52014DC0904

Správa o mechanizme varovania (ďalej len „SMV“) predstavuje východiskový bod každoročného cyklu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (ďalej len „PMN“), ktorého cieľom je identifikovanie a riešenie nerovnováh, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu hospodárstiev členských štátov a hospodárstva EÚ a ktoré môžu ohroziť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

V rámci SMV sa používa hodnotiaca tabuľka, ktorá obsahuje jedenásť základných ukazovateľov a súbor pomocných ukazovateľov, pomocou ktorých sa kontrolujú potenciálne hospodárske nerovnováhy členských štátov, ktoré si vyžadujú politické kroky. Komisia následne členským štátom identifikovaným v rámci SMV poskytne hĺbkové preskúmanie s cieľom posúdiť, ako sa makroekonomické riziká v členských štátoch akumulujú alebo eliminujú a s cieľom rozhodnúť, či existujú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy.

Komisia na jar 2015 hĺbkové preskúmania uverejní a zistenia z nich použije ako vstupy pri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

1.         Zhrnutie

Makroekonomické nerovnováhy stále predstavujú vážny problém a zvýrazňujú potrebu rozhodných, komplexných a koordinovaných politických krokov. Hospodárstva členských štátov EÚ napredujú v opravách svojich vonkajších a vnútorných nerovnováh. Vysoké a neudržateľné deficity bežného účtu sa podarilo značne znížiť, odstrániť alebo zmeniť na prebytky a proces ozdravenia súvahy vo väčšine krajín napreduje vo všetkých sektoroch. Povzbudivé je aj oživenie konkurencieschopnosti, ktoré je výsledkom endogénnych náprav a reforiem trhu, ale kľúčovým problémom stále zostáva ďalšie udržanie konkurencieschopnosti, najmä v členských štátoch s rozsiahlymi vonkajšími nerovnováhami. Vysoké úrovne súkromného a verejného dlhu vo väčšine krajín a vysoké vonkajšie záväzky v mnohých z nich stále predstavujú podstatne slabé miesta v oblastiach rastu, zamestnanosti a finančnej stability. Nezamestnanosť a ostatné sociálne ukazovatele sú naďalej veľmi znepokojujúce vo viacerých krajinách a hospodársky rast bol nedostatočný na to, aby viedol k podstatnému zlepšeniu údajov v oblasti pracovného trhu a sociálnej situácie.

Pomalý rast a nízka inflácia ovplyvňujú znižovanie nerovnováh a makroekonomických rizík. Údaje sprístupnené počas leta a najnovšie ekonomické prognózy[1] ukazujú, že hospodárska činnosť stratila dynamiku a vo väčšine krajín EÚ zosilneli dezinflačné tendencie. Očakáva sa, že v rokoch 2014 a 2015 hospodárska činnosť v EÚ vzrastie o 1,25 a 1,5 percenta po tom, čo v roku 2013 zaznamenala nulový rast. Miery rastu reálneho HDP v eurozóne sú nasledovné: –0,5 v roku 2013, +0,75 v roku 2014 a tesne nad úrovňou 1 percenta v roku 2015. Súhrnné číselné údaje zakrývajú značné rozdiely medzi členskými štátmi. Zatiaľ čo niektoré členské štáty, napr. pobaltské krajiny, Česká republika, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo, v prvých troch štvrťrokoch 2014 vykázali pomerne silný rast produkcie a členské štáty, ako napríklad Španielsko a Slovinsko, ich po rozsiahlej ekonomickej úprave začali úspešne dobiehať, rast ostatných hospodárstiev, či už veľkých alebo malých, naďalej stagnoval. Tieto rozdiely sú prejavom špecifických čŕt, ako sú zreteľné tlaky na znižovanie pákového efektu a rôzne potreby a tempá fiškálnej konsolidácie, ako aj rôzna miera vystavenia globálnemu vývoju, no aj rozdiely, pokiaľ ide o schopnosť prispôsobiť sa a o odhodlanie uskutočňovať reformy[2]. Celkovo slabá hospodárska činnosť v EÚ súvisí aj s doterajšou veľmi asymetrickou obnovou rovnováhy, keďže vo veriteľských krajinách vládne slabý domáci dopyt, v dôsledku ktorého si dlhodobo udržiavajú vysoké prebytky bežného účtu. Z veľkých negatívnych produkčných medzier vo viacerých krajinách, slabého rastu, značných nevyužitých kapacít trhov práce a silného dezinflačného vývoja vo svetovom hospodárstve vyplýva, že inflácia bola veľmi nízka a očakáva sa, že dlhšie obdobie zostane pod úrovňou definície cenovej stability ECB. Veľmi nízka inflácia zvyšuje riziká spojené s nadmerným zadlžením a zvyšuje hospodárske náklady na obnovu rovnováhy a znižovania pákového efektu.

Touto správou sa začína štvrté ročné kolo PMN[3]. Postup je zameraný na zistenie nerovnováh, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu hospodárstiev členských štátov, eurozóny alebo EÚ ako celku, a na podporu správnych politických reakcií. Vykonávanie PMN je zakotvené v „Európskom semestri“ koordinácie hospodárskych politík, aby sa zabezpečila konzistentnosť s analýzami a odporúčaniami v rámci iných nástrojov hospodárskeho dohľadu. V ročnom prieskume rastu (RPR), ktorý sa prijíma v rovnakom čase ako táto správa, sa analyzuje hospodárska a sociálna situácia v Európe a stanovujú sa v ňom všeobecné politické priority pre EÚ ako celok na nasledujúce roky.

V tejto správe sa identifikujú členské štáty, ktoré by mohli byť zasiahnuté nerovnováhami, ktoré si vyžadujú politické kroky a v prípade ktorých by sa mali vykonať ďalšie hĺbkové preskúmania. Správa o mechanizme varovania je teda nástrojom kontroly hospodárskych nerovnováh a uverejňuje sa na začiatku každého ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík. Jej základom je hodnotiaca tabuľka ukazovateľov s orientačnými prahovými hodnotami spolu so súborom pomocných ukazovateľov k začiatku ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík. Od minulého roka k pomocným ukazovateľom patrí aj niekoľko príslušných ukazovateľov zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov. Zavedenie týchto ukazovateľov v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by sa malo v plnej miere využívať na lepšie pochopenie trhu práce, sociálneho vývoja a rizík. Podrobnejšia hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v návrhu spoločnej správy o zamestnanosti takisto umožňuje hlbšie pochopenie sociálneho vývoja. Podrobnejšie a obsažnejšie analýzy týkajúce sa členských štátov, na ktoré sa upozornilo v správe o mechanizme varovania, sa vykonajú v rámci hĺbkových preskúmaní. Pri príprave hĺbkových preskúmaní bude Komisia svoju analýzu opierať o omnoho bohatší súbor údajov: zohľadnia sa všetky relevantné štatistiky, všetky relevantné údaje, všetky vecné fakty. Tak, ako sa stanovuje v právnych predpisoch[4], Komisia práve na základe hĺbkového preskúmania rozhodne, či existujú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy, a následne vypracuje vhodné odporúčania politiky pre každý členský štát.

Na základe ekonomického výkladu hodnotiacej tabuľky PMN Komisia konštatuje, že hĺbkové preskúmania sú oprávnené na účely podrobnejšieho preskúmania akumulácie a odstraňovania nerovnováh a súvisiacich rizík v 16 členských štátoch. Vo viacerých krajinách sa pri hĺbkových preskúmaniach rozvinú zistenia z predchádzajúceho cyklu dohľadu[5], zatiaľ čo v iných Komisia vypracuje hĺbkové preskúmanie prvýkrát. Týka sa to najmä členských štátov, ktoré nedávno ukončili, alebo práve ukončujú svoje programy makroekonomických úprav podporované prostredníctvom finančnej pomoci.

· V prípade Chorvátska, Talianska a Slovinska sa v rámci hĺbkových preskúmaní posúdi, či sa skôr zistené nadmerné nerovnováhy odstraňujú, či pretrvávajú alebo sa zhoršujú, pričom sa bude náležitá pozornosť venovať prínosu opatrení, ktoré tieto členské štáty vykonali s cieľom odstrániť dané nerovnováhy;

· V prípade Írska, Španielska, Francúzska a Maďarska, čo sú členské štáty s nerovnováhami, ktoré si vyžadujú rozhodné politické kroky, sa v rámci hĺbkových preskúmaní posúdia riziká súvisiace s pretrvávaním nerovnováh.

· V prípade členských štátov, v ktorých sa skôr zistili nerovnováhy (Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Holandsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo), sa v rámci hĺbkových preskúmaní posúdi, v ktorých členských štátoch nerovnováhy pretrvávajú a v ktorých sa podarilo nerovnováhy prekonať[6];

· Prvýkrát sa vypracujú hĺbkové preskúmania aj pre Portugalsko a Rumunsko. Po dokončení svojho programu makroekonomických úprav v polovici roku 2014 sa Portugalsko zapojí do štandardných postupov dohľadu. V prípade Rumunska sa dohľad nad nerovnováhami a monitorovanie opatrení uskutočňovalo v rámci programu úprav, ktorý je podporený preventívnou finančnou pomocou. Aj keď toto opatrenie stále prebieha, z omeškania polročných preskúmaní vyplýva, že Rumunsko by sa malo znova zapojiť do dohľadu v rámci PMN.

V prípade členských štátov, ktoré využívajú finančnú pomoc, sa dohľad nad ich nerovnováhami a monitorovanie nápravných opatrení uskutočňuje v kontexte ich programov. Týka sa to Grécka a Cypru. Situácia Grécka v rámci postupu pri makroekonomických nerovnováhach sa však posúdi na konci programu prebiehajúcej finančnej pomoci, v závislosti od opatrení, ktoré sa nakoniec dohodnú.

V prípade ostatných členských štátov Komisia v tejto fáze nevykoná ďalšie analýzy v kontexte PMN. Na základe ekonomického výkladu hodnotiacej tabuľky Komisia zastáva názor, že makroekonomické výzvy Českej republiky, Dánska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Malty, Rakúska, Poľska a Slovenska nepredstavujú nerovnováhy v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Všetky členské štáty však potrebujú neustály dôsledný dohľad a koordináciu politík, aby mohli identifikovať vznikajúce riziká a presadzovať opatrenia prispievajúce k rastu a zamestnanosti.

V súvislosti s mnohostranným dohľadom a v súlade s článok 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 Komisia vyzýva Radu a Euroskupinu, aby túto správu prerokovali. Komisia uvíta aj spätnú väzbu Európskeho parlamentu.

Vzhľadom na tieto diskusie s Parlamentom a v rámci Rady a Euroskupiny Komisia vypracuje hĺbkové preskúmania pre príslušné členské štáty. Ich zverejnenie sa očakáva na jar 2015 pred balíkom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci „európskeho semestra“.

2.         Nerovnováhy a riziká: problémy cezhraničnej povahy

Členské štáty dosiahli pokrok v rámci nápravy svojich nerovnováh, ale pomalé oživenie bolo prekážkou pre zníženie nerovnováh a súvisiacich makroekonomických rizík. V posledných mesiacoch sa začali objavovať čoraz horšie správy o hospodárstve. Vývoj rastu nesplnil očakávania a v Nemecku, Taliansku a Francúzsku sa buď spomalil alebo stagnoval. Úverový rast zostáva v EÚ nízky, a to aj napriek pružným menovým politikám, keďže stále prevláda útlm dopytu a znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore. Dlhodobé obdobie veľmi nízkej inflácie, v ktorom sa odzrkadľuje veľká negatívna produkčná medzera vo viacerých krajinách a ceny reagujúce na nevyužité hospodárske kapacity citlivejšie ako predtým[7], je tiež prekážkou plynulého znižovania pákového efektu. Geopolitické napätie by mohlo tiež zaťažiť hospodársku činnosť a vytvárať makroekonomické riziká, najmä v krajinách s hlbšími obchodnými vzťahmi a finančnými expozíciami voči východnému susedstvu. Okrem toho v dôsledku nízkej úrovne hospodárskej činnosti sa nezamestnanosť, ako aj ďalšie sociálne ukazovatele, udržiavajú na neprijateľných úrovniach; samotný tento jav môže poškodiť strednodobé vyhliadky rastu.

Politické reakcie v každom členskom štáte by sa mali prispôsobiť jeho individuálnej situácii, ale zároveň je potrebné zohľadniť aj širší rozmer (v rámci EÚ a eurozóny) a potenciál účinkov presahovania. Makroekonomické nerovnováhy vo svojich rôznych podobách zvyšujú makroekonomické riziká a výzvy; majú v prvom rade vnútroštátny charakter. Nerovnováhy týkajúce sa vonkajšej udržateľnosti, konkurencieschopnosti, nadmernej zadlženosti súkromného sektora a tlakov na znižovanie pákového efektu, fiškálnej udržateľnosti, cien aktív a finančnej stability sa vzťahovali najmä na schopnosť každého hospodárstva vytvárať silný a udržateľný rast a nové pracovné miesta. Vzhľadom na prepojenie medzi hospodárstvami EÚ existuje viacero kanálov vrátane obchodných, finančných a peňažných väzieb, štrukturálnych reforiem, dôvery a neistoty, cez ktoré sa nerovnováhy môžu preniesť z jednej krajiny do druhej a straty efektivity v jednom členskom štáte môžu spôsobiť stratu prosperity v druhom. Slabý domáci dopyt, najmä v súvislosti s investíciami, a dezinflačné tlaky sa zdajú byť hlavnými príkladmi toho, ako makroekonomické výzvy v členských štátoch môžu ovplyvniť celú Úniu[8].

Podpora efektívnosti investícií na obnovu potenciálneho rastu je kľúčovou prioritou. Počas uplynulých siedmich až ôsmich rokov od začiatku krízy došlo k výraznému zníženiu rastového potenciálu EÚ[9]. Podľa najnovších odhadov ročný rast potenciálneho produktu EÚ klesol z úrovne mierne nad 2 percentami spred 10 rokov na súčasnú hodnotu pod úrovňou 1 percenta[10]. Okrem dlhodobého demografického vývoja[11] možno strednodobé spomalenie hospodárskej činnosti pripísať aj slabému rastu produktivity a pomalej akumulácii kapitálu[12]. Úloha tvorby kapitálu (vrátane výskumu a vývoja) ako hnacej sily rastu sa v posledných rokoch obmedzila, keďže podiel investícií takmer vo všetkých krajinách EÚ zostáva na podstatne nižšej úrovni ako pred niekoľkými rokmi[13].

Obnova rovnováhy bežného účtu je naďalej asymetrická a odzrkadľuje slabý dopyt v dlžníckych aj veriteľských krajinách. (Graf 1) Potrebné opravy bežných účtov pokračovali v niekoľkých krajinách, najmä v Írsku, na Cypre, v Grécku, Španielsku, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku. Ich veľké deficity spred niekoľkých rokov sa zmenili na malé deficity až veľké prebytky a prispievajú k znižovaniu rizík súvisiacich s vonkajšími záväzkami. Taliansko tiež vykazuje mierny prebytok, kým Francúzsko naďalej eviduje mierne negatívne saldo bežného účtu. V mnohých prípadoch však väčšinu úprav spôsobil pokles dopytu, obzvlášť investícií (graf 2), čo by mohlo mať v prípade nevykonania opráv negatívne dôsledky pre strednodobý potenciál. Dôležitá bola aj úloha vyššieho vývozu v roku 2013, najmä v Bulharsku, Grécku, Slovinsku, Litve, Rumunsku a Portugalsku a v menšom rozsahu i v Španielsku a Írsku. Pokiaľ ide o sektorové úpravy, zraniteľné krajiny sa naďalej prispôsobujú rôznym tempom. Španielsko a Portugalsko začalo upravovať od neobchodovateľných sektorov po obchodovateľné sektory na začiatku krízy a podiel obchodovateľných sektorov na zamestnanosti a hrubej pridanej hodnote sa od roku 2010 zvyšuje[14]. Tento proces úpravy v Taliansku ešte nezačal. Veľká časť obnovenia rovnováhy v týchto krajinách nemá cyklický charakter, t. j. bola väčšia ako produkčné medzery príslušných členských štátov a ako navrhovali ich partneri[15].

Graf 1: Deficity (−) a prebytky (+) bežných účtov 2008, 2013 a 2015 (prognóza)  (% HDP)

Poznámka: Prerušenie série v roku 2013 (CY, EL, ES, NL, SI, SK, BG, PL). Údaje SK podľa noriem BPM-5/ESA-95. Pokiaľ ide o podrobnejšie údaje, pozri štatistickú prílohu.

Zdroj: Eurostat, útvary Komisie.

V eurozóne ako celku sa očakáva udržanie pomerne veľkých prebytkov bilancie zahraničného obchodu. V zvýšení prebytku eurozóny o tri percentuálne body v rokoch 2008 – 2014 sa odzrkadľuje skutočnosť, že prebytky v niektorých členských štátoch dostatočne neklesli v reakcii na veľké úsilie o obnovenie rovnováhy hospodárstiev, ktoré obvykle zaznamenávali vysoké deficity bežného účtu. Nemecko a Holandsko naďalej zaznamenávali veľmi vysoké prebytky, vyššie, ako naznačovali ekonomické fundamenty, a značne presahujúce orientačnú prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky. Ak sa v prípade Nemecka berie do úvahy pozícia v obchodnom cykle, cyklicky upravený prebytok môže byť dokonca vyšší ako celkový údaj. Vzhľadom na zníženie deficitov bežného účtu sa geografické zloženie prebytkov vo veriteľských hospodárstvach, najmä v Nemecku, zmenilo. Saldo voči zvyšku sveta sa zvýšilo, pričom saldo voči eurozóne kleslo. Tento pokles spôsobilo skôr zníženie vývozu do zvyšku eurozóny ako zvýšenie nemeckého dovozu. Hoci prebytky bežného účtu nepredstavujú rovnaké výzvy ako neudržateľné deficity a sú aj čiastočne odôvodnené, veľké a pretrvávajúce prebytky môžu byť prejavom neefektívnosti hospodárstva s nízkymi domácimi investíciami a dopytom, čo v strednodobom horizonte vedie k nevyužitiu potenciálneho produktu na domácom trhu. Zvýšenie domáceho dopytu prostredníctvom urýchlenia investícií by posilnilo potenciálny rast a mohlo by prispieť k obnove a prebiehajúcej úprave v eurozóne[16].

Graf 2: Podiel investícií na HDP

(tvorba hrubého fixného kapitálu; údaje za rok 2014 a zmena v rokoch 2007 – 2014)

Zdroj: útvary Komisie.

Rozsah vonkajších záväzkov v EÚ je veľmi široký a riziká ohrozujúce trvalú udržateľnosť zostávajú na vysokej úrovni. (Graf 3) Keďže zníženie vysokých deficitov a prechod na vonkajšie prebytky je trend, ktorý sa v dlžníckych krajinách začal len nedávno, vonkajšie záväzky v týchto krajinách sa ešte podstatne nezlepšili, a v niektorých prípadoch sa dokonca možno zhoršili. V prípade hospodárstiev s najväčšími zápornými čistými medzinárodnými investičnými pozíciami (NIIP) sú saldá bežného účtu už teraz dostatočné na stabilizáciu a pomalé znižovanie ich čistej zahraničnej zadlženosti v strednodobom horizonte (graf 4). Platí to najmä v prípade Írska, Španielska, Lotyšska, Rumunska a Portugalska; ale zatiaľ to ešte neplatí pre Grécko alebo Cyprus. Stabilizovanie zahraničnej zadlženosti by však nebolo prezieravým cieľom, najmä v krajinách, v ktorých vysoké čisté medzinárodné investičné pozície v podstate odzrkadľujú dlh. Na zníženie čistej medzinárodnej investičnej pozície na bezpečnejšiu úroveň v nasledujúcom desaťročí vo všetkých týchto krajinách sú potrebné mierne až pomerne veľké prebytky. Navyše existujú významné riziká vznikajúce v dôsledku toho, čo môže prostredie nízkej inflácie znamenať pre konkurencieschopnosť a zadlženosť. Nízka inflácia cien a miezd pomáha krajinám opäť získať konkurencieschopnosť. Úprava konkurencieschopnosti je však sťažená, ak sa nízka inflácia týka aj hlavných obchodných partnerov každého hospodárstva. Spolu s nepriaznivými účinkami vyplývajúcimi z menej pozitívnych vyhliadok rastu predstavuje vonkajšia udržateľnosť naďalej problém pre tieto krajiny. Údaje týkajúce sa Francúzska a Spojeného kráľovstva naznačujú neustály rast ich čistých vonkajších záväzkov, aj keď zahraničná zadlženosť zostáva na pomerne nízkej úrovni.

Graf 3: Čisté medzinárodné investičné pozície 2008, 2013 a 2015 (prognóza) (% HDP)

Poznámka: Prognóza na rok 2015 nepredpokladá zisky/straty z ocenenia. BE, IE, SK, DK, BG, HR, EZ-18 a EÚ-28, údaje podľa noriem BPM-5/ESA-95. CY, DE, ES, NL a PL: prerušenie série v roku 2013. Pokiaľ ide o podrobnejšie údaje, pozri štatistickú prílohu.

Zdroj: Eurostat, útvary Komisie.

Graf 4: Saldá bežného účtu potrebné na stabilizáciu alebo zníženie vonkajších záväzkov (NIIP) 2014 (prognóza), vybrané členské štáty (% HDP)

 .

Poznámka: Tento graf neobsahuje údaje týkajúce sa nasledovných krajín: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko, ktoré majú v roku 2013 pozitívnu čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, alebo ju budú mať podľa prognózy pozitívnu v roku 2015. Graf nezahŕňa ani Cyprus z dôvodu obmedzených údajov. Saldo bežného účtu potrebné na stabilizáciu alebo zníženie čistých vonkajších záväzkov vychádza z týchto predpokladov: prognózy HDP pochádzajú z najnovších prognóz Komisie (do dvoch rokov); z rámca strednodobých prognóz (do dvoch až piatich rokov) a z najnovších dlhodobých prognóz fiškálnej udržateľnosti (na viac ako päť rokov); na základe konvencie sa účinky oceňovania v prognózovanom období považujú za nulové, čo zodpovedá nezaujatému odhadu cien aktív; a na základe konvencie sa predpokladajú nulové čisté kapitálové transfery.

Zdroj: útvary Komisie.

Konkurencieschopnosť sa zlepšila v niekoľkých hospodárstvach. Po zohľadnení trojročného priemeru reálny efektívny výmenný kurz (REER) vo väčšine krajín EÚ devalvoval, v každej však zostal v medziach orientačných prahových hodnôt. Platí to pre Írsko a Grécko, ale aj Francúzsko, Českú republiku, Dánsko, Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko a Poľsko. Platí to aj v prípade ďalších členských štátov, ako je Španielsko, Portugalsko, Cyprus a Fínsko, ale v každom z nich bola reálna devalvácia oveľa nižšia ako v Nemecku. V roku 2013 však pohyby výmenného kurzu eura[17] a národných mier inflácie znamenali, že reálny efektívny výmenný kurz na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v niekoľkých krajinách vrátane Nemecka, Holandska a Rakúska rástol. Tento vývoj by mohol prispieť k symetrickejšiemu obnoveniu rovnováhy v eurozóne. Avšak mnohé krajiny, ktoré musia ešte oživiť svoju konkurencieschopnosť vrátane Španielska, Talianska, Cypru, Francúzska a Portugalska, tiež zaznamenali nárast reálnych výmenných kurzov. Jednotkové náklady práce sa v roku 2013 znížili v niektorých okrajových krajinách eurozóny, najmä v Grécku, na Cypre, v Španielsku a Írsku, keďže klesli mzdy. Tieto poklesy boli široko rozptýlené v rôznych odvetviach (napr. v sektoroch priemyselnej výroby, trhových služieb, stavebníctva)[18] v Španielsku a Grécku. Ostatné hospodárstva EÚ zaznamenali malé zvýšenie jednotkových nákladov práce spôsobené rýchlejším rastom miezd, než bol rast produktivity, ktoré však bolo v prípade Francúzska a Talianska zanedbateľné. Tento trend vývoja jednotkových nákladov práce bol zaznamenaný v hlavných priemyselných sektoroch, ako aj v sektore trhových služieb týchto dvoch hospodárstiev[19]. Rast jednotkových nákladov práce spôsobený rýchlejším rastom miezd ako produktivity práce bol zaznamenaný aj v Holandsku a Nemecku. Niekoľko východných hospodárstiev EÚ vykázalo v roku 2013 pomerne veľké zvýšenie jednotkových nákladov práce napriek priaznivému vývoju produktivity. Týka sa to najmä Bulharska, Estónska, Lotyšska, Maďarska a Rumunska. Pokiaľ ide o nenákladovú konkurencieschopnosť, dôkazom nárastu sú údaje o geografickom mieste určenia vývozu; analýzy kvality vývozu boli však menej presvedčivé[20].

Pokles podielov väčšiny európskych krajín na vývoznom trhu sa zmiernil. Zatiaľ sa však nepodarilo tento pokles zvrátiť. Z globálneho hľadiska väčšina členských štátov v priebehu niekoľkých posledných rokov stratila významný podiel na trhu, pričom najvýraznejšie straty vykazuje Grécko, Chorvátsko, Cyprus a Fínsko. Iba niektoré východné hospodárstva EÚ (Bulharsko, tri pobaltské štáty a Rumunsko, ktoré spolu nepredstavujú viac ako 2½ percenta vývozu EÚ) zvýšili svoje podiely na svetovom trhu. V roku 2013 však väčšina členských štátov získala určitý podiel na trhu, najmä v oblasti služieb, čím sa tento trend zmiernil. Časť straty podielu na trhu v strednodobom horizonte možno nebude možné získať späť, pretože je výsledkom rastu rozvíjajúcich sa ekonomík. Za posledných päť rokov však väčšina členských štátov oslabila svoje postavenie voči iným vyspelým hospodárstvam, čo dokazuje pomocný ukazovateľ výkonnosti vývozu vo vzťahu k OECD. Straty podielov na vývoznom trhu, ktoré zahŕňajú obchod v rámci EÚ, je potrebné vnímať v kontexte slabého domáceho dopytu v EÚ. V skutočnosti došlo v pokrízovom období k zníženiu relatívneho významu obchodu v rámci EÚ, zatiaľ čo vývoz mimo EÚ bol vo všeobecnosti dynamickejší.

V súkromnom sektore možno bude potrebné vykonať ešte značné znižovanie pákového efektu (graf 5). Dlh súkromného sektora (domácností aj nefinančných korporácií) vo väčšine členských štátov zostáva vysoký a nad orientačnou prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky. A to napriek pozoruhodnému zníženiu pomeru dlhu k HDP v období rokov 2012 – 2013, najmä v Dánsku, Estónsku a Írsku. Okrem toho celkové zníženie zadlženosti súkromného sektora vo veľkej väčšine členských štátov EÚ zatienil rozsah zvýšenia pred krízou, pre ktorý naďalej zostávajú značné potreby ďalších úprav. Tempo znižovania pákového efektu bolo doteraz navyše oveľa pomalšie ako v Spojených štátoch[21]. Iba v Nemecku, kde pred krízou zadlženosť súkromného sektora nebola hlavným problémom, dlh súkromného sektora klesol pod úrovne spred desaťročia. Členské štáty čelia rôznym výzvam v závislosti od toho, či sa nadmerný dlh týka sektora domácností (ako v Holandsku a Dánsku), sektora podnikov (napr. v Bulharsku a Slovinsku) alebo obidvoch sektorov (v Írsku, Španielsku a na Cypre). Negatívne úverové toky do súkromného sektora signalizujúce aktívne splácanie dlhu boli hlavnou hnacou silou znižovania dlhu domácností v priebehu niekoľkých posledných rokov, so zrýchlením v roku 2013 v Španielsku, Portugalsku a Írsku, a znižovania zadlženosti podnikov na Malte, v Slovinsku, Spojenom kráľovstve a Španielsku. V niektorých iných prípadoch bolo zníženie pomeru súkromného dlhu k HDP pasívnejšie a zlučiteľné s pozitívnymi čistými úverovými tokmi v prípade domácností aj podnikov, a to najmä v Estónsku a v Spojenom kráľovstve. Napriek negatívnym úverovým tokom sa Grécku nepodarilo výrazne znížiť svoje pomery dlhu k HDP (najmä v prípade domácností)[22]. (Grafy 6a a 6b).

Graf 5: Dlh nefinančných spoločností, domácností a celkový verejný dlh v roku 2013 v porovnaní s rokom 2008 (zvýraznené) (% HDP)

Poznámka: MT, EE, PL (verejná správa): prerušenie série v roku 2013. Údaje krajín EZ-18 a EÚ-28 sú stále podľa normy ESA-95. Pokiaľ ide o podrobnejšie údaje, pozri štatistickú prílohu.

Zdroj: Eurostat.

Graf 6a: Príčiny kumulatívnej zmeny dlhu domácností, 1. kvartál 2014

5 rokov || 1 rok

Poznámka: Údaje o IE a NL sa týkajú obdobia do 4. kvartálu 2013.

Zdroj: Eurostat, výpočty útvarov Komisie.

Graf 6b: Príčiny kumulatívnej zmeny dlhu korporácií, 1. kvartál 2014

5 rokov || 1 rok

Poznámka: 1. Nekonsolidované údaje. Kumulatívna zmena pomeru dlhu k HDP rozložená na príspevky i) čistých úverových tokov, ii) iných zmien nevyrovnaného dlhu (napr. účinkov oceňovania alebo odpisov), iii) rastu reálneho HDP a iv) inflácie. 2. Os x v grafe vpravo predstavuje príspevok čistých úverových tokov k zníženiu pomeru za dané obdobie.

Údaje o IE, HU a NL sa týkajú obdobia do 4. kvartálu 2013.

Údaje podľa ESA-95. Pokiaľ ide o podrobnejšie údaje, pozri štatistickú prílohu.

Zdroj: Eurostat, výpočty útvarov Komisie.

Vďaka úsiliu o fiškálnu konsolidáciu v posledných rokoch by sa tempo fiškálnej úpravy malo zmierniť. Členské štáty v eurozóne a v celej EÚ plánujú pokračovať v znižovaní svojho deficitu. Avšak v porovnaní s programami stability a konvergenčnými programami z jari 2014 nastalo spomalenie plánovaného zníženia deficitu. Táto situácia odzrkadľuje úpravu hospodárskej činnosti nadol, ale aj zníženie fiškálnej konsolidácie,[23] ktorá sa v roku 2014 zastavuje a neplánuje sa obnoviť ani v roku 2015. Na úrovni súhrnných údajov sa táto rovnováha medzi požiadavkami na udržateľnosť a cyklickými podmienkami zdá byť prijateľná. Preto by sa prekážky hospodárskej činnosti vo viacerých členských štátoch a z nich vyplývajúce účinky presahovania v eurozóne (a EÚ) mali ďalej znížiť. V mnohých prípadoch však stále existujú významné výzvy pre najviac zadlžené vlády (napr. v Grécku, Portugalsku, Taliansku, Írsku, na Cypre, v Belgicku) alebo tam, kde je zvýšenie pomeru dlhu k HDP najrýchlejšie (napr. v Španielsku, Chorvátsku a Slovinsku). Problémy v týchto krajinách znásobuje vysoká zadlženosť súkromného sektora (graf 5) a hospodárske a demografické vyhliadky[24].

Riziká pre finančnú stabilitu sa v eurozóne zmiernili. Vďaka perspektíve komplexného posúdenia sa pomery vlastného kapitálu bánk v roku 2013 a v prvých troch štvrťrokoch 2014 ďalej zlepšili. Opatrenia centrálnej banky a priaznivé podmienky na trhu prispeli k zmierneniu nedostatkov likvidity a udržaniu nákladov bánk na financovanie v eurozóne a mimo nej na nízkej úrovni. Podobne sa zmiernila aj fragmentácia trhu so štátnymi dlhopismi, keď pokračovali cezhraničné obchody s dlhopismi štátov vo finančnom strese. Konkrétne, vo väčšine krajín na periférii eurozóny znižovanie súvah z dôvodu znižovania pákového efektu súkromného sektora, zvyšovania počtu nesplácaných úverov a návratu k trhovému financovaniu viedli banky k zníženiu ich závislosti od financovania centrálnou bankou. Banky sa zamerali na zlepšenie svojich pomerov vlastného kapitálu; vychádzajúc z výsledkov preskúmania kvality aktív (AQR) a stresových testov oznámených 26. októbra 2014 je ozdravenie súvahy veľkej väčšiny inštitúcií v súčasnosti do veľkej miery dokončené. Úverové toky sú v krajinách v strese naďalej negatívne a pomerne nízke vo väčšine ostatných hospodárstiev eurozóny, aj keď v posledných štvrťrokoch boli zaznamenané prvé náznaky zlepšenia. Celkové záväzky finančného sektora sa v každom členskom štáte celkovo znížili, alebo zvýšili tempom, ktoré bolo pomalšie než prahová hodnota hodnotiacej tabuľky.

Znížená úroveň úverov odzrkadľuje slabú ponuku a dopyt v oblasti úverov. Banky čelia tlaku na znižovanie pákového efektu vzhľadom na aktíva so zníženou hodnotou v ich súvahách. Tvorba rezerv na nedobytné úvery stále prebieha a pokrok pri ich riešení je nerovnomerný, aj keď došlo k značnému zlepšeniu primeraného vykazovania úverových strát a tvorby rezerv na úverové straty po dokončení viacerých vnútroštátnych opatrení v zraniteľných krajinách, dôkladného posúdenia kvality aktív a stresových testov ECB a Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Začal sa prejavovať vplyv znížení hodnoty úverov, predčasných splatení a preddavkov na súkromný dlh vo viacerých krajinách, ako napríklad v Lotyšsku, Spojenom kráľovstve a Španielsku, no vo väčšine hospodárstiev EÚ zatiaľ nedosiahol značný pokrok. V roku 2013 sa zvyšovalo množstvo nesplácaných úverov vo viacerých členských štátoch vrátane Španielska, Talianska, Portugalska, Írska, Grécka, Cypru a Francúzska (aj keď z pomerne nízkych úrovní), alebo sa ustálilo na pomerne vysokej úrovni (napríklad v Maďarsku). Napriek tomu väčšia istota, pokiaľ ide o súvahy bánk v roku 2013, a najmä po nebývalej kontrole, ktorej boli podrobené počas komplexného posúdenia, pomohla znížiť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu vo väčšine hospodárstiev. Nedávne udalosti v Bulharsku a Portugalsku však ukazujú, že finančné riziká konkrétnych bánk môžu pretrvávať. Naďalej pretrváva fragmentácia trhu retailového bankovníctva, pričom banky eurozóny znižujú svoje aktivity v strednej a juhovýchodnej Európe. Zatiaľ čo niektoré reziduálne riziká pre poskytovanie úverov v týchto hospodárstvach zostávajú, v rokoch 2013 a 2014 väčšinou riadne prebiehalo postupné znižovanie aktív[25]. Úverový výhľad je slabší, keďže dopyt po úveroch zostáva nízky, čo zodpovedá úrovniam investícií a spotreby zníženým v dôsledku neistoty, vysokej zadlženosti a slabým vyhliadkam príjmov a rastu.

V roku 2013 sa trhy s nehnuteľnosťami stali heterogénnejšími v celej EÚ. Ročná zmena cien nehnuteľností upravených o infláciu v roku 2013 sa pohybuje od dvojciferných prepadov v Chorvátsku a Španielsku po prudké nárasty nad šesťpercentnú orientačnú prahovú hodnotu v Lotyšsku a Estónsku. Toto rozšírenie distribúcie odzrkadľuje skutočnosť, že trh už vo väčšine členských štátov dosiahol dno, a to isté sa očakáva v nasledujúcich rokoch aj v ostatných členských štátoch. Ceny nehnuteľností sa naďalej upravovali rýchlym tempom v zraniteľných krajinách ako Grécko, Cyprus a Slovinsko, kde už ceny nehnuteľností výrazne klesli zo svojich vrcholných úrovní. Írsko, v ktorom sa ceny nehnuteľností po rozsiahlej korekcii počas krízy začali opäť zvyšovať, je pozoruhodnou výnimkou. Zatiaľ čo približne jedna tretina trhov s nehnuteľnosťami v EÚ dosiahla dno, iné sa zreteľnejšie zlepšili napriek pomerne vysokým cenám (napr. Švédsko a Spojené kráľovstvo). Inde (napr. v Dánsku a Nemecku) zotavenie sa z predošlých prepadov a/alebo nízkych cien vyvolalo rast. Investície do obytných nehnuteľností zostávajú na nízkych úrovniach, najmä v členských štátoch, v ktorých stále prebiehajú korekcie. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch ide o dôsledky nadmerných investícií spred niekoľkých rokov (napr. v Španielsku), v iných prípadoch ide o súvislosť so všeobecnou hospodárskou neistotou, oslabenou ponukou a dopytom v oblasti úverov, a s regulačnými prekážkami. Očakáva sa, že pokračujúce reformy inštitucionálnych opatrení ovplyvňujúcich trhy s nehnuteľnosťami, ako napríklad zmeny daňového systému s cieľom odstrániť stimuly pre vlastníctvo obytných nehnuteľností, prispejú k stabilizácii týchto trhov v strednodobom horizonte[26].

Graf 6: Ceny nehnuteľností (upravené o defláciu) 2008, 2011 a 2013 (index 2000=100, u.o.i.)

Poznámka: Základné roky = 2001 (BG), 2002 (CY), 2002 (SI), 2005 (EE), 2006 (SK, LT), 2007 (HU), 2008 (RO, PL), z dôvodu chýbajúcich údajov.

Zdroj: Eurostat.

Graf 7: Miera nezamestnanosti 2008, 2013 a 2015 (prognóza)

Zdroj: útvary Komisie.

Rámček: Stav trhu práce a sociálna situácia sú naďalej veľmi vážne

Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti.

Od polovice roku 2013 sa nezamestnanosť ustálila na historicky vysokých úrovniach v EÚ-28 (10,7 % v roku 2014) a v EZ-18 (12,0 % v roku 2014), hoci situácia sa výrazne líšila v celej EÚ (graf 7). Vzhľadom na v súčasnosti predpokladaný pomalší a slabší rast sa očakáva, že vysoká nezamestnanosť bude trvať naďalej, s rozsiahlymi rozdielmi medzi členskými štátmi. Dlhodobá nezamestnanosť naďalej rastie z dôvodu dlhodobej povahy krízy.

Za posledný rok sa dlhodobá nezamestnanosť vyjadrená ako percentuálny podiel celkovej nezamestnanosti zvýšila zo 45,3 % na 48,7 % v EÚ-28 (47,5 % a 51,5 % v EZ-18). V niektorých krajinách však zamestnanosť v obchodovateľnom sektore prestala klesať, ale naďalej klesala v neobchodovateľnom sektore (Španielsko, Portugalsko), čo zodpovedá prebiehajúcim štrukturálnym zmenám. Zníženie nezamestnanosti súvisí najmä so spomalením úbytku pracovných miest, zatiaľ čo miery získavania pracovných miest zostávajú na nízkej úrovni, aj keď sa mierne zlepšili. Zamestnanosť zároveň začala veľmi mierne rásť vzhľadom na neistý výhľad a dlhotrvajúcu odolnosť mier ekonomickej aktivity, ako aj nízku dynamiku odpracovaných hodín.

Miera ohrozenia osôb chudobou a sociálneho vylúčenia sa zvýšila o 8,7 milióna od začiatku krízy, s neustálym rastov rozdielov medzi členskými štátmi. Od roku 2011 disponibilné príjmy domácností v reálnom vyjadrení v priemere klesajú v EÚ-28 i v EZ-18. Stabilizačný účinok sociálnych výdavkov na príjmy domácností po roku 2010 oslabol, pričom distribučné vplyvy fiškálnej konsolidácie sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia.

Nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla vrchol na úrovni 23,6 % v prvom štvrťroku 2013 a neskôr koncom roka poklesla na 23,1 %, pričom v roku 2013 postihovala 5,6 milióna mladých ľudí. Takmer v dvoch tretinách členských štátov boli miery nezamestnanosti mladých ľudí v júli 2014 stále blízko historického maxima, pričom miery nezamestnanosti mladých ľudí sa nachádzali stále blízko úrovne 40 % alebo nad ňou v krajinách najviac postihnutých krízou (Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus a Portugalsko). Existujú však určité opatrne pozitívne trendy, keď zaznamenávame znižovanie priemerov v EÚ-28 (pokles o 1,2 percentuálneho bodu) a v EZ-18 (o 0,5 percentuálneho bodu). Priemerné miery NEETS v EÚ-28 a EZ-18 (mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) sa len nepatrne znížili, pričom medzi členskými štátmi zostávajú veľké rozdiely. To znamená, že podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, sa počas roka 2013 podstatne zvýšil takmer v polovici členských štátov. Súčasný stav teda podporuje naliehavú potrebu všetkých členských štátov plniť záruku pre mladých ľudí.

Príjmy domácností v reálnom vyjadrení naďalej stagnujú, alebo výrazne klesajú po roku 2011 v krajinách najviac ovplyvnených ďalším zhoršovaním hospodárskej situácie. Na príjmy domácností vplýva predovšetkým znižovanie trhových príjmov a postupné oslabovanie vplyvu sociálnych transferov. Nerovnosť príjmov (S80/S20) rastie naprieč aj v rámci členských štátov, a to najmä v tých členských štátoch, ktoré postihol najväčší nárast nezamestnanosti. V mnohých členských štátoch stúpa riziko chudoby obyvateľov v produktívnom veku (18 – 64 rokov). Vo väčšine postihnutých krajín je dlhé obdobie negatívneho alebo takmer nulového rastu, nárast dlhodobej nezamestnanosti a postupné oslabovanie vplyvu sociálnych transferov príčinou vzniku rizík chudoby.

Dlhý a pretrvávajúci negatívny vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie môže mať negatívny vplyv na potenciálny rast HDP rôznymi spôsobmi a na riziko zhoršenia makroekonomických nerovnováh.

Mobilita pracovnej sily.

Mobilita pracovnej sily v rámci EÚ sa v roku 2013 zvýšila, aj keď zostala pod úrovňou tokov zaznamenaných pred rokom 2008. Toky z východu na západ, z nových členských štátov s nižším HDP na obyvateľa do starých členských štátov s vyšším HDP na obyvateľa, naďalej predstavujú prevažnú časť pohybov, hoci toky z iných periférnych krajín vážne postihnutých krízou sa ďalej rýchlo zvyšovali. Odzrkadľujúc zlepšenú hospodársku situáciu čistý odlev pracovných síl klesol v Estónsku, Lotyšsku a Írsku, zatiaľ čo v Grécku, Španielsku a vo veľkej časti Cypru, kde bol vplyv najvýraznejší, sa zvýšil. Vplyv týchto pohybov na potenciálny rast si bude vyžadovať dôkladné monitorovanie. Krajiny so stabilnejším hospodárstvom, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, zaznamenali určité ďalšie zvýšenie čistej imigrácie z iných členských štátov EÚ. Mobilní občania EÚ aj naďalej dosahujú v priemere vyššie miery zamestnanosti ako obyvateľstvo hostiteľskej krajiny[27] a v priemere nevyužívajú výhody sociálneho zabezpečenia intenzívnejšie ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny[28]. Miera nadmernej kvalifikácie medzi mobilnými pracovníkmi je stále vysoká, pričom mnoho vysokokvalifikovaných pracovníkov prijíma pracovné pozície, ktoré si vyžadujú nízku alebo strednú kvalifikáciu[29].

Pokiaľ ide o podrobnejšie informácie o trhu práce, sociálnych trendoch a súvisiacej problematike, pozri návrh Spoločnej správy o zamestnanosti (SSZ) a jej podrobnejšiu hodnotiacu tabuľku kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie. Výklad hodnotiacej tabuľky spoločnej správy o zamestnanosti je doplnený dodatočnými informáciami z monitora výsledkov v oblasti zamestnanosti (EPM), monitora výsledkov v oblasti sociálnej ochrany (SPPM) a hodnotenia politických opatrení prijatých členskými štátmi. Hodnotiaca tabuľka spoločnej správy o zamestnanosti úspešne zdôraznila hlavné výzvy v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v kontexte „európskeho semestra“ koordinácie hospodárskych politík a príspevkov do diskusie na inštitucionálnej úrovni.

3.         Nerovnováhy a riziká: pripomienky pre jednotlivé krajiny

Tento oddiel poskytuje stručný prehľad ekonomickej časti hodnotiacej tabuľky a pomocných premenných v každom členskom štáte. Spolu s diskusiou o cezhraničných otázkach pomáha identifikovať členské štáty, v prípade ktorých by sa malo pripraviť hĺbkové preskúmanie. Ako už bolo vysvetlené, na základe hĺbkového preskúmania Komisia dospeje k záveru, či existujú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy.

PMN sa nevzťahuje na členské štáty, ktoré na podporu svojich programov makroekonomických úprav využívajú finančnú pomoc[30]; v súčasnosti ide o Grécko, Cyprus a Rumunsko. Ďalej uvedené poznámky sa však týkajú aj Grécka a Rumunska. Situácia Grécka v rámci postupu pri makroekonomických nerovnováhach, vrátane vypracovania hĺbkového preskúmania, sa posúdi na konci programu prebiehajúcej finančnej pomoci. Situácia v Rumunsku v rámci PMN si vyžaduje prehodnotenie, keďže preskúmanie jeho preventívnych opatrení sa oneskorilo o niekoľko mesiacov.

Pozri štatistickú prílohu s celým štatistickým súborom, na základe ktorého bola pripravená táto ekonomická časť a celá správa.[31]

Belgicko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Belgicku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia, najmä v oblasti vonkajšej konkurencieschopnosti tovarov. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o podiely na vývoznom trhu (napriek zlepšeniu v porovnaní s minuloročnými údajmi), ako aj o dlh súkromného a verejného sektora.

Trojročný ukazovateľ bežného účtu zaznamenal v roku 2013 relatívne nízky deficit a očakáva sa, že tento deficit sa mierne zníži. Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva výrazne pozitívna. V roku 2013, po prvýkrát od roku 2009, vzrástol podiel belgického vývozu na trhu, čo viedlo k podstatnému zlepšeniu ukazovateľa podielu na vývoznom trhu, (päťročný priemer), aj keď tento ukazovateľ stále zaznamenáva stratu a je nad prahovou hodnotou. Čo sa týka konkurencieschopnosti v oblasti nákladov, ukazovateľ trojročného priemeru jednotkových nákladov práce sa zvýšil, ale zostal pod prahovou hodnotou súvisiacou s rastom jednotkových nákladov práce v období 2011 – 2012. Od roku 2013 však došlo k spomaleniu, ktoré bude podľa predpokladov v strednodobom horizonte pokračovať. Dlh súkromného sektora sa v porovnaní s rokom 2012 mierne zvýšil a zostáva nad prahovou hodnotou, a to najmä vzhľadom na vysokú úroveň dlhu podnikov. Verejný dlh, nad hranicou 100 percent HDP, zostáva vo všeobecnosti stabilný. Záväzky finančného sektora sa v roku 2013 znížili a pákový efekt finančného sektora klesol na najnižšiu úroveň za posledných päť rokov. Po relatívne stagnujúcom trende v posledných rokoch boli v roku 2013 ceny nehnuteľností upravené o infláciu stabilné. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Bulharsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Bulharsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia týkajúce sa najmä zdĺhavej úpravy trhu práce, zatiaľ čo korekcia vonkajšej pozície a znižovanie pákového efektu podnikov pokračujú dobre. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, jednotkové náklady práce, dlh súkromného sektora a mieru nezamestnanosti.

Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva výrazne záporná aj napriek ďalšiemu zlepšeniu pozorovanému v roku 2013 v dôsledku prebytku bežného účtu. Pozitívne výsledky v oblasti vývozu majú za následok nárast podielov na trhu, a to aj napriek zvýšeniu jednotkových nákladov práce. Dlh súkromného sektora zostáva aj naďalej tesne nad prahovou hodnotou hodnotiacej tabuľky a je sústredený v sektore podnikov. V prvej polovici roku 2014 klesla miera nezamestnanosti Bulharska po prvýkrát od roku 2009, stále však zostáva vysoká, na úrovni viac ako 12 percent v roku 2013. Okrem toho naďalej rástla nezamestnanosť mladých ľudí a aj dlhodobá nezamestnanosť je stále vysoká. Spolu s neustále sa znižujúcou zamestnanosťou to prispieva k významným spoločenským výzvam, ktorým táto krajina už čelí, čo sa odzrkadľuje vo veľmi vysokej miere chudoby a sociálneho vylúčenia. V júni 2014 postihli bulharský bankový sektor vážne otrasy, keď nepravdivé informácie o problémoch vyvolali masový výber vkladov z niektorých domácich bánk. V dôsledku toho bola na jednu banku uvalená nútená správa, zatiaľ čo iná banka dostala podporu likvidity zo strany vlády. Problémy vo finančnom sektore môžu mať významné dôsledky na makroekonomickú stabilitu prostredníctvom zasiahnutia hospodárskeho rastu, predĺženia deflácie a zhoršenia fiškálnych problémov. Komisia vo všeobecnosti považuje za užitočné, a to aj vzhľadom na identifikovanie nerovnováh v marci 2014, ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Česká republika: V predchádzajúcich kolách PMN neboli v Českej republike identifikované nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke dva ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu a po prvýkrát aj o straty podielu na vývoznom trhu.

Deficit bežného účtu sa v posledných rokoch znížil, čo je trend, ktorý by mal podľa očakávaní pokračovať. Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva výrazne nad prahovou hodnotou, vo všeobecnosti je však stabilná. Riziká spojené s vonkajšou pozíciou zostávajú obmedzené, keďže veľa zahraničných záväzkov sa účtuje ako priame zahraničné investície, v dôsledku čoho je čistý vonkajší dlh veľmi nízky. Primárne príjmové toky súvisiace s touto pozíciou však vyžadujú trvalé obchodné prebytky s cieľom zabezpečiť vonkajšiu udržateľnosť, ktorá je potrebná na udržanie konkurencieschopnosti. Ukazovateľ strát podielu na vývoznom trhu prekročil prahovú hodnotu, aj keď v porovnaní s rokom 2012 sa straty v roku 2013 znížili a ich pokles sa očakáva aj počas nasledujúcich rokov. Zároveň došlo k priaznivému vývoju ukazovateľov konkurencieschopnosti, ako je napríklad reálny efektívny výmenný kurz a jednotkové náklady práce. Úrovne dlhu súkromného sektora sa zvýšili, zostali však pomerne nízke a výrazne nižšie ako prahová hodnota. Zároveň sa prejavuje mierny rast úverov. Napriek tomu, že sa verejný dlh v posledných rokoch výrazne zvýšil, zostáva stabilný a pod prahovou hodnotou. Bankový sektor, ktorý je z veľkej časti v zahraničnom vlastníctve, zostáva stabilný, aj keď sa celkové záväzky finančného sektora v roku 2013 dosť výrazne zvýšili. Nezamestnanosť bola počas celej krízy stabilná a nedávno začala klesať. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Dánsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že makroekonomické výzvy v Dánsku nepredstavujú závažné makroekonomické riziká, ktoré by sa kvalifikovali ako nerovnováhy v zmysle PMN. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o prebytok bežného účtu, straty podielu na vývoznom trhu a dlh súkromného sektora.

Prebytok bežného účtu má počas niekoľkých rokov narastajúci trend a prekročil prahovú hodnotu hodnotiacej tabuľky. Do určitej miery to odzrkadľuje slabý rast domáceho dopytu v Dánsku v porovnaní s jeho hlavnými obchodnými partnermi. Očakáva sa pokles prebytku bežného účtu po tom, ako sa oživenie stane stabilnejším. V roku 2013 vzrástol podiel na vývoznom trhu, čím sa zmiernil pokles počas predchádzajúcich rokov. Ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov nepoukazujú na žiadne ďalšie straty. Dlh súkromného sektora je naďalej vysoký a prekračuje prahovú hodnotu v hodnotiacej tabuľke, aj keď od roku 2009 klesá. Osobitnou črtou dánskeho hospodárstva je vysoký dlh domácností súvisiaci so systémom hypotekárnych úverov. Dlh domácností je následne vyvážený vysokou úrovňou aktív, ako sú nehnuteľnosti a veľmi vysoké dôchodkové úspory. Domácnosti boli okrem toho schopné zvládnuť úpravy cien nehnuteľností, ktoré sa uskutočnili do roku 2012, a to bez výrazného zvýšenia nedoplatkov. Preto sa riziká, pokiaľ ide o reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu, zdajú obmedzené. Finančný sektor okrem toho posilnili regulačné opatrenia a opatrenia dohľadu. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Nemecko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Tieto nerovnováhy sa týkajú veľkých a pretrvávajúcich prebytkov bežného účtu, ktoré sú dôsledkom nízkeho domáceho dopytu vrátane investícií, ako aj silnej konkurencieschopnosti. Potreba riešiť nedostatočný dopyt a investície, ktoré brzdia hospodársky rast Nemecka, je zvlášť dôležitá najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu nemeckého hospodárstva a jeho možné vedľajšie účinky na EÚ a eurozónu. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele zostávajú nad orientačnými prahovými hodnotami. Ide najmä o prebytok bežného účtu, straty podielu na vývoznom trhu a dlh verejného sektora.

Ukazovateľ trojročného priemeru týkajúci sa prebytku nemeckého bežného účtu sa ďalej zvýšil a ročný prebytok, ktorý predstavuje najväčší prebytok bežného účtu v eurozóne, pravdepodobne zostane vysoký aj v nasledujúcich rokoch. Bilancia Nemecka voči eurozóne sa znížila, a to najmä z dôvodu zníženia vývozu, zatiaľ čo jeho bilancia voči zvyšku sveta sa zvýšila. Pozitívna čistá medzinárodná investičná pozícia sa naďalej posilňuje. Ukazovateľ straty podielu na vývoznom trhu počas päťročného obdobia prekročil prahovú hodnotu, aj keď sa v roku 2013 dosiahol malý nárast podielu na trhu. Straty sú nižšie než vo väčšine krajín eurozóny a vo všeobecnosti sú v súlade s inými rozvinutými ekonomikami. Z ukazovateľov konkurencieschopnosti v oblasti nákladov vyplýva určité nedávne zhoršenie, hoci veľký nárast akumulovaný v predchádzajúcom desaťročí pretrváva. Reálny efektívny výmenný kurz založený na harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien sa v roku 2013 zhodnotil viac ako priemer eurozóny, čím sa čiastočne kompenzovalo jeho znehodnocovanie v predchádzajúcich rokoch. Jednotkové náklady práce sa v roku 2013 ďalej zvýšili, čo je odzrkadlením relatívne rozsiahleho nárastu miezd. Investície záporne ovplyvnili rast v rokoch 2012 a 2013. Súkromné investície v druhom štvrťroku tohto roku poklesli, čím sa prerušilo oživenie, ktoré sa začalo v roku 2013. Napriek nedávnym politickým iniciatívam zostávajú nevyriešené prípady v oblasti verejných investícií. Znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore pokračuje, zatiaľ čo rast úverov je stále utlmený, v čom sa odzrkadľuje nízky dopyt po úveroch a vysoký podiel financovania prostredníctvom vnútorných fondov. Dynamika cien nehnuteľností a vývoj na trhu s nehnuteľnosťami v určitých segmentoch a regiónoch si môžu vyžadovať dôkladné monitorovanie. Pomer verejného dlhu sa v roku 2013 znížil a predpokladá sa, že bude naďalej klesať. Trh práce zostáva naďalej odolný a nezamestnanosť má klesajúci trend. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Estónsko: V predchádzajúcich kolách PMN neboli v Estónsku identifikované nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niekoľko ukazovateľov prekračuje orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o zápornú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, nominálne jednotkové náklady práce, ceny nehnuteľností upravené o infláciu a nezamestnanosť.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva nad prahovou hodnotou, a to i napriek tomu, že sa znižuje. Keďže však polovica vonkajších záväzkov pozostáva z priamych zahraničných investícií, riziká vonkajšieho financovania sú limitované. Bežný účet Estónska je v súčasnosti v deficite, ktorý sa pravdepodobne prehĺbi. V raste nominálnych jednotkových nákladov práce sa odzrkadľuje hospodársky rast stimulovaný domácim dopytom a obmedzená ponuka pracovnej sily. Dlh súkromného sektora v Estónsku je pod prahovou hodnotou, ale v porovnaní s podobnými krajinami je stále relatívne vysoký. V súkromnom sektore sa však znižuje pákový efekt podporovaný relatívne vysokým rastom nominálneho HDP. V cenách nehnuteľností, ktoré rastú pomerne rýchlo, sa odzrkadľuje vplyv kvality a ponuka nehnuteľností, ktoré sa začali iba nedávno prispôsobovať oživeniu v oblasti dopytu. Verejný dlh je najnižší v EÚ. Nezamestnanosť má klesajúci trend a dá sa očakávať, že budúcoročný ukazovateľ bude pod prahovou hodnotou. Miera dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov a ostatné ukazovatele spojené s chudobou a sociálnym vylúčením napriek tomu zostávajú naďalej relatívne vysoké. V dôsledku toho, že Estónsko je vystavené geopolitickým rizikám, najmä konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, sa zhoršuje rastový potenciál krajiny a vyžaduje sa dôkladné monitorovanie. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Írsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné politické opatrenia, zahŕňajúce najmä vývoj finančného sektora, zadlženosť súkromného a verejného sektora, vysoké hrubé a čisté vonkajšie záväzky a trh práce. Ako bolo oznámené v marci 2014 a v súlade s odporúčaním pre eurozónu, Komisia začala v prípade Írska osobitné monitorovanie vykonávania politiky.[32] V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, dlh súkromného a verejného sektora a mieru nezamestnanosti.

Čistá medzinárodná investičná pozícia bola v roku 2013 naďalej výrazne záporná, ale od roku 2011 sa znižuje v dôsledku prebiehajúceho znižovania pákového efektu zo strany súkromného sektora a vzniku veľmi vysokých prebytkov bežného účtu. Ukazovateľ straty podielu na vývoznom trhu je teraz pod prahovou hodnotou, zatiaľ čo v roku 2013 sa dosiahol určitý nárast, pretože naďalej rýchlo rástol vývoz služieb. Po významnej obnove konkurencieschopnosti v posledných rokoch sú teraz ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov vo všeobecnosti stabilné. Dlh súkromného sektora sa znížil, ale je stále veľmi vysoký, čo naznačuje potrebu ďalšieho výrazného znižovania pákového efektu, najmä v domácnostiach. Pokiaľ ide o podnikateľský sektor, úrovne dlhu posilňuje prítomnosť veľkých nadnárodných spoločností s vysokou mierou investícií financovaných zo zahraničných prostriedkov, ktoré sú založené v Írsku, ale ktoré pôsobia hlavne na globálnych trhoch. Vysoká zadlženosť verejného sektora sa v roku 2013 ďalej zvýšila ako percentuálny podiel HDP, od roku 2014 sa však očakáva jej pokles. Trh s nehnuteľnosťami sa stabilizoval a v súčasnosti ceny opäť rastú, najmä v Dubline. Miera nezamestnanosti zostáva nad orientačnou prahovou hodnotou, pričom viac ako polovica nezamestnaných bola v polovici roku 2014 bez práce najmenej počas dvanástich mesiacov. Nezamestnanosť od začiatku roka 2013 klesá, podnecovaná trvalým vytváraním pracovných miest, aj keď nezamestnanosť (celková a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj nezamestnanosť mladých ľudí) zostáva stále veľmi vysoká. Komisia vo všeobecnosti považuje za užitočné, a to aj vzhľadom na identifikovanie nerovnováh vyžadujúcich rozhodné politické opatrenia v marci 2014, ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Grécko: Od mája 2010 Grécko využíva finančnú pomoc na podporu makroekonomických úprav. Dohľad nad nerovnováhami a monitorovanie nápravných opatrení sa uskutočňuje v tomto kontexte, a nie v rámci PMN. V rámci svojho programu dosiahlo Grécko značný pokrok smerom k náprave svojich nerovnováh a znižovaniu makroekonomických rizík. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke je však niekoľko ukazovateľov nad orientačnými prahovými hodnotami; čistá medzinárodná investičná pozícia, straty podielu na vývoznom trhu; súkromný a verejný dlh a nezamestnanosť.

V roku 2013 sa saldo bežného účtu Grécka naďalej upravovalo, predovšetkým v dôsledku poklesu dovozu, niektorých náhrad dovozu a vyšších príjmov z cestovného ruchu. Výsledky v oblasti vývozu s výnimkou cestovného ruchu sú naďalej slabé. Akumulované straty podielu na vývoznom trhu za posledných päť rokov sú výrazne nad prahovou hodnotou. Grécko však znovu nadobúda konkurencieschopnosť v oblasti nákladov, čo sa odzrkadľuje v prudkom znížení jednotkových nákladov práce podporovaných prostredníctvom rozsiahlych štrukturálnych reforiem v rámci programu. Reálny efektívny výmenný kurz založený na harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien sa výrazne znížil. Pomer zápornej čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP sa ďalej zvýšil, aj keď už dosahoval vysoké úrovne odzrkadľujúce vplyv dlhodobej recesie na nominálny HDP a oneskorené účinky deficitov bežného účtu. Ceny nehnuteľností klesli v roku 2013 v dôsledku hlbokej recesie a prebiehajúcej úpravy v sektore nehnuteľností. Dlh súkromného sektora zostal vysoký, mierne nad prahovou hodnotou, pretože znižovaním pákového efektu sa nepodarilo výrazne obmedziť pomer súkromného dlhu napriek výrazne záporným úverovým tokom. Verejný dlh je aj naďalej veľmi vysoký, hoci sa očakáva, že vrchol dosiahne v roku 2014 a potom nastane jeho postupný pokles. Miera nezamestnanosti je veľmi vysoká, ale očakáva sa, že od roku 2014 začne klesať. Hospodársky vývoj má veľký vplyv na iné sociálne ukazovatele, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, dlhodobá nezamestnanosť a ukazovatele chudoby. Program finančnej pomoci a program úprav pomohli Grécku znížiť nadmerné makroekonomické nerovnováhy a zvládnuť súvisiace riziká. Situácia v Grécku v kontexte PMN sa posúdi po ukončení súčasného programu finančnej pomoci a bude závisieť od prípadných opatrení, ktoré budú schválené po ukončení programu.

Španielsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Španielsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné politické opatrenia, najmä v oblasti vysokých úrovní domáceho a vonkajšieho dlhu. Ako bolo oznámené v marci 2014 a v súlade s odporúčaním pre eurozónu, Komisia začala v prípade Španielska osobitné monitorovanie vykonávania politiky.[33] V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, podiely na vývoznom trhu, dlh súkromného sektora, verejný dlh a mieru nezamestnanosti.

Hodnota ukazovateľa bežného účtu je v súčasnosti výrazne nižšia ako prahová hodnota, nakoľko Španielsko dosiahlo v roku 2013 prebytok bežného účtu, a to najmä v dôsledku poklesu domáceho dopytu. V nadväznosti na to, ako sa domáci dopyt zvyšuje, má odolnosť vonkajšej rovnováhy mimoriadny význam o to viac, že záporná čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva veľmi vysoká. Zvýšenie v roku 2013 je však hlavne výsledkom účinkov oceňovania, v ktorých sa odzrkadľuje zlepšenie dôvery investorov v španielske hospodárstvo. Aj keď kumulovaná strata podielov na vývoznom trhu stále zostáva nad prahovou hodnotou, v dôsledku nárastu v roku 2013 sa značne znížila a prestal existovať rozdiel v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami. Zlepšenie výsledkov v oblasti vývozu možno čiastočne pripísať obnoveniu konkurencieschopnosti v oblasti nákladov, ako vidieť z údajov týkajúcich sa jednotkových nákladov práce. Dlh súkromného sektora je stále veľmi vysoký, pričom v roku 2013 pokračovalo znižovanie pákového efektu, väčšinou v dôsledku záporných úverových tokov, aj keď možno pozorovať aj skoré zlepšovanie v oblasti poskytovania úverov MSP. Pokročila reštrukturalizácia bánk, čo prispieva k postupnému obnoveniu podmienok poskytovania úverov. Verejný dlh sa výrazne zvýšil, v čom sa čiastočne odzrkadľuje nápravný proces týkajúci sa súvah finančného sektora, ako aj stále vysoký deficit verejných financií. Ceny nehnuteľností a výstavba obytných jednotiek ako podiel HDP v roku 2013 ďalej klesli, ale najnovšie údaje naznačujú, že trh sa stabilizuje. Veľmi vysoká miera nezamestnanosti v Španielsku v roku 2013 ešte stúpla, ale v súčasnosti sa znižuje, pretože rast HDP je pozitívny a nedávne reformy trhu práce začínajú prinášať výsledky. Veľmi vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť ohrozujú vyhliadky budúceho rastu a zvyšujú sociálnu nerovnosť. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014, ktoré si vyžadujú rázne politické opatrenia, považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Francúzsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že vo Francúzsku naďalej existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú osobitné monitorovanie[34] a rozhodné politické opatrenia. Dotknuté nerovnováhy sa týkajú zhoršenia obchodnej bilancie a konkurencieschopnosti, ako aj dôsledkov zadlženosti verejného sektora. Ako bolo oznámené v marci 2014 a v súlade s odporúčaním pre eurozónu, Komisia začala v prípade Francúzska osobitné monitorovanie vykonávania politiky. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke zostávajú niektoré ukazovatele nad orientačnými prahovými hodnotami. Ide najmä o straty podielu na vývoznom trhu, súkromný dlh a dlh verejného sektora.

Obchodná bilancia a trendy v rámci konkurencieschopnosti nejavili žiadne príznaky obratu. Bežný účet zostáva v stabilnej deficitnej pozícii pod prahovými hodnotami, kým čistá medzinárodná investičná pozícia je mierne záporná. Výsledky v oblasti vývozu zostávajú slabé so značnými akumulovanými stratami podielu na vývoznom trhu, aj keď sa v roku 2013 dosiahol určitý obmedzený nárast. Rast jednotkových nákladov práce je pomerne obmedzený, ale nevykazuje zlepšenie konkurencieschopnosti v oblasti nákladov. Ziskovosť súkromných spoločností zostáva nízka, čo obmedzuje vyhliadky znižovania pákového efektu a schopnosť investovať. Súkromný dlh je nad prahovou hodnotou, a to spolu s vysokým a ďalej rastúcim pomerom verejného dlhu, ktorý sa blíži k úrovni 100 percent HDP. Situácia na trhu práce sa zhoršuje, pričom nezamestnanosť sa zvyšuje až na úrovne veľmi blízko prahovej hodnoty. Nezamestnanosť mladých ľudí je vysoká a stále narastá. V kontexte nízkeho rastu a inflácie je mimoriadne dôležité riešiť makroekonomické nerovnováhy Francúzska vzhľadom na veľkosť francúzskeho hospodárstva a jeho potenciál vedľajších účinkov, ktoré by mohli ohroziť fungovanie eurozóny. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014, ktoré si vyžadujú rázne politické opatrenia, považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Chorvátsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Chorvátsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné politické opatrenia týkajúce sa vonkajších záväzkov, poklesu výkonnosti v oblasti vývozu, vysoko zadlžených spoločností a rýchlo rastúceho verejného dlhu v kontexte nízkeho rastu a slabej schopnosti uskutočniť úpravy. Ako bolo oznámené v marci 2014, Komisia začala v prípade Chorvátska osobitné monitorovanie vykonávania politiky.[35] V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, stratu podielu na vývoznom trhu, dlh verejného sektora a mieru nezamestnanosti.

Vysoká záporná čistá medzinárodná investičná pozícia sa mierne znížila, keď bežný účet dosiahol prebytok. Úprava bežného účtu bola podnietená klesajúcim domácim dopytom a investíciami s potenciálne škodlivými vplyvmi na rastový potenciál Chorvátska. Výsledky v oblasti vývozu sú slabé a akumulované straty podielu na vývoznom trhu zostávajú veľmi vysoké aj napriek tomu, že v tejto oblasti došlo v poslednej dobe k určitému spomaleniu a miernemu pokroku. Zvýšenie konkurencieschopnosti však napriek tomu zostáva obmedzené, pričom jednotkové náklady práce a reálny efektívny výmenný kurz po tom, ako od roku 2010 klesali, začínajú v roku 2013 dokonca stúpať. Dlh súkromného sektora, ktorý je pod prahovou hodnotou, je v porovnaní s podobnými krajinami pomerne vysoký a zatiaľ napriek zápornému rastu úverov neklesá. Nadmerný dlh štátnych podnikov znamená pre vládu značné podmienené záväzky a signalizuje nedostatky v ich riadení. Hospodársky útlm a vysoké rozpočtové deficity viedli k rýchlo rastúcemu trendu pomeru verejného dlhu k HDP, pri ktorom je uskutočňovanie fiškálnej konsolidácie v prostredí recesie ťažké. Pomalé úpravy miezd prispievajú k stále rozsiahlejšiemu rušeniu pracovných miest a k vysokej a rastúcej nezamestnanosti. Vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj nízka miera ekonomickej aktivity obyvateľstva ďalej poškodzuje vyhliadky rastu, posilňuje zápornú cyklickú spätnú väzbu a vyvoláva napätie v oblasti sociálnej štruktúry. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a monitorovať pokrok pri odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

Taliansko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Taliansku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné politické opatrenia. Nerovnováhy sa týkajú najmä veľmi vysokej úrovne verejného dlhu a slabej vonkajšej konkurencieschopnosti, ktoré sú príčinou pomalého rastu produktivity. Ako bolo oznámené v marci 2014 a v súlade s odporúčaním pre eurozónu, Komisia začala v prípade Talianska osobitné monitorovanie vykonávania politiky.[36] V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o straty podielu na vývoznom trhu, pomer verejného dlhu k HDP a mieru nezamestnanosti.

Hoci sa vonkajšia pozícia upravila a očakáva sa, že prebytok bežného účtu zaznamenaný v roku 2013 bude ďalej rásť, tento vývoj je spôsobený najmä slabým vnútorným dopytom a miernym rastom vývozu. Akumulované straty podielu na vývoznom trhu na 5-ročnom základe sú naďalej vysoké a výsledky v oblasti vývozu v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami zostávajú takisto slabé. Ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov sú stabilné, ale nevykazujú žiadny nárast. Nominálny rast jednotkových nákladov práce sa v roku 2013 spomalil, čiastočne z dôvodu stabilizácie produktivity práce po rozsiahlom poklese zaznamenanom v predchádzajúcom roku. Dlh súkromného sektora je pomerne nízky, zatiaľ čo veľmi vysoký pomer dlhu verejnej správy k HDP sa aj naďalej zvyšoval v dôsledku záporného reálneho rastu a utlmenej inflácie. Nedostatky hospodárstva sa odzrkadľujú aj v poklese podielu fixných investícií na HDP, ktorý je spôsobený neistými hospodárskymi vyhliadkami a veľkým poklesom súkromných úverov v roku 2013. Nezamestnanosť v Taliansku sa v roku 2013 zvýšila, ale v prvom polroku 2014 sa stabilizovala. Nezamestnanosť mladých ľudí prudko vzrástla a dosiahla veľmi vysokú úroveň, pričom aj dlhodobá nezamestnanosť zostala stále veľmi vysoká. Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva je najnižšia v EÚ. Hoci chudoba a sociálne ukazovatele boli v roku 2013 vo všeobecnosti stabilné, sú stále znepokojujúco vysoké a môžu mať záporný vplyv na vyhliadky strednodobého rastu. V kontexte nízkeho rastu a inflácie je mimoriadne dôležité riešiť nadmerné nerovnováhy Talianska vzhľadom na veľkosť talianskeho hospodárstva a jeho potenciál účinkov presahu, ktoré by mohli ohroziť fungovanie eurozóny. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a monitorovať pokrok pri odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

Lotyšsko: V predchádzajúcom kole PMN neboli v Lotyšsku identifikované makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, nezamestnanosť a ceny nehnuteľností upravené o infláciu.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia je značne nad orientačnou prahovou hodnotou, hoci za posledné roky klesla. Viac ako dve tretiny čistých záväzkov odzrkadľujú stav priamych zahraničných investícií, zatiaľ čo čistý zahraničný dlh je na miernej úrovni. Bežný účet Lotyšska vykazuje nízky deficit. Nárast podielu na vývoznom trhu Lotyšska sa spomaľuje, v súhrnnom vyjadrení je však stále výrazný. Zatiaľ čo jednotkové náklady práce sú pod prahovou hodnotou, z prognóz vyplývajú riziká, že v blízkej budúcnosti však dôjde k určitému prekročeniu v kontexte zlepšovania necenovej konkurencieschopnosti a vo všeobecnosti v súlade s vývojom u hlavných obchodných partnerov. Pomery verejného a súkromného dlhu k HDP sú výrazne nižšie ako prahové hodnoty. Finančný sektor si udržiava vysokú likviditu a pomery kapitálovej primeranosti, ale rast úverov zostáva v kontexte prebiehajúceho znižovania pákového efektu bankového sektora stále záporný. V roku 2013 sa rast cien nehnuteľností upravených o infláciu dostal mierne nad prahovú hodnotu, čím sa upravil značný pokles v predchádzajúcich rokoch. V dôsledku toho, že Lotyšsko je vystavené geopolitickým rizikám, najmä konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, sa zhoršuje rastový potenciál krajiny. Ukazovateľ nezamestnanosti (trojročný priemer) sa približuje k prahovej hodnote a predpokladá sa jeho ďalšie znižovanie. Nezamestnanosť mladých ľudí naďalej klesá. Aj keď je dlhodobá nezamestnanosť stále na vysokej úrovni, v priebehu minulého roka výrazne klesla, vďaka čomu sa takisto zmiernili existujúce vysoké sociálne riziká. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Litva: V predchádzajúcom kole PMN neboli v Litve identifikované makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niekoľko ukazovateľov prekračuje orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o zápornú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu a nezamestnanosť.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Litvy zostáva nad prahovou hodnotou, podstatne sa však zlepšila. Čistý vonkajší dlh je okrem toho oveľa nižší, čo spôsobil stav priamych zahraničných investícií v tuzemsku. Bežný účet vykazoval v roku 2013 mierny prebytok, ktorý by sa však podľa prognóz mal v roku 2015 zmeniť na mierny deficit, keďže domáci dopyt sa zvyšuje. Výsledky v oblasti vývozu sa javia ako vysoké, pričom sa prejavuje podstatné zvýšenie podielu na vývoznom trhu. Ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov sú pomerne stabilné, aj keď jednotkové náklady práce sa mierne zvýšili z dôvodu slabnúceho trhu práce. Sankcie, ktoré uložilo Rusko, pravdepodobne spôsobia zníženie vývozu a HDP v krátkodobom horizonte. V dôsledku toho, že Litva je vystavená geopolitickým rizikám, najmä konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, sa zhoršuje rastový potenciál krajiny. Pomery dlhu súkromného a verejného sektora sú relatívne nízke. V súkromnom sektore sa naďalej znižuje pákový efekt a rast nových úverov poskytovaných nefinančným spoločnostiam je pomalý. Reálne ceny nehnuteľností sa v posledných rokoch stabilizovali. Nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť sa výrazne znížili a očakáva sa, že celková nezamestnanosť v nasledujúcich rokoch klesne na úroveň blízku prahovým hodnotám. Lepšia situácia na trhu práce prispieva k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré sú aj naďalej veľmi vysoké. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Luxembursko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že makroekonomické výzvy v Luxembursku nepredstavujú závažné makroekonomické riziká, ktoré by sa kvalifikovali ako nerovnováhy v zmysle PMN. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niekoľko ukazovateľov prekračuje orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o jednotkové náklady práce, rast úverov v súkromnom sektore a dlh súkromného sektora.

Značný prebytok bežného účtu Luxemburska v roku 2013 ďalej klesol, a to v dôsledku rastúceho dovozu, ale aj klesajúcich investícií, čo znamená, že trojročný ukazovateľ sa teraz pohybuje v rámci prahovej hodnoty. Akumulované straty podielu na vývoznom trhu sa znížili pod prahovú hodnotu potom, ako sa v roku 2013 dosiahol určitý významný nárast. Jednotkové náklady práce zostávajú relatívne dynamické, aj keď v roku 2013 došlo k zmierneniu ich rastu. Vysoká úroveň súkromného zadlženia v Luxembursku, najmä v prípade nefinančných korporácií, vo všeobecnosti odzrkadľuje rozsiahle cezhraničné vnútropodnikové úvery, ktoré sú vyvážené značnými aktívami. Zatiaľ čo verejný dlh je v súčasnosti v priaznivej pozícii, v dlhodobom horizonte existujú vysoké riziká v oblasti udržateľnosti v dôsledku rastúcich záväzkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Stále existujú riziká ohrozujúce domácu finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z rozsiahleho finančného sektora krajiny, ale sú pomerne obmedzené, pretože tento sektor je diverzifikovaný a zároveň špecializovaný. Domáce banky okrem toho vykazujú primerané pomery kapitálu a likvidity. Zdroj obáv však predstavuje dynamika cien nehnuteľností. Aj keď sa riziko prudkej korekcie cien zdá nízke, existujú obavy na strane ponuky a klesajú investície do výstavby obytných jednotiek. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Maďarsko: V marci 2014 dospela Komisia k záveru, že v Maďarsku existujú makroekonomické nerovnováhy vyžadujúce monitorovanie a rozhodné politické opatrenia, najmä pokiaľ ide o pokračujúce úpravy jeho veľmi zápornej čistej medzinárodnej investičnej pozície a pomerne vysoký verejný dlh[37]. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke viaceré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, straty podielu na vývoznom trhu, verejný dlh a mieru nezamestnanosti.

Zvyšujúce sa prebytky bežného a kapitálového účtu od roku 2010 zabezpečujú trvalé znižovanie čistej medzinárodnej investičnej pozície, aj keď zostáva veľmi vysoká. Toto zlepšenie na bežnom účte bolo až donedávna predovšetkým dôsledkom slabého domáceho dopytu, pričom vo všeobecnosti slabá sú aj výsledky v oblasti vývozu, čo sa prejavilo v rozsiahlych akumulovaných stratách podielu na trhu. Rast jednotkových nákladov práce bol zároveň relatívne dynamický, aj keď došlo k znehodnoteniu reálneho efektívneho výmenného kurzu. Znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore pokračovalo v ťažkej situácii súvisiacej s vysokou úrovňou problémových pôžičiek, nadmerným zaťažením finančného sektora, zápornými úverovými tokmi a pokračujúcim poklesom cien nehnuteľností upravených o infláciu. Napriek tomu sa od polovice roku 2013 tempo znižovania pákového efektu spomalilo, a to v dôsledku systémov dotovaných pôžičiek a oživenia rastu. Verejný dlh sa naďalej postupne znižuje, ale klesajúci vývoj nie je dosť stabilný vzhľadom na možnosť nepriaznivých otrasov. Záporná cyklická spätná väzba medzi obmedzeným potenciálom rastu hospodárstva a vystavením pohybom výmenného kurzu by mohla zhoršiť zraniteľnosť krajiny. Ukazovateľ nezamestnanosti je hlavne v dôsledku rastúcej miery účasti tesne nad úrovňou prahovej hodnoty a očakáva sa jeho ďalšie zlepšenie. Zatiaľ čo sa situácia mladých ľudí na trhu práce zlepšila, dlhodobá nezamestnanosť je stále vysoká. Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva je na vzostupe, ale je naďalej jednou z najnižších v EÚ. Všetky ukazovatele chudoby sa však od začiatku krízy naďalej výrazne zhoršujú. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014, ktoré si vyžadujú rázne politické opatrenia, považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Malta: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že makroekonomické výzvy na Malte nepredstavovali závažné makroekonomické riziká, ktoré by sa kvalifikovali ako nerovnováhy v zmysle PMN. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o zmenu nominálnych jednotkových nákladoch práce a zadlženosť súkromného aj verejného sektora.

Obnovovanie vonkajšej rovnováhy ďalej pokročilo a saldo bežného účtu zaznamenalo v roku 2013 prebytok. Vyšší dovoz vzťahujúci sa na veľké investičné projekty bude podľa očakávaní viesť k dočasnému zhoršeniu salda bežného účtu v rokoch 2014 – 2015. Napriek zlepšeniu vonkajšieho salda v posledných rokoch podiel Malty na vývoznom trhu v roku 2013 klesal už piaty rok v rade, hoci akumulovaná zmena ešte neprekročila orientačnú prahovú hodnotu. Rast nominálnych jednotkových nákladov práce je tesne nad prahovou hodnotou. Tento vývoj odzrkadľuje meniacu sa štruktúru hospodárstva, ale takisto môže poukazovať na riziká narušenia hospodárskej súťaže, ak tieto javy pretrvajú. Relatívne vysoká úroveň súkromného dlhu koncentrovaného v nefinančných korporáciách medzitým aj naďalej klesá, čiastočne v dôsledku udržateľného hospodárskeho rastu, ale aj vzhľadom na záporný úverový tok do podnikového sektora, keďže banky sprísnili svoje úverové štandardy najmä pre sektor stavebníctva. Pomer verejného dlhu k HDP naďalej rástol, od budúceho roku sa však očakáva jeho stabilizácia a zníženie. Aj keď sa v rozsiahlom a hlavne medzinárodne orientovanom bankovom sektore znižuje pákový efekt, vplyv na hospodársku aktivitu je obmedzený, pretože podiel aktív a pasív osôb s pobytom na súvahách bánk je malý. Stabilný vývoj cien nehnuteľností, výrazný rast zamestnanosti pri relatívne nízkej miere ekonomickej aktivity obyvateľstva a nízka miera nezamestnanosti znižujú riziko, že sa objavia vnútorné nerovnováhy. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Holandsko: V marci 2014 dospela Komisia k záveru, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré sú spojené najmä s pokračujúcou úpravou trhu s nehnuteľnosťami a vysokou zadlženosťou v sektore domácností. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niekoľko ukazovateľov prekračuje orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o prebytok bežného účtu; straty podielu na vývoznom trhu; úroveň dlhu súkromného sektora a dlh verejného sektora.

Pretrvávajúci veľký prebytok holandského bežného účtu je výsledkom vysokých úspor a štrukturálne slabých domácich súkromných investícií, ktoré sa ďalej znižovali aj v roku 2013. V roku 2014 a nasledujúcich rokoch sa však očakáva, že postupné oživenie podporí investície, čo vyvolá určitý obmedzený tlak na zníženie prebytku bežného účtu. Akumulované straty podielu na vývoznom trhu sa po obmedzenom náraste v roku 2013 o niečo zmiernili, čiastočne v dôsledku dynamiky spätného vývozu. Rast jednotkových nákladov práce bol pozitívny a v rámci prahovej hodnoty. Dlh súkromného sektora sa ustálil na úrovni výrazne nad prahovou hodnotou napriek určitému aktívnemu znižovaniu pákového efektu domácností. Riziká znižuje vysoký stav finančných aktív v držbe súkromného sektora. Politické zmeny, ako napríklad zníženie odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov a pomery výšky úveru k hodnote okrem toho prispejú k znižovaniu pákového efektu domácností a lepšej vyrovnanosti finančného sektora. Zdá sa, že na trhu s nehnuteľnosťami sa prejaví oživenie súvisiace so zvýšením cien nehnuteľností a rastom počtu transakcií a stavebných povolení, čím sa vytvoria podmienky na zvýšenie investícií domácností. Celkový verejný dlh je stabilný a nad prahovou hodnotou. Komisia vo všeobecnosti považuje za užitočné, a to aj vzhľadom na identifikovanie nerovnováh v marci 2014, ďalej skúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Rakúsko V predchádzajúcich kolách PMN neboli v Rakúsku identifikované žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niekoľko ukazovateľov stále prekračuje orientačnú prahovú hodnotu. Ide najmä o straty podielu na vývoznom trhu a dlh verejného sektora.

Bežný účet aj naďalej vykazuje stabilný a mierny prebytok, zatiaľ čo čistá medzinárodná investičná pozícia je blízko k nule. Značné akumulované straty podielu na vývoznom trhu sa po určitých obmedzených nárastoch v roku 2013 znížili, keďže rakúske hospodárstvo dokázalo profitovať z integrácie svojho dodávateľského reťazca s Nemeckom a strednou Európou. Výsledky v oblasti vývozu z nedávneho obdobia sú vo všeobecnosti v súlade s výsledkami partnerov tejto krajiny v rámci EÚ. Obavy o konkurencieschopnosť v oblasti nákladov sa zdajú neopodstatnené, pretože rast jednotkových nákladov práce je mierny a pod prahovou hodnotou a vývoj reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) je v súlade s partnermi v rámci eurozóny. Dlh súkromného sektora je mierne pod prahovou hodnotou na relatívne stabilnej úrovni. Úverové toky do súkromného sektora zostávajú mierne pozitívne. Dlh verejnej správy aj naďalej prekračuje prahovú hodnotu, a to aj z dôvodu reštrukturalizácie a rekapitalizácie inštitúcií finančného sektora v súvislosti s krízou, čo v roku 2014 podľa očakávaní spôsobí nárast verejného dlhu o približne 6 percentuálnych bodov HDP. Napriek značným pretrvávajúcim rizikám došlo k zmierneniu zápornej cyklickej spätnej väzby medzi verejnou správou a finančným sektorom, a to čiastočne vďaka procesu reštrukturalizácie kľúčových finančných inštitúcií. Napriek tomu však úzka integrácia bankového sektora s krajinami strednej, východnej a juhovýchodnej Európy znamená, že bankový systém Rakúska je vystavený geopolitickým rizikám a makrofinančnému vývoju na týchto trhoch. Miera tohto vystavenia sa však zdá byť celkovo o niečo nižšia než v minulosti a sprevádza ju postupné znižovanie pákového efektu rakúskych bánk, čo poukazuje na pokles záväzkov finančného sektora a na posun smerom k menej rizikovým krajinám a stabilnejším miestnym zdrojom financovania. Pokiaľ ide o ceny nehnuteľností, existujú náznaky, že silná dynamika cien nehnuteľností pozorovaná v roku 2012 sa značne zmiernila, hoci v jednotlivých častiach krajiny v rozličnej miere. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Poľsko: V predchádzajúcich kolách PMN neboli v Poľsku identifikované žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke prekračujú niektoré ukazovatele orientačnú prahovú hodnotu. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu a mieru nezamestnanosti.

Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva výrazne záporná a v roku 2013 sa ďalej mierne zhoršovala. Čistý vonkajší dlh je však výrazne nižší než čistá medzinárodná investičná pozícia, pretože veľkú časť zahraničných záväzkov predstavujú priame zahraničné investície. Deficit bežného účtu sa takisto zlepšil a je v limite prahovej hodnoty po prvýkrát od roku 2007, a to vďaka prebytku obchodnej bilancie a nižšiemu deficitu na účte príjmov. V súhrnnom vyjadrení bol podiel na vývoznom trhu za posledných päť rokov stabilný, hoci straty posledných rokov boli v roku 2013 kompenzované nárastmi. Dlh súkromného sektora ako percentuálny podiel HDP patrí naďalej medzi najnižšie v EÚ a zvýšil sa iba nepatrne. Verejný dlh zostal vo všeobecnosti stabilný na úrovni mierne pod prahovou hodnotou a v roku 2014 sa očakáva jeho pokles najmä v dôsledku nedávnych zmien druhého piliera dôchodkového systému. Bankový sektor je dobre kapitalizovaný, likvidný a ziskový; úverový tok do súkromného sektora je naďalej nízky oproti obdobiu pred rokom 2007, no stále v kladných číslach. Hypotéky v cudzej mene stále predstavujú veľkú časť celkových hypoték, ale ich počet sa postupne znižuje. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti dosiahla v referenčnom období prahovú hodnotu, najnovšie údaje poukazujú na jej klesajúci trend, ktorý by však mohol byť ohrozený vzhľadom na možné hospodárske dôsledky napätia medzi Ruskom a Ukrajinou a slabšie hospodárske podmienky v EÚ, než sa očakávalo. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Portugalsko: V období od mája 2011 do júna 2014 Portugalsko využívalo finančnú pomoc na podporu programu makroekonomických úprav[38]. Dohľad nad nerovnováhami a monitorovanie nápravných opatrení sa preto uskutočňovalo v tomto kontexte a nie v kontexte PMN. V rámci svojho programu Portugalsko dosiahlo značný pokrok smerom k náprave svojich ekonomických nedostatkov a znižovaniu makroekonomických rizík. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke je napriek tomu niekoľko ukazovateľov naďalej nad orientačnou prahovou hodnotou: čistá medzinárodná investičná pozícia, dlh súkromného sektora, verejný dlh a nezamestnanosť.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia je veľmi vysoká a má narastajúci trend. Nárast čistej medzinárodnej investičnej pozície sa však spomalil takmer na nulu v dôsledku vyrovnania bežného účtu, čoho hnacou silou bol rast vývozu a obmedzenia dovozu. Akumulované straty podielov na vývoznom trhu klesli pod prahovú hodnotu v dôsledku nárastov v roku 2013. Tieto nedávne nárasty sú v súlade s náznakmi zlepšenia nákladovej konkurencieschopnosti, čoho odzrkadlením je postupný pokles jednotkových nákladov práce a stabilný reálny efektívny výmenný kurz. Dlh súkromného sektora je veľmi vysoký a úsilie o znižovanie pákového efektu domácností a podnikov iba mierne znížilo pomery súkromnej zadlženosti. Verejný dlh je aj naďalej veľmi vysoký, hoci sa očakáva, že vrchol dosiahol v roku 2013, po čom nastane jeho postupný pokles. Napriek nedávnym udalostiam týkajúcim sa jednej konkrétnej banky bol portugalský bankový sektor úspešne stabilizovaný, pričom kapitalizácia bánk je primeraná a prístup k likvidite na trhu sa naďalej zlepšuje. Napriek tomu sú však banky v dôsledku vysokej úrovne nesplácaných úverov a celkovo slabého hospodárskeho prostredia aj naďalej citlivé na makroekonomické otrasy, čo obmedzuje ich schopnosť financovať reálnu ekonomiku. Nezamestnanosť je stále veľmi vysoká, hoci po dosiahnutí vrcholu v roku 2013 naďalej postupne klesala. Nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť sú veľmi vysoké a obavy vzbudzujú aj iné sociálne ukazovatele. V kontexte integrácie Portugalska do cyklu bežného dohľadu EÚ Komisia považuje za užitočné ďalej preskúmať súvisiace riziká prostredníctvom hĺbkovej analýzy s cieľom posúdiť, či existujú nerovnováhy.

Rumunsko: Rumunsko využíva finančnú pomoc (v súčasnosti na preventívnom základe) na podporu programov úprav od jari 2009, a to vzhľadom na pretrvávajúce riziká ohrozujúce jeho platobnú bilanciu. Dohľad nad nerovnováhami a monitorovanie nápravných opatrení sa uskutočňuje v tomto kontexte. Od dohody o súčasných opatreniach na jeseň 2013 však nedošlo k úspešnému vykonaniu žiadneho preskúmania programu a program sa má ukončiť koncom septembra 2015. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke je čistá medzinárodná investičná pozícia (NIIP) stále výrazne nad orientačnou prahovou hodnotou.

Vysoko záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Rumunska odzrkadľuje hromadenie deficitov bežného účtu v predkrízovom období, ktoré boli vo veľkej miere financované prostredníctvom PZI. To znamená, že čistý vonkajší dlh je o niečo nižší než čistá medzinárodná investičná pozícia, hoci zostáva na vysokej úrovni. Bežný účet sa pomaly dostáva do vyrovnaného stavu, ale v roku 2013 stále existoval malý deficit, ktorý má podľa očakávaní v nasledujúcich rokoch mierne vzrásť. Priame zahraničné investície zostávajú výrazne pod úrovňami spred krízy. Výsledky v oblasti vývozu sú povzbudivé a Rumunsko najmä v roku 2013 získalo podiely na trhu. Produktivita práce sa od roku 2012 výrazne zlepšila, no rast jednotkových nákladov práce sa v roku 2013 zrýchlil. Dlh súkromného sektora je relatívne nízky a odhaduje sa, že v roku 2013 sa výrazne znížil, k čomu prispel silný nominálny rast. Finančný sektor je dobre kapitalizovaný a likvidný, ale sprostredkovateľské činnosti sú stále nevýrazné. Hoci bolo v roku 2014 zaznamenané značné zníženie pákového efektu, tlaky na jeho ďalšie znižovanie a vysoká miera nesplácaných úverov stále obmedzujú rast úverov pre súkromný sektor. Na trhu s nehnuteľnosťami pokračuje úprava cien nehnuteľností upravených o infláciu, hoci pomalším tempom než v predchádzajúcich rokoch. Nevýrazný trh s nehnuteľnosťami predstavuje výzvu pre úverové portfóliá bánk, ktoré sú do veľkej miery kryté hypotékami. Na trhu práce pretrváva vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, zatiaľ čo miera aktivity zostáva jednou z najnižších v EÚ. Chudoba a sociálne vylúčenie patria medzi najvyššie v EÚ. Niekoľkými po sebe idúcimi programami finančnej pomoci sa v Rumunsku podarilo znížiť hospodárske riziká. Vzhľadom na meškanie pri dokončovaní polročných preskúmaní preventívnych opatrení, ktoré sa majú ukončiť do septembra 2015, by Rumunsko malo byť opäť začlenené do dohľadu v rámci PMN. Zahŕňa to vypracovanie hĺbkového preskúmania s cieľom ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh a rizík alebo ich odstraňovanie.

Slovinsko: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Slovinsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy, vyžadujúce osobitné monitorovanie a pokračujúce rozhodné politické opatrenia. Rozhodné kroky sú potrebné najmä s cieľom riešiť riziká plynúce z hospodárskej štruktúry charakterizovanej nedostatočnou správou a riadením podnikov, vysokou mierou zasahovania štátu, vysokou zadlženosťou podnikového sektora, stratami konkurencieschopnosti v oblasti nákladov a rastúcou úrovňou verejného dlhu. Ako bolo oznámené v marci 2014 a v súlade s odporúčaním pre eurozónu, Komisia začala v prípade Slovinska osobitné monitorovanie vykonávania politiky.[39] V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu, zmeny podielu na vývoznom trhu a verejného dlhu.

Bežný účet pokračoval vo výraznej úprave a v roku dosiahol značný prebytok, keďže došlo k zvýšeniu vývozu a zníženiu domáceho dopytu. V dôsledku toho sa čistá medzinárodná investičná pozícia Slovinska výrazne zlepšila, hoci stále zostáva tesne nad prahovou hodnotou. Po piatich rokoch poklesu sa podiel Slovinska na vývoznom trhu v roku 2013 zvýšil. Oživenie cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti bolo obmedzené, pretože jednotkové náklady práce sa po prudkom náraste zaznamenanom v prvých rokoch krízy iba stabilizovali. Dlh súkromného sektora sa ďalej znížil, čo bolo spôsobené poklesom zadlženosti podnikov. Bol to dôsledok skôr negatívneho rastu úverov než reštrukturalizácie existujúcich úverov. Pokračujúce znižovanie pákového efektu vo finančnom sektore sa v roku 2013 výrazným spôsobom zrýchlilo z dôvodu prevodu nesplácaných úverov na spoločnosť pre správu aktív bánk (ktorá je vo vlastníctve štátu) a z dôvodu rekapitalizácie bánk zo strany vlády. V dôsledku toho sa celkový dlh vlády prudko zvýšil a v súčasnosti je výrazne nad prahovou hodnotou. Miera nezamestnanosti dosiahla vrchol v roku 2013, no stále je pod orientačnou prahovou hodnotou. Dlhodobá nezamestnanosť však v roku 2013 dosiahla rekordnú úroveň. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nadmerných nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie makroekonomických rizík a monitorovať pokrok pri odstraňovaní nadmerných nerovnováh.

Slovensko: V predchádzajúcich kolách PMN neboli na Slovensku identifikované žiadne makroekonomické nerovnováhy. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke niektoré ukazovatele naďalej prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o čistú medzinárodnú investičnú pozíciu a mieru nezamestnanosti.

Čistá medzinárodná investičná pozícia Slovenska sa v roku 2013 mierne zhoršila, vonkajší dlh však zostáva nízky a relatívne stabilný vzhľadom na vysoký objem PZI. Saldo bežného účtu sa zlepšilo, pričom v rokoch 2012 a 2013 boli zaznamenané malé prebytky. Výsledky v oblasti vývozu sa javia ako stabilné, pričom akumulované straty podielu na trhu sú len mierne a v roku 2013 došlo dokonca k určitým nárastom. Vývoj cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti nepredstavuje dôvod na obavy, keďže tak reálny efektívny výmenný kurz, ako aj rast jednotkových nákladov práce sú stabilné. Dlh súkromného sektora zostal na pozadí mierne pozitívnych úverových tokov stabilný. Bankové odvetvie má stále k dispozícii dostatok kapitálu a odhaduje sa, že celkové záväzky v roku 2013 mierne klesli. Pomer dlhu verejného sektora v roku 2013 naďalej rástol, ale zostáva pod prahovou hodnotou. Po poklese počas štyroch po sebe idúcich rokoch sa ceny nehnuteľností v roku 2013 stabilizovali. Vo výsledkoch trhu práce sa odzrkadľuje pretrvávanie veľkých regionálnych rozdielov v hospodárskom raste a zamestnanosti. Nezamestnanosť je vzhľadom na sociálne dôsledky naďalej najpálčivejším problémom hospodárskej politiky. Nezamestnanosť je z väčšej časti dlhodobá, čo naznačuje, že má skôr štrukturálny charakter; závažným problémom je aj nezamestnanosť mladých ľudí. Komisia vo všeobecnosti v tejto fáze nevykoná ďalšiu hĺbkovú analýzu v kontexte PMN.

Fínsko: V marci 2014 dospela Komisia k záveru, že vo Fínsku existujú makroekonomické nerovnováhy, najmä pokiaľ ide o vývoj týkajúci sa konkurencieschopnosti. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke tri ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty. Ide najmä o zmenu podielu na vývoznom trhu, zmenu jednotkových nákladoch práce a úroveň dlhu súkromného sektora.

Trend poklesu vonkajšej pozície, ktorý vedie k miernemu deficitu bežného účtu, sa v roku 2013 stabilizoval, zatiaľ čo pozitívna čistá medzinárodná investičná pozícia Fínska sa mierne oslabila. Vývoz Fínska stratil podiel na trhu rýchlejšie než v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. Hoci k väčšine strát došlo v rokoch 2009 – 2010, Fínsku sa nepodarilo zaznamenať ani mierny nárast podielu na vývoznom trhu, ktorý bol pozorovaný vo väčšine ostatných krajín EÚ. Nepriaznivý vývoj v oblasti jednotkových nákladov práce takisto ovplyvňuje konkurencieschopnosť v oblasti nákladov. Napriek tomu, že reštrukturalizácia tradičných odvetví pokračuje, pozornosť si zaslúžia aj potenciálne štrukturálne nedostatky týkajúce sa straty konkurencieschopnosti a obmedzujúce kapacitu úprav v súkromnom aj verejnom sektore. Pomer dlhu súkromného sektora k HDP zostáva naďalej vysoký a dominuje mu podnikový dlh. Zníženie záväzkov finančného sektora v roku 2013 zároveň poukazuje na znižovanie pákového efektu. Mierny pokles reálnych cien nehnuteľností pokračoval aj v roku 2013, čím sa zmenšili riziká prehriatia trhu s nehnuteľnosťami. Zvýšenú pozornosť si však vyžaduje nárast regionálnych rozdielov. Nezamestnanosť stúpa a prostredie pre rast zostáva veľmi slabé. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Švédsko: Komisia v marci 2014 dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy, najmä pokiaľ ide o zadlženosť domácností a neefektívnosť trhu s nehnuteľnosťami. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke je nad orientačnou prahovou hodnotou prebytok bežného účtu, straty podielov na vývoznom trhu a dlh súkromného sektora.

Prebytok bežného účtu zostáva stabilný (mierne nad prahovou hodnotou), čo odzrkadľuje pomerne vysoké úspory v súkromnom sektore i sektore verejnej správy, ako aj slabé investície v posledných rokoch, aj keď toto sa má podľa očakávaní zmeniť. Vývoz Švédska stratil v priebehu rokov značný podiel na trhu a hoci tieto straty sa v roku 2013 spomalili, akumulované straty sú stále nad prahovou hodnotou. Ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov však nepoukazujú na problémy, pretože rast jednotkových nákladov práce v roku 2013 je pomerne nízky. Vysoká úroveň dlhu súkromného sektora je stabilná, naďalej si však zasluhuje pozornosť. Zadlženosť podnikov od roku 2009 klesá, no stále zostáva vysoká a v nadväznosti na pomalé zotavovanie úverových tokov sa očakáva sa jej opätovný nárast. Zvýšenie dlhu domácností sa po reformách hypotekárnych úverov spomalilo, dlh domácností však od roku 2012 opäť stúpa. Dlh verejných financií je pomerne nízky. Ceny nehnuteľností upravené o infláciu, ktoré sa v rokoch 2011 a 2012 stabilizovali na vysokej úrovni, začali od polovice roku 2013 opäť rásť dynamickejším tempom a trh s nehnuteľnosťami má stále sklon k nevyváženému vývoju s vážnymi obmedzeniami na strane ponuky. Bankové riziká sa zdajú obmedzené, aj keď v dôsledku vysokej úrovne dlhu domácností sú banky citlivé na stratu dôvery, ak by došlo k prudkému prepadu cien nehnuteľností. Keďže banky sa vo veľkej miere spoliehajú na trhové financovanie, kríza dôvery by mohla rýchlo zvýšiť ich náklady na financovanie, čo by zintenzívnilo tlaky na znižovanie pákového efektu. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

Spojené kráľovstvo: V marci 2014 Komisia dospela k záveru, že v Spojenom kráľovstve existujú makroekonomické nerovnováhy, najmä pokiaľ ide o zadlženosť domácností, ktorá súvisí s vysokými úrovňami hypotekárneho dlhu a štrukturálnymi vlastnosťami trhu s nehnuteľnosťami, ako aj v dôsledku poklesu podielu Spojeného kráľovstva na vývoznom trhu. V aktualizovanej hodnotiacej tabuľke tri ukazovatele prekračujú orientačné prahové hodnoty, a to konkrétne straty podielu na vývoznom trhu, dlh súkromného sektora a dlh verejnej správy.

Deficit bežného účtu v roku 2013 naďalej rástol, aj keď trojročný ukazovateľ ostáva tesne pod prahovou hodnotou. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Spojeného kráľovstva zároveň zostáva na miernej úrovni. Akumulované zhoršenie podielu na vývoznom trhu zostáva výrazne nad orientačnou prahovou hodnotou, hoci miera poklesu sa v roku 2013 znížila. Ukazovatele konkurencieschopnosti v oblasti nákladov sú pomerne stabilné. Vysoká úroveň pomeru dlhu súkromného sektora k HDP sa postupne znižovala, k čomu prispel nominálny rast, ale zostáva významne nad orientačnou prahovou hodnotou. Ceny nehnuteľností sa po malej fáze korekcie opäť začali zvyšovať. Regionálne rozdiely v raste cien nehnuteľností spolu s neustále vysokou mierou zadlženosti naznačujú, že sektor nehnuteľností môže byť v strednodobom horizonte citlivý na otrasy, ktoré by sa mohli rozšíriť do širšieho hospodárstva. Vysoká úroveň dlhu verejnej správy zostáva zdrojom obáv – v posledných rokoch spomalila, ale ešte nedosiahla vrchol. Zamestnanosť aj naďalej rastie zdravým tempom a nezamestnanosť mladých ľudí a počet ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), sa znížili. Komisia vo všeobecnosti aj vzhľadom na zistenie nerovnováh v marci 2014 považuje za užitočné ďalej preskúmať pretrvávanie nerovnováh alebo ich odstraňovanie.

[1]       „Európska hospodárska prognóza – jeseň 2014“, European Economy, č. 7/2014.

[2]       Pokiaľ ide o syntetické ukazovatele dodržiavania politických odporúčaní, pozri Deroose, S. a J. Griesse, „Implementing Economic Reforms–Are EU Member States Responding to European Semester Recommendations?“ („Vykonávanie ekonomických reforiem – reagujú členské štáty EÚ na odporúčania európskeho semestra?“) ECFIN Economic Brief, č. 37/2014.

[3]       K tejto správe je pripojená štatistická príloha, ktorá obsahuje bohaté štatistické údaje, na základe ktorých bola táto správa vypracovaná. V porovnaní s minuloročnou správou nedošlo k žiadnej zmene definícií ukazovateľov hodnotiacej tabuľky a pomocných ukazovateľov, ani ich orientačných prahových hodnôt. Uskutočnila sa však modernizácia štatistických noriem prechodom z ESA 95 na ESA 2010, a z 5. na 6. príručku platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície. Pozri aj poznámku pod čiarou311.

[4]       Nariadenie (EÚ) č. 1176/2011 (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

[5]       Komisia v marci 2014 zistila nerovnováhy v Belgicku, Bulharsku, Nemecku, Írsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, Slovinsku, Fínsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve, pričom Chorvátsko, Taliansko a Slovinsko čelia nadmerným nerovnováham [„Výsledky hĺbkových preskúmaní“, COM(2014) 150 final, 5.3.2014 a „Makroekonomické nerovnováhy – 2014“, European Economy – Occasional Papers 172 – 188]. Pokiaľ ide o úplný súbor odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou vrátane tých, ktoré sa týkajú PMN, pozri Ú. v. EÚ C 247, 29.7.2014.

[6]       Komisia zastáva názor, že keďže sa nerovnováhy zisťujú podrobnými analýzami v rámci predchádzajúcich hĺbkových preskúmaní, aj záver o úspešnom prekonaní nerovnováhy by sa mal prijať až po dôkladnom zvážení všetkých relevantných faktorov v ďalšom hĺbkovom preskúmaní.

[7]       „Analýza inflácie eurozóny pomocou Phillipsovej krivky“, Štvrťročná správa o eurozóne, č. 2/2014: 21 – 26.

[8]       Pokiaľ ide o cezhraničné účinky presahovania, s osobitným dôrazom na eurozónu, pozri: „Cross-Border Spillovers within the Euro Area(Cezhraničné účinky presahovania v rámci eurozóny),“ Štvrťročná správa o eurozóne, č. 4/2014: v tlači.

[9]       „The Euro Area's Growth Prospects over the Coming Decade“ („Výhľady rastu eurozóny v nasledujúcom desaťročí“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 4/2013: 7 – 16. Pozri aj „The Growth Impact of Structural Reforms“ („Vplyv štrukturálnych reforiem na rast“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 4/2013: 17-27 a „Growth Differences between Euro Area Member States since the Crisis“ („Rozdielny rast v jednotlivých členských štátoch eurozóny po kríze“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 2/2014: 7 – 20.

[10]     Pokiaľ ide o podrobný opis súčasnej verzie metodiky schválenej Radou ECOFIN, ktorá sa používa na posúdenie potenciálneho produktu a produkčných medzier, pozri Havik, K. a kol., „The Production Function Methodology for Calculating Potential Growth Rates and Output Gaps“ („Metodika produkčnej funkcie na výpočet mier potenciálneho rastu a produkčných medzier“), European Economy – Economic Papers, 535.

[11]     Pozri nedávno uverejnenú správu „2014 Ageing Report-Underlying Assumptions and Projection Methodologies“ („Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2014 – základné predpoklady a metodiky prognózy“), European Economy, č. 8/2014.

[12]     „The Drivers of Total Factor Productivity in Catching-up Economies“ („Príčiny celkovej produktivity faktorov v hospodárstvach, ktoré dobiehajú rozdiely“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 3/2014: 7 – 19.

[13]     „Drivers and Implications of the Weakness of Investment in the EU“ („Príčiny a dôsledky nedostatku investícií v EÚ“), rámček I.1 v „Európskej hospodárskej prognóze – jeseň 2014“, European Economy, č. 7/2014: 40 – 43.

[14]     „Market Reforms at Work“ („Prebiehajúce reformy trhu“), European Economy, č. 5/2014.

[15]     Pozri tabuľku I.4 v „Európskej hospodárskej prognóze – jeseň 2014,“ už citované: 29.

[16]     Pozri odôvodnenie 17 nariadenia 1176/2011: „Pri posudzovaní makroekonomických nerovnováh by sa mala zohľadniť ich závažnosť a možné negatívne hospodárske a finančné účinky presahovania, ktoré zvyšujú zraniteľnosť ekonomiky Únie a predstavujú hrozbu pre bezproblémové fungovanie hospodárskej a menovej únie. Vo všetkých členských štátoch, a to najmä v eurozóne, sú potrebné opatrenia na riešenie makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti. Charakter, dôležitosť a naliehavosť politických výziev sa môže podstatne líšiť v závislosti od dotknutého členského štátu. Vzhľadom na slabé miesta a rozsah nevyhnutných úprav je potreba politických opatrení obzvlášť naliehavá v členských štátoch, ktoré trvalo vykazujú veľké deficity bežného účtu a stratu konkurencieschopnosti. Okrem toho by sa členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu mali zameriavať na určovanie a vykonávanie opatrení, ktoré pomáhajú posilniť ich domáci dopyt a potenciál rastu.“

[17]     „Member State Vulnerability to Changes in the Euro Exchange Rate“ („Zraniteľnosť členských štátov v dôsledku zmien výmenného kurzu eura“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 3/2014: 27 – 33.

[18]     Fiškálna konsolidácia mohla mať tiež vplyv na mzdy. Pozri „The Relationship between Government and Export Sector Wages and Implications for Competitiveness“ („Vzťah medzi mzdami v sektore verejnej správy a v sektore vývozu a dôsledky pre konkurencieschopnosť“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 1/2014: 27 – 34.

[19]     Pokiaľ ide o sektorovú analýzu konkurencieschopnosti, pozri „A Competitiveness Measure Based on Sector Unit Labour Costs“ („Opatrenie konkurencieschopnosti na základe jednotkových nákladov práce“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 2/2014: 34 – 40. Pokiaľ ide o odhady potenciálneho vplyvu výberu trhových reforiem vo vybraných hospodárstvach, pozri „Market Reforms at Work“ („Prebiehajúce reformy trhu“), už citované. Pokiaľ ide o podrobnejšie posúdenie sektorových reforiem, pozri Turrini A. a kol. „A Decade of Labour Market Reforms in the EU“ („Desaťročie reforiem trhu práce v EÚ“), European Economy – Economic Papers, 522; Lorenzani, D. a J. Varga, „The Economic Impact of Digital Structural Reforms“ („Hospodársky vplyv digitálnych štrukturálnych reforiem“), European Economy – Economic Papers, 529; Lorenzani, D a F. Lucidi, „The Economic Impact of Civil Justice Reforms“ („Hospodársky vplyv reforiem občianskeho práva“), European Economy – Economic Papers, 530; Connell, W. „Economic Impact of Late Payments“ („Hospodársky vplyv oneskorených platieb“), European Economy – Economic Papers, 531; Ciriaci, D. „Business Dynamics and Red Tape Barriers“ („Dynamika obchodu a byrokratické prekážky“), European Economy – Economic Papers, 532, a Canton E. a kol., „The Economic Impact of Professional Services Liberalisation“ („Hospodársky vplyv liberalizácie profesionálnych služieb“), European Economy – Economic Papers, 533.

[20]     Vandenbussche, H. „Quality in Exports“ („Kvalita vývozu“), European Economy – Economic Papers, 528.

[21]     „Corporate Balance Sheet Adjustment in the Euro Area and the United State“ („Úprava súvah korporácií v eurozóne a Spojených štátoch“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 3/2014: 40 – 46.

[22]     Pokiaľ ide o podrobnú analýzu prebiehajúceho znižovania pákového efektu vrátane spôsobov znižovania pákového efektu (aktívny, pasívny a neúspešný) a o príčiny a pretrvávajúce potreby znižovania pákového efektu v sektoroch domácností a podnikov v eurozóne, pozri „Private Sector Deleveraging: Where Do We Stand?“ („Znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore: Ako sme na tom?“) Štvrťročná správa o eurozóne, č. 3/2014: 7 – 19 a „Private Sector Deleveraging: Outlook and Implication for the Forecast (Znižovanie pákového efektu súkromého sektora: vyhliadky a dôsledky pre prognózy)“, rámček 1.2 v „Európskej hospodárskej prognóze – jeseň 2014,“ už citované: 44 – 48.

[23]     Pokiaľ ide o metodiku odhadu fiškálnej konsolidácie prostredníctvom rozpočtového salda očisteného o cyklické vplyvy, pozri Mourre, G. a kol., „Adjusting the Budget Balance for the Business Cycle: The EU Methodology“ („Úprava salda rozpočtu v prípade obchodného cyklu: Metodika EÚ“), European Economy – Economic Papers, 536.

[24]     „Assessing Public Debt Sustainability in EU Member States: A Guide“ („Posúdenie udržateľnosti verejného dlhu v členských štátoch EÚ: Príručka“), European Economy – Occasional Papers, 200 a „Identifying Fiscal Sustainability Challenges in the Areas of Pension, Healthcare and Long-term Care“ („Určenie problémov fiškálnej udržateľnosti v oblastiach dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti“), European Economy – Occasional Papers, 201. Pozri aj „The Impact of Unanticipated Disinflation on Debt“ („Vplyv nepredvídateľnej dezinflácie na dlh“), rámček I.3 v „Európskej hospodárskej prognóze – jeseň 2014“, už citované: 49 – 50.

[25]     Pokiaľ ide o vplyv, ktorý by mohli mať prísnejšie podmienky poskytovania úverov na nedostatočné investície, pozri „Investičné rozhodnutia firiem v zraniteľných členských štátoch“, Štvrťročná správa o eurozóne, č. 4/2013: 29 – 35.

[26]     „Institutional Features and Regulation of Housing and Mortgage Markets“ („Inštitucionálne prvky a regulácia trhov s nehnuteľnosťami a hypotékami“), Štvrťročná správa o eurozóne, č. 3/2014: 27 – 33. Pozri aj štúdiu „Tax Reforms in EU Member States 2014“ („Daňové reformy v členských štátoch EÚ v roku 2014“), European Economy, č. 6/2014, v ktorej sa rozoberá najmä zvýhodňovanie dlhu v daňových systémoch a zdaňovanie nehnuteľného majetku.

[27]     Pozri napr. štúdiu Arpaia, A., A. Kiss a B. Palvolgyi (2014), „Labour Mobility and Labour Market Adjustment in the EU“ („Mobilita pracovnej sily a prispôsobenie trhu práce v EÚ“), European Economy – Economic Papers, v tlači.

[28]     Pozri Juravle, C. a kol. (2013): „A Fact-Finding Analysis on the Impact on the Member States' Social Security Systems of the Entitlements of Non-Active Intra-EU Migrants to Special Non-Contributory Cash Benefits and Healthcare Granted on the Basis of Residence“ („Vyšetrovacia analýza týkajúca sa vplyvu, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe pobytu, na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov“), správa ICF GHK vypracovaná pre GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie.

[29]     Podľa štatistických údajov Eurostatu o pracovných silách v roku 2013 miera nadmernej kvalifikácie bola 20 percent v prípade ľudí narodených v tej istej krajine, 31 percent v prípade osôb narodených v inej krajine EÚ a 36 percent v prípade ľudí narodených mimo EÚ.

[30]     Tento prístup, ktorý zabraňuje duplikácii postupov a ohlasovacích povinností bol stanovený v nariadení (EÚ) č. 472/2013 (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1). Tento prístup je takisto v súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa nástroja na poskytovanie finančnej pomoci pre členské štáty, ktoré nie sú v eurozóne [COM(2012) 336, 22.6.2012]. Detailnú diskusiu o hospodárskej situácii a pokroku pri odstraňovaní nerovnováh a makroekonomických rizík v uvedených členských štátoch pozri v najnovších správach o plnení záväzkov: v European Economy­-Occasional Papers, 192 (Grécko), 197 (Cyprus) a 156 (Rumunsko).

[31]     Prechod z ESA 95 na ESA 2010, a z 5. na 6. príručku platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície sa začlenili do hodnotiacej tabuľky. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje v štatistickej prílohe, ak v konečnom termíne (1. novembra 2014) ešte neboli k dispozícii údaje založené na nových štatistických normách, boli použité údaje podľa starej normy. Výsledné medzery v radoch údajov boli náležite označené. Vo väčšine členských štátov a pri väčšine premenných zmeny v údajoch, ktoré vyplývajú z prechodu na nové štatistické systémy, nie sú z makroekonomického hľadiska významné; len v niekoľkých prípadoch viedol prechod na nové štatistické systémy k revízii premenných z nižších na vyššie (alebo z vyšších na nižšie) orientačné prahové hodnoty. Prechod z ESA 95 na ESA 2010 a z 5. na 6. príručku platobnej bilancie predstavuje zlepšenie kvality údajov, a preto je pozitívne pre ekonomickú analýzu aj napriek dočasným medzerám v radoch údajov.

[32]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014 a odporúčanie pre eurozónu (2014/C 247/27, Ú. v. EÚ 247, 29.7.2014, s. 141). Toto osobitné monitorovanie Írska závisí od dohľadu po ukončení programu. Najnovšia správa o dohľade po skončení programu pre Írsko je dostupná v European Economy-Occasional Papers, 195.

[33]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014 a odporúčanie pre eurozónu (2014/C 247/27, Ú. v. EÚ 247, 29.7.2014, s. 141). Toto osobitné monitorovanie sa v prípade Španielska opiera o dohľad po ukončení programu. Najnovšia správa o dohľade po skončení programu pre Španielsko je dostupná v European Economy-Occasional Papers, 193.

[34]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014 a odporúčanie pre eurozónu (2014/C 247/27, Ú. v. EÚ 247, 29.7.2014, s. 141). Správy o osobitnom monitorovaní sa zverejnia.

[35]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014. Správa z novembra 2014 je k dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/documents/2014-11-07_croatia_mip_ specific_ monitoring_report_to_epc_en.pdf.

[36]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014 a odporúčanie pre eurozónu (2014/C 247/27, Ú. v. EÚ 247, 29.7.2014, s. 141). Správa z novembra 2014 je k dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/documents/2014-11-07_italy_mip_specific_ monitoring_report_to_epc_en.pdf.

[37]     V rámci dohľadu po skončení programu Komisia okrem PMN a ostatných štandardných postupov dohľadu podrobne sledovala hospodársky rozvoj a vykonávanie politiky v Maďarsku. Najnovšia správa je k dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/economy_finance /assistance_eu_ms/documents/hu_efc_note_5th_pps_mission_en.pdf.

[38]     Pozri „The Economic Adjustment Programme for Portugal, 2011 – 2014“ (Program makroekonomických úprav Portugalska, 2011 – 2014), European Economy-Occasional Papers, 202, kde sa nachádza posúdenie celkového vykonávania programu úprav a politických výziev, ktorým čelí portugalské hospodárstvo.

[39]     Pozri COM(2014) 150, 5.3.2014 a odporúčanie pre eurozónu (2014/C 247/27, Ú. v. EÚ 247, 29.7.2014, s. 141). Správy o osobitnom monitorovaní sa zverejnia.