26.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 25/1

(1)

Širokopásmové pripojenie má strategický význam pre európsky rast a inovácie vo všetkých sektoroch hospodárstva, ako aj pre sociálnu a teritoriálnu súdržnosť. V stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje potreba zavádzania širokopásmového pripojenia ako súčasti stratégie rastu EÚ na nadchádzajúce desaťročie a stanovujú sa ambiciózne ciele rozvoja širokopásmových sietí. Jedna z hlavných iniciatív tejto stratégie, „Digitálna agenda pre Európu“ (ďalej len „Digitálna agenda“) (1) uznáva sociálno-ekonomické výhody širokopásmového pripojenia, pričom zdôrazňuje jeho dôležitosť pre konkurencieschopnosť, sociálne začlenenie a zamestnanosť. Dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 týkajúceho sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu závisí taktiež od zabezpečenia rozšíreného a dostupného prístupu k infraštruktúre a službám vysokorýchlostného internetu. Vyriešenie otázky financovania kvalitnej a dostupnej širokopásmovej infraštruktúry je pre Európu mimoriadne dôležité z hľadiska zvýšenia konkurencieschopnosti a inovácií, poskytovania pracovných príležitostí pre mladých ľudí, prevencie premiestňovania hospodárskej činnosti a prilákania vnútorných investícií. Digitálna agenda opätovne zdôrazňuje cieľ EÚ 2020 zaistiť základné širokopásmové pripojenie všetkých Európanov do roku 2013 a jej účelom je zabezpečiť, aby do roku 2020 i) všetci Európania mali prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu ako 30 Mbps a ii) 50 % alebo viac európskych domácností malo rýchlejšie internetové pripojenie ako 100 Mbps.

(2)

Odhaduje sa, že na zabezpečenie prístupu k rýchlejšiemu internetu ako 30 Mbps (2) budú potrebné investície až do výšky 60 miliárd EUR a na to, aby najmenej 50 % európskych domácností malo rýchlejšie internetové pripojenie ako 100 Mbps bude potrebných až do 270 miliárd EUR (3). Takéto investície pochádzajú v prvom rade od komerčných investorov. Ciele Digitálnej agendy však nie je možné dosiahnuť bez podpory verejného financovania. Z tohto dôvodu obsahuje Digitálna agenda výzvu členským štátom, aby využívali „verejné financovanie v súlade s pravidlami EÚ o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci“ v záujme splnenia cieľov v oblasti pokrytia, rýchlosti a využívania sietí vytýčených v stratégii Európa 2020 (4). Očakáva sa, že dopyt po službách náročných na kapacity v budúcnosti stúpne, keďže sa bude ďalej rozvíjať technológia výpočtových mračien (cloud computing) a intenzívnejšie sa budú využívať technológie peer to peer, sociálne siete a služba videa na vyžiadanie (video on demand).

(3)

Sektor elektronickej komunikácie prešiel procesom dôkladnej liberalizácie a v súčasnosti podlieha sektorovej regulácii. Regulačný rámec EÚ pre elektronickú komunikáciu obsahuje aj harmonizačné pravidlá pre oblasť širokopásmového prístupu (5). Vzhľadom na pôvodné širokopásmové siete sú veľkoobchodné trhy v súčasnosti predmetom predchádzajúcej regulácie vo väčšine členských štátov. Regulačný prístup sa ukázal ako prospešný, lebo podporuje konkurenčné trhy, podnecuje investície a pre spotrebiteľa zvyšuje možnosti výberu: napríklad najvyššie širokopásmové pokrytie a využívanie bolo zaznamenané v členských štátoch s hospodárskou súťažou v oblasti infraštruktúry v kombinácii s účinnou predchádzajúcou reguláciou na podporu hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Ďalší rozvoj širokopásmových sietí, konkrétne prístupových sietí novej generácie (ďalej len „siete NGA“, z angl. next generation access networks), si naďalej vyžaduje intervenciu vnútroštátnych regulačných orgánov z dôvodu ich úlohy v sektore elektronických komunikácií.

(4)

Je mimoriadne dôležité, aby sa verejné finančné prostriedky v tomto sektore využívali opatrne a aby Komisia zabezpečila, že štátna pomoc bude dopĺňať, nie nahrádzať investície účastníkov trhu. Každá štátna intervencia by mala v čo najväčšej miere obmedziť možné riziko vytlačenia súkromných investícií, zmeny komerčných investičných stimulov a v konečnom dôsledku riziko narušenia hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom Európskej únie.

(5)

Vo svojom oznámení Modernizácii štátnej pomoci (MŠP) Komisia konštatuje, že politika štátnej pomoci by sa mala zamerať na podporovanie vhodne navrhnutej pomoci zameranej na predchádzanie zlyhaniu trhu a cieľov spoločného európskeho záujmu (6). Opatrenia štátnej pomoci môžu za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, čím sa zvýši efektívnosť jeho fungovania a podnieti sa konkurencieschopnosť. Okrem toho, ak trhy prinášajú efektívne výsledky, ale tieto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska politiky súdržnosti, štátna pomoc sa môže použiť na dosiahnutie žiaducejších, vyrovnanejších výsledkov na trhu. Predovšetkým dobre cielená štátna intervencia v oblasti širokopásmového pripojenia môže prispieť k zmenšeniu „digitálnej priepasti“ (7) medzi oblasťami alebo regiónmi, kde sú ponúkané cenovo dostupné a konkurenčné širokopásmové služby, a oblasťami, kde takéto služby ponúkané nie sú.

(6)

Ak by sa však štátna pomoc na širokopásmové pripojenie použila v oblastiach, v ktorých by sa prevádzkovatelia na trhu za normálnych okolností rozhodli investovať alebo v ktorých už investovali, mohlo by to výrazne oslabiť motiváciu komerčných investorov investovať v prvom rade do širokopásmových sietí. V takých prípadoch by sa štátna pomoc na širokopásmové pripojenie z hľadiska sledovaných cieľov mohla stať kontraproduktívnou. Cieľom kontroly štátnej pomoci v sektore širokopásmového pripojenia je preto zabezpečiť, aby opatrenia štátnej pomoci viedli k vyššej úrovni širokopásmového pokrytia a rozšírenia širokopásmového pripojenia alebo k rýchlejšiemu pokrytiu a rozšíreniu v porovnaní so situáciou bez tejto štátnej pomoci, podporovať vyššiu kvalitu, dostupnejšie služby a investície podporujúce hospodársku súťaž. Pozitívne účinky pomoci by mali prevažovať nad jej negatívnymi účinkami, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže.

(7)

Ako odpoveď na výzvu Komisie v Digitálnej agende pripravila väčšina členských štátov národné stratégie širokopásmového pripojenia na dosiahnutie cieľov Digitálnej agendy na svojom území. Väčšina týchto stratégií predpokladá využitie verejných finančných prostriedkov na rozšírenie širokopásmového pokrytia v oblastiach, kde pre komerčných operátorov neexistujú stimuly na investovanie a na urýchlenie zavedenia prístupových sietí novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou.

(8)

Tieto usmernenia zhŕňajú zásady politiky Komisie pri uplatňovaní pravidiel ZFEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci na opatrenia, ktoré majú podporiť zavádzanie širokopásmových sietí vo všeobecnosti (oddiel 2). Vysvetľujú uplatňovanie týchto zásad pri posudzovaní opatrení štátnej pomoci na rýchle zavádzanie základných širokopásmových sietí a vysokorýchlostných sietí NGA (oddiel 3). Komisia bude tieto usmernenia uplatňovať pri posudzovaní štátnej pomoci na podporu širokopásmového pripojenia. Toto zvýši právnu istotu a transparentnosť jej rozhodovacích postupov.

(9)

Podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Z toho vyplýva, že ak má opatrenie spĺňať podmienky štátnej pomoci, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: a) prostriedky na opatrenie sa poskytujú zo štátnych prostriedkov; b) opatrenie musí predstavovať hospodársku výhodu pre podniky; c) výhoda musí byť selektívna a d) musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže; e) opatrenie musí mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(10)

Použitie štátnych prostriedkov: Prevod štátnych prostriedkov môže mať rôznu podobu, ako sú priame granty, daňové úľavy (8), zvýhodnené pôžičky alebo iné druhy podmienok preferenčného financovania. Štátne prostriedky sa využijú aj v prípade, keď štát poskytne materiálnu výhodu, napríklad investovaním do vybudovania (časti) širokopásmovej infraštruktúry. Štátne prostriedky sa môžu použiť (9) na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Financovanie z európskych fondov, ako je Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) (10), bude tiež predstavovať financovanie zo štátnych prostriedkov, pokiaľ sa pri prideľovaní týchto prostriedkov ponechaná členskému štátu rozhodovacia právomoc (11).

(11)

Podnik: Štátne opatrenia na podporu investícií do širokopásmového pripojenia sa zvyčajne týkajú vykonávania hospodárskej činnosti, ako je budovanie, prevádzka a poskytovanie prístupu k širokopásmovej infraštruktúre alebo poskytovanie pripojenia koncovým používateľom. Samotný štát môže tiež vykonávať hospodársku činnosť, ak prevádzkuje a využíva širokopásmovú infraštruktúru (jej časti), napríklad prostredníctvom internej spoločnosti alebo ako súčasť štátnej správy. Budovanie infraštruktúry širokopásmových sietí s cieľom, že ju v budúcnosti bude komerčne využívať štát alebo iní poskytovatelia, bude takisto predstavovať hospodársku činnosť (12). Zavedenie širokopásmovej siete na nekomerčné účely nemusí predstavovať štátnu pomoc (13), lebo budovanie siete nezvýhodňuje žiadny podnik (14). Ak sa však takáto sieť následne sprístupní na používanie investorom alebo prevádzkovateľom širokého pásma, potom pravdepodobne ide o štátnu pomoc (15).

(12)

Výhoda: Pomoc sa väčšinou poskytuje priamo investorom siete, ktorí sú vo väčšine prípadov vybratí prostredníctvom súťažného výberového konania. Ak sa príspevok štátu neposkytne za zvyčajných trhových podmienok a podľa zásady investora v trhovom hospodárstve (pozri ďalej bod 16) predstavuje štátnu pomoc, výberovým konaním sa zabezpečí, že sa každá pomoc obmedzí na minimálnu sumu potrebnú na konkrétny projekt. Tým sa však pomoc neobmedzuje, keďže verejný orgán naďalej poskytuje dotácie úspešnému uchádzačovi výberového konania (napríklad formou „financií na preklenutie priepasti“ alebo vecného príspevku) a účelom takéhoto postupu je presný výber príjemcu pomoci. Prijatá finančná podpora umožní úspešnému uchádzačovi vykonávať obchodnú činnosť za podmienok, ktoré by inak na trhu nemal. Okrem priamych príjemcov pomoci môžu byť nepriamymi príjemcami nezávislí prevádzkovatelia (16), ktorí získajú veľkoobchodný prístup k dotovanej infraštruktúre.

(13)

Selektívnosť: Štátne opatrenia na podporu zavádzania širokopásmových sietí sú svojou povahou selektívne v tom, že sa zameriavajú na investorov v oblasti širokopásmového pripojenia a na iných prevádzkovateľov, ktorí pôsobia len v určitých segmentoch celkového trhu so službami elektronickej komunikácie. Pokiaľ ide o obchodných koncových používateľov dotovanej siete (17), opatrenie naopak nemusí byť selektívne, ak majú prístup k dotovanej infraštruktúre všetky sektory hospodárstva. Selektívnosť sa uplatní, ak je zavedenie širokého pásma konkrétne určené pre vybratých obchodných používateľov, napríklad ak je štátna podpora zameraná na zavedenie širokopásmovej siete v prospech vopred určených spoločností, ktoré neboli vybraté v súlade so všeobecnými kritériami platnými pre celú oblasť patriacu pod orgán poskytujúci pomoc (18).

(14)

Narušenie hospodárskej súťaže: Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) finančná alebo materiálna podpora narúša hospodársku súťaž, ak posilňuje postavenie jedného podniku v porovnaní s inými podnikmi (19). V dôsledku štátnej pomoci poskytnutej konkurentovi môžu existujúci prevádzkovatelia znížiť kapacity alebo sa potenciálni prevádzkovatelia môžu rozhodnúť nevstúpiť na nový trh alebo do geografickej oblasti. Narušenie hospodárskej súťaže sa pravdepodobne zvýši, ak má príjemca pomoci trhovú silu. Ak už má príjemca pomoci dominantné postavenie na trhu, poskytnutie pomoci môže posilniť jeho postavenie tým, že sa ešte viac oslabí konkurenčný tlak, ktorý by konkurenti mohli vyvíjať.

(15)

Vplyv na obchod: Ak má štátna intervencia potenciálny vplyv na poskytovateľov služieb z iných členských štátov (aj odrádzaním od ich zakladania v daných členských štátoch), potom má vplyv aj na obchod, lebo trhy so službami elektronickej komunikácie (veľkoobchodné a maloobchodné trhy so službami širokopásmového pripojenia) sú otvorené hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb (20).

(16)

V článku 345 ZFEÚ sa uvádza, že „[z]mluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch“. Podľa judikatúry Súdneho dvora zo zásady rovnakého zaobchádzania vyplýva, že kapitál, ktorý štát poskytne podniku, či už priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú bežným trhovým podmienkam, sa nemôže považovať za štátnu pomoc. Pokiaľ majetková účasť alebo kapitálové injekcie verejného investora dostatočne neumožňujú dosiahnutie rentability, dokonca ani z dlhodobého hľadiska, takáto investícia sa musí považovať za pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom sa musí posúdiť výlučne na základe kritérií stanovených v uvedenom ustanovení (21).

(17)

Komisia vo svojom rozhodnutí vo veci mesta Amsterdam preskúmala uplatňovanie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve v oblasti širokopásmového pripojenia (22). Ako sa zdôrazňuje v uvedenom rozhodnutí, súlad štátnej investície s trhovými podmienkami sa musí preukázať dôkladne a komplexne, buď prostredníctvom významnej účasti súkromných investorov, alebo existenciou zdravého obchodného plánu preukazujúceho primeranú návratnosť investície. Keď sa na projekte podieľajú súkromní investori, platí podmienka sine qua non, že by mali na seba prevziať obchodné riziko súvisiace s investíciou za rovnakých podmienok ako verejný investor. Toto sa uplatňuje aj pri iných formách štátnej podpory, ako sú zvýhodnené pôžičky alebo záruky (23).

(18)

V niektorých prípadoch môžu členské štáty považovať zabezpečenie širokopásmovej siete za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“) v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ (24) a rozsudku vo veci Altmark (25) a na tomto základe poskytovať verejné financovanie. V takých prípadoch sa musia opatrenia členských štátov posúdiť podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel EÚ o štátnej pomoci na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (26), rozhodnutia Komisie z 20. decembra o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (27), oznámenia Komisie – Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (28) a nariadenia Komisie o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (29). Tieto dokumenty Komisie (ktoré sa súhrnne označujú ako „balík SVHZ“) sa naozaj uplatňujú na štátnu pomoc na zavádzanie širokopásmového pripojenia. Nasledujúce len dokazuje uplatňovanie niektorých zásad objasnených v týchto dokumentoch na financovanie širokopásmových sietí, a to vzhľadom na určité sektorové špecifiká.

(19)

Pokiaľ ide o vymedzenie SVHZ, Komisia už vo všeobecných pojmoch objasnila, že členské štáty nemôžu pripájať osobitné povinnosti v oblasti verejných služieb k službám, ktoré už poskytujú alebo môžu uspokojivo poskytovať podniky vykonávajúce svoju činnosť v bežných trhových podmienkach, a to za podmienok, akými sú cena, objektívna kvalita, kontinuita a prístup k službám, ktoré sú v súlade s verejným záujmom tak, ako ho vymedzuje štát (30).

(20)

Pokiaľ ide o uplatňovanie tejto zásady na odvetvie širokopásmových sietí, Komisia je toho názoru, že v oblastiach, kde súkromní investori už investovali do infraštruktúry širokopásmovej siete (alebo ďalej rozširujú siete) a už poskytujú konkurenčné služby širokopásmového pripojenia s primeraným pokrytím službami širokopásmového pripojenia, vytvorenie paralelnej konkurenčnej širokopásmovej infraštruktúry sa nemôže považovať za SVHZ v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ (31). Pokiaľ sa však dá preukázať, že súkromní investori nie sú v blízkej budúcnosti (32) schopní poskytnúť primerané širokopásmové pokrytie všetkým občanom alebo používateľom, takže značná časť obyvateľstva zostane nepripojená, náhrada za služby vo verejnom záujme môže byť poskytnutá podniku, ktorému bola zverená SVHZ, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom oznámení o SVHZ. V tejto súvislosti by siete, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní potreby SVHZ, mali byť vždy porovnateľného typu, teda mali by to byť buď širokopásmové siete alebo siete NGA.

(21)

Okrem toho zavedenie a prevádzkovanie širokopásmovej infraštruktúry sa môže považovať za SVHZ iba vtedy, ak takáto infraštruktúra poskytuje všetkým používateľom v danej oblasti univerzálne pripojenie, a to pre domácnosti aj pre podniky. Podpora vzťahujúca sa výlučne na pripojenie podnikov by nepostačovala (33).

(22)

Záväzná povaha úlohy SVHZ naznačuje aj to, že poskytovateľ plánovanej siete nebude môcť svojvoľne a/alebo diskriminujúco odmietnuť poskytnutie veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre (lebo napríklad poskytovanie služieb prístupu nie je v danej oblasti komerčne výhodné).

(23)

Vzhľadom na úroveň hospodárskej súťaže, ktorá sa dosiahla od liberalizácie odvetvia elektronických komunikácií v Únii, a najmä na hospodársku súťaž v súčasnosti na trhu s maloobchodnými širokopásmovými sieťami, by sieť financovaná z verejných zdrojov a vybudovaná v zmysle SVHZ mala byť prístupná pre všetkých zainteresovaných prevádzkovateľov. Uznanie služby na zavedenie širokopásmového pripojenia za úlohu SVHZ by sa malo opierať o poskytovanie pasívnej (34), neutrálnej (35) a otvorenej infraštruktúry. Takáto sieť by mala záujemcom o prístup poskytovať všetky možné formy prístupu k sieti, umožňovať účinnú hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni a zabezpečiť poskytovanie konkurenčných a cenovo dostupných služieb pre koncových používateľov (36).

(24)

Úloha SVHZ by preto mala zahŕňať len zavádzanie širokopásmovej siete poskytujúcej univerzálne pripojenie a poskytovanie súvisiacich veľkoobchodných služieb prístupu bez maloobchodných komunikačných služieb (37). Ak je poskytovateľ SVHZ zároveň vertikálne integrovaným prevádzkovateľom širokopásmového pripojenia, mali by sa poskytnúť primerané záruky, aby nevznikol konflikt záujmov, nedošlo k diskriminácii a nevznikli mu žiadne iné skryté nepriame výhody (38).

(25)

Keďže trh pre elektronické komunikácie je úplne liberalizovaný, znamená to, že úloha SVHZ v súvislosti so zavádzaním širokopásmového pripojenia nemôže byť založená na udelení výhradného alebo osobitného práva poskytovateľovi SVHZ v zmysle článku 106 ods. 1 ZFEÚ.

(26)

Na výpočet náhrady za SVHZ sa v plnej miere uplatňujú zásady balíka SVHZ. Avšak vzhľadom na špecifiká širokopásmového sektora, je užitočné doplniť objasnenie SVHZ, aby sa pokryli aj nepripojené obytné časti alebo oblasti (tzv. „biele miesta“) v rámci širšej oblasti, v ktorých už niektorí operátori zaviedli vlastné infraštruktúry siete alebo ich plánujú zaviesť v blízkej budúcnosti. Ak sa oblasť, na ktorú sa vzťahujú SVHZ, neobmedzuje len na biele miesta z dôvodu ich veľkosti alebo polohy, musí poskytovateľ SVHZ prípadne zaviesť sieťovú infraštruktúru aj v rentabilných oblastiach, v ktorých už pôsobia komerční prevádzkovatelia. V takej situácii by mala poskytovaná náhrada pokrývať len náklady na vybudovanie infraštruktúry v nerentabilných bielych miestach s prihliadnutím na príslušné príjmy a odôvodnený zisk (39).

(27)

V mnohých prípadoch môže byť vhodné vopred stanoviť výšku náhrady, aby pokryla očakávané nedostatočné financovanie počas určitého obdobia, namiesto stanovenia náhrady na základe výdavkov a príjmov, ktoré sa vyskytli. V prvom modeli je zvyčajne viac stimulov pre spoločnosť, aby obmedzila výdavky a postupne rozvíjala svoju činnosť (40). Ak poverenie SVHZ na vybudovanie širokopásmovej siete nie je založené na zavádzaní infraštruktúry vo verejnom vlastníctve, je potrebné prijať primerané mechanizmy kontroly a vracania poskytnutých prostriedkov, aby sa predišlo tomu, že poskytovateľ SVHZ získa nedovolenú výhodu tým, že si sieť financovanú z verejných prostriedkov po vypršaní koncesie na SVHZ ponechá vo svojom vlastníctve.

(28)

Ako je vysvetlené aj v oznámení Komisie o širokom pásme (41), členské štáty si okrem priameho financovania spoločností môžu v záujme urýchlenia zavedenia širokého pásma a predovšetkým sietí NGA vybrať niekoľko druhov opatrení. Tieto opatrenia nemusia nevyhnutne znamenať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(29)

Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti veľká časť nákladov na zavádzanie sietí NGA súvisí so stavebno-inžinierskymi prácami (42), sa členské štáty môžu v súlade s regulačným rámcom EÚ pre elektronickú komunikáciu napríklad rozhodnúť, že pomôžu pri procese nadobúdania práv na rozširovanie sietí, budú požadovať, aby prevádzkovatelia sietí koordinovali svoje stavebno-inžinierske práce a/alebo aby spoločne využívali časť svojej infraštruktúry. V rovnakom duchu môžu členské štáty požadovať, aby sa zabezpečilo pripojenie každej novej stavby (vrátane nových vodovodných, energetických, dopravných alebo kanalizačných sietí) a/alebo budov pomocou pripojenia vhodného pre NGA. Tretie strany môžu tiež na vlastné náklady počas všeobecných stavebných prác zaviesť svoju pasívnu sieťovú infraštruktúru. Táto možnosť by sa mala ponúkať transparentne a nediskriminačne všetkým zainteresovaným prevádzkovateľom a v zásade by mala byť otvorená všetkým potenciálnym používateľom, nielen prevádzkovateľom elektronických komunikácií (teda aj dodávateľom elektriny, plynu, vody atď.) (43). Centralizovaný súpis existujúcej infraštruktúry (dotovanej alebo inej infraštruktúry), prípadne aj vrátane plánovaných prác, by mohol prispieť k zavádzaniu širokého pásma (44). Existujúca infraštruktúra sa netýka iba telekomunikačnej infraštruktúry, ako je káblová, bezdrôtová alebo satelitná infraštruktúra, ale aj alternatívnych infraštruktúr (odvodňovanie, šachty atď.) iných priemyselných odvetví (ako sú verejné služby) (45).

(30)

Ak štátna intervencia na podporu zavedenia širokopásmového pripojenia spĺňa podmienky vymedzené v oddiele 2.1, jej zlučiteľnosť bude vo všeobecnosti posudzovať Komisia v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (46). V súčasnosti regionálne a miestne orgány využívajú rôzne modely intervencie. Základný zoznam týchto modelov je uvedený v prílohe. Okrem modelov uvedených v prílohe môžu verejné orgány postupovať aj podľa iných modelov na podporu zavedenia širokopásmového pripojenia (47). Pre všetky druhy foriem intervencie sa musia uplatňovať všetky kritériá zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach (48).

(31)

Projekty štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia možno realizovať v podporovaných oblastiach v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ a osobitných pravidiel pre regionálnu pomoc (49). V tomto prípade možno pomoc v oblasti širokopásmového pripojenia kvalifikovať ako pomoc pri počiatočnej investícii v zmysle pravidiel pre regionálnu pomoc. Pokiaľ opatrenie patrí do pôsobnosti pravidiel pre regionálnu pomoc a ak sa predpokladá poskytnutie individuálnej ad hoc pomoci jednému podniku alebo sa pomoc obmedzuje na jednu oblasť činnosti, členský štát je zodpovedný za preukázanie splnenia podmienok pravidiel pre regionálnu pomoc. To znamená najmä, že daný projekt musí prispievať k jednotnej stratégii regionálneho rozvoja a že vzhľadom na povahu a veľkosť projektu nebude mať za následok neprijateľné narušenie hospodárskej súťaže.

(32)

Pri posudzovaní podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ Komisia zabezpečuje, aby pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu prevážil nad možnými negatívnymi vedľajšími vplyvmi, ako je narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Táto úloha sa vykonáva v dvoch krokoch.

(33)

Prvým je, že každé opatrenie pomoci musí byť v súlade s potrebnými podmienkami uvedenými ďalej v texte. Nesplnenie niektorej z nasledujúcich podmienok bude mať za následok vyhlásenie pomoci za nezlučiteľnú s vnútorným trhom:

(34)

Druhým je, že ak sú splnené všetky podmienky, Komisia vyvažuje pozitívne účinky opatrenia pomoci pri dosahovaní cieľa spoločného záujmu proti potenciálnym negatívnym účinkom.

(35)

Jednotlivé kroky posúdenia Komisie v oblasti širokopásmových sietí sú ďalej podrobnejšie uvedené.

(36)

Pokiaľ ide o cieľ spoločného záujmu, Komisia posúdi, do akej miery plánovaná intervencia pomôže dosiahnuť už vysvetlené ciele spoločného záujmu, ako je podrobnejšie uvedené v Digitálne agende.

(37)

„Zlyhanie trhu“ nastane vtedy, ak trhy odkázané samy na seba nedokážu bez intervencie zabezpečiť účinný výsledok pre spoločnosť. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, že sa neuskutočnili niektoré investície, aj keď hospodársky prínos pre spoločnosť prevažuje nad nákladmi (50). V takých prípadoch môže mať poskytnutie štátnej pomoci pozitívne účinky a celková účinnosť sa môže zvýšiť zmenou hospodárskej motivácie firiem. V sektore širokopásmového pripojenia je jedna forma zlyhania trhu spojená s pozitívnymi vedľajšími účinkami. Takéto vedľajšie účinky sa môžu objaviť, ak účastníci trhu neinternalizujú celkový úžitok svojich činností. Napríklad dostupnosť širokopásmových sietí pripravuje cestu na poskytovanie ďalších služieb a na inovácie, ktoré budú pravdepodobne prínosom pre viac ľudí ako len pre priamych investorov a používateľov sietí. Výsledok trhu by teda viedol k nedostatočným súkromným investíciám do širokopásmových sietí.

(38)

Z ekonomického hľadiska, pokiaľ ide o hustotu obyvateľstva, je zavedenie širokopásmových sietí vo všeobecnosti rentabilnejšie v oblastiach, kde je potenciálne vyšší a koncentrovanejší dopyt, t. j. v husto obývaných oblastiach. Z dôvodu vysokých fixných nákladov investície sa jednotkové náklady výrazne zvyšujú s poklesom hustoty obyvateľstva (51). Preto platí, že ak sa zavádzajú na základe komerčného hľadiska, majú širokopásmové siete tendencie rentabilne pokryť len časť obyvateľstva. Ako sa však uvádza v Digitálnej agende, všeobecne rozšírený a cenovo dostupný prístup k širokopásmovým sieťam prináša pozitívne vedľajšie účinky vďaka svojej schopnosti urýchliť rast a inovácie vo všetkých sektoroch hospodárstva. Keď trh neposkytuje dostatočné širokopásmové pokrytie alebo keď podmienky prístupu nie sú primerané, štátna pomoc môže pomôcť napraviť zlyhanie trhu.

(39)

Druhý možný cieľ spoločného záujmu je spojený s rovnosťou. Vláda sa môže rozhodnúť intervenovať, aby vyrovnala sociálne alebo regionálne nerovnosti, ktoré sú dôsledkom pôsobenia trhu. V určitých prípadoch možno štátnu pomoc v oblasti širokopásmových sietí tiež použiť na dosiahnutie cieľov rovnosti, t. j. ako spôsob na zlepšenie prístupu k základným prostriedkom komunikácie a účasti na živote spoločnosti, ako aj prostriedok slobodného vyjadrovania všetkých aktérov spoločnosti, a tým zlepšiť sociálnu a teritoriálnu súdržnosť.

(40)

Štátna intervencia na podporu širokopásmových sietí môže prebiehať na centrálnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (52). Pri predchádzaní duplicite a nesúdržnosti je preto dôležitá koordinácia rôznych intervencií. Na zabezpečenie dôslednosti a koordinácie miestnych intervencií je potrebné zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti miestnych iniciatív.

(41)

Pokiaľ to bude možné a pri súčasnom rešpektovaní právomocí a špecifík, môžu členské štáty navrhnúť celonárodné schémy obsahujúce hlavné zásady tvoriace základ verejných iniciatív a stanoviť najdôležitejšie charakteristiky plánovaných sietí (53). Vnútroštátne rámcové schémy pre rozvoj širokopásmových sietí zabezpečujú súdržnosť pri používaní verejných finančných prostriedkov, znižujú administratívnu záťaž pre menšie orgány poskytujúce pomoc a urýchľujú realizáciu jednotlivých opatrení pomoci. Okrem toho sa členským štátom odporúča, aby na účely realizácie projektov širokopásmových sietí financovaných zo štátnej pomoci poskytli jednoznačné inštrukcie na centrálnej úrovni.

(42)

Vnútroštátne regulačné orgány zohrávajú pri navrhovaní prosúťažných opatrení štátnej pomoci na podporu širokopásmových sietí mimoriadne dôležitú úlohu. Vnútroštátne regulačné orgány nadobudli technické a odborné znalosti vďaka kľúčovej úlohe, ktorú im ukladá sektorová regulácia (54). Majú najlepšie postavenie na to, aby podporili verejné orgány, pokiaľ ide o schémy štátnej pomoci, a malo by sa s nimi konzultovať určovanie cieľových oblastí. S vnútroštátnymi regulačnými orgánmi by sa malo konzultovať aj navrhovanie cien a podmienok veľkoobchodného prístupu a urovnanie sporov medzi záujemcami o prístup a prevádzkovateľom dotovanej infraštruktúry. Členským štátom sa odporúča, aby vnútroštátne regulačné orgány poskytli prostriedky, ktoré im umožnia vykonávať túto podpornú úlohu. V prípade potreby by členské štáty mali poskytnúť vhodný právny rámec pre účasť vnútroštátnych regulačných orgánov v projektoch štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmových sietí. V súlade s najlepším postupom by mali vnútroštátne regulačné orgány pre miestne orgány vydať usmernenia, ktoré budú zahŕňať odporúčania týkajúce sa trhovej analýzy, prístupových produktov na veľkoobchodnej úrovni a zásady stanovovania cien a pritom zohľadňovať regulačný rámec pre elektronické komunikácie a súvisiace odporúčania vydané Komisiou (55).

(43)

Okrem vnútroštátnych regulačných orgánov môžu užitočné poradenstvo poskytnúť aj vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, predovšetkým v prípade veľkých rámcových schém, pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre uchádzajúcich sa prevádzkovateľov a zabrániť, aby sa neprimerane veľký podiel štátnych finančných prostriedkov pridelil jednému prevádzkovateľovi, čím by sa posilnilo jeho (pravdepodobne už aj tak dominantné) postavenie na trhu (56). Okrem vnútroštátnych regulačných orgánov zriaďujú niektoré členské štáty národné kompetenčné centrá na pomoc malým miestnym úradom pri navrhovaní primeraných opatrení štátnej pomoci a zabezpečovaní jednotného uplatňovania pravidiel štátnej pomoci, ako je uvedené v týchto usmerneniach (57).

(44)

Na to, aby bolo opatrenie správne navrhnuté, sa v teste vyváženosti ďalej vyžaduje, aby bola štátna pomoc vhodným politickým nástrojom na riešenie daného problému. V tejto súvislosti predchádzajúca regulácia síce v mnohých prípadoch uľahčila zavádzanie širokopásmových sietí v mestských a hustejšie obývaných oblastiach, ale nemusí byť dostatočným nástrojom na umožnenie poskytovania širokopásmových služieb najmä v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou týchto služieb, kde je vlastná rentabilita investície nízka (58). Aj keď opatrenia na strane dopytu v prospech širokopásmových služieb (ako sú napríklad poukážky pre koncových používateľov) môžu pomôcť pri rozširovaní širokopásmového pripojenia (59), nemôžu vždy vyriešiť nedostatočné poskytovanie širokopásmových služieb (60). V niektorých situáciách preto na prekonanie nedostatku širokopásmového pripojenia nemusí existovať žiadna alternatíva k financovaniu z verejných prostriedkov. Orgány poskytujúce pomoc by tiež mali zohľadniť (pre)rozdelenie spektra, od ktorého sa odvíja možné zavádzanie siete v cieľových oblastiach, čím sa môžu dosiahnuť ciele orgánov poskytujúcich pomoc aj bez poskytnutia priamych grantov.

(45)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok opatrenia, treba preskúmať, či by sa príslušná investícia do širokopásmových sietí neuskutočnila v rovnakom časovom rámci bez štátnej pomoci. V prípade, že prevádzkovateľovi vyplýva určitá povinnosť pokryť cieľovú oblasť (61), nemusí byť oprávnený na štátnu pomoc, lebo táto pomoc pravdepodobne nebude mať stimulačný účinok.

(46)

Pri posudzovaní primeranosti notifikovaných oznámení Komisia zdôraznila celý rad podmienok potrebných na minimalizáciu súvisiacej štátnej pomoci a prípadných narušení hospodárskej súťaže, ako je podrobnejšie vysvetlené v ďalších oddieloch.

(47)

Zmena správania príjemcu z dôvodu pomoci môže mať však negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod. Mieru narušenia hospodárskej súťaže možno posúdiť z hľadiska vplyvu na konkurentov. Ak majú konkurenti pocit poklesu ziskovosti počiatočnej investície v dôsledku poskytnutia pomoci, môžu sa rozhodnúť obmedziť vlastné budúce investície, či dokonca úplne opustiť trh (62). Ak možno ďalej vychádzať z toho, že v prípade príjemcu pomoci vybraného na základe súťažného výberového konania ide pravdepodobne o podnik, ktorý už má dominantné postavenie na trhu alebo sa môžu stať dominantným v dôsledku investícií zo strany štátu, opatrenie pomoci by mohlo oslabiť konkurenčný tlak, ktorý môžu vyvíjať konkurenti. Okrem toho, ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak táto je podstatnou súčasťou opatrenia) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EÚ, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (63).

(48)

Pomoc sa prideľuje transparentným spôsobom; najmä sa musí zabezpečiť, aby členské štáty, hospodárske subjekty, zainteresovaná verejnosť a Komisia mali jednoduchý prístup ku všetkým príslušným aktom a informáciám o pomoci, ktoré boli v rámci nich poskytnuté. Podrobné informácie týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť sa uvádzajú v bode 78.

(49)

Dôsledne navrhnutá schéma štátnej pomoci na širokopásmové siete by mala zabezpečiť, že celková bilancia účinkov opatrenia je pozitívna.

(50)

V tejto súvislosti možno účinok opatrenia štátnej pomoci charakterizovať ako zmenu činnosti v porovnaní so situáciou, ktorá by nastala, keby pomoc nebola poskytnutá. Pozitívne účinky pomoci priamo súvisia so zmenou správania príjemcu pomoci. Táto zmena by mala umožniť dosiahnutie želaného cieľa spoločného záujmu. V sektore širokopásmových sietí vedie pomoc k zavedeniu novej infraštruktúry, ktorá by sa inak nevybudovala, čo prináša na trh ďalšie kapacity a rýchlosť, ako aj nižšie ceny, väčší výber pre spotrebiteľov, vyššiu kvalitu a inovácie. To by malo za následok aj lepší prístup zákazníkov k zdrojom online a spolu so zvýšenou ochranou zákazníkov v tejto oblasti to môže stimulovať rast dopytu. Tým sa prispeje k dokončeniu jednotného digitálneho trhu a celému hospodárstvu EÚ to prinesie výhody.

(51)

Dotovaná sieť by mala byť schopná zabezpečiť „zásadnú zmenu “ v oblasti dostupnosti širokopásmového pripojenia. „Zásadnú zmenu“ možno preukázať, ak v dôsledku štátnej intervencie 1. vybratý uchádzač uskutoční značné nové investície do širokopásmových sietí (64), a 2. dotovaná infraštruktúra prinesie na trh nové dôležité možnosti, pokiaľ ide o dostupnosť a kapacitu širokopásmových služieb (65), rýchlosti a hospodársku súťaž (66). Zásadná zmena sa dá porovnať s rozvojom existujúcej, ako aj konkrétne plánovanej siete.

(52)

S cieľom zabezpečiť minimalizáciu negatívnych účinkoch na hospodársku súťaž je pri navrhovaní opatrenia pomoci navyše potrebné splniť množstvo podmienok, ako je ďalej uvedené v oddiele 3.4.

(53)

Aby sa ďalej zabezpečilo, že narušenie hospodárskej súťaže je obmedzené, Komisia môže vyžadovať, že určité schémy budú časovo obmedzené (zvyčajne na 4 roky alebo menej) a budú podliehať hodnoteniu s cieľom overiť: 1. splnenie predpokladov a podmienok, na základe ktorých boli vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom; 2. účinnosť opatrenia pomoci na základe vopred stanovených cieľov; 3. jeho vplyv na trhy a hospodársku súťaž, aby sa zaručilo, že počas trvania schémy pomoci nevzniknú žiadne nežiaduce rušivé účinky, ktoré by boli v rozpore so záujmami Únie (67). Vzhľadom na jeho ciele a aby nevznikla neprimeranú záťaž pre členské štáty a menšie projekty pomoci, uplatňuje sa toto hodnotenie len na vnútroštátne schémy pomoci a schémy pomoci s veľkým rozpočtom obsahujúce nové vlastnosti, alebo ak možno predpokladať významné zmeny v oblasti trhu, technológií alebo regulácie. Hodnotenie vykonáva odborník nezávislý od štátneho orgánu poskytujúceho pomoc na základe spoločnej metodiky (68) a toto hodnotenie sa zverejní. Hodnotenie sa včas predloží Komisii, aby ho mohla posúdiť a prípadne predĺžiť opatrenie pomoci, a v každom prípade pri uplynutí platnosti programu. Presný rozsah a metódy hodnotenia sa vymedzujú v schvaľovacom rozhodnutí opatrenia pomoci. Pri každom ďalšom opatrení pomoci s podobným cieľom sa zohľadnia výsledky tohto hodnotenia.

(54)

Ak sa pri overení vyváženosti ukáže, že negatívne účinky prevyšujú výhody, Komisia môže pomoc zakázať alebo požiadať o zmenu návrhu pomoci alebo o nápravu škody, ktorú spôsobuje pre hospodársku súťaž.

(55)

Na účely posúdenia štátnej pomoci tieto usmernenia rozlišujú medzi základnými sieťami a sieťami NGA.

(56)

Rôzne technologické platformy možno považovať za základné širokopásmové siete vrátane asymetrických digitálnych prípojok (až do sietí ADSL2+), nevylepšeného káblového systému (napr. DOCSIS 2.0), mobilných sietí tretej generácie (UMTS) a satelitných systémov.

(57)

V súčasnom štádiu trhového a technického rozvoja (69) sú sieťami NGA prístupové siete, ktoré úplne alebo čiastočne závisia od optických prvkov (70) a ktoré sú schopné poskytovať služby širokopásmového prístupu s vylepšenými vlastnosťami v porovnaní s existujúcimi základnými širokopásmovými sieťami (71).

(58)

Siete NGA majú minimálne tieto vlastnosti: i) poskytujú predplatiteľovi služby spoľahlivo a pri veľmi vysokých rýchlostiach prostredníctvom optických backhaulových sietí (alebo ekvivalentnej technológie), ktoré sa nachádzajú dostatočne blízko k priestorom používateľa, čím sa zabezpečí poskytovanie pri veľmi vysokých rýchlostiach; ii) podporujú rôzne rozšírené digitálne služby vrátane služieb smerovaných na všetky IP a iii) majú podstatne vyššie rýchlosti načítavania (v porovnaní so základnými širokopásmovými sieťami). Za súčasného stavu v oblasti vývoja trhov a technológií sú siete NGA: i) siete umožňujúce prístup na báze optických vlákien (FTTx) (72); ii) rozšírené modernizované káblové siete (73) a iii) niektoré rozšírené bezdrôtové prístupové siete schopné predplatiteľovi poskytovať spoľahlivé vysoké rýchlosti (74).

(59)

Je dôležité mať na pamäti, že z dlhodobejšieho hľadiska sa očakáva, že siete NGA nebudú len modernizovať existujúce základné širokopásmové siete, ale úplne ich nahradia. Keďže siete NGA potrebujú odlišnú architektúru ponúkajúcu podstatne lepšiu kvalitu širokopásmových služieb ako dnešné siete a poskytujú viaceré služby, ktoré dnešné širokopásmové siete nepodporujú, je pravdepodobné, že v budúcnosti vzniknú výrazné rozdiely medzi oblasťami, ktoré budú pokryté sieťami NGA a tými, ktoré pokryté nebudú (75).

(60)

Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, akú podobu bude mať ich intervencia, pod podmienkou, že bude v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. V niektorých prípadoch sa členské štáty môžu rozhodnúť financovať tzv. prístupové siete novej generácie (NGA), t. j. siete na prenos signálu (backhaulové siete), ktoré nepokrývajú koncového používateľa. Backhaulové siete sú nevyhnutným predpokladom, aby mohli maloobchodní telekomunikační prevádzkovatelia poskytovať prístupové služby koncovým používateľom. Tieto typy sietí sú schopné podporovať obidva druhy sietí, základné aj NGA (76): je na (investičnom) rozhodnutí telekomunikačných operátorov, ktorý druh infraštruktúry „poslednej míle“ si želajú pripojiť na backhaulovú sieť (77). Verejné orgány sa môžu rozhodnúť, že vykonajú len stavebno-inžinierske práce (napríklad výkopy na verejných miestach, výstavba káblovodov) s cieľom umožniť a urýchliť zavedenie zo strany prevádzkovateľov, ktorí majú na starosti svoje vlastné sieťové prvky. Okrem toho, v prípade vhodnosti môžu verejné orgány zohľadniť aj satelitné riešenia.

(61)

Pri posudzovaní zlyhania trhu a cieľov rovnosti možno rozlišovať druhy oblastí, do ktorých môže smerovať pomoc. Tento rozdiel je vysvetlený v nasledujúcich oddieloch. Pri vymedzení cieľových oblastí, ak sa štátna intervencia obmedzuje na backhaulovú časť siete, pri posudzovaní štátnej pomoci sa do úvahy vezme situácia na backhaulových trhoch, ako aj na prístupových trhoch (78).

(62)

Rôzne štandardy na odôvodnenie štátnych intervencií v týchto zemepisných oblastiach sú uvedené ďalej.

(63)

Na účely určenia zemepisných oblastí ako bielych, šedých alebo čiernych podľa vysvetlenia nižšie musí orgán poskytujúci pomoc určiť, či v cieľovej oblasti existujú širokopásmové infraštruktúry. S cieľom ďalej zabezpečiť, aby štátna intervencia nenarúšala súkromné investície, by orgány poskytujúce pomoc mali tiež overiť, či majú súkromní investori konkrétne plány na vývoj vlastnej infraštruktúry v blízkej budúcnosti. Pod pojmom „blízka budúcnosť“ sa rozumie obdobie troch rokov (79). Ak orgán poskytujúci pomoc stanoví dlhší časový rámec na zavedenie dotovanej infraštruktúry, mal by sa ten istý rámec použiť na posúdenie existencie investičných plánov komerčných prevádzkovateľov.

(64)

S cieľom overiť, že neexistujú žiadni súkromní investori, ktorí by v blízkej budúcnosti zaviedli vlastnú infraštruktúru, by mal orgán poskytujúci pomoc zverejniť zhrnutie plánovaného opatrenia pomoci a vyzvať zainteresované strany na predloženie pripomienok.

(65)

Existuje riziko, že obyčajné „vyjadrenie záujmu“ zo strany súkromného investora oddiali poskytovanie širokopásmových služieb v cieľovej oblasti, lebo ak sa potom takéto investície nezrealizujú, štátna intervencia sa tiež pozastaví. Orgán poskytujúci pomoc by preto mohol pred odložením štátnej intervencie vyžadovať od súkromného investora určité záväzky. Tieto záväzky by mali zabezpečiť uskutočnenie významného pokroku v oblasti pokrytia počas trojročného obdobia alebo dlhšieho obdobia predpokladaného pre podporovanú investíciu. Ďalej môže od príslušného prevádzkovateľa požadovať uzavretie príslušnej zmluvy, v ktorej sa stanovia záväzky v oblasti zavedenia. Táto zmluva by mohla predvídať celý rad „medzníkov“, ktoré by sa mali dosiahnuť počas obdobia troch rokov (80) a podávanie správ o dosiahnutom pokroku. Ak sa medzník nedosiahne, orgán poskytujúci pomoc môže potom pokračovať v plánoch štátnych intervencií. Toto pravidlo sa uplatňuje na základné siete, ako aj siete NGA.

(66)

„Biele oblasti“ sú tie, v ktorých neexistuje žiadna širokopásmová infraštruktúra a je málo pravdepodobné, že by tam vznikla v blízkej budúcnosti. Podľa cieľov Komisie pre Digitálnu agendu by sa malo do roku 2013 dosiahnuť úplné pokrytie základnými širokopásmovými službami v EÚ a do roku 2020 zabezpečenie rýchlosti aspoň 30 Mbps. Prioritou je teda zabezpečiť včasné investície v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté. Komisia preto uznáva, že pridelením finančnej podpory na poskytovanie širokopásmových služieb v oblastiach, kde širokopásmové pripojenie nie je zatiaľ k dispozícii, členské štáty sledujú skutočné ciele súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, a preto je ich intervencia pravdepodobne v súlade so spoločným záujmom, za predpokladu, že podmienky stanovené ďalej v oddiele 3.4 sa splnili (81).

(67)

„Šedé oblasti“ sú oblasti, kde je prítomný jeden prevádzkovateľ siete a je nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti vznikla nová sieť (82). Samotná existencia jedného prevádzkovateľa siete (83) nevyhnutne neznamená, že neexistuje žiadne zlyhanie trhu alebo problém so súdržnosťou. Ak má daný prevádzkovateľ trhovú silu (monopolné postavenie), tak ponuka služieb, čo sa týka pomeru medzi cenou a kvalitou, nemusí byť pre občana optimálna. Určitým kategóriám používateľov nemusia byť poskytované dostatočné služby alebo, pri neexistencii regulovaných sadzieb pre veľkoobchodný prístup, maloobchodné ceny môžu byť vyššie ako ceny účtované za rovnaké služby ponúkané v konkurenčnejších, ale inak porovnateľných oblastiach alebo regiónoch krajiny. Ak sú okrem toho len malé vyhliadky, že by na trh vstúpili alternatívni prevádzkovatelia, financovanie alternatívnej infraštruktúry by mohlo byť vhodným opatrením (84).

(68)

Na druhej strane v oblastiach, kde už je prítomný jeden prevádzkovateľ širokopásmovej siete, by dotácie na vybudovanie alternatívnej siete mohli narušiť dynamiku trhu. Preto možno štátnu podporu na zavedenie širokopásmových sietí v „šedých“ oblastiach odôvodniť iba vtedy, keď sa dá jednoznačne preukázať pretrvávajúce zlyhanie trhu. Na tento účel bude potrebná podrobnejšia analýza a dôkladné posúdenie zlučiteľnosti.

(69)

Šedé oblasti by mohli byť oprávnené na štátnu podporu za predpokladu, že sú splnené podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddiele 3.4, ak sa preukáže, že i) sa neponúkajú žiadne cenovo dostupné alebo primerané služby, ktoré by spĺňali potreby občanov alebo podnikových používateľov (85) a že ii) na účely dosiahnutia rovnakých cieľov nie sú k dispozícii opatrenia, ktoré by menej narúšali hospodársku súťaž (vrátane predchádzajúcej regulácie).

(70)

Na preukázanie bodov i) a ii) Komisia posúdi najmä, či:

(71)

Test zlučiteľnosti opísaný v oddiele 3.4 sa uplatní len na šedé oblasti, ktoré spĺňajú uvedené kritériá oprávnenosti.

(72)

Keď sú alebo v blízkej budúcnosti budú v určitej geografickej zóne prítomné aspoň dve základné širokopásmové siete rôznych prevádzkovateľov a širokopásmové služby sa poskytujú za konkurenčných podmienok (hospodárska súťaž medzi infraštruktúrami (87)), možno predpokladať, že neexistuje žiadne zlyhanie trhu. Preto jestvuje len veľmi malý priestor na to, aby štátna intervencia priniesla ďalšie výhody. Naopak, štátna podpora na financovanie vybudovania ďalšej širokopásmovej siete s porovnateľnými vymoženosťami bude mať v zásade za následok neprijateľné narušenie hospodárskej súťaže a vytlačenie súkromných investorov. Preto pri neexistencii jasne preukázateľného zlyhania trhu Komisia posúdi opatrenia na financovanie zavedenia ďalšej širokopásmovej infraštruktúry v „čiernej oblasti“ negatívne (88).

(73)

Rozlíšenie vykonané v oddiele 3.2 medzi „bielymi“, „šedými“ a „čiernymi“ oblasťami je relevantné aj pre posúdenie, či štátna pomoc na zavádzanie sietí NGA je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c).

(74)

V súčasnosti môžu po modernizovaní aktívnych zariadení aj niektoré rozšírené základné širokopásmové siete podporovať niektoré širokopásmové služby, ktoré sa v budúcnosti budú pravdepodobne ponúkať cez siete NGA (ako napríklad služby triple play), a tým prispievať k plneniu cieľov Digitálnej agendy. Môžu sa však objaviť nové produkty alebo služby, ktoré nie sú z hľadiska dopytu alebo ponuky nahraditeľné, a tie budú vyžadovať kapacitu, spoľahlivosť a podstatne vyššie rýchlosti načítavania a sťahovania presahujúce horné fyzické obmedzenia základnej širokopásmovej infraštruktúry.

(75)

Na účely posúdenia štátnej pomoci na siete NGA sa budú oblasti, v ktorých siete NGA v súčasnosti neexistujú a kde ich pravdepodobne v horizonte troch rokoch v súlade s bodmi 63 až 65 súkromní investori ani nevybudujú, považovať za „biele oblasti NGA“. Takáto oblasť je oprávnená na štátnu pomoc na zavádzanie sietí NGA, ak sú splnené podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddieloch 3.4 a 3.5.

(76)

Za „šedú oblasť NGA“ by sa mala považovať oblasť, kde je zavedená len jedna sieť NGA (89), alebo sa takáto sieť zavedie v nasledujúcich troch rokoch a kde žiadny iný prevádzkovateľ neplánuje zaviesť sieť NGA v nasledujúcich troch rokoch. Pri posudzovaní toho, či môžu v tejto oblasti zaviesť ďalšie siete NGA iní sieťoví investori, je potrebné zohľadniť všetky existujúce regulačné alebo legislatívne opatrenia, ktoré môžu pomôcť pri odstraňovaní prekážok v prípade zavádzania takýchto sietí (prístup ku káblovodom, spoločné využívanie infraštruktúry atď.). Komisia bude musieť vypracovať podrobnejšiu analýzu, s cieľom overiť potrebnosť štátnej intervencie, keďže štátna intervencia v takýchto oblastiach predstavuje vysoké riziko vytlačenia existujúcich investorov a narušenia hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia vykoná hodnotenie na základe podmienok zlučiteľnosti stanovených v týchto usmerneniach.

(77)

Ak v danej oblasti existujú minimálne dve siete NGA rôznych prevádzkovateľov, alebo sa takto budú v najbližších troch rokoch zavádzať, táto oblasť sa považuje za „čiernu oblasť NGA“. Komisia zváži, či štátna pomoc pre ďalšiu štátom financovanú ekvivalentnú sieť NGA v takýchto oblastiach nespôsobí závažné narušenie hospodárskej súťaže a či nie je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(78)

Každé štátne opatrenie podporujúce zavádzanie širokopásmových sietí by malo spĺňať všetky zásady zlučiteľnosti opísané už v oddiele 2.5 vrátane cieľa spoločného záujmu, existencie zlyhania trhu, vhodnosti a stimulačného účinku opatrenia. Pokiaľ ide o obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže okrem preukázania, ako sa dosiahne „zásadná zmena“ vo všetkých prípadoch (v bielych, šedých a čiernych oblastiach) (90), musia byť splnené tieto nevyhnutné podmienky na preukázanie primeranosti opatrenia. Nesplnenie ktorejkoľvek z týchto podmienok by si pravdepodobne vyžiadalo dôkladné posúdenie (91), ktoré by mohlo viesť k záveru, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(79)

Rovnako ako v prípade politiky uplatňovanej v súvislosti so zavádzaním základných širokopásmových sietí štátna pomoc v prospech zavádzania sietí NGA môže predstavovať vhodný a opodstatnený nástroj za predpokladu, že je splnený celý rad základných podmienok. Zatiaľ čo komerční prevádzkovatelia prijímajú svoje investičné rozhodnutia v oblasti sietí NGA na základe očakávanej ziskovosti, verejný orgán musí pri financovaní otvorenej a neutrálnej platformy, v rámci ktorej budú môcť súťažiť viacerí prevádzkovatelia o poskytovanie služieb koncovým zákazníkom, zohľadniť aj verejný záujem.

(80)

Každé opatrenie na podporu rozvoja sietí NGA musí spĺňať podmienky zlučiteľnosti uvedené v oddieloch 2.5 a 3.4. Okrem toho musia byť splnené nasledujúce podmienky, pričom sa zohľadnia osobitné situácie, v ktorých sa realizujú štátne investície do sietí NGA.

(81)

Projekty štátnej pomoci zamerané na financovanie backhaulových sietí (127) alebo obmedzené na štátne podniky otvorené prístupu zo strany všetkých prevádzkovateľov a technológií vykazujú osobitne vlastnosti podporujúce hospodársku súťaž. Táto vlastnosť sa zohľadní pri posudzovaní týchto projektov.

(82)

Vzhľadom na ciele Digitálnej agendy, predovšetkým na cieľ dosiahnutia 50 % pokrytia internetovým pripojením s rýchlosťou nad 100 Mbps, a pri zohľadnení skutočnosti, že najmä v mestských oblastiach môžu byť požiadavky na výkon vyššie než to, čo sú investori ochotní v najbližšej budúcnosti poskytnúť, odchylne od bodu 77, môže byť štátna intervencia výnimočne povolená v prípade sietí NGA, ktoré sú schopné zabezpečiť ultrarýchle pripojenie s výkonom nad 100 Mbps.

(83)

V „čiernych oblastiach NGA“ by takáto intervencia mohla byť povolená len vtedy, keď sa preukáže, že ide o „zásadnú zmenu“ podľa bodu 51 na základe týchto kumulatívnych kritérií:

(84)

V situáciách opísaných v predchádzajúcom bode sa musia pri každej novej dotovanej sieti dodržať podmienky zlučiteľnosti uvedené v bodoch 78 a 80. Okrem toho orgán poskytujúci pomoc musí tiež preukázať, že:

(85)

Verejné financovanie takýchto sietí bude možné pokladať za zlučiteľné s testom vyváženosti len v prípade splnenia týchto dodatočných podmienok. Inými slovami, takéto financovanie by muselo viesť k zásadnému, udržateľnému technickému pokroku, ktorý podporí hospodársku súťaž a nebude dočasný, a to bez vytvorenia nerovnomerných odradzujúcich prvkov pre súkromné investície.

(86)

Tieto usmernenia sa uplatňujú od prvého dňa nasledujúceho po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(87)

Komisia uplatňuje tieto usmernenia na všetky notifikované opatrenia pomoci, v prípade ktorých prijíma rozhodnutie po uverejnení týchto usmernení v úradnom vestníku, dokonca aj vtedy, ak projekty boli oznámené pred týmto dátumom.

(88)

V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (134) Komisia uplatní na neoprávnene poskytnutú pomoc pravidlá účinné v čase, keď bola poskytnutá. Rovnako uplatní tieto usmernenia v prípade neoprávnene poskytnutej pomoci, ktorá bola poskytnutá po ich uverejnení.

(89)

Komisia týmto navrhuje členským štátom na základe článku 108 ods. 1 ZFEÚ prijať vhodné opatrenia a v prípade potreby zmeniť a doplniť ich existujúce rámcové programy pomoci, aby zabezpečili ich súlad s ustanoveniami týchto usmernení do dvanástich mesiacov po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(90)

Členské štáty sa vyzývajú, aby dali svoj výslovný bezpodmienečný súhlas s týmito navrhovanými opatreniami do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak Komisia nedostane odpoveď, bude predpokladať, že daný členský štát nesúhlasí s navrhovanými opatreniami.

(91)

Komisia môže preskúmať tieto usmernenia na základe budúceho významného vývoja v oblasti trhu, technológií a regulácie.