15.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 114/42

1.

Poukazuje na to, že Lisabonská zmluva predpokladá posilnenie úlohy Európskej únie v oblasti politiky prisťahovalectva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorej cieľmi sú účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín legálne prebývajúcimi na území členských štátov a zabránenie ilegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. Na tento účel Zmluva ustanovuje, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia týkajúce sa predovšetkým podmienok vstupu, pobytu a voľného pohybu na jej území, ako aj prijímajú normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny. Pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, v zmluve sa výslovne ustanovuje, že EÚ môže prijať opatrenia na podporu členských štátov ale, že cieľom nie je harmonizácia legislatívnych ustanovení a iných právnych predpisov členských štátov.

2.

Konštatuje, že za stanovovanie počtu prisťahovalcov z tretích krajín sú aj naďalej zodpovedné členské štáty, ktoré ich prijímajú na svojom území na účely práce. Integrácia prisťahovalcov je vo väčšine členských štátov v prvom rade v kompetencii národných orgánov, sú to však najmä regionálne a miestne orgány, kto nesie zodpovednosť za uplatňovanie integračných politík v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania a trhu práce.

3.

Pripomína, že Štokholmský program, ktorý definuje priority Únie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na obdobie rokov 2010 – 2014, uznáva pozitívny prínos, ktorý môže mať riadenie prisťahovaleckých tokov pre budovanie spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti a konkurencieschopného hospodárstva a zdôrazňuje význam účinnej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácie legálnych prisťahovalcov pre zabezpečenie pozitívnych účinkov prisťahovalectva tak pre prisťahovalcov, ako aj hostiteľskú spoločnosť.

4.

Opakovane pripomína, že v novej Európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín sa konštatuje, že prisťahovalectvo pozitívne prispieva k rozvoju EÚ, a navrhujú sa v nej opatrenia na lepšiu integráciu prisťahovalcov. Podľa Európskej komisie je integrácia vyvíjajúcim sa procesom, ktorý je spoločnou úlohou rozličných úrovní riadenia a ktorý od zainteresovaných strán vyžaduje neustále úsilie prispôsobené vývoju, ako aj nepretržitú spoluprácu.

5.

Domnieva sa, že jedným z problémov, na ktorý Európa v súčasnosti musí reagovať, je starnutie obyvateľstva, ktoré v kombinácii s aktuálnou svetovou hospodárskou krízou vedie k nedostatku kvalifikovaného ľudského kapitálu, čoho okamžitým dôsledkom je obmedzenie hospodárskej dynamiky Európy, jej konkurencieschopnosti, kreativity a schopnosti zavádzania inovácií. Prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli z dôvodu výskumu, štúdia, odbornej prípravy, dobrovoľnej služby, účasti na výmenných programoch či činnosti au pair, v tejto súvislosti prispieva k pokrytiu potreby ľudského kapitálu.

6.

Upozorňuje, že členské štáty EÚ majú vo viacerých sektoroch problémy s nedostatkom pracovníkov a voľnými miestami, ktoré nemožno obsadiť dostatočne kvalifikovanými miestnymi pracovníkmi, ktorí sú občanmi daného členského štátu alebo občanmi iného členského štátu EÚ, a to predovšetkým v špecializovaných sektoroch, ako je zdravotníctvo, veda a technológie.

7.

Opakovane poukazuje na to, že posilnenie ľudského kapitálu je jedným z jasne stanovených politických cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v EÚ.

8.

Zdôrazňuje, že v smernici 2005/71/ES sa stanovuje zrýchlený postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu, ktorí uzavreli dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou schválenou členským štátom. Táto dohoda potvrdzuje, že existuje náležitý výskumný projekt a že príslušný výskumný pracovník disponuje potrebnými vedeckými schopnosťami na jeho realizáciu, ako aj dostatočnými existenčnými prostriedkami a má zdravotné poistenie. Okrem toho dáva výskumným pracovníkom možnosť pobytu na území iného členského štátu v rámci ich výskumného projektu a možnosť vyučovať v súlade s podmienkami, ktoré stanovujú národné právne predpisy.

9.

Poznamenáva, že smernica 2004/114/ES obsahuje záväzné ustanovenia pre prijímanie študentov z tretích krajín. Členským štátom sa ponechala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či ich budú uplatňovať aj na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov. Za predpokladu splnenia stanovených podmienok majú študenti nárok na povolenie na pobyt, ako aj určité práva týkajúce sa ich zamestnania a povoľuje sa im presun z jedného členského štátu do druhého z dôvodu štúdia.

10.

Pripomína, že neexistuje smernica o prijímaní platených stážistov alebo aupair a že členské štáty takisto nedisponujú jednotným alebo podobným právnym rámcom na reguláciu ich zamestnávania. Okrem toho veľká väčšina z nich neratifikovala dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovníkoch v domácnosti, ktorý vstúpi do platnosti v septembri 2013.

11.

Upozorňuje na to, že jeho predkladané stanovisko vychádza z rámca určeného viacerými inými stanoviskami, ktoré výbor prijal v minulosti, a jeho cieľom je prezentovať postoje VR, pokiaľ ide o regulovanie vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na výsostnom území EÚ, ktorí sem prichádzajú z dôvodu vykonávania vedeckého výskumu, štúdia, výmeny študentov, platenej alebo neplatenej odbornej prípravy, dobrovoľnej činnosti alebo činnosti aupair. Obsahuje návrhy zamerané na aktívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do tejto problematiky a účinného uplatňovania smernice.

12.

Zdôrazňuje, že politické opatrenia týkajúce sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín musia byť v súlade so základnými európskymi hodnotami, akými sú dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie rozmanitosti, boj proti diskriminácii, či podpora rovnosti príležitostí a tolerancie. Takisto musia byť v súlade so základnými politikami EÚ v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, rozvoja, vonkajších vzťahov, ale aj slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

13.

Domnieva sa, že uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je rozhodujúce pre kvalitu demokratických systémov a predstavuje základný výdobytok a neoddeliteľnú súčasť kultúry Európskej únie.

14.

Domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je najvhodnejšou metódou na dosiahnutie najlepších výsledkov v oblasti vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento prístup musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, ktorou sa riadi spolupráca medzi Európskou úniou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami.

15.

Je presvedčený, že na to, aby akékoľvek iniciatívy prijaté v oblasti prisťahovalectva dosiahli konkrétne výsledky, musia vychádzať zo strategických cieľov a spoločných záväzkov s tretími krajinami. Snahy vyvíjané s cieľom zatraktívniť a sprístupniť Úniu pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa musia niesť v duchu dialógu s týmito krajinami a musia byť v súlade s cieľmi zahraničnej a prisťahovaleckej politiky Únie na jej vonkajších hraniciach, tak ako boli stanovené v revidovanej verzii jej globálneho prístupu k migrácii a mobilite.

16.

Nazdáva sa, že je potrebné odstrániť slabé miesta v platnom legislatívnom rámci s cieľom podporiť mobilitu výskumných pracovníkov a študentov z tretích krajín tým, že budú nabádaní k príchodu do EÚ. Posilnenie prisťahovaleckých tokov s potenciálom vysokokvalifikovanej pracovnej sily pochádzajúcej z tretích krajín pomôže pokryť potreby Únie.

17.

Podporuje návrh smernice COM(2013) 151 final, ktorého cieľom je zlepšenie právneho rámca uplatňovaného na štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do EÚ a dočasne pobývajúcich na jej území dlhšie než tri mesiace z dôvodu vykonávania vedeckého výskumu, štúdia, získavania skúseností a/alebo účasti na rozličných aktivitách zameraných na zlepšenie ich zručností a schopností, predovšetkým pokiaľ ide o vedcov, študentov, dobrovoľníkov, platených alebo neplatených stážistov alebo aupair.

18.

Podporuje snahy, ktoré EÚ vyvíja s cieľom zostať atraktívnou pre študentov a výskumných pracovníkov. Únia si v oblasti kompetencií a infraštruktúr potrebných na rozvoj medzinárodných centier výnimočnosti v rôznych sektoroch a vedy a výskumu zachováva cenný potenciál. Ak si však chce uchovať konkurencieschopnosť na medzinárodnej scéne, musia jej členské štáty posilniť svoju hospodársku a vedeckú spoluprácu a zároveň prijať spoločné programy a ciele. Vzhľadom na to, že ostatné regióny sveta sa stávajú pre študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných migrantov čoraz príťažlivejšie, sa EÚ musí takisto účinne zaoberať zistenými nedostatkami, ktoré znižujú atraktívnosť Európy pre tieto skupiny.

19.

Domnieva sa, že smernica predstavuje vhodný právny nástroj na odstránenie nedostatkov existujúceho režimu, ako aj na zaručenie súdržného právneho rámca. Umožňuje zaviesť spoločné záväzné pravidlá pre podmienky vstupu, postupy a povolenia, zároveň však ponecháva členským štátom nevyhnutný manévrovací priestor, pokiaľ ide o ich uplatňovanie.

20.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia neodkazuje priamo na prijatie modelu zdola nahor, a že posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutočnilo, nezohľadňuje špecifické obmedzenia, ktoré politika prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín prináša na miestnej a regionálnej úrovni.

21.

Víta zavedenie spoločného rámca pre všetky príslušné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín. Na to, aby bol účinným prostriedkom na prilákanie nadaných migrantov sa musí nevyhnutne opierať o spoločné a zjednodušené podmienky a požiadavky vstupu.

22.

Uznáva potrebu vytvorenia transparentného a koordinovaného právneho rámca týkajúceho sa podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ak má byť Únia atraktívnejšou a prístupnejšou pre občanov daných krajín. Podmienky vstupu a pobytu, udeľovanie víz a dlhodobých povolení na pobyt, práva štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnene pobývajúcich v štátoch EÚ, ako aj podmienky týkajúce sa mobility v rámci EÚ, musia byť obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ.

23.

S uspokojením konštatuje, že spoločné ustanovenia smernice sa budú vzťahovať na platených stážistov a aupair a domnieva sa, že udelenie právneho štatútu týmto dvom kategóriám je nevyhnutnou zárukou na zaistenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi daných tretích krajín.

24.

Podporuje zavedenie procesných záruk týkajúcich sa udelenia alebo zamietnutia povolenia na pobyt (článok 29).

25.

Pozitívne hodnotí prijatie opatrení, ktoré posilňujú mobilitu v rámci Únie pre všetky dotknuté kategórie a priaznivejších pravidiel, ktoré boli zavedené pre účastníkov európskych programov mobility, ako sú Erasmus Mundus a Marie Curie (článok 29).

26.

Vyjadruje svoj súhlas so zjednodušením postupov udeľovania povolení na pobyt a pozitívne hodnotí povinnosť zavedenú pre členské štáty, aby sprístupňovali informácie o podmienkach vstupu a pobytu (článok 30).

27.

Zasadzuje sa za uplatňovanie zásady proporcionality pri stanovovaní poplatkov účtovaných za spracovanie žiadosti (článok 31).

28.

S uspokojením konštatuje, že všetkým kategóriám sa zaručuje právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľských krajín, pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám, s výnimkou postupov na získanie ubytovania (článok 21 ods. 2).

29.

Podporuje ustanovenia, ktoré študentom poskytujú právo pracovať v hostiteľskej krajine minimálne 20 hodín týždenne, sprístupňujú trh práce pre rodinných príslušníkov prvej z uvedených kategórií, zatiaľ čo študentom sa po úspešnom ukončení štúdia povoľuje zostať v príslušnom členskom štáte maximálne 12 mesiacov s cieľom hľadať si prácu.

30.

Súhlasí s ustanoveniami článkov 32 a 33, ktoré nariaďujú zbierať štatistické údaje s cieľom zistiť počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udelilo povolenie na pobyt v súlade s novou smernicou.

31.

Považuje za dôležité, že obmedzenia v oblasti sociálneho zabezpečenia stanovené v smernici 2011/98/ES o jednotných povoleniach na pobyt sa nebudú vzťahovať na výskumných pracovníkov.

32.

Domnieva sa, že je potrebný integrovaný prístup na dosiahnutie cieľov smernice, ktorá je v prvom rade zameraná na rozvoj konkurencieschopného európskeho hospodárstva v medzinárodnom prostredí. Je potrebné, aby sa snahy o prilákanie ľudského kapitálu z tretích krajín neobmedzovali len na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov týchto krajín, ale zahŕňali aj podporu opatrení nevyhnutných na ich integráciu do miestnej spoločnosti, ktoré sa môžu týkať veľkej škály oblastí politík, ako je okrem iného vzdelávanie, zamestnanosť, verejné zdravie, či hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

33.

Nabáda členské štáty, aby poskytli vhodný právny rámec s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie s platenými stážistami a pomocníkmi v domácnosti (aupair) a vyzýva ich, aby prijali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovníkoch v domácnosti.

34.

Nazdáva sa, že uplatňovanie viacúrovňového riadenia je základnou podmienkou pre úspešnú reguláciu režimu prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na európskom území. Výbor regiónov chce zdôrazniť, že na účinnú realizáciu politiky zameranej na prilákanie talentovaných migrantov je potrebné, aby miestne a regionálne orgány boli aktívnou súčasťou procesu podpory mobility príslušných skupín, ktoré sú predmetom smernice. Definícia podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území EÚ a tým aj ich prijímanie a integrácia v rámci členských štátov je dôležitou oblasťou činnosti a záujmu pre miestne a regionálne orgány. Miestne a regionálne samosprávy hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní vhodných podmienok, vďaka ktorým môžu mať štátni príslušníci tretích krajín prístup k informáciám a službám, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zamestnania, bývania a ostatných služieb verejného charakteru.

35.

Je presvedčený, že súdržný európsky prístup musí dopĺňať súvisiaca analýza nákladov, aby sa tak mohla zohľadniť finančná a administratívna záťaž, ktorú môže priniesť zavedenie nových ustanovení pre členské štáty a regionálne a miestne orgány. Pripomína, že tieto orgány predstavujú spojivo, prostredníctvom ktorého sa vytvára pevný a konštruktívny vzťah s prijímajúcou spoločnosťou. Táto úloha si môže vyžiadať dodatočné výdavky zo strany regiónov a obcí, ktoré musia často čeliť výzvam spojeným s integráciou. Ide o zvlášť náročnú úlohu, ktorá je ešte potrebnejšia v období zložitej hospodárskej situácie a prísnych rozpočtových obmedzení.