DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

· Všeobecný kontext, dôvody a ciele tohto návrhu

Predmety národnej kultúrnej hodnoty sú predmety, ktoré členské štáty považujú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Tieto predmety sú zvyčajne označené v závislosti od svojho významu z kultúrneho hľadiska a vzťahujú sa na ne viac či menej prísne pravidlá ochrany. Spomedzi predmetov kultúrnej hodnoty predstavuje národné kultúrne bohatstvo s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou (ďalej len „národné kultúrne bohatstvo“) v súlade s právnymi predpismi a vnútroštátnymi administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) predmety veľkého významu, ktoré by sa mali zachovať pre budúce generácie. „Národné kultúrne bohatstvo“ je vo všeobecnosti z právneho aspektu viac chránené a definitívny vývoz z územia členského štátu je zakázaný.

Vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie zabezpečený voľný pohyb tovaru. Tieto ustanovenia nezabraňujú zákazom ani obmedzeniam odôvodneným ochranou národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou v zmysle článku 36 ZFEÚ.

v roku 1993, keď sa zrušili vnútorné hranice, bola prijatá smernica Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu[1], aby sa zaistila ochrana predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“ členských štátov. Cieľom tejto smernice je zosúladiť základnú zásadu voľného pohybu tovaru s nevyhnutnou účinnou ochranou národného kultúrneho bohatstva.

Hodnotenia smernice[2] umožnili skonštatovať obmedzenú účinnosť tohto nástroja na navrátenie určitých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu a nachádzajú sa na území iného členského štátu. Hlavnými zistenými príčinami sú:

· podmienky, ktoré musia predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“ spĺňať na to, aby mohli byť predmetom konania o navrátení, takže musia patriť do jednej zo spoločných kategórií uvedených v prílohe a spĺňať kritériá finančných hraníc a veku,

· krátka lehota na uplatnenie nároku na navrátenie,

· náklady spojené s odškodnením.

Vďaka týmto hodnoteniam sa skonštatovalo aj to, že v záujme lepšieho vykonávania smernice je nutné zlepšiť administratívnu spoluprácu a konzultáciu medzi ústrednými orgánmi.

Vzhľadom na systém, ktorý bol smernicou zriadený, by na navrátenie svojich predmetov kultúrnej hodnoty mali niektoré členské štáty používať mechanizmy stanovené v medzinárodných dohovoroch. Dohovor UNESCO z roku 1970 o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov a dohovor UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch neratifikovali všetky členské štáty[3].

Napriek rozličným nástrojom, ktoré existujú, sa z obchodovania s predmetmi kultúrnej hodnoty stal jeden z najrozšírenejších nezákonných obchodov. Toto obchodovanie s predmetmi kultúrnej hodnoty označenými ako „národné kultúrne bohatstvo“ predstavuje mimoriadne závažnú formu tejto trestnej činnosti, ktorá má zhubné následky na národnú identitu, kultúru a dejiny členských štátov, pretože strata národného kultúrneho bohatstva oberá všetkých občanov daného štátu o dôkaz ich identity a ich dejín.

Rada Európskej únie skonštatovala, že sa členských štátov Únie táto problematika dotýka vo významnej miere a na zasadnutí 13. a 14. decembra 2011 sa uzniesla, že je nutné prijať opatrenia na posilnenie účinnosti predchádzania trestnej činnosti v súvislosti s predmetmi kultúrnej hodnoty a boja proti nej. V tomto zmysle Komisii okrem iného odporučila, aby členským štátom poskytla podporu v záujme účinnej ochrany predmetov kultúrnej hodnoty s cieľom predchádzať nedovolenému obchodovaniu a bojovať proti nemu a v prípade potreby presadzovať doplňujúce opatrenia[4].

Cieľom tohto návrhu je umožniť členským štátom navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z ich územia od roku 1993.

Všeobecným cieľom je prispieť k ochrane predmetov kultúrnej hodnoty v rámci vnútorného trhu.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Táto iniciatíva je v súlade s politikou Únie v oblasti ochrany predmetov kultúrnej hodnoty. Takisto priamo nadväzuje na vyššie uvedené závery Rady Únie o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s predmetmi kultúrnej hodnoty a boji proti nej.

Návrh smernice sa týka navrátenia predmetov kultúrnej hodnoty ako systému, vďaka ktorému členské štáty budú môcť chrániť svoje predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“.

Treba poznamenať, že pokiaľ ide o navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty vlastníkovi, ktorý oň prišiel, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012[5] o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa pre občianskoprávne konanie týkajúce sa navrátenia na základe vlastníckeho práva stanovuje nové určenie súdnej príslušnosti, a to na súdoch v mieste, kde sa predmet nachádza. Toto nové ustanovenie by sa malo vzťahovať aj na občianske konanie týkajúce sa navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty.

Obidve iniciatívy by mali posilniť ochranu predmetov kultúrnej hodnoty. Vďaka prvej by vnútroštátne orgány mali mať možnosť požiadať o navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty označeného ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktorý bol z územia daného štátu nezákonne vyvezený. Druhou sa uznáva nárok vlastníka žiadať o navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty na súdoch členského štátu, kde sa predmet nachádza.

2.           Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od 30. novembra 2011 do 5. marca 2012 sa uskutočnila verejná konzultácia so všetkými zainteresovanými stranami tejto iniciatívy. Táto konzultácia sa uskutočnila podľa mechanizmu interaktívnej tvorby politiky („Váš hlas v Európe“) prostredníctvom dvoch cielených dotazníkov, z ktorých jeden bol adresovaný verejnoprávnym orgánom a inštitúciám a druhý občanom a hospodárskym subjektom zainteresovaným alebo aktívnym v oblasti týkajúcej sa predmetov kultúrnej hodnoty.

Komisii bolo doručených 142 odpovedí, z toho 24 od verejnoprávnych inštitúcií a 118 zo súkromného sektora. Zhrnutie výsledkov tejto verejnej konzultácie je k dispozícii na webovej stránke Europa[6].

Väčšina zúčastnených zo súkromného sektora (61 %) usudzuje, že smernica 93/7/EHS primerane zodpovedá potrebám členských štátov a revidovať ju preto nie je potrebné. Len 22 % súhlasí s revíziou.

Naproti tomu 54 % zástupcov verejnoprávnych orgánov a inštitúcií usudzuje, že smernica nezaručuje skutočné navrátenie národného kultúrneho bohatstva, ktoré bolo nezákonne vyvezené z územia členského štátu. Navrhované riešenia na zlepšenie účinnosti smernice získali dosť vyrovnanú podporu, konkrétne 29 % v prospech revízie smernice, 29 % na zlepšenie administratívnej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, 17 % v prospech toho, aby sa členské štáty povzbudili k tomu, aby ratifikovali medzinárodné dohovory (UNESCO a UNIDROIT), a 25 % v prospech stratégie, ktorá bude kombináciou viacerých riešení a spomedzi nich revízia smernice spolu so zlepšením administratívnej spolupráce a konzultácie medzi príslušnými orgánmi.

· Získavanie a využívanie expertízy

Smernica 93/7/EHS bola pravidelne predmetom hodnotiacich správ, ktoré Komisia vypracovala na základe národných správ o jej uplatňovaní. Tieto hodnotiace správy sa vzťahujú na obdobie od roku 1993 až do roku 2011 a boli adresované Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru[7].

Komisia okrem toho vykonala ex post hodnotenie smernice prostredníctvom zriadenej skupiny národných expertov zastupujúcich ústredné orgány, ktoré plnili úlohy stanovené v smernici. Poslaním skupiny expertov „Return of cultural goods“ založenej v rámci výboru pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty bolo zistiť, aké problémy vznikajú pri uplatňovaní smernice, a navrhnúť prípadné riešenia. Táto skupina realizovala svoje práce v období medzi rokmi 2009 a 2011.

Pracovná skupina dospela k záveru, že smernicu treba zrevidovať, aby sa z nej stal účinnejší nástroj na navrátenie národného kultúrneho bohatstva, a že je nutné zadovážiť mechanizmy na zlepšenie administratívnej spolupráce a konzultácií medzi ústrednými orgánmi[8].

· Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu je priložené zhrnutie posúdenia vplyvu a posúdenie vplyvu, ktorého návrh vyhodnotil ad hoc výbor Európskej komisie, ktorý svoje stanovisko vydal 21. septembra 2012. Konečné znenie posúdenia vplyvu bolo zmenené a doplnené, aby sa zohľadnili odporúčania výboru.

V tomto posúdení vplyvu sa osobitne vzali do úvahy správy o hodnotení smernice, dokumenty získané v rámci prác expertnej skupiny „Return of cultural goods“, práce expertnej skupiny OMK (Otvorená metóda koordinácie) v oblasti mobility umeleckých zbierok v rámci Pracovného plánu pre kultúru na obdobie rokov 2007-2010[9], výsledky verejnej konzultácie na túto tému, ale aj štúdie z rokov 2004, 2007 a 2011, ktoré sa viedli v oblasti týkajúcej sa predmetov kultúrnej hodnoty[10].

Na základe takto získaných informácií Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu, v rámci ktorého preskúmala a porovnala tieto možnosti[11]:

Možnosť 1: nemeniť súčasný stav

Smernica zmenená a doplnená smernicami 96/100/ES a 2001/38/ES sa nijako nemení.

Možnosť 2: podporovať medzi ústrednými orgánmi využívanie spoločných nástrojov

Dať ústrednými orgánom k dispozícii elektronický nástroj (informačný systém o vnútornom trhu, Ďalej len „IMI“) na uľahčenie administratívnej spolupráce, konzultácií a výmeny informácií medzi týmito orgánmi.

Možnosť 3: zrevidovať smernicu 93/7/EHS

Smernica 93/7/EHS sa zreviduje s cieľom: i) rozšíriť rozsah jej pôsobnosti na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“, ii) predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie a na overenie predmetu kultúrnej hodnoty a iii) zblížiť podmienky týkajúce sa odškodnenia vlastníka.

Možnosť 4: povzbudiť členské štáty k tomu, aby ratifikovali a vykonávali dohovor UNESCO z roku 1970 o kultúrnych predmetoch

Smernica 93/7/EHS sa nemení, činnosť sa zameriava na to, aby členské štáty ratifikovali a vykonávali dohovor UNESCO z roku 1970 o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov.           

Uprednostňovaný prístup vyplýva z kombinácie 2. a 3. možnosti a má za cieľ najmä:

- ustanoviť používanie systému administratívnej spolupráce IMI medzi ústrednými orgánmi,

- rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“ v zmysle článku 36 zmluvy,

- predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie,

- predĺžiť stanovenú lehotu na overenie predmetu kultúrnej hodnoty,

- zblížiť podmienky týkajúce sa odškodnenia vlastníka v prípade navrátenia predmetu.

3.           Právne prvky návrhu

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Cieľom prepracovania smernice 93/7/EHS zmenenej a doplnenej smernicami 96/100/ES a 2001/38/ES je umožniť členským štátom navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“. Cieľom prepracovania je aj zjednodušenie právnych predpisov Únie v tejto oblasti.

Zmeny a doplnenia ustanovení smernice 93/7/EHS sa týkajú: i) rozšírenia jej pôsobnosti na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“ v zmysle článku 36 zmluvy; ii) ustanovenia používania systému IMI v administratívnej spolupráci a na výmenu informácií medzi ústrednými orgánmi; iii) predĺženia lehoty s cieľom umožniť orgánom žiadajúceho členského štátu overiť povahu predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý sa našiel v inom členskom štáte; iv) predĺženia lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie; v) označenia orgánu žiadajúceho členského štátu, ktorý spúšťa lehotu konania na navrátenie dotknutého predmetu; vi) spresnenia toho, že vlastník musí preukázať, že pri nadobudnutí predmetu kultúrnej hodnoty postupoval s riadnou starostlivosťou; vii) uvedenie spoločných kritérií na výklad pojmu riadna starostlivosť alebo viii) predĺženie lehoty na správy o uplatňovaní a hodnotení smernice.

· Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 zmluvy (ZFEÚ).

· Zásada subsidiarity

Zodpovednosť za vnútorný trh patrí do spoločnej právomoci Únie a členských štátov. Uplatňuje sa preto zásada subsidiarity.

Vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty mohli v otázkach navracania predmetov kultúrnej hodnoty narážať na individuálnej úrovni na rozdiely medzi pravidlami jednotlivých krajín, v čase vzniku vnútorného trhu sa prijala smernica 93/7EHS.

Stanovenie pravidiel týkajúcich sa navrátenia je jeden spôsob, ako uľahčiť fungovanie vnútorného trhu. Členský štát by totiž len veľmi ťažko dosiahol navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty označeného ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktorý bol nezákonne vyvezený, ak by neexistoval spoločný postup uplatniteľný v tom členskom štáte, v ktorom sa predmet nachádza. Vlastník vedomý si skutočnosti, že predmet bol vyvezený nezákonne, by sa tak mohol usadiť v členskom štáte a neobávať, že o uvedený predmet príde.

Z dôvodu cezhraničného rozmeru nezákonného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty je preto Únia povolanejšia konať v tejto oblasti a umožniť navrátenie predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené a nachádzajú sa na území členského štátu. Členské štáty by teda nedokázali uspokojujúco dosiahnuť cieľ tohto návrhu, na ktorý sú potrebné kroky na úrovni Únie.

Únia však nemá právomoc definovať národné kultúrne bohatstvo ani určovať príslušné národné súdy, na ktorých sa môže členský štát domáhať od vlastníka alebo držiteľa predmetu kultúrnej hodnoty označeného ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia členského štátu, jeho navrátenie. Na tieto aspekty sa vzťahuje subsidiarita, pretože spadajú do právomoci členských štátov.

· Zásada proporcionality

V súlade so zásadou proporcionality navrhované zmeny a doplnenia nepresahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov.

Rozsah opatrení súvisí s hlavnými príčinami, ktoré obmedzujú účinnosť smernice 93/7/EHS na navrátenie určitých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“. Tento návrh je proporcionálny k cieľu, ktorým je zaručiť navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu od roku 1993. Tento návrh pritom nejde nad rámec toho, čo je potrebné.

V tomto návrhu sa v záujme lepšieho uplatňovania smernice stanovuje, že zavedenie administratívnej spolupráce a výmena informácií medzi ústrednými orgánmi sa bude uskutočňovať prostredníctvom systému IMI. Spresňuje sa v ňom, ktorý vnútroštátny orgán žiadajúceho členského štátu spúšťa lehotu konania na navrátenie dotknutého predmetu, a určuje sa, že vlastník musí predložiť dôkaz o riadnej starostlivosti. Zároveň sa v ňom uvádzajú spoločné kritériá týkajúce sa pojmu riadna starostlivosť, aby štátni sudcovia tento pojem vykladali na účely odškodňovania vlastníka jednotnejšie. Tieto kritériá nie sú vyčerpávajúce.

Táto potreba konať sa teda nevzťahuje na ostatné stránky, ako je umožnenie súkromnej osobe uplatniť si nárok na navrátenie predmetu označeného ako „národné kultúrne bohatstvo“ , predĺženie premlčacej doby nároku na navrátenie z tridsiatich na päťdesiat rokov či obmedzenie maximálnej výšky odškodnenia vlastníka.

Návrh nebude mať za následok žiadne nové administratívne zaťaženie, to by sa malo naopak znížiť.

· Použitá legislatívna technika

Treba pripomenúť, že Komisia sa 1. apríla 1987 rozhodla vydať svojim útvarom pokyn, aby všetky akty kodifikovali najneskôr po ich desiatej zmene a doplnení, pričom zdôraznila, že ide o minimálnu požiadavku a že príslušné útvary by sa mali v záujme jasnosti a správneho chápania príslušných ustanovení usilovať o kodifikáciu textov, za ktoré zodpovedajú, v ešte kratších intervaloch.

Komisia začala kodifikovať smernicu Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu[12] a návrh predložila zákonodarcovi[13]. Novou smernicou sa mali nahradiť viaceré akty, ktoré sú do nej začlenené[14].

Počas legislatívneho procesu sa zistilo, že článkom 16 ods. 4 smernice 93/7/EHS, ktorý zodpovedal článku 16 ods. 3 navrhovaného kodifikovaného textu, sa stanovuje odvodený právny základ. So zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2008 vo veci C-133/06 sa posúdilo za nutné vypustiť článok 16 ods. 3 z navrhovaného kodifikovaného textu. Vzhľadom na to, že by následkom tohto vypustenia došlo k vecnej zmene prekračujúcej rámec priamej kodifikácie, usúdilo sa, že je potrebné uplatniť bod 8[15] medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994 - Zrýchlená pracovná metóda pre úradnú kodifikáciu právnych textov – so zreteľom na spoločné vyhlásenie týkajúce sa tohto bodu[16].

Komisia teda usúdila, že navrhovanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kodifikácii smernice 93/7/EHS[17] je vhodné stiahnuť a kodifikáciu tejto smernice zmeniť na prepracovanie a uskutočniť tak v smernici potrebné zmeny.

Ako sa už vysvetlilo, cieľ umožniť členským štátom navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“ si vyžaduje určitý počet vecných zmien a doplnení smernice 93/7/EHS. Rozhodlo sa preto, že sa uplatní technika prepracovania v súlade s medziinštitucionálnou dohodou z 28. novembra 2001 v záujme systematickejšieho používania techniky prepracovania právnych aktov[18].

Tento návrh je prepracovaným znením smernice 93/7/EHS zmenenej a doplnenej smernicami 96/100/ES a 2001/38/ES. Zjednodušujú sa ním platné právne predpisy a v jeho dôsledku sa zrušia smernice 93/7/EHS, 96/10/ES a 2001/38/ES.

· Podrobné vysvetlenie návrhu

V článku 1 bode 1 sa „predmet kultúrnej hodnoty“ vymedzuje ako predmet, ktorý je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ v súlade s právnymi predpismi alebo administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 zmluvy. Príloha k smernici 93/7/EHS sa vypúšťa.

Na účely navrátenia sa touto smernicou vypúšťa povinnosť, aby predmety označené ako „národné kultúrne bohatstvo“:

· patrili do jednej zo spoločných kategórií uvedených v prílohe a aby prípadne spĺňali vekové a/alebo finančné kritériá stanovené pre tieto kategórie, alebo

· v prípade týchto predmetov, ktoré nepatria do niektorej z týchto kategórií, tvorili súčasť verejných zbierok zapísaných v inventároch múzeí, archívov alebo vo fondoch knižníc alebo inventárov cirkevných inštitúcií.

V tejto veci treba pripomenúť, že každý členský štát musí definovať svoje „národné kultúrne bohatstvo“ v zmysle a v rámci hraníc článku 36 zmluvy. Cieľom prílohy k smernici 93/7/EHS nie je definovať predmety, ktoré sa v zmysle uvedeného článku považujú za „národné kultúrne bohatstvo“, ale iba vymedziť kategórie predmetov, ktoré by zaň mohli byť označené a ktoré môžu byť predmetom konania o navrátení.

Cieľom tohto návrhu je zosúladiť základnú zásadu voľného pohybu predmetov kultúrnej hodnoty s nevyhnutnou účinnou ochranou národného kultúrneho bohatstva. Potvrdzuje vôľu zákonodarcu z roku 1993 urobiť vďaka smernici 93/7EHS v rámci vnútorného trhu prvý krok ku spolupráci medzi členskými štátmi v tejto oblasti a potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho cieľom bolo dosiahnuť vzájomné uznávanie vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti.

Tento návrh je odpoveďou na opakovanú žiadosť predstaviteľov členských štátov, aby sa zaviedol účinný systém na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“. Členským štátom zaručuje možnosť dosiahnuť navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli od roku 1993 nezákonne vyvezené z ich územia, čím sa podporí lepšia ochrana dedičstva členských štátov.

Vlastník predmetu by sa však v konaní o navrátení mohol hájiť a tvrdiť, že žiadajúci členský štát porušil článok 36 zmluvy, keď predmet označil za národné kultúrne bohatstvo. Príslušný súd bude prípadne musieť potom, ako na Súdny dvor Európskej únie predloží návrh na začatie prejudiciálneho konania, prijať rozhodnutie.

Článkami 4 a 6 sa stanovuje, že ústredné orgány budú na uľahčenie administratívnej spolupráce, konzultácií a výmen medzi sebou používať informačný systém o vnútornom trhu („IMI“).

Článkom 4 ods. 3 sa lehota poskytnutá príslušnému orgánu žiadajúceho členského štátu na to, aby overil, či predmet objavený v inom členskom štáte je predmetom kultúrnej hodnoty, predlžuje na päť mesiacov.

Vzhľadom na cezhraničné otázky sa predĺžením tejto lehoty podporí účinnejšia administratívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi.

V článku 7 bode 1 sa spresňuje, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie uplynie po troch rokoch odo dňa, keď sa ústredný orgán žiadajúceho členského štátu dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

Predĺžením tejto lehoty sa zohľadňuje zložitosť cezhraničných vzťahov, pričom sa nezanedbáva ani povinnosť žiadajúceho členského štátu postupovať so starostlivosťou.

Článok 9 obsahuje spoločné kritériá výkladu pojmu riadna starostlivosť vlastníka pri nadobúdaní predmetu. Tieto kritériá vychádzajú z kritérií stanovených v článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 2 dohovoru UNIDROIT z roku 1995.

V tomto návrhu sa stanovuje, že vlastník musí dokázať, že pri nadobudnutí predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou. Vlastník predmetu má nárok na odškodnenie pod podmienkou, že preukáže, že pri nadobudnutí predmetu postupoval so starostlivosťou, pokiaľ ide o zákonný charakter vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia žiadajúceho členského štátu.

Tieto zmeny a doplnenia by mali prispieť k jednotnejšiemu uplatňovaniu smernice v tejto oblasti a prípadne sťažiť nepoctivým alebo „málo starostlivým“ vlastníkom získavanie odškodnenia.

V článku 16 sú vymedzené podrobné podmienky hodnotenia a sledovania, vďaka ktorým budú ostatné inštitúcie Únie informované o uplatňovaní smernice. Správy o uplatňovaní a správy o hodnotení smernice sa budú vypracúvať raz za päť rokov. Text obsahuje revíznu doložku.

· Komitológia a delegované akty

Článkom 17 smernice 93/7/EHS sa stanovuje, že Komisii pomáha výbor zriadený článkom 8 nariadenia (EHS) č. 3911/92 [kodifikované znenie nariadenia (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru][19]. Ide o Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty, poradný výbor Komisie zložený zo zástupcov členských štátov.

Smernicou 93/7/EHS sa stanovuje, že výbor preskúma všetky otázky týkajúce sa uplatňovania jej prílohy, ktoré prednesie predseda buď na základe vlastného podnetu, alebo na žiadosť zástupcu členského štátu.

Vzhľadom na to, že nová smernica nemá prílohu, odkaz na výbor sa z návrhu vypúšťa.

V súlade s oznámením Komisie nazvaným „Encadrement des groupes d’experts de la Commission: règles horizontales et registre public“ (Rámec pre expertné skupiny Komisie: horizontálne pravidlá a verejný register) Komisia prípadne zriadi skupinu expertov zloženú z ústredných orgánov zodpovedných za vykonávanie smernice, aby vymedzila podrobné podmienky fungovania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty.

4.           doplňujúce informácie

· Zrušenie existujúcich právnych ustanovení

V dôsledku prijatia tohto návrhu prepracovaného znenia sa zrušia existujúce právne predpisy, konkrétne smernice 93/7/EHS, 96/10/ES a 2001/38/ES.

· Zmena a doplnenie existujúcich právnych ustanovení

Touto smernicou sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, aby sa do nej zahrnula nová smernica.

· Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt má význam pre EHP a mal by sa naň preto rozšíriť.

5.           Vplyv na rozpočet

Vplyv tohto návrhu na rozpočet je uvedený vo finančnom vyhlásení v prílohe. Návrh si vyžaduje len administratívne výdavky.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

2013/0162 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva Ö o fungovaní Európskej únie Õ, a najmä na jej článok 100a Ö 114 Õ,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Ö Európskeho Õ hHospodárskeho a sociálneho výboru[20],

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ò nový

(1)       Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu[21] bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená[22]. Vzhľadom na nové zmeny a doplnenia je v záujme prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

ê93/7/EHS odôvodnenie 1 (prispôsobené)

ð nový

(2)       keďže článok 8a zmluvy ustanovuje najneskôr do 1. januára 1993 zriadenie vnútorného trhu, ktorý Ö Vnútorný trh Õ zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je v súlade s ustanoveniami zmluvy zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. ðTieto ustanovenia nezabraňujú zákazom ani obmedzeniam odôvodneným ochranou národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou. ï

ê 93/7/EHS odôvodnenie 2 (prispôsobené)

(3)       keďže za Ö Za Õ podmienok a v medziach stanovených článkom 36 zmluvy si členské štáty po roku 1992 ponechávajú právo určovať svoje národné kultúrne bohatstvo a prijímať potrebné opatreniaúpravy na ich ochranu v tejto oblasti bez vnútorných hraníc.

ê 93/7/EHS odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(4)       keďže by sa preto mali prijať Ö Smernicou 93/7/EHS sa zaviedli Õ opatreniaúpravy umožňujúce členským štátom navrátenie na ich územie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú označené ako národné kultúrne bohatstvo v zmysle uvedeného článku 36 Ö zmluvy, ktoré patria do spoločných kategórií predmetov kultúrnej hodnoty uvedených v prílohe k nej, Õ a ktoré boli vyvezené z ich územia porušením uvedených vnútroštátnych opatrení alebo nariadenia Rady (EHS) č. 116/20093911/92 z 189. decembra 20081992 o vývoze tovaru kultúrneho charakterukultúrneho majetku[23]; Ö a predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť verejných zbierok alebo inventárov cirkevných inštitúcií, ale nepatria do týchto spoločných kategórií Õ. keďže uplatňovanie týchto úprav by malo byt' čo najjednoduchšie a čo najúčinnejšie; keďže na uľahčenie spolupráce ohľadom navrátenia by mal byt' rozsah pôsobnosti týchto úprav obmedzený iba na predmety patriace do spoločných kategórií predmetov kultúrnej hodnoty; keďže z toho dôvodu cieľom prílohy k tejto smernici nie je určovanie predmetov, ktoré sa v zmysle uvedeného článku 36 považujú za národné kultúrne bohatstvo, ale iba určovanie kategórii predmetov, ktoré môžu byť označené ako národné kultúrne bohatstvo a ktoré príslušne môžu byť predmetom konania o navrátení v zmysle tejto smernice;

ê 93/7/EHS odôvodnenie 4 (prispôsobené)

keďže táto smernica by sa mala vzťahovať tiež na predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú označené ako národné kultúrne bohatstvo a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť verejných zbierok alebo inventárov cirkevných inštitúcií, no nepatria do týchto spoločných kategórií;

ê 93/7/EHS odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(5)       keďže Mmedzi členskými štátmi by sa mala ustanoviť Ö sa smernicou 93/7/EHS ustanovila Õ administratívna spolupráca pri riešení otázok týkajúcich sa ich národného kultúrneho bohatstva, a to v tesnom spojení s ich spoluprácou v oblasti odcudzených umeleckých diel, pričom sa Interpolu a iným kvalifikovaným orgánom, ktoré vedú podobné zoznamy, ohlasujú najmä stratené, odcudzené alebo nezákonne vyvezené predmety kultúrnej hodnoty, ktoré tvoria časť ich národného kultúrneho bohatstva a verejných zbierok.

ê 93/7/EHS odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(6)       keďže Kkonanie o navrátení ustanovené touto smernicou Ö 93/7/EHS Õ je Ö predstavovalo Õ prvým krokom pri zakladaní spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti v rámci vnútorného trhu. Kkeďže cieľom je vzájomné uznávanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. keďže je preto potrebné ustanoviť najmä poradný výbor, ktorý má pomáhať Komisii.

ê 93/7/EHS odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(7)       keďže Nnariadenie (EHS) č. 3911/92 116/2009 ustanovuje spolu s touto smernicou systém spoločenstva Ö Únie Õ na ochranu kultúrneho majetku členských štátov. keďže deň, do ktorého musia členské štáty dosiahnuť súlad s touto smernicou, musí byt' čo najbližšie ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice; keďže so zreteľom na charakter ich právnych systémov a rozsah zmien ich právnych predpisov potrebných na uplatňovanie tejto smernice, budú niektoré štáty potrebovať dlhšie časové obdobie,

ò nový

(8)       Fungovanie smernice 93/7/EHS poukázalo na hranice systému na navrátenie predmetov označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu a objavené na území iného členského štátu.

(9)       Bolo by vhodné, aby členské štáty mali k dispozícii systém, ktorým sa zaručí, že nezákonný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty označeného ako „národné kultúrne dedičstvo“ do iného členského štátu nebude predstavovať také isté riziko, ako jeho nezákonný vývoz mimo Únie.

(10)     Rozsah pôsobnosti tejto smernice sa musí rozšíriť na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ v súlade s právnymi predpismi alebo vnútroštátnymi administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 zmluvy. V tomto zmysle je potrebné vypustiť kritérium príslušnosti k jednej z kategórií uvedených v prílohe k smernice 93/7/EHS, a teda uvedenú prílohu, a kritérium, podľa ktorého predmety musia byť neoddeliteľnou súčasťou verejných zbierok zapísaných v inventároch múzeí, archívov alebo fondoch knižníc alebo inventárov cirkevných inštitúcií. Článkom 36 zmluvy sa uznáva rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov ochrany predmetov kultúrnej hodnoty. Za týchto okolností je preto nevyhnutná vzájomná dôvera, duch spolupráce a vzájomné porozumenie medzi členskými štátmi.

(11)     Je potrebné zintenzívniť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa podporilo účinnejšie a jednotné uplatňovanie tejto smernice. Na tento účel by sa malo stanoviť, aby ústredné orgány používali informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES[24]. Takisto by bolo vhodné, aby ostatné príslušné orgány členských štátov používali ten istý systém v čo najväčšej možnej miere.

(12)     S cieľom zaistiť ochranu osobných údajov by administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi mali byť v súlade s pravidlami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[25], a pokiaľ sa využíva informačný systém o vnútornom trhu, tak aj s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1024/2012.

(13)     Je nutné predĺžiť lehotu, v ktorej majú príslušné orgány žiadajúceho členského štátu overiť, či predmet kultúrnej hodnoty objavený v inom členskom štáte predstavuje predmet kultúrnej hodnoty v zmysle tejto smernice. Dlhšia lehota by mala slúžiť v prospech prijímania vhodných opatrení na ochranu predmetu a prípadne na to, aby sa zabránilo činnosti mariacej konanie o navrátení.

(14)     Takisto sa javí ako potrebné predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie na tri roky odo dňa, keď sa žiadajúci členský štát dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa. Z dôvodu jasnosti treba spresniť, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie začína plynúť odo dňa, keď bol informovaný ústredný orgán žiadajúceho členského štátu.

(15)     Rada Únie uznala, že je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zvýši efektívnosť predchádzania trestnej činnosti zameranej na predmety kultúrnej hodnoty a účinnosť boja proti tomuto javu. V tejto súvislosti Komisii odporučila, aby členským štátom poskytla podporu v záujme účinnej ochrany predmetov kultúrnej hodnoty s cieľom predchádzať nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty, bojovať proti nemu a prípadne presadzovať doplňujúce opatrenia[26].

(16)     Je preto vhodné zabezpečiť, aby všetky subjekty na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty preukázali pri transakciách s predmetmi kultúrnej hodnoty náležitú starostlivosť. Dôsledky nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty nezákonného pôvodu budú naozaj odrádzajúce, len ak vlastník predmetu bude musieť okrem navrátenia predmetu na účely získania odškodnenia predmet aj preukázať, že postupoval s riadnou starostlivosťou. V tomto zmysle na to, aby sa dali dosiahnuť ciele Únie v oblasti predchádzania nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a boja proti nemu, je potrebné stanoviť, že na to, aby vlastník mohol získať odškodnenie, musí dokázať, že pri nadobúdaní predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou, a že sa vlastník nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru, ak za daných okolností nepostupoval s riadnou starostlivosťou.

(17)     Aby sa uľahčil jednotný výklad pojmu riadna starostlivosť v členských štátoch, malo by sa spresniť, aké okolnosti treba zohľadniť pri určovaní toho, či sa postupovalo s riadnou starostlivosťou.

(18)     Cieľ tejto smernice, konkrétne umožniť navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu, sa nedá uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodu svojho rozsahu a účinku sa teda môže lepšie realizovať na úrovni Únie. Únia preto môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(19)     Keďže sa úlohy výboru zriadeného článkom 8 nariadenia (ES) č. 116/2009 stali bezpredmetné z dôvodu vypustenia prílohy k smernici 93/7/EHS, odkazy na uvedený výbor by sa mali vypustiť.

(20)     Vzhľadom na to, že príloha k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 obsahuje zoznam ustanovení týkajúcich sa administratívnej spolupráce v aktoch Únie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom IMI, je potrebné uvedenú prílohu zmeniť a doplniť a začleniť do nej túto smernicu.

(21)     Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov sa musí obmedziť na ustanovenia, ktoré oproti predchádzajúcim smerniciam predstavujú zásadnú zmenu. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z smernice 93/7/EHS.

(22)     Táto smernica nemá mať vplyv na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy I do vnútroštátnych právnych predpisov.

ê 93/7/EHS

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice:

1)           „Predmet kultúrnej hodnoty“ je predmet, ktorý: je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov v zmysle článku 36 Zmluvy

         a

– patrí do niektorej z kategórií uvedených v prílohe alebo nepatrí do žiadnej z týchto kategórii, ale tvorí neoddeliteľnú súčasť:

– verejných zbierok zapísaných v inventároch múzeí, archívov alebo fondoch knižníc.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

Na účely tejto smernice „verejné zbierky“ sú zbierky vo vlastníctve členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci členského štátu alebo inštitúcie so sídlom na území členského štátu, ktorá sa v súlade s právnymi prepismi toho členského štátu považuje za verejnú inštitúciu, pričom je takáto inštitúcia majetkom členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu, alebo je ním z veľkej časti financovaná,

ê 93/7/EHS

– - inventárov cirkevných inštitúcií.

2)           „Nezákonný vývoz z územia členského štátu“ je:“

a)      vývoz z územia členského štátu porušením právnych predpisov na ochranu národného kultúrneho bohatstva alebo porušením nariadenia (EHS) č. 116/20093911/92,

         alebo

b)      nevrátenie po uplynutí lehoty zákonného dočasného vývozu alebo každé porušenie iných podmienok týkajúcich sa takého dočasného vývozu.

3)           „Žiadajúci členský štát“ je člensky štát, z územia ktorého sa predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyviezol.

4)           „Požiadaný členský štát“ je člensky štát, na území ktorého sa nachádza predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia iného členského štátu.

5)           „Navrátenie“ je fyzické navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty na územie žiadajúceho členského štátu.

6)           „Vlastník“ je osoba fyzicky vykonávajúca faktickú moc nad predmetom kultúrnej hodnoty pre seba samu.

7)           „Držiteľ“ je osoba vykonávajúca faktickú moc nad predmetom kultúrnej hodnoty pre tretie osoby.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

Ö 8)     „Verejné zbierky“ sú zbierky vo vlastníctve členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci členského štátu alebo inštitúcie so sídlom na území členského štátu a označené za verejné v súlade s právnymi prepismi toho členského štátu, pod podmienkou, že je takáto inštitúcia majetkom tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu, alebo je ním z veľkej časti financovaná.Õ

ê 93/7/EHS

Článok 2

Predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu, sa navrátia v súlade s postupom stanoveným a za podmienok stanovených touto smernicou.

Článok 3

Každý členský štát vymenúva jeden alebo viac ústredných orgánov, ktoré vykonávajú úlohy ustanovené v tejto smernici.

Členské štáty informujú Komisiu o všetkých ústredných orgánoch, ktoré vymenujú podľa tohto článku.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

Komisia zverejňuje zoznam týchto ústredných orgánov a všetky zmeny, ktoré sa ich týkajú týkajúce sa týchto orgánov v sérii C Úradného vestníka Európskych spoločenstiev Ö Európskej únie Õ .

ê 93/7/EHS

Článok 4

Ústredné orgány členských štátov navzájom spolupracujú a podporujú konzultácie medzi príslušnými vnútroštátnyminárodnými orgánmi členských štátov, ktoré najmä:

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

1)           na základe žiadosti žiadajúceho členského štátu pátrajú po špecifikovanom predmete kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z jeho územia, a totožnosti jeho vlastníka a/alebo držiteľa. Žiadosť musí obsahovať všetky informácie potrebné na uľahčenie takéhoto pátrania, najmä údaj o skutočnom alebo predpokladanom mieste výskytu predmetu;

ê 93/7/EHS

ð nový

2)           oznamujú dotknutým členským štátom, keď sa na ich vlastnom území nájde predmet kultúrnej hodnoty a existujú rozumné dôvody domnievať sa, že tento predmet bol nezákonne vyvezený z územia iného členského štátu;

3)           umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či dotknutý predmet je predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do dvoch ð piatich ï mesiacov od oznámenia ustanoveného v bodeodseku 2. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej časovej lehote, bodyodseky 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;

4)           prijímajú v spolupráci s dotknutými členskými štátmi všetky potrebné opatrenia na fyzické uchovávanie predmetu kultúrnej hodnoty;

5)           prostredníctvom potrebných predbežných opatrení zabraňujú činnosti mariacej konanie o navrátení;

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

6)           konajú ako sprostredkovateľ medzi vlastníkom a/alebo držiteľom a žiadajúcim členským štátom ohľadom navrátenia. Na tento účel môžu príslušné organy požiadaného členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 5, najprv uľahčovať vykonanie arbitrážneho konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadaného štátu, pokiaľ na to žiadajúci štát a vlastník alebo držiteľ udelia svoj oficiálny súhlas.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

ÖŽiadosť členského štátu musí na účely bodu 1 obsahovať všetky informácie potrebné na uľahčenie pátrania, najmä informácie o skutočnom alebo predpokladanom mieste výskytu predmetu. Õ

ÖNa účely bodu 6 môžu príslušné organy požiadaného členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 5, uľahčovať vykonanie arbitrážneho konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadaného štátu, pokiaľ na to žiadajúci štát a vlastník alebo držiteľ udelia svoj oficiálny súhlas. Õ

ò nový

Ústredné orgány členských štátov používajú na účely spolupráce a vzájomných konzultácií informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) stanovený nariadením (EÚ) č. 1024/2012. Členské štáty rozhodujú o používaní IMI na účely tejto smernice inými príslušnými orgánmi.

ê 93/7/EHS

Článok 5

Žiadajúci člensky štát môže na príslušný súd v požiadanom členskom štáte podať žalobu proti vlastníkovi alebo prípadne držiteľovi s cieľom zabezpečiť navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z jeho územia.

Súdne konanie sa môže začať, iba ak žalobu sprevádza:

a)      dokument opisujúci predmet, ktorý je predmetom žaloby, a v ktorom sa uvádza, že ide o predmet kultúrnej hodnoty,;

b)      vyhlásenie príslušných organov žiadajúceho členského štátu, že predmet kultúrnej hodnoty bol nezákonne vyvezený z jeho územia.

Článok 6

Ústredný orgán žiadajúceho členského štátu ihneď informuje ústredný orgán požiadaného členského štátu o začatí súdneho konania s cieľom zabezpečiť navrátenie dotknutého predmetu.

Ústredný orgán požiadaného členského štátu ihneď informuje ústredné orgány ostatnýchiných členských štátov.

ò nový

Na výmenu informácií sa používa IMI.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

ð nový

Článok 7

1. Členské štáty ustanovujú vo svojich právnych predpisoch, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie podľa tejto smernice uplynie jeden rok ð tri roky ï odo dňa, keď sa Ö ústredný orgán Õ žiadajúcehoi členskéhoý štátu dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, výskytu predmetu kultúrnej hodnoty a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

ê 93/7/EHS

V každom prípade lehota na uplatnenie nároku na navrátenie uplynie tridsať30 rokov odo dňa, keď bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho členského štátu.

Ak však ide o predmety, ktoré tvoria časť verejných zbierok uvedených v článku 1 bode 8 ods. 1, alebo o cirkevný majetok v členských štátoch, v ktorých sa naň vzťahujú osobitné úpravy na jehoich ochranu podľa vnútroštátneho práva, uplynie lehota na uplatnenie nároku na navrátenie po 75 rokoch, s výnimkou členských štátov, v ktorých je uplatnenie nároku na navrátenie nepremlčateľné, ako aj v prípade bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi, v ktorých je stanovená lehota premlčania presahujúca 75 rokov.

2. Konanie o navrátení sa nezačne, ak vývoz z územia žiadajúceho členského štátu nie je ku dňu podania žaloby nezákonný.

Článok 8

Pokiaľ články 7 a 13 neustanovujú inak, príslušný súd nariadi navrátenie dotknutého predmetu kultúrnej hodnoty, ak sa preukáže, že ide o predmet kultúrnej hodnoty v zmysle článku 1 boduods. 1, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

Článok 9

Ak sa nariadi navrátenie daného predmetu kultúrnej hodnoty, príslušný súd v požiadanomých členskom štáteoch zabezpečí vlastníkovi poskytnutie odškodnenia Ö v primeranej výške Õ vo výške, ktorú považuje za primeranú vzhľadom na okolnosti prípadu, pokiaľ vlastník Ö preukáže, že Õ postupoval pri nadobudnutí predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou.

ò nový

Na to, aby sa určilo, či vlastník postupoval s riadnou starostlivosťou, sa berú do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bol predmet nadobudnutý, a to najmä dokumentácia o pôvode predmetu, povolenia na vývoz potrebné na základe právnych predpisov požadujúceho členského štátu, charakter zúčastnených strán, zaplatená cena, nahliadnutie vlastníka do prístupných registrov o ukradnutých predmetoch kultúrnej hodnoty, akákoľvek iná relevantná informácia a dokumentácia, ktorú bolo možné reálne získať, konzultácia s inštitúciami, ku ktorým vlastník mohol mať prístup, alebo všetky ďalšie kroky, ktoré by rozumná osoba uskutočnila za rovnakých okolností.

Vlastník sa nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru, ak za daných okolností nepostupoval s riadnou starostlivosťou.

ê 93/7/EHS

Dôkazné bremeno sa riadi právnymi predpismi požiadaného členského štátu.

V prípade darovania alebo dedičstva nesmie byť právne postavenie vlastníka výhodnejšie ako postavenie osoby, od ktorej predmet získal.

Žiadajúci členský štát uhradí po navrátení predmetu uvedené odškodnenie.

Článok 10

Náklady vzniknuté pri uplatňovaní rozhodnutia o navrátení predmetu kultúrnej hodnoty znáša žiadajúci členský štát. To isté platí o nákladoch spojených s opatreniami uvedenými v článku 4 bodeods. 4.

Článok 11

Úhrada primeraného odškodnenia podľa článkuov 9 a nákladov uvedených v článku 10 sa nedotýka práva žiadajúceho členského štátu požadovať úhradu týchto čiastok od osôb zodpovedných za nezákonný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z jeho územia.

Článok 12

Vlastníctvo predmetuov kultúrnej hodnoty sa po navrátení riadi právnymi predpismi žiadajúceho členského štátu.

Článok 13

Tato smernica sa uplatňujebude uplatňovať len na predmety kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezené z územia členského štátu od 1. januára 1993 vrátane.

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

ð nový

Článok 14

1. Každý členský štát môže svoj záväzok na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty rozšíriť aj na iné Ö predmety kultúrnej hodnoty ako tie, ktoré sú vymedzené Õ kategórie predmetov, ako sú uvedene v prílohe ð v článku 1 bode 1 ï .

ê 93/7/EHS

ð nový

2. Každý člensky štát môže opatreniaúpravy ustanovené touto smernicou uplatňovať na žiadosti o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia iných členských štátov pred l. januárom 1993.

Článok 15

Táto smernica sa nedotýka žiadneho občianskeho alebo trestného konania, ktoré môže začať žiadajúci členský štát a/alebo vlastník, ktorému bol odcudzený predmet odcudzeného predmetu kultúrnej hodnoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov.

Článok 16

1. Členské štáty zasielajú Komisii každýché tri ð päť ï rokovy správu o uplatňovaní tejto smernice. Prvýkrát zašlú túto správu vo februári 1996 ð [...] ï .

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

ð nový

2. Komisia zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Ö Európskemu Õ hHospodárskemu a sociálnemu výboru každýché tri ð päť ï rokovy správu o hodnoteníposúdení uplatňovania tejto smernice. ð Túto správu prípadne dopĺňajú vhodné návrhy .ï

ê 93/7/EHS

3. Rada posúdi účinnosť tejto smernice po uplynutí trojročného obdobia jej uplatňovania a na návrh Komisie vykoná všetky potrebné úpravy.

4. V každom prípade Rada každé tri roky na návrh Komisie preskúma čiastky uvedené v prílohe a prípadne ich na základe hospodárskych a menových ukazovateľov v spoločenstve aktualizuje.

Článok 17

Komisii pomáha výbor zriadený článkom 8 smernice (EHS) č. 3911/92.

Výbor preskúma všetky otázky týkajúce sa uplatňovania prílohy k tejto smernici, ktoré prednesie predseda buď na základe vlastného podnetu, alebo na žiadosť zástupcu členského štátu.

ò nový

Článok 17

K prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa pridáva bod 6:

„6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady xxxx/xx/EÚ o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (*): články 4 a 6.

(*) Ú. v. EÚ L [...].“

ê 93/7/EHS (prispôsobené)

Článok 18

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do deviatich mesiacov od jej prijatia, s výnimkou Belgického kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko a Holandského kráľovstva, ktoré musia dosiahnuť súlad s touto smernicou Ö článkami: [článok 1 bod 1, článok 4 prvý pododsek bod 3, článok 4 štvrtý pododsek, článok 6 tretí pododsek, článok 7, článok 9 a článok 16] tejto smernice Õ najneskôr do dvanástich mesiacov od jej prijatia.

Ö Znenie týchto ustanovení Õ bBezodkladne Ö oznámia Komisii Õ o tom budú informovať Komisiu. Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri ich úradnom uverejnení. ÖTakisto budú obsahovať poznámku o tom, že odkazy na platné zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia, ako aj odkazy na smernicu (smernice) zrušenú (zrušené) touto smernicou sa rozumejú za odkazy na túto smernicu. Õ Metodiku Podrobné podmienky týkajúce sa týchto odkazov Ö a znenia tejto poznámky Õ ustanovia členské štáty.

ê

2. Členské štáty Komisii oznámia znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijímajú v oblasti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Článok 19

Smernica 93/7/EHS, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v časti A prílohy I, sa zrušuje s účinnosťou od [...] bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy I do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 20

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články [...] sa uplatňujú od [...].

ê 93/7/EHS

Článok 21

Tato smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

ê 93/7/EHS

PRÍLOHA

Kategórie uvedené v druhej zarážke článku 1 ods. 1, do ktorej musia patriť predmety označené ako "národné kultúrne bohatstvo" v zmysle článku 36 zmluvy s cieľom použitia tejto smernice pri ich navrátení:

A.           1.      Archeologické predmety staršie ako 100 rokov, ktoré sú produktmi:

– vykopávok a nálezov na zemi a pod vodou,

– archeologických lokalít,

– archeologických zbierok.

2.      Prvky, ktoré sú integrálnou súčasťou umeleckých, historických alebo náboženských pamiatok, ktoré boli rozobrané a ktorých vek presahuje 100 rokov.

ê 96/100/ES článok 1 ods. 1 písm. a)

3.      Obrazy a maľby okrem tých, ktoré sú uvedené v kategórii 3A alebo 4, vytvorené výhradne ručne, akoukoľvek technikou a z akéhokoľvek materiálu[27].

ê 96/100/ES článok 1 ods. 1 písm. b)

3 A.   Akvarely, gvaše a pastely vytvorené výhradne ručne a z akéhokoľvek materiálu1.

ê 96/100/ES článok 1 ods. 1 písm. c)

4.      Mozaiky vytvorené výhradne ručne a akoukoľvek technikou okrem tých, ktoré patria do kategórie 1 alebo 2, a kresby vytvorené výhradne ručne, akoukoľvek technikou a z akéhokoľvek materiálu1.

ê 93/7/EHS

5.      Originály rytín, grafík, sieťotlačí a litografií s ich príslušnými štočkami a originály plagátov1.

6.      Originály sôch alebo súsoší (plastík) a kópie vytvorené rovnakým postupom ako originál1, okrem tých, ktoré sú uvedené v kategórii 1.

7.      Fotografie a filmy a ich negatívy1.

8.      Inkunábuly a rukopisy vrátane máp a hudobných partitúr jednotlivo alebo v rámci zbierok1.

9.      Knihy staršie ako 100 rokov jednotlivo alebo v rámci zbierok.

10.    Tlačené mapy staršie ako 200 rokov.

11.    Archívy a ich akékoľvek časti akéhokoľvek druhu a na akomkoľvek médiu staršie ako 50 rokov.

12.    a)       Zbierky[28] a vzorky zo zoologických, botanických, mineralogických alebo z anatomických zbierok;

b)      zbierky2 historického, paleontologického, etnografického alebo numizmatického významu.

13.    Dopravné prostriedky staršie ako 75 rokov.

14.    Akékoľvek iné starožitné predmety nezahrnuté do kategórií A 1 až A 13, staršie ako 50 rokov.

              Na predmety kultúrnej hodnoty v kategóriách A 1 až A 14 sa táto smernica vzťahuje iba v prípade, že ich hodnota zodpovedá finančným hraniciam uvedeným v bode B alebo ich presahuje.

B.           Finančné hranice uplatniteľné na niektoré kategórie bodu A (v ECU)

ê 2001/38/ES článok 1 ods. 1

HODNOTA:

Nezávisle na hodnote

ê 93/7/EHS

– 1 (Archeologické predmety)

– 2 (Rozobrané pamiatky)

– 8 (Inkunábuly a rukopisy)

– 11 (Archívy)

15 000

– 4 (Mozaiky a kresby)

– 5 (Rytiny)

– 7 (Fotografie)

– 10 (Tlačené mapy)

ê 96/100/ES článok 1 ods. 2

30 000

– 3 A (Akvarely, gvaše a pastely)

ê 93/7/EHS

50 000

– 6 (Plastiky)

– 9 (Knihy)

– 12 (Zbierky)

– 13 (Dopravné prostriedky)

– 14 (Akékoľvek iné predmety)

150 000

– 3 (Obrazy)

              Splnenie podmienok súvisiacich s finančnou hodnotou sa hodnotí pri žiadosti o navrátenie. Finančná hodnota je finančná hodnota predmetu v požiadanom štáte.

ê 2001/38/ES článok 1 ods. 2

Pre členské štáty, ktoré nepoužívajú euro ako svoju menu, sa hodnoty vyjadrené v euro v prílohe prevedú na národné meny a vyjadria v národných menách podľa výmenného kurzu uverejneného 31. decembra 2001 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Táto protihodnota v národných menách sa s účinnosťou od 31. decembra 2001 preverí každé dva roky. Výpočet tejto protihodnoty vychádza z priemernej dennej hodnoty daných mien vyjadrenej v euro v priebehu 24 mesiacov, končiac posledným dňom augusta pred revíziou, ktorá sa uskutoční sa 31. decembra. Poradný výbor pre kultúrne predmety na návrh Komisie preverí tento spôsob výpočtu v zásade dva roky po prvom použití. Pri každej revízii sa hodnoty vyjadrené v eurách a ich protihodnoty v národných menách pravidelne uverejnia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v prvých dňoch novembra pred dňom, kedy sa revízia uskutoční.

_____________

é

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica a zoznam jej postupných zmien a doplnení (podľa článku 19)

Smernica Rady 93/7/EHS || (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74) ||

|| Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES || (Ú. v. ES L 60, 1.3.1997, s. 59)

|| Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES || (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 43)

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov (podľa článku 19)

Smernica || Lehota na transpozíciu

93/7/EHS || 15.12.1993[29]

96/100/ES || 1.9.1997

2001/38/ES || 31.12.2001

_____________

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 93/7/EHS || Táto smernica

článok 1 bod 1 prvá zarážka || článok 1 bod 1

článok 1 bod 1 druhá zarážka úvodné slová || _______

článok 1 bod 1 druhá zarážka prvá podzarážka prvý pododsek || _______

článok 1 bod 1 druhá zarážka prvá podzarážka druhý pododsek || článok 1bod 8

článok 1 bod 1 druhá zarážka druhá podzarážka || _______

článok 1 bod 2 prvá zarážka || článok 1 bod 2 písm. a)

článok 1 bod 2 druhá zarážka || článok 1 bod 2 písm. b)

článok 1 body 3 až 7 || článok 1 body 3 až 7

články 2 a 3 článok 4 prvý pododsek článok 4 bod 1 druhá veta článok 4 bod 6 druhá veta _______ || články 2 a 3 článok 4 prvý pododsek článok 4 druhý pododsek článok 4 tretí pododsek článok 4 štvrtý pododsek

článok 5 prvý pododsek || článok 5 prvý pododsek

článok 5 druhý pododsek prvá zarážka || článok 5 druhý pododsek písm. a)

článok 5 druhý pododsek druhá zarážka || článok 5 druhý pododsek písm. b)

článok 6 prvý pododsek || článok 6 prvý pododsek

článok 6 druhý pododsek || článok 6 druhý pododsek

_______ || článok 6 tretí pododsek

články 7 a 8 || články 7 a 8

článok 9 prvý pododsek || článok 9 prvý pododsek

článok 9 druhý pododsek || _______

_______ _______ || článok 9 druhý pododsek článok 9 tretí pododsek

článok 9 tretí a štvrtý pododsek || článok 9 štvrtý a piaty pododsek

články 10 až 15 || články 10 až 15

článok 16 ods. 1 a 2 || článok 16 ods. 1 a 2

článok 16 ods. 3 || _______

článok 16 ods. 4 || _______

článok 17 || _______

_______ || článok 17

článok 18 || článok 18 ods. 1

_______ || článok 18 ods. 2

_______ || článok 19

_______ || článok 20 prvý pododsek

_______ || článok 20 druhý pododsek

článok 19 príloha || článok 21 _______

______ || príloha I

______ || príloha II

é

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (prepracované znenie)

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[30]

Hlava 2 – Podnikanie – Kapitola 02 03: Vnútorný trh pre tovar a sektorové politiky

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele

1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Prispieť v rámci vnútorného trhu k ochrane predmetov kultúrnej hodnoty

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ: umožniť členským štátom navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu od roku 1993.

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Cieľom tohto návrhu je zvýšiť počet navrátení predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“ a znížiť náklady týchto navrátení. Bude mať vplyv na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty v Únii a na boj proti nemu.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

- zvýšiť počet konaní o navrátení,

- zvýšiť počet navrátení predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“,

- zabezpečiť sledovanie žiadostí o pátranie po predmete kultúrnej hodnoty v zmysle článku 4 bodu 1 smernice,

- zabezpečiť sledovanie oznámení o nájdení predmetu kultúrnej hodnoty v zmysle článku 4 bodu 2 smernice,

- porovnateľnosť štatistických údajov týkajúcich sa uplatňovania smernice,

- prieskum spokojnosti ústredných orgánov s používaním systému IMI.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je prispieť k ochrane predmetov kultúrnej hodnoty v rámci vnútorného trhu tak, že sa uľahčí navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu od roku 1993.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Z dôvodu cezhraničného rozmeru nezákonného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty je Únia povolanejšia konať v tejto oblasti.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Z hodnotení smernice 93/7/EHS vyplýva, že účinnosť súčasného systému na navrátenie určitých predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“ je obmedzená.

Prostredníctvom štúdií a expertných správ o predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a boji proti nemu Komisia skonštatovala aj to, že je nutné smernicu zrevidovať.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Táto iniciatíva je v plnej miere v súlade s ostatnými opatreniami a politikami týkajúcimi sa predmetov kultúrnej hodnoty.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[31]

Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

V článku 16 sú vymedzené podrobné podmienky hodnotenia a sledovania, vďaka ktorým budú ostatné inštitúcie Únie informované o uplatňovaní smernice. Správy o uplatňovaní a správy o hodnotení smernice sa budú vypracúvať raz za päť rokov.

2.2. Systémy riadenia a kontroly

2.2.1. Zistené riziká

Nebolo zistené žiadne finančné riziko.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Plánované metódy kontroly sú vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v nariadení (EÚ) č. 1268/2012.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Komisia musí zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti formou účinných kontrol a vymáhania neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

|| DRP/NRP ([32]) || krajín EZVO[33] || kandidátskych krajín[34] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[…] || [XX.YY.YY.YY] […] || DRP/NRP || || || ||

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || || ||

|| GR: ENTR || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || SPOLU

|| Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| Rozpočtové prostriedky pre GR ENTR SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| Platby || =2+2a +3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ ||

|| GR ENTR || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || SPOLU

|| Ÿ Ľudské zdroje || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 1,0

|| Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,25

|| GR ENTR SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

|| Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu      = Platby spolu) || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

|| Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

|| Platby || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1. Zhrnutie

Návrh si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 1,0

Ostatné administratívne výdavky || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,05 || 0,25

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

Mimo OKRUHU 5[35] viacročného finančného rámca || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

SPOLU || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 0,25 || 1,25

3.2.3.2. Odhadované potreby ľudských zdrojov

Návrh si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2

EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5

XX 01 01 02 (delegácie) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

10 01 05 01 (priamy výskum) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[36]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

XX 01 04 yy[37] || - ústredie[38] || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

- delegácie || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

SPOLU || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2

EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5 || EPPČ=1,5

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Riadiť transpozíciu a vykonávanie smernice.

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

Návrh nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

[1]               Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74) zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES zo 17. februára 1997 (Ú. v. ES L 60, 1.3.1997, s. 59) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES z 5. júna 2001 (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 43).

[2]               Prvá správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, KOM(2000)325 v konečnom znení z 25.5.2000. Druhá správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, KOM(2005)675 v konečnom znení z 21.12.2005. Tretia správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, KOM(2009)408 v konečnom znení z 30.7.2009. Štvrtá správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, COM(2013) 310 final z 30.5.2013.

[3]               K septembru 2012 dohovor UNESCO z roku 1970 ratifikovalo 22 členských štátov a dohovor UNIDROIT z roku 1995 ratifikovalo 13 členských štátov. V Rakúsku prebiehal proces ratifikácie dohovoru UNESCO.

[4]               Závery Rady Únie týkajúce sa zabraňovania trestnej činnosti zameranej na predmety kultúrnej hodnoty a boja proti tomuto javu, 13. a 14. decembra 2011.

                http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/fr/jha/126867.pdf.

[5]               Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

[6]               http://ec.europa.eu/yourvoice/consultations/2012/index_sk.htm

[7]               http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/regulated-sectors/cultural-goods/index_en.htm

[8]               Práce tejto skupiny a jednotlivé príspevky členov neboli uverejnené.

[9]               Final report and Recommendations to the Cultural Affairs Committee on improving the means of increasing the mobility of collections, June 2010: http://ec.europa.eu/culture/our-policy-development/working-group-on-museum-activities_en.htm

[10]             Štúdiu „Analyse des structures et mécanismes de diffusion des données nécessaires aux autorités afin de garantir l’application de la directive relative aux biens culturels“ (Analýza štruktúr a mechanizmov šírenia údajov, ktoré orgány potrebujú na zaručenie uplatňovania smernice o predmetoch kultúrnej hodnoty) z roku 2004 a štúdiu „Extension aux 12 nouveaux États membres“ (Rozšírenie na 12 nových členských štátov) z roku 2007 [Information & Communication Partners, (zmluva na štúdiu č. 30-CE-0102617/00-49] možno na požiadanie získať na adrese ENTR-PRODUCT-MARKET-INTEGR-AND-ENFOR@ec.europa.eu. „Étude sur la prévention et la lutte contre le trafic illicite des biens culturels dans l’Union européenne“ (Štúdia o predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty v Európskej únii a boji proti nemu), CECOJI-CNRS-UMR 6224 (Francúzsko), 2011. http://ec.europa.eu/home-affairs/doc_centre/crime/docs/Report%20Trafficking%20in%20cultural%20goods%20EN.pdf#zoom

[11]             Od ďalších možností, ako: i) ratifikovanie dohovoru UNESCO z roku 1970 a dohovoru UNIDROIT z roku 1995 Úniou; ii) vymedzenie stratégie Únie zameranej na ratifikovanie dohovoru UNIDROIT všetkými členskými štátmi, iii) nahradenie smernice 93/7/EHS nariadením a iv) zrušenie smernice 93/7/EHS sa upustilo hneď na začiatku skúmania jednotlivých riešení z dôvodu realizovateľnosti.

[12]             Kodifikácia realizovaná v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Kodifikácia acquis communautaire, KOM(2001) 645 v konečnom znení.

[13]             KOM(2007) 873 v konečnom znení

[14]             Časť A prílohy I k tomuto návrhu.

[15]             „Ak sa v priebehu legislatívneho postupu ukáže, že je nevyhnutné prekročiť rámec priamej kodifikácie a vykonať vecné zmeny, je úlohou Komisie predložiť na tento účel prípadné návrhy.“

[16]             „Európsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie, že ak sa ukáže, že je nevyhnutné prekročiť rámec priamej kodifikácie a vykonať vecné zmeny, Komisia sa bude môcť od prípadu k prípadu rozhodnúť, či svoj návrh prepracuje, alebo či predloží samostatný návrh na zmenu a doplnenie, pričom jej návrh na kodifikáciu zostane zachovaný a po prijatí vecnej zmeny túto zmenu zahrnie do návrhu na kodifikáciu.“

[17]             Ú. v. EÚ L 252, 18.9.2010, s. 11.

[18]             Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

[19]             Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[21]             Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74.

[22]             Pozri prílohu I, časť A.

[23]             Ú. v. ES L 395, 31.12.1992, s. 1. Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1.

[25]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[26]             Závery Rady Únie týkajúce sa zabraňovania trestnej činnosti zameranej na predmety kultúrnej hodnoty a boja proti tomuto javu, Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci, 13. a 14. decembra 2011.

[27]             Staršie ako 50 rokov a nepatriace ich tvorcom.

[28]             Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci 252/84: „Zberateľské predmety v zmysle č. 99.05 Spoločného colného sadzobníka sú predmety vhodné na zaradenie do zbierky, to znamená predmety, ktoré sú pomerne vzácne, obvykle sa nepoužívajú na svoj pôvodný účel, sú predmetom zvláštneho trhu s podobnými úžitkovými predmetmi a majú vysokú hodnotu.“

[29]             Lehota na transpozíciu pre Belgicko, Nemecko a Holandsko bola 15. marca 1994.

[30]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[31]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[32]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[33]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[34]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[35]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[36]             ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[37]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[38]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).