12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/102

1.1

Výbor sa domnieva, že univerzálny prístup k vysokorýchlostným elektronickým komunikačným sieťam je kľúčom k podpore rastu v Európe, tvorbe pracovných miest a posilneniu súdržnosti. EHSV jasne podporuje ciele v oblasti širokopásmových sietí v digitálnej agende (1). Tieto ciele sa však budú len ťažko dosahovať bez špeciálneho úsilia členských štátov a Komisie, ktoré bude zamerané na zlepšenie prostredia pre ponuku aj dopyt v oblasti širokopásmových sietí v EÚ.

1.2

Výbor bol veľmi sklamaný nedávnym rozhodnutím Európskej rady znížiť časť rozpočtu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 na digitálnu infraštruktúru z 9,2 miliardy EUR na iba 1 miliardu EUR. Toto zníženie znemožní využitie prostriedkov z VFR na podporu zavádzania širokopásmového pripojenia, čo najväčšmi postihne chudobnejšie a znevýhodnené regióny EÚ.

1.3

Výbor víta predložený návrh nariadenia, ktorý vypracovala Komisia. Navrhované opatrenia sú mimoriadne dôležité pri prekonávaní rozdielov v digitalizácii a podpore zavádzania širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach.

1.4

EHSV by preto chcel Komisii poradiť, ako možno dosiahnuť, aby vysokorýchlostné širokopásmové siete boli uznané ako univerzálne právo pre všetkých občanov bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú. Komisia nadniesla otázku opätovného zavedenia širokopásmových sietí do záväzkov univerzálnej služby v roku 2010 (2). Odpoveď na túto otázku je nevyhnutná na podporu blaha občanov, zamestnanosti a digitálnej integrácie.

1.5

Výbor vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili národné plány v oblasti širokopásmových sietí.

1.6

Komisia a členské štáty by mali zvážiť finančné stimuly a podporu, ktoré by mohli poskytnúť súkromnému sektoru, aby podnietili investície do vysokorýchlostných širokopásmových sietí v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva.

1.7

Okrem výrazných investícií súkromného sektora do rozvoja vysokorýchlostných širokopásmových sietí bude na splnenie cieľov digitálnej agendy 2020 podľa odhadov výboru potrebných až 60 miliárd EUR z verejných zdrojov. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto rozhodujúcu sumu zahrnuli do rozpočtov.

1.8

Výbor by privítal, keby Komisia riešila problém prevádzkovateľov širokopásmových služieb, ktorí neposkytujú klientom internetové pripojenie s rýchlosťou, ktorú sľúbili v zmluve. Toto nedodržanie zmluvy a nepravdivá reklama narušujú dôveru v digitálny trh, poškodzujú dopyt a treba ich riešiť pomocou dôrazných opatrení.

1.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby vychádzala z návrhu nariadenia a rozvíjala celoeurópsky veľkoobchodný trh pre širokopásmovú infraštruktúru.

1.10

EHSV žiada Komisiu, vnútroštátne regulačné orgány a členské štáty, aby zabezpečili rozvoj konkurencieschopného trhu pre širokopásmovú infraštruktúru vo všetkých oblastiach v EÚ.

1.11

Výbor konštatuje, že navrhované nariadenie bude ponúkať nové podnikateľské príležitosti pre podniky fungujúce v oblasti služieb a dopravy, aby sa zapojili do trhu zameraného na širokopásmovú infraštruktúru. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť osobitné úsilie a povzbudiť tieto firmy, aby využili túto príležitosť.

1.12

Výbor upozorňuje Komisiu na predchádzajúce nedávne stanoviská, ktoré sa zaoberajú zavádzaním vysokorýchlostných širokopásmových sietí a znižovaním rozdielov v digitálnej oblasti: Digitálna agenda pre Európu (3), Prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra (4) a Digitálna agenda pre Európu – Digitalizácia ako hnacia sila rastu (CES959-2013 zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

2.1.1

V oznámení „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“ bolo zníženie nákladov zavádzania širokopásmových sietí označené za jeden z 12 hlavných krokov, ktoré budú stimulovať rast.

2.1.2

Poskytovanie služieb vysokorýchlostných širokopásmových sietí sa spomalilo, predovšetkým v oblastiach mimo miest z dôvodu zavedenia množstva rôznych predpisov a administratívnych postupov na celoštátnych a nižších úrovniach.

2.2.1

Cieľom nariadenia je:

2.3.1

V záujme splnenia plánovaných cieľov v oblasti nákladov a efektivity sa v nariadení stanovuje niekoľko priamo uplatniteľných práv a povinností pre sieťových operátorov a prevádzkovateľov infraštruktúry, ktoré sú uplatniteľné v rozličných fázach zavádzania infraštruktúry.

2.3.2

V nariadení sú navrhnuté tieto právne kroky na dosiahnutie vytýčených cieľov:

2.3.3

Každý spor medzi prevádzkovateľmi sietí a poskytovateľmi širokopásmových služieb týkajúci sa práv a záväzkov bude v prípade potreby riešený prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu pre riešenie sporov: národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu.

2.3.4

Nariadenie sa stane priamo uplatniteľné v EÚ po súhlase Európskeho parlamentu a Rady.

3.1.1

Širokopásmový prístup je dôležitý pri budovaní infraštruktúry pre digitálnu agendu a dokončenie jednotného digitálneho trhu. Ekonomický význam širokopásmových služieb nemožno dostatočne vyzdvihnúť. Dostupnosť širokopásmových sietí má multiplikačný efekt na ekonomický rast: Svetová banka odhaduje, že každý 10-percentný nárast v miere rozšírenia širokopásmových sietí sa odrazí v 1,5-percentnom náraste HDP. Vysokorýchlostné všadeprítomné pripojenie je dôležité pre rozvoj nových transformačných technológií a služieb, ako sú výpočtové mračno (cloud computing) a inteligentné siete (smart grids).

3.1.2

Význam širokopásmového prístupu pre rast a zamestnanosť uznáva digitálna agenda, ktorá stanovuje, že do roku 2013 sa má poskytnúť prístup k základnej širokopásmovej sieti pre všetkých Európanov a do roku 2020 (i) rýchlosť 30 megabitov za sekundu pre všetkých Európanov a (ii) pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 megabitov za sekundu pre viac ako polovicu európskych domácností. Tieto ciele možno dosiahnuť len vtedy, ak sa v EÚ náklady na zavádzanie infraštruktúry znížia a ak sa prijmú mimoriadne opatrenia zamerané na poskytovanie širokopásmového prístupu vo vidieckych a menej zvýhodnených oblastiach EÚ.

3.2.1

Nízkonákladová, širokopásmová infraštruktúra na svetovej úrovni je základnou súčasťou dynamického hospodárstva 21. storočia. Podniky založené na vedomostiach sa budú rozvíjať tam, kde existujú schopnosti a infraštruktúra na ich podporu. Pribúdanie moderných služieb v odvetví zdravotníctva, školstva a sociálnych služieb bude závisieť od dostupnosti rýchleho a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia.

3.2.2

Kvalita sietí, náklady na ich poskytovanie a konkurencieschopné ceny pre konečných spotrebiteľov predstavujú dôležité riadiace kritériá v programoch rozvoja sietí. Keďže až 80 % nákladov na sieťovú infraštruktúru pripadá na stavebno-inžinierske práce, je nevyhnutné, aby celoštátne a miestne orgány pracovali na tom, aby sa náklady výrazne znížili prostredníctvom efektívnej koordinácie projektov infraštruktúry.

3.3.1

EHSV požiadal Komisiu vo viacerých stanoviskách, najnovšie v stanovisku o digitalizácii ako hnacej sile rastu (5), aby uviedla ako možno právo na vysokorýchlostný širokopásmový prístup uznať za univerzálne právo všetkých občanov bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú. Odpoveď na túto otázku je v súčasnosti naliehavo potrebná.

3.4.1

Ciele stanovené v digitálnej agende, ktoré sa týkajú dostupnosti širokopásmových sietí do roku 2020 sa naplnia v blízkej budúcnosti vďaka rýchlemu pokroku v širokopásmových technológiách a internetových službách (napr. videokonferencie s vysokým rozlíšením). Ultrarýchle siete, ktoré poskytujú pripojenie až do 1 gigabitu za sekundu (1 000 megabitov za sekundu), sa už zavádzajú v niektorých mestských oblastiach (http://arstechnica.com/tech-policy/2012/07/tokyo-seoul-and-paris-get-faster-cheaper-broadband-than-us-cities/) a vyvíjajú sa video služby, ktoré by tieto vyššie prenosové rýchlosti využili.

3.4.2

V celej EÚ budú potrebné výrazné investície do vysokorýchlostného pripojenia, aby sme udržali tempo s celosvetovým vývojom internetovej ekonomiky.

3.5.1

Ako Komisia konštatuje vo svojom nedávnom oznámení o význame digitálnej agendy ako hnacej sily hospodárskeho rastu (6), Európa naďalej zaostáva za svetovými konkurentmi pri zabezpečovaní širokopásmovej infraštruktúry.

3.5.2

Investície do vysokorýchlostných širokopásmových sietí sa rýchlejšie rozvíjajú v niektorých oblastiach Ázie a v USA, čo prináša výrazne lepšie pokrytie a vyššiu rýchlosť. V decembri 2011 mala Južná Kórea, ktorá má 20,6 % pripojení na 100 obyvateľov, celosvetovo najvyššiu mieru pripojenia na internet optickými káblami, t. j. dvakrát viac ako vo Švédsku (Pracovný dokument útvarov Komisie doplňujúci návrh nariadenia na zníženie nákladov na zavádzanie širokopásmových sietí: SWD(2013) 0073 (časť 1)).

3.6.1

Prehľad výsledkov v oblasti digitálnej agendy (https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/scoreboard) a najnovšie údaje Eurostatu (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/information_society/data/main_tables) dokazujú, že rozdiely v digitálnej oblasti sa prehlbujú a medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely. V roku 2012 bolo 28 % domácností v EÚ 27 bez širokopásmového pripojenia. Navyše 90 % domácností bez širokopásmového pripojenia sa nachádza vo vidieckych oblastiach. Vo vidieckych oblastiach 35 miliónov domácností stále čaká na vysokorýchlostné pripojenie. Ak sa občanom žijúcim mimo mestských oblastí nebude venovať náležitá pozornosť, budú znášať narastajúce sociálne a ekonomické nevýhody.

3.6.2

Opatrenia uvedené v návrhu nariadenia Komisie poskytnú základ pre reformu predpisov národných vlád a miestnych samospráv v oblasti plánovania, plánovania inteligentnej infraštruktúry, investičných stimulov a inovatívnych technológií, ktoré môžu pomôcť pri prekonávaní rozdielov v oblasti širokopásmových sietí.

3.7.1

Výbor mimoriadne sklamalo rozhodnutie Rady z februára znížiť na obdobie rokov 2014 – 2020 rozpočet viacročného finančného rámca (VFR) vyčlenený na digitálnu infraštruktúru a služby v rámci Nástroja na prepojenie Európy z 9,2 miliardy EUR len na 1 miliardu EUR. Tento škrt by zrušil podporu VFR pre zavádzanie širokopásmových služieb a najviac by poškodil chudobnejšie a menej zvýhodnené regióny EÚ, čím by sa prehĺbili rozdiely v digitálnej oblasti.

3.7.2

Peniaze vyčlenené vo VFR na podporu širokopásmových služieb mala Komisia využiť na stimulovanie trhu v oblasti širokopásmových služieb, ale predstavujú len malú časť prostriedkov potrebných na splnenie cieľov v tejto oblasti stanovených v digitálnej agende. Konzultanti, ktorých si najala Komisia, aby preskúmali finančný deficit, sa domnievajú, že bude potrebných ďalších 6,2 miliardy EUR z verejných prostriedkov na splnenie cieľov vytýčených do roku 2020 („Study on the socio-economic impact of bandwidth”, ktorú uskutočnila spoločnosť Analysys Mason pre Európsku komisiu, 2012).

3.7.3

Financovanie tejto náročnej investície bude musieť zabezpečiť hlavne súkromný sektor, ale budú potrebné špeciálne opatrenia na podporu súkromných investícií vo vidieckych oblastiach, kde je príliš nízka hustota obyvateľstva na prilákanie investícií a bude musieť poskytnúť oveľa viac takejto podpory. Komisia by mala vyvinúť osobitné úsilie a zvážiť, ako môžu európske inštitúcie a členské štáty lepšie podporiť financovanie zavádzania širokopásmových sietí zo strany súkromného sektora.

3.7.4

V opatrení 48 digitálnej agendy sa stanovuje, že na financovanie zavádzania vysokorýchlostných sietí sa využijú prostriedky zo štrukturálnych fondov. Možno tiež zvážiť využitie Kohézneho fondu.

3.8.1

Miestne samosprávy a obecné orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore poskytovania širokopásmového pripojenia vo svojich regiónoch prostredníctvom PPP iniciatív a čo najrýchlejšieho a najefektívnejšieho vykonávania opatrení uvedených v návrhu nariadenia.

3.8.2

Nariadenie je príležitosťou otvoriť trh v oblasti poskytovania širokopásmového pripojenia a služieb pre vstup viacerých prevádzkovateľov, predovšetkým netelekomunikačných spoločností s rozsiahlou infraštruktúrou, ktorá by sa mohla využiť na poskytovanie vysokorýchlostných sietí. Členské štáty a Komisia by mali vynaložiť osobitné úsilie, aby podnietili vstup týchto nových prevádzkovateľov.

3.8.3

Nariadenie rovnako ponúka potenciál na otvorenie trhu cezhraničným investíciám do rozvoja infraštruktúry zo strany európskych firiem. Komisia by sa mala zamyslieť, ako by sa tento jednotný trh v oblasti infraštruktúry mohol rozvíjať prostredníctvom celoeurópskej osvety o investičných príležitostiach, znižovania rizika týchto investícií pre zahraničných investorov, prípadne prostredníctvom rozvoja niektorých špeciálnych finančných nástrojov (dlhopisov), ktoré by väčšmi zatraktívnili investovanie v najproblematickejších regiónoch.

3.8.4

Inovatívne technologické riešenia vrátane väčšieho využívania bezdrôtových technológií sa musia zaviesť čo najskôr, aby sa urýchlilo zavádzanie širokopásmových sietí a riešil problém prehlbujúcich sa rozdielov v digitálnej oblasti medzi mestom a vidiekom.

3.8.4.1

Najmä plné vykonávanie európskeho programu politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPP) (7) v členských štátoch je dôležité na to, aby sa v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 zabezpečilo vyčlenenie a sprístupnenie dostatočného a primeraného spektra na potreby pokrytia a kapacity bezdrôtových širokopásmových technológií.

3.8.4.2

V najodľahlejších oblastiach EÚ budú širokopásmový prístup poskytovať satelitné technológie. Avšak, so zreteľom na kapacity, náklady a rýchlosť bude toto len okrajové riešenie; satelitné technológie budú zabezpečovať v Európe v roku 2020 zrejme len menej ako 10 % širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 30 megabitov za sekundu.

3.9.1

Nízky dopyt po širokopásmových službách, najmä v riedko osídlených oblastiach, nepriaznivo ovplyvňuje investície do sietí, napriek tomu, že v oblastiach bez vysokorýchlostného pripojenia je vždy výrazný skrytý dopyt.

3.9.2

Komisia a členské štáty sa musia zamerať na stimulovanie dopytu po širokopásmových sieťach prostredníctvom viacerých metód vrátane cielených verejno-informačných kampaní, zón WiFi na verejných priestranstvách, ďalšieho rozvoja elektronických služieb verejnej správy a podpory vzdelávania na získanie digitálnej gramotnosti. Kroky v oblasti stimulovania dopytu by sa mali osobitne zameriavať na vidiecke oblasti.

3.9.3

Náklady na širokopásmové siete a transparentnosť cien sú kľúčové na to, aby občania širokopásmové siete prijali. Súčasní využívatelia širokopásmových sietí v Európe sa sťažujú, že ich prevádzkovatelia im neposkytujú rýchlosť internetového pripojenia, ktorú sľúbili v zmluve. Toto nedodržanie zmluvy a nepravdivá reklama narušujú dôveru v digitálny trh, poškodzujú dopyt a treba ich riešiť pomocou dôrazných opatrení.

4.1.1

Komerčne riadené spoločnosti v oblasti elektronickej komunikácie nedostávajú dostatočné finančné stimuly na investovanie do širokopásmovej infraštruktúry v mnohých oblastiach EÚ, v ktorých je príliš nízka hustota obyvateľstva. Výbor preto vyjadruje potešenie, že navrhované nariadenie zavedie opatrenia na výrazné zníženie nákladov a rizík pri rozvoji širokopásmových sietí a zlepší pre prevádzkovateľov sietí argumenty v prospech investovania.

4.1.2

Na zabezpečenie správnej digitálnej integrácie a maximalizáciu ekonomických prínosov z univerzálnych vysokorýchlostných širokopásmových sietí musia členské štáty a miestne samosprávy uplatňovať silný vplyv na ponuku širokopásmovej infraštruktúry a dopyt po nej prostredníctvom vykonávania plánov v oblasti širokopásmových sietí, ktoré vyvážia vysokú ekonomickú návratnosť z investícií do infraštruktúry s vysokou hustotou obyvateľstva a finančne menej atraktívne investície potrebné v menej rozvinutých regiónoch. Navrhované nariadenie im poskytne lepšie prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa.

4.1.3

Na mnohých trhoch existuje jeden dominantný prevádzkovateľ infraštruktúry. Výbor dúfa, že efektívne vykonávanie nariadenia vytvorí pre prevádzkovateľov sietí lepšie podmienky na vstup na trh a ponúknutie konkurencieschopných služieb.

4.2.1

Podľa oznámenia môžu stavebné práce predstavovať až 80 % nákladov na zavádzanie širokopásmových sietí. Úspory v investičných nákladoch prevádzkovateľov sietí očakávané z vykonávania navrhovaného nariadenia sa odhadujú na 20 – 30 % celkových investičných nákladov, t. j. až do 63 miliárd EUR do roku 2020. Tieto úspory možno investovať v ostatných oblastiach ekonomiky.

4.2.2

Spolupráca a spoločné využívanie informácií súkromnými poskytovateľmi infraštruktúry má zásadný význam pre účinnosť, rýchlosť realizácie, environmentálnu udržateľnosť a dostupnosť konkurencieschopných cien pre koncových používateľov. Výbor vyjadruje potešenie, že nariadenie ukladá súkromným prevádzkovateľom infraštruktúry povinnosť uverejňovať pravdivé informácie o existujúcej a plánovanej infraštruktúre a že prevádzkovatelia sietí budú musieť spolupracovať, aby sa uľahčilo dobré plánovanie, spolupráca a efektívne využívanie zdrojov.

4.3.1

V oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva zákony ekonomiky stanovujú, že možno podporiť len jedného hlavného prevádzkovateľa širokopásmovej infraštruktúry, inými slovami, existuje prirodzený monopol.

4.3.2

Takáto situácia prirodzeného monopolu odôvodňuje prijatie modelu „otvoreného prístupu“ k poskytovaniu širokopásmového pripojenia, keď by jediný prevádzkovateľ, zrejme PPP, zaviedol hlavnú infraštruktúru a potom by otvoril siete pre menších prevádzkovateľov služieb prostredníctvom prenájmu za rovnakých a spravodlivých podmienok. Komisia by prípadne mala zvážiť, ako možno rozvíjať a regulovať tento model otvoreného prístupu tak, aby sa pritom nenarušila normálna hospodárska súťaž.

4.4.1

Navrhované nariadenie by poskytlo legislatívu umožňujúcu rozvoj veľkoobchodného trhu v oblasti širokopásmovej infraštruktúry. Komisia by zrejme mala preskúmať, ako by sa nariadenie dalo využiť na stimuláciu tohto trhu, najmä v ťažko dostupných regiónoch EÚ.

4.4.2

Veľkoobchodný trh v oblasti nenasvietených optických vlákien alebo bezdrôtovej infraštruktúry by mohol byť cezhraničný a celoeurópsky, ak by bola dobrá informovanosť o dopyte užívateľov a existujúcej infraštruktúre. Komisia by mala preskúmať, ako možno tento trh stimulovať a podporiť.

4.5.1

Budovanie infraštruktúry najmä vo vidieckych oblastiach si vyžaduje efektívnu národnú stratégiu a vykonávací plán. Všetky členské štáty majú stratégie v oblasti širokopásmových sietí, ale mnohým z nich chýbajú plány na plnenie cieľov v oblasti digitálnej agendy. Národné stratégie treba čoskoro aktualizovať, aby zahrnuli prístup k zavádzaniu ultrarýchlych sietí s konkrétnymi cieľmi a stanovenými vykonávacími opatreniami.

4.5.2

Na základe opatrenia 46 digitálnej agendy sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali národné plány v oblasti širokopásmových sietí, ale viaceré členské štáty svoje plány nedokončili a Komisia toto opatrenie označila za meškajúce. Toto meškanie má negatívny vplyv na zavádzanie širokopásmových sietí a plány na financovanie tohto odvetvia. EHSV vyzýva členské štáty, aby prehodnotili plány na základe navrhovaného nariadenia a čo najskôr dokončili ich vypracovávanie.

4.5.3

Komplexný národný plán v oblasti širokopásmových sietí, ktorý by zahŕňal iniciatívy PPP a osobitné stimuly na uľahčenie zavádzania vo vidieckych oblastiach, by uľahčil čerpanie financií z európskych zdrojov a zdrojov EIB.

4.6.1

Navrhované nariadenie umožní vlastníkom infraštruktúry, ktorí nie sú spoločnosťami v oblasti elektronickej komunikácie, t. j. energetické, vodohospodárske či dopravné spoločnosti alebo podniky pôsobiace v oblasti nakladania s odpadom, aby za obchodných podmienok sprístupnili svoju infraštruktúru na poskytovanie širokopásmových služieb. Vďaka tomu budú môcť uvedené spoločnosti získať nové príjmy, znížiť svoje náklady na základnú infraštruktúru prostredníctvom rozdelenia nákladov s prevádzkovateľmi širokopásmových sietí a zvýšiť synergie pri rozvoji vlastných hlavných služieb, napr. v rozvoji inteligentných sietí (smart grids) pre dodávateľov energie.

4.6.2

Komisia a členské štáty by mali vyvinúť úsilie a upozorniť tieto spoločnosti na príležitosti, ktoré ponúka základné zavádzanie širokopásmovej infraštruktúry, a na možný pozitívny vplyv navrhovaného nariadenia na ich podnikanie.