52012DC0070

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEJ RADE

Správa o obchodných a investičných prekážkach v roku 2012

1.         ÚVOD

Komisia v roku 2011 predstavila Európskej rade svoju prvú správu o obchodných a investičných prekážkach (SOIP). Správa bola vydaná ako nadväzujúce opatrenie k záväzku obsiahnutom v stratégii Európa 2020[1], ktorému sa následne venovala Komisia vo svojom oznámení s názvom „Obchod, rast a svetové záležitosti“[2]. Cieľom správy bolo „upriamiť pozornosť [na politickej úrovni] na spoločné úsilie, ktoré treba vyvinúť pri odstraňovaní vybraného súboru bariér v prístupe na trh“, ktoré zabraňujú európskym spoločnostiam vo vývoze alebo v investovaní do tretích krajín. Cieľom správy bolo zvýšiť povedomie o význame riešenia týchto prekážok sústredeným a koordinovaným spôsobom, aby mohli európske spoločnosti využívať výhody svetového trhu v súlade s výsledkami rokovaní s obchodnými partnermi EÚ na multilaterálnej alebo bilaterálnej úrovni.

Tento dokument predstavuje druhú správu o obchodných a investičných prekážkach. Poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom v prípade 21 prekážok vymedzených v prvej správe a zároveň sa v ňom vymedzuje niekoľko nových prekážok, ktoré si zaslúžia koordinované opatrenia a udelenie politickej priority zo strany Komisie aj členských štátov. Táto správa je, podobne ako jej vydanie z roku 2011, zameraná na prekážky trhu niektorých strategických partnerov EÚ, t. j. Čína, India, Japonsko, Mercosur[3], Rusko a USA[4].

Zameranie sa na niektorých strategických partnerov EÚ však neznamená, že prekážky iných trhov sa nebudú riešiť. Naopak, Komisia sa aktívne angažuje so širšou skupinou obchodných partnerov vrátane krajín ako Vietnam, Indonézia, Ukrajina alebo Turecko – v ktorých európske spoločnosti čelia značnému počtu prekážok – s cieľom zlepšiť podmienky prístupu na trh.

Odstránenie určitých prekážok obchodu predstavuje aj naďalej základný kameň vzťahov EÚ s tretími krajinami a významnú súčasť obchodnej politiky EÚ. Odstraňovanie prekážok nadobúda ešte väčší význam v súčasnom kontexte pretrvávajúcej hospodárskej krízy, ktorá má vážny vplyv na mnohé európske spoločnosti a občanov EÚ. V tejto súvislosti je trh základným motorom pre stimulovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest[5]. Zároveň však rastúce riziká protekcionizmu[6] predstavujú hrozbu pre otvorený systém obchodovania. Je preto v úprimnom záujme EÚ podporovať a presadzovať otvorenosť trhu na všetkých fórach – multilaterálnych aj bilaterálnych.

Vzhľadom na zhoršujúce sa vyhliadky na uzavretie rozvojového programu z Dauhy v blízkej budúcnosti EÚ opäť zamerala svoju obchodnú stratégiu na bilaterálne rokovania. Prvého júla 2011 nadobudla platnosť veľmi komplexná a ambiciózna dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou, ktorá prinesie európskym spoločnostiam a spotrebiteľom značné hospodárske výhody. Uzavreli sa bilaterálne obchodné rokovania so Strednou Amerikou spolu s Peru a Kolumbiou. Uzatvárajú sa rokovania s Ukrajinou, pokročili rokovania s Kanadou, Indiou a Singapurom a prebiehajú s Malajziou a Mercosurom. Nové rokovania o dohodách o voľnom obchode sa začali s Gruzínskom a Moldavskom a s Indonéziou, Vietnamom, Thajskom, Filipínami a Japonskom sa uskutočňujú diskusie týkajúce sa možných rokovaní. Vstup Ruska do WTO otvára nové perspektívy pre prebiehajúce rokovanie o novej dohode. Pokiaľ ide o USA a Čínu, EÚ sa zapája do dialógov na vysokej úrovni, okrem iného aj na tému prekážok vstupu na trh. Okrem toho, pokiaľ ide o Čínu, EÚ v súčasnosti posudzuje potrebnosť a uskutočniteľnosť samostatnej investičnej dohody.

Keďže ide o veľmi komplexný program rokovaní, je veľmi dôležité, aby sa zabezpečilo, že existujúce záväzky prístupu európskych spoločností na trh v tretích krajinách budú nezvratné, a tiež aby sa vytváral prístup na nové trhy. Takisto prispeje k tvorbe stabilných a predvídateľných rámcových podmienok pre obchodnú činnosť na celom svete. Úspešné uzavretie rokovaní je však len jednou stranou mince. Druhou, rovnako dôležitou, je zabezpečenie toho, aby sa príležitosti vytvorené prostredníctvom rokovaní premietli do skutočných obchodných tokov v praxi. V praxi sa príliš často stáva, že európske spoločnosti ešte čelia značným prekážkam prístupu na zahraničné trhy. Tieto prekážky sú často v podobe necolných prekážok, ako sú technické predpisy a normy, komplikované colné režimy alebo nedostatočné presadzovanie práv duševného vlastníctva. Od začiatku krízy v roku 2008 sa čoraz viac šíria prekážky v oblastiach, v ktorých sú pravidlá medzinárodného obchodu ešte dosť slabé, ako napríklad vo vládnom obstarávaní a obmedzeniach vývozu.

Obchodné rokovania a presadzovanie musia ísť ruka v ruke. Posilňovanie programu rokovaní nevyhnutne spôsobuje výraznejšie zameranie sa na presadzovanie. Zdôrazňuje sa to aj v nedávnom uznesení Európskeho parlamentu[7], ktoré obsahuje cenný úvod do problematiky pre prácu Komisie a členských štátov v oblasti prekážok obchodu. Odzrkadľuje rastúce politické povedomie o tom, že odstraňovanie prekážok obchodu je rozhodujúce pre opodstatnenosť a účinnosť obchodnej politiky. Z toho dôvodu sa prioritne treba venovať presadzovaniu aj na politickej úrovni, najmä v časoch hospodárskej krízy.

Hlavné posolstvo tejto správy korešponduje so základnou myšlienkou na ktorej je založená stratégia prístupu na trh: v prípadoch, keď Komisia a členské štáty koordinovane zamerajú svoje úsilie na cielené a sústredené opatrenia, prekážky v tretích krajinách sa dajú odstrániť a európske spoločnosti môžu získať lepší prístup na zahraničné trhy. Úspech sa nedostavuje vždy rýchlo a nie je vždy taký ďalekosiahly, ako by si hospodárske subjekty želali. Keď sa však dosiahne, môže európskym spoločnostiam a občanom priniesť značné hospodárske výhody.

Toto druhé vydanie SOIP je usporiadané takto: v oddiele 2 je uvedený dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o prekážky identifikované v minulej správe, a vymedzuje možnosti ďalších opatrení v oblastiach, v ktorých pokrok ešte nie je uspokojivý. V oddiele 3 je uvedených niekoľko nových prekážok, ktoré budú v budúcnosti riešené prioritne. V oddiele 4 je načrtnutá vznikajúca tendencia v niektorých krajinách smerujúca k zavedeniu politík industrializácie, ktoré obmedzujú obchod.

2.         PREKÁŽKY V ROKU 2011: AKÝ POKROK SA DOSIAHOL?

V správe SOIP 2011 sa identifikovalo 21 prekážok v prípade šiestich obchodných partnerov/regiónov. Tieto prekážky majú pre európske spoločnosti značný význam pokiaľ ide o možný hospodársky alebo systémový vplyv a strategický význam krajín, v ktorých sa tieto prekážky objavili. Tieto otázky prístupu na trh sa stali hlavnými prioritami bilaterálnych obchodných vzťahov EÚ s dotknutými krajinami. Komisia sa snažila tieto záležitosti systematicky predkladať na všetkých bilaterálnych zasadnutiach, v prípade potreby až na najvyššej politickej úrovni (napr. na samitoch).

Tento oddiel obsahuje informácie o najdôležitejších opatreniach vykonaných v oblasti prekážok spolu s pokrokom dosiahnutým počas roka 2011. Úplný zoznam všetkých opatrení prijatých Komisiou aj na pracovnej úrovni je k dispozícii v priloženom pracovnom dokumente útvarov. V niektorých prípadoch sa pokrok premietol do úplného odstránenia prekážky. V iných prípadoch sa dosiahol určitý pokrok, ale čiastočná prekážka stále existuje. V prípade niekoľkých prekážok sa situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila napriek početným prijatým opatreniam.

Analýza v tomto oddiele sa vykoná v rámci týchto troch kategórií podľa miery dosiahnutého pokroku. V prípade Ruska sa vďaka jeho vstupu do WTO môžu vyriešiť mnohé dlhodobé záležitosti súvisiace s prístupom na trh; stav prekážok v Rusku sa preto bude analyzovať v samostatnej kategórii.

 2.1      Prekážky, v prípade ktorých sa dosiahol významný pokrok

Významný pokrok sa dosiahol v prípade dvoch opatrení týkajúcich sa Indie. Po prvé, úspech sa dosiahol v oblasti odstraňovania obmedzení vývozu bavlny, konkrétne bavlnenej priadze a surovej bavlny, ktoré boli zavedené v roku 2010. V auguste 2011 indická vláda nakoniec zrušila akékoľvek zostávajúce množstvové obmedzenia pre surovú bavlnu. V súčasnosti sa na vývoz bavlny neuplatňujú žiadne obmedzenia. Obmedzenia vývozu bavlny a výrobkov z nej vyvolávali veľké obavy z dôvodu ich tlaku na zvyšovanie svetových cien a narušení, ktoré spôsobovali v oblasti bezpečnosti dodávok. Okrem toho India zostala jedným z hlavných zdrojov dovozu bavlnených výrobkov do EÚ: v roku 2009 pochádzalo z Indie 23 % dovozu výrobkov ktorých sa obmedzenia týkali. Uvoľnenie tejto prekážky má preto veľký hospodársky význam pre spoločnosti v EÚ, najmä v textilnom odvetví. Počas roka 2011 boli indické orgány veľakrát upozornené na obavy EÚ, a to aj prostredníctvom generálneho riaditeľa GR TRADE.

Druhé indické opatrenie, v ktorom sa dosiahol významný pokrok, sa týkalo požiadaviek na získanie licencií zavedených v roku 2010 pre telekomunikačné zariadenia; tieto požiadavky sa nakoniec upravili tak, že sa odstránila väčšina zaťažujúcich podmienok. Podľa pôvodných požiadaviek zavedených v roku 2009 a 2010 na základe obáv týkajúcich sa bezpečnosti mali zahraniční poskytovatelia telekomunikačných zariadení v priebehu prvých troch rokov trvania zmluvy previesť svoju technológiu a do dvoch rokov nahradiť svojich inžinierov indickými inžiniermi. Okrem toho by sa z bezpečnostných dôvodov museli určité citlivé informácie poskytovať indickým orgánom. Tieto požiadavky sa však výrazne odchyľovali od zavedených medzinárodných postupov. V dôsledku obáv, vyjadrených rôznymi subjektmi a krajinami vrátane EÚ, India nakoniec tieto prísne bezpečnostné pravidlá zrušila vrátane požiadaviek na povinný prevod technológie.

Ukázalo sa, že opatrenia prijaté Komisiou počas roka 2011 boli veľmi účinné: otázka bola nastolená pri všetkých príležitostiach, a to aj predsedom Barrosom na samite EÚ a Indie v decembri 2010. Dosiahnutý pokrok prispel k riešeniu najvýznamnejších otázok pre priemysel EÚ. Celkový trh s telekomunikačnými zariadeniami v Indii dosiahol v hospodárskom roku 2010 – 2011 objem približne 16,7 miliardy EUR. Komisia naďalej udržiava úzky kontakt s príslušným odvetvím a bude ďalej sledovať vývoj, pokiaľ ide o niektoré technické záležitosti, ktoré ešte nie sú vyriešené.

2.2       Prekážky, v prípade ktorých sa dosiahol určitý pokrok

V roku 2011 sa dosiahol pokrok aj v niekoľkých ďalších prekážkach uvedených v SOIP. Napriek tomu tieto záležitosti ešte nie sú úplne vyriešené, a preto zostávajú na zozname priorít v roku 2012. V niektorých prípadoch ide o prekážky systémovej povahy a dlhodobé záležitosti v bilaterálnych obchodných vzťahoch. Z toho dôvodu sú zlepšenia, ktoré sa dosiahli v roku 2011, sľubnými signálmi toho, čo by sa ešte dalo dosiahnuť tento rok. Komisia bude naďalej predkladať tieto záležitosti na všetkých fórach, pričom bude vychádzať z pokroku dosiahnutom v roku 2011 s cieľom dosiahnuť úplné odstránenie prekážok v roku 2012.

Pokiaľ ide o Čínu, vytrvalé opatrenia Komisie sa vyplatili v prípade jednej z najsystémovejších záležitostí na zozname problémov v oblasti bilaterálneho obchodu. Významný pokrok sa dosiahol v takzvanej politike „domácej inovácie“, ktorá je založená na zásade, že prístup k verejným zákazkám sa poskytuje len inovatívnym produktom, ktorých duševné vlastníctvo pochádza z Číny. Po počiatočných priaznivých náznakoch, ktoré sa objavili už na zasadnutí hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni v decembri 2010, Čína v roku 2011 prijala konkrétne opatrenia na zrušenie požiadaviek na pôvod duševného vlastníctva pri verejnom obstarávaní napr. odstránením akéhokoľvek odkazu na domácu inováciu z návrhu vykonávacej vyhlášky zákona o vládnom obstarávaní a zaviazaním sa k obmedzeniu povinných katalógov (vrátane provinčných katalógov). Okrem toho ministerstvo financií (MF) prijalo oznámenie o zrušení troch vnútroštátnych politík týkajúcich sa domácej inovácie. Nakoniec na zasadnutí Spoločnej hospodárskej a obchodnej komisie USA a Číny v novembri 2011 Čína prijala ďalšie konkrétne kroky v otázke zabezpečenia plnenia záväzkov na úrovni provincií.

Komisia uznáva a víta dôležitý pokrok dosiahnutý v roku 2011 ako významný krok smerom k odstráneniu diskriminačných predpisov v takej dôležitej oblasti, akou je verejné obstarávanie. Komisia bude naďalej sledovať následné záväzky prijaté čínskou stranou s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto záväzky prejavili v skutočnom prístupe európskych spoločností na čínske trhy.

Medzitým možno oznámiť priaznivý vývoj týkajúci sa opatrení EÚ v oblasti riešenia čínskych obmedzení vývozu surovín v rámci sporu, ktorý sa začal vo WTO v roku 2009 a týkal sa deviatich produktov[8]. Panel WTO vo svojej správe vydanej v júli 2011 objasnil, že vývozné obmedzenia tak, ako ich uplatňuje Čína na niekoľko surovín, nie sú v súlade so záväzkami Číny podľa právnych predpisov WTO. Panel konkrétne zistil, že vývozné clá Číny na príslušné suroviny nie sú v súlade so záväzkami Číny vyplývajúcimi z Protokolu o pristúpení k WTO. Zistilo sa, že vývozné kvóty uložené Čínou na tento súbor surovín porušujú všeobecný zákaz zavádzania množstvových obmedzení pri vývoze. Okrem toho panel zistil, že dané opatrenia neboli odôvodnené obavami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia alebo nedostatku základného produktu. Čína podala odvolanie proti správe panelu a 30. januára  2012 odvolací orgán WTO potvrdil, že čínske kvóty a vývozné clo sú v rozpore s predpismi. Počas roka 2011 sa Komisia aj naďalej zaoberala širšou problematikou obmedzenia vývozu surovín nad rámec konkrétneho prípadu WTO, keďže táto politika Číny sa naďalej vzťahuje na veľmi širokú škálu základných súčastí surovín, ako napríklad vzácnych zemín. Po uverejnení správy odvolacieho orgánu Komisia zváži, ako bude ďalej riešiť túto otázku.

Zatiaľ čo aj v prípade Indie rokovania o dohode o voľnom obchode prebiehajú, dosiahol sa určitý pokrok v otázkach sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (SPS), konkrétnejšie v súvislosti s hovädzím genetickým materiálom, pokiaľ ide o vyhliadky na zosúladenie s medzinárodnými normami. Je však potrebný ďalší pokrok, aby sa úplne uvoľnil vývoz z EÚ. Okrem toho v oblasti bezpečnosti potravín India v októbri 2011 poskytla ad-hoc usmernenia, ktoré zjednodušia obchodovanie s niekoľkými agropotravinárskymi výrobkami EÚ vyvážanými do Indie. Celkovo je však ešte potrebné, aby sa India viac pripájala k medzinárodným normám s cieľom úplne otvoriť svoj trh výrobkom EÚ. Z toho dôvodu bude Komisia naďalej predkladať tieto záležitosti na všetkých multilaterálnych a bilaterálnych fórach s indickými orgánmi a bude pritom stavať na priaznivých výsledkoch z roku 2011.

V Japonsku napredujú predbežné rokovania s vyhliadkou na možné otvorenie rokovaní o dohode o voľnom obchode v roku 2012, určitý pokrok sa dosiahol v oblasti zdravotníckych pomôcok v dôsledku záväzkov, ktoré Japonsko prijalo na samite EÚ – Japonsko v roku 2009. Po pravidelných kontaktoch s ministerstvom zdravotníctva, práce a sociálnych vecí boli objasnené postupy „predtrhového“ schvaľovania, ktoré sa v Japonsku uplatňujú na zdravotnícke pomôcky, a dosiahlo sa malé zlepšenie v postupe posudzovania zhody pre určité kategórie zdravotníckych pomôcok (napr. obmedzenie auditov na mieste na zdravotnícke pomôcky triedy IV len na každé dva roky). Komisia bude sledovať plnenie tohto záväzku a naďalej bude presadzovať ďalšie zlepšovanie a zjednodušovanie japonských postupov posudzovania zhody s cieľom zabezpečiť, aby nepredstavovali neodôvodnenú prekážku prístupu zdravotníckych pomôcok, ako aj iných výrobkov, na trh.

V prípade Japonska sa dosiahol pokrok aj v oblasti vládneho obstarávania v rámci rokovaní o dohode o vládnom obstarávaní (GPA), ktoré sa úspešne ukončili v decembri 2011. Presnejšie, Japonsko prijalo záväzok voči EÚ uplatňovať doložku o prevádzkovej bezpečnosti vo verejnom obstarávaní v železničnej doprave transparentným a nediskriminačným spôsobom. Výsledkom tohto záväzku by malo byť nediskrečné využívanie doložky, vďaka čomu bude verejné obstarávanie v železničnom sektore otvorené pre zahraničné subjekty.

Pokrok sa dosiahol aj v oblasti právnych predpisov USA o „100 % kontrole“. V dôsledku niekoľkých opatrení, a to aj Európskej komisie, ministerka vnútornej bezpečnosti USA oznámila, že sa bude snažiť o odloženie nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia, ktoré sa pôvodne plánovalo na 1. júl 2012. Ide o prvý krok, ktorý azda povedie k zrušeniu týchto právnych predpisov americkým kongresom. Došlo k nemu v náväznosti na opatrenia prijaté v rámci Transatlantickej hospodárskej rady (TEC), najmä v rokoch 2010 a 2011, na ktorej sa riešila problematika bezpečného obchodu. Spolupráca v oblasti bezpečnosti dodávateľského reťazca medzi EÚ a USA bola 23. júna 2011 podporená spoločným vyhlásením ministra vnútornej bezpečnosti USA Napolitana a komisárov Šemetu a Kallasa a komisárky Malmströmovej. Toto vyhlásenie poskytuje politický rámec pre spoluprácu EÚ a USA ako na  bilaterálnej úrovni, tak aj v multilaterálnych organizáciách, ako sú napríklad Svetová colná organizácia (WCO), Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Svetová poštová únia (UPU). Na zasadnutí TEC v novembri 2011 EÚ a USA nadviazali na vyhlásenie dokončením svojej prípravnej práce na vzájomnom uznávaní programov obchodného partnerstva, ktoré po podpísaní a implementácii v roku 2012 budú súčasťou alternatívy k postupu 100 % kontroly.

Dosiahol sa aj určitý – hoci obmedzený – úspech týkajúci sa právnych predpisov na podporu nákupu domácich tovarov a služieb („Buy American“). Platnosť balíka stimulov zavedeného počas finančnej krízy v roku 2009[9], ktorý obsahoval ustanovenia o podpore nákupu amerických výrobkov s veľkým dosahom, uplynula v septembri 2011 a nebola predĺžená. Napriek tomu v kongrese a administratíve USA je v súčasnej kritickej hospodárskej situácii stále prítomná tendencia vedúca k predkladaniu legislatívnych návrhov s podobnými ustanoveniami o podpore nákupu amerických výrobkov. Najnedávnejším príkladom je oznámenie prezidenta Obamu v septembri 2011 o návrhu takzvaného „zákona o amerických pracovných miestach“, ktorým by sa zaviedol program verejných výdavkov v oblasti infraštruktúry, ktorý zahŕňa požiadavky o podpore nákupu amerických výrobkov. Vyhliadky na prijatie týchto iniciatív sú v súčasnosti naďalej dosť neisté vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v americkom kongrese. Komisia však bude naďalej pozorne sledovať všetky možnosti vývoja smerujúce k prijatiu ustanovení o podpore nákupu amerických výrobkov v nových právnych predpisoch.

2.3       Rusko – Dôsledky pristúpenia k WTO na dlhodobé otázky prístupu na trh

Rusko uzavrelo osemnásťročný proces prístupu k WTO a oficiálne sa k WTO pripojí počas roka 2012. Rusko bude preto musieť zaviesť multilaterálne pravidlá, ktoré by mali pomôcť vyriešiť niekoľko dlhodobých bilaterálnych záležitostí týkajúcich sa prístupu na trh, a zároveň pomôcť zabrániť zavedeniu akýchkoľvek nových opatrení v rozpore s jeho záväzkami v rámci WTO predtým, ako sa stane členom WTO.

Po prvé, prístupom k WTO sa vyriešia aj ruské investičné opatrenia súvisiace s obchodom v odvetví motorových vozidiel a ich súčiastok. Podľa dohodnutých podmienok prístupu bude ruský investičný program oslobodený od pravidiel WTO do 1. júla 2018, dokedy bude Rusko postupne rušiť tieto opatrenia. Zároveň sa v bilaterálnej dohode medzi EÚ a Ruskom ustanovuje kompenzačný mechanizmus, ktorý by sa použil, ak by sa znížil objem vývozu dielov a súčiastok motorových vozidiel s pôvodom z EÚ v dôsledku uplatňovania ruských opatrení.

Pokrok sa očakáva aj v oblasti colnej praxe. Obavy, ktoré vznikli v súvislosti s vytvorením colnej únie, sa čiastočne vyriešili vďaka úzkym kontaktom medzi Komisiou a ruskými orgánmi a vďaka prechodnému obdobiu vo vykonávaní nového Colného kódexu. Všeobecne sa nepotvrdili pôvodné obavy, že sa colná prax premietne do ďalších prekážok prístupu na trh. Napriek tomu sú naďalej dôvodom na obavy také záležitosti, ako napríklad svojvoľný výklad colných právnych predpisov zo strany ruských orgánov. Očakáva sa, že pristúpenie Ruska k WTO prinesie niekoľko zlepšení, keďže Rusko bude podliehať predpisom WTO a takým dohodám, ako napríklad Dohoda WTO o colnej hodnote, a toto všetko prispeje k uľahčeniu obchodu. Práca sa začala aj smerom k plneniu cieľov strategického rámca pre colnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom, ktorej cieľom je dosiahnuť maximálne uľahčenie obchodu a zároveň zaistiť ochranu a bezpečnosť.

Očakáva sa aj pokrok v oblasti práv duševného vlastníctva (PDV), v ktorej by sa aj naďalej mala preukazovať užitočnosť bilaterálneho dialógu EÚ a Ruska o právach duševného vlastníctva pri riešení problémov súvisiacich s presadzovaním.

Nakoniec, mal by sa očakávať pokrok v mnohých otázkach týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, keďže Rusko musí zabezpečiť úplný súlad s medzinárodnými normami a vykonávať ich nediskriminačným spôsobom. Rusko by malo ďalej zabezpečiť, aby jeho sanitárne a fytosanitárne opatrenia boli založené na zásadách transparentnosti a vedeckého odôvodnenia a aby boli primerané a nediskriminačné. Predprístupové diskusie o sanitárnych a fytosanitárnych opatrenia vo WTO už viedli Rusko k prijatiu niekoľkých záväzkov a schváleniu niekoľkých predpisov, a to aj na úrovni colnej únie s Bieloruskom a Kazachstanom, s cieľom pripraviť úplné zosúladenie sanitárnych a fytosanitárnych noriem s medzinárodnými normami do dátumu pristúpenia. Ďalšie rozhodnutia alebo normy boli prijaté alebo sa pripravujú[10]. Je potrebné dôkladne sledovať uplatňovanie týchto predpisov a iných právnych predpisov v zhode so sanitárnymi a fytosanitárnymi pravidlami WTO, aby sa zabezpečilo že Rusko bude po pristúpení k WTO plne dodržiavať  svoje záväzky týkajúce sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu a proporcionalitu. Komisia paralelne pokračuje v bilaterálnych diskusiách s Ruskom, ako aj jeho partnermi v colnej únii v súvislosti s potrebným ďalším prispôsobením pravidiel Ruska a colnej únie medzinárodným normám.

Prístupom Ruska k WTO sa udeje veľmi dôležitý krok smerom k vyriešeniu mnohých dlhodobých prekážok trhu, ktoré zaznamenávajú európske spoločnosti na ruskom trhu. Monitorovanie plnenia záväzkov WTO Ruskom v súvislosti s pokrokom v oblasti týchto prekážok bude na popredných priečkach programu presadzovania EÚ v roku 2012 a ďalších rokoch.

2.4       Prekážky, v prípade ktorých sa v roku 2011 nedosiahol pokrok

Napriek opatreniam, ktoré Európska komisia prijala v roku 2011, v niektorých prípadoch vrátane predloženia záležitostí na najvyššiu politickú úroveň, v prípade niektorých prekážok sa nedosiahol významný pokrok. Tieto prekážky zostanú na zozname priorít na rok 2012.

Napríklad v Číne nedošlo k pokroku v prípade dvoch prekážok uvedených v SOIP z roku 2011. Investície sú naďalej rozhodujúcou oblasťou bilaterálnych vzťahov s Čínou so zreteľom na obrovský potenciál, ktorý táto krajina ponúka. Napriek tomu investičné prekážky pretrvávajú a v roku 2011 sa situácia nezlepšila. Okrem existujúcich mechanizmov kontroly priamych zahraničných investícií Čína vo februári 2011 prijala štátny bezpečnostný kontrolný mechanizmus, ktorý umožňuje vetovanie fúzií a akvizícií s účasťou zahraničných investorov z dôvodu obáv týkajúcich sa vnútroštátnej bezpečnosti (pozri oddiel 3). Jeho nadmerne široký a nejednoznačný rozsah pôsobnosti vyvoláva obavy týkajúce sa nových možných budúcich prekážok pre zahraničných investorov v Číne. Tento signál potvrdil dlho očakávaný návrh revízie investičného katalógu, vydaná Štátnou komisiou pre rozvoj a reformy v apríli 2011, ktorý nesplnil očakávania týkajúce sa ďalšieho otvárania sa Číny pre zahraničné investície, napríklad v oblasti telekomunikácií, finančných služieb[11], výstavby, maloobchodu, expresného doručovania alebo niektorých výrobných odvetviach, ako napríklad autá, najmä v pododvetví elektrických vozidiel. Komisár De Gucht nastolil túto záležitosť pri príležitosti zasadnutia spoločného výboru v júli 2011 a Komisia poskytla čínskym orgánom podrobné pripomienky na technickej úrovni. Katalóg bol schválený 24. decembra 2011 bez podstatných zmien v porovnaní s návrhom z apríla.

Komisia pokračuje v aktívnej práci na celkových investičných vzťahoch s Čínou. Po otvorení bilaterálnej pracovnej skupiny EÚ a Číny pre oblasť investícií v roku 2010 prebiehajú diskusie o práci smerujúcej k možnému začatiu rokovaní o investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorá by zahŕňala aspekty prístupu na trh, ako aj najvyššie normy ochrany investícií a zahŕňala by ďalšie mechanizmy týkajúce sa transparentnosti na zvýšenie právnej istoty investorov EÚ v Číne.

V oblasti normalizácie a technickej regulácie naďalej vyvolávajú obavy čínske prekážky v odvetví bezpečnosti IKT, ktoré boli určené ako prioritné (napr. nariadenie OCCA[12] o komerčnom kódovaní a viacúrovňový systém ochrany – MLPS). Komisia v roku 2011 vyvinula veľké úsilie a predkladala túto otázku na ministerskej úrovni. Pri všetkých príležitostiach, konkrétne v súvislosti s revíziou nariadenia OSCCA, čínske orgány naznačili, že revidované nariadenie bude uverejnené na účel konzultácie so zainteresovanými stranami pred jeho schválením, bude sa zaoberať obavami odvetvia a bude otvorenejšie voči zahraničným technológiám. Napriek tomu zostáva harmonogram schválenia nového nariadenia, ktoré sa očakávalo v roku 2011, nejasný. Medzitým sa nariadenie OSCCA a MLPS naďalej používajú ako právny základ pre prijímanie opatrení súvisiacich s bezpečnosťou informácií, tak ako v prípade 6 noriem pre IT zariadenia. Európska komisia bude v roku 2012 naďalej predkladať túto záležitosť pri všetkých príležitostiach a bude presadzovať svoje úsilie a snažiť sa dosiahnuť, aby sa všetky príslušné čínske orgány zapojili do tejto veľmi komplexnej siete opatrení.

Nedosiahol sa významný pokrok v Indii v oblasti otvorenia určitých odvetví pre zahraničné investície, ako napríklad právne služby, účtovníctvo, poisťovníctvo, bankové a finančné služby. Rovnako pretrvávajú obavy týkajúce sa reformy poštového sektora a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na služby expresného doručovania. Tieto otázky sa riešia najmä v kontexte súčasných rokovaní o dohode o voľnom obchode. Právne predpisy, o ktorých prijatí sa v súčasnosti rokuje, by umožnili zahraničné investície v maloobchodných a distribučných službách. Na druhej strane, investície do maloobchodného predaja viacerých značiek boli rýchlo odložené na neurčito z dôvodu negatívnej politickej a spoločenskej reakcie. V Japonsku sa v prípade niektorých prekážok uvedených v SOIP z roku 2011 napriek zintenzívneniu bilaterálnych aktivít počas roka 2011 dosiahol len obmedzený pokrok. Po poslednom samite EÚ – Japonsko v máji 2011 sa začala analýza rozsahu pôsobnosti s cieľom preskúmať rozsah pôsobnosti a úroveň ambícií budúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode. Táto analýza je užitočným fórom na upozornenie japonských orgánov na konkrétne prekážky. Hoci sa dosiahol určitý pokrok v oblasti postupov posúdenia zhody zdravotníckych pomôcok a vládneho obstarávania (pozri oddiel 2.2.), situácia zostala nezmenená v oblasti finančných služieb.

Nakoniec, nedosiahli sa zlepšenia v prípade prekážok identifikovaných v roku 2011 v krajinách Mercosuru, v ktorých sa, naopak, pozorovalo pokračovanie niektorých protekcionistických tendencií najmä so zreteľom na opatrenia, ktoré sa uplatňujú v Argentíne a Brazílii[13]. V prípade niektorých z týchto prekážok (napr. obmedzení námornej dopravy a obmedzení vývozu surovín v Argentíne a Brazílii) je hlavným rámcom, na ktorom sa v súčasnosti rokuje o týchto záležitostiach, rokovanie o dohode o voľnom obchode; z toho dôvodu budú mať tieto záležitosti prioritu v uvedených súvislostiach. Komisia okrem toho upozornila na tieto problémy Argentínu a Brazíliu na bilaterálnej úrovni a bude v tom pokračovať v roku 2012.

V prípade neautomatického udeľovania licencií na dovoz v Argentíne tento systém funguje naďalej a situácia sa nezlepšila. V marci 2011 Argentína v skutočnosti rozšírila uplatňovanie neautomatického udeľovania licencií na dovoz na zoznam 178 nových colných položiek[14]. V dôsledku toho systém neautomatického udeľovania licencií v súčasnosti obsahuje 589 colných položiek a ovplyvňuje tak 12,3 % vývozu EÚ do Argentíny. Zatiaľ čo vývoz z EÚ zasiahli tieto opatrenia menej ako vývozy z iných krajín, ako napríklad USA, Čína alebo Brazília, odhadovaná strata pre európske spoločnosti z dôvodu uplatňovania tohto systému udeľovania licencií za január až september 2011 dosahuje 147 miliónov USD. Komisia nastolila túto otázku Argentíne pri rôznych príležitostiach bilaterálne a aj spoločne s mnohými inými krajinami v rámci príslušných orgánov WTO.

Po zásahoch Komisie argentínska vláda preukázala určitú obmedzenú pripravenosť hľadať riešenia jednotlivo. Takto sa prispelo k zmierneniu najnaliehavejších prípadov európskych spoločností. Problém je však naďalej veľmi vážny najmä z dôvodu, že Argentína vnútila spoločnostiam kompenzačné plány dovozu/vývozu, podľa ktorých spoločnosti musia za každé dovezené peso vyviesť tú istú peňažnú sumu, čo vážne narúša podnikateľské rozhodnutia. Vzhľadom na vážnosť situácie Komisia skúma všetky možné možnosti vrátane predloženia veci na riešenie sporu v rámci WTO. Tieto možnosti zahŕňajú aj konzultácie s ostatnými krajinami, ktorých sa to týka.

Situácia sa zhoršila, aj pokiaľ ide o prístup k vládnemu obstarávaniu v Brazílii. V roku 2010 Brazília zaviedla horizontálnu 25 % preferenčnú maržu vo svojich vnútroštátnych predpisoch v oblasti verejného obstarávania, ktorá sa ihneď uplatnila na sektor IKT. Otázka bola počas roka 2011 nastolená pri niekoľkých príležitostiach, ako napríklad na spoločnom výbore. Napriek tomu brazílska vláda medzitým oznámila, že preferenčné marže sa budú uplatňovať aj na zdravotníctvo, komunikačné zariadenia a zariadenia špičkových technológií.

Všetky prekážky uvedené v tomto oddiele si zasluhujú osobitnú pozornosť v oblasti opatrení presadzovania v roku 2012. Komisia bude usilovne pracovať na odstránení týchto prekážok a zvýši aktivitu na všetkých úrovniach, v prípade potreby aj na bilaterálnych samitoch, prostredníctvom rokovaní o dohode o voľnom obchode alebo v rámci postupov riešenia sporov tak, aby zabezpečila, že do obdobia vydania ďalšej správy v roku 2013 bude môcť zaznamenať skutočný pokrok.

3.         NOVÉ VÝZNAMNÉ PREKÁŽKY V NAŠICH OBCHODNÝCH VZŤAHOCH

Okrem prekážok, ktoré boli v SOIP z roku 2011 označené ako nevyriešené, si niekoľko nových prekážok prístupu na trh, ktoré sa objavili v roku 2011, zaslúži zahrnutie do zoznamu priorít na presadzovanie práva v roku 2012.

V Číne došlo k dôležitému vývoju v oblasti investícií, a to aj v spojení s prijatím 12. päťročného plánu, v ktorom sú načrtnuté priority priemyselného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť počas nasledujúcich piatich rokov. V tejto súvislosti Čína vo februári 2011 prijala vnútroštátny kontrolný bezpečnostný mechanizmus pre fúzie a akvizície s účasťou zahraničných investorov, ktorým by Čína mohla zablokovať zahraničné akvizície z dôvodu obáv týkajúcich sa vnútroštátnej bezpečnosti. Na základe posúdenia textu opatrenia a predbežného orientačného zoznamu odvetví, ktorý obsahuje odvetvia, ktoré by potenciálne mohli byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto mechanizmu, sa zdá, že pojem vnútroštátnej bezpečnosti je veľmi široký a mohol by sa vzťahovať na otázky hospodárskej politiky. Sektory považované za dôležité pre vnútroštátnu bezpečnosť zahŕňajú niektoré sektory nad rámec tzv. klasických predstáv o sektoroch súvisiacich s bezpečnosťou, ako napríklad obrana alebo energetika, a zahŕňajú napríklad zasielanie zdravotníckych pomôcok, doručovanie, skladovanie a služby maloobchodu a veľkoobchodu.

Ďalším predmetom obáv sú čínske podmienky financovania vývozu a subvencie. Čína používa vývozné úvery v rozpore s pravidlami OECD/WTO na posilnenie vývozu spoločností dominujúcich na národnom trhu v kapitálovo náročných odvetviach, často v technologicky vyspelých odvetviach. To v rastúcej miere spôsobuje vážne problémy veľmi veľkým, globálnym a konkurenčným spoločnostiam v EÚ a ohrozuje sektory, ktoré sú významné pre hospodárstvo EÚ, nielen na trhoch tretích krajín, ale aj v Európe samotnej. Okrem toho sú mnohé odvetvia dotované netransparentne, a to aj prostredníctvom činností štátnych podnikov (ŠP) a bánk, ako aj prostredníctvom poskytovania dotovanej pôdy, materiálov a energie. Táto problematika nie je nová. Napriek tomu sa musia zintenzívniť opatrenia na boj proti týmto postupom proti hospodárskej súťaži a tieto záležitosti je potrebné systematicky nastoľovať na najvyššej úrovni so zreteľom na dôsledky, ktoré tieto postupy majú, pokiaľ ide o zabraňovanie prístupu na trh v mnohých odvetviach, ako aj narúšanie hospodárskej súťaže na medzinárodných trhoch.

India je v procese zavádzania novej vnútroštátnej výrobnej politiky (VVP), ktorú v októbri 2011 schválila rada ministrov. VVP musí ešte schváliť parlament. V pláne sa uvádzajú opatrenia zamerané na rozvoj domácej výroby, ako napríklad stimuly vo forme daňových úľav a štátnych dotácií pre rozvoj technológií a preferenčné nákupy výrobkov a technológií vyvinutých na domácom trhu zo strany vládnych agentúr. Okrem toho vláda zváži používanie verejného obstarávania v špecifikovaných sektoroch so stanovením pridania miestnej hodnoty v takých oblastiach, ako sú zariadenia solárnej energie, elektronický hardvér, palivovo účinné dopravné zariadenia a bezpečnostné systémy na základe IT. Hoci VVP je stále v etape návrhu, jej ustanovenia sa už premietajú do niekoľkých odvetvových plánov. Ministerstvo komunikácií a informačných technológií Indie je v procese dokončovania troch samostatných, ale navzájom súvisiacich vnútroštátnych politík týkajúcich sa elektroniky, informačných technológií a telekomunikácií, ktoré boli vydané v októbri 2011 na účel pripomienkovania verejnosťou. Komisia už prijala opatrenia s cieľom vyjadriť obavy EÚ: podpredsedníčka Kroesová a komisár De Gucht poslali list svojim indickým partnerom. Okrem toho podpredsedníčka Kroesová počas svojej nedávnej návštevy Indie rokovala o tejto otázke s niekoľkými príslušnými orgánmi.

Nakoniec, niekoľko nových opatrení bolo zavedených v oblasti Mercosuru, pričom Brazília bola počas roka 2011 osobitne aktívna. Brazília 15. septembra 2011 zvýšila daň na priemyselné produkty (IPI) pre výrobcov automobilov a nákladných vozidiel, ktorí nespĺňajú určité podmienky týkajúce sa miestnej výroby. Na účel využívania fiškálnej úľavy musí byť 65 % súčiastok vozidiel vyrobených v Brazílii; spoločnosti musia investovať aspoň 0,5 % svojich hrubých tržieb do výskumu a vývoja v Brazílii a musia v Brazílii vykonávať niekoľko základných výrobných postupov. Toto opatrenie sa stalo účinným 12. decembra 2011 a plánuje sa, že ostane účinné do 31. decembra 2012. Komisia už túto záležitosť predložila Brazílii na bilaterálnej úrovni a spolu s ostatnými dotknutými partnermi v príslušných orgánoch WTO. Zostane v kontakte s dotknutými firmami na účel vhodných budúcich opatrení s cieľom minimalizovať nepriaznivý vplyv na spoločnosti EÚ.

Brazília tiež sprísnila svoje postupy pri dovoze textilu a odevov prostredníctvom prísnejších colných kontrol. Dovozy textilu a odevov v súčasnosti prechádzajú sivými a červenými colnými režimami. To znamená, že tovary podliehajú fyzickej kontrole a vzorky môžu byť predmetom laboratórnych skúšok. V dôsledku toho môže obdobie do uvoľnenia dovozov trvať až 90 dní (+ 90 ďalších dní v prípade potreby). Okrem toho colné orgány požadujú vyšší počet osvedčení.

Argentína zaviedla nové obmedzenia v odvetví zaisťovacích služieb. Vo februári 2011 vydal argentínsky regulačný úrad pre poistenie (Superintendencia de Seguros de la Nacion alebo SSN) uznesenie, ktorým sa upravuje regulačný rámec pre zaistenie. K hlavným ustanoveniam nového nariadenia patrí, že na poskytovanie zaisťovacích služieb v krajine sa ním oprávňujú len vnútroštátne spoločnosti alebo lokálne zriadené pobočky zahraničných spoločností. Odchylne môžu spoločnosti požiadať o vzdanie sa tejto povinnosti v prípade, že dokážu preukázať, že danú mieru rizika nie je možné pokryť na miestnom trhu. V máji 2011 sa novým uznesením mierne zjednodušil regulačný rámec tak, že umožnil cezhraničné poskytovanie zaisťovacích služieb pre riziká nad 50 miliónov USD aj služieb retrocesie. Napriek tomu sa stále uplatňujú iné dovozné obmedzenia, napr. nie je dovolené zahraničné zaistenie životného poistenia a presunutie viac ako 40 % poistného miestnych zaisťovní do zahraničia.

4.         TENDENCIA SMERUJÚCA K PRIEMYSELNÝM POLITIKÁM         OBMEDZUJÚCIM OBCHOD V RÝCHLO SA ROZVÍJAJÚCICH             HOSPODÁRSTVACH

Z analýzy širšieho kontextu o oznámených prekážkach vyplýva, že opatrenia sú často súčasťou vnútroštátnych priemyselných plánov, ktoré obsahujú diskriminačné ustanovenia voči zahraničným výrobkom, službám a investíciám. Odzrkadľujú tak všeobecnú tendenciu, ktorá sa objavila počas minulých dvoch rokov, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. V období medzi rokmi 2008 a 2009, na začiatku finančnej a hospodárskej krízy, mnohé krajiny siahli po verejnom zásahu s cieľom bojovať proti nepriaznivým účinkom na dopyt. V niekoľkých prípadoch však tieto opatrenia mali potenciálny účinok narušenia trhu. V určitom rozsahu boli tieto opatrenia zamerané na ochranu odvetví, ktoré osobitne trpeli nepriaznivými účinkami klesajúceho svetového dopytu. Všeobecne existoval jasný vzťah medzi krízou a zavedenými opatreniami, ktoré v skutočnosti mali zostať účinné len dočasne, kým sa hospodárstvo nezotaví.

Nedávna vlna reštriktívnych opatrení v oblasti obchodu, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach, je však inej povahy. Opatrenia už nesúvisia s krízou, keďže tieto krajiny sa z krízy riadne zotavili a (najmenej od roku 2010) zaznamenávajú vysoké miery rastu. V dôsledku toho nemajú dotknuté opatrenia dočasnú povahu, ale sú zakotvené vo vnútroštátnych priemyselných plánoch, ktoré sú plánované na dlhšie obdobia a sú zamerané na štrukturálnu zmenu výrobného modelu národných hospodárstiev, ktoré stavajú na potenciálnych konkurenčných výhodách. Je nespochybniteľným právom rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev prijímať priemyselné politiky s cieľom štrukturálne zmeniť a zlepšiť svoje výrobné modely; tieto politiky by však mali byť trvalo založené na zásadách nediskriminácie a rovnakých podmienok.

Čína má dlhú tradíciu v uprednostňovaní vnútroštátneho priemyselného rozvoja na základe diskriminácie zahraničných subjektov a nespravodlivej hospodárskej súťaže. Prejavilo sa to aj v 12. päťročnom pláne prijatom v marci 2011. Plán predstavuje kvalitatívny posun modelu rozvoja považovaného za tzv. expanzívny k modelu zameranému na priemyselnú konsolidáciu, energetickú účinnosť, zvýšenú produktivitu a dôraz na zvýšenie kvality s celkovým cieľom zlepšenia hodnotového reťazca výroby a zabezpečenia toho, že sa rast Číny stane udržateľnejším. Okrem toho sa v 12. päťročnom pláne kladie ešte väčší dôraz na posilnenie sektora služieb, čo naznačuje ďalší posun v politike Číny.

V tejto súvislosti Čína pravdepodobne bude pokračovať v podporovaní vybraných „strategických vznikajúcich odvetví“ (napr. ekologická energia, elektrické vozidlá, IKT a širokopásmové služby, farmaceutické odvetvia) a to aj vrátane smerovania investícií (často vo forme povinných požiadaviek prevodu technológií) a financovania. 12. päťročný plán a ustanovenia investičného katalógu už boli zohľadnené v niekoľkých odvetvových plánoch na ústrednej úrovni aj na úrovni jednotlivých provincií. Pokiaľ ide o plány vytvorené na ústrednej úrovni, nedávno bol vydaný 12. päťročný plán o štátnom vedeckom a technologickom rozvoji, ktorý je postavený na zásade zlepšenia nezávislých inovačných kapacít. Okrem toho boli náznaky, že plán nových elektrických vozidiel, ktorý vyvíja Ministerstvo priemyslu a informačných technológií (MPIT), by poskytol mandát na požiadavky núteného presunu technológie v spoločných podnikoch, v ktorých majú zahraniční investori minoritný podiel. Okrem toho zazneli obavy, že MPIT by zaviedlo požiadavku, aby do roku 2012 museli byť všetky elektrické vozidlá predávané v Číne čínskymi značkami. Nedávno však Číňania poskytli záruky, že neplánujú zachovať opatrenia, ktorými sa poskytuje mandát na presun technológií alebo akúkoľvek požiadavku pre spoločnosti so zahraničnými investíciami na vytvorenie domácich značiek v Číne. V súvislosti s týmito pozitívnymi signálmi a pozitívnymi prijatými opatreniami vo otázke domácej inovácie Komisia podnecuje Čínu, aby podporovala inováciu a rešpektovala zásady ako sú rovnaké podmienky a ochrana duševného vlastníctva. Zároveň však dotácie a financovanie vývozu stále zohrávajú veľkú úlohu pri posilňovaní inovatívneho priemyselného rozvoja krajiny.

Národná výrobná politika (NVP), ktorú nedávno zaviedla India, je ďalším prípadom industrializačnej politiky čiastočne založenej na diskriminačných zásadách. Cieľom tohto plánu je preformovanie hospodárskeho a zamestnaneckého prostredia Indie zlepšením podielu výroby na HDP do roku 2022 zo 16 % na 25 % so zameraním sa na domácu výrobu. Ako sa uviedlo (oddiel 3), plán spája prvky uprednostňovania domácich výrobkov vo vládnom obstarávaní a požiadavky na podiel miestnych výrobkov v nákupoch súkromných subjektov, s daňovými úľavami a vládnymi dotáciami v prospech rozvoja domácich technológií. Bude preto veľmi dôležité dôkladne sledovať vykonávanie NVP a príslušných odvetvových plánov[15], pokiaľ ide o zlučiteľnosť s medzinárodnými pravidlami.

Vnútroštátne plány industrializácie boli nedávno prijaté aj v Brazílii a Argentíne. V Brazílii bol napríklad v auguste 2011 prijatý „Plano Brasil Maior“ ako všeobecný plán zameraný na priemyselný rozvoj krajiny. Problémy vznikajú preto, že plán obsahuje špecifické opatrenia, ktoré majú zaviesť nástroje ako nepriame subvencovanie alebo oslobodenie od dane zvýhodňujúce konkrétne výrobné odvetvia (okrem iného napr. textil a obuv, mobilné a softvérové odvetvie). Jedným prvkom z Plano Maior je rozšírenie 25 % preferenčnej marže vo vládnom obstarávaní na sektor IKT, pričom sa pravdepodobne rozšíri na ďalšie sektory, ako napríklad zdravotníctvo, obrana, komunikácie a zariadenia založené na špičkových technológiách.

Obchodnú politiku Argentíny počas minulých rokov charakterizovali posuny smerom k politikám „riadeného obchodu“ a nahradenia vývozu, a to aj prostredníctvom opatrení ovplyvňujúcich dovoz a vývoz – a NAL určite sú základom tejto politiky – odzrkadľujúcich krátkodobé riešenia základných makroekonomických problémov. Časti nedávno zavedeného „priemyselného strategického plánu 2020“ odzrkadľujú snahu Argentíny o vyvinutie dlhodobejšej vízie v odvetviach, ako je automobilový priemysel, kapitálové tovary, obuv, poľnohospodárske stroje, stavebné materiály, lieky, chemické látky a textil, ale aj potvrdzujú prvky obmedzovania dovozu opísané vyššie. Existuje preto riziko, že opatrenia, ako napríklad neautomatické udeľovanie licencií na dovoz, zostanú v budúcnosti účinné ako súčasť všeobecnejšej industrializačnej politiky založenej na nahrádzaní dovozu.

Okrem vnútroštátnych plánov rozvoja sú v mnohých krajinách neprehliadnuteľné aj schválené jednotlivé opatrenia na posilnenie priemyselného rozvoja, ktoré narúšajú obchod. Dokonca väčšina opatrení, ktoré sú v tejto správe označené ako priority, patrí do tohto modelu industrializácie. Požiadavky na miestny podiel, často v spojení s investíciami a vládnym obstarávaním, sa javia ako jeden z druhov nástrojov narúšajúcich obchod, ktoré sú v rámci industrializácie používané najčastejšie. Okrem indickej vnútroštátnej výrobnej politiky a súvisiacich odvetvových plánov je ďalším relevantným opatrením v tomto smere takzvaná iniciatíva lokalizácie pre automobilový sektor v Rusku, podľa ktorej budú musieť zahraniční investori postupne uplatňovať hraničné hodnoty miestnej výroby s použitím vymedzeného podielu miestnej výroby. Toto opatrenie sa postupne ukončí do roku 2018 po pristúpení Ruska do WTO. Pokiaľ ide o nové opatrenia, predstavuje uplatňovanie dane z priemyselných výrobkov v automobilovom priemysle v Brazílii spojené s požiadavkami na podiel miestnej výroby, ktorých splnenie je podmienkou pre možnosť uplatnenia 30 % zníženia dane.

Požiadavky normalizácie a posudzovania zhody sa tiež javia ako často používaný nástroj na posilnenie priemyselného rozvoja. Názorným príkladom je prístup Číny k stanovovaniu noriem. Napriek vysokým ambíciám, pokiaľ ide o priemyselný rozvoj a inovácie, prístup Číny k stanovovaniu noriem a technických požiadaviek je stále veľmi orientovaný na domáce prostredie[16]. Toto je vážna prekážka prístupu na trh, ktorá účinne ochraňuje domáci priemysel pred zahraničnou konkurenciou. Ambiciózne ciele stanovené v 12. päťročnom pláne o tom, že sa Čína stane svetovým lídrom v určitých produktoch alebo odvetviach, si budú vyžadovať, aby zmenila svoje správanie a viac sa začleňovala do medzinárodného rámca normalizácie a technických predpisov. Prípad bezpečnosti IT v Číne je príkladom toho, ako súčasný prístup k technickej regulácii a posudzovaniu zhody vážne zabraňuje prístupu na čínsky trh. Na základe obáv o vnútroštátnu bezpečnosť Čína vyvinula postupy posudzovania zhody, ktoré si vyžadujú nadmerne komplikované skúšanie a postupy, ktoré vo väčšine prípadov musia vykonávať vnútroštátne laboratóriá. Okrem toho na účel získania potrebných certifikácií pre vstup na čínsky trh sú povinnými požiadavkami poskytnutie chránených informácií a využívanie domácej technológie.

Ten istý prístup používa India v odvetví telekomunikácií, keďže pôvodný návrh bezpečnostných opatrení pre telekomunikačné zariadenia, ktoré boli následne upravené, obsahovali požiadavku poskytnutia zdrojových kódov na účel získania certifikácií. Revidovaný návrh predstavuje zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi; stále sa v ňom však ustanovuje povinné skúšanie v indických laboratóriách a iné zaťažujúce požiadavky týkajúce sa skúšania. Okrem toho nedávny návrh vnútroštátnej politiky v oblasti telekomunikácií podnecuje rozvoj štátnych noriem a najmä v prípade bezpečnostných aspektov sa v návrhu odkazuje na vývoj špecificky indického spôsobu určovania technických požiadaviek a noriem.

Nakoniec, najpriamejším spôsobom ochrany miestnej výroby je obmedzenie dovozu konkurenčných výrobkov, ako aj vývozu, najmä v prípade surovín, s cieľom znížiť náklady na domácu výrobu. Pokiaľ ide o obmedzenia pri vývoze, všeobecný trend je vzostupný a WTO ho klasifikovalo ako jednu z najznepokojujúcejších tendencií v obchode za minulý rok.

Vyššie uvedené príklady dokazujú rastúci význam reštriktívnych opatrení v oblasti obchodu ako prvkov vnútroštátnych politík industrializácie. Je dôvodom na vážne obavy, keďže opatrenia prijaté v súvislosti s týmito plánmi budú pravdepodobne štrukturálne a vytrvajú počas dlhšieho obdobia. Komisia bude sledovať tento vývoj veľmi dôkladne a príjme vhodné opatrenia.

5.         ZÁVER

Zabezpečenie prístupu európskych spoločností na trhy tretích krajín je ústredným prvkom vonkajšieho rozmeru európskej politiky pre rast. Rokovaním o dohodách o voľnom obchode, zapojením strategických partnerov na fórach na vysokej úrovni a vytrvalým presadzovaním práv v rámci multilaterálnych a bilaterálnych dohôd hospodárska politika EÚ výrazným spôsobom prispieva k cieľom stratégie Európa 2020 týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

V tejto správe sa objasňuje, čo je možné dosiahnuť cielenými opatreniami na rôznych úrovniach, prípadne aj na politickej úrovni, pokiaľ ide o odstraňovanie prekážok na trhoch tretích krajín. Okrem toho spoločné opatrenia Komisie a členských štátov môžu mať rozhodujúci účinok. V prípade, že sú v stávke dôležité hospodárske záujmy, Komisia a členské štáty by sa nemali váhať použiť všetky dostupné prostriedky na presadenie záujmov EÚ koordinovaným spôsobom. V tejto súvislosti Európska rada v súlade s ustanoveniami zmlúv opakovane vyzývala na zlepšenie súčinnosti medzi Európskou úniou a vnútroštátnymi orgánmi k zdokonaleniu koordinácie medzi inštitucionálnymi partnermi, k zlepšeniu začlenenia všetkých príslušných nástrojov a politík, ako aj k účinnejšiemu využívaniu zasadnutí s tretími krajinami na samitoch. Komisia a členské štáty by preto mali naďalej koordinovane posilňovať príslušné opatrenia, aj prostredníctvom posilňovania nástrojov partnerstva pre prístup na trhy a prijímaním razantných opatrení v nadväznosti na SOIP. Okrem toho, keď partneri EÚ nerešpektujú svoje medzinárodné záväzky, jednou z možností bude v prípade potreby využitie postupu na riešenie sporov či náležite zamerané protiopatrenie.

Poučenia z prípadov opísaných v tejto správe sú jasné: neexistujú jednoduché riešenia mnohých z prekážok, ktorým čelia európske spoločnosti na trhoch tretích krajín. Odstránenie týchto prekážok si vyžaduje trvalý a koordinovaný postup Komisie a členských štátov. Táto práca nemusí byť pre širokú verejnosť vždy viditeľná, ale má veľmi konkrétny a hmatateľný vplyv na európske spoločnosti a občanov.

[1]               Európa 2020, Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.                 http://europa.eu/press_room/pdf/complet_en_barroso___007_-_europe_2020_-_en_version.pdf

[2]               Obchod, rast a svetové záležitosti, COM (2010) 612, 9.11.2010.                 http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/november/tradoc_146955.pdf

[3]               Argentína a Brazília.

[4]               Pre bližšie informácie o strategických partneroch pozri: Závery Európskej rady zo 16. septembra 2010 bod 4.: „Strategické partnerstvá Európskej únie s kľúčovými partnermi vo svete sú užitočným nástrojom na sledovanie európskych cieľov a záujmov. Prínosom ale budú len vtedy, ak budú obojsmerné a budú vychádzať zo spoločných záujmov a výhod a z uznania skutočnosti, že všetci aktéri majú okrem práv aj povinnosti.“

[5]               Pracovný dokument útvarov Komisie „Obchod ako motor prosperity“ sprevádzajúci oznámenie      Komisie s názvom „Obchod, rast a svetové záležitosti“.

[6]               Svetová obchodná organizácia, Prehľad o vývoji v medzinárodnom systéme obchodovania, 21.       novembra 2011; Svetová obchodná organizácia, správa o obchodných opatreniach G20 (máj až polovica     októbra 2011), 25. októbra 2011; GR pre obchod, Ôsma správa o reštriktívnych opatreniach na trhu –             október 2011 – september 2011, október 2011                 http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2011/october/tradoc_148288.pdf

[7]               Správa o obchodných a investičných prekážkach (2011/2115 (INI)), Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod, spravodajca: Robert Sturdy.

[8]               EÚ a USA nasledované Mexikom požiadali 23. júna 2009 WTO o konzultácie s Čínou v súvislosti     s čínskymi obmedzeniami vývozu deviatich produktov: bauxitu, koksu, fluoritu, karbidu kremíka,    kremíkového kovu, zinku, horčíka, mangánu, žltého fosforu. Konkrétne EÚ žiadala o konzultácie o vývozných clách a kvótach Číny a jej opatreniach týkajúcich sa správy a udeľovania licencií na kvóty,                 ako aj o čínskom systéme minimálnej vývoznej ceny. V decembri 2009 bol zriadený panel.

[9]               Kongres 13. februára 2099 schválil zákon o americkom zotavení hospodárstva a reinvestíciách           (American Economic Recovery and Reinvestment Act - ARRA) v hodnote 790 miliárd USD, ktorým sa    zakazuje, aby sa finančné prostriedky vyčlenené v ARRA: i) využívali na projektovanie výstavby,              úpravy, údržby alebo opravy verejnej budovy alebo verejného diela, pokiaľ nebude všetko železo, oceľ           a použité vyrobené materiály v projekte vyrobené v Spojených štátoch ii) a/alebo zo zoznamu textilných položiek (napr. odevy, stany, bavlna a prírodné vlákna atď.) na účel použitia vo verejnom obstarávaní        Ministerstva vnútornej bezpečnosti, pokiaľ položka nie je pestovaná, spracovaná v Spojených štátoch.

[10]             Tieto normy by okrem iného poskytovali záruky týkajúce sa transparentnosti, proporcionality           a nediskriminácie, rovnosti, posúdenia rizika, veterinárnej kontroly a certifikácie, dovozných               a tranzitných povolení.

[11]             Napríklad poistenie stále patrí do takzvanej kategórie obmedzených investícií.

[12]             Štátny úrad pre správu kryptografie.

[13]             GR pre obchod, Ôsma správa o reštriktívnych opatreniach na trhu – október 2011 – september 2011,          október 2011 http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2011/october/tradoc_148288.pdf

[14]             Rozšírený rozsah teraz obsahuje niektoré motorové vozidlá a ich diely, motocykle, bicykle a ich diely,              textil, metalurgické výrobky a niektoré elektrické výrobky.

[15]             Okrem návrhu vnútroštátneho plánu politiky v oblasti telekomunikácií (oddiel 3) je ďalším relevantným           plánom Štátna solárna misia Džaváharlála Néhrúa (štátna solárna misia) schválená v roku 2008,                 podľa ktorej sú zrejme investície do určitých projektov na rozvoj infraštruktúry slnečnej energie              podmienené „požiadavkami na domáci podiel“, z čoho vyplýva, že určité solárne zariadenia, ktoré       používajú developeri v týchto projektoch, musia byť vyrobené v Indii. Okrem toho by India poskytla              dotované sadzby pri nákupe slnečnej energie generovanej v projektoch v rámci štátnej solárnej misie; developeri však môžu získať tieto dotované sadzby, len ak sú splnené požiadavky plánu týkajúce sa       miestneho podielu. Ďalej pokiaľ ide o oblasť energie z obnoviteľných zdrojov, Ministerstvo pre energiu   z nových a obnoviteľných zdrojov zverejnilo v septembri 2011návrh smernice, podľa ktorej by          dodávatelia generátorov veterných turbín s výkonom vyšším ako 15 MW museli v Indii otvoriť výrobný    závod, čo prakticky vylučuje zahraničných dodávateľov z hry.

[16]             Napríklad sa uplatňujú obmedzenia týkajúce sa účasti spoločností so zahraničnými investíciami v niektorých odvetviach, pričom jedným z nich je IKT.