11.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 72/64

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (1),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 28. a 29. júna 2012,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s článkom 121 ods. 2,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu hodnotiacej tabuľky na účely dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami: predpokladaný úvodný návrh (8),

—

so zreteľom na Prílohu I k záverom Európskej rady z 24. a 25. marca 2011 s názvom Pakt Euro Plus: intenzívnejšia koordinácia hospodárskej politiky v záujme konkurencieschopnosti a konvergencie (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012 (10),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov, ktorých menou je euro (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Rakúska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Rakúska na roky 2011 – 2016 (12),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Belgicka na roky 2011 – 2015 (13),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Bulharska na roky 2012 – 2015 (14),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Cypru na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Cypru na roky 2012 – 2015 (15),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Českej republiky na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Českej republiky na roky 2012 – 2015 (16),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Dánska na roky 2012 – 2015 (17),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Estónska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Estónska na roky 2012 – 2015 (18),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2012 – 2015 (19),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Francúzska na roky 2012 – 2016 (20),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Nemecka na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky 2012 – 2016 (21),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Grécka na rok 2012 (22),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Maďarska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Maďarska na roky 2012 – 2015 (23),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Írska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Írska na roky 2012 – 2015 (24),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Talianska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Talianska na roky 2012 – 2015 (25),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Lotyšska na roky 2012 – 2015 (26),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Litvy na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Litvy na roky 2012 – 2015 (27),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Luxemburska na roky 2012 – 2015 (28),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Malty na roky 2012 – 2015 (29),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Holandska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Holandska na roky 2012 – 2015 (30),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Poľska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Poľska na roky 2012 – 2015 (31),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Portugalska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Portugalska na roky 2012 – 2016 (32),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Rumunska na roky 2012 – 2015 (33),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Slovenska na roky 2012 – 2015 (34),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Slovinska na roky 2012 – 2015 (35),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Španielska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Španielska na roky 2012 – 2015 (36),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Švédska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Švédska na roky 2012 – 2015 (37),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012, ktoré sa týka národného programu reforiem Spojeného kráľovstva na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu konvergencie Spojeného kráľovstva na roky 2012 – 2017 (38),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o Akte o jednotnom trhu: ďalšie kroky k rastu (39),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (40),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výbor pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0312/2012),

A.

keďže hospodárska, sociálna a finančná kríza a kríza štátneho dlhu sa zatiaľ nezmiernila,

B.

keďže súčasná hospodárska situácia ukázala, že je potrebná väčšia koordinácia makroekonomických a rozpočtových politík členských štátov, aby sa dosiahla integrovanejšia a vyváženejšia hospodárska únia,

C.

keďže hospodárska situácia je naďalej neistá a keďže v roku 2010 sa členské štáty zaviazali k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva EÚ; keďže však EÚ nie je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v stanovenom časovom rámci, pretože kombinované vnútroštátne ciele sú príliš nízke a prijaté opatrenia neviedli k výraznému pokroku, čo sa týka takmer všetkých cieľov, najmä cieľov týkajúcich sa energetickej účinnosti, zamestnanosti, zníženia chudoby a výskumu a vývoja,

D.

keďže rámec pre európsky semester bol napokon kodifikovaný nariadením (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011 (správa Wortmannovej-Koolovej) a ako jeden z hlavných pilierov balíka hospodárskeho riadenia zohráva dôležitú úlohu a vedie Úniu vo vykonávaní krokov k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie,

E.

keďže kríza a rastúce rozdiely v konkurencieschopnosti od zavedenia eura poukázali na to, že treba posilniť koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti a zlepšiť rozpočtové postupy,

F.

keďže ide o prvý prípad, keď sa v plnom rozsahu realizuje európsky semester a keďže z toho treba vyvodiť príslušné závery, aby sa úplne využil jeho potenciál,

G.

keďže Európska rada sa rozhodne zaviazala na každej úrovni správy v EÚ mobilizovať všetky stimuly, nástroje a politiky na oživenie inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu, ktorý efektívne využíva zdroje a vytvára pracovné miesta prostredníctvom prijatia Paktu pre rast a zamestnanosť,

H.

keďže v záveroch Európskej rady z 30. januára 2012 sa uvádza: „Rast a zamestnanosť sa obnovia len vtedy, ak uplatníme dôsledný a komplexný prístup, v ktorom sa spája inteligentná fiškálna konsolidácia zachovávajúca investície pre budúci rast, zdravé makroekonomické politiky a aktívna stratégia zamestnanosti zachovávajúca sociálnu súdržnosť“ a keďže EÚ by členským štátom mala pomáhať pri vytváraní dynamického prostredia pre hospodársky rast a prosperitu prostredníctvom udržateľných politík,

I.

keďže Parlament prijal vo svojom uznesení z 15. februára 2012 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 (41) odporúčania a požiadal Radu, aby do svojich usmernení pre európsky semester 2012 zahrnula tieto priority: zaručiť súlad a zvýšiť ambície na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, podporiť vytváranie udržateľných pracovných príležitostí prostredníctvom investícií a daňovej reformy, zlepšiť kvalitu zamestnanosti a podmienok pre zvýšenú účasť na trhu práce, riešiť nezamestnanosť mládeže, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s dôrazom na skupiny bez prepojenia s trhom práce alebo s obmedzeným prepojením a posilňovať demokratickú legitímnosť a pocit a znášanie zodpovednosti,

J.

keďže európsky semester získal na význame a jeho proces v súčasnosti zahŕňa viaceré dokumenty alebo poddokumenty, ktoré majú zasielať členské štáty (národné programy reforiem, programy stability a konvergenčné programy, národné sociálne správy a národné plány na vytváranie pracovných miest), a keďže tieto dokumenty sa musia týkať čoraz väčšieho počtu cieľov; keďže počet týchto dokumentov a ich prelínanie uberá na transparentnosti a súdržnosti procesu európskeho semestra; keďže kvalita dokumentov zasielaných členskými štátmi a úroveň zapojenia zúčastnených strán a národných parlamentov pri ich vypracúvaní sa výrazne líši,

K.

keďže od roku 2008 do polovice roku 2012 miera nezamestnanosti v EÚ-27 stúpla z približne 7 % na 10,4 %, čo je nárast o približne 25 miliónov nezamestnaných,

L.

keďže v EÚ je viac než jeden z piatich mladých ľudí bez práce (22 %) pričom miera nezamestnanosti mládeže v niektorých členských štátoch dosahuje 50 %,

M.

keďže 8,3 milióna Európanov mladších ako 25 rokov sa nevzdelávajú, nie sú zamestnaní ani sa odborne nevzdelávajú (Not in Employment, Education or Training – NEET) a keďže toto číslo nepretržite rastie,

N.

keďže viac než 115 miliónov ľudí v EÚ-27 je ohrozených sociálnym vylúčením, pretože sú vo vážnom ohrození chudobou, majú vážne materiálne problémy alebo žijú v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou,

O.

keďže jednotný trh je v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebný na revitalizáciu európskeho hospodárstva, poskytuje konkrétnu odpoveď na krízu a je nástrojom na podporu konkurencieschopnosti a zachovanie sociálneho zabezpečenia,

1.

víta odporúčania Rady pre jednotlivé krajiny v rámci eurozóny; pripomína, že ide o prvý prípad, keď v dôsledku zavedenia nového balíka hospodárskeho riadenia obsahujú tieto odporúčania makroekonomický scenár celej eurozóny a zdôrazňuje, že dosiahli nový stupeň podrobnosti; domnieva sa, že sa ešte nevyčerpal celý potenciál týchto odporúčaní;

2.

zdôrazňuje, že európsky semester je vlastný rámec, v ktorom sa musí zabezpečiť účinné hospodárske riadenie členských štátov eurozóny, ktoré spája spoločná zodpovednosť, a prepája mnohostranný dohľad nad rozpočtovou a makroekonomickou politikou a vykonávanie európskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ako je zakotvené v stratégii Európa 2020;

3.

so znepokojením konštatuje, že v mnohých členských štátoch neboli do procesu európskeho semestra zapojené vnútroštátne parlamenty, sociálni partneri alebo občianska spoločnosť; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, že tento proces nadobudne väčšiu demokratickú legitimitu zapojením vnútroštátnych parlamentov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;

4.

nalieha na Komisiu, aby sa vyhla uplatneniu univerzálneho prístupu na odporúčania poskytnuté členským štátom, a zabezpečila, aby sa takéto odporúčania vypracúvali podľa konkrétnych potrieb príslušného členského štátu;

5.

pripomína, že európsky semester umožňuje v rámci eurozóny nevyhnutný dohľad ex-ante tak prostredníctvom výmeny návrhov rozpočtov, ako aj predchádzajúcej diskusie o všetkých hlavných plánoch reforiem hospodárskej politiky, čo umožňuje zníženie a/alebo odstránenie akýchkoľvek prípadných negatívnych účinkov, ktoré môžu vyplývať z vnútroštátnych opatrení, na iné krajiny alebo na eurozónu ako celok;

6.

víta navrhnuté opatrenia, a domnieva sa, že by sa mali postupne zlepšovať, aby sa dosiahli zdravé a udržateľné verejné financie, minimalizovala sa makroekonomická nerovnováha a oživila konkurencieschopnosť, čo povedie k vyššiemu rastu a vyššej zamestnanosti; zdôrazňuje, že treba posilniť vlastnú súdržnosť v rámci odporúčaní pre jednotlivé členské štáty a medzi nimi, lepšie využívať makroekonomickú hodnotiacu tabuľku a brať do úvahy negatívne účinky hospodárskych politík jednotlivých členských štátov;

7.

berie na vedomie, že Komisia dôrazne trvá na uskutočnení štrukturálnych reforiem posilňujúcich rast a konkurencieschopnosť, aby EÚ mohla čeliť kríze a získať späť svoje vedúce postavenie vo svetovom hospodárstve; dôrazne podporuje snahy Komisie napraviť makroekonomické nerovnováhy v eurozóne; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť;

8.

so záujmom očakáva špecializovanú štúdiu Komisie o prepojení deficitov a prebytkov v eurozóne, ktorá by sa mala objaviť na jeseň 2012;

9.

víta dôraz na programy účinnosti zdrojov, ktoré majú značný potenciál zamestnanosti a súčasne sú prospešné pre životné prostredie, poskytujú udržateľné pracovné miesta a ponúkajú jasnú návratnosť investícií tak pre verejné, ako aj súkromné finančné zdroje;

10.

konštatuje, že väčšina štrukturálnych reforiem sa sústreďuje na malý počet oblastí, ako sú trh práce (vrátane stanovenia miezd), daňového systému, bankového sektora, systému dôchodkového zabezpečenia, sektor služieb (odstránenie neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa regulovaných živností a povolaní), liberalizácie niektorých odvetví, zlepšenia efektívnosti a kvality verejných výdavkov, odstraňovania byrokracie, predchádzania vzniku zbytočných úrovní verejnej správy, boja proti daňovým únikom a reformy hypotekárnych trhov a trhov s nehnuteľnosťami; uznáva, že v tejto oblasti je potrebné vykonať ešte množstvo práce a domnieva sa, že boli vytvorené správne základy a že stále existuje priestor na zlepšenie;

11.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že členským štátom, ktoré využívajú program finančnej pomoci, neboli poskytnuté odporúčania týkajúce sa cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv programu hospodárskeho ozdravenia na pokrok v stratégii Európa 2020 a navrhla úpravy s cieľom zosúladiť program ozdravenia s cieľmi stratégie Európa 2020;

12.

uvedomuje si dôraz, ktorý Komisia kladie na reformy trhu práce v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti eurozóny; domnieva sa, že zvyšovanie miezd by malo ísť v súlade s produktivitou; stotožňuje sa tiež s Komisiou v zdôrazňovaní významu dlhodobej udržateľnosti systémov dôchodkového zabezpečenia;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje odporúčania formulovala jasnejšie, podrobnejšie a jednoznačnejšie, aby naďalej sledovala svoje odporúčania vypracované v minulosti vrátane podrobného objasnenia a vyhodnotenia v tých prípadoch, v ktorých sa domnieva, že príslušná krajina jej odporúčania splnila len čiastočne, a aby v plnej miere zohľadňovala rôzne hospodárske a sociálne reálie v každom členskom štáte; domnieva sa, že Komisia by mala adresovať členským štátom odporúčania o tom, ako minimalizovať negatívne účinky presahovania ich vnútorných politík a uľahčovať plnenie podmienok iným členským štátom;

14.

konštatuje, že Komisia v tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny naliehavo vyzýva určité členské krajiny, aby reštrukturalizovali vnútroštátne systémy tvorby miezd a/alebo znížili vnútroštátne úrovne miezd; zdôrazňuje, že nezávislosť sociálnych partnerov je zásadný prvok každého fungujúceho trhu práce a mala by sa brať do úvahy;

15.

pripomína, že Komisia je v jedinečnej pozícii vypracovať skutočne detailný európsky makroekonomický plán, ktorý môže podporiť rast a tvorbu pracovných miest a žiada Komisiu, aby umožnila prispôsobenie konkrétnych odporúčaní, pokiaľ sa potvrdí, že nie sú primerané na dosiahnutie stanovených cieľov; domnieva sa, že na to, aby bolo možné sledovať takýto plán, by Komisia mala navrhnúť, aby sa európske financie využívali čo najefektívnejšie a mala by hľadať spôsoby, ako ich prispôsobiť potrebám, ktoré v súčasnosti EÚ má, čo si vyžaduje primerané financovanie;

16.

s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto postupu zdôrazňuje potrebu lepšieho časového zosúladenia vydania ročného prieskumu rastu (ktorý sa zameriava na všetkých 27 členských štátov EÚ) a správu o mechanizme rýchleho varovania, ktorá sa zaviedla v rámci balíku šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí (zameriava sa iba na špecifické členské štáty);

17.

zdôrazňuje fakt, že ročný prieskum rastu vychádza z prognóz pripravených Komisiou na jeseň; zdôrazňuje preto potrebu zohľadňovať prípadné chyby prognóz, pretože môžu mať vplyv na rozpočtové úpravy, ktoré požadujú členské štáty;

18.

zdôrazňuje, že štrukturálne reformy môžu priniesť výsledky iba v dlhodobom výhľade a samé osebe nevyriešia špirálu recesie, v ktorej sa v súčasnosti nachádza EÚ;

19.

vyzýva Komisiu, aby do európskeho semestra začlenila stratégiu Európa 2020 a aby zabezpečila, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa táto stratégia lepšie zohľadní ako jedna z politík politiky, ktoré sa venujú riešeniu nezamestnanosti mladých ľudí a boju proti chudobe; poznamenáva, že viaceré krajiny pokročili len málo alebo vôbec nepokročili v dosahovaní sociálnych a environmentálnych cieľov stratégie Európa 2020, čo spôsobuje, že EÚ ako celok neplní ciele stratégie Európa 2020;

20.

víta dôležitú iniciatívu Komisie z 27. júna 2012 na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom; zdôrazňuje, že zvýšenie úsilia v tejto oblasti, na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám, by malo byť kľúčovým prvkom programov zameraných na konsolidáciu verejných financií; vyzýva, aby sa veľké ambície naznačené v iniciatíve plne prejavili v budúcich legislatívnych návrhoch a aby sa jasne odrazili na plynulej práci v rámci európskeho semestra;

21.

nabáda členské štáty, aby prísne dodržiavali pravidlá stanovené v Pakte stability a rastu, zmenenom a doplnenom balíkom šiestich legislatívnych opatrení (tzv. six pack), a to dodržiavaním fiškálnej konsolidácie pre rast, zohľadňujúcej konkrétnu situáciu každého štátu, s cieľom zvýšiť odolnosť verejných financií a dosiahnuť väčšiu udržateľnosť európskeho hospodárstva a obmedziť tlak zo strany bankového sektora; je pevne presvedčený, že je potrebné posilniť udržateľnosť fiškálnej disciplíny a fiškálnych inštitúcií na národnej, ako aj nadnárodnej úrovni a že verejné výdavky by sa mali presmerovať na dlhodobé investície, ktoré by posilnili udržateľný rast; vyzýva členské štáty, aby predchádzali neželaným negatívnym účinkom presahovania napomáhaním iných členských štátov v plnení podmienok, najmä s náležitým zreteľom na odporúčania iným členským štátom pri vypracovávaní vlastných politík;

22.

víta skutočnosť, že v prípade viacerých členských štátov bol ukončený postup pri nadmernom deficite; dúfa, že v blízkej budúcnosti bude možné ukončiť ďalšie postupy; žiada všetkých politických lídrov, aby presadzovali toto úsilie a zachovali svoje záväzky, pričom budú náležite brať do úvahy makroekonomickú situáciu;

23.

uznáva veľmi náročné úsilie, ktoré sa od všetkých európskych občanov v posledných rokoch požadovalo;

24.

naliehavo vyzýva všetky zapojené strany, aby sa urýchlene dohodli na balíku dvoch legislatívnych návrhov, ktorý by mal doplniť súčasné právne predpisy prijaté v spolurozhodovacom postupe;

25.

žiada, aby strany, ktoré sa podieľali na rozhodnutí Rady, nespochybňovali tieto rozhodnutia krátko po ich prijatí;

26.

oceňuje hospodársky dialóg, ktorý sa doteraz uskutočnil medzi Európskym parlamentom a predstaviteľmi jednotlivých štátov; poukazuje na význam tohto dialógu, ktorého cieľom je dosiahnuť plne funkčný rámec európskeho semestra a potrebnú úroveň demokratickej zodpovednosti všetkých zúčastnených strán; potvrdzuje svoje odhodlanie viesť ďalšie dialógy, ktoré musia byť významným prvkom posilnenej celoeurópskej diskusie o hospodárskych a sociálnych prioritách a nástrojoch domnieva sa, že hospodársky dialóg je míľnikom posilnenej demokratickej zodpovednosti, pokiaľ ide o dohľad nad hospodárskou politikou a koordináciou v rámci hospodárskej a menovej únie;

27.

so znepokojením konštatuje, že Európsky parlament sa neustále marginalizoval v hlavných ekonomických rozhodnutiach vyplývajúcich z krízy, a domnieva sa, že Parlament sa musí zapojiť, ak sa má zvýšiť legitímnosť rozhodnutí, ktoré sa týkajú všetkých občanov;

28.

domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť legitímnosť semestra a objasniť zvyšné právne nejasnosti, ktoré by inak v budúcnosti mohli spôsobiť inštitucionálne konflikty, vrátane prekrývania a zdvojovania právomocí a zodpovedností a nedostatočnej jasnosti a zvýšenej zložitosti inštitucionálneho rámca EÚ;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že parlamentné preskúmanie zohráva v tomto procese iba vedľajšiu úlohu, a zdôrazňuje, že európsky semester nesmie žiadny spôsobom ohroziť výsadné práva Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

30.

vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku v súvislosti so žiadosťou Parlamentu z jeho uznesenia z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík, aby „Komisia požiadala občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov o účasť pri vypracovávaní výročnej tieňovej správy o pokroku členských štátov v súvislosti so základnými cieľmi a realizáciou opatrení navrhovaných v rámci národných programov rozvoja“;

31.

vyzýva Komisiu a Radu, aby sa dohodli na konkrétnych opatreniach na zlepšenie účasti a zapojenia sociálnych partnerov, MVO a miestnych orgánov do procesu tvorby a vykonávania udržateľných politík v rámci európskeho semestra na národnej i európskej úrovni; víta skutočnosť, že cyperské predsedníctvo stanovilo túto výzvu za jednu zo svojich priorít;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť pracovné metódy Euroskupiny, aby sa zvýšila celková zodpovednosť voči Európskemu parlamentu; verí, že je potrebné prijať rozhodnejší postup v rámci Spoločenstva;

33.

nazdáva sa, že hospodársky dialóg by sa mal rozšíriť na model dialógu o menových otázkach s ECB, aby zahrnul pravidelné diskusie medzi Európskym parlamentom, Komisiou a predsedom Rady ECOFIN o príprave a činnostiach nadväzujúcich na ročný prieskum rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

34.

opakuje potrebu zapojiť do koordinácie hospodárskej politiky Európsky parlament – jedinú nadnárodnú európsku inštitúciu, ktorá získala legitimitu na základe volieb;

35.

pripomína, že Európsky parlament treba považovať za to európske demokratické fórum, ktoré na konci európskeho semestra poskytne celkové hodnotenie; domnieva sa, že na znamenie toho, že sa za také považuje, by mali zástupcovia inštitúcií EÚ a hospodárskych subjektov zapojení do procesu poskytovať informácie poslancom Európskeho parlamentu, ak o to budú požiadaní;

36.

pripomína svoju naliehavú výzvu na prijatie opatrení s cieľom zlepšiť stabilitu finančného systému v eurozóne, podporiť vytvorenie skutočnej hospodárskej a menovej únie založenej na posilnenej demokratickej legitímnosti a zodpovednosti a realizovať stratégiu EÚ 2020; pripomína, že takéto opatrenia sú potrebné na opätovné získanie celosvetovej stability, keďže Únia je dôležitým globálnym aktérom; naliehavo žiada všetkých politických lídrov, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

37.

pripomína, že odporúčania Komisie sú príspevkom na jarné zasadnutie Rady;

38.

pripomína, že všetky rozhodnutia Rady nepostupovať podľa odporúčaní Európskej komisie treba náležite vysvetliť a doplniť riadnou dôvodovou správou; víta zásadu „dodržiavaj alebo vysvetli” zavedenú balíkom šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí týkajúcim sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny; verí, že takáto doložka zvýši transparentnosť a kontrolu v rámci postupu európskeho semestra;

39.

Komisia by mala predložiť rámcové nariadenie nadväzujúce na európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík (ako ju kodifikuje nariadenie (ES) č. 1466/97), v ktorom spresní úlohu (vrátane časových harmonogramov) členských štátov a inštitúcií EÚ v rámci jednotlivých fáz cyklu semestra;

40.

víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173), ako aj pracovné dokumenty útvarov Komisie; vyzýva Komisiu, aby v rámci ročného prieskumu rastu (RPR) na rok 2013 stanovila za kľúčovú prioritu využitie potenciálu tvorby pracovných miest v odvetviach ekologického hospodárstva, zdravotnej a sociálnej starostlivosti a informačných a komunikačných technológií;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty napriek svojmu politickému záväzku, ktorý vyjadrili počas jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2012, a usmerneniam Komisie týkajúcim sa balíka opatrení v oblasti zamestnanosti, nepredložili národné plány na vytváranie pracovných miest ako súčasť ich národných programov reforiem na rok 2012; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nezaviazala členské štáty rešpektovať tento záväzok, a nalieha na ňu, aby vyzvala členské štáty, aby čo najskôr predložili svoje národné plány na vytváranie pracovných miest; ďalej požaduje, aby národné plány na vytváranie pracovných miest obsahovali komplexné opatrenia na vytváranie pracovných miest a ekologickej zamestnanosti, prepojenie medzi politikami zamestnanosti a finančnými nástrojmi, reformy trhov práce, jasný harmonogram zavádzania viacročných reformných programov na nasledujúcich 12 mesiacov a uvedenie oblastí i regiónov, ktoré majú nedostatok alebo prebytok pracovných síl s odbornou kvalifikáciou; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoj plán systému monitorovania trhu práce založeného na objektívnych údajoch a individuálneho systému sledovania v prípade krajín, ktoré nedodržiavajú odporúčania stanovené pre jednotlivé krajiny;

42.

navrhuje, aby Komisia dohliadala na prípravu národných plánov na vytváranie pracovných miest;

43.

poukazuje na to, že podniky sociálneho hospodárstva sú súčasťou európskeho sociálneho modelu a jednotného trhu, a preto si zasluhujú veľké uznanie a podporu, a že pri navrhovaní európskych politík treba zohľadniť ich špecifiká; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala rámec pre sociálne hospodárstvo, v ktorom budú uvedené jeho prvky a do ktorého sa zapoja členské štáty i zúčastnené strany v záujme podnietenia výmeny osvedčených postupov, pretože tento rámec predstavuje dôležitý prvok európskeho sociálneho modelu a jednotného trhu;

44.

zdôrazňuje význam zaručenia väčšej sociálnej súdržnosti bez toho, aby sa zanedbala spolupráca spoločností pri jej dosahovaní, čo by bolo možné stimulovať najmä tým, že sa im umožní rozvíjať ich chvályhodné inovatívne opatrenia v sociálnych veciach prostredníctvom označenia, čo by priťahovalo nových investorov a tiež podporovalo európsky sociálny model z dlhodobého hľadiska;

45.

víta uznanie významu prístupu MSP k finančným zdrojom, pretože tieto spoločnosti sú základným kameňom zamestnanosti a tvorby pracovných miest v EÚ a majú značný potenciál pre riešenie nezamestnanosti mládeže a rodovej nerovnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prístup MSP k finančným zdrojom zaradili do svojich národných programov rozvoja ako prioritu;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nevzala na vedomie výzvu Parlamentu, aby sa vo svojom usmernení na rok 2012 zamerala na kvalitu pracovných miest; súhlasí s Komisiou, že všetky zmluvné dojednania by mali zamestnancom poskytovať prístup k súboru práv vrátane dôchodkových práv, sociálnej ochrany a prístupu k celoživotnému vzdelávaniu; vyzýva Komisiu, aby do ročného prieskumu rastu na rok 2013 zahrnula kvalitu pracovných miest, odborné vzdelávanie a prehlbujúce odborné vzdelávanie, základné práva pracovníkov a podporu mobility na trhu práce, samostatnú zárobkovú činnosť a cezhraničnú mobilitu prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti pracovníkov pri zmene pracovného miesta;

47.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti výskytu a šíreniu pochybných pracovných zmlúv a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zaistili, aby sa osobám s dočasnými zmluvami, osobám pracujúcim na čiastočný úväzok a samostatne zárobkovo činným osobám poskytovala adekvátna sociálna ochrana a prístup k odbornej príprave, a, ak to bude uskutočniteľné, aby vykonávali súvisiace rámcové dohody;

48.

vyzýva na zlepšenie flexibility trhu práce zavedením moderných foriem pracovných zmlúv; uznáva, že zamestnanie na čiastočný úväzok je často voľbou zamestnanca, najmä medzi ženami;

49.

víta odporúčania zamerané na nízku účasť žien na pracovnom trhu; konštatuje však, že absentuje širší pohľad z hľadiska rodovej rovnosti, ktorý by siahal nad rámec miery zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom politickom usmernení zaoberala segregáciou na pracovnom trhu, nerovnakým rozdelením zodpovedností za starostlivosť a vplyvmi fiškálnej konsolidácie na ženy;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nízku účasť znevýhodnených skupín na trhu práce vrátane osôb patriacich k menšinám (napr. Rómovia), ľudí z najchudobnejších mikroregiónov alebo ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa tiež zaoberali nerovným rozdelením pracovných miest medzi regiónmi a sociálnymi skupinami a účinkami fiškálnej konsolidácie na zraniteľné sociálne skupiny;

51.

konštatuje, že niektorým členským štátom sa poskytli odporúčania týkajúce sa miezd; zdôrazňuje, že postup Komisie pri určovaní tvorby miezd a ich úrovní v krajinách programu môže zvýšiť riziko chudoby zamestnaných osôb alebo mzdových nerovností, ktoré poškodzujú skupiny s nízkym príjmom; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila politické usmernenia tým členským štátom, v ktorých mzdy stagnujú v porovnaní s úrovňami produktivity, a aby zároveň rešpektovala nezávislosť sociálnych partnerov tak, ako sú okrem iného chránení v článkoch 152 a 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

52.

víta skutočnosť, že Komisia a Rada venujú zvýšenú pozornosť boju proti nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, bezodkladne navrhla záväznú iniciatívu na ochranu európskej mládeže, aby sa účelne zlepšila situácia mladých ľudí, ktorí sa nevzdelávajú, nie sú zamestnaní ani sa odborne nevzdelávajú (NEET), a postupne vyriešil problém nezamestnanosti mládeže v EÚ; zdôrazňuje, že iniciatíva na ochranu európskej mládeže si vyžaduje osobitnú európsku finančnú podporu, najmä v členských štátoch s najvyššími mierami nezamestnanosti mládeže, a požaduje, aby sa na tento účel uvoľnili niektoré nevyužité štrukturálne fondy; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala rozhodnutie týkajúce sa návrhov v rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti;

53.

víta zahrnutie odporúčania na riešenie sociálnych dôsledkov krízy do usmernení na rok 2012 a zvýšenú pozornosť, ktorá sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny venuje boju proti chudobe; vyjadruje však hlboké znepokojenie v súvislosti so zvyšujúcou sa chudobou a nezamestnanosťou v EÚ (vrátane chudoby zamestnaných osôb a chudoby starších osôb); vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje ambície, posilnili opatrenia, ktoré prijímajú na boj proti chudobe, a dôsledne sa riadili odporúčaniami Komisie; vyzýva Komisiu, aby sa v ročnom prieskume rastu na rok 2013 výslovne zamerala na chudobu zamestnaných osôb, chudobu ľudí s obmedzeným prístupom k trhu práce alebo bez prístupu k nemu a chudobu starších osôb; zdôrazňuje, že článok 9 ZFEÚ treba začleniť do celého európskeho semestra;

54.

opakuje, že treba požadovať dodatočné záväzky členských štátov v sociálnej oblasti, čím by EÚ získala zodpovednosť za vykonávanie priorít, ktoré si zvolila v súvislosti s rastom a sociálnou súdržnosťou v rámci jednotného trhu;

55.

zdôrazňuje naliehavú potrebu rozvoja nových nástrojov na boj proti sociálnym nerovnováham a nezamestnanosti v Európe;

56.

vyzýva členské štáty a Európsku radu, aby zapojila ministrov sociálnych vecí a zdravotníctva do procesu európskeho semestra a do všetkých fáz procesu národných programov rozvoja, pretože by to znamenalo posilnenie úlohy Rady EPSCO, ktoré je nevyhnutné vzhľadom na to, že problémy dôchodkov, mzdových politík a daňovo-odvodového zaťaženia spadajú do jej mandátu;

57.

vyzýva Komisiu, aby predložila správu o používaní spoločného, jednotného súboru referenčných hodnôt v celej EÚ na hodnotenie národných programov rozvoja; zdôrazňuje, že normy a údaje by mali okrem hospodárskych údajov odrážať sociálne začleňovanie a environmentálnu udržateľnosť; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby využívali sociálne ukazovatele a údaje, ktoré merajú pokrok a rozvoj nad rámec merania HDP, pretože je to kľúčové pre meranie pokroku pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

58.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v nasledujúcom ročnom prieskume rastu plne zamerala na úlohu rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra a zdôraznila jej význam tým, že poskytne faktické a konkrétne údaje o jeho podnecujúcom, katalytickom, synergickom a komplementárnom účinku na celkové verejné výdavky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; okrem toho sa domnieva, že financovanie na úrovni EÚ môže priniesť úspory v rámci rozpočtov členských štátov, čo by sa malo zdôrazniť; nazdáva sa, že pokiaľ ide o stimuláciu rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest, ako aj o úspešné obmedzovanie makroekonomických nerovnováh v rámci Únie, rozpočet EÚ zohráva vrcholne dôležitú úlohu;

59.

naliehavo vyzýva Radu, aby počas rokovaní o rozpočte na rok 2013 súhlasila s politickou a verejnou diskusiou o výške rozpočtových prostriedkov potrebnej na vykonávanie Paktu pre rast a zamestnanosť prijatého na zasadnutí Európskej rady v júni 2012; je hlboko znepokojený tým, že Rada opakovane presadzuje umelé zníženie výšky platobných rozpočtových prostriedkov dostupných v rozpočte EÚ, čo by ohrozilo schopnosť EÚ plniť svoje právne a politické záväzky; opätovne vyzýva Radu, aby sa s Parlamentom a Komisiou dohodla na spoločnom postupe hodnotenia skutočných potrieb v oblasti platieb; zdôrazňuje naliehavosť situácie, najmä čo sa týka okruhov 1a a 1b (konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť/súdržnosť pre rast a zamestnanosť), ako aj fondov pre rozvoj vidieka;

60.

vyzýva členské štáty, aby plne využili možnosti, ktoré im ponúka Pakt pre rast a zamestnanosť, a zvážili prerozdelenie svojich prostriedkov pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (55 miliárd EUR) na podporu výskumu, inovácií, MSP (vrátane uľahčenia ich prístupu k finančným prostriedkom EÚ) a zamestnanosti mladých; vyzýva Komisiu, aby v ročnom prieskume rastu na rok 2013, ktorý sa má zverejniť v novembri 2012, poskytla úplný prehľad o výsledkoch dosiahnutých v tejto oblasti;

61.

okrem toho zdôrazňuje, že Pakt pre rast a zamestnanosť výslovne vyzýva členské štáty, aby časť svojich prostriedkov poskytnutých zo štrukturálnych fondov využili na spoluprácu s EIB pri vytváraní nástrojov pre úverové záruky a úverové riziká v oblasti vedomostí a zručností, využívania zdrojov, strategickej infraštruktúry a prístupu k financovaniu pre MSP; zastáva názor, že orgány členských štátov by sa mali snažiť čo najviac zvýšiť rastový potenciál ďalších iniciatív EÚ financovaných z rozpočtu EÚ, ktoré už boli schválené, napríklad pilotnej fázy dlhopisov na projekty, rôznych existujúcich inovatívnych finančných nástrojov EÚ, ktoré sa používajú od roku 2007 v oblasti výskumu a inovácie, podpory MSP alebo mikroúverových programov; ďalej poukazuje na zvýšenie úverovej kapacity EIB na obdobie 2012 – 2015; je presvedčený, že ak sa všetky tieto opatrenia budú vhodne kombinovať a náležite vykonávať, mohli by vytvoriť základ investičného programu EÚ na nadchádzajúce roky a mať výrazný pozitívny vplyv na HDP a zamestnanosť v 27 členských štátoch EÚ, pričom niektorí akademickí odborníci odhadujú, že HDP sa zvýši o 0,56 % a vytvorí sa 1,2 milióna dodatočných pracovných miest;

62.

vyzýva preto členské štáty, aby v rámci svojich snáh o konsolidáciu nepovažovali svoj príspevok do rozpočtu EÚ založený na ich HND za prispôsobiteľnú premennú ani sa nesnažili umelo znížiť objem výdavkov z rozpočtu EÚ určených na podporu rastu, čo je v rozpore s ich politickými záväzkami, ktoré prijali na najvyššej úrovni; je si však vedomý ekonomického napätia medzi potrebou konsolidovať verejné financie z krátkodobého hľadiska a možným zvýšením príspevkov niektorých členských štátov založených na ich HND v dôsledku zvýšenia objemu platieb v rámci rozpočtu EÚ; preto opätovne dôrazne vyzýva na vykonanie reformy financovania rozpočtu EÚ, ktorá sa má schváliť v rámci rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 a ktorá spočíva v tom, že sa do roku 2020 zníži podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ založených na HND na 40 %, čím sa podporia ich snahy o konsolidáciu (42);

63.

okrem toho žiada Komisiu, aby preskúmala, či je možné vylúčiť príspevok do rozpočtu EÚ založený na HND z výpočtu štrukturálneho deficitu, ako sa stanovuje v balíku dvoch právnych predpisov;

64.

v kontexte rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 upozorňuje, že vzhľadom na úlohu rozpočtu EÚ ako katalyzátora pre investície by zníženie jeho výšky malo nepriaznivý vplyv na vytváranie rastu a pracovných miest v Únii.

65.

naliehavo žiada Komisiu, aby určila správu jednotného trhu za svoju kľúčovú prioritu, keďže významne prispieva k plneniu cieľov európskeho semestra, najmä pokiaľ ide o udržateľný hospodársky rast a zamestnanosť; zastáva názor, že odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny by mali členským štátom zároveň ponúknuť praktické riešenia na zlepšenie fungovania jednotného trhu tak, aby sa posilnila podpora verejnosti a vytvorili politické záväzky, ktoré povzbudia dokončenie jednotného trhu;

66.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prepojili európsky semester s Aktom o jednotnom trhu s cieľom zabezpečiť súdržnosť európskej hospodárskej politiky a vytvorenie udržateľného rastu;

67.

zdôrazňuje, že iniciatívy v rámci Aktu o jednotnom trhu musia byť v súlade s cieľmi siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a musia prispievať k ich dosahovaniu;

68.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala výročnú správu o začlenení jednotného trhu s inými nástrojmi na monitorovanie jednotného trhu, napríklad s Hodnotiacou tabuľkou vnútorného trhu, s cieľom zabrániť prekrývaniu a vypracovať účinné a jasné odporúčania a zabezpečiť súdržnosť európskej hospodárskej politiky;

69.

v tejto súvislosti oceňuje návrh Komisie stanoviť odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o správne vykonávanie právnych predpisov a termíny tohto vykonávania; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť týkajúcu sa zabezpečenia riadneho vykonávania a presadzovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch tým, že bude rázne využívať všetky svoje právomoci;

70.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prednostne prijali 12 kľúčových opatrení Aktu o jednotnom trhu, keďže by tak významne prispeli k rozsiahlemu a vyváženému posilneniu jednotného trhu;

71.

domnieva sa, že je potrebná úzka spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa článku 9 protokolu č. 1 s cieľom zaviesť nevyhnutnú demokratickú legitimitu a zodpovednosť jednotlivých krajín za proces európskeho semestra; vyzýva na posilnenie dialógu na európskej a vnútroštátnej úrovni pri rešpektovaní deľby práce medzi nimi;

72.

domnieva sa, že okrem zabezpečovania spolupráce medzi parlamentmi je tiež nevyhnutné vynakladať väčšie úsilie na komunikáciu s občanmi a aktívne ich zapájať do tohto procesu;

73.

zastáva názor, že národné parlamenty by v snahe znížiť obavy týkajúce sa legitimity mali zohrávať aktívnejšiu úlohu v procese, a navrhuje, aby členské štáty prispôsobili svoje vnútorné predpisy tak, aby sa mohli národné parlamenty zapájať do diskusie o fiškálnych a reformných plánoch svojich krajín skôr ako ich predložia EÚ;

74.

znovu pripomína svoju výzvu, aby členské štáty zaradili hľadisko rodovej rovnosti do programu európskeho semestra a viac sa zamerali na odbornú prípravu v rámci politík trhu práce, a to tak, že pri vykonávaní usmernení uvedených v ročnej analýze rastu zohľadnia potreby a situáciu žien; vyjadruje uznanie tým členským štátom, ktoré zohľadnili problematiku rodovej rovnosti vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že mnoho členských štátov na túto problematiku úplne pozabudlo; vyzýva Komisiu, aby navrhla členským štátom jednotný formát a kritériá pre začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do národných programov reforiem;

75.

vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem stanovili konkrétne kvantitatívne ciele v súlade so štatistikami zamestnanosti žien a aby prijali konkrétne opatrenia zamerané na zraniteľné skupiny žien (napr. mladé ženy, migrantky, ženy so zdravotným postihnutím a slobodné matky);

76.

pripomína, že pretrváva problém rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a že táto skutočnosť ovplyvňuje aj výšku dôchodkov, ktoré ženy neskôr poberajú, čo môže následne viesť k tomu, že sa ocitnú pod hranicou chudoby; vyzýva preto členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem stanovili kvalitatívne ciele týkajúce sa odstránenia tohto rozdielu, a obmedzili tak nespravodlivé zaobchádzanie so ženami v dôchodku a ohrozenie starších žien chudobou;

77.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, vládam členských štátov, Komisii, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.