Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013PC0839

Návrh ROZHODNUTIE RADY, ktorým sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu určitých nepriamych daní z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a ktorým sa mení rozhodnutie 2007/659/ES

/* COM/2013/0839 final - 2013/0413 (CNS) */

52013PC0839

Návrh ROZHODNUTIE RADY, ktorým sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu určitých nepriamych daní z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a ktorým sa mení rozhodnutie 2007/659/ES /* COM/2013/0839 final - 2013/0413 (CNS) */


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Rozhodnutím Rady 2007/659/ES z 9. októbra 2007, prijatým na základe článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 349 ZFEÚ), zmeneným rozhodnutím Rady č. 896/2011/EÚ z 19. decembra 2011, sa Francúzsku povoľuje uplatňovať na území kontinentálneho Francúzska zníženú sadzbu spotrebnej dane z „tradičného“ rumu vyrobeného vo francúzskych zámorských departmánoch, ktorá môže byť nižšia než minimálna sadzba spotrebnej dane stanovená v smernici 92/84/EHS, ale nesmie byť nižšia o viac ako o 50 % než bežná vnútroštátna sadzba spotrebnej dane z alkoholu. Znížená sadzba spotrebnej dane je obmedzená na ročnú kvótu 120 000 hl čistého alkoholu. Platnosť uvedenej výnimky uplynie 31. decembra 2013.

Účelom tohto opatrenia je kompenzovať výrobcom z francúzskych zámorských departmánov ich konkurenčné znevýhodnenie spôsobené ich odľahlosťou, ostrovným charakterom, malou rozlohou, nepriaznivou topografiou a podnebím, hospodárskou závislosťou od malého množstva výrobkov, najmä od hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum, čo sú faktory, ktorých trvalosť a kombinácia vážnym spôsobom obmedzujú rozvoj týchto území.

Francúzske orgány 12. marca 2013 požiadali Komisiu, aby predložila návrh rozhodnutia Rady, ktorým by sa predĺžilo rozhodnutie Rady 2007/659/ES za rovnakých podmienok o ďalších sedem rokov do 31. decembra 2020. Táto žiadosť bola doplnená a zmenená 3. júla a 2. augusta 2013. Konkrétne francúzske orgány požiadali Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti rozhodnutia Rady tak, aby sa toto rozhodnutie vzťahovalo aj na poplatok „cotisation sur les boissons alcooliques“ [známy aj ako „vignette sécurité sociale“ (ďalej len „VSS)“], teda poplatok za alkoholické nápoje vyberaný do Národnej zdravotnej poisťovne s cieľom kompenzovať zdravotné riziká spojené s nadmerným užívaním tohto výrobku. Francúzske orgány Komisiu tiež požiadali, aby zmenila rozhodnutie Rady 2007/695/ES so spätnou platnosťou, t. j. od 1. januára 2012, a to tak, že sa bude vzťahovať na poplatok VSS, aby bolo možné uplatniť nižšiu sadzbu na „tradičný“ rum vyrobený v štyroch najvzdialenejších francúzskych regiónoch vymenovaných v rozhodnutí Rady 2007/659/ES.

2.           CHARAKTERISTIKY FRANCÚZSKEHO A EURÓPSKEHO TRHU S RUMOM A VÝNIMKY

Veľkosť európskeho trhu s rumom sa priebežne mení, pričom bol zaznamenaný priemerný nárast približne z 250 000 až 300 000 hektolitrov čistého alkoholu koncom osemdesiatych rokov 20. storočia približne na 800 000 hl čistého alkoholu v súčasnosti (tabuľka 1).

Zatiaľ čo veľkosť európskeho trhu s rumom sa od konca osemdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť približne strojnásobila, objem rumu z francúzskych zámorských departmánov predaného na európskom trhu sa od začiatku deväťdesiatych rokov do súčasnosti iba zdvojnásobil, pričom od konca osemdesiatych rokov do súčasnosti vzrástol iba o 50 %. To viedlo k poklesu podielu rumu z francúzskych zámorských departmánov na celoeurópskom trhu približne z 50 % koncom osemdesiatych rokov približne na 25 % v súčasnosti, čo je úroveň, na ktorej sa podľa všetkého stabilizoval.

Medziročné výkyvy na celoeurópskom trhu sa pohybovali na úrovni približne 150 000 hl čistého alkoholu, t. j. zhruba 20 % ročného trhu, napr. v období rokov 2002 – 2004 a 2007 – 2010. Tieto výkyvy sa premietli do objemu predaja rumu z tretích krajín, ako aj do objemu predaja rumu z francúzskych zámorských departmánov. V roku 2011 medzi najvýznamnejšie tretie krajiny, z ktorých sa dovážal rum, patrila Kuba, Venezuela, Brazília, Spojené štáty a Mexiko. Rum vyrobený vo francúzskych zámorských departmánoch (ďalej len „FZD“) sa vyvážal najmä do kontinentálneho Francúzska (71 %) a ostatných krajín EÚ (27 %), najmä do Španielska a Nemecka.

Tabuľka 1

Trendy na európskom trhu s rumom

(hektolitre čistého alkoholu)

Rok || Spolu || Rum z tretích krajín || Rum z FZD || Podiel FZD (%)

1986 || 313 459 || 152 252 || 161 207 || 51 %

1987 || 300 152 || 158 117 || 142 035 || 47 %

1988 || 252 877 || 130 976 || 121 901 || 48 %

1989 || 293 462 || 161 485 || 131 977 || 45 %

1990 || 368 913 || 227 975 || 140 938 || 38 %

1991 || 336 252 || 221 861 || 114 391 || 34 %

1992 || 332 145 || 223 522 || 108 623 || 33 %

1993 || 322 743 || 231 059 || 91 684 || 28 %

1994 || 357 936 || 253 215 || 104 721 || 29 %

1995 || 284 178 || 184 835 || 99 343 || 35 %

1996 || 359 295 || 249 239 || 110 056 || 31 %

1997 || 453 050 || 354 858 || 98 192 || 22 %

1998 || 500 295 || 395 031 || 105 264 || 21 %

1999 || 567 449 || 428 790 || 138 659 || 24 %

2000 || 645 237 || 495 625 || 149 612 || 23 %

2001 || 695 033 || 534 316 || 160 717 || 23 %

2002 || 734 249 || 557 458 || 176 791 || 24 %

2003 || 880 653 || 713 535 || 167 118 || 19 %

2004 || 727 772 || 569 278 || 158 494 || 22 %

2005 || 726 876 || 571 317 || 155 559 || 21 %

2006 || 791 542 || 626 157 || 165 385 || 21 %

2007 || 785 695 || 608 449 || 177 246 || 23 %

2008 || 851 748 || 657 725 || 194 023 || 23 %

2009 || 720 958 || 523 172 || 197 786 || 27 %

2010 || 838 749 || 640 923 || 197 826 || 24 %

2011 || 809 393 || 603 911 || 205 485 || 25 %

2012 || 764 490 || 574 562 || 189 928 || 25 %

Zdroj: Eurostat

Ak porovnáme vývoj na európskom trhu s vývojom na trhu v kontinentálnom Francúzsku za posledné desaťročie, t. j. medzi rokmi 2000 a 2010 – 2012, možno pozorovať, že určité trendy sú rovnaké na oboch trhoch, na francúzskom kontinentálnom trhu sú však dynamickejšie (tabuľka 2):

· kým ročná miera rastu na celoeurópskom trhu s rumom dosiahla v priemere dve až tri percentá, na francúzskom kontinentálnom trhu bola takmer dvakrát taká vysoká,

· kým na celoeurópskom trhu vzrástol objem rumu dovážaného z tretích krajín medzi rokmi 2000 a 2010 približne o 50 000 hl čistého alkoholu, na francúzskom trhu, ktorý predstavuje jednu štvrtinu celoeurópskeho trhu, vzrástol približne o 20 000 hl čistého alkoholu.

Tabuľka 2

Trendy na francúzskom trhu s rumom (kontinentálne Francúzsko)

(hektolitre čistého alkoholu)

|| Uvoľnené na spotrebu pri zníženej sadzbe spotrebnej dane || Mimo kvóty || Z tretích krajín || Spolu

2000 || 78 300 || 30 000 || 1 000 || 109 300

2001 || 86 200 || 26 500 || ||

2002 || 86 900 || 37 000 || ||

2003 || 86 400 || 26 200 || ||

2004 || 87 900 || 30 800 || ||

2005 || 90 000 || 35 500 || 5 500 || 131 000

2006 || 90 000 || 33 500 || ||

2007 || 96 100 || 33 500 || ||

2008 || 99 500 || 33 000 || ||

2009 || 102 400 || 32 400 || ||

2010 || 105 700 || 40 600 || 20 000 || 166 300

2011 || 108 900 || 28 500 || ||

2012 || 109 800 || 24 975 || 21 395 || 156 170

Zdroj: Francúzske orgány, vlastné výpočty

Podľa francúzskych orgánov na francúzskom kontinentálnom trhu vzrástol trhový podiel rumu, ktorý nepochádza z EÚ, z necelého 1 % v roku 2000 na 4,2 % v roku 2005, 12 % v roku 2010 a 13,7 % v roku 2012. V tom istom období sa trhový podiel tohto dovozu na celoeurópskom trhu znížil zo 77 % na 75 %.

Hlavným dôvodom silnej pozície „tradičného“ rumu na francúzskom trhu je skutočnosť, že Francúzsko uplatňuje zníženú sadzbu spotrebnej dane z „tradičného“ rumu, ktorú má povolené znížiť až na úroveň 50 % bežnej sadzby. Navyše od roku 2012 sa toto zníženie uplatňovalo aj na poplatok VSS s cieľom kompenzovať zmeny metódy výpočtu VSS (z VSS na hektoliter na VSS na hektoliter čistého alkoholu), čo postihlo silný „tradičný“ rum v porovnaní s rumom z tretích krajín. Pri zohľadnení oboch daní Francúzsko v súčasnosti na „tradičný“ rum uplatňuje daň vo výške 1 264,20 EUR na hektoliter čistého alkoholu a na rum z tretích krajín daň vo výške 2 193,00 EUR na hektoliter čistého alkoholu (tabuľka 3).

Tabuľka 3

Spotrebná daň a VSS z „tradičného“ rumu a konkurenčného rumu – na hektoliter čistého alkoholu –

Sadzba na konci roka || Rum z FZD || Všetok ostatný rum || Zvýhodnenie pre rum z FZD

Spotrebná daň || VSS[1] || Spolu || Spotrebná daň || VSS[2] || Spolu || EUR na hl čistého alkoholu || Zníženie z úrovne bežných sadzieb

2008 || 835,00 || 325,00 || 1 160,00 || 1 450,00 || 325,00 || 1 775,00 || 615,00 || 34,6 %

2009 || 848,00 || 400,00 || 1 248,00 || 1 471,75 || 400,00 || 1 871,75 || 623,75 || 33,3 %

2010 || 858,38 || 400,00 || 1 258,38 || 1 512,96 || 400,00 || 1 912,96 || 654,58 || 34,2 %

2011 || 859,24 || 400,00 || 1 259,24 || 1 514,47 || 400,00 || 1 914,47 || 655,23 || 34,2 %

2012[3] || 903,00 || 361,20 || 1 264,20 || 1 660,00 || 533,00 || 2 193,00 || 928,80 || 42,4 %

2013 || 918,80 || 367,52 || 1 286,32 || 1 689,05 || 542,33 || 2 231,38 || 945,06 || 42,4 %

Zdroj: Vlastné výpočty

Táto politika pomohla udržať trhový podiel „tradičného“ rumu na francúzskom kontinentálnom trhu na úrovni 87 %, čo značne presahuje jeho trhový podiel na zvyšnom trhu EÚ, kde stagnoval na úrovni niečo vyše 10 %. Na druhej strane to však prinieslo aj isté nevýhody, a to stratené príjmy francúzskych daňových orgánov. V skutočnosti možno odhadovať, že stratené príjmy sa zvýšili približne zo 70 miliónov EUR v roku 2007 na viac ako 120 miliónov EUR v roku 2012, a to pri zohľadnení znížených sadzieb spotrebnej dane a VSS, ako aj účtovnej straty príjmov z DPH[4] (tabuľka 4).

Tabuľka 4

Ušlé príjmy v dôsledku zníženia spotrebnej dane a VSS z „tradičného“ rumu

|| Objem predaja rumu z francúzskych zámorských departmánov vo Francúzsku v rámci kvóty[5] (hl čistého alkoholu) || Rozdiel spotrebnej dane medzi rumom z francúzskych zámorských departmánov a ostatnými liehovinami[6] (EUR na hl čistého alkoholu) || Ušlé príjmy zo spotrebnej dane a VSS v dôsledku zníženia sadzieb na rum z francúzskych zámorských departmánov (v mil. EUR) || Ušlé príjmy z DPH (spotrebná daň vo výške 19,6 % a VSS) (mil. EUR)

2007 || 96 100 || 615,00 || 59,1 || 11,6

2008 || 99 500 || 615,00 || 61,2 || 12,0

2009 || 102 400 || 623,75 || 63,9 || 12,5

2010 || 105 700 || 654,58 || 69,2 || 13,6

2011 || 108 900 || 655,23 || 71,3 || 14,0

2012 || 109 800 || 928,80 || 102,0 || 20,0

Zdroj: Vlastné výpočty

3.           VYŠŠIE NÁKLADY A PRIMERANOSŤ VÝNIMKY

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení s cieľom poskytnúť kompenzáciu výrobcom „tradičného“ rumu vo francúzskych zámorských departmánoch, je potrebné zvážiť tri aspekty:

· rozdiel vo výrobných nákladoch (a nákladoch na prepravu),

· rozdiel v nákladoch spojených s uvádzaním na trh spôsobený vyššími sadzbami spotrebnej dane a VSS v prípade väčších fliaš a rumu s vyšším obsahom alkoholu,

· vývoj trhového podielu „tradičného“ rumu na francúzskom, ako aj na celoeurópskom trhu.

V tejto súvislosti už z uvedených údajov vyplynulo, že trhový podiel „tradičného“ rumu v kontinentálnom Francúzsku (kde je rum dotovaný) podľa všetkého naďalej prudko klesá, zatiaľ čo na zvyšnom európskom trhu (kde rum dotovaný nie je) sa stabilizoval.

3.1.      Rozdiel vo výrobných nákladoch

Najlepším východiskom pre peňažné vyčíslenie negatívnych účinkov osobitných charakteristík a obmedzení najvzdialenejších regiónov na výrobcov rumu by mal byť rozdiel vo výrobných nákladoch v porovnaní s výrobnými nákladmi na rum vyrobený v iných častiach sveta vrátane nákladov na prepravu do Európy/ kontinentálneho Francúzska.

Napriek všetkej snahe o modernizáciu hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum v najvzdialenejších francúzskych departmánoch je výroba predajného rumu podľa informácií, ktoré Francúzsko poskytlo, približne trikrát nákladnejšia ako jeho výroba v ostatných častiach sveta. Zatiaľ čo rum vyrobený vo francúzskych zámorských departmánoch možno doviezť pri nákladoch (vrátane nákladov na prepravu a poistenie) vo výške približne 300 EUR za hektoliter čistého alkoholu, rum vyrobený v iných častiach sveta možno doviezť za cenu približne 100 EUR za liter čistého alkoholu (tabuľka 5).

Tabuľka 5

Rozdiely v nákladoch (po zdanení) medzi „tradičným“ rumom a rumom z tretích krajín

pri zdanení bežnými sadzbami (na liter čistého alkoholu a na fľašu)

|| Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z FZD || Rum z tretích krajín ||

|| 70 cl 40° || 70 cl 42° || 70 cl 50° || 1 liter 40° || 1 liter 50° || 1 liter 55° || 1 liter 59° || 70 cl 37,5° ||

Náklady na rum na liter čistého alkoholu v prípade veľkovýroby (vrátane nákladov na poistenie a prepravu) || 3,00 || 3,00 || 3,00 || 3,00 || 3,00 || 3,00 || 3,00 || 1,01 ||

A: Náklady na tekutinu || 0,84 || 0,88 || 1,05 || 1,20 || 1,50 || 1,65 || 1,77 || 0,27 ||

B: Náklady na vykládku || 0,04 || 0,04 || 0,04 || 0,04 || 0,04 || 0,04 || 0,04 || 0,04 ||

C: Clá || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,17 ||

D: Náklady na plnenie do fliaš || 0,40 || 0,40 || 0,40 || 0,50 || 0,50 || 0,50 || 0,50 || 0,40 ||

E: Náklady na prácu po vykládke || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 ||

F: Vnútrozemská preprava || 0,07 || 0,07 || 0,07 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,08 || 0,07 ||

Súčet položiek A až F || 1,60 || 1,64 || 1,80 || 2,07 || 2,37 || 2,52 || 2,64 || 1,20 ||

G: Spotrebná daň || 4,73 || 4,97 || 5,91 || 6,76 || 8,45 || 9,29 || 9,97 || 4,43 ||

H: Poplatok do sociálneho zabezpečenia „cotisation sur les boissons alcooliques“ || 1,52 || 1,59 || 1,90 || 2,17 || 2,71 || 2,98 || 3,20 || 1,42 ||

DPH || 1,54 || 1,61 || 1,89 || 2,16 || 2,65 || 2,90 || 3,10 || 1,38 ||

Predajná cena (vrátane všetkých daní) pred uvedením na trh a distribučnou maržou || 9,39 || 9,81 || 11,51 || 13,15 || 16,18 || 17,69 || 18,90 || 8,43 ||

Počet predaných fliaš v tis. (databáza Nielsen 2011) || 9 029,9 || 1 271,2 || 2 618,0 || 6 716,0 || 3 941,6 || 3 684,2 || 35,6 || 8 150 ||

3.2.      Rozdiel v nákladoch spojených s uvádzaním na trh

Účinky tohto rozdielu v nákladoch sú o to výraznejšie, že vo Francúzsku sa „tradičný“ rum zvyčajne predáva s vyšším obsahom alkoholu (40°, 42°, 50°, 55° a 59° namiesto 37,5°) a vo väčších fľašiach (1 liter namiesto 0,7 litra). Vyšší obsah alkoholu má zasa za následok vyššie sadzby spotrebnej dane a vyšší poplatok VSS (od roku 2012), ako aj vyššiu DPH na liter predaného rumu. V dôsledku toho môžu byť náklady (vrátane daní) vyššie od 0,95 EUR do 3,07 EUR na fľašu s objemom 0,7 litra s maximálnym obsahom alkoholu 50° až po 10,47 EUR na fľašu s objemom 1,0 litra s maximálnym obsahom alkoholu 59° (tabuľka 5).

Vyššie náklady na uvádzanie „tradičného“ rumu na trh teda súvisia nielen s vyššími nákladmi na výrobu a prepravu, ale aj s vyššími nákladmi na uvádzanie na trh, ktoré sú spojené s „tradičným“ charakterom rumu vyrobeného vo francúzskych zámorských departmánoch, formou vyšších domácich daní a poplatkov vzhľadom na špecifickosť spôsobu uvádzania „tradičného“ rumu na trh (konkrétne vyšší obsah alkoholu a väčšie fľaše).

V skutočnosti sa iba jedna tretina „tradičného“ rumu uvedie na trh vo fľašiach, ktoré sú podobné fľašiam konkurentov, t. j. s objemom 0,7 litra a obsahom alkoholu 40° (namiesto 37,5°). Ak by sa tieto fľaše použili ako východisko pre výpočet rozdielu v nákladoch (po zdanení) v porovnaní s ostatnými dodávkami, rozdiel v nákladoch by zodpovedal približne 340 EUR na hektoliter čistého alkoholu, resp. približne 20 % bežnej sadzby spotrebnej dane, ktorá sa uplatňovala v roku 2012. Vzhľadom na uvedené argumenty týkajúce sa primeranosti možno kompenzáciu týchto vyšších nákladov (po zdanení) stále považovať za primeranú.

Okrem toho, hoci sa „tradičný“ rum predáva za podstatne nižšie ceny ako porovnateľný rum dovážaný z tretích krajín v dôsledku zníženia sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS (tabuľka 6), nepodarilo sa zabrániť, aby v poslednom desaťročí neprišiel o časť trhu kontinentálneho Francúzska v prospech konkurencie. To znamená, že „tradičný“ rum si podľa všetkého drží svoju pozíciu v trhovom segmente, kde (relatívny) rast cien vedie k poklesu trhového podielu, zatiaľ čo ďalší (relatívny) pokles cien neprináša výhodu vyššieho trhového podielu.

Tabuľka 6 Maloobchodné ceny rumu vo Francúzsku Roky 2008 – 2012, v EUR/fľaša

            2008    2009    2010    2011    2012

Rum z tretích krajín

Havana club (70 cl, 37,5°)      13,57   14,11   14,42   14,65   15,90

Bacardi (70 cl, 37,5°)  13,44   13,89   14,25   14,21   14,92

„Tradičný“ rum

Saint James (70 cl, 40°)           11,14   11,17   11,32

Négrita (100 cl, 40°)   10,49   10,66   10,54   10,47   10,66

Charrette (100 cl, 49°)            13,89   14,54   14,39   14,48   15,02

Dillon (100 cl, 55°)     14,82   15,65   16,37   16,41   17,00

Zdroj: Trhové štúdie IRI

„Tradičný“ rum sa vo veľkoobchodnom a maloobchodnom hodnotovom reťazci podľa všetkého do značnej miery predáva pri nižších obchodných a distribučných maržiach: pri porovnaní maloobchodných predajných cien „tradičného“ rumu s konkurenčnými značkami rumu na jednej strane (tabuľka 6) a kúpnou cenou (pred zdanením a započítaním obchodnej a distribučnej marže) na druhej strane (tabuľka 5) a následnom uplatnení zníženia až na úroveň 50 % spotrebnej dane a VSS, obchodné a distribučné marže za rum z tretích krajín ľahko presiahnu 80 %, zatiaľ čo rovnaké marže za „tradičný“ rum uvedený na trh vo fľašiach s objemom 1l a s vysokým obsahom alkoholu sú na úrovni niečo vyše 60 %.

3.3.      Primeranosť rozhodnutia o výnimke

Podľa článku 110 ZFEÚ žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.

Podľa článku 349 ZFEÚ však Rada môže povoliť členským štátom s najvzdialenejšími regiónmi a departmánmi, aby sa odchýlili od ustanovení článku 110 ZFEÚ s cieľom zohľadniť sociálnu a hospodársku štruktúru týchto regiónov, ktorú ovplyvňujú ďalšie faktory, ktoré vážnym spôsobom obmedzujú ich rozvoj. Táto výnimka nesmie narúšať integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie ani vnútorný trh a spoločné politiky, ako sú spoločné politiky zdaňovania založené na článku 113 ZFEÚ. Takéto výnimky teda musia byť primerané, t. j. nesmú presahovať rámec toho, čo je potrebné na riešenie rámcových podmienok, ktoré bránia hospodárskemu rozvoju týchto regiónov, a nesmú neprimerane narúšať hospodársku súťaž na jednotnom trhu. V dôsledku toho by sa každá výnimka z článku 110 ZFEÚ v zásade mala obmedziť na úplnú alebo čiastočnú kompenzáciu vyšších nákladov výrobcov v týchto regiónoch.

Na druhej strane v iných členských štátov nepôsobia žiadni výrobcovia rumu a hospodárska súťaž s inými výrobkami s vysokým obsahom alkoholu, ako je whisky alebo koňak, je pomerne obmedzená. „Tradičný“ rum by musel byť podstatne lacnejší, aby bolo možné presvedčiť spotrebiteľov, aby prešli od týchto konkurenčných výrobkov k „tradičnému“ rumu.

Francúzsko tvrdí, že by sa mu malo povoliť kompenzovať plnú výšku nákladového znevýhodnenia súvisiaceho s vyššími nákladmi na výrobu a prepravu, ako aj s vyššími spotrebnými daňami a poplatkami VSS na fľašu, a to bez ohľadu na veľkosť fľaše, t. j. v prípade „tradičného“ rumu predávaného vo väčších fľašiach a s vyšším obsahom alkoholu by sa spotrebné dane mali znížiť viac. Dôvodom tohto tvrdenia je skutočnosť, že podľa francúzskych orgánov nie sú francúzski spotrebitelia „tradičného“ rumu ochotní platiť viac za rum vo väčších fľašiach a s vyšším obsahom alkoholu, ktorý by bol zdanený vyššou spotrebnou daňou, poplatkami VSS a DPH. Uvedená analýza túto skutočnosť podľa všetkého potvrdzuje.

Francúzsko preto požiadalo (ako mu to povoľuje Rada do konca roka 2013), aby mohlo znížiť spotrebnú daň až na úroveň 50 % bežnej vnútroštátnej sadzby. V súčasnosti žiada Francúzsko o zníženú sadzbu zodpovedajúcu približne 55 % bežnej sadzby, ktorá sa uplatňuje na iné destiláty uvádzané na trh vo Francúzsku.

Francúzsko okrem toho 1. januára 2012 zmenilo základ pre výpočet VSS zo 160 EUR na hektoliter na 533 EUR na hektoliter čistého alkoholu. Tento poplatok VSS sa pripočítava k vnútroštátnej spotrebnej dani. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie nie je tento poplatok VSS spotrebnou daňou. Všeobecne sa však uplatňuje maximálna výška VSS, ktorá zodpovedá 40 % spotrebnej dane. V súčasnosti zodpovedá bežná sadzba VSS približne 32 % bežnej sadzby spotrebnej dane.

Od roku 2012 bolo celkové fiškálne zvýhodnenie (spotrebná daň a VSS) „tradičného“ rumu stanovená na úroveň približne 42 % súčtu bežnej sadzby spotrebnej dane a bežnej sadzby VSS.

Zatiaľ čo v prípade „tradičného“ rumu v objeme do 120 000 hl čistého alkoholu bolo zníženie bežnej sadzby spotrebnej dane až na úroveň 50 % bežnej sadzby povolené rozhodnutím Rady 2007/659/ES, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Rady č. 896/2011/EÚ, zníženie poplatku VSS za „tradičný“ rum do rozhodnutia Rady zahrnuté nebolo.

Keďže však neexistuje dôvod, aby sa spotrebné dane upravovali inak ako ostatné poplatky za alkoholické nápoje, najmä VSS, pokiaľ je celková diskriminácia v prospech „tradičného“ rumu primeraná, kombinácia dvoch opatrení do jedného môže byť opodstatnená.

Rada v skutočnosti mohla Francúzsku povoliť uplatňovať zníženú sadzbu VSS, rovnako ako mu povolila uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane, ak by Francúzsko o takomto opatrení v súvislosti s VSS od januára 2012 informovalo. Navrhuje sa teda, aby Rada so spätnou platnosťou povolila zníženie VSS na úroveň 50 % bežnej sadzby VSS v prípade „tradičného“ rumu do objemu 120 000 hl čistého alkoholu.

3.4.      Záver

Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa preto navrhuje, aby sa Francúzsku povolilo uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane a poplatku VSS až na úroveň 50 % príslušných bežných sadzieb, pričom však kumulatívne zníženie sadzby spotrebnej dane, ako aj sadzby VSS nesmie presiahnuť 50 % celkového zdanenia alkoholu stanoveného v článku 3 smernice 92/84/EHS.

Takisto sa navrhuje, aby Francúzsko vypracovalo priebežnú správu, ktorú najneskôr 31. júla 2017 zašle Európskej komisii, aby mohla posúdiť, či naďalej existujú dôvody pre poskytnutie daňovej výnimky a či je fiškálne zvýhodnenie, ktoré Francúzsko poskytuje na podporu konkurenčného hodnotového reťazca cukrová trstina-cukor-rum v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion, naďalej primerané a postačujúce. V tejto správe by sa mali uviesť aj informácie o nákladoch spojených s uvádzaním na trh. V prípade, že z poskytnutých informácií vyplynie, že daňová výnimka už nie je čiastočne alebo úplne opodstatnená alebo je z dôvodov konkurencieschopnosti menej vhodná ako alternatívne opatrenia a tiež vzhľadom na jej medzinárodný rozmer, mohlo by sa do konca tohto obdobia začať postupné rušenie.

4.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaných opatrení Navrhovaným rozhodnutím sa Francúzsku povoľuje, aby od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 uplatňovalo zníženú sadzbu spotrebnej dane a poplatku „cotisation sur les boissons alcooliques“ (VSS) z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion v rámci kvóty 120 000 hl čistého alkoholu. Celková výška znížených sadzieb (uvedených v článku 1) môže byť nižšia ako minimálna sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená smernicou 92/84/EHS, pričom však jednotlivé znížené sadzby nesmú byť nižšie ako 50 % zodpovedajúcej bežnej vnútroštátnej sadzby na alkohol. Na roky 2012 a 2013 sa návrhom mení rozhodnutie Rady 2007/659/ES zmenené rozhodnutím Rady č. 896/2011/EÚ s cieľom zahrnúť poplatok VSS do rozsahu pôsobnosti so spätnou platnosťou, t. j. od 1. januára 2012, aby bolo možné na „tradičný“ rum vyrobený v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion uplatniť nižšiu sadzbu VSS. Za toto obdobie môže byť znížená sadzba VSS zároveň nižšia ako minimálna sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená smernicou 92/84/EHS, nesmie však byť nižšia ako 50 % bežnej sadzby VSS. Francúzske orgány budú musieť Komisii do 31. júla 2017 zaslať priebežnú správu s cieľom posúdiť, či naďalej existujú dôvody pre poskytnutie daňovej výnimky a či je fiškálne zvýhodnenie, ktoré Francúzsko poskytuje, naďalej primerané a postačujúce na kompenzáciu hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion vzhľadom na ich nepriaznivú hospodársku a sociálnu štruktúru, ktorá je sťažená ich odľahlosťou, ostrovným charakterom, malou rozlohou, nepriaznivou topografiou a podnebím, hospodárskou závislosťou od malého množstva výrobkov, čo sú faktory, ktorých trvalosť a kombinácia vážnym spôsobom obmedzujú rozvoj týchto území. Táto priebežná správa bude obsahovať aj aktualizované informácie o súvisiacich nákladoch na uvádzanie na trh a o všetkých opatreniach, ktoré sa prijali s cieľom zosúladenia s opatreniami vzťahujúcimi sa na konkurenčný rum.

Právny základ Článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zásada subsidiarity Iba Rada má právomoc prijímať na základe článku 349 ZFEÚ osobitné opatrenia s cieľom upraviť uplatňovanie zmlúv v prípade najvzdialenejších regiónov vrátane spoločných politík vzhľadom na pretrvávajúce znevýhodnenie, ktoré ovplyvňuje hospodárske a sociálne podmienky týchto regiónov. To platí aj pre povoľovanie výnimiek podľa článku 110 ZFEÚ. Návrh rozhodnutia Rady je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

Zásada proporcionality

Tento návrh neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na kompenzáciu nepriaznivých sociálnych a hospodárskych podmienok premietnutých do vyšších nákladov na výrobu a uvádzanie na trh v súvislosti s výrobou a uvádzaním „tradičného“ rumu na trh v kontinentálnom Francúzsku. Existencia navrhovaných osobitných opatrení v súvislosti s daňami a poplatkami preto nebráni ďalšiemu prenikaniu konkurenčného rumu na francúzsky trh. ||

Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: rozhodnutie Rady.

Iné nástroje by neboli primerané z týchto dôvodov: výnimky podľa článku 349 ZFEÚ sú zahrnuté do rozhodnutí Rady. Okrem toho v návrhu sa navrhuje zmena právneho textu, ktorý je sám osebe rozhodnutím Rady prijatým na tom istom právnom základe (predtým článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES).

5.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá nijaký vplyv na rozpočet Európskej únie.

2013/0413 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu určitých nepriamych daní z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a ktorým sa mení rozhodnutie 2007/659/ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[7],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Rozhodnutím Rady 2007/659/ES[8] sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane z „tradičného“ rumu vyrobeného v jeho zámorských departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a predávaného v kontinentálnom Francúzsku, ktorá môže byť nižšia ako minimálna sadzba spotrebnej dane stanovená rozhodnutím Rady 92/84/EHS[9], ale nesmie byť nižšia o viac ako o 50 % než bežná vnútroštátna sadzba spotrebnej dane z alkoholu. Od 1. januára 2011 je znížená sadzba spotrebnej dane obmedzená na ročnú kvótu 120 000 hektolitrov čistého alkoholu. Platnosť tejto výnimky uplynie 31. decembra 2013.

(2)       Francúzske orgány 12. marca 2013 požiadali Komisiu, aby predložila návrh rozhodnutia Rady o predĺžení platnosti výnimky stanovenej v rozhodnutí 2007/659/ES za rovnakých podmienok o sedem rokov do 31. decembra 2020. Táto žiadosť bola 3. júla a 2. augusta 2013 doplnená o dodatočné informácie a zmenená, pokiaľ ide o rôzne francúzske dane, na ktoré sa toto rozhodnutie má vzťahovať.

(3)       Francúzske orgány zároveň informovali Komisiu, že vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa poplatku „cotisation sur les boissons alcooliques“ (tiež známeho ako „vignette sécurité sociale“ alebo VSS), čo je poplatok za alkoholické nápoje predávané vo Francúzsku vyberaný do Národnej zdravotnej poisťovne s cieľom kompenzovať zdravotné riziká spojené s nadmerným užívaním tohto produktu, ktorý sa vyberá popri domácej spotrebnej dani, boli zmenené 1. januára 2012. Zmenil sa najmä základ dane, a to zo 160 EUR na hektoliter na 533 EUR na hektoliter čistého alkoholu, a zaviedlo sa obmedzenie výšky poplatku VSS, ktorý sa prepojil s platnou spotrebnou daňou.

(4)       V súvislosti s touto žiadosťou francúzskych orgánov o predĺženie platnosti výnimky stanovenej v rozhodnutí 2007/659/ES do 31. decembra 2020 francúzske orgány požiadali Komisiu, aby zahrnula poplatok VSS do zoznamu daní, v prípade ktorých možno od 1. januára 2012 uplatniť nižšiu sadzbu na „tradičný“ rum vyrobený v štyroch najvzdialenejších regiónoch Francúzska uvedených v rozhodnutí 2007/659/ES.

(5)       Je preto vhodnejšie prijať nové rozhodnutie o výnimke, ktoré sa bude vzťahovať na obe dane, s rozlíšením spotrebnej dane stanovenej v smernici 92/84/EHS a poplatku VSS, ako predlžovať platnosť výnimky stanovenej v rozhodnutí 2007/659/ES.

(6)       Vzhľadom na obmedzenosť miestneho trhu môžu liehovary v zámorských departmánoch vyvíjať činnosť iba vtedy, ak majú dostatočný prístup na trh v kontinentálnom Francúzsku, ktorý je hlavným odbytovým trhom pre ich rum (71 % rumu). Zložitú konkurenčnú pozíciu „tradičného“ rumu na trhu Únie možno pripísať dvom parametrom: vyšším výrobným nákladom a vyšším daniam na fľašu, keďže „tradičný“ rum, ktorý sa uvádza na trh, má zvyčajne vyšší obsah alkoholu a dodáva sa vo väčších fľašiach.

(7)       Výrobné náklady hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum v zámorských departmánoch sú vyššie ako v iných častiach sveta. Predovšetkým mzdové náklady sú vyššie, pretože v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion sa uplatňuje francúzska sociálna legislatíva. Na tieto najvzdialenejšie regióny sa zároveň vzťahujú environmentálne a bezpečnostné normy Únie, ktoré znamenajú významné investície a náklady, ktoré sa priamo netýkajú produktivity, hoci časť týchto investícií sa hradí zo štrukturálnych fondov Únie. Liehovary v týchto najvzdialenejších regiónoch sú navyše menšie ako liehovary medzinárodných skupín. To znamená vyššie výrobné náklady na výstupnú jednotku. Podľa francúzskych orgánov celkovo zodpovedajú všetky tieto priame dodatočné výrobné náklady vrátane nákladov na prepravu a poistenie približne 12 % francúzskej spotrebnej dane, ktorá sa bežne v roku 2012 uplatňovala na destiláty.

(8)       „Tradičný“ rum predávaný v kontinentálnom Francúzsku sa zvyčajne uvádza na trh vo väčších fľašiach (60 % rumu sa predáva vo fľašiach s objemom 1 liter) a s vyšším obsahom alkoholu (od 40° do 59°) ako konkurenčný rum, ktorý sa zvyčajne uvádza na trh vo fľašiach s objemom 0,7 litra a s obsahom alkoholu 37,5°. Vyšší obsah alkoholu má zasa za následok vyššie sadzby spotrebnej dane, vyšší poplatok VSS, ako aj vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) na liter predaného rumu. Kumulatívne „dodatočné náklady“, t. j. vyššie výrobné náklady, vyššie náklady na prepravu a vyššie dane (spotrebná daň a DPH), teda zodpovedajú úrovni medzi 40 % a 50 % francúzskej spotrebnej dane, ktorá sa v roku 2012 bežne uplatňovala na silné alkoholické nápoje. Navyše zmena základu dane pre výpočet VSS zo 160 EUR na hektoliter na 533 EUR na hektoliter čistého alkoholu od 1. januára 2012 by mala (vrátane DPH) dodatočný nepriaznivý vplyv na cenu „tradičného“ rumu, ktorý sa uvádza na trh s vyšším obsahom alkoholu, čo zodpovedá približne 10 % bežnej spotrebnej dane. S cieľom kompenzovať tento dodatočný nepriaznivý účinok sa zaviedlo zníženie sadzby VSS v prospech „tradičného“ rumu zo štyroch najvzdialenejších regiónov Francúzska.

(9)       Fiškálne zvýhodnenie týkajúce sa harmonizovaných spotrebných daní, ako aj poplatku VSS, ktoré sa má schváliť, musí byť primerané, aby nenarúšalo integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a politík štátnej pomoci.

(10)     Dodatočné náklady súvisiace s praxou uvádzania „tradičného“ rumu s vyšším obsahom alkoholu na trh, ktorá je zaužívaná niekoľko desaťročí a ktorej dôsledkom sú vyššie dane, by sa preto mali tiež zohľadniť.

(11)     Francúzsko v roku 2012 uplatňovalo na „tradičný“ rum spotrebnú daň vo výške 903 EUR na hektoliter čistého alkoholu, čo zodpovedá 54,4 % bežnej sadzby. Takisto uplatňovalo poplatok VSS vo výške 361,20 EUR na hektoliter čistého alkoholu, čo zodpovedá 67,8 % bežnej sadzby VSS. Obe zníženia spolu predstavujú daňové zvýhodnenie vo výške 928,80 EUR na hektoliter čistého alkoholu alebo v porovnaní so súčtom bežných sadzieb (spotrebná daň a VSS) daňové zvýhodnenie na úrovni 42,8 %.

(12)     Rozhodnutím 2007/659/ES sa Francúzsku povoľuje znížiť vnútroštátnu spotrebnú daň uplatniteľnú na „tradičný“ rum až o 50 % bežnej vnútroštátnej spotrebnej dane z alkoholu. Toto rozhodnutie sa nevzťahovalo na zníženie sadzby VSS z „tradičného“ rumu, ktoré bolo zavedené až ako opatrenie na kompenzáciu dodatočného zaťaženia súvisiaceho s týmto rumom prostredníctvom reformy systému poplatkov VSS od 1. januára 2012.

(13)     Je nevyhnutné túto situáciu napraviť, a to uplatnením rovnakých princípov, ktoré sa uplatňujú na výnimku z článku 110 Zmluvy pre harmonizované spotrebné dane, aj na poplatky VSS. Zároveň by sa ním od januára 2014 mal zaviesť strop pre daňové zvýhodnenie, ktoré možno udeliť, prostredníctvom maximálneho percentuálneho podielu bežných sadzieb na hektoliter čistého alkoholu harmonizovanej spotrebnej dane zo silných alkoholických nápojov a poplatku VSS.

(14)     Nová výnimka by sa mala udeliť na sedem rokov od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

(15)     Francúzsko by malo Komisii predložiť priebežnú správu, aby jej umožnilo posúdiť, či dôvody pre výnimky stále existujú, či je fiškálne zvýhodnenie poskytované Francúzskom naďalej primerané a či je možné v rámci systému daňových výnimiek pri zohľadnení ich medzinárodného rozmeru zaviesť alternatívne opatrenia, ktoré by takisto boli postačujúce na podporu konkurenčného hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum.

(16)     V rozhodnutí 2007/659/ES nebolo možné zohľadniť nové okolnosti, ktoré vznikli po reforme systému poplatkov VSS. Je preto nevyhnutné zmeniť rozhodnutie začlenením zníženej sadzby VSS do výnimky stanovenej v tomto rozhodnutí, a to s platnosťou od 1. januára 2012.

(17)     Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné uplatňovanie článkov 107 a 108 Zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článku 110 Zmluvy sa Francúzsku na jeho kontinentálnom území povoľuje predĺžiť uplatňovanie nižšej sadzby spotrebnej dane z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion, ako je plná sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená v článku 3 smernice 92/84/EHS, a nižšej sadzby poplatku „cotisation sur les boissons alcooliques“ (VSS), ako je plná sadzba, ktorá by sa uplatňovala podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 2

Výnimka stanovená v článku 1 sa obmedzuje na rum vymedzený v bode 1 písm. f) prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008[10], ktorý je vyrobený v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion z cukrovej trstiny vypestovanej na mieste výroby, s obsahom iných prchavých látok ako etylalkohol a metylalkohol s hmotnosťou 225 gramov na hektoliter čistého alkoholu alebo viac a s obsahom alkoholu 40 % alebo viac.

Článok 3

1. Znížené sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS uvedené v článku 1 a vzťahujúce sa na rum uvedený v článku 2 sa obmedzujú na ročnú kvótu 120 000 hektolitrov čistého alkoholu.

2. Jednotlivé znížené sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia môžu byť nižšie ako minimálna sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená smernicou 92/84/EHS, ale nesmú byť o viac ako o 50 % nižšie než plná sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená v súlade s článkom 3 smernice 92/84/EHS alebo plná sadzba poplatku VSS za alkohol.

3. Kumulatívne fiškálne zvýhodnenie povolené podľa odseku 2 tohto článku nesmie predstavovať viac ako 50 % plnej sadzby za alkohol stanovenej podľa článku 3 smernice 92/84/EHS.

Článok 4

Najneskôr do 31. júla 2017 Francúzsko predloží Komisii správu, aby jej umožnilo posúdiť, či stále existujú dôvody pre výnimku a či fiškálne zvýhodnenie poskytované Francúzskom je alebo podľa očakávania naďalej zostane primerané a postačujúce na podporu konkurenčného hodnotového reťazca cukrová trstina – cukor – rum v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion.

Článok 5

Rozhodnutie 2007/659/ES sa mení takto:

1.           Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Odchylne od článku 110 Zmluvy sa Francúzsku na jeho kontinentálnom území povoľuje predĺžiť uplatňovanie nižšej sadzby spotrebnej dane z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion, ako je plná sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená v článku 3 smernice 92/84/EHS, a nižšej sadzby poplatku „cotisation sur les boissons alcooliques“ (VSS), ako je plná sadzba, ktorá by sa uplatňovala podľa vnútroštátnych právnych predpisov.“

2.           Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1. Znížené sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS uvedené v článku 1 a uplatniteľné na rum uvedený v článku 2 sa obmedzujú na ročnú kvótu 120 000 hektolitrov čistého alkoholu.

2. Jednotlivé znížené sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia môžu byť nižšie ako minimálna sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená smernicou 92/84/EHS, ale nesmú byť o viac ako o 50 % nižšie než plná sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená v súlade s článkom 3 smernice 92/84/EHS alebo plná sadzba poplatku VSS za alkohol.“

Článok 6

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 5 sa však uplatňuje od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli

                                                                       za Radu

                                                                       predseda

[1]               Pred rokom 2009 sa sadzba „vignette“ (alebo „poplatok do sociálneho zabezpečenia“) uplatňovala vo výške 130 EUR na hektoliter, čo zodpovedá sume 325 EUR na hektoliter čistého alkoholu na výrobok s obsahom alkoholu 40 %. Táto sadzba sa v roku 2011 zvýšila na 160 EUR na hektoliter (t. j. 400 EUR na hektoliter čistého alkoholu) a od roku 2012 bola a) upravená, aby bolo možné ju použiť na hektoliter čistého alkoholu, a b) podobne ako v prípade rumu z francúzskych zámorských departmánov nemôže presiahnuť úroveň 40 % sadzby spotrebnej dane.

[2]               Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[3]               Daňové sadzby sa v roku 2012 zmenili dvakrát. Až do druhej zmeny v máji bol rum z francúzskych zámorských departmánov zvýhodnený o 972,02 EUR na hektoliter čistého alkoholu.

[4]               Tento odhad však môže byť trochu privysoký, keďže nezohľadňuje skutočnosť, že veľkoobchodníci aj maloobchodníci nemuseli na spotrebiteľov v plnej miere preniesť zníženie sadzieb spotrebnej dane a VSS, a potenciálne zníženie dopytu pri uplatnení bežných sadzieb spotrebnej dane a VSS v porovnaní so zníženými sadzbami, alebo že substitúcia jedna ku jednej v prípade „tradičného“ a konkurenčného rumu by mala za následok nižšie príjmy z daní, keďže konkurenčný rum má nižší obsah alkoholu.

[5]               Zdroj: KOM(2011) 577 v konečnom znení z 22. septembra 2011. Odhady za obdobie 2011 – 2013 z rovnakého zdroja, uvedené aj v odôvodneniach rozhodnutia č. 896/2011/EÚ.

[6]               Rozdiel medzi bežnou sadzbou spotrebnej dane z liehovín a zníženou sadzbou spotrebnej dane z rumu z „francúzskych zámorských departmánov“ vrátane poplatku do sociálneho zabezpečenia („vignette“).

[7]               Ú. v. EÚ C XXX, XXX, s. XXX.

[8]               Rozhodnutie Rady 2007/659/ES z 9. októbra 2007, ktorým sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane z tradičného rumu vyrobeného v jeho zámorských departmánoch (Ú. v. EÚ L 270, 13.10.2007, s. 12).

[9]               Smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 29).

[10]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

Top