23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/114

—

so zreteľom na články 21, 45, 47 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 15, 21, 29, 34 a 45 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (1), a najmä na jej článok 7,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (3), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2010 s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy (COM(2010)0373),

—

so zreteľom na štúdiu uverejnenú 14. októbra 2013 o vplyve, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe pohybu, na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov;

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Voľný pohyb občanov EÚ a ich rodín: päť opatrení, ktoré môžu priniesť zmenu (COM(2013)0837),

—

so zreteľom na vyhlásenie o voľnom pohybe, ktoré podpredsedníčka Komisie Reding predniesla na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci konanom 5. decembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie komisára Lászla Andora z 1. januára 2014 o skončení obmedzení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (6),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže právo na voľný pohyb je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie ako základný kameň európskej integrácie a priamo súvisí s občianstvom EÚ;

B.

keďže voľný pohyb tvorí základ hodnôt EÚ a jej občanom poskytuje možnosť vybrať si, kde budú žiť a pracovať, a vedie k mobilite a rozvoju na trhu práce, vo vzdelávacom systéme a v ďalších oblastiach;

C.

keďže voľný pohyb je právo zaručené všetkým európskym občanom bez ohľadu na existenciu prípadných hraničných kontrol zavedených niektorými členskými štátmi v súvislosti so vstupom občanov EÚ na ich územie; keďže skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú súčasťou schengenského priestoru, nemá vplyv na právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať v Únii;

D.

keďže občania EÚ považujú voľný pohyb za právo najužšie spojované s občianstvom EÚ, za najpozitívnejší prínos EÚ a myslia si, že voľný pohyb prináša hospodárstvu ich krajiny ekonomický úžitok;

E.

keďže príspevok pracovníkov EÚ do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine je rovnaký ako príspevok pracovníkov daného členského štátu;

F.

keďže výhody voľného pohybu mobilných pracovníkov EÚ pre rozvoj hostiteľskej krajiny sú viditeľné všade v Európe, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstva a stavebníctva;

G.

keďže právo občanov EÚ voľne sa zdržiavať kdekoľvek v Únii sa vzťahuje na všetkých občanov EÚ bez obmedzenia, ale pod podmienkou, že v súlade so smernicou 2004/38/ES musí príslušný občan EÚ po troch mesiacoch spĺňať právne podmienky, aby nebol pre hostiteľskú krajinu záťažou; keďže voľný pohyb pracovníkov tvorí pilier úspechu jednotného trhu EÚ; keďže hoci len 2,8 % všetkých občanov EÚ žije v členskom štáte, ktorý nie je ich štátom pôvodu, predstavujú kľúčový prvok pre úspech vnútorného trhu a podporu európskeho hospodárstva;

H.

keďže zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie znamená, že všetci občania EÚ majú rovnaké práva a povinnosti ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny (nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 vychádzajú z tejto zásady); keďže všetky členské štáty sa môžu s prihliadnutím na tieto zásady rozhodnúť, aké dávky sociálneho zabezpečenia poskytnú a za akých podmienok; keďže pravidlá EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľujú diskrimináciu týkajúcu sa dávok sociálneho zabezpečenia v prípade občanov EÚ, ktorí sú pracovníkmi alebo priamymi členmi rodiny pracovníkov alebo osobami s obvyklým pobytom v danom členskom štáte;

I.

keďže moderná európska spoločnosť, ktorá je ovplyvnená najmä priemyselnou zmenou, globalizáciou, novými pracovnými modelmi, demografickou zmenou a rozvojom dopravných prostriedkov, si vyžaduje vyšší stupeň mobility pracovníkov;

J.

keďže voľný pohyb pracovníkov je pozitívnym sociálno-hospodárskym príkladom pre EÚ i členské štáty, je míľnikom v procese integrácie EÚ, hospodárskeho rozvoja, sociálnej súdržnosti a individuálneho rastu na profesionálnej úrovni, je protiváhou negatívnych účinkov hospodárskej krízy a upevňuje Úniu ako silnejšiu hospodársku silu, ktorá je pripravená vyrovnať sa s naliehavými úlohami globálnej zmeny;

K.

keďže 1. januára 2014 boli zrušené prechodné opatrenia vzťahujúce sa na voľný pohyb pracovníkov z Bulharska a Rumunska;

L.

keďže Rada zopakovala svoju podporu voľného pohybu a uznala vzájomné výhody, ktoré prináša, napríklad v rámci nedávnej diskusie počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a domáce veci (8. októbra 2013, 5. – 6. decembra 2013);

M.

keďže s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa voľný pohyb občanov EÚ stal pre niektoré politické strany témou kampane; keďže existuje nebezpečenstvo, že by táto diskusia, ak nebude vedená rozumne, mohla vyústiť do toho, že sa z občanov EÚ z niektorých členských štátov alebo z mobilných pracovníkov EÚ stanú obetné baránky, a mohla by viesť k nárastu rasizmu a xenofóbie; keďže vysokopostavení európski politici urobili nedávno viacero vyhlásení, ktoré spochybňujú právo na voľný pohyb;

N.

keďže najnovšie štúdie Komisie ukázali, že mobilní pracovníci sú čistými prispievateľmi do hospodárstiev a rozpočtov hostiteľských krajín; keďže mobilní pracovníci ako skupina platia do rozpočtu hostiteľskej krajiny vo forme daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie viac, ako dostávajú v podobe príspevkov, zatiaľ čo výdavky na zdravotnú starostlivosť v prípade neaktívnych mobilných pracovníkov EÚ sú veľmi nízke v pomere k celkovým výdavkom na zdravotnú starostlivosť (0,2 %) alebo k ekonomikám hostiteľských krajín (0,01 HDP), a občania EÚ tvoria veľmi malý podiel prijímateľov osobitných nepríspevkových dávok;

1.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia zmluvy týkajúce sa pravidiel EÚ upravujúcich voľný pohyb, a zabezpečili, že sa zásady rovnosti a základné právo na voľný pohyb budú dodržiavať v prípade všetkých členských štátov;

2.

dôrazne spochybňuje pozíciu, ktorú zaujali niektorí európski lídri požadujúci zmeny a obmedzenie voľného pohybu občanov; vyzýva členské štáty, aby upustili od akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť právo na voľný pohyb, ktoré je stanovené v základných právnych predpisoch EÚ;

3.

úplne odmieta akýkoľvek návrh na obmedzenie počtu migrantov EÚ, pretože je v rozpore so zásadou voľného pohybu osôb zakotvenou v Zmluve o EÚ; pripomína, že mobilita pracovníkov prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prísne presadzovanie právnych predpisov EÚ s cieľom zaručiť tak, aby sa so všetkými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako a títo neboli diskriminovaní, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, zamestnanie a pracovné podmienky, odmeňovanie, prepustenie, ako aj sociálne a daňové výhody, čím zaistia spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi; nalieha na vnútroštátne orgány, aby zakročili proti neoprávneným obmedzeniam alebo prekážkam týkajúcim sa práva pracovníkov na voľný pohyb vrátane akéhokoľvek vykorisťovania pracovníkov;

5.

pripomína, že voľný pohyb pracovníkov poskytuje každému občanovi Únie, bez ohľadu na jeho miesto pobytu, právo voľne sa pohybovať v inom členskom štáte s cieľom hľadať si prácu a/alebo zdržiavať sa v ňom na pracovné účely;

6.

víta oznámenie Komisie COM(2013)0837, v ktorom je stanovených päť opatrení, ktoré majú pomôcť členským štátom a ich miestnym orgánom plne využívať možnosti, ktoré im ponúkajú právne predpisy a nástroje EÚ, a v tejto súvislosti plne podporuje tieto opatrenia, ktoré sa majú vykonávať spoločne s členskými štátmi: pomáhať členským štátom pri boji proti účelovým manželstvám (príručka); pomáhať orgánom uplatňovať pravidlá EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia (praktická príručka); pomáhať orgánom plniť si úlohy v oblasti sociálneho začlenenia (financovanie); výmena najlepších postupov medzi miestnymi orgánmi a odborná príprava a podpora miestnych orgánov na účely uplatňovania právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe;

7.

vyzýva členské štáty, aby nediskriminovali mobilných pracovníkov EÚ tým, si budú mylne spájať právo na voľný pohyb na účely práce s údajným zneužívaním systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že žiaden z členských štátov, ktoré vyhlasujú, že ide o záťaž, nepredložil Komisii požadovaný dôkaz;

8.

vyzýva Komisiu, aby vykonala systematické a dôkladné sledovanie dodržiavania základného práva pracovníkov EÚ na voľný pohyb; nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom súčasnom úsilí o zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali a vykonávali smernicu 2004/38/ES v plnom rozsahu a správne, pričom by plne využívala svoju právomoc začať konanie o porušení povinnosti;

9.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a transparentným spôsobom využívali zdroje dostupné v rámci európskych fondov (ako je Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja) na presadzovanie integrácie, sociálneho začleňovania a boja proti chudobe a na podporu úsilia miestnych spoločenstiev riešiť akýkoľvek nárast počtu občanov na okraji spoločnosti;

10.

pripomína členským štátom ich spoločenskú zodpovednosť bojovať proti zneužívaniu ich systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, či sa toho dopúšťajú ich vlastní občania alebo občania iného členského štátu; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia smernice 2004/38/ES a zaoberali sa prípadmi možného zneužívania;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.