22.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/107

1.1

Hoci sú závažné incidenty na mori zriedkavé, ich dôsledky sú z hľadiska nebezpečenstva pre ľudský život, životné prostredie, hospodárstvo a podnebie často katastrofálne.

1.2

Potreba konzistentného prístupu EÚ k bezpečnosti aktivít spojených s ťažbou ropy a zemného plynu na mori je dobre známa.

1.3

Tento cieľ sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom šírenia a uplatňovania najvyšších štandardov, ktoré sú už vo veľkej časti tohto odvetvia zavedené.

1.4

EHSV podporuje odporúčanie Komisie týkajúce sa „možnosti 2“ ako balíka opatrení, ktorým bude možné s veľkou pravdepodobnosťou dosiahnuť ciele návrhu.

1.5

Cieľom nariadenia by malo byť posilnenie presunu regulácie reformných opatrení na príslušné vnútroštátne orgány a zainteresované strany, pričom by sa ponechala jasne určená, no obmedzená úloha pre navrhovanú skupinu orgánov pre činnosti na mori EÚ.

1.6

EHSV nabáda Komisiu, aby čo najrýchlejšie uzavrela svoje rokovania o bezpečnosti výrobkov, finančnej kapacite a najmä zodpovednosti podnikov.

1.7

Prevádzkovatelia z EÚ, ktorí sa venujú prieskumu a ťažbe mimo územia Únie, by mali byť podporovaní v tom, aby šírili tie najlepšie štandardy EÚ.

2.1

Dňa 27. októbra 2011 Komisia predložila svoj návrh nariadenia o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

2.2

Na pozadí havárie ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive v apríli 2010 a, ako sa Komisia vyjadrila, značného rizika závažných incidentov na mori v rámci európskych odvetví činnosti na mori existuje len malá pochybnosť o naliehavosti, s akou je potrebné riešiť tieto otázky, ktoré Komisia načrtla v hodnotení vplyvu (tvorí prílohu k návrhu), a prijať vhodné opatrenia. Medzi tieto otázky patria:

2.3

Komisia je presvedčená, že tieto otázky sa dajú najlepšie vyriešiť:

2.4

Komisia predovšetkým verí, že tieto ambície dosiahne podporovaním „modelu osvedčených postupov EÚ“, implementáciou balíka reforiem, ktorý je vo veľkej miere založený na dlhodobej a vysoko cenenej praxi v Severnom mori. To povedie k väčšej spolupráci v hodnotení rizika, plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí, reakciách na núdzovú situáciu, výmene informácií, odborných poznatkov a zdrojov. V rámci tohto modelu (v hodnotení vplyvu je označený ako „možnosť 2“) sa uvažuje o zriadení „príslušného orgánu“ v každom členskom štáte, ktorý by niesol všeobecnú zodpovednosť za záležitosti týkajúce sa odvetvia, a skupiny orgánov pre činnosti na mori EÚ medzi členskými štátmi s cieľom stanoviť nové bezpečnostné normy, zjednodušiť regulačné programy EÚ a zabezpečiť štandardné predkladanie správ naprieč hranicami štátov.

3.1

V rámci európskeho odvetvia ťažby ropy a zemného plynu na mori sa na mori nachádza skoro 1 000 objektov. Geografické rozloženie týchto zariadení je takéto: 486 (Spojené kráľovstvo), 181 (Holandsko), 123 (Taliansko), 61 (Dánsko), 7 (Rumunsko), 4 (Španielsko), 3 (Poľsko), 2 (Nemecko), 2 (Grécko), 2 (Írsko) a 1 (Bulharsko).

3.2

EHSV je presvedčený, že bezpečnosť v každom aspekte ťažby ropy a zemného plynu na mori a vo všetkom, čo je spojené s týmto odvetvím, má prvoradú dôležitosť, a víta túto iniciatívu Komisie.

3.3

Hoci nariadenie sa vo veľkej miere zameriava na prevenciu či obmedzovanie environmentálnych vplyvov incidentov alebo nehôd na mori, EHSV víta skutočnosť, že hodnotenie vplyvu sa zaoberá aj ochranou zdravia, bezpečnosťou a dobrými podmienkami pracovníkov v odvetví ťažby ropy a zemného plynu na mori.

3.4

EHSV si je vedomý toho, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi požiadavkami návrhu a potrebami EÚ týkajúcimi sa energie a bezpečnosti jej dodávok.

3.5

Zatiaľ čo v EÚ neexistuje žiaden súbor právnych predpisov, ktorý by sa výslovne zaoberal bezpečnosťou činností spojených s ťažbou ropy a zemného plynu na mori, niekoľko existujúcich smerníc sa zaoberá otázkami úzko spojenými s otázkami obsiahnutými v návrhu, ako napríklad: smernica o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (2004/35/ES), rámcová smernica o odpadoch (2008/98/ES), smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (85/337/EHS v znení zmien a doplnení), opatrenia zavedené na základe rámcovej smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci (89/391/EHS) týkajúce sa minimálnych požiadaviek na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v odvetviach ťažby nerastných surovín pomocou vrtov a rámcová smernica o morskej stratégii (2008/56/ES). Keďže tieto smernice nezodpovedajú presne cieľom návrhu, možno ich použiť len čiastočne, ak je vôbec možné ich uplatniť bez vykonania zmien. Napríklad smernica o environmentálnej zodpovednosti sa zaoberá znečistením otvoreného mora, ale nezaoberá sa škodou na vode vo výhradnej hospodárskej zóne alebo kontinentálnom šelfe, ktoré musia byť chránené podľa námornej smernice.

3.6

Opakované kritické komentáre sa zameriavajú na skutočnosť, že existujúce normy bezpečnosti, nápravy, zodpovednosti a náhrady (podľa smernice, samoregulácie, medzinárodných dohovorov a protokolov) sú často „nespojiteľné“ a neúčinne dodržiavané – a to pre rozdiely v dôraze a vo výklade, nedostatok pozornosti venovanej podstate, ak nie podrobnostiam, mechanizmov implementácie a presadzovania a pre nízku podnikovú kultúru. Týmto sa znevažuje legislatívny proces a takýto prístup je neuspokojivý. Nový začiatok, ako je uvedený v návrhu, treba uvítať.

3.7

Komisia opísala priemyselné praktiky a postupy v oblasti Severného mora, a to dobrovoľné aj štatutárne, ako „osvedčené prevádzkové postupy“, „osvedčené postupy v Únii“, „dostupné osvedčené postupy vymedzené v oficiálnych normách a usmerneniach“, „súčasný najlepší štandard“, „najmodernejšie postupy“ a „uznávané globálne osvedčené postupy v oblasti riadenia rizík hlavných nebezpečenstiev“ s regulačným prístupom stanovovania cieľov, ktorý sa považuje za prístup „svetového významu“. EHSV je však znepokojený relatívne vysokou mierou zostávajúceho rizika a zastáva názor, že navrhované nariadenie pozdvihne podnikovú kultúru v oblasti bezpečnosti.

3.8

Tieto postupy sa vyvinuli a dozreli na základe skúseností s prieskumom, projektovaním a prevádzkou (niekedy s trpkými skúsenosťami, keď si pripomenieme katastrofy Alexander Kielland (1980) a Piper Alpha (1988)). EHSV uznáva, že ide o nepretržitý proces vyžadujúci neustále hodnotenie, a domnieva sa, že prevádzkovatelia v tomto odvetví nie sú ani ľahostajní, ani pomalí, pokiaľ ide o zavádzanie nových opatrení a usmernení či úpravu existujúcich noriem a postupov vždy, keď je to potrebné alebo vhodné. Nariadenie poskytne jednotný rámec, v rámci ktorého sa to bude dať uskutočniť.

3.9

Súbor zásad, postupov a kontrol v rámci EÚ, ktorému sa nariadenie venuje a ktorý je možné koherentne, komplexne a univerzálne uplatňovať, prichádza v pravý čas a z hľadiska dobrého riadenia tohto odvetvia je nevyhnutný, keďže prispieva k rozvoju nových oblastí prieskumu a výroby. EHSV berie na vedomie odporúčanie Komisie týkajúce sa „možnosti 2“ ako najprijateľnejšieho prístupu.

4.1

Komisia v mnohých odkazoch zdôraznila riziká závažných nehôd spojených s ropou a zemným plynom vo vodách EÚ a označila ich za „značné v celej Únii“, „reálnejšie riziká, než by sa mohlo zdať“ a „neprijateľne vysoké riziká“. EHSV by zaujímalo, akým spôsobom bolo toto tvrdenie zdôvodnené.

4.2

EHSV má určité obavy, že ak by sa ako právny nástroj uprednostnilo nariadenie, návrh Komisie by mohol viesť:

4.3

Hoci existuje názor, že súčasný systém osvedčených postupov (model Severného mora) spolu s úlohou, ktorú zohrávajú organizácie ako napr. Fórum pobrežných orgánov v Severnom mori (North Sea Offshore Authorities Forum), poradná skupina pre prevenciu ropných škvŕn a reakciu (Oil Spill Prevention and Response Advisory Group), Združenie pre zodpovednosť za znečistenie ropou v pobrežných vodách (Offshore Oil Pollution Liability Association Ltd), Medzinárodné fórum regulačných orgánov (International Regulators Forum) a Služba pre spoluprácu prevádzkovateľov v mimoriadnych situáciách (The Operators Co-operative Emergency Services), prinášajú dostatok dôkazov o tom, že subsidiarita vo forme opatrení členských štátov funguje a že prístup zameraný na „zosúladenie“, ku ktorému sa prikláňa Komisia, možno dosiahnuť pomocou smernice, EHSV uznáva bezprostrednosť a istotu ako hlavné výhody nariadenia a berie na vedomie, že Komisia ako legislatívny nástroj uprednostňuje nariadenie. EHSV očakáva, že nariadením sa napravia súčasné nezrovnalosti medzi členskými štátmi a že prevezme a bude odzrkadľovať najlepšie prvky, zásady a štandardy modelu Severného mora.

4.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby povedala, či a ak áno, do akej miery, sa pri vypracovávaní ustanovení návrhu zohľadnili ustanovenia článku 194 ods. 2 ZFEÚ.

4.5

Prevádzkovatelia z EÚ by mali jednotným spôsobom uplatňovať kultúru EÚ v oblasti bezpečnosti tak vo vodách Únie, ako aj mimo nich, kedykoľvek to bude možné. EHSV preto navrhuje, aby sa v záujme dosiahnutia tohto cieľa preskúmal systém overovania treťou stranou.

4.6

Havária ropnej plošiny Deepwater Horizon potvrdila, že je potrebné sprísniť finančné požiadavky na prevádzkovateľov, aby sa zaistila ich schopnosť v plnej miere pokryť škody a kompenzačné náklady spojené s každou nehodou. EHSV preto odporúča, aby sa ďalej preskúmalo povinné poistenie zodpovednosti tretej strany (alebo podobné a primerané zaistenie zodpovednosti), a navrhuje doplniť k nariadeniu doložku o revízii s cieľom upraviť v blízkej budúcnosti túto naliehavú otázku.