52014DC0733

1. ÚVOD

V programe zmien sa zdôrazňuje podpora inkluzívneho rastu a vytvárania pracovných miest ako kľúčová priorita EÚ v oblasti vonkajšej spolupráce. V tejto súvislosti sa kombinované financovanie považuje za dôležitý prostriedok na získavanie dodatočných zdrojov a zvyšovanie vplyvu pomoci EÚ.

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011, ktorým sa Európskej investičnej banke (EIB) poskytuje záruka EÚ v súvislosti s úvermi mimo Únie, Rada a Európsky parlament (EP) požiadali Komisiu, aby s cieľom optimalizovať fungovanie mechanizmov kombinujúcich granty a úvery v oblasti vonkajšej činnosti preskúmala vytvorenie „platformy EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj“ a následne podala o tom správu.

V následnej správe Rade a EP z 26. októbra 2012 Komisia navrhla vytvorenie novej platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce (EUBEC) ako expertnej skupiny Komisie. Činnosť platformy sa teda formálne začala na prvom zasadnutí politickej skupiny, ktoré sa konalo 14. decembra 2012.

V súlade so záväzkom Komisie podávať EP a Rade správy predstavuje tento dokument prvú takúto správu a týka sa činnosti platformy od jej zriadenia 14. decembra 2012 do konca júla 2014[1].

Komisia predsedala zasadnutiam platformy a takisto aktívne prispievala na politickej a technickej úrovni spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), členskými štátmi, EP a finančnými inštitúciami. Komisia uznáva pridanú hodnotu spolupráce a dosiahnuté výsledky, ktoré sa zohľadnili v odporúčaniach uvedených v tejto správe.

Úlohou platformy nie je nahrádzať alebo duplikovať existujúce štruktúry rozhodovania.

2. CIELE

V správe Komisie Rade a EP z 26. októbra 2012 sa uviedli celkové ciele a rozsah pôsobnosti platformy.

Platforma by mala zlepšiť kvalitu a účinnosť mechanizmov kombinovaného financovania v rámci rozvojovej a vonkajšej spolupráce EÚ s náležitým ohľadom na politické rámce, ktorými sa riadia vzťahy EÚ s rôznymi partnerskými krajinami, najmä v oblasti politiky rozvoja, susedstva a rozšírenia.

Platforma by mala poskytovať usmernenia pre harmonizáciu kľúčových zásad týkajúcich sa činností kombinovaného financovania a zároveň umožniť rozlišovanie medzi sektormi a regiónmi.

Platforma by sa mala zamerať na tie sektory, v ktorých možno finančné nástroje využiť čo najviac, a to v rámci geografických regiónov a aj medzi nimi.

Platforma by mala takisto posilniť koherentnosť činností kombinovaného financovania s politikami EÚ.

3. PREHĽAD ČINNOSTI PLATFORMY POČAS OBDOBIA 2013 – 2014

Platforma pozostáva z politickej skupiny a technických skupín.

Politická skupina

Politickú skupinu tvoria zástupcovia členských štátov EÚ, ESVČ a Komisie a prizvaní zástupcovia EP. Ako pozorovateľov možno prizvať aj iných účastníkov.

Platforma začala svoju činnosť na prvom zasadnutí politickej skupiny (14. decembra 2012), na ktorom sa odsúhlasil pracovný plán na rok 2013, ktorý sa v júni a decembri 2013 revidoval. Konalo sa päť zasadnutí politickej skupiny, a to v decembri 2012, júni a decembri 2013, apríli a júli 2014. Diskutovalo sa na nich o činnosti technických skupín a ďalších vybraných témach, v prípade ktorých poskytla Komisia vstupné informácie, ako napr. budúca správa nástrojov kombinovaného financovania EÚ a úloha mimoeurópskych finančných inštitúcií v nástrojoch kombinovaného financovania EÚ.

Finančné inštitúcie zapojené do technickej činnosti boli prizvané, aby sa na zasadnutiach politickej skupiny zúčastnili ako pozorovatelia. Komisia predsedá zasadnutiam a poskytuje sekretariát na zabezpečenie koordinácie a komunikácie.

Technické skupiny

Technické skupiny (TS) tvoria zástupcovia Komisie, ESVČ, finančných inštitúcií a viacerí zástupcovia členských štátov. Na technickej činnosti platformy sa môžu zúčastniť aj zástupcovia EP. Kľúčovou a vzájomne prínosnou skúsenosťou bolo zdieľanie a výmena odborných znalostí medzi účastníkmi.

Doteraz sa zriadilo päť osobitných TS, ktoré dopĺňajú viaceré prierezové zasadnutia TS. Zamerali sa na tieto ciele: 

TS 1 „Preskúmanie existujúcich mechanizmov kombinovaného financovania“ – TS 2 „Posilnenie činností kombinovaného financovania“ – „Rámec merania výsledkov“ (RMV) – TS 3 „Zlepšenie postupov“ – TS 4 „Podpora finančných nástrojov“ – TS 5 „Uzatváranie zmlúv, monitorovanie a podávanie správ“

Túto technickú činnosť doplnili štyri semináre na tieto témy: a) Uplatňovanie hľadiska zmeny klímy v nástrojoch kombinovaného financovania; b) Udržateľnosť dlhovej služby; c) Kombinované financovanie a oficiálna rozvojová pomoc (ODA) a d) okrúhly stôl s európskymi agentúrami pre vývozné úvery.

Na diskusiách platformy v rámci politickej skupiny a technických skupín sa aktívne zúčastňoval EP.

Zapojenie občianskej spoločnosti a súkromného sektora

So zástupcami organizácií občianskej spoločnosti sa uskutočnili štyri stretnutia: dve stretnutia 30. apríla a 24. júla 2013 a seminár založený na brainstormingu o tom, ako urýchliť súkromné financovanie pomocou kombinovaného financovania, organizovaný v kontexte Európskych rozvojových dní 26. novembra 2013. Uvedený seminár bol určený pre organizácie občianskej spoločnosti a súkromných investorov. Ďalšie stretnutie s organizáciami občianskej spoločnosti a so súkromným sektorom sa konalo 3. júla 2014.

4. ČINNOSŤ TECHNICKÝCH SKUPÍN

4.1 PRESKÚMANIE EXISTUJÚCICH NÁSTROJOV KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA

Úvodná technická práca v rámci platformy sa zamerala na rozsiahle preskúmanie existujúcich nástrojov kombinovaného financovania EÚ a výmenu najlepších postupov. Výsledkom boli tieto závery:

i) Existujúce nástroje kombinovaného financovania EÚ naznačujú pozitívny trend, pokiaľ ide výkonnosť v oblasti podpory vonkajších politík EÚ. Je však potrebné ďalej zjednodušiť, harmonizovať a zlepšiť postupy týkajúce sa vývoja, prieskumu/posudzovania/výberu, monitorovania a podávania správ v súvislosti s operáciami.

ii) Mechanizmy kombinovaného financovania dosiahli svoj cieľ, pokiaľ ide o mobilizáciu značného objemu verejných zdrojov na financovanie investičných projektov v rámci podpory vonkajších politík EÚ. Existuje priestor na ďalšie využívanie finančných nástrojov (ako napr. rizikový kapitál, záruky, bonifikácia úrokov).

iii) Na úrovni nástrojov a projektov je potrebné ďalšie zlepšenie systémov monitorovania a podávania správ.

iv) Projekty financované v rámci mechanizmov kombinovaného financovania pokrývajú rôzne sektory a v závislosti od potrieb sa môžu líšiť veľkosťou a využívaním rôznych druhov podpory. Táto flexibilita určite zvyšuje relevantnosť a kvalitu portfólia projektov a umožňuje Komisii, aby stanovila operačné priority v závislosti od jednotlivých regionálnych politík a potrieb. K ďalšiemu zvýšeniu relevantnosti portfólia projektov by prispelo väčšie zapojenie delegácií EÚ pri vypracovaní zoznamov pripravovaných projektov.

v) Návrh a príprava projektov sa uskutočňujú v súlade s riadnymi postupmi a normami finančných inštitúcií a návrhy projektov sa posudzujú prostredníctvom mechanizmu partnerského preskúmania a vnútorného prieskumu zo strany Komisie alebo ESVČ. Pridaná hodnota grantu sa uvádza v projektovej dokumentácii a počas prieskumu sa hodnotí. Vo formulári žiadosti o grant by sa však mala ďalej špecifikovať a analyzovať s cieľom umožniť merateľnosť. Na účely účinnejšieho posudzovania/výberu, monitorovania a podávania správ by sa mali harmonizovať výpočty finančnej páky a formuláre žiadosti o grant a mala by sa ďalej zvyšovať kvalita informácií, ktoré poskytujú finančné inštitúcie.

vi) Jedným z hlavných úspechov nástrojov kombinovaného financovania je posilnená koordinácia, výmena informácií a spolupráca medzi aktérmi v oblasti európskej pomoci a v menšom rozsahu a v jednotlivých regiónoch aj medzi mimoeurópskymi aktérmi v oblasti pomoci. Tento úspech sa dosiahol prostredníctvom zapojenia rôznych aktérov v rôznych formálnych orgánoch správy mechanizmov kombinovaného financovania EÚ, prostredníctvom neformálnej koordinácie na miestnej úrovni alebo na úrovni ústredí, ako aj v rámci platných memoránd o porozumení s EÚ/Komisiou. Je však potrebné zdôrazniť, že veľkú väčšinu doteraz schválených operácií predstavuje päť hlavných európskych partnerov. Malo by sa preto vynaložiť úsilie s cieľom podporiť širšiu účasť aktérov v oblasti pomoci EÚ na nástrojoch. Pozornosť by sa takisto mohla venovať väčšiemu zapojeniu mimoeurópskych aktérov v oblasti pomoci. Táto otázka bola predmetom ďalších diskusií v rámci platformy a dospelo sa k záveru, že rada príslušného rámca pre kombinované financovanie by mala preskúmať zapojenie mimoeurópskych finančných inštitúcií a najmä regionálnych bánk, ktoré by mali pôsobiť ako hlavné finančné inštitúcie. Mal by sa pri tom uplatňovať cielený prístup založený na osobitnej pridanej hodnote v rámci konkrétneho projektu alebo regiónu. Navyše v prípade, že mimoeurópske finančné inštitúcie už pôsobia ako hlavné finančné inštitúcie pre osobitné nástroje kombinovaného financovania, ich úloha by sa mala zachovať, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky týkajúce sa ich pridanej hodnoty. Kľúčový význam má naďalej koordinácia a spolupráca európskych a mimoeurópskych finančných inštitúcií a z tohto dôvodu by sa mimoeurópske finančné inštitúcie mali vyzvať, aby sa zúčastňovali na príslušných zasadnutiach ako pozorovatelia.

vii) Partnerské krajiny/regióny sú vo všeobecnosti zapojené do každého projektu na technickej úrovni už od začiatku, keďže všeobecnou črtou pomoci financovanej prostredníctvom úverov je zodpovednosť. Partnerské krajiny/regióny by mali byť systematicky zapojené do fázy návrhu a prípravy projektov na primeranej úrovni (vykonané konzultácie by mali byť zdokumentované vo formulári žiadosti o grant). S cieľom maximalizovať vplyv projektov financovaných v rámci mechanizmov kombinovaného financovania na rozvoj by sa na miestnej úrovni mala koordinovať činnosť medzi delegáciami EÚ a finančnými inštitúciami vo vzťahu k partnerskej krajine/regiónu. Na viaceré uvedené body sa nadviazalo v rámci ďalšej činnosti na technickej úrovni. Podrobnosti sa uvádzajú ďalej v texte.

4.2 POSILNENIE ÚČINNOSTI, TRANSPARENTNOSTI A ZODPOVEDNOSTI ČINNOSTÍ KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA – RÁMEC MERANIA VÝSLEDKOV, ZLEPŠENIE POSTUPOV – UZATVÁRANIE ZMLÚV, MONITOROVANIE A PODÁVANIE SPRÁV

V nadväznosti na uvedené preskúmanie existujúcich nástrojov kombinovaného financovania a doteraz nadobudnuté skúsenosti sa činnosť na technickej úrovni rozdelila medzi TS 2, TS 3 a TS 5, aby sa konkrétne zaoberali troma kľúčovými otázkami:

1. Posilnené technické posudzovanie projektov kombinovaného financovania

Bola vykonaná práca zameraná na ďalšie posilnenie postupu posudzovania projektov a na základe najlepších postupov sa v rámci nástrojov podľa možností harmonizovali kritéria posudzovania projektov.

Výsledkom práce na technickej úrovni je zlepšený a harmonizovaný formulár žiadosti o grant, ktorý sa má použiť v prípade rôznych nástrojov kombinovaného financovania EÚ. Boli vypracované podrobné usmernenia, ktoré sú pripojené k formuláru žiadosti, aby sa žiadateľom poskytli informácie a vysvetlenia o tom, ako vyplniť formulár. V nových usmerneniach sa predovšetkým vysvetľuje, ako by sa mala zdôvodniť otázka prínosnosti a pákového efektu predmetného grantu a predložiť štruktúrovanejším a merateľnejším spôsobom, a ďalej sú rozvedené iné oblasti, ako napr. prípadná finančná štruktúra projektov. Takisto sa skúmajú environmentálne a sociálne aspekty vo vzťahu k normám EÚ, ako je to v prípade akýchkoľvek iných projektov financovaných EÚ. Na základe seminárov organizovaných so zástupcami MMF sa jasne zaviedla otázka udržateľnosti dlhovej služby. Usmernenia obsahujú aj nový oddiel o ukazovateľoch, ktorý súvisí s novým rámcom merania výsledkov (pozri ďalej). Nový formulár žiadosti sa začiatkom roka 2014 zaviedol pre nové návrhy projektov v rámci všetkých nástrojov, ktoré spravuje GR DEVCO. Na základe činnosti EUBEC pokračuje pracovná skupina pre investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) v zefektívňovaní a zlepšovaní príslušných operačných postupov.

2. Vývoj štandardizovaného rámca merania výsledkov

Na technickej úrovni sa vykonala práca zameraná na nový rámec merania výsledkov, ktorý má pomôcť Komisii a finančným inštitúciám poskytovať informácie ex ante o očakávaných výsledkoch projektov podporovaných v rámci nástrojov, merať ex post výsledok ich činností financovania a umožniť ďalšie zlepšenie podávania správ o výsledkoch dosiahnutých v rámci nástroja. V rámci toho sa zohľadnili požiadavky nového nariadenia o rozpočtových pravidlách a rámcov merania výsledkov Komisie, ako aj priority a ciele politík v oblasti vonkajšej spolupráce EÚ.

Výsledkom je dohodnutý rámec, ktorý tvorí spoločný súbor ukazovateľov výsledkov, ktoré odrážajú výstupy a plánované výsledky projektov. Výber ukazovateľov vychádzal z viacerých úvah, ako je okrem iného koherentnosť s cieľmi a prioritami nástrojov, cieľmi politiky EÚ v oblasti vonkajšej spolupráce a nariadením o rozpočtových pravidlách, ako aj s existujúcimi postupmi finančných inštitúcií a možnosť agregácie a podávania správ verejnosti. V rámci sa uvádza definícia každého ukazovateľa, na ktorom sa dohodlo, a od žiadateľov sa vyžaduje, aby očakávaný vplyv navrhovaného projektu kvalitatívne opísali. Nový rámec merania výsledkov bol zahrnutý do nového formulára žiadosti a usmernení (pozri vyššie) a začiatkom roka 2014 bol zavedený pre nové návrhy projektov.

3. Harmonizácia uzatvárania zmlúv, monitorovania a podávania správ

Na technickej práci sa podieľala Komisia, útvary ESVČ v ústredí a delegáciách a finančné inštitúcie. Hlavným cieľom TS bolo pracovať na harmonizácii a zrýchlení postupu uzatvárania zmlúv v rámci nástrojov prostredníctvom vypracovania relevantných a podrobných usmernení, ktoré pomôžu pri vkladaní relevantných informácií o uzatváraní zmlúv do projektových formulárov, ktoré sa predkladajú orgánom správy nástrojov, aby sa zjednodušilo uzatváranie zmlúv v rámci projektov. TS 5 sa zamerala na vysvetlenie a objasnenie definícií a postupov súvisiacich so zmluvami, ktoré sa majú vopred zahrnúť do projektových informačných formulárov, aby sa zabezpečilo úplné pochopenie vykonávania projektov, finančných tokov a príslušnej zodpovednosti zainteresovaných strán. Z dôvodov účinnosti sa preto príslušné zmluvné informácie zahrnuli do podrobných usmernení o tom, ako vyplniť formulár žiadosti. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností Komisie a finančných inštitúcií nadobudnutých počas vykonávania projektov, ako aj na základe požiadaviek právneho rámca, ktorý sa uplatňuje na finančné nástroje podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách, stanovil súbor odporúčaní/najlepších postupov týkajúcich sa podávania správ a monitorovania.

Komisia víta úsilie platformy zamerané na neustále zabezpečovanie dobre štruktúrovaného, transparentného a účinného postupu výberu projektov, účinného postupu uzatvárania zmlúv, ako aj náležitých postupov monitorovania a podávania správ orientovaných na výsledky, ktoré vychádzajú z príslušných a aktuálnych právnych požiadaviek.

Komisia uznáva dôležitý pokrok, ktorý platforma dosiahla, najmä pokiaľ ide o rozvoj nových, harmonizovaných nástrojov, ktoré sa majú používať v rámci všetkých nástrojov kombinovaného financovania, ako je zlepšený formulár žiadosti a sprievodné usmernenia.

4.3 ĎALŠÍ VÝVOJ FINANČNÝCH NÁSTROJOV

Kľúčovým stimulom rozvoja a dôležitým parametrom, ktorým sa rozvinuté hospodárstva líšia od menej rozvinutých, sú trhové investície. Medzi príklady patrí poskytovanie bankových úverov malým a stredným podnikom, investovanie verejných a súkromných poskytovateľov verejných služieb do výroby elektriny alebo kľúčové projekty v oblasti infraštruktúry, ako sú cesty a železnice.

Rozšírené využívanie osobitných finančných nástrojov (napr. záruky, kapitál, riziká miestnej meny a iné mechanizmy na rozdelenie rizika) je motivované potrebou čo najúčinnejšie využívať obmedzené dostupné rozpočtové prostriedky, ako aj skutočnosťou, že granty nie sú na základe posúdenia vždy najlepším nástrojom na rozvoj týchto druhov hospodárskej činnosti a niekedy môžu úplne zlyhať.

Využívanie osobitných finančných nástrojov možno odporučiť vtedy, keď účastníci trhu, medzi ktorých môžu patriť rozvojové finančné inštitúcie, neposkytujú na inak finančne životaschopné projekty potrebné financovanie v dostatočnom objeme alebo za vhodných podmienok z dôvodu zlyhaní trhu.

Je potrebné, aby finančné nástroje, okrem riešenia zlyhaní trhu alebo neoptimálnych investičných situácií, zabezpečili jasne definovanú prínosnosť (pridanú hodnotu), ako aj finančnú páku pre rozpočtové prostriedky EÚ a ich štruktúra musí zabezpečiť súlad záujmov Komisie a jej implementačných partnerov.

Na základe uvedeného a praktických skúseností svojich členov vybrala platforma viacero sektorov, v prípade ktorých by sa malo ďalej preskúmať zvýšené využívanie uvedených finančných nástrojov, napr. infraštruktúra, mikro, malé a stredné podniky, poľnohospodárstvo, sociálny sektor. Napriek tomu, že druh a úroveň podpory EÚ je potrebné posudzovať vzhľadom na každý projekt individuálne, platforma vypracovala niekoľko základných zásad týkajúcich sa minimálnych požiadaviek, maximálnych prahových hodnôt podpory a mechanizmov na zabezpečenie súladu záujmov Komisie a oprávnenej implementačnej finančnej inštitúcie.

Komisia podporuje úsilie platformy na podporu ďalšieho využívania finančných nástrojov. Keďže tieto finančné nástroje sú pomerne komplexnými produktmi, ich štruktúra sa bude starostlivo prispôsobovať operačnému prostrediu jednotlivých partnerských krajín.

Komisia bude okrem toho uplatňovať základnú zásadu EÚ týkajúcu sa finančných nástrojov: pravidlo vylúčenia podmienených záväzkov, ktoré zabezpečí, že finančný záväzok EÚ spojený s finančným nástrojom v nijakom prípade neprekročí sumu príslušného rozpočtového záväzku, ktorý bol v súvislosti s ním vytvorený.

5. BUDÚCA SPRÁVA NÁSTROJOV KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA EÚ

S cieľom zlepšiť účinnosť operácií kombinovaného financovania, pokiaľ ide o plnenie ich cieľov politiky znižovania chudoby a sociálno-ekonomického rozvoja, ako aj efektívnosť ich správy vrátane znižovania transakčných nákladov, sa v rámci platformy dohodlo na zavedení štyroch rámcov kombinovaného financovania podľa finančných nástrojov (ERF, ENI, DCI, IPA). V záujme riešenia rôznych regionálnych strategických priorít, zvýšenia pákového efektu v oblasti politiky a účinného využívania operácií kombinovaného financovania na politický dialóg, ako aj na účely podávania správ sa zároveň navrhuje stanoviť v každom rámci geograficky definované nástroje.

Financovanie bude predovšetkým pochádzať z regionálnych programov definovaných v rámci rôznych nástrojov v súlade s prioritami a cieľmi stanovenými v programových dokumentoch v dialógu s partnerskými krajinami a príslušnými regionálnymi organizáciami. Financovanie by mohlo v relevantných a náležitých prípadoch pochádzať aj z osobitných národných/regionálnych programov[2] v rámci podpory priorít a cieľov regiónov, ako sa definuje v príslušných programových dokumentoch. Ak by členské štáty EÚ alebo iní darcovia mali záujem zúčastniť sa na operáciách kombinovaného financovania, uskutoční sa to prostredníctvom účelového fondu (účelových fondov). Pre každý rámec kombinovaného financovania bude existovať jedna jednotná správna štruktúra, ktorá bude spravovať finančné prostriedky Komisie, ako aj príspevky členských štátov EÚ alebo iných darcov prostredníctvom účelových fondov. Tento rámec sa bude uplatňovať na všetky regióny vrátane Afriky. Na základe činnosti EUBEC pokračuje pracovná skupina pre investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) v zefektívňovaní a zlepšovaní príslušnej správnej štruktúry.

Rozhodovanie sa bude uskutočňovať v rámci štruktúry na dvoch úrovniach.  Stanoviská k návrhom projektov sa budú formulovať na úrovni rady. Takéto stanoviská sa pripravia na základe posúdenia na technickej úrovni.

Medzi členov rád[3], ktorým predsedá Komisia, patria zástupcovia ESVČ, členských štátov EÚ ako hlasujúci členovia a finančné inštitúcie ako pozorovatelia. Rady budú zodpovedné za formulovanie stanovísk k jednotlivým operáciám kombinovaného financovania, poskytovanie usmernení zúčastneným inštitúciám, monitorovanie a preskúmanie zoznamov pripravovaných projektov a výsledkov súvisiacich s projektmi, za monitorovanie portfólia schválených projektov, pričom sa v prípade potreby bude vychádzať z osobitných odborných znalostí finančných inštitúcií so zaistením deľby práce. 

Technické posudzovanie návrhov projektov bude zahŕňať pravidelné technické zasadnutia, ktorým bude predsedať Komisia (v prípade potreby vrátane príslušných GR) za účasti ESVČ[4] a finančných inštitúcií, a bude sa na nich diskutovať o zoznamoch pripravovaných projektov a vypracujú sa posúdenia projektov, ktoré sa majú predložiť radám.

Zaviedol sa už zlepšený (a viac harmonizovaný) formulár žiadosti pre projekty, ktorý vypracovala platforma, a prispieva k zaisteniu dobre štruktúrovaného, transparentného a účinného postupu výberu projektov[5].

Sekretariát podporuje radu vo všetkých jej úlohách, pri organizácií komunikačných podujatí a vo všeobecnom vykonávaní komunikačnej stratégie, organizuje posudzovanie návrhov na technickej úrovni a je centrálnym kontaktným miestom pre všetky zainteresované strany, ktoré sú zapojené do rámcov kombinovaného financovania. Štruktúra a spôsob fungovania sekretariátu sa budú musieť prispôsobiť novej celkovej štruktúre a rozhodovaciemu procesu. Komisia zabezpečí sekretariát pre každý rámec kombinovaného financovania EÚ vrátane príslušného vybavenia a podľa možností sa preskúma možnosť outsourcingu osobitných úloh.

Cieľom navrhovaného preskúmaného rozhodovacieho procesu je zefektívnenie, zjednodušenie a zlepšeniu účinnosti rozhodovacieho procesu a dodržiavanie nových požiadaviek stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách v prípade, keď sa projekty vykonávajú v rámci nepriameho hospodárenia. Preskúmaný rozhodovací proces zahŕňa tieto prvky: i) zlepšená koordinácia vo včasnej fáze, ktorá zabezpečí, aby sa zdroje zamerali na identifikované priority; ii) širšie a zlepšené technické posudzovanie s cieľom ďalej zlepšiť kvalitu a zjednodušiť výmenu odborných znalostí, pričom sa v prípade potreby bude vychádzať z osobitných odborných znalostí finančných inštitúcií; iii) väčšia flexibilita a lepšia kombinácia času stráveného na technickom posudzovaní a relatívnej zložitosti každého návrhu a iv) zníženie počtu všetkých krokov v rámci procesu. Po posúdení návrhu po technickej stránke bude môcť hlavná finančná inštitúcia[6] predložiť sekretariátu konečný revidovaný formulár žiadosti, aby ho predložil rade.

Pokiaľ ide o rámce kombinovaného financovania, ktoré spravuje GR DEVCO, Komisia, ESVČ a členské štáty uskutočnia dialóg (spolupredsedať bude ESVČ a Komisia) o strategických smerovaniach, všeobecných usmerneniach s prijímajúcimi krajinami a príslušnými regionálnymi organizáciami. Môže sa to uskutočniť buď v kontexte existujúcich regionálnych alebo subregionálnych fór v oblasti koordinácie politiky, alebo v prípade, že takéto vhodné fóra nie sú určené, na osobitných strategických zasadnutiach, podľa zásady zodpovednosti našej rozvojovej spolupráce. Pokiaľ ide o WBIF, posilnia sa už prebiehajúce diskusie na strategickej úrovni zahŕňajúce prijímajúce krajiny prostredníctvom podpory vypracovania zoznamov pripravovaných projektov pre jednotlivé sektory za každú krajinu.

Finančné inštitúcie v súčasnosti riadia zapojenie občianskej spoločnosti na úrovni projektov ako súčasť svojich postupov schvaľovania a riadenia projektov, a to buď tak, že zabezpečia, aby navrhovateľ projektu uskutočnil príslušnú verejnú konzultáciu, alebo priamo. Úlohou delegácií/zemepisných jednotiek by malo byť zapájanie zástupcov miestnej občianskej spoločnosti v súlade s bežnou praxou pre iné spôsoby vykonávania. Komisia okrem toho posilní svoje úsilie zamerané na zlepšenie prístupu k informáciám na úrovni nástrojov pre organizácie občianskej spoločnosti vrátane regionálnych organizácií. Za účasti organizácií občianskej spoločnosti sa v Bruseli konali pravidelné stretnutia o kombinovanom financovaní.

6. PREHĽAD ZÁVEROV A ODPORÚČANÍ

1.            Z doterajších skúseností vyplýva, že existujúce nástroje kombinovaného financovania EÚ naznačujú pozitívny vývoj, pokiaľ ide o výkonnosť v oblasti podpory vonkajších politík EÚ.

2.            Výsledkom práce vykonanej na technickej úrovni je zlepšený a harmonizovaný formulár žiadosti o grant, ktorý sa má použiť v prípade rôznych nástrojov kombinovaného financovania EÚ. Boli vypracované podrobné usmernenia, ktoré sú pripojené k formuláru žiadosti, aby sa žiadateľom poskytli informácie a vysvetlenia o tom, ako vyplniť formulár. Jasne sa zaviedla otázka udržateľnosti dlhovej služby a nadviaže sa na prebiehajúcu revíziu rámca MMF.

3.            Bol vypracovaný nový rámec merania výsledkov, ktorý bol začlenený do nového formulára žiadosti a usmernení (pozri vyššie).

Komisia víta úsilie platformy zamerané na neustále zabezpečovanie dobre štruktúrovaného, transparentného a účinného postupu výberu projektov, účinného postupu uzatvárania zmlúv, ako aj náležitých postupov monitorovania a podávania správ orientovaných na výsledky. Toto úsilie náležite vychádza z príslušných a aktuálnych právnych požiadaviek a je v súlade s prioritami a cieľmi politík EÚ v oblasti vonkajšej spolupráce.

V tomto rámci Komisia uznáva dôležitý pokrok, ktorý platforma dosiahla, najmä pokiaľ ide o vývoj nových, harmonizovaných nástrojov, ktoré sa majú používať v rámci všetkých existujúcich nástrojov kombinovaného financovania, ako je zlepšený formulár žiadosti a sprievodné usmernenia.

4.            Sú identifikované kľúčové oblasti, v prípade ktorých by sa malo ďalej preskúmať zvýšené využívanie osobitných finančných nástrojov. Vychádzajú z ich praktickej relevantnosti a majú tiež poukázať na oblasti, v prípade ktorých by sa úsilie malo zamerať na ďalšie opatrenia v oblasti nástrojov kombinovaného financovania:

– záruky, kapitál a iné nástroje na rozdelenie rizika pre projekty v oblasti infraštruktúry a mikro, malé a stredné podniky,

– nové sektory: záruky a mechanizmy na rozdelenie rizika pre poľnohospodárstvo, sociálny sektor a iné sektory.

Komisia podporuje odporúčanie platformy týkajúce sa rámcov kombinovaného financovania EÚ s cieľom zvýšiť využívanie osobitných finančných nástrojov najmä v oblasti infraštruktúry, mikro, malých a stredných podnikov, poľnohospodárstve a sociálnom sektore, a to s náležitým ohľadom na operačné prostredie v partnerských krajinách a pravidlo vylúčenia podmienených záväzkov. Bude úzko spolupracovať so svojimi partnermi v oblasti financovania rozvoja, aby uviedla na trh inovačné finančné nástroje s významným vplyvom na rozvoj.

 5.           Platforma dospela k záveru, že by sa mali zaviesť štyri rámce kombinovaného financovania podľa finančných nástrojov (ERF, ENI, DCI, IPA). Operačné závery týkajúce sa projektov sa budú prijímať v rámci štyroch príslušných rád (rada ERF, rada ENI, rada DCI, riadiaci výbor WBIF). Revidovaný rozhodovací proces pomôže zefektívniť, zjednodušiť a zlepšiť účinnosť a splniť nové požiadavky stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

Komisia podporuje ďalšie zefektívnenie nástrojov kombinovaného financovania v štyroch rámcoch kombinovaného financovania, aby sa zlepšila účinnosť operácií kombinovaného financovania pri plnení ich cieľov a znížili náklady.

Komisia vynaloží v úzkej spolupráci s ESVČ a členskými štátmi EÚ úsilie, aby zabezpečila účinné a efektívne vykonávanie odporúčaní týkajúcich sa upravenej správnej štruktúry nástrojov kombinovaného financovania.

6.            Rada príslušného rámca pre kombinované financovanie by mala preskúmať zapojenie mimoeurópskych finančných inštitúcií a najmä regionálnych bánk, ktoré by mali pôsobiť ako hlavné finančné inštitúcie. Mal by sa pri tom uplatňovať cielený prístup založený na osobitnej pridanej hodnote v rámci konkrétneho projektu alebo regiónu. Navyše v prípade, že mimoeurópske finančné inštitúcie už pôsobia ako hlavné finančné inštitúcie pre osobitné nástroje kombinovaného financovania, ich úloha by sa mala zachovať, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky týkajúce sa ich pridanej hodnoty. Kľúčový význam má naďalej koordinácia a spolupráca európskych a mimoeurópskych finančných inštitúcií a z tohto dôvodu by sa mimoeurópske finančné inštitúcie mali vyzvať, aby sa zúčastňovali na príslušných zasadnutiach ako pozorovatelia.

7.            Významnú úlohu pri dosiahnutí doteraz preukázateľného úspechu zohrala aktívna účasť členských štátov EÚ, EP, ESVČ, Komisie, širokej škály európskych a mimoeurópskych verejných finančných inštitúcií na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni. Posilnená výmena s organizáciami občianskej spoločnosti a komunikácia s inými aktérmi ďalej prispeli k tomuto úspechu.

Komisia je presvedčená, že platforma EÚ jasne preukázala svoju hodnotu, pokiaľ ide o spojenie širokej škály zainteresovaných strán, aby si vymieňali odborné znalosti o všetkých aspektoch kombinovaného financovania v oblasti vonkajšej spolupráce. Komisia odporúča platforme, aby tieto skúsenosti a jej doterajší úspech využila a pokračovala vo svojej činnosti týkajúcej sa osobitných otázok kombinovaného financovania v oblasti vonkajšej spolupráce.

V súlade s pracovným programom, ktorý predložila Komisia a prijala politická skupina, sa identifikovali a už počas roka 2014 riešili tieto záležitosti:

•              mobilizácia zdrojov súkromného sektora,

•              najlepšie postupy a príležitosti financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

[1] Ďalšie podrobné pracovné dokumenty a správy možno nájsť na http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm, keďže platforma je registrovanou expertnou skupinou Komisie E02852.

[2] V menšom rozsahu aj z tematických programov.

[3] V prípade WBIF ide o riadiaci výbor, ktorého členom nie je ESVČ.

[4] ESVČ sa nezúčastňuje na technickom posudzovaní návrhov projektov WBIF.

[5] V rámci WBIF sa zohľadňuje skutočnosť, že hlavnými žiadateľmi sú prijímajúce krajiny.

[6] Len v prípade nástrojov, ktoré spravuje GR DEVCO.