9.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 289/27

—

so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na 13. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 13) a 3. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP3) a ktoré sa uskutočnili v roku 2007 na Bali a so zreteľom na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

—

so zreteľom na 15. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP5) a ktoré sa uskutočnili od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani v Dánsku, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

—

so zreteľom na 16. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 6. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP6) a ktoré sa uskutočnili od 29. novembra10. decembra 2010 v Cancúne v Mexiku, a so zreteľom na Cancúnsku dohodu,

—

so zreteľom na 17. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP7) a ktoré sa uskutočnili od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane v Južnej Afrike, a najmä na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

—

so zreteľom na 18. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8) a ktoré sa uskutočnili od 26. novembra8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a so zreteľom na súbor dokumentov známych ako Doha Climate Gateway (Dauhaská klimatická brána),

—

so zreteľom na 19. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP9) a ktoré sa uskutočnili od 11. do 23. novembra 2013 vo Varšave v Poľsku, a so zreteľom na medzinárodný mechanizmus na riešenie strát a škôd prijatý vo Varšave,

—

so zreteľom na 20. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 20) a 10. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžia ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP10) a ktoré sa uskutočnia od 1. do 12. decembra 2014 v Lime v Peru,

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15) (2), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15) (3), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Cancúne (COP 16) (4), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) (5), z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe v Katare (COP 18) (6) a z 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave v Poľsku (COP 19) (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy (8), z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (9) a z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (10),

—

so zreteľom na konzultatívne oznámenie Komisie z 26. marca 2013 s názvom Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020 (SWD(2013)0097),

—

so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012, ktoré nadväzujú na stretnutie COP 17/CMP7, závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti, závery Rady z 18. júla 2011 a 24. júna 2013 o diplomacii EÚ v oblasti klímy a závery Rady z 15. októbra 2013 o záväzku EÚ a jej členských štátov zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny,

—

so zreteľom na Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

—

so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2012 s názvom The Emissions Gap Report 2012 (Medzera v oblasti emisií 2012),

—

so zreteľom na správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat: Why a 4 oC Warmer World Must be Avoided (Znížte teplotu: Prečo treba zabrániť otepleniu planéty o 4 oC), Turn Down the Heat: Climate Extremes, Regional Impacts, and the Case for Resilience (Znížte teplotu: klimatické extrémy, regionálne dosahy a argumenty pre odolnosť) a Climate Smart Development: Adding up the Benefits of Climate Action (Inteligentný rozvoj v oblasti klímy: Súhrn prínosov opatrení na ochranu klímy),

—

so zreteľom na správu Celosvetového výboru pre hospodárstvo a klímu s názvom Lepší rast, lepšia klíma: správa o novom klimatickom hospodárstve,

—

so zreteľom na tri správy pracovnej skupiny, ktoré boli vypracované v rámci 5. hodnotiacej správy (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), a na súhrnnú správu tejto hodnotiacej správy,

—

so zreteľom na pozvánku, ktorú generálny tajomník OSN Pan Ki-mun adresoval hlavám štátov, aby sa zúčastnili na samite o zmene klímy v septembri 2014 s cieľom prijatia jasných záväzkov na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy,

—

so zreteľom na Bulletin Svetovej meteorologickej organizácie o skleníkových plynoch č. 10 z 9. septembra 2014 a na výsledky konferencie Social PreCOP o zmene klímy, ktorá sa uskutočnila v dňoch 4. – 7. novembra 2014 vo Venezuele,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre ľudstvo, biodiverzitu a planétu, a preto ju treba riešiť na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.

keďže zmeny klímy predstavujú bezprecedentnú hrozbu pre biosféru, pre dostupnosť a dodávky potravín a vody predovšetkým pre chudobných ľudí na všetkých svetadieloch, pre zdravie, živobytie a hospodársky rozvoj vo svete; keďže vývoj spojený so zmenami klímy môže narušiť stabilitu komunít a spoločenstiev, iniciovať problematické migračné toky a prispieť k vyvolávaniu konfliktov a zvyšovaniu napätia;

C.

keďže zmeny klímy v uplynulých desaťročiach mali následky na prírodné a ľudské systémy na všetkých svetadieloch a v moriach; keďže v mnohých regiónoch ovplyvňujú meniace sa zrážky alebo topenie snehu a ľadu hydrologické systémy, čo má vplyv na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov; keďže ľadovce sa ďalej zmenšujú takmer na celom svete v dôsledku toho, že zmena klímy ovplyvňuje odtok a vodné zdroje po prúde;

D.

keďže účinky zmeny klímy ovplyvňujú aj flóru a faunu planéty; keďže mnohé suchozemské, sladkovodné a morské druhy posunuli zemepisné oblasti svojho výskytu, zmenili sezónne aktivity, migračné vzory, početnosť a interakcie s inými druhmi v reakcii na pokračujúcu zmenu klímy;

E.

keďže podľa vedeckých dôkazov uvedených v správach pracovnej skupiny IPCC AR5 z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nepochybné; klimatické zmeny existujú a ľudská činnosť bola hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch; pokračujúce vypúšťanie emisií skleníkových plynov bude spôsobovať ďalšie otepľovanie pôdy, atmosféry a oceánov vo všetkých regiónoch sveta; všetky krajiny, nezávisle od ich bohatstva budú postihnuté následkami zmeny klímy; emisie skleníkových plynov vo svetovom meradle v období rokov 2000 až 2010 boli najvyššie v ľudskej histórii; bez výrazného globálneho zásahu na zníženie emisií skleníkových plynov bude priemerná svetová teplota na konci storočia pravdepodobne o 5 oC vyššia; keďže v zisteniach IPCC sa uvádza, že niektoré riziká spojené so zmenou klímy sú značné a neúmerne sa zväčšujú, pretože teplota sa zvyšuje o 1 oC až 2 oC;

F.

keďže podľa zistení vyplývajúcich z piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet dostupný po roku 2011 v prípade, keď existuje šanca na udržanie zvyšovania priemernej globálnej teploty pod 2 oC, predstavuje 1 010 Gt CO2, pričom množstvo súčasných ročných svetových emisií je približne 36 Gt CO2, čo znamená, že ak by emisie zostali na súčasnej úrovni, celosvetový uhlíkový rozpočet kompatibilný s cieľom 2 oC by sa vyčerpal za 28 rokov;

G.

keďže na medzinárodnej úrovni prijatý cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 oC zostáva rovnako dôležitý; keďže v piatej správe IPCC sa jasne konštatuje, že sa musíme usilovať o „agresívne“ zmierňovacie opatrenia do roku 2050, aby sme zabránili zvýšeniu globálnej teploty o 2 oC; keďže Parlament požadoval, aby sa dohoda na rok 2015 zameriavala na postupné znižovanie emisií uhlíka do roku 2050 v celosvetovom meradle, a keďže toto si vyžaduje, aby emisie skleníkových plynov urýchlene dosiahli maximum a potom sa znižovali stabilným tempom; keďže tento vrchol je v nedohľadne a koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére sa v roku 2013 zvyšovala rýchlejšie než v iných rokoch od roku 1984;

H.

keďže EÚ znížila svoje emisie v roku 2012 v porovnaní s rokom 1990 v rámci rozsahu pôsobnosti Kjótskeho protokolu o 19 %, pričom jej HDP sa zvýšil o 45 %, a následkom toho znížila priemernú intenzitu emisií medzi v rokoch 1990 až 2012 na takmer polovicu a znížila emisie na obyvateľa o 25 % na 9 t CO2 (vrátane všetkých plynov a všetkých zdrojov emisií s výnimkou záchytov); keďže toto by sa malo zohľadňovať tak v diskusiách o klimatických ambíciách do roku 2020, ako aj pri prípravách ambicióznych cieľov na rok 2030;

I.

keďže mnohé krajiny prijímajú opatrenia smerom k ekologizácii hospodárstva v odvetviach priemyslu a energetiky, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) množstvo emisií CO2 v roku 2012 vzrástlo na rekordnú úroveň a podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa zvyšuje priemerná globálna teplota aj hladina morí;

J.

keďže podľa medzinárodného výhľadu pre oblasť energetiky na rok 2014 sa celosvetový dopyt po energii v rokoch 2010 až 2040 (11) má zvýšiť o 56 % a uspokojenie tohto dopytu by znamenalo výrazné zvýšenie emisií CO2; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže podľa údajov MMF celosvetové dotácie na fosílne palivá dosahujú 1,9 bilióna USD, pričom hlavnými poskytovateľmi dotácií sú USA, Čína a Rusko, ktorých príspevky tvoria približne polovicu celkovej sumy (12);

K.

keďže celkové emisie skleníkových plynov spôsobené človekom sa v rokoch 1970 až 2010 stále zvyšovali, pričom najväčšie absolútne zvýšenia za desaťročie sa zaznamenali ku koncu tohto obdobia; keďže emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív a priemyselných procesov prispievali približne 78 % k celkovému zvýšeniu emisií skleníkových plynov v rokoch 1970 až 2010, pričom podobný percentuálny príspevok mali aj v rokoch 2000 – 2010;

L.

keďže dvaja najväčší pôvodcovia emisií skleníkových plynov Čína a Spojené štáty americké nedávno posilnili politiky v oblasti zmeny klímy a iniciovali diskusie o postupnom znižovaní používania fosílnych palív; keďže EÚ sa zaviazala na plnenie plánu, ktorý by viedol k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2050 o najmenej 80 %;

M.

keďže kľúčová úloha reformy dotácií na fosílne palivá (FFSR) ešte nie je potvrdená v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), a to aj napriek významným klimatickým prínosom odstránenia týchto dotácií, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov na stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov a posun ekonomík od činností s vysokými emisiami uhlíka; keďže toto by mohlo mať aj výrazné ekologické a zdravotnícke prínosy, ako je zmenšovanie znečisťovania miestneho ovzdušia, dopravných zápch, nehôd a škôd na cestách, a poskytnúť ďalšie stimuly na investovanie do energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľného hospodárenia so zdrojmi;

N.

keďže podľa Svetovej banky (13) by boj proti zmene klímy viedol k ďalšiemu rastu HDP do roku 2030 až do výšky 2,3 bilióna USD (1,9 bilióna EUR) ročne; keďže využívanie inovácií súvisiacich s klímou v odvetviach energetiky a priemyslu, najmä v oblasti energetickej účinnosti, by bolo výhodou pre Európu, ktorá je priekopníkom na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom, pričom by viedlo k vytváraniu pracovných miest, podpore hospodárskeho rastu, zvyšovaniu energetickej nezávislosti, zabezpečeniu dostupných cien energie pre všetkých a zároveň k boju proti energetickej chudobe, zmierňovaniu zmeny klímy a pokroku smerom k udržateľnému hospodárstvu;

O.

keďže potenciálny prínos opätovného využívania a recyklovania materiálov na znižovanie emisií skleníkových plynov prispieva aj na konkurencieschopnosť obehového hospodárstva;

P.

keďže ciele politík v oblasti zmeny klímy možno dosiahnuť iba zmenou všeobecného smerovania rozvoja k ekologickej udržateľnosti, a to tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách;

Q.

keďže podpora rozvojovým krajinám, aby mohli realizovať úsilie v oblasti prispôsobenia a zmiernenia, musí byť súčasťou celosvetového úsilia;

R.

keďže úloha financovania zmeny klímy je neoddeliteľne spojená so dôležitejšími úlohami financovania udržateľného globálneho rozvoja;

S.

keďže na plnenie mnohých cieľov environmentálnej, rozvojovej, humanitárnej pomoci a zmenšovania rizika pohrôm, zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a politiky v oblasti ľudských práv, ako aj na zabezpečenie zvládnuteľných migračných tokov do EÚ sú potrebné výrazné výsledky v riešení problematiky zmene klímy;

T.

keďže rozvojová agenda po roku 2015 sa sústreďuje na udržateľnosť v záujme riešenia globálnych obáv, ako sú chudoba, nerovnosť, zdravotníctvo, potravinová bezpečnosť a bezpečnosť vodných zdrojov;

U.

keďže sa predpokladá, že v dôsledku zmeny klímy sa v 21. storočí zvýši počet vysídlených ľudí; keďže riziko vysídlenia sa zväčšuje, ak obyvateľstvu chýba pôda, základné potraviny alebo obydlie; keďže sa očakáva, že vplyv zmeny klímy na kritickú infraštruktúru a územnú celistvosť ovplyvnia politiky národnej bezpečnosti mnohých štátov a územnú celistvosť malých ostrovných štátov a štátov s rozsiahlymi pobrežiami; keďže vysídlenie v dôsledku zmeny klímy môže nepriamo zväčšiť nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov v podobe občianskych vojen a násilia medzi rozličnými skupinami;

V.

keďže sa predpokladá, že v 21. storočí dôsledky zmeny klímy spomalia hospodársky rast, sťažia odstraňovanie chudoby, ďalej oslabia potravinovú bezpečnosť a prehĺbia existujúce a vytvoria nové pasce chudoby; keďže sa očakáva, že dôsledky zmeny klímy povedú k zhoršovaniu chudoby vo väčšine rozvojových krajín a vytvoria nové ostrovy chudoby v krajinách s prehlbujúcimi sa rozdielmi tak v rozvinutom, ako aj rozvojovom svete;

W.

keďže svet musí bezodkladne reagovať na obrovský a komplexný problém, ktorým je zmena klímy, a to postupnou zmenou úsilia o zmierňovanie dôsledkov a prispôsobovanie sa vrátane:

1.

uznáva mimoriadny rozsah a závažnosť hrozby, ktorú predstavuje zmena klímy, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou slabou medzinárodnou odozvou na výzvu, ktorú predstavuje; je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že svet výrazne zaostáva v súvislosti s obmedzovaním globálneho otepľovania o 2 oC, a vyzýva vlády, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na riešenie problematiky zmeny klímy a smerom k dosiahnutiu celosvetovej dohody v Paríži v roku 2015, ktorá by viedla k tomuto cieľu;

2.

konštatuje, že v súlade so zisteniami v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý je po roku 2011 k dispozícii s cieľom zachovať šancu na zabránenie zvýšeniu priemernej globálnej teploty o vyše 2 oC, predstavuje 1 010 Gt CO2; zdôrazňuje, že k tomu musia prispievať všetky krajiny a odďaľovanie opatrení bude zvyšovať náklady a obmedzovať možnosti;

3.

so znepokojením berie na vedomie posledné vedecké zistenia Tyndallovho strediska pre výskum v oblasti zmeny klímy, podľa ktorých majú emisie CO2 v roku 2014 dosiahnuť novú rekordnú hodnotu 40 miliárd ton (ročne), pričom celkové budúce emisie CO2 nemôžu presiahnuť 1 200 miliárd ton, ak môže existovať 66 % nádej na udržanie priemerného globálneho otepľovania pod 2 oC;

4.

zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí spĺňať cieľ zmenšovania globálnych emisií na úroveň zlučiteľnú s uhlíkovým rozpočtom zodpovedajúcim cieľu 2 oC a mala by sa zameriavať na postupné znižovanie globálnych uhlíkových emisií do roku 2050;

5.

pripomína, že v rámci procesu UNFCCC sa bude posudzovať sprísnenie dlhodobého cieľa, pokiaľ ide o zvýšenie teploty o 1,5 oC;

6.

poukazuje na zistenie zo správy o novom klimatickom hospodárstve s názvom Lepší rast, lepšia klíma, podľa ktorého krajiny bez ohľadu na výšku príjmov majú príležitosť na zabezpečenie trvalého hospodárskeho rastu a zároveň zmierňovanie obrovských rizík, ktoré zmena klímy prináša;

7.

očakáva, že nová Komisia zaujme aktívny postoj k riešeniu globálnej klimatickej krízy aj v zmysle dodatočného financovania tejto problematiky; vyzýva Komisiu, aby dala jasne najavo, že problematika zmeny klímy je jednou z najdôležitejších strategických priorít, a aby za zorganizovala spôsobom, ktorý by toto odrážal, na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch domácich a zahraničných politík a opatrení okrem iného investovaním do udržateľného poľnohospodárstva v súlade s opatreniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny, ako aj v udržateľnej doprave;

8.

zdôrazňuje, že globálne politiky v oblasti zmeny klímy vychádzajú z cieľov konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) z roku 1992, a že sú neoddeliteľnou súčasťou globálnych snáh na podporu udržateľného rozvoja na celom svete; zdôrazňuje, že politiky v oblasti zmeny klímy sa musia chápať v tomto širšom kontexte a v spojení s činnosťami v nadväznosti na konferenciu v Riu, miléniové rozvojové ciele a agendu na obdobie po roku 2015;

9.

pripomína, že generálny tajomník OSN vo svojom zhrnutí samitu OSN o klíme zdôraznil, že mnohí vedúci predstavitelia zo všetkých regiónov a všetkých úrovní hospodárskeho rozvoja sa zasadzovali za dosiahnutie maximálnej úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2020, ich dramatického poklesu a klimatickej neutrálnosti v druhej polovici storočia;

10.

očakáva, že EÚ a jej členské štáty budú zohrávať dôležitú konštruktívnu úlohu na konferencii COP 20 v Lime, aby vytvorili potrebné podmienky na úspešné dosiahnutie záväznej globálnej dohody o klíme v Paríži v roku 2015; zdôrazňuje, že vlády na celom svete majú kolektívnu zodpovednosť za prijatie primeraných krokov v oblasti zmeny klímy, a to aj voči budúcim generáciám;

11.

pripomína, že všetky zmluvné strany vo Varšave súhlasili s rozhodnutím Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.19, ktoré vyzýva všetky zmluvné strany, aby začali alebo zintenzívnili prípravy na ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni a informovali o nich v dostatočnom predstihu pred 21. konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy (do prvého štvrťroka roku 2015 tie zmluvné strany, ktoré na to budú pripravené) spôsobom, ktorý umožní jasnosť, transparentnosť a pochopenie týchto príspevkov, ako aj ich vyčíslenie; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni budú v súlade s obmedzeným uhlíkovým rozpočtom zlučiteľným s cieľom 2 oC a že sa čo najskôr dosiahne celosvetové emisné maximum;

12.

vyzýva účastníkov konferencie v Lime na schválenie predbežných požiadaviek na informácie, aby sa zabezpečila transparentnosť a porovnateľnosť plánovaných príspevkov stanovených na vnútroštátnej úrovni, ako aj možnosť ich vyčíslenia a rozlíšenia podľa typu príspevku; ďalej vyzýva konferenciu v Lime, aby schválila realizáciu hodnotiacej fázy pred konferenciou zmluvných strán v Paríži s cieľom posúdiť, či predložené plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni postačujú na splnenie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 oC a či sú spravodlivé voči jednotlivým štátom;

13.

zdôrazňuje, že krajiny, ktoré sa už zaviazali na znižovanie emisií v rámci celého hospodárstva, by mali pokračovať v znižovaní emisií, a ostané krajiny, predovšetkým najväčší producenti emisií a krajiny s najväčšou zodpovednosťou a možnosťami, by sa mali takisto zaviazať na ciele v rámci celého hospodárstva stanovujúce emisné limity a zmenšujúce intenzitu skleníkových plynov;

14.

požaduje všeobecné posilnenie politiky EÚ v oblasti klímy a urýchlenú dohodu o ambicióznych záväzných cieľoch na znižovanie emisií, zvyšovanie energetickej účinnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou spoločensky a environmentálne škodlivých biopalív do roku 2030, čo by pomohlo zintenzívniť medzinárodné diskusie o klíme a čo je v súlade so záväzkom EÚ na zmenšovanie emisií skleníkových plynov do roku 2050 na hranicu 80 % až 95 % pod úroveň z roku 1990;

15.

pripomína, že na základe ambiciózneho rámca v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 si EÚ bude môcť udržať postavenie priekopníka a mohla by stimulovať medzinárodných partnerov, aby takisto zvýšili svoje ambície;

16.

zdôrazňuje, že Parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti EÚ na obdobie do roku 2030 v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie, ako aj záväzný cieľ EÚ vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov; nalieha na členské štáty, aby zohľadnili tieto ciele v pokračujúcich diskusiách;

17.

zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí byť od svojho prijatia v Paríži ambiciózna, aby sa na celosvetovej úrovni naďalej vyvíjalo úsilie o dosiahnutie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 oC, pričom vyzýva EÚ, aby na tento účel spolupracovala s medzinárodnými partnermi;

18.

zastáva názor, že na konferencia v Lime by sa mali vytýčiť hlavné prvky dohody z roku 2015, pričom by sa malo vychádzať z pokroku dosiahnutého počas roka 2014 v rámci Durbanskej platformy, a pripomína, že zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na ňu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a prostriedky vykonávania budú základnými časťami dohody z roku 2015;

19.

vyzýva EÚ, aby do svojej práce zapojila všetky zainteresované strane v záujme ambicióznej a spravodlivej dohody z roku 2015, ktorá je v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a ktorá reaguje na tieto poznatky a meniace sa okolnosti, aby aj po roku 2020 mnoho ďalších rokov plnila svoj účel a bola udržateľnou; preto zdôrazňuje potrebu vytvorenia mechanizmu, ktorý by umožňoval pravidelnú vyhodnocovanie záväzkov na zmierňovanie následkov, čo umožní zmluvným stranám, aby upravovali svoje prísľuby smerom nahor, čo sa týka cieľa „pod 2 oC“ bez toho, aby bolo treba dohodu znovu otvárať;

20.

zdôrazňuje potrebu účinného režimu zlaďovania, ktorý by v zmysle dohody z roku 2015 uplatňovali všetky zmluvné strany; zdôrazňuje, že dohoda uzavretá v roku 2015 musí podporovať transparentnosť a zodpovednosť prostredníctvom spoločného režimu založeného na pravidlách vrátane účtovných pravidiel a podmienok monitorovania, nahlasovania a overovania; zdôrazňuje, že pravidlá by sa mali rozlišovať na základe typu záväzku, ktorý si zvolili zmluvné strany, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností z uplatňovania dohovoru a jeho Kjótskeho protokolu;

21.

je presvedčený, že spoločné úsilie by malo vychádzať zo zásad rovnosti, pričom sa bude zameriavať najmä na súčasné a v minulosti vyprodukované emisie skleníkových plynov a na spôsobilosť, hodnotenú napr. na základe HDP na obyvateľa, indexov ľudského rozvoja a chudoby a údajov, ktoré znázorňujú mieru náročnosti pri znižovaní alebo obmedzovaní tvorby emisií; berie na vedomie dôležitosť pokroku v otázke financovania problematiky zmeny klímy v záujme celkového pokroku smerom k dosiahnutiu klimatickej dohody;

22.

kladie osobitný dôraz na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o odstránenie obrovského rozdielu, ktorý existuje medzi vedeckými poznatkami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán na obdobie do roku 2020; vyzýva zmluvné strany, ktoré ešte neprijali záväzok, aby tak urobili; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení vrátane energetickej efektívnosti, výrazných úspor energie, energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj postupného znižovania spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov, postupného znižovania dotácií na fosílne palivá a posilnenia úlohy celoplošného stanovovania cien emisií uhlíka pri odstraňovaní tohto obrovského rozdielu;

23.

vyzýva všetky zmluvné strany, medzinárodné organizácie, aktérov na nižšej ako štátnej úrovni a mimovládne organizácie, aby urýchlene vypracovali, zintenzívnili a uplatňovali domáce politiky a iniciatívy v rámci medzinárodnej spolupráce zamerané na odstránenie obrovského rozdielu, vychádzajúc najmä z iniciatív profilovaných na samite OSN o klíme konanom pod záštitou generálneho tajomníka (ako je Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie) a z politických dialógov, v rámci ktorých sa identifikovali príležitosti s mimoriadnym účinkom na klímu, rozvoj a rast a ktoré sa viedli na technickej a politickej úrovni v rámci UNFCCC;

24.

berúc na vedomie výrazný nadbytok jednotiek na dodržiavanie Kjótskeho protokolu (jednotky prideleného množstva, jednotky certifikovaného zníženia emisií a jednotky zníženia emisií), ktoré sa majú na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu previesť na účty EÚ a členských štátov, vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súlade s rozhodnutím 1/CMP.8, v ktorom sa od strán vyžaduje, aby do roku 2014 znovu preskúmali svoje záväzky na znižovanie emisií v druhom záväznom období, zrušili niekoľko jednotiek s cieľom zladiť ich s predpokladanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050;

25.

so záujmom očakáva na konferencii v Lime multilaterálne posudzovanie pokroku EÚ a niektorých jej členských krajín, ako aj ostaných zmluvných strán pri plnení cieľov na znižovanie emisií do roku 2020 v rámci procesu medzinárodného hodnotenia a preskúmania (IAR); je presvedčený, že táto transparentnosť je nevyhnutná na pochopenie vzájomných snáh a na budovanie dôvery medzi zmluvnými stranami;

26.

poznamenáva, že EÚ smeruje k dosiahnutiu zníženia emisií, ktoré výrazne prekračuje súčasný cieľ 20 %, a pripomína, že EÚ chce zvýšiť svoj cieľ zníženia emisií na 30 % do roku 2020, ak sa ostatné hlavné emitujúce krajiny zaviažu na porovnateľné ciele znižovania;

27.

objasňuje, že druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu bude mať obmedzený rozsah, ale malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali druhé obdobie záväzkov;

28.

poukazuje na prínos, ktorým môže opätovné využitie a recyklovanie prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, pretože využívanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; pripomína význam prechodu na obehové hospodárstvo so zvýšenými mierami recyklácie;

29.

konštatuje, že EÚ musí plniť dôležitú úlohu pri znižovaní emisií prostredníctvom politík, ktoré zabrzdia vývoj nekonvenčných fosílnych palív s vysokým obsahom skleníkových plynov, ako sú ropné piesky;

30.

konštatuje, že mnohé krajiny už idú príkladom, keď ukazujú, že stratégie nízkouhlíkového rozvoja idú ruka v ruke s hospodárskym rastom; zdôrazňuje, že silná medzinárodná dohoda podporí ďalšie ambiciózne opatrenia na domácej pôde;

31.

pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov na zintenzívnenie mobilizácie financovanie opatrení v oblasti klímy s cieľom prispieť svojim dielom k záväzku prijatému v Kodanskej dohode kapitalizovať Zelený klimatický fond (GCF) a spoločne do roku 2020 zabezpečovať 100 miliárd USD ročne z rozličných zdrojov, verejných a súkromných, bilaterálnych aj multilaterálnych vrátane alternatívnych zdrojov financovania; vyzýva ďalšie darcovské krajiny, aby sa podieľali na podpore mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

32.

požaduje, aby EÚ súhlasila s plánom na rozširovanie predvídateľného, nové a dodatočného financovania, v súlade s existujúcimi záväzkami, na pokrytie jej podielu na každoročnej sume 100 miliárd USD do roku 2020 a aby vypracovala mechanizmus na zjednodušenie zodpovednosti a monitorovania; víta nedávne prísľuby na prispievanie na financovanie Zeleného klimatického fondu a naliehavo vyzýva ďalšie krajiny, aby prispeli svojím spravodlivým podielom, pričom rozvinuté krajiny poskytnú v nadchádzajúcich troch rokoch granty pre Zelený klimatický fond vo výške 15 miliárd USD;

33.

vyzýva členské štáty, aby zrealizovali svoje finančné príspevky dostatočnom predstihu pred konferenciami a aby lepšie koordinovali oznámenia týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy s EÚ v záujme uľahčenia komunikácie s tretími stranami o celkovom príspevku EÚ a čo najpozitívnejšieho ovplyvňovania na rokovaní; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné prísľuby na Pan Ki-munovom samite boli dobrým signálom a pozitívne ovplyvnili obraz EÚ ešte pred rokovaniami v Lime;

34.

pripomína, že na zabezpečenie financovania vo výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020 a po ňom bude možno treba nájsť inovatívne finančné zdroje, pričom vyzýva jednotlivé štáty, aby v Lime preskúmali možnosti;

35.

pripomína požiadavku na vyčlenenie príjmov z trhovo orientovaných nástrojov na zníženie celosvetových emisií z leteckej a námornej dopravy s cieľom zabezpečiť medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy po roku - 2020, ako aj financovanie Zeleného klimatického fondu; domnieva sa, že EÚ by mala predložiť návrhy na primerané a predvídateľné medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré by sa zahrnuli do dohody uzavretej v roku 2015;

36.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby časť príjmov získaných prostredníctvom uhlíkových trhov využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a rozvojovej pomoci v rozvojových krajinách; upozorňuje však, že tento mechanizmus sa stretáva s veľkými problémami, pretože príjmy sa zrútili spolu s celosvetovými cenami za emisie uhlíka; v tejto súvislosti sa domnieva, že treba prijať opatrenia na to, aby sa zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) stal účinnejší nástroj, v záujme zladenia s plánovanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050, čo by mohlo vytvoriť značné zdroje, ktoré by mali pomôcť pri financovaní opatrení rozvojových krajín na zmierňovanie následkov zmeny klímy a na prispôsobovanie sa tejto zmene;

37.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby jasne vymedzili úlohu súkromných finančných zdrojov v kontexte ďalšieho využívania financovania, a zároveň uznali, že toto nemôže nahradiť potrebu financovania z verejných zdrojov najmä pri prispôsobovaní sa, v záujme zdôraznenia potreby transparentného informovania a zodpovednosti pri narábaní s týmito finančnými zdrojmi a zabezpečili uplatňovanie príslušných sociálnych a environmentálnych záruk;

38.

vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní ich vlastnej kapacity na zabezpečenie budúceho hospodárskeho rastu vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho zaťažovania životného prostredia;

39.

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou a musia zohrávať ústrednú úlohu v novej dohode; zdôrazňuje, že ak sa teraz podniknú kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, celosvetové hospodárstvo, ako aj národné hospodárstva to vyjde lacnejšie, pričom by sa znížili náklady na opatrenia v oblasti prispôsobovania sa; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na plánovanie vplyvov zmeny klímy, prispôsobenie sa im a reagovanie na ne, aby chránili svojich obyvateľov, svoje spoločnosti, hospodárstva a životné prostredie a dosiahli udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy; konštatuje, že reakcia na riziká súvisiace so zmenou klímy zahŕňa rozhodovanie v meniacom sa svete s pokračujúcou neistotou v otázke veľkosti a časovania vplyvov zmeny klímy a s limitmi účinnosti prispôsobovania sa;

40.

pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, prispeli k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, ale sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností na prispôsobovanie sa tejto zmene; vyzýva všetky krajiny, ktoré tak môžu urobiť, aby podporovali tie krajiny, ktoré sú v najzraniteľnejšie v úsilí prispôsobiť sa a reagovať na vplyvy zmeny klímy, v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy a hľadania možností na dosiahnutie dohôd o posilnení národných plánovacích procesov v oblasti prispôsobovania sa, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, transfere technológií a budovaní kapacít;

41.

oceňuje, že sa posledné dve konferencie zmluvných strán zamerali na potrebu riešiť straty a škody spojené s dôsledkami zmeny klímy v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, ktoré sú osobitne citlivé na negatívne vplyve zmeny klímy; berie na vedomie potrebu uplatňovania rozhodnutí prijatých vo Varšave v plnej miere a ich ďalšieho prediskutovania v Lime;

42.

zdôrazňuje potrebu zabezpečenia predvídateľnosti financovania opatrení súvisiacich so zmenou klímy v rozvojových krajinách na pomoc v ich úsilí o prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že krajiny prispievajúce do Zeleného klimatického fondu budú musieť vysvetliť, aké zdroje financovania sa použijú a ako budú získavať tieto prostriedky, pretože tieto informácie by zabezpečili predvídateľnosť príjmov rozvojových krajín;

43.

uznáva ťažkosti pri vyčleňovaní rozvojových aktivít a aktivít súvisiacich so zmenou klímy a ich mnohých synergií na úrovni krajín, ale trvá na tom, aby sa zachovala možnosť dôveryhodného a transparentného hodnotenia toho, ako sa dodržiava zásada prínosnosti;

44.

odsudzuje skutočnosť, že výdavky na zmierňovanie a prispôsobovanie sa síce zvyšujú, ale ich zvyšovanie narúša fakt, že väčšina vlád vrátane vlád rozvinutých krajín naďalej aktívne dotuje výrobu a spotrebu fosílnych palív;

45.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní opatrení v oblasti zmeny klímy treba vychádzať z rodovo vyvážených a participatívnych prístupov založených na právach, pričom treba riešiť dôsledky zmeny klímy, s cieľom podporovať predovšetkým chudobné a marginalizované obyvateľstvo a spoločenstvá;

46.

zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC využívanie pôdy (na poľnohospodárske, lesnícke a iné účely) patrí k najviac vystaveným a zraniteľným segmentom našich hospodárstiev, pričom má značný nákladovo účinný potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti; poznamenáva, že je dôležité, aby všetky zmluvné strany do svojich národných príspevkov zahrnuli pôdnu zložku vrátane vhodných spoločných vzorcov na monitorovanie, oznamovanie a overovanie merateľného pokroku smerom k vzájomne prepojeným cieľom (t. j. zmierňovanie, produktivita a odolnosť); zdôrazňuje skutočnosť, že v dohode by sa mal stanoviť komplexný rámec na započítavanie emisií a záchytov z využívania pôdy;

47.

zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zaisteniu potravinovej a výživovej bezpečnosti pre zraniteľné obyvateľstvo vystavené účinkom zmene klímy;

48.

pripomína význam námornej a leteckej dopravy v kontexte znižovania emisií skleníkových plynov a potrebu rýchleho pokroku a ambícií pri dosahovaní uspokojivých a včasných výsledkov tak na strane Medzinárodnej námornej organizácie, ako aj Medzinárodnej organizácie civilného letectva, v súlade s rozsahom a naliehavosťou úloh v oblasti zmeny klímy;

49.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vzhľadom na svoje významné postavenie vystupovala na konferencii jednotne a usilovala sa o dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, a aby zostávala v tejto otázke jednotná; vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k dosiahnutiu cieľa 2 oC; vyzýva delegáciu EÚ, aby kládla dôraz na záväzky, ktoré prijali ostatné vlády pri podpisovaní Kjótskeho protokolu;

50.

vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do intenzívnych diplomatických kontaktov s našimi partnerskými krajinami s cieľom posilniť rokovacie pozície EÚ, a to v koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou, ako aj prostredníctvom siete zelenej diplomacie;

51.

víta samit OSN o klíme pod záštitou generálneho tajomníka OSN, ktorý sa uskutočnil 23. septembra 2014 v New Yorku, kde sa zišli hlavy štátov a predsedovia vlád vyše 130 krajín a mnohí predstavitelia občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry, aby po prvý raz od Kodane diskutovali o zmene klímy; víta predovšetkým vyhlásenia najvyšších predstaviteľov o konkrétnych opatreniach na znižovanie emisií, na investovanie do čistej energie a do nízkouhlíkového rastu, na podporu určovania cien emisií uhlíka a prispievanie na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že sledovanie plnenia záväzkov, ktoré najvyšší predstavitelia prijali v New Yorku, bude rozhodujúce na zachovanie dynamiky v rámci príprav na konferencie v Lime a Paríži;

52.

domnieva sa, že dôveryhodnosť EÚ v kontexte rokovaní o zmene klímy závisí od ambicióznosti jej vlastných opatrení;

53.

zdôrazňuje, že v rámci všeobecného programu na obdobie po roku 2015 by sa mal posilniť záväzok medzinárodného spoločenstva týkajúci sa udržateľného rozvoja a tento program by mal podporovať aj medzinárodné záväzky a ciele vrátane záväzkov a cieľov týkajúcich sa zmeny klímy;

54.

zdôrazňuje, že COP 21 je jedinečnou príležitosťou na riešenie problematiky zmeny klímy a na spoluprácu s OSN na rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 a na prípravách na konferenciu o rámci z Hjóga na zmenšovanie rizika vzniku katastrof, ktorá sa má uskutočniť v marci 2015; požaduje aktívnejšie diplomatické úsilie EÚ v oblasti zmeny klímy v záujme prepojenia týchto procesov, pričom treba koherentne a ambiciózne plniť ciele udržateľného rozvoja;

55.

je znepokojený celosvetovým zvýšením emisií CO2 v roku 2013, na základe údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), napriek poklesu emisií v Európe a USA; preto navrhuje, aby sa posúdila rozlíšená zodpovednosť, aby každá krajina prispievala k celosvetovému úsiliu v oblasti priemyselnej a energetickej politiky; požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú napríklad vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách a teplote, ako aj transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami;

56.

zdôrazňuje, že Európa by mala ďalej posilňovať prenikanie environmentálnych technológií na trh vrátane technológií v oblasti IKT, technológií súvisiacich s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, inovačných a účinných nízkoemisných technológií, a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť; zdôrazňuje, že stabilný medzinárodný právny rámec by podporil investovanie do znižovania emisií uhlíka, energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pričom by poskytoval príležitosti podnikom EÚ, ktoré sú v týchto odvetviach lídrami; konštatuje, že inovatívne udržateľné investície môžu prispievať k rastu a vytváraniu pracovných miest;

57.

je presvedčený, že ambiciózna a právne záväzná medzinárodná dohoda by pomohla pri riešení problémov týkajúcich sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, najmä v energeticky náročných odvetviach;

58.

zdôrazňuje, že vývoj a zavádzanie udržateľných prelomových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy a zároveň argumentom na presvedčovanie partnerov EÚ na celom svete, že znižovanie emisií je uskutočniteľné za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti a počtu pracovných miest;

59.

požaduje prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja udržateľných najmodernejších technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom tým, že by nasmerovala výdavky určené na výskum do predvádzania inovatívnych technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

60.

víta signály, ktoré nedávno vyslali vlády USA a Číny v súvislosti s opatreniami v oblasti zmeny klímy, ako aj ich ochotu zohrávať významnejšiu úlohu v celosvetovom úsilí o riešenie problematiky zmeny klímy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré rozvinuté krajiny pokračujú vo zvyšovaní objemu emisií na obyvateľa;

61.

konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné spotrebné modely; ďalej pripomína, že svetový trh s emisiami uhlíka s dostatočne vysokými obchodnými cenami by bol pevným základom na dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v blízkej budúcnosti našli čo najúčinnejší spôsob podpory väzieb medzi systémom EÚ na obchodovanie s emisiami a ostatnými systémami obchodovania v záujme vytvorenia celosvetového trhu s emisiami uhlíka, čím sa zabezpečí väčšia rozmanitosť možností znižovania emisií, zväčšenie trhu a likvidity, transparentnosť a v konečnom dôsledku efektívnejšie prideľovanie zdrojov v rámci odvetvia energetiky a priemyselných odvetví;

62.

požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a ESVČ, aby EÚ mohla koordinovane vystupovať na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, a tak zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti podpory udržateľnej energie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti;

63.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na postupné odstránenie všetkých environmentálne škodlivých dotácií do roku 2020 vrátane dotácií na fosílne palivá, a to pod vedením Komisie za využitia akčného prístupu a monitorovania prostredníctvom európskeho semestra; navyše požaduje medzinárodne koordinovanú realizáciu cieľov pittsburského samitu skupiny G-20 na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá, ktoré podľa údajov IEA predstavovali v roku 2012 v celosvetovom meradle 544 miliárd USD, pretože tým by sa mohli podstatne znížiť emisie CO2, ako aj verejné deficity v mnohých krajinách; víta zámer skupiny G-20 z Petrohradu vytvoriť systém partnerského hodnotenia na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v súvislosti s konkrétnymi opatreniami na realizáciu tohto cieľa; požaduje revíziu mechanizmu čistého rozvoja (CDM), s osobitným dôrazom na predchádzanie negatívnych vplyvov projektov CDM na dodržiavanie ľudských práv, potravinovú bezpečnosť a na životné prostredie;

64.

považuje za poľutovaniahodné, že potenciál energetických úspor sa nerieši primerane na medzinárodnej úrovni ani v rámci EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že energetické úspory zohľadňujú vytváranie pracovných miest, ekonomické úspory a energetickú bezpečnosť, ako aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a znižovanie emisií a sú veľmi dôležité pri odstraňovaní prepojenia medzi emisiami a hospodárskym rastom; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných rokovaniach upriamovala viac pozornosti energetickým úsporám a presadzovala ďalšie kroky, či už v rámci diskusie o prenose technológií, o plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo o finančnej pomoci; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v záujme zachovania dôveryhodnosti stanoviť a plniť ambiciózne ciele v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje dôležitosť obmedzovania plytvania energiou v stavebnom a dopravnom priemysle a pri používaní domácich elektrických systémov a spotrebičov, aby sa mohli maximalizovať energetické úspory a energetická účinnosť;

65.

zdôrazňuje potrebu zaviesť dopravné systémy poháňané vodíkom s nízkou spotrebou energie;

66.

vyzýva zmluvné strany, aby preskúmali hlasovacie a rozhodovacie mechanizmy úspešného montrealského protokolu, odlišný prístup k povinnostiam, ako aj mechanizmy presadzovania a ukladania postihov a financovanie, ako príklad, ktorý možno využiť aj v rámci UNFCCC; požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného obmedzovania výroby fluórovaných uhľovodíkov na celosvetovej úrovni v súlade s montrealským protokolom;

67.

pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ opatrení na zmierňovanie následkov zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej, a vyzýva EÚ, aby sa aktívne pomáhala pri realizácii globálnych opatrení týkajúcich sa HFC;

68.

víta diskusný dokument EÚ predložený stranám Montrealského protokolu o postupnom ukončení výroby fluórovaných uhľovodíkov a v tomto kontexte vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili formálny návrh na zmenu na posúdenie počas 27. schôdze zmluvných strán Montrealského protokolu, ktorá sa uskutoční v roku 2015;

69.

je presvedčený, že delegácia EÚ má v rokovaniach o zmene klímy kľúčovú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že poslanci Európskeho parlamentu sa nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že aspoň vedúci delegácie Európskeho parlamentu sa bude môcť zúčastňovať na koordinačných schôdzach EÚ v Lime;

70.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC s požiadavkou, aby sa rozoslalo všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.