52011PC0746

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach[1] (nariadenie o ratingových agentúrach) nadobudlo plnú účinnosť 7. decembra 2010. V tomto nariadení sa od ratingových agentúr vyžaduje, aby s cieľom znížiť možné konflikty záujmov a zaistiť vysokú kvalitu a dostatočnú transparentnosť úverových ratingov a ratingového postupu dodržiavali prísne pravidlá správania. Existujúce ratingové agentúry boli povinné do 7. septembra 2010 požiadať o registráciu a dodržiavať požiadavky nariadenia.

V nariadení o ratingových agentúrach[2] [nariadenie (EÚ) č. 513/2011], ktoré bolo zmenené a doplnené 11. mája 2011, sa Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) udeľujú výlučné právomoci dohľadu nad ratingovými agentúrami, ktoré sú zaregistrované v EÚ, s cieľom centralizovať a zjednodušiť ich registráciu a dohľad nad nimi na európskej úrovni.

V existujúcom nariadení o ratingových agentúrach sa dostatočne neriešilo niekoľko otázok týkajúcich sa ratingových činností a využívania úverových ratingov. Jednou z týchto otázok je riziko nadmerného spoliehania sa účastníkov finančných trhov, ako aj podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívnych investičných fondov (AIF)[3] na úverové ratingy.

Európska komisia poukázala na tieto otvorené otázky vo svojom oznámení z 2. júna 2010 („Regulácia finančných služieb v záujme udržateľného rastu“)[4] a v konzultačnom dokumente útvarov Komisie z 5. novembra 2011[5], v ktorom oznamuje potrebu cielene preskúmať nariadenie o ratingových agentúrach, ktoré je predmetom tohto návrhu.

Európsky parlament vydal 8. júna 2011 nelegislatívnu správu o ratingových agentúrach[6]. V správe sa okrem iného podporuje potreba posilniť regulačný rámec ratingových agentúr a prijať opatrenia na zníženie rizika nadmerného spoliehania sa na ratingy.

Na neformálnom zasadnutí ECOFIN 30. októbra 2010 Rada Európskej únie potvrdila, že by sa malo vynaložiť ďalšie úsilie na riešenie ratingových činností vrátane rizika nadmerného spoliehania sa na úverové ratingy a rizika konfliktu záujmov vyplývajúceho z modelu odmeňovania ratingových agentúr. Európska rada 23. októbra 2011 dospela k záveru, že treba dosiahnuť pokrok pri znižovaní nadmerného spoliehania sa úverové ratingy.

Na medzinárodnej úrovni Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v októbri 2010 vydala zásady zníženia miery spoliehania sa orgánov a finančných inštitúcií na externé ratingy[7]. V týchto zásadách sa vyzýva na odstránenie alebo nahradenie odkazov na tieto ratingy v právnych predpisoch v prípadoch, keď sú dostupné vhodné alternatívne normy úverovej bonity, a na to, aby sa od investorov vyžadovalo vypracúvanie vlastných úverových ratingov. Tieto zásady schválila skupina G 20 v novembri 2010 na samite v Soule.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

Európska komisia uskutočnila od 5. novembra 2010 do 7. januára 2011 verejnú konzultáciu, počas ktorej navrhla rôzne možnosti riešenia zistených otázok, ako aj otázky nadmerného spoliehania sa na ratingové agentúry. Komisia dostala od zainteresovaných strán približne 100 príspevkov, ktoré zohľadnila pri vypracúvaní tohto návrhu. Zhrnutie odpovedí týkajúcich sa konzultačného dokumentu sa nachádza na adrese:

http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/agencies/summary-responses-cra-consultation-20110704_en.pdf.

Útvary Komisie 6. júla zorganizovali okrúhly stôl s cieľom získať od príslušných zainteresovaných strán ďalšiu spätnú väzbu na tieto otázky. Zhrnutie okrúhleho stola sa nachádza na adrese:

http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/agencies/roundtable_en.pdf.

K tomuto návrhu bolo vypracované posúdenie vplyvu, ktoré sa nachádza na adrese:

http://ec.europa.eu/internal_market/securities/agencies/index_en.htm.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

S cieľom znížiť riziko nadmerného spoliehania sa správcov PKIPCP a AIF na úverové ratingy treba zaviesť zmeny a doplnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[8] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov[9]. Komisia zároveň predkladá návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o ratingových agentúrach na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Tento návrh nariadenia by však nebol vhodným právnym nástrojom na zmenu a doplnenie uvedených smerníc. Na jednej strane v týchto zmenách a doplneniach sú zahrnuté ustanovenia, ktoré nie sú priamo uplatniteľné a vyžadujú transpozíciu do vnútroštátneho práva. Na druhej strane by mal návrh zmien a doplnení smernice 2009/65/ES a smernice 2011/61/EÚ vychádzať skôr z článku 53 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje právny základ druhej smernice. Smernica 2009/65/ES vychádzala z príslušného článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Preto sa zdá vhodné, aby sa navrhované zmeny a doplnenia smernice 2009/65/ES a smernice 2011/61/EÚ predložili v návrhu smernice na základe článku 53 ods. 1 ZFEÚ.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Podľa zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ) by sa opatrenia na úrovni EÚ mali prijať len vtedy, keď predpokladané ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Podnikanie ratingových agentúr má celosvetovú povahu a reguluje sa na úrovni EÚ. Ratingy, ktoré využíva ratingová agentúra so sídlom v jednom členskom štáte, využívajú účastníci trhu v celej EÚ a spoliehajú sa na ne. V právnych predpisoch EÚ sa podobne stanovil prudenciálny regulačný rámec pre investičné fondy, buď PKIPCP alebo AIF, ktorý umožňuje, aby v EÚ pôsobili oprávnené fondy. Zlyhania alebo chýbajúci regulačný rámec v jednom konkrétnom členskom štáte by mohli nepriaznivo ovplyvniť účastníkov trhu a finančné trhy v celej EÚ. Preto sú potrebné riadne regulačné pravidlá na ochranu investorov a trhov pred možnými nedostatkami uplatniteľné v celej EÚ. Z toho istého dôvodu sa akékoľvek ďalšie opatrenie na zníženie nadmerného spoliehania sa PKIPCP a AIF na úverové ratingy dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrenia EÚ.

Navrhované zmeny a doplnenia sú primerané aj podľa požiadaviek článku 5 ods. 4 ZEÚ. Zmeny a doplnenia nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie ich cieľov. Ustanovenia o znížení spoliehania sa na úverové ratingy sú integrované do všeobecných povinností správcovských a investičných spoločností (pokiaľ ide o PKIPCP) a správcov AIF (pokiaľ ide o AIF) s cieľom využívať postupy alebo systémy riadenia rizík. Navrhované ustanovenia sú veľmi podobné ustanoveniam, ktoré nedávno navrhla Komisia v súvislosti s úverovými inštitúciami[10].

Týmto návrhom sa dopĺňa zároveň predložený návrh Komisie, ktorý sa týka nariadenia o zmene a doplnení nariadenia o ratingových agentúrach, ktoré obsahuje iné ustanovenia vzťahujúce sa okrem iného na zníženie nadmerného spoliehania sa účastníkov trhu na úverové ratingy. Okrem stanovenia tejto všeobecnej zásady predchádzania nadmernému spoliehaniu sa na úverové ratingy sa v návrhu zmien a doplnení nariadenia o ratingových agentúrach stanovujú určité opatrenia, ktoré by mali investorom uľahčiť dosiahnutie tohto cieľa. Predpokladá sa teda, že investori by mali mať prístup k doplnkovým informáciám, ktoré trhu sprístupnia ratingové agentúry a emitenti štruktúrovaných finančných nástrojov. Ratingové agentúry by mali sprístupniť informácie o svojich ratingových metodikách a predpokladoch, z ktorých vychádzajú, a o všetkých navrhovaných zmenách svojich metodík, ako aj špecifické informácie o určitých druhoch úverových ratingov, napríklad ratingoch štátnych cenných papierov. Vydané úverové ratingy by sa takisto mali pre investorov stať ľahko porovnateľné vďaka európskemu ratingovému indexu (EURIX), ktorý bude prevádzkovať ESMA, a vďaka zahrnutiu harmonizovaných ratingových stupníc. Emitenti štruktúrovaných finančných nástrojov by mali trhu poskytovať viac informácií o svojich produktoch, ako aj o kreditnej kvalite a výkonnosti jednotlivých podkladových aktív štruktúrovaného finančného nástroja, o štruktúre sekuritizačnej transakcie, peňažných tokoch alebo akýchkoľvek kolateráloch podporujúcich sekuritizačnú expozíciu. Tieto doplnkové informácie by mali investorom, ako sú PKIPCP alebo AIF, uľahčiť vlastné posudzovanie kreditného rizika, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity nástrojov, najmä štruktúrovaných finančných nástrojov, do ktorých investujú, nemuseli systematicky a mechanicky spoliehať na ratingové agentúry.

3.3.        Vysvetlenie návrhu

3.3.1.     Zmena a doplnenie smernice 2009/65/ES o PKIPCP

V smernici 2009/65/ES reguluje činnosť PKIPCP na úrovni EÚ. Preto sa na úrovni Únie môžu prevádzkovať PKIPCP, ktoré vyhovujú určitým podmienkam. V článku 51 tejto smernice sa stanovujú niektoré prudenciálne požiadavky týkajúce sa riadenia rizík. Vyžaduje sa najmä, aby správcovská alebo investičná spoločnosť, ktorá riadi PKIPCP, využívala postup riadenia rizík, ktorý jej umožní kedykoľvek monitorovať a merať riziko pozícií a ich prínos k celkovému rizikovému profilu portfólia. Komisia dostala delegované právomoci, aby prostredníctvom delegovaných aktov špecifikovala kritériá týkajúce sa posudzovania primeranosti postupu riadenia rizík, ktoré využívajú subjekty riadiace PKIPCP.

Článkom 1 návrhu sa mení a dopĺňa článok 51 smernice 2009/65/ES, pokiaľ ide o postup riadenia rizík:

– v bode 1 sa zavádza požiadavka na správcovskú alebo investičnú spoločnosť, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity aktív PKIPCP nespoliehala výhradne alebo mechanicky na externé úverové ratingy, externé úverové ratingy sa môžu v tomto postupe využívať ako jeden z viacerých faktorov, nesmú však prevažovať,

– v bode 2 sa navrhujú zodpovedajúce zmeny a doplnenia existujúcich právomocí Komisie pri prijímaní delegovaných aktov s cieľom špecifikovať ustanovenia článku 51 ods. 1 smernice 2009/65/ES.

3.3.2.     Zmena a doplnenie smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov

Podobne v smernici 2011/61/EÚ sa reguluje činnosť správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“) na úrovni EÚ. Preto sa na úrovni Únie môžu prevádzkovať AIF, ktoré vyhovujú určitým podmienkam. V článku 15 smernice 2011/61/EÚ sa stanovujú niektoré prudenciálne požiadavky týkajúce sa riadenia rizík. Vyžaduje sa najmä, aby správca AIF zaviedol primerané systémy riadenia rizík s cieľom vhodne identifikovať, merať, riadiť a monitorovať všetky riziká súvisiace s každou investičnou stratégiou AIF, ktorým je alebo môže byť vystavený každý AIF. Komisia dostala delegované právomoci, aby prostredníctvom delegovaných aktov špecifikovala systémy riadenia rizík, ktoré má správca AIF využívať v súvislosti s rizikami, ktoré mu vznikajú v prípade AIF, ktoré spravuje.

Článkom 2 návrhu sa mení a dopĺňa článok 15 smernice 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o systémy riadenia rizík:

– v bode 1 sa zavádza požiadavka na správcu AIF, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity aktív AIF výhradne alebo mechanicky nespoliehal na externé úverové ratingy, externé úverové ratingy sa môžu v tomto postupe využívať ako jeden z viacerých faktorov, nesmú však prevažovať,

– v bode 2 sa navrhujú zodpovedajúce zmeny a doplnenia existujúcich právomocí Komisie pri prijímaní delegovaných aktov s cieľom špecifikovať ustanovenia článku 15 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

3.3.3.     Transpozícia

V návrhu sa stanovuje lehota na transpozíciu v trvaní 12 mesiacov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie;

2011/0360 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[11],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES[13] sa na úrovni Únie reguluje činnosť podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ[14] sa podobne na úrovni Únie reguluje činnosť správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“). V smernici 2009/65/ES sa stanovujú prudenciálne požiadavky, pokiaľ ide o riadenie rizík správcovskými alebo investičnými spoločnosťami, ktoré riadia PKIPCP, a v smernici 2011/61/EÚ sa stanovujú prudenciálne požiadavky, pokiaľ ide o riadenie rizík správcami AIF.

(2) V dôsledku finančnej krízy sa investori, ako aj PKIPCP a AIF, pri investovaní do dlhových nástrojov nadmerne spoliehajú na úverové ratingy bez toho, aby urobili vlastné posúdenie úverovej bonity emitentov takýchto dlhových nástrojov. S cieľom zlepšiť kvalitu investícií, ktoré urobili PKIPCP a AIF, a teda ochraňovať investorov v týchto fondoch, je vhodné vyžadovať od osôb, ktoré spravujú PKIPCP a AIF, aby pri posudzovaní rizík zahrnutých do investícií, ktoré vykonávajú PKIPCP a AIF, predchádzali výhradnému a automatickému spoliehaniu sa na externé úverové ratingy. Všeobecnou zásadou predchádzania nadmernému spoliehaniu sa na externé úverové ratingy by preto mala byť integrácia správcov PKIPCP a AIF do postupov a systémov riadenia a prispôsobenie sa ich osobitostiam.

(3) Na ďalšie špecifikovanie tejto všeobecnej zásady týkajúcej sa nadmerného spoliehania sa na ratingy, ktorá by sa mala zaviesť do smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ, by sa najmä s cieľom zaistiť, aby správcovia PKIPCP a AIF efektívne predchádzali nadmernému spoliehaniu sa na externé úverové ratingy pri posudzovaní úverovej bonity aktív v držbe PKIPCP alebo AIF, mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať zákony v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tomto ohľade je vhodné v uvedených smerniciach zmeniť a doplniť právomoci Komisie prijímať delegované akty v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami týkajúcimi sa postupov a systémov riadenia rizík, ktoré využívajú správcovia PKIPCP a AIF. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni.

(4) Príslušné opatrenia by mali byť dopĺňať ostatné ustanovenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach[15] zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [xxx/xxxx] z [xxx xxx xxxx], ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1060/2009[16]. V týchto ustanoveniach sa stanovuje všeobecný cieľ znížiť nadmerné spoliehanie sa investorov na externé úverové ratingy, pričom by sa malo uľahčiť jeho dosiahnutie.

(5) Keďže cieľ tejto smernice, a to prispenie k zníženiu nadmerného spoliehania sa PKIPCP a AIF pri svojich investíciách na externé úverové ratingy nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu celoúniovej štruktúry a vplyvu činností PKIPCP, AIF a ratingových agentúr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(6) Smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2009/65/ES

Článok 51 smernice 2009/65/ES sa mení a dopĺňa takto:

(1)          v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Správcovská alebo investičná spoločnosť využíva postup riadenia rizík, ktorý umožňuje kedykoľvek monitorovať a merať riziko pozícií a ich prínos k celkovému rizikovému profilu portfólia. Pri posudzovaní úverovej bonity aktív PKIPCP sa predovšetkým nesmie výhradne alebo mechanicky spoliehať na externé úverové ratingy.“

(2)          v odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)     kritériá posudzovania primeranosti postupu riadenia rizík, ktorý uplatňuje správcovská spoločnosť v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom. Tieto kritériá zaistia, že správcovská spoločnosť predchádza tomu, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity aktív PKIPCP výhradne alebo mechanicky spoliehala na externé úverové ratingy.“

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 2011/61/EÚ

Článok 15 smernice 2011/61/EÚ sa mení a dopĺňa takto:

(1)          v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Správcovia AIF zavedú primerané systémy riadenia rizík s cieľom vhodne identifikovať, merať, riadiť a monitorovať všetky riziká súvisiace s každou investičnou stratégiou AIF, ktorým je alebo môže byť vystavený každý AIF. Pri posudzovaní úverovej bonity aktív AIF sa správcovia AIF predovšetkým nesmú výhradne alebo mechanicky spoliehať na externé úverové ratingy.“

(2)          v odseku 5 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)     systémy riadenia rizík, ktoré má správca AIF využívať v súvislosti s rizikami, ktoré mu vznikajú za AIF, ktoré spravuje. Tieto systémy riadenia rizík slúžia na predchádzanie tomu, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity aktív AIF správcovia AIF výhradne alebo mechanicky spoliehali na externé úverové ratingy.“

Článok 3

Transpozícia

1.           Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do XX XXXX [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

Predseda                                                        predseda

[1]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, Ú. v. L 302, 17.11.2009.

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011.

[3]               K nadmernému spoliehaniu sa na úverové ratingy dochádza, keď sa finančné inštitúcie a inštitucionálni investori spoliehajú výhradne alebo mechanicky na ratingy vydávané ratingovými agentúrami, pričom zanedbávajú svoje vlastné povinnosti náležitej starostlivosti a interného riadenia rizika. Nadmerné spoliehanie sa na úverové ratingy môže viesť k stádovitému správaniu účastníkov finančného trhu, napríklad paralelnému výpredaju dlhových nástrojov po znížení ratingu tohto nástroja pod úroveň investičného stupňa, čo môže ovplyvniť finančnú stabilitu, najmä ak sa niekoľko veľkých ratingových agentúr naraz pomýli vo svojich hodnoteniach.

[4]               KOM(2010) 301 v konečnom znení.

[5]               Dostupné na: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/cra_en.htm.

[6]               .

[7]              

[8]               Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[9]               Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[10]             Návrh Komisie z 20. júla 2011 týkajúci sa smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, KOM(2011) 453 v konečnom znení. Pozri článok 77 písm. b).

[11]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[12]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]               Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[14]               Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[15]               Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.

[16]               Ú. v. EÚ L […], […], s. […].