlivých predajov produktov, výška licenčného poplatku má priamy vplyv na hraničné náklady produktu, a tým má priamy vplyv na ceny produktov (56). Konkurenti môžu preto využívať udelenie krížovej licencie s recipročnými platbami licenčných poplatkov ako prostriedok na koordinovanie, prípadne zvyšovanie cien na dolných trhoch s produktmi (57). Komisia však bude krížové licencie s recipročnými platbami licenčných poplatkov považovať za určenie cien len v tých prípadoch, keď účelom dohody očividne nie je podpora hospodárskej súťaže, a preto dohoda nepredstavuje licenčnú dohodu uzatvorenú v dobrej viere. Dohoda, ktorá nevytvára žiadnu hodnotu a preto nemá žiadne reálne obchodné opodstatnenie, predstavuje fiktívny dohovor, ktorý sa rovná kartelu.

101.

Veľmi závažné obmedzenie zahrnuté v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sa vzťahuje aj na dohody, pri ktorých sa licenčné poplatky počítajú na základe všetkých predajov produktov bez ohľadu na to, či sa používa alebo nepoužíva licencovaná technológia. Takéto dohody patria aj do rámca pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. d), podľa ktorého možnosť nadobúdateľa licencie používať svoje vlastné technologické práva nesmie byť obmedzená [pozri bod (116) týchto usmernení]. Takéto dohody vo všeobecnosti obmedzujú hospodársku súťaž, keďže dohoda zvyšuje náklady na používanie vlastných konkurenčných technologických práv nadobúdateľa licencie a obmedzuje hospodársku súťaž, ktorá existovala v období, keď ešte dohoda nebola uzavretá (58). To platí v prípade recipročných aj nerecipročných dojednaní.

102.

Výnimočne však dohoda, pri ktorej sa licenčné poplatky počítajú na základe všetkých predajov produktu, môže v jednotlivých prípadoch spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, keď na základe objektívnych faktorov možno vyvodiť záver, že obmedzenie je nevyhnutné nato, aby udelenie licencie malo pozitívny vplyv na hospodársku súťaž. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď by pri absencii obmedzenia bolo nemožné alebo neprimerane ťažké vypočítať a sledovať licenčné poplatky, ktoré má nadobúdateľ licencie platiť, a to napríklad z dôvodu, že technológia poskytovateľa licencie nezanecháva žiadnu viditeľnú stopu na konečnom produkte a nie sú k dispozícii použiteľné alternatívne metódy monitorovania.

103.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sa týka uloženia recipročných obmedzení produkcie stranám. Obmedzenie produkcie predstavuje obmedzenie objemu výroby a predaja zmluvnej strany. Článok 4 ods. 1 písm. b) sa nevzťahuje na obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie v nerecipročnej dohode, ani na obmedzenia produkcie uložené jednému z nadobúdateľov licencie v recipročnej dohode, a to za podmienky, že toto obmedzenie produkcie sa týka len produktov vyrábaných pomocou licencovanej technológie. Článok 4 ods. 1 písm. b) teda za veľmi závažné obmedzenia označuje recipročné obmedzenia produkcie uložené zmluvným stranám a obmedzenia produkcie uložené poskytovateľovi licencie v súvislosti s jeho vlastnou technológiou. Keď sa konkurenti dohodnú na uložení recipročných obmedzení produkcie, predmetom a pravdepodobným účinkom tejto dohody je zníženie produkcie na trhu. To isté platí pre dohody, ktoré znižujú motiváciu zmluvných strán rozširovať produkciu, a to napríklad uplatňovaním recipročných platieb licenčných poplatkov za jednotku, ktoré sa zvyšujú úmerne so zvyšovaním produkcie, alebo uložením záväzku každej strane platiť za prekročenie určitej úrovne produkcie.

104.

Priaznivejší prístup k nerecipročným kvantitatívnym obmedzeniam sa zakladá na úvahe, že jednosmerné obmedzenie nemusí nevyhnutne viesť k nižšej produkcii na trhu, a že navyše v prípade, keď je obmedzenie nerecipročné, existuje takisto nižšie riziko, že dohoda nepredstavuje licenčnú dohodu uzatvorenú v dobrej viere. Ak je nadobúdateľ licencie ochotný akceptovať jednosmerné obmedzenie, je pravdepodobné, že dohoda vedie k skutočnej integrácii doplňujúcich sa technológií alebo k integrácii vyspelejšej technológie poskytovateľa licencie s výrobnými prostriedkami nadobúdateľa licencie, ktorej cieľom je zvýšiť efektívnosť. Podobne v recipročnej dohode obmedzenie produkcie uložené iba jednému nadobúdateľovi licencie je pravdepodobne odrazom vyššej hodnoty technológie licencovanej jednou zo strán a môže slúžiť na podporu licencovania, ktoré má priaznivý vplyv na hospodársku súťaž.

105.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER sa týka rozdelenia trhov a zákazníkov. Cieľom dohôd, pri ktorých si konkurenti rozdelia trhy a zákazníkov, je obmedzenie hospodárskej súťaže. Za veľmi závažné obmedzenie sa považuje dohoda, v ktorej sa konkurenti recipročne dohodnú nevyrábať na určitých územiach alebo nepredávať aktívne a/alebo pasívne na určitých územiach alebo určitým zákazníkom vyhradeným pre druhú stranu. Preto sa napríklad recipročné udelenie výhradnej licencie medzi konkurentmi považuje za rozdelenie trhu.

106.

Článok 4 ods. 1 písm. c) je uplatniteľný bez ohľadu na to, či nadobúdateľovi licencie je ponechaná voľnosť používať svoje vlastné technologické práva. Keď si nadobúdateľ licencie zaobstará zariadenie na používanie technológie poskytovateľa licencie na výrobu daného produktu, môže byť preňho nákladné udržiavať samostatnú výrobnú linku využívajúcu inú technológiu kvôli dodávkam pre zákazníkov, na ktorých sa vzťahujú obmedzenia. Okrem toho vzhľadom na protisúťažný potenciál tohto obmedzenia môže nadobúdateľovi licencie chýbať motivácia vyrábať na základe svojej vlastnej technológie. Navyše je veľmi nepravdepodobné, že takéto obmedzenia sú nevyhnutné nato, aby došlo k udeleniu licencie s priaznivým vplyvom na hospodársku súťaž.

107.

Podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bod i) nie je veľmi závažným obmedzením, ak poskytovateľ licencie poskytne v nerecipročnej dohode nadobúdateľovi licencie výhradnú licenciu na výrobu na základe licencovanej technológie na konkrétnom území, čím sa zaviaže, že sám nebude zmluvné produkty na uvedenom území vyrábať ani ich z uvedeného územia dodávať. Na takéto výhradné licencie sa skupinová výnimka vzťahuje bez ohľadu na rozsah daného územia. Ak má licencia celosvetovú platnosť, z jej výhradnej povahy potom vyplýva, že poskytovateľ licencie na príslušný trh nevstúpi a ani na ňom nezostane pôsobiť. Skupinová výnimka sa uplatňuje aj vtedy, keď v rámci nerecipročnej dohody nie je nadobúdateľovi licencie dovolené vyrábať na území vyhradenom pre poskytovateľa licencie. Účelom takýchto dohôd môže byť poskytnúť poskytovateľovi licencie a/alebo nadobúdateľovi licencie stimul na investovanie do licencovanej technológie a na jej rozvíjanie. Predmetom dohody preto nie je nevyhnutne rozdelenie trhov.

108.

Z toho istého dôvodu sa podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bod i) skupinová výnimka vzťahuje aj na nerecipročné dohody, na základe ktorých sa strany zaviažu nepredávať aktívne ani pasívne na vyhradených územiach alebo vyhradenej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre druhú stranu. Na účely uplatňovania nariadenia TTBER vykladá Komisia pojmy „aktívny“ a „pasívny“ predaj v súlade s usmerneniami o vertikálnych obmedzeniach (59). Na obmedzenia nadobúdateľa alebo poskytovateľa licencie pasívne a/alebo aktívne predávať na území druhej zmluvnej strany alebo skupine zákazníkov druhej zmluvnej strany sa skupinová výnimka vzťahuje iba v prípade, ak uvedené územie alebo uvedená skupina zákazníkov boli vyhradené výhradne pre túto druhú stranu. Za určitých špecifických okolností však dohody obsahujúce takéto obmedzenia predaja môžu v jednotlivých prípadoch spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 aj vtedy, keď sa táto výhradná povaha licencie zdieľa na základe ad hoc, napríklad ak je potrebné zmierniť krátkodobé výpadky vo výrobe poskytovateľa licencie alebo nadobúdateľa licencie, ktorému uvedené územie alebo uvedená skupina zákazníkov boli výhradne pridelené. V takýchto prípadoch je poskytovateľ licencie alebo nadobúdateľ licencie pravdepodobne ešte stále dostatočne chránený pred aktívnym a/alebo pasívnym predajom, aby bol motivovaný udeľovať licencie na svoju technológiu alebo investovať do činností vykonávaných za pomoci licencovanej technológie. Takéto obmedzenia by v prípade, že by mali za následok obmedzovanie hospodárskej súťaže, podporovali šírenie technológií a ich integráciu do výrobných aktív nadobúdateľa licencie, čo by malo priaznivý vplyv na hospodársku súťaž.

109.

Analogicky skutočnosť, keď poskytovateľ licencie určí nadobúdateľa licencie ako jediného nadobúdateľa svojej licencie na konkrétnom území, čo znamená, že licencia na výrobu na základe technológie poskytovateľa licencie na príslušnom území nebude udelená tretím stranám, takisto nepredstavuje veľmi závažné obmedzenie. V prípade takýchto jedinečných licencií sa skupinová výnimka uplatňuje bez ohľadu na to, či je dohoda recipročná, alebo nie, keďže táto dohoda nemá vplyv na možnosť strán plne využívať vlastné technologické práva na príslušných územiach.

110.

Článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) zo zoznamu veľmi závažných obmedzení vylučuje obmedzenia uložené v nerecipročnej dohode na aktívny predaj zo strany nadobúdateľa licencie na území alebo skupine zákazníkov, ktoré poskytovateľ licencie vyhradil inému nadobúdateľovi licencie. Na uvedené obmedzenia sa tak vzťahuje skupinová výnimka, a to až do výšky hraničného trhového podielu. Predpokladá sa však, že chránený nadobúdateľ licencie nebol konkurentom poskytovateľa licencie v čase, keď bola dohoda uzatvorená. Nie je opodstatnené zaradiť takéto obmedzenia v takejto situácii medzi veľmi závažné obmedzenia. Keď sa totiž poskytovateľovi licencie umožní, aby poskytol nadobúdateľovi licencie, ktorý ešte na trhu nepôsobil, ochranu pred aktívnym predajom nadobúdateľov licencie, ktorí sú konkurentmi poskytovateľa licencie a ktorí už na tento účel na trhu pôsobia, takéto obmedzenie môže nadobúdateľa licencie motivovať k efektívnejšiemu využívaniu licencovanej technológie. Ak sa na druhej strane nadobúdatelia licencie medzi sebou dohodnú, že nebudú predávať aktívne ani pasívne na určitých územiach alebo určitým skupinám zákazníkov, táto dohoda by predstavovala kartel medzi nadobúdateľmi licencie. Vzhľadom na to, že dohoda neobsahuje žiadny transfer technológie, nepatrila by do rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER.

111.

Článok 4 ods. 1 písm. c) bod iii) obsahuje ďalšiu výnimku z veľmi závažných obmedzení podľa článku 4 ods. 1 písm. c), a to obmedzenia výroby len pre vlastnú potrebu, to znamená požiadavku, na základe ktorej môže nadobúdateľ licencie vyrábať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu len pre svoju vlastnú potrebu. Keď je zmluvným produktom komponent, môže byť nadobúdateľovi licencie uložená povinnosť vyrábať tento komponent len na účel začlenenia do svojich vlastných produktov a nepredávať tieto komponenty iným výrobcom. Nadobúdateľ licencie však musí mať možnosť predávať príslušné komponenty ako náhradné súčiastky pre svoje vlastné produkty a musí preto mať možnosť zásobovať tretie strany, ktoré poskytujú popredajné služby pre tieto produkty. Obmedzenia týkajúce sa používania len pre vlastnú potrebu môžu byť potrebné na podnietenie šírenia technológie najmä medzi konkurujúcimi si podnikmi a vzťahuje sa na ne skupinová výnimka. Takýmito obmedzeniami sa zaoberá aj oddiel 4.2.5.

112.

Napokon, článok 4 ods. 1 písm. c) bod iv) zo zoznamu veľmi závažných obmedzení vylučuje povinnosť nadobúdateľa licencie v nerecipročnej dohode vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka s cieľom vytvoriť pre tohto zákazníka alternatívny zdroj dodávok. Pre uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. c) bodu iv) je preto podmienkou, aby licencia bola obmedzená na vytvorenie alternatívneho zdroja dodávok pre tohto konkrétneho zákazníka. Nie je však podmienkou, aby sa udelila len jedna takáto licencia. Článok 4 ods. 1 písm. c) bod iv) sa vzťahuje aj na situácie, keď licencia na zásobovanie toho istého určeného zákazníka bola udelená viacerým podnikom, a nielen jednému. Článok 4 ods. 1 písm. c) bod iv) sa uplatňuje bez ohľadu na obdobie platnosti licenčnej zmluvy. Táto výnimka sa vzťahuje napríklad na jednorazovú licenciu na splnenie požiadaviek projektu konkrétneho zákazníka. Potenciál takýchto dohôd viesť k rozdeleniu trhov je obmedzený, keď sa licencia udelí len na účel zásobovania konkrétneho zákazníka. Za takýchto okolností predovšetkým nemožno predpokladať, že dohoda bude viesť nadobúdateľa licencie k tomu, aby prestal využívať svoju vlastnú technológiu.

113.

Obmedzenia v dohodách medzi konkurentmi, ktoré obmedzujú licenciu na jeden alebo viac trhov s produktmi alebo na jednu alebo viac technických oblastí použitia (60), nie sú veľmi závažné obmedzenia. Na takéto obmedzenia sa skupinová výnimka vzťahuje do výšky hraničného trhového podielu 20 % bez ohľadu na to, či je dohoda recipročná, alebo nie. Takéto obmedzenia sa nepovažujú za obmedzenia, ktorých cieľom je rozdelenie trhov alebo zákazníkov. Pre uplatňovanie skupinovej výnimky je však podmienkou, aby sa obmedzenia oblasti použitia vzťahovali len na licencované technológie. Napríklad, ak je možnosť nadobúdateľov licencie používať v technických oblastiach, v ktorých môžu používať svoje vlastné technologické práva, obmedzená, dohoda potom znamená rozdelenie trhu.

114.

Skupinová výnimka sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je obmedzenie oblasti použitia symetrické, alebo asymetrické. Asymetrické obmedzenie oblasti použitia v recipročnej licenčnej dohode znamená, že obe zmluvné strany smú používať príslušné licencované technológie, na ktoré im bola udelená licencia, avšak výlučne v rozdielnych oblastiach použitia. Ak zmluvné strany nie sú obmedzené v používaní svojich vlastných technológií, nepredpokladá sa, že dohoda privedie zmluvné strany k tomu, aby opustili oblasť(-ti) použitia patriacu(-e) do pôsobnosti licencie udelenej druhej strane, alebo aby do tejto (týchto) oblasti(-tí) použitia nevstupovali. Aj keď si nadobúdatelia licencie zaobstarajú zariadenie na používanie licencovanej technológie v licencovanej oblasti použitia, nemusí to mať žiadny vplyv na výrobné prostriedky používané pri produkcii mimo rozsahu pôsobnosti licencie. Je preto dôležité, aby sa obmedzenie týkalo odlišných trhov s produktmi, priemyselných odvetví alebo oblastí použitia, a nie zákazníkov pridelených podľa území alebo skupín, ktorí nakupujú produkty na tom istom trhu s produktmi alebo v tej istej technickej oblasti použitia. V druhom z uvedených prípadov sa riziko rozdelenia trhu považuje za podstatne vyššie [pozri bod (106)]. Obmedzenia oblasti použitia môžu byť navyše potrebné na podporu udeľovania licencií, ktoré má priaznivý vplyv na hospodársku súťaž [pozri bod (212)].

115.

Veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na obmedzenia možnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán uskutočňovať výskum a vývoj. Obe zmluvné strany musia mať možnosť uskutočňovať nezávislý výskum a vývoj. Toto pravidlo sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa obmedzenie vzťahuje na oblasť patriacu do pôsobnosti licencie, alebo na iné oblasti. Samotná skutočnosť, že zmluvné strany sa zaviažu vzájomne si poskytovať budúce zlepšenia svojich technológií, nepredstavuje obmedzenie nezávislého výskumu a vývoja. Vplyv takýchto dohôd na hospodársku súťaž sa musí hodnotiť z hľadiska okolností jednotlivého prípadu. Článok 4 ods. 1 písm. d) sa nevzťahuje ani na obmedzenia, ktoré nedovoľujú zmluvnej strane uskutočňovať výskum a vývoj s tretími stranami, ak je takéto obmedzenie potrebné na ochranu know-how poskytovateľa licencie pred prezradením. Aby sa na obmedzenia potrebné na ochranu know-how poskytovateľa licencie pred prezradením vzťahovala výnimka, musia byť potrebné a úmerné na zabezpečenie takejto ochrany. Ak napríklad dohoda stanovuje konkrétnych zamestnancov nadobúdateľa licencie, ktorí majú byť vyškolení a majú zodpovedať za používanie licencovaného know-how, môže byť postačujúce uložiť nadobúdateľovi licencie záväzok nepovoliť týmto zamestnancom účasť na výskume a vývoji s tretími stranami. Rovnako môžu byť primerané ďalšie ochranné opatrenia.

116.

Podľa článku 4 ods. 1 písm. d) nesmie byť nadobúdateľ licencie obmedzený ani v používaní svojich vlastných konkurenčných technologických práv za predpokladu, že pri tomto používaní nevyužíva technologické práva, na ktoré mu poskytovateľ licencie udelil licenciu. V súvislosti s vlastnými technologickými právami nadobúdateľa licencie sa na neho nesmú vzťahovať obmedzenia, pokiaľ ide o to, kde vyrába alebo predáva, technické oblasti použitia alebo trhy s produktmi, v rámci ktorých vyrába, aké množstvo vyrába alebo predáva a cenu, za akú predáva. Nesmie byť ani povinný platiť licenčné poplatky za produkty vyrábané na základe svojich vlastných technologických práv [pozri bod (101)]. Nadobúdateľ licencie nesmie byť obmedzený ani v udeľovaní licencií na svoje vlastné technologické práva tretím stranám. Ak sa nadobúdateľovi licencie uložia obmedzenia vzťahujúce sa na používanie jeho vlastných technologických práv alebo jeho práv na uskutočňovanie výskumu a vývoja, znižuje sa tým konkurencieschopnosť technológie nadobúdateľa licencie. Dôsledkom toho je obmedzenie hospodárskej súťaže na existujúcich trhoch s produktmi a technológiami a zníženie motivácie nadobúdateľa licencie investovať do vývoja a zlepšovania svojej technológie. Článok 4 ods. 1 písm. d) sa nevzťahuje na obmedzenia možnosti nadobúdateľa licencie využívať technológiu tretej strany, ktorá konkuruje licencovanej technológii. Hoci takéto záväzky nesúťažiť môžu mať účinky vedúce k uzavretiu trhu s technológiou tretej strany (pozri oddiel 4.2.7), nespôsobujú zvyčajne zníženie motivácie nadobúdateľa licencie investovať do vývoja a zlepšovania svojich vlastných technológií.

117.

V článku 4 ods. 2 nariadenia TTBER sú uvedené veľmi závažné obmedzenia pre udeľovanie licencií medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Podľa tohto ustanovenia sa nariadenie TTBER nevzťahuje na dohody, ktorých predmetom je priamo alebo nepriamo, samostatne alebo spolu s inými faktormi pod kontrolou strán:

118.

Veľmi vážne obmedzenie hospodárskej súťaže stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) sa týka určenia cien účtovaných pri predaji produktov tretím stranám. Presnejšie povedané, uvedené ustanovenie sa vzťahuje na obmedzenia, ktorých priamym alebo nepriamym cieľom je stanovenie pevnej alebo minimálnej predajnej ceny alebo pevnej alebo minimálnej cenovej úrovne, ktorú má poskytovateľ licencie alebo nadobúdateľ licencie dodržiavať pri predaji produktov tretím stranám. V prípade dohôd, ktoré priamo určujú predajnú cenu, je toto obmedzenie zjavné. Určenie predajných cien však možno dosiahnuť aj nepriamymi prostriedkami. Ako príklady takýchto prostriedkov možno uviesť dohody o stanovení ziskových rozpätí alebo maximálnej úrovne zliav, o prepojení predajných cien určitého produktu s predajnými cenami konkurentov, ďalej hrozby, zastrašovanie, výstrahy, sankcie alebo vypovedanie zmlúv, a to v súvislosti s dodržiavaním určitej úrovne cien. Priame alebo nepriame prostriedky dosiahnutia stanovovania pevných cien môžu byť ešte účinnejšie, ak sa skombinujú s opatreniami na identifikáciu znižovania cien, napríklad zavedením systému sledovania cien alebo uložením povinnosti pre nadobúdateľov licencie nahlasovať cenové odchýlky. Podobne, priame alebo nepriame stanovovanie pevných cien môže byť ešte účinnejšie, ak sa skombinuje s opatreniami, ktoré znižujú motiváciu nadobúdateľa licencie znižovať svoju predajnú cenu: poskytovateľ licencie napríklad uloží nadobúdateľovi licencie povinnosť uplatňovať doložku zákazníka s najlepšími obchodnými podmienkami, to znamená, že ho zaviaže k tomu, aby zákazníkovi poskytoval priaznivejšie podmienky ako sú podmienky poskytnuté akémukoľvek inému zákazníkovi. Rovnaké prostriedky možno použiť na to, aby maximálne alebo odporúčané ceny pôsobili ako pevné alebo minimálne predajné ceny. Poskytnutie zoznamu odporúčaných cien alebo uloženie maximálnej ceny nadobúdateľovi licencie zo strany poskytovateľa licencie sa však samo osebe nepovažuje za skutočnosť, ktorá vedie k stanoveniu pevných alebo minimálnych predajných cien.

119.

Podľa článku 4 ods. 2 písm. b) sú veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže dohody alebo zosúladené postupy, ktorých priamym alebo nepriamym cieľom je obmedzenie pasívneho predaja (61) produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu zo strany nadobúdateľov licencie (62). Obmedzenia pasívneho predaja nadobúdateľa licencie môžu byť výsledkom priamych záväzkov, ako napríklad záväzku nepredávať určitým zákazníkom alebo zákazníkom na určitých územiach, alebo povinnosti odovzdávať objednávky od týchto zákazníkov iným nadobúdateľom licencie. Môžu vyplývať aj z nepriamych opatrení zameraných na motivovanie nadobúdateľa licencie k tomu, aby od takého predaja upustil; príkladom sú finančné stimuly a zavedenie systému sledovania zameraného na overenie skutočného miesta dodávok licenčných produktov. Nepriamym prostriedkom obmedzenia pasívneho predaja môžu byť kvantitatívne obmedzenia. Komisia nebude predpokladať, že kvantitatívne obmedzenia ako také slúžia na tento účel. Iný postoj však zaujme, ak sa kvantitatívne obmedzenia použijú na implementáciu základnej dohody o rozdelení trhu. Medzi skutočnosti, ktoré svedčia o existencii takejto dohody, patrí úprava množstiev v priebehu času s cieľom pokryť len miestny dopyt, spájanie kvantitatívnych obmedzení so záväzkom predávať minimálne množstvá na príslušnom území, ako aj záväzky týkajúce sa minimálnych licenčných poplatkov spojené s predajom na príslušnom území, diferencované sadzby licenčných poplatkov v závislosti od miesta určenia produktov a sledovanie miesta určenia produktov predávaných jednotlivými nadobúdateľmi licencií. Na všeobecné veľmi závažné obmedzenie, ktoré sa týka pasívneho predaja nadobúdateľov licencie, sa vzťahuje mnoho výnimiek, informácie o ktorých sú uvedené v bodoch (120) až (125).

120.

Výnimka 1: Článok 4 ods. 2 písm. b) sa nevzťahuje na obmedzenia predaja (aktívneho aj pasívneho) uložené poskytovateľovi licencie. Na všetky obmedzenia predaja uložené poskytovateľovi licencie sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. To isté sa vzťahuje na všetky obmedzenia aktívneho predaja nadobúdateľa licencie okrem toho, čo je v súvislosti s aktívnym predajom uvedené v bode (125). Skupinová výnimka pre obmedzenia aktívneho predaja sa zakladá na predpoklade, že takéto obmedzenia podporujú investície, necenovú hospodársku súťaž a zlepšenie kvality služieb poskytovaných nadobúdateľmi licencie, keďže riešia problémy s parazitovaním („free rider problems“) a tzv. problém finančnej podpory („hold-up problems“). V prípade obmedzení aktívneho predaja medzi územiami alebo skupinami zákazníkov pridelenými jednotlivým nadobúdateľom licencie nie je potrebné, aby chránenému nadobúdateľovi licencie muselo byť pridelené vyhradené územie alebo vyhradená skupina zákazníkov. Skupinová výnimka sa na obmedzenia aktívneho predaja vzťahuje aj vtedy, ak konkrétne územie alebo konkrétna skupina zákazníkov boli pridelené viac ako jednému nadobúdateľovi licencie. Podpora investícií na zvýšenie efektívnosti bude zabezpečená pravdepodobne v prípade, keď bude mať nadobúdateľ licencie istotu, že bude čeliť hospodárskej súťaži v oblasti aktívneho predaja len zo strany obmedzeného počtu nadobúdateľov licencie v rámci daného územia, a nie aj zo strany nadobúdateľov licencie z iných území.

121.

Výnimka 2: Obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie na vyhradené územie alebo pre vyhradenú skupinu zákazníkov, vyhradené pre poskytovateľa licencie, nepredstavujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod i)] a vzťahuje sa na ne skupinová výnimka. Predpokladá sa, že do (dosiahnutia?) hraničného trhového podielu takéto obmedzenia, ak obmedzujú hospodársku súťaž, zároveň podporujú šírenie technológií a integráciu týchto technológií do výrobných aktív nadobúdateľa licencie, čo je na prospech hospodárskej súťaže. Nato, aby územie alebo skupina zákazníkov boli pre poskytovateľa licencie vyhradené, nemusí poskytovateľ licencie skutočne vyrábať licencovanou technológiou na príslušnom území alebo pre príslušnú skupinu zákazníkov. Poskytovateľ licencie si môže vyhradiť územie alebo skupinu zákazníkov aj na neskoršie využívanie.

122.

Výnimka 3: Na základe článku 4 ods. 2 písm. b) bod ii) sa skupinová výnimka vzťahuje na obmedzenie, na základe ktorého je nadobúdateľ licencie zaviazaný vyrábať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu len pre svoju vlastnú potrebu. Keď je zmluvným produktom komponent, môže byť nadobúdateľovi licencie uložená povinnosť používať tento produkt len na účel začlenenia do svojich vlastných produktov a nepredávať tieto komponenty iným výrobcom. Nadobúdateľ licencie však musí mať možnosť aktívne a pasívne predávať produkty ako náhradné súčiastky pre svoje vlastné produkty a musí mať preto možnosť zásobovať tretie strany, ktoré vykonávajú popredajné služby pre tieto produkty. Obmedzeniami používania len na vlastnú potrebu sa zaoberá aj oddiel 4.2.5.

123.

Výnimka 4: Tak, ako v prípade dohôd medzi konkurentmi [pozri bod (112)], skupinová výnimka sa vzťahuje aj na dohody, na základe ktorých je nadobúdateľ licencie zaviazaný vyrábať zmluvné produkty len pre konkrétneho zákazníka s cieľom poskytnúť tomuto zákazníkovi alternatívny zdroj dodávok, a to bez ohľadu na obdobie platnosti licenčnej zmluvy [pozri článok 4 ods. 2 písm. b) bod iii)]. V prípade dohôd medzi zmluvnými stranami, ktoré si nekonkurujú, je málo pravdepodobné, aby takéto obmedzenia patrili do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy.

124.

Výnimka 5: Na základe článku 4 ods. 2 písm. b) bod iv) sa skupinová výnimka vzťahuje na záväzok nadobúdateľa licencie, pôsobiaceho na veľkoobchodnej úrovni, nepredávať konečným spotrebiteľom, a teda predávať len maloobchodníkom. Na takýto záväzok, ktorý poskytovateľovi licencie umožňuje poveriť nadobúdateľa licencie funkciou veľkoobchodného distribútora, sa článok 101 ods. 1 zvyčajne nevzťahuje (63).

125.

Výnimka 6: A napokon na základe článku 4 ods. 2 písm. b) bod v) sa skupinová výnimka vzťahuje na obmedzenie, ktoré nadobúdateľovi licencie nepovoľuje predávať neautorizovaným distribútorom. Táto výnimka umožňuje poskytovateľovi licencie uložiť nadobúdateľom licencie záväzok stať sa súčasťou selektívneho distribučného systému. V takom prípade však musia mať nadobúdatelia licencie podľa článku 4 ods. 2 písm. c) povolenie predávať aktívne aj pasívne konečným používateľom bez toho, aby bola dotknutá možnosť obmedziť nadobúdateľa licencie na veľkoobchodnú funkciu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. b) bod iv) [pozri bod(124)]. Na území, kde poskytovateľ licencie prevádzkuje selektívny distribučný systém, sa tento systém nemôže kombinovať s pridelením vyhradených území alebo vyhradených skupín zákazníkov, čo by viedlo k obmedzeniu aktívneho alebo pasívneho predaja konečným používateľom, keďže by to znamenalo veľmi závažné obmedzenie podľa článku 4 ods. 2 písm. c), a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť zakázať nadobúdateľovi licencie vykonávať danú činnosť z neautorizovaného miesta podnikania.

126.

Na obmedzenia pasívneho predaja nadobúdateľmi licencie na vyhradené územie alebo vyhradenej skupine zákazníkov, ktoré boli pridelené inému nadobúdateľovi licencie, ktoré sa obvykle považuje za veľmi závažné obmedzenie, sa určité časové obdobie článok 101 ods. 1 zmluvy nemusí vzťahovať v prípade, ak sú uvedené obmedzenia objektívne nevyhnutné nato, aby chránený nadobúdateľ licencie mohol preniknúť na nový trh. To môže byť prípad, keď nadobúdatelia licencie musia uskutočniť značné investície do výrobných kapacít a propagačných činností, lebo chcú začať podnikať na novom trhu a toto podnikanie ďalej rozvíjať. Riziká, ktorým musí čeliť nový nadobúdateľ licencie, môžu byť preto značné, a to predovšetkým z toho dôvodu, že počiatočné náklady a investície do aktív potrebných pre výrobu na základe určitej technológie sú často nenávratné, to znamená, že ak sa nadobúdateľ licencie prestane venovať uvedenej konkrétnej oblasti pôsobnosti, nemôže potom uvedené zariadenia, do ktorých investoval, použiť na iné činnosti ani predať inak ako s výraznými stratami. Napríklad, nadobúdateľ licencie môže ako prvý vyrábať a predávať nový druh produktu alebo ako prvý používať novú technológiu. Za takýchto okolností sa často stáva, že keby nadobúdatelia licencie neboli určité obdobie chránení pred (aktívnym a) pasívnym predajom na ich území alebo ich skupinám zákazníkov zo strany iných nadobúdateľov licencie, licenčnú zmluvu by neuzatvorili. Keď je nevyhnutné, aby nadobúdateľ licencie uskutočnil zásadné investície, aby mohol začať podnikať na novom trhu a toto podnikanie rozvíjať, potom sa na obmedzenia pasívneho predaja zo strany iných nadobúdateľov licencie na takomto území alebo takejto skupine zákazníkov, ktoré sú pre uvedeného nadobúdateľa licencie kvôli návratnosti jeho investícií nevyhnutné, nevzťahuje článok 101 ods. 1. Vo väčšine prípadov by sa obdobie do dvoch rokov odo dňa, keď uvedený nadobúdateľ licencie prvýkrát uviedol zmluvný produkt na trh na danom vyhradenom území alebo ho predal svojej vyhradenej skupine zákazníkov, považovalo za dostatočné pre nadobúdateľa licencie, aby bola zabezpečená návratnosť jeho investície. V konkrétnom prípade však na ochranu nadobúdateľa licencie, aby sa zabezpečila návratnosť investícií, môže byť potrebné dlhšie obdobie.

127.

Podobne sa zákazom pre všetkých nadobúdateľov licencie nepredávať určitým kategóriám konečných užívateľov nemusí obmedzovať hospodárska súťaž, ak je takéto obmedzenie objektívne potrebné z dôvodov bezpečnosti a zdravia v súvislosti s nebezpečným charakterom príslušného produktu.

128.

V článku 5 nariadenia TTBER sa uvádzajú štyri druhy obmedzení, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje a ktorých nepriaznivé a priaznivé účinky na hospodársku súťaž treba preto posudzovať individuálne. Účelom článku 5 je predchádzať udeleniu skupinovej výnimky pre dohody, ktoré môžu znížiť motiváciu podnikov uskutočňovať inovácie. Z článku 5 vyplýva, že zahrnutie akýchkoľvek obmedzení, stanovených v uvedenom článku, do licenčnej zmluvy, nebráni uplatňovaniu skupinovej výnimky na zvyšok dohody, ak je zvyšok oddeliteľný od vylúčených obmedzení. Skupinová výnimka sa nevzťahuje len na príslušné jednotlivé obmedzenie, čo znamená, že je potrebné individuálne posúdenie.

129.

Článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia TTBER sa týka spätného udelenia výhradných licencií (spätne udeliť poskytovateľovi licencie výhradnú licenciu na zlepšenia nadobúdateľa licencie) alebo postúpenia týchto zlepšení licencovanej technológie poskytovateľovi licencie. Je pravdepodobné, že záväzok poskytnúť poskytovateľovi licencie výhradnú licenciu na zlepšenia licencovanej technológie alebo postúpiť mu takéto zlepšenia zníži motiváciu nadobúdateľa licencie inovovať, keďže bráni nadobúdateľovi licencie využívať zlepšenia napríklad udelením licencie tretím stranám. Spätné udelenie výhradných licencií sa definuje ako spätné udelenie licencií, ktoré bráni nadobúdateľovi licencie (v tomto prípade je to inovátor a poskytovateľ licencie na zlepšenie) využívať zlepšenie (buď na vlastnú výrobu alebo na udelenie licencií tretím stranám). Takýto prípad nastáva, keď sa zlepšenie týka toho istého uplatnenia, aké má licencovaná technológia, ako aj vtedy, keď nadobúdateľ licencie zavedie nové uplatnenie licencovanej technológie. Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) sa na tieto záväzky skupinová výnimka nevzťahuje.

130.

Uplatňovanie článku 5 ods. 1 písm. a) nezávisí od toho, či poskytovateľ licencie za nadobudnutie zlepšenia alebo za získanie výhradnej licencie zaplatí, alebo nezaplatí poplatok. Existencia a výška takéhoto poplatku však môže byť dôležitým faktorom v rámci individuálneho posúdenia podľa článku 101. Ak sa spätné licencie udelia za poplatok, je menej pravdepodobné, že by tento záväzok pre nadobúdateľa licencie predstavoval faktor odrádzajúci ho od inovácie. Pri hodnotení spätného udelenia výhradných licencií, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, je dôležitým faktorom aj trhová pozícia poskytovateľa licencie na trhu s technológiami. Čím je pozícia poskytovateľa licencie silnejšia, tým je pravdepodobnejšie, že záväzky spätne udeliť výhradné licencie budú mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Čím je pozícia technológie poskytovateľa licencie silnejšia, tým väčší význam má skutočnosť, že nadobúdateľ licencie sa môže stať dôležitým zdrojom inovácie a budúcej hospodárskej súťaže. Negatívny vplyv záväzkov spätne udeliť výhradné licencie sa môže zvýšiť aj v prípade existencie paralelných sietí licenčných zmlúv obsahujúcich takéto záväzky. Ak dostupné technológie kontroluje obmedzený počet poskytovateľov licencií, ktorí používateľom licencie ukladajú záväzky spätne udeliť výhradné licencie, riziko nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž je vyššie, ako keď existuje rad technológií, z ktorých len na niektoré boli udelené licencie za podmienky spätne udeliť výhradné licencie.

131.

Na záväzky spätne udeliť nevýhradné licencie sa vzťahuje „bezpečný prístav“ uvedený v nariadení TTBER. Tak je to aj v prípade, keď záväzok spätne udeliť licencie nie je recipročný, to znamená uložený je len nadobúdateľovi licencie, a keď je poskytovateľ licencie na základe dohody oprávnený poskytnúť zlepšenia ostatným nadobúdateľom licencie (tzv. feed-on). Nerecipročný záväzok spätne udeliť licencie môže podnecovať šírenie novej technológie tým, že umožní poskytovateľovi licencie slobodne určiť, či a v akej miere postúpi svoje vlastné zlepšenia nadobúdateľom svojej licencie. Šírenie technológie môže podnecovať aj doložka o poskytovaní zlepšení ostatným nadobúdateľom licencie, najmä keď v čase uzatvárania dohody každý nadobúdateľ licencie vie, že bude mať rovnaké postavenie s ostatnými nadobúdateľmi licencie, pokiaľ ide o technológiu, na základe ktorej vyrába.

132.

Záväzky spätne udeliť nevýhradné licencie môžu mať negatívne účinky na inováciu v prípade udelenia krížových licencií medzi konkurujúcimi si podnikmi, ak je záväzok oboch strán spätne udeliť výhradné licencie spojený so záväzkom oboch strán zdieľať zlepšenia svojej vlastnej technológie s druhou stranou. Keď si konkurenti vzájomne poskytujú všetky zlepšenia, môže to každému z nich zabrániť získať konkurenčný náskok pred druhou stranou (pozri aj bod (241) týchto usmernení). Nie je však pravdepodobné, že by strany nemohli získať konkurenčný náskok pred druhou stranou, ak je účelom licencie povoliť stranám vyvíjať svoje vlastné príslušné technológie a ak licencia nevedie strany k používaniu rovnakej technologickej základne pri navrhovaní svojich produktov. Takýto prípad nastane, keď je účelom licencie skôr vytvoriť koncepčnú voľnosť, ako zlepšiť technologickú základňu nadobúdateľa licencie.

133.

Vylúčené obmedzenie stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) sa týka doložky o nenapadnutí práv, t. j. akéhokoľvek priameho alebo nepriameho záväzku strany nenapadnúť platnosť práv duševného vlastníctva poskytovateľa licencie, bez toho, aby bola dotknutá možnosť v prípade výhradnej licencie poskytovateľa licencie vypovedať dohodu o transfere technológií v prípade, že nadobúdateľ licencie napadne platnosť akýchkoľvek licencovaných technologických práv.

134.

Dôvodom vylúčenia doložiek o nenapadnutí práv z rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky je skutočnosť, že nadobúdatelia licencie dokážu zvyčajne najlepšie určiť, či je právo duševného vlastníctva platné alebo neplatné. V záujme nenarušenej hospodárskej súťaže a v súlade s princípmi, ktoré sú základom pre ochranu duševného vlastníctva, by sa neplatné práva duševného vlastníctva mali eliminovať. Neplatné práva duševného vlastníctva inovácie nepodporujú, naopak, potláčajú ich. Článok 101 ods. 1 zmluvy sa na doložky o nenapadnutí uplatní pravdepodobne vtedy, keď je licencovaná technológia hodnotná, a preto vytvára konkurenčnú nevýhodu pre podniky, ktoré ju nemôžu používať alebo ju môžu používať len na základe platby licenčných poplatkov. V takýchto prípadoch je nepravdepodobné, že budú splnené podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Ak sa však licencovaná technológia týka technicky zastaraného postupu, ktorý nadobúdateľ licencie nepoužíva, alebo mu je udelená bezodplatne, nevznikne žiadne obmedzenie hospodárskej súťaže (64). Pokiaľ ide o doložky o nenapadnutí v rámci dohôd o urovnaní sporu, pozri body (242) a (243).

135.

Vo všeobecnosti doložka, ktorá zaväzuje nadobúdateľa licencie nenapadnúť vlastníctvo technologických práv, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1. Bez ohľadu na to, či poskytovateľ licencie je alebo nie je vlastníkom technologických práv, používanie danej technológie zo strany nadobúdateľa licencie a ktorejkoľvek inej strany v každom prípade závisí od získania licencie, a hospodárska súťaž by preto vo všeobecnosti nemala byť ovplyvnená (65).

136.

Na základe článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER sa z „bezpečného prístavu“ skupinovej výnimky vylučuje aj právo, v súvislosti s nevýhradnými licenciami, pre poskytovateľa licencie vypovedať danú dohodu v prípade, že nadobúdateľ licencie napadne platnosť akýchkoľvek práv duševného vlastníctva, ktoré má poskytovateľ licencie v Únii. Toto právo na vypovedanie dohody môže mať rovnaký účinok ako doložka o nenapadnutí práva, a to najmä v prípade, ak by odstúpenie od technológie poskytovateľa licencie viedlo k značným stratám nadobúdateľa licencie (napríklad ak už nadobúdateľ licencie investoval do strojov alebo zariadení, ktoré nemožno použiť na výrobu s inou technológiou) alebo ak je technológia poskytovateľa licencie nevyhnutným vstupom produkcie nadobúdateľa licencie. Napríklad v súvislosti s patentmi zásadnými pre štandard, nadobúdateľ licencie vyrábajúci produkt v súlade so normami bude musieť použiť všetky patenty týkajúce sa danej normy. V takýchto prípadoch napadnutie platnosti príslušných patentov môže viesť k značnej strate v prípade, že sa vypovie dohoda o transfere technológií. V prípade, že technológia poskytovateľa licencie nepredstavuje zásadný štandard, ale má značnú trhovú pozíciu, odrádzajúcim faktorom pri napadnutí platnosti môžu byť aj ťažkosti nadobúdateľa licencie nájsť životaschopnú alternatívnu technológiu na licencovanie. Otázku, či by strata alebo zisk nadobúdateľa licencie boli značné, čo by znamenalo značný odrádzajúci faktor napadnúť platnosť, by bolo potrebné posudzovať v rámci konkrétneho prípadu.

137.

V scenároch opísaných v bode (136) môže byť nadobúdateľ licencie odrádzaný od napadnutia platnosti práva duševného vlastníctva, ak by tým podstúpil riziko vypovedania licenčnej zmluvy a následne by sa vystavil výrazným rizikám, ktoré by značne presahovali rámec jeho povinnosť platiť licenčné poplatky. Je však potrebné poznamenať, že mimo kontextu týchto scenárov doložka o vypovedaní zmluvy nebude často predstavovať značný odrádzajúci faktor napadnúť platnosť, a tým nebude mať rovnaký účinok ako doložka o nenapadnutí práva.

138.

Verejný záujem zvýšiť motiváciu poskytovateľa licencie udeľovať licencie bez toho, aby sa musel ďalej zaoberať nadobúdateľom licencie, ktorý spochybňuje samotný predmet licenčnej zmluvy, treba vyvážiť verejným záujmom vylúčiť všetky prekážky hospodárskej činnosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v prípade, keď bolo právo duševného vlastníctva udelené omylom (66). V rámci vyváženia týchto záujmov by sa malo vziať do úvahy, či nadobúdateľ licencie plní v čase napadnutia práva všetky svoje záväzky podľa tejto dohody, najmä povinnosť zaplatiť dohodnuté licenčné poplatky.

139.

V prípade výhradných licencií je menej pravdepodobné, že doložky o vypovedaní dohody budú mať nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž. Keď sa licencia udelí, poskytovateľ licencie sa môže ocitnúť v situácii určitej závislosti, keďže nadobúdateľ licencie bude jediným zdrojom jeho príjmov, pokiaľ ide o licencované technologické práva v prípade, že licenčné poplatky závisia od produkcie na základe licencovaných technologických práv, čo môže byť často efektívnym spôsobom štruktúry licenčných poplatkov. V takomto scenári by motivačné faktory pre inovácie a pre udeľovanie licencií mohli byť oslabené napríklad vtedy, ak by bol poskytovateľ licencie viazaný dohodou s výhradným nadobúdateľom licencie, ktorý už nevyvíja značné úsilie s cieľom rozvíjať, vyrábať a predávať produkt vyrábaný (ktorý sa má vyrábať) na základe licencovaných technologických práv (67). Z tohto dôvodu sa na základe nariadenia TTBER vzťahuje skupinová výnimka na doložky o vypovedaní výhradných licenčných zmlúv, pokiaľ sú splnené ďalšie podmienky „bezpečného prístavu“, ako napríklad dodržanie hraničného trhového podielu. Mimo „bezpečného prístavu“ je potrebné uskutočniť posúdenie konkrétneho prípadu s cieľom zohľadniť rôzne záujmy opísané v bode (138).

140.

Komisia navyše ku doložkám o nenapadnutí práv a o vypovedaní dohôd, ktoré sa týkajú know-how, zaujíma priaznivejšie stanovisko vtedy, ak je pravdepodobné, že v prípade prezradenia by bolo nemožné alebo veľmi ťažké získať licencované know-how naspäť. V takýchto prípadoch záväzok nadobúdateľa licencie nenapadnúť licencované know-how podnecuje šírenie novej technológie najmä tým, že umožňuje slabším poskytovateľom licencie udeliť licencie silnejším nadobúdateľom licencie bez obáv z toho, že ich práva budú napadnuté potom, keď si nadobúdateľ licencie dané know-how osvojí. Doložky o nenapadnutí práv a o vypovedaní dohody, ktoré sa týkajú výlučne know-how, preto nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia TTBER.

141.

V prípade dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, článok 5 ods. 2 z rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky vylučuje každý priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý obmedzuje schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoje vlastné technologické práva alebo obmedzuje schopnosť ktorejkoľvek zo strán dohody uskutočňovať výskum a vývoj, s výnimkou prípadu, ak toto druhé obmedzenie je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo prezradeniu licencovaného know-how tretím stranám. Obsah tejto podmienky je rovnaký ako obsah podmienky pre dohody medzi konkurentmi uvedenej na zozname veľmi závažných obmedzení v článku 4 ods. 1 písm. d), ktorou sa zaoberajú body (115) a (116) týchto usmernení. V prípade dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, však nemožno zastávať názor, že takéto obmedzenia majú vo všeobecnosti negatívne účinky na hospodársku súťaž, alebo že podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy nie sú vo všeobecnosti splnené (68). Z tohto dôvodu sa vyžaduje individuálne posúdenie.

142.

V prípade dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, nadobúdateľ licencie zvyčajne nevlastní konkurenčnú technológiu. Môžu však existovať prípady, keď sa zmluvné strany na účely skupinovej výnimky považujú za navzájom si nekonkurujúce, a to aj napriek skutočnosti, že nadobúdateľ licencie vlastní konkurenčnú technológiu. Takýto prípad nastane, keď nadobúdateľ licencie vlastní technológiu, ale neudelí na ňu licenciu, a poskytovateľ licencie nie je skutočným ani potenciálnym dodávateľom na trhu s produktmi. Na účely skupinovej výnimky, za takýchto okolností, zmluvné strany nie sú konkurentmi na trhu s technológiami ani na dolnom trhu s produktmi (69). V takýchto prípadoch je dôležité zabezpečiť, aby nebola obmedzená možnosť nadobúdateľa licencie používať svoju vlastnú technológiu a ďalej ju rozvíjať. Táto technológia totiž predstavuje na trhu konkurenčný tlak, ktorý by sa mal zachovať. V takejto situácii sa obmedzenia používať svoje vlastné technologické práva uložené nadobúdateľovi licencie alebo obmedzenia výskumu a vývoja zvyčajne považujú za obmedzenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž a nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Napríklad záväzok nadobúdateľa licencie platiť licenčné poplatky nielen na základe produktov, ktoré vyrába licencovanou technológiou, ale aj na základe produktov, ktoré vyrába iba svojou vlastnou technológiou, bude vo všeobecnosti obmedzovať schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoju vlastnú technológiu, a preto sa z pôsobnosti skupinovej výnimky vylučuje.

143.

V prípadoch, keď nadobúdateľ licencie nevlastní konkurenčnú technológiu alebo ešte nevyvíja takúto technológiu, môže obmedzenie schopnosti strán vykonávať nezávislý výskum a vývoj obmedzovať hospodársku súťaž, ak je k dispozícii len malý počet technológií. V takomto prípade môžu zmluvné strany predstavovať dôležitý (potenciálny) zdroj inovácie na trhu. Platí to najmä v prípade, keď zmluvné strany disponujú potrebnými aktívami a schopnosťami na vykonávanie ďalšieho výskumu a vývoja. V uvedenom prípade nie je pravdepodobné, že budú splnené podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. V iných prípadoch, keď sú dostupné viaceré technológie a keď zmluvné strany nedisponujú osobitnými aktívami ani schopnosťami, je pravdepodobné, že obmedzenie výskumu a vývoja v dôsledku absencie značne obmedzujúceho účinku nebude patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1, alebo že bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Toto obmedzenie môže podnecovať šírenie novej technológie tým, že poskytovateľovi licencie zaručí, že licencia nevytvorí nového konkurenta, a že nadobúdateľa licencie povedie k tomu, aby sa sústredil na využívanie a vývoj licencovanej technológie. Okrem toho sa článok 101 ods. 1 uplatňuje len vtedy, ak dohoda znižuje motiváciu nadobúdateľa licencie zlepšovať a využívať svoju vlastnú technológiu. K takej situácii pravdepodobne nedôjde napríklad vtedy, keď je poskytovateľ licencie oprávnený vypovedať licenčnú zmluvu v prípade, že nadobúdateľ licencie začne vyrábať na základe svojej vlastnej konkurenčnej technológie. Takéto právo neznižuje motiváciu nadobúdateľa licencie inovovať, keďže dohodu možno vypovedať len vtedy, keď sa vyvinula komerčne realizovateľná technológia a produkty vyrábané na jej základe sú pripravené na zavedenie na trh.

144.

Podľa článku 6 nariadenia TTBER Komisia a orgány pre hospodársku súťaž členských štátov môžu odňať výhodu využívania skupinovej výnimky v súvislosti s jednotlivými dohodami, ktoré môžu narúšať hospodársku súťaž (zohľadniť sa musia skutočné aj potenciálne účinky narušenia hospodárskej súťaže) a ktoré nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Právomoc orgánov hospodárskej súťaže členských štátov odňať výhodu využívania skupinovej výnimky je obmedzená na prípady, pri ktorých relevantný geografický trh nie je rozsiahlejší ako územie príslušného členského štátu.

145.

Štyri podmienky článku 101 ods. 3 sú kumulatívne a všetky musia byť splnené, aby bola výnimka uplatniteľná (70). Skupinová výnimka môže byť preto odňatá, ak konkrétna dohoda nespĺňa jednu alebo viac z uvedených štyroch podmienok.

146.

Ak sa uplatní postup odňatia výnimky, orgán, ktorý výnimku odníma, nesie dôkazné bremeno, že dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 a že dohoda nespĺňa všetky štyri podmienky článku 101 ods. 3. Keďže odňatie výnimky znamená, že príslušná dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 a nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3, k odňatiu musí byť nevyhnutne pripojené záporné rozhodnutie založené na článkoch 5, 7 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1/2003.

147.

Podľa článku 6 nariadenia TTBER môže byť odňatie opodstatnené najmä za týchto okolností:

148.

Cieľom článkov 4 a 5 nariadenia TTBER, v ktorých sa uvádza zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže a vylúčených obmedzení, je zabezpečiť, aby dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, neznižovali motiváciu inovovať, nebrzdili šírenie technológií a neobmedzovali neprimerane hospodársku súťaž medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie alebo medzi nadobúdateľmi licencie navzájom. Zoznam veľmi závažných obmedzení a zoznam vylúčených obmedzení však nezohľadňujú všetky možné účinky licenčných zmlúv. Skupinová výnimka nezohľadňuje najmä žiadny kumulatívny účinok podobných obmedzení zakotvených v sieťach licenčných zmlúv. Licenčné zmluvy môžu viesť k uzavretiu trhu pre tretie strany, a to tak na úrovni poskytovateľa licencie, ako aj na úrovni nadobúdateľa licencie. Uzavretie trhu pre iných poskytovateľov licencií môže mať pôvod v kumulatívnom účinku sietí licenčných zmlúv zakazujúcich nadobúdateľom licencie využívať konkurenčné technológie, čo vedie k vylúčeniu iných (potenciálnych) poskytovateľov licencií. Uzavretie trhu pre poskytovateľov licencií nastane pravdepodobne v prípadoch, keď väčšine podnikov na trhu, ktoré by mohli (efektívne) získať konkurenčnú licenciu, sa zabraňuje získať ju, a to v dôsledku reštriktívnych dohôd, a keď potenciálni nadobúdatelia licencie narážajú na relatívne veľké prekážky vstupu na trh. Uzavretie trhu pre iných nadobúdateľov licencií môže byť spôsobené kumulatívnym účinkom licenčných zmlúv, ktoré zakazujú poskytovateľom licencií udeliť licenciu iným nadobúdateľom licencie, a tým bránia potenciálnym nadobúdateľom licencie získať prístup k potrebným technológiám. Otázka uzavretia trhu sa podrobnejšie vysvetľuje v oddieloch 4.2.2 a 4.2.7. Okrem toho je pravdepodobné, že Komisia odníme výhodu využívania skupinovej výnimky v prípade, keď v jednotlivých dohodách značný počet poskytovateľov licencie na konkurenčné technológie uloží nadobúdateľom svojich licencií záväzok, aby im poskytli výhodnejšie podmienky, ak si také podmienky dohodnú s inými poskytovateľmi licencie.

149.

Článok 7 nariadenia TTBER umožňuje Komisii, aby formou nariadenia rozhodla o vylúčení paralelných sietí podobných dohôd z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v prípade, keď tieto siete pokrývajú viac ako 50 % relevantného trhu. Takéto opatrenie nie je určené jednotlivým podnikom, ale týka sa všetkých podnikov, ktorých dohody sú vymedzené v nariadení o neuplatnení nariadenia TTBER.

150.

Zatiaľ čo odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia TTBER Komisiou podľa článku 6 znamená prijatie rozhodnutia podľa článkov 7 alebo 9 nariadenia (ES) č. 1/2003, účinkom nariadenia Komisie podľa článku 7 nariadenia TTBER o neuplatnení nariadenia TTBER, je len odobratie výhody vyplývajúcej z nariadenia TTBER a obnovenie plnej uplatniteľnosti článku 101 ods. 1 a ods. 3. zmluvy, pokiaľ ide o obmedzenia a príslušné trhy. Po prijatí nariadenia, ktorým sa nariadenie TTBER vyhlási za neuplatniteľné na príslušnom trhu v súvislosti s dohodami, ktoré obsahujú určité obmedzenia, sa uplatňovanie článku 101 na jednotlivé dohody bude riadiť kritériami stanovenými v príslušnej judikatúre súdov Únie a v oznámeniach a predchádzajúcich rozhodnutiach prijatých Komisiou. Tam, kde to prichádza do úvahy, Komisia prijme rozhodnutie v individuálnom prípade, ktoré môže slúžiť ako usmernenie pre všetky podniky pôsobiace na príslušnom trhu.

151.

Na účel výpočtu 50 % miery pokrytia trhu sa musí zohľadniť každá jednotlivá sieť licenčných dohôd obsahujúcich obmedzenia alebo kombinácie obmedzení, ktoré majú na trhu podobné účinky.

152.

Článok 7 nariadenia TTBER neznamená povinnosť zo strany Komisie konať v prípade, keď je 50 % podiel pokrytia trhu prekročený. Vo všeobecnosti je prijatie nariadenia podľa článku 7 vhodné v tom prípade, keď je pravdepodobné, že prístup na relevantný trh alebo hospodárska súťaž na ňom sú značne obmedzené. Pri hodnotení potreby uplatnenia článku 7 Komisia posúdi, či by vhodnejším opravným prostriedkom nebolo individuálne odňatie výnimky. To môže závisieť predovšetkým od počtu konkurenčných podnikov prispievajúcich ku kumulatívnemu účinku na trh alebo od počtu ovplyvnených geografických trhov v rámci Únie.

153.

V každom nariadení prijatom podľa článku 7 musí byť jasne vymedzený jeho rozsah pôsobnosti. Preto musí Komisia najprv definovať relevantný trh s produktmi a relevantný geografický trh (alebo trhy), a po druhé, určiť druh licenčného obmedzenia, v súvislosti s ktorým sa nariadenie TTBER prestane uplatňovať. Pokiaľ ide o druhý aspekt, Komisia môže upraviť rozsah pôsobnosti nariadenia podľa toho, aký problém s hospodárskou súťažou má v úmysle riešiť. Napríklad, aj keď sa pri stanovovaní 50 % podielu pokrytia trhu zohľadnia všetky paralelné siete dohôd obsahujúcich záväzky nesúťaženia, Komisia môže predsa však obmedziť rozsah pôsobnosti nariadenia iba na záväzky nesúťaženia presahujúce určité obdobie trvania platnosti. Dohody s kratším obdobím platnosti alebo menej obmedzujúcou povahou preto tým nemusia byť dotknuté vzhľadom na nižší stupeň účinkov uzavretia trhu, ktoré možno pripísať týmto obmedzeniam. Tam, kde to prichádza do úvahy, môže Komisia poskytnúť usmernenie aj tým, že uvedie úroveň podielu jednotlivého podniku na určitom konkrétnom trhu, ktorú možno považovať za nedostatočnú na to, aby výraznou mierou prispela ku kumulatívnemu účinku. Vo všeobecnosti platí, že ak trhový podiel produktov obsahujúcich technológiu licencovanú jedným poskytovateľom licencie neprekročí 5 %, nepovažuje sa dohoda alebo sieť dohôd vzťahujúcich sa na túto technológiu za faktory, ktoré výrazne prispievajú ku kumulatívnemu účinku uzavretia relevantného trhu (71).

154.

Komisia musí podľa článku 7 ods. 2 stanoviť prechodné obdobie v trvaní aspoň šiestich mesiacov, ktoré by príslušným podnikom malo umožniť upraviť svoje dohody tak, aby sa v nich zohľadňovalo nariadenie o neuplatňovaní nariadenia TTBER.

155.

Nariadenie o neuplatňovaní nariadenia TTBER nebude mať vplyv na skupinovú výnimku udelenú pre príslušné dohody počas obdobia pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia.

156.

Dohody, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky napríklad z dôvodu, že sú prekročené hraničné trhové podiely alebo že sa dohoda týka viacerých ako dvoch strán, sa posudzujú individuálne. Dohody, ktoré buď neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy alebo ktoré spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3, sú platné a vykonateľné. Treba pripomenúť, že na dohody, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky, sa nevzťahuje predpoklad protiprávnosti, ak neobsahujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže. Najmä nemožno predpokladať, že článok 101 ods. 1 sa uplatňuje len z dôvodu prekročenia hraničného trhového podielu. Vždy sa vyžaduje individuálne posúdenie podľa zásad stanovených v týchto usmerneniach.

Uplatnenie „bezpečného prístavu“ v prípade, ak sú k dispozícii dostatočné nezávisle kontrolované technológie

157.

S cieľom zlepšiť predvídateľnosť aj mimo oblasti uplatňovania nariadenia TTBER a obmedziť podrobnú analýzu na prípady, ktoré vzbudzujú skutočné obavy z pravdepodobného narušenia hospodárskej súťaže, zastáva Komisia názor, že porušenie článku 101 zmluvy je mimo oblasti veľmi závažných obmedzení nepravdepodobné, ak okrem technológií kontrolovaných stranami dohody existujú štyri alebo viac nezávisle kontrolované technológie, ktorými možno nahradiť licencovanú technológiu pri porovnateľných nákladoch pre používateľa. Pri hodnotení toho, či sú technológie dostatočne nahraditeľné, sa musí zohľadniť relatívna komerčná sila dotyčných technológií. Konkurenčný tlak spôsobený technológiou je obmedzený, ak nepredstavuje komerčne realizovateľnú alternatívu licencovanej technológie. Ak napríklad v dôsledku účinkov siete na trh spotrebitelia výrazne uprednostňujú produkty obsahujúce licencovanú technológiu, iné technológie, ktoré už sú na trhu alebo by mohli byť uvedené na trh v primeranej lehote, nemusia predstavovať reálnu alternatívu, a preto môžu vyvíjať len obmedzený konkurenčný tlak.

158.

Skutočnosť, že na dohodu sa nevzťahuje „bezpečný prístav“ opísaný v bode(157), neznamená, že uvedená dohoda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak však aj do jeho pôsobností patrí, neznamená to, že podmienky článku 101 ods. 3 nie sú splnené. Pokiaľ ide o „bezpečný prístav“ stanovený v nariadení TTBER, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s trhovým podielom, tento dodatočný „bezpečný prístav“ len vytvára predpoklad, že dohoda nie je zakázaná na základe článku 101. Dohody mimo rozsahu pôsobnosti „bezpečného prístavu“ je potrebné individuálne posúdiť na základe zásad zakotvených v týchto usmerneniach.

159.

Pri uplatňovaní článku 101 zmluvy na jednotlivé prípady je potrebné riadne zohľadniť spôsob, akým hospodárska súťaž funguje na predmetnom trhu. V súvislosti s tým sú relevantné najmä tieto faktory:

160.

Dôležitosť jednotlivých faktorov sa môže odlišovať prípad od prípadu a závisí od všetkých ostatných faktorov. Napríklad vysoký trhový podiel zmluvných strán je zvyčajne dobrým ukazovateľom trhovej sily, ale v prípade nepatrných prekážok vstupu na trh nemusí byť smerodajným ukazovateľom trhovej sily. Preto nemožno stanoviť pevné pravidlá, pokiaľ ide o dôležitosť jednotlivých faktorov.

161.

Dohody o transfere technológií môžu mať mnoho podôb a spôsobov vyhotovenia. Je preto dôležité analyzovať povahu dohody z hľadiska konkurenčného vzťahu medzi zmluvnými stranami a obmedzení, ktoré dohoda obsahuje. Pokiaľ ide o druhý z uvedených aspektov, je potrebné ísť až nad rámec výslovných podmienok dohody. Existencia implicitných obmedzení môže vyplývať zo spôsobu, akým zmluvné strany dohodu vykonávajú, a z pohnútok, ktoré sledujú.

162.

Trhová pozícia zmluvných strán vrátane všetkých podnikov, ktoré sú de facto alebo de jure kontrolované zmluvnými stranami, je ukazovateľom stupňa prípadnej trhovej sily, ktorú má poskytovateľ licencie, nadobúdateľ licencie alebo oba tieto subjekty. Čím vyšší je ich trhový podiel, tým väčšia bude pravdepodobne ich trhová sila. To platí najmä v prípadoch, keď trhový podiel odráža nákladové výhody alebo iné konkurenčné výhody v porovnaní s konkurenčnými podnikmi. Takéto konkurenčné výhody môžu byť napríklad výsledkom toho, že spoločnosť vstúpila na daný trh ako prvá, vlastní dôležité patenty alebo má vynikajúcu technológiu. Trhové podiely sú však vždy len jedným faktorom pri posudzovaní trhovej pozície. Napríklad, najmä v prípade trhov s technológiami nemusia byť trhové podiely vždy dobrým ukazovateľom relatívnej pozície príslušnej technológie a číselné údaje o trhovom podiele sa môžu v závislosti od rôznych metód výpočtu značne líšiť.

163.

Trhové podiely a možné konkurenčné výhody a nevýhody sú ďalšie faktory, ktoré sa používajú na hodnotenie trhovej pozície konkurentov. Čím silnejšie sú konkurenčné podniky a čím väčší je ich počet, tým je menšie riziko, že strany budú môcť svoju trhovú silu uplatňovať individuálne. Ak je však počet konkurentov pomerne malý a ich trhová pozícia (veľkosť, náklady, potenciál v oblasti výskumu a vývoja atď.) je dosť podobná, táto trhová štruktúra môže zvyšovať riziko vzniku kolúzie.

164.

Trhová pozícia kupujúcich je ukazovateľom toho, či jeden alebo viacerí z týchto kupujúcich majú kúpnu silu. Prvým ukazovateľom sily kupujúceho je trhový podiel kupujúceho na trhu, na ktorom nakupuje. Tento podiel odráža význam jeho dopytu pre prípadných dodávateľov. Ostatné ukazovatele sa zameriavajú na pozíciu kupujúceho na jeho maloobchodnom trhu vrátane takých charakteristík, ako je rozsah geografického pokrytia jeho predajní a imidž jeho značky medzi konečnými spotrebiteľmi. Za určitých okolností môže kúpna sila brániť poskytovateľovi licencie a/alebo nadobúdateľovi licencie v uplatňovaní trhovej sily na trhu, a tým vyriešiť problém s hospodárskou súťažou, ktorý by inak existoval. To platí najmä vtedy, keď majú silní kupujúci schopnosť a motiváciu, aby v prípade malého, ale trvalého zvyšovania relatívnych cien priniesli na trh nové zdroje dodávok. Ak silní kupujúci len získavajú priaznivé podmienky od dodávateľa alebo jednoducho prenášajú každé zvýšenie ceny na svojich zákazníkov, pozícia kupujúcich nie je taká, aby mohla nadobúdateľovi licencie zabrániť uplatniť svoju trhovú silu na trhu s produktmi, a aby tým mohla vyriešiť problém s hospodárskou súťažou na danom trhu (72).

165.

Prekážky vstupu na trh sa merajú rozsahom, v akom môžu etablované spoločnosti zvyšovať svoje ceny nad konkurencieschopnú úroveň bez toho, aby na trh prilákali nové konkurenčné podniky. Pri neexistencii prekážok vstupu na trh by jednoduchý a rýchly vstup nového podniku na trh mal za následok, že by sa zvyšovanie cien stalo nevýnosným. Keď je možné účinne vstúpiť na trh počas jedného až dvoch rokov a zabrániť uplatňovaniu trhovej sily alebo narušiť ho, tak sa dá spravidla povedať, že prekážky vstupu na trh sú malé.

166.

Prekážky vstupu na trh môžu vyplývať zo širokej škály faktorov, ako sú napríklad úspory z rozsahu a rozšírenia sortimentu, nariadenia vlády, najmä ak stanovujú výhradné práva, štátna pomoc, dovozné clá, práva duševného vlastníctva, vlastníctvo zdrojov v prípadoch, keď je ponuka obmedzená napríklad prírodnými obmedzeniami, nevyhnutné vybavenie, výhoda spoločnosti, ktorá vstúpila na daný trh ako prvá, alebo vernosť značke zo strany spotrebiteľov vybudovaná časom pomocou intenzívnej reklamy. Reštriktívne dohody uzatvorené podnikmi môžu takisto pôsobiť ako prekážka vstupu na trh, pretože sťažujú prístup na trh a uzatvárajú trh pre (potenciálnych) konkurentov. Prekážky vstupu na trh sa môžu vyskytovať vo všetkých etapách procesu výskumu a vývoja, výroby a distribúcie. Otázka, či niektoré z týchto faktorov by mali byť označené za prekážky vstupu na trh, závisí najmä od toho, či si vyžadujú vynaloženie nenávratných nákladov. Nenávratné náklady sú náklady, ktoré sú nevyhnutné na vstup na trh alebo na pôsobenie na trhu, ktoré sa stanú stratovými, keď spoločnosť odíde z trhu. Čím viac nákladov je nenávratných, tým viac musia potenciálni záujemcovia o vstup na trh zvažovať riziko spojené so vstupom na trh, a tým presvedčivejšie môžu etablované spoločnosti tvrdiť, že sa novej konkurencii vyrovnajú, pretože vzhľadom na nenávratné náklady by pre ne bolo veľmi nákladné opustiť trh. Každý vstup na trh si vo všeobecnosti vyžaduje vynaloženie nenávratných nákladov, niekedy nízkych, inokedy vysokých. Skutočná hospodárska súťaž je preto vo všeobecnosti účinnejšia a pri posudzovaní prípadu zaváži viac, ako potenciálna hospodárska súťaž.

167.

Na vyspelom trhu, teda trhu, ktorý už určitý čas existuje, na ktorom je technológia dobre známa a rozšírená a veľmi sa nemení a na ktorom je dopyt relatívne stabilný alebo klesajúci, je pravdepodobnejšie, že záporné účinky obmedzenia hospodárskej súťaže sa na takomto trhu prejavia viac ako na dynamickejších trhoch.

168.

Pri posudzovaní konkrétnych obmedzení môže byť potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Medzi takéto faktory patria kumulatívne účinky, to znamená pokrytie trhu podobnými dohodami, dĺžka platnosti týchto dohôd, regulačný rámec a správanie sa, ktoré môže naznačovať existenciu kolúzie alebo uľahčovať jej vznik, ako napríklad vedúce postavenie pri tvorbe cien, vopred oznamované zmeny cien a diskusie o „správnej“ cene, nepružnosť cien ako reakcia na nadbytočnú kapacitu, cenová diskriminácia a správanie v minulosti svedčiace o kolúzii.

169.

Medzi negatívne účinky na hospodársku súťaž na trhu, ktoré môžu vyplývať z reštriktívnych dohôd o transfere technológií, patrí:

170.

Dohody o transfere technológií môžu znížiť hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré udeľujú licencie alebo vyrábajú na základe nahraditeľných technológií. K takejto situácii dochádza najmä v prípade, keď sú uložené vzájomné záväzky. Keď napríklad konkurenti uskutočnia vzájomný transfer konkurenčných technológií a uložia si vzájomné záväzky poskytovať si budúce zlepšenia svojich príslušných technológií a keď takáto dohoda bráni jednej alebo druhej konkurujúcej strane získať technologický náskok pred stranou druhou, vtedy je hospodárska súťaž medzi týmito stranami v oblasti inovácií obmedzená [pozri aj bod (241)].

171.

Udeľovanie licencií medzi konkurujúcimi si podnikmi môže takisto uľahčiť vznik kolúzie. Riziko vzniku kolúzie je mimoriadne vysoké na koncentrovaných trhoch. Predpokladom kolúzie je, že príslušné podniky zastávajú podobné názory na to, čo je v ich spoločnom záujme, ako aj na fungovanie mechanizmov koordinácie. Aby mohla kolúzia existovať, podniky musia byť navyše schopné vzájomne sledovať svoje správanie sa na trhu a musia existovať primerané prostriedky na odradenie od odchýlenia sa od spoločnej politiky na trhu, pričom prekážky vstupu na trh musia byť dostatočne vysoké, aby obmedzovali vstup nových podnikov na trh alebo rozvoj aktivít nových podnikov na trhu. Dohody môžu uľahčiť vznik kolúzie zvýšením transparentnosti na trhu, regulovaním určitého správania a zvýšením prekážok vstupu na trh. Vznik kolúzie môžu výnimočne uľahčiť aj licenčné zmluvy, ktoré vedú k vysokej miere podobnosti nákladov, pretože je viac pravdepodobné, že podniky, ktoré majú podobné náklady, budú mať podobné názory na podmienky koordinácie (73).

172.

Licenčné zmluvy môžu na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami vplývať aj vytváraním prekážok vstupu na trh a ďalšieho rozvoja aktivít konkurentov. Takéto účinky vedúce k uzavretiu trhu môžu mať pôvod v obmedzeniach, ktoré bránia nadobúdateľom licencie získavať licencie od tretích strán alebo ich od toho odrádzajú. Trh môže byť pre tretie strany uzavretý napríklad vtedy, keď etablovaní poskytovatelia licencií uložia nadobúdateľom licencie záväzky nesúťažiť v takej miere, že tretie strany majú potom k dispozícii nedostatočný počet nadobúdateľov licencie, a aj vtedy, keď vstup nadobúdateľov licencie na trh je ťažký. Trh môže byť uzavretý aj pre dodávateľov nahraditeľných technológií, a to vtedy, keď poskytovateľ licencie s dostatočným stupňom trhovej sily spojí rôzne súčasti technológie a licencuje ich spolu ako súbor, pričom pre výrobu daného produktu je dôležitá len časť tohto súboru.

173.

Licenčné zmluvy môžu obmedziť aj hospodársku súťaž v rámci jednej technológie, to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré vyrábajú na základe rovnakej technológie. Dohoda, ktorá ukladá nadobúdateľom licencie územné obmedzenia, a tým im bráni vzájomne si predávať produkty na území druhej strany, obmedzuje hospodársku súťaž medzi nimi. Licenčné zmluvy môžu obmedziť hospodársku súťaž v rámci jednej technológie aj uľahčením vzniku kolúzie medzi nadobúdateľmi licencie. Licenčné zmluvy, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v rámci jednej technológie, môžu okrem toho vytvorením prekážok vstupu na trh uľahčiť vznik kolúzie medzi vlastníkmi konkurenčných technológií alebo obmedziť hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami.

174.

Dokonca aj reštriktívne licenčné zmluvy často prinášajú aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž vo forme zvýšenia efektívnosti, ktoré môžu prevážiť ich nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž. Posúdenie možných priaznivých účinkov na hospodársku súťaž sa robí v rámci článku 101 ods. 3, ktorý obsahuje výnimku z pravidla o zákaze v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Aby bola táto výnimka uplatniteľná, licenčná zmluva musí prinášať objektívne ekonomické výhody, obmedzenia hospodárskej súťaže musia byť nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti, spotrebitelia musia získať spravodlivý diel zo získanej úspory efektívnosti a zmluva nesmie poskytovať stranám možnosť eliminácie hospodárskej súťaže v súvislosti s podstatnou časťou príslušných produktov. Podnik, ktorý sa spolieha na článok 101 ods. 3, musí preukázať, a to prostredníctvom presvedčivých argumentov a dôkazov, že sú splnené podmienky na udelenie výnimky (74).

175.

Posudzovanie obmedzujúcich dohôd v zmysle článku 101 ods. 3 zmluvy sa uskutočňuje v aktuálnom kontexte, v ktorom sa dohody vyskytujú (75), a na základe skutočností existujúcich v ktoromkoľvek danom momente. Posudzovanie je preto citlivé voči podstatným zmenám faktov. Pravidlo výnimky podľa článku 101 ods. 3 sa uplatní, pokiaľ sú splnené štyri podmienky, a neuplatní sa, pokiaľ neplatia (76). Pri uplatňovaní článku 101 ods. 3 je potrebné zohľadniť počiatočné nenávratné investície ktorejkoľvek zo strán, ako aj čas potrebný a obmedzenia požadované na vynaloženie a navrátenie investície určenej na zvýšenie efektívnosti. Článok 101 nemožno uplatniť bez posúdenia ex ante investície a s ňou súvisiacich rizík. Riziko, ktorému sú strany vystavené, a nenávratné investície, ktoré sa musia vynaložiť na implementáciu dohody, môžu mať preto za následok, že dohoda nebude patriť do rámca pôsobnosti článku 101 ods. 1, respektíve bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na zabezpečenie návratnosti investícií.

176.

Prvá podmienka článku 101 ods. 3 zmluvy vyžaduje posúdenie objektívnych výhod z hľadiska zvýšenia efektívnosti, ktoré sa dosiahne dohodou. V súvislosti s tým majú licenčné zmluvy potenciál spojiť komplementárne technológie s ďalšími aktívami, čo umožní uviesť na trh nové alebo vylepšené produkty alebo vyrábať existujúce produkty s nižšími nákladmi. Mimo nezákonných jednoznačných kartelov sa licencovanie často využíva z dôvodu, že pre poskytovateľa licencie je efektívnejšie udeliť licenciu na technológiu, ako danú technológiu sám využívať. K takejto situácii môže dôjsť najmä v prípade, keď nadobúdateľ licencie už má prístup k potrebným výrobným prostriedkom. Dohoda potom umožňuje nadobúdateľovi licencie získať prístup k technológii, ktorú možno s týmito výrobnými prostriedkami spojiť, a umožní mu tak využívať nové alebo vylepšené technológie. Ďalším príkladom licencovania na účel potenciálneho zlepšenia efektívnosti je, keď nadobúdateľ licencie už má určitú technológiu a spojenie tejto technológie s technológiou poskytovateľa licencie povedie k synergii. Keď sa spoja dve technológie, nadobúdateľ licencie môže mať možnosť získať takú konfiguráciu nákladov/produkcie, ktorá by inak nebola možná. Licenčné zmluvy môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti aj v etape distribúcie, a to rovnakým spôsobom ako vertikálne distribučné dohody. Toto zvýšenie efektívnosti môže mať formu úspory nákladov alebo poskytovania cenných služieb spotrebiteľom. Pozitívne účinky vertikálnych dohôd sa uvádzajú v usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach (77). Ďalším príkladom možného zvýšenia efektívnosti sú dohody, na základe ktorých vlastníci technológie dajú dohromady súbor technológií určený na licencovanie tretím stranám. Takéto spojenie technológií môže najmä znížiť transakčné náklady, keďže nadobúdatelia licencie nemusia uzatvoriť samostatné licenčné zmluvy s každým poskytovateľom licencie. Licencovanie, ktoré má priaznivé účinky na hospodársku súťaž, sa môže uskutočniť aj na zabezpečenie koncepčnej voľnosti. V sektoroch, v ktorých existuje veľké množstvo práv duševného vlastníctva a kde jednotlivé produkty môžu porušovať rad existujúcich a budúcich vlastníckych práv, licenčné zmluvy, na základe ktorých sa strany zaviažu neuplatňovať svoje vlastnícke práva voči sebe navzájom, majú často priaznivé účinky na hospodársku súťaž, lebo umožňujú stranám vyvíjať svoje príslušné technológie bez rizika, že by si poskytovateľ licencie následne uplatňoval nároky z titulu porušenia práv.

177.

Pri uplatňovaní testu nevyhnutnosti, ktorý je uvedený v článku 101 ods. 3 zmluvy, Komisia preskúma najmä to, či jednotlivé obmedzenia umožňujú uskutočňovanie príslušnej činnosti efektívnejšie ako v prípade neexistencie príslušného obmedzenia. Pri vykonávaní tohto posúdenia sa musia brať do úvahy trhové podmienky a skutočnosť, ktorej strany čelia. Od podnikov, ktoré si uplatňujú výhody vyplývajúce z článku 101 ods. 3, sa nevyžaduje, aby zvažovali hypotetické a teoretické alternatívy. Musia však vysvetliť a preukázať, prečo by zdanlivo reálnejšie a podstatne menej obmedzujúce alternatívy boli oveľa menej účinné. Ak by uplatnenie zdanlivo komerčne realistickejšej a menej obmedzujúcej alternatívy viedlo k značnému zníženiu efektívnosti, príslušné obmedzujúce opatrenie sa považuje za nevyhnutné. V niektorých prípadoch môže byť takisto nevyhnutné preskúmať, či dohoda ako taká je nevyhnutná na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti. To môže nastať napríklad v súvislosti s technologickými združeniami, ktoré zahŕňajú komplementárne, ale nie rozhodujúce technológie (78); v uvedenom prípade je potrebné skúmať, v akej miere bude zahrnutie týchto technológií viesť ku osobitnému zvýšeniu efektívnosti, alebo či by technologické združenie mohlo byť bez výraznej straty efektívnosti obmedzené na technológie, pre ktoré neexistujú náhrady. V prípade jednoduchého licencovania medzi dvoma stranami nie je vo všeobecnosti potrebné ísť nad rámec preskúmania toho, či sú jednotlivé obmedzenia nevyhnutné. Zvyčajne neexistujú menej reštriktívne alternatívy licenčnej zmluvy ako takej.

178.

Podmienka, že spotrebitelia musia dostať spravodlivý podiel zo získaných výhod, znamená, že spotrebitelia produktov vyrábaných na základe licencie musia získať aspoň kompenzáciu za negatívne účinky predmetnej dohody (79). To znamená, že prírastok efektívnosti musí úplne kompenzovať možný negatívny vplyv na ceny, produkciu a na iné relevantné faktory spôsobené dohodou. To je možné dosiahnuť zmenou štruktúry nákladov príslušných podnikov, poskytnutím stimulov týmto podnikom zameraných na zníženie ceny alebo umožnením spotrebiteľom získať prístup k novým alebo vylepšeným produktom, ktoré kompenzujú akékoľvek možné zvýšenie ceny (80).

179.

Posledná podmienka článku 101 ods. 3 zmluvy, podľa ktorej dohoda nesmie poskytnúť zmluvným stranám možnosť eliminovať hospodársku súťaž v súvislosti s podstatnou časťou príslušných produktov, predpokladá analýzu zostávajúcich konkurenčných tlakov na trhu a vplyv dohody na tieto zdroje hospodárskej súťaže. Pri uplatňovaní poslednej podmienky článku 101 ods. 3 sa musí brať do úvahy vzťah medzi článkom 101 ods. 3 a článkom 102. Podľa ustálenej judikatúry uplatnenie článku 101 ods. 3 nemôže brániť uplatneniu článku 102 zmluvy (81). Navyše, keďže cieľom článku 101 i článku 102 je udržanie účinnej hospodárskej súťaže na trhu, v záujme konzistencie je potrebné, aby sa článok 101 ods. 3 vykladal ako článok vylučujúci akékoľvek uplatnenie pravidla výnimky na reštriktívne dohody, ktoré predstavujú zneužitie dominantného postavenia (82).

180.

Skutočnosť, že dohoda výrazne obmedzuje jeden aspekt hospodárskej súťaže, nemusí nevyhnutne znamenať, že hospodárska súťaž je eliminovaná v zmysle článku 101 ods. 3. Technologické združenie môže napríklad viesť k vytvoreniu určitého štandardu v odvetví, a tým k situácii, keď z hľadiska technologického formátu existuje malá hospodárska súťaž. Keď hlavní účastníci na trhu prijmú určitý formát, účinky siete môžu viesť k tomu, že bude veľmi ťažké zachovať alternatívne formáty. To však neznamená, že vytvorenie de facto štandardu v odvetví vždy eliminuje hospodársku súťaž v zmysle poslednej podmienky článku 101 ods. 3. V rámci štandardu môžu dodávatelia súťažiť v cene, kvalite a vlastnostiach produktov. Aby však bola dohoda v súlade s článkom 101 ods. 3, treba zabezpečiť, aby dohoda neprimerane neobmedzovala hospodársku súťaž a neprimerane neobmedzovala budúce inovácie.

181.

Tento oddiel sa zaoberá rôznymi druhmi obmedzení, ktoré sú bežne zahrnuté v licenčných zmluvách. Vzhľadom na ich veľký výskyt je užitočné poskytnúť pokyny, ako sa posudzujú mimo „bezpečného prístavu“ stanoveného v nariadení TTBER. Obmedzeniam, ktoré sa už preberali v iných oddieloch týchto usmernení, najmä v oddieloch 3.4 a 3.5, sa tento oddiel venuje len stručne.

182.

Tento oddiel sa vzťahuje na dohody medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, ako aj na dohody medzi konkurujúcimi si podnikmi. V súvislosti s druhou skupinou podnikov sa rozlišuje – podľa potreby – medzi recipročnými a nerecipročnými dohodami. V prípade dohôd medzi nekonkurenčnými podnikmi takéto rozlišovanie nie je potrebné. Keď podniky nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na relevantnom trhu s technológiami alebo na trhu s produktmi obsahujúcimi licencovanú technológiu, v takom prípade sa na všetky praktické účely recipročná licencia neodlišuje od dvoch samostatných licencií. Situácia je iná v prípade dojednaní, na základe ktorých zmluvné strany zostavia súbor technológií, ktorý potom licencujú tretím stranám. Takéto dojednania sú technologickými združeniami, ktorými sa zaoberá oddiel 4.

183.

Tento oddiel sa nezaoberá záväzkami v licenčných zmluvách, ktoré vo všeobecnosti neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 zmluvy. Medzi tieto záväzky patrí okrem iného:

184.

Strany licenčnej zmluvy môžu zvyčajne voľne určovať licenčný poplatok splatný nadobúdateľom licencie a spôsob jeho platby bez toho, aby to patrilo do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Táto zásada sa uplatňuje na dohody medzi konkurujúcimi si podnikmi, ako aj na dohody medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú. Záväzky v súvislosti s platbou licenčných poplatkov môžu mať napríklad formu platby paušálnych súm, percentuálneho podielu z predajnej ceny alebo pevnej sumy za každý produkt obsahujúci licencovanú technológiu. V prípadoch, ak sa licencovaná technológia týka vstupu, ktorý je integrovaný do konečného produktu, platí všeobecné pravidlo, ktoré neobmedzuje hospodársku súťaž, že licenčné poplatky sa vypočítajú na základe ceny konečného produktu, pokiaľ tento obsahuje licencovanú technológiu (83). V prípade licencií na softvér licenčné poplatky založené na počte používateľov a licenčné poplatky vypočítané na počet strojov sú vo všeobecnosti zlučiteľné s článkom 101 ods. 1.

185.

V prípade licenčných zmlúv medzi konkurentmi by sa malo prihliadať na to [pozri body (100) až (101) a (116)], že za výnimočných okolností môžu záväzky v súvislosti s platbou licenčných poplatkov znamenať stanovenie cien, ktoré sa považuje za veľmi závažné obmedzenie [pozri článok 4 ods. 1 písm. a)]. Veľmi závažným obmedzením podľa článku 4 ods. 1 písm. a) je, ak konkurenti uložia recipročné platby licenčných poplatkov za situácie, keď licencia je fiktívna, a to z dôvodu, že jej účelom nie je umožniť integráciu komplementárnych technológií ani iným spôsobom podporiť hospodársku súťaž. Veľmi závažným obmedzením podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 písm. d) je aj to, ak sa licenčné poplatky vzťahujú na produkty vyrábané výhradne vlastnými technologickými právami nadobúdateľa licencie.

186.

Na iné druhy dojednaní medzi konkurentmi, týkajúce sa licenčných poplatkov, sa skupinová výnimka vzťahuje do hraničného trhového podielu 20 %, aj keď obmedzujú hospodársku súťaž. Mimo „bezpečného prístavu“ skupinovej výnimky možno uplatniť článok 101 ods. 1 zmluvy vtedy, keď si konkurenti poskytnú krížovú licenciu a uložia platby licenčných poplatkov, ktoré sú v porovnaní s trhovou hodnotou licencie zjavne neprimerané a keď takéto licenčné poplatky majú výrazný vplyv na trhové ceny. Pri posudzovaní, či sú licenčné poplatky neprimerané, je potrebné preskúmať licenčné poplatky, ktoré platia iní nadobúdatelia licencií na trhu s produktmi za tie isté alebo náhradné technológie. V takých prípadoch nie je pravdepodobné, že budú splnené podmienky článku 101 ods. 3.

187.

Bez ohľadu na skutočnosť, že skupinová výnimka sa uplatňuje len počas platnosti a účinnosti technologických práv, môžu sa zmluvné strany za zvyčajných okolností dohodnúť na predĺžení platnosti záväzkov týkajúcich sa platby licenčných poplatkov aj po skončení obdobia platnosti licencovaných práv duševného vlastníctva bez toho, aby sa dostali do rozporu s článkom 101 ods. 1 zmluvy. Keď sa platnosť týchto práv skončí, tretie strany môžu zákonne využívať príslušnú technológiu a súťažiť so stranami dohody. Takáto skutočná a potenciálna hospodárska súťaž bude za zvyčajných okolností postačujúca na zabezpečenie toho, aby príslušný záväzok nemal značné nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž.

188.

V prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú sa skupinová výnimka vzťahuje na dohody, pri ktorých sa licenčné poplatky vypočítajú tak na základe produktov vyrábaných predmetnou licencovanou technológiou, ako aj produktov vyrábaných technológiami, na ktoré udelili licencie tretie strany. Takéto dojednania môžu uľahčiť vymeriavanie licenčných poplatkov. Môžu však viesť aj k uzavretiu trhu v dôsledku zvýšenia nákladov na používanie výrobných vstupov tretích strán, a preto môžu mať podobné účinky ako má záväzok nesúťažiť. Ak sa licenčné poplatky platia nielen za produkty vyrábané licencovanou technológiou, ale aj za produkty vyrábané technológiou tretej strany, potom tieto licenčné poplatky budú zvyšovať náklady na produkty vyrábané technológiou tretej strany a znižovať dopyt po technológii tretej strany. Mimo rámca uplatňovania príslušnej skupinovej výnimky je preto potrebné zvážiť, či obmedzenie vedie k uzavretiu trhu. Na tento účel je vhodné používať analytický rámec stanovený v oddiele 4.2.7. V prípade značných účinkov vedúcich k uzavretiu trhu sa na takéto dohody vzťahuje článok 101 ods. 1 zmluvy a pravdepodobne nebudú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 okrem prípadov, ak neexistuje iný praktický spôsob výpočtu a sledovania platieb licenčných poplatkov.

189.

Na účely týchto usmernení je užitočné rozlišovať medzi obmedzeniami týkajúcimi sa výroby na danom území (výhradné alebo jedinečné licencie) a obmedzeniami týkajúcimi sa predaja produktov obsahujúcich licencovanú technológiu na dané územie a pre danú skupinu zákazníkov (obmedzenia predaja).

190.

„Výhradná licencia“ je licencia, v rámci ktorej samotný poskytovateľ licencie nesmie vyrábať na základe licencovaných technologických práv a nesmie udeľovať licenciu na licencované technologické práva tretím stranám, a to vo všeobecnosti alebo na konkrétne použitie alebo na určitom území. To znamená že, vo všeobecnosti alebo na konkrétne použitie alebo na konkrétnom území je nadobúdateľ licencie jediný, kto môže vyrábať na základe licencovaných technologických práv.

191.

Ak sa poskytovateľ licencie zaviaže, že nebude sám vyrábať alebo udeľovať licencie na výrobu v rámci daného územia, toto územie môže zahŕňať celý svet alebo jeho časť. Ak sa poskytovateľ licencie zaviaže len k tomu, že neudelí tretím stranám licenciu na výrobu na danom území, licencia predstavuje jedinečnú licenciu. Udelenie výhradnej alebo jedinečnej licencie je často spojené s obmedzeniami predaja, ktoré obmedzujú územie, na ktorom zmluvné strany môžu predávať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu.

192.

Recipročné udelenie výhradných licencií medzi konkurentmi patrí do rámca pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER, podľa ktorého rozdelenie trhu a zákazníkov medzi konkurentmi predstavuje veľmi závažné obmedzenie. Na recipročné udelenie jedinečnej licencie medzi konkurentmi sa však skupinová výnimka vzťahuje na úroveň hraničného trhového podielu až do 20 %. Na základe takej dohody sa zmluvné strany vzájomne zaväzujú neudeliť licenciu na svoje konkurenčné technológie tretím stranám. V prípade, keď majú zmluvné strany významný stupeň trhovej sily, môžu takéto dohody uľahčiť vznik kolúzie tým, že zabezpečia, že strany sa stanú na predmetnom trhu jedinými zdrojmi produktov vyrábaných na základe licencovaných technológií.

193.

Na nerecipročné udelenie výhradnej licencie medzi konkurentmi sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 20 %. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel, je potrebné analyzovať pravdepodobné nepriaznivé účinky udeľovania takýchto výhradných licencií na hospodársku súťaž. Ak má výhradná licencia celosvetovú platnosť, znamená to, že poskytovateľ licencie opúšťa trh. V prípade, ak je výhradná platnosť licencie obmedzená na konkrétne územie, napríklad na členský štát, predmetná dohoda znamená, že poskytovateľ licencie sa zrieka produkcie tovaru a poskytovania služieb na predmetnom území. V kontexte článku 101 ods. 1 zmluvy sa musí predovšetkým posúdiť konkurenčný potenciál poskytovateľa licencie. Ak má poskytovateľ licencie obmedzenú trhovú pozíciu na trhu s produktmi alebo nemá kapacitu na účinné využívanie technológie na území nadobúdateľa licencie, predmetná dohoda nebude zrejme patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Zvláštnym prípadom nastáva, ak poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie súťažia len na trhu s technológiami a poskytovateľ licencie, ktorým je napríklad výskumný ústav alebo malý výskumný podnik, nemá výrobný a distribučný fond na účinné zavedenie produktov obsahujúcich licencovanú technológiu na trh. V takýchto prípadoch článok 101 ods. 1 pravdepodobne nebude porušený.

194.

Udelenie výhradnej licencie medzi stranami, ktoré si nekonkurujú – v tej miere, v akej sa naň vzťahuje článok 101 ods. 1 zmluvy (84) – bude pravdepodobne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Právo udeliť výhradnú licenciu je zvyčajne potrebné na podnietenie nadobúdateľa licencie, aby investoval do licencovanej technológie a včas uviedol dané produkty na trh. To platí najmä v prípade, keď nadobúdateľ licencie musí uskutočniť veľké investície do ďalšieho rozvoja licencovanej technológie. Zásah proti výhradnej platnosti licencie v situácii, keď nadobúdateľ licencie dosiahol s licencovanou technológiou komerčný úspech, by nadobúdateľa licencie pripravil o výsledky jeho úspechu a mal by škodlivý vplyv na hospodársku súťaž, šírenie technológie a inováciu. Komisia bude preto len výnimočne zasahovať proti udeľovaniu výhradných licencií v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, bez ohľadu na územný rámec pôsobnosti licencie.

195.

Ak však už nadobúdateľ licencie vlastní nahraditeľnú technológiu používanú na vlastnú výrobu, výhradná licencia nemusí byť potrebná na to, aby bol nadobúdateľ licencie motivovaný uviesť produkt na trh. V takomto scenári sa na výhradné licencie môže namiesto toho vzťahovať článok 101 ods. 1 zmluvy, najmä ak má nadobúdateľ licencie trhovú silu na trhu s produktmi. Zásah môže byť opodstatnený najmä vtedy, keď dominantný nadobúdateľ licencie získa výhradnú licenciu na jednu alebo viac konkurenčných technológií. Takéto dohody budú pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 a nebudú pravdepodobne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Aby sa uplatňoval článok 101 ods. 1, vstup na trh s technológiami musí byť ťažký a licencovaná technológia musí predstavovať reálny zdroj hospodárskej súťaže na trhu. Za takýchto okolností môže výhradná licencia viesť k uzavretiu trhu pre nadobúdateľov licencií z radov tretích strán, zvýšiť prekážky vstupu a umožniť nadobúdateľovi licencie zachovať si trhovú silu.

196.

Dojednania, prostredníctvom ktorých si dve alebo viac strán navzájom udelia krížovú licenciu a zaviažu sa neudeliť licencie tretím stranám, sú dôvodom na osobitné obavy vtedy, keď súbor technológií, ktorý bol vytvorený na základe krížových licencií, predstavuje de facto štandard v odvetví, ku ktorému musia mať tretie strany prístup, aby mohli na trhu účinne súťažiť. V takýchto prípadoch dohoda vytvára uzatvorený štandard vyhradený zmluvným stranám. Komisia takéto dojednania posúdi podľa rovnakých zásad ako tie, ktoré sú uplatňované na technologické združenia (pozri oddiel 4.4). Zvyčajne bude existovať požiadavka, aby sa na technológie, ktoré podporujú takýto štandard, udeľovali licencie tretím stranám za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (85). Keď strany dojednania súťažia s tretími stranami na existujúcom trhu s produktmi a predmetné dojednania sa týkajú uvedeného trhu s produktmi, vtedy bude mať uzatvorený štandard pravdepodobne výrazné vylučujúce účinky. Takémuto negatívnemu vplyvu na hospodársku súťaž možno zabrániť len udelením licencie aj tretím stranám.

197.

Aj v súvislosti s obmedzeniami predaja je dôležité rozlišovať medzi udelením licencií medzi konkurentmi a medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

198.

Obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja jednou alebo oboma zmluvnými stranami v recipročnej dohode medzi konkurentmi predstavujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER. Na takéto obmedzenia predaja sa bude vzťahovať článok 101 ods. 1 a takéto obmedzenia nebudú pravdepodobne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Takéto obmedzenia sa všeobecne považujú za rozdelenie trhu, keďže bránia dotknutej strane aktívne a pasívne predávať na územia a skupinám zákazníkov, ktoré predtým skutočne zásobovala alebo by ich reálne mohla zásobovať, keby predmetná dohoda neexistovala.

199.

V prípade nerecipročných dohôd medzi konkurentmi sa skupinová výnimka uplatňuje na obmedzenia aktívneho a/alebo pasívneho predaja nadobúdateľa licencie alebo poskytovateľa licencie na vyhradené územie alebo pre vyhradenú skupinu zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre druhú stranu [pozri článok 4 ods. 1 písm. c) bod i) nariadenia TTBER]. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel 20 % bude sa na obmedzenia predaja medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie vzťahovať článok 101 ods. 1 zmluvy, ak má jedna strana alebo majú obe strany výrazný stupeň trhovej sily. Takéto obmedzenia však môžu byť nevyhnutné pre šírenie hodnotných technológií, a preto môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď poskytovateľ licencie má pomerne slabú trhovú pozíciu na území, na ktorom predmetnú technológiu sám využíva. Za takýchto okolností môžu byť obmedzenia aktívneho predaja nevyhnutné najmä na podnietenie poskytovateľa licencie, aby licenciu udelil. Ak by takéto obmedzenia neexistovali, poskytovateľ licencie by bol vystavený riziku, že narazí na aktívnu konkurenciu v oblasti svojej hlavnej činnosti. Podobne, obmedzenia aktívneho predaja poskytovateľom licencie môžu byť nevyhnutné najmä vtedy, keď ma nadobúdateľ licencie relatívne slabú trhovú pozíciu na pridelenom území a musí uskutočniť značné investície, aby mohol licencovanú technológiu efektívne využívať.

200.

Skupinová výnimka sa takisto vzťahuje na obmedzenia aktívneho predaja na dané územie alebo skupine zákazníkov pridelenej inému nadobúdateľovi licencie, ktorý nebol pre poskytovateľa licencie konkurentom v čase, keď uzatvoril s poskytovateľom licencie licenčnú zmluvu. To je však len v prípade, že ide o nerecipročnú dohodu medzi stranami [pozri článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia TTBER]. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel, budú takéto aktívne obmedzenia predaja pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak strany majú výrazný stupeň trhovej sily. Obmedzenie je však pravdepodobne nevyhnutné v zmysle článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na to, aby chránený nadobúdateľ licencie prenikol na nový trh a etabloval sa na trhu na pridelenom území alebo voči pridelenej skupine zákazníkov. Táto ochrana voči aktívnemu predaju umožňuje nadobúdateľovi licencie prekonať asymetriu, ktorej musí čeliť preto, lebo niektorí nadobúdatelia licencie sú podnikmi, ktoré poskytovateľovi licencie konkurujú, a teda sú už etablovaní na trhu. Obmedzenia pasívneho predaja nadobúdateľov licencie na územie alebo skupinu zákazníkov pridelených inému nadobúdateľovi licencie predstavujú podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER veľmi závažné obmedzenia.

201.

V prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa na obmedzenia predaja medzi poskytovateľom licencie a nadobúdateľom licencie vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel, obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja nadobúdateľa licencie na územia alebo skupiny zákazníkov vyhradených výlučne pre poskytovateľa licencie môžu byť nevyhnutné pre šírenie hodnotných technológií, a preto sa na ne článok 101 ods. 1 zmluvy nevzťahuje alebo spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 zmluvy. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď poskytovateľ licencie má pomerne slabú trhovú pozíciu na území, na ktorom predmetnú technológiu sám využíva. Za takýchto okolností môžu byť obmedzenia aktívneho predaja nevyhnutné najmä na podnietenie poskytovateľa licencie, aby licenciu udelil. Ak by takéto obmedzenia neexistovali, poskytovateľ licencie by bol vystavený riziku, že narazí na aktívnu konkurenciu v oblasti svojej hlavnej činnosti. V iných prípadoch môžu obmedzenia predaja uložené nadobúdateľovi licencie patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 a nespĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Dochádza k tomu vtedy, keď poskytovateľ licencie má individuálne výrazný stupeň trhovej sily, ako aj v prípade kumulatívneho účinku podobných dohôd uzatvorených poskytovateľmi licencií, ktorí spolu majú silnú pozíciu na trhu.

202.

Keď obmedzenia predaja uložené poskytovateľovi licencie patria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, pravdepodobne budú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 okrem prípadu, keď na trhu neexistujú reálne alternatívy technológie poskytovateľa licencie alebo licencie na takéto alternatívy udelili nadobúdateľovi licencie tretie strany. Takéto obmedzenia, a najmä obmedzenia aktívneho predaja, budú pravdepodobne nevyhnutné v zmysle článku 101 ods. 3 na podnietenie nadobúdateľa licencie, aby investoval do výroby, uvedenia na trh a predaja produktov obsahujúcich licencovanú technológiu. Je pravdepodobné, že motivácia nadobúdateľa licencie investovať by bola výrazne nižšia, ak by čelil priamej konkurencii poskytovateľa licencie, ktorého výrobné náklady nie sú zaťažené platbami licenčných poplatkov, čo by mohlo viesť k nižším ako optimálnym úrovniam investícií.

203.

Pokiaľ ide o obmedzenia predaja medzi nadobúdateľmi licencie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, na základe nariadenia TTBER sa skupinová výnimka uplatňuje na obmedzenia aktívneho predaja medzi územiami alebo skupinami zákazníkov. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel 30 %, obmedzenia aktívneho predaja medzi územiami a skupinami zákazníkov jednotlivých nadobúdateľov licencie obmedzujú hospodársku súťaž v rámci jednej technológie a je pravdepodobné, že budú patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak má jednotlivý nadobúdateľ licencie výrazný stupeň trhovej sily. Takéto obmedzenia však môžu spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, ak sú nevyhnutné na zabránenie parazitovania a na podnietenie nadobúdateľa licencie, aby uskutočnil investície potrebné na efektívne využívanie licencovanej technológie na svojom území a na podporu predaja licencovaného produktu. Na obmedzenia pasívneho predaja sa vzťahuje zoznam veľmi závažných obmedzení podľa článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER [pozri body (119) až (127)].

204.

Recipročné obmedzenia produkcie v licenčných zmluvách medzi konkurentmi predstavujú veľmi závažné obmedzenie, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER [pozri bod (103)]. Článok 4 ods. 1 písm. b) sa nevzťahuje na obmedzenia produkcie vyrábanej na základe technológie poskytovateľa licencie, ktoré sú uložené nadobúdateľovi licencie v nerecipročnej dohode alebo jednému z nadobúdateľov licencie v recipročnej dohode. Na takéto obmedzenia sa skupinová výnimka vzťahuje až do hraničného trhového podielu 20 %. Keď sa prekročí hraničný trhový podiel, obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie môžu obmedziť hospodársku súťaž, ak zmluvné strany majú výrazný stupeň trhovej sily. Článok 101 ods. 3 sa však pravdepodobne uplatní v prípadoch, keď je technológia poskytovateľa licencie výrazne lepšia ako technológia nadobúdateľa licencie a obmedzenie produkcie výrazne prekračuje objem produkcie nadobúdateľa licencie pred uzatvorením dohody. V takomto prípade je účinok obmedzenia produkcie obmedzený aj na trhoch, na ktorých dopyt rastie. Pri uplatňovaní článku 101 ods. 3 zmluvy sa musí zohľadniť aj skutočnosť, že takéto obmedzenia môžu byť nevyhnutné na podnietenie poskytovateľa licencie, aby šíril svoju technológiu v čo najväčšej možnej miere. Poskytovateľ licencie sa môže napríklad zdráhať udeliť licenciu svojim konkurentom, ak nemôže predmetnú licenciu obmedziť na konkrétne výrobné miesto s konkrétnou kapacitou (licencia viazaná na miesto používania). Ak licenčná zmluva vedie k skutočnej integrácii vzájomne sa doplňujúcich výrobných prostriedkov, obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie môžu preto spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. To však nie je pravdepodobné, ak strany majú značnú trhovú silu.

205.

Na obmedzenia produkcie v licenčných zmluvách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. Hlavným rizikom pre hospodársku súťaž vyplývajúcim z obmedzení produkcie uložených nadobúdateľom licencie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, je znížená hospodárska súťaž v rámci jednej technológie medzi nadobúdateľmi licencie. Význam takýchto nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž závisí od trhovej pozície poskytovateľa licencie a nadobúdateľov licencie a od miery, v akej obmedzenie produkcie bráni nadobúdateľovi licencie uspokojiť dopyt po produktoch zahŕňajúcich licencovanú technológiu.

206.

Ak sú obmedzenia produkcie spojené s výhradnými územiami alebo výhradnými skupinami zákazníkov, reštriktívne účinky sa zvyšujú. Spojenie týchto dvoch druhov obmedzení zvyšuje pravdepodobnosť, že dohoda slúži na rozdelenie trhov.

207.

Obmedzenia produkcie uložené nadobúdateľovi licencie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, môžu mať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž, a to prostredníctvom podpory šírenia technológií. Poskytovateľ licencie ako dodávateľ technológie by mal mať za zvyčajných okolností možnosť slobodne určovať objem produkcie, ktorú nadobúdateľ licencie licencovanou technológiou vyrobí. V prvom rade, ak by poskytovateľ licencie nemal možnosť určiť objem produkcie nadobúdateľa licencie, k uzatvoreniu mnohých licenčných zmlúv by možno vôbec nedošlo, čo by malo negatívny vplyv na šírenie nových technológií. K takej situácii by veľmi pravdepodobne mohlo dôjsť, keď je poskytovateľ licencie zároveň aj výrobcom, keďže v takom prípade sa produkcia nadobúdateľa licencie môže dostať do hlavnej oblasti pôsobenia poskytovateľa licencie, a tým mať priamy vplyv na takéto činnosti. Na druhej strane je menej pravdepodobné, že obmedzenia produkcie sú potrebné na zabezpečenie šírenia technológie poskytovateľa licencie, ak sú spojené s obmedzeniami predaja uloženými nadobúdateľovi licencie, ktoré mu zakazujú predávať na územie alebo skupine zákazníkov vyhradenej pre poskytovateľa licencie.

208.

Pri obmedzení oblasti použitia je licencia obmedzená buď na jednu, alebo na viac technických oblastí použitia, alebo na jeden, alebo viac trhov s produktmi alebo priemyselné odvetvia. Priemyselné odvetvie môže zahŕňať niekoľko trhov s produktmi, nie však časť trhu s produktmi. Existuje mnoho prípadov, pri ktorých sa tá istá technológia môže použiť na výrobu rôznych produktov alebo môže byť zahrnutá do produktov patriacich na rôzne trhy s produktmi. Nová technológia tvárnenia sa môže napríklad použiť na výrobu plastových fliaš a plastových pohárov, čiže produktov, z ktorých každý patrí na iný trh s produktmi. Aj jeden trh s produktmi však môže zahŕňať viaceré technické oblasti použitia. Nová technológia motorov sa napríklad môže využívať v štvorvalcových, ako aj šesťvalcových motoroch. Podobne technológia na výrobu sád čipov sa môže použiť na výrobu sád čipov s maximálne štyrmi centrálnymi procesormi, ale aj s viac ako štyrmi centrálnymi procesormi. Licencia obmedzujúca používanie licencovanej technológie na výrobu povedzme štvorvalcových motorov a sád čipov s maximálne štyrmi centrálnymi procesormi predstavuje obmedzenie technickej oblasti použitia.

209.

Keďže na obmedzenia oblasti použitia sa vzťahuje skupinová výnimka a niektoré obmedzenia týkajúce sa zákazníkov predstavujú podľa článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia TTBER veľmi závažné obmedzenia, je dôležité rozlišovať tieto dve kategórie obmedzení. Obmedzenie týkajúce sa zákazníkov predpokladá, že sú určené osobitné skupiny zákazníkov a že zmluvným stranám je uložené obmedzenie predaja týmto určeným skupinám zákazníkov. Skutočnosť, že obmedzenie technickej oblasti použitia môže korešpondovať s určitými skupinami zákazníkov na trhu s produktmi, neznamená, že predmetné obmedzenie má byť klasifikované ako obmedzenie týkajúce sa zákazníkov. Napríklad skutočnosť, že určití zákazníci kupujú prevažne alebo výhradne sady čipov s viac ako štyrmi centrálnymi procesormi, ešte neznamená, že licencia, ktorá je obmedzená na sady čipov s maximálne štyrmi centrálnymi procesormi, predstavuje obmedzenie týkajúce sa zákazníkov. Oblasť použitia však musí byť definovaná objektívne prostredníctvom odkazov na určené a zmysluplné technické charakteristiky zmluvného produktu.

210.

Pretože niektoré obmedzenia týkajúce sa produkcie predstavujú podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia TTBER veľmi závažné obmedzenia, je dôležité uviesť, že obmedzenia oblasti použitia sa nepovažujú aj za obmedzenia produkcie, pretože obmedzením oblasti použitia sa neobmedzuje objem produkcie, ktorý nadobúdateľ licencie môže vyrobiť v oblasti použitia, pre ktorú mu bola udelená licencia.

211.

Obmedzenie oblasti použitia obmedzuje využívanie licencovanej technológie nadobúdateľom licencie na jednu alebo viac konkrétnych oblastí použitia bez obmedzenia možnosti poskytovateľa licencie využívať licencovanú technológiu. Okrem toho, podobne ako je to v prípade území, tieto oblasti použitia môžu byť nadobúdateľovi licencie pridelené prostredníctvom výhradnej alebo jedinečnej licencie. Obmedzenia oblasti použitia spojené s výhradnou alebo jedinečnou licenciou obmedzujú aj možnosť poskytovateľa licencie využívať svoju vlastnú technológiu, a to tým, že mu nedovoľujú, aby ju využíval on sám, vrátane formou udelenia licencie tretím stranám. V prípade jedinečnej licencie je obmedzené len udelenie licencie tretím stranám. K obmedzeniam oblasti použitia spojeným s výhradnou a jedinečnou licenciou sa pristupuje rovnako ako k výhradným a jedinečným licenciám, ktorými sa zaoberá oddiel 4.2.2. V prípade udelenia licencií medzi konkurentmi to predovšetkým znamená, že vzájomné udelenie si výhradnej licencie predstavuje veľmi závažné obmedzenie podľa článku 4 ods. 1 písm. c).

212.

Obmedzenie oblasti použitia môže mať priaznivé účinky na hospodársku súťaž tým, že podnecuje poskytovateľa licencie k tomu, aby udelil licenciu na svoju technológiu pre tie aplikácie, ktoré nepatria do hlavnej oblasti jeho záujmu. Ak by poskytovateľ licencie nemohol zabrániť nadobúdateľom licencie, aby pôsobili v oblastiach, v ktorých on sám využíva predmetnú technológiu, alebo v oblastiach, v ktorých hodnota tejto technológie ešte nie je jednoznačne stanovená, pravdepodobne by ho to mohlo odradiť od udelenia licencie, prípadne by ho to viedlo k účtovaniu vyšších licenčných poplatkov. Takisto je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v určitých odvetviach sa licencie často udeľujú so zámerom zabezpečiť možnosť koncepčnej voľnosti, a to odstránením rizika, že by si poskytovateľ licencie uplatňoval nároky z titulu porušenia práv. V rámci pôsobnosti takej licencie môže nadobúdateľ licencie vyvinúť svoju vlastnú technológiu bez obáv, že poskytovateľ licencie si bude uplatňovať nároky z titulu porušenia práv.

213.

Na obmedzenia oblasti použitia, ktoré boli uložené nadobúdateľom licencie v dohodách medzi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi, sa skupinová výnimka vzťahuje do hraničného trhového podielu 20 %. Hlavnú obavu v súvislosti s vplyvom na hospodársku súťaž v prípade takýchto obmedzení predstavuje riziko, že nadobúdateľ licencie prestane pôsobiť ako konkurenčná sila mimo licencovanej oblasti použitia. Toto riziko sa zvyšuje v prípade udelenia krížovej licencie medzi konkurentmi, keď príslušná zmluva stanovuje asymetrické obmedzenia oblasti použitia. Obmedzenie oblasti použitia je asymetrické vtedy, keď jedna strana smie používať licencovanú technológiu v jednom priemyselnom odvetví, na jednom trhu s produktmi alebo v jednej technickej oblasti použitia, a druhá strana smie používať druhú licencovanú technológiu v inom priemyselnom odvetví, na inom trhu s produktmi alebo v inej technickej oblasti použitia. Obavy v súvislosti s vplyvom na hospodársku súťaž môžu vzniknúť najmä v prípade, keď výrobné zariadenie nadobúdateľa licencie, ktoré je vybavené na používanie licencovanej technológie, sa používa aj na výrobu produktov mimo licencovanej oblasti použitia jeho vlastnou technológiou. Ak je pravdepodobné, že dohoda bude viesť k zníženiu objemu produkcie nadobúdateľa licencie mimo licencovanej oblasti použitia, bude pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Symetrické obmedzenia oblasti použitia, to znamená, dohody, na základe ktorých si zmluvné strany navzájom udelia licencie na používanie technológie druhej strany v tej istej oblasti, respektíve v tých istých oblastiach použitia, pravdepodobne nebudú patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Takéto dohody pravdepodobne neobmedzia hospodársku súťaž, ktorá existovala pred uzatvorením dohody. Článok 101 ods. 1 sa pravdepodobne nebude uplatňovať ani v prípade dohôd, ktoré len umožňujú nadobúdateľovi licencie vyvíjať a využívať svoju vlastnú technológiu v rámci pôsobnosti licencie bez obáv, že poskytovateľ licencie si bude uplatňovať nároky z titulu porušenia práv. Za takýchto okolností obmedzenia oblasti použitia samy osebe neobmedzujú hospodársku súťaž, ktorá existovala pred uzatvorením dohody. Aj pred uzatvorením dohody bol nadobúdateľ licencie vystavený riziku, že budú voči nemu vznesené nároky z titulu porušenia práv mimo pôsobnosti licencovanej oblasti použitia. Ak však nadobúdateľ licencie ukončí alebo zmenší rozsah svojej činnosti mimo licencovanej oblasti použitia bez obchodného opodstatnenia, môže to byť znakom existencie dojednania o rozdelení trhu, ktoré by predstavovalo veľmi závažné obmedzenie podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia TTBER.

214.

Na obmedzenia oblasti použitia uložené nadobúdateľovi licencie a poskytovateľovi licencie v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, sa vzťahuje skupinová výnimka do hraničného trhového podielu 30 %. Obmedzenia oblasti použitia v dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, na základe ktorých si poskytovateľ licencie vyhradí jeden alebo viac trhov s produktmi alebo jednu alebo viac technických oblastí použitia pre seba, vo všeobecnosti buď neobmedzujú hospodársku súťaž, alebo zvyšujú efektívnosť. Podnecujú poskytovateľa licencie, aby udeľoval licencie na využívanie svojej technológie v oblastiach, v ktorých ju on sám využívať nechce, a tým podporujú šírenie novej technológie. Ak by poskytovateľ licencie nemohol zabrániť nadobúdateľom licencie, aby pôsobili v oblastiach, v ktorých on sám využíva predmetnú technológiu, pravdepodobne by ho to mohlo odradiť od udelenia licencie.

215.

V dohodách medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, je poskytovateľ licencie zvyčajne oprávnený udeliť rôznym nadobúdateľom aj licencie jedinečné alebo výhradné licencie obmedzené na jednu alebo viac oblastí použitia. Takéto obmedzenia obmedzujú hospodársku súťaž v rámci jednej technológie medzi nadobúdateľmi licencie rovnakým spôsobom ako výhradné licencie a analyzujú sa takisto rovnako (pozri oddiel 4.2.2.1).

216.

Obmedzenie používania len na vlastnú potrebu možno definovať ako záväzok nadobúdateľa licencie obmedziť výrobu licencovaného produktu na množstvá, ktoré sú potrebné na výrobu, údržbu a opravy jeho vlastných produktov. Inými slovami, tento typ použitia obmedzení nadobúda formu záväzku nadobúdateľa licencie používať produkty obsahujúce licencovanú technológiu len ako vstupný produkt na výrobu jeho vlastných produktov; nevzťahuje sa to na predaj licencovaného produktu na účel jeho začlenenia do produktov iných výrobcov. Na obmedzenia používania len na vlastnú potrebu sa vzťahuje skupinová výnimka do príslušného hraničného trhového podielu 20 % a 30 %. Mimo rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky je potrebné preskúmať priaznivé a nepriaznivé účinky predmetného obmedzenia na hospodársku súťaž. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dohody medzi konkurentmi a dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú.

217.

Pokiaľ ide o licenčné zmluvy medzi konkurentmi, obmedzenie, ktorým sa nadobúdateľovi licencie ukladá vyrábať na základe licencie len produkty na účel začlenenia do svojich vlastných produktov, mu nedovoľuje dodávať komponenty pre výrobcov, ktorými sú tretie strany. Ak pred uzatvorením dohody nebol nadobúdateľ licencie skutočným ani potenciálnym dodávateľom komponentov pre iných výrobcov, obmedzenie používania len na vlastnú potrebu nemení nič v porovnaní s predchádzajúcou situáciou. Za takýchto okolností sa obmedzenie hodnotí rovnako, ako v prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Na druhej strane, ak je nadobúdateľ licencie skutočným alebo potenciálnym dodávateľom komponentov, je potrebné preskúmať, aký je vplyv predmetnej dohody na túto činnosť. Ak si nadobúdateľ licencie zaobstará zariadenie na používanie technológie poskytovateľa licencie a následne prestane používať svoju vlastnú technológiu na samostatnom základe, a tým prestane byť dodávateľom komponentov, dohoda obmedzuje hospodársku súťaž, ktorá existovala pred uzatvorením dohody. Môže to mať vážne negatívne účinky na trh v prípade, keď má poskytovateľ licencie výrazný stupeň trhovej sily na trhu s komponentmi.

218.

Pokiaľ ide o licenčné zmluvy medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, z obmedzení používania len na vlastnú potrebu vyplývajú dve hlavné riziká pre hospodársku súťaž: obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie na trhu s dodávkami vstupov a b) vylúčenie arbitráže medzi nadobúdateľmi licencie, ktoré zvyšuje riziko, že poskytovateľ licencie uloží nadobúdateľom licencie diskriminačné licenčné poplatky.

219.

Obmedzenia používania len na vlastnú potrebu však môžu podnecovať aj udeľovanie licencií, ktoré má priaznivý vplyv na hospodársku súťaž. Ak je poskytovateľ licencie dodávateľom komponentov, môže byť obmedzenie nevyhnutné nato, aby sa technológia mohla šíriť medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Ak by takéto obmedzenie neexistovalo, poskytovateľ licencie by možno licenciu neudelil alebo by ju udelil len za vyššie licenčné poplatky, lebo inak by si vytvoril priamu konkurenciu na trhu s komponentmi. Obmedzenie používania len na vlastnú potrebu v takýchto prípadoch zvyčajne buď neobmedzuje hospodársku súťaž, alebo sa naň vzťahuje článok 101 ods. 3 zmluvy. Nadobúdateľ licencie však nesmie byť obmedzený v predaji licencovaných produktov ako náhradných súčiastok pre svoje vlastné produkty. Nadobúdateľ licencie musí mať možnosť zásobovať následný trh so svojimi vlastnými produktmi vrátane nezávislých servisných organizácií, ktoré poskytujú servis a opravy jeho produktov.

220.

Keď poskytovateľ licencie nie je dodávateľom komponentov na relevantnom trhu s produktmi, uvedený dôvod uloženia obmedzenia používania len na vlastnú potrebu nie je uplatniteľný. Obmedzenie používania len na vlastnú potrebu môže v zásade v takýchto prípadoch podnecovať šírenie technológie tým, že zabezpečuje, aby nadobúdatelia licencie nepredávali svoje produkty výrobcom, ktorí s poskytovateľom licencie súťažia na iných trhoch s produktmi. Zvyčajne však existuje menej reštriktívne riešenie, ktorým je obmedzenie uložené nadobúdateľovi licencie nepredávať určitým skupinám zákazníkov vyhradeným pre poskytovateľa licencie. Obmedzenie používania len na vlastnú potrebu nie je preto v takýchto prípadoch zvyčajne potrebné na umožnenie šírenia technológie.

221.

V súvislosti s licencovaním technológií dochádza ku viazanému predaju vtedy, keď poskytovateľ licencie udelí licenciu na jednu technológiu (viažuci produkt) pod podmienkou, že nadobúdateľ licencie si zakúpi licenciu na inú technológiu alebo nakúpi iný produkt od poskytovateľa licencie alebo od inej ním určenej osoby (viazaný produkt). K balíkovému predaju dochádza vtedy, keď dve technológie alebo technológia a produkt sa predávajú len spolu ako jeden balík. V oboch prípadoch je však podmienkou, aby príslušné produkty a technológie boli odlišné v tom zmysle, že existuje odlišný dopyt po každom z týchto produktov a technológií, ktoré sú súčasťou viazaného alebo balíkového predaja. Takáto situácia zvyčajne nenastáva, keď je nevyhnutné predmetné technológie alebo produkty spojiť tak, že licencovanú technológiu nemožno využívať bez viazaného produktu alebo že dve časti predmetného balíka možno využívať jedine spoločne. Pojem „viazaný predaj“ uvedený v nasledujúcom texte znamená tak viazaný, ako aj balíkový predaj.

222.

V článku 3 nariadenia TTBER, ktorým sa obmedzuje uplatňovanie skupinovej výnimky na základe hraničného trhového podielu, sa stanovuje, že skupinová výnimka sa na viazaný a balíkový predaj na základe dohôd medzi konkurentmi nevzťahuje nad úrovňou hraničného trhového podielu 20 %, a na uvedený predaj na základe dohôd medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú, nad úrovňou hraničného trhového podielu 30 %. Hraničný trhový podiel sa uplatňuje na akúkoľvek príslušnú technológiu alebo trh s produktmi, ktorých sa licenčná zmluva týka, vrátane trhu s viazanými produktmi. Pri prekročení hraničného trhového podielu je potrebné zvážiť nepriaznivé a priaznivé účinky viazaného predaja na hospodársku súťaž.

223.

Hlavným obmedzujúcim účinkom viazaného predaja je uzavretie trhu konkurenčným dodávateľom viazaného produktu. Viazaný predaj môže okrem toho umožniť poskytovateľovi licencie udržať si trhovú silu na trhu s viazaným produktom, a to zväčšením prekážok vstupu na trh, keďže môže nových záujemcov o vstup na trh nútiť, aby vstúpili na viaceré trhy naraz. Viazaný predaj môže navyše umožniť poskytovateľovi licencie, aby zvýšil licenčné poplatky, najmä ak viažuci produkt a viazaný produkt sú čiastočne nahraditeľné a nepoužívajú sa v pevne stanovenom pomere. Viazaný predaj bráni nadobúdateľovi licencie prejsť na využívanie náhradných vstupov v prípade zvýšenia licenčných poplatkov za viažuci produkt. Tieto obavy v súvislosti s vplyvom na hospodársku súťaž nezávisia od toho, či sú strany dohody konkurentmi, alebo nie. Nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž bude mať viazaný predaj pravdepodobne vtedy, keď má poskytovateľ licencie taký výrazný stupeň trhovej sily na trhu s viažucim produktom, že môže obmedziť hospodársku súťaž na trhu s viazaným produktom. Ak poskytovateľ licencie nemá trhovú silu na trhu s viažucim produktom, nemôže použiť svoju technológiu na uzavretie trhu dodávateľom viazaného produktu, a teda ani obmedziť hospodársku súťaž. Okrem toho, tak ako v prípade záväzkov nesúťaženia, na to, aby sa prejavili značné účinky uzavretia trhu, sa viazanie musí týkať určitého podielu trhu s viazaným produktom. V prípadoch, keď má poskytovateľ licencie trhovú silu na trhu s viazaným produktom, a nie na trhu s viažucim produktom, sa predmetné obmedzenie analyzuje ako doložka o nesúťažení alebo ako uloženie množstevnej povinnosti, čo je odrazom skutočnosti, že akýkoľvek problém v súvislosti s hospodárskou súťažou má pôvod na trhu s viazaným produktom, a nie na trhu s viažucim produktom (86).

224.

Viazanie môže viesť aj k zvýšeniu efektívnosti. Dochádza k tomu napríklad vtedy, keď je viazaný produkt potrebný na technicky uspokojivé využívanie licencovanej technológie alebo na zabezpečenie toho, aby produkcia na základe licencie zodpovedala normám kvality, ktoré dodržiava poskytovateľ licencie a ostatní nadobúdatelia licencie. V takýchto prípadoch viazaný predaj zvyčajne buď neobmedzuje hospodársku súťaž, alebo sa naň vzťahuje článok 101 ods. 3 zmluvy. Keď nadobúdatelia licencie používajú ochrannú známku alebo obchodnú značku poskytovateľa licencie alebo ak je spotrebiteľom vzhľadom na iné skutočnosti jasné, že existuje prepojenie medzi produktom obsahujúcim licencovanú technológiu a poskytovateľom licencie, vtedy má poskytovateľ licencie legitímny záujem, aby bola zabezpečená taká kvalita predmetných produktov, ktorá nezníži hodnotu jeho technológie alebo jeho dobré meno ako hospodárskeho subjektu. Okrem toho, keď je spotrebiteľom známe, že nadobúdatelia licencie (a poskytovateľ licencie) vyrábajú na základe rovnakej technológie, nie je pravdepodobné, že by nadobúdatelia licencie boli ochotní kúpiť si licenciu, keby predmetnú technológiu nevyužívali všetci technicky uspokojivým spôsobom.

225.

Viazanie by pravdepodobne malo priaznivé účinky na hospodársku súťaž aj v prípade, keď viazaný produkt umožňuje nadobúdateľovi licencie využívať licencovanú technológiu podstatne efektívnejšie. Keď napríklad poskytovateľ licencie udelí licenciu na konkrétnu výrobnú technológiu, môžu sa zmluvné strany dohodnúť aj na tom, že nadobúdateľ licencie nakúpi od poskytovateľa licencie katalyzátor, ktorý bol vyvinutý na použitie s licencovanou technológiou a ktorý umožní efektívnejšie využívať predmetnú technológiu ako iné katalyzátory. Ak v takýchto prípadoch obmedzenie patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1, podmienky článku 101 ods. 3 budú pravdepodobne splnené aj nad úrovňou hraničného trhového podielu.

226.

Záväzky nesúťaženia v súvislosti s udeľovaním licencií na technológie majú podobu záväzku nadobúdateľa licencie nepoužívať technológie tretích strán, ktoré súťažia s licencovanou technológiou. Ak sa záväzok nesúťaženia vzťahuje na produkt alebo ďalšiu technológiu dodanú poskytovateľom licencie, vtedy sa na tento záväzok vzťahuje predchádzajúci oddiel 4.2.6 o viazanom predaji.

227.

Nariadenie TTBER udeľuje výnimku pre záväzky nesúťaženia, a to v prípade dohôd medzi konkurentmi do hraničného trhového podielu 20 % a v prípade dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, do hraničného trhového podielu 30 %.

228.

Hlavným rizikom v súvislosti s hospodárskou súťažou, ktoré záväzky nesúťaženia predstavujú, je uzavretie trhu pre technológie tretích strán. Záväzky nesúťaženia môžu takisto uľahčiť kolúziu medzi poskytovateľmi licencií, ak ich viacerí poskytovatelia licencií použijú v osobitných dohodách (to je prípad kumulatívneho použitia). Uzavretím trhu pre konkurenčné technológie sa znižuje konkurenčný tlak na licenčné poplatky, ktoré účtuje poskytovateľ licencie, a obmedzuje sa hospodárska súťaž medzi etablovanými technológiami v dôsledku obmedzenia možnosti nadobúdateľov licencie prejsť od jednej konkurenčnej technológie k druhej. Keďže v oboch prípadoch je hlavným problémom uzavretie trhu, vo všeobecnosti možno urobiť rovnakú analýzu v prípade dohôd medzi konkurentmi aj dohôd medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Avšak v prípade krížových licencií medzi konkurentmi, keď obaja súhlasia s tým, že nebudú používať technológie tretej strany, dohoda môže uľahčiť kolúziu medzi nimi na trhu s produktmi, preto je opodstatnený nižší hraničný trhový podiel 20 %.

229.

K uzavretiu trhu môže dôjsť vtedy, keď významný podiel potenciálnych nadobúdateľov licencie je už viazaný s jedným zdrojom technológie (alebo v prípade kumulatívnych účinkov s viacerými zdrojmi technológie) a konkurenčné technológie nemôže využívať. Účinky vedúce k uzavretiu trhu môžu vyplývať z dohôd uzatvorených jediným poskytovateľom licencie s výrazným stupňom trhovej sily alebo z kumulatívneho účinku dohôd uzatvorených viacerými poskytovateľmi licencií, a to aj v prípade, keď sa na každú jednotlivú dohodu alebo sieť dohôd vzťahuje nariadenie TTBER. V druhom z uvedených prípadov však k závažnému kumulatívnemu účinku pravdepodobne nedôjde, ak je viazaných menej ako 50 % trhu. Pri prekročení tohto prahu je pravdepodobné, že dôjde k výraznému účinku uzavretia trhu, ak existujú pomerne vysoké prekážky vstupu nových nadobúdateľov licencie na trh. Ak sú prekážky vstupu na trh nízke, noví nadobúdatelia licencií môžu vstúpiť na trh a využívať komerčne atraktívne technológie tretích strán, a preto predstavujú reálnu alternatívu etablovaných nadobúdateľov licencií. Na účel určenia reálnej možnosti vstupu tretích strán na trh a rozvoja ich aktivít je nevyhnutné zohľadniť aj rozsah, v akom sú distribútori viazaní s nadobúdateľmi licencie prostredníctvom záväzkov nesúťaženia. Technológie tretích strán majú len vtedy reálnu možnosť vstúpiť na trh, ak majú prístup k potrebnému výrobnému a distribučnému fondu. Inými slovami, možnosť ľahkého vstupu na trh závisí nielen od dostupnosti potenciálnych nadobúdateľov licencie, ale aj od miery, v akej majú prístup k distribúcii. Pri posudzovaní účinkov uzavretia trhu na úrovni distribúcie Komisia bude uplatňovať analytický rámec stanovený v oddiele VI.2.1 usmernení o vertikálnych obmedzeniach (87).

230.

Ak má poskytovateľ licencie výrazný stupeň trhovej sily, záväzky nadobúdateľov licencie získať technológiu len od poskytovateľa licencie môžu viesť k výrazným účinkom spôsobujúcim uzavretie trhu. Čím je trhová pozícia poskytovateľa licencie silnejšia, tým je vyššie riziko uzavretia trhu pre konkurenčné technológie. Aby sa prejavili značné účinky vedúce k uzavretiu trhu, nie je nevyhnutné, aby sa záväzky nesúťaženia vzťahovali na podstatnú časť trhu. Aj keď sa záväzky nesúťaženia na podstatnú časť trhu nevzťahujú, značné účinky vedúce k uzavretiu trhu by sa mohli prejaviť v prípade, ak sú záväzky nesúťaženia zamerané na podniky, ktoré by mohli s najväčšou pravdepodobnosťou licencovať konkurenčné technológie. Riziko uzavretia trhu je obzvlášť vysoké v prípade, keď existuje len obmedzený počet potenciálnych nadobúdateľov licencie a licenčná zmluva sa týka technológie, ktorú nadobúdatelia licencie používajú ako vstup pre výrobu svojich vlastných produktov. V takýchto prípadoch budú prekážky vstupu nových poskytovateľov licencie na trh pravdepodobne vysoké. Menšia pravdepodobnosť uzavretia trhu môže nastať vtedy, keď sa technológia používa na výrobu produktu, ktorý sa predáva tretím stranám. Napriek tomu, že v takom prípade predmetné obmedzenie viaže aj výrobnú kapacitu, neviaže dopyt po produkte na dolnom trhu od nadobúdateľov licencie. V druhom z uvedených prípadov potrebujú poskytovatelia licencií pre vstup na trh len prístup k jednému alebo viacerým nadobúdateľom licencie, ktorí majú vhodnú výrobnú kapacitu. S výnimkou prípadu, keď len málo podnikov disponuje s kapacitou potrebnou na nadobudnutie licencie, alebo je schopných túto kapacitu získať, je nepravdepodobné, že by poskytovateľ licencie uložením záväzkov nesúťaženia svojim nadobúdateľom licencie mohol zabrániť konkurentom v prístupe k vyhovujúcim nadobúdateľom licencií.

231.

Záväzky nesúťaženia môžu mať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž. Po prvé, takéto záväzky môžu podporovať šírenie technológie znížením rizika odcudzenia licencovanej technológie, najmä know-how. Ak je nadobúdateľ licencie oprávnený získať licenciu na konkurenčné technológie od tretích strán, existuje riziko, že pri využívaní konkurenčných technológií sa bude používať najmä licencované know-how, a tým bude prinášať prospech konkurentom. Ak nadobúdateľ licencie využíva aj konkurenčné technológie, zvyčajne to sťaží aj sledovanie platieb licenčných poplatkov, čo môže pôsobiť ako faktor odrádzajúci od udeľovania licencií.

232.

Po druhé, záväzky nesúťaženia, prípadne spojené s výhradným územím, môžu byť potrebné na to, aby mal nadobúdateľ licencie motiváciu investovať do licencovanej technológie a účinne ju využívať. V prípadoch, keď dohoda vedúca k značnému účinku v podobe uzavretia trhu patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, na využitie výhody vyplývajúcej z článku 101 ods. 3 môže byť potrebné zvoliť si menej reštriktívnu alternatívu, napríklad uloženie záväzkov minimálneho objemu produkcie alebo minimálnych licenčných poplatkov, čo má zvyčajne menší potenciál uzavrieť trh pre konkurenčné technológie.

233.

Po tretie, v prípadoch, keď sa poskytovateľ licencie zaviaže uskutočniť výrazné investície vo vzťahu ku konkrétnym klientom, napríklad do odbornej prípravy a prispôsobenia licencovanej technológie potrebám nadobúdateľa licencie, môžu byť potrebné záväzky nesúťaženia alebo alternatívne záväzky minimálneho objemu produkcie, respektíve minimálnych licenčných poplatkov na účel podnietenia poskytovateľa licencie k tomu, aby tieto investície uskutočnil, a na zabránenie tzv. problému finančnej podpory. Za zvyčajných okolností však poskytovateľ licencie bude schopný vyúčtovať si takéto investície priamo formou paušálnej platby, čo znamená, že k dispozícii sú menej reštriktívne alternatívy.

234.

Udelenie licencie na technologické práva alebo začlenenie doložiek o neuplatnení práva do dohôd o urovnávaní sporov môže slúžiť ako prostriedok riešenia sporov alebo predchádzania tomu, aby jedna strana uplatňovala svoje práva duševného vlastníctva s cieľom zabrániť druhej strane využívať svoju vlastné technologické práva (88).

235.

Dohody o urovnávaní sporov v súvislosti so spormi o technológie sú, podobne ako aj v mnohých ďalších oblastiach obchodných sporov, legitímnym spôsobom, ako nájsť obojstranne prijateľné kompromisy v prípade právneho sporu vedeného v dobrej viere. Zmluvné strany môžu uprednostniť ukončenie sporu alebo súdneho konania, pretože sa ukáže, že je príliš nákladné, časovo náročné a navyše jeho výsledok je neistý. Urovnanie sporov môže takisto ušetriť súdom a/alebo príslušným správnym orgánom úsilie, ktoré by inak museli vynaložiť pri rozhodovaní o predmetných veciach, a môže preto viesť k zvýšeniu prosperity. Na druhej strane, je vo všeobecnom verejnom záujme, aby sa odstránili neplatné práva duševného vlastníctva, ktoré predstavujú neopodstatnenú prekážku šírenia inovácií a vyvíjania hospodárskej činnosti (89).

236.

Udeľovanie licencií vrátane krížových licencií v súvislosti s dohodami o urovnávaní sporov samo osebe vo všeobecnosti neobmedzuje hospodársku súťaž, keďže umožňuje zmluvným stranám využívať svoje technológie po uzatvorení dohody. V prípadoch, keď pri neexistencii licencie je možné, že nadobúdateľ licencie by mohol byť z trhu vylúčený, na prístup nadobúdateľa licencie k príslušnej technológii prostredníctvom dohody o urovnávaní sporov sa vo všeobecnosti nevzťahuje článok 101 ods. 1.

237.

Jednotlivé podmienky dohôd o urovnávaní sporov však môžu byť upravené článkom 101 ods. 1. K udeľovaniu licencií v súvislosti s dohodami o urovnávaní sporov sa pristupuje rovnakým spôsobom ako k ostatným licenčným zmluvám (90). V takýchto prípadoch je obzvlášť potrebné posúdiť, či sú zmluvné strany potenciálnymi alebo skutočnými konkurentmi.

238.

Kompenzácie za uvedenie obmedzení alebo kompenzácie za oneskorenie sú typmi dohôd o urovnaní, ktoré často nesúvisia s transferom technologických práv, ale zakladajú sa na transfere hodnoty od jednej strany za obmedzenie vstupu a/alebo expanzie na trh druhej strany a môže sa na ne vzťahovať článok 101 ods. 1 (91).

239.

Ak však takáto dohoda o urovnaní sporov zahŕňa aj licencovanie technologických práv, ktorých sa daný spor týka, a takáto dohoda spôsobuje oneskorenú alebo inak obmedzenú schopnosť nadobúdateľa licencie uviesť produkt na akýkoľvek z predmetných trhov, môže sa na dohodu vzťahovať článok 101 ods. 1 a musela by sa teda posudzovať najmä vzhľadom na článok 4 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia TTBER (pozri oddiel 3.4.2). Ak sú strany takejto dohody o urovnaní sporov skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi a nastal značný transfer hodnoty od poskytovateľa licencie na nadobúdateľa licencie, Komisia upriami svoju pozornosť najmä na riziko rozdelenia trhu/zdieľania trhu.

240.

Na dohody o urovnávaní sporov, na základe ktorých si zmluvné strany navzájom udelia krížovú licenciu a uložia obmedzenia v súvislosti s používaním svojich technológií vrátane obmedzení udelenia licencií tretím stranám, sa môže vzťahovať článok 101 ods. 1 zmluvy. Keď majú zmluvné strany výrazný stupeň trhovej sily a dohoda ukladá obmedzenia, ktoré jasne idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na odblokovanie situácie, uvedená dohoda bude pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1, a to aj vtedy, keď je pravdepodobné, že došlo k vzájomnému blokovaniu. Článok 101 ods. 1 sa bude s veľkou pravdepodobnosťou uplatňovať v prípade, keď si zmluvné strany rozdelia trhy alebo stanovia recipročné platby licenčných poplatkov, ktoré majú výrazný vplyv na trhové ceny.

241.

Ak sú obe zmluvné strany na základe dohody o urovnávaní sporov oprávnené používať technológiu druhej zmluvnej strany a dohoda sa vzťahuje na budúci vývoj predmetných technológií, je potrebné posúdiť, aký je vplyv dohody na motiváciu zmluvných strán inovovať. Keď majú zmluvné strany výrazný stupeň trhovej sily, príslušná dohoda bude pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy v prípadoch, keď bráni zmluvným stranám získať konkurenčný náskok pred druhou stranou. Dohody, ktoré eliminujú alebo podstatne obmedzujú možnosti jednej zmluvnej strany získať konkurenčný náskok pred stranou druhou, znižujú motiváciu inovovať, a tým majú negatívny vplyv na podstatnú súčasť priebehu hospodárskej súťaže. Takéto dohody pravdepodobne takisto nebudú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Obzvlášť nepravdepodobné je, že by bolo možné toto obmedzenie považovať za nevyhnutné v zmysle tretej podmienky v článku 101 ods. 3. Dosiahnutie cieľa dohody, ktorým je zabezpečiť, aby zmluvné strany mohli ďalej využívať svoju vlastnú technológiu bez blokovania druhou stranou, si nevyžaduje, aby sa zmluvné strany dohodli, že sa podelia o budúce inovácie. Nie je však pravdepodobné, že by sa zmluvným stranám bránilo získať konkurenčný náskok pred druhou stranou v prípade, keď je účelom predmetnej licencie umožniť zmluvným stranám rozvíjať svoje vlastné technológie a keď ich táto licencia nevedie k používaniu rovnakých technologických riešení. Takéto dohody prinášajú koncepčnú voľnosť iba tým, že predchádzajú budúcemu uplatňovaniu nárokov druhej strany z titulu porušenia jej práv.

242.

V súvislosti s dohodou o urovnávaní sporov sa doložky o nenapadnutí práv vo všeobecnosti považujú za doložky, ktoré nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Integrálnou súčasťou takýchto dohôd je, že zmluvné strany sa dohodnú, že nenapadnú ex post práva duševného vlastníctva, ktoré boli predmetom sporu. Samotným účelom takejto dohody je skutočne urovnať existujúce spory, respektíve zabrániť budúcim sporom.

243.

Doložky o nenapadnutí práv v dohodách o urovnávaní sporov však môžu mať za osobitných okolností nepriaznivý účinok na hospodársku súťaž a môže sa na ne vzťahovať článok 101 ods. 1 zmluvy. Obmedzenie slobody napadnúť právo duševného vlastníctva nie je súčasťou predmetu práva duševného vlastníctva a môže obmedzovať hospodársku súťaž. Napríklad doložka o nenapadnutí práva môže byť v rozpore s článkom 101 ods. 1, ak bolo právo duševného vlastníctva udelené na základe poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií (92). Preskúmanie takýchto doložiek môže byť potrebné aj v prípade, ak poskytovateľ licencie finančne alebo iným spôsobom podnecuje nadobúdateľa licencie k vyjadreniu súhlasu s tým, že nenapadne platnosť technologických práv, ktoré sú nevyhnutným vstupom produkcie nadobúdateľa licencie [pozri aj bod(136)].

244.

Technologické združenia sú definované ako dojednania, na základe ktorých dve alebo viac strán zostavia súbor technológií, na ktorý sa udelia licencie nielen účastníkom združenia, ale aj tretím stranám. Technologické združenia môžu mať z hľadiska štruktúry formu jednoduchých dojednaní medzi obmedzeným počtom strán alebo zložitého organizačného mechanizmu, na základe ktorého je organizovanie udeľovania licencií na združené technológie zverené osobitnému subjektu. V oboch prípadoch môže technologické združenie umožniť nadobúdateľom licencie pôsobiť na trhu na základe jedinej licencie.

245.

Vnútorné prepojenie medzi technologickými združeniami a štandardmi neexistuje, ale združené technológie často, úplne alebo sčasti, podporujú de facto alebo de jure štandard v odvetví (93). Rôzne technologické združenia môžu podporovať konkurenčné štandardy (94). Technologické združenia môžu mať aj priaznivé účinky na hospodársku súťaž, a to najmä znížením transakčných nákladov a stanovením obmedzenia na kumulatívne licenčné poplatky s cieľom zabrániť dvojitej marginalizácii. Vytvorenie technologického združenia umožňuje licencovanie technológií zahrnutých v združení na jednom mieste. To je dôležité najmä v odvetviach, v ktorých sú práva duševného vlastníctva rozšírené a v ktorých je na účel pôsobenia na trhu potrebné získať licencie od veľkého počtu poskytovateľov licencií. V prípadoch, keď sa nadobúdateľom licencie stále poskytujú služby týkajúce sa uplatňovania licencovanej technológie, môže spoločné udelenie licencie a spoločný servis viesť k ďalšiemu zníženiu nákladov. Patentové združenia môžu zohrávať prospešnú úlohu aj pri implementáciu štandardov, ktoré majú priaznivý účinok na hospodársku súťaž.

246.

Technologické združenia môžu aj obmedzovať hospodársku súťaž. Vytvorenie technologického združenia nevyhnutne znamená spoločný predaj združených technológií, čo v prípade združení zložených výhradne alebo prevažne z nahraditeľných technológií predstavuje cenový kartel. Technologické združenia, a to najmä v prípade, keď podporujú štandard v odvetví alebo de facto vytvárajú štandard v odvetví, môžu popri obmedzení hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami navyše viesť k zredukovaniu inovácií prostredníctvom uzavretia trhu pre alternatívne technológie. Existencia štandardu a súvisiaceho technologického združenia môže sťažiť vstup nových a vylepšených technológií na trh.

247.

Na dohody o vytvorení technologických združení stanovujúce podmienky fungovania týchto združení – bez ohľadu na počet zúčastnených strán – sa skupinová výnimka nevzťahuje, keďže dohoda o založení združenia nepovoľuje jednotlivým nadobúdateľom licencie vyrábať zmluvné produkty (pozri oddiel 3.2.4). Uvedenými dohodami sa zaoberajú len tieto usmernenia. Dojednania o združení technológií vyvolávajú viaceré konkrétne problémy týkajúce sa výberu zahrnutých technológií a fungovania združenia, ktoré v súvislosti s inými druhmi udeľovania licencií nevznikajú. Udelenie licencií tretím stranám, ktoré sa na združení nezúčastňujú, je mnohostrannou dohodou vzhľadom na skutočnosť, že účastníci združenia spoločne určujú podmienky takéhoto udeľovania licencií mimo združenia. Z uvedeného dôvodu sa naň skupinová výnimka nevzťahuje. Na udelenie licencií tretím stranám, ktoré sa na združení nezúčastňujú, sa vzťahuje bod (261) a oddiel 4.4.2.

248.

Spôsob vytvorenia, organizácie a fungovania technologického združenia môže znížiť riziko, že jeho cieľom alebo účinkom bude obmedzenie hospodárskej súťaže, a môže poskytnúť záruky, že predmetné dojednanie bude mať na hospodársku súťaž priaznivý účinok. Pri posudzovaní prípadných rizík vo vzťahu k hospodárskej súťaži a efektívnosti bude Komisia okrem iného brať do úvahy transparentnosť procesu vytvorenia technologického združenia; výber a povahu združených technológií vrátane rozsahu, v akom sú nezávislí odborníci zapojení do vytvorenia a fungovania združenia a či boli zavedené ochranné opatrenia umožňujúce zabrániť výmene citlivých informácií a nezávislé mechanizmy na riešenie sporov.

249.

Keď je účasť na procese tvorby štandardu a združenia otvorená pre všetky zainteresované strany, je viac pravdepodobné, že technológie určené na zahrnutie do združenia sa budú vyberať na základe kritérií týkajúcich sa ceny a kvality, ako v prípade, keď združenie zriaďuje obmedzená skupina vlastníkov technológií.

250.

Riziká v súvislosti s hospodárskou súťažou a potenciál zvyšovania efektívnosti technologických združení závisia vo veľkej miere od vzťahu medzi združenými technológiami a od ich vzťahu k technológiám mimo združenia. Je nevyhnutné uskutočniť dve základné rozlíšenia: a) medzi technologickými doplnkami a technologickými náhradami a b) medzi technológiami zásadného významu a technológiami bez zásadného významu.

251.

Dve technológie sú doplnkami, a nie náhradami vtedy, keď sú obe potrebné na výrobu predmetného produktu alebo na vykonanie procesu, ktorého sa tieto technológie týkajú. Naopak, dve technológie sú náhradami vtedy, keď ktorákoľvek z týchto dvoch technológií umožňuje svojmu vlastníkovi vyrobiť predmetný produkt alebo vykonať proces, ktorých sa predmetná technológia týka.

252.

Technológia môže mať zásadný význam buď a) na výrobu konkrétneho výrobku alebo na vykonanie konkrétneho procesu, ktorého sa združené technológie týkajú, alebo b) na výrobu tohto výrobku alebo na vykonanie tohto procesu v súlade so štandardom, v ktorom sú združené technológie zahrnuté. Pokiaľ ide o prvý prípad, technológia má zásadný význam (na rozdiel od technológie bez zásadného významu) vtedy, ak za túto technológiu neexistujú životaschopné náhrady (z komerčného, ako aj z technického hľadiska) v rámci alebo mimo združenia a ak príslušná technológia predstavuje súčasť súboru technológií nevyhnutnú na účely výroby produktu(-ov) alebo vykonania procesu(-ov), ktorých sa združenie týka. Pokiaľ ide o druhý prípad, technológia má zásadný význam vtedy, ak predstavuje nevyhnutnú súčasť (to znamená, že za ňu neexistujú žiadne realizovateľné náhrady) združených technológií potrebných na dosiahnutie súladu so štandardom, ktorý združenie podporuje (štandardné technológie zásadného významu). Technológie, ktoré majú zásadný význam, sú zároveň nevyhnutne aj doplnkové. Skutočnosť, že majiteľ technológie vyhlási technológiu za zásadného významu neznamená, že takáto technológia má zásadný význam podľa kritérií opísaných v tomto bode.

253.

Keď sú technológie v združení náhradnými technológiami, je pravdepodobné, že licenčné poplatky budú vyššie ako v opačnom prípade, pretože nadobúdatelia licencie nemajú prospech z konkurencie medzi príslušnými technológiami. Keď sú technológie v združení doplnkovými technológiami, vtedy technologické združenie znižuje transakčné náklady a môže viesť k nižším celkovým licenčným poplatkom, pretože zmluvné strany môžu stanoviť spoločný licenčný poplatok za predmetný súbor na rozdiel od prípadu, keď každá zmluvná strana stanoví licenčný poplatok za svoju technológiu, pričom sa nezohľadní skutočnosť, že vyššie licenčné poplatky za jednu technológiu zvyčajne znížia dopyt po doplnkových technológiách. Ak sú licenčné poplatky za doplnkové technológie stanovené individuálne, súčet týchto licenčných poplatkov môže často presiahnuť sumu, ktorá by bola kolektívne stanovená združením za súbor rovnakých doplnkových technológií. Posúdenie úlohy náhrad mimo združenia sa uvádza v bode(262).

254.

Rozdiel medzi doplnkovými a náhradnými technológiami nie je vo všetkých prípadoch úplne jasný, keďže technológie môžu byť sčasti náhradami a sčasti doplnkami. Keď je pravdepodobné, že v dôsledku zvýšenia efektívnosti vyplývajúcej z integrácie dvoch technológií by nadobúdatelia licencie chceli využívať obe technológie, vtedy sa predmetné technológie považujú za doplnky, a to aj v prípade, keď sú sčasti nahraditeľné. Ak by združenie neexistovalo, nadobúdatelia licencie by v takýchto prípadoch pravdepodobne chceli získať licencie na obe technológie, pretože vďaka využívaniu oboch technológií by získali väčší ekonomický prospech, ako keby využívali len jednu z nich. V prípade neexistencie takýchto dôkazov založených na dopyte o doplnkovosti združených technológií je ukazovateľom toho, že tieto licencie sú doplnkové, ak i) je stranám, ktoré prispeli do združenia technológiou, ponechaná voľnosť udeľovať individuálne licencie na svoje technológie a ii) združenie je ochotné, okrem udeľovania licencií na súbor technológií všetkých strán, udeľovať licencie na technológiu každej strany aj osobitne a iii) celkové účtované licenčné poplatky pri udeľovaní osobitných licencií na všetky združené technológie nepresiahnu licenčné poplatky účtované združením za celý súbor technológií.

255.

Zaradenie náhradných technológií do združenia vo všeobecnosti obmedzuje hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, pretože môže viesť ku kolektívnemu balíkovému predaju a k určovaniu cien medzi konkurentmi. Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že začlenenie dôležitých náhradných technológií do združenia predstavuje porušenie článku 101 ods. 1 zmluvy. Komisia navyše berie do úvahy, že je nepravdepodobné, že v prípade združení pozostávajúcich v značnej miere z náhradných technológií budú splnené podmienky článku 101 ods. 3. Vzhľadom na to, že príslušné technológie predstavujú alternatívy, po zahrnutí oboch technológií do združenia nedochádza k žiadnym úsporám transakčných nákladov. Ak by združenie neexistovalo, nadobúdatelia licencie by nepožadovali obe technológie. Skutočnosť, že zmluvným stranám je ponechaná možnosť nezávisle udeliť licencie, nepostačuje na zmiernenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže. Je to preto, lebo zmluvné strany majú pravdepodobne len málo motivácie na nezávislé udeľovanie licencií, ak nechcú ohroziť licenčnú činnosť združenia, ktorá im umožňuje spoločne uplatňovať trhovú silu.

256.

Ďalším dôležitým faktorom pri posudzovaní rizík, ktoré technologické združenia predstavujú pre hospodársku súťaž, a efektívnosti týchto združení je rozsah, v akom sú do vytvorenia a fungovania združenia zapojení nezávislí odborníci. Napríklad posúdenie, či technológia má, alebo nemá zásadný význam z hľadiska štandardu podporovaného združením, predstavuje často zložitú otázku, ktorá si vyžaduje osobitné odborné znalosti. Zapojenie nezávislých odborníkov do procesu výberu môže značne prispieť k zabezpečeniu toho, aby sa v praxi splnil záväzok zahrnúť do združenia len technológie zásadného významu. Ak výber technológií, ktoré majú byť zahrnuté v združení, vykonáva nezávislý odborník, môže to ešte viac posilniť hospodársku súťaž medzi dostupnými technologickými riešeniami.

257.

Komisia bude zohľadňovať, ako sa odborníci vyberajú a úlohy, ktoré majú vykonávať. Odborníci by mali byť nezávislí od podnikov, ktoré vytvorili združenie. Ak sú odborníci prepojení s poskytovateľmi licencie (alebo s licenčnou činnosťou združenia) alebo inak od nich závisia, potom sa ich účasti bude prikladať menší význam. Odborníci musia mať aj potrebné technické znalosti na plnenie rôznych úloh, ktorými sú poverení. Medzi úlohy nezávislých odborníkov môže patriť najmä posúdenie toho, či sú technológie navrhované na zahrnutie do združenia platné, alebo nie, a či majú zásadný význam, alebo nie.

258.

Všetky mechanizmy riešenia sporov stanovené v nástrojoch, ktorými sa združenie zriaďuje, sú relevantné a mali by sa zohľadniť. Čím viac sporov sa zverí na urovnanie orgánom alebo osobám, ktoré sú od združenia a jeho členov nezávislé, tým bude pravdepodobnejšie, že spory sa budú riešiť neutrálnym spôsobom.

259.

Dôležité je preskúmať aj dojednania o výmene citlivých informácií medzi zmluvnými stranami (95). Na oligopolných trhoch môže výmena citlivých informácií, napríklad údajov o tvorbe cien a objeme produkcie, uľahčiť vznik kolúzie (96). V takýchto prípadoch bude Komisia prihliadať na to, v akej miere boli zavedené ochranné opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa nebudú vymieňať citlivé informácie. V tomto ohľade môže hrať dôležitú úlohu nezávislý odborník alebo licenčný orgán tým, že zabezpečí, aby údaje o objeme produkcie a odbyte, ktoré môžu byť potrebné na účely výpočtu a kontroly licenčných poplatkov, neboli sprístupnené konkurenčným podnikom na príslušných trhoch.

260.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zavedeniu takýchto ochranných opatrení v prípade, keď sa zainteresované strany súčasne podieľajú na vytvorení združení, ktoré podporujú konkurenčné štandardy, ak by to mohlo viesť k výmene citlivých informácií medzi konkurenčnými združeniami.

261.

Bez ohľadu na trhovú pozíciu zmluvných strán, vytvorenie a fungovanie technologického združenia, vrátane udeľovania licencií, vo všeobecnosti nepatrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

262.

Keď sú do predmetného združenia zahrnuté významné doplnkové patenty, nie však patenty zásadného významu, existuje riziko uzavretia trhu pre technológie tretích strán. Keď sa technológia zahrnie do združenia a je licencovaná ako súčasť súboru, nadobúdatelia licencie budú mať pravdepodobne malú motiváciu získať licenciu na konkurenčnú technológiu, keď licenčný poplatok za súbor zahŕňa aj náhradnú technológiu. Okrem toho, keď sa do združenia začlenia technológie, ktoré nie sú potrebné na výrobu produktu (-ov) alebo na vykonanie procesu (-ov), ktorých sa týka technologické združenie, alebo na dosiahnutie súladu so štandardom, ktorý zahŕňa združenú technológiu, núti to nadobúdateľov licencie platiť za technológiu, ktorú možno nepotrebujú. Zahrnutie takejto doplnkovej technológie sa preto rovná kolektívnemu balíkovému predaju. Keď združenie zahŕňa technológie bez zásadného významu, dohoda bude pravdepodobne patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 v prípade, keď má združenie významnú pozíciu na akomkoľvek relevantnom trhu.

263.

Vzhľadom na to, že náhradné a doplnkové technológie môžu byť vyvinuté až po vytvorení združenia, potreba posudzovať zásadný význam nemusí nevyhnutne skončiť vytvorením združenia. Technológia sa môže stať technológiou bez zásadného významu po vytvorení združenia v dôsledku vzniku nových technológií tretích strán. V prípade, že združenie získa informácie, že v prípade takejto novej technológie tretej strany existuje ponuka a dopyt od nadobúdateľov licencie, obavám z uzavretia trhu možno predísť tým, že sa novým a existujúcim nadobúdateľom licencie ponúkne licencia bez technológie, ktorá už nemá zásadný význam, a to za primerane znížený licenčný poplatok. Môžu však existovať ďalšie spôsoby na zabezpečenie toho, aby sa trh pre technológie tretích strán neuzavrel.

264.

Pri posudzovaní technologických združení, ktoré zahŕňajú technológie bez zásadného významu, ktoré sú ale doplnkovými technológiami, bude Komisia vo svojom celkovom posúdení okrem iného brať do úvahy tieto faktory:

265.

Hoci dojednania technologických združení, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej súťaže [pozri bod(245)], ktoré sa musí posúdiť podľa článku 101 ods. 3 a porovnať s negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž. Ak napríklad technologické združenia zahŕňajú patenty bez zásadného významu, ale spĺňajú všetky ostatné kritériá „bezpečného prístavu“ uvedené v bode (261), keď existujú dôvody (v záujme podporenia hospodárskej súťaže) na začlenenie technológií bez zásadného významu do združenia [pozri bod (264)] a keď nadobúdatelia licencie majú možnosť získať licenciu len pre časť súboru so zodpovedajúcim znížením licenčných poplatkov [pozri bod (264)], potom je pravdepodobné, že podmienky článku 101 ods. 3 budú splnené.

266.

V prípade, že dohoda o vytvorení technologického združenia nie je v rozpore s článkom 101 zmluvy, ďalším krokom je posúdiť vplyv licencií, dohodnutých medzi združením a nadobúdateľmi licencie, na hospodársku súťaž. Podmienky, za ktorých sa licencie udeľujú, môžu patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Účelom tohto oddielu usmernení je riešiť určitý počet obmedzení, ktoré sa bežne vyskytujú v tej či onej forme v licenčných zmluvách technologických združení a ktoré je potrebné posúdiť v celkovom kontexte združenia. Vo všeobecnosti platí, že nariadenie TTBER sa neuplatňuje na licenčné zmluvy uzavreté medzi združením a nadobúdateľmi licencií, ktorí sú tretími stranami [pozri bod (247)]. Tento oddiel je preto venovaný jednotlivým prípadom posúdenia problematiky udeľovania licencií, ktoré sú charakteristické pre udeľovanie licencií v kontexte technologických združení.

267.

Komisia bude pri hodnotení dohôd o transfere technológií medzi združením a nadobúdateľmi jeho licencií vychádzať z týchto základných princípov:

268.

Podniky, ktoré ustanovujú technologické združenie, ktoré je zlučiteľné s článkom 101 zmluvy, majú spravidla možnosť dohodnúť a stanoviť licenčné poplatky za súbor technológií (s výhradou záväzku udeliť licenciu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok – FRAND) a podiel každej technológie na licenčných poplatkoch buď pred stanovením štandardu, alebo po jeho stanovení. Takáto dohoda je integrálnou súčasťou vytvárania združenia a nemožno ju samu osebe považovať za obmedzujúcu hospodársku súťaž. Za určitých okolností môže byť efektívnejšie, ak sa licenčné poplatky združenia dohodnú pred zvolením si štandardu, aby sa zabránilo tomu, že voľba štandardu zvýši výšku licenčných poplatkov tým, že sa značne zvýši stupeň trhovej sily jednej alebo viacerých technológií zásadného významu. Nadobúdateľom licencie však musí byť ponechaná voľnosť pri určovaní ceny produktov vyrábaných na základe licencie.

269.

Keď má združenie dominantnú pozíciu na trhu, mali by byť licenčné poplatky a ďalšie licenčné podmienky stanovované za primeraných a nediskriminačných podmienok a licencie by nemali byť výhradné (98). Tieto požiadavky sú potrebné, aby sa zabezpečilo, že združenie bude otvorené a nebude viesť k uzavretiu trhu ani k iným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž na nadväzujúcich trhoch. Tieto požiadavky však nebránia stanoveniu rozdielnych sadzieb licenčných poplatkov na rozdielne použitie. Vo všeobecnosti sa nepovažuje za obmedzovanie hospodárskej súťaže, ak sa pre rozdielne trhy s produktmi uplatnia rozdielne sadzby licenčných poplatkov, zatiaľ čo na trhoch s produktmi by nemala byť žiadna diskriminácia. Predovšetkým postoj združenia k nadobúdateľom licencie by nemal závisieť od toho, či sú aj oni poskytovateľmi licencie, alebo nie. Komisia preto bude brať do úvahy, či poskytovatelia licencie a nadobúdatelia licencie podliehajú rovnakej povinnosti platiť licenčné poplatky.

270.

Poskytovatelia aj nadobúdatelia licencií by mali mať možnosť vyvíjať konkurenčné produkty a štandardy. Mali by mať zároveň aj možnosť udeľovať a získavať licencie mimo združenia. Tieto požiadavky sú nevyhnutné na obmedzenie rizika uzavretia trhu pre technológie tretích strán a na zabezpečenie toho, aby združenie neobmedzovalo inovácie a nebránilo vývoju konkurenčných technologických riešení. Keď je združená technológia zahrnutá (de facto) do štandardu v odvetví a keď zmluvné strany podliehajú záväzkom nesúťaženia, vtedy združenie prináša mimoriadne riziko, že bude brániť vývoju nových a vylepšených technológií a štandardov.

271.

Záväzky spätného udelenia licencie by mali byť nevýhradné a obmedzené na zmeny, ktoré sú zásadného významu alebo sú dôležité pre používanie združenej technológie. To umožní združeniu využívať zlepšenia združenej technológie a mať z nich úžitok. Je oprávnené očakávať, že zmluvné strany prostredníctvom záväzkov spätného udelenia licencie zabezpečia, aby nadobúdatelia licencie (vrátane subdodávateľov, ktorí vyvíjajú činnosť na základe licencie udelenej nadobúdateľovi licencie), ktorí vlastnia alebo získajú patenty zásadného významu, nemohli zabraňovať využívaniu združenej technológie.

272.

Jedným z problémov zistených v súvislosti s technologickými združeniami je riziko, že môžu ochraňovať neplatné patenty. Združovanie technológií môže zvýšiť náklady/riziká v prípade úspešného napadnutia, keďže na to, aby napadnutie bolo neúspešné, stačí, že je platný len jeden patent v združení. Ochraňovanie neplatných patentov v združení môže spôsobiť, že nadobúdatelia licencie budú nútení platiť vyššie licenčné poplatky, a môže tiež brániť v inovácii v oblasti, na ktorú sa vzťahuje neplatný patent. V tejto súvislosti je pravdepodobné, že doložky o nenapadnutí práv, vrátane doložiek o vypovedaní dohody (99), ktoré sú začlenené do dohody o transfere technológií medzi združením a tretími stranami, budú patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy.

273.

Združenia často zahŕňajú patenty aj patentové prihlášky. Ak prihlasovatelia patentu, ktorí predložia svoje patentové prihlášky združeniu, využívajú v rámci možností postupy prihlasovania patentu, ktoré umožňujú zrýchlené udelenie patentu, umožní to rýchlejšie získať istotu o platnosti a rozsahu pôsobnosti predmetných patentov.