12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/15

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za nevyhnutný spoločný prístup k riadeniu colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca na zabezpečenie jednotného a nediskriminačného uplatňovania európskych právnych predpisov všetkými zainteresovanými orgánmi na celom území colnej únie, ktorá je vo výlučnej právomoci Európskej únie v súlade s článkom 3 Zmluvy o fungovaní EÚ.

1.2

EHSV s presvedčením víta návrhy Komisie na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti riadenia rizík a pohybu tovaru cez hranice EÚ, a to prostredníctvom spoločnej stratégie a vhodných informačných systémov na riadenie rizika na úrovni EÚ.

1.3

EHSV veľmi znepokojuje skutočnosť, že v rámci colnej únie (ktorá bola založená Rímskou zmluvou v roku 1957 a vytvorená v roku 1968 ako spoločná politika s cieľom zabezpečiť jednotný obchodný priestor na voľný pohyb osôb a tovaru so systémom jednotného kontaktného miesta pre colné postupy všetkých hospodárskych subjektov bez diskriminácie pri zaobchádzaní v celej EÚ) ešte stále existujú nejednotné usmernenia a predpisy sa uplatňujú rôznymi spôsobmi, čo bráni efektívnemu a účinnému riadeniu colných rizík, a tým spomaľuje obchodné toky a voľný pohyb tovaru v EÚ.

1.4

EHSV pokladá za nevyhnutné zlepšiť kapacity colných orgánov na každom mieste na európskom území, aby bola zaručená rovnaká vysoká úroveň riadenia rizika v celej colnej únii, pokiaľ ide o jednotné uplatňovanie definícií, klasifikácií, zber a zasielanie údajov do ústrednej databázy EÚ, na základe jednoznačných spoločných kritérií, ktoré by boli overené v rámci jedného systému zabezpečovania kvality a monitorované s možnosťou postihovať porušovateľov pravidiel.

1.5

EHSV odporúča vypracovať spoločné technické predpisy a normy v záujme jednotného a kvalitného vykonávania riadenia rizík na všetkých vonkajších hraniciach Únie, ktoré by na úrovni EÚ sprevádzalo úsilie v oblasti odbornej prípravy vysoko kvalifikovaných pracovníkov, pričom by sa brali do úvahy odlišné nároky v závislosti od rôznorodých vnútroštátnych kontextov.

1.6

EHSV dôrazne žiada, aby sa zaručila plná interoperabilita medzi rôznymi existujúcimi databázami európskeho systému dohľadu nad trhom na základe spoločnej stratégie a s výraznou podporou programov Únie pre technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť spoločné využívanie informácií medzi rôznymi orgánmi na rôznych úrovniach v reálnom čase, a to aj na posilnenie boja proti prípadnému nebezpečenstvu zdravotného, environmentálneho a sociálneho dumpingu.

1.7

EHSV vyzýva na zintenzívnenie činnosti Únie v oblasti rozvoja kvalifikovaných ľudských zdrojov a posilnenie riadiacich kapacít, okrem iného aj opatreniami na vyrovnanie nerovnovážneho stavu, pokiaľ ide o zaťaženie kontrolami, ako aj vytvorením spoločnej colnej zásahovej jednotky, ktorá by na požiadanie zabezpečila rýchly zásah na podporu v zložitých situáciách.

1.8

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné utužiť partnerstvo medzi colnými orgánmi, prepravcami a schválenými hospodárskymi subjektmi (SHS) a posilniť ich postavenie a výhody, aby sa zaistila optimálna spolupráca v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom prenosu údajov v rámci jednotného systému, bez zbytočných byrokratických duplicít.

1.9

EHSV požaduje zavedenie obnoveného systému riadenia, ktorý by zahŕňal všetky orgány členských štátov a Únie, agentúry a európske systémy včasného varovania a poskytovania informácií, v snahe zabezpečiť štruktúrovanejšiu a systematickejšiu spoluprácu medzi colnými a inými orgánmi pôsobiacimi na vnútornom trhu.

1.10

EHSV žiada, aby balík opatrení stanovených vo viacročnom pláne pre dohľad nad trhom bol implementovaný zosúladene a koordinovane, aby sa zabránilo duplicite kontrol, rôznorodosti používaných kritérií, násobeniu žiadostí o poskytnutie tých istých údajov, rozdielom v prístupe jednotlivých kontrolných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom a nedostatočnej interoperabilite.

2.1

Colná únia spadá do výlučnej právomoci Európskej únie v zmysle článku 3 ZFEÚ.

2.2

EHSV už v roku 2004 zdôraznil potrebu zmeniť strategický prístup k politike v oblasti colných služieb s oprávnene väčším dôrazom na výzvy, s ktorými sa spája uplatňovanie spoločných colných politík na nových vonkajších hraniciach Únie po rozšírení. Rovnako uznáva, že sa výrazne zmenil celkový kontext v dôsledku obáv, ktoré vyvstali najmä po udalostiach v Spojených štátoch, v súvislosti s bezpečnostnými postupmi na ochranu občanov Únie (1).

2.3

Vzhľadom na vážne problémy s fungovaním, ktorým colná únia čelí v dôsledku nejednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ, ktoré môže ohroziť jej celkovú efektívnosť pre neúčinnosť, plytvanie a chýbajúcu koordináciu medzi potrebami a dostupnými zdrojmi, EHSV prízvukoval, „aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch, ktorá by prispela k zvýšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ v celosvetovom meradle“ (2).

2.4

Colná únia je operatívnym nástrojom mnohých opatrení obchodnej politiky EÚ a vykonáva mnohé medzinárodné dohody, pokiaľ ide o obchodné toky EÚ. Prostredníctvom správnych orgánov členských štátov rozvíja dôležité horizontálne postupy riadenia údajov, obchodných hospodárskych subjektov a riadenia „rizika vrátane identifikácie, hodnotenia, analýzy a zmierňovania nespočítateľných rôznych druhov a úrovní rizík spojených s medzinárodným obchodom s tovarom“ (3).

2.5

Zavedenie spoločného prístupu k riadeniu rizík v miestach dovozu a vývozu by sa zameralo na dosiahnutie týchto cieľov:

3.1

Ako uviedla Komisia vo svojej správe o stave colnej únie z konca roku 2012, „colné úrady sú jedinými verejnými orgánmi, ktoré majú úplný prehľad a kontrolnú zodpovednosť za všetok tovar, ktorý prechádza cez vonkajšie hranice EÚ a ktorý, keď ho colné úrady prepustia do voľného obehu v EÚ, sa môže voľne pohybovať v akejkoľvek časti colného územia EÚ“ (4).

3.2

Vďaka tomuto jedinečnému postaveniu zodpovedajú colné orgány Únie predovšetkým za dohľad nad medzinárodným obchodom EÚ a prispievajú k realizácii vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších politík s vplyvom na obchod a celkovú bezpečnosť dodávateľského reťazca.

3.3

EHSV zdôraznil, že „účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a má zabezpečiť účinný, bezpečný a transparentný voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia, ako aj účinný boj proti daňovým únikom a falšovaniu, a to jednotne, na celom území Únie“ (5), a odporučil, aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch.

3.4

Hoci je operatívne fungovanie colnej únie založené na spoločných právnych predpisoch a politike, je zložité a naďalej ho vykonáva 27 rôznych správ v EÚ, pričom sa využíva kombinácia ľudských, technických a finančných vstupov na rôznych úrovniach, a to jednak pri uplatňovaní postupov preclievania a kontroly, jednak pri spravovaní a spracúvaní údajov, riadení hospodárskych subjektov, rôznych úrovní rizika spojených s medzinárodným obchodom s tovarom a bezpečnosťou dodávateľského reťazca.

3.5

EHSV prízvukuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby členské štáty boli „zahnané do úzkych“ pri uplatňovaní colných predpisov, aby mohli i naďalej zohľadňovať rozsah príslušných obchodných tokov. V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že členské štáty znásobili nástroje na uľahčenie obchodovania: dematerializácia formalít, zjednodušenie postupov, uplatnenie postavenia schváleného hospodárskeho subjektu.

3.6

Každá harmonizácia sa musí zakladať na najosvedčenejších postupoch, a nie na európskom priemere.

3.7

EHSV sa nazdáva, že ak je zámerom zracionalizovať náklady, zamerať činnosť na dosahovanie výsledkov, a to aj z hľadiska príjmov po finančnej stránke, a dosiahnuť konkrétny pokrok, kontroly by sa nemali vykonávať podľa postupu založenom na jednotlivých transakciách („transakčného prístupu“), ale skôr podľa „systémového prístupu“ založeného na hodnotení rizika.

4.1

V kontexte neprestajne mohutnejúcich obchodných tokov, nových a čoraz komplexnejších obchodných modelov a neustále sa zrýchľujúceho tempa je operatívne fungovanie colnej únie vystavené narastajúcemu tlaku, ktorý sprevádza rýchlo rastúci počet úloh a očakávaní zainteresovaných strán. Modernizácia prevádzkových funkcií v elektronickom colnom prostredí znamená:

4.2

Na dosiahnutie účinnej spoločnej stratégie v oblasti analýzy, kontroly a riadenia rizík sú potrebné zmeny v správaní všetkých príslušných správ a ich zameranie na spoločné strategické ciele a metodiky, a to v rámci spoločného riadenia rizík v spolupráci s inými agentúrami a medzinárodnými partnermi, najmä v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia.

4.3

V záujme účinného riadenia rizík je obzvlášť žiaduca užšia spolupráca colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom na úrovni jednotlivých štátov i EÚ, bez ktorej by bolo vážne ohrozené stanovenie spoločných kritérií rizík a špecifických rizikových profilov.

4.4

Pri zavádzaní spoločného prístupu k riadeniu rizík v miestach dovozu a vývozu sa musí zohľadniť skutočnosť, že v súčasnosti sú kontrolné zodpovednosti prenesené na colné orgány vo vyše 60 právnych predpisoch (6), zatiaľ čo orgánom dohľadu nad trhom je vymedzený reťazec vzájomne závislých procesov, siahajúci od inšpekcií cez odber vzoriek, laboratórne skúšky, interpretáciu výsledkov, hodnotenie rizík až po nápravné opatrenia alebo dokonca sankcie, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť výrobkov na trhu v súlade s Aktom o jednotnom trhu I (7) a II (8).

4.5

Pre metódy hodnotenia rizík by mala byť vytvorená spoločná systémová platforma – a to aj prostredníctvom skupín administratívnej spolupráce – medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom na rôznych úrovniach, aby sa dalo ťažiť zo získaných skúseností s rôznymi databázami v rôznych oblastiach.

4.6

Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom by mali zaviesť spoločné využívanie zdrojov a odborných znalostí s cieľom „uplatňovať metódy, ktoré budú ústretové voči MSP“ (9), a to aj vykonávaním usmernení, so súbežným posilnením koordinácie a spolupráce a zintenzívnením výmeny informácií a spoločných aktivít, v snahe zamerať sa na zásielky, ktoré predstavujú vysoké riziko z hľadiska bezpečnosti.

5.1

Partnerstvo medzi colnými orgánmi, obchodnými subjektmi a prepravcami zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní celistvosti dodávateľského reťazca v spoločnom záujme občanov, podnikov a verejnej správy.

5.2

Toto partnerstvo by sa malo zakladať na spoľahlivých mechanizmoch vzájomnej dôvery a zahŕňať:

5.3

Už v (revidovanom) Kjótskom dohovore Svetovej colnej organizácie (WCO) (10) o zjednodušení a zosúladení colného režimu sa aj napriek pokusom o posilnenie systematických kontrol najmä po udalostiach z 11. septembra 2001 zavádza obmedzenie príliš hĺbkových kontrol, rovnako ako v rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie o uľahčení obchodovania (11).

5.4

Je potrebné zabrániť roztrieštenosti informačných tokov a prekonať problémy spojené s rozdielmi v kapacite na riadenie rizík medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečila jednotná norma pre elektronickú analýzu a riadenie rizík. Základom zostáva i naďalej rozvoj spoločnej európskej kultúry riadenia rizika a bezpečnosti dodávok.

6.1

Viacročné výskumno-vývojové programy Európskej únie – najmä siedmy rámcový program, ale tiež IDABC (12) a ISA (13) pre interoperabilitu verejnej správy – poskytli základ rozvoja rôznych spoločných projektov v oblasti riadenia rizík, s novými nástrojmi, ktoré dokážu zabrániť uplatňovaniu vnútroštátnych postupov a domén infraštruktúry a aplikácií IT, ktoré sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia.

6.2

Je nevyhnutné, aby úsilie v oblasti inovácie a výskumu a vývoja, pokiaľ ide o riadenie rizík a bezpečnosť dodávateľského reťazca, bolo koordinované v rámci EÚ, aby sa zabezpečilo rýchle rozšírenie a uvedenie technológií na trh. Nevyhnutným predpokladom rozšírenia technológií v priemyselnom meradle sú demonštračné projekty na overenie funkčnosti koncepcie (proof-of-concept) a pilotné výrobné linky. Verejno-súkromné partnerstvá môžu tieto iniciatívy financovať prostredníctvom štrukturálnych fondov alebo v rámci programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom iných programov EÚ.

7.1

EHSV mal aj v nedávnej minulosti príležitosť zdôrazniť, že „je nevyhnutná užšia koordinácia medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom, útvarmi Komisie a európskymi agentúrami, aby sa dosiahla lepšia kontrola kvality tovaru, ktorý prechádza cez hranice“ (14), pričom prízvukoval, že je potrebné zabezpečiť náležité informácie a spoločnú odbornú prípravu.

7.2

Komisia je presvedčená, že „na úrovni EÚ je nevyhnutné lepšie zhromažďovanie kapacít a zdrojov členských štátov, aby sa ciele v oblasti riadenia rizík EÚ dosiahli účinnejšie na všetkých miestach vonkajších hraníc“, a to aj prostredníctvom „nasadenia elektronického nástroja na zisťovanie rizika v reálnom čase“ s cieľom posilniť kapacity na úrovni EÚ.

7.3

EHSV pokladá otázku spolupráce a koordinácie v oblasti riadenia rizík za jeden z hlavných bodov návrhu Komisie, a to nielen na úrovni systémovej koordinácie orgánov členských štátov, ale aj na úrovni Európskej únie, medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami a rôznymi výkonnými agentúrami.

8.1

EHSV víta iniciatívu Komisie na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti riadenia rizík a pohybu tovaru cez hranice EÚ, a to prostredníctvom spoločnej stratégie na rôznych úrovniach s cieľom určiť druh a mieru rizika a rozsah možných riešení v európskom rámci pre koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, na základe jednotného prístupu a spoločných vopred stanovených kritérií.

8.2

EHSV je presvedčený o nutnosti centralizovať proces elektronického colného vybavenia, a poskytnúť Komisii vhodné informačné systémy na riadenie rizika na úrovni EÚ, založené na sieti interoperabilných databáz so systematickým používaním štandardizovaných metód práce, ktoré by zaručovali ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a podnikov pred rizikami zdravotného, environmentálneho a sociálneho dumpingu.

8.3

Podľa názoru EHSV je dôležité posilniť kapacity colných orgánov, aby na každom mieste na európskom území bola zaručená rovnaká úroveň riadenia rizika na základe jednoznačných spoločných kritérií, ktoré by boli overené v rámci jedného systému zabezpečovania kvality a monitorované s možnosťou postihovať porušovateľov pravidiel.

8.4

EHSV sa nazdáva, že táto otázka by mala právom zaradená do pôsobnosti viacročného akčného plánu pre dohľad nad trhom, ktorým sa zavádza 20 konkrétnych opatrení  (15), ktoré majú byť uskutočnené do roku 2015. Ide najmä o tieto opatrenia:

8.5

EHSV sa domnieva, že riadenie colných kontrol a dohľadu nad trhom nemožno riešiť osobitne a že je potrebné spoločné úsilie rôznych zainteresovaných orgánov na stanovenie spoločného prístupu na európskej úrovni, spoločne s plnou interoperabilitu nástrojov na analýzu, zber a elektronické spracovanie údajov.

8.6

EHSV sa zasadzuje za systém podpory budovania kapacít v oblasti riadenia rizík v členských štátoch v snahe zabezpečiť jednotnú úroveň kvality a mechanizmus EÚ na overovanie, kontrolu, monitorovanie a uplatňovanie postihov, ale aj výraznejšie snahy EÚ v oblasti odbornej prípravy vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú potrební obzvlášť na miestach, ktoré si vyžadujú väčšie úsilie a vyššie náklady, napríklad na hraniciach schengenského priestoru.

8.7

V tejto súvislosti EHSV vyzýva na zintenzívnenie činnosti Únie v oblasti rozvoja kvalifikovaných ľudských zdrojov a posilnenie riadiacich kapacít, okrem iného aj vytvorením spoločnej colnej zásahovej jednotky na zabezpečenie rýchleho zásahu na podporu v zložitých situáciách.

8.8

V snahe zaručiť jasné a zosúladené spoločné predpisy na celom jednotnom trhu na dosiahnutie jednotnej úrovne bezpečnosti EHSV dôrazne požaduje užšiu koordináciu a spoločné používanie informácií (na základe prísnych spoločných noriem) medzi colnými orgánmi, orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom, útvarmi Komisie a európskymi agentúrami, aby sa dosiahla lepšia kontrola kvality tovaru, ktorý prechádza cez hranice.

8.9

EHSV sa stotožňuje so závermi Rady o pokroku týkajúcom sa stratégie vývoja colnej únie (16), najmä pokiaľ ide o zlepšenie riadenia colnej únie a jej schopnosti merať svoj vplyv a presadzovať jednotné uplatňovanie právnych predpisov, zlepšiť spoluprácu medzi agentúrami a najmä „prijať komplexnejší prístup medzinárodného dodávateľského reťazca s cieľom zvýšiť účinnosť kontrol, umožniť väčšie zjednodušenie obchodu a priniesť schváleným hospodárskym subjektom skutočný a hmatateľný úžitok“.