This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0425
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on Slovenia’s 2014 national reform programme and delivering a Council opinion on Slovenia’s 2014 stability programme
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2014_x000b_
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2014_x000b_
/* COM/2014/0425 final */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2014_x000b__x000b_a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2014_x000b_ /* COM/2014/0425 final - 2014/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem
Slovinska na rok 2014
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na
rok 2014
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok
148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97
zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov
a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho
článok 5 ods. 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011
o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho
článok 6 ods. 1, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[3], so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho
a finančného výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
sociálnu ochranu, so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku
politiku, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť
nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú
potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti
udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. (2)
Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla
2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske
politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra
2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti
členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“.
Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia
zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike
zamestnanosti. (3)
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna
2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa
stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na
úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík.
Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských
štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku
dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania
pre jednotlivé krajiny. (4)
Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie,
ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2013, a vydala
svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovinska na roky
2012 – 2016. Komisia 15. novembra 2013 v súlade s nariadením
(EÚ) č. 473/2013[5]predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu
Slovinska na rok 2014[6]. (5)
Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný
prieskum rastu[7],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[8], v ktorej
určila Slovinsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku
ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie (6)
Európska rada 20. decembra 2013 schválila
priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej
konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné
presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast,
obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast
a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti
a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu. (7)
Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky
hĺbkového preskúmania pre Slovinsko[9]podľa
článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie
vyplýva záver, že v Slovinsku existujú nadmerné makroekonomické
nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a zásadné politické
opatrenia. Hoci v roku 2013 došlo k uvoľneniu nerovnováh
vďaka makroekonomickým úpravám a politickým opatreniam zo strany
Slovinska, rozsah potrebných nápravných opatrení naznačuje, že podstatné
riziká pretrvávajú. Konkrétnejšie, veľkú pozornosť si vyžadujú riziká
plynúce z hospodárskej štruktúry charakterizovanej nedostatočnou
správou a riadením podnikov, vysokej miery účasti štátu na
hospodárstve, zo strát v oblasti nákladovej konkurencieschopnosti, z deficitu
firemného dlhu a nárastu verejného dlhu. Hoci sa dosiahol významný pokrok
pri ozdravovaní súvah bánk, stále sú potrebné rozhodné opatrenia v súvislosti
s vykonaním komplexnej stratégie bankového sektora vrátane
reštrukturalizácie, privatizácie a zvýšeného dohľadu. (8)
Slovinsko 15. apríla 2014 predložilo svoj
národný program reforiem na rok 2014 a 24. apríla 2014 svoj program
stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi
nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. (9)
Cieľom rozpočtovej
stratégie načrtnutej v programe stability na rok 2014 je do roku 2015
napraviť nadmerný deficit a do roku 2017 dosiahnuť strednodobý
cieľ. Program potvrdzuje predchádzajúci strednodobý cieľ
dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ktorý je v súlade s požiadavkami
Paktu stability a rastu. Neočakáva sa však, že by (prepočítané)
štrukturálne saldo dosiahlo strednodobý cieľ do roku 2017. Podľa
plánu sa má deficit v roku 2015 znížiť pod úroveň 3 % HDP,
čo je v súlade s cieľom stanoveným v odporúčaniach
týkajúcich sa postupu pri nadmernom deficite. Po roku 2015 program predpokladá
stále znižovanie deficitu a následne jeho premenu na prebytok vo výške 0,3 %
HDP v roku 2018. V programe sa plánuje maximálny nárast štátneho dlhu
na úroveň 81,1 % HDP v roku 2015 a potom jeho zníženie na
úroveň 76 % v roku 2016. Rozpočtová stratégia
načrtnutá v programe je vcelku v súlade s požiadavkami
Paktu stability a rastu. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené
rozpočtové prognózy programu a ktorý vypracoval nezávislý orgán
(Inštitút pre makroekonomickú analýzu a rozvoj), je obozretný. Dňa 5. marca
2014 bolo Slovinsku adresované autonómne odporúčanie Komisie. Program
stability identifikuje niektoré dodatočné opatrenia, ktoré s požadovaným
fiškálnym úsilím pomáhajú znižovať rozdiely. Na základe toho sa usudzuje,
že program stability čiastočne reagoval na autonómne odporúčanie
Komisie. Napriek tomu však pretrvávajú riziká poklesu, pretože opatrenia, na ktorých
sa zakladá program, nie sú dostatočne podrobne rozpracované, a mnohé
z nich sa ešte len musia prijať. Všetky potenciálne dodatočné
potreby rekapitalizácie bánk, ktoré vychádzajú z posúdenia kvality aktív
a stresového testu uskutočneného v Slovinsku v roku 2013,
by zvýšili mieru deficitu a dlhu, pričom všetky výnosy z úspešnej
privatizácie štátnych subjektov alebo bánk, ktoré neboli začlenené v plánoch
programu, by dlhové zaťaženie znížili. Na základe prognózy Komisie sa
fiškálne úsilie v období rokov 2013 – 2014 premietne do poklesu o 1,4 %
HDP, pokiaľ ide o (prepočítanú) úpravu štrukturálneho salda,
a o 0,5 % HDP, pokiaľ ide o množstvo požadovaných
opatrení, ktoré sa považovali za potrebné v čase odporúčania
týkajúceho sa postupu pri nadmernom deficite. Pokiaľ ide o rok 2015,
zatiaľ čo v programe sa v súlade s postupom pri
nadmernom deficite plánuje deficit, prognóza Komisie z jari 2014 odhaduje
deficit vo výške 3,1 % HDP. Navyše, na základe prognózy sa očakáva,
že fiškálne úsilie merané tak na základe (prepočítanej) úpravy
štrukturálneho salda, ako aj na základe množstva diskrečných opatrení,
ktoré sa majú uplatniť, sa do istej miery zníži pod úroveň
odporúčanú Radou na rok 2015. Na základe posúdenia programu a na
základe prognózy Komisie podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97
zastáva Rada názor, že v roku 2014 aj v ďalšom období je
potrebné dodatočné úsilie na účel zabezpečenia plného súladu
s odporúčaním týkajúcim sa postupu pri nadmernom deficite, vrátane
požadovaného štruktúrovaného úsilia. (10)
S ohľadom na fiškálne pravidlá schválil
parlament v roku 2013 ústavný základ na zavedenie štrukturálneho pravidla
týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií. Potrebné
vykonávacie právne predpisy, konkrétne zákon o fiškálnych pravidlách,
ktorý mal nadobudnúť platnosť do novembra 2013, ešte stále nebol
prijatý. Predovšetkým je potrebné vytvoriť potrebný právny základ, ktorý
vymedzí úlohu, právomoc a nezávislosť fungovania fiškálnej rady. Včasné zavŕšenie komplexného preskúmania výdavkov všetkých
užívateľov rozpočtových prostriedkov v kľúčovej
oblasti výdavkov, ktorou je zdravotníctvo, by mohlo pomôcť
identifikovať opatrenia, na ktorých by sa zakladala fiškálna konsolidácia,
a identifikovať možnosti zvýšenia efektívnosti a nákladovej
účinnosti. (11)
V roku 2013 sa Slovinsku odporúčalo
posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a zvýšiť
efektívnosť, nákladovú účinnosť a kvalitu sektora dlhodobej
starostlivosti. Slovinsko dosiahlo obmedzený pokrok
pri prijímaní opatrení na realizáciu tohto odporúčania. V apríli 2014 bolo zavŕšené vyhodnotenie
reformy dôchodkového systému z roku 2012 a prvé výsledky sú
pozitívne. Hoci sa vytvorili určité fiškálne úspory, výška dôchodkov
zostala nezmenená. Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť
v strednodobom a dlhodobom horizonte, Slovinsko čelí
značným rizikám, a to najmä v dôsledku nárastu výdavkov
spojených so starnutím obyvateľstva súvisiacim so slovinskou demografiou. V strednodobom horizonte bude potrebné
reformovať dôchodkový systém a systém dlhodobej starostlivosti, ak sa
majú stabilizovať celkové výdavky v strednodobom a dlhodobom
horizonte a zároveň zaručiť primeranosť dôchodkov
a prístup k službám poskytovania dlhodobej starostlivosti. Úrady plánujú pripraviť bielu knihu o komplexnej
reforme dôchodkového systému. Plán reformy dlhodobej starostlivosti bol prijatý
koncom roka 2013 a prijatie príslušných právnych predpisov sa očakáva
do konca roka 2014. Je tu však riziko, že uskutočnenie reformy sa oddiali
v dôsledku prebiehajúcej reorganizácie zdravotného poistenia, ktorá
zaostáva. (12)
Situácia na trhu práce sa zhoršila. V roku
2013 dosiahla nezamestnanosť 10,3 % a nezamestnanosť
mládeže stúpla v tom istom roku na 21,6 %, pričom podiel mladých
ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú
sa na odbornej príprave, vzrástol v období rokov 2011 a 2013 o 2,1
percentuálneho bodu. Hodnotenie reformy trhu práce prijaté v roku 2013
poukazuje na znižujúcu sa segmentáciu medzi pracovnými zmluvami na
neurčitý čas a pracovnými zmluvami na určitý čas, aj
keď v dôsledku toho sa viac využívajú iné druhy zmlúv na určitý
čas. Účinok stimulov na zamestnávanie starších a mladších
ľudí je pritom zatiaľ ešte nejasný. Problematika segmentácie trhu
práce sa rieši aj prostredníctvom lepšej regulácie práce študentov. Na
schválenie čaká nový zákon, avšak naďalej pretrvávajú obavy, či
dostatočne odstráni nedostatky predchádzajúcich predpisov. Vláda dosiahla
obmedzený pokrok pri realizácii odporúčania z minulého roku o minimálnej
mzde, ktorá je aj naďalej indexovaná iba podľa inflácie; zákon
o minimálnej mzde pritom umožňuje aj indexáciu podľa
ďalších ekonomických kritérií. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri
vypracúvaní účinných na mieru šitých opatrení aktívnej politiky trhu práce
a pri odstraňovaní nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými
zručnosťami. (13)
Vláda dosiahla výrazný pokrok pri realizácii
odporúčaní týkajúcich sa stability bankového sektora, pričom
uskutočnila spoľahlivé posúdenie kvality aktív a stresové testy,
podnietenia rekapitalizácie a prevodu nesplácaných úverov na
Spoločnosť pre správu aktív bánk (Bank Asset Management Company).
Táto práca ešte ani zďaleka nie je zavŕšená a je potrebné
prijať rozhodné opatrenia na účel finalizácie a realizácie
komplexnej stratégie pre bankový sektor zahŕňajúcej aj
reštrukturalizáciu, privatizáciu a posilnený dohľad, ktorá bola
oznámená v decembri 2013. V bankovom systéme
zostáva ešte vysoký podiel nesplácaných úverov. Je preto
dôležité, aby si banky vytvorili interné kapacity na reštrukturalizáciu
nesplácaných úverov vrátane posilnenia interných oddelení pre správu aktív
a reštrukturalizáciu, s cieľom urýchliť reštrukturalizáciu
nesplácaných úverov a zároveň maximalizovať zostatkovú hodnotu
úverov a zachovať životaschopnosť podnikov. Ďalší prevod nesplácaných úverov
na Spoločnosť pre správu aktív bánk musí byť starostlivo
naplánovaný na účel uľahčenia pohotovej a efektívnej
reštrukturalizácie podnikových úverov, a to najmä v prípade
zložitých, navzájom prepojených skupinových úverov. Očakáva sa prijatie komplexnej stratégie riadenia a podnikateľského
plánu, ktoré by potvrdili ciele týkajúce sa odkúpenia úverov v prospech
Spoločnosti pre správu aktív bánk. Ako potvrdzujú poznatky získané na
základe posúdenia kvality aktív a stresových testov, je potrebné
prijať ďalšie rozhodné opatrenia na zlepšenie správy všetkých bánk
a dohľadu nad nimi, a to najmä bánk, ktoré zostali v štátnom
vlastníctve. Medzi uvedené opatrenia patrí posilňovanie riadenia rizík,
skvalitňovanie postupov schvaľovania úverov a zlepšovanie
kvality a dostupnosti údajov, a to s cieľom znižovať
podiel nesplácaných úverov a obmedzovať budúce riziká. (14)
Vláda dosiahla obmedzený pokrok pri realizácii
odporúčaní o správe a riadení štátnych podnikov, ktoré
predstavujú jednu šestinu celkovej pridanej hodnoty a vytvárajú zložité
vzťahy domácich bánk, poisťovacích skupín a nefinančných
korporácií s výraznou mierou vzájomného vlastníctva akcií. Miera vplyvu štátu vedie k vzniku značného rizika pre verejné
financie, a to tak priameho, ako aj nepriameho, vzhľadom na záruky na
záväzky. Priaznivejšie prostredie pre prilákanie priamych
zahraničných investícií by vytvorila koherentná stratégia riadenia
štátnych podnikov spojená so zlepšenou správou a riadením
spoločnosti. Hoci prvé kroky sa už podnikli v máji
2013 zostavením počiatočného zoznamu 15 spoločností
určených na zrýchlenú privatizáciu, doposiaľ sa dosiahol len
nerovnomerný pokrok a je značné riziko, že stanovený termín sa
nesplní. V apríli 2014 sa s oneskorením zaviedli nové právne
predpisy, na základe ktorých sa ustanovuje slovinský subjekt na držbu štátnych
dlhových nástrojov (Slovenia Sovereign Holding), ktorý je nástrojom na
konsolidáciu správy a riadenia štátneho vlastníctva. Očakáva
sa komplexná stratégia a precízna klasifikácia kľúčových a nekľúčových
štátnych aktív, vrátane aktív určených na privatizáciu. Je potrebné identifikovať a vykonať
vhodné opatrenia na zabezpečenie procesu reštrukturalizácie a dosiahnutia
jeho cieľov, okrem iného aj maximalizovať zostatkovú hodnotu pre
veriteľov a vypracovať zoznam najnaliehavejších prípadov
reštrukturalizácie na urýchlené vybavenie. (15)
V roku 2013 bol zmenený rámec pre platobnú
neschopnosť s cieľom uľahčiť včasné riešenie
nesplácaných úverov, avšak tento nový rámec je do značnej miery neoverený. Značná miera zadĺženosti a finančných
ťažkostí obmedzila schopnosť podnikového sektora investovať do
budúcich projektov. Naliehavo potrebná finančná a operatívna
reštrukturalizácia podnikového sektora sa ešte vo veľkom rozsahu
nezačala. Je potrebný konsolidovaný pohľad na
jednotlivé expozície voči kreditnému riziku v bankovom systéme na
účel urýchlenia reštrukturalizácie nesplácaných úverov a uľahčenie
rokovaní o reštrukturalizácii, a to najmä v prípade zložitých,
navzájom prepojených skupinových úverov.
Iniciatívu na podporu a urýchlenie
tohto procesu by mohla prevziať centralizovaná pracovná skupina, v ktorej
by boli skúsení zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Vecou zásadného významu dovtedy bude pod gesciou Spoločnosti pre
správu aktív bánk rýchlo a efektívne dokončiť niekoľko
prebiehajúcich prípadov. (16)
Slovinsko má napriek svojmu
potenciálu jeden z najnižších stavov priamych zahraničných investícií
v EÚ (34,1 % HDP v porovnaní s priemerným 47,1 % HDP
v EÚ v roku 2012). Hoci privatizácia a reštrukturalizácia
podnikov ponúka súkromným investorom množstvo nových možností, je zrejmé, že
nedostatočne rozvinuté podnikateľské prostredie a kultúra bránia
Slovinsku plne ich využiť. V roku 2012 sa začal proces deregulácie
regulovaných profesií a doteraz sa počet regulovaných profesií znížil
z 323 na 262. Ďalšia deregulácia regulovaných profesií by
prispela k nárastu počtu domácich aj zahraničných
poskytovateľov služieb a tým aj k zvýšeniu
konkurencieschopnosti. Existuje tu
potenciál na zvýšenie koherentnosti opatrení prijatých na zlepšenie
podnikateľského prostredia a podnikateľských činností.
Nadchádzajúca stratégia pre inteligentnú špecializáciu prijatá v rámci
európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020
poskytne príležitosť upriamiť sa na kľúčové opatrenia ako
je vytvorenie obchodovateľných, inovatívnych produktov. (17)
Slovinsko sa nachádza v počiatočných
fázach príprav návrhov na komplexnú reformu verejného sektora (má sa
prijať do januára 2015). V tejto súvislosti musí Slovinsko
obnoviť kvalitu a dôveryhodnosť verejnej správy. Slovinsko
dosiahlo určitý pokrok aj pri zlepšovaní kvality justičného systému
a znížilo počet nevyriešených prípadov. Reformou
systému správy prípadov v systéme obchodného aj občianskoprávneho
súdnictva sa fungovanie súdneho systému zlepšilo. Pokračujú nedávno
nastúpené pozitívne trendy v občianskoprávnych aj obchodných sporoch. (18)
Komisia vykonala v kontexte európskeho
semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Posúdila program
stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam
pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku,
ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na
potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie
zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.
Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie
uvedených odporúčaní 1 až 8. (19)
Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program
stability Slovinska a jej stanovisko[10]
je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1. (20)
Rada na základe hĺbkového preskúmania
vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný
program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa
článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do
odporúčaní 1 až 8. (21)
V rámci európskeho semestra Komisia vykonala
komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Na základe tejto analýzy
vydala Rada jednotlivé odporúčania adresované členským štátom,
ktorých menou je euro. Slovinsko by zároveň malo zabezpečiť
úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní, TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko prijalo
v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom: 1. Posilniť
rozpočtovú stratégiu dostatočne konkretizovanými štrukturálnymi
opatreniami na rok 2014 aj na nasledujúce obdobie s cieľom do roku 2015
zabezpečiť odstránenie nadmerného deficitu udržateľným spôsobom
prostredníctvom vynaloženia úsilia o dosiahnutie štrukturálnej úpravy
špecifikovaného v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom
deficite. Trvalá náprava fiškálnej nerovnováhy si vyžaduje dôveryhodné
vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem na zvýšenie schopnosti
prispôsobiť sa podnieteniu rastu a zamestnanosti. Po odstránení
nadmerného deficitu uskutočniť každý rok štrukturálnu úpravu vo výške
minimálne 0,5 % HDP a za vhodných ekonomických podmienok aj viac,
alebo zaistiť, aby sa zabezpečila udržateľná klesajúca tendencia
vysokého pomeru dlhu verejnej správy. Zlepšiť dôveryhodnosť fiškálnej
politiky, zavŕšiť proces prijímania štrukturálneho pravidla
týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií,
zabezpečiť záväznosť, komplexnosť a transparentnosť
strednodobého rozpočtového rámca a vytvoriť potrebný právny
základ pre pôsobenie fiškálnej rady vymedzením jej právomoci v rámci
rozpočtového procesu a zavedením jasných procesných pravidiel pre
čo najskoršie monitorovanie rozpočtových výsledkov. Do konca roku
2014 uskutočniť komplexné preskúmanie výdavkov na úrovni štátnej aj
miestnej správy, priamych aj nepriamych užívateľov rozpočtu a poskytovateľov
verejnoprospešných služieb a služieb v oblasti zdravotnej
starostlivosti vo vlastníctve samospráv, s cieľom dosiahnuť
rozpočtové úspory v roku 2015 aj v nasledujúcom období. 2. Na základe verejných
konzultácií dohodnúť opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti
dôchodkového systému po roku 2020, vrátane úprav kľúčových
parametrov, ako je zosúladenie zákonného veku odchodu do dôchodku s rastom
strednej dĺžky života a podnecovanie súkromných príspevkov do druhého
piliera dôchodkového systému. Obmedziť výdavky v oblasti dlhodobej
starostlivosti spojené so starnutím obyvateľstva prostredníctvom cieleného
zamerania príspevkov na tých, ktorí to najviac potrebujú, a presmerovania
poskytovania starostlivosti z inštitucionálnej starostlivosti na
starostlivosť domácu. 3. Nadväzne na konzultácie so
sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi do
konca roku 2014 vypracovať komplexnú sociálnu dohodu, ktorá
zabezpečí, že mzdový vývoj vrátane minimálnej mzdy, bude podporovať
konkurencieschopnosť, domáci dopyt a tvorbu pracovných miest. Nanovo
definovať zloženie minimálnej mzdy a prehodnotiť systém jej
indexácie. Prijať opatrenia na ďalšie znižovanie segmentácie, a to
najmä riešením problematiky efektívnosti stimulov pre zamestnávanie mladých
a starších pracovníkov a využívania občianskoprávnych zmlúv.
Prijať zákon o práci študentov. Prednostne sa zameriavať na
neregistrovaných mladých ľudí a pritom zabezpečovať
primerané kapacity verejných služieb zamestnanosti. Zvýšiť mieru
zamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí
prispôsobovaním pracovného prostredia dlhšiemu pracovnému životu a zameraním
zdrojov na individualizované opatrenia týkajúce sa aktívnych politík trhu práce
a na zvyšovanie účinnosti týchto opatrení. Odstrániť nesúlad
medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami, a to zvýšením
atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy a ďalším rozvojom
spolupráce s relevantnými zainteresovanými stranami pri posudzovaní
potrieb trhu práce. 4. Dovŕšiť
privatizáciu banky NKBM podľa plánu v roku 2014, pripraviť banku
Abanka na privatizáciu v roku 2015, pokračovať v urýchlenej
realizácii plánov reštrukturalizácie bánk, ktoré sú prijímateľmi štátnej
pomoci, a v nevyhnutnej konsolidácii bankového sektora. Vychádzajúc
z poznatkov získaných na základe posúdenia kvality aktív a stresových
testov v auguste 2014 finalizovať komplexný akčný plán pre
banky, vrátane prijatia konkrétnych opatrení na zlepšenie správy, dohľadu,
riadenia rizika, postupov schvaľovania úverov a kvality a dostupnosti
údajov. Posilnením interných oddelení pre správu aktív a reštrukturalizáciu
zlepšiť kapacity bánk potrebné na reštrukturalizáciu nesplácaných úverov. Vyjasniť
mandát Spoločnosti pre správu aktív bánk prostredníctvom vypracovania
komplexnej stratégie riadenia a podnikateľského plánu do septembra
2014, a podrobne vymedziť úlohy tejto spoločnosti pri
reštrukturalizácii aktív bánk, ciele týkajúce sa odkúpenia úverov,
rozpočty, plán správy aktív ako aj očakávanú návratnosť, a zároveň
zabezpečiť potrebné zdroje. 5. Pokračovať v uskutočňovaní
privatizácií oznámených v roku 2013, a to v stanovených
časových limitoch. Prijať stratégiu pre slovinský subjekt na držbu
štátnych dlhových nástrojov s jasnou klasifikáciou aktív v súlade
s harmonogramom a definíciou stanovenými v slovinskom zákone
o slovinskom subjekte na držbu štátnych dlhových nástrojov, ktorý bol
prijatý v roku 2014. Do novembra 2014 stanoviť krátkodobý harmonogram
(s horizontom jedného až dvoch rokov) odpredaja radu starostlivo zvolených
aktív s jasne definovanými termínmi. Zabezpečiť jeho plnú
funkčnosť ako nástroja na správu aktív zostávajúcich vo vlastníctve
štátu a odpredaj na to vyčlenených aktív v súlade s právnymi
predpismi o správe aktív, a to v časovom rámci určenom
zákonom. Do septembra 2014 prijať kódex správy a riadenia
podniku a aplikovať ho na štátne podniky s cieľom
zabezpečiť ich profesionálnu, transparentnú a nezávislú správu. 6. Do konca roku 2014
finalizovať základný plán reštrukturalizácie podnikov s jasnými
prioritami a účinnými vykonávacími postupmi. Vytvoriť
centralizovanú pracovnú skupinu pre reštrukturalizáciu podnikov, ktorá bude
monitorovať a koordinovať celkový proces reštrukturalizácie,
poskytovať potrebné odborné poznatky, usmernenia a poradenstvo,
uľahčovať rokovania medzi všetkými zainteresovanými stranami.
Vypracovať zoznam najnaliehavejších prípadov reštrukturalizácie tak, aby
sa zabezpečila maximálna zostatková hodnota pre veriteľov. Podporovať
využívanie dostupných právnych mechanizmov a medzinárodných najlepších
postupov zo strany všetkých zainteresovaných strán v procese
reštrukturalizácie. Do septembra 2014 vyhodnotiť nedávne zmeny právnych
predpisov o platobnej neschopnosti a pripraviť sa na zavádzanie
potrebných dodatočných opatrení. Ešte viac skrátiť trvanie súdnych
konaní na súdoch prvého stupňa pri občianskoprávnych a obchodných
sporoch, vrátane konaní podľa právnych predpisov týkajúcich sa platobnej
neschopnosti, a znížiť počet nedoriešených prípadov,
predovšetkým prípadov presadzovania práva a prípadov platobnej
neschopnosti. 7. Obmedziť prekážky
podnikania v Slovinsku v kľúčových oblastiach hospodárskeho
rozvoja v záujme väčšej atraktívnosti krajiny pre priame
zahraničné investície, a to najmä urýchlenou liberalizáciou
regulovaných profesií, znižovaním administratívneho zaťaženia vrátane
pružnejších postupov udeľovania povolení. Zabezpečiť
dostatočnú rozpočtovú nezávislosť agentúry na ochranu
hospodárskej súťaže a zvýšiť jej inštitucionálnu
nezávislosť. Zjednodušiť stanovovanie priorít, zaistiť
konzistentnosť stratégie výskumu a inovácií z roku 2011 a stratégie
priemyselnej politiky z roku 2013 s pripravovanými stratégiami
inteligentnej špecializácie a dopravy a zabezpečiť ich
urýchlenú realizáciu a posúdenie ich účinnosti. 8. Prijať
účinné opatrenia na boj proti korupcii zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti
a zavedením postupov externého posudzovania výkonnosti a kontroly
kvality. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. [3] COM(2014) 425 final. [4] P7_TA(2014)0128 a P7_TA(2014)0129. [5] Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11. [6] C(2013) 8010 final. [7] COM(2013) 800 final. [8] COM(2013) 790 final. [9] SWD(2014) 88 final. [10] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.