23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/17

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (COM(2006)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

—

so zreteľom na Dohodu o technických prekážkach obchodu (dohoda o TPO), ktorá bola prijatá v roku 1994 ako súčasť uruguajského kola rokovaní multilaterálnych obchodných rokovaní na základe GATT (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (2) (nariadenie o obchodných prekážkach, NOP),

—

so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

—

so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

—

so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 13. septembra 2011 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou (4), uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA (5), uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (6), uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení (7), uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (8), uznesenie z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom (9), uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (10), uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (11), uznesenie z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou (12), uznesenie z 26 marca 2009 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (13), uznesenie z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (14), uznesenie zo 17. februára 2011 o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou (15), uznesenie zo 6. apríla 2011 o európskej medzinárodnej investičnej politike (16), legislatívne uznesenie z 10. mája 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (17), uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o Dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou (18), uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom (19), uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou (20) a uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (21),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach (2011) – zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (COM(2011)0114),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (22),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných prekážkach v roku 2012 (COM(2012)0070 final),

—

so zreteľom na správu IFC a Svetovej banky s názvom Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete (ďalej len index Podnikanie 2012),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe (23),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0367/2012),

A.

keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa v súlade s článkom 207 ZFEÚ priame zahraničné investície (PZI) zahrnuli do spoločnej obchodnej politiky (SOP) a patria do výlučnej právomoci EÚ; keďže členské štáty môžu rokovať o dvojstranných investičných dohodách a uzavierať ich len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia; keďže pre všetky obchodné a investičné dohody, o ktorých Komisia rokovala v mene Únie, je potrebný súhlas Parlamentu;

B.

keďže podľa správy UNCTAD za rok 2011 zostáva EÚ kľúčovou lokalitou na prilákanie PZI; keďže údaje Eurostatu na druhej strane ukazujú, že odliv celkových PZI v rámci EÚ-27 klesol o 30 % v roku 2008, o ďalších 28 % v roku 2009 a potom o ďalších 62 % v roku 2010;

C.

keďže podľa indexu Podnikanie 2012 predstavujú členské štáty iba 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

D.

keďže Komisia odhaduje, že malé a stredné podniky (MSP) tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a keďže 92 % týchto MSP sú mikropodniky zamestnávajúce 1 až 9 zamestnancov, 6,7 % sú malé firmy zamestnávajúce 10 až 49 zamestnancov a 1,1 % sú stredné firmy zamestnávajúce 50 až 249 zamestnancov; keďže MSP predstavujú 23 miliónov podnikov, ktoré tvoria chrbtovú kosť hospodárstva Únie a ktoré vytvárajú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore;

E.

keďže mikro, malé a stredné podniky (MMSP) majú rôznorodú povahu a rozličné potreby prameniace z osobitnej povahy priemyselného odvetvia alebo odvetvia služieb, v ktorom sú činné, členského štátu alebo dokonca regiónu, v ktorom fungujú, z ich veľkosti, obchodného modelu, podnikateľskej kultúry a podnikateľského prostredia, či už medzinárodne alebo na jednotnom trhu; keďže čelia rôznym výzvam súvisiacim s príslušnými obchodnými cyklami;

F.

keďže nedostatok financií, spolu so slabším podnikateľským duchom oproti iným industrializovaným hospodárstvam, zostáva jednou z hlavných výziev konkurencieschopnosti podnikov EÚ a podnikania a trvalá regulačná rozdrobenosť či byrokracia aj naďalej obmedzujú schopnosť MSP, najmä malých podnikov a mikropodnikov, prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami svojej domovskej krajiny v rámci jednotného trhu, ako aj v celosvetovom meradle;

G.

keďže 44 % MSP uviedlo ako zásadnú prekážku internacionalizácie nedostatok vhodných informácií;

H.

keďže zdržanlivosť európskych MSP, pokiaľ ide o rozvoj ich činností na medzinárodnej úrovni, je spôsobená najmä nedostatočnou analýzou alebo nedostatočnou predbežnou analýzou možností vývozu týchto MSP;

I.

keďže značný počet európskych MSP sa zapája do medzinárodných vývozných činností (25 % z celkového počtu) a keďže iba 13 % európskych MSP vykonáva činnosti na trhoch mimo EÚ a len 4 % medzinárodne neaktívnych MSP má konkrétne plány na začatie medzinárodných činností v blízkej budúcnosti; keďže určité MSP nie sú schopné internacionalizácie v dôsledku svojich obchodných profilov a veľkosti;

J.

keďže len 10 % mikropodnikov využíva programy verejnej podpory 300+, ktoré sú už dostupné, a keďže veľký počet programov podpory sťažuje MSP identifikovanie a využívanie pomoci, ktorú majú aktuálne k dispozícii;

K.

keďže európske MSP sú osobitne postihnuté celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou a keďže by sa mala podporiť aj ich internacionalizácia za hranice jednotného trhu;

L.

keďže za posledné dva roky takmer tretina MSP, ktoré požiadali o bankový úver, systematicky nezískali žiaden úver alebo získali menšiu sumu, než o akú požiadali; a keďže najvyššia miera zamietnutia bola medzi mikropodnikmi;

M.

keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) umožnil finančným inštitúciám poskytnúť viac ako 3 15  000 MSP nové finančné prostriedky vo výške 30 miliárd EUR v období rokov 2007 – 2013; a keďže Európska investičná banka (EIB) poskytla približne 40 miliárd EUR na úvery pre MSP, ktoré v rokoch 2008 – 2011 využilo viac ako 2 10  000 MSP;

N.

keďže nový Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), ktorý navrhla Komisia, poskytne podnikom a MSP nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky, čím poskytne záruky na dlhové financovanie prostredníctvom bežných pôžičiek, podriadených úverov a pôžičiek s účasťou alebo lízingu, s cieľom znížiť osobitné ťažkosti, ktorým čelia MSP pri získavaní financií na svoj rast, zabezpečí sekuritizáciu dlhových finančných portfólií MSP zameranú na mobilizáciu ďalšieho dlhového financovania pre MSP a zrealizuje sa v období rokov 2014 – 2020 s plánovaným rozpočtom 2,5 miliardy EUR;

O.

keďže skúsenosti členských štátov s politikami pomoci a internacionalizácie MSP a mikropodnikov, ako aj inštitúcií občianskej spoločnosti (obchodné komory, združenia podnikov a podobne) predstavujú dôležitý východiskový bod pri tvorbe nových účinných a úspešných politík v tejto oblasti;

P.

keďže politika pomoci MSP uskutočňovaná na európskej úrovni musí dopĺňať a rozvíjať existujúcu politiku, prinášať európsku hodnotu, zabraňovať duplicitám a prekrývaniu s existujúcimi programami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a smerovať k väčšej koordinácii programov a operatívnych činností;

Q.

keďže Komisia uvádza vo svojej správe o obchodných a investičných prekážkach príklady toho, ako je prístup EÚ na trhy rozličných krajín vo svete, a to aj vrátane industrializovaných hospodárstiev a hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev v rámci WTO, obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú; keďže pravidlá WTO zakazujú neoprávnené necolné prekážky;

R.

keďže je potrebné, aby EÚ vždy, keď je to potrebné, podporovala a aktívne chránila svoje priemyselné odvetvia a spoločnosti, vrátane MSP, pred porušením dohodnutých pravidiel, noriem WTO a zásad zo strany jej obchodných partnerov, pričom by sa mali použiť všetky vhodné a primerané prostriedky; keďže použitie mnohostranných a dvojstranných mechanizmov urovnávania sporov a najmä nástrojov na ochranu obchodu zlučiteľných s pravidlami WTO by malo byť vyhradené ako posledná možnosť;

S.

keďže právna neistota investícií je hlavnou prekážkou v internacionalizácii MSP, a keďže je skutočne nevyhnutné vytvoriť právny rámec s našimi obchodnými partnermi, ktorý zaručí takúto právnu istotu; keďže EÚ musí brániť záujmy európskych spoločností, najmä MSP, proti porušeniu právnej istoty investícií v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ;

1.

naliehavo vyzýva Komisiu a prípadne aj členské štáty EÚ, aby podporovali účasť MSP, a ak je to opodstatnené, účasť mikropodnikov na globálnych trhoch prostredníctvom vykonávania náležitých opatrení na ich internacionalizáciu, a najmä ich ďalšiu integráciu do jednotného trhu EÚ, vrátane jednoduchšieho prístupu ku kapitálu a pravidelne aktualizovaných informácií o obchodných príležitostiach v zahraničí, ako aj účinných nástrojov na ochranu obchodu s cieľom poskytnúť právnu ochranu pred nenáležitým dumpingom a subvenciami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s tretími krajinami a súčasne zaistiť ochranu ľudských, pracovných a sociálnych práv a životného prostredia v tretích krajinách;

2.

poznamenáva, že MSP taktiež čelia ťažkostiam, ktoré vyplývajú z poklesu domáceho dopytu spôsobeného hospodárskou krízou;

3.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť zhromažďovanie údajov na úrovni podnikov s cieľom zvýšiť povedomie o potrebách MMSP, vymieňať si najlepšie postupy a poskytovať týmto podnikom cielenejšiu podporu na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; taktiež požaduje pravidelnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom posúdiť účinnosť takejto podpory s dôrazom na zvyšovanie inovačnej schopnosti a konkurencieschopnosti MMSP tak na jednotnom trhu, ako aj na globálnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné predovšetkým zhodnotiť situáciu s cieľom identifikovať existujúce a chýbajúce programy podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sa predišlo prekrývaniu alebo medzerám, pričom by sa existujúci poskytovatelia služieb a stratégie podpory zapojili do spolupráce s národnými agentúrami; nabáda orgány členských štátov, aby vytvorili podobné jednotné online databázy vnútroštátnych a regionálnych zdrojov financovania;

5.

zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť dostupný trh pre rozširujúcu sa internacionalizáciu a ďalej podporovať rozvoj MSP na vnútornom trhu, pričom rozvoj MSP na vnútornom trhu treba považovať za rovnako dôležitý ako rozvoj MSP smerom do zahraničia;

6.

domnieva sa, že pre konkurencieschopnosť a rast EÚ je nevyhnutné vytvoriť sieť, ktorá by bola súčasťou digitálnej platformy a ktorá by spájala vnútroštátne pracoviská vytvorené na pomoc MSP, obchodné komory, agentúry pre vývozné úvery, záujmové združenia a Komisiu s cieľom poskytnúť podnikom v EÚ, najmä vývozcom a dovozcom, presné, včasné a zrozumiteľné informácie poskytované na jednom kontaktnom mieste, aby tak mohli plne ťažiť z novej spoločnej obchodnej politiky Únie;

7.

zdôrazňuje, že opakujúce sa ťažkosti pri získavaní kapitálu sú jedným z hlavných dôvodov, ktoré bránia MSP v internacionalizácii; vyzýva národné vlády, aby podporili MSP prostredníctvom štátom podporovaných vývozných úverov bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž v rámci EÚ, a aby taktiež vyčlenili dostatočné množstvo finančných prostriedkov pre MSP (napr. osobitné úvery, spolufinancovanie a rizikový kapitál), ktoré by pomohli prekonať odliv investícií a znižovanie pákového efektu bankami; zdôrazňuje, že takéto finančné prostriedky by sa mali poskytnúť MSP, ktoré už vyvážajú a ktoré môžu predložiť uskutočniteľný podnikateľský plán na zlepšenie alebo upevnenie ich existujúceho podielu na trhu a na vytváranie pracovných miest, najmä pre mladých ľudí;

8.

domnieva sa, že v snahe podporiť hospodárstvo EÚ, by sa nemalo zabudnúť na podporu pre začínajúce podniky, ktoré ponúkajú inovačný tovar a služby, a pre MSP, ktoré potrebujú počiatočné investície, pokiaľ ide o ich pôsobenie na jednotnom trhu alebo pokiaľ chcú rásť prostredníctvom internacionalizácie;

9.

preto vyzýva národné vlády, aby podporovali MSP tým, že okrem iného posúdia možnosť vytvorenia investičných fondov pre MSP, do ktorých by mohol investovať úspory každý občan Európskej Únie;

10.

žiada, aby štátom podporované vývozné úvery dodržiavali usmernenia OECD a aby podporovali projekty spĺňajúce medzinárodné pracovné normy a normy týkajúce sa životného prostredia;

11.

vyzýva, aby sa sprístupnila podpora pre MSP týkajúca sa prístupu ku kapitálu, ktorá sa určí podľa ich príslušného a konkrétneho dopytu, aby sa zabránilo univerzálnemu prístupu; v tejto súvislosti poznamenáva, že priemyselné odvetvia v EÚ predstavujú širokú škálu podnikateľských profilov a potrieb, v ktorých sa odzrkadľuje veľkosť, štruktúra, sektor činnosti a geografická poloha MSP;

12.

domnieva sa, že je naliehavo potrebná holistická stratégia pre financovanie obchodu zameraná na podporu internacionalizácie MSP; domnieva sa, že EÚ by mala aktívne presadzovať a podporovať podnety na rozvoj MSP v strategických odvetviach, najmä v prípade výrobných činností s vysokou pridanou hodnotou, ktoré ponúkajú konkurenčnú výhodu voči krajinám s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a tiež kvalitné pracovné miesta pre európskych občanov; preto zdôrazňuje potrebu hľadať perspektívne menšinové trhu a podporovať ich rozvoj;

13.

žiada Komisiu, aby preskúmala európsky trh podnikateľských anjelov a podobné trhy vo svete s cieľom poučiť sa z nich a rozšíriť spôsobilosti manažérov siete podnikateľských anjelov v EÚ; povzbudzuje banky a iné finančné inštitúcie, aby svojim zákazníkom spomedzi MSP poskytovali pravidelne aktualizované informácie o dostupných finančných nástrojoch vrátane podporných sietí pre MSP a podnikateľských anjelov; taktiež vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla príslušné informácie;

14.

uznáva, že na vnútroštátnej úrovni existujú zavedené a vyskúšané systémy podpory MSP, ktoré ponúkajú prístup k vývozným úverom prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery, a považuje za vhodné pokračovať v tejto podpore; zastáva však názor, že zo strednodobého hľadiska si stanovenie systematickej podpory vývozných úverov na úrovni EÚ spolu s vytvorením nástroja vývozu a dovozu pre MSP, ktorý by im poskytoval dodatočnú podporu prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery na základe vnútroštátnych najlepších postupov, vyžaduje ďalšiu diskusiu; poznamenáva, že táto dodatočná podpora by mohla zahŕňať zvýhodnené a fixné úrokové sadzby, krátkodobý prevádzkový kapitál a refinancovanie, kapitálové financovanie a riešenia v oblasti obchodného poistenia;

15.

upozorňuje na regulačné a právne kroky, ktoré je potrebné podniknúť s cieľom zlepšiť prístup MSP k zábezpeke, t. j.:

16.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť MSP finančnú a technickú pomoc zameranú na prieskum trhu, projektové poradenstvo a poradenstvo v oblasti financovania vývozu, právne poradenstvo (týkajúce sa napr. únikových doložiek alebo sankcií za omeškanie, alebo platobnej neschopnosti), colné a daňové povinnosti, boj proti falšovaniu a prezentácie spoločností na veľtrhoch a akciách zameraných na vytváranie obchodných sietí (napr. s cieľom nájsť distribútorov v tretej krajine);

17.

trvá na tom, že je tiež potrebné zamerať sa na odstránenie rozdielov v poskytovaní úverov pre mikropodniky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu malých úverov, ktoré umožňujú zriadenie takýchto podnikov; znovu opakuje, že pokiaľ ide o menšinový trh, aj malé objemy priamych zahraničných investícií (PZI) môžu podnietiť základné podnikateľské iniciatívy v oblasti vytvárania rastu a udržateľného rozvoja na miestnej úrovni (napr. rozvoj remesiel);

18.

vyzýva k väčšej spolupráci verejného a súkromného sektora v poskytovaní počiatočného kapitálu a rizikového kapitálu pre MMSP v EÚ pri rozdelení podnikateľského rizika; v tomto ohľade poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú mikrofinančné inštitúcie a fondy sociálneho podnikania môžu zohrávať v rozvoji podnikateľských príležitostí, ktoré majú aj silné sociálne, etické a environmentálne ciele;

19.

vyzýva k vynaloženiu úsilia na zjednodušenie podnikateľského prostredia pre MSP na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a v úzkej spolupráci so združeniami MSP v EÚ a obchodnými komorami a priemyslom, ako aj ďalšími zainteresovanými stranami, aby sa tak podporilo odstraňovanie byrokracie a internacionalizácia MSP;

20.

naliehavo žiada členské štáty, aby schválili vytvorenie jednotných podnikateľských poradenských stredísk na miestnej úrovni, ktoré by fungovali v spolupráci s podnikmi EÚ, aby tak MSP mali prístup k informáciám o možnostiach v oblasti vývozu a dovozu, existujúcich prekážkach obchodu (colných aj necolných), platných ustanoveniach o ochrane investícií a riešení sporov a konkurencii a aby tak získali poznatky o kultúrnych a ľudských postupoch na trhoch tretích krajín vo svojom vlastnom jazyku a na okamžité použitie a porozumeli im;

21.

požaduje vytvorenie siete medzi MSP a veľkými európskymi spoločnosťami, ktorá umožní MSP získať výhody vyplývajúce z odborných znalostí týchto spoločností a z možností týkajúcich sa vývozu a ich schopnosti inovovať;

22.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny medzi riadiacimi pracovníkmi EÚ a MSP v tretích krajinách podľa vzoru programu Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý v súčasnosti existuje na úrovni Európskej únie;

23.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu medzi európskymi MSP a podnikmi v tretích krajinách, aby sa uľahčil vstup na trh, ako aj integrácia na trhoch tretích krajín;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby väčšmi zvyšovali informovanosť európskych MSP o obchodných dohodách, o ktorých sa rokuje, a o perspektívach medzinárodných investícií, ktoré sa otvárajú MSP;

25.

povzbudzuje podniky v EÚ a vývozcov, aby aktívne používali nástroje na ochranu obchodu, ako sú sťažnosti týkajúce sa nariadenia o regulácii prekážok obchodu (NOP) alebo register sťažností v databáze prístupu na trh, s cieľom predložiť Komisii správu o závažných ujmách vyplývajúcich z prekážok obchodu a prípadne umožniť Komisii, aby z úradnej moci začala prešetrovanie antidumpingových a vyrovnávacích ciel, a to v úzkej spolupráci s priemyslom tak, aby sa minimalizovalo riziko odvetných opatrení;

26.

domnieva sa, že účinná ochrana MSP pred nečestnými obchodnými praktikami je rovnako dôležitá ako pomoc pre MSP, ktoré majú záujem o internacionalizáciu; domnieva sa, že internacionalizácia a ochrana sú dve strany tej istej mince v procese globalizácie;

27.

vyzýva Komisiu, aby pri reforme nástrojov EÚ na ochranu obchodu riadne zohľadnila zlepšený prístup MSP k antidumpingovým a antisubvenčným postupom;

28.

vyzýva Komisiu, aby zapojila MSP do procesu vytvárania medzinárodných noriem (napr. ISO), pretože zmeny v regulačných režimoch priamo ovplyvňujú ich ziskovosť; trvá na tom, že zameranie na neoprávnené necolné prekážky treba považovať za jednu zo základných priorít Komisie, predovšetkým prostredníctvom harmonizácie predpisov na základe príslušných globálnych noriem;

29.

vyzýva Komisiu, aby riešila tieto rozsiahle a pretrvávajúce problémy vo všetkých mnohostranných a dvojstranných obchodných dohodách, a to najmä v dohodách o voľnom obchode s priemyselnými, ako aj rozvíjajúcimi sa ekonomikami, a aby zabezpečila, že v rámci WTO sa bude necolným prekážkam obchodu venovať prinajmenšom taká pozornosť, aká sa v súčasnej dobe venuje zrušeniu cla;

30.

vyjadruje nesúhlas s nedostatkom konkrétnych prostriedkov, ktoré boli poskytnuté európskym podnikom, najmä MSP, na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých významných mnohostranných organizáciách (Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová organizácia duševného vlastníctva);

31.

poukazuje na to, že MSP sú zraniteľné cenovými výkyvmi; preto vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala na úrovni EÚ a na medzinárodných fórach, ako je napr. skupina G-20, s cieľom bojovať proti škodlivým finančným špekuláciám v oblasti potravín a surovín;

32.

vyzýva Úniu, aby plne využila investičné príležitosti pre európske MSP prameniace z európskej susedskej politiky s osobitným zameraním na cezhraničné investície v krajinách východného a južného stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že investičné príležitosti v týchto oblastiach by mali výrazne prispieť k spĺňaniu sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov príslušných krajín a podporovať udržateľný hospodársky rozvoj, užšiu regionálnu spoluprácu a regionálnu stabilitu;

33.

domnieva sa, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali rozvíjať súčinnosť v záujme ďalšieho zlepšenia obchodnej diplomacie Únie na celom svete;

34.

žiada, aby EÚ vytvorila ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na podpore výskumu a inovácií, ktorá by čerpala z inovatívnych finančných opatrení, ako sú dlhopisy na projekty, a ktorá by podporovala rozvoj MSP prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu s cieľom udržať si svoju konkurencieschopnosť voči veľkým subjektom v oblasti priemyslu a výskumu;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.