52014DC0217

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zavedenie eura v Lotyšsku

1. Úvod

Rada 9. júla 2013 rozhodla, že Lotyšsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura[1] a že jeho výnimka z účasti na jednotnej mene sa s účinkom od 1. januára 2014 zrušuje.

Lotyšsko nasledovalo prax všetkých členských štátov, ktoré prijali euro po prvej vlne prechodu (1999 – 2002), a použilo tzv. scenár veľkého tresku, keď eurobankovky a euromince získali štatút zákonného platidla v deň prijatia eura[2]. Počas dvojtýždňového obdobia duálneho obehu, v rámci ktorého boli eurobankovky, euromince a bankovky a mince lotyšského latu súbežne v obehu, bolo možné postupne vyradiť hotovosť latu. Z tohto úspešného prechodu opäť vyplýva, že krátke obdobie duálneho obehu postačuje, pokiaľ je prechod dobre pripravený[3]. Prevažná väčšina Lotyšov (79 %) vnímala prechod na euro ako bezproblémový a efektívny[4].

Po dvoch správach Komisie o praktických prípravách na prechod na euro v Lotyšsku[5] sa táto správa vzťahuje na najdôležitejšie aspekty procesu prechodu z pohľadu ex post so zameraním na prípravy prechodu na hotovostné euro, obdobie duálneho obehu, opatrenia prijaté na zabránenie neoprávnenému zvyšovaniu cien a nesprávnemu vnímaniu cien, cenový vývoj a vnímanie cien a informovanie o eure. V relevantných prípadoch sa v správe uvádzajú aj odporúčania Komisie k ďalším možným opatreniam, ktoré by lotyšské orgány mali prijať, a robia závery, ktoré môžu byť hodnotné pre budúce prechody.

2. Prechod na euro 2.1. Prípravy prechodu na hotovostné euro

Prechod na hotovostné euro je pravdepodobne najviditeľnejším aspektom prechodu na inú menu, pretože sa dotýka v podstate všetkých finančných inštitúcií, podnikov a občanov. Bezproblémovosť a efektívnosť tejto operácie závisí od riadneho zásobenia všetkých zainteresovaných strán eurovou hotovosťou a od kvalitnej prípravy bánk a podnikov na mimoriadne pracovné zaťaženie.

Na základe verejného obstarávania bolo v mincovni Staatliche Münzen Baden-Württemberg (Stuttgart, Nemecko) vyrazených 400 miliónov euromincí s lotyšskými národnými stranami. Približne 110 miliónov eurobankoviek rôznych nominálnych hodnôt zapožičala Deutsche Bundesbank.

Bankám a podnikom bola úspešne poskytnutá eurová hotovosť pred koncom roka 2013. Predzásobenie úverových inštitúcií sa začalo 1. novembra 2013. Bežné druhotné predzásobovanie veľkých klientov komerčných bánk sa začalo 10. decembra 2013, menším firemným klientom sa pomocou zjednodušeného predzásobenia dodávala eurová hotovosť od 27. decembra 2013. Poštám dodala eurovú hotovosť prostredníctvom druhotného predzásobenia Citadele Bank. Celková hodnota eurobankoviek a euromincí v rámci predzásobenia dosiahla 283,2 milióna EUR.

Širokej verejnosti bolo od 10. decembra 2013 poskytnutých 800 000 štartovacích balíčkov obsahujúcich zmes lotyšských euromincí všetkých nominálnych hodnôt (hodnota balíčka: 14,23 EUR), t. j. približne jeden balíček na domácnosť, prostredníctvom komerčných bánk, pôšt a pobočiek lotyšskej centrálnej banky, Národnej banky Lotyšska. K 1. januáru 2014 bolo predaných približne 644 000 štartovacích balíčkov. S odstupom času sa v prípade Lotyšska štandardné odporúčanie, že na jednu domácnosť je potrebný približne jeden štartovací balíček, preukázalo ako príliš optimistické. Od 1. januára 2014 si zvyšné štartovacie balíčky môžu kúpiť zberatelia alebo spoločnosti predávajúce mince. Od 10. decembra 2013 bolo dostupných 95 000 špeciálnych balíčkov mincí pre maloobchodníkov (každý s obsahom 200 EUR), z toho bolo do 1. januára 2014 predaných približne 70 000 balíčkov. Niektoré komerčné banky vyrobili aj individuálne štartovacie balíčky prispôsobené priemernému dopytu svojich obchodných zákazníkov.

V súvislosti so zvýšeným bezpečnostným rizikom bol vypracovaný bezpečnostný akčný plán, ktorý obsahoval opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prepravy hotovosti zo strany sektora zabezpečujúceho prepravu hotovosti počas procesu prechodu na euro. Pripravený bol osobitný akčný plán pre prípad zlých poveternostných podmienok. Niekoľko týždňov pred prechodom a po ňom štátna polícia poskytla bezplatný sprievod vozidlám Národnej banky Lotyšska, komerčných bánk a spoločností na prepravu hotovosti prevážajúcim hotovosť.

Komerčné banky a pošty museli koncom decembra 2013 zvládnuť najmä mimoriadne vysoké sumy hotovosti. Na účely zjednodušenia logistiky stiahnutia mincí v latoch z obehu spoločnosti zabezpečujúce prepravu hotovosti a komerčné banky dostali štandardné mobilné kontajnery, ktoré sa použili na zhromažďovanie, uskladnenie a prepravu mincí.

Lotyšský bankový sektor tvorí 25 bánk s 371 pobočkami, z toho hotovostné služby poskytuje 19 bánk s 321 pobočkami. Na uľahčenie prechodu niektoré banky predĺžili pracovnú dobu v posledných týždňoch roka. Komerčné banky budú bezplatne poskytovať neobmedzené služby výmeny hotovosti do 30. júna 2014.

Od konca septembra 2013 Národná banka Lotyšska spolu s Federáciou zamestnávateľov Lotyšska ponúkala všeobecné školenia o eurovej hotovosti pre pracovníkov s hotovosťou a účtovníkov, ako aj školenia zamerané konkrétne na bezpečnostné prvky. Na týchto školeniach sa zúčastnili najmä maloobchodníci a zamestnanci pôšt. Zamestnanci bánk absolvovali špeciálne školenie u svojich zamestnávateľov o všeobecných zásadách zavedenia eura a jeho dôsledkoch na bankové služby, ako aj o dostupnosti bankových služieb okolo 1. januára 2014.

Na zlepšenie prístupu k službám výmeny hotovosti, najmä vo vidieckych oblastiach, zohrala aktívnu úlohu pri prechode na hotovostné euro Latvijas Pasts (Lotyšská pošta). Miesta výmeny hotovosti sú k dispozícii širokej verejnosti na 302 poštách do 31. marca 2014 (s možnosťou predĺženia až o ďalšie tri mesiace).

Podľa prieskumu Komisie vykonaného na konci decembra 2013[6] veľká časť Lotyšov mala eurovú hotovosť už pred prechodom. Eurobankovky malo 43 % (56 % z výletu v zahraničí, 46 % z výmeny hotovosti v banke v Lotyšsku) a euromince malo 60 % (57 % z výletu v zahraničí a 48 % zo štartovacieho balíčka).

Prechod na hotovostné euro bol v Lotyšsku dobre pripravený a zorganizovaný. Banky, podniky a občania boli primerane zásobení eurovou hotovosťou pred prechodom. V súvislosti so skúsenosťou z Lotyšska by mal byť odhad počtu mincových balíčkov vyrobených pre širokú verejnosť prehodnotený smerom nadol.

2.2. Obdobie duálneho obehu

Dvojtýždňové obdobie duálneho obehu, počas ktorého boli súbežne v obehu euro a lotyšské laty, sa skončilo 14. januára 2014.

Zo všetkých z 1 061 bankomatov (ATM) v Lotyšsku bolo možné vybrať eurá najneskôr o 1.00 hod. ráno 1. januára 2014. Bankomaty boli zásobované eurovou hotovosťou (najmä s nominálnymi hodnotami 10, 20 a 50 EUR) najmä v posledných dňoch decembra 2013. Bankovky s nominálnou hodnotou 5 EUR boli od 1. januára 2014 k dispozícii v 242 bankomatoch a v 460 ďalších bankomatoch od 14. januára 2014. Od polovice januára 2014 predstavujú bankovky s nominálnou hodnotou 5 EUR tretinu vydaných eurobankoviek. Terminály POS sa 1. januára 2014 okamžite prepli na euro. S jednotnou oblasťou platieb v eurách (SEPA) je v súlade už 99,3 % z nich. Klientom bánk sa odporučilo, aby častejšie využívali elektronické platby, a to najmä v prvých dňoch po 1. januári 2014. Počas obdobia duálneho obehu boli platobné karty použité v rámci 6,6 milióna transakcií v celkovej hodnote 122 miliónov EUR. V porovnaní s januárom 2013 došlo v januári 2014 pri elektronických platbách k zvýšeniu o 20 – 30 %.

Niektoré pobočky bánk, ako aj všetkých šesť pokladníc Národnej banky Lotyšska, bolo otvorených 1. januára 2014 na účel hotovostných služieb. Pošty, ktoré sú zvyčajne v sobotu zatvorené, boli otvorené v sobotu 4. januára s cieľom umožniť obyvateľstvu prístup k výmene hotovosti, najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach.

Vďaka starostlivej príprave zvládli banky a pošty dodatočné pracovné zaťaženie počas obdobia duálneho obehu dobre. Niektoré banky posilnili počet pracovníkov na pobočkách pre hotovostné operácie. Maloobchodníkom a iným obchodným klientom sa aktívne poskytovali služby výberu hotovosti. Počítacie a skladovacie zariadenia na pobočkách boli upravené.

K 9. januáru 2014 bolo vymenených 120,15 milióna EUR v najväčších komerčných bankách, ktoré pokrývajú 77 % celkovej spotrebiteľskej základne (celková výmena 98,9 milióna EUR), na poštách (16,1 milióna EUR) a v Národnej banke Lotyšska (5,15 milióna EUR). Počet a objem výberov z bankomatov ostal počas prvých dní januára na rovnakých úrovniach ako v „období latu“. Na euro bolo do 6. januára 2014 zmenených 98 % predajných automatov.

Z prieskumu Komisie uskutočneného v Lotyšsku 16. až 18. januára 2014[7] vyplýva, že 88 % respondentov nemalo počas prvého januárového týždňa nijaký problém pri výmene hotovosti v latoch alebo pri výbere eurovej hotovosti z bánk. Toto je menej ako počas prechodu na hotovostné euro v Estónsku (95 %), celkovo to však zodpovedá situácii pri predchádzajúcich prechodoch[8].

V grafe 1 je znázornený vývoj hotovostných platieb realizovaných výhradne v eurách počas obdobia duálneho obehu v Lotyšsku v porovnaní s Estónskom, Slovenskom a Slovinskom.

Už počas prvého pracovného dňa po prechode (2. januára 2014) platil porovnateľne veľký podiel verejnosti (30 %) iba eurovou hotovosťou. Dňa 4. januára už dve tretiny opýtaných občanov platilo iba eurovou hotovosťou. Následne podiel platieb iba eurovou hotovosťou postupne rástol do ukončenia obdobia duálneho obehu s výnimkou piatka 10. januára 2014, počas ktorého klesol z 91 % na 87 %, ale nasledujúci pondelok opäť stúpol na 91 %. Celkovo bol vývoj platieb iba eurovou hotovosťou rýchlejší v porovnaní s Estónskom a Slovenskom, ale pomalší v porovnaní so Slovinskom.

Maloobchodný sektor takisto zvládol výzvy prechodu na euro a manipuláciu s dvoma menami naraz dobre. Maloobchodníci boli dobre zásobení eurovou hotovosťou a nebol zaznamenaný žiaden závažnejší problém s čakaním v radoch. Ako je znázornené v grafe 2, už 2. januára dostávalo 94 % občanov výdavok iba v eurách. Tento podiel sa 7. januára zvýšil na 100 % a ostal na tejto úrovni do 14. januára 2014.

Z prieskumu Komisie uskutočneného hneď po skončení obdobia duálneho obehu vyplýva, že veľmi veľká väčšina Lotyšov (79 %) vníma prechod na euro ako bezproblémový a efektívny[9].

2.3. Stiahnutie starej meny z obehu

Napriek tomu, že obeh hotovostného latu klesal od začiatku roka 2013, stiahnutie hotovostného latu z obehu bol osobitnou výzvou.

Značný podiel lotyšského hotovostného latu bol stiahnutý z obehu ešte pred prechodom. K 31. decembru 2013 sa znížila hodnota latu v obehu o takmer 50 % v porovnaní s januárom 2013 (z 1,2 miliardy LVL na 630,8 milióna LVL).

Celkovo bolo treba stiahnuť 293 miliónov mincí (757 ton). Demonetizácia mincí v latoch sa začala 5. septembra 2013. K 31. decembru 2013 bolo zlikvidovaných 33 % z odhadovaných mincí v latoch. Na účely zníženia hotovosti v latoch už pred 1. januárom 2014 niektoré banky od októbra 2013 ponúkali svojim klientom možnosť bezplatne uložiť mince v latoch na sporiace účty. Okrem toho Národná banka Lotyšska ponúka neobmedzenú a bezplatnú výmenu mincí v latoch na bankovky v latoch. Komerčné banky posilnili propagáciu bezhotovostných platieb určenú klientom. Na účely zníženia počtu bankoviek v latoch s vysokou nominálnou hodnotou v obehu k 1. januáru 2014 boli spoločnosti a podniky zabezpečujúce prepravu peňažnej hotovosti vyzvané, aby upustili od objednávania bankoviek s vysokými nominálnymi hodnotami.

Prechod na euro bol v Lotyšsku dobre pripravený a bezproblémovo vykonaný. Bankomaty a terminály POS boli konvertované včas a banky a pošty sa dobre vyrovnali s dodatočným pracovným zaťažením počas obdobia duálneho obehu. Maloobchodníci takisto zvládli výzvy prechodu na euro a manipuláciu s dvoma menami naraz. Boli dobre zásobovaní eurovou hotovosťou a podľa prieskumu Komisie už 2. januára 2014 dostalo 94 % opýtaných občanov výdavok iba v eurách[10].

3. Zabránenie neoprávnenému zvyšovaniu cien a nesprávnemu vnímaniu cien

Široká verejnosť v Lotyšsku je znepokojená možným vplyvom prechodu na euro na ceny. Z tohto dôvodu je osobitne dôležité, aby lotyšské orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie nekalým praktikám a na rozptýlenie nesprávneho vnímania vývoja cien.

Od januára 2013 sa monitorujú ceny 120 často kupovaných výrobkov a služieb na najobľúbenejších predajných miestach v siedmich najväčších mestách Lotyšska. Medzi monitorované služby patria služby, v prípade ktorých je na základe skúseností z predchádzajúcich prechodov na euro najpravdepodobnejšie, že ich ovplyvní zvýšenie cien súvisiace s prechodom, ako napr. kadernícke, reštauračné a kaviarenské služby a autoopravárenské služby. Výsledky monitorovania sa pravidelne uverejňujú na webovej stránke ministerstva hospodárstva a na webovej lokalite pre prechod na euro.

Dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa uvádzania cien a prevodu (napr. pravidlá zaokrúhľovania) počas obdobia duálneho zobrazovania cien a uplatňovanie Memoranda „spoločnosti čestne zavádzajúcej euro“ monitoruje Centrum ochrany práv spotrebiteľa v spolupráci s mimovládnymi organizáciami na ochranu práv spotrebiteľa, štátnou potravinovou a veterinárnou službou a daňovým úradom. Intenzívne kontroly sa začali 1. októbra 2013. Na základe prvej správy Komisie, ktorá sa zaoberá praktickými prípravami Lotyšska na zavedenie eura, sa celkový počet zapojených inšpektorov výrazne zvýšil (v súčasnosti 346 inšpektorov).

Povinné duálne zobrazovanie cien v lotyšských latoch a v eurách sa začalo 1. októbra 2013 a potrvá do 30. júna 2014. Od októbra 2013 bolo vykonaných 14 849 kontrol (celkový počet plánovaných kontrol: 28 000). Centrum ochrany práv spotrebiteľa a Asociácia na ochranu záujmov spotrebiteľov uskutočnili 14 849 kontrol a zistili porušenia na 5 486 predajných miestach. Najčastejšie nedostatky sa v 4 245 prípadoch týkali nesprávnej konverzie. Druhý najčastejší nedostatok sa týkal duálneho zobrazovania cien (1 720 prípadov). Ku koncu januára 2014 sa odstránili porušenia na 4 231 predajných miestach. Na 2 453 predajných miestach došlo k náprave na mieste za prítomnosti inšpektora centra. V 39 prípadoch boli uložené pokuty do výšky 500 LVL (711,44 EUR). Administratívne konania sa zatiaľ začali v 83 prípadoch. Štátna potravinová a veterinárna služba vykonala 4 454 kontrol cien (porušenia boli zistené na 186 predajných miestach) a štátna daňová správa vykonala 79 kontrol (porušenia sa zistili na 22 predajných miestach). Počet sťažností týkajúcich sa požiadaviek na duálne zobrazovanie sa postupom času znižuje.

Lotyši sa všeobecne domnievajú, že duálne zobrazovanie cien je užitočným nástrojom uľahčujúcim porovnávanie cien a zvykanie si na myslenie v novej mene. V rámci prieskumu Komisie uskutočneného v januári[11] takmer traja zo štyroch (74 %) opýtaných Lotyšov považovali duálne zobrazovanie cien za veľmi alebo skôr užitočné. Okrem toho sa 84 % respondentov domnievalo, že sa vždy (44 %) alebo vo väčšine prípadov (40 %) vykonáva správne, čo zodpovedá výsledkom nedávnych prechodov na euro.

Pokiaľ išlo o otázku prepočtu cien, 46 % Lotyšov malo dojem, že prepočet cien na euro bol niekedy (33 %), často (10 %) alebo veľmi často (3 %) nesprávny. Tento výsledok sa pohybuje medzi výsledkami predchádzajúcich prechodov na euro.

V rámci kampane „Spoločnosť čestne zavádzajúca euro“ spustenej 12. júla 2013 boli podniky vyzvané, aby sa zaviazali k tomu, že nezneužijú prechod na euro vo vlastný prospech, že budú rešpektovať pravidlá prechodu na euro a poskytnú svojim klientom potrebnú pomoc. Táto kampaň nasleduje vzor úspešne zavedených dobrovoľných iniciatív z predchádzajúcich prechodov na euro a vedie ju ministerstvo hospodárstva. Účastníci kampane sú oprávnení používať logo „Spoločnosť čestne zavádzajúca euro“, ktoré preukazuje ich účasť na kampani, a sú uvedení na „bielom zozname“, ktorý je k dispozícii na webovej stránke projektu eura. Ku koncu januára 2014 sa ku kampani „Spoločnosť čestne zavádzajúca euro“ pripojilo 1 224 spoločností (viac ako 11 000 predajných miest), ktoré predávajú zákazníkom tovar alebo poskytujú služby. K účastníkom patrí päť najväčších maloobchodných reťazcov. Dohoda o primeraných cenách je veľmi dôležitou iniciatívou na zabránenie potenciálnemu neoprávnenému zvyšovaniu cien a nesprávnemu vnímaniu cien. V porovnaní s celkovým počtom podnikov v Lotyšsku, s pôvodne plánovaným cieľom (aspoň 10 000 spoločností alebo 30 000 predajných miest) a so skúsenosťou z predchádzajúcich prechodov na euro[12] sa však zdá, že na tomto projekte sa mohlo zúčastniť ešte viac subjektov.

Od 1. októbra 2013 môžu spotrebitelia predkladať Centru ochrany práv spotrebiteľa sťažnosti týkajúce sa porušenia pravidiel uvádzania cien prostredníctvom osobitnej telefónnej linky na sťažnosti, všeobecnej informačnej horúcej linky, e-mailami a listami. Centrum ochrany práv spotrebiteľa alebo spolupracujúce mimovládne organizácie preverujú sťažnosti maximálne do 48 hodín po podaní sťažnosti. Obavy vyslovené občanmi sa týkajú najmä problémov ako zobrazovanie cien a uplatňovanie pravidla zaokrúhľovania. Sťažnosti na prípadné zvýšenie cien v eurách posudzuje lotyšská rada pre hospodársku súťaž.

Lotyšsko uplatnilo duálne zobrazovanie cien a iniciatívu o primeraných cenách v súlade s odporúčaniami Komisie[13]. Lotyšské orgány by mali aj naďalej zaisťovať, aby boli všetky sťažnosti občanov riadne prešetrené, a mali by pokračovať v monitorovaní správneho uplatňovania memoranda „Spoločnosť čestne zavádzajúca euro“ počas zvyšného trvania kampane.

Účasť na iniciatíve o primeraných cenách je skôr neuspokojivá v porovnaní s predchádzajúcimi prechodmi na euro. Krajiny, ktoré zavádzajú euro, by sa mali snažiť dosiahnuť mieru propagácie účasti na dohode aspoň na úrovni 75 %.

4. Cenový vývoj a vnímanie cien 4.1. Cenový vývoj

Prechodu na euro predchádzalo obdobie veľmi nízkej a príležitostne aj zápornej inflácie v Lotyšsku. Dezinflácia bola ovplyvňovaná najmä energetickou zložkou, v menšej miere aj priemyselným tovarom iného ako energetického charakteru a v poslednej dobe aj nespracovanými potravinami. Tento vývoj je podobný tomu, ktorý možno pozorovať v súhrnných údajoch o eurozóne a v prípade štátov susediacich s Lotyšskom.

V súlade so zaužívanou praxou nadväzujúcou na prijatie eura v iných členských štátoch plánuje Eurostat prípravu posúdenia cenového vývoja v Lotyšsku po prechode na euro potom, ako budú k dispozícii dostatočné údaje. Zverejnenie príslušného oznámenia Eurostat plánuje na máj 2014.

4.2. Vnímanie cien

Z nedávneho prieskumu Komisie[14] vyplýva, že väčšina Lotyšov (57 %) si myslí, že euro zvýši infláciu v ich krajine (v porovnaní s 55 % Estóncov, 19 % Slovákov, 66 % Cyperčanov, 37 % Malťanov a 52 % Slovincov hneď po ich prechode na euro), zatiaľ čo iba 19 % je presvedčených, že vstup do eurozóny pomôže Lotyšsku udržať cenovú stabilitu.

Do polovice roka 2013 sa vnímaná inflácia v Lotyšsku postupne znižovala z maxima na jar 2011 a pomerne presne odzrkadľovala skutočný vývoj inflácie. V období od júla do novembra 2013 sa však vnímaná inflácia zvyšovala, kým ročná inflácia HICP klesla na úrovne pod nulou. Toto zvýšenie vnímanej inflácie v súvislosti s klesajúcou skutočnou infláciou mohlo byť spôsobené bezprostredným prechodom na euro, je však náročné určiť konkrétny príčinný vplyv prechodu na vnímanie inflácie. Približne v čase prechodu, v decembri 2013 a januári 2014, sa vnímaná inflácia znížila. Z údajov spoločného spotrebiteľského prieskumu vyplýva, že sa sezónne neupravená inflácia v januári znížila na úroveň 21,9 z decembrovej úrovne 24,6.

5. Informovanie o eure

Na základe rozhodnutia Rady z 9. júla 2013 lotyšské orgány začali fázu intenzívnej realizácie komunikačných aktivít súvisiacich s prechodom na euro.

Konečná verzia „Komunikačnej stratégie pre prijatie eura v Lotyšsku“, ktorú schválila pracovná skupina pre informovanosť verejnosti a oznamovanie informácií týkajúcich sa projektu eura 22. októbra 2012, obsahovala usmernenia týkajúce sa informačnej kampane o zavádzaní eura. Pokiaľ ide o množstvo, cieľom kampane bolo zabezpečiť, aby 90 % všetkých obyvateľov bolo informovaných o všetkých praktických aspektoch prechodu na euro.

Komunikačná kampaň koordinovaná ministerstvom financií zahŕňala zmes komunikačných nástrojov a inštrumentov [informácie posielané priamo do domácností (direct mailing), semináre a školenia, sociálne médiá, televízna a tlačová kampaň] a bola zameraná na rôzne skupiny (napr. široká verejnosť, školáci, zraniteľné skupiny, podniky). Doplnkové komunikačné aktivity zabezpečilo štátne kancelárstvo, ministerstvo hospodárstva, Národná banka Lotyšska, ministerstvo vzdelávania a vedy, ministerstvo školstva, lotyšská asociácia komerčných bánk a ďalšie verejné a súkromné inštitúcie.

Od roku 2012 sa pre podniky, profesionálnych pracovníkov pracujúcich s hotovosťou a zraniteľné skupiny v regiónoch konajú pravidelné semináre a podujatia. Zväz zamestnávateľov Lotyšska, lotyšská obchodná komora a lotyšská asociácia obchodníkov usporiadali pracovné semináre pre podniky, na ktorých im boli poskytnuté informácie o kampani „Spoločnosť čestne zavádzajúca euro“ a ktoré zahŕňali stretnutia s vládnymi predstaviteľmi a ekonómami.

Dňa 12. septembra 2013 sa v Rige uskutočnila konferencia o prechode na euro, spoločne organizovaná Národnou bankou Lotyšska, Európskou centrálnou bankou, Európskou komisiou a ministerstvom financií.

Masmediálna kampaň sa začala v septembri 2013 rôznymi televíznymi spotmi zameranými na emocionálne hľadisko pri zapájaní verejnosti a vysvetľovanie praktických aspektov procesu prechodu na euro. Kampaň dopĺňala propagácia v tlači, rozhlase, online a vo vonkajšom prostredí. V procese výberu médií sa osobitná pozornosť venovala osloveniu zraniteľných skupín vo vzdialených oblastiach a rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Na informovanie učiteľov a školákov ministerstvo školstva distribuovalo do všetkých škôl informačnú brožúru pre učiteľov a vydalo komiksy, ktoré mali školy zahrnúť do učebných osnov.

Realizovali sa niektoré aktivity zamerané na zrakovo a sluchovo postihnuté osoby s odbornou prípravou týkajúcou sa návrhu nových bankoviek a mincí, bezpečnostných prvkov a všeobecných postupov prechodu na euro.

Do všetkých domácnosti boli ku koncu 2013 priamo poslané informácie v piatich regionálne prispôsobených verziách vrátane ruskej verzie pripravených ministerstvom financií spolu s Európskou komisiou. Krátko potom Európska centrálna banka a Národná banka Lotyšska spolu rozoslali letáky, v ktorých informovali o návrhu bankoviek, mincí a bezpečnostných prvkoch.

V rámci dohody o partnerstve uzatvorenej medzi lotyšským ministerstvom financií a Komisiou z 10. júla 2012 a následnej dohode o grante uzatvorenej 30. apríla 2013 Európska komisia prispela k uskutočneniu komunikačnej stratégie financovaním takmer 50 % oprávnených nákladov na komunikačné aktivity. Okrem toho Komisia financovala putovnú výstavu o eure v Rige a iných veľkých lotyšských mestách od septembra 2013 do januára 2014, organizovala seminár pre lotyšských novinárov a spolupracovala na konferencii o prechode na euro v septembri 2013. Komisia takisto poskytla rôzne publikácie a pred obdobím duálneho obehu, počas neho a po ňom vykonávala prieskumy verejnej mienky Eurobarometer.

Európska centrálna banka spolupracovala s Národnou bankou Lotyšska s cieľom posilniť synergie a maximalizovať vplyv kampane. Európska centrálna banka poskytla publikácie a výstavu ECB o eure, spoluorganizovala konferenciu o prechode na euro v septembri 2013 a zaviedla masmediálnu informačnú kampaň zameranú na vzhľad a bezpečnostné prvky eurobankoviek a euromincí, základné fakty a dátumy prechodu na euro.

Komunikačná kampaň a kampaň na zvýšenie informovanosti verejnosti prispeli k zabezpečeniu bezproblémového prechodu na euro. Napriek trochu oneskorenému začiatku boli cieľové skupiny primerane informované o praktických aspektoch prechodu na euro vrátane osobitných skupín, ako sú menšiny, ľudia žijúci vo vzdialených oblastiach, mladí ľudia a staršie osoby. Cieľ, aby sa 90 % lotyšských obyvateľov cítilo dostatočne informovaných, sa dá považovať za splnený, keďže sa 89 % Lotyšov cíti byť dobre informovaných o eure[15]. Okrem toho 80 % je spokojných s informáciami poskytnutými lotyšskými orgánmi. Podpora eura dosiahla 52 % (prieskum v Lotyšsku, január 2014), pričom na začiatku 2013 bola skôr na nízkej úrovni (33 %, prieskum v Lotyšsku v januári 2013). S cieľom ďalej zvyšovať podporu sa odporúča pokračovať v úsilí informovania a pokračovať v monitorovaní verejnej mienky a aspektov súvisiacich s eurom. Zdrojom obáv pre Lotyšov[16] naďalej ostáva najmä vplyv eura na ceny a nekalé stanovovanie cien. Z toho dôvodu sa odporúča pokračovať vo vykonávaní dohľadu nad duálnym zobrazovaním cien, správnou konverziou a pravidlami zaokrúhľovania a všeobecného vývoja cien počas ďalších niekoľkých mesiacov.

[1]               Rozhodnutie Rady 2013/387/EÚ z 9. júla 2013 o prijatí eura Lotyšskom 1. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 195, 18.7.2013, s. 24).

[2]               Členské štáty v rámci prvej vlny prijali euro v súlade s „madridským“ scenárom, podľa ktorého sa uplatňovalo trojročné prechodné obdobie (jednoročné v Grécku).

[3]               Estónsko, Slovensko a Slovinsko mali dvojtýždňové obdobie duálneho obehu, kým Malta a Cyprus mesačné.

[4]               Flash Eurobarometer 393, prieskum v teréne zo 16. – 18. januára 2014, nachádza sa na stránke:              [http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/communication/polls/index_en.htm].

[5]               Európska komisia, dvanásta správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny – COM(2013) 540 final z 23. júla 2013.     http://ec.europa.eu/economy_finance/pdf/2013/twelfth_report_on_the_practical_preparations_en.pdf; http://ec.europa.eu/economy_finance/pdf/2013/thirteenth_report_on_the_practical_preparations_en.pdf; a trinásta správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny – COM(2013) 855 final z 3. decembra 2013 –     http://ec.europa.eu/economy_finance/pdf/2013/thirteenth_report_on_the_practical_preparations_en.pdf.            http://ec.europa.eu/economy_finance/pdf/2013/thirteenth_report_on_the_practical_preparations_en.pdf.

[6]               Flash Eurobarometer 390, prieskum v teréne vykonaný 28. a 30. decembra 2013, je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/communication/polls/index_en.htm.

[7]               Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[8]               Príslušné údaje boli 90 % pre Slovensko, 88 % pre Cyprus, 85 % pre Maltu a 96 % pre Slovinsko.

[9]               Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[10]             Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[11]             Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[12]             V Estónsku sa do podobného režimu zapojilo približne 526 subjektov, na Cypre približne 7 600 podnikov, na Malte približne 7 900 a na Slovensku približne 20 000 predajných miest.

[13]             Odporúčanie Komisie z 10. januára 2008 o opatreniach na zjednodušenie budúcich prechodov na euro (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 30).

[14]             Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[15]             Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).

[16]             Flash Eurobarometer 393 (pozri poznámku pod čiarou č. 4).