52013DC0634

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o jednotnom telekomunikačnom trhu

1.           Politické a ekonomické súvislosti

Na ceste k európskemu jednotnému telekomunikačnému trhu je nevyhnutne potrebný výrazný pokrok. Je to mimoriadne dôležité pre strategické záujmy Európy, jej hospodársky pokrok, ako aj pre samotné odvetvie telekomunikácií a pre občanov, ktorí sú sklamaní z toho, že nemajú úplný a spravodlivý prístup k telekomunikačným službám, ako je internet a mobilné služby.

Spoľahlivý a rýchly prístup k internetu bude s rozširovaním služieb cloud computingu čoraz dôležitejší. Je potrebné, aby boli dostupné kvalitné siete, ktoré môže zabezpečiť len dobre fungujúce odvetvie telekomunikácií, ktoré sa preto pre Európu stáva predmetom strategického záujmu.

V strategickom záujme Európy je aj to, aby mala vlastnú kapacitu poskytovať občanom bezpečné služby cloud computingu a aby si naďalej udržala významnú kapacitu na výrobu telekomunikačných zariadení. Oba aspekty závisia od ochoty dynamického odvetvia telekomunikácií investovať do štvrtej generácie mobilných sietí a vysokorýchlostných pevných prístupových sietí.

Veľká väčšina občanov, podnikov, vlád a podnikateľov čoraz viac závisí od prepojiteľnosti prostredníctvom telekomunikačných služieb. V súčasnosti sa však prístup k týmto službám v Európe napriek 26-ročnému úsiliu o reformovanie vnútroštátnych telekomunikačných trhov Európy a vytvorenie základov jednotného telekomunikačného trhu podobá skôr lotérii.

Na samotné internetové hospodárstvo pripadá čoraz väčší podiel HDP a účinná prepojiteľnosť a internetové inovácie v súčasnosti majú zásadný význam pre rast produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva – od zdravotnej starostlivosti cez energetiku až po verejné služby. Pri riešení situácie odvetvia telekomunikácií preto už nejde len o toto odvetvie (na ktoré pripadá len 9 % digitálneho hospodárstva Európy), ale aj o podporu udržateľného rozvoja všetkých odvetví.

Ďalší významný krok smerom k jednotnému telekomunikačnému trhu by hospodárstvu poskytol potrebný stimul tým, že by sa podporili nové zdroje hospodárskeho rastu (ako napr. v odvetví mobilných aplikácií, v ktorom od roku 2008 vzniklo 794 000 nových pracovných miest, z ktorých takmer polovica pripadá na vývojárov softvéru), podporili inovácie, vytvorili nové a udržateľné pracovné miesta, aby sa obnovila konkurencieschopnosť Európy.

So zreteľom na tieto skutočnosti Európska rada v marci 2013 požiadala Komisiu, aby čo najskôr predložila konkrétne opatrenia na vytvorenie jednotného trhu v oblasti informačných a telekomunikačných technológií. Predložením dnešného návrhu Komisia plní tento svoj záväzok.

Odvetvie elektronických komunikácií funguje globálne, keďže internet (a prostredníctvom neho poskytované služby) presahuje hranice EÚ. Súčasné iniciatívy je potrebné vidieť v súvislosti s vývojom v iných častiach sveta, a preto sa v špecifických sektorových dohodách alebo pri obchodných alebo investičných rokovaniach s našimi hlavnými partnermi musí venovať náležitá pozornosť elektronickým komunikáciám a poskytovaniu digitálnych služieb.

2.           26 rokov regulačnej reformy telekomunikácií

Vďaka právnemu rámcu EÚ prešlo európske telekomunikačné prostredie v priebehu jednej generácie liberalizáciou a vyvinulo sa od statických monopolov verejných služieb na dynamický a konkurencieschopný sektor. Po sebe nasledujúce balíky európskych právnych predpisov od osemdesiatych rokov uvoľnili siete, posilnili hospodársku súťaž a rozšírili výber, obmedzili náklady na mobilný roaming, dali spotrebiteľom dôležité nové práva a podnietili konvergentné a súdržné uplatňovanie spoločného rámca.

Okrem toho uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže rozhodujúcim spôsobom prispelo k tomu, že na trhoch existuje hospodárska súťaž, vďaka ktorej sa v celej EÚ znížili ceny a zlepšila sa kvalita služieb poskytovaných spotrebiteľom.

Cieľom týchto zmien v právnych predpisoch EÚ v oblasti telekomunikácií bolo držať krok s prelomovými zmenami v oblasti informačných a komunikačných technológií: najskôr s mobilným telefonovaním a potom s internetom. V súčasnosti tvorí odvetvie telekomunikácií základňu pre digitálne produkty a služby, ktoré nám môžu poskytovať podporu vo všetkých aspektoch nášho života a byť motorom hospodárskeho oživenia v Európe.

Úsilie EÚ podporovať zdravé regulačné prostredie a hospodársku súťaž bolo počas dlhého obdobia oporou zmien v tomto odvetví. Prostredníctvom prelomových míľnikov, ako sú napríklad normy GSM a UMTS, EÚ vytvorila prostredie na to, aby Európa a jej priemyselné subjekty mohli zaujať vo svete vedúce postavenie. Liberalizácia časom priniesla na vnútroštátnych trhoch hospodársku súťaž, spravodlivejšie ceny a skutočný výber pre občanov a podniky. Regulačný rámec musí držať krok s vývojom hospodárskej súťaže na európskych a globálnych trhoch.

Existujúci regulačný rámec, ktorý zaviedla Komisia v roku 2007 a ktorý sa zameriaval na posilnenie európskeho systému dohľadu a konzistentnú reguláciu vnútroštátnych trhov, splnil svoj účel. Pri pohľade za hranice Európy však vidieť, že silní prevádzkovatelia z USA, Japonska a Južnej Kórey v nedávnej minulosti intenzívne investovali do rýchlych pevných a bezdrôtových širokopásmových pripojení. V tomto globálnom kontexte je dôležité, aby Európa nezaostávala. Okrem toho meniaca sa hospodárska a technologická klíma, ako aj vplyv hospodárskej a finančnej krízy viedli k rýchlym a zrýchľujúcim sa zmenám v celosvetovom telekomunikačnom odvetví, ktoré zahŕňali aj významnú reštrukturalizáciu. Nový dopyt a nové aplikácie v prípade služieb založených na údajoch ešte zvyšujú význam jednotného trhu, keďže v porovnaní s ostatnými krajinami silná pozícia európskeho odvetvia IKT (najmä v oblasti telekomunikácií) a širokopásmové pokrytie majú pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva zásadný význam. Je to viditeľné najmä v súčasnosti, keď Európa hľadá nové možnosti rastu, aby prekonala krízu.

Expanzia v odvetví telekomunikácií by mala pomôcť posilniť celé hospodárstvo; nie je udržateľné, aby sa usilovalo o prosperitu bez toho, aby zohľadnilo požiadavky ostatných hospodárskych odvetví na prepojiteľnosť a pritom sledovalo obchodné modely, ktoré sú založené na nedostatku, a nie na bohatej ponuke. Preto sa toto odvetvie teraz musí rozhodujúcim spôsobom reštrukturalizovať, aby sa zabránilo jeho nezadržateľnému poklesu. Zachovanie súčasného stavu neprichádza do úvahy.

3.           Prekážky na jednotnom trhu

Európska komisia je odhodlaná zachovať a ďalej rozšíriť prínos, ktorý majú telekomunikácie pre podniky a občanov. Avšak napriek všetkému dosiahnutému pokroku odvetvie naďalej čelí mnohým prekážkam, bariéram a výzvam, ktoré dohromady vytvárajú situáciu, v ktorej výhody jednotného trhu ani zďaleka nemožno považovať v plnej miere za využité. Nedávna štúdia ukázala, že ak by vnútorný trh s elektronickými komunikáciami bol dobudovaný, hrubý domáci produkt (HDP) EÚ by mohol vzrásť až o 110 miliárd EUR ročne.[1]

Vcelku však odvetvie telekomunikácií ešte stále nesie dedičstvo niekdajších národných monopolov pôsobiacich prevažne na vnútroštátnom základe. Niektoré veľké telekomunikačné spoločnosti pôsobia v niekoľkých členských štátoch, ale žiadna z nich nie je prítomná vo všetkých. Zatiaľ čo väčšina mobilných operátorov sa obmedzuje na vnútroštátny trh, pôsobnosť mnohých prevádzkovateľov pevných sietí je dokonca sústredená na určitý región. Tí, ktorí pôsobia v niekoľkých členských štátoch, musia pracovať na základe rozdielnych pravidiel, niekedy podľa odlišných požiadaviek a nápravných opatrení rôznych regulačných orgánov, pričom v každom členskom štáte potrebujú samostatné oprávnenie. Operátori, ktorí pôsobia vo viacerých členských štátoch, sa okrem toho často nesprávajú ako skutoční európski operátori a podľa všetkého sú spokojní s tým, že svoju činnosť vykonávajú v každom členskom štáte samostatne. Na trhu pôsobí viac ako tisíc prevádzkovateľov pevných sietí a stovky mobilných operátorov, ktorí síce v mnohých prípadoch patria do väčších skupín, napriek tomu však pôsobia na vnútroštátnej úrovni. Zároveň sa charakter tohto odvetvia čoraz viac globalizuje a jeho ziskovosť závisí od rozsahu.

Absencia jednotného trhu sa zreteľne prejavuje takisto v oblasti cenotvorby. Napríklad cena za volanie do inej krajiny EÚ alebo za používanie mobilného zariadenia v inej krajine EÚ je z dôvodu poplatkov za hlasovú a dátovú komunikáciu v roamingu a „medzinárodných“ sadzieb za volania (v rámci EÚ) často oveľa vyššia ako domáce sadzby. Tieto poplatky veľa občanov považuje za nespravodlivé a zároveň predstavujú praktickú prekážku pri uplatňovaní slobôd spojených s jednotným trhom.

Okrem toho spotrebitelia skôr využijú ponuku operátorov so sídlom v inom členskom štáte, ak vedia, že tam platia rovnaké pravidlá: napríklad pravidlá týkajúce sa transparentnosti, zmluvných podmienok, uľahčenia zmeny prevádzkovateľa a pravidlá na zamedzenie blokovania alebo spomaľovania online služieb ako súčasť opatrení na zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu. Rozptýlenie vnútroštátnych snáh chrániť práva spotrebiteľov môže spôsobiť ďalšiu fragmentáciu jednotného trhu.

Rozdiely v načasovaní, podmienkach a nákladoch na postupy pri nadobúdaní frekvenčného spektra zatiaľ spôsobujú útlm investícií a komplikujú vytvorenie integrovaných bezdrôtových sietí medzi krajinami. Včasnejšia a predvídateľnejšia dostupnosť frekvenčného spektra by v Európe umožnila väčšie rozšírenie cenovo dostupného širokopásmového pripojenia, pričasto však zostáva viazaná na vnútroštátne regulačné štruktúry.

Nejednotná regulácia pevných sietí často prináša nadmernú reguláciu, regulačnú neistotu a nepredvídateľnosť, čo sťažuje plánovanie investícií do rýchlych širokopásmových sietí „ďalšej generácie“.

Ak by bol jednotný trh harmonizovanejší, Európa by mohla využívať celoplošné pokrytie rýchlou širokopásmovou sieťou a inovačnejšie nové digitálne služby. Tieto rýchle telekomunikačné siete sú takisto kľúčovými vstupmi pre mnoho iných odvetví, a to tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Silné a dynamické odvetvie telekomunikácií má podstatný význam, ak má Európa využívať nové inovácie, napríklad tzv. cloud computing, nové nástroje, ktoré využívajú veľké objemy údajov, prepojené autá, inteligentnú výrobu, internet vecí, inteligentné mestá, modernizovanú verejnú správu, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie a tak ďalej. Vysokorýchlostné siete by sa ako také mohli stať základom pre prosperujúci európsky digitálny ekosystém.

Stručne povedané, toto odvetvie trpí fragmentáciou pozdĺž vnútroštátnych hraníc, nejednotnosťou regulácie a nedostatkom predvídateľnosti v rámci Únie, neprimerane vysokými cenami za špecifické služby a nedostatkom investícií. Riešenie týchto problémov má zásadný význam pre zabezpečenie zamestnanosti, produktivity a rastu v Európe. Jednotný telekomunikačný trh orientovaný na hospodársku súťaž by pomohol vyriešiť tieto problémy.

4.           Smerom k jednotnému trhu v oblasti telekomunikácií

Skutočný jednotný trh v oblasti telekomunikácií je taký, kde:

- spotrebitelia môžu získavať služby od ktoréhokoľvek prevádzkovateľa v EÚ, a to bez diskriminácie a bez ohľadu na to, kde majú bydlisko,

- prevádzkovatelia sú schopní konkurencieschopným spôsobom ponúkať služby mimo svojho domovského členského štátu a predávať ich spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v celej EÚ,

- sú odstránené nadmerné poplatky za medzinárodné volania v rámci EÚ alebo za používanie mobilného zariadenia v inom členskom štáte EÚ.

Toto je konečný cieľ, o ktorého dosiahnutie sa Európska komisia prostredníctvom súčasného regulačného rámca už nejaký čas usiluje. V konečnom dôsledku predpokladá postupné odstraňovanie vnútroštátnych prekážok cezhraničnej hospodárskej súťaže vrátane rozdielov vo vnútroštátnej odvetvovej regulácii, rôznych vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, pokiaľ ide o zmluvy s poskytovateľmi telekomunikačných služieb, a rozličných vnútroštátnych podmienok pre rozdelenie a prideľovanie frekvenčného spektra. Predpokladá to aj rámec, ktorý je jednotnejší, stabilný, vyznačuje sa právnou istotou, väčšou orientáciou na hospodársku súťaž, vyššou úrovňou harmonizácie a viac podporuje investície, čím sa zabezpečí väčší výber, rýchlejšie širokopásmové pripojenie a lepšie cezhraničné služby.

Komisia naďalej zastáva názor, že skutočný jednotný trh spĺňajúci jej predstavu si bude vyžadovať jednotný regulačný orgán EÚ zodpovedný za výklad a vykonávanie harmonizovaného právneho rámca. Jednotný trh by si vyžiadal aj jednotný systém ukladania regulačných nápravných opatrení a prípadnú hlbšiu harmonizáciu rozdelenia a prideľovania frekvenčného spektra.

Je však jasné, že proces budovania jednotného trhu v oblasti telekomunikácií je, podobne ako v iných odvetviach, postupný proces, ktorý v rovnakej miere závisí od správania účastníkov trhu aj od zásahov regulačných orgánov.

Návrhy predložené dnes predstavujú dôležitý medzikrok na ceste k dosiahnutiu tohto konečného cieľa úplne integrovaného jednotného trhu prostredníctvom riešenia niektorých prekážok, ktorých odstránenie môže pomôcť zabezpečiť, aby toto odvetvie zohrávalo plnohodnotnú úlohu pri naliehavom hľadaní východísk pre dosiahnutie rastu. Tento prístup je založený na existujúcom rámci pre oblasť telekomunikácií a zameriava sa na cezhraničné problémy, ktorým čelia prevádzkovatelia a spotrebitelia, a na odstraňovanie prekážok pre investície. Obsahuje konkrétne zmeny súčasného právneho rámca, ktoré predstavujú prechodné kroky spoločne vytvárajúce „zlomový bod“, ktorý by mal umožniť, aby trh smeroval k jednotnému celoeurópskemu trhu.

V praxi ide o:

· riešenie niektorých rozdielov vo výklade medzi národnými regulačnými orgánmi, zlepšenie spolupráce medzi nimi a kontinuity riadenia, ako aj posilnenie úlohy Komisie,

· riešenie problémov, ktorým čelia spotrebitelia na roztrieštenom európskom trhu, zavedením určitých spoločných spotrebiteľských noriem, odstránenie poplatkov za prichádzajúce volania počas roamingu, ako aj neopodstatnených príplatkov za medzinárodné volania v rámci EÚ, vytvorenie trhových podmienok, ktoré môžu viesť k urýchlenému postupnému zrušeniu všetkých roamingových poplatkov v Európe a zavedenie novej, spoločnej ochrany spotrebiteľa vrátane zabezpečenia prístupu k otvorenému internetu.

· poskytnutie nových obchodných príležitostí pre odvetvie telekomunikácií tým, že sa zjednoduší investovanie do sietí a poskytovanie a zabezpečovanie cezhraničných služieb, ako aj harmonizáciu základných technických „vstupov“ (napr. frekvenčného spektra pre bezdrôtové siete, prístupu k sieťam pre pevné širokopásmové pripojenie),

· posilnenie európskeho rozmeru súčasného systému národných regulačných orgánov. Ako medzikrok Komisia navrhuje posilniť úlohu predsedu Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), a to vytvorením miesta na plný pracovný čas s trojročným funkčným obdobím, aby sa zabezpečilo strategickejšie plánovanie a lepšia kontinuita.

Na konci rokovaní o preskúmaní regulačného rámca v roku 2009 sa Komisia formálne zaviazala konať v oblasti prístupu k otvorenému internetu. Od prijatia tohto záväzku a v každom prípade odvtedy, čo bol vytvorený pôvodný rámec, význam internetového prístupu nesmierne vzrástol, a to až do takej miery, že sa stal kľúčovým prvkom hospodárskej, sociálnej a kultúrnej činnosti. Ako taký sa takisto stal ústrednou a najhodnotnejšou zo služieb poskytovaných prevádzkovateľmi sietí a poskytovateľmi internetových služieb. Existujú štyri dôvody, pre ktoré sú naliehavo potrebné opatrenia v súvislosti s prístupom k otvorenému internetu. Po prvé, vo svojej súčasnej podobe nedáva žiadnu účinnú celoeurópsku záruku otvoreného prístupu, pričom existuje jednoznačný a jasný dôkaz o tom, že služby sa blokujú alebo spomaľujú (zhoršujú), čo poškodzuje záujmy spotrebiteľov a tých poskytovateľov obsahu a aplikácií, ktorí čelia riziku, že budú zablokovaní. Po druhé, prevádzkovatelia v oblasti telekomunikácií a poskytovatelia obsahu a aplikácií vyvíjajú „špecializované služby“, ktorých sociálna a ekonomická hodnota závisí od záruky kvality – napr. v prípade TV cez internet, aplikácií v rámci elektronického zdravotníctva ako napr. zobrazovanie s vysokým rozlíšením v medicíne, videokonferencií a cloud aplikácií s intenzívnym využívaním údajov kritických z hľadiska prevádzky podnikov. Tieto inovácie ponúkajú príležitosti pre nové ekonomické činnosti, ale vyžadujú si európsky regulačný rámec, ktorý stanovuje jasné podmienky pre vývoj týchto služieb, v spojení s prosperujúcim internetovým ekosystémom. Po tretie, národné regulačné orgány v súčasnosti nemajú podľa európskeho rámca v oblasti telekomunikácií dostatočné právomoci, aby zasiahli, keď chcú sankcionovať blokovanie alebo iné nevhodné postupy riadenia dátových tokov, alebo ak chcú zachovať vitalitu otvoreného internetu. Po štvrté, vnútroštátni tvorcovia politiky začínajú tento problém riešiť najrôznejšími metódami, čím vzniká nové riziko pre integrovanú správu siete. Cieľom návrhu nariadenia je riešiť tieto otázky vyrovnaným a účinným spôsobom.

5.           Riešenie investícií a hospodárskej súťaže

Druhým prvkom tohto balíka, ktorý dopĺňa navrhované nariadenie a je s ním vnútorne prepojený, je odporúčanie o metodikách výpočtu nákladov a o nediskriminácii. Priamejším spôsobom sa zameriava na investície a ďalšiu harmonizáciu metodík výpočtu nákladov. Cieľom je, aby Európa zvýšila svoje investície do širokopásmových sietí. Tento cieľ je podstatný pre udržanie konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle, investície sú však obmedzované v dôsledku právnej neistoty a rozdielov medzi regulačnými orgánmi. Jednotnejšiu a predvídateľnejšiu reguláciu, ako aj stabilnejšie regulačné prostredie možno dosiahnuť 1. ďalšou harmonizáciou nákladov, ktoré etablovaní prevádzkovatelia môžu účtovať za poskytnutie prístupu k svojim metalickým sieťam iným a 2. zabezpečením toho, aby „záujemcovia o prístup“ mali skutočne rovnocenný prístup k sieťam. Ak sa zabezpečia takéto konkurenčné obmedzenia a nediskriminácia, ceny za produkty „novej generácie“ budú skôr výsledkom pôsobenia trhu než regulácie, zatiaľ čo ceny za prístup k metalickým sieťam zostanú vo všeobecnosti stabilné a nebudú umelo znižovať ceny za siete budúcnosti.

Nejednotné uplatňovanie pravidiel vo svojej súčasnej podobe vytvára právnu neistotu pre všetkých účastníkov trhu a prekážky na vnútornom trhu. Právna istota je osobitne dôležitá vzhľadom na to, že investície do rýchlych širokopásmových sietí spôsobujú značné náklady, zatiaľ čo dopyt po konečnom produkte je stále neistý.

Objasnenia uvedené v odporúčaní preto budú kľúčom k odstráneniu neistoty: etablovaní prevádzkovatelia a záujemcovia o prístup budú mať jasno v cenách, ktoré sa účtujú za prístup k sieťam.

6.         Plán dobudovania jednotného telekomunikačného trhu v strednodobom horizonte

Očakáva sa, že strednodobé účinky navrhovaného právneho predpisu sa prejavia vo väčšej slobode a vo väčšom množstve príležitostí pre účastníkov na trhu a v posilnení konsolidačného trendu v odvetví. Dá sa očakávať, že zosilnená hospodárska súťaž sprevádzajúca pokrok Európy smerom k vytvoreniu skutočného jednotného trhu časom povedie k zníženiu sektorovo špecifickej regulácie na základe analýzy trhu. Jedným z výsledkov vytvorenia jednotného trhu by mala byť skutočne väčšia tendencia smerom k účinnej hospodárskej súťaži na relevantných trhoch s tým, že uplatňovanie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže ex post sa v čoraz väčšej miere považuje za dostatočné na zabezpečenie fungovania trhu. Keď vznikne skutočný jednotný trh s elektronickými komunikáciami, bude sa postupne musieť vyvíjať aj geografický dosah trhov, pokiaľ ide o sektorovo špecifickú reguláciu založenú na zásadách hospodárskej súťaže, ako aj o uplatnenie samotných právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

Ako ďalší príspevok bude Komisia pracovať na preskúmaní odporúčania o relevantných trhoch s cieľom zabezpečiť, aby sa zároveň s rozvojom hospodárskej súťaže primerane znižovala ex ante regulačná záťaž prevádzkovateľov.

Na dobudovanie jednotného telekomunikačného trhu budú potrebné ďalšie kroky, najmä pokiaľ ide o lepšiu koordináciu regulačných nápravných opatrení. Komisia v tejto súvislosti podnikne potrebné kroky, aby pripravila podmienky pre ďalšie funkčné obdobie Komisie a na tento účel využije na jednej strane existujúce nástroje právneho rámca a na druhej strane pripraví preskúmanie spôsobu, ktorým je možné ešte viac zlepšiť existujúce mechanizmy na zabezpečenie konzistentnosti regulácie. V rámci tohto preskúmania, ktoré bude vo vhodnom čase zahŕňať aj rozsiahle verejné konzultácie, by sa mala zhodnotiť aj prospešnosť jednotného regulačného orgánu EÚ pre odvetvie telekomunikácií. V preskúmaní by sa mohlo riešiť aj vytvorenie rovnakých podmienok vzhľadom na pravidlá, ktoré sa vzťahujú na online služby „over-the-top“ v porovnaní s telekomunikačnými službami, a vznikajúce problémy týkajúce sa konvergencie medzi audiovizuálnymi a telekomunikačnými službami a trhmi.

7.           Záver

Víziou Komisie je, aby EÚ mala dynamické a konkurencieschopné telekomunikačné odvetvie. Toto odvetvie by sa vyznačovalo určitým počtom silných prevádzkovateľov pôsobiacich v niekoľkých členských štátoch, ako aj mimo EÚ, a väčším počtom menších, skôr miestnych spoločností, pričom všetky z nich by ponúkali infraštruktúru alebo služby zodpovedajúce aktuálnemu stavu vývoja techniky. Bude poskytovať infraštruktúru a služby potrebné pre prosperujúce otvorené digitálne hospodárstvo, čím podporí digitálny rast, zamestnanosť a príležitosti v Európe.

Týmto súborom opatrení Komisia opätovne potvrdzuje svoj záväzok dosiahnuť ciele Digitálnej agendy pre Európu v oblasti širokopásmového pripojenia, čo by sa mohlo zabezpečiť vytvorením kombinácie prevádzkovateľov (etablovaní a alternatívni prevádzkovatelia, prevádzkovatelia pevných a bezdrôtových sietí), ktorí by priniesli široké a konkurencieschopné spektrum ponúk služieb a obsahu s vysokou kvalitou. Takéto pokrytie širokopásmovým pripojením je nevyhnutné na to, aby nové online služby mohli dosiahnuť kritický objem, a to od inteligentných sietí a inteligentných miest až po univerzálny cloud computing alebo internet vecí. Zároveň by Európe zabezpečilo popredné postavenie v oblasti digitálneho hospodárstva s modernou digitálnou infraštruktúrou, pomocou ktorej občania môžu v plnej miere využívať potenciál internetu a podniky obstáť v celosvetovej konkurencii.

Vzhľadom na uvedené súvislosti Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby preskúmali a prijali navrhované nariadenie, ktoré je orientované na cieľ, ako vec najvyššej politickej priority.

[1]               Ecorys, TU Delft et al., Steps Towards a Truly Internal Market for e-Communications, 2013.