21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/35

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa“

COM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD)

2012/C 181/07

Hlavný spravodajca: Dumitru FORNEA

Európsky parlament (30. novembra 2011) a Rada (15. decembra 2011) sa rozhodli podľa článku 173 ods. 3 a článku 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa“

COM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD).

Predsedníctvo poverilo 6. decembra 2011 vypracovaním tohto stanoviska poradnú komisiu pre priemyselné zmeny.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán FORNEA rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 479. plenárnom zasadnutí z 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 168 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   K tvorivému priemyslu je potrebné pristupovať na základe nového cyklu priemyselného rozvoja, pričom treba, aby bol vnímaný nie oddelene, ale v úzkom a interdisciplinárnom spojení s inými službami a výrobnými procesmi. V tomto kontexte je potrebné, aby sa tvorivý priemysel vnímal ako katalyzátor vývoja inovácie v priemysle a v sektore služieb.

1.2   Sektory kultúry a tvorivej činnosti musia zaujímať dôležité miesto v stratégii Európa 2020, pretože prispievajú k novému typu rastu v EÚ, a je potrebné jasne uviesť, že súčasný rozvoj tvorivého priemyslu je v celej Európe vítaným javom a nemal by sa obmedzovať len na niektoré krajiny alebo regióny.

1.3   Výbor zdôrazňuje význam hospodárskeho rozmeru v programe Tvorivá Európa a súhlasí s myšlienkou, že tento program by mal podporovať všetky subjekty zo sektoru kultúry a tvorivej činnosti, aby sa usilovali o ekonomickú nezávislosť. Zdá sa však, že program sa v oveľa väčšej miere zameriava na všeobecný cieľ týkajúci sa konkurencieschopnosti, zatiaľ čo cieľ týkajúci sa podpory jazykovej a kultúrnej rozmanitosti je menej rozvinutý.

1.4   Výbor v plnej miere podporuje návrh na zvýšenie objemu rozpočtu a domnieva sa, že je potrebné zachovať objem celkovej sumy vo výške 1,8 milióna EUR, ktoré boli vyčlenené na program Tvorivá Európa. Ide o výrazné zvýšenie, ktoré však predstavuje relatívne malú sumu v porovnaní s rozpočtom EÚ alebo prostriedkami, ktoré niektoré členské štáty vyčleňujú na podporu kultúrnych aktivít.

1.5   Zlúčenie programov Kultúra a MEDIA je prijateľné, ak sú navrhované zložky jasne popísané a je zaručený ich štatút. Toto je možné uskutočniť prostredníctvom jasného rozčlenenia, na právnom základe, (percentuálnych) podielov z rozpočtu pre každú zložku a minimálnych príspevkov vyčlenených na každú túto zložku. V záujme väčšej transparentnosti a lepšieho porozumenia rozpočtu by bolo vhodné stanoviť každoročné smery činnosti.

1.6   EHSV sa domnieva, že úspech rámcového programu Tvorivá Európa je vo veľkej miere podmienený spoluprácou medzi zložkami programov MEDIA a Kultúra a zároveň aj rozvojom celoplošného prístupu, ktorý prispieva k vzniku spoločných smerov činností medzi jednotlivými programami financovanými Európskou úniou (1).

1.7   Výbor sa domnieva, že chýbajú jasné ukazovatele týkajúce sa spôsobu, akým plánuje Komisia zapojiť príslušných zástupcov zainteresovaných strán do vykonávacích postupov. Článok 7 nie je dostatočne jasný (2). Prístup k finančným prostriedkom by sa mal uľahčiť pre všetky organizácie súkromného práva, ktoré vyvíjajú kultúrne a tvorivé činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Organizácie sociálneho hospodárstva pôsobiace v týchto odvetviach, ako aj ostatné príslušné organizácie občianskej spoločnosti by mali mať rovnaký prístup k tomuto podpornému mechanizmu.

1.8   Administratívne postupy treba zjednodušiť prostredníctvom rozvoja rýchlejších on-line aplikácií a postupov na monitorovanie a riadenie programov (3). Takisto je potrebné zlepšiť postupy a technické kapacity na oznamovanie, realizáciu a predkladanie priebežných a konečných správ a rovnako je potrebné účinnejšie spracovávať dokumentáciu príjemcov programových grantov.

1.9   So zreteľom na veľmi otvorený a pružný charakter nariadenia navrhovaná komitológia nezaručuje, že členské štáty budú mať dostatočnú kontrolu nad vykonávaním programu. Komitologický postup je potrebné upraviť v záujme toho, aby experti z členských štátov mali možnosť pravidelne sa stretávať a diskutovať o vybraných programoch. Takisto je potrebné stanoviť zjednodušený postup na prispôsobenie špecifických parametrov smerov činnosti po pravidelnom hodnotení.

1.10   Okrem toho, v dôsledku tohto otvoreného a pružného charakteru má príručka programu osobitný význam vzhľadom na to, že sa v nej presne uvádza, aké druhy činností sa budú realizovať, ako aj podmienky uplatňovania, úrovne spolufinancovania, atď. Výbor vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku, ktorá bude otvorená a transparentná, a aby prejavila záujem zapojiť sa do tohto procesu.

1.11   Výbor sa domnieva, že je potrebný pružnejší prístup v súvislosti s návrhom, aby sa v rámci informačných kancelárií programu Tvorivá Európa zlúčili kultúrne kontaktné body (programu Kultúra) s informačnými kanceláriami programu MEDIA, pričom je potrebné zohľadniť špecifickú situáciu regiónov v členských štátoch. EHSV zdôrazňuje význam zachovania geografickej blízkosti vo vzťahu k subjektom z obidvoch odvetví, ako aj odborných znalostí zvlášť pre zložku Kultúra a zvlášť pre zložku MEDIA vzhľadom na to, že existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o stav a spôsoby uskutočňovania činností v rámci týchto programov. Nové informačné kancelárie programu Tvorivá Európa sa musia zriaďovať na základe skúseností so zriaďovaním kultúrnych kontaktných bodov a informačných kancelárií programu MEDIA.

1.12   Navrhovaný finančný mechanizmus je krok správnym smerom a je potrebné o ňom informovať, aby sa dosiahla zmena spôsobu, akým finančné inštitúcie vnímajú a hodnotia podnikateľov pôsobiacich v sektore kultúry a tvorivej činnosti. Nástroj musí zaručiť vyvážené geografické pokrytie a nemôže fungovať na úkor podporných mechanizmov v podobe grantov.

1.13   Duševné vlastníctvo predstavuje kľúčový faktor pre stimulovanie tvorivej činnosti a pre investície v oblasti výroby kultúrnych a tvorivých obsahov, ako aj pre odmeňovanie tvorcov a väčšie možnosti zamestnanosti v tejto oblasti. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva na úrovni Spoločenstva, ako aj na celosvetovej úrovni.

1.14   Výber a realizácia projektov programu financovaných prostredníctvom programu Tvorivá Európa sa musia uskutočňovať tak, aby boli v plnej miere rešpektované zásady a hodnoty EÚ týkajúce sa demokracie, ľudských práv, práv pracovníkov a sociálnej zodpovednosti. Takisto je potrebné, aby bol k dispozícii mechanizmus zabraňujúci šíreniu násilia a diskriminácie v procese praktickej realizácie projektov, ktoré sú financované prostredníctvom tohto nástroja.

2.   Návrh nariadenia Komisie

2.1   Týmto nariadením sa zriaďuje program Tvorivá Európa na podporu európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Program podporí iba tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív.

2.2   Všeobecné ciele programu poskytujú podporu a ochranu európskej jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a posilňujú konkurencieschopnosť sektorov kultúry a tvorivej činnosti so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

2.3   Konkrétne ciele programu sú:

—	podpora schopnosti európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni,

—	podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a získavanie nového publika v Európe a za jej hranicami,

—	posilnenie finančných možností sektorov kultúry a tvorivej činnosti a najmä malých a stredných podnikov a organizácií,

—	podpora nadnárodnej politickej spolupráce s cieľom podporiť tvorbu politík, inováciu, vytváranie publika a nových obchodných modelov.

2.4   Štruktúra programu:

—	medzisektorová zložka určená všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti – 15 % z celkového rozpočtu,

—	zložka Kultúra určená všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti – 30 % z celkového rozpočtu,

—	zložka MEDIA určená audiovizuálnemu sektoru – 50 % z celkového rozpočtu.

3.   Všeobecné poznámky

3.1   Sektory kultúry a tvorivej činnosti zamestnávali v roku 2008 3,8 % pracovnej sily v Európe a prispeli približne 4,5 % do HDP EÚ. ESHV je presvedčený, že rámcový program Tvorivá Európa pomôže pri realizácii stratégie Európa 2020, a rovnako ako Komisia sa domnieva, že inovácia, tvorivosť a kultúra musia hrať kľúčovú úlohu v modernom vzdelávaní európskych občanov a prispievať tak k rozvoju podnikateľského ducha, k inteligentnému a udržateľnému rastu a k plneniu cieľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia v Európskej únii.

3.2   Komplexný vzťah medzi kultúrou a hospodárstvom a príspevok kultúrneho a tvorivého priemyslu k rozvoju členských štátov, rastu sociálnej súdržnosti a upevňovaniu pocitu spolupatričnosti s európskym priestorom by sa mali vymedziť ako politický faktor slúžiaci na prehodnotenie úlohy kultúry vo vnútroštátnych a európskych politikách. Je preto potrebné, aby nový program finančnej podpory zohľadnil potreby kultúrneho a tvorivého sektoru v digitálnom veku prostredníctvom pragmatickejšieho a komplexnejšieho prístupu.

3.3   Sektor kultúry nie je homogénny a má rôzne osobitné spôsoby fungovania. Činnosti týkajúce sa hudobnej a diskografickej produkcie majú napr. vlastný ekonomický model a rozvíjajú sa v prostredí, ktoré sa zásadne líši od prostredia scénického umenia. Z toho dôvodu je potrebné, aby program Tvorivá Európa prostredníctvom svojich zložiek umožňoval pružné prístupy, vďaka ktorým budú mať potenciálni príjemcovia pomoci ľahší prístup k tomuto programu a budú ho môcť účinne využívať, tak ako sa to uvádza aj v návrhu nariadenia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Vo svojom rovnomennom stanovisku, ktoré vypracovali spravodajca pán Capellini a pomocný spravodajca pán Lennardt a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v októbri 2010, sa Európsky hospodársky a sociálny výbor už vyjadril k téme kultúrneho a tvorivého priemyslu. Toto stanovisko bolo vypracované na základe konzultácií o Zelenej knihe – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

4.2   Toto stanovisko o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa, sa nezaoberá témami, ktoré už boli predmetom stanoviska o Zelenej knihe, ale usiluje o to, aby sa poskytla podpora Komisii prostredníctvom priamych pripomienok k textu, ktorý navrhla 23. novembra 2011 v dokumente COM (2011) 785 final.

4.3   Subjekty pôsobiace v týchto sektoroch privítali zvýšenie objemu rozpočtu na 1,8 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020, aj keď toto zvýšenie je potrebné vnímať v súvislosti s väčším počtom krajín prijímajúcich túto pomoc a s rozšírením rozsahu programu na tvorivý priemysel. V nariadení nie je jasne vymedzený termín „tvorivý priemysel“ a bolo by vhodné, aby sa v texte uviedli doplňujúce informácie o konkrétnych činnostiach programu a príslušných subjektoch.

4.4   Subjekty pôsobiace v kultúrnom a audiovizuálnom sektore oceňujú zlúčenie súčasných programov Kultúra 2007 – 2013, MEDIA a MEDIA Mundus do jednotného rámcového programu s názvom Tvorivá Európa ako pozitívnu a konštruktívnu iniciatívu Európskej komisie. Je však potrebné venovať väčšiu pozornosť spôsobu, ako sa v rámci programu uplatňujú obidve zložky, politiky alebo všeobecné postupy, keďže sa musia zohľadniť osobitné charakteristiky týchto sektorov, ktoré sa v značnej miere od seba odlišujú, pokiaľ ide o hlavné subjekty, logiku financovania, výroby a šírenia.

4.5   Subjekty pôsobiace v kultúrnom sektore budú predovšetkým venovať pozornosť všetkým druhom verejného financovania, podmienkam prístupu a kritériám oprávnenosti stanoveným v programe. Od týchto kritérií bude vo veľkej miere závisieť stupeň ich angažovanosti a podpory pre politiky navrhované v novom rámcovom programe.

4.6   Zdá sa, že z profesionálneho hľadiska prevláda v audiovizuálnom sektore všeobecná spokojnosť, pokiaľ ide o účinnosť súčasného programu MEDIA, ako aj nové politiky stanovené v rámcovom programe Tvorivá Európa. Profesionáli z danej oblasti oceňujú program MEDIA pre jeho podporu a náležitosť vo vzťahu k audiovizuálnemu trhu. Zložka MEDIA stanovená v novom programe sa podstatne neodlišuje od súčasného programu. Napriek tomu by však text nového nariadenia mohol byť presnejší a návrh by mohol obsahovať prílohy s podrobným popisom všetkých príslušných činnosti spolu s objemom rozpočtu vyčleneným na ich realizáciu.

4.7   EHSV víta iniciatívu Komisie na zjednodušenie postupov riadenia programov Kultúra a MEDIA prostredníctvom rozsiahlejšieho využívania paušálnych sadzieb, využívaním partnerských rámcových zmlúv a elektronických postupov a prostredníctvom reformy pracovných nástrojov Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

4.8   Je potrebné vypracovať vhodne prispôsobené opatrenia na „zabezpečenie vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom. (4)“

4.9   EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby sa medzi prioritami opätovne uvádzali opatrenia na podporu mobility umelcov, dialógu medzi kultúrami a umeleckého vzdelávania, aby sa takisto zosúladili opatrenia uvádzané v nariadení s ostatnými dokumentmi EÚ, ktoré sa týkajú týchto sektorov, a aby sa rozvíjali mechanizmy založené na podnetoch pre umelcov, ktorí sa zúčastňujú na kultúrnych aktivitách alebo sú na turné mimo svojej krajiny.

4.10   V návrhu nariadenia sa venuje osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, ako aj individuálnym tvorcom. Odborové organizácie sa však sťažujú, že nariadenie prezentuje tvorcov kultúry, ľudí a podniky pôsobiace v tejto oblasti len ako poskytovateľov služieb, a domnievajú sa, že existuje citeľná potreba podmieniť poskytovanie finančnej podpory rešpektovaním noriem sociálnej ochrany, ktoré pomáhajú odstraňovať rozšírený výskyt nestálych pracovných miest v krátkodobých zmluvách, ktoré sú charakteristické pre projekty v týchto sektoroch.

Výzvy a nedostatky nového návrhu nariadenia

Všeobecná úroveň:

4.11

Zvýšenie objemu rozpočtu je dobrou správou. Je však potrebné zohľadniť tieto aspekty: — veľký počet krajín, ktoré sú príjemcami pomoci; — rozšírenie oblastí financovania; — nové potreby týkajúce sa prechodu k digitálnej spoločnosti; — znehodnocovanie meny; — rozpočet navrhovaný v nariadení vo výške 1,8 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020 je potrebné porovnať s ročným rozpočtom Francúzska (7,5 miliárd EUR) alebo Nemecka (1,1 miliardy EUR), ako aj s celkovým rozpočtom Európskej únie.

4.12	Veľmi odlišné politiky v členských štátoch spôsobujú, že subjekty v jednotlivých krajinách nemajú rovnaké možnosti, pokiaľ ide o prístup k programom financovaným z verejných zdrojov a určeným pre audiovizuálny sektor a sektor kultúry.

4.13

Pokiaľ ide o tvorivý priemysel, medzi programami zameranými na inováciu alebo konkurencieschopnosť podnikov a konkurencieschopnosť MSP a programom Tvorivá Európa neexistuje žiadna súčinnosť, alebo je táto súčinnosť obmedzená. Rozvoj digitálnych technológií by mal umožniť vytvárať pevnejšie väzby medzi týmito programami.

Operačná úroveň:

4.14	Riadenie a monitorovanie vykonávania programu zo strany subjektov je z administratívneho hľadiska veľmi komplexné. Táto komplexnosť spôsobuje značné náklady na riadenie, ktoré prakticky znižujú objem rozpočtu prideleného na produkciu a šírenie projektov.

4.15	Chronickým problémom, ktorý opakovane uvádzajú subjekty pôsobiace v tomto sektore a ktorý sa týka najmä malých podnikov, je dlhá čakacia lehota na získanie grantov.

4.16

Pokiaľ ide o nový finančný nástroj, ktorý bol vytvorený na uľahčenie prístupu k úverom pre malé a stredné podniky a ostatné subjekty, v sektore kultúry jeho využitie nie je bežnou praxou. Existuje riziko, že finančné inštitúcie neprejavia záujem o účasť z toho dôvodu, že ide o malé sumy, nemajú poznatky týkajúce sa špecifických problémov v oblasti kultúry alebo preto, že návratnosť niektorých druhov kultúrnych projektov, ktoré by nemohli existovať bez pomoci fondov, je nízka.

4.17	Operačné monitorovanie a riadenie záruk poskytnutých finančným nástrojom sa realizuje prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF), ktorý zatiaľ nedisponuje osobitnou expertízou v sektore kultúry.

4.18	Záručný fond pre výrobu v rámci programu MEDIA, ktorý Komisia vytvorila v roku 2010 a ktorý disponuje uznávanou expertízou v tejto oblasti, poukazuje na to, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi novým finančným nástrojom a už existujúcimi orgánmi (5).

4.19

Zlúčenie kultúrnych kontaktných bodov a informačných kancelárií programu MEDIA do jedinej kancelárie programu Tvorivá Európa je z teoretického hľadiska dobrá myšlienka. Cieľom tohto zlúčenia je zaručiť, aby sa tak centralizovali informácie týkajúce sa dostupných programov a aby sa dosiahla rozsiahla úspora prostredníctvom zlúčenia zdrojov.

4.20

Na operačnej úrovni sú možné synergie, najmä pokiaľ ide o spoločný manažment a komunikáciu, je však dôležité zohľadniť skutočnosť, že niektoré krajiny, ako napr. Francúzsko alebo Nemecko, vytvorili sieť regionálnych kancelárií, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a ktorých úlohou je mať blízky kontakt s miestnymi subjektmi. Okrem toho, základné aktivity sektoru kultúry a audiovizuálneho sektoru sa vo výraznej miere od seba odlišujú: odlišné siete výroby a distribúcie, kľúčové subjekty, ktoré potrebujú rozdielne typy expertíz.

4.21

Z tohto hľadiska by nivelizácia právomocí prostredníctvom takejto centralizácie mohla mať škodlivý účinok. Úspora, ktorá by sa tým dosiahla, by mohla byť zanedbateľná a neopodstatňovala by navrhované štrukturálne úpravy. Takisto bude prevládať nedôvera v súvislosti s rozšírením úloh kancelárií o poskytovanie štatistických údajov alebo o podporu poskytovanú Komisii pri zabezpečovaní primeranej komunikácie a šírení výsledkov a vplyvu programu, ak nebudú vyčlenené finančné prostriedky na realizáciu tejto činnosti.

4.22

Navrhované zmeny v komitológii by sa mohli dotknúť citlivej oblasti, pretože Komisia navrhuje upraviť postupy vo výboroch pre všetky programy. Zástupcovia členských štátov stratia v prospech Európskej komisie právomoc spolurozhodovať a spoločne riadiť, pretože ich úloha sa obmedzí na schvaľovanie vopred vybraných projektov.

---

(1)  Tak ako sa podrobne uvádzajú v článku 13 bod 1 písm. b) návrhu nariadenia.

(2)  Článok 7 návrhu nariadenia odkazuje na mechanizmus určený na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom „pre malé a stredné podniky a organizácie v európskych sektoroch kultúry a tvorivej činnosti“.

(3)  V súčasnosti je proces veľmi zložitý, pretože všetka dokumentácia sa musí zasielať poštou a odpovede prichádzajú niekedy až po 3 až 4 mesiacoch.

(4)  Článok 3 ods. 2 písm. d) návrhu nariadenia.

(5)  Ako je napr. IFCIC vo Francúzsku (Inštitút na financovanie kinematografie a kultúrneho priemyslu) alebo Audiovisual SGR v Španielsku (založený v roku 2005 z iniciatívy španielskeho ministerstva kultúry a za účasti Inštitútu pre kinematografiu a vizuálne umenie a zložiek, ktoré riadia práva výrobcov audiovizuálnych produktov v tejto krajine).

---