52013PC0430

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU       

Tento právny návrh (motivačné opatrenie podľa článku 149 ZFEÚ) je zameraný na posilnenie spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) členských štátov. Verejné služby zamestnanosti sú zodpovedné za vykonávanie aktívnych politík trhu práce a poskytovanie služieb zamestnanosti vo verejnom záujme. Sú súčasťou príslušných ministerstiev, verejnoprávnych inštitúcií alebo (neziskových) korporácií patriacich medzi verejnoprávne inštitúcie. Služby ponúkané VSZ pracovníkom a zamestnancom zahŕňajú informácie o trhu práce, pomoc pri hľadaní pracovného miesta, poradenstvo, poradenstvo pre voľbu povolania, umiestňovanie a podporu geografickej a profesijnej mobility. Do rozsahu pôsobnosti VSZ často patria systémy vyplácania dávok v nezamestnanosti a ďalších sociálnych dávok. Efektivita VSZ je dôležitým faktorom úspešnosti politík zamestnanosti.

Uznáva sa, že posilnenie spolupráce medzi VSZ v Európskej únii je najdôležitejšou súčasťou dosahovania cieľov zamestnanosti stanovených v rámci stratégie Európa 2020[1]. Komisia sa pravidelne zasadzuje o modernizáciu poskytovania VSZ, o partnerstvo medzi VSZ a ostatnými službami zamestnanosti, ako aj o transformáciu VSZ na „agentúry na riadenie zmien“, ktoré budú realizovať nové spojenie „aktívnych“ a „pasívnych“ politík zamestnanosti[2]. Nedávno bola predložená žiadosť Rady o nadviazanie partnerstva medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi a zástupcami mládeže pri vytváraní schém záruk pre mladých[3]. Problematikou VSZ sa priamo zaoberajú Európske usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, tzv. usmernenia pre zamestnanosť[4].

Zmenšovanie verejných financií a potreba nákladovej efektívnosti VSZ viedli niekoľko členských štátov k uskutočneniu reforiem VSZ v podobe zlúčenia so subjektmi vyplácajúcimi dávky v nezamestnanosti, zadávania služieb externým súkromným poskytovateľom, regionalizácie a municipalizácie služieb zamestnanosti a rozšírenia poskytovania služieb prostredníctvom IKT a samoobslužných nástrojov. Zároveň sa neustále menia výdavky na VSZ (okrem dávok v nezamestnanosti): z pravidelného prieskumu medzi VSZ[5] vyplýva, že v období rokov 2007 až 2010 sa tieto výdavky zvyšovali, zatiaľ čo v roku 2011 sa väčšinou znižovali. Najnovšie rozpočtové výhľady ukazujú, že väčšina VSZ očakáva v roku 2013 vyššie výdavky oproti minulému roku.       

Keďže medzi VSZ v jednotlivých členských štátoch existujú rozdiely z hľadiska obchodného modelu, nástrojov, podmienok trhu práce a právnych súvislostí, uvedené služby dosahujú rôznu úroveň účinnosti pri realizácii programov trhu práce. Za organizáciu, personálne obsadenie a chod VSZ budú naďalej zodpovedať členské štáty, týmto legislatívnym návrhom sa však zriaďuje európska sieť VSZ, ktorá poskytne platformu na porovnanie výkonnosti VSZ na európskej úrovni, určí osvedčené postupy a podporí vzájomné učenie s cieľom posilniť kapacitu a efektívnosť týchto služieb. Na základe skúseností sa ukázalo, že členské štáty ako také sa nedostatočne zapájajú do činností v oblasti vzájomného učenia a stanovenia referenčných hodnôt.        

Spolupráca VSZ na úrovni Európskej únie sa datuje od roku 1997, kedy Komisia zriadila neformálnu poradnú skupinu pre VSZ s cieľom podporiť spoluprácu, výmenu a vzájomné učenie medzi členskými organizáciami tejto skupiny[6] a získať spätnú väzbu odborníkov týkajúcu sa politických iniciatív v oblasti zamestnanosti. Napriek pokroku dosiahnutému za uplynulé obdobie sa prejavujú zásadné obmedzenia súčasného modelu spolupráce.       

Zapojenie VSZ jednotlivých členských štátov do týchto činností je naďalej dobrovoľné, čo brzdí vyhliadky na včasné zistenie slabej výkonnosti VSZ a potenciálnych štrukturálnych problémov trhu práce, ktoré z nej vyplývajú. Chýba mechanizmus podávania správ, čo znamená, že tvorcovia politík na úrovni jednotlivých členských štátov a Európskej únie nie sú systematicky informovaní o výsledkoch existujúcich postupov pri stanovení referenčných hodnôt a vzájomného učenia.           

Snaha zlepšiť porovnateľnosť VSZ tak, že sa zoskupia podľa obchodných modelov, zatiaľ nepokročila. Spojenie medzi stanovením referenčných hodnôt a vzájomným učením je slabé a nesúdržné a dôkazová základňa pre činnosti v rámci existujúceho programu vzájomného učenia nie je vedecky podložená. Do vzájomného učenia je zapojená len malá skupina VSZ, a jeho účinok preto nie je dostatočne rozšírený.

Ak sa VSZ majú stať „vzdelávacími organizáciami“ a prispieť k činnosti Výboru pre zamestnanosť, musia prispôsobiť svoje organizačné modely, obchodné stratégie a postupy rýchlo sa meniacim okolnostiam. V nedávno vydanom dokumente európskej siete VSZ s názvom Stratégia verejných služieb zamestnanosti Európskej únie 2020[7] je vymedzených päť kľúčových oblastí, ktoré treba zmeniť v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020: i) spojenie so stranou dopytu; ii) prijatie usmerňujúcej úlohy prostredníctvom spolupráce/partnerstva; iii) príprava operácií zameraných na zručnosti; iv) trvalé dosahovanie aktivačných výsledkov; v) zlepšenie kariéry.

Účelom tohto legislatívneho návrhu je rozšíriť, posilniť a stabilizovať prebiehajúce iniciatívy v prospech všetkých VSZ. Návrh na rozšírenie spolupráce medzi VSZ povedie k zjednoteniu úsilia o modernizáciu a posilnenie týchto služieb tak, aby dokázali jednotne čeliť súčasnej hospodárskej kríze.

Európska sieť VSZ zriadená na pevnom právnom základe by bola schopná rozšíriť jednotne koordinovanú činnosť medzi VSZ a zaistiť legitímnosť pôsobenia siete. Prvoradou podmienkou zvýšenia potenciálu siete prispieť k rozvoju inovatívnych opatrení na vykonávanie politík založených na dôkazoch v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 je formalizovaná štruktúra. Prostredníctvom siete sa zjednoduší realizácia projektov trhu práce financovaných Európskym sociálnym fondom (ESF). Navrhovaná iniciatíva by prispela k zvýšeniu nákladovej efektívnosti.    

Sieť VSZ zriadená týmto rozhodnutím bude realizovať iniciatívy v duchu motivačných opatrení určených na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti. Je doplnkom spolupráce VSZ v rámci siete EURES na základe článku 45 a 46 Zmluvy.

2.           výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

V súlade so zvýšeným dôrazom na rozvoj politík založených na dôkazoch je tento návrh podložený viacerými hodnotiacimi štúdiami a konzultáciami so zainteresovanými stranami.

Medzi najvýznamnejšie patria: štúdie o obchodných modeloch VSZ[8], o systémoch merania výkonnosti VSZ a geografickej pracovnej mobilite[9], o úlohe VSZ súvisiacej s tzv. flexiistotou[10], o úlohe VSZ pri predvídaní potrieb zručností pracovnej sily a príprave ľudí na nové zamestnanie[11]. Boli zohľadnené výsledky programu vzájomného učenia VSZ[12] a dotazníka o odozve VSZ na krízu v období rokov 2009 – 2013[13], ako aj výsledky aktuálneho projektu VSZ v oblasti stanovenia referenčných hodnôt[14], na ktorom sa finančne podieľa Komisia.

V rokoch 2012 a 2013 sa uskutočnilo niekoľko diskusií so súčasnou poradnou skupinou VSZ o budúcnosti iniciatívy VSZ v oblasti stanovenia referenčných hodnôt. Konzultácie so skupinou týkajúce sa hlavných súčastí tohto návrhu sa uskutočnili v marci a máji 2013. Členovia skupiny boli vyzvaní, aby predložili pripomienky k možným cieľom, iniciatívam a politickým možnostiam tohto návrhu.

V januári 2013 vydala skupina diskusný príspevok „Na ceste k integrovanej iniciatíve európskych verejných služieb zamestnanosti v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia“. O diskusnom príspevku VSZ sa hovorilo na neformálnom stretnutí ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku(neformálne EPSCO) a Výboru pre zamestnanosť (EMCO). Ministri na neformálnom stretnutí EPSCO potvrdili, že rozsiahlejšia a sústredenejšia spolupráca medzi VSZ by viedla k lepšiemu sprostredkovaniu najlepších postupov a požiadali o vypracovanie podrobného návrhu iniciatívy v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia[15].

Uvedenými konzultáciami a štúdiami sa potvrdzuje existencia všeobecnej zhody zainteresovaných strán na potrebe rozšíriť spoluprácu medzi VSZ. Všetky VSZ by sa mali aktívne zapojiť do siete. Podobne bola vyjadrená rozsiahla podpora rozšíreniu rozsahu pôsobnosti mechanizmu stanovenia referenčných hodnôt v záujme lepšieho prepojenia činností v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia.

Verejné služby zamestnanosti sa včas a transparentne zapojili do príprav oznámenia tohto rozhodnutia v pracovnom programe Komisie na obdobie rokov 2013 – 2014 a dôkladnejších príprav predkladaného textu. Ich stanoviská boli vyjadrené písomnou formou, ako aj v rámci otvorených konzultačných stretnutí a zohľadnené v súvislosti s hlavnými aspektmi, ktoré sa ich priamo týkajú, ktorými sú: iniciatívy a činnosti siete; riadiaca štruktúra siete; úloha Komisie; spolupráca s ostatnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti a spolupráca s Radou, predovšetkým s Výborom pre zamestnanosť (EMCO).

Keďže vplyv legislatívneho návrhu bude v prvom rade nepriamy a hlavné technické prvky iniciatívy v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia budú vymedzené v delegovanom akte, posúdenie vplyvu sa nepovažuje za primerané. Rovnako sa neočakáva žiadny vplyv na rozpočet.    

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU        

Právo konať vyplýva z článku 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „Európsky parlament a Rada... môžu prijať motivačné opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a na podporu ich opatrení v oblasti zamestnanosti prostredníctvom podnetov zameraných na rozvíjanie výmeny informácií, osvedčených skúseností, na poskytovanie porovnávacích analýz a rád, ako aj na podporu nových prístupov a hodnotenia skúseností, najmä pomocou pilotných projektov“.

Opatrenie Únie je takisto odôvodnené tým, že legislatívny návrh na rozšírenie spolupráce medzi VSZ prispeje k cieľom zmluvy, najmä k podpore plnej zamestnanosti (článok 3 ZEÚ).

Celý návrh o rozšírení spolupráce medzi VSZ je motivačným opatrením v zmysle článku 149. Zvolený právny nástroj, ktorým je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, je najvhodnejší so zreteľom na povahu navrhnutého motivačného opatrenia.

Aktivizácia VSZ pri spolupráci v rámci konkrétnych iniciatív povedie k rozšíreniu ich celkovej spolupráce, čo je v súlade so zásadou subsidiarity, keďže ide o snahu pomôcť členským štátom pri modernizácii verejných služieb zamestnanosti v situácii súčasnej hospodárskej krízy a pri dosahovaní cieľa zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020.

Zásahy Únie v oblasti koordinácie VSZ vo všeobecnosti prináša pridanú hodnotu v porovnaní s individuálnymi opatreniami jednotlivých členských štátov. Úlohou VSZ je slúžiť vnútroštátnym záujmom a prioritám a pri bežnej činnosti sa v celoeurópskom rámci neovplyvňujú. Činnosti v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia na úrovni Európskej únie zhodnocujú podobné aktivity v menšom rozsahu nepatrného počtu vnútroštátnych VSZ, ktoré sa dobrovoľne podieľajú na formovaní celoeurópskej spolupráce.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže má podobu motivačných opatrení pre verejné služby zamestnanosti a jeho trvanie je obmedzené na obdobie účinnosti stratégie Európa 2020, ako ho schválila Rada.          

4.           vplyv na rozpočet

Do návrhu Komisie týkajúceho sa viacročného finančného rámca je zahrnutá suma 958,19 mil. EUR pre Program Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (PSCI) na obdobie rokov 2014 – 2020. Financie na rozšírenie spolupráce VSZ budú vyčlenené z oddielu PSCI/PROGRESS/Zamestnanosť. Predpokladá sa vyčlenenie orientačnej ročnej sumy vo výške 4 mil. EUR na opísané motivačné opatrenie. Približne 3 mil. EUR sa podľa predpokladov vyčlenia na činnosti v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia. Možno bude zverejnených niekoľko výziev na predkladanie ponúk. Približne 1 mil. EUR sa zrejme použije na zasadnutia siete a vedecké štúdie týkajúce sa problematiky VSZ.

Legislatívny návrh je z hľadiska rozpočtu neutrálny a nevyžaduje dodatočné personálne zdroje. Sekretariát siete VSZ budú tvoriť zamestnanci Komisie (2 ½ ekvivalentu plného pracovného času), ktorí v súčasnosti pracujú v GR EMPL v oblasti VSZ.   

5.           delegované akty      

Legislatívny návrh zahŕňa ustanovenie o udelení právomoci Komisii prijímať delegované akty. Pôjde predovšetkým o delegovaný akt s cieľom ustanoviť všeobecný rámec pre realizáciu iniciatív v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia.   

Voľba použitia právneho nástroja delegovaných aktov je odôvodnená tým, že tieto akty doplnia základný akt o podrobnejšie vedľajšie prvky, v tomto prípade o všeobecný rámec pre realizáciu iniciatív v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia.   

Všeobecný rámec bude zahŕňať technické prvky systému stanovenia referenčných hodnôt, ako je napríklad metodika, základné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele na hodnotenie výsledkov, výsledky, vplyv a náklady jednotlivých obchodných modelov VSZ, postupy, výkonnosť a nástroje, ako aj ďalšie kritériá na určenie najlepších postupov. Určia sa ním požiadavky na VSZ týkajúce sa mesačného a/alebo ročného poskytovania údajov, vzdelávacie nástroje integrovaných programov vzájomného učenia, ako sú napríklad semináre, vzájomné hodnotenia, technická pomoc, stáže a podmienky zapojenia sa do činností v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia.

Plánuje sa externalizácia zberu údajov a analýz pri stanovení referenčných hodnôt. VSZ sa pripoja k tomuto postupu s cieľom zaistiť vlastníctvo výsledkov stanovenia referenčných hodnôt.  

Na základe dohody medzi VSZ sa predpokladá, že bude možné využiť väčšiu časť súčasných dobrovoľných projektov v oblasti stanovenia referenčných hodnôt. Sú k dispozícii časové rady pre niekoľko ukazovateľov, ktorými sa meria prechod uchádzačov o zamestnanie do zamestnania, ako je zmena nezamestnanej osoby na zamestnanú, zmena nezamestnanej osoby na zamestnanú skôr, ako sa stane dlhodobo nezamestnanou, zmena osoby absolvujúcej odbornú prípravu na zamestnanú osobu. Prostredníctvom niekoľkých ukazovateľov sa takisto meria prístup k voľným pracovným miestam a vyhľadanie vhodných uchádzačov, ako aj spokojnosť uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov s poskytovanými službami.         

Bude potrebné vymedziť dodatočné ukazovatele a kontextové premenné s cieľom posúdiť vzájomnú súvislosť medzi obchodnými modelmi a postupmi v porovnaní s výsledkami.     

Všeobecným rámcom sa vymedzí väčšina prvkov činností v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia. Technické podrobnosti, ktoré sa môžu časom zmeniť, budú zahrnuté do ročného pracovného programu siete VSZ.

2013/0202 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rozšírení spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 149,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[16],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[17],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Európska rada[18] schválila 17. júna 2010 návrh Komisie týkajúci sa Stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020[19]. Európska rada obhajovala plné využitie primeraných nástrojov a politík EÚ na podporu dosiahnutia spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby zintenzívnili koordinované úsilie. Verejné služby zamestnanosti hrajú najdôležitejšiu úlohu pri dosahovaní cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % miera zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020.

(2)       Článkom 45 Zmluvy je zaručený voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie a článkom 46 sú stanovené opatrenia na uplatňovanie tohto voľného pohybu, predovšetkým prostredníctvom zaistenia úzkej spolupráce medzi VSZ. Do siete VSZ zriadenej podľa tohto rozhodnutia bude okrem všeobecných aspektov geografickej mobility zahrnutá široká skupina cieľov a iniciatív v duchu motivačných opatrení určených na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti. Vhodným právnym základom pre toto rozhodnutie je teda článok 149 Zmluvy.

(3)       V súlade s článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijala Rada 21. októbra 2010 usmernenia týkajúce sa politík zamestnanosti. Tieto integrované usmernenia orientujú členské štáty pri vymedzovaní vnútroštátnych reformných programov a vykonávaní reforiem. Usmernenia pre zamestnanosť tvoria základ odporúčaní pre konkrétne krajiny, ktoré Rada adresovala členským štátom v zmysle článku 148 ods. 4 ZFEÚ. V posledných rokoch boli do nich zahrnuté osobitné odporúčania týkajúce sa fungovania a kapacity VSZ a účinnosti aktívnych politík trhu práce v členských štátoch.

(4)       Prínosom pre tieto odporúčania by bola ďalšia podpora rozšírenej dôkazovej základne, spätná väzba týkajúca sa úspešnosti vykonávania politík a spolupráca medzi VSZ členských štátov. V tomto zmysle by mala sieť VSZ, ktorá sa má zriadiť na základe tohto rozhodnutia, vykonávať konkrétne iniciatívy, ako sú spoločné systémy stanovenia referenčných hodnôt založené na dôkazoch, zodpovedajúce činnosti vzájomného učenia, vzájomná pomoc medzi členmi siete a vykonávanie strategických opatrení na modernizáciu VSZ. Osobitné poznatky siete a jej jednotlivých členov by sa mohli použiť [na vyžiadanie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) a Výboru pre zamestnanosť (EMCO)] aj ako dôkazy pri príprave politík zamestnanosti.

(5)       Ministri na neformálnom stretnutí EPSCO potvrdili, že rozsiahlejšia a sústredenejšia spolupráca medzi VSZ by viedla k lepšiemu sprostredkovaniu najlepších postupov a požiadali o vypracovanie podrobného návrhu iniciatívy v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia[20].

(6)       Sieť VSZ zriadená na základe tohto rozhodnutia by mala úzko spolupracovať s radou EMCO podľa článku 150 ZFEÚ a prispievať k jej činnosti ako poskytovateľ faktických dôkazov a správ o vykonávaní politík. Príspevky zo siete VSZ pre Radu budú smerované cez radu EMCO. Spoločné poznatky siete VSZ o aspektoch vykonávania politík zamestnanosti a komparatívna analýza VSZ môžu poslúžiť politikom na úrovni jednotlivých členských štátov aj Únie pri posudzovaní a navrhovaní politík zamestnanosti.

(7)       Sieť VSZ by mala prispievať k vykonávaniu politických iniciatív v oblasti zamestnanosti, ako sú napríklad odporúčanie Rady týkajúce sa zavedenia systému záruk pre mladých ľudí[21]. Sieť môže takisto poskytovať podporu iniciatívam zameraným na pomoc pri prechode od vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania vrátane zvýšenia transparentnosti zručností a kvalifikácie.

(8)       Sieť VSZ by mala posilňovať spoluprácu medzi jednotlivými členmi, pripravovať spoločné iniciatívy zamerané na výmenu informácií a najlepších postupov vo všetkých oblastiach zahrnutých do VSZ, komparatívne analýzy a poradenstvo, ako aj propagáciu inovatívnych postupov pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Zriadením tejto siete by sa umožnilo inkluzívne porovnanie všetkých VSZ založené na dôkazoch a zamerané na výkonnosť, ktoré by viedlo k určeniu najlepších postupov. Na základe uvedených výsledkov by členovia siete boli schopní pripraviť podobu služieb zamestnanosti a poskytovať tieto služby v rámci svojich špecifických povinností. Iniciatívy realizované sieťou VSZ by zefektívnili VSZ a umožnili efektívnejšie vynakladanie verejných financií.

(9)       V záujme stanovenia všeobecného rámca pre vykonávanie iniciatív v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie technických prvkov systémov stanovenia referenčných hodnôt a činností vzájomného učenia. Tieto prvky by mali zahŕňať metodiku, základné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele na posúdenie výkonnosti VSZ, vzdelávacie nástroje integrovaného programu vzájomného učenia a podmienky zapojenia sa do týchto iniciatív. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia v rámci prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie vrátane konzultácií na odbornej úrovni, predovšetkým s expertmi v oblasti VSZ. Komisia by mala pri príprave a vypracovaní delegovaných aktov zaistiť súbežné, včasné a vhodné predkladanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(10)     Z dôvodu rozmanitosti modelov VSZ, úloh a podôb poskytovania služieb je povinnosťou jednotlivých členských štátov, aby vymenovali jedného člena vrcholového manažmentu svojej verejnej služby zamestnanosti do rady siete VSZ. Podľa potreby by tento člen mal v rade zastupovať ostatné služby zamestnanosti príslušného členského štátu. Vymenovaní členovia by mali byť spôsobilí prijímať rozhodnutia v mene vysielajúcich organizácií. V záujme zaistenia zapojenia všetkých VSZ do činnosti siete by mali byť činnosti otvorené pre všetky úrovne účasti.

(11)     Sieť VSZ by mala vychádzať zo skúseností súčasnej neformálnej poradnej skupiny VSZ štátov EÚ/EHP podporovanej Komisiou od roku 1997 a túto skupinu by mala nahradiť. Stanoviská uvedenej skupiny boli zohľadnené pri predkladaní návrhu tohto rozhodnutia.

(12)     Orientáciu pri realizácii zamýšľanej koncepcie modernizácie a posilnenia VSZ by mali zaistiť kľúčové oblasti činnosti vymedzené neformálnou expertnou skupinou v dokumente s názvom „Stratégia verejných služieb zamestnanosti do roku 2020“[22].

(13)     Sieť VSZ by mala poskytovať vzájomnú pomoc v prospech svojich členov a pomáhať pri poskytovaní vzájomnej podpory pri modernizácii organizačných štruktúr a poskytovania služieb, a to prostredníctvom rozšírenia spolupráce, predovšetkým sprostredkovaním poznatkov, stážami a výmenou zamestnancov.

(14)     Financovanie siete VSZ a jej iniciatív by malo byť zaistené prostredníctvom oddielu PROGRESS/Zamestnanosť Programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie v rámci rozpočtových prostriedkov vyčlenených rozpočtovým orgánom.

(15)     Pokiaľ ide o projekty pripravené sieťou alebo určené v rámci činností v oblasti vzájomného učenia a následne realizované v jednotlivých VSZ, členské štáty majú prístup k financiám z Európskeho sociálneho fondu (ESF), Fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a programu Horizont 2020.

(16)     Komisia prijme nevyhnutne potrebné administratívne opatrenia na zriadenie siete.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Zriadenie

Zriaďuje sa celoeurópska sieť verejných služieb zamestnanosti (VSZ) (ďalej ako „sieť“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Sieť bude vykonávať iniciatívy vymedzené v článku 3.

Do siete sú zahrnuté:

a)           verejné služby zamestnanosti vymenované členskými štátmi a

b)           Komisia.

Členské štáty s regionálnymi nezávislými verejnými službami zamestnanosti zaistia ich primerané zastúpenie v osobitných iniciatívach siete.

Článok 2 Ciele

Prostredníctvom tejto siete prispieva motivačné opatrenie uvedené v tomto rozhodnutí k:

a)           vykonávaniu stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a jej hlavných cieľov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú zamestnanosti;

b)           lepšiemu fungovaniu trhu práce v Európskej únii;

c)           lepšej integrácii trhov práce;

d)           zvýšeniu geografickej a profesijnej mobility;

e)           boju proti sociálnemu vylúčeniu a integrácii osôb vylúčených z trhu práce.

Článok 3 Iniciatívy siete

1.           Sieť predovšetkým:

a)      pripravuje a realizuje celoeurópske systémy stanovenia referenčných hodnôt na základe dôkazov medzi verejnými službami zamestnanosti, pričom vychádza z využitia kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov s cieľom posúdiť výkonnosť VSZ a zhromaždiť dôkazy na účely ustanovenia vhodného nástroja vzájomného učenia; aktívne sa podieľa na vykonávaní týchto činností formou sprostredkovania údajov, poznatkov a postupov;

b)      poskytuje vzájomnú pomoc vo forme partnerských alebo skupinových činností, prostredníctvom spolupráce, výmeny informácií, odborných poznatkov a zamestnancov medzi jednotlivými členmi vrátane pomoci pri vykonávaní odporúčaní Rady pre konkrétne krajiny v oblasti VSZ;

c)      prijíma a realizuje koncepciu modernizácie a posilnenia VSZ v kľúčových oblastiach;

d)      na žiadosť Rady alebo Komisie alebo z vlastnej iniciatívy pripravuje správy týkajúce sa oblasti zamestnanosti;

e)      prispieva k vykonávaniu politických iniciatív v oblasti zamestnanosti.

f)       sieť prijíma a vykonáva ročný program, v ktorom sú sformulované jej pracovné metódy, očakávané výsledky a dodatočné podrobnosti týkajúce sa realizácie systémov stanovenia referenčných hodnôt.

2.           Sieť pripraví mechanizmus podávania správ týkajúcich sa iniciatív 3.1.a a 3.1.b. V súlade s týmto ustanovením členovia siete predkladajú sieti výročné správy.

Článok 4 Spolupráca

Sieť spolupracuje so zainteresovanými stranami na trhu práce vrátane ďalších poskytovateľov služieb zamestnanosti a zapája ich do príslušných činností a zasadnutí siete, ako aj do výmeny informácií a údajov.

Článok 5 Fungovanie siete

1.           Sieť je riadená radou, do ktorej každý členský štát vymenúva jedného člena a jedného náhradníka z vrcholového manažmentu svojich verejných služieb zamestnanosti. Komisia vymenúva jedného člena rady a jedného náhradníka. Náhradníci nahrádzajú členov rady podľa potreby.

2.           Z členov VSZ, ktorí sú členmi rady, sa vymenúva predseda a dvaja podpredsedovia. Sieť zastupuje predseda. Podpredsedovia nahrádzajú predsedu podľa potreby.

3.           Rada prijíma rokovací poriadok jednomyseľným rozhodnutím, ktoré okrem iného obsahuje dohodu o spôsobe prijímania rozhodnutí rady a ustanovenia o vymenovaní a funkčnom období predsedu a podpredsedov siete. Rada prijíma väčšinovým rozhodnutím výročný pracovný program vrátane zriadenia pracovných skupín a dohody o rokovacom jazyku zasadnutí siete, ako aj výročnú správu o sieti, ktorá by sa mala zverejniť.

4.           Rade pomáha sekretariát, ktorý je zaistený a zastrešený Komisiou. Sekretariát bude v spolupráci s predsedom a podpredsedami pripravovať zasadnutia rady, ročný pracovný program a výročnú správu.

Článok 6 Finančná podpora tohto motivačného opatrenia

Celkové financie na vykonávanie tohto rozhodnutia sa vyčleňujú v rámci Programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie, pričom ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení finančného rámca.

Článok 7 Prijatie všeobecného rámca

Komisia má v súlade s článkom 8 právomoc prijímať delegované akty týkajúce sa všeobecného rámca realizácie činností v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia, ako sú opísané v článku 3.1, vrátane metodiky, základných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov na posúdenie výkonnosti VSZ, vzdelávacích nástrojov integrovaného programu vzájomného učenia a podmienok účasti v týchto iniciatívach.  

Článok 8 Vykonávanie právomocí

1.           Na Komisiu je prenesená právomoc prijímať delegované akty, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v tomto článku.

2.           Právomoc uvedená v článku 7 sa prenáša na Komisiu na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia

3.           Prenesenie právomoci uvedenej v článku 7 môže byť kedykoľvek odvolané Európskym parlamentom alebo Radou. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí prenesenie právomocí uvedených v predmetnom rozhodnutí. Odvolanie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo neskorším dátumom stanoveným v predmetnom rozhodnutí. Odvolanie právomocí nemá vplyv na účinnosť žiadnych platných delegovaných aktov.

4.           Bezprostredne po prijatí delegovaného aktu Komisia oznámi túto skutočnosť zároveň Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý v súlade s článkom 7 nadobúda účinnosť pod podmienkou, že neboli vznesené žiadne námietky zo strany Európskeho parlamentu alebo Rady v lehote 2 mesiacov od oznámenia prijatia aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo v prípade, že Európsky parlament aj Rada pred uplynutím uvedenej lehoty informujú Komisiu o tom, že nemajú žiadne námietky. Z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predlžuje o 2 mesiace.

Článok 9 Revízia

Štyri roky od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia Komisia predloží správu o jeho uplatňovaní Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V správe sa predovšetkým posúdi, do akej miery sieť prispela k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2 a či splnila uložené úlohy.         

Článok 10 Adresáti

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Oznámenie Komisie, Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[2]               Oznámenie Komisie, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti, KOM(2010) 682 v konečnom znení, oznámenie Komisie Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest, KOM(2012) 173 v konečnom znení.

[3]               Závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) z 28. februára 2013.

[4]               Rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, 2010/707/EÚ, 21. októbra 2010.

[5]               Dotazník odozvy VSZ na krízu v období rokov 2010 – 2013, Európske laboratórium pracovnej mobility.

[6]               Do skupiny sú zahrnuté VSZ členských štátov EÚ, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska (EHP).

[7]               Príspevok verejných služieb zamestnanosti k stratégii Európa 2020, výstupný dokument stratégie VSZ 2020, 2012.

[8]               Štúdia o obchodných modeloch verejných služieb zamestnanosti, Európske laboratórium pracovnej mobility 2012.

[9]               Systémy merania výkonnosti verejných služieb zamestnanosti a geografická pracovná mobilita, Ecorys 2012.

[10]             Úloha verejných služieb zamestnanosti týkajúca sa tzv. flexiistoty, Dánsky technologický inštitút, 2009.

[11]             Predvídanie potreby zručností pracovnej sily a príprava ľudí na nové zamestnanie – Aká je úloha verejných služieb zamestnanosti pri včasnom určení potrieb zručností a zvyšovaní pracovnej kvalifikácie? Dánsky technologický inštitút, 2010.

[12]             Dialóg medzi verejnými službami zamestnanosti je program Európskej komisie na podporu vzájomného učenia VSZ, viac informácií je k dispozícii na adrese:         http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=964&langId=sk

[13]             Dotazník odozvy verejných služieb zamestnanosti na krízu v období rokov 2010 – 2013, Európske laboratórium pracovnej mobility.

[14]             Projekt stanovenia referenčných hodnôt VSZ je dobrovoľný projekt VSZ spolufinancovaný z fondu PROGRESS. Viac informácií je k dispozícii na adrese http://www.pes-benchmarking.eu/english/about.asp?IdPageLv=1

[15]             Neformálne zasadnutie ministrov rady EPSCO, Dublin, 7. – 8. februára 2013.

[16]             Ú. v. C , , s. .

[17]             Ú. v. C , , s. .

[18]             Č.: EUCO 13/10 zo 17. júna 2010.

[19]             Oznámenie Komisie z 3. marca 2010, Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[20]             Neformálne stretnutie ministrov rady EPSCO, Dublin, 7. – 8. februára 2013.

[21]             Odporúčanie Rady o zavedení systému záruk pre mladých ľudí (7123/13).

[22]             Príspevok verejných služieb zamestnanosti k stratégii Európa 2020, strategický výstupný dokument VSZ 2020, 2012.