52013PC0904

2013/0394 (NLE)

Návrh

STANOVISKO RADY

k programu ekonomického partnerstva Francúzska

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013[1] o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Pakt stability a rastu je zameraný na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny v celej Únii a stanovuje rámec na predchádzanie a nápravu nadmerného deficitu verejných financií. Jeho cieľom sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast založený na finančnej stabilite, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest.

(2)       V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne sa uvádzajú ustanovenia o posilnenom monitorovaní rozpočtových politík v eurozóne a zabezpečení toho, aby národné rozpočty boli v súlade s usmerneniami hospodárskej politiky vydanými v kontexte Paktu stability a rastu a európskeho semestra. Keďže čisto rozpočtové opatrenia by nemuseli postačovať na zabezpečenie trvalej nápravy nadmerného deficitu, môžu byť potrebné ďalšie politické opatrenia a štrukturálne reformy. 

(3)       V článku 9 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa uvádzajú modality programov ekonomického partnerstva, ktoré majú členské štáty eurozóny predkladať v rámci postupu pri nadmernom deficite. V programe ekonomického partnerstva je stanovený plán opatrení, ktoré majú prispieť k účinnej a trvalej náprave nadmerného deficitu, a mali by tu byť uvedené podrobnosti najmä o hlavných fiškálno-štrukturálnych reformách, reformách týkajúcich sa systémov zdaňovania, dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a rozpočtových rámcov, ktoré budú zohrávať zásadnú úlohu pri trvalej náprave nadmerného deficitu.

(4)       Rada 27. apríla 2009 prijala rozhodnutie podľa článku 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorým sa v prípade Francúzska začal postup pri nadmernom deficite. Rada 21. júna 2013 prijala revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s postupom pri nadmernom deficite, ktorý sa začal pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 473/2013. V tejto súvislosti bolo Francúzsko požiadané, aby do 1. októbra 2013 predložilo program ekonomického partnerstva.

(5)       Dňa 1. októbra 2013, teda v lehote stanovenej v článku 9 ods. 3 a v článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013, Francúzsko predložilo Komisii a Rade program ekonomického partnerstva, v ktorom sa uvádzajú najmä fiškálno-štrukturálne reformy, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú a trvalú nápravu nadmerného deficitu. Program ekonomického partnerstva zahŕňa opatrenia zamerané na vykonanie odporúčaní pre Francúzsko vydaných v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny 9. júla 2013: (i) zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií (odporúčanie 1) pri súčasnom zjednodušení daňového systému (odporúčanie 5), (ii) obnovenie konkurencieschopnosti prostredníctvom opatrení na zníženie výrobných nákladov (odporúčanie 2), zlepšenie podnikateľského prostredia (odporúčanie 3) a posilnenie hospodárskej súťaže (odporúčanie 4) ako aj (iii) boj proti nezamestnanosti a nerovnosti na trhu práce (odporúčanie 6).

(6)       Program ekonomického partnerstva sa zameriava na opatrenia, ktoré už boli až na malý počet výnimiek vykonané alebo v prípade ktorých prebieha proces prijímania. Nachádzajú sa v ňom obmedzené informácie o politickej stratégii vlády na obdobie do roku 2015, ktorý je termínom na nápravu nadmerného deficitu. Fiškálno-štrukturálne reformy, ktoré Francúzsko prijalo alebo plánuje prijať, sú tieto: (i) opatrenia na zníženie deficitu verejných financií, najmä prostredníctvom úsilia o zamedzenie rastu výdavkov, (ii) zriadenie nezávislej fiškálnej rady , (iii) reforma dôchodkového systému, (iv) zjednodušenie daňového systému (v) zníženie nákladov práce. Ďalšie štrukturálne reformy s vplyvom na rast a konkurencieschopnosť, a teda s nepriamym vplyvom na znižovanie deficitu zahŕňajú: (i) podporu pre inovácie a vývoznú kapacitu firiem (ii) opatrenia na posilnenie hospodárskej súťaže a efektívnosti v sieťových odvetviach a v niektorých regulovaných odvetviach, (iii) reformu trhu práce a (iv) podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(7)       V súvislosti s verejnými financiami sú opatrenia určené na splnenie cieľov celkového deficitu stanovených v odporúčaní Rady z 21. júna 2013, pričom sa vyvíja osobitné úsilie na zamedzenie rastu výdavkov, a to aj v oblasti zdravotnej starostlivosti. Na tento účel sa v rámci prebiehajúceho preskúmania výdavkov uskutočnilo niekoľko posúdení verejnej politiky, ktoré sa premietli do špecifických návrhov, očakávané úspory sa však systematicky nekvantifikovali. Časť doteraz oznámených opatrení okrem toho pozostáva z obmedzenia a/alebo zrušenia daňových výnimiek a výnimiek v rámci sociálneho zabezpečenia, ktorými sa v skutočnosti skôr zvyšuje daňové zaťaženie, než znižujú výdavky. Vo všeobecnosti zostáva zistiť, do akej miery budú výsledkom preskúmania výdavkov naozaj hlavné reformy vládnych politík, pokrytie aktivít verejného sektora a spôsoby poskytovania verejných služieb. Vláda takisto iniciovala decentralizačnú reformu zameranú na objasnenie zodpovednosti miestnych orgánov a ústrednej štátnej správy s cieľom zvýšiť efektívnosť výdavkov miestnej samosprávy. V tomto štádiu však nie je jasné, či tento postup naozaj prispeje k racionalizácii miestnych výdavkov, a očakávané úspory ešte neboli kvantifikované. Okrem významného objemu úspor, ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2014, sa v programe ekonomického partnerstva uvádza len málo informácií o opatreniach na zlepšenie nákladovej efektívnosti zdravotnej starostlivosti v strednodobom až dlhodobom horizonte, ako aj v oblasti liekov, vzhľadom na plánované zvýšenie týchto výdavkov.

(8)       Riadenie verejných financií sa posilnilo najmä prostredníctvom zriadenia Vysokej rady pre verejné financie. Vysoká rada, ktorá je nezávislým orgánom zriadeným na základe zákona, poskytuje stanovisko k makroekonomickému scenáru, z ktorého vychádza návrh rozpočtu a programy stability, a k súladu ročných fiškálnych cieľov s viacročnou rozpočtovou stratégiou. Preto poskytla stanovisko k programu stability, ktorý Francúzsko predložilo 30. apríla 2013, ako aj k návrhu rozpočtového plánu.

(9)       Plánovaná dôchodková reforma môže podľa očakávaní prispieť k dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Opatrenia prijaté do roku 2020 sa zameriavajú hlavne na stranu príjmov, a to predovšetkým prostredníctvom zvýšenia sociálnych príspevkov pre zamestnancov i zamestnávateľov, čo je opatrenie, pred ktorým Rada varovala. Samotná vláda sa zaviazala kompenzovať vplyv plánovanej dôchodkovej reformy na náklady práce v roku 2014 prostredníctvom zníženia rodinných príspevkov. Od roku 2020 sa obdobie prispievania na dosiahnutie plnej výšky dôchodku bude postupne zvyšovať až na 43 rokov v roku 2035. V plánovanej reforme sa nedostatočne plní odporúčanie Rady, pretože sa očakáva, že opatreniami sa rozdiel vo financovaní do roku 2020 zníži iba o polovicu. V tejto súvislosti neboli revidované rozsah a špecifické pravidlá, ktoré platia v systéme pracovníkov verejnej správy. Na financovanie dôchodkového systému do roku 2020 by mohli chýbať ešte vyššie prostriedky, než sa očakávalo, ak by sa potvrdilo, že makroekonomický scenár, z ktorého vychádza reforma, je príliš optimistický, čo sa na základe súčasného hospodárskeho vývoja nedá v plnej miere vylúčiť. V prípade rozpočtových nákladov na opatrenia plánované s cieľom lepšie zohľadniť intenzívne aktivity sa prejavuje výrazná neistota a tieto náklady predstavujú ďalšie riziko pre finančný výhľad dôchodkového systému.

(10)     Vyvinulo sa ďalšie úsilie na zjednodušenie daňového systému a na zvýšenie jeho efektívnosti prostredníctvom ďalších škrtov v daňových výdavkoch a návrhov na zvýšenie environmentálnej dane. Na druhej strane okrem opatrení, ktoré už boli prijaté v roku 2013 a ktorých vplyv sa zvýši v roku 2014, sa v návrhu rozpočtového plánu neuvažuje o ďalšom znížení zvýhodňovania dlhu v rámci dane z príjmu právnických osôb. Zmeny návrhu rozpočtového plánu po jeho predložení Komisii a Rade budú de facto viesť k vyššej zákonnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb v prípade veľkých spoločností, čo je v rozpore s odporúčaním Rady znížiť zákonné sadzby a súčasne rozšíriť základ dane. Navyše, zatiaľ čo sa sadzby dane z pridanej hodnoty budú meniť od januára 2014, ako sa rozhodlo v decembri 2012, program ekonomického partnerstva nezahŕňa informácie o opatreniach s cieľom ďalej priblížiť znížené sadzby štandardnej sadzbe odporúčanej Radou. Zdá sa, že pozastavenie ekologickej dane z ťažkých nákladných vozidiel, ktoré vláda oznámila 29. októbra, je v rozpore s úsilím zvýšiť  environmentálne zdanenie uvedeným v programe ekonomického partnerstva.

(11)     Dá sa očakávať, že opatreniami, ktoré prijala vláda na podporu nákladovej konkurencieschopnosti, sa zmierni zvyšovanie nákladov práce spojených s fiškálnymi konsolidačnými opatreniami prijatými v roku 2010. Úľava na dani za zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnanosti prijatá v decembri 2012 znižuje vo výraznej miere náklady práce v prípade miezd neprevyšujúcich 2,5-násobok minimálnej mzdy. Okrem záväzku kompenzovať vplyv plánovanej dôchodkovej reformy v roku 2014 vláda oznámila nadchádzajúcu reformu financovania sociálneho zabezpečenia s cieľom diverzifikovať príjmy a znížiť jej vplyv na náklady práce. V tomto štádiu je však k dispozícii málo podrobností o tejto reforme.

(12)     V programe ekonomického partnerstva sa predkladá niekoľko štrukturálnych reforiem prijatých s cieľom zvýšiť rast a konkurencieschopnosť a bojovať proti nezamestnanosti. Na podporu konkurencieschopnosti vláda prijala opatrenia na uľahčenie prístupu k financiám pre inovačné projekty a na podporu vývozných firiem. Začali sa realizovať iniciatívy na zjednodušenie vzájomného pôsobenia medzi spoločnosťami a verejnou správou. V programe ekonomického partnerstva sa okrem toho uvádzajú opatrenia zamerané na posilnenie hospodárskej súťaže v niektorých regulovaných sektoroch (napríklad v prípade notárov a účtovníkov), ale pomocou týchto opatrení sa odporúčania Rady pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa vyzývalo k ambicióznej reforme v sektore služieb, neplnia dostatočným spôsobom. V programe ekonomického partnerstva sa predkladá aj reforma železničného systému. Hoci cieľom tejto reformy je zlepšiť efektívnosť uvedeného systému, nestanovuje sa v nej otvorenie domácej osobnej dopravy hospodárskej súťaži, ako sa požaduje v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. V programe ekonomického partnerstva sa predkladajú aj významné opatrenia prijaté na boj proti nezamestnanosti, aj keď väčšina z nich bola známa v čase vydania odporúčania Rady. Zákon zo 14. júna 2013 o zabezpečení pracovných miest, špecifické opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí a starších pracovníkov, ako aj nadchádzajúca reforma odbornej a učňovskej prípravy, to sú pozitívne kroky na zlepšenie fungovania trhu práce, a teda aj na zvýšenie rastového potenciálu Francúzska. Naproti tomu rokovania o systéme dávok v nezamestnanosti sa odsunuli na rok 2014,

PRIJALA TOTO STANOVISKO:

Program ekonomického partnerstva, ktorý Francúzsko predložilo Komisii a Rade 1. októbra 2013, zahŕňa súbor fiškálno-štrukturálnych reforiem, ktoré sú čiastočne primerané na podporu účinnej a trvalej nápravy nadmerného deficitu. V programe ekonomického partnerstva sa poskytuje komplexný prehľad opatrení prijatých pred odporúčaním Rady z 9. júla. Program zahŕňa takisto informácie o ďalších reformách začatých v čase predloženia programu ekonomického partnerstva. Nestačí to však na riešenie fiškálnych a štrukturálnych nerovnováh a o plánovaných reformách určených na ďalšie plnenie odporúčaní bolo poskytnutých len málo podrobností. Prostredníctvom vládneho návrhu dôchodkovej reformy sa zníži deficit dôchodkového systému, nestačí to však na jeho odstránenie do roku 2020, pričom sa očakáva, že dovtedy budú pretrvávať značné deficity najmä v dôchodkovom systéme pracovníkov štátnej správy a zamestnancov pracujúcich v štátom kontrolovaných spoločnostiach a makroekonomický scenár, z ktorého sa vychádza, sa javí príliš optimistický. Prebiehajúce preskúmanie výdavkov prinieslo doteraz iba obmedzené výsledky a až budúcnosť ukáže, do akej miery sa premietne do značných úspor. Takisto je neisté, či sa plánovanou decentralizačnou reformou zlepší koordinácia medzi miestnymi, regionálnymi a národnými úrovňami a dosiahnu sa významné úspory verejnej správy ako celku. V programe ekonomického partnerstva sa poskytuje málo informácií o opatreniach na riešenie predpokladaného strednodobého a dlhodobého zvýšenia verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Okrem toho sa zdá, že najnovšie rozhodnutia prijaté vládou v oblasti zdanenia sú v rozpore s odporúčaním Rady a vyvolávajú neistotu v súvislosti so stratégiou vlády. Napokon treba ďalej špecifikovať opatrenia, z ktorých vychádza záväzok vlády znížiť náklady práce. Celkovo možno konštatovať, že zatiaľ čo už uzákonené reformy sú vítanými krokmi, je potrebné ďalšie úsilie na riešenie fiškálnych a štrukturálnych nerovnováh s cieľom účinne podporovať trvalú nápravu nadmerného deficitu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Francúzsko sa preto vyzýva, aby v nadchádzajúcom národnom programe reforiem a programe stability predložilo ďalšie informácie o reformnom úsilí o zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov v rámci všetkých subsektorov verejnej správy, a najmä o dosiahnutie lepšej koordinácie a ďalších úspor medzi úrovňami ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy. Ďalšie vysvetlenie si vyžadujú aj opatrenia na zvýšenie nákladovej efektívnosti výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a na zabránenie tomu, aby predpokladané deficity dôchodkových systémov pracovníkov verejného sektora zaťažili deficit verejných financií. Takisto je potrebných viac informácií o akciách plánovaných s cieľom ďalej znížiť náklady práce a vo všeobecnosti o ďalších štrukturálnych reformách plánovaných na zvýšenie  schopnosti ekonomiky prispôsobiť sa a na povzbudenie potenciálneho rastu. Komisia a Rada budú vykonávanie reforiem monitorovať v kontexte európskeho semestra.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]          Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.