This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0884
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the Union legal framework for customs infringements and sanctions
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie
/* COM/2013/0884 final - 2013/0432 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie /* COM/2013/0884 final - 2013/0432 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Všeobecný kontext Napriek skutočnosti, že
colná legislatíva je plne harmonizovaná, jej presadzovanie, ktorým sa
zabezpečuje súlad s colnými predpismi a zákonné ukladanie sankcií, patrí
do rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva členských štátov. V následnosti
sa pri presadzovaní colnej legislatívy dodržiava 28 rôznych súborov právnych
noriem, ako aj rôzne administratívne alebo právne tradície. To znamená, že
členské štáty môžu ukladať sankcie, ktoré považujú za primerané, ako
pokuty za porušenie niektorých povinností, ktoré vyplývajú z harmonizovanej
colnej legislatívy Únie. Takéto sankcie sa svojou
povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od príslušného členského
štátu, ktorý ich uložil. Konkrétne ide o rôzne typy sankcií (napríklad pokuty,
uväznenie, zhabanie tovaru, dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania
priemyselných alebo obchodných činností), a to bez ohľadu na ich
povahu a dokonca aj v prípade rovnakého typu a povahy pokuty sa jej úroveň/rozsah
v jednotlivých členských štátoch odlišuje. Prehľad situácie týkajúcej
sa systémov v oblasti porušovania colných predpisov a sankcií vypracovala
projektová skupina, ktorú na dobrovoľnom základe zriadila Komisia spolu s
24 členskými štátmi[1]v
rámci colného programu na rok 2013. Táto projektová skupina analyzovala 24
vnútroštátnych režimov v oblasti porušovania colných predpisov a príslušných
sankcií a predložila správu Komisii. Zaznamenali sa niektoré výrazné rozdiely: Tabuľka 1 – Rozdiely v systémoch sankcií
za porušovanie colných predpisov medzi jednotlivými členskými štátmi Povaha vnútroštátnych sankcií za porušovanie colných predpisov || V 16 z 24 členských štátov sa ukladajú trestné aj iné ako trestné sankcie. V 8 z 24 členských štátov sa ukladajú len trestné sankcie. Finančné hranice na rozlíšenie medzi trestným a iným ako trestným porušením predpisov a sankciami || Členské štáty, v ktorých systémoch sa predpokladajú trestné aj iné ako trestné porušenia a sankcie, majú pri rozhodovaní o povahe colného porušenia – či už trestného alebo iného ako trestného odlišné finančné hranice, a preto majú aj inú povahu colnej sankcie. Finančné hranice teda kolíšu od 266 EUR až do 50 000 EUR. Požiadavky členských štátov na stanovenie zodpovednosti hospodárskeho subjektu za porušovanie colných predpisov || 11 z 24 členských štátov sa domnieva, že hospodársky subjekt je zodpovedný za určité porušovanie colných predpisov vždy, keď dôjde k porušeniu colnej legislatívy, a to bez ohľadu na úmysel, nedbanlivosť alebo prvky nepozorného či bezohľadného správania (prísna zodpovednosť za porušovanie). V 13 z 24 členských štátov sa hospodárskemu subjektu nemôžu uložiť sankcie za porušovanie colných predpisov, ak neexistuje úmysel, nedbanlivosť alebo prvky nepozorného či bezohľadného správania. Lehoty: – začať postup uloženia sankcií za porušenie colných predpisov, – uložiť sankcie za porušenie colných predpisov, – vykonať sankcie za porušenie colných predpisov. || Veľká väčšina členských štátov má lehoty týkajúce sa začatia postupu uloženia sankcií za porušenie colných predpisov, uloženia sankcií za porušenie colných predpisov a ich vykonania. Tieto lehoty sa pohybujú od 1 do 30 rokov. V 1 z 24 členských štátov sa nevyužíva vôbec žiadna lehota – sankčný postup sa môže začať alebo sankcia sa môže uložiť kedykoľvek. Zodpovednosť právnických osôb || Hospodársky subjekt, ktorý je právnickou osobou, môže byť braný na zodpovednosť za porušenie colných predpisov v 15 z 24 členských štátov. V 9 z 24 členských štátov nemôžu byť právnické osoby brané na zodpovednosť za porušenie colných predpisov. Vysporiadanie || Vysporiadanie sa týka každého postupu v rámci právneho alebo administratívneho systému členského štátu, ktorý umožňuje orgánom, aby sa s páchateľom dohodli na vysporiadaní záležitosti porušenia colných predpisov ako na možnosti začať alebo ukončiť sankčné postupy v prípade porušenia colných predpisov. V 15 z 24 členských štátov existuje tento postup v prípade porušenia colných predpisov. (Zdroj: Správa
projektovej skupiny o colných pokutách – príloha 1B posúdenia vplyvu v prípade
legislatívneho aktu, v ktorom sa stanovuje právny rámec Únie v oblasti
porušovania colných predpisov a sankcií) Dôsledky týchto rozdielov v
oblasti porušovania colných predpisov a príslušných sankcií sa prejavujú na
niekoľkých úrovniach: – z medzinárodného
hľadiska rôzne systémy sankcií existujúce v členských štátoch
vyvolávajú určité obavy v niektorých členských štátoch Svetovej
obchodnej organizácie v súvislosti s tým, ako Európska únia dodržiava svoje
medzinárodné záväzky v tejto oblasti; – v rámci Európskej únie rôzne
presadzovanie colných predpisov sťažuje účinné riadenie colnej únie,
pretože rovnaké správanie pri nedodržiavaní predpisov sa môže posudzovať
veľmi odlišným spôsobom v každom členskom štáte, ako vidieť z
predchádzajúcej tabuľky; – v prípade hospodárskych
subjektov rozdiely v posudzovaní porušení colných predpisov Únie majú vplyv na
rovnaké podmienky, ktoré by mali byť vlastné vnútornému trhu, čím by
sa poskytla výhoda osobám, ktoré porušujú právo v členskom štáte s miernejšími
predpismi v oblasti colných sankcií. Táto situácia má takisto vplyv na prístup
k zjednodušeným colným predpisom alebo postupu udeľovania štatútu SHS,
pretože kritérium na dodržiavanie colných predpisov a absencia závažných
porušení ako podmienka získania štatútu SHS sa vo vnútroštátnych právnych
predpisoch interpretuje rôznym spôsobom. S cieľom vyriešiť
tieto problémy sa v návrhu stanovuje spoločný právny rámec týkajúci sa
úpravy porušovania colných predpisov a príslušných sankcií, čím dochádza k
preklenutiu rozdielov medzi rôznymi právnymi režimami prostredníctvom
spoločnej platformy pravidiel, čo prispieva k rovnakému zaobchádzaniu
v prípade hospodárskych subjektov v EÚ a takisto k účinnej ochrane
finančných záujmov Únie a presadzovaniu práva v oblasti ciel. 1.2. Právny kontext Colná legislatíva týkajúca sa
obchodu s tovarom medzi colným územím Únie a tretími krajinami je úplne
harmonizovaná a od roku 1992 je súčasťou Colného kódexu
Spoločenstva (ďalej len CCC)[2].
Hlavná revízia tohto kódexu sa uskutočnila v rámci nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008 , ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len modernizovaný Colný
kódex alebo MCC)[3],
ktorého znenie bolo prepracované a zrušené v rámci nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 , ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len UCC)[4],
ktorého cieľom je prispôsobenie colnej legislatívy elektronickému
prostrediu ciel a obchodu, podporovanie ďalšej harmonizácie a jednotného
uplatňovania colnej legislatívy a poskytnutie vhodných nástrojov na
rozvíjanie aktivít v globálnom podnikateľskom prostredí hospodárskym
subjektom Únie. Táto harmonizovaná colná
legislatíva musí byť posilnená spoločnými pravidlami týkajúcimi sa
jej presadzovania. Potrebu prijať nejaké kroky v tomto smere už zdôraznil
Európsky parlament vo svojich dvoch správach[5], prvej z roku 2008 a druhej z roku 2011, v ktorých požaduje harmonizáciu v tejto
oblasti. Každé úsilie je podporované v
rámci všeobecného záväzku predpokladaného v zmluve[6], pretože členské
štáty „prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby
zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov
inštitúcií Únie“. Tento záväzok zahŕňa sankcie bez rozlíšenia,
či ide o sankcie trestnej a inej ako trestnej povahy. Konkrétnejšie, modernizovaný
Colný kódex a Colný kódex Únie po prvý raz zahŕňajú ustanovenie[7] týkajúce sa
administratívnych colných pokút. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Konzultácie so
zainteresovanými stranami Použili sa štyri
konzultačné nástroje, pričom ani jedným z nich neboli verejné
konzultácie (vzhľadom na osobitnú a technickú povahu porušovania colných
predpisov a sankcií), a na základe žiadosti zainteresovaných strán sa s
odpoveďami zaobchádzalo ako s informáciami dôverného charakteru. – Dotazník týkajúci sa
vnútroštátnych porušení colných predpisov a systémov sankcií bol určený
colným správam členských štátov a odpovede z 24 členských štátov sa
zhromaždili, ako bolo predtým uvedené v tomto memorande. Z porovnania získaných
údajov vyplynuli príslušné rozdiely medzi systémami sankcií za porušovanie
colných predpisov jednotlivých členských štátov. – Seminár na vysokej
úrovni o dodržiavaní predpisov a riadení rizík pri dodržiavaní predpisov s
účasťou colných správ zo všetkých členských štátov a
kandidátskych krajín a zástupcov hospodárskych subjektov sa konal v Kodani 20.
– 21. marca 2012. Na tomto seminári sa otázka colných priestupkov a pokút
uznala ako prvok schémy „dodržiavania colných predpisov“ a ako problém, ktorý
treba ďalej skúmať. – Uskutočnila sa
prvá konzultácia zainteresovaných strán s poradným orgánom GR TAXUD k colným
otázkam [kontaktná skupina pre obchod (TCG)]. Kontaktná skupina pre obchod
zahŕňa zástupcov 45 európskych obchodných združení na úrovni Únie,
vrátane MSP zapojených do činností súvisiacich s colnými
záležitosťami. V reakcii na túto konzultáciu väčšina združení
prítomných na zasadnutí vyjadrila celkový súhlas s tým, že iniciatíva GR TAXUD
je významná pre ich podnikateľskú činnosť. – Druhá konzultácia
zainteresovaných strán sa uskutočnila prostredníctvom iného dotazníka
týkajúceho sa účinkov, ktorý majú rôzne porušenia a platné systémy sankcií
v jednotlivých členských štátoch v oblasti colných predpisov na obchodnú
činnosť spoločností zaoberajúcich sa dovoznými a vývoznými
činnosťami a tento dotazník bol zaslaný MSP prostredníctvom siete
Enterprise Europe Network. 2.2. Posúdenie vplyvu Komisia vykonala posúdenie
vplyvu možností politiky (k dispozícii na:…). Analyzovali sa štyri možnosti
politiky: A – základný scenár; B – úprava právnych predpisov v platnom právnom
rámci Únie; C – legislatívne opatrenie o aproximácii typov porušení colných
predpisov a iných ako trestných sankcií a D – dve samostatné legislatívne
opatrenia zamerané na aproximáciu porušení colných predpisov a iných ako
trestných sankcií na jednej strane a trestných porušení colných predpisov a
sankcií na druhej strane. Po zvážení možností sa v
posúdení vplyvu dospelo k záveru, že by sa malo uprednostniť legislatívne
opatrenie, ktorým by sa identifikovali colné povinnosti, na ktoré by sa mala
vzťahovať osobitná ochrana, a to prostredníctvom uloženia iných ako
trestných sankcií za akékoľvek porušenia týchto colných povinností
(možnosť C). K opätovnému predloženiu
posúdenia vplyvu prijal pozitívne stanovisko výbor pre posudzovanie vplyvu 14.
júna 2013. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Návrh vychádza z článku 33
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V článku 33 ZFEÚ sa
uvádza, že by sa mala posilniť colná spolupráca medzi členskými
štátmi a medzi členskými štátmi v rámci uplatňovania zmlúv. Podľa Colného kódexu sa
rozhodnutie prijaté členskými štátmi uplatňuje vo všetkých ostatných
členských štátoch, a preto vyžaduje konzultáciu medzi orgánmi s
cieľom posilniť jeho jednotné uplatňovanie. Zavedenie určitých
zjednodušených colných predpisov v Únii a prístup SHS k nim je takisto závažným
dôvodom na ďalšie posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi.
Predovšetkým posúdenie kritérií požadovaných na udelenie štatútu SHS, a najmä
kritéria týkajúceho sa absencie akýchkoľvek závažných porušení alebo
opakovaných porušení zo strany SHS vyžaduje porovnateľné systémy sankcií v
celej EÚ s cieľom zaistiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty. Preto aproximácia porušení
colných predpisov a sankcií nevyžaduje len colnú spoluprácu medzi
členskými štátmi, ale prispieva aj k správnemu a jednotnému
uplatňovaniu a presadzovaniu colných predpisov Únie. 3.2. Subsidiarita, proporcionalita
a rešpektovanie základných práv Aproximácia porušení colných
predpisov a iných ako trestných sankcií sa vníma ako integrálna
súčasť sekundárnych právnych predpisov, ktoré môže Únia prijať s
cieľom posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi členských
štátov a medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci svojej úlohy týkajúcej
sa vykonávania právnych predpisov colnej únie ako oblasti, ktorá patrí do
výlučnej právomoci Únie. Opatrenia Únie v tejto oblasti si preto
nezaslúžia, aby boli posudzované vzhľadom na zásadu subsidiarity stanovenú
v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Ak by sa však subsidiarita mala
posudzovať, aj keď v tomto špecifickom prípade sme v plne
harmonizovanej oblasti politiky (colná únia) s plne harmonizovanými predpismi,
ktorých účinné vykonávanie určuje samotnú existenciu colnej únie, iba
Únia je v pozícii splniť ciele tejto smernice, a to aj z dôvodu významného
rozdielu vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V súlade so zásadou
proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii
toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na
dosiahnutie uvedeného cieľa. Obsah tohto návrhu je v súlade s požiadavkami
zakotvenými v Európskej charte základných práv. V súlade so zásadou práva na
dobrú správu vecí verejných a spravodlivé súdne konanie, ale aj vzhľadom
na zásadu ne bis in idem boli vložené najmä určité ustanovenia
podľa kapitoly procesných pravidiel. 3.3. Výber nástrojov Tento návrh na aproximáciu vnútroštátneho práva v oblasti colnej
spolupráce v Únii bude mať podobu smernice, ktorú musia členské štáty
transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. 3.4. Osobitné ustanovenia V návrhu sa riešia porušenia
súvisiace s povinnosťami vyplývajúcimi z Colného kódexu Únie. Na tento
účel návrh zahŕňa spoločný zoznam rôznych porušení (prísna
zodpovednosť, vykonané z nedbanlivosti a vykonané úmyselne) pravidiel
Colného kódexu Únie a takisto obsahuje všetky možné situácie, s ktorými sa
osoba môže stretnúť pri konaní s colnými orgánmi. V návrhu sa za porušenie
nepovažuje len úplné dokonanie spôsobov správania v ňom vymenovaných, ale
aj úmyselný pokus o ich vykonanie. Súčasne s tým sa v návrhu
stanovuje aj spoločná škála účinných, primeraných a odrádzajúcich
sankcií súvisiacich s porušeniami a príslušné okolnosti, ktoré by mali
príslušné orgány členských štátov zohľadniť pri určovaní
typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov a ktoré prispievajú k
prispôsobeniu sankcie špecifickej situácii. Kombinácia škály sankcií s
príslušnými okolnosťami umožňuje stanoviť niekoľko úrovní
závažnosti s cieľom rešpektovať zásadu primeranosti sankcií. V návrhu
sa okrem toho vymedzujú určité prípady, v ktorých sa správanie patriace do
kategórií vymedzených týmto návrhom ako prísna zodpovednosť za porušovanie
za také nepovažujú, keď k nim dôjde z dôvodu chyby na strane príslušných
colných orgánov. Návrh sa týka zodpovednosti
osôb zohrávajúcich zásadnú úlohu pri úmyselných porušeniach colných predpisov,
pričom sa v ňom stanovuje rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa
dopustili porušenia, a s osobami, ktoré k nemu podnecovali, napomáhali ho alebo
na tieto porušenia navádzali. Takisto sa týka zodpovednosti právnických osôb,
keďže porušenia colných predpisov vyplývajú aj zo správania
pripísateľného právnickým osobám. Návrh nakoniec zahŕňa
niektoré procesné ustanovenia s cieľom zabrániť prekrývaniu sankcií v
prípade rovnakých skutočností a osôb. Ide najmä o lehotu, v ktorej musia
príslušné orgány iniciovať konanie proti osobe zodpovednej za porušenie,
možnosť pozastaviť sankčné konanie v tých prípadoch, keď sa
trestné konania uskutočňujú so zreteľom na rovnaké
skutočnosti a miestnu príslušnosť pri vymedzení, ktorý členský
štát sa považuje za kompetentný riešiť daný prípad, keď porušenie
zahŕňa viac než jeden členský štát. Vykonávaním týchto článkov
vo vnútroštátnych právnych predpisoch členské štáty zabezpečia
rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi bez ohľadu na členský
štát, v ktorom plnia colné formality a obchodné operácie. Tým sa takisto
zabezpečí súlad s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho
dohovoru. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh nebude mať vplyv na
ľudské zdroje a rozpočet Európskej únie, a preto k nemu nie
je pripojený finančný výkaz predpokladaný v článku 31
nariadenia o rozpočtových pravidlách [nariadenie Rady (ES, Euratom)
č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa
vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zrušení nariadenia Rady (ES,
Euratom) č. 1605/2002]. Tento návrh nemá žiadny vplyv
na rozpočet Únie. 5. VYSVETĽUJÚCE DOKUMENTY Pre Komisiu je dôležité, aby zabezpečila
správnu transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Na
dosiahnutie tohto cieľa a vzhľadom na rôznu štruktúru vnútroštátneho
právneho poriadku by členské štáty mali oznámiť presný odkaz na
vnútroštátne ustanovenia a na to, akým spôsobom sa transponuje každé osobitné
ustanovenie tejto smernice. Nejde to nad rámec toho, čo je potrebné pre
Komisiu s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol hlavný cieľ
smernice, teda účinné vykonávanie a presadzovanie colných predpisov Únie v
colnej únii. 2013/0432 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právnom rámci Únie pre porušenia colných
predpisov a sankcie EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 33, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Ustanovenia v oblasti colnej
únie sú harmonizované právom Únie. Ich presadzovanie však patrí do rozsahu pôsobnosti
vnútroštátneho práva členských štátov. (2) V následnosti sa porušenia
colných predpisov a sankcií riadia 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V
dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie
rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa
svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského
štátu, ktorý sankciu ukladá. (3) Tento rozdiel medzi právnymi
systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej
únie, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske
subjekty v colnej únii, pretože má vplyv na prístup k zjednodušeným colným
postupom. (4) Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013[8]
(ďalej len „kódex“) sa chápalo ako nadnárodné elektronické prostredie, v
ktorom je komunikácia medzi colnými orgánmi v reálnom čase a v ktorom sa
rozhodnutie prijaté členským štátom uplatňuje vo všetkých ostatných
členských štátoch. Tento právny rámec si preto vyžaduje harmonizované
presadzovanie. Kódex zahŕňa aj ustanovenie vyžadujúce od
členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce
sankcie. (5) Právny rámec na presadzovanie
colných predpisov Únie stanovených v tejto smernici je v súlade s platnými
právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia finančných záujmov Únie[9]. Porušenia colných
predpisov zahrnuté do rámca stanoveného touto smernicou zahŕňajú
porušenia colných predpisov, ktoré majú vplyv na uvedené finančné záujmy a
aj keď nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívy, ktorá ich zabezpečuje
prostredníctvom trestného práva a presadzovania colných predpisov, ktoré nemajú
vôbec žiadny vplyv na finančné záujmy Únie. (6) Zoznam spôsobov správania,
ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v
dôsledku ktorých by sa mali stanoviť sankcie. Uvedené porušenia colných
predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z
colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa nestanovuje,
či by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali
členské štáty uplatňovať sankcie správneho alebo trestného práva
. (7) Prvá kategória spôsobov
správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej
zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na
objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby
zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný
charakter. (8) Druhá a tretia kategória
spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov,
ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik
zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok. (9) Podnecovanie k úmyselnému
porušovaniu colných predpisov, jeho napomáhanie alebo navádzanie naň a
úmyselný pokus o určité porušenia colných predpisov by sa mali považovať
za porušenia colných predpisov . (10) S cieľom
zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek
konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov by sa
nemali považovať za porušenie colných predpisov. (11) Členské štáty by mali
zabezpečiť, aby táto zodpovednosť mohla vzniknúť pre
právnické, ako aj fyzické osoby za to isté porušenie colných predpisov, ak k
danému porušeniu colných predpisov došlo v prospech právnickej osoby. (12) S cieľom dosiahnuť
aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa
mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie
porušení colných predpisov a ich závažnosť. Na účel uloženia
účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali
takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a
úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo
poľahčujúce okolnosti. (13) Premlčacia lehota v
prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala
stanoviť na 4 roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných
predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy,
keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské
štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota prerušila v
prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní alebo súdnych konaní v súvislosti s
porušením colných predpisov. Členské štáty môžu stanoviť prípady, v
ktorých sa táto lehota pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov by sa malo
zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní, pričom
premlčacia lehota na presadzovanie sankcie by mala byť 3 roky. (14) V prípade začatia
trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými
skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní
týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania
po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade
so zásadou ne bis in idem. (15) S cieľom zabrániť
pozitívnym konfliktom právomoci členských štátov by sa mali stanoviť
pravidlá na určenie, ktoré členské štáty s právomocou by mali
preskúmať prípad. (16) V tejto smernici by sa mala
stanoviť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom
zabezpečiť účinné opatrenia proti porušovaniu colných predpisov. (17) S cieľom
uľahčiť prešetrovanie porušovania colných predpisov by príslušné
orgány mali umožniť zabavenie akéhokoľvek tovaru, dopravného
prostriedku alebo akéhokoľvek iného nástroja použitého na porušenie
colných predpisov. (18) V súlade so spoločným
politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k
vysvetľujúcim dokumentom[10]sa
členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu
o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov,
v ktorých vysvetlia vzťah medzi príslušnými zložkami smernice
a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície.
Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie
takýchto dokumentov odôvodnené. (19) Pretože táto smernica sa
zameriava na zoznam porušení colných predpisov spoločných pre všetky
členské štáty a na základ pre ukladanie účinných, primeraných a
odrádzajúcich sankcií členskými štátmi v oblasti colnej únie, ktorá je
plne harmonizovaná, uvedené ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na
úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na ich rôzne právne
tradície, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ju možno lepšie dosiahnuť
na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou
subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so
zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica
neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Predmet
úpravy a rozsah pôsobnosti 1. Touto smernicou sa stanovuje
rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a stanovujú sa sankcie za
tieto porušenia. 2. Táto smernica sa
uplatňuje na porušovanie povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex Únie (ďalej len „kódex“) a identických povinností stanovených v
iných častiach colných predpisov Únie, ako sa uvádza v článku 5 ods.
2 kódexu. Článok 2 Porušenia colných predpisov a sankcie Členské štáty stanovia
pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov
stanovenými v článkoch 3 až 6. Článok 3 Prísna zodpovednosť za porušenia colných predpisov Členské štáty
zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali
porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia: a) zlyhanie osoby, ktorá podáva colné
vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie
o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze
alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť
presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo
žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu; b) zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie,
vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe,
predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo
oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť,
presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s
článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu; c) zlyhanie osoby, ktorá podáva predbežné
colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o
príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu,
vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu,
colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti
v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred
výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v
súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade
s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s
článkom 274 kódexu; d) zlyhanie hospodárskeho subjektu pri
uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít
akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v
colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu; e) odňatie tovaru vstupujúceho na colné
územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s
článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu; f) odňatie tovaru spod colného
dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom,
článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu; g) zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na
colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na
príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo informovanie
colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137
ods. 1 a 2 kódexu; h) zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do
slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi
členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru
priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú
časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu; i) zlyhanie deklaranta dočasného
uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si
to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v
súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu; j) zlyhanie hospodárskeho subjektu
zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri
prepustení do colného režimu alebo spätnom vyvezení v lehote v súlade s
článkom 149 kódexu; k) zlyhanie deklaranta colného režimu,
pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie
príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v
čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia,
v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom
kódexu; l) zlyhanie deklaranta colného režimu v
prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu
alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri
podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v
stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu; m) odstránenie alebo zničenie
prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné
prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade
s článkom 192 ods. 2 kódexu; n) zlyhanie držiteľa colného režimu
aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote
určenej v súlade s článkom 257 kódexu; o) zlyhanie držiteľa colného režimu
aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v
súlade s článkom 262 kódexu; p) výstavbu budovy v slobodnom pásme bez
súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu; q) nezaplatenie dovozného alebo vývozného
cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s
článkom 108 kódexu. Článok 4 Porušenia
colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti Členské štáty
zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali
porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti: a) zlyhanie hospodárskeho subjektu
zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri
jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s
článkom 149 kódexu; b) zlyhanie hospodárskeho subjektu pri
poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo
kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu; c) zlyhanie držiteľa rozhodnutia
týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností
vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu; d) zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce
sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní colných
orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia
týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť
alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu; e) zlyhanie hospodárskeho subjektu pri
predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade
s článkom 139 kódexu; f) zlyhanie držiteľa colného režimu
tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu
určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a)
kódexu; g) zlyhanie hospodárskeho subjektu pri
predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s
článkom 245 kódexu; h) zlyhanie hospodárskeho subjektu pri
predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným
orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu; i) vykládka alebo prekládka tovaru z
dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných
orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v
súlade s článkom 140 kódexu; j) uskladnenie tovaru v dočasných
skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v
súlade s článkami 147 a 148; k) zlyhanie držiteľa povolenia alebo
držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia
tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade
s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu. Článok 5 Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne Členské štáty zabezpečia,
aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných
predpisov, ku ktorým došlo úmyselne: a) poskytnutie nepravdivých informácií alebo
falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s
článkami 15 alebo 163 kódexu; b) použitie nepravdivých vyhlásení alebo
iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie
povolenia od colných orgánov: i) s cieľom stať sa schváleným
hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu; ii) s cieľom využívať zjednodušené
colné vyhlásenie v súlade s článkom166 kódexu; iii) s cieľom využívať iné colné
zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu; iv) s cieľom prepustiť tovar v
rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu; c) vstup tovaru na colné územie Únie alebo
jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade
s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu; d) zlyhanie držiteľa rozhodnutia
týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností
vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;
e) zlyhanie držiteľa rozhodnutia
týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri bezodkladnom informovaní
colných orgánov o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní
rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu
platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu; f) zušľachtenie tovaru v colnom
uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s
článkom 241 kódexu; g) nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru
súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v
článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c). Článok 6 Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu, ich napomáhanie, navádzanie
na ne a pokus o ne 1. Členské štáty prijmú
potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku
konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne uvedené v
článku 5 považovali za porušovanie colných predpisov. 2. Členské štáty prijmú
potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania alebo
opomenutia uvedené v článku 5 písm. b) alebo c) považovali za porušenie
colných predpisov. Článok 7 Pochybenia colných orgánov Konania alebo opomenutia
uvedené v článkoch 3 až 6 nepredstavovali porušenie colných predpisov, ak
sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov. Článok 8 Zodpovednosť právnických osôb 1. Členský štát
zabezpečí, aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných
predpisov, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá
konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby
a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na
základe: a) oprávnenia zastupovať právnickú
osobu; b) oprávnenia prijímať rozhodnutia v
mene právnickej osoby; c) oprávnenia vykonávať kontrolu v
rámci právnickej osoby. 2. Členské štáty takisto
zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných
predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly
zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v
prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom
postavení voči osobe uvedenej v odseku 1. 3. Zodpovednosťou
právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nie je dotknutá zodpovednosť
fyzických osôb, ktoré sa dopustili porušenia colných predpisov. Článok 9 Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3 Členské štáty
zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné,
primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 3 v nasledujúcom rozsahu: (a)
Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického
tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 1 % do 5 % hodnoty tovaru; (b)
Ak sa porušenie colných predpisov netýka
špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR do 7 500 EUR
. Článok 10 Sankcie
za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4 Členské štáty
zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné,
primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu: a) Ak sa porušenie colných predpisov týka
špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty
tovaru; b) Ak sa porušenie colných predpisov netýka
špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR. Článok 11 Sankcie
za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6 Členské štáty
zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné,
primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článkoch 5 a 6 v nasledujúcich
limitoch: a) Ak sa porušenie colných predpisov týka
špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 30 % hodnoty
tovaru; b) Ak sa porušenie colných predpisov netýka
špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 45 000 EUR. Článok 12 Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať
sankcie príslušnými orgánmi Členské štáty
zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia
colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány
zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane: a) závažnosti a trvania porušenia, b) skutočnosti, že osoba zodpovedná za
porušenie, je schválený hospodársky subjekt; c) zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného
cla; d) skutočnosti, že zahrnutý tovar je
predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej
vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko
pre verejnú bezpečnosť; e) úrovne spolupráce osoby zodpovednej za
porušenie s príslušným orgánom; f) predchádzajúcich porušení, ktorých sa
dopustila osoba zodpovedná za porušenie. Článok 13 Premlčanie 1. Členské štáty
zabezpečia, aby premlčacia lehota konania týkajúceho sa porušenia
colných predpisov uvedená v článkoch 3 až 6 bola štyri roky a aby
začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných
predpisov. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia
colných predpisov premlčacia lehota začala plynúť toho dňa,
keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie
colných predpisov. 3. Členské štáty
zabezpečia, aby sa premlčacia lehota prerušila akýmkoľvek aktom
príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo
súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov. Premlčacia
doba začína plynúť po každom akte prerušenia. 4. Členské štáty
zabezpečia, aby sa začatiu alebo pokračovaniu akéhokoľvek
konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3
až 6 zabránilo po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo
2. 5. Členské štáty
zabezpečia, aby premlčacia lehota na presadenie rozhodnutia o uložení
sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa
rozhodnutie stáva konečným. 6. Členské štáty stanovia
prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt stanovených v
odsekoch 1, 4 a 5. Článok 14 Pozastavenie konania 1. Členské štáty
zabezpečia, aby sa správne konania týkajúce sa porušovania colných
predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 pozastavili, ak sa trestné konania
začali proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými
skutočnosťami. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby sa v pozastavených správnych konaniach týkajúcich sa
porušovania colných predpisov uvedených v článkoch 3 až 6
nepokračovalo, ak trestné konania uvedené v odseku 1 boli nakoniec
ukončené. V iných prípadoch sa môžu obnoviť pozastavené správne
konania týkajúce sa porušovania colných predpisov uvedené v článkoch 3 až
6. Článok 15 Súdna právomoc 1. Členské štáty
zabezpečia vykonávanie právomoci nad porušeniami colných predpisov uvedenými
v článkoch 3 až 6 v súlade s ktorýmkoľvek z nasledujúcich kritérií: a) porušenie colných predpisov, ku ktorému
došlo úplne alebo sčasti na území daného členského štátu; b) osoba, ktorá sa dopustila porušenia
colných predpisov, je občanom daného členského štátu; c) tovar súvisiaci s porušením colných
predpisov je prítomný na území daného členského štátu. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby v prípade, keď viac ako jeden členský štát
začal konanie v súvislosti s tým istým porušením colných predpisov,
vykonával právomoc ten členský štát, v ktorom prebieha trestné konanie
proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Ak
právomoc nemožno určiť na základe prvého pododseku, členské
štáty zabezpečia, aby právomoc vykonával ten členský štát, ktorého
príslušný orgán ako prvý začne konanie týkajúce sa porušenia colných
predpisov proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými
skutočnosťami. Článok 16 Spolupráca medzi členskými štátmi Členské štáty spolupracujú
a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa
konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v
článkoch 3 až 6, najmä v prípade, keď viac ako jeden členský
štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými
skutočnosťami. Článok 17 Zabavenie Členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne
zabaviť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek iný
nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného v článkoch 3 až
6. Článok 18 Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie Komisia do [1. mája 2019]
predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice,
v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na
dodržiavanie súladu s touto smernicou. Článok 19 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do
účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [1. mája 2017]. Komisii
bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých
ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia
Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré
prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Článok 20 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda
účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Článok 21 Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko,
Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva,
Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko,
Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) [2] Colný kódex Spoločenstva stanovený nariadením Rady
(EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 a uplatňovaný od 1. januára 1994,
Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992R2913:20070101:EN:PDF
[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva
(modernizovaný Colný kódex), (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:145:0001:0064:EN:PDF
[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
952/2013 z 9. októbra 2013 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie
(prepracované znenie) v Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1 (korigendum v Ú. v. EÚ
L 287, 29.10.2013, s. 90): http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:269:0001:0101:SK:PDF
[5] Správa Výboru pre medzinárodný obchod o vykonávaní
obchodnej politiky prostredníctvom efektívnych dovozných a vývozných pravidiel
a postupov [2007/2256(INI)]. Spravodajca: Jean-Pierre Audy a správa Výboru pre
vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o modernizácii ciel [2011/2083(INI)].
Spravodajca: Matteo Salvini [6] Článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ [7] Článok 21 MCC sa stáva článkom 42 UCC. [8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva
(Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1). [9] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady
o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie
prostredníctvom trestného práva [COM(2012) 363]. [10] Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.