DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Týmto návrhom sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex).

Tento návrh zohľadňuje zvýšený politický dôraz na ekonomický vplyv vízovej politiky na širšie hospodárstvo Európskej únie, a to najmä v oblasti cestovného ruchu, s cieľom zaistiť väčšiu konzistentnosť s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti rastu v súlade s oznámením Komisie Implementácia a rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu v EÚ[1].

Návrh vychádza aj zo záverov uvedených v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení vykonávania vízového kódexu[2]. K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie[3], ktorý obsahuje podrobné hodnotenie.

Tento návrh tiež obsahuje dve opatrenia na uľahčenie rodinných kontaktov: zavádzajú sa ním určité procedurálne zjednodušenia pre blízkych príbuzných, ktorí prichádzajú navštíviť občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a pre blízkych príbuzných občanov Únie žijúcich v tretej krajine, ktorí si želajú spoločne s občanom Únie navštíviť členský štát, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom.

Okrem toho sa v ňom objasňuje, že tie isté procedurálne zjednodušenia by sa mali ako minimum priznať rodinným príslušníkom občanov EÚ, na ktorých sa vzťahuje článok 5 ods. 2 druhý pododsek smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Všeobecný kontext

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), sa uplatňuje od 5. apríla 2010. Ustanovenia týkajúce sa oznamovania a požiadaviek na poskytovanie dôvodov zamietnutia, zrušenia a odvolania víz a právo odvolať sa proti takýmto rozhodnutiam sa uplatňuje od 5. apríla 2011.

V článku 57 ods. 1 vízového kódexu sa stanovuje povinnosť Komisie zaslať Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie jeho vykonávania dva roky po tom, ako sa začnú uplatňovať všetky jeho ustanovenia (t. j. 5. apríla 2013). Hodnotenie a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie boli predložené. V článku 57 ods. 2 sa stanovuje, že hodnotenie môže sprevádzať návrh na zmenu nariadenia.

Na základe záverov hodnotiacej správy sa Komisia rozhodla predložiť spolu s uvedenou správou tento návrh na zmenu právneho predpisu.

Navrhované zmeny uľahčujú cestovanie legitímnym cestujúcim a zjednodušujú právny rámec v záujme členských štátov, napr. tým, že umožnia pružnejšie pravidlá konzulárnej spolupráce, pričom zároveň umožňujú zachovať bezpečnosť na vonkajších hraniciach a zaisťujú riadne fungovanie schengenského priestoru. Spoločná vízová politika by mala prispievať k rastu a byť v súlade s ostatnými politikami EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, obchodu, vzdelávania, kultúry a cestovného ruchu.

Existujúce ustanovenia

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex).

2.         VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultácie so zainteresovanými stranami sú zahrnuté v posúdení vplyvu[4], ktorý je pripojený k tomuto návrhu.

Posúdenie vplyvu (IA)

Na základe hodnotiacej správy uvedenej v oddiele 1 boli identifikované dve hlavné problémové oblasti:

(1)        Celková dĺžka a náklady (priame a nepriame) a ťažkopádnosť postupov;

Komplexný charakter tejto problémovej oblasti je podrobne opísaný v posúdení vplyvu. Pokiaľ ide o regulačné možnosti, udeľovanie víz na viac vstupov s dlhodobou platnosťou spojené s určitými procedurálnymi zjednodušeniami sa považovalo za jediné riešenie výhodné pre obe strany. Má potenciál znížiť administratívnu záťaž na konzulátoch a zároveň sa považuje za veľmi dôležité zjednodušenie pre určité skupiny cestujúcich. V praxi by to zodpovedalo zrušeniu vízovej povinnosti počas doby platnosti víza na viac vstupov, čo by znamenalo významné úspory a zvýšenie efektívnosti tak pre žiadateľov o udelenie víza (z hľadiska času a nákladov), ako aj pre konzuláty (čas). Možnosti politiky, o ktorých sa uvažuje v rámci tejto problémovej oblasti, sú preto dosť podobné. Líšia sa len pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahujú, a dĺžku platnosti víz na viac vstupov, ktoré sa majú vydávať, a to takto:

Minimálna regulačná možnosť: zavedenie povinných procedurálnych zjednodušení a povinného udeľovania víz na viac vstupov platných aspoň jeden rok a následne platných tri roky častým cestujúcim [ktorí sú vymedzení ako žiadatelia, ktorí pred podaním žiadosti zákonne použili aspoň tri víza (počas obdobia 12 mesiacov pred podaním žiadosti) a ktorí sú zaregistrovaní vo vízovom informačnom systéme (VIS)].

Stredná regulačná možnosť: zavedenie povinných procedurálnych zjednodušení a povinného udeľovania víz na viac vstupov platných aspoň tri roky a následne platných päť rokov častým cestujúcim (ktorí sú vymedzení ako žiadatelia, ktorí pred podaním žiadosti zákonne použili aspoň dve víza a ktorí sú zaregistrovaní vo VIS).

Identifikovaná maximálna regulačná možnosť by rozšírila povinné procedurálne zjednodušenia a povinné vydávanie víz na viac vstupov ihneď na päť rokov pre väčšinu žiadateľov („žiadatelia zaregistrovaní vo VIS“), keďže by sa v jej rámci vyžadovalo len jedno zákonne použité vízum (počas obdobia 12 mesiacov pred podaním žiadosti), ktoré je zaregistrované vo VIS.

Posúdenie vplyvu ukázalo, že všetky uvedené možnosti by ďalej harmonizovali súčasný právny rámec a viedli k skutočnej spoločnej vízovej politike. Potenciálny hospodársky vplyv týchto možností na členské štáty vyplýva zo skutočnosti, že cestujúci s vízami na viac vstupov s dlhou (dlhšou) dobou platnosti pravdepodobne uskutočnia viac ciest do schengenského priestoru, než by uskutočnili v opačnom prípade. V posúdení vplyvu sa počet dodatočných ciest odhaduje v prípade minimálnej možnosti na 500 000, v prípade strednej možnosti na 2 milióny a v prípade maximálnej možnosti na približne 3 milióny. Dodatočné cesty do schengenského priestoru prirodzene vytvárajú dodatočné príjmy: približne 300 miliónov EUR (asi 7 600 podporených pracovných miest vyjadrených v ekvivalente plného pracovného času) v prípade minimálnej možnosti; viac než 1 miliarda EUR (zhruba 30 000 podporených pracovných miest vyjadrených v ekvivalente plného pracovného času) v prípade strednej možnosti a približne 2 miliardy EUR (50 000 podporených pracovných miest vyjadrených v ekvivalente plného pracovného času) v prípade maximálnej možnosti. Z posúdenia vplyvu taktiež vyplynulo, že veľmi vysoký potenciálny hospodársky vplyv maximálnej možnosti je spojený s vyšším bezpečnostným rizikom.

Žiadna z uvedených možností by neviedla k významným dodatočným nákladom. Jedným z dôvodov vypracovania možností politiky je v skutočnosti snaha o dosiahnutie úspor na strane členských štátov/konzulárnych úradov, ako aj na strane žiadateľov. Uvedené možnosti postupne povedú k úsporám na strane žiadateľov, ktoré vyplynú predovšetkým zo zvýšeného počtu udelených víz na viac vstupov s dlhou dobou platnosti. Z pohľadu žiadateľa je prirodzene najefektívnejšou možnosťou maximálna možnosť a najmenej efektívnou minimálna možnosť. Očakáva sa, že klesajúci počet žiadostí o udelenie víza v rámci systému víz na viac vstupov spôsobí zníženie vízových príjmov členských štátov. Udeľovanie víz na viac vstupov však zároveň vedie k zníženiu nákladov, pretože je potrebné spracovať menší počet žiadostí o udelenie víza: hospodárske výhody tak v prípade všetkých možností značne prevyšujú odhadované náklady.

Hoci bolo jasné, že maximálna možnosť má veľmi vysoký potenciálny hospodársky vplyv, je zároveň spojená s potenciálne vysokým bezpečnostným rizikom. Na zmiernenie tohto rizika sa navrhuje prístup spočívajúci v udeľovaní víz na viac vstupov s dlhšou dobou platnosti postupne „pravidelným cestujúcim zaregistrovaným vo VIS“ (najprv na tri roky a následne na základe zákonného použitia týchto víz na päť rokov). Vplyv tohto prístupu sa nachádza medzi vplyvom strednej a maximálnej možnosti, ktoré sú uvedené v posúdení vplyvu, pričom jeho hospodársky vplyv je pravdepodobne bližší vplyvu maximálnej možnosti.

(2)        nedostatočné geografické pokrytie, pokiaľ ide o spracúvanie žiadostí o udelenie víza.

Minimálna možnosť, ktorá sa v súvislosti s touto problémovou oblasťou posudzovala, spočívala v zrušení článku 41 vízového kódexu (spoločné užívanie priestorov, spoločné centrá pre podávanie žiadostí) a v zavedení všeobecného pojmu/konceptu „schengenské vízové centrum“, ktoré by poskytovalo realistickejšiu a flexibilnejšiu definíciu, pokiaľ ide o niektoré formy konzulárnej spolupráce. V rámci prostrednej možnosti sa okrem „schengenských vízových centier“ zavádzal koncept „povinného zastúpenia“, podľa ktorého by v prípade, že členský štát, ktorý je príslušný na spracovanie žiadosti o udelenie víza, nebol prítomný ani zastúpený (na základe takejto dohody) v dotknutej tretej krajine, povinnosť spracovať žiadosti o udelenie víza v jeho mene by mal ktorýkoľvek iný členský štát, ktorý je v danej krajine prítomný. Nakoniec ako maximálna možnosť by sa s cieľom zaistiť primerané pokrytie z hľadiska zhromažďovania/spracúvania žiadostí o udelenie víza mohla prostredníctvom vykonávacích rozhodnutí Komisie stanoviť podoba siete na zhromažďovanie žiadostí o udelenie schengenského víza v tretích krajinách, pokiaľ ide o dohody o zastúpení, spoluprácu s externým poskytovateľmi služieb a združovanie zdrojov inými prostriedkami.

V posúdení vplyvu sa uvádza, že maximálna možnosť by mohla mať najpozitívnejší vplyv, pokiaľ ide o racionalizáciu zastúpenia z hľadiska zhromažďovania/spracúvania žiadostí o udelenie víza a mohla by priniesť významné výhody žiadateľom o udelenie víza a značné zvýšenie efektívnosti práce konzulárnych úradov. Zdá sa však, že jej uskutočniteľnosť je nízka. Na základe posúdenia vplyvu sa uprednostnila stredná možnosť. V posúdení vplyvu sa poukazuje na to, že „povinné zastúpenie“ by zaistilo konzulárne pokrytie vo všetkých tretích krajinách, v ktorých existuje aspoň jeden konzulárny úrad, ktorý spracúva žiadosti o udelenie víza. To by mohlo mať pozitívny vplyv na približne 100 000 žiadateľov, ktorí by mohli podať žiadosť vo svojej krajine pobytu a nemuseli by tak cestovať do krajiny, v ktorej je príslušný členský štát prítomný alebo zastúpený.

Hospodárske vplyvy všetkých možností politiky sa považovali za pomerne mierne. Vzhľadom na samotnú povahu problému nebolo prvoradým cieľom možností politiky vytváranie hospodárskeho rastu, ale poskytovanie lepších služieb žiadateľom o udelenie víza a vytvorenie primeraného právneho rámca pre členské štáty, ktorý by im umožnil racionalizáciu využívania ich zdrojov. Finančný vplyv „povinného zastúpenia“ sa nepovažoval za významný, pretože v prípade, že je určitému členskému štátu v niektorej tretej krajine adresovaný vysoký počet žiadostí o udelenie víza, v zásade platí, že tento štát už bude mať v danej krajine zaistené konzulárne pokrytie prostredníctvom prítomnosti alebo zastúpenia. Okrem toho vízový poplatok v zásade pokrýva priemerné náklady na spracovanie žiadosti.

Dospelo sa k záveru, že neregulačné možnosti politiky by mali veľmi malý pozitívny vplyv na riešenie problémov alebo dosahovanie cieľov politiky, takže sa nepovažovali za veľmi účinné.

V hodnotiacej správe sa uvádzajú niektoré ďalšie (najmä technické) záležitosti, ktorými sa tento návrh zaoberá. Posúdenie vplyvu sa na tieto záležitosti nevzťahovalo, pretože sa usúdilo, že plánované zmeny nemajú podstatný a/alebo merateľný rozpočtový, sociálny alebo hospodársky vplyv; väčšina navrhnutých zmien má objasniť alebo upraviť/doplniť niektoré ustanovenia vízového kódexu bez toho, aby sa menila ich podstata.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie

Navrhované zmeny sa týkajú týchto záležitostí:

Ustanovenia týkajúce sa zavedenia povinnosti mať letiskové tranzitné vízum pre štátnych príslušníkov konkrétnych tretích krajín zo strany jednotlivých členských štátov sa revidovali, aby sa zaistila transparentnosť a proporcionalita (článok 3).

S cieľom jasne rozlíšiť rôzne kategórie žiadateľov o udelenie víza a vzhľadom na uvedenie VIS do plnej prevádzky sa doplnilo vymedzenie pojmu „žiadateľ zaregistrovaný vo VIS“ a pojmu „pravidelný cestujúci zaregistrovaný vo VIS“ (článok 2). Tento rozdiel sa zohľadňuje vo všetkých fázach konania (články 5, 10, 12, 13, 18 a 21). Prehľad rôznych procedurálnych zjednodušení sa uvádza nižšie:

|| Osobné podanie || Odobratie odtlačkov prstov || Sprievodné doklady || Vízum, ktoré sa udelí

Žiadateľ, ktorý o udelenie víza žiada prvýkrát – nezaregistrovaný vo VIS || ÁNO || ÁNO || Úplný zoznam zodpovedajúci všetkým podmienkam vstupu || Vízum na jeden vstup zodpovedajúci účelu cesty. Môže sa však vydať aj vízum na viac vstupov, ak konzulárny úrad považuje žiadateľa za spoľahlivého.

Žiadateľ zaregistrovaný vo VIS (nie však pravidelný cestujúci) || NIE || NIE, okrem prípadu, keď odtlačky neboli odobraté počas posledných 59 mesiacov || Úplný zoznam zodpovedajúci všetkým podmienkam vstupu || Vízum na jeden vstup alebo vízum na viac vstupov

Pravidelný cestujúci zaregistrovaný vo VIS || NIE || NIE || Len doklad o účele cesty. Predpoklad (na základe „vízovej histórie“) splnenia podmienok vstupu, pokiaľ ide o migračné a bezpečnostné riziká a dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom. || Prvá žiadosť: vízum na viac vstupov s platnosťou tri roky. Ďalšie žiadosti: vízum na viac vstupov s platnosťou päť rokov.

Ustanovenia týkajúce sa „oprávneného členského štátu“ (článok 5) boli zjednodušené, aby žiadatelia mohli ľahšie zistiť, kde majú podať žiadosť, a aby mohli v zásade vždy podať žiadosť vo svojej krajine pobytu. To znamená, že v prípade, že príslušný členský štát nie je prítomný ani zastúpený na danom mieste, žiadateľ je oprávnený podať žiadosť na jednom z prítomných konzulárnych úradov podľa kritérií stanovených v uvedenom článku.

Ustanovenia zavádzajú určité procedurálne zjednodušenia pre blízkych príbuzných občanov Únie v snahe prispieť k zlepšeniu ich mobility, a to najmä uľahčením rodinných návštev (články 8, 13, 14 a 20).

Po prvé, ustanovenia zavádzajú procedurálne zjednodušenia pre rodinných príslušníkov, ktorí majú v úmysle navštíviť občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a pre rodinných príslušníkov občanov Únie žijúcich v tretej krajine, ktorí si želajú spoločne navštíviť členský štát Únie, ktorého sú občania Únie štátnymi príslušníkmi. Ani jedna z týchto dvoch kategórií situácií nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/38/ES. Význam uľahčenia takýchto návštev preukazujú dohody o zjednodušení udeľovania víz, ktoré EÚ uzavrela s niektorými tretími krajinami a ktoré sa vykonávajú: zmenené dohody o zjednodušení udeľovania víz s Ukrajinou a Moldavskom, ako aj nedávne dohody o zjednodušení udeľovania víz s Arménskom a Azerbajdžanom obsahujú zjednodušenia (napr. oslobodenie od vízového poplatku a vydávanie víz na viac vstupov s dlhou dobou platnosti) pre občanov dotknutej tretej krajiny, ktorí navštevujú blízkych príbuzných, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu svojho pobytu. Tento prístup Únie by sa mal generalizovať vo vízovom kódexe.

Po druhé, podľa ustanovení sa tie isté zjednodušenia priznávajú ako minimum v situáciách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/38/ES. Ako sa stanovuje v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice, členské štáty môžu v prípade, keď občan Únie vykonáva svoje právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci ich územia, požadovať, aby rodinný príslušník, ktorý nie je štátnym príslušníkom EÚ, mal vstupné vízum. Ako potvrdil Súdny dvor[5], takíto rodinní príslušníci majú nielen právo vstúpiť na územie členského štátu, ale aj právo získať na tento účel vstupné vízum. Podľa článku 5 ods. 2 druhého pododseku uvedenej smernice musia členské štáty takýmto osobám umožniť[6], aby získali potrebné víza, ktoré sa musia vydať bezplatne a čo najskôr na základe zrýchleného postupu.

Je potrebné uviesť, že vyššie citovaný článok 5 ods. 2 obsahuje v podstate tie isté ustanovenia ako článok 3 ods. 2 smernice 68/360/EHS[7], ktorá bola zrušená smernicou 2004/38/ES. Ustanovenia článku 3 ods. 2 smernice 68/360/EHS boli prijaté v čase, keď Spoločenstvo nemalo žiadnu právomoc prijímať právne predpisy v oblasti víz. Od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy 1. mája 1999 má Spoločenstvo právomoc prijímať právne predpisy v oblasti víz. Táto právomoc, ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 77 ZFEÚ, sa využila pri prijímaní vízového kódexu. Je žiaduce presnejšie upraviť zjednodušenia, na ktoré odkazuje smernica 2004/38/ES, pričom vhodným prostriedkom na tento účel je vízový kódex, v ktorom sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa podmienok a postupov udeľovania víz. Rešpektujúc voľnosť členských štátov pri stanovovaní ďalších zjednodušení, zjednodušenia navrhnuté pre niektorých blízkych príbuzných občanov Únie, ktorí nevykonávajú svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území Únie, by sa mali ako minimum uplatňovať v situáciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/38/ES. Tieto zjednodušenia teda predstavujú zavedenie povinnosti obsiahnutej v článku 5 ods. 2 druhom pododseku smernice 2004/38/ES do vízového kódexu a jej spoločné vykonávanie členskými štátmi, ktoré sú ním viazané.

Ustanovenia o oslobodení od vízového poplatku sa z nepovinných stávajú povinnými s cieľom zaistiť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi (článok 14). Niektoré kategórie osôb, ktoré majú nárok na oslobodenie od vízového poplatku sa rozšírili, napr. maloleté osoby do 18 rokov, alebo doplnili (blízki príbuzní občanov Únie, ktorí nevykonávajú svoje právo na voľný pohyb).

Všeobecné procedurálne zjednodušenia:

– Zrušila sa zásada, podľa ktorej musia všetci žiadatelia podať žiadosť osobne [pozri bod 2.1.1.1 (odsek 7) pracovného dokumentu útvarov Komisie]. Vo všeobecnosti sa žiadatelia budú musieť osobne dostaviť na konzulárny úrad alebo k externému poskytovateľovi služieb len na účely odobratia odtlačkov prstov, ktoré sa majú uložiť do vízového informačného systému (článok 9).

– Maximálna lehota na podanie žiadosti sa predĺžila, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu; podobne sa tiež stanovila minimálna lehota na podanie žiadosti, aby mali členské štáty dostatok času na riadne posúdenie žiadostí a organizáciu práce (článok 8).

– Všeobecný formulár žiadosti o udelenie víza (príloha I) sa zjednodušil a vložil sa odkaz na používanie elektronického vypĺňania formulára žiadosti (článok 10).

– Zoznam sprievodných dokladov v prílohe II už nie je „demonštratívny“ a rozlišuje sa medzi neznámymi žiadateľmi a pravidelnými cestujúcimi zaregistrovanými vo VIS, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa majú predložiť (článok 13). Posilnili sa ustanovenia týkajúce sa prípravných prác v súvislosti s vypracovaním zoznamov prispôsobených miestnym pomerom v rámci miestnej schengenskej spolupráce v článku 13.

– Neznámy žiadateľ o udelenie víza (t. j. osoba, ktorá predtým o vízum nežiadala) by mal preukázať, že spĺňa podmienky na udelenie víza.

– V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nedávny „rozsudok vo veci Koushkaki[8], podľa ktorého článok 23 ods. 4, článok 32 ods. 1 a článok 35 ods. 6 (článok 20 ods. 4, článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 5 prepracovaného vízového kódexu) „sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušné orgány členského štátu môžu pri skúmaní žiadosti o jednotné vízum zamietnuť udelenie takéhoto víza žiadateľovi len v prípade, ak na tohto žiadateľa možno uplatniť jeden z dôvodov zamietnutia uvedených v týchto ustanoveniach. Tieto orgány majú pri skúmaní tejto žiadosti širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky uplatňovania týchto ustanovení a hodnotenia relevantných okolností, aby sa určilo, či na žiadateľa možno uplatniť niektorý z týchto dôvodov zamietnutia.“

– Európsky súdny dvor tiež rozhodol, že ustanovenia článku 32 ods. 1 (teraz článku 29 ods. 1) vízového kódexu v spojení s jeho článkom 21 ods. 1 (teraz článkom 18 ods. 1) sa majú „vykladať v tom zmysle, že povinnosť príslušných orgánov členského štátu udeliť jednotné vízum je podmienená okolnosťou, že neexistuje odôvodnená pochybnosť o úmysle žiadateľa opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada, vzhľadom na všeobecnú situáciu krajiny pobytu žiadateľa a charakteristické okolnosti, ktoré sú mu vlastné, zistené na základe informácií, ktoré poskytol.“

– Malo by sa predpokladať, že „pravidelní cestujúci zaregistrovaní vo VIS“ spĺňajú podmienky vstupu, pokiaľ ide o riziko neregulárneho prisťahovalectva a potrebu mať dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom. Túto domnienku by však malo byť možné v jednotlivých prípadoch vyvrátiť.

– V návrhu sa stanovuje, že orgány členských štátov môžu uvedenú domnienku splnenia podmienok vstupu v individuálnych prípadoch vyvrátiť, a takisto sa stanovuje, na akom základe k tomu môže dôjsť (článok 18 ods. 9).

– Všeobecné skrátenie lehôt na prijatie rozhodnutia o žiadosti o udelenie víza (článok 20) vzhľadom na skrátenie lehoty na odpoveď v rámci postupu predchádzajúcich konzultácií (článok 19). Zavádzajú sa krátke lehoty na preskúmanie žiadostí rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb, a žiadostí blízkych príbuzných občanov Únie, ktorí nevykonávajú svoje právo na voľný pohyb.

– Umožňuje sa vydanie víza na viac vstupov, ktorého doba platnosti prekračuje dobu platnosti cestovného dokladu [článok 11 písm. a)].

– Ustanovenia týkajúce sa cestovného zdravotného poistenia by sa mali vypustiť, pretože skutočná pridaná hodnota tohto opatrenia nebola nikdy zistená (pozri bod 2.1.1.2 ods. 14 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

– Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza bol zrevidovaný s cieľom zahrnúť doň osobitné odôvodnenie zamietnutia žiadosti o udelenie letiskového tranzitného víza a zaistiť, aby bola dotknutá osoba náležite informovaná o odvolacích konaniach.

– Zaviedli sa ustanovenia odchyľujúce sa od všeobecných ustanovení, ktoré sa týkajú výnimočného udeľovania víz na vonkajšej hranici: na účely podpory cestovného ruchu v oblasti krátkodobých pobytov sa členským štátom umožní udeľovať víza na vonkajšej hranici na základe dočasného režimu, a to po oznámení a uverejnení informácií o organizačných modalitách tohto režimu (článok 33).

– Doplnili sa pružné pravidlá, ktoré členským štátom umožňujú optimalizovať využívanie zdrojov, zvýšiť konzulárne pokrytie a rozvíjať vzájomnú spoluprácu (článok 38).

– Používanie externých poskytovateľov služieb členskými štátmi sa už nepovažuje za posledné riešenie.

– Členské štáty nie sú povinné zachovať možnosť „priameho prístupu“ na účely podávania žiadostí na konzulárnom úrade na miestach, kde bol externý poskytovateľ služieb poverený zhromažďovaním žiadostí o udelenie víza (vypustenie pôvodného článku 17 ods. 5). Rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb, a blízkym príbuzným občanov Únie, ktorí nevykonávajú svoje právo na voľný pohyb, ako aj žiadateľom, ktorí vedia preukázať, že ide o núdzový prípad, by sa však malo poskytnúť bezodkladné stretnutie.

– Členské štáty by mali každoročne predložiť Komisii správu o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb vrátane monitorovania poskytovateľov služieb.

– Zjednodušenie ustanovení týkajúcich sa dohôd o zastúpení (článok 39) [pozri bod 2.1.1.5 (odsek 20) a bod 2.1.4 (odsek 41) pracovného dokumentu útvarov Komisie].

– Ako sa uvádza v hodnotiacej správe (bod 3.2), neexistencia dostatočne podrobných štatistických údajov znemožňuje posúdenie vykonávania niektorých ustanovení. Príloha VII sa preto mení s cieľom zaistiť zber všetkých relevantných údajov v dostatočne neagregovanej podobe, aby bolo možné vykonať náležité posúdenie. Všetky dotknuté údaje je možné získať (môžu ich získať členské štáty) z VIS okrem informácií o počte víz, ktoré boli udelené bezplatne, avšak keďže v tomto prípade existuje prepojenie so štátnou pokladnicou, tieto údaje by mali byť ľahko dostupné.

– Posilnenie právneho rámca, pokiaľ ide o informovanie verejnosti (článok 45):

-         Komisia má zriadiť spoločné webové sídlo venované schengenským vízam,

-        Komisia má vypracovať spoločný vzor pre informácie, ktoré sa majú poskytovať žiadateľom o udelenie víza.

Technické zmeny:

– Vypustenie odkazu na osobitný účel cesty „tranzit“ (najmä článok 1 ods. 1) vzhľadom na to, že krátkodobé víza nie sú viazané na účel. Odkaz sa zachoval len tam, kde sa vzťahoval na osobitný účel cesty, napr. v prílohe II k vízovému kódexu, v ktorej sa uvádza zoznam sprievodných dokladov, ktoré sa majú predložiť podľa účelu cesty.

– Stanovenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa riešenia situácií straty dokladu totožnosti a platného víza (článok 7).

– Presné lehoty pre rôzne oznámenia členských štátov (15 dní): v súvislosti s dohodami o zastúpení, zavedením predchádzajúcich konzultácií a informáciami ex-post.

– V súlade s článkom 290 ZFEÚ sa na Komisiu deleguje právomoc meniť nepodstatné prvky nariadenia, pokiaľ ide o spoločný zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať letiskové tranzitné vízum pri prechode medzinárodným tranzitným priestorom letísk nachádzajúcich sa na území členských štátov (príloha III) a zoznam povolení na pobyt, ktoré oprávňujú držiteľa na tranzit cez letiská členských štátov bez toho, aby museli mať letiskové tranzitné vízum (príloha IV).

– V súlade s článkom 291 ZFEÚ by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví zoznam sprievodných dokladov, ktoré sa majú na konkrétnom mieste používať s cieľom zohľadniť miestne pomery, podrobné údaje týkajúce sa vyplňovania a vlepovania vízových nálepiek a pravidlá udeľovania víz námorníkom na vonkajších hraniciach. Pôvodné prílohy VII, VIII a IX by sa preto mali vypustiť.

Právny základ

Článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Týmto návrhom sa prepracúva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), ktorého základom boli zodpovedajúce ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, t. j. článok 62 ods. 2 písm. a) a článok 62 ods. 2 písm. b) bod ii).

Zásada subsidiarity

Podľa článku 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ má Únia právomoc rozvíjať opatrenia týkajúce sa „spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt“.

Tento návrh neprekračuje rámec uvedených ustanovení. Cieľom tohto návrhu je ďalší rozvoj a zlepšenie opatrení stanovených vo vízovom kódexe, ktoré sa týkajú podmienok a postupov udeľovania víz na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka počas ľubovoľného obdobia 180 dní nepresahuje 90 dní. Tento cieľ nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť samostatne, pretože zmenu existujúceho aktu Únie (vízového kódexu) možno dosiahnuť len na úrovni Únie.

Zásada proporcionality

V článku 5 ods. 4 ZEÚ sa ustanovuje, že obsah a forma činnosti Únie nesmie prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Forma zvolená pre túto činnosť musí umožniť, aby návrh dosiahol svoj cieľ a vykonal sa čo najúčinnejšie.

Vytvorenie vízového kódexu v roku 2009 malo formu nariadenia, aby sa zabezpečilo, že sa bude uplatňovať rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch, ktoré vykonávajú schengenské acquis. Navrhovaná iniciatíva je zmenou existujúceho nariadenia, a preto musí mať formu nariadenia. Pokiaľ ide o obsah, táto iniciatíva sa obmedzuje na zlepšenie existujúceho nariadenia a je založená na cieľoch politiky, medzi ktoré bol doplnený jeden nový cieľ: hospodársky rast. Tento návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality.

Výber nástrojov

Týmto návrhom sa prepracúva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex). Ako právny nástroj preto možno zvoliť len nariadenie.

4.         VPLYV NA ROZPOČET

Navrhovaná zmena nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5.           ĎALŠIE PRVKY

Vplyv rôznych protokolov pripojených k zmluvám a dohôd o pridružení uzatvorených s tretími krajinami

Právny základ tohto návrhu sa nachádza v tretej časti hlave V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, takže sa uplatňuje systém „variabilnej geometrie“ stanovený v protokoloch o postavení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska a v schengenskom protokole. Návrh je založený na schengenskom acquis. Je preto potrebné zohľadniť vplyv na jednotlivé protokoly, pokiaľ ide o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo; Island a Nórsko; a Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Podobne sa musí zohľadniť aj vplyv na rôzne akty o pristúpení. Situácia každého z uvedených dotknutých štátov je podrobne opísaná v odôvodneniach 49 až 57 tohto návrhu. Systém „variabilnej geometrie“ tohto návrhu je rovnaký ako v prípade pôvodného vízového kódexu, pričom sa doplnil odkaz na Akt o pristúpení z roku 2011 týkajúci sa Chorvátska.

Súvislosť s paralelným návrhom nariadenia, ktorým sa zavádza okružné vízum[9]

Prípadné zmeny tohto návrhu počas legislatívneho procesu budú mať vplyv na návrh nariadenia, ktorým sa zavádza okružné vízum, a preto by sa v priebehu rokovaní mala venovať osobitná pozornosť zaisteniu potrebných synergií medzi týmito dvomi návrhmi. Ak sa v priebehu týchto rokovaní ukáže, že by ich bolo možné prijať v podobnom časovom rámci, Komisia má v úmysle zlúčiť oba návrhy do jedného návrhu prepracovaného znenia. V prípade, že zákonodarcovia dosiahnu dohodu o tomto návrhu skôr, než bude existovať vyhliadka na skoré dosiahnutie dohody o návrhu nariadenia, ktorým sa zavádza okružné vízum, ustanovenia tohto návrhu, ktoré sa týkajú plánovaných okružných víz (článok 3 ods. 7, článok 12 ods. 3, článok 18 ods. 6), by sa nemali ponechať v tomto návrhu na účely prijatia, ale mali by sa vložiť neskôr prostredníctvom zmeny vízového kódexu, keď sa dosiahne dohoda o návrhu týkajúcom sa okružných víz.

Stručný prehľad navrhovaných zmien a doplnení

Článok 1 – Zmeny vízového kódexu

Článok 1 – Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

– Horizontálna zmena: v celom texte sa vypúšťa odkaz na „tranzit“ ako účel cesty.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

– Dopĺňa sa odsek 6, v ktorom sa odkazuje na vymedzenie pojmu „okružné vízum“ v príslušnom nariadení.

– Dopĺňa sa odsek 7, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu „blízki príbuzní“ (občanov Únie).

– Dopĺňa sa odsek 8, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu „žiadateľ zaregistrovaný vo VIS“ s cieľom zaistiť, aby sa naplno využili výhody vízového informačného systému.

– Dopĺňa sa odsek 9, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu „pravidelný cestujúci zaregistrovaný vo VIS“ s cieľom zaistiť, aby sa naplno využili výhody vízového informačného systému a aby sa zohľadňovala „vízová história“ žiadateľa.

– Dopĺňa sa odsek 12, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu „platný“ v zmysle „ktorého doba platnosti neskončila“ v protiklade k významu „falošný alebo pozmenený“.

– Odsek 16: dopĺňa sa vymedzenie pojmu „námorník“ s cieľom zaistiť, aby sa rôzne procedurálne zjednodušenia vzťahovali na všetky osoby pracujúce na lodiach.

Článok 3 – Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí musia mať letiskové tranzitné vízum

– Odsek 4: ustanovenia o zavedení povinnosti mať letiskové tranzitné vízum zo strany jednotlivých členských štátov pre štátnych príslušníkov konkrétnych tretích krajín boli zrevidované tak, aby sa na ne vzťahoval náležitý inštitucionálny rámec.

Článok 5 – Členský štát, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť a rozhodovať o nej

– Mení sa odsek 1 písm. b) s cieľom zachovať len jedno objektívne kritérium, t. j. dĺžku pobytu, na účely určenia členského štátu, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť v prípade, že plánovaná cesta zahŕňa viac ako jednu destináciu. Okrem toho sa tiež doplnili ustanovenia, ktorými sa zahŕňajú situácie, keď má cestujúci uskutočniť viacero ciest do rôznych členských štátov v krátkom čase, t. j. počas obdobia dvoch mesiacov.

– Odsek 2 sa mení s cieľom riešiť situácie, keď „oprávnený“ členský štát nie je v tretej krajine, v ktorej má žiadateľ riadny pobyt, prítomný ani zastúpený. Ustanovenia zahŕňajú všetky možné situácie a ponúkajú riešenia, ktoré sú vyjadrením ducha spolupráce a dôvery, na ktorých je schengenská spolupráca založená.

Článok 7 – Právomoc udeľovať víza štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu

– Odsek 1 sa mení v dôsledku zmeny článku 5.

– Vkladajú sa odseky 2 a 3 s cieľom vytvoriť harmonizovaný právny rámec pre situácie, keď štátny príslušník tretej krajiny počas svojho pobytu na území členských štátov stratí svoj cestovný doklad alebo keď mu je tento doklad odcudzený.

Článok 8 – Praktické aspekty podávania žiadosti

– V odseku 1 sa stanovuje všeobecná maximálna a minimálna lehota na podanie žiadosti.

– Dopĺňa sa odsek 3 s cieľom zaistiť zjednodušenie v určitých situáciách týkajúcich sa príbuzných občanov Únie, v ktorých by sa malo poskytnúť bezodkladné stretnutie.

– Odsek 4 sa mení tak, aby sa z nezáväzného ustanovenia („môže umožniť“) stalo záväzné ustanovenie („umožní“), čo znamená, že naliehavé prípady sa budú vždy riešiť bezodkladne.

– Odsek 5 sa mení s cieľom objasniť pravidlá týkajúce sa toho, kto môže podať žiadosť v mene žiadateľa, a uvádza sa odkaz na profesijné, kultúrne, športové alebo vzdelávacie združenia alebo inštitúcie, ktoré sú tak odlíšené od komerčných sprostredkovateľov.

– Odsek 6 bol presunutý z pôvodného článku 40 ods. 4 a bol zmenený tak, aby zahŕňal len ustanovenie, podľa ktorého sa žiadateľ na účely podania žiadosti musí osobne dostaviť len na jedno miesto.

Článok 9 – Všeobecné pravidlá podávania žiadosti

– Odsek 1 bol nahradený novým znením s cieľom zohľadniť zrušenie všeobecnej zásady, podľa ktorej všetci žiadatelia musia podať žiadosť osobne [pozri bod 2.1.1.1 (odsek 7) pracovného dokumentu útvarov Komisie].

– Odsek 2 sa mení v dôsledku zmeny odseku 1.

Článok 10 – Formulár žiadosti

– Odsek 1 sa mení s cieľom doplniť odkaz na možnosť vyplniť formulár žiadosti elektronicky.

– Vkladá sa odsek 2, ktorého cieľom je zaistiť, aby elektronická verzia formulára žiadosti presne zodpovedala formuláru žiadosti stanovenému v prílohe I.

– Odsek 4 bol zjednodušený, aby sa zaistilo, že žiadosť je vždy k dispozícii minimálne v úradnom jazyku členského štátu, pre ktorý sa vízum žiada, a v úradnom jazyku hostiteľského štátu.

Článok 11 – Cestovný doklad

– Písmeno a) sa mení vložením krížového odkazu na nové ustanovenie článku 21 ods. 2, pozri ďalej.

– Písmeno b) sa mení s cieľom zaistiť, aby bola v cestovnom doklade žiadateľa aspoň jedna prázdna dvojstrana, aby bolo možné vízovú nálepku a následné odtlačky vstupnej a výstupnej pečiatky umiestniť vedľa seba. To uľahčí hraničné kontroly; pozri bod 2.1.1.2 (odsek 11) pracovného dokumentu útvarov Komisie.

Článok 12 – Biometrické identifikátory

– Menia sa odseky 2 a 4 v dôsledku zmeny článku 9 ods. 1.

– Odsek 3 sa mení s cieľom zohľadniť návrh týkajúci sa „okružného víza“.

Článok 13 – Sprievodné doklady

– Vkladá sa odsek 2 s cieľom zohľadniť procedurálne zjednodušenia, ktoré sa majú poskytnúť pravidelným cestujúcim zaregistrovaným vo VIS, čo znamená, že táto kategória žiadateľov musí predložiť len doklad preukazujúci účel cesty.

– Vkladá sa odsek 3, ktorého cieľom je stanoviť alebo objasniť zjednodušenia pre príbuzných občanov Únie v určitých situáciách.

– Odsek 4 sa mení s cieľom stanoviť, že harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov uvedený v prílohe II je taxatívny.

– Vkladá sa odsek 6, aby sa zaistilo, že žiadatelia môžu predkladať faxy alebo kópie originálnych sprievodných dokladov. Žiadatelia by mali následne predložiť originálne doklady, s výnimkou osobitných prípadov, keď sa originálne doklady môžu požadovať len v špecifických situáciách v prípade pochybností o pravosti dokladov.

– V odseku 7 písm. a) sa doplnil odkaz na „súkromné“ ubytovanie.

– Doplnil sa odsek 10 s cieľom zohľadniť ustanovenia o vykonávacích opatreniach.

Článok 14 – Vízový poplatok

– V odseku 3 písm. a) sa oslobodenie od vízového poplatku rozširuje na maloleté osoby mladšie ako 18 rokov (predtým mladšie ako 6 rokov), v dôsledku čoho sa ruší zníženie vízového poplatku pre osoby vo veku 6 – 12 rokov a nepovinné oslobodenie od vízového poplatku pre tú istú vekovú skupinu.

– Odsek 3 písm. c) sa mení s cieľom spresniť odkaz na kategóriu osôb, na ktoré sa má ustanovenie vzťahovať.

– V odseku 3 písm. d) sa zavádza povinné oslobodenie od vízového poplatku pre držiteľov diplomatických a služobných pasov.

– V odseku 3 písm. e) sa zavádza povinné oslobodenie od vízového poplatku pre osoby vo veku 25 rokov a menej, ktoré sa zúčastňujú na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie, v dôsledku čoho sa ruší nepovinné oslobodenie od vízového poplatku pre túto skupinu a povinné oslobodenie od vízového poplatku pre zástupcov neziskových organizácií zúčastňujúcich sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

– Vkladajú sa písmená f) a g) s cieľom stanoviť alebo objasniť oslobodenie od vízového poplatku v určitých situáciách, ktoré sa týkajú príbuzných občanov Únie.

              Pozri tiež bod 2.1.1.3 (odsek 15) pracovného dokumentu útvarov Komisie.

Článok 15 – Poplatok za služby

– V odseku 1 sa vypustil odkaz na „dodatočný“ poplatok za služby.

– Odsek 3 sa mení v dôsledku zmeny článku 14.

Článok 18 – Overenie podmienok vstupu a posúdenie rizika

– Vkladá sa odsek 2 s cieľom zohľadniť vloženie článku 2 ods. 9 a vloženie článku 13 ods. 1 písm. e).

– Vkladá sa odsek 3 s cieľom objasniť, že príslušné orgány členského štátu sú zodpovedné za odôvodnenie vyvrátenia domnienky splnenia podmienok vstupu v jednotlivých prípadoch, a dôvody, na ktorých sa môže toto vyvrátenie zakladať.

– Odsek 6 sa mení s cieľom zohľadniť návrh týkajúci sa okružného víza a vypúšťa sa z neho výraz „ktoré vydal iný členský štát“, ktorý bol zavádzajúci.

– Odsek 10 sa mení s cieľom umožniť členským štátom použiť na uskutočnenie pohovoru so žiadateľom moderné komunikačné prostriedky namiesto požiadavky, aby sa žiadateľ osobne dostavil na konzulárny úrad.

Článok 19 – Predchádzajúce konzultácie

– Odsek 2 sa mení s cieľom stanoviť, že členské štáty musia na žiadosti o konzultácie odpovedať v lehote piatich kalendárnych dní namiesto pôvodných siedmich dní.

– V odseku 3 sa stanovuje, že členské štáty oznamujú žiadosti o predbežné konzultácie najneskôr 15 kalendárnych dní pred zavedením opatrenia, aby bolo možné včas informovať žiadateľov a aby sa ostatné členské štáty mohli pripraviť na technickej úrovni.

– Odsek 5 sa vypúšťa, pretože sa stal bezpredmetným.

Článok 20 – Rozhodnutie o žiadosti

– V odseku 1 sa ustanovuje, že lehota na rozhodnutie sa skracuje na najviac 10 kalendárnych dní. Je to dôsledok zmeny článku 19 ods. 2, ako aj záverov hodnotenia vykonávania vízového kódexu, pozri bod 2.1.1.6 (odsek 22) pracovného dokumentu útvarov Komisie.

– Odsek 2 sa mení s cieľom skrátiť maximálnu lehotu na rozhodnutie na 20 dní a posledná veta sa vypúšťa v dôsledku zrušenia ustanovenia, podľa ktorého mohol zastúpený členský štát vyžadovať, aby sa s ním konzultovali prípady riešené v zastúpení.

– Vkladá sa odsek 3, ktorého cieľom je stanoviť alebo objasniť zjednodušenia, ktoré sa v určitých situáciách vzťahujú na blízkych príbuzných občanov Únie.

– Pôvodný odsek 3 sa zrušuje, pretože by nemalo byť prípustné, aby preskúmanie žiadosti o krátkodobé vízum trvalo 60 kalendárnych dní.

– Odsek 4 písm. d) sa vypúšťa v dôsledku zrušenia ustanovenia, ktoré umožňovalo konzultovanie zastúpeného členského štátu; ruší sa tak požiadavka, aby sa niektoré prípady postupovali na vybavenie takémuto zastúpenému členskému štátu namiesto zastupujúceho členského štátu.

Článok 21 – Udeľovanie jednotného víza

– Odsek 2 nahrádza pôvodný článok 24 ods. 1 štvrtý a piaty pododsek.

– Odsek 2 prvý pododsek sa mení s cieľom odstrániť odkaz na víza na „dva vstupy“, ktorý sa zdá byť zbytočný, a dopĺňa sa v ňom odkaz na možnosť udeliť vízum na viac vstupov, ktorého doba platnosti prekračuje dobu platnosti cestovného dokladu.

– Doplnili sa odseky 3 a 4 s cieľom zohľadniť zmenu článku 2 ods. 10 a zaviesť objektívne stanovené kritériá na účely priznania osobitných zjednodušení.

– Odsek 5 sa mení s cieľom zahrnúť ostatné prípady žiadateľov o udelenie víza, ktorí majú nárok na udelenie víza na viac vstupov.

Článok 24 – Vyplnenie vízovej nálepky

– Vkladá sa odsek 2 s cieľom zohľadniť článok 51 ods. 2.

– Odsek 3 sa mení s cieľom posilniť ustanovenia týkajúce sa poznámok na vízovej nálepke doplnených členskými štátmi, pozri bod 2.1.1.6 (odsek 27) pracovného dokumentu útvarov Komisie.

– Odsek 5 sa mení s cieľom stanoviť, že ručne sa môžu vyplniť len víza na jeden vstup.

Článok 25 – Zrušenie platnosti vyplnenej vízovej nálepky

– Odsek 2 sa mení s cieľom zohľadniť potrebu vytvorenia náležitého právneho základu pre najlepší postup odporúčaný v príručke k vízovému kódexu.

Článok 26 – Vlepenie vízovej nálepky

– Vkladá sa odsek 2 s cieľom zohľadniť ustanovenia článku 51 ods. 2.

Článok 28 – Informovanie ústredných orgánov iných členských štátov

– Odsek 2 sa mení s cieľom zaistiť včasné informovanie iných členských štátov, pozri poznámky týkajúce sa článku 19.

Článok 29 – Zamietnutie udelenia víza

– Odsek 1 písm. a) bod vii) sa vypúšťa v dôsledku zrušenia požiadaviek týkajúcich sa cestovného zdravotného poistenia.

– Odsek 3 sa mení s cieľom doplniť odkaz na nutnosť, aby členské štáty poskytovali podrobné informácie o odvolacích konaniach.

– Odsek 4 sa vypúšťa v dôsledku vypustenia ustanovenia, ktoré vyžadovalo, aby sa niektoré prípady postupovali na vybavenie zastúpenému členskému štátu namiesto zastupujúceho členského štátu.

Článok 31 – Zrušenie a odvolanie víza

– Odsek 4 sa mení s cieľom zohľadniť zmenu článku 13.

Článok 32 – Víza, o udelenie ktorých sa výnimočne žiada na vonkajšej hranici

– Názov článku sa mení v dôsledku vloženia článku 33.

– Odsek 2 sa vypúšťa v dôsledku zrušenia požiadaviek týkajúcich sa cestovného zdravotného poistenia.

Článok 33 – Víza, o udelenie ktorých sa žiada na vonkajšej hranici v rámci dočasného režimu

– Tieto ustanovenia boli vložené s cieľom umožniť členským štátom podporovať cestovný ruch v oblasti krátkodobých pobytov. Členským štátom by sa malo umožniť udeľovať víza na vonkajšej hranici nielen v jednotlivých prípadoch na základe posúdenia individuálnej situácie žiadateľa, ale aj v rámci dočasného režimu. V tomto článku sa stanovujú pravidlá týkajúce sa oznamovania a uverejňovania informácií o organizačných modalitách dočasného režimu a uvádza sa v ňom, že platnosť udeleného víza by mala byť obmedzená len na územie vydávajúceho členského štátu.

– V odseku 6 sa stanovujú povinnosti dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o podávanie správ.

Článok 34 – Víza udeľované na vonkajšej hranici námorníkom

– Vkladá sa odsek 3 s cieľom zohľadniť ustanovenia článku 51 ods. 2.

Článok 38 – Konzulárna organizácia a spolupráca

– V odseku 1 sa druhá veta stala bezpredmetnou.

– Odsek 2 písm. b) bol preformulovaný v dôsledku zrušenia pôvodného článku 41 a skutočnosti, že využívanie externých zdrojov sa už nepovažuje za „posledné riešenie“.

– Odsek 4 je nahradený vložením článku 8 ods. 6.

Článok 39 – Dohody o zastúpení

– Odsek 1 zodpovedá pôvodnému článku 8 ods. 1.

– V odseku 2 sa opisuje zhromažďovanie a prenos spisov a údajov medzi členskými štátmi v situáciách, keď jeden členský štát zastupuje iný členský štát výlučne na účely zhromažďovania žiadostí a zberu biometrických identifikátorov.

– Mení sa odsek 3 s cieľom zohľadniť, že došlo k vypusteniu ustanovenia umožňujúceho zastupovanému členskému štátu požadovať, aby bol zapojený do prípadov riešených v rámci zastúpenia.

– Odsek 4 zodpovedá pôvodnému článku 8 ods. 5 a odsek 5 zodpovedá pôvodnému článku 8 ods. 6.

– V odseku 6 sa stanovuje minimálna lehota, v rámci ktorej musí zastúpený členský štát informovať Komisiu o uzavretí alebo ukončení dohôd o zastúpení.

– V odseku 7 sa stanovuje, že zastupujúce členské štáty v tej istej lehote informujú ostatné členské štáty a delegáciu Európskej únie v dotknutej jurisdikcii o uzavretí alebo ukončení dohôd o zastúpení.

– Odsek 8 zodpovedá pôvodnému článku 8 ods. 9.

Článok 40 – Využitie honorárnych konzulov

– V odseku 1 sa vypúšťa slovo „aj“.

Článok 41 – Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb

– Pôvodný odsek 3 sa vypúšťa, pretože takáto harmonizácia nie je v praxi možná, keďže členské štáty zvyčajne uzatvárajú s externými poskytovateľmi služieb všeobecné zmluvy.

– Odsek 5 písm. e) sa mení v dôsledku zmeny článku 9.

– Odsek 12 sa mení s cieľom uložiť členským štátom povinnosť každoročne podávať správy o ich spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a ich monitorovaní, ako sa stanovuje v prílohe VI.

Článok 42 – Šifrovanie a bezpečný prenos údajov

– Odseky 1, 2 a 4 sa menia s cieľom zohľadniť zrušenie pôvodného článku 8.

Článok 43 – Spolupráca členských štátov so sprostredkovateľskými subjektmi

– Odsek 1 sa mení v dôsledku vypustenia pôvodného článku 2 ods. 11, t. j. vymedzenia sprostredkovateľského subjektu.

– Odsek 5 druhý pododsek sa mení s cieľom zabezpečiť informovanie verejnosti o akreditovaných sprostredkovateľských subjektoch.

Článok 45 – Informácie, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti

– Odsek 1 písm. c) sa mení s cieľom zohľadniť zrušenie pôvodného článku 41.

– Pôvodný odsek 1 písm. e) sa vypúšťa s cieľom zohľadniť zrušenie pôvodného článku 20.

– Vkladá sa odsek 3 s cieľom stanoviť, že Komisia vypracuje harmonizovaný vzor pre informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 45 ods. 1.

– Vkladá sa odsek 4 s cieľom stanoviť, že Komisia zriadi schengenské webové sídlo, ktoré bude obsahovať všetky relevantné informácie týkajúce sa žiadosti o udelenie víza.

Článok 46 – Miestna schengenská spolupráca

– Odsek 1 prvá veta a odsek 1 písm. a) sa menia s cieľom stanoviť, že v rámci miestnej schengenskej spolupráce sa vypracujú harmonizované zoznamy sprievodných dokladov.

– Odsek 1 písm. b) a odsek 1 posledný pododsek sa menia v dôsledku zmeny článku 14.

– Odsek 2 sa mení v dôsledku vloženia článku 45 ods. 3.

– Odsek 3 písm. a) sa mení s cieľom stanoviť štvrťročné zostavovanie štatistík o vízach na miestnej úrovni a doplnil sa odkaz na okružné vízum.

– Odsek 3 písm. b) sa mení v dôsledku zmeny formulácie prvej vety.

– Odsek 7 sa mení s cieľom stanoviť, že na základe výročných správ vypracovaných v rámci miestnej schengenskej spolupráce v jednotlivých jurisdikciách Komisia vypracuje jednu výročnú správu, ktorá sa predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Články 48 – 49 Vykonávanie delegovania právomoci

– Tieto články sa vkladajú s cieľom zohľadniť ustanovenia článku 290 ZFEÚ o delegovaných aktoch.

Článok 50 – Pokyny na praktické uplatňovanie vízového kódexu

– Tento článok sa mení s cieľom zohľadniť ustanovenia článku 51 ods. 2.

Článok 51 – Postup výboru

– Tento článok sa mení s cieľom zohľadniť ustanovenia, ktorými sa riadi vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

Článok 52 – Oznamovanie

– Odsek 1 písm. g) sa mení v dôsledku zmeny článku 38.

– Odsek 2 sa mení v dôsledku vloženia článku 45 ods. 4.

Článok 54 – Monitorovanie a hodnotenie

– Ide o štandardné ustanovenia týkajúce sa monitorovania a hodnotenia právnych nástrojov.

Článok 55 – Nadobudnutie účinnosti

– Ide o štandardné ustanovenie o nadobudnutí účinnosti a priamom uplatňovaní. Uplatňovanie nariadenia je odložené o šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti s výnimkou článku 51 ods. 2, ktorý sa začne uplatňovať tri mesiace po nadobudnutí účinnosti, aby bolo možné prijať vykonávacie akty uvedené v článkoch 24, 26, 32 a 50.  

Prílohy

– Príloha I sa nahrádza.

– Príloha V:

– pôvodný bod 7, ktorý sa týka cestovného zdravotného poistenia, sa vypúšťa,

– dopĺňa sa nový bod 10, ktorý sa vzťahuje na prípady, keď je zamietnutá žiadosť o letiskové tranzitné vízum.

ê 810/2009 (prispôsobené)

2014/0094 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vízovom kódexe Únie (vízový kódex)

(prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva Ö o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ“) Õ, a najmä na jej článok 62 Ö 77 Õ ods. 2 písm. a) a písm. b) bod ii),

so zreteľom na návrh Európskej Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[10],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ò nový

(1)       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009[11] bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené. Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné toto nariadenie prepracovať.

ê 810/2009 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

V súlade s článkom 61 zmluvy by malo byť vytvorenie priestoru voľného pohybu osôb spojené s prijatím opatrení týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, azylu a prisťahovalectva.

ê 810/2009 odôvodnenie 2 (prispôsobené)

Podľa článku 62 ods. 2 zmluvy sa opatreniami o prekročení vonkajších hraníc členských štátov ustanovia vízové predpisy pre predpokladané pobyty s dĺžkou najviac tri mesiace vrátane postupov a podmienok udeľovania víz členskými štátmi.

ò nový

(2)       Politika Únie vo vízovej oblasti, v rámci ktorej sa umožňujú pobyty v trvaní až 90 dní v priebehu akéhokoľvek obdobia 180 dní, je základným prvkom budovania spoločného priestoru bez vnútorných hraníc. Spoločné pravidlá upravujúce podmienky a postupy vydávania víz by sa mali riadiť zásadou solidarity a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

ê 810/2009 odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(3)       Pokiaľ ide o vízovú politiku, vytvorenie „spoločného súboru“ právnych predpisov, najmä prostredníctvom konsolidácie a rozvoja acquis (príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985[12] a Spoločných konzulárnych pokynov[13], je jednou zo základných zložiek Ö Cieľom nariadenia (ES) č. 810/2009 je okrem iného Õ ďalšieho rozvoja spoločnej vízovej politiky Ö ďalej rozvíjať spoločnú vízovú politiku Õ ako súčasti Ö súčasť Õ „viacvrstvového systému, ktorého cieľom je uľahčovanie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho Ö v snahe uľahčiť legitímne cestovanie a riešiť problematiku neregulárneho Õ prisťahovalectva prostredníctvom ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri vybavovaniach na miestnych konzulárnych úradoch“, ako sa uvádza v Haagskom programe: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii[14].

ê 810/2009 odôvodnenie 8 (prispôsobené)

(4)       Pri splnení Ö Malo by tiež zaručiť, že za Õ určitých podmienok by sa mali udeľovať Ö sa udeľujú Õ víza na viac vstupov s cieľom znižovať administratívne zaťaženie konzulárnych úradov členských štátov a umožňovať jednoduché cestovanie častým alebo pravidelným cestujúcim. Zjednodušený postup by mal byť v maximálnej možnej miere prístupný žiadateľom, ktorých bezúhonnosť a spoľahlivosť je konzulárnemu úradu známa.

ò nový

(5)       Nariadením (ES) č. 810/2009 sa vyjasnil a zjednodušil právny rámec a výrazne sa ním zmodernizovali a štandardizovali konania o udelení víz. Osobitné ustanovenia, ktoré mali uľahčiť konania v individuálnych prípadoch na základe subjektívnych kritérií, sa však nevykonávajú dostatočne.

(6)       Inteligentná vízová politika by mala zahŕňať trvalú ochranu na vonkajších hraniciach a zároveň zaisťovať účinné fungovanie schengenského priestoru a uľahčovať príležitosti na legitímne cestovanie. Spoločná vízová politika by mala prispievať k rastu a byť v súlade s ostatnými politikami Únie, a to napríklad v oblastiach, ako sú vonkajšie vzťahy, obchod, vzdelávanie, kultúra a cestovný ruch.

(7)       S cieľom zjednodušiť mobilitu a uľahčiť rodinné návštevy pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí navštevujú blízkych príbuzných, ktorí sú občanmi Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a pre blízkych príbuzných občanov Únie s pobytom v tretej krajine, ktorí si želajú spoločne navštíviť členský štát, ktorého je dotknutý občan Únie štátnym príslušníkom, by sa v tomto nariadení mali stanoviť určité procesné zjednodušenia.

(8)       Tie isté zjednodušenia by sa mali ako minimum priznať rodinným príslušníkom v situáciách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/38/ES[15], v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedenej smernice.

(9)       Malo by sa rozlišovať medzi novými žiadateľmi, ktorí o udelenie víza žiadajú prvýkrát, a osobami, ktorým už boli víza udelené v minulosti a ktoré sú zaregistrované vo vízovom informačnom systéme (VIS), s cieľom zjednodušiť konanie pre zaregistrovaných cestujúcich a zároveň riešiť riziko neregulárneho prisťahovalectva a bezpečnostné hrozby, ktoré niektorí cestujúci predstavujú. Tento rozdiel by sa mal zohľadňovať vo všetkých fázach konania.

(10)     Malo by sa predpokladať, že žiadatelia, ktorí sú zaregistrovaní vo VIS a ktorí získali a zákonne použili dve víza počas obdobia 12 mesiacov pred podaním žiadosti, spĺňajú podmienky vstupu, pokiaľ ide o riziko neregulárneho prisťahovalectva a potrebu mať dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom. Táto domnienka by však mala byť vyvrátiteľná, ak príslušné orgány zistia, že jedno alebo viaceré z uvedených kritérií nie sú v konkrétnych prípadoch splnené.

(11)     Posúdenie skutočnosti, či sa udelené vízum použilo zákonným spôsobom, by malo byť založené na kritériách, ako sú dodržanie dĺžky povoleného pobytu, územnej platnosti víza a pravidiel upravujúcich prístup na pracovný trh a vykonávanie hospodárskej činnosti.

ê 810/2009 odôvodnenie 5 (prispôsobené)

ð nový

(12)     V rámci boja proti nelegálnemu Ö neregulárnemu Õ prisťahovalectvu je preto potrebné stanoviť normy pre tranzit v medzinárodných priestoroch letísk. Ö Na tento účel Õ Preto by sa ð mal zostaviť spoločný zoznam ï od štátnych príslušníkov tretích krajín, ð od štátnych príslušníkov ktorých by sa ï ktoré sa nachádzajú na spoločnom zozname, mali vyžadovať letiskové tranzitné víza. Napriek tomu ð Ak však členský štát čelí náhlemu a podstatnému ï by ale členské štáty mali mať v naliehavých situáciách hromadného prílevu nelegálnych Ö neregulárnych Õ prisťahovalcov Ö , mal by mať Õ možnosť uložiť rovnaké podmienky Ö dočasne zaviesť povinnosť mať letiskové tranzitné vízum Õ aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré sa nenachádzajú na spoločnom zozname Ö pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny Õ. Jednotlivé rozhodnutia členských štátov by sa mali každoročne preskúmať. ðNa tento účel by sa mali stanoviť podmienky a postupy s cieľom zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie tohto opatrenia časovo obmedzené a aby v súlade so zásadou proporcionality neprekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľa. Rozsah povinnosti mať letiskové tranzitné vízum by mal byť obmedzený tak, aby zodpovedal osobitnej situácii, ktorá bola dôvodom zavedenia tohto opatrenia. ï

ò nový

(13)     Držitelia víz a povolení na pobyt vydaných niektorými krajinami by mali byť oslobodení od povinnosti mať letiskové tranzitné vízum.

(14)     Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť o udelenie víza, najmä ak plánovaná návšteva pokrýva viacero členských štátov.

(15)     Žiadatelia o udelenie víza by mali mať možnosť podať žiadosť vo svojej krajine pobytu, a to aj v prípade, keď členský štát, ktorý je podľa všeobecných pravidiel príslušný preskúmať žiadosť, nie je v tejto krajine ani prítomný, ani zastúpený.

(16)     Zaistiť by sa malo harmonizované zaobchádzanie s držiteľmi víz, ktorých cestovné doklady sa stratili alebo boli odcudzené.

ê 810/2009 odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(17)     Vzhľadom na registráciu biometrických identifikátorov vo vízovom informačnom systéme (VIS) vytvorenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)[16] by minimálne pri podaní prvej žiadosti o Ö udelenia víza Õ vízum mala byť osobná prítomnosť žiadateľa jednou zo základných požiadaviek pre podávanie žiadostí o Ö udelenie víza Õ vízum.

ê 810/2009 odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(18)     S cieľom uľahčiť postup pri každej nasledujúcej žiadosti o Ö udelenie víza Õ vízum by v období 59 mesiacov malo byť možné skopírovať odtlačky prstov z prvého zápisu do VIS. V prípade uplynutia tohto obdobia by sa mali odtlačky prstov opätovne odobrať.

ê 810/2009 odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(19)     Každý dokument, údaj alebo biometrický identifikátor, ktorý získal členský štát v rámci postupu spracúvania žiadosti o vízum, sa považuje Ö by sa mal považovať Õ za konzulárny dokument v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963 a podľa toho Ö by Õ sa s ním má Ö malo Õ zaobchádzať.

ê 810/2009 odôvodnenie 12

(20)     V súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa tohto nariadenia sa na členské štáty vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[17].

ò nový

(21)     Mali by sa stanoviť lehoty pre jednotlivé fázy konania, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu na konzulátoch.

(22)     Konzuláty členských štátov by mali za spracovanie žiadostí o udelenie víza účtovať ten istý vízový poplatok. Kategórie osôb, ktoré sú oslobodené od vízového poplatku, by mali byť zjednotené a jasne vymedzené. Členským štátom by sa tiež malo umožniť poskytnúť oslobodenie od vízového poplatku v jednotlivých prípadoch.

(23)     Od žiadateľov by sa pri podávaní žiadosti o udelenie krátkodobého víza nemalo vyžadovať predloženie cestovného zdravotného poistenia, pretože to pre žiadateľov o udelenie víza predstavuje neprimeranú záťaž a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by držitelia krátkodobých víz predstavovali z hľadiska výdavkov verejného zdravotníctva väčšie riziko než štátni príslušníci tretích krajín oslobodení od vízovej povinnosti.

(24)     Profesijným, kultúrnym a športovým združeniam, ako aj akreditovaným sprostredkovateľským subjektom by sa malo umožniť podávať žiadosti v mene žiadateľov o udelenie víza.

(25)     Mali by sa vyjasniť ustanovenia, ktoré sa okrem iného týkajú „tolerančnej doby“, vyplnenia vízovej nálepky a zrušenia platnosti vyplnených vízových nálepiek.

(26)     Vízum na viac vstupov s dlhou dobou platnosti by sa malo udeľovať na základe objektívne stanovených kritérií. Doba platnosti víza na viac vstupov by mohla prekračovať dobu platnosti cestovného dokladu, v ktorom je toto vízum vlepené.

(27)     Vo formulári žiadosti by sa malo zohľadniť zavedenie VIS. Členské štáty by mali v maximálnej možnej miere umožniť elektronické vypĺňanie a podávanie formulárov žiadostí o udelenie víza a mali by prijímať faxy a kópie sprievodných dokladov. Originálne doklady by sa mali vyžadovať len v osobitných prípadoch.

(28)     Štandardný formulár pre oznámenie dôvodov zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza by mal zahŕňať osobitné odôvodnenie zamietnutia žiadosti o udelenie letiskového tranzitného víza a zaisťovať, aby bola dotknutá osoba náležite informovaná o odvolacích konaniach.

(29)     Pravidlá týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov v súvislosti s udeľovaním víz námorníkom na vonkajších hraniciach a formulár, ktorý je potrebné na tento účel vyplniť, by mali byť čo najjednoduchšie a najjasnejšie.

(30)     Udeľovanie víz na vonkajšej hranici by malo mať v zásade naďalej výnimočný charakter. S cieľom umožniť členským štátom podporu cestovného ruchu v oblasti krátkodobých pobytov by členské štáty mali mať možnosť udeľovať víza na vonkajšej hranici na základe dočasného režimu, a to po oznámení a uverejnení informácií o organizačných modalitách tohto režimu. Takéto režimy by mali mať dočasný charakter a platnosť udeleného víza by mala byť obmedzená na územie vydávajúceho členského štátu.

ê 810/2009 odôvodnenie 6 (prispôsobené)

ð nový

(31)     V rámci postupov prijímania žiadostí Ö žiadateľov Õ by sa mala náležitým spôsobom rešpektovať ľudská dôstojnosť. Spracúvanie žiadostí o víza by sa malo uskutočňovať profesionálnym a úctivým spôsobom a malo by byť primerané ð nemalo by prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné ï Ö na dosiahnutie Õ sledovaným cieľom Ö sledovaných cieľov Õ.

ê 810/2009 odôvodnenie 7 (prispôsobené)

ð nový

(32)     Členské štáty by mali zabezpečiť vysokú kvalitu služieb ponúkaných verejnosti a postupovať v súlade s náležitými administratívnymi postupmi. Mali by vyčleniť primeraný počet kvalifikovaných pracovníkov, ako aj dostatočné finančné prostriedky s cieľom čo najviac uľahčiť postup podávania žiadosti o víza. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na všetkých žiadateľov uplatňovala zásada „jediného kontaktného bodu“ Ö o udelenie víza musel na účely podania žiadosti o udelenie víza dostaviť len na jedno miesto Õ. ðTým by nemala byť dotknutá možnosť vykonať osobný pohovor so žiadateľom. ï

ê 810/2009 odôvodnenie 13 (prispôsobené)

ð nový

(33)     S cieľom uľahčiť postup Ö V nariadení (ES) č. 810/2009 sa ustanovujú viaceré formy Õ by sa malo zaviesť niekoľko foriem spolupráce, ako napríklad obmedzené zastúpenie, spoločné užívanie priestorov, spoločné centrá pre podávanie žiadostí, využívanie honorárnych konzulov a spolupráca s externými poskytovateľmi služieb, pri zohľadnení konkrétnych požiadaviek na ochranu údajov ustanovených v smernici 95/46/ES Ö medzi členskými štátmi, ktoré majú na jednej strane umožniť členským štátom združovanie zdrojov a na druhej strane majú zvýšiť konzulárne pokrytie v prospech žiadateľov Õ. Členské štáty by mali v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení určiť, ktorý druh organizačnej štruktúry budú používať v jednotlivých tretích krajinách. ð Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a zvýšiť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi („schengenské vízové centrá“) by mohla mať akúkoľvek formu prispôsobenú miestnym podmienkam s cieľom zvýšiť konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zviditeľniť Európsku úniu a zlepšiť služby poskytované žiadateľom o udelenie víza. ï

ê 810/2009 odôvodnenie 4 (prispôsobené)

ð nový

(34)     Členské štáty by na vízové účely mali byť prítomné alebo zastúpené vo všetkých tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti. ð Členské štáty by sa mali usilovať o zvýšenie konzulárneho pokrytia. ï Členské štáty, ktoré v danej tretej krajine alebo v určitej časti danej tretej krajiny nemajú svoj vlastný konzulárny úrad, by sa Ö preto Õ mali snažiť uzavrieť dohody o zastúpení s cieľom zamedziť tomu, aby žiadatelia o víza museli na prístup ku konzulárnym úradom vyvíjať neprimerané úsilie.

ò nový

(35)     Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť, mali by sa odstrániť prekážky, ktoré bránia uzavretiu takýchto dohôd medzi členskými štátmi, a zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za vykonanie celého procesu spracovania žiadostí o udelenie víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.

ê 810/2009 odôvodnenie 14

ð nový

(36)     Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa situácií, v ktorých členský štát na účely zhromažďovania žiadostí zvolí spoluprácu s externým poskytovateľom služieb. Takéto rozhodnutie sa môže prijať, ak za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, spolupráca s inými členskými štátmi vo forme zastúpenia, obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí nie je pre dotknutý členský štát vhodná. Takéto opatrenia by sa mali prijímať v súlade so všeobecnými zásadami udeľovania víz a požiadavkami na ochranu údajov ustanovenými v smernici 95/46/ES. Okrem toho by sa pri vytváraní a uplatňovaní takýchto opatrení malo zohľadniť, že je potrebné zabrániť tzv. visa shoppingu.

ê 810/2009 odôvodnenie 15

Ak sa členský štát rozhodol spolupracovať s externým poskytovateľom služieb, mal by naďalej umožňovať, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na jeho diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch.

ê 810/2009 odôvodnenie 16 (prispôsobené)

ð nový

(37)     Členský štát by mal spolupracovať s externým poskytovateľom služieb na základe právneho nástroja, v ktorom by sa mala upravovať Ö presná Õ zodpovednosť poskytovateľa služieb, priamy a úplný prístup Ö členského štátu Õ k budovám Ö do priestorov externého poskytovateľa služieb Õ, informácie pre žiadateľov, dôvernosť údajov a okolnosti, podmienky a postupy prerušenia alebo ukončenia spolupráce. ð Členské štáty by mali každý rok predložiť Komisii správu o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb vrátane monitorovania poskytovateľov služieb. ï

ê 810/2009 odôvodnenie 17

Toto nariadenie umožňuje členským štátom, aby pri zavádzaní zásady „jedného kontaktného bodu“ na podávanie žiadostí spolupracovali na účely zhromažďovania žiadostí s externými poskytovateľmi služieb, a vytvára tak odchýlku od všeobecného pravidla osobnej prítomnosti žiadateľa na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade. Tým nie je dotknutá možnosť predvolať žiadateľa na osobný pohovor.

ê 810/2009 odôvodnenie 19

ð nový

(38)     Štatistické údaje sú významné pre monitorovanie migračných pohybov a môžu slúžiť ako účinný riadiaci nástroj. Preto by mali byť pravidelne uchovávané v spoločnom formáte. ð Podrobné údaje o vízach by sa mali zhromažďovať na účely zostavovania porovnávacích štatistík, aby bolo možné realizovať hodnotenie vykonávania tohto nariadenia založené na dôkazoch. ï

ê 810/2009 odôvodnenie 23 (prispôsobené)

ð nový

(39)     Ö Verejnosti by sa mali poskytnúť všetky relevantné informácie týkajúce sa žiadosti o udelenie víza a mala by sa zlepšiť viditeľnosť a jednotný obraz spoločnej vízovej politiky. Na tento účel Õ S cieľom zvýšiť viditeľnosť a jednotnosť predstavy o spoločnej vízovej politike by sa mala zriadiť spoločná internetová stránka o schengenských vízach ð a mal by sa vypracovať spoločný vzor informácií, ktoré členské štáty poskytujú verejnosti ï . Takáto stránka bude slúžiť ako prostriedok, ktorým sa budú verejnosti poskytovať príslušné informácie v súvislosti so žiadosťami o víza.

ê 810/2009 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

(40)     Miestna schengenská spolupráca je rozhodujúca pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračného a/alebo bezpečnostného rizika. Vzhľadom na rozdiely miestnych podmienok by diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov v jednotlivých lokalitách mali vyhodnotiť uplatňovanie konkrétnych Ö osobitných Õ ustanovení právnych predpisov v praxi s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie ustanovení právnych predpisov a zabrániť tzv. visa shoppingu, ako aj nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza.

ò nový

(41)     Ak na určitom mieste neexistuje harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov, členské štáty môžu určiť presné sprievodné doklady, ktoré musia žiadatelia o udelenie víza predložiť na preukázanie splnenia podmienok vstupu stanovených v tomto nariadení. Ak takýto zoznam sprievodných dokladov existuje, členským štátom by sa v záujme priznania zjednodušení žiadateľom o udelenie víza malo umožniť stanoviť určité výnimky z uvedeného zoznamu v prípadoch, keď sa na ich území organizujú významné medzinárodné podujatia. Uvedené podujatia by mali byť veľkého rozsahu a mali by mať osobitný význam z hľadiska ich vplyvu na cestovný ruch a/alebo kultúru, ako sú napríklad medzinárodné výstavy alebo svetové výstavy a vrcholné športové podujatia.

ê 810/2009 odôvodnenie 27

(42)     Ak sa v členskom štáte konajú olympijské alebo paralympijské hry, mal by platiť osobitný režim na uľahčovanie udeľovania víz členom olympijskej rodiny.

ê 810/2009 odôvodnenie 20

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[18].

ê 810/2009 odôvodnenie 21

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie zmien a doplnení príloh k tomuto nariadeniu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

ê 810/2009 odôvodnenie 22

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tohto nariadenia v praxi by sa mali vypracovať pokyny týkajúce sa praxe a postupov, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri spracúvaní žiadostí o víza.

ò nový

(43)     S cieľom prispôsobiť meniacim sa okolnostiam spoločný zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať letiskové tranzitné vízum pri prechode medzinárodným tranzitným priestorom letísk nachádzajúcich sa na území členských štátov, a zoznam povolení na pobyt, ktorých držitelia sú oprávnení na tranzit cez letiská členských štátov bez toho, aby museli mať letiskové tranzitné vízum, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia v rámci prípravných činností uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na odbornej úrovni.

(44)     S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o stanovenie operačných pokynov týkajúcich sa praxe a postupov, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri spracúvaní žiadostí o udelenie víza, zoznamov sprievodných dokladov, ktoré sa vyžadujú v rámci jednotlivých jurisdikcií, povinných údajov na vízovej nálepke, pravidiel týkajúcich sa vlepenia vízovej nálepky a pravidiel týkajúcich sa udeľovania víz námorníkom na hraniciach, by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[19]. Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

ê 810/2009 odôvodnenie 26 (prispôsobené)

(45)     Dvojstranné dohody uzatvorené medzi Spoločenstvom Ö Úniou Õ a tretími krajinami, ktorých cieľom je zjednodušenie postupu pri spracúvaní žiadostí o víza, sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia.

ê 810/2009 odôvodnenie 30

(46)     Podmienky upravujúce vstup na územie členských štátov alebo udeľovanie víz nemajú vplyv na pravidlá, ktorými sa v súčasnosti riadi uznávanie platnosti cestovných dokladov.

ê 810/2009 odôvodnenie 28 (prispôsobené)

ð nový

(47)     Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie postupov a stanovenie ð spoločných ï podmienok Ö a postupov Õ pre udeľovanie víz na tranzit alebo plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia Ö 180 dní Õ nepresahuje tri mesiace Ö 90 dní Õ, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť ð len ï na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ, môže Spoločenstvo Ö Únia Õ prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy Ö Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) Õ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje Ö neprekračuje Õ rámec toho, čo je nevyhnutné nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

ê 810/2009 odôvodnenie 29 (prispôsobené)

ð nový

(48)     V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady zakotvené konkrétne v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie. ð Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zaistiť úplné rešpektovanie súkromného a rodinného života uvedené v článku 7, ochranu osobných údajov uvedenú v článku 8 a práva dieťaťa uvedené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie ï .

ê 810/2009 odôvodnenie 31 (prispôsobené)

ð nový

(49)     V súlade s článkami 1 a 2 protokolu Ö č. 22 Õ o pozícii Ö postavení Õ Dánska, ktorý tvorí prílohu Ö je pripojený Õ k Zmluve o Európskej únii Ö ZEÚ Õ a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva Ö o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Õ, sa Dánsko nezúčastňuje prijatia Ö na prijatí Õ tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu Ö rozhodne Õ do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia ð rozhodnutí Rady o tomto nariadení ï rozhodne, či ho bude vykonávať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch Ö transponovať do svojho vnútroštátneho práva Õ.

ê 810/2009 odôvodnenie 32

(50)     Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[20], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia Rady 1999/437/ES[21] o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

ê 810/2009 odôvodnenie 33 (prispôsobené)

Mali by sa prijať opatrenia, ktorými sa zástupcom Islandu a Nórska umožní zúčastňovať sa na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí podľa tohto nariadenia. Problematika týchto opatrení bola aj predmetom výmeny listov medzi Radou Európskej únie a Islandom a Nórskom s ohľadom na výbory, ktoré pomáhajú Európskej Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí[22], a ktoré sú pripojené k vyššie uvedenej dohode. Komisia predložila Rade návrh odporúčania na dojednanie týchto opatrení.

ê 810/2009 odôvodnenie 34

(51)     Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[23], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[24] o uzavretí uvedeného dohovoru.

ê 810/2009 odôvodnenie 35

ð nový

(52)     Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES 2011/350/EÚ[25] o podpise ð uzavretí ï uvedeného protokolu.

ê 154/2012 odôvodnenie 11

(53)     Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 21 Aktu o pristúpení z roku 2003.

ê 154/2012 odôvodnenie 12

(54)     Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 21 Aktu o pristúpení z roku 2005.

ò nový

(55)     Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.

ê 810/2009 odôvodnenie 36 (prispôsobené)

(56)     Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[26]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní Ö prijatí Õ , nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

ê 810/2009 odôvodnenie 37 (prispôsobené)

(57)     Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[27]. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní Ö prijatí Õ, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

ê 810/2009 odôvodnenie 38 (prispôsobené)

Toto nariadenie okrem článku 3 predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 a v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005,

ê 810/2009 (prispôsobené)

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ Ö Predmet úpravy Õ a rozsah pôsobnosti

ê 610/2013 článok 6. ods. 1. (prispôsobené)

1. Týmto nariadením sa ustanovujú postupy a podmienky Ö podmienky a postupy Õ udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území Ö členských štátov Õ, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek obdobia 180-dňového obdobia dní .

ê 810/2009 (prispôsobené)

2. Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti[28], a to bez toho, aby boli dotknuté:

              a) práva na voľný pohyb, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Európskej Úúnie;

              b) akékoľvek rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci, ktorí na základe dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho Ö Úniou a jej Õ členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Európskej Úúnie a ich rodinných príslušníkov.

3. V tomto nariadení sa uvádzajú aj tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať letiskové tranzitné víza Ö vízum Õ ako výnimka zo zásady voľného tranzitu ustanovenej v prílohe 9 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, a ustanovujú sa v ňom postupy a podmienky Ö podmienky a postupy Õ udeľovania víz na účely tranzitu cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

              1. „štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Európskej Úúnie v zmysle článku 17 Ö 20 Õ ods. 1 zmluvy Ö ZFEÚ Õ ;

              2. „vízum“ je povolenie udelené členským štátom na:

ê 610/2013 článok 6. ods. 2. (prispôsobené)

         a) tranzit cez územie členských štátov alebo plánovaný pobyt na ich území Ö členských štátov Õ v trvaní nie viac ako 90 dní v rámci akéhokoľvek Ö obdobia Õ 180-dňového obdobia Ö dní Õ; Öalebo Õ

ê 810/2009

         b) tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov;

              3. „jednotné vízum“ je vízum platné na celom území členských štátov;

              4. „vízum s obmedzenou územnou platnosťou“ je vízum, ktoré je platné na území jedného členského štátu alebo niekoľkých, ale nie všetkých členských štátov;

              5. „letiskové tranzitné vízum“ je vízum platné na tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory jedného alebo viacerých letísk členských štátov;

ò nový

              6. „okružné vízum“ je vízum, ako je vymedzené v článku 3 ods. 2 [nariadenia č.…/…];

7. „blízki príbuzní“ sú manžel alebo manželka, deti, rodičia, osoby vykonávajúce rodičovské práva a povinnosti, starí rodičia a vnúčatá;

8. „žiadateľ zaregistrovaný vo VIS“ je žiadateľ, ktorého údaje sú zaregistrované vo vízovom informačnom systéme;

9. „pravidelný cestujúci zaregistrovaný vo VIS“ je žiadateľ o udelenie víza, ktorý je zaregistrovaný vo vízovom informačnom systéme a ktorý získal dve víza počas obdobia 12 mesiacov pred podaním žiadosti;

ê 810/2009

ð nový

              610. „vízová nálepka“ je jednotný formát víz, ktorý je vymedzený v nariadení Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúcom jednotný formát víz[29];

              711. „uznaný cestovný doklad“ je cestovný doklad, ktorý uznal jeden alebo viacero členských štátov na účely ð prekročenia vonkajších hraníc a ï vlepenia víz ð podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ[30] ï;

ò nový

              12. „platný cestovný doklad“ je cestovný doklad, ktorý nie je falošný alebo pozmenený a ktorého doba platnosti stanovená vydávajúcim orgánom neskončila;

ê 810/2009 (prispôsobené) (prispôsobené)

ð nový

              813. „osobitný list na vlepenie víza“ je jednotný formát formulárov na vlepenie víza udeleného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi nimi neuznávaných cestovných dokladov, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár[31];

              914. „konzulárny úrad“ je diplomatická misia alebo konzulárny úrad členského štátu, ktoré môžu udeľlovať víza a ktoré vedie kariérny konzulárny úradník, ako je vymedzené vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963;

              1015. „žiadosť“ je žiadosť o Ö udelenie víza Õ vízum;

              11. „sprostredkovateľský subjekt“ je súkromná agentúra, ktorá poskytuje služby administratívneho charakteru, dopravná spoločnosť alebo cestovná kancelária (cestovná agentúra alebo maloobchodník).

ò nový

              16. „námorník“ je akákoľvek osoba, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

ê 810/2009

ð nový

HLAVA II

LETISKOVÉ TRANZITNÉ VÍZUM

Článok 3

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí musia mať letiskové tranzitné vízum

1. Štátni príslušníci tretích krajín, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe IV III, musia mať pri prechode cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, letiskové tranzitné víza.

ò nový

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 48, pokiaľ ide o zmeny zoznamu tretích krajín stanoveného v prílohe III.

Ak sa to v prípade vzniku nových rizík vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 49.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

3. ÖAk dôjde k náhlemu a podstatnému Õ Jednotlivé členské štáty môžu v naliehavých situáciách hromadného prílevu nelegálnych Ö neregulárnych Õ prisťahovalcov Ö , môže členský štát Õ vyžadovať, aby mali štátni príslušníci tretích krajín iných, ako sú uvedené v odseku 1, pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich Ö jeho Õ území, letiskové tranzitné víza. Členské štáty oznámia Komisii takéto rozhodnutia predtým, ako nadobudnú účinnosť a oznámia jej aj zrušenie požiadavky mať takéto letiskové tranzitné víza. ð Doba trvania takéhoto opatrenia nesmie prekročiť 12 mesiacov. Rozsah a doba trvania povinnosti mať letiskové tranzitné vízum neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na náhly a podstatný prílev neregulárnych prisťahovalcov. ï

ò nový

4. Ak členský štát plánuje zaviesť povinnosť mať letiskové tranzitné vízum v súlade s odsekom 3, čo najskôr to oznámi Komisii a poskytne jej tieto informácie:

(a) dôvod pre plánované zavedenie povinnosti mať letiskové tranzitné vízum s uvedením skutočností preukazujúcich náhly a podstatný prílev neregulárnych prisťahovalcov;

(b) rozsah a doba trvania plánovaného zavedenia povinnosti mať letiskové tranzitné vízum.

5. Po oznámení dotknutým členským štátom v súlade s odsekom 4 môže Komisia vydať stanovisko.

6. Členský štát môže predĺžiť obdobie uplatňovania povinnosti mať letiskové tranzitné vízum len raz, ak by zrušenie povinnosti viedlo k podstatnému prílevu neregulárnych migrantov. Na takéto predĺženie sa vzťahuje odsek 3.

7. Komisia každoročne informuje Európsky parlament a Radu o vykonávaní tohto článku.

ê 810/2009

3. V rámci výboru uvedeného v článku 52 ods. 1 sa oznámenia každoročne preskúmavajú na účely presunu dotknutej tretej krajiny na zoznam uvedený v prílohe IV.

4. Ak nie je tretia krajina presunutá na zoznam uvedený v prílohe IV, dotknutý členský štát si v prípade, že budú splnené podmienky uvedené v odseku 2, môže zachovať alebo zrušiť požiadavku na letiskové tranzitné víza.

ê 810/2009

ð nový

58. Od požiadavky na letiskové tranzitné víza podľa odsekov 1 a 3 sú oslobodené tieto kategórie osôb:

              a) držitelia platných jednotných víz, ð okružných víz ï národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolení na pobyt vydaných členským štátom;,

ê 154/2012 článok 1. (prispôsobené)

ð nový

              b) štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členským štátom, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platných povolení na pobyt uvedených v prílohe V IV, ktoré vydala Andorra, Kanada, Japonsko, San Maríno alebo Spojené štáty americké a ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu ð , alebo ktorí sú držiteľmi povolení na pobyt pre časti Holandského kráľovstva v karibskej oblasti (Aruba, Curaçao, Sint Maarten, Bonaire, Sint Eustatius a Saba) ï;

              c) štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného víza do členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, Ö alebo Õ členského štátu, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, ð alebo krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ï alebo Kanady, Japonska alebo Spojených štátov amerických ð alebo držitelia platného víza pre časti Holandského kráľovstva v karibskej oblasti (Aruba, Curaçao, Sint Maarten, Bonaire, Sint Eustatius a Saba) ï, pokiaľ cestujú do krajiny, ktorá vízum vydala, alebo akejkoľvek inej tretej krajiny, alebo ktorí sa po použití víza vracajú z krajiny, ktorá vízum vydala;

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

              d) rodinní príslušníci občanov Európskej Úúnie uvedení v článku 1 ods. 2 písm. a) ð 3 smernice 2004/38/ES ï ;,

              e) držitelia diplomatických ð , služobných, úradných alebo špeciálnych ï pasov;,

              f) členovia posádky lietadla, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvnej strany Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve.

ò nový

9.           Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 48, pokiaľ ide o zmeny zoznamu platných povolení na pobyt, ktoré oprávňujú držiteľa na tranzit cez letiská členských štátov bez toho, aby museli mať letiskové tranzitné vízum, stanoveného v prílohe IV.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

HLAVA III

POSTUPY A PODMIENKY Ö A POSTUPY Õ UDEĽOVANIA VÍZ

KAPITOLA I

Orgány, ktoré sa podieľajú na postupoch týkajúcich sa žiadostí

Článok 4

Orgány, ktoré sú oprávnené podieľať sa na postupoch týkajúcich sa žiadostí

1. Žiadosti skúmajú a rozhodujú o nich konzulárne úrady.

2. Odchylne od odseku 1 môžu na vonkajších hraniciach členských štátov žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány zodpovedné za kontroly osôb v súlade s článkami 3532 ð , 33 ï a 3634.

3. Na mimoeurópskych zámorských územiach členských štátov môžu žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány určené príslušným členským štátom.

4. Členský štát môže požadovať, aby sa do skúmania žiadostí a do rozhodovania o nich zapojili aj iné orgány než sú orgány uvedené v odsekoch 1 a 2.

5. Členský štát môže požadovať, aby sa s ním iný členský štát radil alebo aby ho iný členský štát informoval v súlade s článkami 2219 a 3128.

Článok 5

Členský štát, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť a rozhodovať o nej

1. Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o jednotné vízum a rozhodovať o nej, je:

              a) ten členský štát, ktorého územie predstavuje jedinú destináciu návštevy (návštev);

              b) ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu ð alebo ak sa má počas obdobia dvoch mesiacov uskutočniť viacero samostatných návštev ï, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštevy(návštev) vzhľadom na dĺžku alebo účel pobytu ð počítanú v dňoch ï, alebo

              c) ak nemožno jasne určiť hlavnú destináciu, ten členský štát, ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle prekročiť, aby vstúpil na územie členských štátov.

42. Členské štáty navzájom spolupracujú, aby zabránili situácii, že niektorú žiadosť nebude možné preskúmať a rozhodnúť o nej, lebo Ö Ak Õ členský štát, ktorý je na to v súlade s odsekommi 1 až 3 ð písm. a) alebo b) ï oprávnený, nie je v tretej krajine, v ktorej žiadateľ podá v súlade s článkom 6 žiadosť, ani prítomný ani zastúpený ð , žiadateľ má právo podať žiadosť: ï

ò nový

a) na konzulárnom úrade jedného z členských štátov, ktoré sú cieľom plánovanej návštevy;

b) na konzulárnom úrade členského štát prvého vstupu, ak nie je možné použiť písm. a);

c) vo všetkých ostatných prípadoch na konzulárnom úrade ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý je v dotknutej krajine prítomný.

ê 810/2009 (prispôsobené)

3. Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o letiskové tranzitné vízum a rozhodovať o nej, je:

              a) v prípade jedného leteckého Ö letiskového Õ tranzitu členský štát, na ktorého území sa tranzitné letisko nachádza, alebo

              b) v prípade dvojnásobného alebo viacnásobného leteckého Ö letiskového Õ tranzitu členský štát, na ktorého území sa nachádza prvé letisko tranzitu.

Článok 6

Územná pôsobnosť konzulárneho úradu

1. Žiadosť preskúma a rozhodne o nej konzulárny úrad príslušného členského štátu, v ktorého jurisdikcii sa žiadateľ oprávnene zdržiava.

2. Konzulárny úrad príslušného členského štátu preskúma a rozhodne o žiadosti podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý sa legálne zdržiava, ale nemá pobyt v jeho jurisdikcii, a to v prípade, ak žiadateľ odôvodnil podanie žiadosti na tomto konzulárnom úrade.

Článok 7

Právomoc udeľovať víza štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu

1. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu a ktorí majú povinnosť mať vízum na vstup na územie jedného alebo viacerých členských štátov, žiadajú o vízum na konzulárnom úrade členského štátu oprávneného podľa článku 5 ods. 1 alebo 2.

ò nový

2. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí počas pobytu na území členského štátu stratili cestovný doklad alebo ktorým bol cestovný doklad odcudzený, môžu toto územie opustiť na základe platného cestovného dokladu, ktorý ich oprávňuje na prekročenie hranice, vydaného konzulárnym úradom krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, bez akéhokoľvek víza alebo iného povolenia.

3. Ak má štátny príslušník uvedený v odseku 2 v úmysle pokračovať v cestovaní v rámci schengenského priestoru, orgány v členskom štáte, v ktorom ohlásil stratu alebo krádež svojho cestovného dokladu, mu udelia vízum s rovnakou dobou platnosti a dĺžkou povoleného pobytu ako v prípade pôvodného víza na základe údajov zaregistrovaných vo VIS.

ê 810/2009

ð nový

KAPITOLA II

Žiadosť

Článok 98

Praktické aspekty podávania žiadosti

1. Žiadosti sa podávajú ð je možné podať ï najskôr tri mesiace ð šesť mesiacov ï pred ð a najneskôr 15 kalendárnych dní pred ï začiatkom plánovanej návštevy. Držitelia víza na viac vstupov môžu podať žiadosť pred uplynutím platnosti víza ak je ešte platné počas obdobia najmenej šiestich mesiacov.

ê 810/2009 (prispôsobené)

2. Ö Konzulárne úrady môžu Õ oOd žiadateľov možno požadovať, aby si na podanie žiadosti vybavili Ö dohodli Õ stretnutie. Stretnutie sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov od dátumu, kedy bola oznámená požiadavka na stretnutie.

ò nový

3. Konzulárne úrady umožnia podanie žiadosti buď bez predchádzajúceho stretnutia, alebo s bezodkladným stretnutím, blízkym príbuzným občanov Únie, ktorí:

a) majú v úmysle navštíviť svojich blízkych príbuzných, ktorí sú občanmi Únie s pobytom v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi;

b) majú v úmysle cestovať spolu so svojimi blízkymi príbuznými, ktorí sú občanmi Únie s pobytom v tretej krajine, do členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom.

4. Konzulárne úrady umožnia podanie žiadosti buď bez predchádzajúceho stretnutia, alebo s bezodkladným stretnutím, rodinným príslušníkom občanov Únie uvedeným v článku 3 smernice 2004/38/ES.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

5. V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť ð umožní ï podanie žiadosti buď bez stretnutia, alebo Ö s bezodkladným stretnutím Õ sa stretnutie uskutoční bezodkladne.

6. Žiadosti môže ð bez toho, aby bol dotknutý článok 12, ï na konzulárne úrady podávať:

a) žiadateľ alebo

b) alebo Ö akreditovaný sprostredkovateľský subjekt uvedený v článku 43 Õ akreditované sprostredkovateľské subjekty podľa ustanovení článku 45 ods. 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 13, alebo v súlade s článkami 42 alebo 43.

Ö c) profesijné, kultúrne, športové alebo vzdelávacie združenie alebo inštitúcia. Õ

Ö 7. Od žiadateľa sa nebude vyžadovať, aby sa na účely podania žiadosti osobne dostavil na viac než jedno miesto. Õ

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 109

Všeobecné pravidlá podávania žiadosti

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 13, 42, 43 a 45, sa Žžiadatelia Ö sa Õ na účely podania žiadosti dostavia osobne ð na účely odobratia odtlačkov prstov v súlade s článkom 12 ods. 2 a 3 ï .

ò nový

2. Žiadatelia zaregistrovaní vo VIS sa pri podávaní žiadosti nemusia dostaviť osobne, ak ich odtlačky prstov boli vložené do VIS pred menej než 59 mesiacmi.

ê 810/2009 (prispôsobené)

2. Konzulárne úrady môžu upustiť od požiadavky uvedenej v odseku 1, ak je im žiadateľ známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou.

3. Žiadateľ pri podávaní žiadosti:

              a) predloží formulár žiadosti v súlade s článkom 1110;

              b) predloží cestovný doklad v súlade s článkom 1211;

              c) predloží fotografiu v súlade s normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1683/95 alebo v prípade, že je VIS v prevádzke podľa článku 48 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ , v súlade s normami ustanovenými v článku 1312 tohto nariadenia;

              d) v prípade potreby umožní odobratie svojich odtlačkov prstov v súlade s článkom 1312;

              e) zaplatí vízový poplatok v súlade s článkom 1614;

              f) poskytne sprievodné doklady v súlade s článkom 14 13 a prílohou II;.

              g) podľa potreby predloží dôkaz o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení v súlade s článkom 15.

Článok 1110

Formulár žiadosti

1. Všetci žiadatelia predložia Ö ručne alebo elektronicky Õ vyplnený a podpísaný formulár žiadosti uvedený v prílohe I. Osoby uvedené v cestovnom doklade žiadateľa predložia samostatné formuláre žiadosti. Maloleté osoby predložia formulár žiadosti podpísaný osobou, ktorá trvalo alebo dočasne vykonáva rodičovské práva a povinnosti alebo zákonné poručníctvo.

ò nový

2. Obsah prípadnej elektronickej verzie formulára žiadosti je stanovený v prílohe I.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

23. Konzulárne úrady zabezpečia, aby bol formulár žiadosti žiadateľom bezplatne dostupný a ľahko prístupný.

34. Formulár je k dispozícii ð minimálne ï v týchto jazykoch:

              a) v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada; Öa Õ

              b) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny;.

              c) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny a v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, alebo

              d) v prípade zastupovania, v úradnom jazyku alebo jazykoch zastupujúceho členského štátu.

Okrem Ö jazyka alebo Õ jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v ďalšom Ö akomkoľvek inom Õ úradnom jazyku alebo jazykoch inštitúcií Európskej únie.

45. Ak formulár žiadosti nie je k dispozícii v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny, poskytne sa žiadateľom preklad formulára do úradného jazyka alebo jazykov.

56. Preklad formulára žiadosti do úradného jazyka alebo jazykov hostiteľskej krajiny sa vyhotoví v rámci miestnej schengenskej spolupráce stanovenej Ö uvedenej Õ v článku 4846.

67. Konzulárny úrad informuje žiadateľov o tom, ktorý jazyk alebo jazyky môžu použiť pri vypĺňaní formulára žiadosti.

Článok 1211

Cestovný doklad

Žiadateľ predloží platný cestovný doklad, ktorý spĺňa tieto kritériá:

              a) jeho platnosť musí byť Ö bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 2, musí byť platný Õ najmenej o tri mesiace dlhšia ako je zamýšľaný dátum Ö po plánovanom dátume Õ odchodu z územia členských štátov, alebo v prípade viacerých návštev musí byť dlhšia ako je posledný zamýšľaný dátum Ö po poslednom plánovanom dátume Õ odchodu z územia členských štátov; v odôvodnenom a núdzovom prípade sa však od tejto podmienky môže upustiť;

              b) musí obsahovať aspoň dve ð jednu ï prázdnue strany ð dvojstranu a ak sa ten istý cestovný doklad vzťahuje na viacerých žiadateľov, musí obsahovať jednu prázdnu dvojstranu na žiadateľa ï ;

              c) musí byť vydaný počas predchádzajúcich desiatich rokov.

Článok 1312

Biometrické identifikátory

1. Členské štáty zbierajú biometrické identifikátory žiadateľa, ktoré pozostávajú z jeho fotografie a z odtlačkov jeho desiatich prstov v súlade so zárukami stanovenými v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

2. Žiadateľ, ktorý podáva svoju prvú žiadosť, je povinný predložiť ju osobne. Pri tejto príležitosti podávaní prvej žiadosti sa zbierajú tieto biometrické identifikátory žiadateľa:

– fotografia, zoskenovaná alebo urobená v čase podania žiadosti a

– plošne odobraté a digitálne zozbierané odtlačky jeho desiatich prstov.

3. Ak sa odtlačky prstov, ktoré sa žiadateľovi odobrali pri predchádzajúcej žiadosti ð o udelenie krátkodobého víza alebo okružného víza ï, po prvýkrát vložili do VIS najskôr Ö menej ako Õ 59 mesiacov pred dňom podania novej žiadosti, skopírujú sa do následnej žiadosti.

V prípade opodstatnených pochybností o totožnosti žiadateľa však konzulárny úrad odoberie odtlačky prstov aj počas doby uvedenej v prvom pododseku.

Okrem toho, ak v čase podania žiadosti nie je možné okamžite potvrdiť, že odtlačky prstov boli odobrané v rámci doby uvedenej v prvom pododseku, žiadateľ môže požiadať, aby sa mu odtlačky prstov odobrali.

4. Fotografia pripojená ku každej žiadosti sa v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ vloží do VIS. Žiadateľ sa na tento účel nemusí dostaviť osobne.

Technické požiadavky na fotografie musia byť v súlade s medzinárodnými normami ustanovenými v 6. vydaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) v dokumente 9303 časti 1.

5. Odtlačky prstov sa odoberajú v súlade s normami ICAO a rozhodnutím Komisie 2006/648/ES[32].

6. Biometrické identifikátory zbierajú kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3. Pod dohľadom konzulárnych úradov môžu biometrické identifikátory zbierať aj kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci honorárneho konzula uvedeného v článku 42 40 alebo externého poskytovateľa služieb uvedeného v článku 4341. Dotknuté členské štáty v prípade pochybností umožnia na konzulárnom úrade overenie odtlačkov prstov, ktoré odobral externý poskytovateľ služieb.

7. Od povinnosti odoberania odtlačkov prstov sú oslobodené:

              a) deti mladšie ako 12 rokov;

              b) osoby, ktorým je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov. Ak je možné odobrať odtlačky menej ako desiatich prstov, odoberie sa maximálny počet odtlačkov. Ak by však išlo len o dočasnú nemožnosť odobratia odtlačkov prstov, od žiadateľa sa požaduje, aby odtlačky prstov poskytol pri nasledujúcej žiadosti. Orgány príslušné podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3 majú v prípade dočasnej nemožnosti poskytnúť odtlačky prstov právo žiadať o ďalšie objasnenie dôvodov. Členské štáty zabezpečia v prípade ťažkostí pri registrácii uplatňovanie vhodných postupov, ktoré zaručia dôstojnosť žiadateľa;

              c) hlavy štátov alebo predsedovia vlád a členovia národných vlád sprevádzaní manželkami alebo manželmi, a členovia ich oficiálnej delegácie, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami;

              d) panovníci a iní vyššie postavení členovia kráľovskej rodiny, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami.

8. V prípadoch uvedených v odseku 7 sa do VIS vloží údaj „neuplatňuje sa“ v súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ .

Článok 1413

Sprievodné doklady

1. Žiadateľ o jednotné vízum predkladá:

              a) doklady preukazujúce účel cesty;

              b) doklady týkajúce sa ubytovania alebo dôkaz o tom, že má dostatočné prostriedky na jeho úhradu;

              c) doklady preukazujúce, že žiadateľ má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom, vzhľadom na predpokladanú dĺžku pobytu a na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo že je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom, a to v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c) a článkom 5 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006[33] Õ ;

              d) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada.

ò nový

2. Odsek 1 písm. b), c) a d) sa nevzťahujú na žiadateľov, ktorí sú pravidelnými cestujúcimi zaregistrovanými vo VIS a ktorí zákonne použili dve skôr získané víza.

3. Blízki príbuzní občanov Únie uvedení v článku 8 ods. 3 predložia len listinný dôkaz preukazujúci rodinný vzťah s občanom Únie a skutočnosť, že navštevujú občana Únie alebo s ním spoločne cestujú.

Rodinní príslušníci občanov Únie uvedení v článku 3 smernice 2004/38/ES predložia len listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že cestujú, aby sprevádzali občana Únie alebo aby sa k nemu pripojili, a rodinný vzťah s týmto občanom Únie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2, alebo iné okolnosti uvedené v článku 3 ods. 2 uvedenej smernice.

ê 810/2009 (prispôsobené)

34. Demonštratívny Zzoznam sprievodných dokladov, ktoré môže konzulárny úrad žiadať Ö sa môžu požadovať Õ od žiadateľa, aby overil Ö sa overilo Õ splnenie podmienok uvedených v odsekuoch 1 a 2, sa nachádza v prílohe II.

65. Konzulárne úrady môžu upustiť od jednej alebo viacerých požiadaviek poskytnúť jeden alebo viacero dokladov uvedených v odseku 1 písm. a) až d) v prípade žiadateľa, ktorý je im známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou, a najmä zákonným využívaním predchádzajúcich víz, ak neexistuje pochybnosť, že v čase prekročenia vonkajších hraníc členských štátov spĺňa požiadavky článku 5 ods. 1 Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ Kódexu schengenských hraníc.

ò nový

6. Konzulárny úrad začne spracúvať žiadosť o udelenie víza na základe faxov a kópií sprievodných dokladov. Žiadatelia, ktorí ešte nie sú zaregistrovaní vo VIS predložia originály. Konzulárne úrady môžu žiadať originálne doklady od žiadateľov, ktorí sú žiadateľmi zaregistrovanými vo VIS alebo pravidelnými cestujúcimi zaregistrovanými vo VIS, len ak existujú pochybnosti o pravosti konkrétneho dokladu.

ê 810/2009 (prispôsobené) (prispôsobené)

47. Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom podali dôkaz o finančnej podpore Ö sponzorstve Õ a/alebo súkromnom ubytovaní. Vo formulári sa predovšetkým uvádza:

              a) či je jeho účelom preukázať finančnú podporu Ö sponzorstvo Õ a/alebo Ö súkromné Õ ubytovanie;

              b) či je hostiteľom Ö sponzor/pozývajúcou osobou Õ jednotlivec, spoločnosť alebo organizácia;

              c) totožnosť hostiteľa a jeho kontaktné údaje Ö sponzora/pozývajúcej osoby Õ ;

              d) pozvaný žiadateľ/pozvaní alebo žiadatelia;

              e) adresa ubytovania;

              f) dĺžka a účel pobytu;

              g) možné rodinné väzby s hostiteľom Ö sponzorom/pozývajúcou osobou Õ.

              h) informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia (ES) č. 767/2008.

Formulár má byť okrem úradného jazyka alebo jazykov členského štátu vypracovaný aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Európskej Úúnie. Vo formulári sa osobe, ktorá ho podpisuje, poskytnú informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o VIS. Vzor tohto formulára sa oznámi Komisii.

28. Žiadateľ o letiskové tranzitné vízum predkladá:

              a) doklady týkajúce sa ďalšej cesty do cieľovej destinácie po zamýšľanom Ö plánovanom Õ letiskovom tranzite;

              b) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa nevstúpiť na územie členských štátov.

59. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa Ö vypracujú Õ posúdi potreba doplniť a harmonizovať zoznamy sprievodných dokladov v rámci každej jurisdikcie, aby sa zohľadnili miestne pomery.

ò nový

10. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 členské štáty môžu stanoviť výnimky zo zoznamu sprievodných dokladov uvedených v odsekoch 4 až 9 v prípade žiadateľov, ktorí sa zúčastňujú významných medzinárodných podujatí organizovaných na ich území, ktoré sa považujú zo osobitne dôležité z hľadiska ich vplyvu na cestovný ruch a/alebo kultúru.

11. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme zoznamy sprievodných dokladov, ktoré sa majú používať v rámci jednotlivých jurisdikcií, aby sa zohľadnili miestne pomery. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 15

Cestovné zdravotné poistenie

1. Žiadatelia o jednotné vízum na jeden alebo dva vstupy preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie, ktoré pokryje všetky výdavky, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s repatriáciou zo zdravotných dôvodov, z dôvodov naliehavého lekárskeho ošetrenia a/alebo naliehavej nemocničnej liečby alebo úmrtia počas pobytu na území členských štátov.

2. Žiadatelia, ktorí žiadajú o jednotné víza na viac než dva vstupy („viac vstupov“), preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na dobu prvej zamýšľanej návštevy.

Títo žiadatelia okrem toho podpisujú vyhlásenie vo formulári žiadosti, ktorým potvrdzujú, že sú si vedomí potreby cestovného zdravotného poistenia na nasledujúce pobyty.

3. Poistenie musí byť platné na celom území členských štátov a musí sa vzťahovať na celú dobu plánovaného pobytu alebo tranzitu. Minimálne poistné krytie je 30000 EUR.

Ak sa udelí vízum s obmedzenou územnou platnosťou platné na území viac než jedného členského štátu, poistné krytie musí byť platné aspoň v dotknutých členských štátoch.

4. Žiadatelia uzatvárajú poistenie v zásade v krajine svojho pobytu. Ak to nie je možné, snažia sa uzatvoriť poistenie v inej krajine.

Ak v mene žiadateľa uzatvára poistenie iná osoba, uplatňujú sa ustanovenia odseku 3.

5. Pri posudzovaní primeranosti poistného krytia sa konzulárne úrady uistia, či by nároky na plnenie vznesené voči poisťovni boli vynútiteľné v členskom štáte.

6. Podmienku uzatvorenia poistenia možno považovať za splnenú, ak je preukázané, že existenciu primeraného poistenia možno predpokladať vzhľadom na pracovné pomery žiadateľa. Výnimka z povinnosti predložiť doklad o cestovnom zdravotnom poistení sa môže týkať určitých profesijných skupín, ako sú napríklad námorníci, na ktoré sa cestovné zdravotné poistenie vzťahuje už v dôsledku ich profesijných činností.

7. Držitelia diplomatických pasov sú oslobodení od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie.

Článok 1614

Vízový poplatok

1. Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 60 EUR.

2. Deti vo veku od šiestich rokov až do dovŕšenia 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 35 EUR.

32. Vízový poplatok sa pravidelne reviduje s cieľom zohľadňovať administratívne náklady.

43. Od vízového poplatku sú oslobodení žiadatelia, ktorí patria do jednej z nasledujúcich kategórií Ö Vízový poplatok neplatia tieto kategórie osôb Õ :

              a) deti mladšie ako šesť rokov ð maloleté osoby mladšie ako 18 rokov ï ;

              b) žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí sa zúčastňujú pobytov na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;

              c) výskumní pracovníci z tretích krajín ð , ako sú vymedzení v smernici Rady 2005/71/ES[34] ï, ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/71/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum ð alebo účasti na vedeckých seminároch alebo konferenciách ï ;

ò nový

 d) držitelia diplomatických a služobných pasov;

ê 810/2009 (prispôsobené)

 de) zástupcovia neziskových organizácií Ö osoby Õ do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa Ö , ktoré sa zúčastňujú Õ na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.;

ò nový

f) blízki príbuzní občanov Únie uvedení v článku 8 ods. 3;

g) rodinní príslušníci občanov Únie uvedení v článku 3 smernice 2004/38/ES v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedenej smernice.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

5. Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:

              a) deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov;

              b) držitelia diplomatických a služobných pasov;

              c) osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

Cieľom členských štátov je v rámci miestnej schengenskej spolupráce harmonizácia uplatňovania týchto výnimiek.

64. Ö Členské štáty môžu Õ vV jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.

75. Vízový poplatok sa vyberá v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov uvedených v článku 1816 ods. 2  a článku 1917 ods. 3.

Ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe výmenného referenčného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť, pričom konzulárne úrady na základe dohôd Ö v rámci Õ miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby boli tieto sumy podobné Ö ekvivalentné Õ .

86. Žiadateľovi sa odovzdá potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku.

Článok 1715

Poplatok za služby

1. Poskytovateľ externých služieb uvedený v článku 4341 môže vyberať dodatočný poplatok za služby. Poplatok za služby je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v článku 4341 ods. 6.

2. Poplatok za služby sa stanoví v právnom nástroji uvedenom v článku 4341 ods. 2.

3. Členské štáty v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby poplatok za služby účtovaný žiadateľovi riadne zohľadňoval služby, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom harmonizácia uplatneného poplatku za služby.

43. Poplatok za služby nesmie byť vyšší ako polovica vízového poplatku stanoveného v článku 1614 ods. 1 bez ohľadu na možné zľavy alebo výnimky z vízového poplatku ustanovené v článku 1614 ods. 2, 4, 5 a 6 ð 3 a 4 ï .

5. Dotknuté členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.

KAPITOLA III

Preskúmanie žiadosti a rozhodovanie o nej

Článok 1816

Overenie oprávnenia konzulárneho úradu

1. Konzulárny úrad pri každej podanej žiadosti overí, či je oprávnený preskúmať ju a rozhodovať o nej v súlade s ustanoveniami článkov 5 a 6.

2. Ak tento konzulárny úrad oprávnený nie je, bezodkladne vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ, vráti vízový poplatok a uvedie, ktorý konzulárny úrad je oprávnený.

Článok 1917

Prípustnosť

1. Oprávnený konzulárny úrad overí, či:

a)           sa žiadosť podala v lehote uvedenej v článku 98 ods. 1;,

b)           žiadosť obsahuje náležitosti uvedené v článku 109 ods. 3 písm. a) až c);,

c)           sa zobrali Ö odobrali Õ biometrické údaje žiadateľa a

d)           či sa vybral vízový poplatok.

2. Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa splnili podmienky uvedené v odseku 1, žiadosť je prípustná a konzulárny úrad:

a)           koná podľa postupov uvedených v článku 8 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ a

b)           ďalej skúma žiadosť.

Údaje do VIS vkladajú len riadne oprávnení pracovníci konzulárneho úradu v súlade s článkom 6 ods. 1, článkom 7 a článkom 9 ods. 5 a 6 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ .

3. Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa podmienky uvedené v odseku 1 nesplnili, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad bezodkladne:

a)           vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ;,

b)           zničí zozbierané biometrické údaje;,

c)           vráti vízový poplatok a

d)           žiadosť nepreskúma.

4. Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sa môže žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov národného záujmu.

Článok 20

Pečiatka označujúca prípustnosť žiadosti

1. Ak je žiadosť prípustná, oprávnený konzulárny úrad označí cestovný doklad žiadateľa pečiatkou. Vzor pečiatky je uvedený v prílohe III a pečiatka sa umiestni v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy.

2. Diplomatické, služobné/úradné a špeciálne pasy sa nepečiatkujú.

3. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na konzulárne úrady členských štátov do dňa úplného sprevádzkovania VIS vo všetkých regiónoch v súlade s článkom 48 nariadenia o VIS.

Článok 2118

Overenie podmienok vstupu a posúdenie rizika

1. Pri posudzovaní žiadosti o jednotné vízum sa zistí, či žiadateľ spĺňa podmienky na vstup ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ a osobitná pozornosť sa venuje posúdeniu toho, či žiadateľ predstavuje riziko z hľadiska nelegálneho Ö neregulárneho Õ prisťahovalectva alebo bezpečnostné riziko pre členské štáty a či má v úmysle opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada.

ò nový

2. Pri skúmaní žiadosti o udelenie jednotného víza predloženej pravidelným cestujúcim zaregistrovaným vo VIS, ktorý zákonne použil dve skôr získané víza, sa vychádza z domnienky, že žiadateľ spĺňa podmienky vstupu, pokiaľ ide o riziko neregulárneho prisťahovalectva, bezpečnostné riziko pre členské štáty a potrebu mať dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom.

3. Domnienka uvedená v odseku 2 neplatí, ak má konzulárny úrad odôvodnené pochybnosti o splnení uvedených podmienok vstupu na základe informácií uchovávaných vo VIS, ako sú napríklad rozhodnutia o zrušení prechádzajúceho víza, alebo v pase, ako sú napríklad odtlačky vstupnej a výstupnej pečiatky. V takýchto prípadoch môžu konzulárne úrady uskutočniť pohovor a požadovať dodatočné doklady.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

24. Pri každej žiadosti sa preverujú záznamy vo VIS v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 15 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ. Členské štáty zabezpečia plné využívanie všetkých kritérií vyhľadávania podľa článku 15 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ s cieľom zabrániť chybnému zamietnutiu a chybným identifikáciám.

35. Ö Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, Õ pPri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad overí:

              a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;

              b) odôvodnenie účelu a podmienok zamýšlaného Ö plánovaného Õ pobytu zo strany žiadateľa a skutočnosť, či má žiadateľ dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku zamýšlaného pobytu, ako aj na jeho návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu, alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo či je žiadateľ schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;

              c) či žiadateľ nie je osobou, v súvislosti s ktorou sa v Schengenskom informačnom systéme (SIS) vytvoril zápis na účely odoprenia Ö odopretia Õ vstupu;

              d) či sa žiadateľ nepovažuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ , alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, najmä ak v súvislosti s ním nebol z takéhoto dôvodu vo vnútroštátnych registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu.;

              e) prípadne či má žiadateľ primerané a platné cestovné zdravotné poistenie.

46. Konzulárny úrad v prípade potreby overí dĺžku predchádzajúcich a plánovaných pobytov, aby sa uistil, že žiadateľ neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe ð okružného víza, ï národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolenia na pobyt, ktoré vydal iný členský štát.

57. Prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom počas plánovaného pobytu sa hodnotia v súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami ubytovania a stravovania v ubytovacích zariadeniach nižšej cenovej kategórie v dotknutých členských štátoch, ktoré sa vynásobia počtom dní pobytu, a to na základe referenčných súm stanovených členskými štátmi v súlade s článkom 34 ods. 1 písm. c) Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ. Dôkaz o dostatočných prostriedkoch na pokrytie nákladov spojených s pobytom môže predstavovať aj potvrdenie o finančnej podpore Ö sponzorstve Õ a/alebo súkromnom ubytovaní.

68. Pri skúmaní žiadosti o letiskové tranzitné víza konzulárny úrad overí najmä:

              a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;

              b) miesto odchodu a destináciu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a súlad plánovaného harmonogramu a letiskového tranzitu;

              c) dôkaz o ďalšej ceste do cieľovej destinácie.

79. Preskúmanie žiadosti vychádza najmä z pravosti a spoľahlivosti predložených dokladov a z vierohodnosti a spoľahlivosti vyhlásení žiadateľa.

810. Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady v odôvodnených prípadoch pozvať žiadateľa na ð uskutočniť ï rozhovor Ö pohovor Õ a žiadať o dodatočné doklady.

911. Predchádzajúce zamietnutie žiadosti o vízum nesmie automaticky viesť k zamietnutiu novej žiadosti. Nová žiadosť sa posúdi na základe všetkých dostupných informácií.

Článok 2219

Predchádzajúce konzultácie s ústrednými orgánmi iných členských štátov

1. Členský štát môže vyžadovať, aby ústredné orgány iných členských štátov konzultovali jeho ústredné orgány počas skúmania žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi určitých tretích krajín alebo určitými kategóriami takýchto štátnych príslušníkov. Takéto konzultácie sa neuplatňujú pri žiadostiach o letiskové tranzitné víza.

2. Konzultované ústredné orgány poskytnú odpoveď s konečnou platnosťou do siedmich ð piatich ï kalendárnych dní od uskutočnenia konzultácie. Ak konzultované orgány neposkytnú odpoveď v uvedenej lehote, znamená to, že nemajú žiadne dôvody, aby namietali proti udeleniu víza.

3. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o Ö na Õ predchádzajúcu konzultáciu ð najneskôr 15 kalendárnych dní ï pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.

4. Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty.

5. Odo dňa nahradenia schengenskej konzultačnej siete, ako sa uvádza v článku 46 nariadenia o VIS, sa predchádzajúce konzultácie uskutočňujú podľa článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Článok 2320

Rozhodnutie o žiadosti

1. O žiadostiach, ktoré sú prípustné v súlade s článkom 1917, sa rozhodne do 15 ð 10 ï kalendárnych dní odo dňa ich podania.

2. Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 20 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti alebo v prípade zastupovania, v ktorom sa vedú konzultácie s orgánmi zastúpeného členského štátu.

3. Výnimočne, ak sa v osobitných prípadoch vyžadujú dodatočné doklady, je možné túto lehotu predĺžiť najviac na 60 kalendárnych dní.

ò nový

3. O žiadostiach blízkych príbuzných občanov Únie uvedených v článku 8 ods. 3 a žiadostiach rodinných príslušníkov občanov Únie uvedených v článku 3 ods. 1 smernice 2004/38/ES sa rozhodne v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti. Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 10 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti.

ò nový

4. Lehoty uvedené v odseku 3 sa použijú ako maximum pre rodinných príslušníkov občanov Únie uvedených v článku 3 smernice 2004/38/ES v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedenej smernice.

ê 810/2009

5. Pokiaľ nebola žiadosť vzatá späť, prijme sa rozhodnutie o:

              a) udelení jednotného víza podľa článku 2421;

              b) udelení víza s obmedzenou územnou platnosťou podľa článku 2522;

ò nový

              c) udelení letiskového tranzitného víza podľa článku 23; alebo

ê 810/2009 (prispôsobené)  

ð nový

d) zamietnutí víza podľa článku 3229. alebo

              d) prerušení posudzovania žiadosti a jej postúpení príslušným orgánom zastúpeného členského štátu v súlade s článkom 8 ods. 2.

Skutočnosť, že fyzicky nemožno odobrať odtlačky prstov v súlade s článkom 1312 ods. 7 písm. b) neovplyvní udelenie alebo zamietnutie víza.

KAPITOLA IV

Udeľovanie víza

Článok 2421

Udeľovanie jednotného víza

1. Doba platnosti víza a dĺžka povoleného pobytu sa zakladajú na preskúmaní vykonanom podľa článku 2118.

2. Vízum sa môže udeliť na jeden, dva alebo viac vstupov. Doba platnosti ð víza na viac vstupov ï nepresiahne päť rokov. ð Doba platnosti víza na viac vstupov môže prekračovať dobu platnosti pasu, v ktorom je vízum vlepené. ï

V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 1211 písm. a), doba platnosti víza ð na jeden vstup ï zahŕňa dodatočnú „tolerančnú dobu“ 15 dní. Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby.

ò nový

3. Pravidelným cestujúcim zaregistrovaným vo VIS, ktorí zákonne použili dve skôr získané víza, sa udelí vízum na viac vstupov platné aspoň tri roky.

4. Žiadateľom uvedeným v odseku 3, ktorí zákonne použili vízum na viac vstupov platné tri roky, sa udelí vízum na viac vstupov platné päť rokov pod podmienkou, že je žiadosť podaná najneskôr jeden rok po uplynutí platnosti víza na viac vstupov platného tri roky.

ê 810/2009 (prispôsobené)  

ð nový

25. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), sa Vvízum na viac vstupov ð platné až päť rokov ï Ö sa udelí Õ udeľuje s dobou platnosti medzi šiestimi mesiacmi a piatimi rokmi, ak sú splnené tieto podmienky:

              žiadateľ Ö žiadateľovi, ktorý Õ preukáže potrebu alebo odôvodní zámer cestovať často a/alebo pravidelne, a to najmä v dôsledku svojho pracovného postavenia alebo rodinnej situácie, ak ide napríklad o podnikateľov, štátnych úradníkov, ktorí sú zapojení do pravidelných oficiálnych kontaktov s členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov a konferencií, rodinných príslušníkov občanov Európskej únie, rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov a námorníkov,  a

              b) ð ak tento ï žiadateľ preukáže svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz alebo víz s obmedzenou územnou platnosťou, svoju hospodársku situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víz Ö víza Õ, o ktoré žiada.

36. Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

ê 810/2009 (prispôsobené)

Článok 2522

Udeľovanie víza s obmedzenou územnou platnosťou

1. Vízum s obmedzenou územnou platnosťou sa výnimočne udeľuje v týchto prípadoch:

              a) ak z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo medzinárodných záväzkov dotknutý členský štát považuje za potrebné:

         i) udeliť výnimku zo zásady, podľa ktorej musia byť splnené podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č.562/2006 Õ;

         ii) udeliť vízum napriek tomu, že členský štát, s ktorým sa v súlade s článkom 22 19  viedli konzultácie, namieta proti udeleniu jednotného víza, alebo

         iii) udeliť vízum z naliehavých dôvodov, hoci sa predchádzajúce konzultácie podľa článku 22 19  neuskutočnili;,

              alebo

ê 610/2013 článok 6. ods. 3

              b) ak to konzulárny úrad považuje za opodstatnené, udelí nové vízum na pobyt počas toho istého 180-dňového obdobia žiadateľovi, ktorý už v priebehu tohto 180-dňového obdobia využil jednotné vízum alebo vízum s obmedzenou územnou platnosťou umožňujúce pobyt v dĺžke 90 dní.

ê 810/2009 (prispôsobené)   (prispôsobené)

2. Vízum s obmedzenou územnou platnosťou je platné na území členského štátu, ktorý vízum udelil. Výnimočne môže byť platné na územiach viacerých členských štátov, ak s tým každý z týchto členských štátov súhlasí.

3. Ak je žiadateľ držiteľom cestovného dokladu, ktorý nie je uznaný jedným alebo viacerými, nie však všetkými členskými štátmi, udelí sa vízum platné len na území členských štátov, ktoré tento cestovný doklad uznávajú. Ak udeľujúci členský štát neuznáva cestovný doklad žiadateľa, udelené vízum je platné len na území tohto členského štátu.

4. Ak sa vízum s obmedzenou územnou platnosťou udelilo v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), ústredné orgány členského štátu, ktorý vízum udelil, bezodkladne odovzdajú príslušné informácie prostredníctvom postupu uvedeného v článku 16 ods. 3 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ ústredným orgánom ostatných členských štátov.

5. Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Článok 2623

Udeľovanie letiskového tranzitného víza

1. Ö Letiskové tranzitné vízum platí Õ nNa účely tranzitu cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, platí letiskové tranzitné vízum.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 1211 písm. a), doba platnosti víza zahŕňa dodatočnú „tolerančnú dobu“ 15 dní.

Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 1211 písm. a), sa viacnásobné letiskové tranzitné víza môžu udeliť s platnosťou najviac na šesť mesiacov.

4. Pri rozhodovaní o udelení viacnásobných letiskových tranzitných víz sa za rozhodujúce považujú najmä tieto kritériá:

              a) potreba žiadateľa cestovať často a/alebo pravidelne a

              b) bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz, víz s obmedzenou územnou platnosťou alebo letiskových tranzitných víz, jeho ekonomická situácia v krajine pôvodu a skutočný úmysel pokračovať vo svojej ďalšej ceste.

5. Ak žiadateľ musí mať podľa ustanovení článku 3 ods. 2 letiskové tranzitné vízum, letiskové tranzitné vízum ja platné iba pri tranzite cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na území dotknutých členských štátov.

6. Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

ê 810/2009 (prispôsobené)   

Článok 2724

Vyplnenie vízovej nálepky

1. Ak sa vyplňuje Ö Pri vyplňovaní Õ vízovejá nálepkya Ö sa Õ , uvedú sa povinné údaje podľa prílohy VII a vyplní sa strojovo snímateľná zóna podľa dokumentu ICAO 9303 časti 2.

ò nový

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá týkajúce sa vyplnenia vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

23. Členské štáty môžu vpisovať vnútroštátne záznamy do vízovej nálepky v časti Poznámky, Ö v ktorých sa nebudú Õ pričom by nemali  Ö ani Õ opakovať povinné údaje uvedené v prílohe VII ð stanovené v súlade s postupom uvedeným v odseku 2, ani uvádzať osobitný účel cesty ï.

34. Všetky záznamy na vízovej nálepke sú vytlačené a na vízovej nálepke s vytlačenými záznamami sa rukou nesmú robiť žiadne zmeny.

45. ÖVízová nálepka na jeden vstup sa môže vyplniť rukou len pri technických problémoch z dôvodu vyššej moci. Na vízovej nálepke vyplnenej rukou sa nesmú robiť žiadne zmeny.

56. Ak sa vízová nálepka podľa odseku 4 tohto článku vyplnila rukou, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. k) nariadenia  (ES) č. 767/2008 Õ  VIS vloží do VIS.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 2825

Zrušenie platnosti vyplnenej vízovej nálepky

1. Ak sa na vízovej nálepke, ktorá ešte nebola vlepená do cestovného dokladu, zistí chyba, platnosť vízovej nálepky sa zruší.

2. Ak sa chyba zistí na vízovej nálepke, ktorá je už vlepená do cestovného dokladu, platnosť vízovej nálepky sa zruší tým, že cez vízovú nálepku sa nezmazateľným atramentom urobí kríž, ð zničí sa opticky variabilný prvok ï a nová vízová nálepka sa vlepí na inú stranu.

3. Ak sa chyba zistí po vložení príslušných údajov do VIS v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ, opraví sa v súlade s článkom 24 ods. 1 uvedeného nariadenia.

ê 810/2009 (prispôsobené)

Článok 2926

Vlepenie vízovej nálepky

1. Vízová nálepka, ktorá obsahuje údaje ustanovené v článku 27 24 a prílohe VII sa vlepí do cestovného dokladu v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe VIII.

ò nový

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá týkajúce sa vlepenia vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2.

ê 810/2009 (prispôsobené)

3. Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad žiadateľa, použije sa osobitný list na vlepenie víza.

4. Ak sa vízová nálepka vlepila na osobitný list na vlepenie víza, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. j) nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ vloží do VIS.

5. Individuálne víza, ktoré sa udeľujú osobám zapísaným v cestovnom doklade žiadateľa, sa vlepia do tohto cestovného dokladu.

6. Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad, v ktorom sú zapísané takéto osoby, individuálna vízová nálepka sa vlepí na osobitné listy na vlepenie víza.

Článok 3027

Práva z udeleného víza

Samotným udelením jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou nevzniká automaticky právo na vstup.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový  

Článok 3128

Informovanie ústredných orgánov iných členských štátov

1. Členský štát môže vyžadovať, aby jeho ústredné orgány boli informované o vízach, ktoré konzulárne úrady iných členských štátov udelili štátnym príslušníkom konkrétnych tretích krajín alebo konkrétnym kategóriám týchto štátnych príslušníkov, s výnimkou letiskových tranzitných víz.

2. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o takúto Ö na poskytnutie takejto Õ informácieu ð najneskôr 15 kalendárnych dní ï pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.

3. Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty.

4. Odo dňa uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS sa informácie zasielajú v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Článok 3229

Zamietnutie udelenia víza

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 2522 ods. 1, udelenie víza sa zamietne:

              a) ak žiadateľ:

         i) predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad;

         ii) neodôvodní účel a podmienky plánovaného pobytu;

         iii) neposkytne doklady preukazujúce, že má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku predpokladaného Ö plánovaného Õ pobytu, ako aj na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo ak nie je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;

ê 610/2013 článok 6. ods. 4

         iv) sa na území členských štátov na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou už zdržiaval 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia;

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

         v) je osobou, o ktorej sa vytvoril záznam Ö zápis Õ v SIS na účely odoprenia Ö odopretia Õ vstupu;

         vi) sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a to najmä ak v súvislosti s ním bol z takéhoto dôvodu v národných registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia Ö odopretia Õ vstupu alebo

         vii) v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení;

              alebo

              b) ak existujú odôvodnené pochybnosti o pravosti sprievodných dokladov, ktoré predložil žiadateľ, alebo o vierohodnosti ich obsahu, o spoľahlivosti jeho tvrdení alebo jeho zámere opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada.

2. Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI V.

3. Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi ð podrobné ï informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI V.

4. V prípadoch uvedených v článku 8 ods. 2 informuje konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu žiadateľa o rozhodnutí, ktoré prijal zastúpený členský štát.

54. Informácie o zamietnutých udeleniach víz sa vložia do VIS v súlade s článkom 12 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ.

KAPITOLA V

Úprava udeleného víza

Článok 3330

Predĺženie

1. Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa predĺži, ak príslušný orgán členského štátu dospel k názoru, že držiteľ víza preukázal zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré mu bránia v opustení územia členského štátu pred skončením platnosti víza, alebo dĺžky pobytu povolenej vo víze. Takéto predĺženie sa udelí bezplatne.

2. Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa môže predĺžiť, ak držiteľ víza preukáže závažné osobné dôvody, ktoré opodstatňujú predĺženie platnosti víza alebo dĺžky pobytu. Za takéto predĺženie sa vyberá poplatok 30 EUR.

3. Pokiaľ orgán, ktorý predlžuje víza nerozhodne inak, územná platnosť predĺženého víza zostane rovnaká ako územná platnosť pôvodného víza.

4. Orgány oprávnené na predĺženie víza sú orgány toho členského štátu, na ktorého území sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza v čase predloženia žiadosti o predĺženie.

5. Členské štáty oznámia Komisii orgány príslušné pre rozhodovanie o predĺžení víz.

6. Predĺženie víz má podobu vízovej nálepky.

7. Informácie o predĺžení platnosti víza sa vložia do VIS v súlade s článkom 14 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ .

Článok 3431

Zrušenie a odvolanie víza

1. Vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili.

2. Vízum sa odvolá, ak sa preukáže, že podmienky na jeho udelenie už nie sú splnené. Vízum odvolávajú v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Odvolať ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto odvolaní informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili.

3. Vízum sa môže odvolať na žiadosť jeho držiteľa. O takomto odvolaní víza je potrebné informovať príslušné orgány členských štátov, ktoré ho udelili.

4. Ak držiteľ víza na hranici nepredloží jeden alebo viacero sprievodných dokladov uvedených v článku 1413 ods. 4, neznamená to automatické prijatie rozhodnutia o zrušení alebo odvolaní víza.

5. Ak dôjde k zrušeniu alebo odvolaniu víza, označí sa pečiatkou s textom „ZRUŠENÉ“ alebo „ODVOLANÉ“ a optická variabilnosť vízovej nálepky, bezpečnostný „efekt skrytého obrázka“ a nápis „vízum“ sa znehodnotia preškrtnutím.

6. Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI V.

7. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI V.

8. Informácie o víze, ktoré bolo zrušené alebo odvolané, sa vložia do VIS v súlade s článkom 13 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ .

KAPITOLA VI

Víza udeľované na vonkajších hraniciach

Článok 3532

Žiadosti o Vvíza Ö , o udelenie ktorých sa výnimočne žiada Õ na vonkajšej hranici

1. Víza sa môžu vo výnimočných prípadoch udeliť na hraničných priechodoch v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

              a) žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ ;

              b) žiadateľ nemohol požiadať o vízum vopred a na požiadanie predloží sprievodné doklady, ktoré preukazujú nepredvídateľné a naliehavé dôvody na vstup, a

              c) návrat žiadateľa do krajiny jeho pôvodu alebo pobytu či tranzitu cez iné štáty, ako členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, sa považuje za istý.

2. Ak sa o vízum požiada na vonkajšej hranici, žiadateľ môže byť od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie oslobodený z humanitárnych dôvodov, alebo ak na hraničnom prechode nie je možné takéto cestovné zdravotné poistenie získať.

32. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu.

43. Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ, orgány zodpovedné za udeľovanie víza na vonkajšej hranici môžu udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou v súlade s článkom 2522 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia len pre územie členského štátu, ktorý vízum udelil.

54. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny patriacemu do kategórie osôb, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 22 19, sa v zásade vízum na vonkajšej hranici neudeľuje.

Vo výnimočných prípadoch sa však v súlade s článkom 2522 ods. 1 písm. a) takým osobám môže na vonkajšej hranici udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou pre územie udeľujúceho členského štátu.

65. Okrem dôvodov na zamietnutie Ö udelenia Õ víza uvedených v článku 3229 ods. 1 sa vízum na hraničnom priechode zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku.

76. Uplatnia sa ustanovenia o odôvodnení a oznámení zamietnutia a o práve na odvolanie ustanovené v článku 3229 ods. 3 a v prílohe VI V.

ò nový

Článok 33

Víza, o udelenie ktorých sa žiada na vonkajšej hranici v rámci dočasného režimu

1. S cieľom podporiť cestovný ruch v oblasti krátkodobých pobytov sa členský štát môže rozhodnúť dočasne udeľovať víza na vonkajších hraniciach osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a c).

2. Trvanie takéhoto režimu je obmedzené na päť mesiacov v rámci každého kalendárneho roku a musia sa presne vymedziť kategórie osôb, na ktoré sa režim vzťahuje.

3. Odchylne od článku 22 ods. 1 je vízum udelené v rámci takéhoto režimu platné len na území členského štátu, ktorý ho udelil, a oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 kalendárnych dní v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu.

4. V prípade, že je udelenie víza zamietnuté na vonkajšej hranici, členský štát nemôže dotknutému dopravcovi uložiť povinnosti stanovené v článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda.

5. Členské štáty oznámia plánované režimy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii najneskôr tri mesiace pred začatím ich vykonávania. V oznámení sa vymedzia kategórie osôb, na ktoré sa režim vzťahuje, geografická pôsobnosť, organizačné modality režimu a plánované opatrenia na zabezpečenie overenia podmienok udeľovania víz.

Komisia uvedené oznámenie uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

6. V lehote troch mesiacov od ukončenia režimu dotknutý členský štát predloží Komisii podrobnú správu o vykonávaní. Táto správa musí obsahovať informácie o počte udelených a zamietnutých víz (vrátane informácií o štátnej príslušnosti dotknutých osôb), dĺžke pobytu, miere návratu (vrátane štátnej príslušnosti osôb, ktoré sa nevrátili).

ê 810/2009 (prispôsobené)  

Článok 3634

Víza udeľované na vonkajšej hranici námorníkom na ceste

1. Námorníkovi, od ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov vyžaduje vízum, sa na hranici môže udeliť vízum na účely tranzitu, ak:

              a) spĺňa podmienky stanovené v článku 3532 ods. 1 a

              b) prekračuje príslušnú hranicu s cieľom nastúpiť na plavidlo, na ktorom bude pracovať, prestúpiť alebo vystúpiť z plavidla, na ktorom pracoval ako námorník.

2. Pred udelením víza na hranici námorníkovi na ceste sa príslušné vnútroštátne orgány riadia pravidlami stanovenými v prílohe IX časť 1 a uistia sa, že výmena potrebných informácií o námorníkovi sa uskutočnila prostredníctvom riadne vyplneného formulára pre námorníkov na ceste podľa prílohy IX časti 2.

ò nový

3. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa udeľovania víz námorníkom na hranici. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2.

ê 810/2009

34. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3532 ods. 32, 43 a 54.

ê 810/2009 (prispôsobené)  

ð nový

KAPITOLA IV

ADMINISTRATÍVNE RIADENIE A ORGANIZÁCIA

Článok 3735

Organizácia vízových oddelení

1. Za organizáciu vízových oddelení svojich konzulárnych úradov zodpovedajú členské štáty.

S cieľom predísť zníženiu úrovne pozornosti a na účely ochrany pracovníkov pred tlakom na miestnej úrovni sa v prípade potreby zavedie plán striedania pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu so žiadateľmi. Osobitná pozornosť sa venuje prehľadnej štruktúre práce a jasnému prideleniu/rozdeleniu povinností, pokiaľ ide o prijímanie konečných rozhodnutí o žiadostiach. Prístup k údajom vo VIS a SIS a k iným dôverným informáciám sa vyhradí obmedzenému počtu náležite oprávnených pracovníkov. Na zamedzenie neoprávneného prístupu k týmto databázam sa prijmú potrebné opatrenia.

2. Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznam o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky.

3. Konzulárne úrady členských štátov vedú archív žiadostí. Každý spis obsahuje formulár žiadosti, kópie príslušných sprievodných dokladov, záznam o vykonaných kontrolách a referenčné číslo udeleného víza, aby pracovníci mohli v prípade potreby zrekonštruovať súvislosti, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie o žiadosti.

Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej dva roky odo dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, ako sa uvádza v článku 2320 ods. 1.

Článok 3836

Zdroje na skúmanie žiadostí a monitorovanie konzulárnych úradov

1. Členské štáty vyčlenia potrebný počet pracovníkov na vykonávanie úloh spojených so skúmaním žiadostí, aby zabezpečili dostatočnú a harmonizovanú kvalitu služieb pre verejnosť.

2. Priestory musia spĺňať príslušné prevádzkové požiadavky a umožňovať prijatie vhodných bezpečnostných opatrení.

3. Ústredné orgány členských štátov zabezpečia primeranú odbornú prípravu vyslaných pracovníkov a miestnych pracovníkov a sú zodpovedné za to, aby sa im poskytovali úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom vnútroštátnom práve a práve Spoločenstva Ö Únie Õ .

4. Ústredné orgány členských štátov zabezpečia časté a primerané monitorovanie postupov pri skúmaní žiadostí a prijmú nápravné opatrenia, ak sa zistia odchýlky od ustanovení tohto nariadenia.

Článok 3937

Pravidlá správania sa pracovníkov

1. Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo.

2. Pracovníci konzulárnych úradov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú.

3. Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok 4038

Formy Ö Konzulárna organizácia a Õ spoluprácae

1. Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie postupov týkajúcich sa žiadostí. Žiadosti sa v zásade podávajú na konzulárnom úrade členského štátu.

2. Členské štáty:

              a) vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach materiálom potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov, ako aj úrady svojich honorárnych konzulov vždy, keď ich použijú na zbieranie biometrických identifikátorov v súlade s článkom 4240;, a/alebo

              b) spolupracujú v rámci miestnej schengenskej spolupráce alebo prostredníctvom iných vhodných kontaktov s jedným alebo viacerými členskými štátmi vo forme obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí v súlade s článkom 41 ð v rámci dohôd o zastúpení alebo akýchkoľvek iných foriem konzulárnej spolupráce ï .

3. Za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, a to ak:

              a) vysoký počet žiadateľov neumožňuje zorganizovať zhromažďovanie žiadostí a údajov tak, aby bolo včasné a uskutočňovalo sa za slušných podmienok,  alebo

              b) nie je možné žiadnym iným spôsobom zabezpečiť dobré územné pokrytie dotknutej tretej krajiny,

a ak sa zistí, že formy spolupráce uvedené v odseku 2 písm. b) nie sú pre dotknutý členský štát vhodné,

Ö 3. Õ Ččlenský štát môže Ö tiež Õ ako posledné riešenie využiť spoluprácu s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 4341.

4. Bez toho, aby bolo dotknuté právo predvolať žiadateľa na osobný pohovor, ako sa ustanovuje v článku 21 ods. 8, výber spôsobu organizácie nemá mať za následok to, aby sa žiadateľ na účely podania žiadosti musel osobne dostaviť na viac ako jedno miesto.

54. Členské štáty oznámia Komisii, akým spôsobom plánujú organizovať postupy týkajúce sa žiadostí ð svoju konzulárnu organizáciu a spoluprácu ï na každom konzulárnom úrade.

ò nový

65. V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi, členské štáty zabezpečia, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby v plnom rozsahu.

ê 810/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 839

Dohody o zastúpení

1. Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je oprávnený podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a udeľovania víz v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne Ö len Õ na účely zhromažďovania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.

2. Ak konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu plánuje žiadosť o vízum zamietnuť, predloží ju príslušným orgánom zastúpeného členského štátu, aby o nej prijali konečné rozhodnutie v lehote stanovenej v článku 23 ods. 1, 2 alebo 3.

32. ð Ak je zastúpenie obmedzené len na zhromažďovanie žiadostí, ï pPri zhromažďovaní a prenose spisov a údajov zastúpenému členskému štátu sa dodržiavajú príslušné predpisy o ochrane a bezpečnosti údajov.

3. Medzi zastupujúcim členským štátom a zastúpeným členským štátom sa uzavrie dvojstranná dohoda., ktorá obsahuje tieto náležitosti Ö V tejto dohode sa Õ :

              a) Ö stanoví Õ dobau trvania takého Ö tohto Õ zastúpenia v prípade, že je len dočasné, a postupy týkajúce sa jeho ukončenia;

              b) môže stanoviť predovšetkým v prípade, že zastúpený členský štát má konzulárny úrad v príslušnej tretej krajine, poskytovanie priestorov, pracovníkov a platieb zo strany zastúpeného členského štátu.;

              c) môže ustanoviť, že zastupujúci členský štát postúpi žiadosti určitých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín ústredným orgánom zastúpeného členského štátu na účely predchádzajúcej konzultácie, ako sa ustanovuje v článku 22;

              d) odchylne od odseku 2 môže splnomocniť konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu oprávniť, aby po preskúmaní žiadosti udelenie víza zamietol.

54. Členské štáty, ktoré nemajú svoj vlastný konzulárny úrad v tretej krajine, sa snažia o uzavretie dohôd o zastúpení s členskými štátmi, ktoré v tejto tretej krajine konzulárny úrad majú.

65. Aby sa zabezpečilo, že slabá dopravná infraštruktúra alebo dlhé vzdialenosti v určitých regiónoch alebo geografických oblastiach si od žiadateľov nevyžiadajú neprimeranú námahu o získanie prístupu ku konzulárnemu úradu, členské štáty, ktoré nemajú svoj konzulárny úrad v tomto regióne alebo v tejto oblasti, sa usilujú o uzavretie dohôd o zastúpení s inými členskými štátmi, ktorých konzulárny úrad sa v tomto regióne alebo v tejto oblasti nachádza.

76. Zastúpený členský štát informuje Komisiu o dohodách o zastúpení alebo o ukončení takýchto Ö týchto Õ dohôd ð aspoň dva mesiace ï pred nadobudnutím alebo ukončením ich platnosti.

87. Konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu zároveň Ö s informovaním uvedeným v odseku 6 Õ informuje konzulárny úrad ostatných členských štátov a delegáciu Komisie Ö Európskej únie Õ v dotknutej jurisdikcii o dohodách o zastúpení alebo o ich ukončení, a to pred nadobudnutím ich platnosti alebo ich ukončením.

98. Ak sa konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu rozhodne spolupracovať s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 4341 alebo s akreditovanými sprostredkovateľskými subjektmi stanovenými v článku 4543, takáto Ö táto Õ spolupráca sa vzťahuje aj na žiadosti, na ktoré sa vzťahujú dohody o zastúpení. Ústredné orgány zastúpeného členského štátu budú vopred informované o podmienkach takejto spolupráce.

Článok 41

Spolupráca členských štátov

1. V prípade „spoločného užívania priestorov“ pracovníci konzulárnych úradov jedného alebo viacerých členských štátov vykonávajú postupy týkajúce sa žiadostí (vrátane zbierania biometrických identifikátorov), ktoré sú im predkladané, v priestoroch konzulárneho úradu iného členského štátu, o ktorého vybavenie sa delia. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia spoločného užívania priestorov, ako aj na časti vízových poplatkov, ktoré sa vyplatia členskému štátu, ktorého konzulárny úrad sa využíva.

2. V prípade zriadenia „spoločných centier pre podávanie žiadostí“ pracujú pracovníci konzulárnych úradov dvoch alebo viacerých členských štátov v jednej budove, v ktorej žiadatelia podávajú žiadosti (ako aj biometrické identifikátory). Žiadatelia sú poučení o tom, ktorý členský štát je príslušný pre preskúmanie žiadosti a rozhodnutie o nej. Členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia tejto formy spolupráce, ako aj na rozdelení nákladov medzi zúčastnené členské štáty. Za zmluvy, ktoré sa týkajú logistiky a diplomatických vzťahov s hostiteľskou krajinou, zodpovedá iba jeden členský štát.

3. V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi, členské štáty zabezpečia, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby v plnom rozsahu.

Článok 4240

Využitie honorárnych konzulov

1. Vykonávaním niektorých alebo všetkých úloh uvedených v článku 43 ods. 6 41 ods. 5 sa môžu poveriť aj honorárni konzuli. Na zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sa vykonajú vhodné opatrenia.

2. V prípade, že honorárny konzul nie je štátnym zamestnancom členského štátu, vykonávanie týchto úloh musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe X VI s výnimkou ustanovení bodu D písm. c) uvedenej prílohy.

3. V prípade, že honorárny konzul je štátnym zamestnancom členského štátu, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa uplatňovali požiadavky, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré by sa uplatňovali pri vykonávaní týchto úloh prostredníctvom jeho konzulárneho úradu.

Článok 4341

Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb

1. Členské štáty sa usilujú o spoluprácu s externým poskytovateľom služieb spoločne s jedným alebo viacerými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže.

2. Spolupráca s externým poskytovateľom služieb sa zakladá na právnom nástroji, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe X VI.

3. Členské štáty si v rámci miestnej schengenskej spolupráce vymieňajú informácie o výbere externých poskytovateľov služieb a o ustanovení podmienok ich príslušných právnych nástrojov.

43. Preskúmanie žiadostí, prípadné pohovory a rozhodovanie o žiadostiach a tlačenie a vlepovanie vízových nálepiek uskutočňuje výhradne konzulárny úrad.

54. Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom konzulárnych úradov.

65. Externý poskytovateľ služieb môže byť poverený vykonávať jednu alebo viacero z týchto úloh:

              a) poskytovať všeobecné informácie o vízových požiadavkách a formulároch žiadosti;

              b) informovať žiadateľa o sprievodných dokladoch, ktoré sa požadujú na základe kontrolného zoznamu;

              c) zbierať údaje a žiadosti (vrátane zbierania biometrických identifikátorov) a postúpiť žiadosť konzulárnemu úradu;

              d) vyberať vízový poplatok;

              e) riadiť udeľovanie termínov ð prípadných stretnutí pre žiadateľov ï na osobný pohovor na konzulárnom úrade alebo s externým poskytovateľom služieb;

              f) vyzdvihnúť cestovné doklady (vrátane prípadného oznámenia o zamietnutí) z konzulárneho úradu a vrátiť ich žiadateľovi.

76. Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknuté členské štáty preskúmavajú solventnosť a spoľahlivosť spoločnosti (vrátane potrebných povolení, výpisu z obchodného registra, stanov spoločnosti, bankových zmlúv) a zabezpečujú, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

87. Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby vybraný externý poskytovateľ služieb dodržiaval podmienky, ktoré mu boli určené právnym nástrojom uvedeným v odseku 2.

98. Dotknuté členské štáty zostávajú zodpovedné za dodržiavanie predpisov o ochrane údajov pri ich spracúvaní a podliehajú dohľadu v súlade s článkom 28 smernice 95/46/ES.

Spolupráca s externým poskytovateľom služieb neobmedzuje ani nevylučuje žiadnu zodpovednosť vyplývajúcu z vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov za porušenie povinností, pokiaľ ide o osobné údaje žiadateľov a výkon jednej alebo viacerých úloh uvedených v odseku 65. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť začať konanie priamo proti externému poskytovateľovi služieb podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny.

109. Dotknuté členské štáty zabezpečia pre externého poskytovateľa služieb odbornú prípravu, ktorá zodpovedá úrovni znalostí potrebných na poskytovanie primeraných služieb a dostatočných informácií žiadateľom.

1110. Dotknuté členské štáty pozorne monitorujú vykonávanie právneho nástroja uvedeného v odseku 2 vrátane:

              a) všeobecných informácií o vízových požiadavkách a formulároch žiadostí, ktoré žiadateľom poskytuje externý poskytovateľ služieb;

              b) všetkých technických a organizačných bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, nedovolenýmch sprístupnením alebo prístupom, najmä v prípade, keď spolupráca zahŕňa postupovanie spisov a údajov konzulárnym úradom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred akoukoľvek inou formou nezákonného spracovania osobných údajov;

              c) zbierania a prenosu biometrických identifikátorov;

              d) opatrení na zabezpečenie súladu s predpismi na ochranu údajov.

Na tento účel konzulárne úrady dotknutých členských štátov pravidelne vykonávajú kontroly na mieste a to v priestoroch externého poskytovateľa služieb.

1211. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade ukončenia spolupráce s akýmkoľvek externým poskytovateľom služieb v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.

1312. Členské štáty poskytnú Komisii kópiu právneho nástroja uvedeného v odseku 2. ðDo 1. januára každého roku členské štáty predložia Komisii správu o svojej spolupráci s externými poskytovateľmi služieb na celom svete a o ich monitorovaní (ako sa uvádza v prílohe VI bode C). ï

ê 810/2009 (prispôsobené)  

ð nový

Článok 4442

Šifrovanie a bezpečný prenos údajov

1. V prípade dohôd o zastúpení ð spolupráce ï medzi členskými štátmi a spolupráce členských štátov s externým poskytovateľom služieb a pri využití honorárnych konzulov zabezpečia zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty zabezpečia, aby údaje, ktoré sa od orgánov zastupujúceho členského štátu prenášajú k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, či už elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu, boli plne šifrované.

2. V tretích krajinách, ktoré zakazujú šifrovanie údajov, ktoré sa majú od orgánov zastupujúceho členského štátu elektronicky prenášať k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty nedovolia zastupujúcemu členskému štátu alebo externému poskytovateľovi služieb alebo honorárnemu konzulovi tieto údaje prenášať elektronicky.

V takom prípade zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa elektronické údaje od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov prenášali fyzicky v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu prostredníctvom konzulárneho úradníka členského štátu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval prijatie neprimeraných alebo neopodstatnených opatrení, iným bezpečným spôsobom, napríklad prostredníctvom uznávaného prevádzkovateľa, ktorý má v dotknutej tretej krajine skúsenosti v oblasti prenosu citlivých dokumentov a údajov.

3. Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí citlivosti údajov.

4. Členské štáty alebo Spoločenstvo Ö Únia Õ sa budeú usilovať o dosiahnutie dohody s dotknutými tretími krajinami s cieľom zrušiť zákaz šifrovania údajov, ktoré sa majú elektronicky prenášať od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov.

ê 810/2009 (prispôsobené)   

Článok 4543

Spolupráca členských štátov so sprostredkovateľskými subjektmi

1. Členské štáty môžu spolupracovať so Ö akceptovať podávanie žiadostí súkromnými agentúrami, ktoré poskytujú služby administratívneho charakteru, dopravnými spoločnosťami alebo cestovnými kanceláriami, ako sú cestovné agentúry alebo maloobchodní predajcovia (sprostredkovateľské subjekty) Õ sprostredkovateľskými subjektmi na účely podávania žiadostí, s výnimkou zbierania biometrických identifikátorov.

2. Takáto Ö Táto Õ spolupráca Ö so sprostredkovateľskými subjektmi Õ sa uskutočňuje na základe udelenia akreditácie zo strany príslušných orgánov členských štátov. Akreditácia sa zakladá najmä na overení týchto aspektov:

              a) aktuálny stav sprostredkovateľského subjektu: platná licencia, obchodný register, zmluvy s bankami;

              b) existujúce zmluvy s obchodnými partnermi so sídlom v členských štátoch, ktorí ponúkajú ubytovanie a iné služby spojené so zájazdom;

              c) zmluvy s dopravnými spoločnosťami, ktoré musia zahŕňať cestu na miesto určenia, ako aj zaručený a pevne určený termín návratu.

3. Činnosť akreditovaných sprostredkovateľských subjektov sa pravidelne monitoruje vykonávaním kontrol na mieste, ktoré zahŕňajú osobné alebo telefonické rozhovory so žiadateľmi, preverovanie ciest a ubytovania, preverovanie cestovného zdravotného poistenia a toho, či je postačujúce a či sa vzťahuje na jednotlivých cestujúcich, a všade tam, kde sa to považuje za potrebné, aj preverovanie dokladov, ktoré sa týkajú návratu skupiny.

4. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena informácií o práci akreditovaných sprostredkovateľských subjektov o zistených nezrovnalostiach, zamietnutých žiadostiach podaných sprostredkovateľskými subjektmi a o zistených formách podvodov s cestovnými dokladmi a neuskutočnených plánovaných cestách.

5. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena zoznamov sprostredkovateľských subjektov, ktorým jednotlivé konzulárne úrady udelili akreditáciu, alebo ktorých akreditáciu zrušili, spolu s dôvodmi zrušenia.

Každý konzulárny úrad zabezpečí zverejnenie zoznamu Ö informuje verejnosť o zozname Õ akreditovaných sprostredkovateľských subjektov, s ktorými spolupracuje.

Článok 4644

Zostavovanie štatistík

Členské štáty zostavujú Ö ročné štatistiky o vízach Õ podľa tabuľky uvedenej v Ö v súlade s Õ prílohoue XII VIII ročné štatistiky o vízach. Tieto štatistiky predložia za každý predchádzajúci kalendárny rok do 1. marca.

ê 810/2009 (prispôsobené)  

Článok 4745

Informovanie Ö Informácie, ktoré sa majú poskytnúť Õ verejnosti

1. Ústredné orgány a konzulárne úrady členských štátov poskytujú verejnosti všetky potrebné informácie týkajúce sa žiadostí o víza, a to najmä informácie o:

              a) kritériách, podmienkach a postupoch pri predkladaní žiadostí;

              b) prípadných možnostiach dohodnutia stretnutia;

              c) mieste, kde je možné žiadosť podať (príslušný konzulárny úrad, spoločné centrum na predkladanie žiadostí alebo externý poskytovateľ služieb);

              d) akreditovaných sprostredkovateľských subjektoch;

              e) skutočnosti, že podľa článku 20 nemá pečiatka právne účinky;

              ef) lehotách na posúdenie žiadostí ustanovených v článku 2320 ods. 1, 2 a 3;

              fg) tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci alebo určité kategórie štátnych príslušníkov podliehajú predchádzajúcej konzultácii alebo informácii Ö informovaniu Õ ;

              gh) tom, že rozhodnutia o zamietnutí žiadostí sa musia oznamovať žiadateľom, že sa v nich musia udávať dôvody zamietnutia a že žiadatelia majú právo sa voči nim odvolať, a musia obsahovať informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade podania odvolania vrátane príslušného orgánu a lehoty na podanie odvolania;

              hi) tom, že samotným udelením víza nevzniká automaticky nárok na vstup a že od držiteľov víz sa na vonkajšej hranici žiada, aby preukázali, že spĺňajú podmienky vstupu stanovené v článku 5 Kódexu schengenských hraníc Ö nariadenia (ES) č. 562/2006 Õ .

2. Zastupujúci a zastúpený členský štát informujú verejnosť o dohodách o zastúpení uvedených v článku 8 39 pred nadobudnutím ich platnosti.

ò nový

3.         Komisia stanoví štandardný vzor na poskytovanie informácií na účely vykonávania ustanovení odseku 1.

4.         Komisia zriadi webové sídlo venované schengenským vízam, ktoré bude obsahovať všetky  relevantné informácie týkajúce sa žiadosti o udelenie víza.

ê 810/2009 (prispôsobené)   

ð nový

HLAVA V

MIESTNA SCHENGENSKÁ SPOLUPRÁCA

Článok 4846

Miestna schengenská spolupráca konzulárnych úradov členských štátov

1. Aby sa zabezpečilo harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a prípadné prispôsobenie postupov miestnym pomerom, konzulárne úrady členských štátov a Komisia spolupracujú v rámci každého štátu, pričom posúdia najmä potrebu vypracovania Ö a to najmä s cieľom Õ :

              a) Ö vypracovať Õ harmonizovanýého zoznamu sprievodných dokladov, ktoré majú žiadatelia predkladať, a to pri zohľadnení článku 14 13 a prílohy II;

              b) Ö zabezpečiť Õ spoločných kritérií pre posudzovanie žiadostí v súvislosti s výnimkami z vízového poplatku v súlade s článkom 16 ods. 5 a záležitosťami týkajúcimi sa prekladu formulára žiadosti v súlade s článkom 11 ods. 5 10 ods. 6;

              c) Ö stanoviť Õ úplného zoznamu cestovných dokladov vydaných hostiteľskou krajinou, ktorý sa pravidelne aktualizuje Ö a pravidelne ho aktualizovať Õ .

Ak sa v rámci miestnej schengenskej spolupráce preukáže, že vzhľadom na jedno alebo viac písmen a) až c) je potrebný harmonizovaný prístup na miestnej úrovni, opatrenia na účely tohto prístupu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

2. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa ð na základe štandardného vzoru na poskytovanie informácií vypracovaného Komisiou podľa článku 45 ods. 3 ï zostaví spoločný informačný formulár o jednotných vízach a vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, a to o právach, ktoré z nich vyplývajú, a podmienkach pre žiadateľov o víza vrátane, v prípade potreby, zoznamu sprievodných dokladov uvedených v odseku 1 písm. a).

3. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena týchto informácií ð si členské štáty vymieňajú ï :

              a) mesačné ð štvrťročné ï štatistické údaje o jednotných vízach, vízach s obmedzenou územnou platnosťou Ö , Õ a letiskových tranzitných vízach ð a okružných vízach ï,  ð o ktoré sa žiadalo, ktoré boli udelené ï Ö a ktoré boli zamietnuté Õ ako aj o počte zamietnutých víz;

              b) v súvislosti s posúdením migračného a/alebo bezpečnostného rizika, Ö najmä informácie Õ informácií o:

         i) socio-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;

         ii) zdrojoch informácií na miestnej úrovni, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupu a vycestovania;

         iii) používaní falošných a pozmenených dokladov;

         iv) trasách nelegálneho Ö neregulárneho Õ prisťahovalectva;

         v) zamietnutiach;

              c) informácie o spoluprácia s dopravnými spoločnosťami;.

              d) informácie o poisťovniach poskytujúcich primerané cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možného prekročenia sumy.

4. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa pravidelne organizujú stretnutia členských štátov a Komisie, zamerané najmä na praktické aspekty uplatňovania spoločnej vízovej politiky. Tieto stretnutia zvoláva v rámci svojej právomoci Komisia, pokiaľ sa na žiadosť Komisie nedohodne inak.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa na účely štúdia konkrétnych otázok môžu organizovať tematické stretnutia a vytvárať podskupiny.

65. Zástupcovia konzulárnych úradov členských štátov, ktoré neuplatňujú acquis Spoločenstva Ö Únie Õ v oblasti vízovej politiky, alebo zástupcovia tretích krajín sa môžu ad hoc prizvať na tieto stretnutia na účely výmeny informácií o otázkach týkajúcich sa víz.

56. Zo stretnutí v rámci miestnej schengenskej spolupráce sa systematicky vypracúvajú súhrnné správy, ktoré sú k dispozícii na miestnej úrovni. Komisia môže poveriť vypracúvaním správ niektorý členský štát. Konzulárne úrady jednotlivých členských štátov zasielajú tieto správy svojim ústredným orgánom.

ð 7. Do 31. decembra každého roku sa v rámci každej jurisdikcie vypracuje výročná správa. ï Na základe týchto správ Komisia zostaví výročnú správu pre každý štát ð o situácii v oblasti miestnej schengenskej spolupráce ï a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 4947

Ustanovenia o výnimkách vo vzťahu k olympijským hrám a paralympijským hrám

Členské štáty, ktoré organizujú olympijské a paralympijské hry, uplatňujú osobitné postupy a podmienky na uľahčenie udeľovania víz ustanovené v prílohe XI VII.

Článok 50

Zmeny a doplnenia príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré menia prílohy I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII a XII, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 3.

ò nový

Článok 48

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 a 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 49

Postup pre naliehavé prípady

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

ê 810/2009 (prispôsobené)  

Článok 51 50

Pokyny na praktické uplatňovanie vízového kódexu Ö tohto nariadenia Õ

Praktické pokyny na praktické uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia sa vypracujú v súlade s postupom ustanoveným v článku 52 ods. 2.

ò nový

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovení tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2.

ê 810/2009 (prispôsobené)   (prispôsobené)

ð nový

Článok 52 51

Postup vVýboru

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „vízový výbor“). ð Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. ï

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujeú sa  ð článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 ï články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8 a za predpokladu, že vykonávacími opatreniami prijatými v súlade s týmto postupom sa nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 53 52

Oznamovanie

1. Členské štáty oznámia Komisii:

              a) dohody o zastúpení uvedené v článku 839;

              b) tretie krajiny, od ktorých štátnych príslušníkov jednotlivé členské štáty vyžadujú, aby mali pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich území, letiskové tranzitné vízum, ako sa uvádza v článku 3;

              c) prípadne vnútroštátny formulár, ktorý slúži ako doklad o finančnej podpore Ö sponzorstve Õ a/alebo súkromnom ubytovaní, ako je uvedené v článku 14 ods. 4 13 ods. 7;

              d) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 2219 ods. 1;

              e) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžadujú informácie uvedené v článku 3128 ods. 1;

              f) dodatočné vnútroštátne záznamy na vízovej nálepke v časti Poznámky, ako je uvedené v článku 2724 ods. 3;

              g) orgány príslušné na rozhodnutie o predĺžení víz, ako je uvedené v článku 3330 ods. 5;

              h) formy Ö výber Õ zvolenej ð konzulárnej organizácie a ï spolupráce uvedenej v článku 4038;,

              i) štatistiky zostavené v súlade s článkom 46 44 a prílohou XII VIII.

2. Komisia elektronickou cestou sprístupní členských štátom a verejnosti aktualizované informácie oznámené podľa odseku 1 Ö prostredníctvom Õ ð webového sídla venovaného schengenským vízam uvedeného v článku 45 ods. 4 ï .

Článok 54

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 767/2008

Nariadenie (ES) č. 767/2008 sa týmto mení a dopĺňa takto:

              1. článok 4 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

         a) písmeno a) sa nahrádza takto:

          „a)‚jednotné vízum‘, ako je vymedzené v článku 2 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[35]“

         b) písmeno b) sa vypúšťa;

         c) písmeno c) sa nahrádza takto:

          „c)‚letiskové tranzitné vízum‘, ako je vymedzené v článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 810/2009;“

         d) písmeno d) sa nahrádza takto:

          „d)‚vízum s obmedzenou územnou platnosťou‘, ako je vymedzené v článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 810/2009;“

         e) písmeno e) sa vypúšťa;

              2. v článku 8 ods. 1 sa slová „Pri prijatí žiadosti“ nahrádzajú takto:

              „Ak je žiadosť prípustná podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 810/2009,“;

              3. článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

         a) názov sa nahrádza takto:

„Údaje, ktoré sa majú uvádzať v žiadosti“;

         b) odsek 4 sa mení a dopĺňa takto:

          i) písmeno a) sa nahrádza takto:

          „a) priezvisko, rodné priezvisko [predchádzajúce priezvisko(-á)], meno(-á) [krstné meno(-á)], dátum narodenia, miesto narodenia, krajinu narodenia, pohlavie;“

          ii) písmeno e) sa vypúšťa;

          iii) písmeno g) sa nahrádza takto:

          „g) cieľový(-é) členský(-é) štát(-y) a dĺžku predpokladaného pobytu alebo tranzitu;“

          iv) písmeno h) sa nahrádza takto:

          „h) hlavný(-é) účel(-y) cesty;“

          v) písmeno i) sa nahrádza takto:

          „i) predpokladaný dátum príchodu do schengenského priestoru a predpokladaný dátum odchodu zo schengenského priestoru;“

          vi) písmeno j) sa nahrádza takto:

          „j) členský štát prvého vstupu;“

          vii) písmeno k) sa nahrádza takto:

          „k) adresu bydliska žiadateľa;“

          viii) v písmene l) sa slovo „školy“ nahrádza slovami „vzdelávacej inštitúcie“;

          ix) v písmene m) sa slová „otca a matky“ nahrádzajú slovami „osoby vykonávajúcej rodičovské práva alebo zákonného opatrovníka“;

              4. v článku 10 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

         „k) prípadne informáciu o tom, že sa vízová nálepka vyplnila rukou.“;

              5. v článku 11 sa úvodný odsek nahrádza takto:

              „Ak vízový orgán zastupujúci iný členský štát preruší posudzovanie žiadosti, doplní do súboru so žiadosťou tieto údaje:“;

              6. článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

         a) odsek 1 písm. a) sa nahrádza takto:

          „a) informáciu uvádzajúcu, že udelenie víza bolo zamietnuté, a či ho tento orgán zamietol v mene iného členského štátu;“

         b) odsek 2 sa nahrádza takto:

         „2. V súbore žiadosti sa tiež uvedie(-ú) dôvod(-y) zamietnutia víza, ktorým je jeden alebo niekoľko z nasledujúcich dôvodov:

          a) žiadateľ:

          i) predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad;

          ii) neodôvodnení účel a podmienky predpokladaného pobytu;

          iii) neposkytne doklady preukazujúce, že má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku predpokladaného plánovaného pobytu, ako aj na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo ak nie je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;

          iv) sa na území členských štátov na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou už zdržiaval tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia;

          v) je osobou, o ktorej sa vytvoril záznam v SIS na účely odoprenia vstupu;

          vi) sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie, ako je vymedzené v článku 2 bod 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, najmä ak v súvislosti s ním bol z takéhoto dôvodu vo vnútroštátnych registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu;

          vii) v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení;

          b) informácie poskytnuté v súvislosti s odôvodnením účelu a podmienok predpokladanej cesty neboli dôveryhodné;

          c) úmysel žiadateľa opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza nebolo možné zistiť;

          d) nepreukázalo sa dostatočne, že žiadateľ nemohol požiadať o vízum vopred, čo by odôvodňovalo požiadanie o víza na hranici;“

              7. článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Údaje, ktoré sa dopĺňajú pri zrušenom alebo odvolanom víze

              1. Ak sa prijme rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, vízový orgán, ktorý prijal takéto rozhodnutie, doplní do súboru so žiadosťou tieto údaje:

         a) informáciu uvádzajúcu, že vízum bolo zrušené alebo odvolané;

         b) orgán, ktorý vízum zrušil alebo odvolal, vrátane jeho sídla;

         c) miesto a dátum vydania rozhodnutia.

              2. V súbore so žiadosťou sa tiež uvedie dôvod(-y) zrušenia alebo odvolania, ktorými sú:

         a) jeden alebo niekoľko dôvodov uvedených v článku 12 ods. 2;

         b) žiadosť držiteľa víza o odvolanie víza.“;

              8. článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

         a) odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

          i) úvodný odsek sa nahrádza takto:

          „1. Ak sa prijme rozhodnutie o predĺžení platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovenej dĺžky pobytu, vízový orgán, ktorý predĺžil vízum, doplní do súboru so žiadosťou tieto údaje:“;

          ii) písmeno d) sa nahrádza takto:

          „d) číslo vízovej nálepky predĺženého víza;“

          iii) písmeno g) sa nahrádza takto:

          „g) územie, na ktorom je držiteľ víza oprávnený cestovať, ak sa územná platnosť predĺženého víza odlišuje od územnej platnosti pôvodného víza;“

         b) odsek 2 písm. c) sa vypúšťa;

              9. v článku 15 ods. 1 sa slová „predĺžení alebo skrátení platnosti víza“ nahrádzajú slovami „alebo predĺžení víza“;

              10. článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

         a) bod 4 sa nahrádza takto:

          „4. členský štát prvého vstupu;“

         b) bod 6 sa nahrádza takto:

          „6. typ udeleného víza“;

         c) bod 11 sa nahrádza takto:

          „11. hlavný(-é) účel(-y) cesty;“

              11. v článku 18 ods. 4 písm. c), článku 19 ods. 2 písm. c), článku 20 ods. 2 písm. d) a článku 22 ods. 2 písm. d) sa slová „alebo skrátená“ vypúšťajú;

              12. v článku 23 ods. 1 písm. d) sa slová „ak bola platnosť víza skrátená“ vypúšťajú.

Článok 55

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 562/2006

Príloha V časť A nariadenia (ES) č. 562/2006 sa týmto mení a dopĺňa takto:

              a) v bode 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

         „c) zrušiť alebo odvolať víza podľa potreby, v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[36];“

              b) bod 2 sa vypúšťa.

Článok 5653

Zrušujúce ustanovenia Ö ustanovenie Õ

1. Články 9 až 17 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, Ö Nariadenie (ES) č. 810/2009 Õ sa zrušujeú Ö a nahrádza sa týmto nariadením po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Õ .

2. Zrušujú sa:

              a) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 28. apríla 1999 o konečnej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov [SCH/Com-ex (99) 13] (Spoločné konzulárne pokyny vrátane príloh);

              b) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o predĺžení jednotných víz [SCH/Com-ex (93) 21] a o spoločných zásadách pre zrušenie, odvolanie alebo skrátenie dĺžky platnosti jednotných víz, [SCH/Com-ex (93)24], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 22. decembra 1994 o výmene štatistických informácií o udeľovaní jednotných víz [SCH/Com-ex (94) 25], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 21. apríla 1998 o výmene štatistík o udelených vízach [SCH/Com-ex (98)12] a rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o zavedení harmonizovanej formy preukazujúcej pozvanie, sponzorstvo a ubytovanie [SCH/Com-ex (98)57];

              c) jednotná akcia 96/197/SVV zo 4. marca 1996 o opatreniach týkajúcich sa tranzitných režimov letísk[37];

              d) nariadenie Rady (ES) č. 789/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o víza[38];

              e) nariadenie Rady (ES) č. 1091/2001 z 28. mája 2001 o voľnom pohybe s vízami na dlhodobý pobyt[39];

              f) nariadenie Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste[40];

              g) článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 390/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikátorov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracúvania žiadostí o víza[41].

3. Odkazy na zrušené akty Ö nariadenie Õ sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody Ö uvedenou Õ v prílohe XIII.

Článok 5754

Monitorovanie a hodnotenie

1. Dva ð Tri ï roky po tom, ako sa začali uplatňovať všetky ustanovenia tohto nariadenia, ð dátume stanovenom v článku 55 ods. 2 ï vykoná Komisia hodnotenie jeho uplatňovania ð tohto nariadenia ï . Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté správy uvedené v odseku 3.

2. Komisia posiela hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia predloží podľa potreby vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade tri roky po uvedení VIS do prevádzky a potom každé štyri roky správu o vykonávaní článkov 13 12, 17 15, 38, 40 až 44 42 tohto nariadenia vrátane vykonávania zbierania a používania biometrických identifikátorov, o vhodnosti zvolenej normy ICAO, dodržiavaní predpisov o ochrane údajov, skúsenostiach s externými poskytovateľmi služieb predovšetkým v súvislosti so zbieraním biometrických údajov, uplatňovaním 59-mesačného pravidla na odobratie odtlačkov prstov a organizáciou postupov týkajúcich sa žiadostí. Správa musí na základe článku 17 ods. 12, 13 a 14 a článku 50 ods. 4 nariadenia o VIS Ö (ES) č. 767/2008 Õ zahŕňať aj počet prípadov, v ktorých odtlačky prstov skutočne nebolo možné poskytnúť alebo v ktorých sa zo zákonných dôvodov ich poskytnutie nepožadovalo, v porovnaní s počtom prípadov, v ktorých sa odtlačky prstov odobrali. Správa musí obsahovať informácie o prípadoch, v ktorých sa udelenie víza zamietlo osobe, ktorá skutočne nemohla poskytnúť odtlačky prstov. Správa bude v prípade potreby doplnená o vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia.

4. Prvá zo správ uvedených v odseku 3 tiež rieši na základe výsledkov štúdie vypracovanej pod vedením Komisie otázku dostatočnej spoľahlivosti v súvislosti s identifikáciou a overovaním odtlačkov prstov detí do 12 rokov, a to najmä otázku, ako sa odtlačky prstov menia s vekom.

Článok 5855

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom Ö nasledujúcim Õ po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 5. apríla 2010 Ö [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti] Õ .

3. ÖČlánok 51 sa uplatňuje od [3 mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti] Õ.

3. Článok 52 a článok 53 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2) sa uplatňujú od 5. októbra 2009.

4. Pokiaľ ide o dokument Schengenská konzultačná sieť (technické špecifikácie), článok 56 ods. 2 písm. d) sa uplatňuje od dátumu uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS.

5. Článok 32 ods. 2 a 3, článok 34 ods. 6 a 7 a článok 35 ods. 7 sa uplatňujú od 5. apríla 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva Ö zmluvami Õ .

V […]

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               COM(2012) 649 final.

[2]               COM (2014) 165.

[3]               SWD (2014) 101.

[4]               SWD (2014) 67 a SWD 68.

[5]               Pozri okrem iného rozsudok Súdneho dvora z 31. januára 2006 vo veci C-503/03 Komisia/Španielsko.

[6]               Pojem „umožnenia“ vyložil Súdny dvor vo vzťahu k vstupu a pobytu rodinných príslušníkov, na ktorých sa vzťahuje článok 3 ods. 2 uvedenej smernice, v tom zmysle, že ukladá členským štátom „povinnosť, aby v porovnaní so žiadosťami o vstup a pobyt ostatných občanov tretích štátov určitým spôsobom zvýhodnili žiadosti podané osobami, ktoré preukážu osobitný vzťah závislosti voči občanovi Únie“; rozsudok Súdneho dvora z 5. septembra 2012 vo veci C-83/11, Rahman.

[7]               Smernica Rady z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva (68/360/EHS), Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 13.

[8]               Rozsudok z 19. decembra 2013 vo veci C-84/12, Koushkaki, zatiaľ neuverejnený v zbierke.

[9]               COM(2014) 163 final.

[10]             Ú. v. EÚ […].

[11]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

[12]             Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

[13]             Ú. v. EÚ C 326, 22.12.2005, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

[15]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

[16]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60).

[17]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[18]             Ú. v. ES L 184, 17.07.1999, s. 23.

[19]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[20]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[21]             Rozhodnutie Rady zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

[22]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 53.

[23]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[24]             Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

[25]             Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3 Rozhodnutie Rady zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

[26]             Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

[27]             Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

[28]             Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

[29]             Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1).

[30]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9).

[31]             Nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4).

[32]             Rozhodnutie Komisie 2006/648/ES z 22. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie noriem pre biometrické znaky súvisiace s vývojom vízového informačného systému, Ú. v. EÚ L 267, 27.9.2006, s. 41.

[33]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1)).

[34]             Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15).

[35]             Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.;

[36]             Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.;

[37]             Ú. v. ES L 63, 13.3.1996, s. 8.

[38]             Ú. v. EÚ L 116, 26.4.2001, s. 2.

[39]             Ú. v. ES L 150, 6.6.2001, s. 4.

[40]             Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1.

[41]             Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 1.