23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/2

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej hlavy XVII, XVIII a XIX,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (7),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Európa 2020, vlajková iniciatíva inovačnej únie (COM(2010)0546),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (COM(2010)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na príručku Komisie z marca 2012 s názvom Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS 3),

—

so zreteľom na správu OECD z decembra 2012 o raste motivovanom inováciou v regiónoch: úloha inteligentnej špecializácie,

—

so zreteľom na svoju štúdiu z decembra 2012 s názvom Podmienky ex ante v politike súdržnosti, ktorú zadalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2013 s názvom Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012 – urýchľujúca zmena (COM(2013)0149),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie (COM(2013)0624),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0462/2013),

A.

keďže práve v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť úsilie o dokončenie Únie inovácií a vytvoriť trvalý hospodársky rast a keďže na tento účel vyhradené prostriedky sú kvôli napätej situácii v rozpočtoch mnohých členských štátov a regiónov aj na úrovni EÚ obmedzené, a preto sa musia využívať obzvlášť efektívne;

B.

keďže „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ znamená vnútroštátne alebo regionálne inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov riešiť nové príležitosti a vývoj na trhu koherentným spôsobom bez toho, aby dochádzalo k duplicite a roztriešteniu úsilia, a ktoré môžu mať formu národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre výskum a inovácie alebo sú jeho súčasťou (8);

C.

keďže podpora výskumu, vývoja a inovácií je jedným z cieľom politiky súdržnosti, ktorý podlieha povinnému tematickému zameraniu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja na roky 2014 – 2020;

D.

keďže členské štáty majú na programové obdobie 2014 – 2020 po prvýkrát povinnosť navrhnúť stratégie v oblasti výskumu a inovácií, pomocou ktorých sa má posilniť regionálna inovačná kapacita a majú sa efektívnejšie koordinovať výdavky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (9);

E.

keďže regióny by sa pritom mali sústrediť len na malý počet priorít, ktoré zodpovedajú ich silným a slabým stránkam, a mali by podnecovať inovácie s cieľom udržateľným spôsobom podporovať a obnovovať regionálne hospodárstva;

F.

keďže regióny by mali vypracovať stratégiu inteligentnej špecializácie na základe kritickej sebaanalýzy a v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a so zainteresovanými stranami, ktoré zahŕňajú výskumné centrá, univerzity a iné vysoké školy, ako aj podniky (10);

G.

keďže cieľom stratégie je dosiahnuť čo najvyššiu súčinnosť všetkých nástrojov a investícií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a najmä posilniť súčinnosť medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi v záujme zníženia rozdielov v inováciách medzi regiónmi;

H.

keďže regióny by mali vypracovať aj investičné plány na využívanie všetkých dostupných regionálnych, celoštátnych a európskych finančných prostriedkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, v ktorých sa tiež uvedie spôsob, ako stimulovať súkromné investície a ako by sa tieto mali využívať pri realizácii priorít Únie v oblasti výskumu, vývoja a investícií v nadchádzajúcich rokoch;

I.

keďže zhrnutie takýchto stratégií alebo aspoň plánov na ich realizáciu by sa malo zahrnúť do dohôd o partnerstve a operačných programov;

J.

keďže Komisia môže v prípade nesplnenia predbežných podmienok pozastaviť predbežné platby z finančných prostriedkov EFRR na tematický cieľ podpora výskumu, vývoja a inovácií;

K.

keďže vzhľadom na viacúrovňový charakter regionálnej politiky by sa regiónom mala ponechať pružnosť pri určovaní spôsobov plnenia podmienok ex ante;

L.

keďže regióny by sa mali nielen viac vnútorne integrovať, ale musia tiež navzájom užšie spolupracovať, aby sa stali vo svetovom meradle konkurencieschopnejšími;

1.

uznáva, že stratégia inteligentnej špecializácie predstavuje dynamický a dlhodobý proces, ktorého účastníci sa neustále vzdelávajú, a že tento proces by mal pokračovať aj počas nasledujúceho programového obdobia a mimo jeho rámca;

2.

domnieva sa, že okrem potreby splnenia podmienky ex ante môže vypracovanie takejto stratégie poskytnúť regiónom značné strednodobé a dlhodobé výhody z hľadiska účinnosti ich výskumu, vývoja a inovácií, pretože to prináša koordinovaný prístup a dôsledné preskúmanie ich potenciálu v prospech inovácií;

3.

vyzýva každý región, aby vnímal takúto stratégiu nielen ako zákonnú povinnosť, ale aj ako zdroj príležitostí; vyzýva preto všetky regióny a členské štáty, aby výrazne urýchlili vypracovanie svojich stratégií inteligentnej špecializácie, pokiaľ to ešte neurobili, a neriskovali omeškania pri získavaní finančných prostriedkov EÚ pre príslušné operačné programy kvôli neexistencii takejto stratégie;

4.

uznáva, že regióny potrebujú informácie, a preto zdôrazňuje význam toho, aby GR REGIO, GR RTD a iné príslušné generálne riaditeľstvá poskytovali poradenstvo a podporu, ako aj dôležitosť platformy v Seville (11), a vyzýva ich, aby ďalej zintenzívnili svoje úsilie; vyzýva všetky regióny, aby viac využívali túto platformu; zasadzuje sa za rozvoj rozsiahlych miestnych kampaní na šírenie informácií o stratégii inteligentnej špecializácie s cieľom umožniť zapojenie zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby podporila regióny pri účinnom zavádzaní plánovaného systému monitorovania s využitím zmysluplných ukazovateľov, a tým najmä pri poskytovaní údajov, z ktorých môže vychádzať celoeurópske a medzinárodné porovnávanie;

6.

zdôrazňuje, že regióny sa výrazne líšia, pokiaľ ide o úroveň ich rozvoja, a majú veľmi rozdielne silné a slabé stránky; vyzýva preto regióny, aby si zvolili zodpovedajúce opatrenia zameraním sa na posilnenie svojich regionálnych charakteristík, možností a komparatívnych výhod namiesto toho, aby iba skopírovali úspešné stratégie od iných regiónov;

7.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa regióny môžu usilovať o priekopnícku úlohu v spojitosti s novými technológiami s cieľom otvárať nové trhy, môžu alternatívne stavať na už existujúcich vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach v príbuzných činnostiach – a teda ich diverzifikovať – ak ide o oblasť s čo najväčším prenosom vedomostí („vzájomne prínosná rozmanitosť“);

8.

zdôrazňuje to, aké je z hľadiska posilnenia regionálnych hospodárstiev dôležité nezamerať sa výlučne na jednotlivé oblasti konkurenčných výhod, ale tiež vytvoriť hodnotový reťazec spájajúci všetky fázy vývoja a výroby, a to od základného výskumu cez aplikovaný výskum a prenos technológií až po konkrétne použiteľné výrobky a začínajúce podniky;

9.

nabáda regióny, aby investovali do aktivít presahujúcich jednotlivé odvetvia a technológie, ktoré môžu rozvíjať prierezové účinky v rámci celého regionálneho hospodárstva, aby čo najširšia škála podnikov mohla prispievať k väčšiemu rastu a väčšej zamestnanosti, ako aj z toho profitovať; v tejto súvislosti p podnecuje regióny, aby predovšetkým čerpali z potenciálu všetkých druhov MSP a posilňovali ho – v podstate ide o mikropodniky, malé a stredné podniky (12) –, pretože tieto pôsobia ako regionálne stimuly inovácie, a teda majú zásadný význam pre hospodárstvo každého regiónu;

10.

domnieva sa, že regióny by pri výbere svojich priorít – okrem posilnenia svojich systémov inovácie so zreteľom na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti a pridanej hodnoty – mali prijímať opatrenia zamerané na riešenie štrukturálnych a sociálnych problémov v spoločnosti, ako je nezamestnanosť, chudoba, energetická bezpečnosť a demokratické zmeny;

11.

vyzýva regióny, aby sa nezameriavali iba na technologicky orientovanú inováciu, ale pri vytváraní svojich stratégií vychádzali z čo najširšieho chápania pojmu inovácie; dúfa, že sa budú zohľadňovať nielen vyspelé technológie, ale aj inovácie v technologicky nenáročnej oblasti a dokonca netechnologické inovácie, ako je optimalizácia procesov a organizačná transformácia; v tejto súvislosti poukazuje najmä na sociálnu a environmentálnu inováciu; zdôrazňuje, že cieľom inovačných stratégií by mala byť stimulácia inovatívnych postupov;

12.

je si vedomý toho, že stanovenie priorít realizované regiónmi predstavuje citlivý proces; domnieva sa preto, že zavedenie kontrolného systému by ponúklo regiónom možnosť opätovne si premyslieť svoje stratégie; zastáva názor, že počiatočný výber zmysluplných ukazovateľov zameraných na výsledky a kvalita príspevkov zapojených subjektov sú hlavnými faktormi pre úspech stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré znižujú riziko chýb pri stanovovaní priorít;

13.

zastáva názor, že kvalita spolupráce správnych orgánov a príslušných subjektov v regióne bude mať rozhodujúci vplyv na úspech stratégie RIS 3 a zreteľne zníži riziko nesprávneho výberu priorít;

14.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam poradenstva pre podniky, najmä malé a stredné podniky, pretože „vízia inovácie“ bude úspešná len vtedy, ak podniky majú zodpovedajúci potenciál na jej zavedenie do praxe;

15.

zdôrazňuje, že treba prehodnotiť a v prípade potreby rozšíriť všetky konzultačné procesy a cieľové skupiny, aby sa do budúcnosti predišlo chýbajúcim stimulom v oblasti inovácií; považuje za osobitne dôležité zapojiť budúcich podnikateľov;

16.

objasňuje, že z hľadiska vytvárania spoločnej vízie má z dôvodu zodpovednosti a zvyšovania informovanosti zásadný význam čo najužšie zapojenie miestnych a regionálnych tvorcov politiky, univerzít, centier výskumu a inovácií a podnikov, ako aj občianskej spoločnosti a sociálnych činiteľov;

17.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva úzka spolupráce v rámci znalostného trojuholníka pri prenose poznatkov, napríklad v rámci Európskeho inovačného a výskumného inštitútu alebo regionálnych inovačných klastrov a centier; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam investovania do ľudí;

18.

vyzýva zainteresované strany z verejného a zo súkromného sektora, aby využívali mnohé príležitosti na financovanie týchto činností v rámci EFRR na roky 2014 – 2020, a to aj prostredníctvom podpory zavedenia regionálnych inovačných inkubátorov a vytvárania spojení a súčinnosti medzi univerzitami, výskumnými inštitútmi a vysokoškolskými inštitúciami, inovatívnymi a kreatívnymi podnikateľmi a podnikmi, ako aj poskytovateľmi podpory podnikom a investormi, napr. v prípade kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

19.

zastáva názor, že v súvislosti s týmto procesom treba zaviesť primerané štruktúry a efektívnu správu a správne orgány a ministerstvá musia nastoliť kultúru vzájomnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o styk s podnikmi a inými subjektmi; vyzýva aktérov prijímajúcich rozhodnutia a orgány na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, aby modernizovali svoje postupy v súlade s potrebami nového procesu podnikateľského objavovania a najmä nadviazali s príslušnými subjektmi intenzívnejší dlhodobý dialóg; nabáda MSP, najmä v regiónoch s vysokým podielom takýchto podnikov, aby spolupracovali prostredníctvom vhodných platforiem s cieľom upevniť svoju úlohu v procese inteligentnej špecializácie; odporúča, aby sa v prípade potreby zdroje dostupné na budovanie kapacít použili na ďalšie posilnenie postavenia správnych orgánov a zainteresovaných strán;

20.

domnieva sa, že všetkým príslušným orgánom a subjektom na regionálnej úrovni by sa mali v prípade potreby poskytovať kvalitné kurzy odbornej prípravy a semináre zamerané na otázky týkajúce sa prípravy a realizácie stratégií inteligentnej špecializácie;

21.

oceňuje úspechy, ktoré dosiahli Komisia a zákonodarcovia EÚ v snahe zlepšiť rámcové podmienky pre súčinnosť medzi Európskym štrukturálnym a investičným fondom (ESIF) a inými programami EÚ, ako je program COSME a najmä program Horizont 2020, napríklad harmonizovanými jednotnými sadzbami či kombinovaným financovaním (13);

22.

naliehavo vyzýva regióny, aby plne využívali všetky možnosti financovania, spolupráce a investícií vrátane predbežných a dodatočných opatrení (14) na presadzovanie súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a programom Horizont 2020, aby sa tým znížili rozdiely v oblasti inovácií medzi regiónmi;

23.

vyzýva v tejto súvislosti tie regióny, ktoré zaostávajú pri budovaní výskumnej infraštruktúry a výskumných kapacít, aby podporovali spoluprácu s excelentnými výskumnými zariadeniami v duchu hesla „tímovej/družobnej spolupráce pre excelentnosť“ s cieľom vybudovať vlastné centrá excelentnosti, ktoré budú v budúcnosti prospešné pre celé regionálne hospodárstvo;

24.

vyzýva regióny, aby v rámci stratégie dôkladne zvážili otázku, ako pritiahnuť investície do súkromného sektora, pretože tam je naďalej značný priestor na podporu potenciálu investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

25.

vyzýva všetkých regionálnych a celoštátnych aktérov zodpovedných za tvorbu koncepcie a vykonávanie stratégie RIS 3, plánu pre Európske strategické fórum pre výskumnú infraštruktúru (ESFRI), európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020, aby užšie spolupracovali v oblasti plánovania a koordinácie a v prípade potreby vytvorili zodpovedajúce štruktúry (15), ktoré prepájajú rôzne úrovne riadenia; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa týchto štruktúr;

26.

vyzýva GR REGIO a GR RTD, aby pretrvali vo svojom úsilí zabezpečiť zlučiteľnosť programov, aby mohla vzniknúť súčinnosť; zdôrazňuje, že spoločná podpora by sa mala poskytovať vnútroštátnym a regionálnym orgánom s cieľom pomôcť im pri navrhovaní a vykonávaní ich príslušných stratégií; očakáva, že GR REGIO a GR RTD zintenzívnia svoju spoluprácu v tomto smere, najmä vypracovaním usmerňujúcich dokumentov pre zapojené subjekty;

27.

víta každé úsilie o rozšírenie poradenských služieb; zastáva názor, že by bolo prospešné, keby sa potenciálni príjemcovia prostriedkov z programu Horizont 2020 a príslušné poradenské služby vhodným spôsobom tiež zapojili do tejto výmeny;

28.

vyzýva regióny, aby zlepšili nielen svoje vnútorné väzby medzi vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, podnikmi a správou, ale tiež aby vytvorili prepojenia s inými regiónmi v záujme doplnenia vlastného hodnotového reťazca;

29.

zdôrazňuje, že príležitosti sa podporia, ak sa nadviaže úzka spolupráca medzi partnermi v rámci znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) v regiónoch, ako aj medzi orgánmi a organizáciami, ktoré sa podieľajú na navrhovaní a vykonávaní stratégií inteligentnej špecializácie opísaných v prílohe IV v dokumente COM(2011)0615, 2011/0276(COD), C7-0335/2011, vrátane partnerstva s regiónmi, v ktorých už sídlia existujúce a potenciálne centrá spoločného umiestnenia, ako sú regionálne realizačné a inovačné spoločenstvá (RIS);

30.

považuje za nevyhnutné, aby stratégie regionálnej špecializácie pomáhali vytvárať nové európske siete excelentnosti v mnohých odvetviach, čím by prispeli k podpore konkurencieschopnosti a medzinárodného profilu Európskej únie;

31.

domnieva sa, že zo spolupráce jednotlivých regiónov môžu mať vďaka prenosu vedomostí a technológií veľký prospech jednak regióny, čo sa týka ich hospodárskej sily na mieste, a jednak celá EÚ; poukazuje v tejto súvislosti na veľmi úspešnú spoluprácu, napríklad v rámci iniciatívy Regióny znalostí;

32.

poznamenáva, že veľa regiónov sa vyhýba komplexnej analýze a potrebnému koordinačnému úsiliu; nabáda regióny, aby využili možnosť ponúkanú zákonodarným orgánom, vďaka ktorej možno až 15 % finančných prostriedkov programu investovať mimo programovej oblasti (16);

33.

poukazuje na to, že v pohraničných oblastiach sú často problémy na oboch stranách hraníc rovnaké vzhľadom na územné charakteristiky, ktoré majú tieto oblasti spoločné; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali cezhraničné stratégie inteligentnej špecializácie a založili cezhraničné klastre a využívali financovanie medziregionálnej spolupráce zo strany EÚ;

34.

víta možnosti, ktoré poskytuje spoločný strategický rámec v oblasti územnej spolupráce (17); víta tiež akékoľvek iné formy internacionalizácie v malom zo strany regiónov a subjektov pôsobiacich v ich mene;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.