52012DC0652

OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 3

2........... Stav trhu s uhlíkom......................................................................................................... 4

3........... Prehodnotenie harmonogramu aukcií ako krátkodobého opatrenia................................... 6

4........... Možnosti pre štrukturálne opatrenia................................................................................. 7

4.1........ Možnosť a: Zvýšenie cieľa EÚ znížiť emisie na 30 % v roku 2020................................... 7

4.2........ Možnosť b: Stiahnutie určitého množstva emisných kvót v tretej fáze................................ 8

4.3........ Možnosť c: Včasná revízia každoročného lineárneho faktora zníženia............................... 8

4.4........ Možnosť d: Rozšírenie pôsobnosti EU ETS na ďalšie odvetvia........................................ 9

4.5........ Možnosť e: Obmedzenie prístupu k medzinárodným kreditom......................................... 9

4.6........ Možnosť f: Diskrečné mechanizmy riadenia cien............................................................ 10

5........... Závery.......................................................................................................................... 11

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012

(Text s významom pre EHP)

1. Úvod

Táto správa o fungovaní trhu s uhlíkom sa predkladá v súlade s článkom 10 ods. 5 a článkom 29 smernice EÚ o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami[1]. Správa bola naplánovaná smernicou o ETS na rok 2013, ktorý je prvým rokom tretej fázy. Na neformálnom zasadnutí v apríli 2012 boli ministri životného prostredia informovaní o zámere Komisie predložiť prvú správu a pripraviť ju už v roku 2012, čo uvítali.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) od svojho spustenia vytvoril v rámci celej EÚ signál o cenách uhlíka, ktorý ovplyvňuje každodenné prevádzkové a strategické investičné rozhodnutia. Počnúc rokom 2013 sa bude vzťahovať na približne polovicu emisií skleníkových plynov (GHG) v EÚ.

Ako sa stanovuje v článku 1 smernice o ETS, systém bol zriadený s cieľom podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a hospodársky účinným spôsobom. Tento cieľ nie je časovo obmedzený. ETS bude rozhodujúci v stimulovaní investícií do širokej škály nízkouhlíkových technológií. Je skoncipovaný tak, aby bol technicky neutrálny, nákladovo efektívny a plne kompatibilný s vnútorným trhom s energiou. ETS bude musieť zohrávať dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Od začiatku druhého obchodovacieho obdobia v roku 2008 sa emisie znížili o viac ako 10 %, ale zatiaľ čo signál EU ETS o cene uhlíka k tomu určite prispel, hlavnou príčinou tohto veľkého zníženia emisií je jasne hospodárska kríza.

EU ETS je široko uznávaný ako likvidný trh s fungujúcou infraštruktúrou a je inšpiráciou pre čoraz viac krajín, ako je Austrália, Južná Kórea a Čína, ktoré nasledujú európsky príklad a vytvárajú vnútroštátne trhy s uhlíkom.

Cieľom tejto prvej správy je analyzovať fungovanie trhu s uhlíkom a zvážiť, či sú potrebné regulačné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 29 smernice o EU ETS. Reaguje aj na výzvu Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti so smernicou o energetickej účinnosti, aby Komisia

- „preskúmala v tejto správe možnosti opatrení, vrátane trvalého zadržiavania potrebného množstva emisných kvót, s cieľom prijať čo najskôr ďalšie vhodné štrukturálne opatrenia na posilnenie ETS počas tretej fázy a jeho zefektívnenie.“

2. Stav trhu s uhlíkom

Vykonávanie EU ETS bolo sprevádzané dostatkom trhových a prevádzkových skúseností pre vlády a spoločnosti. Táto skúsenosť viedla k zásadnej revízii prevádzkovej štruktúry systému, dohodnutej v roku 2008 s účinnosťou od roku 2013, kedy začnú platiť tieto zásadné zmeny:

1. strop na emisné kvóty pre celú EÚ sa na rozdiel od stropov v 27 jednotlivých členských štátoch zníži každoročne o 1,74 %, až do roku 2020 a neskôr, čo povedie k väčšej predvídateľnosti a regulačnej stabilite,

2. obchodovanie formou aukcie ako predvolený systém prideľovania vo fáze 3,

3. harmonizované pravidlá prideľovania bezplatných emisných kvót založené na výkonnostných kritériách stanovených pred fázou 3,

4. prísnejšie pravidlá pre typy medzinárodných kreditov, ktorých použitie je v rámci EU ETS povolené,

5. nahradenie 27 vnútroštátnych elektronických registrov jediným registrom Únie.

Tieto zmeny predstavujú z regulačného hľadiska zásadnú transformáciu európskeho trhu s uhlíkom. Napriek skutočnosti, že niektoré úlohy (napr. zriadenie infraštruktúry obchodovania formou aukcie) je ešte potrebné dokončiť, regulačná infraštruktúra je v súčasnosti do značnej miery hotová.

Na začiatku druhého obchodovacieho obdobia sa očakávalo, že limit pre druhú fázu EU ETS bude ambiciózny. Kríza rozvíjajúca sa od roku 2008 však zásadne zmenila obraz a EU ETS od tej doby zaznamenáva nadbytok emisných kvót a medzinárodných kreditov v porovnaní s emisiami (pozri tabuľku nižšie). Počet emisných kvót, ktoré boli uvedené do obehu, rástol každým rokom, rovnako ako ponuka a využívanie medzinárodných kreditov, najvýraznejšie v roku 2011. Do konca roku 2011 bolo uvedených do obehu 8171 miliónov emisných kvót a 549 miliónov medzinárodných kreditov sa použilo na dosiahnutie súladu, čo spolu predstavuje 872 miliónov jednotiek, ktoré boli k dispozícii na dosiahnutie súladu v období rokov 2008 až 2011. Naproti tomu predstavovalo množstvo overených emisií v období rokov 2008 až 2011 len 7 765 miliónov ton ekvivalentu CO2.

V dôsledku toho začiatkom roka 2012 vznikol nadbytok 955 miliónov emisných kvót[2]. Aj po vyňatí časti nadbytku vyplývajúcej z použitia medzinárodných kreditov na účely dosiahnutia súladu nadbytok stále tvoril 406 miliónov emisných kvót.

Tabuľka 1: Rovnováha ponuky a dopytu v období rokov 2008 až 2011

(v Mt) || 2008 || 2009 || 2010 || 2011 || Spolu

Ponuka: Vydané emisné kvóty a použité medzinárodné kredity || 2 076 || 2 105 || 2 204 || 2 336 || 8 720

Dopyt: Nahlásené množstvo emisií || 2 100 || 1 860 || 1 919 || 1 886 || 7 765

Kumulatívny nadbytok emisných kvót || -24 || 244 || 285 || 450 || 955

Zdroj: Nezávislý protokol transakcií Spoločenstva (CITL), údaje o súlade v roku 2011, zverejnené 2. mája 2012, Európska komisia

Vzorec rastúcej ponuky emisných kvót a medzinárodných kreditov v kombinácii s nízkym dopytom sa čiastočne odráža v sledovanom vývoji cien od roku 2008. Cena emisných kvót je výsledkom celého radu faktorov, avšak hospodárska recesia v roku 2009 mala nepochybne zásadný vplyv na ceny. Výrazné zníženie cien v druhej polovici roka 2011 na úrovne nižšie ako 10 EUR sa zhoduje so zrýchleným rastom nadbytku emisných kvót a medzinárodných kreditov.

Obrázok 1: Vývoj cien uhlíka

Zdroj: Intercontinental Exchange. Údaje pre front-year futurity s dodávkou v decembri.

Očakáva sa pretrvávajúci prudký nárast prebytku v rokoch 2012 a 2013, a to predovšetkým kvôli dočasným prvkom priamo súvisiacim s prechodom na tretiu fázu. Ponuka emisných kvót sa v krátkodobom horizonte zvyšuje, najmä prostredníctvom forwardov emisných kvót tretej fázy na vytvorenie finančných prostriedkov pre program NER300 pre zachytávanie a ukladanie uhlíka a inovatívne obnoviteľné zdroje,[3] včasného obchodovania formou aukcie na uspokojenie zaisťovacieho dopytu v odvetví energetiky a predaja zvyšných emisných kvót z vnútroštátnych rezerv pre nových účastníkov v druhej fáze. Kombinovaný účinok týchto troch zdrojov tvorí približne 500 miliónov emisných kvót do konca roka 2013. Zároveň ponuka medzinárodných kreditov pravdepodobne zostane vysoká a jej využitie v rámci EU ETS pravdepodobne vzrastie v rámci prechodu na tretiu fázu. Neočakáva sa, že množstvo emisií v rokoch 2012 a 2013, sa bude výrazne meniť, a preto by nadbytok na začiatku fázy 3 mohol byť aj viac ako 1,5 miliardy emisných kvót, a dokonca aj viac ako 2 miliardy emisných kvót[4].

Kým od roku 2014 sa očakáva koniec prudkého nárastu nadbytku, neočakáva sa významný pokles celkového nadbytku počas tretej fázy, čo môže viesť k štrukturálnemu nadbytku počas väčšej časti fázy 3 vo výške okolo 2 miliárd emisných kvót. Veľkosť nadbytku v roku 2020 bude do značnej miery závisieť od dlhodobého vývoja v oblasti energetiky, ako je napríklad prenikanie obnoviteľných zdrojov energie a pokračujúce úsilie o zvýšenie energetickej účinnosti, ako aj od rýchlosti ekonomického oživenia.

Obrázok 2: Historická a pravdepodobná budúca úroveň ponuky a dopytu do roku 2020

Zdroj: SWD(2012) 234 final

3. Prehodnotenie harmonogramu aukcií ako krátkodobého opatrenia

Oslabený dopyt je obvykle sprevádzaný klesajúcou ponukou. V systéme EU ETS však ponuka v skutočnosti dočasne rastie v nasledujúcich rokoch v dôsledku osobitných regulačných opatrení, ako je uvedené v oddiele 2.

Určitý nadbytok je bežnou črtou trhu s uhlíkom, ktorá umožňuje, aby existovali rozdiely medzi limitom a množstvom emisií. Nadbytok na úrovni takmer miliardy emisných kvót v roku 2011 však predstavuje reálne riziko vážneho narušenia riadneho fungovania trhu s uhlíkom, keďže môže spôsobiť nadmerné kolísanie cien v dôsledku dodatočného krátkodobého nadbytku emisných kvót.

Za súčasnej výnimočnej situácie pretrvajúceho nárastu ponuky v dôsledku regulačných opatrení je vhodné prehodnotiť harmonogram, ktorý určuje ponuku v rámci tretej fázy EU ETS, a oddialiť časť obchodovania formou aukcie. S cieľom zlepšiť riadne fungovanie trhu s uhlíkom Komisia teda navrhuje okamžité opatrenie na zmenu načasovania aukcií v rámci tretej fázy a odloženie konania určitého počtu aukcií plánovaných na roky 2013, 2014 a 2015.

Táto správa je preto doplnená o návrh na zmenu a doplnenie nariadenia o obchodovaní formou aukcie. Tento návrh je doplnený o primerané posúdenie vplyvu. To dokazuje, že takýmto „odkladom“ („back-loading“), ak je dobre navrhnutý, sa môže vyvážiť ponuka a dopyt na trhu v rámci EU ETS pri prechode na tretiu fázu a znížiť nestabilita spôsobená prudkým nárastom nadbytku emisných kvót. Môže sa tak stať bez akýchkoľvek významných vplyvov na konkurencieschopnosť a na základe tohto odkladu sa môžu posilniť príjmy štátu už na začiatku tretej fázy.

„Odklad“ („blackloading“) by však neovplyvnil štrukturálny nadbytok vo výške približne 2 miliárd emisných kvót v období rokov 2013 až 2020. Keďže emisné kvóty pridelené počas krízy možno využiť ešte dlho po skončení krízy, účinky nadbytku bude možné pociťovať až do roku 2020 a dlhšie. Tento prebytok by sa mohol napraviť štrukturálnymi opatreniami, ktoré by tak mohli obmedziť jeho dlhodobejšie účinky. S cieľom riešiť rastúcu štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom a zistiť názory zúčastnených strán na možnosti, sa v ďalšom texte posudzuje niekoľko štrukturálnych opatrení.

4. Možnosti pre štrukturálne opatrenia

S cieľom riešiť rastúcu štrukturálnu nerovnováhu medzi medzi ponukou a dopytom a spoznať stanoviská zúčastnených strán Komisia určila šesť neúplných možností pre štrukturálne opatrenia. Bez ohľadu na to, pre ktorú z týchto možností sa Komisia rozhodne, všetky si budú vyžadovať legislatívny návrh Komisie pre spoluzákonodarcov, doplnený úplným posúdením vplyvu v súlade so zásadami inteligentnej regulácie.

4.1. Možnosť a: Zvýšenie cieľa EÚ znížiť emisie na 30 % v roku 2020

V prípade, že by EÚ zvýšila svoj cieľ zníženia skleníkových plynov na 30 % v roku 2020, ak budú priaznivé podmienky, ako opakovane potvrdila Európska rada, musela by nasledovať zmena množstva emisných kvót v EU ETS, a to buď prostredníctvom trvalého stiahnutia emisných kvót alebo prostredníctvom revízie každoročného lineárneho faktora zníženia, čo sú dva mechanizmy, ktoré sú tak isto podrobnejšie popísané ako možnosti b a c. Ambicióznejší strop pre tretiu fázu by mal tak isto vplyv na trh s uhlíkom po roku 2020.

Komisia už v minulosti analyzovala dôsledky stiahnutia určitého objemu emisných kvót[5], ktorým by sa uviedol do súladu strop EU ETS v roku 2020 s celkovým cieľom 30 % v porovnaní s rokom 1990 a dohodnutý dlhodobý cieľ EÚ 80 až 90 % v roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. Takýto objem by predstavoval okolo 1,4 miliardy emisných kvót. Komisia analyzovala aj súvisiace dôsledky na úrovni členských štátov[6].

Táto možnosť by vyžadovala nielen zmeny v množstve kvót v EU ETS, ale mala by vplyv aj na ciele prijaté v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí[7].

4.2. Možnosť b: Stiahnutie určitého množstva emisných kvót v tretej fáze

Nadbytok môže byť znížený trvalým stiahnutím určitého množstva emisných kvót v tretej fáze. Toto opatrenie si vyžaduje primárne právo a môže byť zavedené samostatným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady, skôr než plnohodnotnou revíziou smernice o EU ETS. Ako také by plne zachovalo regulačnú stabilitu širšieho legislatívneho rámca EU ETS pre tretiu fázu.

Očakávaným dôsledkom tejto možnosti je zníženie počtu emisných kvót vydaných v tretej fáze prostredníctvom trvalého stiahnutia určitého množstva emisných kvót z predpokladaného množstva, ktoré má byť predmetom aukcie. Táto možnosť by svojou koncepciou ponechala množstvo bezplatných emisných kvót alebo existujúcich účastí na emisných kvótach bez zmeny.

Toto opatrenie môže byť účinné pri riešení celkovej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v rámci tretej fázy. Týmto opatrením by sa implicitne zvýšil cieľ početného zníženia na rok 2020 a teda (čiastočne) obnovila úroveň ambícií klimaticko-energetického balíka z roku 2008, ale nemalo by priamy vplyv na rámec po roku 2020. Znížil by sa ním nadbytok emisných kvót v tretej fáze a v závislosti od množstva stiahnutých emisných kvót by sa zabezpečilo, že EU ETS prispeje k obnoviteľným zdrojom energie a energetickej účinnosti. Rôzne prístupy k množstvám a časovým rámcom trvalého stiahnutia môžu byť samozrejme predmetom úvah.

4.3. Možnosť c: Včasná revízia každoročného lineárneho faktora zníženia

Celkové množstvo emisných kvót sa zníži o lineárny faktor vo výške 1,74 % ročne v porovnaní s priemerným celkovým ročným množstvom za obdobie rokov 2008 až 2012. Tento lineárny faktor sa uplatní aj po roku 2020 bez ohľadu na akékoľvek zmeny smernice o EU ETS. Smernica predpokladá preskúmanie lineárneho faktora od roku 2020 s cieľom prijať rozhodnutie o jeho zmene do roku 2025. Toto preskúmanie by sa mohlo vykonať skôr, čím by došlo k zníženiu celkového množstva emisných kvót dostupných už v tretej etape v závislosti od toho, ako rýchlo by bolo účinné.

Týmto štrukturálnym opatrením by sa neriešila len nerovnováha a (čiastočne) obnovenie úrovne ambícií až do roku 2020, ale ovplyvnila by sa aj úroveň ambícií po roku 2020. Lineárny faktor by mohol byť ako taký stanovený na úrovni zhodnej s celkovým cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s rokom 1990[8], ako sa opisuje pri možnosti a. Súčasný lineárny faktor vedie k zníženiu stropu EU ETS do roku 2050 len o viac než 70 %, čo nie je v súlade s dohodnutým dlhodobým cieľom EÚ zníženia do roku 2050 o 80 – 95 % v porovnaní s rokom 1990, ako uviedla Komisia v nízkouhlíkovom pláne na rok 2050[9].

Včasná revízia lineárneho faktora tak isto ovplyvňuje obdobie po tretej fáze. V rámci tohto obdobia má zásadný vplyv na trh viacero ďalších dôležitých politických otázok, ako sú napríklad otázky zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ v oblasti kľúčových nízkouhlíkových technológií, prepojenia s politickým rámcom EÚ po roku 2020, vzťahu k vývoju medzinárodného trhu s uhlíkom a rizika úniku uhlíka. Zmena lineárneho faktora by tak isto vyžadovala ich riešenie.

4.4. Možnosť d: Rozšírenie pôsobnosti EU ETS na ďalšie odvetvia

Štvrtou štrukturálnou možnosťou by mohlo byť zahrnutie odvetví, ktoré sú menej ovplyvňované hospodárskymi cyklami. Kým v roku 2009 sa množstvo emisií v rámci EU ETS znížilo o viac ako 11 %, v odvetviach mimo EU ETS bol tento pokles len asi 4 %. Tento rozdiel sa môže čiastočne vysvetliť rôznymi vplyvmi hospodárskej krízy na jednotlivé odvetvia.

Pokrytie EU ETS by sa preto malo rozšíriť na ďalšie emisie CO2 súvisiace so spotrebou energie v odvetviach, na ktoré sa v súčasnej dobe nevzťahuje EU ETS, napríklad zahrnutím spotreby paliva v iných odvetviach. To by mohlo byť nasledujúcim krokom v ďalšom rozvoji európskeho trhu s uhlíkom. Bolo by to v súlade s prípadnými zmenami v energetických systémoch, ako je zvýšené využívanie elektrickej energie, plynu a biomasy vo všetkých odvetviach spojených so spotrebou energie pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.

Komplexnejšie rozšírenie na všetky emisie súvisiace so spotrebou energie by podstatne zvýšilo pokrytie emisií a mohlo by mať vplyv na celkovú úroveň ambícií, v závislosti od úrovne stropu predpokladaného pre zahrnuté odvetvia. Bolo by potrebné riešiť viaceré politické otázky, ako napríklad otázku, kto by bol povinný podávať správy o emisiách a odovzdávať emisné kvóty, či výrobcovia palív alebo užívatelia, alebo by sa uplatnil určitý druh hybridného systému. Toto opatrenie si preto vyžaduje ďalšiu analýzu zameranú aj na jeho súvis s existujúcimi politikami v týchto odvetviach.

4.5. Možnosť e: Obmedzenie prístupu k medzinárodným kreditom

Používanie medzinárodných kreditov bolo v rámci EU ETS povolené najmä s cieľom znížiť náklady na dodržiavanie predpisov. Vzhľadom na mimoriadny makroekonomický vývoj a skutočnosť, že množstvo emisií bolo podstatne nižšie ako strop, sa ukázalo, že strop na množstvo medzinárodných kreditov na obdobie rokov 2008 až 2020 je pomerne štedrý a je hlavnou príčinou vzniku nadbytku. Bez medzinárodných kreditov by nadbytok v EU ETS v roku 2020 mohol tvoriť len približne štvrtinu (25 %) výšky v súčasnosti očakávaného nadbytku.

V štvrtej fáze by regulačný rámec mohol byť vytvorený tak, aby v začiatočnej fáze neumožňoval prístup k medzinárodným kreditom alebo ho umožňoval len v oveľa obmedzenejšej miere. To by vytvorilo väčšiu istotu, pokiaľ ide o úsilie, ktoré je potrebné v Európe vyvinúť, a tým by sa mohli podporiť domáce investície do nízkouhlíkových technológií, namiesto vonkajších peňažných a technologických transferov prostredníctvom EU ETS. Musela by sa však udržať rovnováha, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na finančné toky a transfer technológií do rozvojových krajín.

Krátkodobé dopytové šoky v EU ETS by mohli byť absorbované zostávajúcim nadbytkom v EU ETS a už z podstaty veci si nevyžadujú veľké množstvo medzinárodných kreditov. V prípade silného a trvalého rastu cien možno očakávať väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o prístup k medzinárodným kreditom. Takýto mechanizmus by mohol mať podobnú funkciu ako článok 29a smernice, ale neviedol by k prudkému rastu nadbytku, ako je tomu v súčasnosti.

Vhodné medzinárodné podmienky by navyše umožnili posilnenie stropu, a tak by priniesli ďalšie znižovanie nákladov prostredníctvom lepšieho prístupu k medzinárodným kreditom. Je potrebné dbať na to, aby to neviedlo opäť k príliš obmedzenému zmierneniu vyžadujúcemu príliš veľa prostriedkov, ako tomu bolo napríklad v prípade medzinárodných kreditov z niektorých projektov týkajúcich sa priemyselných plynov.

4.6. Možnosť f: Diskrečné mechanizmy riadenia cien

Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti podpory zníženia emisií nákladovo efektívnym spôsobom, ako aj dosiahnutia postupného a predvídateľného zníženia emisií, je EU ETS navrhnutý ako nástroj založený na množstve, v rámci ktorého je vydané vopred stanovené množstvo emisných kvót, čo ovplyvňuje rozsah dôsledkov pre životné prostredie. Cenu uhlíka na trhu v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte určuje nedostatok emisných kvót, spolu s flexibilitou vyplývajúcou zo schopnosti obchodovania. Na zníženie nestability a zabránenie poklesu cien kvôli dočasnému nesúladu medzi ponukou a dopytom by mohli slúžiť dva mechanizmy ako dočasný spôsob podpory ceny uhlíka.

Keďže od tretieho obchodovacieho obdobia bude veľké množstvo emisných kvót obchodované formou aukcií, spodná hranica ceny uhlíka bola posudzovaná ako rys, ktorý sa uplatňuje predovšetkým na primárnom trhu, tzn. v prípade aukcií[10]. Spodná hranica ceny uhlíka by znamenala väčšiu istotu, pokiaľ ide o minimálnu cenu, čím by vysielala lepší signál pre investorov.

Alternatívne by mohol byť navrhnutý mechanizmus, ktorým by sa upravila ponuka emisných kvót v prípade, ak by cena uhlíka mohla byť ovplyvnená výraznou dočasnou nerovnováhou medzi ponukou a dopytom, a to prostredníctvom rezervy v riadení cien. Ak by pokles dopytu mohol spôsobiť nadmerný pokles cien pod určitú úroveň, ktorá sa považuje za majúcu vplyv na riadne fungovanie trhu, určité množstvo emisných kvót, ktoré majú byť obchodované formou aukcií, by mohlo byť uložené do tejto rezervy. V opačnom prípade by emisné kvóty boli postupne uvoľnené z rezervy. Rezerva by mohla byť spočiatku financovaná znížením objemu aukcií v tretej fáze o sumu zodpovedajúcu podstatnému podielu vzniknutého nadbytku. Súbor pravidiel by mohol predpokladať trvalé stiahnutie niektorých emisných kvót v prípade, že by veľkosť rezervy prekročila určitý objem.

Diskrečné mechanizmy založené na cenách, ako sú napríklad spodná hranica ceny uhlíka a rezerva, s explicitným cieľom z hľadiska ceny uhlíka, by zmenili samotnú podstatu súčasného EU ETS, ktorý je nástrojom trhu založeným na množstve. Vyžadujú opatrenia v oblasti riadenia vrátane procesu rozhodovania o úrovni spodnej hranice cien alebo úrovniach, ktoré by aktivovali rezervu. Nevýhoda spočíva v tom, že cena uhlíka sa môže stať predovšetkým výsledkom administratívnych a politických rozhodnutí (alebo ich očakávaní), skôr než výsledkom súhry medzi ponukou a dopytom na trhu.

Takéto diskrečné riadenie cien by mohlo vyvolať aj viaceré otázky týkajúce sa jeho koncepcie, ktoré sú kľúčové pre účinnosť tohto nástroja, počnúc vhodnými cenovými úrovňami. Napríklad:

· Ak nepovedie k zrušeniu emisných kvót, ktoré boli stiahnuté z procesu obchodovania formou aukcií, pretože ceny boli príliš nízke, potom sa nedosiahne žiadny ďalší prínos pre životné prostredie, ktorý je určený stropom.

· Ak sa spodná hranica ceny alebo minimálna cena pre rezervu nastaví príliš vysoko, v skutočnosti to povedie iba k považovaniu ceny uhlíka viac za uhlíkovú daň a k zníženiu flexibility a vyšším nákladom. Ak sa nastavia príliš nízko na to, aby mohli byť aktivované, nebudú účinné, pokiaľ ide o ich cieľ riešiť zistené problémy a viesť k väčšej istote, pokiaľ ide o ceny.

· Spodná hranica ceny uhlíka alebo minimálna cena pre rezervu poskytne väčšiu istotu pre investorov a dodávateľov nízkouhlíkových technológií s rizikom možných nadmerných nákladov pre účastníkov EU ETS a spoločnosť, pokiaľ ide o znižovanie emisií v prípade prelomových technológií, ktoré podstatne znížia náklady na znižovanie emisií.

Tieto diskrečné mechanizmy môžu vyvolať aj otázky o ďalšom vývoji medzinárodného trhu s uhlíkom, keďže by sťažili prepojenie s ďalšími systémami obchodovania s emisiami.

5. Závery

Systém EU ETS vytvoril fungujúcu trhovú infraštruktúru a likvidný trh tým, že pre celú EÚ vysiela signál o cene uhlíka. To prispelo k skutočnému zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s cieľmi EÚ pre rok 2020. Účinky krízy v spojení s viacerými regulačnými opatreniami týkajúcimi sa prechodu na tretiu fázu však spôsobili vážnu krátkodobú nerovnováhu medzi ponukou a dopytom s možnými dlhodobými negatívnymi následkami. Pokiaľ sa táto nerovnováha nebude riešiť, hlboko ovplyvní schopnosť EU ETS splniť ciele v oblasti ETS nákladovo efektívnym spôsobom v budúcich fázach, keď sa budú musieť dosahovať výrazne náročnejšie vnútroštátne ciele v oblasti emisií, ako v súčasnosti. EU ETS bol ako ústredný pilier európskej politiky v oblasti ochrany klímy navrhnutý tak, aby bol technologicky neutrálnym, nákladovo efektívnym a harmonizovaným prvkom vnútorného trhu a najmä vnútorného trhu s energiou.

Komisia preto navrhuje opatrenia v dvoch smeroch:

Po prvé, s cieľom riešiť prudký nárast ponuky pri prechode na tretiu fázu, navrhuje zmeniť harmonogram obchodovania formou aukcií a vyzýva Výbor pre zmenu klímy, aby oznámil svoje stanovisko k návrhu zmeny a doplnenia nariadenia o obchodovaní formou aukcie pred koncom roka, aby priniesol istotu účastníkom trhu. Na odstránenie akejkoľvek právnej neistoty sa Parlament a Rada vyzývajú, aby urýchlene prijali navrhovanú „minizmenu“ smernice o EU ETS, ktorá by výslovne objasnila príslušné ustanovenia[11] a následne umožnila Komisii urýchlene prijať zmenu nariadenia o obchodovaní formou aukcie.

Po druhé, možnosti štrukturálnych opatrení uvedené v tejto správe by mali byť bezodkladne prerokované a preskúmané spolu so zainteresovanými stranami. Tieto diskusie môžu ťažiť z poznatkov z plánov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a energetiku v roku 2050. Zmena profilu obchodovania formou aukcií je len krátkodobým a dočasným opatrením, ktoré prinesie väčšiu stabilitu v tretej fáze a umožní postupnejší nárast nadbytku. Nejde o riešenie, ktoré sa týka štrukturálneho nadbytku. Ak by malo ísť o také riešenie, vyžadovalo by sa prijatie štrukturálneho opatrenia s hlbším a trvalejším vplyvom na rovnováhu medzi ponukou a dopytom po emisných kvótach. Tabuľka uvedená nižšie sumarizuje niektoré kľúčové charakteristické znaky možností uvedených v správe.

Tabuľka 2: Charakteristické znaky rôznych možností

Možnosť || Účinky na ponuku alebo dopyt || Rýchlosť zavádzania || Zmeny ambícií po roku 2020 || Vplyv na bezplatné prideľovanie

a. Zvýšenie cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov na 30 % || Ponuka || Závisí od mechanizmu* || Závisí od mechanizmu* || Závisí od mechanizmu*

b. Stiahnutie určitého množstva emisných kvót || Ponuka || Relatívne rýchly || Nie || Nie

c. Včasná revízia lineárneho faktora zníženia || Ponuka || Pomalý || Áno || Áno

d. Rozšírenie pôsobnosti || Dopyt || Pomalý || Závisí od návrhu || Nie

e. Pravidlá prístupu k medzinárodným kreditom || Ponuka || Pomalý || Nie || Nie

f. Diskrečné riadenie cien || Ponuka || Pomalý || Nie** || Nie

* Závisí to od znakov mechanizmu, ktorý by zabezpečoval zvýšenie, tzn. stiahnutie emisných kvót alebo revízia lineárneho faktora zníženia, a zodpovedá to týmto znakom. ** Za predpokladu, že príslušné mechanizmy by neviedli k zrušeniu tých emisných kvót, ktoré dočasne nie sú obchodované formou aukcie.

Zatiaľ čo každá možnosť má vplyv na ponuku a dopyt, niektoré možnosti vyžadujú viac času na ich analýzu, rozhodnutie o ich použití a následnú realizáciu. Možnosti majú tiež rozdielne vplyvy na istotu na trhu v krátkodobom horizonte, pričom je potrebné ďalej analyzovať vzťahy k ostatným politikám, ako sú politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti.

Komisia uvíta názory zainteresovaných strán na štrukturálne možnosti a ako ďalší krok čoskoro začne proces formálnych konzultácií so zainteresovanými stranami.

[1]               Smernica 2003/87/ES

[2]               Medzinárodný kredit, ktorý sa použije na dosiahnutie súladu, uvoľní jednu emisnú kvótu, ktorá nemusí byť použitá na dosiahnutie súladu. Používanie medzinárodných kreditov na dosiahnutie súladu ako také zvyšuje nadbytok emisných kvót, ktoré sú k dispozícii na trhu.

[3]               http://www.eib.org/about/news/ner-300.htm

[4]               Ďalšie informácie možno nájsť v pracovnom dokumente útvarov Komisie o Informáciách poskytovaných o fungovaní systému EÚ na obchodovanie s emisiami, objemoch emisných kvót skleníkových plynov predaných formou aukcií a bezplatne pridelených a vplyve na nadbytok emisných kvót v období do roku 2020 [SWD(2012) 234 final]

[5]               Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom oznámenia „Analýza variantov ako prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov, a posúdenie rizika úniku uhlíka“ SEK(2010) 650

[6]               Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom oznámenia „Analýza variantov ako prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov: Výsledky členských štátov SWD(2012) 5 v konečnom znení“

[7]               Ciele pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje EU ETS sú stanovené v rozhodnutí č. 406/2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020.

[8]               Týmto sa automaticky nezmení úroveň ambícií v odvetviach, ktoré nie sú zahrnuté do EU ETS a ktorých cieľ je určený rozhodnutím č. 406/2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020

[9]               KOM(2011) 112 v konečnom znení, Oznámenie „Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“.

[10]             Tento koncept je odlišný od rezervnej ceny na aukciách, ktorá je už stanovená v nariadení o obchodovaní formou aukcie. Aukčná rezervná cena je tajná minimálna aukčná zúčtovacia cena stanovená na základe súčasnej trhovej ceny emisných kvót pred aukciou. Aukčná zúčtovacia cena, ktorá je výrazne nižšia ako táto rezervná cena, s najväčšou pravdepodobnosťou poukazuje na neefektívnosť aukcie. Vzhľadom na cieľ jasného cenového signálu pre trh s uhlíkom sa v nariadení o obchodovaní formou aukcie vyžaduje, aby sa aukcia v prípade takejto nízkej zúčtovacej ceny zrušila.

[11]             Návrh rozhodnutia, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom objasniť ustanovenia týkajúce sa harmonogramu aukcií emisných kvót skleníkových plynov, COM (2012) 416