Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013PC0884

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie

/* COM/2013/0884 final - 2013/0432 (COD) */

52013PC0884

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie /* COM/2013/0884 final - 2013/0432 (COD) */


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext

Napriek skutočnosti, že colná legislatíva je plne harmonizovaná, jej presadzovanie, ktorým sa zabezpečuje súlad s colnými predpismi a zákonné ukladanie sankcií, patrí do rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva členských štátov. V následnosti sa pri presadzovaní colnej legislatívy dodržiava 28 rôznych súborov právnych noriem, ako aj rôzne administratívne alebo právne tradície. To znamená, že členské štáty môžu ukladať sankcie, ktoré považujú za primerané, ako pokuty za porušenie niektorých povinností, ktoré vyplývajú z harmonizovanej colnej legislatívy Únie.

Takéto sankcie sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od príslušného členského štátu, ktorý ich uložil. Konkrétne ide o rôzne typy sankcií (napríklad pokuty, uväznenie, zhabanie tovaru, dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania priemyselných alebo obchodných činností), a to bez ohľadu na ich povahu a dokonca aj v prípade rovnakého typu a povahy pokuty sa jej úroveň/rozsah v jednotlivých členských štátoch odlišuje.

Prehľad situácie týkajúcej sa systémov v oblasti porušovania colných predpisov a sankcií vypracovala projektová skupina, ktorú na dobrovoľnom základe zriadila Komisia spolu s 24 členskými štátmi[1]v rámci colného programu na rok 2013. Táto projektová skupina analyzovala 24 vnútroštátnych režimov v oblasti porušovania colných predpisov a príslušných sankcií a predložila správu Komisii. Zaznamenali sa niektoré výrazné rozdiely:

Tabuľka 1 – Rozdiely v systémoch sankcií za porušovanie colných predpisov medzi jednotlivými členskými štátmi

Povaha vnútroštátnych sankcií za porušovanie colných predpisov || V 16 z 24 členských štátov sa ukladajú trestné aj iné ako trestné sankcie. V 8 z 24 členských štátov sa ukladajú len trestné sankcie.

Finančné hranice na rozlíšenie medzi trestným a iným ako trestným porušením predpisov a sankciami || Členské štáty, v ktorých systémoch sa predpokladajú trestné aj iné ako trestné porušenia a sankcie, majú pri rozhodovaní o povahe colného porušenia – či už trestného alebo iného ako trestného odlišné finančné hranice, a preto majú aj inú povahu colnej sankcie. Finančné hranice teda kolíšu od 266 EUR až do 50 000 EUR.

Požiadavky členských štátov na stanovenie zodpovednosti hospodárskeho subjektu za porušovanie colných predpisov || 11 z 24 členských štátov sa domnieva, že hospodársky subjekt je zodpovedný za určité porušovanie colných predpisov vždy, keď dôjde k porušeniu colnej legislatívy, a to bez ohľadu na úmysel, nedbanlivosť alebo prvky nepozorného či bezohľadného správania (prísna zodpovednosť za porušovanie). V 13 z 24 členských štátov sa hospodárskemu subjektu nemôžu uložiť sankcie za porušovanie colných predpisov, ak neexistuje úmysel, nedbanlivosť alebo prvky nepozorného či bezohľadného správania.

Lehoty: – začať postup uloženia sankcií za porušenie colných predpisov, – uložiť sankcie za porušenie colných predpisov, – vykonať sankcie za porušenie colných predpisov. || Veľká väčšina členských štátov má lehoty týkajúce sa začatia postupu uloženia sankcií za porušenie colných predpisov, uloženia sankcií za porušenie colných predpisov a ich vykonania. Tieto lehoty sa pohybujú od 1 do 30 rokov. V 1 z 24 členských štátov sa nevyužíva vôbec žiadna lehota – sankčný postup sa môže začať alebo sankcia sa môže uložiť kedykoľvek.

Zodpovednosť právnických osôb || Hospodársky subjekt, ktorý je právnickou osobou, môže byť braný na zodpovednosť za porušenie colných predpisov v 15 z 24 členských štátov. V 9 z 24 členských štátov nemôžu byť právnické osoby brané na zodpovednosť za porušenie colných predpisov.

Vysporiadanie || Vysporiadanie sa týka každého postupu v rámci právneho alebo administratívneho systému členského štátu, ktorý umožňuje orgánom, aby sa s páchateľom dohodli na vysporiadaní záležitosti porušenia colných predpisov ako na možnosti začať alebo ukončiť sankčné postupy v prípade porušenia colných predpisov. V 15 z 24 členských štátov existuje tento postup v prípade porušenia colných predpisov.

(Zdroj: Správa projektovej skupiny o colných pokutách – príloha 1B posúdenia vplyvu v prípade legislatívneho aktu, v ktorom sa stanovuje právny rámec Únie v oblasti porušovania colných predpisov a sankcií)

Dôsledky týchto rozdielov v oblasti porušovania colných predpisov a príslušných sankcií sa prejavujú na niekoľkých úrovniach:

– z medzinárodného hľadiska rôzne systémy sankcií existujúce v členských štátoch vyvolávajú určité obavy v niektorých členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie v súvislosti s tým, ako Európska únia dodržiava svoje medzinárodné záväzky v tejto oblasti;

– v rámci Európskej únie rôzne presadzovanie colných predpisov sťažuje účinné riadenie colnej únie, pretože rovnaké správanie pri nedodržiavaní predpisov sa môže posudzovať veľmi odlišným spôsobom v každom členskom štáte, ako vidieť z predchádzajúcej tabuľky;

– v prípade hospodárskych subjektov rozdiely v posudzovaní porušení colných predpisov Únie majú vplyv na rovnaké podmienky, ktoré by mali byť vlastné vnútornému trhu, čím by sa poskytla výhoda osobám, ktoré porušujú právo v členskom štáte s miernejšími predpismi v oblasti colných sankcií. Táto situácia má takisto vplyv na prístup k zjednodušeným colným predpisom alebo postupu udeľovania štatútu SHS, pretože kritérium na dodržiavanie colných predpisov a absencia závažných porušení ako podmienka získania štatútu SHS sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch interpretuje rôznym spôsobom.

S cieľom vyriešiť tieto problémy sa v návrhu stanovuje spoločný právny rámec týkajúci sa úpravy porušovania colných predpisov a príslušných sankcií, čím dochádza k preklenutiu rozdielov medzi rôznymi právnymi režimami prostredníctvom spoločnej platformy pravidiel, čo prispieva k rovnakému zaobchádzaniu v prípade hospodárskych subjektov v EÚ a takisto k účinnej ochrane finančných záujmov Únie a presadzovaniu práva v oblasti ciel.

1.2.        Právny kontext

Colná legislatíva týkajúca sa obchodu s tovarom medzi colným územím Únie a tretími krajinami je úplne harmonizovaná a od roku 1992 je súčasťou Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len CCC)[2]. Hlavná revízia tohto kódexu sa uskutočnila v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len modernizovaný Colný kódex alebo MCC)[3], ktorého znenie bolo prepracované a zrušené v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len UCC)[4], ktorého cieľom je prispôsobenie colnej legislatívy elektronickému prostrediu ciel a obchodu, podporovanie ďalšej harmonizácie a jednotného uplatňovania colnej legislatívy a poskytnutie vhodných nástrojov na rozvíjanie aktivít v globálnom podnikateľskom prostredí hospodárskym subjektom Únie.

Táto harmonizovaná colná legislatíva musí byť posilnená spoločnými pravidlami týkajúcimi sa jej presadzovania. Potrebu prijať nejaké kroky v tomto smere už zdôraznil Európsky parlament vo svojich dvoch správach[5], prvej z roku 2008 a druhej z roku 2011, v ktorých požaduje harmonizáciu v tejto oblasti.

Každé úsilie je podporované v rámci všeobecného záväzku predpokladaného v zmluve[6], pretože členské štáty „prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie“. Tento záväzok zahŕňa sankcie bez rozlíšenia, či ide o sankcie trestnej a inej ako trestnej povahy.

Konkrétnejšie, modernizovaný Colný kódex a Colný kódex Únie po prvý raz zahŕňajú ustanovenie[7] týkajúce sa administratívnych colných pokút.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Použili sa štyri konzultačné nástroje, pričom ani jedným z nich neboli verejné konzultácie (vzhľadom na osobitnú a technickú povahu porušovania colných predpisov a sankcií), a na základe žiadosti zainteresovaných strán sa s odpoveďami zaobchádzalo ako s informáciami dôverného charakteru.

–          Dotazník týkajúci sa vnútroštátnych porušení colných predpisov a systémov sankcií bol určený colným správam členských štátov a odpovede z 24 členských štátov sa zhromaždili, ako bolo predtým uvedené v tomto memorande. Z porovnania získaných údajov vyplynuli príslušné rozdiely medzi systémami sankcií za porušovanie colných predpisov jednotlivých členských štátov.

–          Seminár na vysokej úrovni o dodržiavaní predpisov a riadení rizík pri dodržiavaní predpisov s účasťou colných správ zo všetkých členských štátov a kandidátskych krajín a zástupcov hospodárskych subjektov sa konal v Kodani 20. – 21. marca 2012. Na tomto seminári sa otázka colných priestupkov a pokút uznala ako prvok schémy „dodržiavania colných predpisov“ a ako problém, ktorý treba ďalej skúmať.

–          Uskutočnila sa prvá konzultácia zainteresovaných strán s poradným orgánom GR TAXUD k colným otázkam [kontaktná skupina pre obchod (TCG)]. Kontaktná skupina pre obchod zahŕňa zástupcov 45 európskych obchodných združení na úrovni Únie, vrátane MSP zapojených do činností súvisiacich s colnými záležitosťami. V reakcii na túto konzultáciu väčšina združení prítomných na zasadnutí vyjadrila celkový súhlas s tým, že iniciatíva GR TAXUD je významná pre ich podnikateľskú činnosť.

–          Druhá konzultácia zainteresovaných strán sa uskutočnila prostredníctvom iného dotazníka týkajúceho sa účinkov, ktorý majú rôzne porušenia a platné systémy sankcií v jednotlivých členských štátoch v oblasti colných predpisov na obchodnú činnosť spoločností zaoberajúcich sa dovoznými a vývoznými činnosťami a tento dotazník bol zaslaný MSP prostredníctvom siete Enterprise Europe Network.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu možností politiky (k dispozícii na:…). Analyzovali sa štyri možnosti politiky: A – základný scenár; B – úprava právnych predpisov v platnom právnom rámci Únie; C – legislatívne opatrenie o aproximácii typov porušení colných predpisov a iných ako trestných sankcií a D – dve samostatné legislatívne opatrenia zamerané na aproximáciu porušení colných predpisov a iných ako trestných sankcií na jednej strane a trestných porušení colných predpisov a sankcií na druhej strane.

Po zvážení možností sa v posúdení vplyvu dospelo k záveru, že by sa malo uprednostniť legislatívne opatrenie, ktorým by sa identifikovali colné povinnosti, na ktoré by sa mala vzťahovať osobitná ochrana, a to prostredníctvom uloženia iných ako trestných sankcií za akékoľvek porušenia týchto colných povinností (možnosť C).

K opätovnému predloženiu posúdenia vplyvu prijal pozitívne stanovisko výbor pre posudzovanie vplyvu 14. júna 2013.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Návrh vychádza z článku 33 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V článku 33 ZFEÚ sa uvádza, že by sa mala posilniť colná spolupráca medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi v rámci uplatňovania zmlúv.

Podľa Colného kódexu sa rozhodnutie prijaté členskými štátmi uplatňuje vo všetkých ostatných členských štátoch, a preto vyžaduje konzultáciu medzi orgánmi s cieľom posilniť jeho jednotné uplatňovanie.

Zavedenie určitých zjednodušených colných predpisov v Únii a prístup SHS k nim je takisto závažným dôvodom na ďalšie posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi. Predovšetkým posúdenie kritérií požadovaných na udelenie štatútu SHS, a najmä kritéria týkajúceho sa absencie akýchkoľvek závažných porušení alebo opakovaných porušení zo strany SHS vyžaduje porovnateľné systémy sankcií v celej EÚ s cieľom zaistiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty.

Preto aproximácia porušení colných predpisov a sankcií nevyžaduje len colnú spoluprácu medzi členskými štátmi, ale prispieva aj k správnemu a jednotnému uplatňovaniu a presadzovaniu colných predpisov Únie.

3.2.        Subsidiarita, proporcionalita a rešpektovanie základných práv

Aproximácia porušení colných predpisov a iných ako trestných sankcií sa vníma ako integrálna súčasť sekundárnych právnych predpisov, ktoré môže Únia prijať s cieľom posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi členských štátov a medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci svojej úlohy týkajúcej sa vykonávania právnych predpisov colnej únie ako oblasti, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie. Opatrenia Únie v tejto oblasti si preto nezaslúžia, aby boli posudzované vzhľadom na zásadu subsidiarity stanovenú v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.

Ak by sa však subsidiarita mala posudzovať, aj keď v tomto špecifickom prípade sme v plne harmonizovanej oblasti politiky (colná únia) s plne harmonizovanými predpismi, ktorých účinné vykonávanie určuje samotnú existenciu colnej únie, iba Únia je v pozícii splniť ciele tejto smernice, a to aj z dôvodu významného rozdielu vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa. Obsah tohto návrhu je v súlade s požiadavkami zakotvenými v Európskej charte základných práv. V súlade so zásadou práva na dobrú správu vecí verejných a spravodlivé súdne konanie, ale aj vzhľadom na zásadu ne bis in idem boli vložené najmä určité ustanovenia podľa kapitoly procesných pravidiel.

3.3.        Výber nástrojov

Tento návrh na aproximáciu vnútroštátneho práva v oblasti colnej spolupráce v Únii bude mať podobu smernice, ktorú musia členské štáty transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

3.4.        Osobitné ustanovenia

V návrhu sa riešia porušenia súvisiace s povinnosťami vyplývajúcimi z Colného kódexu Únie. Na tento účel návrh zahŕňa spoločný zoznam rôznych porušení (prísna zodpovednosť, vykonané z nedbanlivosti a vykonané úmyselne) pravidiel Colného kódexu Únie a takisto obsahuje všetky možné situácie, s ktorými sa osoba môže stretnúť pri konaní s colnými orgánmi. V návrhu sa za porušenie nepovažuje len úplné dokonanie spôsobov správania v ňom vymenovaných, ale aj úmyselný pokus o ich vykonanie.

Súčasne s tým sa v návrhu stanovuje aj spoločná škála účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií súvisiacich s porušeniami a príslušné okolnosti, ktoré by mali príslušné orgány členských štátov zohľadniť pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov a ktoré prispievajú k prispôsobeniu sankcie špecifickej situácii. Kombinácia škály sankcií s príslušnými okolnosťami umožňuje stanoviť niekoľko úrovní závažnosti s cieľom rešpektovať zásadu primeranosti sankcií. V návrhu sa okrem toho vymedzujú určité prípady, v ktorých sa správanie patriace do kategórií vymedzených týmto návrhom ako prísna zodpovednosť za porušovanie za také nepovažujú, keď k nim dôjde z dôvodu chyby na strane príslušných colných orgánov.

Návrh sa týka zodpovednosti osôb zohrávajúcich zásadnú úlohu pri úmyselných porušeniach colných predpisov, pričom sa v ňom stanovuje rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa dopustili porušenia, a s osobami, ktoré k nemu podnecovali, napomáhali ho alebo na tieto porušenia navádzali. Takisto sa týka zodpovednosti právnických osôb, keďže porušenia colných predpisov vyplývajú aj zo správania pripísateľného právnickým osobám.

Návrh nakoniec zahŕňa niektoré procesné ustanovenia s cieľom zabrániť prekrývaniu sankcií v prípade rovnakých skutočností a osôb. Ide najmä o lehotu, v ktorej musia príslušné orgány iniciovať konanie proti osobe zodpovednej za porušenie, možnosť pozastaviť sankčné konanie v tých prípadoch, keď sa trestné konania uskutočňujú so zreteľom na rovnaké skutočnosti a miestnu príslušnosť pri vymedzení, ktorý členský štát sa považuje za kompetentný riešiť daný prípad, keď porušenie zahŕňa viac než jeden členský štát.

Vykonávaním týchto článkov vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi bez ohľadu na členský štát, v ktorom plnia colné formality a obchodné operácie. Tým sa takisto zabezpečí súlad s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho dohovoru.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nebude mať vplyv na ľudské zdroje a rozpočet Európskej únie, a preto k nemu nie je pripojený finančný výkaz predpokladaný v článku 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách [nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002].

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

5.           VYSVETĽUJÚCE DOKUMENTY

Pre Komisiu je dôležité, aby zabezpečila správnu transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Na dosiahnutie tohto cieľa a vzhľadom na rôznu štruktúru vnútroštátneho právneho poriadku by členské štáty mali oznámiť presný odkaz na vnútroštátne ustanovenia a na to, akým spôsobom sa transponuje každé osobitné ustanovenie tejto smernice. Nejde to nad rámec toho, čo je potrebné pre Komisiu s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol hlavný cieľ smernice, teda účinné vykonávanie a presadzovanie colných predpisov Únie v colnej únii.

2013/0432 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Ustanovenia v oblasti colnej únie sú harmonizované právom Únie. Ich presadzovanie však patrí do rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva členských štátov.

(2)       V následnosti sa porušenia colných predpisov a sankcií riadia 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá.

(3)       Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej únie, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, pretože má vplyv na prístup k zjednodušeným colným postupom.

(4)       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013[8] (ďalej len „kódex“) sa chápalo ako nadnárodné elektronické prostredie, v ktorom je komunikácia medzi colnými orgánmi v reálnom čase a v ktorom sa rozhodnutie prijaté členským štátom uplatňuje vo všetkých ostatných členských štátoch. Tento právny rámec si preto vyžaduje harmonizované presadzovanie. Kódex zahŕňa aj ustanovenie vyžadujúce od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(5)       Právny rámec na presadzovanie colných predpisov Únie stanovených v tejto smernici je v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia finančných záujmov Únie[9]. Porušenia colných predpisov zahrnuté do rámca stanoveného touto smernicou zahŕňajú porušenia colných predpisov, ktoré majú vplyv na uvedené finančné záujmy a aj keď nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívy, ktorá ich zabezpečuje prostredníctvom trestného práva a presadzovania colných predpisov, ktoré nemajú vôbec žiadny vplyv na finančné záujmy Únie.

(6)       Zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali stanoviť sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa nestanovuje, či by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali členské štáty uplatňovať sankcie správneho alebo trestného práva .

(7)       Prvá kategória spôsobov správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný charakter.

(8)       Druhá a tretia kategória spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok.

(9)       Podnecovanie k úmyselnému porušovaniu colných predpisov, jeho napomáhanie alebo navádzanie naň a úmyselný pokus o určité porušenia colných predpisov by sa mali považovať za porušenia colných predpisov .

(10)     S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov.

(11)     Členské štáty by mali zabezpečiť, aby táto zodpovednosť mohla vzniknúť pre právnické, ako aj fyzické osoby za to isté porušenie colných predpisov, ak k danému porušeniu colných predpisov došlo v prospech právnickej osoby.

(12)     S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie porušení colných predpisov a ich závažnosť. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.

(13)     Premlčacia lehota v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na 4 roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota prerušila v prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní alebo súdnych konaní v súvislosti s porušením colných predpisov. Členské štáty môžu stanoviť prípady, v ktorých sa táto lehota pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov by sa malo zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní, pričom premlčacia lehota na presadzovanie sankcie by mala byť 3 roky.

(14)     V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem.

(15)     S cieľom zabrániť pozitívnym konfliktom právomoci členských štátov by sa mali stanoviť pravidlá na určenie, ktoré členské štáty s právomocou by mali preskúmať prípad.

(16)     V tejto smernici by sa mala stanoviť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť účinné opatrenia proti porušovaniu colných predpisov.

(17)     S cieľom uľahčiť prešetrovanie porušovania colných predpisov by príslušné orgány mali umožniť zabavenie akéhokoľvek tovaru, dopravného prostriedku alebo akéhokoľvek iného nástroja použitého na porušenie colných predpisov.

(18)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[10]sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých vysvetlia vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(19)     Pretože táto smernica sa zameriava na zoznam porušení colných predpisov spoločných pre všetky členské štáty a na základ pre ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií členskými štátmi v oblasti colnej únie, ktorá je plne harmonizovaná, uvedené ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na ich rôzne právne tradície, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.           Touto smernicou sa stanovuje rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a stanovujú sa sankcie za tieto porušenia.

2.           Táto smernica sa uplatňuje na porušovanie povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“) a identických povinností stanovených v iných častiach colných predpisov Únie, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 kódexu.

Článok 2

Porušenia colných predpisov a sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 až 6.

Článok 3

Prísna zodpovednosť za porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia:

a)      zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;

b)      zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;

c)      zlyhanie osoby, ktorá podáva predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;

d)      zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;

e)      odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;

f)       odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;

g)      zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu;

h)      zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;

i)       zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;

j)       zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri prepustení do colného režimu alebo spätnom vyvezení v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

k)      zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;

l)       zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;

m)     odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;

n)      zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;

o)      zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;

p)      výstavbu budovy v slobodnom pásme bez súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;

q)      nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu.

Článok 4

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti:

a)      zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

b)      zlyhanie hospodárskeho subjektu pri poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

c)      zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

d)      zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

e)      zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade s článkom 139 kódexu;

f)       zlyhanie držiteľa colného režimu tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

g)      zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s článkom 245 kódexu;

h)      zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu;

i)       vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

j)       uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148;

k)      zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu.

Článok 5

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne:

a)      poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;

b)      použitie nepravdivých vyhlásení alebo iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)       s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)      s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom166 kódexu;

iii)     s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu;

iv)     s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

c)      vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

d)      zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

e)      zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu;

f)       zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

g)      nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c).

Článok 6

Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu, ich napomáhanie, navádzanie na ne a pokus o ne

1.           Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne uvedené v článku 5 považovali za porušovanie colných predpisov.

2.           Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania alebo opomenutia uvedené v článku 5 písm. b) alebo c) považovali za porušenie colných predpisov.

Článok 7

Pochybenia colných orgánov

Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 až 6 nepredstavovali porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov.

Článok 8

Zodpovednosť právnických osôb

1.           Členský štát zabezpečí, aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

a)      oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)      oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)      oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

2.           Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom postavení voči osobe uvedenej v odseku 1.

3.           Zodpovednosťou právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nie je dotknutá zodpovednosť fyzických osôb, ktoré sa dopustili porušenia colných predpisov.

Článok 9

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 3 v nasledujúcom rozsahu:

(a) Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 1 % do 5 % hodnoty tovaru;

(b) Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR do 7 500 EUR .

Článok 10

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu:

a)      Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty tovaru;

b)      Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR.

Článok 11

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článkoch 5 a 6 v nasledujúcich limitoch:

a)      Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 30 % hodnoty tovaru;

b)      Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 45 000 EUR.

Článok 12

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane:

a)      závažnosti a trvania porušenia,

b)      skutočnosti, že osoba zodpovedná za porušenie, je schválený hospodársky subjekt;

c)      zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla;

d)      skutočnosti, že zahrnutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť;

e)      úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom;

f)       predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za porušenie.

Článok 13

Premlčanie

1.           Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedená v článkoch 3 až 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia lehota začala plynúť toho dňa, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov. Premlčacia doba začína plynúť po každom akte prerušenia.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby sa začatiu alebo pokračovaniu akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 až 6 zabránilo po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2.

5.           Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.

6.           Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt stanovených v odsekoch 1, 4 a 5.

Článok 14

Pozastavenie konania

1.           Členské štáty zabezpečia, aby sa správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 pozastavili, ak sa trestné konania začali proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby sa v pozastavených správnych konaniach týkajúcich sa porušovania colných predpisov uvedených v článkoch 3 až 6 nepokračovalo, ak trestné konania uvedené v odseku 1 boli nakoniec ukončené. V iných prípadoch sa môžu obnoviť pozastavené správne konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6.

Článok 15

Súdna právomoc

1.           Členské štáty zabezpečia vykonávanie právomoci nad porušeniami colných predpisov uvedenými v článkoch 3 až 6 v súlade s ktorýmkoľvek z nasledujúcich kritérií:

a)      porušenie colných predpisov, ku ktorému došlo úplne alebo sčasti na území daného členského štátu;

b)      osoba, ktorá sa dopustila porušenia colných predpisov, je občanom daného členského štátu;

c)      tovar súvisiaci s porušením colných predpisov je prítomný na území daného členského štátu.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď viac ako jeden členský štát začal konanie v súvislosti s tým istým porušením colných predpisov, vykonával právomoc ten členský štát, v ktorom prebieha trestné konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Ak právomoc nemožno určiť na základe prvého pododseku, členské štáty zabezpečia, aby právomoc vykonával ten členský štát, ktorého príslušný orgán ako prvý začne konanie týkajúce sa porušenia colných predpisov proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

Článok 16

Spolupráca medzi členskými štátmi

Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 až 6, najmä v prípade, keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

Článok 17

Zabavenie

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zabaviť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného v článkoch 3 až 6.

Článok 18

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Komisia do [1. mája 2019] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dodržiavanie súladu s touto smernicou.

Článok 19

Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [1. mája 2017]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo)

[2]               Colný kódex Spoločenstva stanovený nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 a uplatňovaný od 1. januára 1994, Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992R2913:20070101:EN:PDF

[3]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex), (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:145:0001:0064:EN:PDF

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) v Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1 (korigendum v Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 90): http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:269:0001:0101:SK:PDF

[5]               Správa Výboru pre medzinárodný obchod o vykonávaní obchodnej politiky prostredníctvom efektívnych dovozných a vývozných pravidiel a postupov [2007/2256(INI)]. Spravodajca: Jean-Pierre Audy a správa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o modernizácii ciel [2011/2083(INI)]. Spravodajca: Matteo Salvini

[6]               Článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ

[7]               Článok 21 MCC sa stáva článkom 42 UCC.

[8]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

[9]               Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva [COM(2012) 363].

[10]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

Top