Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012IP0428

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 o ochrane detí v digitálnom svete (2012/2068(INI))

    Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, p. 33–42 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    16.12.2015   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 419/33


    P7_TA(2012)0428

    Ochrana detí v digitálnom svete

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 o ochrane detí v digitálnom svete (2012/2068(INI))

    (2015/C 419/07)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    o zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

    so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Dohovor Rady Európy o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov,

    so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (1),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (2),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (3),

    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (4),

    so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (5),

    so zreteľom na závery Rady o ochrane detí v digitálnom svete (6),

    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2011)0060),

    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245/2),

    so zreteľom na oznámenie Rade a Komisie Európskemu parlamentu z 28. marca 2012 s názvom Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (COM(2012)0140),

    so zreteľom na stratégiu Rady Európy v oblasti práv dieťaťa na roky 2012 – 2015 z 15. februára 2012,

    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

    so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2011 o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb – Ochrana detí v digitálnom svete(COM(2011)0556),

    so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním,

    so zreteľom na uznesenie EP z 6. júla 2011 o komplexnom prístupe k ochrane osobných údajov v Európskej únii (7),

    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0353/2012),

    A.

    keďže ochrana maloletých v digitálnom svete sa musí riešiť jednak na regulačnej úrovni zavedením účinnejších opatrení vrátane samoregulácie so zapojením priemyslu, aby prevzal na seba príslušný podiel zodpovednosti, a jednak na úrovni vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom výchovy detí, rodičov a pedagógov s cieľom zabrániť maloletým osobám v prístupe k nelegálnemu obsahu;

    B.

    keďže je potrebné bojovať proti všetkým formám nelegálneho online obsahu a keďže špecifickosť sexuálneho zneužívania detí sa musí uznať nielen preto, že je nelegálne, ale aj preto, že ide o jednu z najodpornejších foriem obsahu dostupného online;

    C.

    keďže jedným z hlavných cieľov účinnej stratégie v oblasti ochrany detí by malo byť zabezpečenie, aby všetky deti, mladí ľudia i rodičia/opatrovatelia mali k dispozícii informácie a zručnosti potrebné na to, aby boli schopní ochrániť sa v online prostredí;

    D.

    keďže rýchly vývoj technológií si vyžaduje včasnú reakciu prostredníctvom samoregulácie a spoločnej regulácie, ako aj prostredníctvom stálych orgánov, ktoré môžu zaujať holistický prístup v rozličných oblastiach;

    E.

    keďže digitálny svet ponúka veľa možností v oblasti výchovy a vzdelávania; keďže škola sa prispôsobuje digitálnemu svetu, avšak rýchlosťou a spôsobom, ktoré nezodpovedajú tempu technologických zmien v živote maloletých, a keďže v dôsledku toho vzniká problém, že rodičia a pedagógovia v snahe učiť deti kriticky pristupovať k médiám zostávajú skôr na okraji ich virtuálnych životov;

    F.

    keďže maloleté osoby sú vo všeobecnosti pri používaní internetu veľmi ľahkovážne, potrebujú pomoc, aby ho používali rozumne, zodpovedne a bezpečne;

    G.

    keďže je dôležité nielen to, aby maloleté osoby lepšie chápali potenciálne nebezpečenstvo, ktorému na čelia online, ale aj to, aby rodiny, školy a občianska spoločnosť spoločne niesli zodpovednosť za výchovu neplnoletých osôb a zabezpečenie toho, aby boli deti pri používaní internetu a iných nových médií náležitým spôsobom chránené;

    H.

    keďže výchova v súvislosti s médiami a novými informačnými a komunikačnými technológiami je dôležitá pre tvorbu politík na ochranu maloletých v digitálnom svete a na zaistenie bezpečného, vhodného a kritického používania týchto technológií;

    I.

    keďže rozvoj digitálnych technológií predstavuje obrovskú príležitosť na to, aby deti a mladí ľudia dostali príležitosť využívať nové médiá a internet účinne a tak, aby mali možnosť podeliť sa o svoje názory s inými a teda zúčastňovať sa na živote spoločnosti, učiť sa zohrávať v nej aktívnu úlohu, a to na internete i mimo neho;

    J.

    keďže uplatňovanie občianstva a práv, ktoré z neho vyplývajú, vrátane účasti na kultúrnom, spoločenskom a demokratickom živote si vyžaduje, aby aj maloletí mohli používať pluralitné a bezpečné digitálne nástroje, digitálne služby a digitálny obsah;

    K.

    keďže okrem boja proti nelegálnemu a nevhodnému obsahu musia preventívne a intervenčné opatrenia na ochranu maloletých osôb riešiť množstvo iných hrozieb, ako sú napríklad obťažovanie, diskriminácia a obmedzenie prístupu k službám, sledovanie internetu, ohrozovanie súkromia, slobody prejavu a informačnej slobody, nedostatočná transparentnosť cieľov pri zhromažďovaní osobných údajov atď.;

    L.

    keďže nové možnosti informácií a komunikácie ponúkané digitálnym prostredím, ako sú počítače, televízia na rozličných platformách, mobilné telefóny, videohry, tablety či aplikácie, a úroveň rozšírenia jednotlivých médií spojených do jedného digitálneho systému prinášajú nielen možnosti a príležitosti pre deti a dospievajúcich, ale nesú v sebe aj riziko ľahkého prístupu k nelegálnemu obsahu, ktorý je pre vývoj maloletých nevhodný a škodlivý, ako aj možnosť zhromažďovania údajov s negatívnymi a nemerateľnými účinkami, pričom spotrebiteľskou cieľovou skupinou sú detí;

    M.

    keďže pri voľnom pohybe audiovizuálnych služieb v rámci jednotného trhu sú dobrá pohoda maloletých a ľudská dôstojnosť záujmami, ktoré treba právne chrániť;

    N.

    keďže opatrenia členských štátov proti nezákonnému online obsahu nie sú vždy účinné a nevyhnutne zahŕňajú rozličné prístupy k prevencii pred škodlivým obsahom a keďže takýto nezákonný online obsah by sa mal na základe právneho postupu okamžite odstrániť;

    O.

    keďže uchovávanie osobných informácií a údajov o maloletých na internete môže mať za následok ich nezákonné spracovávanie, zneužívanie takýchto maloletých alebo poškodenie ich osobnej dôstojnosti, a tým výraznú ujmu ich identity, duševných schopností a sociálneho začleňovania, najmä preto, že tieto údaje môžu skončiť v nesprávnych rukách;

    P.

    keďže rýchly rast zdrojov sociálnych sietí prináša určité riziká v oblasti bezpečnosti súkromia, osobných údajov a dôstojnosti maloletých osôb;

    Q.

    keďže približne 15 % maloletých užívateľov internetu vo veku 10 až 17 rokov dostáva nejaké sexuálne návrhy a keďže 34 % z nich sa stretáva s obsahom sexuálneho charakteru bez toho, aby ho vyhľadávali;

    R.

    keďže rôzne kódexy správania, ktoré prijali poskytovatelia digitálneho obsahu a digitálnych služieb, nie vždy spĺňajú požiadavky európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti transparentnosti, nezávislosti, dôvernosti a spracovania osobných údajov a mnohé predstavujú riziko, pokiaľ ide o profilovanie na komerčné účely, iné formy vykorisťovania, ako je pohlavné zneužívanie alebo dokonca obchodovanie s ľuďmi;

    S.

    keďže reklama zameraná na deti by mala byť zodpovedná a umiernená;

    T.

    keďže maloletých treba chrániť pred nebezpečenstvom digitálneho sveta v súlade s ich vekom a stupňom vývoja; keďže členské štáty majú problémy s koordináciou aspektov, ktoré sa týkajú prijímania kategórií klasifikácie obsahu podľa veku a stupňa nebezpečnosti obsahu;

    U.

    keďže na jednej strane by sme mali uznávať mnohé hrozby, ktorým maloleté osoby čelia v digitálnom svete, ale súčasne by sme mali naďalej využívať rôzne príležitosti, ktorými digitálny svet prispieva k budovaniu znalostnej spoločnosti;

    V.

    keďže úloha rodičov pri ochrane svojich detí pred nebezpečenstvami digitálneho sveta je veľmi dôležitá;

    Rámec práv a riadenia

    1.

    poukazuje na skutočnosť, že nová etapa ochrany práv detí v rámci EÚ sa začala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy spolu s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá má odteraz právne záväzný charakter a ktorej článok 24 vymedzuje ochranu detí ako základné právo a stanovuje, že všetky akcie týkajúce sa detí a uskutočnené verejnými orgánmi či súkromnými inštitúciami musia v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; opakovane zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ plne dodržiavala normy tých medzinárodných nástrojov, ktorých EÚ nie je zmluvnou stranou, v súlade s požiadavkou Európskeho súdneho dvora vo veci C-540/03, Európsky parlament v. Rada;

    2.

    naliehavo vyzýva členské štáty, aby plynule a včas transponovali a vykonávali smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili maximálnu harmonizáciu svojho úsilia v oblasti ochrany maloletých v digitálnom svete;

    3.

    opakovane vyzýva členské štáty, aby v prípade, že tak ešte neurobili, podpísali a ratifikovali medzinárodné nástroje o ochrane detí, napríklad Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, Tretí opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a Európsky dohovor o výkone práv detí, a aby transponovali tieto nástroje s potrebnou právnou istotou a jednoznačnosťou v súlade s požiadavkami právneho poriadku EÚ;

    4.

    vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce vnútorné mechanizmy s cieľom zabezpečiť konzistentný a koordinovaný prístup k ochrane práv maloletých v digitálnom svete; víta návrh Komisie na európsku stratégiu v oblasti lepšieho internetu pre deti a vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce interné mechanizmy na zaistenie konzistentného a koordinovaného prístupu k bezpečnosti detí na internete;

    5.

    zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa práva detí začleňovali do všetkých oblastí politiky EÚ prostredníctvom analýzy vplyvu opatrení na práva, bezpečnosť a fyzickú i duševnú integritu detí a aby táto analýza obsahovala jasne vypracované návrhy Komisie, ktoré sa týkajú digitálneho prostredia;

    6.

    zdôrazňuje, že len komplexným prepojením právnych, technických a výchovnovzdelávacích opatrení vrátane prevencie možno adekvátne reagovať na nebezpečenstvo, ktorému deti čelia online, a zlepšiť ochranu detí v online prostredí;

    7.

    víta novú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť založenú v rámci Europolu a vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby skupina, ktorá sa v rámci nového centra venuje ochrane detí, mala k dispozícii primerané zdroje a účinne spolupracovala s Interpolom;

    8.

    vyzýva na pokračovanie programu Safer Internet (Bezpečnejší internet) s primeranými zdrojmi na riadne vykonávanie jeho činnosti a ochranu jeho špecifického charakteru a vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu správu o jeho úspechoch i nedostatkoch s cieľom zabezpečiť maximálnu účinnosť v jeho pokračovaní;

    9.

    naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia – aj prostredníctvom internetu – ako sú výskumné a výchovnovzdelávacie programy zamerané na osvetu a znižovanie rizika, že sa deti stanú obeťami internetu, a to podľa potreby v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, rodinami, školami, audiovizuálnymi službami, priemyselným odvetvím a inými zúčastnenými stranami;

    10.

    berie na vedomie, že z iniciatívy Komisie bola vytvorená koalícia generálnych riaditeľov pre internetovú bezpečnosť detí; v tejto súvislosti vyzýva na úzku spoluprácu so združeniami a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia o. i. v oblasti ochrany maloletých, ochrany údajov a vzdelávania, so zástupcami rodičov a pedagógov vrátane na európskej úrovni, ako aj s rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie, ktoré pôsobia v oblasti ochrany spotrebiteľa a spravodlivosti;

    Médiá a nové médiá: prístup k nim a vzdelávanie

    11.

    poukazuje na skutočnosť, že internet poskytuje deťom a mladým ľuďom nesmierne hodnotné nástroje, ktoré môžu využiť na vyjadrenie alebo presadzovanie svojich názorov, prístup k informáciám, vzdelávanie a dožadovanie sa svojich práv, a zároveň predstavuje skvelý komunikačný prostriedok, ktorý poskytuje príležitosti na osobný rast;

    12.

    zdôrazňuje však i to, že online prostredie a zdroje sociálnych médií predstavujú značné možné riziká pre súkromie a dôstojnosť detí, ktoré patria medzi jeho najohrozenejších užívateľov;

    13.

    pripomína, že internetové prostredie vystavuje deti tiež nebezpečenstvu vo forme takých javov, ako je detská pornografia, výmena materiálu o násilí, počítačová kriminalita, zastrašovanie, šikanovanie, navádzanie na sexuálny vzťah (grooming), možnosť detí získať prístup k zákonom obmedzeným alebo veku neprimeraným tovarom a službám alebo možnosť ich získať, vystavenie veku neprimeranej, agresívnej alebo zavádzajúcej reklame, podvody, krádež totožnosti, sprenevera a podobné nebezpečenstvá finančného charakteru, ktoré môžu znamenať traumatický zážitok;

    14.

    podporuje v tejto súvislosti snahy členských štátov presadzovať systematické vzdelávanie a odbornú prípravu detí, rodičov, vychovávateľov, pedagógov a sociálnych pracovníkov s cieľom umožniť im pochopiť digitálny svet a identifikovať nebezpečenstvá, ktoré by mohli poškodiť fyzickú alebo duševnú integritu detí, súčasne znížiť riziká spojené s digitálnymi médiami a poskytovať informácie o možnostiach nahlasovania a o prístupe k obetiam spomedzi detí; zdôrazňuje zároveň, že deti musia pochopiť, že aj ony môžu používaním digitálnych technológií zasahovať do práv iných osôb alebo sa dokonca dopúšťať trestnej činnosti;

    15.

    považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vzdelávanie v oblasti mediálnych zručností začalo čím skôr, pričom sa deti a mladí ľudia naučia uvedomelo a kriticky rozhodovať o tom, ktoré možnosti chcú na internete používať a ktorým sa chcú vyhnúť, pričom sa presadzujú základné hodnoty spolužitia, ako aj rešpektovanie a tolerovanie iných ľudí;

    16.

    považuje „mediálnu výchovu“ za základný nástroj, ktorý umožní maloletým osobám kritické využívanie médií a možností digitálneho sveta, a vyzýva členské štáty, aby ju zaradili do učebných osnov; pripomína Komisii, že vzhľadom na neustály rast digitálneho marketingu je dôležitá aj výchova spotrebiteľov;

    17.

    pripomína význam digitálnej a mediálnej gramotnosti a zručností maloletých i rodičov; zdôrazňuje aj fakt, že digitálnu gramotnosť, digitálne zručnosti a bezpečné používanie internetu v prípade maloletých treba považovať za prioritu sociálnej, vzdelávacej a mládežníckej politiky Únie a za kľúčový prvok stratégie Európa 2020;

    18.

    podporuje neustále digitálne vzdelávanie pedagógov, ktorí trvale pracujú so žiakmi v školách;

    19.

    zdôrazňuje potrebu výchovného spojenectva rodín, školy, občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán vrátane všetkých, ktorí sú zapojení do poskytovania audiovizuálnych služieb, s cieľom zabezpečiť vyvážené a aktívne vzťahy medzi digitálnym svetom a maloletými; nabáda Komisiu, aby podporovala informačné iniciatívy zamerané na rodičov a pedagógov s cieľom zabezpečiť, aby mohli maloletým čo najlepšie pomáhať pri používaní digitálnych nástrojov a služieb;

    20.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rovnaký prístup maloletých k bezpečnému a kvalitnému pluralitnému digitálnemu obsahu v rámci existujúcich i nových programov a služieb venovaných mladým ľuďom, vzdelávaniu, kultúre a umeniu;

    21.

    vyzýva členské štáty, verejné orgány a poskytovateľov prístupu na internet, aby zintenzívnili svoje komunikačné kampane s cieľom informovať deti, adolescentov, rodičov a pedagógov o nekontrolovaných nebezpečenstvách digitálneho sveta;

    22.

    uznáva úlohu médií verejnej služby pri propagovaní bezpečného a dôveryhodného online priestoru pre maloleté osoby;

    23.

    vyzýva Komisiu, aby medzi svoje hlavné priority zaradila ochranu detí pred agresívnou alebo zavádzajúcou televíznou a online reklamou;

    24.

    zdôrazňuje najmä úlohu súkromného sektora a priemyslu, ako aj ďalších zainteresovaných strán, pokiaľ ide o ich zodpovednosť vo vzťahu k týmto otázkam, ako aj označovanie webových stránok bezpečných pre deti a propagáciu „netikety“ (etikety na internete) pre deti; zdôrazňuje, že všetky takéto opatrenia by mali byť plne kompatibilné s právnymi predpismi a poskytovať právnu istotu, mali by brať do úvahy práva koncových užívateľov a byť v súlade s existujúcimi právnymi a súdnymi postupmi, ako aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie, s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva odvetvie priemyslu, aby dodržiavalo a plne uplatňovalo existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy, ako je záväzok EÚ a Barcelonské vyhlásenie Fóra o spotrebnom tovare;

    25.

    zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť online predaju škodlivých látok, ako je alkohol, ktorý sa tak môže dostať k mladým ľuďom; poukazuje na to, že v dôsledku charakteru a rozsahu online marketingových metód (napríklad využívanie sociálnych sietí) sa dá jednotlivým členským štátom predaj alkoholu na internete veľmi ťažko monitorovať a opatrenia Európskej komisie by mali v tomto smere pridanú hodnotu;

    26.

    upozorňuje na účinnosť formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj vzájomného vzdelávania pri šírení bezpečných postupov a s prihliadnutím na potenciálne hrozby (prostredníctvom konkrétnych príkladov) medzi maloletými pri používaní internetu, sociálnych sietí, videohier a mobilných telefónov a nabáda iniciatívu Európska školská sieť, aby v tejto oblasti podporovala poradenskú činnosť medzi študentmi; zdôrazňuje, že o bezpečných postupoch a hrozbách je potrebné informovať aj rodičov;

    27.

    vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie systémov zameraných na to, aby deti a mladí ľudia získali primerané zručnosti a aby mali zabezpečený informovaný prístup k internetu a novým médiám; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavádzania digitálnej mediálnej gramotnosti do všetkých úrovní formálneho a neformálneho vzdelávania vrátane celoživotného vzdelávania od čo najnižšieho veku;

    Právo na ochranu

    Boj proti nezákonnému obsahu

    28.

    zdôrazňuje problémy, ktorým čelí trestné právo, pokiaľ ide o jeho činnosť v prostredí online v súvislosti so zásadami právnej istoty a zákonnosti, prezumpcie neviny, práv obetí a práv podozrivých; v tejto súvislosti upozorňuje na problémy, ktoré vznikli v minulosti v súvislosti so zavedením jednoznačnej definície, ako v prípade navádzania na sexuálny vzťah cez internet (grooming) a detskej pornografie – pri ktorých sa uprednostňuje označenie „materiál, ktorý sa týka sexuálneho zneužívania detí“;

    29.

    vyzýva preto Komisiu, aby v rámci svojej oznamovacej povinnosti v súvislosti s transpozíciou smernice 2011/92/EÚ zbierala presné a jasné údaje o trestnej činnosti navádzania na sexuálny vzťah cez internet vrátane presnej identifikácie vnútroštátnych ustanovení, podľa ktorých sa takéto správanie považuje za trestný čin; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali údaje o tejto trestnej činnosti, pokiaľ ide o počet uzavretých trestných konaní, počet odsudzujúcich rozsudkov a dôležité vnútroštátne judikatúry, a aby si navzájom vymieňali najlepšie skúsenosti, pokiaľ ide o trestné stíhanie a ukladanie trestu; vyzýva Komisiu, aby podstatne zlepšila prípravu a zverejňovanie štatistických informácií s cieľom umožniť lepšiu tvorbu a prehodnocovanie politiky;

    30.

    v tejto súvislosti uznáva vysokú úroveň spolupráce, ktorá existuje medzi políciou a súdnymi orgánmi v členských štátoch, ako aj medzi Europolom a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy spáchané na deťoch pomocou digitálnych médií, čoho príkladom je tvrdý zákrok v prípade akcie Ikarus z roku 2011, zameranej proti šíreniu detskej pornografie na internete;

    31.

    zdôrazňuje však, že vzhľadom na existujúce prekážky v oblasti plnej spolupráce a vzájomnej dôvery by bolo možné dosiahnuť ďalšie zlepšenie v rámci ďalšej harmonizácie trestného práva a trestných konaní členských štátov vrátane procesného práva, práva na ochranu údajov podozrivých osôb a dodržiavania základných práv podľa Charty EÚ;

    32.

    víta zámer Európskej komisie zvážiť možné legislatívne opatrenia, ak samoregulácia tohto odvetvia neprinesie výsledky;

    33.

    zdôrazňuje však, že návrhy ustanovení trestného práva hmotného EÚ musia v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity, proporcionality a všeobecné zásady, ktorými sa riadi trestné právo, a musia jasne preukázať, že ich cieľom je priniesť pridanú hodnotu do spoločného prístupu EÚ k boju proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o prístupe EÚ k trestnému právu z 22. mája 2012 (8);

    34.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na posilnenie spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o rýchle odstránenie internetových stránok, ktoré majú alebo šíria nelegálny obsah alebo správanie na ich území, ako aj o boj proti počítačovej kriminalite; podporuje v tejto súvislosti medzinárodné výmeny odborných poznatkov a osvedčených postupov a vzájomnú výmenu iniciatív medzi vládami, orgánmi presadzovania práva, policajnými útvarmi so špecializáciou na počítačovú kriminalitu, horúcimi linkami, organizáciami na ochranu detí a internetovým priemyslom;

    35.

    v tejto súvislosti žiada úplné prijatie všetkých opatrení uvedených v pláne Rady na rok 2009, ktorý sa týka posilnenia procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v rámci trestných konaní, ako aj spoločný prístup k prípustnosti a posudzovaniu s cieľom odstrániť prekážky voľného šírenia dôkazov získaných v inom členskom štáte;

    36.

    podporuje zavedenie a posilnenie systémov horúcich liniek na oznamovanie trestných činov, nezákonného obsahu a správania s prihliadnutím okrem iného na skúsenosti s európskou horúcou linkou pre prípady nezvestných detí, ako aj s vnútroštátnymi systémami včasného varovania a európskym automatizovaným systémom varovania v prípade nezvestných detí Child Alert; zdôrazňuje však, že v každom bezprostrednom trestnom konaní na základe oznámenia treba dosiahnuť rovnováhu na jednej strane medzi právami potenciálnych obetí, pozitívnou povinnosťou členských štátov konať v súlade s článkami 2 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako už bolo zdôraznené v jurisprudencii Európskeho súdu pre ľudské práva, a na druhej strane právami podozrivých; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zaviazali k výmene najlepších postupov, pokiaľ ide o vyšetrovanie a stíhanie trestných činov spáchaných na deťoch v digitálnom prostredí; pripomína, že článok 8 návrhu Komisie na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (COM(2012)0011) obsahuje osobitné záruky týkajúce sa spracovania osobných údajov detí, ako je povinný súhlas rodičov so spracovaním údajov detí vo veku do 13 rokov;

    37.

    konštatuje, že postupy na odhaľovanie a odstraňovanie fungujú v niektorých členských štátoch ešte stále príliš pomaly; víta iniciatívu Komisie zverejniť v tejto súvislosti posúdenie vplyvov a odporúča zvýšenie efektívnosti týchto postupov a ich ďalšie rozvíjanie v členských štátoch podľa osvedčených postupov;

    38.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili efektívnosť spolupráce pri ochrane maloletých pred trestnými činmi online s políciou, horúcimi linkami a platnými dohodami s poskytovateľmi internetových služieb; žiada vytváranie efektívneho spolupôsobenia s inými službami v tejto oblasti vrátane polície a systémov justičných orgánov na ochranu maloletých pred trestnými činmi online, najmä prostredníctvom koordinácie a zapájania horúcich liniek a kontaktných miest;

    39.

    nabáda členské štáty, aby udržiavali vnútroštátne horúce linky a iné možnosti kontaktu, napríklad tzv. bezpečnostné tlačidlá, ktoré zodpovedajú štandardom INHOPE, s cieľom zlepšiť ich vzájomné prepojenie, a aby dôkladne analyzovali dosiahnuté výsledky;

    40.

    zdôrazňuje význam rozširovania spoľahlivých nástrojov, ako sú výstražné stránky alebo zvukové či vizuálne signály, ktorých cieľom je obmedziť priamy prístup maloletých osôb k obsahu, ktorý je pre ne škodlivý;

    41.

    žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili informovanosť maloletých osôb a ich rodín o horúcich linkách a iných možnostiach kontaktu, ako sú bezpečnostné tlačidlá, ktoré uľahčia nahlásenie nezákonného obsahu, a vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť o existencii horúcich liniek ako možnosti kontaktu na oznamovanie vyobrazení so sexuálnym zneužívaním detí;

    42.

    podporuje záväzky poskytovateľov digitálneho obsahu a digitálnych služieb uplatňovať etické kódexy, ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi, s cieľom identifikovať nezákonný obsah, predchádzať jeho umiestňovaniu na internete a odstraňovať ho na základe rozhodnutia súdnych orgánov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti uskutočnili vyhodnotenia;

    43.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili novú kampaň zameranú na rodičov s cieľom pomôcť im pochopiť digitálny obsah, s ktorým ich deti pracujú, a najmä spôsoby ochrany detí pred nelegálnym, nevhodným a nebezpečným digitálnym obsahom;

    44.

    vyjadruje ľútosť nad nedodržiavaním dohody, ktorú 9. februára 2009 podpísala Európska komisia so 17 internetovými sociálnymi sieťami vrátane sietí Facebook a MySpace a ktorej cieľom bolo presadzovať ochranu a bezpečnosť maloletých osôb na internete;

    45.

    zdôrazňuje, že trestné činy páchané na internete majú často cezhraničný charakter a medzinárodná spolupráca existujúcich orgánov presadzovania práva by preto mala byť významným prvkom boja proti týmto trestným činom;

    46.

    naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby začínali a podporovali informačné kampane zamerané na deti, rodičov a pedagógov s cieľom poskytnúť im informácie potrebné na ochranu pred počítačovou kriminalitou, ako aj s cieľom nabádať ich k tomu, aby oznamovali podozrivé webové stránky a správanie sa na internete;

    47.

    vyzýva členské štáty, aby náležitým spôsobom zaviedli existujúce procesné pravidlá na ukončovanie prevádzky webových stránok s vykorisťovateľským, ohrozujúcim, zneužívajúcim, diskriminačným či inak škodlivým obsahom;

    Boj proti škodlivému obsahu

    48.

    vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnosť rôznych systémov dobrovoľnej klasifikácie obsahu nevhodného pre maloletých v členských štátoch, a nabáda Komisiu, členské štáty a internetový priemysel, aby posilnili spoluprácu v rozvíjaní stratégií a noriem na zaúčanie detí, ako zodpovedne používať internet, a aby ich informovali a chránili, pokiaľ ide o vystavenie obsahu online i offline, ktorý je vzhľadom na ich vek nevhodný, vrátane násilia, reklamy podporujúcej nadmerné utrácanie a nákupy virtuálneho tovaru alebo utrácanie kreditu prostredníctvom mobilných telefónov;

    49.

    víta technické inovácie, prostredníctvom ktorých odvetvie ponúka osobitné online riešenie, ktoré umožňuje deťom bezpečné používanie internetu;

    50.

    vyzýva združenia poskytovateľov audiovizuálnych a digitálnych služieb, aby v spolupráci s inými zainteresovanými združeniami zahrnuli ochranu maloletých do svojich štatútov a aby uvádzali vhodnú vekovú skupinu;

    51.

    nabáda členské štáty, aby pokračovali v dialógu smerujúcom k harmonizácii klasifikácie digitálneho obsahu pre maloletých, a to v spolupráci s príslušnými prevádzkovateľmi, združeniami a tretími krajinami;

    52.

    nabáda Komisiu a členské štáty, aby označovali elektronické hry jasnými odlišovacími znakmi podľa vekových skupín, ktorým sú určené, a najmä podľa ich obsahu;

    53.

    vyzýva Komisiu, aby ďalej rozpracovala Európsky rámec bezpečnejšieho používania mobilných telefónov s využitím možností, ktoré uľahčujú rodičovskú kontrolu;

    54.

    poukazuje na dobrú prácu organizácií občianskej spoločnosti a nabáda tieto organizácie, aby spolupracovali a pracovali na cezhraničnej úrovni, ako aj v partnerstve s orgánmi na presadzovanie práva, vládami, poskytovateľmi internetových služieb a verejnosťou;

    Ochrana osobných údajov

    55.

    opätovne zdôrazňuje význam ochrany údajov pre deti, najmä v súvislosti s rýchlym nárastom médií v oblasti sociálnych sietí a diskusných fór a vzhľadom na zvyšujúci sa tok a dostupnosť osobných údajov prostredníctvom digitálnych médií;

    56.

    víta nový návrh nariadenia o ochrane údajov (COM(2012)0011) a jeho osobitné ustanovenia o súhlase detí a práve „byť zabudnutý“, ktoré zakazuje uchovávať online informácie o osobných údajoch maloletých, ktoré môžu predstavovať riziko pre ich osobný a profesijný život, pričom pripomína, že trvalosť internetových informácií a údajov súvisiacich s deťmi možno zneužiť na poškodenie ich dôstojnosti a sociálneho začlenenia;

    57.

    zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sa musia ujasniť a vypracovať spôsobom, ktorý zabezpečí, aby boli po prijatí nového právneho predpisu jednoznačné a plne funkčné a aby neoslabovali slobodu na internete;

    58.

    víta tiež zámer zaviesť elektronický systém overovania veku;

    59.

    je presvedčený, že vlastníci a správcovia internetových stránok by mali jasne a viditeľne uvádzať svoju politiku ochrany údajov a mali by zaviesť systém povinného súhlasu rodičov na spracovanie údajov o deťoch mladších ako 13 rokov; vyzýva tiež na zvýšenie úsilia na čo najvyššiu štandardnú ochranu súkromia, aby sa zabránilo sekundárnej viktimizácii detí;

    60.

    zdôrazňuje význam informovania používateľov o tom, ako s ich osobnými údajmi a údajmi s nimi spojených tretích strán zaobchádzajú poskytovatelia služieb a sociálnych sietí, ako aj o možnostiach nápravy, ktoré majú k dispozícii v prípade použitia ich údajov nad legitímny účel, na ktorý ich poskytovatelia a ich partneri získali; tieto informácie musia byť v jazyku a forme, ktoré sú prispôsobené profilu používateľov, s osobitnou pozornosťou venovanou maloletým používateľom; domnieva sa, že poskytovatelia majú v tejto veci osobitné povinnosti, a vyzýva ich, aby používateľov informovali o svojej publikačnej politike jasným a zrozumiteľným spôsobom;

    61.

    pevne verí, že v každom digitálnom odvetví získajú podporu také technologické možnosti, ktoré môžu v prípade výberu obmedziť surfovanie maloletých na internete v rámci kontrolovateľného rozsahu a s podmieneným prístupom, čím zabezpečia účinný nástroj rodičovskej kontroly; konštatuje však, že tieto opatrenia nemôžu nahrádzať starostlivú výchovu detí v oblasti používania médií;

    62.

    zdôrazňuje, že je dôležité veľmi skoro informovať deti a adolescentov o ich práve na súkromie na internete a naučiť ich rozoznávať niekedy rafinované metódy používané na získavanie informácií od nich;

    Právo na odpoveď v digitálnych médiách

    63.

    vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zharmonizovali systémy, ktoré sa týkajú práva na odpoveď v digitálnych médiách, pričom by mali zlepšiť aj ich účinnosť;

    Právo na digitálne občianstvo

    64.

    zdôrazňuje, že digitálny svet je významným nástrojom výchovy k občianstvu, ktorý uľahčuje zapájanie mnohých občanov žijúcich v periférnych oblastiach, najmä mladého publika, tým, že im umožňuje naplno využívať slobodu prejavu a komunikáciu online;

    65.

    vyzýva členské štáty, aby považovali digitálne platformy za nástroj, ktorý učí každé dieťa demokratickej účasti, pričom treba brať osobitný zreteľ na tie najohrozenejšie;

    66.

    zdôrazňuje, že nové médiá umožňujú prostredníctvom digitálnych služieb a digitálneho obsahu príležitosť na podporu porozumenia a dialógu medzi generáciami, pohlaviami a rôznymi kultúrnymi a etnickými skupinami;

    67.

    pripomína, že na internete sú informácie a občianstvo úzko prepojené a že dnes ohrozuje občiansku angažovanosť mladých ľudí nezáujem o informácie, ktorý prejavujú;

    o

    o o

    68.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


    (1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.11, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

    (3)  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

    (4)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.

    (5)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72.

    (6)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 15.

    (7)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0323.

    (8)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0208.


    Top