21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/75

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve“

COM(2011) 635 final – 2011/0284 (COD)

a „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločné európske kúpne právo na zjednodušenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhu“

COM(2011) 636 final

2012/C 181/14

Spravodajkyňa: Ana BONTEA

Komisia sa 11. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločné európske kúpne právo na zjednodušenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhu“

COM(2011) 636 final.

Rada (16. novembra 2011) a Európsky parlament (25. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve“

COM(2011) 635 final – 2011/0284 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 87 hlasmi za, pričom 54 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta zámer Európskej komisie uľahčiť rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), podporiť cezhraničné nákupy pre spotrebiteľov a posilniť výhody vnútorného trhu.

1.2   Pokiaľ ide o formu spoločného európskeho kúpneho práva (nariadenie) a zvolené možnosti (voliteľný „druhý systém“), výbor víta, že jeho predchádzajúce návrhy boli zohľadnené. Ako však už výbor uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku, nazdáva sa, že „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B), ako sú napr. pilotné projekty, ktorými sa dá vhodne overiť, ako dokážu popri sebe paralelne existovať viaceré právne systémy a ako sa uplatňujú v praxi“ (1).

1.3   V súvislosti so zásadou subsidiarity a proporcionality EHSV zdôrazňuje, že spoločné európske kúpne právo musí plne rešpektovať tieto zásady.

1.4   EHSV sa domnieva, že z hľadiska obsahu je potrebné viaceré prvky navrhovaného nariadenia podstatne zlepšiť, s cieľom:

—	uľahčiť transakcie v celej EÚ, a tak rozhodne pomôcť podporiť hospodárske aktivity v rámci jednotného trhu a dbať na to, aby sa vo väčšej miere využíval jeho potenciál,

—	poskytnúť skutočnú európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o náklady a výhody pre hospodárske subjekty a spotrebiteľov,

—	ponúknuť výrazné výhody, pokiaľ ide o lepšiu tvorbu právnych predpisov, a vytvoriť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a ústretovejšie regulačné prostredie,

—	znížiť náklady spojené s cezhraničnými transakciami,

—	zabezpečiť právnu istotu a väčšiu konzistentnosť medzi horizontálnymi a vertikálnymi právnymi predpismi,

—	zaručiť, aby mali MSP a spotrebitelia praktický a jednoznačný úžitok z nových pravidiel.

1.5   Segmentácia spoločného európskeho kúpneho práva tým, že sa ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi podnikmi (B2B) a ustanovenia týkajúce sa zmlúv so spotrebiteľmi rozdelia do dvoch oddelených dokumentov (pričom každá kategória má svoj vlastný harmonogram uplatňovania), umožní podnikom a spotrebiteľom jednoduchšie sa oboznámiť s novými pravidlami a ľahšie ich uplatňovať.

1.6   EHSV prikladá veľký význam fakultatívnemu charakteru nového nariadenia a záruke, že bude plne rešpektovaná sloboda rokovať o prijatí spoločného európskeho kúpneho práva.

1.7   EHSV zdôrazňuje tieto kľúčové otázky:

—	uplatňovaniu spoločného európskeho kúpneho práva stojí v ceste viacero veľkých prekážok,

—	je dôležité vo väčšej miere zohľadniť špecifiká MSP,

—

na základe konzultácie s organizáciami zamestnávateľov vrátane organizácií MSP a so spotrebiteľskými organizáciami by sa mali vypracovať vzorové európske zmluvné podmienky pre špecializované oblasti obchodu a odvetvia činnosti, ktoré by obsahovali štandardné podmienky, boli by dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ, predstavovali by mimoriadne užitočný nástroj vo vzťahoch typu B2B a B2C a mali by byť k dispozícii súčasne s uverejnením nariadenia,

—	je potrebné zaručiť väčšiu právnu istotu a zlepšiť obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva,

—	v súlade s článkami 12 a 169 zmluvy sa pri navrhovaní a uplatňovaní všetkých politík EÚ a v rámci prijatých opatrení musia zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov a MSP.

1.8   EHSV zdôrazňuje, že vytvorenie spoločného európskeho kúpneho práva samo osebe nezaručí rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov a rozvoj cezhraničných nákupov pre spotrebiteľov. Žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali plne využívať potenciál jednotného trhu z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

1.9   EHSV upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť sprievodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že zmluvné strany, ktoré by mohli uplatňovať spoločné európske kúpne právo, keď bude konečne prijaté, budú vedieť, ako toto právo uplatňovať účinne a vykladať jednotne.

1.10   Organizácie spotrebiteľov zdôrazňujú, že návrh v súčasnej podobe by sa nemal uplatňovať na spotrebiteľské transakcie. Organizácie MSP a organizácie zamestnávateľov zdôrazňujú, že pokiaľ sa prijme určitý počet zmien a sprievodných opatrení, návrh sa môže uplatňovať na spotrebiteľské transakcie. Návrhy organizácií zastupujúcich MSP a spotrebiteľov sa stále v mnohých otázkach rôznia a hľadanie najvhodnejších riešení, ktoré by mohli akceptovať všetci, je zložitý a náročný proces.

1.11   Výbor žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tieto aspekty zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva, alebo pri akýchkoľvek ďalších iniciatívach zameraných na reguláciu práv spotrebiteľov v EÚ a aby pokračovali v dialógu s organizáciami zastupujúcimi MSP a spotrebiteľov, v snahe uistiť sa, že spoločné európske kúpne právo bude v súlade s potrebami príjemcov, a tak výrazne prispeje k uľahčeniu transakcií v EÚ.

2.   Kontext

2.1   Súčasný právny rámec

2.1.1   Pre právny rámec, ktorý v súčasnosti platí v EÚ, sú príznačné rozdiely medzi právnymi poriadkami jednotlivých štátov a medzi právnymi predpismi v oblasti zmluvného práva v 27 členských štátoch.

2.1.2   Európska legislatíva obsahuje sériu spoločných právnych predpisov, najmä v oblasti zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi, ktoré zosúlaďujú základné spotrebiteľské zmluvné právo. Nedávno prijatá (smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (2), plne zosúladila kľúčové prvky týkajúce sa zmlúv uzatvorených na diaľku, ako sú predzmluvné informácie, formálne požiadavky, odstúpenie od zmluvy, prenos rizika a doručenie, pričom minimálne zosúladená zostala len otázka právnych záruk a neférových zmluvných podmienok.

2.1.3   Články 12, 38, 164, 168 a 169 ods. 4 zmluvy zaručujú prednostné uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ak sú výhodnejšie pre spotrebiteľov,

2.2   Ťažkosti, ktorým čelia obchodníci a spotrebitelia

2.2.1   V súčasnosti len desatina európskych obchodníkov vyváža tovar v rámci Únie, pričom väčšina z nich vyváža len do malého počtu členských štátov. Len 8 % spotrebiteľov si cez internet kúpilo tovar alebo služby v inom členskom štáte. Potenciál jednotného trhu a cezhraničného obchodu online nie je dostatočne využitý.

2.2.2   Súčasné prekážky sú zapríčinené okrem iného rozdielmi v daňových predpisoch, administratívnymi požiadavkami, problémami s dodaním, rozdielmi z hľadiska jazyka či kultúry, slabým rozšírením širokopásmového pripojenia, predpismi, ktoré upravujú ochranu údajov, dizajnom, územným obmedzením duševného vlastníctva, podmienkami platby, ako aj rozdielmi v právnom rámci. Z údajov, ktoré Komisia čerpala z iných výskumov vyplýva, že v transakciách medzi podnikmi a spotrebiteľmi je jednou z hlavných prekážok, ktorá spotrebiteľom bráni v nákupe v zahraničí, absencia účinných opravných prostriedkov, pričom 62 % spotrebiteľov nenakupuje online v zahraničí, pretože sa obáva podvodu, 59 % nevie, čo robiť v prípade, že vzniknú problémy, 49 % má obavy v súvislosti s doručením a 44 % nepozná dobre svoje spotrebiteľské práva (3).

Obchodníci, a najmä MSP, musia čeliť problémom, ako sú:

—	ustanovenia zahraničného zmluvného práva, ktoré dobre nepoznajú,

—	väčšia právnu komplexnosť, ktorou sa vyznačuje cezhraničný obchod v porovnaní s vnútroštátnym obchodom,

—	vysoké dodatočné transakčné náklady.

2.2.3   Prekážky, ktoré bránia cezhraničnému obchodu, majú veľké negatívne dôsledky pre podniky a spotrebiteľov.

3.   Návrh Komisie

3.1   Oznámenie Komisie (4) sa týka návrhu nariadenia (5), ktorým sa zavádza spoločné európske kúpne právo a ktorého cieľom, ako sa v dokumente uvádza, je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom uľahčení zameraných na rozšírenie cezhraničného obchodu.

3.2   Návrh Komisia predstavuje:

a)

z hľadiska zvoleného nástroja: — „druhý systém“ zmluvného práva, ktorý bude v každom členkom štáte rovnaký a pre celú Úniu spoločný a ktorý bude existovať popri súčasnom vnútroštátnom zmluvnom práve, — fakultatívny systém, pre ktorý sa zmluvné strany budú môcť slobodne rozhodnúť. Súhlas spotrebiteľa s uplatnením spoločného európskeho kúpneho práva musí mať podobu samostatného výslovného vyhlásenia, ktoré je oddelené od vyhlásenia, ktorým sa prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy;

b)	z hľadiska formy: keďže ide o nariadenie, bude mať spoločné európske kúpne právo všeobecnú platnosť a okamžitú účinnosť;

c)

z hľadiska obsahu: Ide o koherentný, ale nie úplný, súbor (183 článkov) pravidiel zmluvného práva, ktorý obsahuje: — všeobecné zásady zmluvného práva, — ustanovenia o tom, že zmluvné strany majú pred uzavretím zmluvy právo na poskytnutie zásadných informácií, pravidlá, ktorá sa uplatňujú pri uzatváraní zmlúv, osobitné ustanovenia, ktorými sa spotrebiteľom udeľuje právo odstúpiť od zmluvy, a ustanovenia o označení zmluvy za neplatnú, — výklad zmluvných podmienok, ustanovenia o obsahu a účinkoch zmlúv, ako aj ustanovenia o tom, ktoré zmluvné podmienky možno považovať za neprijateľné, — záväzky a prostriedky nápravy zmluvných strán, — doplnkové spoločné pravidlá o náhrade škody a úrokoch z omeškania, — ustanovenia o vrátení plnení a premlčaní.

Viaceré aspekty sa naďalej riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú v zmysle nariadenia (ES) č. 593/2008 (6) (Rím I).

3.3   Spoločným európskym kúpnym právom sa riadia najdôležitejšie zmluvy v rámci cezhraničného obchodu (kúpne zmluvy medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi a zmluvy medzi obchodníkmi, v rámci ktorých je aspoň jedna zo zmluvných strán MSP, vrátane zmlúv o dodaní digitálneho obsahu a poskytnutí súvisiacich služieb).

3.4   Spoločné európske kúpne právo sa obmedzuje len na cezhraničné zmluvy (pričom členské štáty môžu jeho platnosť rozšíriť).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV víta zámer Európskej komisie uľahčiť rozširovanie cezhraničného obchodu pre podnikateľov (najmä pre MSP), podporiť cezhraničné nákupy pre spotrebiteľov a posilniť výhody vnútorného trhu.

4.2   V súvislosti so zásadou subsidiarity a proporcionality EHSV zdôrazňuje, že spoločné európske kúpne právo ich musí plne rešpektovať.

4.3   Pokiaľ ide o formu (nariadenie) a uprednostnené možnosti („druhý systém“, ktorý sa bude v každom členskom štáte uplatňovať fakultatívne na základe osobitnej dohody medzi zainteresovanými stranami), ako už výbor uviedol vo vyššie spomenutom stanovisku „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B)“ formou pilotných projektov.

4.4   Pokiaľ ide o obsah, EHSV sa domnieva, že viaceré prvky navrhovaného nariadenia by sa mali podstatne zlepšiť, s cieľom:

—	uľahčiť transakcie v celej EÚ, a tak rozhodne pomôcť podporiť hospodárske aktivity v rámci jednotného trhu a dbať na to, aby sa vo väčšej miere využíval jeho potenciál,

—	poskytnúť skutočnú európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o náklady a výhody pre hospodárske subjekty a spotrebiteľov,

—	ponúknuť výrazné výhody, pokiaľ ide o lepšiu tvorbu právnych predpisov, a vytvoriť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a ústretovejšie regulačné prostredie,

—	znížiť náklady spojené s cezhraničnými transakciami,

—	zabezpečiť právnu istotu a väčšiu konzistentnosť medzi horizontálnymi a vertikálnymi právnymi predpismi, pričom treba prihliadať najmä na nevyhnutnosť zaručiť transparentnosť, jasnosť a jednoduchosť, a to nielen pre právnikov, ale predovšetkým pre malé podniky a bežných spotrebiteľov,

—	zaručiť, aby mali MSP a spotrebitelia praktický a jednoznačný úžitok z nových pravidiel.

4.5   Výbor už v minulosti zdôraznil, že „tieto ciele je potrebné dosiahnuť postupne, začínajúc od medzinárodných obchodných zmlúv v oblasti predaja tovaru (B2B), ako sú napr. pilotné projekty, ktorými sa dá vhodne overiť, ako dokážu popri sebe paralelne existovať viaceré právne systémy a ako sa uplatňujú v praxi“ (7).

Segmentácia spoločného európskeho kúpneho práva tým, že sa ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi podnikmi (B2B) a ustanovenia týkajúce sa zmlúv so spotrebiteľmi (B2C) rozdelia do dvoch oddelených dokumentov (pričom každá kategória má svoj vlastný harmonogram uplatňovania), uľahčí zákonodarcom rozhodnúť, ktorý legislatívny postup by sa mal uplatňovať na jednotlivé súbory pravidiel, pričom by sa mala zohľadniť vyjednávacia pozícia jednotlivých strán.

4.6   Súčasný obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva vyvoláva veľkú nespokojnosť a kritiku zo strany spotrebiteľských organizácií a organizácií zastupujúcich MSP, ktoré pochybujú, že je skutočne potrebné zaviesť fakultatívny nástroj na podporu elektronického obchodu a legislatívny postup (fakultatívny systém), ktorý by sa využíval v oblasti zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

4.7   Výbor žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tieto aspekty zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva a aby pokračovali v dialógu s organizáciami zastupujúcimi MSP a so spotrebiteľskými organizáciami, v snahe uistiť sa, že spoločné európske kúpne právo bude v súlade s potrebami príjemcov.

4.8   EHSV prikladá veľký význam fakultatívnemu charakteru nového nariadenia a záruke, že bude plne rešpektovaná sloboda rokovať o prijatí spoločného európskeho kúpneho práva.

4.9   Pokiaľ ide o veľké podniky alebo podniky, ktoré majú na trhu dominantné postavenie, odporúča sa vypracovať primerané doplnkové opatrenia, ktoré MSP umožnia ľahšie si uplatniť svoje právo slobodne si vybrať z dvoch právnych systémov, so zreteľom na fakultatívny charakter spoločného európskeho kúpneho práva.

4.10   V súlade s článkami 12 a 169 zmluvy sa pri navrhovaní a uplatňovaní všetkých politík EÚ a v rámci prijatých opatrení musia zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov a MSP.

4.11   Výbor upozorňuje, aké najväčšie problémy môžu vzniknúť pri uplatňovaní spoločného európskeho kúpneho práva:

—	treba vyjasniť vzájomné vzťahy medzi týmto fakultatívnym nástrojom a európskym medzinárodným súkromným právom, vrátane nadradených záväzných ustanovení vnútroštátneho práva a pravidiel, ktoré sa týkajú verejného poriadku – zodpovedajúce články 9 a 21, nariadenie (ES) č. 593/2008,

—	mala by sa explicitne vyjasniť úloha nariadenia Rím I v prípade zmlúv typu B2C, s prihliadnutím na nedávne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré poskytujú usmernenia v tejto súvislosti,

—	zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere právnu istotu a vypracovať kompletný súbor pravidiel zmluvného práva, ktorý sa nebude odvolávať na vnútroštátne právo, ktoré je v každom členskom štáte iné, a nebude predstavovať žiadne problémy z hľadiska výkladu alebo uplatňovania.

4.12   EHSV zdôrazňuje, že prijatie spoločného európskeho kúpneho práva nebude stačiť na to, aby sa zaručil rozvoj cezhraničného obchodu, ani na to, aby sa plne vyzdvihol potenciál jednotného trhu z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

4.13   V kontexte súčasnej hospodárskej a finančnej krízy treba vyvinúť všemožné úsilie na to, aby sa zabezpečili priaznivé podmienky pre vývoz a znížili administratívne náklady. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, treba posilniť ich dôveru v jednotný trh a nabádať ich, aby robili cezhraničné nákupy, a to tak, že sa im poskytnú účinné prostriedky, aby si mohli individuálne uplatniť nárok na náhradu škody.

4.14   EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí odstrániť doposiaľ pretrvávajúce prekážky, ktoré bránia cezhraničnému obchodu, aby presadzovali a podporovali vývoz MSP a aktívne sa podieľali na navrhovaní a zavádzaní opatrení, ktoré by mohli najlepšie pomôcť podnikom a spotrebiteľom využiť možnosti jednotného trhu, pričom zdôrazňuje význam kvalitnej spolupráce a dialógu medzi orgánmi verejnej správy a sociálnymi partnermi, vrátane organizácií, ktoré zastupujú MSP a spotrebiteľov.

4.15   EHSV upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zaviesť potrebné sprievodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že strany, ktoré by mohli uplatňovať spoločné európske kúpne právo, ak bude nakoniec prijaté, budú vedieť, ako toto právo uplatňovať účinne a vykladať jednotne. Prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a ostatných informačných kanálov musia členské štáty zabezpečiť, aby boli všetky zainteresované strany informované o podrobnom obsahu ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva a rozdieloch medzi vnútroštátnymi a európskymi predpismi, vrátane aspektov týkajúcich sa súdnej praxe a zaznamenaných osvedčených postupov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Nevyhnutnosť vo väčšej miere zohľadniť špecifiká MSP

5.1.1   EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia by bolo treba zlepšiť, aby vo väčšej miere zohľadňoval špecifiká MSP:

—	MSP predstavujú 99,8 % podnikov a 92 % z nich sú mikropodniky, ktoré zamestnávajú v priemere dvoch zamestnancov (8),

—	mikropodniky vyvážajú do obmedzeného počtu krajín, pričom najprv vykonajú podrobný prieskum trhu,

—	mikropodniky sa vzhľadom na svoj obchodný model zvyčajne neusilujú uzatvárať cezhraničné zmluvy v 27 členských štátoch,

—	cezhraničným transakciám MSP bráni množstvo prekážok, ktoré sú uvedené v bode 2.2.2.

5.1.2   Návrh neprihliada dostatočne na MSP. Navrhovaný nástroj v oblasti zmluvného práva, ktorý je zložitý, abstraktný a odvoláva sa na viaceré aspekty vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov, nebudú môcť MSP uplatňovať bez pomoci alebo právneho poradenstva. Nástroje na uplatňovanie sú absolútne nevyhnutné a môžu prispieť k tomu, aby si MSP vybrali systém spoločného európskeho kúpneho práva.

5.1.3   Organizácie zastupujúce MSP (9) zastávajú názor, že vo vzťahoch typu B2C treba dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi právami a záväzkami zmluvných strán. Zdôrazňujú, že je nevyhnutné vyjasniť a zjednodušiť tieto aspekty:

—	článok 23 (odsek 1 o povinnosti poskytnúť informácie o tovare a súvisiacich službách je príliš vágny),

—	článok 29 (sankcie sú príliš všeobecné a nepresné),

—	článok 39 (podmienky navrhovateľa by mali byť nadradené),

—	článok 42 ods. 1 písm. a) (lehota na odstúpenie od zmluvy) (treba prevziať ustanovenia smernice o právach spotrebiteľov),

—	článok 51 („naliehavé potreby“ alebo skutočnosť, že zmluvná strana bola „neprezieravá, neznalá alebo neskúsená“ nemôžu byť považované za zdôvodnenie – na situácie uvedené v tomto článku sa vzťahuje zásada „dobromyseľnosti a čestnosti“),

—	článok 72 (v prípade dlhých rokovaní by zmluvné strany mali mať možnosť zahrnúť všetky dohody do jednej zmluvy, inak by to mohlo znamenať príliš vysokú administratívnu záťaž pre MSP, a to z hľadiska nákladov aj vynaloženého času),

—	článok 78 (v odseku 1 treba spresniť, že ak sa prizná právo tretej osobe, je nevyhnutné požiadať o súhlas aj druhú stranu),

—	v článku 78 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že tretia osoba môže právo, ktoré jej bolo priznané, odmietnuť, by sa mal vypustiť výraz „mlčky prijaté“, pretože vyvoláva neistotu,

—	článok 97 (záväzky jednotlivých zmluvných strán treba zosúladiť),

—	článok 130 ods. 3 a 5 (pojem zodpovedného uchovania zo strany kupujúceho sa tu neuvádza),

—	článok 142 ods. 4 (doplniť „prvému“ prepravcovi),

—	článok 159 ods. 1 (niektoré veci by sa mali vyjasniť).

5.1.4   Spoločné európske kúpne právo musí zabezpečiť, aby sa v každej etape uplatňovala zásada „Think small first“ (malé podniky majú prednosť) a zásada proporcionality, pričom by bolo treba znížiť administratívnu záťaž a zbytočné náklady pre MSP. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby náklady MSP spojené s uplatňovaním predpisov zostali minimálne, a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby tento aspekt zohľadnili pri finalizácii spoločného európskeho kúpneho práva.

5.2   Ochrana spotrebiteľa

5.2.1   Výbor opakuje, ako to už v minulosti zdôraznil, že je dôležité zaručiť spotrebiteľom a podnikom „právnu istotu na základe vyššej úrovne ochrany“, pričom sa „nesmie brániť žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia v prospech spotrebiteľov“ (10) a v snahe posilniť „jednotný trh ako nástroj v prospech občana-spotrebiteľa“ (11).

5.2.2   Obsah ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva vyvolal nespokojnosť a kritiku zo strany mnohých spotrebiteľských združení (v súvislosti so slabou úrovňou ochrany v porovnaní s článkom 169 ods. 4 zmluvy, spoločné európske kúpne právo sa vytvára bez toho, aby sa skutočne prihliadalo na vôľu spotrebiteľov atď.). Tieto združenia si želajú, aby boli zo spoločného európskeho kúpneho práva vyňaté zmluvy typu B2C.

5.2.3   Existuje mnoho príkladov, ktoré dokazujú, že návrh nezabezpečuje najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa:

—	článok 5 (otázka objektívnosti „primeranosti“),

—	článok 13 ods. 1 (presný význam slovného spojenia „jasným a zrozumiteľným spôsobom“),

—	článok 13 ods. 3 písm. c) (chýba vymedzenie pojmu „trvalý nosič“),

—	článok 19 ods. 5 („primeraná lehota“ nie je presne vymedzená),

—	článok 20 ods. 2 (presný význam pojmu „každodenné transakcie“),

—	článok 28, ods. 1 (presný význam výrazu „v primeranej miere“),

—	článok 30 ods. 1 písm. c) (čo presne znamená, že zmluva „má dostatočný obsah a je dostatočne určitá“),

—	článok 42 ods. 2 (sankciou za neposkytnutie informácií by malo byť, že zmluva bude považovaná za neplatnú),

—	článok 45 (spotrebiteľ by nikdy nemal znášať náklady na vrátenie tovaru),

—	článok 52 ods. 2 (v prípade uvedenom v písmene a) by lehota mala byť najmenej jeden rok a v prípade uvedenom v písmene b) dva roky),

—	článok 53 (platnosť by nemala byť nikdy potvrdená „iným spôsobom“),

—	článok 71 (malo by to byť sformulované jasnejšie),

—	článok 74 (význam slovného spojenia „zjavne neprimeraná“),

—	článok 79 ods. 1 (nie je vymedzené, v dôsledku akej chyby sa podmienka stáva nezáväznou),

—	článok 79 ods. 2 (smernica sa nezaoberá rozdielom medzi hlavnými a vedľajšími prvkami zmluvy),

—	článok 82 (v smernici sa nespomínajú pravidlá týkajúce sa oznamovania podmienok, povinnosť informovať a pravidlá, ktoré musia byť automaticky zo zmluvy vylúčené, bez ohľadu na to, či je ich obsah čestný alebo nie, pretože sú v rozpore zo zásadou dobromyseľnosti),

—	článok 84 („čierny zoznam“ zakázaných podmienok je príliš krátky a pozadu v porovnaní s najpokrokovejšími vnútroštátnymi predpismi),

—	článok 85 (to isté platí pre „šedý zoznam“ podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné)

—	článok 99 ods. 3 (úplne neprijateľné ustanovenie),

—	článok 105 ods. 2 (lehota musí byť najmenej dva roky),

—	článok 142 (právny význam a spôsob „nadobudnutia do fyzickej držby“ nie sú v prekladoch do rôznych jazykov rovnaké, v súlade s jednotlivými vnútroštátnymi právnymi poriadkami),

—	článok 142 ods. 2 (význam slovného spojenia „kontrola nad digitálnym obsahom“),

—	článok 167 ods. 2 (možnosť predložiť oznámenie skôr by sa mala zrušiť),

—	články 179 a 180 (formuláciu treba vyjasniť).

5.2.4   V záujme posilnenia dôvery spotrebiteľov by sa mali zaviesť osobitné opatrenia, ktoré zaručia vymáhanie zodpovednosti a cezhraničné postihy v prípade podvodu a oklamania. Podľa 59 % spotrebiteľov sú totiž nedostatočné záruky v tejto oblasti jednou z prekážok, ktoré bránia cezhraničným transakciám.

5.3   Nevyhnutnosť vypracovať vzorové európske zmluvné podmienky

5.3.1   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať viacero európskych modelov zmluvných podmienok, ktoré by mali:

—	byť k dispozícii súčasne s uverejnením spoločného európskeho kúpneho práva a hneď ako toto právo začne platiť,

—	byť prispôsobené špecializovaným oblastiam obchodu a odvetviam činnosti,

—	obsahovať globálne normalizované podmienky a ustanovenia, ktoré budú vyzdvihovať acquis, zaručovať veľmi vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmluvách medzi podnikmi a spotrebiteľmi a zmluvnú slobodu v zmluvách medzi podnikmi a zabezpečia, že sa bude v plnej miere uplatňovať Small Business Act,

—	byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ,

—	byť sledované a pravidelne prehodnocované, aby sa mohli vylepšiť na základe osvedčených postupov, ako aj na základe právnej doktríny a súdnej praxe.

Nástroje na uplatňovanie sú absolútne nevyhnutné pre MSP, ktoré chcú uzatvoriť cezhraničné zmluvy so spotrebiteľmi.

5.3.2   Organizácie zastupujúce podniky, MSP a spotrebiteľov treba zapojiť do tohto procesu a spolupracovať s nimi pri navrhovaní vzorových európskych zmluvných podmienok.

5.4   Nevyhnutnosť zaručiť väčšiu právnu istotu

5.4.1   Návrh nariadenia vyvoláva otázky, pokiaľ ide o stanovenie právneho základu, výklad a uplatňovanie.

5.4.2   Navrhované nariadenie v mnohých aspektoch odkazuje na vnútroštátne právne predpisy (napríklad právna subjektivita, neplatnosť zmluvy v dôsledku nespôsobilosti na právne úkony, nezákonnosti alebo nemorálnosti, určenie jazyka zmluvy, otázky zákazu diskriminácie, zastúpenie, prípady viacerých dlžníkov a veriteľov, zmena strán vrátane postúpenia, započítanie a spojenie, majetkové právo vrátane prevodu vlastníctva, právo duševného vlastníctva a právo občianskoprávnych deliktov). Obchodníci budú preto nútení preštudovať si legislatívny rámec daného štátu, čo sa odrazí v zvýšení nákladov na právne poradenstvo a vo väčšej právnej neistote.

5.4.3   Neexistuje mechanizmus, ktorý by zaručil jednotný výklad nariadenia na celom území EÚ. Databáza súdnych rozhodnutí nebude predstavovať právne acquis, ktoré by platilo pre súdy jednotlivých štátov, ktoré budú mať kompetencie z hľadiska výkladu a uplatňovania nariadenia, a bude poskytovať priestor pre odlišné výklady, ktoré povedú k ďalšej právnej neistote.

5.4.4   Malo by sa odporučiť sledovať súdne rozhodnutia, podporovať osvedčené postupy a každoročne vypracúvať správu, aspoň počas prvých piatich rokov uplatňovania nariadenia, s cieľom neustále hodnotiť zaznamenané výsledky, zabezpečiť propagovanie osvedčených postupov a zaujať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie jednotného výkladu nariadenia v celej EÚ.

5.5   Iné pripomienky

V období krízy je málo pravdepodobné, že národná úroveň vynaloží rozsiahle prostriedky na organizovanie informačných kampaní a propagáciu nových ustanovení. Odporúča sa doplniť do bodu 4 (Vplyv na rozpočet) dôvodovej správy zmienku o budúcich podporných opatreniach pozostávajúcich zo školení, ktoré zorganizuje Komisia a ktoré budú určené zástupcom organizácií podnikov, MSP a spotrebiteľov, ktorí budú potom informovať členov svojej organizácie o spoločnom európskom kúpnom práve. Takisto treba navrhnúť nevyhnutné podporné opatrenia, ktoré týmto organizáciám pomôžu bezplatne poskytovať poradenské služby potrebné na uplatňovanie nariadenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(3)  Hodnotenie výsledkov spotrebiteľského trhu, 5. vydanie, marec 2011.

(4)  COM(2011) 636 final.

(5)  COM(2011) 635 final.

(6)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(8)  EUROSTAT.

(9)  Súhrnný dokument UEAPME (Európskeho zväzu remesiel a malých a stredných podnikov):

http://www.ueapme.com/IMG/pdf/120119_pp_General_Remarks_CESL.pdf

http://www.ueapme.com/IMG/pdf/120119_pp_Specific_Remarks_CESL.pdf

(10)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 3.

---

---