DÔVODOVÁ SPRÁVA

1) Kontext návrhu

|| Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), v konaní týkajúcom sa preskúmania pred uplynutím platnosti platného antidumpingového cla vzťahujúceho sa na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku.

|| Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade so základnými a procesnými požiadavkami stanovenými v základnom nariadení.

|| Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu             Konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna v súčasnosti zatriedenej pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 a ex 2005 80 00 s pôvodom v Thajsku bolo uložené nariadením (ES) č. 682/2007 (Ú. v. EÚ L 159, 18.7.2007, s. 14), zmeneným nariadením (ES) č. 954/2008 (Ú. v. EÚ L 260, 25.9.2008, s. 1).

|| Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa.

2) Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

|| Konzultácie so zainteresovanými stranami

|| Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

|| Získanie a využívanie expertízy

|| Externá expertíza nebola potrebná.

|| Posúdenie vplyvu Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia. Základné nariadenie neobsahuje ustanovenie vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3) Právne prvky návrhu

|| Zhrnutie navrhovaného opatrenia Dňa 19. júna 2012 Komisia začala preskúmanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa antidumpingového cla na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku. Preskúmanie sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti predloženej Európskym združením spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux, AETMD), ktoré predstavuje viac ako 50 % výroby kukurice cukrovej v Únii. Revíznym prešetrovaním sa zistilo, že v prípade skončenia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu a opakovaného výskytu ujmy. Okrem toho sa konštatovalo, že pokračovanie opatrení by nebolo v rozpore so záujmom Únie. Navrhuje sa preto, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktorým sa predĺži platnosť existujúcich opatrení a ktoré by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 18. septembra 2013.

|| Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

|| Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

|| Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

|| Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

|| Uvedenie spôsobu, akým sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje.

|| Výber nástrojov

|| Navrhovaný nástroj: nariadenie.

|| Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu: Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základným nariadením sa nestanovujú alternatívne možnosti.

4) Vplyv na rozpočet

|| Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2013/0274 (NLE)

Návrh

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY,

ktorým sa na základe preskúmania pred uplynutím platnosti ukladá podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

A.        POSTUP

1.      Platné opatrenia

(1)       Na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 682/2005[2] uložila konečné antidumpingové clo na dovoz upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna v súčasnosti zatriedenej pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 a ex 2005 80 00 s pôvodom v Thajsku (ďalej len „konečné antidumpingové opatrenia“). Tieto opatrenia nadobudli formu cla ad valorem v rozpätí od 3,1 % do 12,9 %.

(2)       Nariadením (ES) č. 954/2008[3] sa zmenilo nariadenie (ES) č. 682/2007, pokiaľ ide o sadzbu cla uplatniteľného na jednu spoločnosť a na „všetky ostatné spoločnosti“. Zmenené sadzby cla sa pohybujú v rozmedzí od 3,1 % do 14,3 %. Dovoz od dvoch thajských vyvážajúcich výrobcov, od ktorých prijala Komisia záväzky na základe svojho rozhodnutia 2007/424/ES[4], bol z uvedeného cla vyňatý.

(3)       Rada dospela k záveru, že cenové záväzky s pevne stanovenými minimálnymi dovoznými cenami už nie sú vhodné na vyrovnanie poškodzujúceho vplyvu dumpingu, a prijala nariadenie (ES) č. 847/2009[5]. Na základe toho sa zrušili prijaté záväzky a zamietli ponuky záväzkov 10 ďalších thajských vyvážajúcich výrobcov.

2.      Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(4)       Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti[6] konečných antidumpingových opatrení bola Komisii 19. marca 2012 doručená žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť predložilo Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux, AETMD) [ďalej len „navrhovateľ“] v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje väčšinu celkovej výroby upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v Únii, v tomto prípade viac ako 50 %.

(5)       Žiadosť bola odôvodnená tým, že ukončenie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

3.      Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(6)       Keďže Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, oznámila 19. júna 2012 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie[7] (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

4.      Prešetrovanie

4.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(7)       Prešetrovanie pokračovania dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

4.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(8)       Komisia o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti oficiálne informovala žiadateľov, ostatných známych výrobcov z EÚ, vyvážajúcich výrobcov v Thajsku, neprepojených dovozcov, používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj zástupcov vyvážajúcej krajiny. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(9)       Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

(10)     Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Thajsku a neprepojených dovozcov v Únii zúčastňujúcich sa na prešetrovaní sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli uvedené strany požiadané, aby sa Komisii prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(11)     Čo sa týka výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov v Thajsku, Komisia dostala úplné informácie od 17 vyvážajúcich výrobcov, z ktorých 9 vyvážalo do Európskej únie počas ORP. Komisia sa rozhodla vybrať vzorku 3 vyvážajúcich výrobcov, ktorých celkový vývoz predstavoval 90 % celkových množstiev vyvezených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami do EÚ počas ORP.

(12)     V prípade neprepojených dovozcov sa výber vzorky neuplatnil, pretože vyplnený dotazník zaslal len jeden neprepojený dovozca.

(13)     V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie zapojených do tohto konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia na účely stanovenia ujmy predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Tento predbežný výber sa uskutočnil na základe objemu predaja výrobcov, objemu výroby a geografického umiestnenia v Únii a Komisia pri ňom použila informácie, ktoré mala k dispozícii v počiatočnej fáze. Navrhovaná vzorka zodpovedá najväčšiemu reprezentatívnemu objemu výroby predstavujúcemu 58 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie, ktorý bolo možné v rámci času, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetriť. Navyše navrhovaná vzorka je reprezentatívna z hľadiska zemepisnej polohy spoločností, keďže zahŕňa tri odlišné členské štáty. V deň uverejnenia oznámenia o začatí konania sa uskutočnili konzultácie o navrhovanej vzorke s výrobcami z EÚ. Vzhľadom na to, že sa neprihlásili ďalší výrobcovia a neboli doručené žiadne pripomienky ku vzorke, navrhovaná vzorka bola schválená.

(14)     Dve zainteresované strany namietali, že vzorka výrobcov z Únie bola vybraná len spomedzi žiadateľov a že Komisia sa mala snažiť vybrať do vzorky výrobcov, ktorí nepatria do skupiny žiadateľov.

(15)     K spolupráci však boli vyzvaní všetci známi výrobcovia z EÚ, žiadatelia, aj výrobcovia, ktorí neboli v skupine žiadateľov. Informácie týkajúce sa výberu vzorky predložilo desať výrobcov z Únie, boli medzi nimi žiadatelia aj výrobcovia, ktorí neboli medzi žiadateľmi. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (13), vybraná vzorka zodpovedá najväčšiemu reprezentatívnemu objemu výroby predstavujúcemu 58 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie, ktorý bolo možné v rámci času, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetriť, a Komisia zastáva názor, že vzorka je reprezentatívna z hľadiska zemepisnej polohy, bez ohľadu na to, či výrobcovia sú medzi žiadateľmi alebo nie sú. Námietka sa preto zamieta.

(16)     Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu, z toho vyplývajúcej ujmy a záujem Únie. Komisia s týmto cieľom zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom a výrobcom z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky, a neprepojenému dovozcovi. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

a)      Výrobcovia v Únii:

– Bonduelle Conserve International SAS, Renescure, Francúzsko,

– Compagnie Générale de Conserve France SA, Theix, Francúzsko,

– Compagnie Générale de Conserve Hungary, Debrecín, Maďarsko,

– Conserve Italia SCA, San Lazzaro di Savena, Taliansko.

b)      Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku:

– Agri Sol., Ltd., Pathumthani City,

– Lampang Food Products Co., Ltd., Bangkok,

– Sun Sweet Co., Ltd., Chiang Mai City.

(17)     Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

B.         PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.      Príslušný výrobok

(18)     Príslušným výrobkom je kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, v súčasnosti zatriedená pod číselný znak KN ex 2001 90 30 a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravená alebo konzervovaná iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006, v súčasnosti zatriedená pod číselný znak KN ex 2005 80 00, s pôvodom v Thajsku.

(19)     Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom v spôsobe konzervovania majú rozličné druhy príslušného výrobku rovnaké biologické a chemické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely.

(20)     Dve zainteresované strany namietali, že číselné znaky KN kukurice cukrovej nereprezentujú len príslušný výrobok, ale zahŕňajú aj značné množstvá konzervovanej mladej kukurice, ktorá sa v EÚ nevyrába a ktorá nie je podobným výrobkom. Tvrdili, že Komisia možno zahrnula do svojich údajov mladú kukuricu.

(21)     Prešetrovanie sa však zameriavalo výlučne na výrobok, ktorý podlieha opatreniam, čo mladú kukuricu vylučuje, pričom pri analýze sa vychádzalo z príslušných číselných kódov TARIC. Námietka sa preto zamieta ako vecne nesprávna.

2.      Podobný výrobok

(22)     Zistilo sa, že kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Únii výrobným odvetvím Únie a kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Thajsku majú v podstate rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné využitie ako kukurica cukrová vyrábaná v Thajsku a predávaná na vývoz do Únie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.        PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(23)     V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

1.      Úvodné poznámky

(24)     Ako už bolo uvedené v odôvodnení (10), vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyjadrili ochotu spolupracovať, sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky. Na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu bola vybratá vzorka troch vyvážajúcich výrobcov predstavujúcich približne 90 % celkového vývozu vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyjadrili ochotu spolupracovať.

(25)     Na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa museli použiť informácie z iných zdrojov, ako sú žiadosť o preskúmanie a dostupná obchodná štatistika o vývoze (z thajského colného úradu) a o dovoze (z Eurostatu), pretože celkové množstvá vývozu troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavovali približne 25 % celkového vývozu z Thajska do Európskej únie počas ORP.

(26)     Do stanovenia dumpingového rozpätia nebol zaradený predaj obchodníkom v Thajsku, keď bol tovar určený pre neznáme vývozné miesta určenia.

(27)     Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že určití vyvážajúci výrobcovia získavajú časť svojho predaja príslušného výrobku od externých dodávateľov. Pri stanovení dumpingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov na účely prešetrovania sa nebral do úvahy predaj príslušného výrobku, ktorý nevyrobili samotní vyvážajúci výrobcovia.

2.      Dumping dovozu počas ORP

2.1.   Určenie normálnej hodnoty

(28)     Na určenie normálnej hodnoty sa v súlade prvou vetou článku 2 ods. 2 základného nariadenia najprv v prípade každého z troch vyvážajúcich výrobcov stanovilo, či celkový domáci predaj podobného výrobku bol v porovnaní s ich celkovým vývozným predajom do Európskej únie v priebehu ORP reprezentatívny, t. j. či objem predaja podobného výrobku určeného na domácu spotrebu predstavoval 5 % alebo viac ich vývozu príslušného výrobku do Európskej únie.

(29)     Zistilo, že v prípade jednej z troch spoločností zaradených do vzorky bol domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny.

(30)     Následne sa preskúmalo, či tie druhy podobného výrobku, ktoré táto spoločnosť predávala a ktoré sú určené na domácu spotrebu, boli totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi určenými na vývoz do Únie. Pri každom z týchto druhov sa určilo, či je predaj podobného výrobku určeného na domácu spotrebu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určený na domácu spotrebu sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, ak predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu vyvážaného do Európskej únie.

(31)     V prípade tejto spoločnosti sa zistilo, že len jeden druh podobného výrobku bol priamo porovnateľný s druhom výrobku vyvážaným do Európskej únie. Tento konkrétny druh sa okrem toho predával na domácom trhu v dostatočne reprezentatívnych množstvách.

(32)     Následne sa preskúmalo, či spoločnosť uvedená v predchádzajúcom odôvodení predávala daný druh výrobku pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového domáceho predaja príslušného druhu výrobku nezávislým zákazníkom.

(33)     Zistilo sa, že viac ako 80 % objemu predaja určeného na domácu spotrebu bolo ziskových a v súlade s článkom 2 ods. 4 sa na určenie normálnej hodnoty použili všetky transakcie v súvislosti s týmto konkrétnym druhom výrobku.

(34)     Keď bol domáci predaj daného druhu príslušného výrobku reprezentatívny a uskutočnil sa pri bežnom obchodovaní, normálna hodnota sa stanovila zo skutočnej domácej ceny a vypočítala sa ako vážený priemer celého domáceho predaja príslušného druhu počas ORP.

(35)     V prípade dvoch zostávajúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorých predaj na domácom trhu sa nepovažoval za reprezentatívny (z ktorých jeden vôbec nepredával podobný výrobok na domácu spotrebu), a v prípade tretieho vyvážajúceho výrobcu, ktorého celkový predaj sa považoval za reprezentatívny, ale počet druhov podobného výrobku a množstvá predané na domácom trhu sa nepovažovali za reprezentatívne, sa normálna hodnota musela vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(36)     Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Európskej únie sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov.

(37)     V prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorých predaj určený na domácu spotrebu zodpovedal množstvám pod alebo nad 5 % ich príslušných predajných množstiev do Európskej únie, sa v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia použili predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie z predaja príslušnej spoločnosti v rámci bežného obchodovania na domácom trhu.

(38)     Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk tretieho vyvážajúceho výrobcu, ktorý nepredával podobný výrobok na domácu spotrebu, sa stanovili podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia na základe váženého priemeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zvyšných dvoch vyvážajúcich výrobcov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení.

(39)     Dve zainteresované strany nesúhlasili s metodikou vysvetlenou v odôvodnení (37) , t. j. s použitím zisku na účely vytvorenia normálnej hodnoty, keď sa tento zisk zakladá na domácich predajných transakciách s objemom pod 5 % predajných množstiev do Európskej únie. Domnievajú sa, že keď sa objem domácich predajných transakcií nepovažuje za dostatočný na to, aby boli reprezentatívne, potom by sa nemal použiť ani zisk z týchto transakcií.

(40)     Rovnaká metodika sa však použila v pôvodnom prešetrovaní, a pretože okolnosti sa nezmenili, Komisia zastáva názor, že táto metodika je na účely tohto konania stále platná.

2.2.   Určenie vývoznej ceny

(41)     Všetok predaj vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa uskutočnil priamo neprepojeným zákazníkom v Európskej únii. Predajná cena sa preto stanovila podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi v Európskej únii.

2.3.   Porovnanie a úpravy

(42)     Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(43)     Tam, kde to bolo uplatniteľné a náležite odôvodnené, sa vykonali úpravy kvôli rozdielom v dopravných nákladoch, nákladoch na poistenie, nákladoch na manipuláciu a nakladanie, províziách a bankových poplatkoch.

(44)     V prípade tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí predávajú na domácom trhu pod vlastnou značkou, ale do Európskej únie predávajú pod značkami maloobchodníkov, sa navyše vykonali úpravy kvôli rozdielom v úrovniach obchodu, a to podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia a podľa metodiky použitej v pôvodnom prešetrovaní. Úroveň úpravy – vypočítaná vo forme zníženia ziskového rozpätia použitého pri vytváraní normálnej hodnoty, ako sa uvádza v odôvodení (33) – sa stanovila na základe vzťahu ziskových rozpätí dosiahnutých výrobným odvetvím Únie z predaja výrobkov pod vlastnou značkou a z predaja všetkých výrobkov. Ziskové rozpätie sa teda znížilo o 20 až 50 %.

(45)     Dve zainteresované strany sa domnievali, že domáci trh v Thajsku nemožno porovnávať s európskym trhom, pretože veľkosť trhu je odlišná a thajskí výrobcovia predávajú na domácom trhu pod vlastnou značkou.

(46)     Je potrebné pripomenúť po prvé, že v odôvodnení (22) sa stanovilo, že kukurica cukrová predávaná na thajskom domácom trhu a kukurica cukrová predávaná na vývoz na európsky trh sú podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(47)     Po druhé, v dôsledku rozdielov v úrovni obchodovania sa vykonala úprava ziskového rozpätia – úprava smerom nadol o 20 až 50 % ziskového rozpätia vytvoreného z domáceho predaja pod vlastnou značkou. Aj v tomto prípade sa postupovalo podľa metodiky použitej v pôvodnom prešetrovaní.

2.4.   Dumping počas ORP

(48)     Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel čistej franko ceny na hranici Únie pred preclením sa pohybujú od 8 % do 44 %.

3.      Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

3.1.   Výrobná kapacita vyvážajúcich výrobcov

(49)     Výroba kukurice cukrovej závisí od prístupu k čerstvo zozbieranej kukurici, ktorá sa dodáva do konzervárne bezprostredne po zbere. Čerstvo zozbieraná kukurica by sa mala konzervovať do 24 hodín po zbere, preto kapacita na výrobu príslušného výrobku je priamo spojená s dostupnosťou čerstvo zozbieranej kukurice.

(50)     Obdobie zberu v Thajsku trvá približne 9 – 10 mesiacov ročne a zahŕňa 2 zbery ročne. Pri hodnotení dostupnej technickej výrobnej kapacity sa musia do analýzy zahrnúť sezónne obmedzenia surovín.

(51)     Traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí bola zaradení do vzorky, mali celkovú technickú kapacitu v rozsahu 130 000 – 150 000 ton. Skutočná miera využitia dostupnej technickej kapacity sa menila v rozpätí 50 % – 80 %.

(52)     Niekoľko zainteresovaných strán argumentovalo, že dostupná voľná kapacita bola nadsadená, i keď uznávajú metodiku použitú na zníženie technickej kapacity v súvislosti s dostupnosťou surovín.

(53)     Ako už bolo zdôraznené v odôvodení (50), technickú kapacitu nemožno plne využívať kvôli sezónnej nedostupnosti čerstvo zozbieranej kukurice cukrovej. Napriek tomu sa pri prešetrovaní ukázalo, že niektorí výrobcovia dokázali využívať kapacity na úrovni 80 % a viac, kým využívanie kapacít inými výrobcami zaradenými do vzorky bolo omnoho nižšie. Pretože všetci výrobcovia majú porovnateľný prístup k surovinám, toto nižšie využívanie kapacít nemožno vysvetliť len sezónnou nedostupnosťou čerstvo zozbieranej kukurice cukrovej.

(54)     Podľa informácií, ktoré poskytlo združenie thajských výrobcov potravín, celkové vyvezené množstvo z Thajska do zvyšku sveta sa počas posudzovaného obdobia priebežne zvýšilo približne o 20 % a počas ORP dosiahlo objem 150 000 – 200 000 ton. To dokazuje, že keď vyvážajúci výrobcovia potrebujú ďalšie množstvá, množstvo dostupnej kukurice cukrovej sa môže priebežne zvyšovať a skutočne sa aj zvyšuje. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že celková produkcia žltozrnnej kukurice v Thajsku sa počas posudzovaného obdobia pohybovala od 4,1 milióna do 4,5 milióna ton. Aj keď je potrebné uznať, že produkcia žltozrnnej kukurice sa nemôže zmeniť na produkciu kukurice cukrovej v pomere jedna k jednej, z veľkého rozdielu výrobných objemov jasne vyplýva, že na celkovú produkciu kukurice cukrovej v Thajsku môže mať veľký vplyv aj malý posun výrobných množstiev zo žltozrnnej kukurice na kukuricu cukrovú.

(55)     Na základe toho sa stanovilo, že traja výrobcovia zaradení do vzorky by mohli produkovať dodatočné množstvo približne 40 000 – 60 000 ton ročne („efektívna voľná kapacita“), čo je približne dvoj- až trojnásobok celkového vývozu príslušného výrobku z Thajska do EÚ.

(56)     Preto možno efektívnu voľnú kapacitu samotných výrobcov zaradených do vzorky považovať za významnú. V Thajsku je okrem toho známych ďalších 15 výrobcov príslušného výrobku, ktorí majú takisto prístup k obrovskej produkcii kukurice cukrovej v Thajsku.

(57)     Na základe informácií získaných z iných zdrojov, t. j.

– informácií získaných z internetových prezentácií vyvážajúcich výrobcov,

– informácií získaných v súvislosti s postupom výberu vzorky a

– informácií zhromaždených v rámci databázy vytvorenej podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia,

možno vyvodiť záver, že prinajmenšom dvaja významní vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden spolupracoval v rámci revízneho prešetrovania, ale nebol vybraný do vzorky (a teda neposkytol v tomto smere žiadne podrobné informácie), majú celovú kapacitu v rozsahu 50 000 – 100 000 ton.

(58)     A napokon neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že úroveň spotreby na thajskom domácom trhu alebo trhoch tretích krajín by sa zvýšila a dokázala absorbovať zvýšenú výrobu, ak by thajskí výrobcovia využili voľnú kapacitu. Thajský domáci trh je v prvom rade veľmi malý a v priemere predstavoval len 1 % až 2 % celkového predaja všetkých thajských výrobcov zaradených do vzorky. To potvrdzuje, že akákoľvek ďalšia produkcia kukurice cukrovej sa bude vyvážať mimo Thajska.

3.2.   Príťažlivosť trhu Únie

(59)     Pri porovnaní vývozných cien príslušného výrobku do Európskej únie s cenami účtovanými za podobný výrobok na domácom trhu vyšli najavo dve skutočnosti: v porovnaní s vývozným predajom sú ceny na domácom trhu relatívne vysoké (v dôsledku predaja pod vlastnou značkou) a objemy sú relatívne malé. Na základe toho v prípade zrušenia opatrení neexistuje zjavné riziko odklonu obchodu od predaja na domácom trhu k predaju do Európskej únie.

(60)     Z porovnania vývozných cien príslušného výrobku do Európskej únie s cenami účtovanými za podobný výrobok na trhoch tretích krajín vyplýva, že v prípade 3 vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú vývozné ceny do Európskej únie v priemere o 14 % vyššie.

(61)     Toto zistenie potvrdzuje aj obchodná štatistika thajského colného úradu. Po prepočítaní uvedenej logistickej hmotnosti (konzerva + kukurica + nálev) na čistú konzervovanú hmotnosť (kukurica + nálev) podľa metodiky uvedenej v žiadosti o preskúmanie sú ceny za kg účtované pri vývoze do Európskej únie v priemere o 5 % vyššie ako vývozné ceny do tretích krajín.

(62)     Aj keď niekoľko strán vyjadrilo pochybnosti, či je cenový rozdiel 5 % alebo 14 % dostatočný na to, aby spôsobil odklon obchodu a jeho presmerovanie do EÚ, z prešetrovania vyplynulo, že v oblasti trhu s kukuricou cukrovou je to skutočne pravdepodobné. Jedna thajská spoločnosť (Karn Corn) v rámci súčasného konania predtým získala sadzbu cla, ktorá je o 8 % až 10 % nižšia ako sadzba väčšiny ostatných thajských vývozcov. Táto výhoda 8 % až 10 % však postačovala na sedemnásobné zvýšenie jej podielu na thajskom vývoze do EÚ v období medzi OP pôvodného prešetrovania a ORP súčasného prešetrovania.

(63)     Okrem toho od uloženia antidumpingového cla spoločnosť Karn Corn viac ako zdvojnásobila svoje vývozné množstvá do EÚ, napriek platnému antidumpingovému clu vo výške 3,1 %. Svedčí to o príťažlivosti trhu EÚ v porovnaní s inými trhmi, dokonca aj v prípade malého cenového rozdielu.

(64)     Na záver, riziko odklonu obchodu od domáceho trhu a jeho presmerovania na trh Únie je v dôsledku predaja na domácom trhu pod vlastnou značkou pomerne malé, ale existuje významné riziko odklonu obchodu od predaja do tretích krajín a jeho presmerovania na trh Únie spôsobené vyššími cenami prevládajúcimi na trhu Únie.

(65)     Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že ceny na európskom trhu sú relatívne menej atraktívne, keď sa porovnajú s cenami v iných krajinách, ako je napríklad Japonsko. Preto by sa v prípade zrušenia opatrení zvýšilo riziko odklonu obchodu.

(66)     Je potrebné pripomenúť, že v prípade predaja do tretích krajín sa tieto krajiny považujú za skupinu a záver vyvodený v odôvodení (64) sa zakladá na priemere cien pre všetky tretie krajiny. Plne sa uznáva, že v rámci tejto skupiny tretích krajín existujú krajiny, v prípade ktorých sú vývozné ceny vyššie, a ďalšie tretie krajiny, pre ktoré sú vývozné ceny nižšie. Samozrejme, čím je vývozná cena nižšia, tým vyššie je riziko odklonu obchodu, ak by skončila platnosť opatrení.

(67)     Jedna zainteresovaná strana okrem toho tvrdila, že zmluvné prepojenia s dovozcami v tretích krajinách nebude jednoduché zmeniť na zákazníkov v iných krajinách.

(68)     Aj keď medzi vyvážajúcim výrobcami v Thajsku a dovozcami v rôznych tretích krajinách môžu existovať zmluvné prepojenia a tieto prepojenia sú v krátkodobom horizonte podporované, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že tieto zmluvné povinnosti by sa nemohli postupne ukončiť, aby sa umožnil predaj na trhoch s vyššími cenami, ako napríklad v Európskej únii.

(69)     A napokon, zainteresované strany uviedli, že vývoz do niektorých tretích krajín, ako je Južná Kórea, nie je možné porovnávať, pretože sortiment výrobkov (napríklad veľkosť konzerv) a podmienky predaja (napríklad prepravné podmienky) môžu byť odlišné.

(70)     Je potrebné pripomenúť, že výsledky porovnaní uvedené v odôvodneniach (59) – (61) predstavujú ukazovatele rozdielov vývozných cien do všetkých tretích krajín. Vplyv akéhokoľvek problému týkajúceho sa thajského vývozu na malý počet trhov na celkové porovnanie je preto zo svojej podstaty obmedzený. Pretože údaje o thajskom vývoze sa navyše zaznamenávajú na základe FOB, vplyv akéhokoľvek rozdielu prepravných podmienok alebo prepravných nákladov sa obmedzuje na náklady vnútroštátnej dopravy v rámci Thajska, a preto môže byť len nevýznamný.

(71)     Keďže neexistuje dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že priemerná cena do všetkých tretích krajín nie je porovnateľná s vývoznou cenou do Európskej únie, záver vyvodený v odôvodení (64) je platný.

4.         Záver o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu

(72)     Zdá sa pravdepodobné, že ak by sa opatrenie zrušilo, relatívne vyššia cenová úroveň na trhu Európskej únie pritiahne významné objemy príslušného výrobku, ktorý sa v súčasnosti predáva do tretích krajín za nižšie ceny.

(73)     Thajskí vyvážajúci výrobcovia počas ORP pokračovali v praktizovaní dumpingu.

(74)     Navyše dostupná voľná kapacita v Thajsku a to, že ceny na trhu Európskej únie sú značne vyššie ako ceny na trhoch tretích krajín, vedú k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje riziko zvýšenia vývozu príslušného výrobku.

(75)     Na záver, v prípade zrušenia opatrení existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

D.        VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉHO ODVETVIA

(76)     Počas ORP vyrábalo v Únii podobný výrobok približne 20 výrobcov. Výroba týchto výrobcov (stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov a v prípade ostatných výrobcov z Únie na základe údajov uvedených v žiadosti o preskúmanie) sa preto považuje za výrobu v rámci Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(77)     Ako bolo vysvetlené v odôvodnení (13), v dôsledku veľkého počtu výrobcov v Únii bola vybraná vzorka. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

– Makroekonomické parametre (výroba, kapacita, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, priemerné jednotkové ceny, rozsah dumpingových rozpätí a zotavenie z účinkov predchádzajúceho dumpingu) sa hodnotili na úrovni výroby v celej Únii na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov a pre ostatných výrobcov z Únie sa použil odhad na základe údajov uvedených v žiadosti o preskúmanie.

– Analýza mikroekonomických parametrov (zásoby, mzdy, ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok, schopnosť získavať kapitál a investície) sa v prípade výrobcov z Únie vybraných do vzorky vykonala na základe ich informácií.

E.         SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.      Spotreba v Únii

(78)     Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie určenej pre trh Únie, údajov o objemoch dovozu na trh Únie získaných z databázy 14.6 a, pokiaľ ide o ostatných výrobcov z Únie, z informácií získaných zo žiadosti.

(79)     Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v EÚ zvýšila o 9 %. Kým v období od roku 2008 do roku 2009 klesla spotreba o 5 %, v roku 2010 stúpla o 6 a v roku 2011 o 9 percentuálnych bodov (t. j. v porovnaní s predchádzajúcim rokom). Potom sa spotreba v priebehu ORP viac-menej stabilizovala na úrovni približne 350 000 ton.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Celková spotreba v EÚ (v tonách) || 318 413 || 301 594 || 320 027 || 351 279 || 347 533

Index (2008 = 100) || 100 || 95 || 101 || 110 || 109

2.      Dovoz z príslušnej krajiny

a) Objem

(80)     Objem dovozu príslušného výrobku z príslušnej krajiny do Únie sa znížil o 43 % z približne 38 000 ton v roku 2008 na približne 22 000 ton v ORP. V roku 2009 sa objem dovozu znížil o 15 %, v roku 2010 sa znížil o ďalších 20 percentuálnych bodov a v roku 2011 ešte o 11 percentuálnych bodov a potom sa v ORP znovu mierne zvýšil o 3 percentuálne body.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Objem dovozu z Thajska || 38 443 || 32 616 || 24 941 || 20 710 || 21 856

Index (2008 = 100) || 100 || 85 || 65 || 54 || 57

Podiel dovozu z Thajska na trhu || 12 % || 11 % || 8 % || 6 % || 6 %

Cena dovozu z Thajska (EUR/tonu) || 835 || 887 || 806 || 775 || 807

Index (2008 = 100) || 100 || 106 || 96 || 93 || 97

Zdroj: databáza 14.6.

b) Podiel na trhu

(81)     Príslušný podiel thajských vývozcov na trhu Únie v príslušnej krajine sa postupne znížil približne o 50 % alebo o 6 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia, z 12 % v roku 2008 na 6 % v ORP. Konkrétne, thajský podiel na trhu sa znížil z 12% v roku 2008 na 11 % v roku 2009, v roku 2010 na 8 % a v roku 2011/ORP na 6 %.

c) Ceny

i) Vývoj cien

(82)     Priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine klesla v období od roku 2008 do ORP o 3 %, z 835 EUR/tonu v roku 2008 na 807 EUR/tonu v ORP. Konkrétne v roku 2008 sa ceny zvýšili o 6 %, potom v roku 2010 klesli o 10 percentuálnych bodov a v roku 2011 o ďalšie 3 percentuálne body. V období od roku 2011 do ORP sa tieto ceny opäť zvýšili o 4 percentuálne body.

ii) Podhodnotenie cien

(83)     Predajné ceny podobných druhov výrobku vyvážajúcich výrobcov sa porovnali s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie v Únii. S týmto cieľom sa ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva po odpočítaní všetkých zliav a daní porovnali s cenami CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny, náležite upravenými o zmluvné clá, náklady na vykládku a colné vybavenie. Z tohto porovnania vyplynulo, že počas ORP sa príslušný výrobok s pôvodom v príslušnej krajine predával v Únii za ceny, ktoré boli celkovo vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Na základe štatistických údajov o dovoze (databáza 14.6) teda neexistovalo žiadne rozpätie cenového podhodnotenia celého thajského dovozu do EÚ (v prípade spolupracujúcich vývozcov aj nespolupracujúcich prevádzkovateľov, bez ohľadu na sortiment výrobkov).

3.      Situácia výrobného odvetvia Únie

(84)     Komisia na základe článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(85)     Tento trh je okrem iného charakterizovaný existenciou dvoch kanálov predaja, t. j. predaja pod vlastnou značkou výrobcu a predaja pod značkou maloobchodníkov. Predaj v rámci prvého kanála sa v porovnaní s druhým kanálom obyčajne vyznačuje vyššími predajnými nákladmi, ktoré sú určené najmä na marketing a reklamu, a vyžaduje si tiež vyššie predajné ceny.

(86)     Prešetrovaním sa dokázalo, že všetok dovoz od spolupracujúcich thajských vývozcov sa týkal druhého kanála, t. j. predaja pod značkou maloobchodníkov. Preto sa považovalo za vhodné, aby sa pri analýze ujmy všade tam, kde je to relevantné, rozlišovalo medzi predajom výrobného odvetvia Únie pod jeho vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov, keďže konkurencii zo strany dumpingových dovozov čelia predovšetkým podobné výrobky výrobného odvetvia Únie predávané pod značkou maloobchodníkov. Toto rozlíšenie sa uplatnilo predovšetkým pri určovaní objemov predaja, predajných cien a ziskovosti. Z dôvodu úplnosti sú však v ďalej uvedených tabuľkách uvedené spolu s poznámkami aj celkové súčty (vrátane predaja pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníkov). Predaj výrobného odvetvia Únie pod značkou maloobchodníkov predstavoval počas ORP približne 70 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie a približne 60 % hodnoty jeho predaja.

(87)     Vzhľadom na to, že v Únii sa kukurica cukrová spracúva len počas letných mesiacov, viaceré ukazovatele ujmy za rok 2011 a ORP (od 1. apríla 2011 do 30. marca 2012) sú prakticky rovnaké. Týka sa to najmä výroby a výrobnej kapacity.

3.1. Makroekonomické parametre

a) Výroba

(88)     Výroba výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila z úrovne približne 372 000 ton v roku 2008 o 8 %. Konkrétne v roku 2009 výroba klesla o 25 %, v roku 2010 o 13 percentuálnych bodov a v roku 2011/ORP sa opäť zvýšila o 31 percentuálnych bodov.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Výroba (v tonách) || 371 764 || 279 265 || 231 790 || 344 015 || 343 873

Index (2008 = 100) || 100 || 75 || 62 || 93 || 92

b) Kapacita a miery využitia kapacity

(89)     V rokoch 2008, 2009 a 2010 bola výrobná kapacita približne 488 000 ton a v roku 2011/ORP klesla o 9 %. Zníženie bolo spôsobené tým, že jeden z výrobcov EÚ zaradených do vzorky zatvoril jeden zo svojich závodov.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Výrobná kapacita (v tonách) || 488 453 || 488 453 || 488 453 || 444 055 || 444 055

Index (2008 = 100) || 100 || 100 || 100 || 91 || 91

Využitie kapacity || 76 % || 57 % || 47 % || 77 % || 77 %

Index (2008 = 100) || 100 || 75 || 62 || 102 || 102

Zdroj: prešetrovanie.

(90)     V roku 2008 bola miera využitia kapacity 76 %. V roku 2009 klesla na 57 % a v roku 2010 ďalej na 47 % a potom sa v roku 2011/ORP zvýšila na 77 %. Využitie kapacity bolo počas celého posudzovaného obdobia stabilné, pretože znižovanie výroby sa zhodovalo so znižovaním výrobnej kapacity.

c) Objem predaja

(91)     Predaj vlastných výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj neprepojeným zákazníkom na trhu Únie pod značkou maloobchodníkov najprv v roku 2009 klesol o 6 %, potom sa v roku 2010 zvýšil o 17 percentuálnych bodov a v roku 2011 o ďalších 24 percentuálnych bodov. V období od roku 2011 do ORP sa tento predaj opäť znížil o 4 percentuálne body. Celkove sa od roku 2008 do ORP tento predaj zvýšil približne o 31 %.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Objem predaja EÚ (pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách) || 161 544 || 151 058 || 179 562 || 218 876 || 212 425

Index (2008 = 100) || 100 || 94 || 111 || 135 || 131

Objem predaja EÚ (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách) || 262 902 || 248 995 || 280 586 || 318 237 || 312 623

Index (2008 = 100) || 100 || 95 || 107 || 121 || 119

Zdroj: prešetrovanie.

(92)     Celkový predaj vlastných výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom (pod jeho vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom, aj keď trochu menej výrazne. Predaj výrobkov sa najprv v roku 2009 znížil o 5 %, potom sa v roku 2010 zvýšil o 12 percentuálnych bodov a v roku 2011 o ďalších 14 percentuálnych bodov. V období od roku 2011 do ORP tento predaj opäť klesol o 2 percentuálne body. Celkovo sa od roku 2008 do ORP tento predaj zvýšil približne o 19 %.

d) Podiel na trhu

(93)     V rokoch 2008 a 2009 predstavoval podiel výrobného odvetvia Únie na trhu 83 %. V roku 2010 sa zvýšil na 88 %, v roku 2011 na 91 % a potom počas ORP mierne klesol na 90 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zvýšil o 7 percentuálnych bodov.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu (výrobky predávané pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) || 83 % || 83 % || 88 % || 91 % || 90 %

Index (2008 = 100) || 100 || 100 || 106 || 110 || 109

Zdroj: prešetrovanie.

e) Rast

(94)     V období od roku 2008 do ORP, keď sa spotreba v Únii zvýšila o 9 %, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj na trhu Únie pod značkou maloobchodníkov stúpol o 31 %, zatiaľ čo objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj na trhu Únie pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov stúpol o 19 %. V období od roku 2008 do ORP získalo výrobné odvetvie Únie približne 7 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo dumpingový dovoz stratil približne 6 percentuálnych bodov podielu na trhu. Preto sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie dokázalo využiť výhody rastúceho trhu.

f) Zamestnanosť

(95)     Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa najprv v období od roku 2008 do roku 2009 znížila o 17 %, potom sa v roku 2010 znížila o 5 percentuálnych bodov a v roku 2011/ORP sa zvýšila o 11 percentuálnych bodov. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie znížila o 11 %, t. j. z približne 2 300 osôb na 2 000 osôb.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Zamestnanosť (počet osôb) || 2 278 || 1 896 || 1 786 || 2 038 || 2 035

Index (2008 = 100) || 100 || 83 || 78 || 89 || 89

Zdroj: prešetrovanie.

g) Produktivita

(96)     Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca ročne, ktorá začínala na úrovni 163 ton na zamestnanca, najprv v roku 2009 klesla o 10 % a v roku 2010 o ďalších 10 percentuálnych bodov, následne sa v roku 2011 zvýšila o 23 percentuálnych bodov a v ORP o 1 percentuálny bod. Celkovo sa produktivita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %. Tento vývoj odzrkadľuje skutočnosť, že pokles pracovnej sily bol výraznejší ako pokles výroby.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Produktivita (v tonách na zamestnanca) || 163 || 147 || 130 || 169 || 169

Index (2008 = 100) || 100 || 90 || 80 || 103 || 104

Zdroj: prešetrovanie.

h) Faktory ovplyvňujúce predajné ceny

(97)     Jednotkové ceny výrobkov výrobného odvetvia Únie predávaných pod značkou maloobchodníkov neprepojeným zákazníkom sa v roku 2009 zvýšili o 7 %, v roku 2010 klesli o 8 percentuálnych bodov a v roku 2011 o ďalších 5 percentuálnych bodov. V období od roku 2011 do ORP sa ceny zvýšili o 3 percentuálne body. Celkove počas posudzovaného obdobia tieto ceny klesli o 3 %, z úrovne 1 073 EUR/tonu na 1 041 EUR/tonu v ORP.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Jednotková cena na trhu EÚ (výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tonu) || 1 073 || 1 152 || 1 057 || 1 008 || 1 041

Index (2008 = 100) || 100 || 107 || 99 || 94 || 97

Jednotková cena na trhu EÚ (výrobkov predávaných pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tonu) || 1 248 || 1 305 || 1 219 || 1 182 || 1 215

Index (2008 = 100) || 100 || 105 || 98 || 95 || 97

Zdroj: prešetrovanie.

(98)     Súhrn predajných cien výrobkov výrobného odvetvia Únie predávaných (pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom. Predaj výrobkov sa najprv v roku 2009 zvýšil o 5 % a v roku 2010 klesol o 7 percentuálnych bodov a v roku 2011 o ďalšie 3 percentuálne body. V období od roku 2011 do ORP sa ceny zvýšili o 2 percentuálne body. Celkove počas posudzovaného obdobia tieto ceny klesli o 3 %, z úrovne 1 248 EUR/tonu na 1 215 EUR/tonu v ORP.

i) Veľkosť dumpingového rozpätia

(99)     Prešetrovaním sa zistilo, že dumping pokračuje a veľkosť skutočných dumpingových rozpätí (t. j. až 44 %) nie je možné považovať za zanedbateľnú.

j) Zotavenie z dumpingu v minulosti

(100)   Z makroekonomických ukazovateľov, ktoré už boli preskúmané, a z mikroekonomických ukazovateľov, ktoré sa preskúmajú ďalej v texte, vyplýva, že i keď sa pomocou antidumpingových opatrení čiastočne dosiahol zamýšľaný výsledok z hľadiska odstránenia ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, výrobné odvetvie sa stále nachádza v neistej a zraniteľnej situácii. Výkonnosť segmentu výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov, ktorý je v priamej konkurencii s thajským dovozom, je z hľadiska ziskovosti naozaj nízka. Predajné ceny výrobného odvetvia Únie v tomto segmente trhu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa v rovnakom období zvýšili približne o 10 %. Výrobné odvetvie Únie zjavne nebolo schopné kompenzovať svoje náklady, čo viedlo k výrazným stratám. Vzhľadom na dôležitosť značiek maloobchodníkov vo výrobnom odvetví Únie v oblasti kukurice cukrovej (ktoré predstavujú 70 % jeho celkového objemu predaja a 60 % jeho celkovej hodnoty predaja) to malo vplyv na celkovú ziskovosť. Preto nemohlo dôjsť ku skutočnému zotaveniu z predchádzajúceho dumpingu a dospelo sa k záveru, že výrobné odvetvie Únie zostáva zraniteľné voči poškodzujúcim účinkom akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

3.2. Mikroekonomické parametre

a) Zásoby

(101)   Stav konečných zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia neustále znižoval. V roku 2009 sa stav zásob znížil o 2 %, v roku 2010 o 27 percentuálnych bodov, v roku 2011 o 2 percentuálne body a počas ORP o ďalších 24 percentuálnych bodov. Je však potrebné poznamenať, že v prípade tohto konkrétneho výrobného odvetvia nie je stav zásob významným ukazovateľom ujmy. Vysoký stav zásob na konci každého roka súvisí s tým, že zber úrody a konzervovanie sa končia každý rok spravidla v októbri. Z toho vyplýva, že zásoby predstavujú tovar, ktorý počas obdobia od novembra do júla čaká na expedíciu.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Konečné zásoby (v tonách) || 193 834 || 189 741 || 136 703 || 133 884 || 88 108

Index (2008 = 100) || 100 || 98 || 71 || 69 || 45

Zdroj: prešetrovanie.

b) Mzdy

(102)   V období od roku 2008 do ORP sa náklady práce znížili o 7 %. Konkrétne v roku 2009 klesli o 16 %, v roku 2010 o ďalší 1 percentuálny bod a v priebehu roku 2011/ORP stúpli o 10 percentuálnych bodov. Celkové zníženie v priebehu posudzovaného obdobia je zapríčinené poklesom úrovne zamestnanosti.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Ročné náklady práce (v EUR) || 34 343 788 || 28 850 250 || 28 370 188 || 31 952 596 || 31 923 505

Index (2008 = 100) || 100 || 84 || 83 || 93 || 93

Zdroj: prešetrovanie.

c) Ziskovosť a návratnosť investícií

(103)   Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj pod značkou maloobchodníkov, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, klesla počas posudzovaného obdobia zo zisku vo výške 5,6 % v roku 2008 na stratu vo výške 5,4 % v ORP.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Ziskovosť EÚ (predaja pod značkou maloobchodníkov) (% z čistého predaja) || 5,6 % || 9,6 % || – 3,3 % || – 8,2 % || – 5,4 %

Index (2008 = 100) || 100 || 169 || – 59 || – 145 || – 95

Ziskovosť EÚ (predaja pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (% z čistého predaja) || 8,5 % || 10,8 % || 0,7 % || – 0,5 % || 1,6 %

Index (2008 = 100) || 100 || 127 || 8 || – 6 || 19

Návratnosť investícií (pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií) || 24,3 % || 40,4 % || 2,9 % || – 3,0 % || 4,4 %

Index (2008 = 100) || 100 || 166 || 12 || – 13 || 18

Zdroj: prešetrovanie.

(104)   Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníkov tiež klesla z 8,5 % v roku 2008 na 1,6 % v ORP. Z toho vyplýva, že pokles je menej prudký ako v prípade samotného predaja pod značkou maloobchodníkov. Zníženie ziskovosti sa vysvetľuje tým, že predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, kým výrobné náklady (predovšetkým nespracovanej kukurice cukrovej a konzerv) sa v rovnakom období zvýšili o 5 %. Výrobné odvetvie únie zjavne nebolo schopné preniesť zvýšené výrobné náklady na svojich zákazníkov.

(105)   Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk (z predaja pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií sa vyvíjala zhruba podobne ako ziskovosť. Poklesla z úrovne približne 24,3 % v roku 2008 na 4,4 % v ORP, z čoho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia klesla o 82 %.

d) Peňažný tok a schopnosť získavať kapitál

(106)   Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2008 nachádzal na úrovni 27 000 EUR. V roku 2009 sa zvýšil približne na 23 miliónov EUR, v roku 2010 na približne 58 miliónov EUR a potom v roku 2009 znovu klesol na približne 8 miliónov EUR. Od roku 2011 do ORP čistý peňažný tok vzrástol približne na 11 miliónov EUR. Ani jeden zo spolupracujúcich výrobcov z Únie neuviedol, že mal problémy so získavaním kapitálu.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Peňažný tok (predaja pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (v EUR) || 26 698 || 23 239 572 || 58 654 064 || 7 845 330 || 11 077 815

Index (2008 = 100) || 100 || 87 047 || 219 698 || 29 386 || 41 494

Zdroj: prešetrovanie.

e) Investície

(107)   Ročné investície výrobného odvetvia Únie do výroby podobného výrobku sa v období od roku 2008 do roku 2009 zvýšili o 45 %, od roku 2009 do roku 2010 klesli o 34 percentuálnych bodov, v roku 2011 sa zvýšili o 57 percentuálnych bodov a napokon v období od roku 2011 do ORP klesli o 4 percentuálne body. Celkovo sa investície počas posudzovaného obdobia zvýšili o 64 %. Tieto investície neboli určené na účely zvyšovania kapacity, ale na údržbu a obnovu existujúcich zariadení.

|| 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || ORP

Čisté investície (v EUR) || 6 590 078 || 9 545 749 || 7 329 354 || 11 093 136 || 10 802 751

Index (2008 = 100) || 100 || 145 || 111 || 168 || 164

Zdroj: prešetrovanie.

4.      Záver o ujme

V období od roku 2008 do ORP zaznamenali negatívny vývoj viaceré ukazovatele. Znížila sa návratnosť investícií, výrobný objem klesol o 8 %, výrobná kapacita sa znížila o 9 % a zamestnanosť klesla o 11 %. Pokiaľ ide o nižšie úrovne výroby, musíme poznamenať, že v roku 2008 boli výnosy kukurice lepšie, ako sa očakávalo, a v tom istom roku viedli k vyššej produkcii výrobného odvetvia Únie. Počas toho istého obdobia sa v dôsledku slabšieho USD zvýšila atraktívnosť dovozu z Thajska (ktorý sa fakturuje najmä v USD). Tieto zvýšené dodávky kukurice cukrovej (európske aj thajské) sa časovo zhodovali s hospodárskou a finančnou krízou v EÚ, ktorá ovplyvnila spotrebu. Preto nebolo možné celú zvýšenú produkciu EÚ predať na trhu EÚ. V nasledujúcich rokoch to viedlo k zníženej úrovni výroby a znižovaniu stavu zásob, ale utrpená ujma sa tým nedá úplne vysvetliť.

(109)   Ziskovosť predaja kukurice cukrovej výrobným odvetvím Únie (predaja pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) sa v posudzovanom období významne znížila. Segment výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov, v ktorom musí výrobné odvetvie EÚ čeliť konkurencii thajského dovozu, je jednoznačne stratový (ziskovosť sa znížila zo zisku vo výške viac ako 5 % v roku 2008 na stratu vo výške viac ako 5 % počas ORP). Výrobcovia EÚ znížili svoje predajné ceny na trhu Únie o 3 % a na úkor svojej ziskovosti sa im podarilo znovu získať podiel na trhu. Celková ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia znížila z 8,5 % na 1,6 %, pretože neexistuje dostatočný dopyt po výrobkoch predávaných pod vlastnou značkou a výrobné odvetvie musí predávať výrobky pod značkou maloobchodníkov, keďže predaj výrobkov pod značkou maloobchodníkov predstavuje približne 60 % celkovej hodnoty predaja.

(110)   Niektoré ukazovatele naznačujú, že výrobné odvetvie vďaka zavedeným opatreniam opäť získalo svoje postavenie. Objem thajského dovozu a jeho príslušný podiel na trhu sa znížil takmer na polovicu, z 12 % v roku 2008 na len 6 % v ORP. Trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa zvýšil z 83 % v roku 2008 na 90 % v ORP. Okrem toho priemerné ceny thajského dovozu počas ORP nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ale zároveň zabránili výrobnému odvetviu Únie preniesť zvýšenie nákladov na zákazníkov. Pozitívny vývoj vykazovali aj iné ukazovatele. Využitie kapacity sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšilo o 2 % a počas ORP bolo pomerne vysoké, pričom dosiahlo hodnotu 77 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie pod značkou maloobchodníkov, ktorý je v priamej konkurencii s thajským dovozom, sa zvýšil o 31 % a celkový spoločný predaj obidvoch segmentov sa zvýšil o 19 %. Investície sa zvýšili o 64 %. Tieto faktory naznačujú, že výrobné odvetvie sa dokázalo zotaviť. Nedokázalo však dosiahnuť dostatočné úrovne ziskovosti na udržanie podstatného podielu na trhu, na ktorom súťažia len výrobné odvetvie EÚ a thajský dovoz (dovoz z ďalších tretích krajín je rozptýlený a nevýznamný).

(111)   Konkurenčná situácia na trhu EÚ je skutočne krehká. Na jednej strane v prípade jednej časti trhu – segment predaja pod vlastnou značkou – výrobné odvetvie EÚ nečelí vonkajšej konkurencii. Rokovacia sila majiteľov značiek voči maloobchodníkom je silná. Ceny v skutočnosti určujú majitelia značiek. Trh je zároveň konsolidovaný, pričom štyria výrobcovia zaradení do vzorky majú 54 % podiel na trhu. Na druhej strane maloobchodníci ovládajú segment súkromných značiek. Ceny sú stále pod tlakom spôsobeným vonkajšou konkurenciou a konkurenciou v rámci Únie. Cenový tlak vyvíjaný thajským dovozom spôsobuje výrobcom EÚ problémy s prenesením zvýšených výrobných nákladov (hlavne na kukuricu cukrovú alebo konzervy) na svojich zákazníkov (výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 5 %).

(112)   Je jasné, že výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj trhový podiel uprednostnením objemov pred cenami. Na druhej strane nemožno ignorovať skutočnosť, že väčšina podnikov na spracovanie kukurice cukrovej (predaj pod značkou maloobchodníkov) nebola schopná kompenzovať svoje náklady. Preto možno konštatovať, že situácia výrobného odvetvia Únie je stále zraniteľná a neistá.

(113)   Niekoľko strán poznamenalo, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo, pretože sa zlepšilo viacero ukazovateľov, a to najmä z hľadiska vysokého podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a negatívneho podhodnotenia.

(114)   Uznáva sa, že situácia výrobného odvetvia Únie v súvislosti s ujmou je zmiešaná. Pomocou antidumpingových opatrení sa čiastočne dosiahol cieľ, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu z Thajska. Avšak po dôkladnom zvážení, najmä pri zohľadnení nízkej a klesajúcej ziskovosti, je situácia výrobného odvetvia Únie stále neistá.

(115)   Negatívne podhodnotenie a veľký trhový podiel výrobného odvetvia Únie neznamenajú automaticky, že sa odstránila ujma. Situácia pokračujúceho dumpingového dovozu z Thajska (dumpingové rozpätia dosahujú až 44 %) vyústila do stlačenia cien na trhu EÚ. Výrobné odvetvie Únie sa pokúsilo znovu získať stratený podiel na trhu a udržiavalo ceny na nízkej úrovni, čo vyústilo do zhoršenia ziskovosti.

(116)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že posúdenie ujmy by sa malo zakladať na celkovej výkonnosti výrobného odvetvia Únie a nie na výkonnosti jedného segmentu trhu.

(117)   V súlade s pôvodným prešetrovaním sa posúdenie ujmy zakladalo na celkovej výkonnosti výrobného odvetvia Únie (predaj pod vlastnou značkou + predaj pod značkou maloobchodníkov) a v prípade viacerých ukazovateľov ujmy (ziskovosť, objem predaja a predajné ceny) predaja pod značkou maloobchodníkov. Nedošlo k zmene okolností, ktorá by oprávňovala na odklon od tejto metodiky, ktorá zostáva platná pre posúdenie stavu výrobného odvetvia EÚ. Ako sa uvádza v odôvodneniach (85) a (86), trh s kukuricou cukrovou je stále charakterizovaný existenciou dvoch kanálov predaja a dovoz od spolupracujúcich thajských vývozcov sa týkal kanála predaja pod značkou maloobchodníkov. Okrem toho, aj keby sa zohľadnila celková výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vzhľadom na nízku a klesajúcu ziskovosť by to nezmenilo záver, že výrobné odvetvie sa Únie nachádza v neistej situácii. Tvrdenie sa na základe uvedených úvah zamieta.

(118)   Dve zainteresované strany tvrdili, že neschopnosť výrobného odvetvia Únie môže byť vlastne spôsobená hospodárskou súťažou v rámci EÚ.

(119)   Pokiaľ však ide o hospodársku súťaž, situácia na trhu EÚ sa v podstate nelíši od situácie v posudzovanom období v rámci pôvodného prešetrovania (existencia dvoch kanálov predaja, približne 20 výrobcov EÚ). Napriek tomu, predtým než začal thajský vývoz vstupovať na trh EÚ za dumpingové ceny, dosiahlo výrobné odvetvie Únie v roku 2002 celkové úrovne zisku viac ako 20 % (predaj pod vlastnou značkou + predaj pod značkou maloobchodníkov) a 17 % pri predaji pod značkou maloobchodníkov. To dokazuje, že hospodárska súťaž v EÚ nebráni výrobnému odvetviu Únie v dosahovaní solídnych ziskových rozpätí. Bráni mu v tom skôr pokračujúca prítomnosť dumpingového dovozu a následné stláčanie cien, ktoré bráni výrobnému odvetviu Únie zvyšovať ceny.

F.         PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(120)   Na základe uvedených trendov sa zdá, že antidumpingovými opatreniami sa čiastočne dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Na druhej strane negatívny vývoj viacerých ukazovateľov ujmy svedčí o tom, že výrobné odvetvie je stále v zraniteľnej a neistej situácii.

(121)   Ako už bolo uvedené, thajskí vývozcovia majú voľnú kapacitu na veľmi rýchle zvýšenie svojho vývozu. Navyše thajská obchodná štatistika potvrdzuje, že v roku 2011 Thajsko vyviezlo do tretích krajín približne 140 000 ton, čo predstavuje asi sedemnásobok objemu thajského vývozu do EÚ. Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu EÚ v porovnaní s niektorými trhmi tretích krajín, je pravdepodobné, že významné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do týchto krajín, sa v prípade, ak by došlo k zrušeniu antidumpingových opatrení, presmerujú na trh EÚ. Takýto prudký vývoj sa už zaznamenal v pôvodnom prešetrovaní, keď sa podiel dovozu EÚ z Thajska v priebehu len troch rokov takmer zdvojnásobil, t. j. zo 6,8 % v roku 2002 na 12,7 % v roku 2005.

(122)   Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že zrušenie antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy.

(123)   Viacero zainteresovaných strán vyjadrilo pochybnosti v súvislosti so záverom týkajúcim sa pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy. Predovšetkým tvrdia, že 5 % cenový rozdiel medzi trhom EÚ a trhmi tretích krajín je príliš malý na to, aby presmeroval vývoz kukurice cukrovej na trh EÚ. Tento argument sa už riešil v odôvodení (61) . Okrem toho tvrdia, že kukurica cukrová nie je komoditou, ktorá sa dá jednoducho presunúť na iné trhy. Tento argument však nie je opodstatnený a nezodpovedá zisteniam tohto prešetrovania.

(124)   Aj keď pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy vychádza z posúdenia so zameraním na budúcnosť, zakladá sa na skutočnostiach uvedených v odôvodnení (121). Tvrdenie sa preto zamieta.

G.        ZÁUJEM ÚNIE

(125)   V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

1.      Záujem výrobného odvetvia Únie

(126)   Ako už bolo uvedené, situácia výrobného odvetvia Únie je stále zraniteľná a neistá. Výrobné odvetvie by využilo podporu v podobe pokračovania opatrení na zvýšenie svojich predajných cien (najmä pri predaji pod značkou maloobchodníkov) s cieľom kompenzovať svoje zvýšené výrobné náklady. Výrobnému odvetviu by to umožnilo zlepšiť svoju finančnú situáciu.

2.      Záujem maloobchodníkov a spotrebiteľov

(127)   O spoluprácu bolo požiadaných viac ako 40 dovozcov/maloobchodníkov a dve spotrebiteľské/obchodné organizácie. Spolupracoval len jeden maloobchodník. Jeho dovoz predstavoval malý zlomok celkového dovozu z Thajska počas ORP. V porovnaní s jeho celkovým obratom bol podiel jeho obratu týkajúci sa kukurice cukrovej zanedbateľný. Navyše veľmi veľký zisk vytváral v priebehu ORP ďalší predaj kukurice cukrovej. Tieto faktory naznačujú, že maloobchodníci by neboli neúmerne ovplyvnení, aj keby sa opatrenia mali predĺžiť.

(128)   Viaceré obchodné združenia zároveň predložili pripomienky a zúčastnili sa na vypočutí. Tvrdili, že antidumpingové opatrenia by sa mali ukončiť v dôsledku malého a klesajúceho trhového podielu thajského dovozu a zároveň vysokého a rastúceho trhového podielu výrobného odvetvia Únie.

(129)   Pokiaľ ide o spotrebiteľov, priemerné výdavky domácnosti na kukuricu cukrovú sú veľmi nízke a dosahujú 5 EUR ročne. Vzhľadom na miernu úroveň súčasných opatrení by bol vplyv pokračujúceho uloženia opatrení na spotrebiteľov pravdepodobne zanedbateľný.

(130)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkovo nízky stupeň spolupráce sa preto dospelo k záveru, že navrhované opatrenia pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na situáciu maloobchodníkov a spotrebiteľov v Únii.

3.      Riziko nedostatočnej ponuky/hospodárska súťaž na trhu EÚ

(131)   Najprv je potrebné pripomenúť, že cieľom antidumpingových opatrení nie je zabrániť vstupu dovozu, na ktorý sú uložené opatrenia, do Únie, ale odstrániť vplyv narušených trhových podmienok vyplývajúcich z pokračujúcej prítomnosti dumpingového dovozu.

(132)   Spotreba v EÚ sa počas ORP zvýšila o 9 % a dosiahla približne 350 000 ton. Kapacita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia trvale prekračovala dopyt EÚ a v ORP dosahovala úroveň 440 000 ton. Medzi výrobcami z EÚ existuje dostatočná hospodárska súťaž. Výrobné odvetvie Únie má v prípade zvýšeného dopytu podľa všetkého voľnú kapacitu na ďalšie zvýšenie výroby, pretože jeho miera využitia kapacity počas ORP dosahovala 77 %. Časť dopytu môže uspokojiť aj dovoz z iných tretích krajín, najmä USA a ČĽR. Ako už bolo uvedené, je potrebné zdôrazniť, že cieľom antidumpingových opatrení nie je zabrániť dovozu z Thajska do EÚ. Vzhľadom na nízku úroveň opatrení sa očakáva, že dovoz z Thajska bude aj naďalej predstavovať určitý podiel na trhu EÚ.

(133)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že zachovanie antidumpingových opatrení by pravdepodobne vyústilo do nedostatočnej ponuky na trhu EÚ alebo obmedzenia hospodárskej súťaže na trhu EÚ.

4.      Záver o záujme Únie

(134)   Na základe uvedeného sa zdá že negatívny vplyv pokračovania opatrení by bol malý a v žiadnom prípade by nebol neúmerný vzhľadom na výhody, ktoré by predĺženie opatrení prinieslo výrobnému odvetviu Únie.

H.        ANTIDAMPINGOVÉ OPATRENIA

(135)   Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili, ak boli opodstatnené.

(136)   Z uvedeného vyplýva, že tak, ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitej upravenej a konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku by sa mali zachovať. Je potrebné pripomenúť, že tieto opatrenia spočívajú v cle ad valorem s rôznymi sadzbami.

(137)   Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnickými osobami. Pri dovoze príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa konkrétne neuvádzajú v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využívať tieto sadzby a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(138)   Každá žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii[8] spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akýchkoľvek zmenách činností spoločnosti v oblastiach výroby, domáceho či vývozného predaja, ktoré sú spojené napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo s uvedenou zmenou vo výrobných či predajných subjektoch. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.         Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravenej alebo konzervovanej v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, v súčasnosti zatriedenej pod číselným znakom KN ex 2001 90 30 (pod kódom TARIC 2001 90 30 10) a kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravenej alebo konzervovanej iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, inej ako výrobky položky 2006, v súčasnosti zatriedenej pod číselným znakom KN ex 2005 80 00 (pod kódom TARIC 2005 80 00 10), s pôvodom v Thajsku.

2.         Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú cenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobky opísané v odseku 1, ktoré vyrobili uvedené spoločnosti, takáto:

Spoločnosť || Antidumpingové clo (%) || Doplnkový kód TARIC

Karn Corn Co Ltd, 68 Moo 7 Tambol Saentor, Thamaka, Kanchanaburi 71130, Thajsko || 3,1 || A789

Kuiburi Fruit Canning Co., Ltd, 236 Krung Thon Muang Kaew Building, Sirindhorn Rd., Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko || 14,3 || A890

Malee Sampran Public Co., Ltd, Abico Bldg. 401/1 Phaholyothin Rd., Lumlookka, Pathumthani 12130, Thajsko || 12,8 || A790

River Kwai International Food Industry Co., Ltd, 52 Thaniya Plaza, 21st Floor, Silom Rd., Bangrak, Bangkok 10500, Thajsko || 12,8 || A791

Sun Sweet Co., Ltd, 9 M. 1, Sanpatong, Chiang Mai 50120, Thajsko || 11,1 || A792

Výrobcovia uvedení v prílohe I || 12,9 || A793

Všetky ostatné spoločnosti || 14,3 || A999

3.         Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných poplatkov.

Článok 2

Článok 1 ods. 2 môže byť zmenený pridaním nového vyvážajúceho výrobcu k spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré nie sú zaradené do vzorky a na ktoré sa preto vzťahuje vážená priemerná colná sadzba 12,9 %, ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Thajsku poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a) do Únie nevyvážal výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia revízneho prešetrovania (od 1. apríla 2011 do 30. marca 2012),

b) nie je prepojený so žiadnym z vývozcov ani výrobcov v Thajsku, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením, a

c) v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období revízneho prešetrovania alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                      

                                                                       predseda

PRÍLOHA I

Zoznam spolupracujúcich výrobcov uvedených v článku 1 ods. 2 pod doplnkovým kódom TARIC A793:

Názov || Adresa

Agro-On (Thailand) Co., Ltd. || 50/499-500 Moo 6 Baan Mai, Pakkret, Monthaburi, 11120, Thajsko

B.N.H. Canning Co., Ltd. || 425/6-7 Sathorn Place Bldg., Klongtonsai, Kongsan Bangkok 10600, Thajsko

Boonsith Enterprise Co., Ltd. || 7/4 M.2, Soi Chomthong 13, Chomthong Rd, Chomthong, Bangkok 10150, Thajsko

Erawan Food Public Company Limited || Panjathani Tower 16th floor, 127/21 Nonsee Rd, Chongnonsee, Yannawa, Bangkok 10120, Thajsko

Great Oriental Food Products Co., Ltd. || 888/127 Panuch Village Soi Thanaphol 2, Samsen-Nok, Huaykwang, Bangkok 10310

Lampang Food Products Co., Ltd. || 22K Building, Soi Sukhumvit 35, Klongton Nua, Wattana Bangkok 10110, Thajsko

O.V. International Import-Export Co., Ltd. || 121/320 Soi Ekachai 66/6, Bangborn, Bangkok 10500, Thajsko

Pan Inter Foods Co., Ltd. || 400 Sunphavuth Rd, Bangna, Bangkok 10260, Thajsko

Siam Food Products Public Co., Ltd. || 3195/14 Rama IV Road, Vibulthani Tower 1, 9th Fl., Klong Toey, Bangkok, 10110 Thajsko

Viriyah Food Processing Co. Ltd. || 100/48 Vongvanij B Bldg, 18th Fl, Praram 9 Rd, Huay Kwang, Bangkok 10310 Thajsko

Vita Food Factory (1989) Ltd. || 89 Arunammarin Rd, Banyikhan, Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko

[1]               Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

[2]               Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 14.

[3]               Ú. v. EÚ L 260, 25.9.2008, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 42.

[5]               Ú. v. EÚ L 246, 18.9.2009, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ C 258, 2.9.2011, s. 11.

[7]               Ú. v. EÚ C 175, 19.6.2012, s. 22.

[8]               Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, B-1049 Brusel, Belgicko.