EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 7. 2014

COM(2014) 464 final

ZELENÁ KNIHA

Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu

ZELENÁ KNIHA

Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu

Obsah

1.    Úvod    

2.    Rozsah    

3.    Ciele    

4.    Otázky    

4.1.    Existujúce nástroje    

4.1.1.    Vnútroštátna úroveň    

4.1.2.    Európska úroveň    

4.1.3.    Sledovanie a presadzovanie    

4.2.    Súlad vnútroštátnych prístupov    

4.3.    Vplyv existujúcej situácie v oblasti regulácie na vnútorný trh    

4.4.    Prierezové aspekty    

4.4.1.    Malé a stredné podniky    

4.4.2.    Bezbariérový prístup a zraniteľní spotrebitelia    

4.4.3.    Údaje o zraneniach a nehodách    

4.4.4.    Normy    

4.4.5.    Zručnosti a odborná príprava    

4.5.    Najvhodnejšia úroveň a nástroje na riešenie bezpečnosti    

4.5.1.    Úroveň    

4.5.2.    Alternatívne nástroje    

4.6.    Záverečná otázka    

5.    Záverečné poznámky    

1.Úvod

Európa je najvýznamnejšia svetová destinácia cestovného ruchu. V roku 2013 pricestovalo do Európy vyše 560 miliónov medzinárodných cestujúcich, čo je výsledok, ktorý prekonal aj veľmi dobré údaje z roku 2012. Silný nárast bol zaznamenaný najmä v južnej a strednej Európe 1 .

Náš kontinent je destináciou cestovného ruchu, ktorú uprednostňujú aj sami Európania. V roku 2013 takmer 40 % Európanov strávilo dovolenku v EÚ, čo je o 5 % viac než v roku 2012.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 2 sa turisti v Európe cítia bezpečne a sú tu veľmi spokojní. Respondenti vyjadrili vysokú úroveň spokojnosti s väčšinou aspektov svojej dovolenky v roku 2013, najmä s bezpečnosťou (95 %) a kvalitou (95 %) ubytovania.

S cieľom udržať a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti cestovného ruchu vo svete prijala Komisia v roku 2010 oznámenie, v ktorom stanovila komplexnú stratégiu na posilnenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia. Jedným z opatrení stanovených v tomto oznámení je bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu. Primeraná a účinná úroveň bezpečnosti môže posilniť dôveru spotrebiteľov a povzbudiť rast vytvorením priaznivého prostredia pre podniky a spoluprácu medzi členskými štátmi a umožnením vyššej konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu.

Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v EÚ 28 v roku 2013 dosiahol vrchol na úrovni 2,6 miliardy nocľahov 3 . Počet prenocovaní nerezidentov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu 4 (t. j. hostí z iných krajín) v EÚ 28 vzrástol v období rokov 2012 – 2013 o 4,8 % a v roku 2013 dosiahol úroveň 45 % z celkového počtu prenocovaní.

V krajinách ako Malta, Cyprus a Chorvátsko závisí obsadenosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu závisí v plnom rozsahu od nerezidentov (96 %, 93 %, resp. 92 %), zatiaľ čo napríklad v Rumunsku (18 %), Poľsku alebo Nemecku (v oboch krajinách 20-percentná obsadenosť nerezidentmi) je situácia presne opačná.

Obavy turistov o bezpečnosť sú od roku 2008 pravidelne každoročne sledované prostredníctvom prieskumov Eurobarometra, pričom sa kladie dôraz aj na bezpečnosť hotelov a požiarnu bezpečnosť. Ročné prieskumy zhodne potvrdili, že bezpečnosť nie je predmetom obáv európskych turistov (odpovede boli na úrovni 0 – 1 %). Napriek tomu občas môže dôjsť k nehodám, ktoré ovplyvnia priamo dotknutých prevádzkovateľov, ale aj nepriamo povesť príslušnej destinácie, s ďalšími nepriaznivými vplyvmi na ostatných prevádzkovateľov. Hoci je bezpečnosť ubytovacích služieb v cestovnom ruchu v právomoci členských štátov, prítomnosť takéhoto silného cezhraničného rozmeru vyvoláva úvahy o úrovni kvality a bezpečnosti týchto služieb vo všetkých členských štátoch.

Toto spolu s údajmi zo správy Komisie za rok 2003 o bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov 5 , v ktorej sa odporúča zlepšiť úroveň poznania rizík a údajov o nehodách a systematicky sledovať politiky a opatrenia členských štátov, viedlo Komisiu k tomu, aby sa zaoberala otázkou bezpečnosti ubytovacích služieb v cestovnom ruchu v posledných rokoch na európskej úrovni, a to jednak zapojením sa do dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami a jednak vykonaním opatrení zameraných na posilnenie súčasnej vedomostnej základne.

Hlbší náhľad na túto záležitosť poskytli viaceré štúdie a semináre o metodikách zberu údajov o nehodách a zraneniach v súvislosti so službami (pozri oddiel 2.1 v prílohe 1). Komisia podporila a umožnila debaty o samoregulačných iniciatívach v sektore stravovacích a ubytovacích služieb, ako aj o názoroch na najlepšie ďalšie postupy (pozri oddiel 2.2 v prílohe 1). Nedávne pokusy určiť bezpečnostné riziká v odvetví ubytovacích zariadení cestovného ruchu a porovnať príslušné údaje znovu potvrdili zložitosť tejto úlohy v dôsledku rôznorodých faktorov, ako napríklad rozmanitosť hotelov v rámci odvetvia alebo otázky dobrej povesti 6 .

Hoci určité právne požiadavky na požiarnu bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu vychádzajú zo smernice o stavebných výrobkoch a z právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti pri práci, na úrovni EÚ neexistujú osobitné horizontálne právne predpisy a – ako vyplýva z nedávnych konzultácií s členskými štátmi o existujúcom regulačnom a neregulačnom rámci, pokiaľ ide o bezpečnosť ubytovacích služieb v cestovnom ruchu, okrem iných odvetví – ani na vnútroštátnej úrovni nie je zavedený štandardný postup vo vzťahu k bezpečnosti v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu.

Bezpečnosť v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu – a všeobecne v odvetví hotelov, reštaurácií a stravovacích služieb – je zároveň dôležitou súčasťou aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 7 . Okrem toho existuje aj dobre zavedený súbor odvetvových právnych predpisov, ktoré sa týkajú prostredia v budovách, výťahov a ďalších výrobkov používaných v stavebníctve.

Existencia rozličných prístupov k bezpečnostným predpisom nie je sama osebe problémom, pokiaľ je európsky spotrebiteľ používajúci tento typ služieb v celej EÚ primerane chránený, bez ohľadu na to, ktorú destináciu si vyberie.

Spotrebitelia očakávajú, že si budú môcť zakúpiť ubytovacie služby v cestovnom ruchu bez obáv o svoju bezpečnosť, a to bez ohľadu na svoj výber ubytovania alebo destinácie v rámci EÚ. V tejto súvislosti a na základe predpokladu, že európski spotrebitelia majú právo na primeranú úroveň bezpečnosti, ktorá je účinne vykonávaná a presadzovaná, nech sú kdekoľvek v rámci EÚ, sú dôležité tieto otázky:

1. Ako sa v jednotlivých členských štátoch reguluje a sleduje bezpečnosť spotrebiteľa v oblasti ubytovacích zariadení cestovného ruchu?

2. Vzťahujú sa na poskytovateľov ubytovacích služieb v cestovnom ruchu s cezhraničným pôsobením požiadavky, ktoré primeraným spôsobom zabezpečujú ochranu spotrebiteľov, pričom ich cezhraničné pôsobenie neznamená, že sa vyhýbajú akýmkoľvek takýmto požiadavkám pre závažné nedostatky?

3. Má rozmanitosť vnútroštátnych systémov a metód dohľadu a presadzovania, ktoré sú používané v rámci celej EÚ, významný vplyv na poskytovanie ubytovacích služieb cez hranice?

4. Zohľadňujú sa účinným spôsobom určité prierezové aspekty, ako je vplyv regulačného prostredia na malé a stredné podniky a na zraniteľných spotrebiteľov alebo spôsob, akým sú v súčasnosti začlenené do existujúceho regulačného rámca otázky bezbariérového prístupu alebo používania noriem pre takéto služby?

5. Je súčasná úroveň, na ktorej je regulovaná bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu, najvhodnejšia a sú zavedené najvhodnejšie typy nástrojov?

Skutočnosť je taká, že existencia rozličných prístupov k regulácii bezpečnosti sťažuje porovnanie ochrany bezpečnosti, ktorú požívajú európski občania využívajúci ubytovacie služby v cestovnom ruchu v celej Európskej únii.

Na základe odpovedí na prvú otázku týkajúcu sa existujúceho regulačného rámca v celej Európskej únii a podľa najnovších poznatkov dostupných útvarom Komisie sa zdá, že medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi existujú významné rozdiely. Z výsledkov prieskumu uskutočneného v roku 2013 vyplynulo, že z 24 členských štátov, ktoré na prieskum reagovali, má osobitné odvetvové právne predpisy týkajúce sa ubytovacích služieb v cestovnom ruchu 16 členských štátov. Takisto sa zdá, že existujú podstatné rozdiely v rozsahu a obsahu vnútroštátnych právnych predpisov pre dané odvetvie: napríklad, zatiaľ čo väčšina z týchto 16 členských štátov má vo svojich právnych predpisoch zakotvené povinnosti týkajúce sa stavu objektov alebo kvalifikácie poskytovateľa služieb, len osem členských štátov požaduje zriadenie príslušných orgánov na sledovanie a prijímanie opatrení a len päť členských štátov povinne vyžaduje zisťovanie a posudzovanie rizík.

Okrem existujúceho regulačného rámca v členských štátoch je ďalšou otázkou, ktorú treba brať do úvahy, či a akým spôsobom je tento rámec presadzovaný a sledovaný. Cieľom tejto zelenej knihy je získať lepší prehľad, aj pokiaľ ide o tento aspekt.

Vo vzťahu k druhej otázke sa táto zelená kniha snaží preskúmať, či by existencia rozličných požiadaviek v jednotlivých členských štátoch mohla viesť k nedostatkom v úrovni bezpečnosti, najmä u poskytovateľov služieb s cezhraničným pôsobením, ktorí nemusia byť primerane pokrytí existujúcimi právnymi predpismi v ktoromkoľvek členskom štáte.

Pokiaľ ide o tretiu otázku, ktorá sa týka poskytovania týchto služieb, je navrhnutá tak, aby overila, či rozmanitosť vnútroštátnych systémov ovplyvňuje rovnaké podmienky v danom odvetví, čo je dôležité pre hospodársky blahobyt EÚ a jej imidž vyhľadávanej destinácie cestovného ruchu, najmä pre určité kategórie služieb, ktoré pôsobia cez hranice. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj nástroje a postupy vypracované v rámci odvetvia 8 .

Pokiaľ ide o štvrtú otázku, je zrejmé, že na správnu vyváženosť medzi potrebami a riešeniami je potrebné starostlivo zvážiť vplyvy na všetky zainteresované strany. Zraniteľní spotrebitelia, spotrebitelia s osobitnými potrebami bezbariérového prístupu, menšie zariadenia alebo veľké hotely môžu mať na túto problematiku rozličný náhľad, a preto je potrebné zohľadniť rozličné aspekty. V tejto súvislosti by mala význam aj diskusia o prínosoch použitia normalizácie vo vzťahu k ubytovacím službám v cestovnom ruchu v celej EÚ.

A napokon, vo vzťahu k piatej otázke by bolo potrebné naďalej rozlišovať úroveň, na ktorej by sa dala najlepšie riešiť bezpečnosť v tejto oblasti v prospech spotrebiteľov aj podnikov.

Kvantitatívne merania na posúdenie uvedených otázok sú zriedka k dispozícii, okrem iného aj pre roztrieštený prístup k zberu údajov o nehodách a zraneniach spojených s poskytovaním ubytovacích služieb v cestovnom ruchu v celej EÚ (pozri oddiel 2.1 v prílohe 1). V prípadoch, kde takáto kvantifikácia neexistuje, sa táto zelená kniha snaží zhromaždiť čo najväčší počet dôkazov a údajov.

2.Rozsah

Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, ktoré poskytujú ako platené služby krátkodobé ubytovacie služby alebo krátkodobé ubytovanie, sú podľa NACE, štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve, zatriedené takto 9 :

1. Hotelové a podobné ubytovanie 10

Hotely (a podobné zariadenia, napr. prevádzky označené ako „penzióny“);

rekreačné zariadenia;

hotelové apartmány;

motely.

Táto trieda nezahŕňa poskytovanie domov a zariadených alebo nezariadených bytov alebo apartmánov na dlhodobejšie ubytovanie, spravidla na niekoľko mesiacov alebo rokov 11 .

2. Turistické a iné krátkodobé ubytovanie 12

Prázdninové domy pre deti a iné rekreačné domy;

byty pre hostí a bungalovy;

chaty a chatky bez upratovacích služieb;

ubytovne pre mládež a horské chaty.

Táto trieda nezahŕňa poskytovanie domov a zariadených alebo nezariadených bytov alebo apartmánov na dlhodobejšie ubytovanie, spravidla na niekoľko mesiacov alebo rokov.

3. Autokempingy, táboriská a miesta pre karavany

Ubytovanie v kempoch, parkovanie obytných prívesov, rekreačné kempovanie, rybárske a poľovnícke táborenie pre krátkodobé pobyty návštevníkov;

poskytovanie miesta a zariadení pre rekreačné vozidlá;

ochranné prístrešky, miesta na bivakovanie alebo umiestnenie stanov a/alebo spacích vakov.

Táto konzultácia je zameraná na ubytovacie služby v cestovnom ruchu v súlade s vymedzením pojmov zahrnutých v uvedenej klasifikácii. Spotrebitelia využívajú tieto služby naozaj len príležitostne a často v zahraničí, kde by mohli byť menej oboznámení s prostredím, kultúrou, tradíciami, jazykom a právnym systémom.

Diskusia o bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu sa doteraz zameriavala najmä na problematiku požiarnej bezpečnosti. A hoci požiare v hoteloch predstavujú len veľmi malé percento obetí požiarov, takéto nehody môžu mať potenciálne veľký vplyv.

Rozličné zainteresované strany však tvrdia, že bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu sa týka nielen požiarnej bezpečnosti. K ďalším bezpečnostným aspektom patrí stav objektov (rekreačné zariadenia, balkóny, spálne, kúpeľne, chodby, sklenené dvere atď.) alebo riziká spojené s únikom oxidu uhoľnatého (napr. pri nesprávnom použití vykurovacích systémov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu), ktoré sú občas zodpovedné za väčší počet zranení, chorôb, alebo úmrtí.

3.Ciele

Účelom tohto dokumentu je začať verejnú konzultáciu o bezpečnosti ubytovacích služieb v cestovnom ruchu. Cieľom je zhromaždiť od všetkých príslušných zainteresovaných strán informácie týkajúce sa problematiky ubytovacích služieb v cestovnom ruchu, aby bolo možné vyhodnotiť, či sa vyššie uvedené otázky riešia dostatočne a účinne, či existujú dôkazy o nových rizikách a či sú existujúce nástroje primerané. V tejto zelenej knihe sa ďalej rozoberá otázka, na akej úrovni by mali byť najúčinnejšie opatrenia, ktoré by vhodne prispeli k účinným úrovniam bezpečnosti pre spotrebiteľov. Zároveň sa hľadá pomoc pri kvantifikácii týchto problémov.

Ak navyše vezmeme do úvahy, že Komisia si kladie za cieľ podporovať konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu vytvorením priaznivého prostredia pre podniky a spoluprácu medzi členskými štátmi a že udržateľnosť európskeho cestovného ruchu závisí od kvality turistických skúseností a tým pádom aj od jeho bezpečnosti, táto zelená kniha má v úmysle určiť možnosti podpory budovania dôvery, a to pre podniky aj spotrebiteľov.

4.Otázky

Nasledujúce otázky sú zamerané na vyhodnotenie piatich základných aspektov identifikovaných v predchádzajúcom texte: či sú existujúce nástroje a ich uplatňovanie primerané a dostatočné (1), a to meraním povahy a rozsahu bezpečnostných rizík a ich spojenia s nedostatkami alebo medzerami (2) v súčasnom legislatívnom rámci, a do akej miery majú vplyv na poskytovanie týchto služieb cez hranice (3), ako aj na malé a stredné podniky a zraniteľných spotrebiteľov (4), aby bolo možné jasne rozlíšiť, ktoré ciele sú najlepšie splnené a na akej úrovni (5).

V prílohe 1 je uvedený podrobný opis súčasných poznatkov o aspektoch uvedených v predchádzajúcom odseku. Príloha má slúžiť ako referenčný materiál pri riešení nasledujúcich otázok.

4.1.Existujúce nástroje

Bezpečnosť spotrebiteľov pri využívaní ubytovacích služieb v cestovnom ruchu musí byť vyhodnotená v prvom rade posúdením existujúceho regulačného prostredia v celej EÚ a jeho vykonávania.

4.1.1.Vnútroštátna úroveň

4.1.2.Európska úroveň

Jediným európskym nástrojom v oblasti bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu je odporúčanie Rady č. 86/666/EHS o požiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch. Komisia nedávno prijala iniciatívy, aby posúdila, či by toto odporúčanie malo byť preskúmané a aktualizované, s cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti v hoteloch v celej EÚ.

4.1.3.Sledovanie a presadzovanie

Je dôležité zistiť, či v právnych predpisoch členských štátov, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu, existujú požiadavky na dohľad nad trhom. Takéto požiadavky súvisia s povinnosťami, pokiaľ ide o:

zriadenie orgánov zodpovedných za sledovanie bezpečnosti služieb, ktoré majú právomoc prijímať príslušné opatrenia;

postupy výmeny informácií o vývoji v oblasti politiky a regulačného prostredia;

administratívnu spoluprácu medzi orgánmi;

systematický zber a vyhodnocovanie údajov o rizikách týchto služieb;

vývoj ukazovateľov presadzovania na sledovanie súladu.

4.2.Súlad vnútroštátnych prístupov

Akýkoľvek pokus identifikovať prípadné nedostatky v pravidlách bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu, ktoré by mohli mať vplyv na spotrebiteľov v celej EÚ, je potrebné vykonať z hľadiska účinnosti rozsahu a obsahu existujúcich nástrojov.

Skutočná úroveň bezpečnosti služieb je určená celkovými účinkami týchto hlavných zložiek:

bezpečnosť objektov, stavieb a zariadení slúžiacich na poskytovanie služieb;

riadenie bezpečnosti (vrátane hodnotenia rizík na vyhodnotenie miery rizika a prijatie príslušných vhodných bezpečnostných opatrení);

kvalifikácia poskytovateľa služieb;

odborná príprava zamestnancov;

dostupnosť a kvalita informácií o bezpečnostných aspektoch služieb poskytovaných používateľom/spotrebiteľom;

dostupnosť evakuačných plánov, havarijných postupov a zariadení na zníženie škôd v prípade nehôd;

oznamovanie rizík a nehôd príslušným orgánom.

V prípade ubytovacích služieb v cestovnom ruchu treba venovať osobitnú pozornosť najmä 13 :

konzistentnému vymedzeniu objektov ubytovacích zariadení cestovného ruchu (typ, vek, veľkosť, výška);

aspektom bezbariérového prístupu;

osobitným požiadavkám zraniteľných spotrebiteľov;

požiarnym rizikám;

rizikám, ktoré súvisia s oxidom uhoľnatým (CO).

4.3.Vplyv existujúcej situácie v oblasti regulácie na vnútorný trh

Cieľom tejto zelenej knihy je posúdiť účinnosť existujúcich nástrojov v oblasti ochrany európskych spotrebiteľov. Zároveň je však potrebné kvantifikovať vplyv takéhoto rámca na vnútornom trhu, aby bolo možné zhodnotiť prípadné narušenie trhu v dôsledku odlišných pravidiel.

4.4.Prierezové aspekty

4.4.1.Malé a stredné podniky

Malé podniky cestovného ruchu alebo mikropodniky zohrávajú v európskom cestovnom ruchu nezastupiteľnú úlohu. 90 % podnikov cestovného ruchu (vrátane ubytovacích zariadení) v Európe tvoria malé a stredné podniky a mikropodniky.

V súlade so zásadou „najskôr myslieť v malom“ je všeobecnou politikou úplne alebo čiastočne vyňať mikropodniky a malé podniky z administratívnej záťaže všade tam, kde je to možné 14 . Kým dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek by pre menšie podniky skutočne mohlo byť náročnejšie z hľadiska nákladov a času než pre väčšie podniky, je potrebné dosiahnuť správnu vyváženosť medzi potrebou lepšej regulácie a bezpečnosťou spotrebiteľov.

4.4.2.Bezbariérový prístup a zraniteľní spotrebitelia

Starnutie populácie znamená pre odvetvie ubytovacích zariadení cestovného ruchu výzvy a príležitosti, a to z hľadiska rastu, ako aj bezpečnosti. Na základe prognóz sa očakáva, že v roku 2020 dosiahne počet osôb vo veku nad 65 rokov 20 % populácie 15 . Táto skupina populácie, ktorú tvoria jednotlivci s kúpnou silou a voľným časom, predstavuje významný trhový potenciál. Na využitie tohto potenciálu by sa však mali prijať kľúčové opatrenia týkajúce sa aspektov spojených s ich bezpečnosťou a bezbariérovým prístupom.

Osobitné bezpečnostné opatrenia je potrebné posúdiť aj v spojení s určitými kategóriami zraniteľných spotrebiteľov, vzhľadom na ich možné potreby bezbariérového prístupu. Podľa niektorých štúdií 16 bol potenciálny trh pre bezbariérový cestovný ruch odhadnutý približne na 127 miliónov osôb. Tento údaj berie do úvahy cestujúcich, ktorí si vyžadujú osobitný prístup (dlhodobé/trvalé telesné postihnutie, dočasné postihnutie, seniori, sprevádzajúce osoby alebo opatrovatelia alebo rodiny s malými deťmi). Požiarne bezpečnostné opatrenia, ako aj evakuačné alebo havarijné plány v ubytovacích službách v cestovnom ruchu ponúkaných spotrebiteľom musia zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou.

Z iných dôvodov, ale stále v rámci skupiny zraniteľných spotrebiteľov, je potrebné venovať osobitnú pozornosť aj bezpečnostným opatreniam pre osoby vo veku do 15 rokov.

4.4.3.Údaje o zraneniach a nehodách

Faktické informácie o bezpečnostnej situácii v odvetví ubytovacích zariadení cestovného ruchu v celej Európskej únii chýbajú. To platí pre všetky európske krajiny, pričom tam, kde takéto údaje existujú, zdroje nie sú harmonizované a nie sú v súhrnnom vyjadrení pre dozor vo všetkých členských štátoch, čo veľmi sťažuje vytvorenie systematického prehľadu o zraneniach a nehodách spojených s poskytovaním ubytovacích služieb v cestovnom ruchu. Dokonca ani v krajinách, kde sú k dispozícii údaje z rozličných zdrojov, napríklad z hasičských zborov, poisťovní a oddelení pohotovosti v nemocniciach, záznamy neumožňujú získať komplexné a porovnateľné údaje. V osobitných štúdiách o zbere údajov o nehodách a zraneniach, ktoré súvisia s ubytovacími službami v cestovnom ruchu, sa sústavne uvádza náročnosť získania údajov na úrovni EÚ (pozri oddiel 2.1 v prílohe 1).

4.4.4.Normy

Otázky bezpečnosti sú zohľadnené aj v oblasti normalizácie služieb zo strany európskych organizácií pre normalizáciu. Rozšírenie prác v oblasti normalizácie služieb je prioritou pre Komisiu, ktorá posudzuje možnosť zahrnúť rozmer bezpečnosti do pripravovaných normalizačných prác požadovaných Komisiou 17 .

4.4.5.Zručnosti a odborná príprava

Poznanie bezpečnostných predpisov, budovanie kapacít a odborná príprava sú nevyhnutné. Odborné vzdelávanie a príprava zamestnancov a manažérov pomáha identifikovať riziká ešte pred ich vznikom a správne vykonávať v súčasnosti platné predpisy. Napriek tomu sa odborná príprava v oblasti cestovného ruchu v jednotlivých členských štátoch podstatne líši. To môže viesť k rozdielom v existencii a poskytovaní špecializovanej odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti, ako aj v správnych zručnostiach v danom odvetví.

4.5.Najvhodnejšia úroveň a nástroje na riešenie bezpečnosti

4.5.1.Úroveň

Za vymedzenie, uplatňovanie a zmeny pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v súčasnosti zodpovedajú členské štáty.

4.5.2.Alternatívne nástroje

Ako alternatívny nástroj k právnym predpisom pre poskytovateľov ubytovacích služieb v cestovnom ruchu možno použiť aj samoreguláciu, pričom je zároveň potrebné vyhodnocovať jej účinnosť: spoločné dobrovoľné usmernenia (napr. usmernenia pre hodnotenie rizík) alebo kódexy osvedčených postupov sú tiež spôsobom, ako integrovať príslušné bezpečnostné aspekty na európskej úrovni, aby sa odstránili prípadné nedostatky, s prihliadnutím na cezhraničné charakteristiky bezpečnostných rizík.

Jedným z príkladov samoregulačných opatrení je metodika MBS uvedená vyššie. Tieto usmernenia týkajúce sa požiarnej bezpečnosti v hoteloch, ktoré obsahujú požiadavky na riadenie, budovy a systémy (MBS), sú určené na pomoc hotelom všetkých veľkostí v celej Európe pri zavádzaní vysokej úrovne požiarnej bezpečnosti, s cieľom podporiť vnútroštátne/regionálne a miestne predpisy a normy 18 .

Hoci mnoho národných združení ubytovacích služieb v EÚ už prijalo metodiku MBS, jej prijatie je stále dobrovoľné a nezahŕňa sledovanie ani podávanie správ o výkonnosti. Účinnosť neregulačných opatrení závisí od podpory zo strany daného odvetvia, orgánov a spotrebiteľov, pričom tieto opatrenia musia byť založené na primeranom sledovaní ich výkonnosti a výsledkov. Bezpečnostné pokyny vypracované jednotlivými organizáciami môžu byť zaujímavé aj pre ostatné organizácie, za predpokladu ich dostatočnej výmeny.

4.6.Záverečná otázka

5.Záverečné poznámky

Účelom tohto dokumentu je zhromaždiť informácie o vecných aspektoch a o postavení a očakávaniach zainteresovaných strán, ako aj podnietiť verejnú diskusiu o bezpečnosti ubytovacích služieb cestovného ruchu. Európska komisia sa zaviazala dôkladne zvážiť politiky, návrhy a každý ďalší nástroj vo všetkých fázach, od plánovania až po vykonanie a preskúmanie 19 . Táto zelená kniha je preto navrhnutá s cieľom získať primerané znalosti o problémoch, ktorých sa kniha týka, čo neznamená, že výsledkom tejto konzultácie bude vopred určený postup alebo potreba nových opatrení na úrovni EÚ.

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje príspevky v odpovedi na otázky vznesené v tomto dokumente. Príspevky sa nemusia nutne týkať všetkých otázok nastolených v tejto zelenej knihe.

Príspevky budú uverejnené na internete, pokiaľ respondenti nebudú výslovne požadovať, aby sa s ich príspevkom zaobchádzalo ako s dôvernými informáciami. Je dôležité, aby ste si prečítali osobitné vyhlásenie o ochrane súkromia, kde sú uvedené informácie o spôsobe, akým sa bude zaobchádzať s vašimi osobnými údajmi a s Vaším príspevkom.

Správa obsahujúca zhrnutie týchto príspevkov bude uverejnená aj na našej webovej stránke:  http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/dgs_consultations/ca/consultation_20141130_tourism_en.htm .

Ďalšie otázky môžete zasielať na adresu:

SANCO-GREEN-PAPER-TOURISM-ACCOMM-SAFETY@ec.europa.eu

(1)

     Barometer Svetovej organizácie pre cestovný ruch (UNWTO), január 2014  http://media.unwto.org/press-release/2014-01-20/international-tourism-exceeds-expectations-arrivals-52-million-2013 .

(2)

      http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-144_en.htm .

(3)

     EUROSTAT. Súhrnná tlačová správa z 29. januára 2014 dostupná na adrese http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-14-16_en.htm .

(4)

     V súvislosti s týmito údajmi je prenocovaním (alebo nocľahom) každá noc, ktorú skutočne strávi hosť/turista, ktorý nemá v danej krajine bydlisko, v ubytovacom zariadení cestovného ruchu. Rozsah ubytovacích zariadení cestovného ruchu je vymedzený v kapitole 2 tejto zelenej knihy.

(5)

      http://ec.europa.eu/consumers/cons_safe/serv_safe/reports/safety_serv_rep_en.pdf .

(6)

     Komisia v roku 2010 iniciovala štúdiu s cieľom získať opis hlavných bezpečnostných rizík v hotelovom odvetví v EÚ a vykonať súpis zranení a nehôd, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch. Rozmanitosť hotelového odvetvia a nedostupnosť záznamov o nehodách súvisiacich konkrétne s poskytovaním ubytovacích služieb, ktoré sú spojené aj s otázkami dobrej povesti, nakoniec znemožnili dodávateľovi zhromaždiť a analyzovať požadované údaje.

(7)

      https://osha.europa.eu/ .

(8)

     Tieto postupy zahŕňajú metodiku riadenia, budov a systémov (Management, Buildings and Systems, MBS) a podobné nástroje, vzhľadom na to, že presadzujú ustanovenia a predpisy týkajúce sa bezpečnosti.

(9)

     V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu ( http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:192:0017:0032:SK:PDF ) je ubytovacie zariadenie cestovného ruchu vymedzené ako miestna činnostná jednotka [...], ktorá poskytuje krátkodobé ubytovacie služby opísané v skupinách 55.1 (hotelové a podobné ubytovanie), 55.2 (turistické a iné krátkodobé ubytovanie) a 55.3 (autokempingy, táboriská a miesta pre karavany) NACE Rev. 2 ako platené služby, hoci ich cena môže byt’ čiastočne alebo úplne subvencovaná [článok 2 ods. 1 písm. l)].

(10)

     Táto trieda zahŕňa poskytovanie ubytovania spravidla na niekoľko dní alebo týždňov, zásadne na krátkodobé pobyty pre návštevníkov. To zahŕňa poskytovanie ubytovania v zariadených hotelových izbách a apartmánoch. Služby zahŕňajú denné upratovanie a úpravu lôžka. Môže byť poskytnutá široká škála doplnkových služieb, ako sú reštauračné služby, parkovanie, pranie bielizne, bazény a posilňovne, rekreačné zariadenia, zariadenia pre konferencie a spoločenské zariadenia.

(11)

     Prenajaté súkromné turistické ubytovanie (ako sú byty alebo vily – všeobecne prenajímané na krátky čas, len zriedka dlhší ako jeden mesiac) je takisto „platené“ ubytovanie podobne ako hotely, ale nevzťahujú sa naň rovnaké zákonné požiadavky ako na hotely, čo možno bude potrebné zohľadniť v prípadoch, keď predstavujú rovnaké bezpečnostné riziká.

(12)

     Táto trieda zahŕňa poskytovanie ubytovania spravidla na niekoľko dní alebo týždňov, zásadne na krátkodobé pobyty pre návštevníkov, v samostatných priestoroch pozostávajúcich z kompletne zariadených izieb alebo priestorov na bývanie alebo stravovanie a nocľah, s kuchynskými zariadeniami alebo plne vybavenými kuchyňami. Môžu mať podobu apartmánov alebo bytov v malých samostatne stojacich viacposchodových budovách, v zoskupeniach budov alebo v jednoposchodových bungalovoch, chatách, chalupách alebo chatkách. Doplnkové služby, ak sa vôbec poskytujú, sú len minimálne.

(13)

     Rozsah pôsobnosti tejto zelenej knihy nezahŕňa otázky bezpečnosti potravín, lebo na ne sa osobitne vzťahuje nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1 – 24.

(14)

     Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov“, K OM(2011) 803 v konečnom znení.

(15)

     Zdroj: Eurostat, Štatistika v kocke 43/2012, „Europeans aged 65+ spent a third more on tourism in 2011 compared with 2006“ (Európania vo veku nad 65 rokov vynaložili na cestovný ruch v roku 2011 o tretinu viac než v roku 2006), obr. 11 (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF -12-043/EN/KS-SF-12-043-EN.PDF).

(16)

      http://www.accessibletourism.org/resources/enat_igm_3eichhorn.pdf .

(17)

     Pracovný program Únie pre normalizáciu sa prijíma každoročne.

(18)

     Ďalšie príklady samoregulácie zahŕňajú strategický rámec pre bezpečnosť a zabezpečenie hotelov skupiny Intercontinental Hotel, t. j. proces riadenia rizík s cieľom umožniť a pomôcť vlastníkom a zamestnancom hotelov účinne riadiť riziká, alebo vzorec hotelovej skupiny Carlson and Rezidor TRIC = S na štruktúrovanie bezpečnosti a zabezpečenia [Threat assessment (hodnotenie hrozieb) + Risk mitigation (zmiernenie rizík) + Incident response (reakcia na incident) + Crisis management, Communication and Continuity (krízové riadenie, komunikácia a kontinuita) = Safe, Secure and Sellable brands (bezpečné, zabezpečené a predajné značky)].

(19)

      http://ec.europa.eu/smart-regulation/index_sk.htm .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 7. 2014

COM(2014) 464 final

PRÍLOHA

k

ZELENEJ KNIHE

o bezpečnosti ubytovacích služieb cestovného ruchu

Obsah

1.Fakty a čísla

1.1.    Existujúce nástroje a presadzovanie    

1.1.1.    Vnútroštátna úroveň    

1.1.2.    Európska úroveň    

1.1.3.    Sledovanie a presadzovanie    

1.2.    Prierezové otázky    

1.2.1.    Malé a stredné podniky    

1.2.2.    Prieskumy Eurobarometer    

1.2.3.    Normy    

1.3.    Úroveň a nástroje    

1.3.1.    Alternatívne nástroje    

2.Osobitné opatrenia Komisie týkajúce sa bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu

2.1.    Predchádzajúce opatrenia (2003 – 2012)    

2.2.    Najnovšie opatrenia (2012 – 2013)    

1.Fakty a čísla

V tejto časti sú uvedené fakty a údaje, ktoré sú k dispozícii v súvislosti s otázkami, ktorými sa zaoberá zelená kniha. V tejto prílohe nie sú uvedené všetky aspekty zahrnuté v kapitole 4 „Otázky“ zelenej knihy, lebo neexistujú podklady pre všetky z nich.

1.1.Existujúce nástroje a presadzovanie

1.1.1.Vnútroštátna úroveň

V širšom zmysle slova, pokiaľ ide o ubytovacie služby cestovného ruchu, jednotlivé typy politík sú značne odlišné. V roku 2013 bol členským štátom predložený dotazník, v ktorom mali opísať vnútroštátne pravidlá týkajúce sa bezpečnosti ubytovacích služieb cestovného ruchu (okrem iných služieb). Z 24 členských štátov, ktoré poskytli informácie, 21 uviedlo existujúce všeobecné právne predpisy vzťahujúce sa na kategóriu služieb (všeobecné právne predpisy týkajúce sa buď bezpečnosti služieb, alebo bezpečnosti výrobkov, alebo ochrany spotrebiteľov, alebo bezpečnosti pri práci), pričom 17 členských štátov uviedlo, že má podrobné právne predpisy pre odvetvie ubytovacích služieb cestovného ruchu, v šiestich prípadoch doplnené o samoreguláciu. Dva členské štáty neuviedli ani horizontálne, ani odvetvové politiky.

Posúdenie obsahu uvedených odvetvových právnych predpisov umožnilo podrobnejšie porovnať všetky členské štáty. Príslušným orgánom bol poskytnutý zoznam opatrení týkajúcich sa bezpečnosti (pozri nasledujúcu tabuľku) a boli požiadané, aby uviedli, ktoré z týchto opatrení obsahujú ich vnútroštátne právne predpisy. Zo 17 členských štátov, ktoré majú zavedené odvetvové právne predpisy (AT, BE, CY, CZ, DE, EL, ES, ET, FR, HR, IT, LT, LU, MT, PL, PT, SK), prevažná väčšina (13 členských štátov) uviedla, že má zahrnuté povinnosti týkajúce sa stavu objektu. Všeobecná povinnosť poskytovať len bezpečné služby je zavedená v ôsmich prípadoch a povinnosti spojené s kvalifikáciou poskytovateľa služieb sú požadované v desiatich prípadoch. Na druhej strane len polovica týchto členských štátov (DE, EL, CZ, HR, LU, MT, PL, PT, SK) vyžaduje podľa zákona zriadenie orgánov na sledovanie a prijímanie opatrení. Len päť členských štátov (LU, MT, CZ, PL, EL) má zahrnuté ustanovenia na zisťovanie a vyhodnocovanie rizík a len v dvoch členských štátoch (CZ, PL) je zavedená povinnosť oznamovať orgánom riziká a nehody spojené s poskytovaním týchto služieb – čo je základný nástroj na účely porovnávania v rámci celej EÚ.

Na nasledujúcom grafe je zobrazený obsah existujúcich odvetvových právnych predpisov v 17 členských štátoch, ktoré predložili správy.

1.1.2.Európska úroveň

Sloboda poskytovania služieb sa riadi článkami 56 až 62 Zmluvy o fungovaní EÚ. Konkrétnejšie smernicou 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu 1 , ktorej cieľom je uľahčiť výkon slobody poskytovateľov usadiť sa a voľný pohyb služieb uľahčením poskytovateľom služieb z EÚ pracovať v akomkoľvek inom členskom štáte EÚ. Bezpečnosť služieb nie je výslovne predmetom úpravy tejto smernice. V článku 18 uvedenej smernice sa však umožňujú výnimky zo slobody poskytovať služby (článok 16), a to za určitých podmienok a v konkrétnych prípadoch súvisiacich s bezpečnosťou služieb. Prijímajúci členský štát môže za týchto podmienok výnimočne uplatniť svoje požiadavky na konkrétneho prichádzajúceho poskytovateľa služieb vzhľadom na poskytovanie konkrétnej služby. Za podmienok uvedených v článku 23 tejto smernice môžu členské štáty zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb, ktorých služby predstavujú priame a konkrétne riziko pre zdravie a bezpečnosť, uzavreli primerané poistenie zodpovednosti. Povinnosť vzájomnej pomoci členského štátu usadenia sa vzťahuje najmä na informovanie o riziku vážnej ujmy na zdraví alebo bezpečnosti (článok 29 ods. 3). A napokon, v článku 26 je stanovený rámec dobrovoľných opatrení na zvýšenie kvality vo vzťahu k osvedčovaniu alebo hodnoteniu činností poskytovateľov služieb, vypracovaniu stupníc kvality alebo označení, ako aj vo vzťahu k vypracovaniu dobrovoľných európskych noriem pre služby.

V súvislosti s bezpečnosťou služieb spojených s cestovným ruchom neexistujú na úrovni EÚ komplexné právne predpisy. Jediným nástrojom, ktorý sa týka bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu, je odporúčanie Rady č. 86/666 o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch, v ktorom sú vymedzené minimálne bezpečnostné normy pre všetky hotely v EÚ (s kapacitou najmenej 20 osôb) a v ktorom sa členským štátom odporúča prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto bezpečnostných noriem, pokiaľ existujúce zákony nie sú dostatočné.

Okrem toho môže k bezpečnosti ubytovacích služieb cestovného ruchu prispieť, priamo či nepriamo, viacero nástrojov a iniciatív EÚ v rozličných politických oblastiach (napr. REACH, stavebné výrobky, bezpečnosť na pracovisku, odborná kvalifikácia, životné prostredie a organizované dovolenkové zájazdy).

Napríklad v rámci vykonávania nariadenia o stavebných výrobkoch (EÚ) č. 305/2011 Komisia požiadala Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC), aby čo najskôr vypracovali harmonizovanú normu o detektoroch oxidu uhoľnatého. V norme bude stanovené osvedčovanie týchto výrobkov tretími stranami a bude zabezpečená ich vhodná citlivosť a indikácia skončenia životnosti.

1.1.3.Sledovanie a presadzovanie

Jediný existujúci európsky nástroj na reguláciu požiarnej bezpečnosti v cestovnom ruchu má nezáväzný charakter, a preto nie je povinne presadzovaný. V júni 2001 Komisia predložila správu o uplatňovaní predmetného odporúčania v členských štátoch 2 . V správe sa konštatovalo, že hoci odporúčanie prispelo k zvýšeniu úrovne bezpečnosti v hoteloch v rámci celej EÚ, minimálne bezpečnostné normy stanovené v odporúčaní neboli úplne dosiahnuté.

V roku 2009 vypracovala FTO-ABTA (Federácia cestovných kancelárií zlúčená s Britským združením pre cestovanie) z vlastnej iniciatívy štúdiu o dodržiavaní existujúcich predpisov o požiarnej bezpečnosti vrátane odporúčania č. 86/666 poskytovateľmi ubytovacích zariadení cestovného ruchu 3 pomocou metód kontroly a podávania správ v danom odvetví v Spojenom kráľovstve. Skontrolovaných bolo 2 123 zariadení v desiatich členských štátoch EÚ, a to buď zamestnancami cestovných kancelárií (t. j. osobitne vyškoleným personálom rekreačných stredísk alebo odborným personálom pre bezpečnosť a ochranu zdravia), alebo externými konzultantmi.

V štúdii je predložený súhrn hodnotení zariadení podľa krajín, z ktorého vyplývajú veľké rozdiely v normách požiarnej bezpečnosti v hoteloch medzi jednotlivými krajinami. Na podporu spoľahlivosti výsledných údajov sa v štúdii zdôrazňuje, že cestovné kancelárie nemali dôvod uvádzať vo svojich záznamoch (či už vlastných alebo vypracovaných konzultantom) menej uspokojivý obraz hotela, než bol zistený stav.

Zo štúdie ďalej vyplýva, že 38 % zariadení skontrolovaných cestovnými kanceláriami a ich poradcami pravdepodobne nespĺňa požiadavky odporúčania č. 86/666 o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch.

1.2.Prierezové otázky

1.2.1.Malé a stredné podniky

Malé zariadenia alebo mikrozariadenia cestovného ruchu predstavovali v posledných piatich rokoch vyše 97 % všetkých poskytovateľov ubytovacích zariadení cestovného ruchu.

1.2.2.Prieskumy Eurobarometer

Bleskový prieskum Eurobarometer o bezpečnosti služieb uverejnený v roku 2012 4 sa týkal bezpečnostných aspektov určitých kategórií platených služieb vrátane ubytovacích zariadení cestovného ruchu.

V období od 7. do 10. mája 2012 bolo vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie oslovených 25 524 európskych občanov vo veku nad 15 rokov. Cieľom prieskumu bolo zistiť, ako Európania vnímajú bezpečnosť konkrétnych služieb vrátane ubytovacích zariadení cestovného ruchu a aké sú ich skúsenosti z tejto oblasti. Konkrétne boli skúmané tieto aspekty:

Vnímanie bezpečnosti týchto služieb.

Podiel používania jednotlivých služieb a výskyt nehôd, ktoré spôsobili zranenie.

Skúsenosti s bezpečnostnými hľadiskami pri využívaní jednotlivých služieb (samotná budova, izba a vybavenie, hygienické podmienky, požiarne značenie a vybavenie, rekreačné zariadenia, bazény, vykurovací systém a zabezpečenie proti úniku oxidu uhoľnatého).

Vnímané príčiny a následky nehôd, ktoré viedli k zraneniu.

Či sa spotrebitelia sťažujú na nehody, a dôvody, prečo sa nesťažujú.

Hlavné výsledky prieskumu:

Všeobecne platí, že počet hlásených nehôd, ktoré spôsobili zranenie pri využívaní služieb, bol nízky.

Väčšina respondentov (54 %) uviedla, že nehody, ktoré spôsobili zranenie pri využívaní platených služieb, si spôsobili sami/používatelia.

Pokiaľ ide o ubytovanie, 98 % respondentov neuviedlo žiadnu nehodu počas svojho pobytu v platenom ubytovaní v posledných dvoch rokoch.

Základ: Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch využili ubytovanie = 12 858. Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch využili salóny krásy a wellness centrá = 11 749. Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch navštívili zábavné parky a lunaparky = 9 677. Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch využili bazény = 12 200. Osoby, ktoré sa v posledných dvoch rokoch zúčastnili organizovaných vonkajších aktivít vo voľnom čase = 6 147.

Najmenej deväť z desiatich používateľov plateného ubytovania ohodnotilo budovy, vybavenie a hygienu ubytovacieho zariadenia ako bezpečné, ale boli si menej istí, pokiaľ išlo o hodnotenie bazénov (ako bezpečné bolo hodnotených 64 %) a vykurovacích systémov (ako bezpečné bolo hodnotených 61 %).

Základ: Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch využívali ubytovanie a neprihodila sa im žiadna nehoda = 11 792.

Respondenti s najväčšou pravdepodobnosťou uvádzajú ako nebezpečné požiarne značenie a vybavenie (8 %), po ktorom nasledujú hygienické podmienky v ubytovacom zariadení (7 %). Stojí za zmienku, že v prípade hygieny 91 % respondentov ohodnotilo tento aspekt ubytovania ako bezpečný – v porovnaní so 78 % pre požiarne značenie a vybavenie.

Len niečo málo nad jednou dvadsatinou (6 %) respondentov uviedlo, že rekreačné zariadenia v ich ubytovaní boli nebezpečné.

Šesť percent respondentov ohodnotilo ako nebezpečné aj bazény. Zo všetkých aspektov, ktoré boli predmetom prieskumu, respondenti najčastejšie uvádzajú, že ubytovacie zariadenie nemalo bazén (25 %) alebo rekreačné zariadenia (17 %).

Jedna dvadsatina (5 %) uviedla, že vykurovací systém a zabezpečenie proti úniku oxidu uhoľnatého v ubytovacom zariadení bolo nebezpečné. Viac než pätina (22 %) však nebola schopná vyjadriť sa k vykurovaciemu systému v ubytovacom zariadení.

Z 12 585 používateľov ubytovacích služieb v celej EÚ 27 bolo 164 takých, ktorí uviedli, že sa im stala nehoda, ktorej následkom bola fyzická ujma alebo zranenie. Ďalej je uvedené členenie podľa krajín zo správy Eurobarometra.

Pri otázke, čoho sa nehoda týkala, z odpovedí týchto 164 občanov vyplynuli tieto skutočnosti:

Takmer všetci (92 %) uviedli, že objekty a vybavenie boli pomerne v dobrom stave, pričom 82 % uviedlo, že bezpečnostné informácie boli umiestnené na viditeľnom mieste a 62 % uviedlo, že zamestnanci sa zdali byť riadne kvalifikovaní, pokiaľ išlo o bezpečnostné opatrenia. Respondenti si boli najmenej istí, pokiaľ išlo o kvalifikáciu personálu v oblasti bezpečnosti, pričom 20 % uvádza, že si nespomína alebo si nie sú istí.

Základ: Osoby, ktoré v posledných dvoch rokoch využívali ubytovanie a neprihodila sa im žiadna nehoda = 11 792.

Vo všeobecnosti boli zhromažďované aj názory spotrebiteľov na dôvody nehôd, následky týchto nehôd a účasť detí na týchto nehodách.

Väčšina respondentov (54 %) uviedla, že to bola ich vlastná chyba alebo chyba používateľa. Jedna pätina (20 %) uviedla, že na vine bol zlý stav objektu alebo vybavenia, kým 16 % uviedlo, že zodpovední boli zamestnanci pre nedostatočnú kompetentnosť. Asi jedna desatina kládla vinu nedostatočnému dohľadu (13 %), nedostatočným výstražným upozorneniam na riziká (12 %) alebo nedostatočným návodom na použitie (8 %). Jedna dvadsatina (5 %) uviedla, že za nehodu boli zodpovedné chýbajúce alebo zlé havarijné postupy. Jedna desatina (10 %) uviedla ako dôvod „iné“.

Celkovo výsledky tohto prieskumu priniesli dôkazy o rozličných aspektoch vzniknutých nehôd a potvrdili, že celkové vyhodnotenie aspektov bezpečnosti nebolo negatívne, ale takmer 10 % používateľov identifikovalo spoločné problémy s bezpečnosťou, ktoré treba riešiť (najmä odbornú prípravu a kvalifikáciu zamestnancov a chýbajúce informácie o bezpečnostných postupoch a rizikách).

Okrem toho sú obavy turistov o bezpečnosť od roku 2008 pravidelne sledované pomocou „Prieskumu Eurobarometer o postoji Európanov k cestovnému ruchu“ 5 . Štyri po sebe nasledujúce prieskumy vykonané v období rokov 2008 – 2012 potvrdili, že bezpečnosť nemala žiaden vplyv na to, aby európskych turistov odradila od cestovania na dovolenku.

Posledný prieskum Eurobarometer (ktorý sa začal v januári 2014) 6 bol zameraný na zistenie, či existujú konkrétne obavy týkajúce sa bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu. Výsledky sú takéto:

Len malý podiel respondentov mal problémy s bezpečnosťou v platenom ubytovaní počas dovolenky v roku 2013. Celkovo iba 4 % respondentov, ktorí aspoň raz cestovali v roku 2013, zaevidovali počas svojej cesty sťažnosť.

Vysoký podiel respondentov (95 %) bol s bezpečnosťou ubytovania spokojný. Rovnaký podiel (95 %) bol spokojný aj s kvalitou ubytovania.

Prevažná väčšina respondentov (92 %) nezaznamenala žiadne problémy s bezpečnosťou pri platenom ubytovaní počas svojej hlavnej dovolenky v roku 2013. Pokiaľ ide o 6 % respondentov, ktorí takéto problémy zaznamenali, najčastejšou skúsenosťou bola otrava jedlom alebo nevoľnosť (2 %), pokĺznutie, zakopnutie alebo pád (1 %) a incidenty spojené s bazénom (1 %).

1.2.3.Normy

V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 7 o európskej normalizácii, ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2013, sa stanovujú podmienky európskej normalizácie s jasným odkazom na vypracovanie noriem v oblasti služieb a otvárajú sa dvere európskej normalizácii, ktorá môže podporiť uplatňovanie právnych predpisov a politík Únie v oblasti bezpečnosti služieb. V článku 2 ods. 4 písm. c) sa stanovuje, že technická špecifikácia noriem (požiadavky) pre služby odkazuje na úroveň ich kvality, výkonnosti, interoperability, ochrany životného prostredia, zdravia alebo bezpečnosti 8 . To potenciálne vytvára priestor na diskusiu o normalizácii bezpečnosti ubytovacích služieb v cestovnom ruchu.

1.3.Úroveň a nástroje

1.3.1.Alternatívne nástroje

Združenie hotelov, reštaurácií a kaviarní v Európe (HOTREC) vypracovalo v roku 2008 iniciatívu samoregulácie známu ako metodika riadenia, budov a systémov (Management, Buildings and Systems, MBS), ktorej cieľom je ďalšie zvýšenie požiarnej bezpečnosti vo všetkých hoteloch v Európe, pričom uprednostnila svoj prístup založený na výkonnosti odvetvia pred záväzným, normatívnym postupom. Útvary Komisie sa zúčastnili poradného výboru zainteresovaných strán, ktorý bol po celý čas zapojený do prípravy uvedenej metodiky. Metodika MBS obsahuje súbor odporúčaní orientovaných na výkonnosť s cieľom usmerniť riadenie hotelov, aby sa zabezpečilo, že prvky hotelových objektov a ich systémy sú schopné účinne plniť ciele stanovené v odporúčaní Rady č. 86/666.

Zásada odvetvovo riadeného samoregulačného opatrenia si získala širokú podporu. V oznámení Komisie o cestovnom ruchu z roku 2010 9 sa uvádza, že Komisia bude aj naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi, odvetvím cestovného ruchu a organizáciami zainteresovaných strán v odvetví na zlepšovaní podmienok bezpečnosti v štruktúrach ubytovania, okrem iného aj pokiaľ ide o aspekty súvisiace s požiarnym rizikom 10 .

2.Osobitné opatrenia Komisie týkajúce sa bezpečnosti ubytovacích zariadení cestovného ruchu

Niektoré opatrenia uvedené v ďalšom texte vypracovala Komisia v posledných rokoch vo vzťahu k ubytovacím službám v cestovnom ruchu.

2.1.Predchádzajúce opatrenia (2003 – 2012)

Najstarším dodnes existujúcim textom na úrovni EÚ relevantným pre bezpečnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu je uvedené odporúčanie Rady č. 86/666/EHS o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch.

Keď zákonodarca EÚ modernizoval predpisy týkajúce sa bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, nezahrnul do svojej iniciatívy bezpečnosť služieb. V smernici 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa však v článku 20 stanovuje požiadavka, že Komisia „určí potreby, možnosti a priority pre činnosť Spoločenstva týkajúcu sa bezpečnosti služieb a pred 1. januárom 2003 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s príslušnými návrhmi“.

Komisia preto začala konzultácie a v roku 2003 vydala správu o bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov 11 , v ktorej sa osobitne uvádza, že „by bolo vhodné zamerať sa na sektory, ktoré sú najviac relevantné pre spotrebiteľov v cezhraničných súvislostiach, napríklad služby hromadného ubytovania, ako sú hotely, miesta na kempovanie alebo iné turistické zariadenia“. Rada schválila výsledky správy Komisie a v roku 2003 prijala uznesenie 12 o bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov, v ktorom vyzvala Komisiu, aby preskúmala „potrebu konkrétnych iniciatív a činností Spoločenstva v tejto oblasti, ktoré by mohli okrem iného zahŕňať aj vypracovanie legislatívneho rámca s osobitným dôrazom na stanovené prioritné oblasti“. Ďalej Komisiu vyzvala, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala rozsah, priority a najvhodnejšie a najúčinnejšie prístupy, metódy a postupy na zlepšenie poznatkov o bezpečnosti služieb a zbere údajov, a tiež aby posúdila možný príspevok európskych noriem k dosiahnutiu vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti v oblasti služieb.

V roku 2005 Komisia iniciovala štúdiu 13 s cieľom identifikovať a opísať existujúce metodiky na sledovanie nehôd a zber údajov vo vzťahu k spotrebiteľským službám, s osobitným zameraním na služby cestovného ruchu a súvisiace činnosti, vypracovať porovnávaciu analýzu týchto metodík a navrhnúť možnosti pre budúci režim na úrovni EÚ. V štúdii sa uvádza, že „nehody spojené s cestovným ruchom a aktivitami vo voľnom čase sú veľmi nerovnomerne rozložené medzi regiónmi (a dokonca aj medzi jednotlivými mestami turistických stredísk) v jednotlivých členských štátoch. Na rozdiel od toho väčšina nehôd spojených s výrobkami býva rovnomerne rozložená naprieč populáciami rezidentov. Metódy zberu údajov, ktoré najlepšie vyhovujú potrebám v oblasti bezpečnosti, sú preto výrazne odlišné od metód, ktoré sú najvhodnejšie pre potreby v oblasti bezpečnosti výrobkov, čo obmedzuje potenciál pre akúkoľvek jedinú databázu, ktorá by optimálne slúžila obom potrebám“. V štúdii sa konštatuje, že projekt jedinej centrálnej databázy, ktorá by obsahovala informácie o všetkých relevantných nehodách spojených so službami v oblasti cestovného ruchu a s aktivitami vo voľnom čase, by v strednodobom horizonte nebol uskutočniteľný. Hlavným odporúčaním bolo zaviesť v EÚ v dlhodobom horizonte spoločnú povinnosť dodávateľov spotrebiteľských služieb hlásiť všetky závažné incidenty týkajúce sa spotrebiteľov, s poukázaním na zodpovednosť členských štátov za vypracúvanie odhadov vnútroštátnych nehôd pre každý sektor spojený s cestovným ruchom a trávením voľného času v štandardnom ľahko porovnateľnom formáte na európskej webovej stránke na vytváranie porovnávacích tabuliek.

V roku 2005 Komisia požiadala členské štáty o stanovisko k možnej revízii odporúčania č. 86/666. V tom čase boli požiadavky existujúce na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni pre niektoré členské štáty postačujúce, zatiaľ čo iné členské štáty by uvítali aktualizáciu požiadaviek na požiarnu bezpečnosť v hoteloch na úrovni EÚ, najmä s cieľom zlepšiť riadenie požiarnej bezpečnosti, bezpečnostné pokyny, odbornú prípravu zamestnancov a havarijné plány. V tom čase nebola dosiahnutá zhoda.

Odporúčania štúdie o systémoch zberu údajov boli ďalej prerokované a rozpracované na medzinárodnom seminári na tému „Zber údajov o nehodách a zraneniach týkajúcich sa nepotravinárskych výrobkov a posudzovanie rizík spojených so službami“, ktorý sa konal v Bruseli v roku 2006. V súlade s výsledkami štúdie sa na seminári konštatovalo aj to, že prostredníctvom internetu by mal byť poskytovaný lepší prístup k existujúcim databázam a informáciám o nehodách a že najlepším prístupom v krátkodobom a strednodobom horizonte by bolo rozšíriť existujúce najlepšie postupy.

Súbežne s tým v roku 2006 iniciovala Komisia štúdiu 14 o možných zlepšeniach Európskej databázy zranení (European Injury Data Base, IDB) na účely zberu údajov súvisiacich so službami. V štúdii sa konštatovalo, že hoci by v praxi bolo zložité zlepšiť databázu tak, aby zahŕňala zranenia súvisiace so službami, je potrebné vykonať osobitný nadväzujúci prieskum na základe už dostupných údajov v IDB na získanie lepšieho prehľadu o nehodách súvisiacich so službami.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie z roku 2007 – Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch 15 , zaistenie bezpečnosti a ochrany turistov, ako aj miestnych komunít, kde sa poskytujú služby cestovného ruchu, je ďalšou výzvou, ako aj základnou podmienkou pre úspešný rozvoj cestovného ruchu. Zaistenie bezpečnosti turistov je kľúčovým aspektom pre odvetvie cestovného ruchu, v súlade so súčasným vývojom, v rámci ktorého je podnietenie dôvery zásadné.

V roku 2010 Komisia iniciovala ambicióznu štúdiu na opísanie hotelového sektora podľa jednotlivých členských štátov s cieľom určiť jeho hlavné bezpečnostné riziká (s výnimkou rizík súvisiacich s bezpečnosťou potravín) a vypracovať súpis zranení a nehôd v hoteloch v posledných rokoch. Štúdia však nesplnila svoje ciele, okrem iného pre rozmanitosť hotelového odvetvia a nedostupnosť záznamov o nehodách súvisiacich konkrétne s poskytovaním ubytovacích služieb, ktoré sú spojené aj s otázkami dobrej povesti. Odporúčania tejto štúdie nemali očakávanú kvalitu na to, aby slúžili ako podklad pre politické rozhodnutia, a útvary Komisie preto štúdiu neprijali.

V uvedenom oznámení Komisie o cestovnom ruchu z roku 2010 je vymedzená politika, ktorej cieľom je podporiť toto odvetvie európskeho hospodárstva, a sú v ňom navrhnuté iniciatívy na podporu jeho konkurencieschopnosti, ako aj udržateľného rastu založeného na kvalite. V oznámení sa konkrétne uvádza, že „Komisia bude aj naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi, odvetvím cestovného ruchu a organizáciami zúčastnených strán v odvetví na zlepšovaní podmienok bezpečnosti v štruktúrach ubytovania, okrem iného aj pokiaľ ide o aspekty súvisiace s požiarnym rizikom“. V oznámení sa zdôrazňuje potenciál na zvýšenie cestovného ruchu zlepšením bezpečnosti v odvetví cestovného ruchu.

A napokon, v iniciatívnej správe Európskeho parlamentu 16 v reakcii na uvedené oznámenie sa „zdôrazňuje, že treba venovať pozornosť otázke bezpečnosti rôznych druhov ubytovania, najmä protipožiarnym predpisom a bezpečnostným opatreniam týkajúcim sa oxidu uhoľnatého.“

2.2.Najnovšie opatrenia (2012 – 2013)

Jednou z možností, o ktorej nedávno rokovali útvary Komisie, bolo vykonať revíziu odporúčania č. 86/666 o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch, a to na základe metodiky MBS. V júni 2012 bol na tento účel zorganizovaný konzultačný seminár zainteresovaných strán, aby rokovali o tejto možnosti. Strany sa zhodli na všeobecných zásadách tejto iniciatívy, najmä na nutnosti prispôsobiť a zlepšiť obsah odporúčania týkajúci sa okrem iného požiadaviek, rozsahu a uplatňovania uvedeného odporúčania na vnútroštátnej úrovni. Väčšina zainteresovaných strán zašla ešte o krok ďalej a spochybnila nezáväznú povahu odporúčania ako najvhodnejšieho nástroja na riešenie problematiky požiarnej bezpečnosti v hoteloch v celej Európe, pre chýbajúcu dôslednosť pri jeho vykonávaní a presadzovaní vo všetkých členských štátoch. Zainteresované strany sa však nedohodli na ďalšom postupe, najmä pokiaľ ide o obsah metodiky MBS. Bolo predložených niekoľko návrhov týkajúcich sa aspektov, ktoré by bolo potrebné ďalej zvážiť a ktoré sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti tejto zelenej knihy.

(1)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(2) KOM(2001) 348 v konečnom znení, http://ec.europa.eu/consumers/cons_safe/serv_safe/fire_safe/ps06_en.pdf .

(3) Analýza vykonávania existujúcich právnych predpisov o požiarnej bezpečnosti v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, štúdia Federácie cestovných kancelárií FTO o európskych ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, Stewart Kidd, 2009.

(4) Bleskový prieskum Eurobarometer 350, Bezpečnosť služieb, http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_350_en.pdf .

(5) Bleskový prieskum Eurobarometer 258/2009, 291/2010, 328/2011, 334/2012, 370/2013.

(6) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_392_en.pdf .

(7) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

(8) Z hľadiska bezpečnosti sa v odôvodnení 3 uvedeného nariadenia zdôrazňuje, že normy „môžu udržiavať a zvyšovať kvalitu služieb, poskytovať informácie a zabezpečovať interoperabilitu a kompatibilitu, čím sa zvyšuje bezpečnosť a hodnota pre spotrebiteľov“.

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch KOM(2010) 352 v konečnom znení .

(10) V iniciatívnej správe Európskeho parlamentu [2010/2206 (INI)] v reakcii na uvedené oznámenie sa odkazuje na samoregulačné nástroje, keďže Európsky parlament „sa domnieva, že treba stimulovať dodržiavanie metódy MBS (Management, Building and System) bez ohľadu na platné vnútroštátne predpisy platné v súlade s odporúčaniami Rady z roku 1986, alebo by sa všade tam, kde zlyhá samoregulácia, mali prijať alternatívne regulačné opatrenia“.

(11) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov KOM(2003) 313 v konečnom znení .

(12) Uznesenie Rady z 1. decembra 2003 o bezpečnosti služieb určených spotrebiteľom (2003/C 299/01) .

(13) „Methodology for systematic collection of statistics in relation to safety of services“ (Metodika pre systematický zber štatistických údajov vo vzťahu k bezpečnosti služieb), Consumer Risk Ltd, http://ec.europa.eu/consumers/cons_safe/serv_safe/datacollect/rep_idb2005_en.pdf .

(14) „Improving the product and service dimension of the IDB – a feasibility study“ (Zlepšenie rozmeru výrobkov a služieb v IDB – štúdia uskutočniteľnosti), Inštitút pre bezpečnosť spotrebiteľov.

(15) KOM(2007) 621 v konečnom znení .

(16) [2010/2206 (INI)] – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, Výbor pre dopravu a cestovný ruch.