16.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 419/19

—

so zreteľom na články 26 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941, ďalej len „zelená kniha“),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

—

so zreteľom na verejnú konzultáciu o uvedenej zelenej knihe organizovanú Komisiou od 11. januára 2012 do 11. apríla 2012,

—

so zreteľom na konferenciu o kartových, mobilných a internetových platbách organizovanú Komisiou 4. mája 2012,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (1),

—

so zreteľom na informačný dokument z marca 2012 o presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže v odvetví platieb, ktorý vypracovala Podskupina pre bankovníctvo a platby v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (2),

—

so zreteľom na odporúčania Európskej centrálnej banky z apríla 2012 týkajúce sa bezpečnosti internetových platieb (3),

—

so zreteľom na reakciu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) z 11. apríla 2012 na verejnú konzultáciu Komisie o zelenej knihe s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (4),

—

so zreteľom na pracovný dokument Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2012 o zelenej knihe (INT/634),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 24. júla 2002, ktoré sa týka konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/29.373 Visa International (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP vo veciach COMP/34.579 – MasterCard, COMP/36.518 – EuroCommerce a COMP/38.580 – Commercial Cards (6),

—

so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu z 24. mája 2012 vo veci MasterCard a i./Komisia (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0304/2012),

A.

keďže európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami nie je ešte v súčasnosti v rámci vnútroštátnych hraníc jednotný a iba niekoľko významných aktérov sa vie presadiť u obchodníkov a pôsobiť cezhranične;

B.

keďže dominantné postavenie dvoch mimoeurópskych poskytovateľov kartových platobných služieb môže viesť k nadmerným a neoprávneným poplatkom tak pre spotrebiteľov, ako aj pre obchodníkov, z čoho budú mať prospech ich banky (takzvané vydávajúce a prijímajúce banky), ako uviedla Komisia v zelenej knihe.

C.

keďže rozvoj a širšie využívanie kartových, internetových a mobilných platieb môže takisto prispieť k zvýšeniu objemu a diverzity elektronického obchodu v Európe;

D.

keďže podiel internetových a mobilných platieb a ich rôznorodosť sa v Európe a vo svete stabilne zvyšuje;

E.

keďže kartové platobné systémy môžu byť vďaka technickému pokroku postupne nahradené inými elektronickými a mobilnými spôsobmi platby;

F.

keďže zelená kniha sa nezaoberá nákladmi a spoločenským dosahom hotovostných platieb alebo platieb šekom v porovnaní s kartovými, internetovými a mobilnými platbami a neumožňuje tak uskutočniť porovnávaciu analýzu ekonomických a sociálnych nákladov a spoločenského dosahu hotovostných platieb alebo platieb šekom;

G.

keďže súčasný obchodný model kartových platieb povoľuje nadmerné úrovne mnohostranných výmenných poplatkov (MVP), ktoré niekedy – ako sa zdá – presahujú skutočné náklady na financovanie systému a predstavuje hlavnú prekážku hospodárskej súťaže na platobnom trhu;

H.

keďže cezhraničné nadobúdanie môže v súčasnosti využiť iba obmedzený počet aktérov a keďže týmto opatrením by sa mohli rozšíriť možnosti voľby pre obchodníkov a miera hospodárskej súťaže by sa tak zvýšila a náklady pre spotrebiteľov znížili;

I.

keďže príplatky za využívanie kartových platieb nie sú v niektorých členských štátoch povolené, hoci v iných členských štátoch sú rozšírené, a keďže nadmerné príplatky poškodzujú spotrebiteľov, pretože poskytovatelia platobných služieb často neposkytujú alternatívne platobné metódy k platbám s príplatkami;

J.

keďže rámec jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) pre platobné karty požaduje, aby mohli zákazníci „používať karty všeobecného účelu na uskutočňovanie platieb a vyberanie hotovosti v eurách v celej oblasti SEPA rovnako jednoducho a pohodlne ako vo svojej domovskej krajine. Nemali by byť žiadne rozdiely v tom, či používajú kartu(y) vo svojej domovskej krajine alebo niekde inde v rámci SEPA. Už by nemal existovať žiadny systém karty všeobecného účelu, ktorý je výlučne určený na použitie v jednej krajine, ani systém kariet výhradne na cezhraničné použitie v rámci SEPA“;

K.

keďže možno očakávať, že úspešný prechod na systém SEPA bude podnetom k rozvoju inovačných celoeurópskych platobných prostriedkov;

1.

vyjadruje uznanie Komisii za predloženie zelenej knihy, považuje úvahy a otázky, ktorými sa zaoberá, za veľmi dôležité a plne súhlasí s uvedenými cieľmi na zabezpečenie väčšieho rozsahu hospodárskej súťaže, širšieho výberu, väčšej miery inovácií a bezpečnosti platieb, ako aj dôvery zákazníkov;

2.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné rozlišovať medzi troma rôznymi tovarovými trhmi v oblasti štvorstranných systémov bankových kariet – v prvom rade trh, na ktorom si rôzne systémy kariet konkurujú, aby získali finančné inštitúcie za vydávajúcich alebo prijímajúcich zákazníkov; potom prvý nadväzujúci trh, v rámci ktorého vydávajúce banky súťažia o zákazníkov z radov držiteľov platobných kariet („trh vydávania“); a napokon druhý nadväzujúci trh, v rámci ktorého prijímajúce banky súťažia o zákazníkov z radov obchodníkov („trh prijímania“), – a domnieva sa, že na každom trhu by sa mala posilniť voľná hospodárska súťaž;

3.

pripomína dôležitosť trhovo orientovanej samoregulácie v spolupráci všetkých zainteresovaných strán, ale uznáva, že samoregulácia nemusí z dôvodu konfliktu záujmov viesť k požadovaným výsledkom v prijateľnej lehote; očakáva, že Komisia predloží potrebné legislatívne návrhy, aby pomohla zabezpečiť skutočnú oblasť SEPA pre kartové, internetové a mobilné platby, a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť nadchádzajúceho preskúmania smernice o platobných službách;

4.

zdôrazňuje potrebu jasnej a komplexnej vízie SEPA pre kartové, internetové a mobilné platby a nutnosť poskytnúť usmernenia a harmonogramy potrebné na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je odstránenie všetkých rozdielov medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi platbami;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok v rámci systému zúčtovania a vyrovnania v reálnom čase, ktorý už je technicky dosiahnuteľný a používa sa na niektoré platby, a zdôrazňuje, že prechod na ekonomiku v reálnom čase by mal byť dôležitým cieľom pre celú oblasť SEPA a že vyspelý medzibankový systém v reálnom čase by mal byť dostupný v celej oblasti SEPA;

6.

preto zastáva názor, že všetky vnútroštátne kartové, mobilné a internetové platobné systémy by sa mali pridať k celoeurópskemu režimu, ktorý spĺňa predpisy SEPA, alebo sa podľa neho zmeniť, aby všetky kartové, mobilné a internetové platby boli akceptované v celej oblasti SEPA, a že Komisia by mala navrhnúť lehotu nevyhnutnú na tento prechod;

7.

konštatuje, že všetky terminály by mali byť schopné prijímať všetky karty a spĺňať požiadavky týkajúce sa interoperability, a preto by mali byť odstránené všetky technické prekážky vyplývajúce z rozdielov vo funkčnosti a z rozdielov v certifikačných požiadavkách na terminály, keďže spoločné normy a pravidlá a štandardizovaný terminálový softvér by zvýšili mieru hospodárskej súťaže;

8.

domnieva sa, že samoregulačný prístup nie je pre integrovaný európsky platobný trh postačujúci; vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti platieb, spravodlivej hospodárskej súťaže, finančného začlenenia, ochrany osobných údajov a transparentnosti pre spotrebiteľov;

9.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila reformu riadenia SEPA s cieľom zabezpečiť, že rozhodovací proces bude demokratický a transparentný a bude slúžiť verejnému záujmu; poznamenáva, že tento krok si vyžaduje aktívnejšiu a významnejšiu úlohu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) pri riadení SEPA, ako aj vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán vo všetkých rozhodovacích a vykonávacích orgánoch SEPA, čím sa zabezpečí dostatočné zapojenie koncových užívateľov;

10.

vyjadruje znepokojenie nad akoukoľvek príliš prísnou reguláciou trhov s internetovými a mobilnými platbami v tejto fáze, pretože takéto platobné metódy sú stále v procese vývoja; domnieva sa, že pri akejkoľvek regulačnej iniciatíve v tejto oblasti hrozí, že bude klásť neprimeraný dôraz na už existujúce platobné nástroje, čím môže brániť inovácii a narušiť trh skôr, ako sa rozvinie; žiada Komisiu, aby v budúcom návrhu zaujala ku všetkým budúcim internetovým a mobilným platobným metódam primeraný prístup a zabezpečila tak vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, najmä čo sa týka zraniteľných spotrebiteľov;

11.

poukazuje na to, že hoci elektronické platby zohrávajú v Európe a vo svete čoraz dôležitejšiu úlohu, stále existujú vážne prekážky brániace vytvoreniu plne a účinne integrovaného, konkurencieschopného, inovačného, bezpečného, transparentného a spotrebiteľsky ústretového jednotného digitálneho európskeho trhu, pokiaľ ide o tieto formy platieb;

12.

poznamenáva, že v súčasnej kríze je zásadné prijať opatrenia, ktorými sa oživí hospodársky rast a tvorba pracovných miest a stimuluje sa spotreba, že hoci digitálny trh poskytuje veľkú príležitosť na dosiahnutie týchto cieľov, EÚ musí byť na tento účel schopná vytvoriť úplný digitálny vnútorný trh, a že je dôležité, aby sa na jednej strane odstránili existujúce prekážky a na druhej strane posilnila dôvera spotrebiteľov; v tejto súvislosti sa domnieva, že existencia neutrálneho a bezpečného jednotného európskeho trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami, ktorý by uľahčil voľnú hospodársku súťaž a inovácie, má zásadný význam pre dosiahnutie skutočného jednotného digitálneho trhu a mohla by výraznou mierou prispieť k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov;

13.

poznamenáva, že rozvoj transparentných, bezpečných a účinných platobných systémov v rámci európskeho digitálneho trhu je nevyhnutný na zabezpečenie skutočného digitálneho hospodárstva a uľahčenie cezhraničného elektronického obchodu;

14.

poukazuje na to, že bezpečný, spoľahlivý a transparentný európsky rámec elektronických platieb má zásadný význam pre zavedenie jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje význam informačných kampaní pre zvyšovanie povedomia spotrebiteľov o možnostiach dostupných na trhu a o podmienkach a požiadavkách týkajúcich sa bezpečných elektronických platieb a domnieva sa, že takéto kampane by sa mali realizovať na úrovni EÚ aj s cieľom prekonať často neopodstatnené obavy súvisiace s týmito formami platieb; domnieva sa, že v tomto ohľade by dôveru voči platbám na diaľku posilnili kontaktné miesta zohľadňujúce potreby spotrebiteľov;

15.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia zamerané na ukončenie častej diskriminácie európskych spotrebiteľov, ktorých platby nie sú v prípade cezhraničných transakcií online prijaté z dôvodu ich pôvodu;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnej situácii je väčšina platobných nákladov netransparentných, pričom poukazuje na to, že tí, ktorí nevyužívajú drahé platobné metódy, náklady na ne napriek tomu pokrývajú; pripomína, že každá platobná metóda má svoje náklady; žiada preto Komisiu, aby v budúcnosti posúdila takisto náklady, špecifiká a spoločenský dosah platieb v hotovosti a šekom, ktoré vyplývajú pre všetkých účastníkov trhu a spotrebiteľov v porovnaní s inými platobnými metódami; pripomína, že všetci Európania by mali mať prístup k základným bankovým službám; zdôrazňuje, že opatrenia na zavedenie spoločných technických noriem treba prijať so zreteľom na dôležitosť, účinnosť a primeranosť noriem, ktoré sú v súčasnosti v Európe v platnosti;

17.

je presvedčený, že ďalšia práca na spoločných technických normách na základe otvoreného prístupu by mohla nielen zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a fungovanie vnútorného trhu, ale podporila by aj interoperabilitu a priniesla by bezpečnostné výhody pre zákazníkov i obchodníkov vo forme spoločných bezpečnostných noriem;

18.

konštatuje, že väčšina noriem pre internetové a mobilné platby by mala byť rovnaká ako pre bežné platby SEPA, ale v oblasti bezpečnosti a identifikácie zákazníkov a na poskytovanie medzibankových služieb online v reálnom čase sú potrebné nové normy, a zdôrazňuje, že nestačí vypracovať nové normy, ale že prinajmenšom rovnako dôležité je aj ich koordinované uplatňovanie;

19.

zdôrazňuje, že štandardizácia by nemala vytvárať prekážky pre hospodársku súťaž a inovácie, ale mala by ich naopak odstraňovať, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre všetky strany; preto odporúča otvorené normy, ktoré umožňujú inovácie a hospodársku súťaž na trhu, keďže zavedenie jednotnej alebo uzavretej normy by obmedzilo vývoj trhu a inovácie, predstavovalo by neprimerané obmedzenie a neprispelo by k vytvoreniu konkurenčných a rovnakých podmienok; avšak upozorňuje na protimonopolné vyšetrovanie Komisie týkajúce sa procesu štandardizácie platieb cez internet (e-platby), ktorú vykonala Európska platobná rada;

20.

konštatuje, že v podstate všetky platobné transakcie obsahujú rovnaký druh údajov, a zdôrazňuje, že pre všetky platby by mala existovať bezpečná dátová komunikácia umožňujúca priame spracovanie medzi jednotlivými koncovými bodmi v reálnom čase; vidí výhody všetkých systémov používajúcich rovnaký formát správ a pripomína, že najpochopiteľnejšou voľbou je systém používaný na úhrady a inkasá, ako je definované v prílohe nariadenia o konečnom termíne prechodu na SEPA (t.j. ISO XML 20022); odporúča, aby sa ten istý formát správ používal pri všetkých dátových komunikáciách o transakciách z terminálu k zákazníkovi a aby obsahoval všetky príslušné informácie;

21.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchlu, avšak v súčasnosti nezrelú fázu vývoja trhu elektronických a mobilných platieb by zavedenie povinných noriem v týchto kľúčových oblastiach pre zlepšovanie jednotného digitálneho trhu v Európe predstavovalo riziko negatívnych vplyvov na inovácie, hospodársku súťaž a rast trhu;

22.

poukazuje na to, že podľa spätnej väzby Komisie na verejnú konzultáciu o zelenej knihe je často hlavným problémom zavádzanie vytvorených noriem; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť použitia mechanizmov presadzovania, akým je stanovenie konečných termínov migrácie;

23.

konštatuje, že poplatky za výbery hotovosti z bankomatov iných bánk a systému kariet, než aké má používateľ platobných služieb, sú v mnohých členských štátoch často neprimerane vysoké a mali by v rámci celej oblasti SEPA vychádzať viac z nákladov;

24.

zdôrazňuje, že všetky požiadavky týkajúce sa štandardizácie a interoperability by mali byť zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti, transparentnosti, inovatívnej povahy, platobnej bezpečnosti a účinnosti európskych platobných systémov v prospech všetkých spotrebiteľov a ostatných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že žiadne požiadavky týkajúce sa štandardizácie by nemali vytvárať prekážky prostredníctvom zbytočných odlišností od globálneho trhu; okrem toho sa domnieva, že by sa malo vyvíjať úsilie aj o dosiahnutie spoločných noriem na celosvetovej úrovni, a to v úzkej spolupráci s kľúčovými hospodárskymi partnermi EÚ;

25.

žiada Komisiu, aby posúdila možné spôsoby podpory vstupu nových subjektov na trh s platobnými kartami, napríklad tak, že zváži vytvorenie spoločnej platobnej infraštruktúry pre všetky transakcie bez ohľadu na poskytovateľa karty;

26.

poznamenáva, že oddelenie platobných infraštruktúr od platobných systémov by mohlo zvýšiť hospodársku súťaž, pretože menší aktéri by neboli blokovaní technickými obmedzeniami; zdôrazňuje, že poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť zvoliť si ľubovoľnú kombináciu vydávajúcich a prijímajúcich služieb dostupných v rámci platobných systémov na trhu a že platobné infraštruktúry by mali neutrálne spracovávať transakcie rôznych paralelných platobných systémov pre podobné nástroje;

27.

poznamenáva, že treba dohliadnuť na zabezpečenie toho, aby všetky takéto opatrenia boli vždy v súlade so zásadami slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a voľného vstupu na trhu a prístupu k nemu s prihliadnutím na budúce technologické inovácie v tomto odvetví, a to v záujme toho, aby sa systém mohol prispôsobiť budúcemu vývoju a aby sa dôsledne podporovali a uľahčovali inovácie a konkurencieschopnosť;

28.

vyzýva Komisiu, aby navrhla lepšie riadenie SEPA pokrývajúce organizačné usporiadanie spojené s rozvojom hlavných zložiek platobných služieb a vykonávania požiadaviek, ktoré sa musia splniť, a umožňujúce, aby sa vývoj technických a bezpečnostných noriem organizoval oddelene v záujme podpory vykonávania príslušných právnych predpisov; požaduje vyváženejšie zastúpenie všetkých zainteresovaných strán pri ďalšom vývoji spoločných technických a bezpečnostných noriem pre platobné systémy; naliehavo žiada Komisiu, aby reagovala na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu na reformu riadenia systému SEPA s cieľom zabezpečiť lepšie zastúpenie používateľov platobných služieb v procese rozhodovania a určovania noriem; poznamenáva, že tieto zainteresované strany môžu zahŕňať – nie sú však nevyhnutne obmedzené na – Európsku platobnú radu, spotrebiteľské organizácie, obchodné organizácie a veľké maloobchodné reťazce, Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Komisiu, expertov v rôznych oblastiach, poskytovateľov nebankových platobných služieb, mobilný, internetový a kartový obchod a operátorov mobilnej siete; vyzýva tieto zainteresované strany, aby si zariadili svoju činnosť v súlade s novou štruktúrou riadenia, v rámci ktorej má Rada SEPA svoju úlohu; domnieva sa, že Rade SEPA by mali pomáhať rôzne technické výbory alebo „pracovné jednotky“ pre e-platby, m-platby, karty, hotovosť a iné otázky týkajúce sa štandardizácie, ako aj pracovné skupiny ad hoc; pripomína záväzok Komisie vo vyhlásení o riadení SEPA pri prijatí nariadenia (EÚ) č. 260/2012, že do konca roka 2012 predloží návrh; vyzýva európske orgány pre normalizáciu, ako sú Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI), aby v spolupráci s Komisiou zohrávali v normalizácii kartových platieb aktívnejšiu úlohu;

29.

v tejto súvislosti uznáva, že SEPA je základným kameňom vytvárania integrovaného platobného trhu EÚ a mala by slúžiť ako základ na jeho rozvíjanie a na to, aby sa stal inovačnejším a konkurencieschopnejším;

30.

domnieva sa, že presadzovanie pravidiel v oblasti elektronických platieb je v Európe často zložité, neprimerané a rozdielne a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie o zabezpečenie riadneho a jednotného presadzovania týchto pravidiel;

31.

tvrdí, že samoregulačný prístup je nepostačujúci; domnieva sa, že Komisia a ECB by mali v spolupráci s členskými štátmi zohrávať aktívnejšiu a poprednejšiu úlohu a že do rozhodovacieho procesu by mali byť riadne zapojené všetky príslušné zainteresované strany vrátane združení spotrebiteľov, s ktorými by sa mali viesť konzultácie;

32.

považuje za pravdepodobné, že sa bude zvyšovať počet európskych spoločností, ktorých činnosti budú skutočne závisieť od toho, či sú schopné prijať platby kartou; domnieva sa, že je vo verejnom záujme vymedziť objektívne pravidlá, ktoré by opisovali okolnosti a postupy, za akých by režimy kartových platieb mohli jednostranne odmietnuť prijatie transakcie;

33.

považuje za dôležité, aby sa posilnilo riadenie SEPA a aby sa obnovenej Rade SEPA pridelila významnejšia úloha a aby tento nový riadiaci orgán pozostával zo zástupcov hlavných príslušných zainteresovaných strán a bol vytvorený tak, aby zabezpečoval demokratickú kontrolu prostredníctvom Komisie a iných orgánov EÚ; navrhuje, aby obnovená Rada SEPA usmerňovala prácu, vymedzila harmonogram a pracovný plán, rozhodovala o prioritách a hlavných otázkach, a tak riešila spory medzi zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že demokratickú kontrolu by mala zabezpečovať Komisia, pričom ECB a EBA by hrali poprednú úlohu;

34.

víta konzultáciu so zainteresovanými stranami, ktorú uskutočnila Komisia v rámci zelenej knihy o riadení SEPA v súlade s odôvodnením 5 nariadenia (EÚ) č. 260/2012, a so záujmom očakáva návrh týkajúci sa tejto témy, ktorý má Komisia predložiť na konci tohto roka; zdôrazňuje, že bezprostrednou prioritou všetkých zúčastnených strán SEPA musí byť príprava prechodu na SEPA v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (EÚ) č. 260/2012, aby bol zabezpečený plynulý prechod z používania vnútroštátnych platobných systémov na používanie celoeurópskych platobných systémov;

35.

poukazuje na to, že ďalšia štandardizácia a zladenie postupov na prekonanie technických prekážok a vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania a vyrovnania by prispeli k ďalšej podpore cezhraničného nadobúdania, čo je úprava, ktorá by zvýšila hospodársku súťaž a teda aj možnosti dostupné pre obchodníkov a mohla by viesť k nákladovo efektívnejším platobným metódam pre zákazníkov; domnieva sa, že obchodníci by mali byť lepšie informovaní o možnostiach cezhraničného nadobúdania;

36.

vyzýva na aktívne hľadanie riešení zameraných na ďalšie zjednodušovanie cezhraničného nadobúdania vzhľadom na jeho výhody pre vnútorný trh; vyjadruje znepokojenie nad existujúcimi vnútroštátnymi, právnymi a technickými prekážkami, ako sú napríklad niektoré podmienky udeľovania licencií, ktoré by sa mali odstrániť, aby sa so zahraničnými nadobúdateľmi zlučiteľnými so SEPA nezaobchádzalo inak ako s domácimi nadobúdateľmi v danej krajine;

37.

zdôrazňuje, že by nemali existovať žiadne zásadné rozdiely medzi právnymi predpismi pre rôzne platobné účty a platca by mal mať možnosť uskutočniť internetový alebo mobilný prevod finančných prostriedkov určených ktorémukoľvek príjemcovi, ktorého účet je vedený v ktorejkoľvek finančnej inštitúcii napojenej na SEPA;

38.

zdôrazňuje, že všetci oprávnení poskytovatelia platobných služieb by mali mať rovnaké právo na prístup k zariadeniam zúčtovania a vyrovnania, pokiaľ majú zodpovedajúce postupy riadenia rizík, spĺňajú minimálne technické požiadavky a sú považované za dostatočne stabilné, a teda nepredstavujú žiadne riziko, t. j. ak v zásade podliehajú takým istým relevantným požiadavkám ako banky;

39.

pripomína, že podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 24. mája 2012 vo veci Mastercard môže byť MVP považovaný za narušenie hospodárskej súťaže, a žiada Komisiu, aby navrhla spôsob, ako by sa mal tento rozsudok zohľadniť v usmerňovaní obchodných modelov pre kartové, mobilné alebo internetové platby;

40.

konštatuje, že súčasné príjmy z MVP sú v mnohých prípadoch príliš vysoké v porovnaní s nákladmi, ktoré by mali pokrývať; poukazuje na to, že možno bude potrebné vyvážiť rôzne poplatky za platby s cieľom zabezpečiť, aby praktiky krížového dotovania nepodporovali výber neefektívnych nástrojov, a vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom predpisov zaistila, že MVP už nebudú narúšať hospodársku súťaž vytváraním prekážok pre nové subjekty na trhu a inovácie; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 uskutočnila posúdenie vplyvu týkajúce sa rôznych možností; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o MVP, je potrebná právna zrozumiteľnosť a istota;

41.

konštatuje, že po uplynutí prechodného obdobia by mali byť platobné karty osôb pochádzajúcich z ktoréhokoľvek členského štátu, pokiaľ sú tieto karty zlučiteľné so SEPA, prijímané každým platobným terminálom v oblasti SEPA a platba by mala byť bezpečne realizovaná; poznamenáva, že táto požiadavka môže znamenať, že MVP je potrebné regulovať, aby sa znížili pod prahovú hodnotu, a trvá na tom, že by to nemalo viesť k zvýšeniu MVP v žiadnom členskom štáte, ale skôr k ich zníženiu a v neskoršom štádiu možno k priblíženiu k nulovej hodnote;

42.

domnieva sa, že by sa malo posilniť cezhraničné a centrálne nadobúdanie a mali by byť odstránené všetky technické alebo právne prekážky, pretože by to pomohlo znížiť úrovne MVP a poplatky pre obchodníkov;

43.

domnieva sa, že MVP by sa mali regulovať na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť ľahší prístup nových účastníkov trhu k cezhraničnému nadobúdaniu a poskytnúť tak obchodníkom skutočný výber platobných systémov, do ktorých sa chcú zapojiť; poukazuje na to, že ak sa týmto novým legislatívnym návrhom vymedzia poplatky, mala by sa zabezpečiť úplná transparentnosť prvkov, ktoré vytvárajú ich sadzby; pripomína, že v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách, sa uvádza, že po 1. februári 2017 nebude možné uplatňovať žiadne MVP za transakciu; vyzýva k rovnakému prístupu aj v prípade platieb kartou;

44.

domnieva sa, že obchodný model platobných systémov s troma účastníkmi a zmiešaných platobných systémov môže nastoliť problémy v oblasti hospodárskej súťaže podobné problémom, ktoré majú platobné systémy so štyrmi účastníkmi; preto sa domnieva, že by sa malo rovnako zaobchádzať so všetkými kartovými systémami, či ide o systémy so štyrmi alebo tromi účastníkmi alebo o zmiešané systémy, ako aj so všetkými novými účastníkmi na trhu s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a podporovať hospodársku súťaž a transparentnosť pre spotrebiteľov a obchodníkov;

45.

pripomína, že „co-badging“, na ktorom sa zapojené platobné systémy podieľajú dobrovoľne, by mohol byť pre spotrebiteľov prínosom, pretože by znížil množstvo kariet v peňaženkách spotrebiteľov a mohol by uľahčiť prístup vnútroštátnych domácich systémov k širšiemu trhu SEPA podporujúcemu hospodársku súťaž; poznamenáva však, že „co-badging“ by nemal byť používaný s cieľom obchádzať domáce systémy prostredníctvom vopred určeného použitia domácej značky;

46.

zdôrazňuje, že zákazníci, ktorí sú držiteľmi kariet, by si mali môcť slobodne vybrať, ktoré z ponúkaných možností „co-badgingu“ budú na ich jednotlivých kartách aktivované, a trvá na tom, že obchodníci by mali mať právo vybrať si, ktoré možnosti „co-badgingu“ budú ochotní akceptovať, a v rámci každej špecifickej platobnej situácie by zákazníci, ktorí sú držiteľmi kariet, mali mať právo vybrať si svoju uprednostňovanú možnosť „co-badgingu“ z tých možností, ktoré akceptovali obchodníci; vyzýva Komisiu, aby navrhla riešenia, ktoré podporia „co-badging“ viac ako jedného systému zlučiteľného so SEPA; domnieva sa, že by sa mali dôkladne zvážiť otázky ako zlučiteľnosť postupov riadenia, technická interoperabilita alebo zodpovednosť za slabé stránky v oblasti bezpečnosti;

47.

domnieva sa, že „co-badging“ by sa mal zaviesť spolu s príslušnými informáciami pre spotrebiteľov, aby tak boli chránení pred rizikom, že budú uvedení do omylu; zdôrazňuje, že všetkým stranám musí byť jasné, kto je zodpovedný za ochranu a dôvernosť údajov o držiteľovi karty a obchodníkovi a za platobný nástroj spájajúci viacero značiek;

48.

domnieva sa, že príplatky, zľavy a iné ovplyvňujúce praktiky sú tým, ako sa všeobecne využívajú, pre koncových používateľov platobných služieb často škodlivé; konštatuje, že pri stanovovaní príplatkov výlučne na základe výberu platby zákazníkom hrozí, že budú stanovované svojvoľne a môžu sa zneužiť skôr na zvýšenie dodatočných príjmov ako na pokrytie nákladov; domnieva sa, že je dôležité zakázať možnosti nadmerných príplatkov v súvislosti s poplatkom pre obchodníkov za jednotlivé transakcie a kontrolovať zľavy a podobné praktiky na ovplyvňovanie spotrebiteľov na úrovni EÚ; zdôrazňuje preto, že obchodníci by mali prijať jeden spoločne používaný platobný nástroj bez akéhokoľvek príplatku (debetná karta, ktorá je v súlade so SEPA, e-platba) a že príplatky za používanie iných nástrojov nemôžu v žiadnom prípade prekročiť dodatočné priame náklady na tieto nástroje v porovnaní s nástrojom prijatým bez príplatku;

49.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné požadovať väčšiu transparentnosť a zlepšiť informovanie spotrebiteľov v súvislosti s príplatkami a dodatočnými poplatkami v prípade rôznych platobných spôsobov, keďže obchodníci vo všeobecnosti zahŕňajú transakčné náklady do cien svojich produktov a služieb, čo má za následok, že spotrebitelia nie sú vopred riadne informovaní o celkových nákladoch a za svoje nákupy platia viac, čím sa oslabuje dôvera spotrebiteľov;

50.

konštatuje, že pri stanovovaní príplatkov výlučne na základe výberu platby zákazníkom hrozí, že budú stanovované svojvoľne a že sa môžu zneužiť skôr na zvýšenie dodatočných príjmov ako na pokrytie nákladov, a že celkovo nie je takýto postup výhodný pre rozvoj jednotného trhu, pretože bráni hospodárskej súťaži a zvyšuje roztrieštenosť trhu a zmätok u spotrebiteľov;

51.

poznamenáva, že obmedzenie príplatkov na priame náklady používania platobného nástroja je jednou z možností a ďalšou je zákaz príplatkov v celej EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o zákaz možností nadmerných príplatkov v súvislosti s poplatkom pre obchodníkov, ako aj o celoeurópsky zákaz príplatkov, a to s ohľadom na článok 19 smernice o právach spotrebiteľov 2011/83/EÚ;

52.

zdôrazňuje, že pre plné rozvinutie potenciálu elektronických platieb je nevyhnutné zabezpečiť dôveru spotrebiteľov, ktorá si zas vyžaduje vysokú úroveň bezpečnosti, aby sa zabránilo riziku podvodov a chránili sa citlivé a osobné údaje spotrebiteľov;

53.

zdôrazňuje, že súkromie spotrebiteľa by malo byť chránené v súlade s právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a každá strana platobného reťazca by mala mať prístup len k údajom dôležitým pre spracovanie a ostatné údaje by sa mali ponechať zakódované;

54.

domnieva sa, že minimálne bezpečnostné požiadavky pre internetové, kartové a mobilné platby by mali byť rovnaké vo všetkých členských štátoch a že by mal existovať spoločný riadiaci orgán, ktorý by tieto požiadavky stanovoval; konštatuje, že štandardizované bezpečnostné riešenia by zjednodušili informácie pre zákazníka, a teda aj spôsob, akým sa zákazníci prispôsobujú bezpečnostným opatreniam, a taktiež by znížili náklady pre poskytovateľov platobných služieb; navrhuje preto, aby sa od všetkých poskytovateľov platobných služieb vyžadovalo zachovávanie spoločných minimálnych bezpečnostných riešení, ktoré – zatiaľ čo ich poskytovatelia platobných služieb môžu zlepšovať – by sa nemali stať prekážkou hospodárskej súťaže;

55.

pripomína, že zatiaľ čo konečnú zodpovednosť za bezpečnostné opatrenia týkajúce sa rôznych platobných metód nemôžu niesť zákazníci, o bezpečnostných opatreniach by mali byť informovaní a finančné inštitúcie by mali byť zodpovedné za náklady týkajúce sa podvodov, pokiaľ nie sú spôsobené zákazníkom na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých jeho povinností podľa článku 56 smernice o platobných službách alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbalosti; preto sa domnieva, že by sa mali podporovať verejné informačné kampane s cieľom zvýšiť povedomie a znalosti verejnosti najmä v oblasti digitálnej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby pri rozvoji stratégie a nástrojov pre integráciu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami vzala do úvahy normy a odporúčania EDPS, pokiaľ ide o transparentnosť, identifikáciu kontrolóra/spracovateľa, proporcionalitu a práva dotknutej osoby; považuje za dôležité, aby sa všetky platobné podvody v oblasti SEPA hlásili na centralizovanom mieste pre monitorovanie, štatistiku a hodnotenie s cieľom rýchlo reagovať na nové bezpečnostné hrozby, a aby najdôležitejšie udalosti boli zverejňované; žiada Komisiu, aby rozšírila koncepciu špecificky navrhnutej ochrany súkromia za hranice mechanizmov autentifikácie a bezpečnostných opatrení s cieľom zabezpečiť minimalizáciu údajov, vykonávanie štandardnej ochrany súkromia, obmedzenie prístupu k informáciám o jednotlivcovi len na to, čo je nevyhnutne potrebné na poskytnutie služby, a zavedenie nástrojov, ktoré používateľom umožnia lepšie chrániť ich osobné údaje;

56.

domnieva sa, že bezpečnosť kartových platieb priamo na mieste je vo všeobecnosti vysoká a že postupným nahrádzaním magnetických kariet čipovými kartami, ktoré by sa malo urýchlene dokončiť, sa úroveň bezpečnosti ešte viac zvýši; vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnými otázkami, ktoré súvisia s inými formami kartových platieb, a nad skutočnosťou, že niektoré súčasné európske vykonávania EMV nemusia byť úplne zosúladené, žiada, aby sa vyvíjalo úsilie o nápravu tejto nežiaducej situácie, a pripomína, že je tiež potrebné zlepšiť riešenia pre sieťové platby kartami na diaľku; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala nezávislé údaje o podvodoch pri platbách online a aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila príslušné ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom;

57.

je presvedčený, že poskytovanie údajov tretím stranám o dostupnosti finančných prostriedkov na bankových účtoch so sebou nesie riziká; pripomína, že jedným z rizík je skutočnosť, že spotrebitelia si nemusia byť plne vedomí toho, kto má prístup k informáciám o ich účtoch, v kontexte akého právneho rámca a ktorý poskytovateľ je zodpovedný za platobné služby, ktoré spotrebiteľ využíva; zdôrazňuje, že ochrana údajov nesmie byť v žiadnom prípade ohrozená;

58.

zdôrazňuje, že regulačným a technickým rozvojom by sa tieto bezpečnostné riziká mohli znížiť a platby prostredníctvom nebankových poskytovateľov platobných služieb by sa mohli stať rovnako bezpečné ako priame platby z dobre chránených bankových účtov, pokiaľ budú v praxi dostupné bezpečné systémy a pokiaľ bude jasne definovaná oprávnenosť takéhoto prístupu a organizácie, ktoré o takýto prístup žiadajú;

59.

preto nepodporuje prístup tretích strán k informáciám o bankových účtoch zákazníkov, pokiaľ systém nie je preukázateľne bezpečný a nebol riadne vyskúšaný; poznamenáva, že v rámci akýchkoľvek predpisov by sa mal obmedziť prístup tretích strán na binárnu informáciu („áno – nie“) o dostupnosti finančných prostriedkov a mala by sa venovať osobitná pozornosť bezpečnosti, ochrane údajov a právam spotrebiteľa; predovšetkým sa domnieva, že by sa malo jasne a nediskriminačne stanoviť, ktoré strany môžu mať prístup k týmto informáciám a za akých podmienok možno tieto údaje uchovávať, a že tieto ustanovenia musia byť predmetom zmluvného vzťahu medzi príslušnými subjektmi; zdôrazňuje, že pri vytváraní regulačného rámca pre prístup tretích strán by sa malo jasne rozlišovať medzi prístupom k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov pre danú transakciu a prístupom k informáciám o účte zákazníka všeobecne; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov zabezpečila ochranu osobných údajov tým, že navrhne jasné predpisy týkajúce sa úloh, ktoré jednotliví aktéri zohrávajú v zhromažďovaní údajov, a účelu zbierania údajov a jasné vymedzenie aktérov zodpovedných za zhromažďovanie, spracúvanie a uchovávanie údajov; dodáva, že používatelia kariet by mali mať možnosť prístupu k svojim osobným údajom a možnosť opraviť ich, a to aj v zložitom cezhraničnom kontexte; konštatuje, že požiadavky na ochranu údajov by sa mali uplatňovať spolu so zásadou „špecificky navrhnutej/štandardnej ochrany súkromia“ a že podniky alebo spotrebitelia by nemali niesť zodpovednosť za ochranu svojich údajov;

60.

je presvedčený, že by sa mali posilniť práva spotrebiteľov na náhradu tak v prípade nepovolených platieb, ako aj v prípade nedodaného tovaru alebo neposkytnutých služieb (alebo tovaru nedodaného, resp. služieb neposkytnutých tak, ako bolo sľúbené) a že účinné systémy kolektívneho odškodňovania a alternatívneho riešenia sporov sú nevyhnutnými nástrojmi na ochranu spotrebiteľov, a to aj v oblasti elektronických platieb;

61.

konštatuje, že keďže bezpečnostné hrozby sú čoraz väčšie, mali by sa do vývoja bezpečnostných noriem zapojiť aj CEN a ETSI;

62.

konštatuje, že v rámci platobných systémov, kde je jeden alebo viac účastníkov v rozdielnych členských štátoch, sa od Komisie očakáva, že predloží návrh objasňujúci to, ktoré systémy súdneho alebo mimosúdne riešenia sporov by sa mali v prípade akýchkoľvek sporov použiť, a to, že spotrebitelia majú ľahký prístup k týmto alternatívnym orgánom riešenia sporov a môžu ich ľahko využívať;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.