12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/65

1.1

Právnym základom legislatívneho návrhu, ktorý predložila Európska komisia, je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (1) Cieľom tejto právnej úpravy je preto zrejme prispôsobenie právnych ustanovení týkajúcich sa tabakových výrobkov v snahe zaistiť správne fungovanie vnútorného trhu. V bode 3.9.1 dôvodovej správy k návrhu smernice sa uvádza, že voľbu tohto právneho základu potvrdil Súdny dvor Európskej únie pre smernicu 2001/37/ES (2), a preto je ten istý právny základ vhodný pre predkladaný návrh na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia obyvateľstva pred rizikami, ktoré predstavujú tabakové výrobky.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v zásade víta tento právny základ, vzhľadom na ciele návrhu, s ktorými v plnej miere súhlasí a ktoré sú zamerané najmä na prevenciu začatia fajčenia hlavne medzi mladými ľuďmi. EHSV však poznamenáva, že pri niektorých príležitostiach, napríklad vo Výbore pre právne veci Európskeho parlamentu, bol tento právny základ spochybnený, a to predovšetkým z dôvodu, že stanovený cieľ môžu dostatočne dosiahnuť aj členské štáty.

1.3

EHSV plne súhlasí s Európskou komisiou, že právo na zdravie musí byť dôležitejšie než akékoľvek hospodárskeho úvahy. V tejto súvislosti Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodne podporuje realizáciu plánov a kampaní zameraných na osvetu a zvyšovanie povedomia verejnosti, pokiaľ ide o závažné dôsledky fajčenia na zdravie. Naďalej však má pochybnosti o tom, či navrhované opatrenia prispejú k postupnému zanechaniu fajčenia. EHSV preto odporúča, aby sa tieto prerokovávané opatrenia doplnili a aby sa jasne zdôraznil význam osvetových a informačných stratégií na základných a stredných školách realizovaných na európskej úrovni, aby tak každé dieťa alebo mladý človek bol správne, v plnom rozsahu a pravidelne informovaný o vlastnostiach tabaku a jeho škodlivých dôsledkoch, ako aj o rakovinotvorných účinkoch environmentálneho tabakového dymu (3).

1.4

Výbor uznáva, že v celej EÚ bude vo všetkých sektoroch hodnotového reťazca od pestovania, výroby, balenia až po predaj tabaku a tabakových výrobkov ohrozený veľký počet pracovných miest. EHSV žiada, aby sa potrebná pozornosť zamerala na predchádzanie týmto rizikám na trhu práce a dôrazne odporúča, aby sa využili všetky dostupné formy prechodných a reštrukturalizačných opatrení, najmä systémy odbornej prípravy pre pracovníkov, ako aj vedecká, technická a inovačná podpora pre podniky a farmy, aby dorábali nové druhy produktov, s cieľom udržať zamestnanosť. Treba podotknúť, že pestovanie tabaku prispieva k zamestnanosti na vidieku. V členských štátoch, na ktoré má táto možná reštrukturalizácia najväčší dosah, najmä v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy, by sa mali účinne využiť Kohézny fond a štrukturálne fondy, fondy regionálneho rozvoja a fondy pre výskum a inovácie.

1.5

Existuje riziko, že to povedie k zásadnému zníženiu daňových príjmov, a to nielen v dôsledku zvýšenia nelegálneho obchodu, ale tiež z dôvodu poklesu predaja a cien. Na dani z tabakových výrobkov sa v súčasnosti v Európskej únii získa takmer 100 miliárd EUR.

1.6

Dôjde k veľkému nárastu nelegálneho obchodovania (pašovania a falšovania) riadeného zločineckými sieťami, ktorý bude mať za následok pokles predaja legálnych tabakových výrobkov, zníži daňové príjmy z tabakových výrobkov, ohrozí bezpečnosť spotrebiteľov z dôvodu nedostatočných hygienických kontrol a kontrol kvality a uľahčí prístup maloletých k tabakovým výrobkom. V Európskej únii každý rok unikne na daniach v dôsledku nelegálneho obchodu 10 miliárd EUR (4) (údaje OLAF), keďže predaj pašovaného tabaku predstavuje v EÚ v súčasnosti 10 % (5). EHSV môže len privítať, že v rámci rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku bol nedávno podpísaný protokol o odstránení nedovoleného obchodovania s tabakovými výrobkami, v ktorom sa požaduje, aby zúčastnené strany zaviedli účinné opatrenia na obmedzenie nedovolenej produkcie tabaku a obchodovania s ním (6).

1.7

Súčasný návrh podstatne zmení podmienky pre vstup na trh, hospodársku súťaž a potrebné fungovanie voľného obchodu s legálnym, hoci mimoriadne regulovaným výrobkom. EHSV však uznáva znepokojenie vyjadrené v tejto súvislosti v niektorých hodnoteniach vplyvu na európskej a medzinárodnej úrovni, no požaduje aby sa zvážili očakávané prínosy, a to pokiaľ ide o zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako aj zlepšenie zdravotného stavu, keďže európski občania majú podľa článku 35 Charty základných práv nárok na to, aby im Európska únia poskytla vysokú úroveň ochrany ich zdravia.

1.8

Tým, že sa na Komisiu presunú široké právomoci s cieľom ďalšieho rozvoja kľúčových aspektov smernice prostredníctvom delegovaných aktov, sa oslabia zvrchované právomoci členských štátov a naruší sa zásada subsidiarity. EHSV nemôže súhlasiť s delegovanými aktmi, ktoré nie sú v súlade s tým, čo je výslovne uvedené v článku 290 ZFEÚ. Okrem toho osem národných parlamentov (dohľad nad dodržiavaním subsidiarity) sa 14 hlasmi vyslovilo proti návrhu Komisie, pretože nerešpektuje zásadu subsidiarity (7).

1.9

EHSV podporuje koncepciu znižovania rizika a v dôsledku toho žiada od Komisie jasnú definíciu „výrobkov so zníženým rizikom“ a vhodný právny rámec pre ne, ktorý by nespochybniteľným vedeckým spôsobom doložil nižšie riziko v porovnaní s tradičnými cigaretami, a to predovšetkým u výrobkov, ktoré obsahujú tabak (a nie chemicky vyrábaný nikotín), a preto podliehajú smernici.

2.1

EHSV si plne uvedomuje riziká, ktoré predstavuje tabak pre verejné zdravie. Ako sa uvádza v prvej časti dôvodovej správy k návrhu smernice, tabak predstavuje hlavnú príčinu predčasnej smrti v EÚ a je každý rok zodpovedný za takmer 700 000 prípadov úmrtí. V tejto súvislosti návrh zdôrazňuje chvályhodné a plne zdieľané ciele, ako je prevencia začatia fajčenia, najmä u mladých ľudí vzhľadom na skutočnosť, že 70 % fajčiarov začína fajčiť pred dovŕšením 18. a 94 % pred dovŕšením 25. roka života, čo posilňuje nutnosť prijatia opatrení vzťahujúcich sa na deti a mládež (8).

2.2

V tomto kontexte sa EHSV nazdáva, že preskúmanie smernice je absolútne nevyhnutné, a preto by sa malo uskutočniť bezodkladne. Napokon, má niekoľkoročné meškanie, hoci sa v Charte základných práv Európskej únie ustanovuje, že pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Je jasné, že právo na zdravie musí byť dôležitejšie než akékoľvek hospodárskeho úvahy. Okrem toho treba mať na pamäti, že v štátoch, ktoré prijali veľmi striktné protifajčiarske právne predpisy, sotva došlo k zmene miery konzumácie tabakových výrobkov. Podľa nedávno zverejnenej správy Európskej komisie o nefajčiarskom prostredí, napríklad v prípade Španielska spotreba tabaku za posledné tri roky napriek prijatiu prísnych zákonov poklesla sotva o dve percentá (9). Okrem prerokovávaných opatrení EHSV v tejto súvislosti rozhodne podporuje realizáciu plánov a kampaní zameraných na osvetu a zvyšovanie povedomia verejnosti, pokiaľ ide o závažné dôsledky fajčenia na zdravie. Domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska zvýšia účinnosť navrhovaných opatrení, pokiaľ ide o verejné zdravie, keďže pretrvávajú pochybnosti o tom, či uľahčia potrebné postupné zanechanie fajčenia.

2.3

Koncept návrhu revízie smernice o tabakových výrobkoch 2001/37/ES, ktorý Európska komisia predložila 19. decembra 2012, môže mať v prípade, že sa nezavedú žiadne sprievodné opatrenia, vážne následky na zamestnanosť, ekonomiku a daňové príjmy v Európskej únii, čo je v rozpore s inými základnými cieľmi Únie, ako sú plná zamestnanosť a hospodársky rast (článok 3 ZEÚ). V Európskej únii zamestnáva sektor tabakových výrobkov asi 1,5 milióna osôb. Asi 400 000 z nich sú poľnohospodári, ktorí sa venujú pestovaniu tabaku a 956 000 pracovných miest je závislých od maloobchodného predaja (10). Na druhej strane sa každý rok vďaka daniam, ktorým podliehajú tabakové výrobky, vyberie takmer 100 miliárd EUR. Ide o veľmi významné vývozné odvetvie, ktoré si ako jedno z mála uchováva pozitívnu bilanciu na európskej úrovni, ako aj na úrovni mnohých členských štátov. V roku 2012 predstavoval celkový vývoz tabakových výrobkov z Európskej únie asi 55 000 ton. Najväčší objem pochádzal z Bulharska (13 200), Grécka (11 200) a Francúzska (8 000). Tabak je okrem toho poľnohospodárskym výrobkom, ktorý v Únii poskytuje 400 000 pracovných miest, a to predovšetkým v slabších regiónoch bez iných alternatív. Zo štatistických údajov UNITAB a COPA vyplýva, že 96 % poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa venujú tabaku, sú rodinné firmy obhospodarujúce v priemere 0,5 až 3 hektáre pôdy (11).

3.1

Návrh smernice o tabakových výrobkoch, ktorý predložila Európska komisia, sa zameriava na šesť činností:

Tri z týchto šiestich oblastí by mali obrovský dosah na zamestnanosť a daňové príjmy členských štátov Európskej únie. Pokiaľ ide o označovanie, balenie a zložky, návrh obsahuje zdravotné výstrahy, ktoré sú rozšírené nepomerne k tým existujúcim, čím sa obmedzuje formát, chuť a obsah tabakových výrobkov. Napríklad na všetkých balíčkoch by museli byť zdravotné výstrahy s obrázkom a textom pokrývajúce 75 % plochy obalu, k čomu treba pridať nové informačné oznamy na bočných stranách (50 % každej strany) a navyše daňový kolok, ktorý je povinný v niektorých členských štátoch, oznámenie o zákaze predaja mladistvým osobám a priestor vyčlenený pre nové opatrenia, ktoré zaručia sledovanie a vysledovateľnosť tabakových výrobkov. Toto de facto znamená extrémne zmenšenie priestoru, ktorý je k dispozícii na uverejnenie právoplatne registrovaných obchodných značiek. Balíčky budú mať minimálne rozmery na výšku a na šírku, čo bude znamenať, že niektoré druhy balíčkov zaniknú. To je prípad typu „casket“, ktorý je veľmi obľúbený u spotrebiteľov v niektorých krajinách, napríklad v Grécku. Takisto by zmizol model balenia, ktoré je najpoužívanejšie v Portugalsku. Táto zmena v balení, ktorá sa neopiera o vedecké dôkazy, môže ohroziť pracovné miesta v sektore baliarenského a obalového priemyslu, ktorý má veľký význam v mnohých európskych krajinách, ako napríklad v Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve alebo Rakúsku. Treba poukázať na to, že minimálne požiadavky na výšku a šírku tabakových výrobkov neboli zahrnuté do verejnej konzultácie a takisto neboli súčasťou správy o vplyve. Okrem toho sa zakazuje predaj cigariet obsahujúcich charakteristické príchute a vytvára sa nová definícia „cigarky“, čo je v rozpore s daňovými predpismi, ktoré v Únii platia len niečo vyše roka (12).

3.2

V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že všetky balenia by mali rovnaký formát a chuť, by jediným kritériom na rozlišovanie medzi značkami bola cena, čím by došlo k ochudobneniu hodnotového reťazca v celom sektore. Ak sa cena stane jediným konkurenčným prvkom, dôjde k poklesu cien, čo na jednej strane povedie k poklesu príjmov účastníkov sektora a nižším daňovým príjmom štátov a na druhej strane k strate pracovných miest v sektore.

3.3

Toto jediné možné odlíšenie podľa ceny napríklad zapríčiní, že kvalitný tabak, ktorý sa pestuje v Európskej únii, prestane byť atraktívny pre spoločnosti s továrňami na území Únie, pretože kritérium kvality prestane byť kritériom pri nákupe tabakových listov. To bude znamenať, na rozdiel od tvrdení Komisie v jej posúdení vplyvu, veľké riziko pre pracovné miesta, ktoré závisia od tejto plodiny. V súčasnosti predstavuje zber tabakových listov v Európskej únii 250 000 ton tabaku ročne, pričom najväčším producentom je Taliansko (89 000 ton), za ním nasledujú Bulharsko (41 056 ton), Španielsko (38 400 ton) a Grécko (24 240 ton). Tento článok reťazca dáva zamestnanie 400 000 osobám, na čele s Bulharskom, kde sa pestovaniu tabaku venuje 110 000 osôb, za ktorým nasleduje Poľsko so 75 100 osobami a Taliansko s 59 300 osobami (13).

3.4

Ďalším možným dôsledkom štandardizácie formátov a chutí by mohol byť aj nárast pašovania tabakových výrobkov. Ak budú všetky výrobky takmer rovnaké, budú z toho profitovať mafie, ktoré budú môcť veľmi ľahko vyrábať svoje falšované výrobky v pôvodných formátoch a chutiach, na ktoré sú spotrebitelia zvyknutí, aby tak uspokojili tento dopyt neregulovanou činnosťou a bez toho, aby z toho ministerstvá financií členských štátov získali čo i len jediné euro. Tieto výrobky navyše nebudú predmetom žiadnej kontroly kvality, takže bezpečnosť spotrebiteľov bude vážne ohrozená.

3.5

Podľa najnovších údajov, ktoré sú k dispozícii, dochádza v Európskej únii v dôsledku nelegálneho obchodu každoročne k daňovým únikom vo výške 10 miliárd EUR za nezdanené tabakové výrobky. Predaj pašovaných tabakových výrobkov predstavuje v súčasnosti v EÚ 10 % celkového objemu (14). EHSV môže preto len privítať, že v rámci rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku bol 12. novembra 2012 podpísaný protokol o odstránení nedovoleného obchodovania s tabakovými výrobkami. V protokole, ktorý v rokovaniach presadila Európska komisia konajúca v mene Únie a členských štátov, sa požaduje, aby zúčastnené strany zaviedli účinné opatrenia na obmedzenie produkcie tabaku a nedovoleného obchodovania s ním (15).

3.6

Okrem daňových strát povedie nárast nelegálneho obchodu k poklesu predaja tabakových výrobkov, čo sa dotkne celého hodnotového reťazca, avšak predovšetkým to môže mať dôsledky na maloobchodný predaj tabakových výrobkov. Od maloobchodného predaja tabakových výrobkov závisí v Európskej únii priamo či nepriamo takmer milión pracovných miest, a to tak prostredníctvom licenčných obchodov, kioskov alebo špecializovaných zariadení, ako aj – v prípade Francúzska, Talianska, Španielska a odnedávna tiež Maďarska – sietí regulovaných predajných miest tabakových výrobkov a cenín kontrolovaných príslušnými štátmi. Len v Grécku závisí od maloobchodného predaja tabakových výrobkov 40 000 pracovných miest (16).

3.7

EHSV uznáva, že môžu byť ohrozené pracovné miesta vo všetkých odvetviach hodnotového reťazca výroby, balenia a maloobchodného predaja tabaku a súvisiacich výrobkov, ako aj v poľnohospodárskych oblastiach, kde neboli rozvíjané žiadne iné alternatívy a kde sa už neposkytujú dotácie v rámci SPP. Treba podotknúť, že pestovanie tabaku prispieva k zamestnanosti na vidieku. Výbor požaduje, aby sa náležitá pozornosť venovala minimalizovaniu týchto rizík týkajúcich sa trhu práce, a dôrazne odporúča, aby sa v tejto súvislosti využili všetky dostupné formy prechodných a reštrukturalizačných opatrení. Ide najmä o systémy odbornej prípravy pre pracovníkov spolu s vedeckou, technickou a inovačnou podporou pre podniky a poľnohospodárske podniky, aby dorábali nové typy produktov, s cieľom udržať zamestnanosť. V členských štátoch, ktorým by táto prípadná reštrukturalizácia priniesla najväčšie problémy, by sa najmä v kontexte súčasnej hospodárskej krízy mali účinne využívať prostriedky z Kohézneho fondu, štrukturálnych fondov, regionálnych fondov a fondov určených na výskum a inováciu.

3.8

EHSV celkovo uznáva, že návrh smernice môže obsahovať značné riziká. Žiada však, aby sa zohľadnili očakávané zlepšenia, t. j. zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zlepšenie úrovne zdravia, keďže európski občania majú podľa článku 35 Charty základných práv Európskej únie nárok očakávať od Európskej únie vyššiu úroveň ochrany ľudského zdravia.

3.9

Návrh smernice obsahuje 16 delegovaných aktov, ktorými sa Európskej komisii dávajú právomoci na regulovanie a rozhodovanie v súvislosti s kľúčovými prvkami smernice, čo je záležitosť, ktorú explicitne vylučuje článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (17). Rade, Európskemu parlamentu a národným parlamentom sa tak neponecháva takmer žiaden priestor, aby sa mohli zapojiť do regulácie základných aspektov smernice.

4.1

Opatrenia navrhované v smernici sú veľmi obmedzujúce a vychádzajú z kritérií zameraných na zníženie atraktívnosti týchto výrobkov, s cieľom splniť sledované zdravotné ciele. EHSV navyše upozorňuje na nevyhnutnosť realizácie plánov a osvetových kampaní zameraných predovšetkým na mládež v Európe. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa odhadov samotnej Európskej komisie sa môže zdať, že jej opatrenia budú mať veľmi malý vplyv na zdravie (2 %). Táto progresívnosť však bude môcť zabrániť závažným a tým aj potenciálne neprimeraným hospodárskym škodám.

4.1.1

Umiestnenie zdravotných výstrah pokrývajúcich 75 % plochy obidvoch strán balenia a nových informačných oznamov na 50 % bočných strán (článok 9) sa neopiera o nezvratné vedecké dôkazy. Hoci Hammondova štúdia (18) naznačovala účinnosť týchto výstrah, iné štúdie, ako napríklad tie, ktoré vypracovala univerzita v Maastrichte (19) a US FDA (20), ukazujú opak, t. j., že grafické zdravotné upozornenia nie sú účinné z hľadiska znižovania počtu fajčiarov. Podľa Eurobarometra samotnej Európskej komisie (21) deväť z desiatich fajčiarov priznáva, že výstrahy veľkého formátu ich nepresvedčia o tom, aby prestali fajčiť, a šesť z desiatich si myslí, že tento druh opatrení neprispieva k zníženiu spotreby u mladistvých. Federálny kasačný súd Spojených štátov vo svojom nedávnom rozsudku tiež dospel k záveru, že neexistujú dostatočné vedecké dôkazy, pokiaľ ide o tieto veľkoplošné grafické zdravotné výstrahy. Konštatuje, že neexistuje „žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že tieto výstrahy priamo viedli k výraznému poklesu konzumácie tabakových výrobkov v žiadnej z krajín, ktoré ich v súčasnosti vyžadujú“. Dodáva tiež, že „dôkazová sila je veľmi slabá“ (22).

4.2

Toto neprimerané zväčšenie plochy zdravotných výstrah okrem toho prinesie:

4.3

To isté platí pre obmedzenie zložiek s cieľom eliminovať charakteristické chute alebo vône (článok 6), ktoré sa neopiera o vedecké dôkazy, akými by mohlo byť zníženie toxicity alebo návykovosti uvedených zložiek, ale vychádza z takého subjektívneho kritéria, ako je zníženie atraktívnosti tabakových výrobkov a zo subjektívnych stereotypov o druhu tabaku, ktorý konzumuje každá skupina bez ohľadu na vek alebo pohlavie. Rovnaká subjektivita sa ukazuje v súvislosti so svojvoľným zákazom – bez uvedenia akýchkoľvek argumentov - určitých formátov, ako sú tenké cigarety (čo nebolo súčasťou verejných konzultácií a nie je ani obsiahnuté v správe o vplyve), krátke cigarety či celá kategória cigariet s mentolovou príchuťou, pri stanovení minimálnej hmotnosti balíčku rezaného tabaku, štandardizácii formátu plechoviek na rezaný tabak, či dokonca zavedení novej kategórie „cigarky“ v rozpore so smernicou 2011/64/EÚ (24), ktorá je platná od 1. januára 2011. Tento zákaz tenkých alebo mentolových cigariet, ktoré sú obľúbené u spotrebiteľov v rozličných európskych krajinách, by zapríčinil, že spotrebitelia by k nim nemali prístup a museli by sa uchýliť k trhu s pašovanými tovarom, aby si ich mohli kúpiť. Ide navyše o tabakové výrobky, ktoré konzumujú prevažne dospelí fajčiari, a preto v tomto konkrétnom prípade nemožno argumentovať tým, že cieľom je zabrániť prístupu mladistvých k spotrebe tabaku. V konkrétnom prípade mentolu treba napríklad pripomenúť, že tento druh tabaku konzumujú zväčša staršie osoby, a že krajiny s veľmi prepracovanou protifajčiarskou legislatívou s konkrétnymi ustanoveniami týkajúcimi sa zákazu určitých zložiek, ako sú Spojené štáty alebo Kanada, ho nezakázali, čo vedie EHSV k návrhu, aby zákaz týkajúci sa mentolu bol z návrhu smernice vypustený.

4.3.1

Celkovo súhlasíme s návrhom Komisie zakázať nové výrobky na trhu s chuťou žuvačky, koktailov piña colada či mojito, tzv. candy-flavored cigarettes, ktoré môžu byť v podstate zamerané na mladých spotrebiteľov.

4.3.2

Priveľké obmedzenie zložiek by viedlo k štandardizácii chute, a teda by znemožnilo rozlišovať medzi konkurenciou, čím by sa obmedzili investície a možné zavádzanie nových výrobkov, a to všetko na úkor spotrebiteľa, ktorý by stratil možnosť výberu.

4.4

EHSV žiada od Komisie jasnú definíciu „výrobkov so zníženým rizikom“ a vhodný právny rámec pre ne, ktorý by nespochybniteľným vedeckým spôsobom doložil nižšie riziko v porovnaní s tradičnými cigaretami. Koncepcia nižšieho rizika sa vzťahuje na výrobky, ktoré by mohli nahradiť tradičné cigarety, avšak predstavujú oveľa nižšie zdravotné riziko, a nie na výrobky určené na odvykanie od fajčenia. Výrobky, ktoré obsahujú tabak (a nie chemicky vyrábaný nikotín) a podliehajú preto smernici, musia byť predmetom jasnej definície a regulácie, ktorá umožní informovať spotrebiteľov o vlastnostiach týchto výrobkov.

4.5

Európska komisia zahrnula do svojho návrhu smernice opatrenia zamerané na zníženie nelegálneho obchodu s tabakovými výrobkami. Preto napríklad Európska komisia stanovuje v článku 14 návrhu systém monitorovania a sledovania, ako aj rozličné ďalšie bezpečnostné opatrenia s cieľom dosiahnuť, aby sa v Európskej únii predávali len výrobky, ktoré sú v súlade s obsahom smernice. Toto opatrenie bude znamenať neprimeranú ekonomickú a administratívnu záťaž, ktorú mnohé malé a stredné podniky nedokážu uniesť, ani zďaleka to nezníži nelegálny obchod a prinesie to väčšiu administratívnu záťaž pre členské štáty pri vykonávaní kontroly. Okrem toho tento systém nebude slúžiť na obmedzenie pašovania a nelegálneho obchodu, ale práve naopak, tie budú profitovať z ostatných opatrení návrhu smernice. EHSV sa preto domnieva, že ustanovenia článku 14 návrhu smernice by mali byť rovnaké ako ustanovenia o sledovaní a vysledovateľnosti, ktoré sú obsiahnuté v protokole o nelegálnom obchode, na ktorom sa minulý rok dohodla konferencia zmluvných strán WHO (25).

4.6

Smernica umožní Európskej komisii regulovať a meniť prostredníctvom nárastu delegovaných aktov základné aspekty, ako je napríklad objem prísad, znenie zdravotných výstrah, ich umiestnenie a veľkosť. Na základe toho sa členským štátom neponecháva takmer žiaden priestor na zapojenie sa do regulácie tejto smernice, čo predstavuje zasahovanie v takej extrémnej miere, aká bola doteraz v Európskej únii použitá len málokedy. Porušuje sa tým zásada subsidiarity a proporcionality, proti čomu sa už postavili národné parlamenty ôsmich členských štátov (26) (Taliansko, Česká republika, Grécko, Bulharsko, Dánsko, Portugalsko, Rumunsko a Švédsko). V prípade Talianska parlament nielen oznámil, že návrh porušuje tieto zásady, ale tiež upozornil, že niektoré z druhov zakazovaných cigariet, ako sú tenké cigarety či cigarety s nízkym obsahom dechtu, môžu byť užitočným nástrojom pre politiku zameranú na obmedzenie či zanechanie fajčenia (27).

4.6.1

Návrh smernice napríklad v článkoch 8, 9 a 11 umožňuje Európskej komisii, aby prostredníctvom delegovaného aktu zmenila znenie zdravotných výstrah a ich podoby, formátu a umiestnenia. V článku 6 sa takisto umožňuje Komisii, aby prostredníctvom delegovaného aktu rozhodla o obsahu a maximálnom objeme prísad.

4.6.2

V prípade cigár, cigaríl a fajkového tabaku si návrh smernice vyhradzuje právo automaticky zrušiť určité výnimky uvedené v texte v prípade „podstatnej zmeny okolností“, t. j. ak dôjde k zmene súvisiacej s nárastom objemu predaja o minimálne 10 % v najmenej 10 členských štátoch alebo k zvýšeniu počtu fajčiarov mladších než 25 rokov o 5 %. Komisia si neuvedomuje, že v 10 z 27 súčasných členských štátov je trh s týmito výrobkami obzvlášť malý a ľahko môže dôjsť k vychýleniu o 10 %, čím by opatrenie stratilo akýkoľvek zmysel a znamenalo by veľkú právnu neistotu v tomto podsektore.

4.7

Hoci sa v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá prenos právomocí prostredníctvom delegovaných aktov, je potrebné, aby tieto spĺňali rad predpokladov. Delegovaný akt teda možno uplatniť len na prvky legislatívneho aktu, ktoré nie sú kľúčové, čo nie je prípad tohto návrhu.

„1.

Nasledujúce ustanovenia sa použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 26, pokiaľ zmluvy neustanovujú inak. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.“