52012PC0237

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

· Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), v konaní týkajúcom sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii.

· Všeobecný kontext

Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami stanovenými v základnom nariadení.

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V platnosti sú konečné opatrenia, ktoré boli uložené nariadením Rady (ES) č. 1645/2005 zo 6. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2603/2000, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov (PET) s pôvodom inter alia v Indii.

· Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2.           KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

· Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

· Posúdenie vplyvu

Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia.

Základné nariadenie neobsahuje ustanovenia o všeobecnom posúdení vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Dňa 2. apríla 2011 Komisia začala čiastočné predbežné preskúmanie týkajúce sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii.

Pripojený návrh nariadenia Rady vychádza zo zistení z uskutočneného prešetrovania, ktoré bolo obmedzené na preskúmanie subvencovania v súvislosti so žiadateľom.

Počas prešetrovania sa zistilo, že úroveň subvencovania je nižšia ako pri poslednom prešetrovaní, ale zmenené okolnosti, ktoré viedli k nižšiemu subvenčnému rozpätiu, nemajú trvalý charakter.

Navrhuje sa preto, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia o ukončení preskúmania, ktorý by sa mal uverejniť najneskôr 1. júla 2012.

· Právny základ

Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

· Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje, a ako je úmerná cieľu návrhu, sa neuplatňuje.

· Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2012/0121 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie týkajúce sa vyrovnávacích opatrení na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 19 a 24,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

1.           POSTUP

1.1.        Predchádzajúce prešetrovanie a existujúce vyrovnávacie opatrenia

(1)       Nariadením (ES) č. 2603/2000[2] Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné antisubvenčné prešetrovanie“). Konečné zistenia a závery zo zrýchleného preskúmania podľa článku 20 základného nariadenia sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1645/2005[3]. V nadväznosti na preskúmanie uplynutia platnosti Rada nariadením (ES) č. 193/2007[4] uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Po čiastočnom predbežnom preskúmaní (ďalej len „posledné revízne prešetrovanie“) boli vyrovnávacie opatrenia zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008[5]. Uvedené vyrovnávacie opatrenia spočívajú v osobitnom cle. Sadzba cla sa pohybuje od 0 do 106,50 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 69,40 EUR za tonu uloženého na dovoz od všetkých ostatných výrobcov.

(2)       V nadväznosti na zmenu názvu jednej indickej spoločnosti, South Asian Petrochem Ltd, Komisia dospela prostredníctvom oznámenia (ES) č. 2010/C 335/07[6] k záveru, že antisubvenčné zistenia vo vzťahu k spoločnosti South Asian Petrochem Ltd by sa mali vzťahovať na spoločnosť Dhunseri Petrochem & Tea Limited.

1.2.        Existujúce antidumpingové opatrenia

(3)       Nariadením (ES) č. 2604/2000[7] Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz PET s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné antidumpingové prešetrovanie“). Následne sa uskutočnilo preskúmanie (ďalej len „preskúmanie nového vývozcu“) podľa článku 11 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) týkajúce sa spoločnosti South Asian Petrochem Ltd, ktorého konečné zistenia a závery sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1646/2005[8]. V nadväznosti na preskúmanie uplynutia platnosti Rada nariadením (ES) č. 192/2007[9] uložila konečné antidumpingové clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Po čiastočnom predbežnom revíznom prešetrovaní (ďalej len „posledné antidumpingové revízne prešetrovanie) boli antidumpingové opatrenia zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008. Opatrenia boli stanovené na úrovni odstránenia ujmy a spočívali v osobitnom antidumpingovom cle. Sadzba cla sa pohybuje od 87,50 do 200,90 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 153,60 EUR za tonu uloženého na dovoz od všetkých ostatných výrobcov (ďalej len „súčasné antidumpingové opatrenia“).

(4)       V nadväznosti na zmenu názvu jednej indickej spoločnosti, South Asian Petrochem Ltd, Komisia dospela prostredníctvom oznámenia (ES) č. 2010/C 335/06[10] k záveru, že antidumpingové zistenia vo vzťahu k spoločnosti South Asian Petrochem Ltd by sa mali vzťahovať na spoločnosť Dhunseri Petrochem & Tea Limited.

(5)       Rozhodnutím 2005/697/ES[11] Komisia prijala ponuky záväzkov predložené spoločnosťou South Asian Petrochem Ltd, pričom stanovila minimálnu dovoznú cenu (ďalej len „záväzok“). V nadväznosti na zmenu názvu Komisia dospela prostredníctvom oznámenia (ES) č. 2010/C 335/05 k záveru, že záväzok ponúknutý spoločnosťou South Asian Petrochem Ltd by sa mal vzťahovať na spoločnosť Dhunseri Petrochem & Tea Limited.

1.3.        Začatie čiastočného predbežného preskúmania

(6)       Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia predložila spoločnosť Dhunseri Petrochem & Tea Limited, indický vyvážajúci výrobca PET (ďalej len „žiadateľ“). Obsah žiadosti sa obmedzoval na subvencovanie a žiadateľa. Žiadateľ súčasne požiadal o preskúmanie súčasných antidumpingových opatrení. Na dovoz výrobkov vyrábaných žiadateľom sa uplatňuje zostatkové antidumpingové clo a zostatkové vyrovnávacie clo, pričom uvedený záväzok sa vzťahuje na ich predaj žiadateľom Únii.

(7)       Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, že na vyrovnanie subvencovania podliehajúceho vyrovnávacím opatreniam už nie je ďalej potrebné uplatňovať uvedené opatrenie na súčasnej úrovni. Žiadateľ poskytol najmä dôkazy prima facie, z ktorých vyplýva, že výška jeho subvencie sa znížila značne pod úroveň colnej sadzby, ktorá sa v jeho prípade v súčasnosti uplatňuje. K tomuto zníženiu celkovej úrovne subvencovania došlo najmä v dôsledku straty statusu jednotky orientovanej na vývoz (ďalej len „EOU“). S objemom vo výške 13,5 % predstavoval režim EOU prevažnú časť subvencií zistených počas zrýchleného preskúmania vo výške 13,9 %.

(8)       Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy prima facie, a 2. apríla 2011 oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania (ďalej len „súčasné preskúmanie“) podľa článku 19 základného nariadenia prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[12]. Toto preskúmanie bolo obmedzené na preskúmanie subvencovania v súvislosti so žiadateľom.

1.4.        Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(9)       Komisia o začatí preskúmania oficiálne informovala žiadateľa, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov z Únie. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(10)     O vypočutie požiadala jedna zainteresovaná strana a jej žiadosti bolo vyhovené.

(11)     S cieľom získať informácie považované za potrebné na účely prešetrovania Komisia zaslala žiadateľovi a indickej vláde dotazník a v lehote stanovenej na tento účel dostala odpovede.

(12)     Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania. Komisia uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch žiadateľa v Kalkate v Indii a v priestoroch indickej vlády v Naī Dillī (Generálne riaditeľstvo zahraničného obchodu a ministerstvo obchodu) a Kalkate (Ministerstvo obchodu a priemyslu Západného Bengálska).

1.5.        Obdobie revízneho prešetrovania

(13)     Prešetrovanie subvencovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

1.6.        Paralelné antidumpingové prešetrovanie

(14)     Dňa 2. apríla 2011[13] Komisia oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania súčasných antidumpingových opatrení podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia, ktoré bolo obmedzené na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

(15)     V paralelnom antidumpingovom prešetrovaní sa zistilo, že okolnosti, pokiaľ ide o dumping, sa významne a trvale zmenili, a súčasné antidumpingové opatrenia uplatňované na žiadateľa boli preto zmenené.

2.           PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.        Príslušný výrobok

(16)     Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je polyetyléntereftalát (PET) s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti zaradený pod kód KN 3907 60 20 s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

2.2.        Podobný výrobok

(17)     Prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok vyrábaný v Indii a predávaný do Únie je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indii. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom a vývoznom trhu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

3.           VÝSLEDKY PREŠETROVANIA

3.1.        Subvencovanie

(18)     Na základe informácií, ktoré poskytli indická vláda a žiadateľ, ako aj vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili nasledujúce systémy, ktorých súčasťou je údajne poskytovanie subvencií:

Celoštátne systémy:

a)       systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPBS“);

b)      jednotky orientované na vývoz (Export Oriented Units, ďalej len „EOU“)/vývozné spracovateľské zóny (Export Processing Zones, ďalej len „EPZ“)/osobitné hospodárske zóny (Special Economic Zones, ďalej len „OHZ“);

c)       systém podpory vývozu investičného tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“);

d)      systém orientovaný na trh (Focus Market Scheme, ďalej len „FMS“);

e)       systém vývozných úverov (Export Credit Scheme, ďalej len „ECS“);

f)       systém oslobodenia od dane z príjmu (Income Tax Exemption Scheme, ďalej len „ITES“).

Regionálne systémy:

g)       systém stimulov v Západnom Bengálsku (West Bengal Incentives Scheme).

(19)     Systémy uvedené v písmenách a) až d) sú založené na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý vstúpil do platnosti 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať vyhlášky o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch o politike zahraničného obchodu (ďalej len „dokumenty FTP“), ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Pre ORP sú v tomto prípade relevantné dva dokumenty FTP, a to FTP 04-09 a FTP 09-14. Dokument FTP 09-14 nadobudol platnosť v auguste 2009. Indická vláda okrem toho stanovuje postupy upravujúce FTP 04-09 a FTP 09-14 aj v Príručke postupov, zväzok I (Handbook of Procedures) (ďalej len „HOP I 04-09“ alebo „HOP I 09-14“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(20)     Program uvedený v písmene e) vychádza z oddielov 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje indickej centrálnej banke (Reserve Bank of India, RBI) usmerňovať komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(21)     Systém uvedený v písmene f) je založený na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným aktom.

(22)     Systém uvedený v písmene g) spravuje vláda Západného Bengálska a je stanovený vo vyhláške ministerstva obchodu a priemyslu č. 580-CI/H z 22. júna 1999 (WBIS 1999), ktorá bola naposledy nahradená vyhláškou č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004 (WBIS 2004).

3.2.        Systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“)

a)      Právny základ

(23)     Podrobný opis systému DEPBS sa uvádza v odseku 4.3 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14, ako aj v kapitole 4 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(24)     Takýto systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)      Praktické vykonávanie systému DEPBS

(25)     Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Indické orgány stanovili takéto sadzby DEPBS pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Tieto sadzby sa stanovujú bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené. Počas ORP v rámci súčasného prešetrovania predstavovala sadzba DEPBS pre príslušný výrobok 8 % hodnoty FOB, avšak najviac 58 INR/kg. V dôsledku toho predstavuje maximálna výhoda 4,64 INR/kg.

(26)     Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. V čase vývoznej transakcie musí vývozca predložiť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci systému DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány pri colnom odbavovaní vystavia vývozný colný doklad. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorá sa za túto vývoznú transakciu poskytne. V tej chvíli už vývozca pozná výšku svojej výhody. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, indická vláda už nemá právomoc rozhodovať o udelení úveru DEPBS. Pri výpočte výhody sa uplatňuje príslušná sadzba DEPBS platná v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto nie je možné vykonať retroaktívne zmeny výšky výhody.

(27)     Zistilo sa, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať úvery DEPBS ako príjem, keď dôjde k splneniu vývozného záväzku. Takéto úvery sa môžu využiť na platbu cla pri ďalšom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení, s výnimkou investičného tovaru. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže využiť inak. Úvery DEPBS sú voľne prenosné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(28)     Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Na podávanie žiadostí o úvery DEPBS v skutočnosti neexistujú pevne stanovené lehoty. Elektronický systém používaný na správu DEPBS automaticky nevylučuje vývozné transakcie po uplynutí lehoty na predloženie uvedenej v odseku 4.47 dokumentov HOP I 04-09 a HOP 09-14. Žiadosti doručené po uplynutí lehoty na predloženie sa okrem toho vždy môžu posúdiť po uložení menšej pokuty (vo výške 10 % z nároku), ako je jasne uvedené v odseku 9.3 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I-09-14.

(29)     Zistilo sa, že žiadateľ tento systém využíval počas ORP.

d)      Závery k systému DEPBS

(30)     V rámci systému DEPBS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné.Okrem toho, úver DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(31)     Navyše systém DEPBS je zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia.

(32)     Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ako tvrdí žiadateľ. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v prílohe I bode i), v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci systému DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody v rámci systému DEPBS.

e)      Zrušenie systému DEPBS

(33)     Verejnou vyhláškou č. 54 (RE-2010) /2009-2014 zo 17. júna 2011 bola platnosť systému DEPBS posledný krát predĺžená o 3 mesiace, a to do 30. septembra 2011. Vzhľadom na to, že odvtedy nebolo uverejnené žiadne ďalšie predĺženie, systém DEPBS bol od 30. septembra 2011 prakticky zrušený. Žiadateľ teda od toho dátumu nemohol získať žiadne výhody v rámci tohto systému. Preto sa overovalo, či by sa v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia, mali na tento systém uvaliť opatrenia.

(34)     V tejto súvislosti sa zistilo, že žiadateľ získal podobné výhody na základe paralelného systému „vrátenia cla“. Sadzba vrátenia cla pre PET predstavovala 5,5 % hodnoty FOB, a to do maximálnej výšky 5,50 INR/kg. Avšak vzhľadom na to, že systém „vrátenia cla“ sa počas ORP nevyužíval, nie je možné vypočítať sumu subvencovania pre tento systém.

(35)     Žiadateľ tvrdil, že systém vrátenia cla je v súlade s „usmerneniami o spotrebe vstupov vo výrobnom procese“ uvedenými v prílohe II základného nariadenia, konkrétne odseku I uvedenej prílohy. Avšak, podobne ako v prípade systému DEPB sa zistilo, že sadzba vrátenia cla sa stanovuje bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

f)       Výpočet výšky subvencie

(36)     V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška subvencií, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam, vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považuje moment, keď došlo k vývoznej transakcii na základe tohto systému. V danom momente sa musí indická vláda vzdať cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(37)     Na základe uvedených skutočností sa považuje za vhodné stanoviť výšku výhody vyplývajúcej zo systému DEPBS ako súčet úverov získaných na všetky vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas ORP.

(38)     V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky takto zistených úverov, aby sa dospelo k výške subvencie (v čitateli).

(39)     V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto výšky subvencie rozložili na celkový obrat z vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom.

(40)     Na základe uvedených skutočností má sadzba subvencie pre žiadateľa, stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP, výšku 6,7 %.

3.3.        Jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“) / vývozné spracovateľské zóny (ďalej len „EPZ“) / osobitné hospodárske zóny (ďalej len „OHZ“)

(41)     V priebehu prešetrovania sa zistilo, že žiadateľ nezískal počas ORP žiadne výhody na základe systému EOU/EPZ/SEZ. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tieto systémy ďalšej analýze.

3.4.        Systém podpory vývozu investičného tovaru (ďalej len „EPCGS“)

a)      Právny základ

(42)     Podrobný opis systému EPCGS je uvedený v kapitole 5 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14, ako aj v kapitole 5 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(43)     Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

c)      Praktické vykonávanie

(44)     Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť investičný tovar (nový aj použitý investičný tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov) so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na žiadosť a po uhradení poplatku oprávnenie používať systém EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla vo výške 5 %, uplatniteľná na všetok investičný tovar dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývozného záväzku sa dovezený investičný tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 09-14 sa v rámci systému EPCGS môže investičný tovar dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývozného záväzku kratšie.

(45)     Držiteľ licencie systému EPCGS môže získavať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného tovaru využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného tovaru. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(46)     Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

d)      Záver k systému EPCGS

(47)     V rámci systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje výhodu pre vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(48)     Systém EPCGS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže oprávnenia na jeho využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Žiadateľ tvrdil, že subvencie v rámci EPCGS týkajúce sa nákupu investičného tovaru v prípade, keď bol vývozný záväzok splnený ešte pred ORP, by sa nemali považovať za podmienené uskutočnením vývozu. Preto by sa nemali považovať za špecifické subvencie a nemali by podliehať vyrovnávacím opatreniam. Toto tvrdenie sa však muselo zamietnuť. Je potrebné zdôrazniť, že subvencia samotná bola podmienená uskutočnením vývozu, t. j. nebola by poskytnutá, keby spoločnosť nebola prijala určitý vývozný záväzok.

(49)     Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nepatrí do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa stanovuje v prílohe I bode i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)      Výpočet výšky subvencie

(50)     Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar rozloženého počas celého obdobia, ktoré zodpovedá obvyklému času odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví, t. j. 18,93 roka. K tejto sume boli pripočítané úroky, aby sa zohľadnila plná hodnota výhody v čase. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba na pôžičky v miestnej mene poskytované v Indii v období revízneho prešetrovania.

(51)     V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie prepočítala na vývozný obrat počas ORP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu.

(52)     Sadzba subvencie pre žiadateľa, stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP, predstavuje 0,6 %.

3.5.        Systém orientovaný na trh (ďalej len „FMS“)

a)      Právny základ

(53)     Podrobný opis systému FMS sa nachádza v odsekoch 3.9.1 až 3.9.2.2 dokumentu FTP 04-09, odsekoch 3.14.1 až 3.14.3 dokumentu FTP 09-14, odsekoch 3.20 až 3.20.3 dokumentu HOP I 04-09 a odsekoch 3.8 až 3.8.2 dokumentu HOP I 09-14.

b)      Oprávnenosť

(54)     Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)      Praktické vykonávanie

(55)     V rámci tohto systému vzniká pri vývoze všetkých výrobkov do krajín oznámených podľa dodatku 37(C) k dokumentom HOP I 04-09 a HOP I 09-14 nárok na úver na clo zodpovedajúci 2,5 % hodnoty FOB výrobkov vyvezených na základe tohto systému. Určité druhy vývozných činností sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz. Z tohto systému sú vylúčené aj určité druhy výrobkov, napr. diamanty, vzácne kovy, rudy, obilniny, cukor a ropné produkty.

(56)     Úvery na clo v rámci systému FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupov alebo tovarov vrátane investičného tovaru.

(57)     Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočnil, po uskutočnení vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokumentov (napr. vývozný príkaz, faktúry, povolenia na prepravu, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(58)     Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

d)      Záver k systému FMS

(59)     V rámci systému FMS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho, clo v rámci FMS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(60)     Okrem toho je systém FMS zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písmena a) základného nariadenia.

(61)     Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v prílohe I bode i), prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému FMS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody v rámci systému FMS. Okrem toho, vývozca môže použiť úvery na clá v rámci systému FMS na účely dovozu investičného tovaru, i keď investičný tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla, ako sa stanovuje v prílohe I bod i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)      Výpočet výšky subvencie

(62)     Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniami sa vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania a ktorú žiadateľ v čase vývoznej transakcie zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (v čitateli) prepočítala na obrat z vývozu príslušného výrobku počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(63)     Sadzba subvencie pre žiadateľa, stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP, predstavuje menej ako 0,1 %.

3.6.        Systém vývozných úverov (ďalej len „ECS“)

(64)     Zistilo sa, že žiadateľ počas ORP do 30. júna 2011 získal výhodu preferenčných úrokových sadzieb na financovanie vývozu. Právny základ pre túto preferenčnú úrokovú sadzbu je stanovený v dokumente Master Circular on Rupee/Foreign Currency Export Credit & Customer Services to Exporters [Hlavný obežník o vývozných úveroch v rupiách a v cudzej mene a zákazníckych službách pre vývozcov] DBOD č. DIR.(Exp). BC 07/04.02.02/2009-10, ktorý vydala Reserve Bank of India a ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(65)     Dňa 1. júla 2011 boli podmienky ECS zmenené prostredníctvom dokumentu Master Circular on Rupee/Foreign Currency Export Credit & Customer Services to Exporters DBOD č. DIR.(Exp). BC 04/04.02.002/2011-12. Žiadateľovi nevyplynuli na základe zmenených podmienok žiadne výhody. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia sa preto na tento systém nebudú vzťahovať vyrovnávacie opatrenia.

3.7.        Systém oslobodenia od dane z príjmu (ďalej len „ITES“)

(66)     V priebehu prešetrovania sa zistilo, že žiadateľ počas ORP nezískal žiadne výhody v rámci systému ITES. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

3.8.        Systém stimulov v Západnom Bengálsku 1999 (ďalej len „WBIS 1999“)

(67)     Západné Bengálsko poskytuje oprávneným priemyselným podnikom stimuly vo forme viacerých výhod vrátane odpustenia dane z predaja a centrálnej dane z predaja hotových výrobkov s cieľom podporovať priemyselný rozvoj hospodársky zaostalých oblastí v tomto štáte.

a)      Právny základ

(68)     Podrobný opis tohto systému, ako ho uplatňuje vláda Západného Bengálska, je uvedený vo vyhláške Ministerstva obchodu a priemyslu Západného Bengálska č. 580-CI/H z 22. júna 1999.

b)      Oprávnenosť

(69)     Výhody v rámci tohto systému môžu využiť spoločnosti, ktoré zriaďujú nový priemyselný závod alebo uskutočňujú rozsiahle rozšírenie existujúceho priemyselného závodu v zaostalých oblastiach. Existuje však kompletný zoznam neoprávnených priemyselných odvetví (negatívny zoznam odvetví), na základe ktorého spoločnosti pôsobiace v určitých oblastiach hospodárstva nemôžu tieto stimuly využívať.

c)      Praktické vykonávanie

(70)     V rámci tohto systému musia spoločnosti investovať do zaostalých oblastí. Tieto oblasti, ktoré predstavujú určité územné celky Západného Bengálska, sú v závislosti od svojho hospodárskeho rozvoja zaradené do rôznych kategórií, súčasne však existujú rozvinuté oblasti, ktoré sú z využívania týchto stimulačných systémov vylúčené. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je výška investície a oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo sa bude nachádzať.

d)      Záver

(71)     V rámci tohto systému sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Systém predstavuje finančnú pomoc vlády Západného Bengálska, keďže poskytnuté stimuly, v tomto prípade oslobodenie od dane z predaja a centrálnej dane z predaja hotových výrobkov, znižujú príjmy z daní, ktoré by boli v opačnom prípade splatné. Tieto stimuly okrem toho poskytujú spoločnosti výhodu, pretože zlepšujú jej finančnú situáciu, keďže dane, ktoré by boli v opačnom prípade splatné, sa neplatia.

(72)     Tento systém je okrem toho regionálne špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože ho môžu využívať iba určité spoločnosti, ktoré investovali v určitých vymedzených geografických oblastiach v pôsobnosti príslušného štátu. Nemôžu ho využívať spoločnosti so sídlom mimo týchto oblastí, pričom výška výhody sa navyše líši v závislosti od príslušnej oblasti.

(73)     WBIS 1999 preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

e)      Výpočet výšky subvencie

(74)     Výška subvencie sa vypočítala na základe sumy dane z predaja a centrálnej dane z predaja hotových výrobkov obvykle splatnej počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však na základe tohto systému zostala nezaplatená. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto výšky subvencie (v čitateli) prepočítali na celkový predaj počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom. Získaná sadzba subvencie sa rovnala 1,4 %.

3.9.        Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam

(75)     Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam stanovená v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, sa pre žiadateľa rovná 8,7 %. Táto výška subvencovania prekračuje minimálnu prahovú hodnotu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(76)     V súčasnom konaní boli pre žiadateľa stanovené takéto úrovne subvencovania:

SYSTÉMY || DEPBS || EPCGS || FMS || WBIS || Spolu

Dhunseri Tea & Petrochem || 6,7 % || 0,6 % || < 0,1 % || 1,4 % || 8,7 %

(77)     Preto sa usudzuje, že podľa článku 19 základného nariadenia poskytovanie subvencií počas ORP pokračovalo.

3.10.      Pretrvávajúci charakter zmenených okolností so zreteľom na subvencovanie

(78)     V súlade s článkom 19 ods. 4 základného nariadenia sa preskúmalo aj to, či by sa zmeny okolností mohli odôvodnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(79)     Zistilo sa, že žiadateľ počas ORP naďalej využíval výhody subvencovania zo strany indickej vlády, ktoré podlieha vyrovnávacím opatreniam. Navyše, sadzba subvencovania zistená počas tohto preskúmania je nižšia ako sadzba stanovená počas posledného revízneho prešetrovania. Takisto sa preukázalo, že zmeny uvedené v odôvodnení 7, na ktoré sa odvolával žiadateľ, skutočne nastali. Žiadateľ počas ORP skutočne viac nevyužíval výhody plynúce zo systému EOU, ako sa uvádza v odôvodnení 41.

(80)     Takisto sa však zistilo, že najdôležitejší systém, ktorý žiadateľ využíval počas ORP (DEBPS), bol 30. septembra 2011 zrušený, a že žiadateľ v súčasnosti využíva ďalší systém (vrátenie cla), ktorý počas ORP nevyužíval. Je preto zrejmé, že situácia, ktorá pretrvávala počas ORP nie je trvalého charakteru, keďže medzičasom sa už zásadne zmenila.

(81)     Preto sa dospelo k záveru, že čiastočné predbežné preskúmanie by sa malo ukončiť bez zmeny a doplnenia platných vyrovnávacích opatrení. Žiadateľ ako aj ostatné dotknuté strany boli informovaní o skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých malo byť navrhnuté ukončenie prešetrovania,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Čiastočné predbežné preskúmanie vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz polyetyléntereftalátu v súčasnosti zaradeného pod kód KN 3907 60 20 a s pôvodom okrem iného v Indii sa týmto ukončuje bez zmeny a doplnenia platných opatrení.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

[2]               Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 1.

[3]               Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2007, s. 34.

[5]               Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ C 335, 11.12.2010, s. 7.

[7]               Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 21.

[8]               Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 10.

[9]               Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2007, s. 1.

[10]             Ú. v. EÚ C 335, 11.12.2010, s. 6.

[11]             Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 62.

[12]             Ú. v. EÚ C 102, 2.4.2011, s. 15.

[13]             Ú. v. EÚ C 102, 2.4.2011, s. 18.