21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/84

1.

súhlasí s cieľmi, ktoré pre ekologickú výrobu stanovila Komisia: odstrániť prekážky brániace udržateľnému rozvoj ekologickej výroby, podporovať účinný rozvoj vnútorného trhu, zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž pre poľnohospodárov a trhové subjekty a udržať alebo prehĺbiť dôveru spotrebiteľov v ekologické výrobky.

2.

Odporúča zlepšiť platné nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov. Výbor, ktorý zostáva verný cieľu priblížiť sa zásadám ekologického poľnohospodárstva, tým chce podporiť možnosť, ktorú preskúmala Komisia, spočívajúcu v zlepšení súčasného stavu úpravou a dôslednejším presadzovaním platných právnych predpisov. Konštatuje, že Komisia sa rozhodla pre zásadnú zmenu legislatívy spočívajúcu v sprísnení noriem a zrušení akejkoľvek flexibility. Domnieva sa, že integrita podnikateľov a systému výroby, ako aj jeho prispôsobenie rôznym stupňom rozvoja a agroklimatickým podmienkam v regiónoch EÚ tvoria základ udržateľného rastu a dôvery spotrebiteľov. Integrita sa preto nedá vynútiť iba sprísňovaním pravidiel. Sprísnené pravidlá zasahujú priamo samotnú podstatu ekologického odvetvia. Komisia sa domnieva, že tento vplyv je dočasný. Výbor však tento názor považuje za nepodložený, a kým nebude k dispozícii relevantné hodnotenie, uprednostňuje postupnú zmenu spočívajúcu v zlepšení platného nariadenia pred navrhovaným radikálnym zásahom v podobe zásadnej zmeny legislatívy.

3.

S potešením vzal na vedomie skutočnosť, že Komisia vypracovala akčný plán na podporu prechodu na nový právny rámec. Akčný plán je však sklamaním z troch dôvodov. Nie je v ňom stanovený žiadny konkrétny cieľ v zmysle ukazovateľa rozšírenia odvetvia. Plán nemá žiadny vlastný rozpočet, čerpá len z rozpočtu EPFRV. Ten je obmedzený a hrozí, že značná časť dostupných prostriedkov sa bude musieť použiť na kompenzáciu strát podľa článku 20 nového nariadenia (požiadavka týkajúca sa rezíduí nepovolených látok). A do tretice v ňom chýba regionálny rozmer, hoci tento rozmer je súčasťou všeobecných zásad ekologickej výroby uvedených v článku 4 písm. g) návrhu nariadenia. Výbor to považuje za premeškanú príležitosť, nakoľko miestne a regionálne samosprávy sa priamo podieľajú na rozvoji ekologického poľnohospodárstva spolufinancovaním opatrení v programoch rozvoja vidieka, a žiada, aby sa tento plán posilnil a lepšie financoval.

4.

Niektoré navrhované zmeny, najmä zrušenie možnosti členských štátov udeľovať výnimky, vzbudzujú obavy z hľadiska subsidiarity, keďže je otázne, či sú potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov a prinášajú jasné výhody. Návrh navyše presahuje potrebný rozsah; komplexné prehodnotenie súčasných právnych predpisov je predčasné a príliš obsiahle a predstavuje potenciálne porušenie zásady proporcionality, keďže želané výsledky možno dosiahnuť inými, menej reštriktívnymi prostriedkami. Na tieto obavy poukázali konzultácie k otázkam súvisiacim so subsidiaritou, ktoré vykonal Výbor regiónov (1).

5.

Odporúča delegované akty rozpracovať v kapitole III Pravidlá výroby ako súčasť hlavného rámca, aby Výbor regiónov tak mal možnosť vyjadriť svoj názor k tejto základnej časti rámca.

Rámec tvorí jedno nariadenie spolu s prílohami, ktoré obsahujú špecifické pravidlá výroby. Nariadenie obsahuje 45 článkov, z ktorých 29 obsahuje delegované akty. Výbor nemá právomoc posudzovať delegované akty. Delegované akty sa vyskytujú vo všetkých častiach nariadenia. Najmä 13 delegovaných aktov, ktoré sa týkajú pravidiel výroby, má zásadný význam pre kontinuitu ekologického odvetvia na miestnej a regionálnej úrovni. V článku 290 ZFEÚ sa ustanovuje, že základné otázky určitej oblasti sú upravované výhradne legislatívnym aktom, a preto nemôžu byť predmetom delegovania právomoci. Štruktúra nariadenia je teda v rozpore s východiskom ZFEÚ.

6.

Odporúča zaoberať sa návrhom spolu s návrhom nariadenia o úradných kontrolách. Kontrola dodržiavania požiadaviek na ekologickú výrobu a označovanie sú totiž rozpracované v navrhovanom nariadení o úradných kontrolách. Výbor región vo svojom stanovisku k tomuto nariadeniu namietal voči právomoci Komisie prijímať delegované akty, pokiaľ ide o osobitné pravidlá vykonávania úradných kontrol. Poukazoval na to, že je absolútne nevyhnutné, aby boli do nariadenia priamo začlenené všetky ustanovenia, ktoré majú značný vplyv na vykonávanie dohľadu a na rozpočty členských štátov.

7.

Odporúča jasne vymedziť rozsah pôsobnosti špecifických ustanovení týkajúcich sa výroby a kontroly, ktoré by sa mali uplatňovať do chvíle, keď je ekologický výrobok zabalený, označený a poskytnutý konečnému spotrebiteľovi v bezpečnom ochrannom obale, alebo v prípade, že sa tieto výrobky predávajú voľne, bez pôvodného obalu alebo v ľahko manipulovateľnom obale, do ich predaja konečnému spotrebiteľovi.

8.

Odporúča, aby sa pri definícii pojmu „skupina prevádzkovateľov“ v článku 3 vychádzalo aj z regionálnej definície pojmu „malý poľnohospodár“ založenej na obrate. Komisia definuje pojem „skupina prevádzkovateľov“ s cieľom odbremeniť jednotlivých malých poľnohospodárov od administratívnej záťaže. Výbor víta tento zámer, nemôže však súhlasiť s definíciou pojmu „malý poľnohospodár“ len na základe počtu hektárov využívanej poľnohospodárskej plochy. Pri 5 hektároch skleníkového záhradníctva možno hovoriť o hospodárení vo veľkom, pri 5 hektároch horských pasienkov ide o hospodárenie v malom.

9.

Odporúča zachovať možnosť paralelného poľnohospodárstva. Všeobecnými pravidlami výroby v článku 7 ods. 1 písm. a) Komisia znemožňuje v praxi sa vyskytujúcu kombináciu ekologickej a tradičnej výroby v podniku. Približne štvrtina ekologických podnikov v Európe vyrába tak bežné, ako aj ekologické výrobky. Kontrolné orgány kontrolujú v podnikoch paralelného poľnohospodárstva celú výrobu ako ekologickú. Výbor sa domnieva, že takéto zmiešané podniky prospievajú súčinnosti ekologického a tradičného poľnohospodárstva, a tým prispievajú k zvýšeniu udržateľnosti a inovácie v poľnohospodárstve. Obáva sa, že zákaz zmiešaných podnikov povedie k zániku časti ekologických výrobcov, alebo sa budú musieť uchýliť k administratívnym kľučkám (rozdelenie podniku), aby toto pravidlo obišli.

10.

Odporúča dohodnúť sa so šľachtiteľskými a chovnými podnikmi na realistických prechodných obdobiach prestupu na pravidlo 100 % ekologického východiskového materiálu. Komisia ruší viaceré výnimky z pravidiel a v článkoch 10, 11 a 12 uvádza, že na výrobu z ekologických rastlín, rastlinných výrobkov, zvierat, morských rias a živočíchov akvakultúry sa môžu použiť výhradne ekologické východiskové materiály. V mnohých regiónoch je to však v praxi zatiaľ nedosiahnuteľné, pretože k dispozícii nie je dostatok ekologických východiskových materiálov. Komisia preto ustanovuje prechodné obdobie do 31. decembra 2021. Výbor sa domnieva, že táto lehota bude realistická len vtedy, ak ju budú sprevádzať konkrétne podporné opatrenia, a žiada, aby sa v roku 2019 vykonalo hodnotenie tejto lehoty s cieľom zabezpečiť, aby to neprinieslo nedostatok východiskových materiálov a úbytok výroby.

11.

Odporúča upraviť pravidlá zapísania ekologických druhov do úradného zoznamu skôr, ako sa zrušia výnimky pre používanie osiva. Výbor v stanovisku „Poľnohospodárske genetické zdroje – od zachovania po udržateľné využívanie (CdR 2014/1277 fin)“ konštatuje, že pravidlá týkajúce sa zapísania do úradného zoznamu druhov a odrôd nie sú prispôsobené ekologickým osivám. Podľa výboru má nový návrh nariadenia týkajúci sa výroby a sprístupnenia rozmnožovacieho materiálu na trhu poskytovať možnosť certifikovať ekologické osivá na základe kritérií, ktoré sú prispôsobené ekologickému poľnohospodárstvu.

12.

Konštatuje, že Komisia zavádza v článku 20 prahovú hodnotu pre prítomnosť nepovolených látok v ekologických výrobkoch, a prechádza tak zo systému povinnosti maximálneho úsilia na systém povinného výsledku. Výbor nie je zástancom osobitného systému povinného výsledku pre ekologický sektor a nazdáva sa, že všetky európske potraviny musia spĺňať rovnaké pravidlá pre bezpečnosť potravín.

13.

Ak by sa mal dlhodobejšie zaviesť prah pre prítomnosť nepovolených látok v ekologických výrobkoch, bolo by potrebné vopred objasniť pravidlá, na základe ktorých by mohli výrobcovia získať od členských štátov kompenzáciu za utrpené straty. Ekologický poľnohospodár môže len ťažko predísť obsahu rezíduí vo svojich výrobkoch, ak jeho tradične hospodáriaci sused neprijme žiadne ochranné opatrenia brániace prípadnému znečisteniu. Výbor zastáva názor, že takéto škody spojené so stratou certifikácie by nemal znášať ekologický výrobca alebo miestne či regionálne orgány. Na základe navrhovaného nariadenia môžu členské štáty poskytnúť poľnohospodárom vnútroštátne platby z nástrojov SPP na kompenzáciu strát. Komisia však nemá žiadny prehľad o rozpočtových dôsledkoch tohto opatrenia, pretože pravidlá kompenzácie nie sú jasné.

14.

Konštatuje, že Komisia navrhuje rozpracovať zásadu rovnocennosti pri obchode s tretími krajinami v obchodných dohodách. Porovnanie kontrolných opatrení a pravidiel výroby sa tak stane súčasťou obchodnej dohody. Výbor to považuje za nedostatočne transparentné a potenciálne poškodzujúce dôveru spotrebiteľov. V záujme rovnocennosti odporúča stanoviť v rámci obchodných dohôd pravidlá postupu, na základe ktorých môže Komisia transparentným spôsobom viesť rokovania s tretími krajinami. Na zvýšenie transparentnosti pri uzatváraní zmlúv je potrebné, aby Európska rada udelila mandát spojený s príslušnými pravidlami a aby Komisia podávala Rade správy o uzatvorených dohodách.

15.

Odporúča zachovať súčasnú prax pravidelných kontrol priamo na mieste. Navrhované nariadenie obsahuje v článku 44 ods. 3 zmenu článku 23 navrhovaného nariadenia o úradných kontrolách. Systém kontrol založený na posúdení rizika tým nahrádza súčasnú prax každoročných kontrol priamo na mieste. Motívom tejto zmeny je zníženie nákladov. Výbor i organizácie IFOAM, AREPO a EOCC to považujú za nežiaduci vývoj. Kontroly sú dôležité z hľadiska dôvery spotrebiteľov a sú zrkadlom pre výrobcov.

16.

Odporúča vytvoriť platformu pre dohľad nad akčným plánom a jeho hodnotenie. Platforma podporuje a posudzuje uskutočňovanie akčného plánu. Účastníci tejto platformy pochádzajú z tzv. zlatého trojuholníka tvoreného podnikateľmi, verejnými orgánmi a vzdelávacími a výskumnými inštitúciami. Konkrétne ide o zástupcov zo sféry podnikania, vzdelávania a vedy, z členských štátov a regiónov ako aj z kolégia spotrebiteľov a environmentálnych združení. Výbor regiónov odporúča Komisii stanoviť pre akčný plán cieľ dosiahnuť do roku 2020 10 % ekologicky obhospodarovaných pôd. Opatrenia 17 a 18 akčného plánu zahŕňajú kroky na regionálnej úrovni, ktoré by platforma mohla koordinovať.

17.

Podporuje používanie ekologických výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania. Zariadenia spoločného stravovania vo vzdelávacích a verejných inštitúciách, opatrovateľských zariadeniach a podnikoch môžu podporiť rozvoj a organizáciu miestnej ekologickej výroby. Používanie ekologických výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania je často súčasťou miestnych politických opatrení. Výbor odporúča usilovať sa, aby 75 % jedál v školských jedálňach pochádzalo zo zdravých ekologických a/alebo regionálnych výrobkov, a vytvoriť databázu s informáciami o používaní zdravých, ekologických a regionálnych výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania a príkladmi tohto používania.

18.

Podporuje ochranu vodných zdrojov a prírodných oblastí pomocou ekologického poľnohospodárstva. Rôzne regióny majú dobré skúsenosti s kombináciou ochrany vodných zdrojov a prírodných oblastí prostredníctvom ekologického poľnohospodárstva. Výbor odporúča šíriť tieto skúsenosti, a motivovať tak miestne a regionálne samosprávy k tomu, aby zameriavali svoje úsilie týmto smerom.