Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia“

COM(2011) 866 final – 2011/0421 (COD)

2012/C 181/28

Samostatná spravodajkyňa: Béatrice OUIN

Rada (19. januára 2012) a Európsky parlament (17. januára 2012) sa rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia“

COM(2011) 866 final – 2011/0421 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 29. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) 149 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje návrh rozhodnutia týkajúci sa závažných cezhraničných ohrození zdravia.

1.2   Schvaľuje prístup založený na využití nástrojov, ktoré sa osvedčili pri prenosných ochoreniach (1), a na preskúmaní nedávnych kríz s cieľom odstrániť nedostatky súčasných nástrojov, ako to umožňuje Lisabonská zmluva.

1.3   Celoeurópska koordinácia prekračujúca hranice sektorov je nevyhnutná pre účinnejšie potláčanie rizík, ktoré nepoznajú hranice.

1.4   Výbor však zdôrazňuje, že do plánovania pripravenosti a komunikácie v prípade krízy musia byť zapojené všetky zložky občianskej spoločnosti. Obmedziť koordináciu iba na zdravotníkov a odborníkov z oblasti civilnej bezpečnosti a ochrany nezodpovedá súčasnému fungovaniu spoločnosti, v ktorej médiá získali výrazné postavenie v informovaní verejnosti.

2.   Súvislosti

2.1   Veľké epidémie moru, cholery alebo chrípky z predchádzajúcich storočí sa do kolektívnej pamäti zapísali ako pohromy, ktoré sa v priebehu niekoľkých týždňov zdali byť schopné vyhubiť celé obyvateľstvo.

2.2   Európania 20. storočia si mysleli, že vďaka modernej medicíne sa im podarilo nad týmito rizikami zvíťaziť. Štáty zaviedli systémy verejného zdravia (povinné očkovania, sanitárny dozor atď.) na ochranu obyvateľstva a Európa vytvorila legislatívu a účinnú sieť na boj proti prenosným ochoreniam. Tento systém funguje iba v prípade známych vírusov, ktoré boli identifikované už dávno. Ukázalo sa, že je menej účinný v prípade nových chorôb, ako sú AIDS alebo SARS (2).

2.3   Objavili sa ďalšie ohrozenia, ktoré tiež môžu byť rizikom pre obyvateľstvo v celých regiónoch. Všeobecná mobilita osôb, potravín, výrobkov atď. prináša so sebou nové nevýhody. Vírusy, ktoré boli kedysi známe iba na určitých miestach, sa môžu teraz veľmi rýchlo šíriť a ohrozovať regióny, kde boli predtým neznáme.

2.4   Hoci nové chemické látky umožnili bojovať proti rôznym chorobám, zlepšiť poľnohospodárske výnosy, uľahčiť výstavbu a premiestňovanie, zvýšiť kvalitu dostupných výrobkov, urýchliť a rozšíriť používanie komunikácie vo všetkých podobách, ich objavenie a masívna výroba má aj svoje záporné stránky. Ľudia sú teraz vystavení tzv. chemickej zmesi, keď sa znečisťujúce látky rôznych druhov dostávajú do ovzdušia, vody a potravín.

2.5   Rieky, dažde, vietor a vírusy nepoznajú hranice. Ochrana zdravia obyvateľstva je oblasť, v ktorej, zdá sa, je nevyhnutné postupovať na celoeurópskej úrovni.

2.6   Jedným z dôsledkov masovej priemyselnej výroby je globálne otepľovanie a s ním súvisiaci celý rad dôsledkov. Existujú však aj priemyselné havárie, nové vírusy atď. Ochrana zdravia sa nesmie obmedziť výlučne na prenosné ochorenia, ani na sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva.

2.7   Vo vzájomne prepojenej spoločnosti môže prísť riziko zo všetkých strán. Krízy v oblasti zdravia sa začínajú priemyselným znečistením, veterinárnou epidémiou alebo prírodnou katastrofou. Okrem zemepisných hraníc je preto nutné odstrániť aj sektorové hranice.

2.8   V súvislosti s prenosnými ochoreniami existuje celosvetový účinný nástroj, ktorý je riadený Svetovou zdravotníckou organizáciou (3).

2.9   Európa nezačína od nuly. V oblasti prenosných ochorení tiež existuje zaužívaný a účinný systém, avšak v čase pandémie chrípky H1N1 sa ukázali nedostatky, pokiaľ išlo o zakúpenie očkovacích látok, ktoré je možné vyvinúť iba v momente výskytu nového vírusu. Priemyselná výroba očkovacej látky a vyjednávania o cenách viedli k tomu, že členské štáty prijali v súvislosti s očkovaním rôzne postoje, čo mohlo viesť k závažným dôsledkom pre šírenie vírusu, ak by bol tento vírus virulentnejší.

2.10   Po útokoch z 11. septembra 2011 a po tom, čo sa v Spojených štátoch objavili prípady listových zásielok a balíkov obsahujúcich spóry antraxu, bol na európskej úrovni vytvorený Výbor pre zdravotnú bezpečnosť (4), ktorý má na starosti iné riziká, ako sú riziká spojené s prenosnými ochoreniami, avšak tento výbor nemá inštitucionálnu podobu, a preto nemôže v prípade potreby prijímať politické rozhodnutia.

3.   Zlepšenie súčasných mechanizmov

3.1   Skúmaný návrh umožňuje odstrániť existujúce nedostatky na základe Lisabonskej zmluvy (5), ktorá v tejto oblasti ustanovuje nové právomoci, a na základe preskúmania problémov, ktoré nastali pri predchádzajúcich krízach v oblasti zdravia.

3.2   Týchto kríz bolo mnoho: choroba šialených kráv, pandémia chrípky H1N1, baktéria E.coli/STEC, útoky za použitia chlóru v Iraku, kontaminácia melamínom, toxický červený kal, ropné havárie, oblak sopečného popola. Každá kríza umožní odhaliť nedostatky súčasného systému a navrhnúť zlepšenia. Cieľom skúmaného návrhu rozhodnutia je vytvoriť súvislý rámec, vychádzajúc zo súčasných nástrojov, a zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi a sektormi.

3.3   Tento návrh sa netýka rádiologických alebo jadrových rizík, ktorými sa už zaoberajú iné právne predpisy EÚ.

3.4   Súčasné právne predpisy EÚ sa týkajú len ohrození spojených s prenosnými ochoreniami (6). Sieť pre epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení, ktorá vydáva varovania a koordinuje reakciu na úrovni EÚ, už nezodpovedá súčasným normám a potrebám. Navrhuje sa preto, aby bola nahradená nástrojmi obsiahnutými v skúmanom návrhu.

3.5   Rozšírením na ďalšie riziká sa súčasný systém posilní a zvýši sa jeho účinnosť bez toho, aby to vyvolalo výrazné dodatočné náklady.

3.6   Výbor schvaľuje ciele tohto návrhu:

3.7   Lepšia koordinácia, väčšia účinnosť, možnosť zadávať verejné zákazky s cieľom vyjednať ceny s farmaceutickými firmami, ktoré umožňujú chrániť európskych občanov, existencia európskeho systému varovania – a nielen na medzinárodnej úrovni (WHO) – rozšírenie existujúcich nástrojov na chemické, bakteriologické, environmentálne a iné riziká sú zámery uvedené v tomto návrhu a výbor ich samozrejme plne podporuje.

3.8   Hodnotením rizík v spolupráci s európskou sieťou odborníkov, dosiahnutím dohody o stupni závažnosti, aby bolo možné naplánovať primeranú reakciu a definovať spoločné odkazy, výmenou citlivých údajov v súlade s pravidlami (najmä v súlade s pravidlami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov) a s údajmi porovnateľnými medzi členskými štátmi a so susednými krajinami a vypracovaním jednotných upozornení pre cestujúcich sa zlepšuje fungovanie už existujúcich nástrojov bez toho, aby došlo k ich zaťaženiu vytváraním nových nástrojov.

4.   Zohľadnenie súčasného vývoja

4.1   EHSV by chcel však upozorniť verejné orgány EÚ a členských štátov na spôsob, akým sa odohrali nedávne krízy.

4.2   V prípade chrípky H1N1 alebo baktérie E.coli/STEC O104 sa ukázalo, že informácie sa šíria nielen prostredníctvom verejných orgánov a že časť verejnosti verí viac neovereným informáciám, ktoré sa šíria na internete. Veľké množstvo informácií môže komplikovať riadenie krízy a môže mať závažné dôsledky pre zdravie obyvateľstva a pre celé hospodárske odvetvia, napr. keď niektorí lekári kritizujú určitú očkovaciu látku alebo keď sú zverejnené informácie o pôvode baktérie chybné.

4.3   Výsledkom šírenia nesprávnych informácií môže byť obrovské plytvanie zdrojmi a narušenie účinnosti nástrojov. Pedagogické hľadisko musí byť rovnako dôležité ako hospodárske.

4.4   V tejto súvislosti výbor preto odporúča, aby sa do krízových nástrojov zapojili všetky zložky občianskej spoločnosti ako sprostredkovatelia informácií, a aby sa mimo obdobia krízy vykonávala osveta v školách a na pracoviskách, prostredníctvom ktorej sa bude európskym občanom vysvetľovať, ako sú chránení proti rizikám, ako fungujú systémy monitorovania a varovania, komu treba v prípade krízy veriť a kto je oprávnený šíriť spoľahlivé informácie.

4.5   Komunikácia v prípade krízy v oblasti verejného zdravia sa stala jednou z hlavných výziev, ktorá je rovnako dôležitá ako dostupnosť očkovacích látok. Na čo je dobré mať účinné očkovacie látky, ak verejnosť nie je presvedčená o nutnosti dať sa zaočkovať?

4.6   Vyžadovať od občanov, aby sa správali zodpovedne, má zmysel iba vtedy, ak majú na to skutočne prostriedky. Na to je nevyhnutné, aby boli vopred informovaní a poučení o existujúcich nástrojoch a úlohe, ktorú v nich bude musieť každý zohrávať. Občania sa môžu zapojiť, byť aktérmi spoločnej ochrany, ale tiež môžu zhoršiť situáciu, pokiaľ neboli poučení o svojej zodpovednosti a správne informovaní. Verejné orgány musia vo všeobecnom záujme zapojiť všetky organizácie, ktoré sa usilujú o spoločné dobro, do ochrany všetkých tým, že budú podporovať primeranú vzájomnú výmenu informácií.

(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (Ú. v. ES L 268, 3.10.1998, s. 1).

(2)  Závažný akútny respiračný syndróm.

(3)  Medzinárodné zdravotné predpisy: http://www.who.int/ihr/en/index.html.

(4)  Pozri závery predsedníctva z 15. novembra 2001 o bioterorizme (13826/01) a závery Rady z 22. februára 2007 o dočasnom predĺžení a rozšírení mandátu Výboru pre zdravotnú bezpečnosť (6226/07).

(5)  Článok 6 písm. a) a článok 168 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení – strana 59.