DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Všeobecný kontext

Komisia v roku 2009 zanalyzovala fungovanie spoločnej rybárskej politiky (ďalej aj „SRP“), a to na základe Zelenej knihy o reforme spoločnej rybárskej politiky[1]. Komisia dospela k záveru, že napriek pokroku dosiahnutému od reformy z roku 2002 sa nepodarilo uskutočniť ciele spočívajúce v dosiahnutí udržateľného rybného hospodárstva vo všetkých jeho rozmeroch (environmentálnom, hospodárskom a sociálnom) a že v zelenej knihe sa identifikoval celý rad štrukturálnych nedostatkov súčasnej SRP. Európsky parlament a Rada ministrov podporili tento záver.

Celkové posúdenie zo zelenej knihy sa takisto potvrdilo v mnohých príspevkoch v rámci verejnej konzultácie (od apríla 2009 do novembra 2010), ako aj v konkrétnych štúdiách a hodnoteniach, ktoré prispeli k identifikovaniu slabých miest, ktoré je prostredníctvom reformy potrebné vyriešiť.

· Dôvody a ciele návrhu

Spoločná rybárska politika si vyžaduje zásadnú reformu, a to prostredníctvom zrušenia aktuálneho nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu a jeho nahradenia novou SRP prijatou Európskym parlamentom a Radou na základe tohto návrhu, pričom k tomuto nahradeniu dôjde 1. januára 2013.

Hlavnými problémami SRP sú:

– Nedostatočné zameranie v rámci cieľov environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti.

– Neprijateľne vysoké miery odvrhovania úlovkov.

– Nadmerná kapacita flotíl, nadmerný výlov, príliš vysoký celkový povolený výlov a nízka miera plnenia požiadaviek viedli k tomu, že veľká väčšina zásob v EÚ trpí nadmerným výlovom.

– Nízka ziskovosť a nízka hospodárska odolnosť výrazného počtu flotíl.

– Nedostatočné začlenenie environmentálnych aspektov do politiky.

– Nedostatok spoľahlivých údajov potrebných na posúdenie všetkých zásob a flotíl.

– Rozsiahla finančná pomoc z verejných zdrojov určená pre rybné hospodárstvo, ktorá neprispieva k dosiahnutiu cieľov SRP.

– Nízka príťažlivosť rybolovných činností a úpadok niektorých pobrežných spoločenstiev závislých od rybolovu.

– Mikroriadenie na úrovni Únie na osi zhora nadol, nedostatok flexibility a prispôsobenia sa miestnym a regionálnym podmienkam.

– Nedostatočný rozvoj akvakultúry v Únii.

– Právne predpisy a riadenie sú nákladné a mimoriadne zložité, čím sa podporuje ich nedostatočné plnenie.

– Obchodná politika, ktorá musí reagovať na výzvy v podobe globalizácie a rastúcej vzájomnej závislosti.

Tento návrh nového základného nariadenia je oprávnený, keďže je potrebné:

– spresniť ciele SRP,

– posilniť súlad politických iniciatív, na ktoré sa vzťahuje SRP,

– lepšie zachovať morské biologické zdroje, najmä pokiaľ ide o viacročné plány riadenia rybného hospodárstva, a ukončiť odvrhovanie úlovkov,

– prispieť k ekosystémovým a environmentálnym politikám v rámci SRP,

– stanoviť v rámci piliera ochrany regionalizáciu opatrení, a to na základe jednotlivých morských oblastí,

– optimalizovať zber údajov a získavanie vedeckých odporúčaní ako základu pre politiku ochrany zásob,

– v plnej miere integrovať vonkajšiu politiku do SRP,

– podporovať rozvoj akvakultúry,

– zreformovať politiku spoločného trhu v rámci SRP,

– do roku 2014 stanoviť právny rámec pre nový finančný nástroj podporujúci ciele SRP a agendy EÚ 2020,

– ďalej posilniť a zjednodušiť účasť zainteresovaných strán,

– začleniť nedávno prijatý režim kontroly do SRP.

Celkovým cieľom návrhu je zaistiť rybolovné a akvakultúrne činnosti, ktoré poskytujú dlhodobo udržateľné environmentálne podmienky, a prispieť k dostupnosti potravinových zásob. Táto politika sa zameriava na to, aby sa najneskôr od roku 2015 začalo uplatňovať využívanie živých morských biologických zdrojov, ktorým sa zdroje rýb obnovujú a zachovávajú na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos. V rámci SRP sa pri riadení rybného hospodárstva uplatňuje prístup založený na zásade predchádzania škodám a ekosystémový prístup.

Komisia v spojení s týmto návrhom príjme strešné oznámenie o budúcej spoločnej rybárskej politike, návrh nariadenia o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry, oznámenie o vonkajšom rozmere SRP a správu o konkrétnych častiach nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu predstavuje aktuálny všeobecný regulačný rámec pre SRP. Tento návrh by mal nahradiť uvedené nariadenie.

Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov[2].

Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry[3].

Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98[4].

Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo[5].

Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94[6].

Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva[7].

Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999[8].

Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006[9].

Rozhodnutie Rady (ES) č. 2004/585 z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[10].

· Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Návrh a jeho ciele sú v súlade s inými politikami Únie, najmä environmentálnou, sociálnou, regionálnou, rozvojovou, poľnohospodárskou, trhovou, obchodnou a finančnou politikou, politikou v oblasti výskumu a inovácií, zdravia a ochrany spotrebiteľa a cieľmi týchto politík.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

V rámci konzultácie o reforme, ktorá sa vykonala v rokoch 2009 a 2010, sa prostredníctvom internetových príspevkov a celého radu diskusných stretnutí so zainteresovanými stranami odhalila skutočnosť, že reforma sa teší všeobecnej podpore. Svoje stanoviská k zelenej knihe predložili aj Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov. Rada ministrov diskutovala o reforme niekoľkokrát. Verejná konzultácia sa zhrnula v dokumente s názvom Zhrnutie konzultácií o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva[11].

Zhrnutie odpovedí a spôsob, akým sa zohľadnili

Reakcie sa zameriavali najmä na zjednodušenie, prispôsobenie rozhodovania Lisabonskej zmluve, posilnenie dlhodobého prístupu k ochrane a riadeniu zdrojov vrátane riešenia problému odvrhovania úlovkov a na regionalizáciu, ďalšie zvýšenie účasti zainteresovaných strán a vyššiu mieru zodpovednosti daného odvetvia. Sú to najmä členské štáty, ktoré všeobecne chápu relatívnu stabilitu ako ústredný pilier SRP. Drobný a pobrežný rybolov sa považujú za dôležité, ale myšlienke diferencovania režimu nad rámec súčasných právnych ustanovení sa dostalo len obmedzenej podpory. Trhovejšie prístupy k riadeniu flotíl a politike trhu chápali mnohé strany ako užitočné hnacie sily udržateľnosti. Pokiaľ ide o vonkajšiu politiku a medzinárodné opatrenia, uznala sa potreba ich úplného zosúladenia so zásadami a cieľmi SRP. Výraznej podpory sa dostalo prísnejšiemu zacieleniu finančných prostriedkov z verejných zdrojov na ciele politiky. V mnohých príspevkoch za zdôraznil význam akvakultúry.

Komisia pri príprave návrhu náležite zohľadnila príspevky z konzultácie, najmä príspevky týkajúce sa vytvorenia environmentálnych podmienok pre udržateľnosť a konsolidáciu cieľa spočívajúceho v dosiahnutí maximálneho udržateľného výnosu, príspevky týkajúce sa posilnenia dlhodobého výhľadu, regionalizácie a ďalšej účasti zainteresovaných strán a zavedenia trhovejších nástrojov, pričom sa zohľadnia osobitné charakteristiky drobných flotíl. V návrhu sa odráža aj význam akvakultúry.

· Získavanie a využívanie odborných posudkov

Pri príprave návrhov sa popri celom rade štúdií a výskumných projektov použili externé odborné posudky, ako aj existujúce poznatky v oblasti danej politiky, okrem iného (každoročné) odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybolov. Verejne dostupné odporúčania odborníkov a štúdie sú uverejnené na webovej lokalite GR MARE.

· Posúdenie vplyvu

Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu, identifikovali sa rôzne možnosti balíka reforiem SRP. Vo všetkých možnostiach sa environmentálna udržateľnosť uvádza ako podmienka celkovej udržateľnosti. Analýzu vplyvov metodicky podporovali ukazovatele výkonnosti, ktorými sa merali vplyvy možností. Vplyvy všetkých možností sa analyzovali a porovnávali s analýzou tzv. možnosti status quo. Tým sa umožnilo určiť dve uprednostňované možnosti uvedené v správe týkajúcej sa posúdenia vplyvu. Obe možnosti sú si podobné tým, že sa zameriavajú na environmentálnu udržateľnosť, pričom sú dostatočne flexibilné na to, aby odvetviu rybolovu poskytli dostatočný čas na prispôsobenie sa ambicióznym environmentálnym cieľom.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zásada subsidiarity

Ustanovenia návrhu vzťahujúce sa na ochranu morských biologických zdrojov patria do výlučnej právomoci Únie, a preto sa v prípade týchto ustanovení neuplatňuje zásada subsidiarity.

Ustanovenia návrhu vzťahujúce sa na akvakultúru a potrebu stanoviť strategické usmernenia Únie týkajúce sa spoločných priorít a cieľov v rámci rozvoja akvakultúrnych činností patria do spoločnej právomoci Únie a členských štátov. Nezáväzné strategické usmernenia Únie budú tvoriť základ viacročných strategických plánov, pričom sa zohľadní skutočnosť, že strategické rozhodnutia vykonané na vnútroštátnej úrovni môžu mať vplyv na rozvoj akvakultúrnych činností v susedných členských štátoch. Ustanovenia návrhu vzťahujúce sa na spoločnú organizáciu trhu patria do spoločnej právomoci Únie a členských štátov. Medzi ciele v oblasti spoločnej organizácie trhu patria: posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry Únie, zlepšenie transparentnosti trhov a prispenie k zaisteniu rovnakých podmienok pre všetky produkty, s ktorými sa v Únii obchoduje. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné aby opatrenia, ktoré sa vzťahujú na organizáciu tohto odvetvia vrátane opatrení týkajúcich sa stabilizácie trhov a obchodných noriem, a opatrenia, ktoré sa vzťahujú na požiadavky informovania spotrebiteľov, boli konzistentné v celej Únii. Návrh teda dodržiava zásadu subsidiarity.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu:

Spoločná rybárska politika je spoločnou politikou a preto by sa mala vykonávať prostredníctvom nariadenia, ktoré prijme Európsky parlament a Rada. Na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je zaistenie odvetvia rybolovu a odvetvia akvakultúry, ktoré poskytujú dlhodobo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky a prispievajú k dostupnosti potravinových zásob, je potrebné a vhodné, aby sa stanovili pravidlá ochrany a využívania morských biologických zdrojov. Toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Členské štáty budú mať prostredníctvom navrhovaného regionalizovaného prístupu právomoc prijímať ochranné a technické opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie hlavných cieľov a čiastkových cieľov stanovených v nariadení, ktoré prijme zákonodarný orgán Únie, a to na základe dostupnej škály opatrení v rámci ochrannej politiky SRP. Vytvorí sa tým regionálna flexibilita pri uplatňovaní právnych predpisov Únie. Členské štáty majú naďalej úplnú voľnosť rozdeliť rybolovné možnosti, ktoré im pridelila Rada, medzi regióny alebo prevádzkovateľov tak, ako to považujú za vhodné, takže členské štáty majú dostatočný manévrovací priestor pre rozhodnutia týkajúce sa spoločensko-hospodárskeho modelu, ktorý si zvolili na využívanie svojich pridelených rybolovných možností.

4.           VOLITEĽNÉ PRVKY

· Podrobné vysvetlenie návrhu

Komisia v tomto návrhu zavádza výrazné zmeny SRP. V tejto časti sa návrh podrobne vysvetľuje.

Všeobecné ustanovenia

Celkovým cieľom SRP je zaistiť, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti poskytovali dlhodobo udržateľné environmentálne podmienky, ktoré sú predpokladom pre dosiahnutie hospodársky a sociálne udržateľného odvetvia rybolovu, ktoré prispieva k dostupnosti potravín. Z posúdenia vplyvu vyplýva, že ambiciózne ciele (zdroje do roku 2015 splnia medzinárodný záväzok Únie spočívajúci v dosiahnutí maximálneho udržateľného výnosu) môžu viesť k dôležitému celkovému zlepšeniu zásob, čo zas povedie k výraznému zlepšeniu hospodárskeho a sociálneho aspektu. Tieto priaznivé výsledky posúdenia vplyvu zdôrazňujú hypotézu, že ekologická udržateľnosť je predpokladom dlhodobej hospodárskej a sociálnej udržateľnosti.

Zníženie neželaných úlovkov, ukončenie odvrhovania úlovkov a zníženie nepriaznivých vplyvov na morské ekosystémy na minimum povedie v kombinácii s prístupom založeným na zásade predchádzania škodám a ekosystémovým prístupom k dobrému environmentálnemu stavu morí, ktorý sa požaduje v rámcovej smernice o morskej stratégii.

Prístup k vodám

V návrhu sa potvrdzuje zásada rovnocenného prístupu k vodám a aj plavidlám tretích krajín sa poskytuje rovnocenný prístup k vodám Únie.

Komisia navrhuje zachovať súčasné obmedzenia v oblasti práva loviť v rámci 12 námorných míľ do roku 2022. Týmito obmedzeniami sa znížilo rybolovné zaťaženie v biologicky najcitlivejších oblastiach a prispelo sa nimi k hospodárskej stabilite drobných pobrežných rybolovných činností.

Komisia navrhuje zaviesť v tomto nariadení osobitné obmedzenia vzťahujúce sa na pásmo 100 námorných míľ od Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1954/2003[12]. Dôvodom týchto obmedzení v súlade s článkom 349 zmluvy je ochrana citlivej biologickej situácie vôd v okolí týchto ostrovov, pričom sa zohľadňuje štrukturálna, sociálna a hospodárska situácia a potreba zachovať miestne hospodárstvo týchto ostrovov.

Ochrana morských biologických zdrojov

Ochrana morských biologických zdrojov je základným pilierom pre dosiahnutie cieľov SRP.

Viacročné plány riadenia na riadenie zdrojov na úrovniach, pri ktorých je možné dosiahnuť maximálny udržateľných výnos, sú kľúčom k ochrane. Ak je to možné, je potrebné, aby sa z nich stali plány založené na rybnom hospodárstve – väčšie množstvo zásob sa obsiahne v menšom množstve plánov. Zásoby, na ktoré sa nevzťahujú plány, sa riadia tak, že Rada stanoví rybolovné príležitosti, a inými opatreniami.

Druhým ústredným prvkom návrhu ochrany je ukončenie odvrhovania úlovkov a zníženie neželaných úlovkov. V tomto návrhu sa zavádza povinnosť vyložiť všetky úlovky konkrétnych zásob, pričom sa stanovuje presný časový plán implementácie a isté sprievodné opatrenia.

Návrh sa takisto vzťahuje na hlavné zásady technických ochranných opatrení, ktoré sa v prípade rybného hospodárstva uplatňujú.

Pokiaľ ide o viacročné plány a technické ochranné opatrenia, Komisia počíta s tým, že spoluzákonodarcovia upustia od mikroriadenia. Je potrebné, aby sa v právnych predpisoch Únie upravujúcich tieto plány a opatrenia vymedzili základné prvky, ako napr. rozsah, ciele, ukazovatele pre hodnotenie a časové plány. Komisia navrhuje decentralizáciu, ktorou sa členské štáty môžu oprávniť prijímať ochranné a technické opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie hlavných cieľov a čiastkových cieľov, pričom použijú škálu opatrení, ktoré sú k dispozícii v rámci politiky ochrany. Politika tým získa regionálnu flexibilitu a zjednoduší sa. Návrh obsahuje ustanovenia na zaistenie toho, aby dotknuté členské štáty prijali opatrenia, ktoré sú zlučiteľné a efektívne. Komisia pre prípady, keď sa členské štáty nedokážu dohodnúť, alebo keď sa nedarí dosiahnuť ciele, zriaďuje bezpečnostný mechanizmus.

Ustanovenia týkajúce sa núdzových opatrení v prípadoch, keď je ohrozená ochrana morských biologických zdrojov, buď na žiadosť členského štátu alebo na základe iniciatívy Komisie, sa zachovávajú a v kontexte povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia sa zavádza nové ustanovenie pre opatrenia vzťahujúce sa na rybné hospodárstvo. Existujúce oprávnenie členských štátov prijímať ochranné opatrenia v rámci zóny 12 námorných míľ a opatrenia uplatniteľné výlučne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou týchto štátov sa v návrhu zachovávajú.

Prístup k zdrojom

Zavedenie systému prevoditeľných rybolovných povolení bude predstavovať významnú hnaciu silu pre úpravu kapacity flotily. Z posúdenia vplyvu vyplynuli jasné priaznivé a výrazné prínosy takéhoto systému prevoditeľných rybolovných povolení k odstráneniu nadmernej kapacity a k zlepšeniu hospodárskych výsledkov odvetvia rybolovu.

V návrhu sa od roku 2014 pre všetky plavidlá s výnimkou plavidiel menších ako 12 metrov s pasívnym výstrojom zavádza povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení (vzťahujúcich sa na rybolovné možnosti v prípade regulovaných zásob). Vzhľadom na osobitné charakteristiky a sociálno-hospodársku zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sa rozhodnutie o zavedení prevoditeľných rybolovných povolení pre ostatné plavidlá ponechá na členské štáty. Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia upraviť tak, aby zaistili úzke prepojenie medzi plavidlami a rybárskymi spoločenstvami (napríklad prostredníctvom prevoditeľnosti len v rámci daného segmentu flotily) a aby zabránili špekuláciám. S cieľom dodržiavať a zachovať relatívnu stabilitu je možné, že prevoditeľnosť týchto povolení sa bude obmedzovať na plavidlá plaviace sa pod rovnakou vlajkou. Členské štáty môžu vytvoriť rezervu a zaviesť poplatok za povolenia, pričom za normálnych podmienok ich môžu stiahnuť až po uplynutí ich platnosti alebo ak ich stiahnutie včas oznámia.

Riadenie kapacity rybolovu

Všeobecná povinnosť členských štátov prispôsobiť kapacitu flotily rybolovným možnostiam sa zachováva. Naďalej je potrebná základná politika riadenia flotily s celkovými stropmi kapacity rybolovu stanovenými Komisiou pre každý členský štát. Prevoditeľné rybolovné povolenia urýchlia znižovanie kapacity flotily, čím sa zdôvodňuje, prečo by členským štátom malo byť povolené vyňať plavidlá s takýmito povoleniami zo stropov kapacity. Počas obdobia, keď je stále možné vyradenie plavidiel s pomocou z verejných zdrojov v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, musia naďalej zostať v platnosti ustanovenia týkajúce sa zníženia kapacity flotily. Registrami flotíl vedenými členskými štátmi a Komisiou sa zaistí informované monitorovanie a riadenie flotíl.

Vedecké poznatky ako základ riadenia rybného hospodárstva

Spoľahlivé a úplné údaje, tak na účely vedeckých odporúčaní, ako aj na účely vykonávania a kontroly, majú pre dobre fungujúce riadenie rybného hospodárstva centrálny význam. V návrhu sa stanovujú základné pravidlá a povinnosti vzťahujúce sa na členské štáty, pokiaľ ide o zber údajov, ich spravovanie a dostupnosť, a ustanovenia týkajúce sa prístupu Komisie k týmto údajom. Potreba koordinácie zberu údajov medzi členskými štátmi v decentralizovanom kontexte je hlavným dôvodom, prečo Komisia zavádza v rámci zberu údajov povinnosť regionálnej koordinácie.

S cieľom zlepšiť kvalitu, koherentnosť a synergiu vedeckého úsilia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje rybárska politika, sa v návrhu takisto zavádzajú ustanovenia, na základe ktorých majú členské štáty prijať vnútroštátne programy zberu údajov v oblasti rybného hospodárstva a vedecké a inovačné programy v tejto oblasti a tieto programy navzájom koordinovať, najmä vzhľadom na výskumný a inovačný rámec Únie.

Vonkajšia politika

Vonkajšia politika je začlenená do SRP s cieľom zaistiť súlad jej cieľov s celkovými zásadami a cieľmi SRP. Únia sa aktívne zúčastňuje na práci regionálnych organizácii pre riadenie rybného hospodárstva (Regional Fisheries Management Organizations – RFMO), ako aj medzinárodných multilaterálnych orgánov (OSN, FAO), a to s cieľom posilniť ich a zvýšiť ich výkonnosť pri riadení a ochrane medzinárodných zásob rýb. Únia sa zasadzuje za stanoviská vytvorené na základe najlepších dostupných vedeckých posudkov, prispievanie k vytvoreniu vedomostnej základe a spoluprácu s cieľom posilniť dodržiavanie požiadaviek v medzinárodnom kontexte.

Vzťahy s tretími krajinami prostredníctvom dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve sú ďalším nástrojom na medzinárodnú propagáciu zásad a cieľov SRP. Dohodami o udržateľnom rybnom hospodárstve, ktoré zodpovedajú cieľom rozvojovej politiky a ktoré sa zameriavajú na udržateľné a transparentné riadenie zdrojov, monitorovanie, dohľad a kontrolu, sa prispieva k vytvoreniu spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných v danej partnerskej krajine. Zaisťuje sa nimi, aby sa využívanie rybolovných zdrojov uskutočňovalo na základe spoľahlivých vedeckých odporúčaní, pričom sa bude zameriavať len na nadmerné zdroje, ktoré partnerská krajina nedokáže alebo nemá záujem loviť. Na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve sa partnerským krajinám poskytuje za udelenie prístupu k ich zdrojom rýb kompenzácia a za vykonávanie ich vlastnej udržateľnej rybárskej politiky sa im poskytuje finančná pomoc.

Akvakultúra

V rámci SRP by sa mal podporovať environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry. Akvakultúrou sa prispieva k zabezpečeniu potravín a rastu a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach. Keď členské štáty na základe strategických usmernení Únie vyvinú vnútroštátne strategické plány na uľahčenie udržateľného rozvoja akvakultúry, a to vo vzťahu k bezpečnosti podnikania v tomto odvetví, prístupu k vodám a priestoru a administratívnemu zjednodušeniu vydávania licencií, je možné dosiahnuť výrazný pokrok. Rozvoj akvakultúry má jasný európsky (EÚ) rozmer: strategické rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni môžu mať vplyv na obdobný rozvoj v susedných členských štátoch. Je nevyhnutné, aby členské štáty mali príležitosť vedieť, čo v oblasti budúceho rozvoja akvakultúry plánujú iné členské štáty.

Komisia zastáva názor, že osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje vlastný orgán, v rámci ktorého dôjde k vypočutiu všetkých zainteresovaných strát, a na tento účel navrhuje vytvoriť Poradnú radu pre akvakultúru.

Spoločná organizácia trhu

Je potrebné, aby sa spoločnou organizáciou trhov prispelo k dosiahnutiu cieľov SRP, aby sa ňou odvetviu umožnilo uplatňovať SRP na primeranej úrovni a aby sa ňou posilnila konkurencieschopnosť, najmä konkurencieschopnosť výrobcov.

Kontrola a presadzovanie predpisov

V súlade s novým režimom kontroly prijatým nariadeniami Rady (ES) č. 1005/2008 a č. 1224/2009[13] sa v rámci návrhu začleňujú základné prvky režimu Únie pre kontrolu a presadzovanie predpisov, aby sa tak zaistil súlad s pravidlami SRP. Vzhľadom na skutočnosť, že v časti týkajúcej sa ochrany sa zaviedla povinnosť vykladať úlovky s cieľom vyhnúť sa ich odvrhovaniu, Komisia navrhuje povinnosti týkajúce sa monitorovania a kontroly, najmä pokiaľ ide o úplné zdokumentovanie rybného hospodárstva, ako aj pilotné projekty vzťahujúce sa na nové technológie kontroly rybného hospodárstva, ktoré prispievajú k udržateľnému rybolovu.

Finančné nástroje

S cieľom zvýšiť dodržiavanie predpisov sa v rámci návrhu zavádzajú podmienky udeľovania finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť na prispenie k dosiahnutiu cieľov SRP. Udelenie finančnej pomoci bude podmienené súladom s pravidlami a táto zásada sa bude uplatňovať, tak na členské štáty, ako aj na prevádzkovateľov. V prípade členských štátov môže nedodržiavanie pravidiel viesť k prerušeniu, pozastaveniu alebo úprave finančnej pomoci Únie. V prípade prevádzkovateľov môžu závažné porušenia predpisov viesť k zákazu prístupu k finančnej pomoci alebo k jej zníženiam. V návrhu sa okrem toho členským štátom zavádza povinnosť zohľadniť pri poskytovaní finančnej pomoci správanie (najmä to, či nedošlo k závažným porušeniam predpisov) prevádzkovateľov v nedávnej minulosti.

Poradné rady

Komisia navrhuje skonsolidovať a, ak to je možné, rozšíriť úlohu regionálnych poradných rád v rámci SRP. Keďže niektoré z nich nemajú regionálnych charakter alebo regionálne obmedzenie, sedem existujúcich rád by sa malo premenovať na poradné rady a zároveň by sa mala vytvoriť Poradná rada pre akvakultúru. Vzhľadom na osobitosti Čierneho mora, ktoré predstavuje ohraničenú morskú oblasť zdieľanú so štyrmi štátmi, ktoré nie sú členmi Únie, Komisia navrhuje do roku 2015 zriadiť Poradnú radu pre Čierne more, pričom zohľadní prebiehajúce diskusie so všetkými krajinami z tejto oblasti, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom poskytnúť odporúčania k politike ochrany a posilniť spoluprácu medzi Rumunskom, Bulharskom a ich susednými krajinami z tejto morskej oblasti.

Záverečné ustanovenia

V záverečnej časti sa ustanovujú oblasti delegovania právomocí Komisii, výkon týchto právomocí, ich odvolanie a námietky, ako aj zriadenie Výboru pre rybolov a akvakultúru v súvislosti s vykonávacími aktmi. Takisto sa v nej navrhuje zrušiť a/alebo zmeniť a doplniť príslušné platné právne predpisy.

2011/0195 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o spoločnej rybárskej politike

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[14],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[15],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002[16] sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu a udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(2) Do rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky patrí ochrana, riadenie a využívanie morských biologických zdrojov. Rozsah spoločnej rybárskej politiky okrem toho v súvislosti s trhovými opatreniami a finančnými opatreniami na podporu jej cieľov zahŕňa sladkovodné biologické zdroje a akvakultúru, ako aj spracovanie a marketing produktov rybolovu a akvakultúry, keď sa takéto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín a zaregistrovaných v týchto krajinách, alebo činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu a pri zohľadnení ustanovení článku 117 Dohovoru OSN o morskom práve.

(3) Spoločnou rybárskou politikou by sa malo zaistiť, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti prispeli k dlhodobo udržateľným environmentálnym, hospodárskymi a sociálnym podmienkam. Takisto by sa ňou malo prispieť k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni v rámci odvetvia rybného hospodárstva, stabilným trhom, ďalej by sa ňou malo zaistiť, aby boli zdroje dostupné a aby sa ponuka dostala k spotrebiteľom za rozumné ceny.

(4) Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS)[17] a ratifikovala Dohodu OSN o vykonávaní ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúcu sa ochrany a využívania transzonálnych zásob rýb a druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. augusta 1995 (Dohovor OSN o riadení zásob rýb)[18]. Takisto prijala Dohodu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (Dohoda FAO o dodržiavaní opatrení)[19]. V týchto medzinárodných nástrojoch sa počíta najmä s povinnosťami v oblasti ochrany, vrátane okrem iného povinnosťami prijať ochranné a riadiace opatrenia navrhnuté tak, aby sa morské zdroje zachovali alebo obnovili v takej miere, ktorá dokáže poskytnúť maximálny udržateľný výnos, tak v rámci morských oblastí patriacich pod súdnu právomoc jednotlivých štátov, ako aj na šírom mori, a aby sa na tento účel spolupracovalo s ostatnými štátmi, povinnosťami uplatňovať pri ochrane, riadení a využívaní zásob rýb prístup založený na zásade predchádzania škodám, povinnosťou zaistiť súlad s ochrannými a riadiacimi opatreniami, keď sa morské zdroje nachádzajú v morským oblastiach s inou úpravou súdnej právomoci a povinnosťami náležite zohľadniť iné oprávnené využívanie morí. Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispieť k riadnemu plneniu medzinárodných povinností Únie vyplývajúcich z týchto medzinárodných nástrojov. Ak členské štáty prijmú ochranné alebo riadiace opatrenia, na ktorých prijatie boli splnomocnené v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by takisto postupovať spôsobom, ktorý je v plnom súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ochrany a spolupráce vyplývajúcimi z uvedených medzinárodných nástrojov.

(5) Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu úpadku mnohých zásob rýb. Únia by preto mala zlepšiť svoju spoločnú rybársku politiku, aby zaistila, že úrovne využívania zásob morských biologických zdrojov sa prioritne obnovia a zachovajú na úrovniach schopných priniesť maximálne udržateľné výnosy z populácií lovených zásob, a to do roku 2015. V prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, si to môže vyžadovať uplatňovanie náhrad za maximálny udržateľný výnos.

(6) Ciele pre rybné hospodárstvo sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020[20], v rámci spoločnej rybárskej politiky by sa mal zaistiť súlad s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada[21], a cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“[22], najmä s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

(7) Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo zakladať na prístupe založenom na zásade predchádzania škodám, ktorý sa musí odvodiť od príslušnej zásady uvedenej v prvom pododseku ods. 2 článku 191 zmluvy.

(8) Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispieť k ochrane morského prostredia, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu najneskôr do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[23].

(9) Je potrebné vykonávať ekosystémový prístup k riadeniu rybného hospodárstva, environmentálny vplyv rybolovných činností by sa mal obmedziť a neželané úlovky by sa mali znížiť na minimum a postupne odstrániť.

(10) Je dôležité, aby sa riadenie spoločnej rybárskej politiky viedlo podľa zásad dobrej správy vecí verejných. Medzi tieto zásady patrí rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, široká účasť zainteresovaných strán a dlhodobá perspektíva. Úspešné riadenie spoločnej rybárskej politiky takisto závisí od jasného vymedzenia zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a od vzájomnej zlučiteľnosti a konzistentnosti prijatých opatrení s inými politikami Únie.

(11) V spoločnej rybárskej politike by sa takisto mali v plnej miere zohľadniť tieto aspekty: zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a krmív.

(12) Pri vykonávaní spoločnej rybárskej politiky by sa mali zohľadniť vzájomné pôsobenia s inými námornými záležitosťami, ktoré sa uvádzajú v integrovanej námornej politike[24], pričom by sa malo uznať, že všetky záležitosti súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené vrátane námorného priestorového plánovania. Pri riadení rôznych sektorových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora by sa mala zaistiť koherencia a integrácia.

(13) Rybárske plavidlá Únie by mali mať rovnocenný prístup k vodám a zdrojom Únie v súlade s pravidlami SRP.

(14) Platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v rámci pásiem 12 námorných míľ od členských štátov, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Týmito pravidlami sa takisto zachovali tradičné rybolovné činnosti, od ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných spoločenstiev. Tieto pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať.

(15) Morské biologické zdroje v okolí Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa preto malo zachovať.

(16) Cieľ udržateľného využívania morských biologických zdrojov je možné dosiahnuť efektívnejšie prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybného hospodárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány odzrkadľujúce osobitnosti rôznych druhov rybného hospodárstva.

(17) Ak je to možné, viacročné plány by sa mali vzťahovať na viacero zásob, a to v prípade, ak sa tieto zásoby využívajú spoločne. Viacročnými plánmi by sa mal vytvoriť základ pre stanovenie rybolovných možností a kvantifikovateľných cieľov pre udržateľné využívanie dotknutých zásob a morských ekosystémov, pričom sa vymedzia jasné časové plány a zaisťovacie mechanizmy pre nepredvídaný vývoj.

(18) Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov. Neželané úlovky a odvrhnuté úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených zásob, ktoré sa ulovili počas rybolovných činností vo vodách Únie alebo ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie.

(19) Vyloženie neželaných úlovkov by nemalo viesť k plným hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa. V prípade vyloženia úlovkov rýb menších ako minimálna ochranná referenčná veľkosť by sa určenie takýchto úlovkov malo obmedziť a mal by sa vylúčiť predaj na ľudskú spotrebu.

(20) Na účely ochrany zásob by sa vzhľadom na určité technické opatrenia mali uplatňovať jasné ciele.

(21) V prípade zásob, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením limitov úlovkov a/alebo rybolovného úsilia.

(22) Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví rybolovu a závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovných činností je nevyhnutné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu na zásobe rýb pre každý členský štát.

(23) Takáto relatívna stabilita rybolovných činností by mala vzhľadom na meniacu sa biologickú situáciu zásob zabezpečiť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybného hospodárstva a s nim súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojom uznesení o určitých externých aspektoch vytvorenia 200-míľového rybárskeho pásma v Spoločenstve[25] z 3. novembra 1976, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1977, a najmä v prílohe VII k tejto rezolúcii. Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.

(24) Členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii opodstatnené žiadosti o navrhnutie opatrení v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré členské štáty identifikovali ako potrebné na splnenie povinnosti súvisiacich s osobitnými chránenými územiami v súlade s článkom 4 smernice Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva[26], osobitne chránenými územiami v súlade s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[27] a s chránenými morskými oblasťami v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[28].

(25) Komisia by mala mať možnosť prijať v prípade vážnej hrozby pre ochranu morských biologických zdrojov alebo v prípade vážnej hrozby pre morské ekosystémy, ktorá vyplýva z rybolovných činností a ktorá si vyžaduje okamžité konanie, dočasné opatrenia.

(26) Členské štáty by mali mať možnosť prijať ochranné opatrenia a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, čím by umožnili, aby sa politikou lepšie reagovalo na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybného hospodárstva a aby sa zlepšilo dodržiavanie jej predpisov.

(27) Členské štáty by v rámci svojich pásiem do 12 námorných míľ mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske plavidla Únie, za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a s dotknutými členskými štátmi vopred prekonzultované opatrenia, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a riadenia zdrojov v tejto oblasti.

(28) Členské štáty by mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia pre zásoby vo vodách Únie, ktoré sa budú uplatňovať výlučne na rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou.

(29) Najneskôr 31. decembra 2013 by sa pre všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a pre všetky ostatné plavidlá loviace vlečným výstrojom mal začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to vzhľadom na väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Členské štáty môžu zo systému prevoditeľných rybolovných povolení vyňať plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, s výnimkou plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť.

(30) Rybolovné povolenia by mali byť prevoditeľné a prenajímateľné, aby sa tak decentralizovalo riadenie rybolovných možností smerom k odvetviu rybolovu a aby sa zaistilo, aby sa rybári opúšťajúci dané odvetvie nemuseli spoliehať na finančnú pomoc z verejných zdrojov v rámci SRP.

(31) Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení obmedzuje na väčšie plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti.

(32) Pokiaľ ide o rybárske plavidlá Únie, ktoré nie sú prevádzkované v rámci systému prevoditeľných rybolovných povolení, môžu sa prijať osobitné opatrenia na prispôsobenie počtu týchto plavidiel dostupným zdrojom. V takýchto opatrenia by sa mali stanoviť povinné maximálne stropy kapacity flotily a mali by sa zriadiť vnútroštátne schémy vstupu/výstupu v súvislosti s finančnými prostriedkami na vyradenie udeľovanými z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo.

(33) Členské štáty by mali zaznamenať minimálne informácie o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Tieto záznamy by sa mali sprístupniť Komisii na účel monitorovania veľkosti flotíl členských štátov.

(34) Riadenie rybolovu vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov. Členské štáty by preto mali zbierať údaje o flotilách a ich rybolovných činnostiach, najmä biologické údaje o úlovkoch vrátane odvrhnutých úlovkov, informácie z prieskumov o zásobách rýb a o možnom environmentálnom vplyve rybolovných činností na morský ekosystém.

(35) Zber údajov by sa mal vzťahovať aj na údaje, ktoré umožňujú hospodárske posúdenie podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu, v akvakultúre a v spracovaní produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj údaje, ktoré umožňujú posúdenie vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach.

(36) Členské štáty by mali spravovať a sprístupňovať koncovým používateľom vedeckých údajov údaje, ktoré zozbierali, a to na základe viacročného programu Únie. Členské štáty by s cieľom koordinovať zber údajov mali spolupracovať aj navzájom. Členské štáty by v prípade potreby mali pri zbere údajov spolupracovať aj s tretími krajinami v rámci tej istej morskej oblasti.

(37) Vedecké práce v oblasti rybného hospodárstva vzťahujúce sa na príslušnú politiku by sa mali posilniť prostredníctvom vnútroštátnych programov zberu vedeckých údajov, výskumu a inovácií v oblasti rybného hospodárstva, ktoré by boli koordinované s inými členskými štátmi, ako aj prostredníctvom nástrojov rámca Únie pre výskum a inovácie.

(38) Únia by mala podporovať ciele spoločnej rybárskej politiky aj v medzinárodnom meradle. Únia by sa na tento účel mala snažiť zlepšiť účinnosť regionálnych a medzinárodných organizácií pri ochrane a riadení medzinárodných zásob rýb, a to prostredníctvom podporovania rozhodovania založeného na vedeckých poznatkoch a lepšieho dodržiavania predpisov, zvýšenej transparentnosti a účasti zainteresovaných strán a prostredníctvom boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam.

(39) Dohodami o udržateľnom rybnom hospodárstve uzatvorenými s tretími krajinami by sa malo zaistiť, aby rybolovné činnosti Únie vo vodách tretích krajín vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, čím sa zaistí udržateľné využívanie morských biologických zdrojov. Týmito dohodami, v ktorých sa prístupové práva poskytujú výmenou za finančný príspevok Únie, by sa malo prispieť k vytvoreniu spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných, ktorým by sa zaistili najmä účinné opatrenia monitorovania, kontroly a dozoru.

(40) Zavedenie doložky o ľudských právach v dohodách o udržateľnom rybnom hospodárstve by malo v plnej miere zodpovedať celkovým cieľom rozvojovej politiky Únie.

(41) Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu, by malo predstavovať základný prvok dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve a malo by byť zakotvené v osobitnej doložke o ľudských právach.

(42) Akvakultúrou by sa malo prispieť k zachovaniu potenciálu v oblasti výroby potravín v celej Únii, a to na udržateľnom základe, aby sa tak občanom Európy zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť a aby sa prispelo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov.

(43) V Stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry[29], ktorú Komisia prijala v roku 2009 a ktorú uvítala a potvrdila Rada a uvítal Európsky parlament, sa konštatuje, že je potrebné vytvoriť a podporovať rovnaké podmienky pre akvakultúru ako základ pre jej udržateľný rozvoj.

(44) Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispievať k plneniu stratégie Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k plneniu v nej stanovených cieľov[30].

(45) Na akvakultúrne činnosti v Únii vplývajú rôzne podmienky presahujúce hranice jednotlivých štátov vrátane podmienok týkajúcich sa oprávnení prevádzkovateľov. S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry, podporiť rozvoj a inovácie v tejto oblasti, podporiť hospodársku činnosť, diverzifikáciu a zlepšiť životnú úroveň v pobrežných a vidieckych oblastiach by sa mali vypracovať strategické usmernenia Únie pre vnútroštátne strategické plány, ako aj mechanizmy výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania v tomto odvetví, prístup k vodám a priestoru Únie a administratívne zjednodušenie vydávania licencií.

(46) Osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje vytvorenie poradnej rady, v rámci ktorej by sa zainteresované strany mohli vyjadrovať k prvkom politík Únie, ktoré by mohli mať vplyv na akvakultúru.

(47) Je potrebné posilniť konkurencieschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry Únie a zjednodušiť postupy, čím by sa podporilo lepšie riadenie výrobných a obchodných činností v tomto odvetví. Spoločná organizácia trhu s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry by mala zaistiť rovnaké podmienky pre všetky produkty rybného hospodárstva a akvakultúry, s ktorými sa v Únii obchoduje, mala by umožniť spotrebiteľom, aby prijímali lepšie informované rozhodnutia, mala by podporovať zodpovednú spotrebu a mala by zlepšiť hospodárske poznatky o dodávateľskom reťazci v rámci trhov Únie a pochopenie týchto trhov.

(48) Spoločná organizácia trhu by sa mala vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebný účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov vrátane boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. Únia by mala zriadiť systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, aby sa zaistilo dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky.

(49) V rámci tohto systému kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov by sa malo podporovať používanie moderných technológií. Členské štáty alebo Komisia by mali mať možnosť vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov.

(50) Členské štáty by s cieľom zaistiť účasť dotknutých prevádzkovateľov na systéme kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov Únie mali mať možnosť vyžadovať od držiteľov licencií na rybolov vzťahujúcich sa na rybárske plavidlá Únie s celkovou dĺžkou 12 m alebo viac, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, aby pomernou časťou prispeli k pokrytiu nákladov na tento systém.

(51) Členské štáty nedokážu vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri rozvoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a vzhľadom na obmedzenia finančných zdrojov členských štátov, dostatočne splniť ciele spoločnej rybárskej politiky. S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov by sa preto mala poskytnúť viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky.

(52) Udelenie finančnej pomoci Únie by malo byť podmienené dodržiavaním spoločnej rybárskej politiky, a to tak členskými štátmi, ako aj prevádzkovateľmi. Poskytovanie finančnej pomoci by sa malo v prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, a v prípade, že prevádzkovatelia tieto pravidlá závažné porušia, prerušiť, pozastaviť alebo upraviť.

(53) Ukázalo sa, že dialóg so zainteresovanými stranami je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky. Vzhľadom na rôznorodé podmienky vo vodách Únie a vzhľadom na zvýšenú regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky by poradné rady mali umožniť, aby spoločná rybárska politika profitovala z poznatkov a skúseností všetkých zainteresovaných strán.

(54) Zdá sa byť vhodné, aby sa Komisia prostredníctvom delegovaných aktov splnomocnila vytvoriť novú poradnú radu a upraviť oblasti pôsobnosti existujúcich poradných rád, najmä vzhľadom na osobitosti Čierneho mora.

(55) Na účel splnenia cieľov spoločnej rybárskej politiky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie opatrení vzťahujúcich sa na rybolov zameraných na zníženie vplyvu rybolovných činností na osobitne chránených územiach, prispôsobenie povinnosti vyložiť všetky úlovky na účel plnenia medzinárodných povinností Únie, štandardné ochranné opatrenia v rámci viacročných plánov alebo technické opatrenia, nový výpočet stropov kapacity flotily, vymedzenie informácií o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie, pravidlá vykonávania pilotných projektov v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov, zmeny a doplnenia prílohy III v súvislosti s oblasťami, ktoré patria do pôsobnosti poradných rád, a v súvislosti so zložením a fungovaním týchto rád.

(56) Je nanajvýš dôležité, aby Komisia uskutočňovala počas svojich prípravných prác na prijatí delegovaných aktov náležité konzultácie vrátane konzultácií na úrovni odborníkov.

(57) Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné a primerané zaslanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(58) S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania technických prevádzkových požiadaviek, pokiaľ ide o formy prenosu informácií týkajúcich sa registrov rybárskych flotíl a údajových požiadaviek na riadenie rybolovu, by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[31].

(59) Na dosiahnutie základného cieľa spoločnej rybárskej politiky, ktorým je zaistenie dlhodobo udržateľných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych podmienok v odvetví rybného hospodárstva a odvetví akvakultúry a prispievanie k dostupnosti potravinových zásob, je potrebné a vhodné, aby sa stanovili pravidlá ochrany a využívania morských biologických zdrojov.

(60) V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(61) Rozhodnutie Rady č. 585/2004/ES z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[32], by sa malo zrušiť, keď nadobudnú účinnosť príslušné pravidlá tohto nariadenia.

(62) Nariadenie (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva[33] by sa malo zrušiť, pričom by sa ale malo naďalej uplatňovať na vnútroštátne programy prijaté na zber a spravovanie údajov na obdobie rokov 2011 – 2013.

(63) Z dôvodu počtu a významu zmien a doplnení, ktoré je potrebné urobiť, by sa nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Rozsah pôsobnosti

1. Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na:

(a) ochranu, riadenie a využívanie morských biologických zdrojov a

(b) sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a marketing produktov rybného hospodárstva a akvakultúry spolu s opatreniami na trhoch a finančnými opatreniami na podporu spoločnej rybárskej politiky.

2. Spoločná rybárska politika sa vzťahuje na činnosti uvedené v odseku 1, keď sa vykonávajú :

(a) na území členských štátov alebo

(b) vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích štátov, v ktorých sú aj zaregistrované alebo

(c) rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie alebo

(d) štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.

Článok 2 Všeobecné ciele

1. Spoločnou rybárskou politikou sa zaisťuje, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti zabezpečovali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky a prispievali k dostupnosti potravinových zásob.

2. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu uplatňuje prístup založený na zásade predchádzania škodám a cieľom tejto politiky je do roku 2015 zaistiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovili a zachovali nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos.

3. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

4. Spoločnou rybárskou politikou sa integrujú požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Článok 3 Konkrétne ciele

Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 2 sa spoločnou rybárskou politikou musí uskutočniť najmä:

(a) odstránenie neželaných úlovkov komerčných zásob a postupné zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto zásob vyložili;

(b) zabezpečenie podmienok pre účinné rybolovné činnosti v rámci hospodársky životaschopného a konkurencieschopného odvetvia rybolovu;

(c) podpora rozvoja akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

(d) prispievanie k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností;

(e) zohľadnenie záujmov spotrebiteľov;

(f) zaistenie systematického a harmonizovaného zberu údajov a ich správy.

Článok 4 Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

(a) jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

(b) ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

(c) dlhodobá perspektíva;

(d) široká účasť zainteresovaných strán vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

(e) primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

(f) súlad s integrovanou námornou politikou a inými politikami Únie.

Článok 5 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

–            „vody Únie“ znamenajú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

–            „morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

–            „sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

–            „rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

–            „rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

–            „maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok, ktorý sa môže nekonečne dlho odnímať zo zásoby rýb;

–            „prístup k riadeniu rybného hospodárstva založený na zásade predchádzania škodám“ znamená prístup, podľa ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie riadiacich opatrení na ochranu cieľového druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

–            „ekosystémový prístup k riadeniu rybného hospodárstva“ znamená prístup, podľa ktorého sa zaisťuje, aby boli výhody pochádzajúce zo živých vodných zdrojov veľké, zatiaľ čo priamy a nepriamy vplyv rybolovu na morské ekosystémy bol malý a nebol škodlivý pre budúcu funkčnosť, rozmanitosť a integritu týchto ekosystémov;

–            „miera úhynu pri rybolove“ znamená úlovky určitej zásoby rýb za určité obdobie v pomere k priemernému množstvu zásob, ktoré sú k dispozícii pre rybné hospodárstvo v danom období;

–            „zásoba“ znamená morský biologický zdroj s charakteristickými znakmi, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti riadenia;

–            „limit úlovku“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie zásoby rýb alebo skupiny zásob rýb počas daného obdobia;

–            „ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úhynu pri rybolove), ktoré sa používajú pri riadení rybolovu, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;

–            „zaistenie“ znamená prevenčné opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám;

–            „technické opatrenia“ znamenajú opatrenia, ktorými sa reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností, pričom tieto opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom podmienenia využívania a štruktúry rybolovného výstroja a obmedzenia prístupu k rybolovným oblastiam;

–            „rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby vyjadrený v úlovkoch a/alebo rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni;

–            „rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

–            „prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených danému členskému štátu alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006[34], ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení;

–            „individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v členskom štáte na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich danému členskému štátu;

–            „kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86[35];

–            „akvakultúra“ znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov, pričom sa používajú techniky určené na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia a organizmy zostávajú počas fázy chovu a kultivácie majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich lovu/zberu vrátane tohto okamihu;

–            „licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

–            „oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 ods. 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

–            „rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

–            „produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

–            „prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

–            „závažné porušenie predpisov“ znamenajú porušenia predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

–            „koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia;

–            „nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu;

–            „produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

–            „biomasa generačných rýb“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

–            „zmiešané rybného hospodárstvo“ znamená rybné hospodárstvo, v rámci ktorého sa v oblasti rybolovu nachádza viac ako jeden druh, pričom tieto ostané druhy sa môžu chytiť do rybolovného výstroja;

–            „dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie.

ČASŤ II PRÍSTUP K VODÁM

Článok 6 Všeobecné pravidlá prístupu k vodám

1. Rybárske plavidlá Únie majú rovnocenný prístup k vodám a k zdrojom vo všetkých vodách Únie iných, ako sú vody uvedené v odseku 2 a odseku 3, na ktoré sa uplatňujú opatrenia prijaté podľa časti III.

2. Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do súdnej právomoci členských štátov, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 právo vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré už tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby to malo vplyv na úpravy pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou ostatných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a úpravy uvedené v prílohe I, stanovením geografických oblastí pre každý členský štát v rámci pobrežných pásiem ostatných členských štátov, kde sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknutých druhov. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3. Vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov môžu dotknuté členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4. Ustanovenia, ktoré sa budú riadiť úpravami stanovenými v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

ČASŤ III OPATRENIA NA OCHRANU MORSKÝCH BIOLOGICKÝCH ZDROJOV

HLAVA I  DRUHY OPATRENÍ

Článok 7 Druhy ochranných opatrení

Opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov môžu pozostávať z:

(a) prijatia viacročných plánov podľa článkov 9 – 11;

(b) stanovenia cieľov pre udržateľné využívanie zásob;

(c) prijatia opatrení na účel prispôsobenia počtu rybárskych plavidiel a/alebo druhov rybárskych plavidiel dostupným rybolovným možnostiam;

(d) zavedenia stimulov, vrátane stimulov ekonomickej povahy, na podporu selektívnejšieho rybolovu alebo rybolovu s nízkym vplyvom;

(e) stanovenia rybolovných možností;

(f) prijatia technických opatrení uvedených v článku 14;

(g) prijatia opatrení týkajúcich sa povinnosti vyložiť všetky úlovky;

(h) realizácie pilotných projektov vzťahujúcich sa na alternatívne druhy techník riadenia rybolovu.

Článok 8 Druhy technických opatrení

Technické opatrenia môžu pozostávať z:

(a) veľkosti ôk a pravidiel týkajúcich sa nasadenia rybárskeho výstroja;

(b) obmedzení vzťahujúcich sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane

i) úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo zníženie vplyvu na bentické pásmo;

ii) úprav alebo dodatočných zariadení na zníženie náhodného zachytávania ohrozených, bezprostredne ohrozených a chránených druhov;

(c) zákazov nasadenia určitého rybárskeho výstroja v určitých oblastiach alebo obdobiach;

(d) zákazov alebo obmedzení rybolovných činností v určitých zónach a/alebo obdobiach;

(e) požiadaviek na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť dočasné nahromadenie citlivých morských zdrojov;

(f) osobitných opatrení na obmedzenie vplyvu rybolovných činností na morské ekosystémy a necieľové druhy;

(g) ostatných technických opatrení zameraných na ochranu morskej biodiverzity.

HLAVA II  OPATRENIA ÚNIE

Článok 9 Viacročné plány

1. Zriadenie viacročných plánov, v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu zásob rýb nad úrovňami, pri ktorých sú tieto zásoby schopné prinášať maximálny udržateľný výnos, je prioritou.

2. Vo viacročných plánoch sa stanovuje:

(a) základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté zásoby rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov a

(b) opatrenia, ktorými sa efektívne dokáže zabrániť tomu, aby sa ochranné referenčné body prekročili.

3. Viacročné plány sa, pokiaľ je to možné, vzťahujú buď na rybné hospodárstvo zamerané na jeden druh zásoby rýb, alebo na rybné hospodárstvo zamerané na zmes rôznych zásob, a berú do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybným hospodárstvom.

4. Viacročné plány vychádzajú z prístupu k riadeniu rybného hospodárstva založeného na zásade predchádzania škodám a vedecky prijateľným spôsobom zohľadňujú obmedzenia dostupných údajov a metód posudzovania a všetky kvantifikované zdroje neistoty.

Článok 10 Ciele viacročných plánov

1. Viacročnými plánmi sa do roku 2015 zabezpečí prispôsobenie miery úhynu pri rybolove, ktorého výsledkom bude miera úhynu pri rybolove, ktorou sa všetky zásoby obnovia a zachovajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos.

2. V prípadoch, keď nie je možné určiť mieru úhynu pri rybolove, pri ktorej sa zásoby obnovujú a zachovávajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, sa vo viacročných plánoch ustanovia preventívne opatrenia, ktorými sa zaistí porovnateľný stupeň ochrany príslušných zásob.

Článok 11 Obsah viacročných plánov

Viacročný plán obsahuje:

(a) rozsah (vyjadrený v zásobách), oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, na ktorý sa viacročný plán uplatňuje;

(b) ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3;

(c) kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

i) miery úhynu pri rybolove a/alebo

ii) biomasy generačný rýb a

ii) stability úlovkov;

(d) jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

(e) technické opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov;

(f) kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

(g) konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

(h) zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

(i) zaistenia a kritéria aktivácie týchto zaistení;

(j) akékoľvek iné opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov.

Článok 12 Súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia

1.           V osobitne chránených územiach v zmysle článku 6 smernice 92/43/EHS, článku 4 smernice 2009/147/ES a článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES vykonávajú členské štáty rybolovné činnosti tak, aby znížili vplyv týchto činností v rámci takýchto osobitne chránených území.

2.           Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení vzťahujúcich sa na rybolov zameraných na zníženie vplyvu rybolovných činností na osobitne chránených územiach.

Článok 13 Opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov

1. Na základe dôkazov o vážnom ohrození ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému, ktoré si vyžaduje okamžité konanie, môže Komisia vychádzajúc z odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo vlastnej iniciatívy rozhodnúť, že prijme dočasné opatrenia na zmiernenie ohrozenia.

2. Členský štát oznámi odôvodnenú žiadosť uvedenú v odseku 1 súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným poradným radám.

Článok 14  Rámce pre technické opatrenia

Zriadia sa rámce pre technické opatrenia, aby sa zaistila ochrana morských biologických zdrojov a zníženie vplyvu rybolovných činností na zásoby rýb a morské ekosystémy. Rámcami pre technické opatrenia:

(a) sa prispieva k zachovaniu alebo obnoveniu zásob rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, a to prostredníctvom zlepšenia výberu veľkosti a v prípade potreby výberu druhov;

(b) sa znižujú úlovky jedincov zo zásob rýb, ktorý nedosahujú požadovanú veľkosť;

(c) sa znižujú úlovky neželaných morských organizmov;      

(d) sa zmierňuje vplyv rybárskeho výstroja na ekosystém a životné prostredie, najmä pokiaľ ide o ochranu biologicky citlivých zásob a biotopov.

Článok 15 Povinnosť vyložiť všetky úlovky

1. Všetky úlovky ďalej uvedených zásob rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov a ktoré sa ulovili v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie, sa prinesú a uchovajú na palube rybárskych plavidiel, zaevidujú a vyložia, s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmto časovým rámcom:

(a) Najneskôr od 1. januára 2014:

– makrely, slede, stavridy, tresky belasé, ryby druhu Capros aper, sardely európske, striebrice, sardinely, korušky polárne;

– tuniaky modroplutvé, mečiare veľké, tuniaky dlhoplutvé, tuniaky okaté, ostatné plachetníkovité.

(b) Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley;

(c) Najneskôr od 1. januára 2016: tresky jednoškvrné, tresky merlang, ryby druhu Lepidorhombus whiffiagonis, čert morský, platesy veľké, molvy veľké, tresky tmavé, tresky žltkavé, platesy Microstomus kitt , kalkany veľké, kalkany hladké, molvy modré, ryby druhu Aphanopus carbo, dlhochvosty tuponosé, ryby druhu Hoplostethus atlanticus, halibuty tmavé, miene lemované, sebastesy a zásoby rýb, ktoré žijú na alebo pri dne, v Stredozemnom mori.

2. Pre zásoby rýb uvedené v odseku 1 sa stanovia minimálne ochranné referenčné veľkosti vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Predaj úlovkov takýchto zásob rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa obmedzuje výlučne na účel spracovania na rybiu múčku alebo krmivo pre domáce zvieratá.

3. Obchodné normy pre úlovky rýb ulovených nad rámec stanovených rybolovných možností sa ustanovujú v súlade s článkom 27 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry].

4. Členské štáty zaistia, aby boli rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou vybavené na zaistenie úplného zdokumentovania všetkých rybolovných a spracovateľských činností na účel monitorovania súladu s povinnosťou vyložiť všetky úlovky.

5. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné povinnosti.

6. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení stanovených v odseku 1 na účely dodržiavania medzinárodných povinností Únie.

Článok 16 Rybolovné možnosti

1. Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa každému členskému štátu zaisťuje relatívna stabilita rybolovných činností vzhľadom na každú zásob rýb alebo oblasť rybného hospodárstva. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2. Možnosti na vedľajšie úlovky sa môžu vyhradiť v rámci celkových rybolovných možností.

3. V rámci rybolovných možností sa dodržiavajú kvantifikovateľné ciele, časové rámce a rozmedzia stanovené v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 písm. b), c) a h).

4. Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

HLAVA III REGIONALIZÁCIA

KAPITOLA I VIACROČNÉ PLÁNY

Článok 17 Ochranné opatrenia prijaté v súlade s viacročnými plánmi

1. Členské štáty sa môžu oprávniť, aby v rámci viacročných plánov zriadených podľa článkov 9, 10 a 11 prijali opatrenia v súlade s daným viacročným plánom, v ktorých sa špecifikujú ochranné opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na zásoby vo vodách Únie, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti.

2. Členské štáty zaistia, aby ochranné opatrenia prijaté podľa článku 1:

(a) boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3;

(b) boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

(c) efektívne plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

(d) neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Článok 18 Oznámenie ochranných opatrení jednotlivých členských štátov

Členské štáty, ktoré prijali ochranné opatrenia podľa článku 17 ods. 1, takéto opatrenia oznámia Komisii, ostatným zainteresovaným členským štátom a príslušným poradným radám.

Článok 19 Posudzovanie

Komisia môže kedykoľvek posúdiť zlučiteľnosť a efektívnosť ochranných opatrení, ktoré členské štáty prijali podľa článku 17 ods. 1.

Článok 20 Štandardné ochranné opatrenia prijaté v rámci viacročných plánov

1. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie ochranných opatrení v oblasti rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán, ak členský štát oprávnený prijímať opatrenia v súlade s článkom 17 neoznámi takéto opatrenia Komisii do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti viacročného plánu.

2. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie ochranných opatrení v oblasti rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán, ak:

a)      sa opatrenia členského štátu na základe posúdenia vykonaného podľa článku 19 považujú za nezlučiteľné s cieľmi viacročného plánu alebo

b)      sa opatrenia členského štátu na základe posúdenia vykonaného podľa článku 19 považujú za nespôsobilé na efektívne splnenie cieľov a kvantifikovateľných čiastkových cieľov stanovených vo viacročných plánoch alebo

c)      sa aktivujú zaistenia zriadené v súlade s článkom 11 písm. i).

3. Ochranné opatrenia prijaté Komisiou sa zameriavajú na zaistenie splnenia hlavných cieľov a čiastkových cieľov stanovených vo viacročnom pláne. Keď Komisia príjme delegovaný akt, opatrenia členského štátu strácajú svoju účinnosť.

KAPITOLA II TECHNICKÉ OPATRENIA

Článok 21 Technické opatrenia

V rámci pre technické opatrenia zriadenom podľa článku 14 sa členské štáty môžu oprávniť, aby prijali opatrenia v súlade s daným rámcom, v ktorých sa špecifikujú technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vzťahujúce sa na zásoby v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti. Členské štáty zaistia, aby takéto technické opatrenia:

(a) boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

(b) boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

(c) efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14 a

(d) neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Článok 22 Oznámenie technických opatrení členského štátu

Členský štát, ktorý prijíma technické opatrenia podľa článku 21, takéto opatrenia oznámi Komisii, ostatným zainteresovaným členských štátom a príslušným poradným radám.

Článok 23 Posudzovanie

Komisia môže kedykoľvek posúdiť zlučiteľnosť a efektívnosť technických opatrení, ktoré členské štáty prijali podľa článku 21.

Článok 24 Štandardné opatrenia prijaté v rámci pre technické opatrenia

1. Komisia sa splnomocňuje prijať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie technických opatrení, na ktoré sa vzťahuje rámec pre technické opatrenia, ak členský štát oprávnený prijať opatrenia v súlade s článkom 21 neoznámi takéto opatrenia Komisii do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti rámca pre technické opatrenia.

2. Komisia sa splnomocňuje prijať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie technických opatrení, ak sa opatrenia členských štátov na základe posúdenia vykonaného podľa článku 23 považujú za:

b)      nezlučiteľné s cieľmi stanovenými v rámci pre technické opatrenia alebo

b)      opatrenia, ktoré nespĺňajú ciele stanovené v takomto rámci pre technické opatrenia efektívnym spôsobom.

3. Technické opatrenia prijaté Komisiou sa zameriavajú na zaistenie splnenia cieľov rámca pre technické opatrenia. Keď Komisia prijme delegovaný akt, opatrenia členského štátu strácajú svoju účinnosť.

HLAVA IV  VNÚTROŠTÁTNE OPATRENIA

Článok 25 Opatrenia členských štátov, ktoré sa vzťahujú výhradne na rybárske lode plaviace sa pod ich vlajkou

Členský štát môže prijať opatrenia na ochranu zásob rýb vo vodách Únie za predpokladu, že tieto opatrenia:

(a) sa vzťahujú výhradne na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu, alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na subjekty, ktoré majú v danom členskom štáte sídlo;

(b) sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3 a

(c) nie sú voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Článok 26 Opatrenia členských štátov pre pásmo do 12 námorných míľ

1. Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu a riadenie zásob rýb a minimalizovať účinok rybolovu na ochranu morských ekosystémov v pásme do 12 námorných míľ od svojich základných čiar za predpokladu, že Únia neprijala osobitne pre túto oblasť opatrenia týkajúce sa ochrany a riadenia. Opatrenia členského štátu sú zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3 a nie sú voľnejšie ako ciele stanovené v existujúcich právnych predpisoch Únie.

2. Ak by ochranné a riadiace opatrenia, ktoré prijme členský štát, mohli ovplyvniť rybárske plavidlá iného členského štátu, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách návrhu opatrení spolu s dôvodovou správou s Komisiou, s príslušnými členskými štátmi a príslušnými poradnými radami.

ČASŤ IV PRÍSTUP K ZDROJOM

Článok 27 Zriadenie systému prevoditeľných rybolovných povolení

1. Každý členský štát zriadi najneskôr 31. decembra 2013 systém prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na:

(a) všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

(b) všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia vlečným výstrojom.

2. Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov a plavidlá nasadzujúce iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.

Článok 28 Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

1. Prevoditeľným rybolovným povolením sa ustanovuje nárok užívať individuálne rybolovné možnosti pridelené v súlade s článkom 29 ods. 1.

2. Každý členský štát prideľuje prevoditeľné rybolovné povolenia na základe transparentných kritérií, a to pre každú zásobu alebo skupinu zásob, pre ktorú sa udeľujú rybolovné možnosti v súlade s článkom 16 s výnimkou rybolovných možností získaných na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve.

3. Členské štáty zohľadňujú pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na zmiešané rybné hospodárstvo pravdepodobné zloženie úlovkov plavidiel, ktoré sa na takomto rybnom hospodárstve zúčastňujú.

4. Členský štát môže prevoditeľné rybolovné povolenia prideliť iba majiteľovi rybárskeho plavidla plaviaceho sa pod vlajkou daného členského štátu, alebo právnickým alebo fyzickým osobám na účel použitia takýmto plavidlom. Právnické alebo fyzické osoby alebo uznané organizácie výrobcov môžu prevoditeľné rybolovné povolenia spojiť na účel spoločného riadenia. Členské štáty môžu obmedziť oprávnenosť na prijímanie prevoditeľných rybolovných povolení na základe transparentných a objektívnych kritérií.

5. Členské štáty môžu na účel prerozdelenia prevoditeľných rybolovných povolení obmedziť platnosť takýchto povolení na obdobie najmenej 15 rokov. Ak členské štáty neobmedzili platnosť prevoditeľných rybolovných povolení, môžu tieto povolenia stiahnuť, pričom výpovedná lehota tvorí najmenej 15 rokov.

6. Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia stiahnuť s kratšou výpovednou lehotou v prípade, ak sa držiteľ povolenia preukázane dopustil závažného porušenia predpisov. Takéto stiahnutia sa vykonávajú v úplnom súlade so spoločnou rybárskou politikou a zásadou proporcionality a v prípade potreby s okamžitou účinnosťou.

7. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5 a odsek 6, členské štáty môžu stiahnuť prevoditeľné rybolovné povolenia, ktoré rybárske plavidlo nevyužilo počas neprerušeného obdobia troch rokov.

Článok 29 Prideľovanie individuálnych rybolovných možností

1. Členské štáty prideľujú individuálne rybolovné možnosti držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení podľa článku 28 na základe rybolovných možností pridelených členským štátom alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členské štáty prijali v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

2. Členské štáty určia rybolovné možnosti, ktoré sa na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní pridelia rybárskym plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou, pre druhy, pre ktoré Rada nestanovila rybolovné možnosti.

3. Rybárske plavidlá vykonávajú rybolovné činnosti, iba ak majú dostatočné individuálne rybolovné možnosti na pokrytie všetkých svojich možných úlovkov.

4. Členské štáty môžu vyhradiť až 5 % rybolovných možností. Pokiaľ ide o prideľovanie takýchto vyhradených rybolovných možností, stanovia ciele a transparentné kritériá. Takéto rybolovné možnosti sa môžu prideliť len oprávneným držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 ods. 4.

5. Členský štát môže pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 a pri prideľovaní rybolovných možností v súlade s odsekom 1 tohto článku poskytnúť stimuly pre rybárske plavidlá nasadzujúce selektívny rybársky výstroj, ktorým sa odstraňujú neželané vedľajšie úlovky, a to v rámci rybolovných možností pridelených danému členskému štátu.

6. Členské štáty môžu za využívanie individuálnych rybolovných možností stanoviť poplatky, ktorými sa prispeje k pokrytiu nákladov spojených s riadením rybného hospodárstva.

Článok 30 Register prevoditeľných rybolovných povolení a individuálnych rybolovných možností

Členské štáty zriadia a budú viesť register prevoditeľných rybolovných povolení a individuálnych rybolovných možností.

Článok 31 Prevod prevoditeľných rybolovných povolení

1. Prevoditeľné rybolovné povolenia sú úplne alebo čiastočne prevoditeľné v rámci členského štátu medzi oprávnenými držiteľmi takýchto povolení.

2. Členský štát môže povoliť prevod prevoditeľných rybolovných povolení s inými členskými štátmi.

3. Členské štáty môžu regulovať prevod prevoditeľných rybolovných povolení stanovením podmienok ich prevodu na základe transparentných a objektívnych kritérií.

Článok 32 Prenájom individuálnych rybolovných možností

1. Individuálne rybolovné možnosti sa môžu v rámci členského štátu úplne alebo čiastočne prenajímať.

2. Členský štát môže povoliť prenájom individuálnych rybolovných možností s inými členskými štátmi.

Článok 33 Prideľovanie rybolovných možností, na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení

1. Každý členský štát rozhodne o spôsobe pridelenia rybolovných možností, ktoré sa mu pridelili v súlade s článkom 16 a na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení, plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou. O spôsobe pridelenia informuje Komisiu.

ČASŤ V RIADENIE KAPACITY RYBOLOVU

Článok 34 Úprava kapacity rybolovu

1. Členské štáty zavedú opatrenia na úpravu kapacity rybolovu svojich flotíl s cieľom dosiahnuť efektívnu rovnováhu medzi touto kapacitou a ich rybolovnými možnosťami.

2. Vystúpenie z flotily, ktorá je podporovaná pomocou z verejných prostriedkov v rámci Európskeho fondu pre rybného hospodárstvo na programové obdobie 2007 – 2013, sa nepovoľuje s výnimkou prípadov, keď mu predchádza stiahnutie licencie na rybolov a oprávnení na rybolov.

3. Kapacita rybolovu zodpovedajúca rybárskym plavidlám stiahnutým s pomocou z verejných prostriedkov sa nenahrádza.

4. Členské štáty zaistia, aby od 1. januára 2013 kapacita rybolovu ich flotily v žiadnom okamihu nepresiahla stropy kapacity rybolovu stanovené v súlade s článkom 35.

Článok 35 Riadenie kapacity rybolovu

1. Flotila každého členského štátu sa riadi stropmi kapacity rybolovu stanovenými v prílohe II.

2. Členské štáty môžu Komisiu požiadať, aby zo stropov kapacity rybolovu stanovených v súlade s odsekom 1 vyňala rybárske plavidlá, na ktoré sa vzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení zriadený v súlade s článkom 27. V takomto prípade sa stropy kapacity rybolovu prepočítajú, aby sa zohľadnili rybárske plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení.

3. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa prepočítania stropov kapacity rybolovu uvedených v odseku 1 a odseku 2.

Článok 36 Registre rybárskych flotíl

1. Členské štáty zaznamenávajú informácie o charakteristikách a činnosti rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré sú potrebné na riadenie opatrení stanovených v tomto nariadení.

2. Členské štáty poskytnú Komisii informácie uvedené v odseku 1.

3. Komisia zriadi register rybárskych flotíl Únie, ktorý bude obsahovať informácie získané podľa odseku 2.

4. Informácie obsiahnuté v registri rybárskych flotíl Únie sa sprístupnia všetkým členským štátom. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa vymedzenia informácií uvedených v odseku 1.

5. Komisia stanoví technické prevádzkové požiadavky vzťahujúce sa na podmienky prenosu informácií uvedených v odsekoch 2, 3 a 4. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56.

ČASŤ VI Vedecké poznatky ako základ riadenia rybného hospodárstva

Článok 37 Požiadavky na údaje potrebné na riadenie rybného hospodárstva

1. Členské štáty zbierajú biologické, technické, environmentálne a socio-ekonomické údaje, ktoré sú potrebné na ekosystémové riadenie rybného hospodárstva, spravujú ich a sprístupňujú ich koncovým používateľom vedeckých údajov vrátane orgánov určených Komisiou. Na základe daných údajov sa umožní najmä posúdenie:

(a) stavu využívaných morských biologických zdrojov;

(b) miery rybolovu a vplyvu daných rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy a

(c) socio-ekonomickej výkonnosti odvetví rybného hospodárstva, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich.

2. Členské štáty:

(a) zaistia presnosť a spoľahlivosť zozbieraných údajov;

(b) zabránia duplicite zberu údajov na rôzne účely;

(c) zaistia bezpečné uloženie zozbieraných údajov a v prípade potreby ich primeranú ochranu a dôvernosť;

(d) zaistia, aby Komisia a ňou určené orgány mali prístup k vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účel overenia existencie a kvality údajov.

3. Členské štáty zaistia vnútroštátnu koordináciu zberu a spravovania vedeckých údajov určených pre oblasť riadenia rybného hospodárstva. Na tento účel určia národného korešpondenta a každoročne zorganizujú národné koordinačné stretnutie. Členské štáty informujú Komisiu o vnútroštátnych koordinačných činnostiach a pozvú ju na koordinačné stretnutia.

4. Členské štáty koordinujú svoje činnosti týkajúce sa zberu údajov s ostatnými členskými štátmi v rovnakom regióne a vyvíjajú maximálne úsilie koordinovať svoje činnosti s tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo súdnu právomoc nad vodami v rovnakom regióne.

5. Zber, správa a používanie údajov sa od roku 2014 vykonávajú v rámci viacročného programu. Takýto viacročný program obsahuje ciele vzťahujúce sa na presnosť zbieraných údajov a agregovanú úroveň zberu, spravovania a používania takýchto údajov.

6. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie cieľov pre viacročný program uvedený v odseku 5 týkajúcich sa presnosti zbieraných údajov a na vymedzenie agregovanej úrovne zberu, spravovania a používania takýchto údajov.

7. Komisia stanoví technické prevádzkové požiadavky vzťahujúce sa na podmienky prenosu zozbieraných údajov. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56.

Článok 38 Výskumné programy

1. Členské štáty prijmú vnútroštátne programy zberu vedeckých údajov v oblasti rybného hospodárstva a programy výskumu a inovácií v tejto oblasti. Svoje činnosti zberu údajov a výskumu a inovácií v oblasti rybného hospodárstva koordinujú s rámcami pre výskum a inovácie ostatných členských štátov a Únie.

2. Členské štáty zaistia dostupnosť príslušných kompetencií a ľudských zdrojov zúčastňujúcich sa na procese poskytovania vedeckých odporúčaní.

ČASŤ VII Vonkajšia politika

HLAVA I MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE RYBNÉHO HOSPODÁRSTVA

Článok 39 Ciele

1. Únia sa podieľa na činnostiach medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybným hospodárstvom vrátane regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva v súlade s medzinárodnými povinnosťami a cieľmi politiky a v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3.

2. Stanoviská Únie v rámci medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybným hospodárstvom a regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva sa zakladajú na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, aby sa zaistilo, že rybolovné zdroje sa zachovajú alebo obnovia nad úrovňami, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos.

3. Únia aktívne prispieva k rozvoju vedeckých poznatkov a odporúčaní v rámci regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva a medzinárodných organizácií a podporuje tento rozvoj.

Článok 40 Dodržiavanie medzinárodných ustanovení

Únia spolupracuje s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa rybným hospodárstvom vrátane regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva s cieľom posilniť dodržiavanie opatrení prijatých takýmito medzinárodnými organizáciami.

HLAVA II DOHODY O UDRŽATEĽNOM RYBNOM HOSPODÁRSTVE

Článok 41 Zásady a ciele dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve

1. Dohodami o udržateľnom rybnom hospodárstve s tretími krajinami sa zriadi právny, hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné činnosti vykonávané rybárskymi plavidlami Únie vo vodách tretích krajín.

2. Rybárske plavidlá Únie lovia len nadbytok povoleného výlovu stanoveného treťou krajinou podľa článku 62 ods. 2 Dohovoru OSN o morskom práve a identifikovaného na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a príslušných informácií, ktoré si o celkovom rybolovnom úsilí vzhľadom na dotknuté zásoby vymenila Únia s príslušnou treťou krajinou s cieľom zaistiť, aby rybolovné zdroje naďalej presahovali úrovne, ktoré dokážu poskytovať maximálny udržateľný výnos.

Článok 42 Finančná pomoc

1.           Únia poskytuje prostredníctvom dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve tretím krajinám finančnú pomoc s cieľom:

(a) zdieľať časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín;

(b) zriadiť rámec pre spravovanie vecí verejných, vrátane rozvoja a zachovania potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, monitorovacích, kontrolných a dozorných schopností a iných kapacít, ktoré tvoria položky vzťahujúce sa na rozvoj politiky udržateľného rybného hospodárstva, vykonávaný danou treťou krajinou. Poskytnutie takejto finančnej pomoci je podmienené dosiahnutím konkrétnych výsledkov.

ČASŤ VIII Akvakultúra

Článok 43 Podporovanie akvakultúry

1. Komisia s cieľom podporovať udržateľnosť a prispievať k potravinovej bezpečnosti, rastu a zamestnanosti prijme do roku 2013 nezáväzné strategické usmernenia Únie vzťahujúce sa na spoločné priority a ciele v oblasti rozvoja akvakultúrnych činností. V takýchto strategických usmerneniach sa zohľadňujú relatívne štartovacie pozície a rôzne okolnosti v jednotlivých častiach Únie, pričom tieto usmernenia tvoria základ viacročných vnútroštátnych strategických plánov a zameriavajú sa na:

(a) zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu rozvoja a inovácií v tomto odvetví;

(b) podnecovanie hospodárskej činnosti;

(c) diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vidieckych oblastiach;

(d) vytvorenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup k vodám a priestoru.

2. Členské štáty zriadia do roku 2014 viacročný vnútroštátny strategický plán rozvoja akvakultúrnych činností na svojom území.

3. Viacročný vnútroštátny strategický plán obsahuje ciele členských štátov a ich opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.

4. Viacročné vnútroštátne strategické plány sa zameriavajú najmä na:

(a) administratívne zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o licencie;

(b) istotu prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup k vodám a priestoru;

(c) ukazovatele environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

(d) posudzovanie ostatných možných cezhraničných vplyvov na susedné členské štáty.

5. Členské štáty si prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročných strategických plánoch vymieňajú informácie a osvedčené postupy.

Článok 44 Konzultácie s poradnými radami

V súlade s článkom 53 sa zriadi Poradná rada pre akvakultúru.

ČASŤ IX  Spoločná organizácia trhu

Článok 45 Ciele

1. Vytvorí sa spoločná organizácia trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry, aby:

(a) sa prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3;

(b) sa umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry na primeranej úrovni;

(c) sa posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry Únie, najmä výrobcov;

(d) sa zlepšila transparentnosť trhov, najmä pokiaľ ide o hospodárske poznatky o dodávateľskom reťazci v rámci trhov Únie s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry a pochopenie týchto trhov, ako aj informovanosť spotrebiteľov;

(e) sa prispelo k zaisteniu rovnakých podmienok pre všetky produkty, s ktorými sa v Únii obchoduje, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov.

2. Spoločná organizácia trhov sa uplatňuje na produkty rybného hospodárstva a akvakultúry z prílohy I k [nariadeniu o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry], s ktorými sa v Únii obchoduje.

3. Spoločná organizácia trhov pozostáva najmä:

(a) z organizácie daného odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;

(b) zo spoločných obchodných noriem.

ČASŤ X KONTROLA A PRESADZOVANIE PRAVIDIEL

Článok 46 Ciele

1. Dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky sa zaisťuje prostredníctvom efektívneho systému Únie na kontrolu rybného hospodárstva vrátane boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

2. Systém Únie na kontrolu rybného hospodárstva sa zakladá najmä na:

(a) globálnom a integrovanom prístupe;

(b) používaní moderných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybného hospodárstva;

(c) stratégii posúdenia rizika zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných príslušných údajov;

(d) rozvoji kultúry dodržiavania predpisov medzi prevádzkovateľmi;

(e) stanovení efektívnych, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Článok 47 Pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov

1. Komisia a členské štáty môžu vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov.

2. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa pravidiel vykonávania pilotných projektov v oblasti nových technológií kontroly a systémov spravovania údajov.

Článok 48 Prispievanie k nákladom na kontrolu, inšpekcie a presadzovanie pravidiel

Členské štáty môžu od držiteľov licencií na rybolov vzťahujúcich sa na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 m alebo viac plaviace sa pod ich vlajkou vyžadovať, aby pomerne prispievali k pokrytiu nákladov spojených s vykonávaním systému Únie na kontrolu rybného hospodárstva.

ČASŤ XI FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 49 Ciele

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3 sa môže poskytnúť finančná pomoc Únie.

Článok 50 Podmienky poskytnutia finančnej pomoci členským štátom

1. Podmienkou poskytnutia finančnej pomoci Únie členským štátom je, aby členské štáty dodržiavali pravidlá spoločnej rybárskej politiky.

2. Ak členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky môže to viesť k prerušenie alebo pozastaveniu platieb alebo uplatneniu finančnej opravy na finančnú pomoc Únie v rámci spoločnej rybárskej politiky. Takéto opatrenia sú úmerné charakteru, rozsahu, trvaniu a frekvencii nedodržiavania pravidiel.

Článok 51 Podmienky poskytnutia finančnej pomoci prevádzkovateľom

1. Podmienkou poskytnutia finančnej pomoci Únie prevádzkovateľom je, aby prevádzkovatelia dodržiavali pravidlá spoločnej rybárskej politiky.

2. Ak prevádzkovatelia závažné porušia pravidlá spoločnej rybárskej politiky, povedie to k dočasného alebo trvalému zákazu prístupu k finančnej pomoci Únie a/alebo k uplatneniu znížení finančnej pomoci. Takéto opatrenia sú úmerné charakteru, rozsahu, trvaniu a frekvencii závažných porušení pravidiel.

3. Členské štáty zaistia, aby sa finančná pomoc Únie poskytovala len vtedy, ak sa dotknutému prevádzkovateľovi počas obdobia 1 roka pred podaním žiadosti o finančnú pomoc Únie neuvalili žiadne sankcie za závažné porušenie predpisov.

ČASŤ XII Poradné rady

Článok 52  Poradné rady

1. Poradné rady sa zriaďujú pre každú z oblastí pôsobnosti podľa prílohy III, aby sa podporilo vyrovnané zastúpenie všetkých zainteresovaných strán a aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3.

2. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zmien a doplnení uvedenej prílohy s cieľom zmeniť oblasti pôsobnosti, vytvoriť nové oblasti pôsobnosti poradných rád alebo vytvoriť nové poradné rady.

3. Každá poradná rada si stanoví svoj rokovací poriadok.

Článok 53 Úlohy poradných rád

1. Poradné rady môžu:

(a) predkladať Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva;

(b) informovať Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry v ich oblasti pôsobnosti;

(c) v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

2. Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 v rámci primeranej časovej lehoty.

Článok 54 Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1. Poradné rady sa skladajú zo zástupcov organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov rybného hospodárstva a ostatných záujmových skupín, na ktoré má spoločná rybárska politika vplyv.

2. Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru a prijíma opatrenia potrebné na svoju organizáciu a na zaistenie transparentnosti a zohľadnenia všetkých vyjadrených názorov.

3. Poradné rady môžu ako orgány, ktoré sledujú cieľ vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

4. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zloženia a fungovania poradných rád.

ČASŤ XIII Procesné ustanovenia

Článok 55 Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty, a to pod podmienkami ustanovenými v tomto článku.

2. Delegovanie právomocí uvedených v článku 12 ods. 2, článku 15 ods. 6, článku 20 ods. 1 a ods. 2, článku 24 ods. 1 a ods. 2, článku 35 ods. 3, článku 36 ods. 4, článku 37 ods. 6, článku 47 ods. 2, článku 52 ods. 2 a článku 54 ods. 4 sa udeľuje na neurčité obdobie od 1. januára 2013.

3. Európsky parlament alebo Rada môže delegovanie právomocí uvedených v článku 12 ods. 2, článku 15 ods. 6, článku 20 ods. 1 a ods. 2, článku 24 ods. 1 a ods. 2, článku 35 ods. 3, článku 36 ods. 4, článku 37 ods. 6, článku 47 ods. 2, článku 52 ods. 2 a článku 54 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí uvedených v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na účinnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4. Komisia ihneď po prijatí delegovaného aktu o tom súčasne informuje Európsky parlament a Radu.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 3, článku 15 ods. 4, článku 20 ods. 1 a ods. 2, článku 24 ods. 1 a ods. 2, článku 35 ods. 3, článku 36 ods. 4, článku 37 ods. 7, článku 47 ods. 2, článku 52 ods. 2 a článku 54 ods. 4 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.

Článok 56 Vykonávanie

Komisii pri vykonávaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. V prípade odkazov na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Časť XIV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 57 Zrušenia

1. Nariadenie (ES) č. 2371/2002 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

2. Rozhodnutie (ES) č. 2004/585 sa týmto zrušuje s účinnosťou odo dňa, keď nadobudnú účinnosť pravidlá prijaté v súlade s článkom 51 ods. 4 a článkom 52 ods. 4.

3. Článok 5 nariadenia (ES) č. 1954/2003 sa vypúšťa.

4. Nariadenie (ES) č. 199/2008 sa zrušuje.

5. Nariadenie (ES) č. 639/2004 sa zrušuje.

Článok 58 Prechodné opatrenia

Bez ohľadu na článok 57 ods. 4 sa nariadenie (ES) č. 199/2008 naďalej uplatňuje na vnútroštátne programy prijaté na zber a spravovanie údajov na obdobie 2011 – 2013.

Článok 59 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I PRÍSTUP K POBREŽNÝM VODÁM V ZMYSLE ČLÁNKU 6 ODS. 2

1. POBREŽNÉ VODY SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA

A. PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

1. Berwick-upon-Tweed – východ Coquet Island – východ || slede || neobmedzený

2. Flamborough Head – východ Spurn Head – východ || slede || neobmedzený

3. Lowestoft – východ Lyme Regis – juh || všetky druhy || neobmedzený

4. Lyme Regis – juh Eddystone – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

5. Eddystone – juh Longships – juhozápad || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne hrebeňovkovité homáre langusty || neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený

6. Longships – juhozápad Hartland Point – severozápad || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne langusty homáre || neobmedzený neobmedzený neobmedzený

7. Hartland Point k čiare od severu ostrova Lundy || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

8. Od čiary, ktorá sa tiahne na západ od ostrova Lundy ku Cardigan Harbour || všetky druhy || neobmedzený

9. Point Lynas – sever Majáková loď Morecambe – východ || všetky druhy || neobmedzený

10. County Down || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

11. New Island – severovýchod Ostrov Sanda – juhozápad || všetky druhy || neobmedzený

12. Port Stewart – sever Barra Head – západ || všetky druhy || neobmedzený

13. 57°40’ s. š. Butt of Lewis – západ || všetky druhy s výnimkou vodných schránkovcov a kôrovcov || neobmedzený

14. St Kilda, Flannan Islands || všetky druhy || neobmedzený

15. Na západ od spojnice medzi majákom Butt of Lewis a bodom 59°30' s. š. -5°45' z. d. || všetky druhy || neobmedzený

B. PRÍSTUP PRE ÍRSKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky ||

|| Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

|| 1. Point Lynas – sever Mull of Galloway – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne rod Nephrops || neobmedzený neobmedzený

|| 2. Mull of Oa – západ Barra Head – západ || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne rod Nephrops || neobmedzený neobmedzený

C. PRÍSTUP PRE NEMECKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

1. Na východ od Shetland a ostrova Fair Isle medzi čiarami vedenými juhovýchodne od majáka Sumbrugh Head, severovýchodne od majáka Skroo a juhozápadne od majáka Skadan || slede || neobmedzený

2. Berwick-upon-Tweed – východ, maják Whitby High – východ || slede || neobmedzený

3. Maják North Foreland – východ, nový maják Dungeness – juh || slede || neobmedzený

4. Pásmo okolo St Kilda || slede makrely || neobmedzený neobmedzený

5. Maják Butt of Lewis – západ k spojnici majáka Butt of Lewis a bodu 59°30' s. š. - 5°45' z. d. || slede || neobmedzený

6. Pásmo okolo North Rona a Sulisker (Sulasgeir) || slede || neobmedzený

D. PRÍSTUP PRE HOLANDSKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

1. Na východ od Shetland a ostrova Fair Isle medzi čiarami vedeným juhovýchodne od majáka Sumbrugh Head, severovýchodne od majáka Skroo a juhozápadne od majáka Skadan || slede || neobmedzený

2. Berwick upon Tweed – východ, Flamborough Head – východ || slede || neobmedzený

3. North Foreland – východ, nový maják Dungeness – juh || slede || neobmedzený

E. PRÍSTUP PRE BELGICKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Spojeného kráľovstva (6 až 12 námorných míľ)

1. Berwick upon Tweed – východ Coquer Island – východ || slede || neobmedzený

2. Cromer – sever North Foreland – východ || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

3. North Foreland – východ Nový maják Dungeness – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne slede || neobmedzený neobmedzený

4. Nový maják Dungeness – juh, Selsey Bill – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

5. Straight Point – juhovýchod, South Bishop – severozápad || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

2. POBREŽNÉ VODY ÍRSKA

A. PRÍSTUP PRE FRANCÚZSKO

|| Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ) ||

|| 1. Erris Head – severozápad Sybil Point – západ || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne rod Nephrops || neobmedzený neobmedzený

|| 2. Mizen Head – juh Stags – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne rod Nephrops makrely || neobmedzený neobmedzený neobmedzený

|| 3. Stags – juh Cork – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne rod Nephrops makrely slede || neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený

|| 4. Cork – juh, Carnsore Point – juh || všetky druhy || neobmedzený

|| 5. Carnsore Point – juh, Haulbowline – juhovýchod || všetky druhy s výnimkou vodných schránkovcov a kôrovcov || neobmedzený

B. PRÍSTUP PRE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 míľ)

1. Mine Head – juh Hook Point || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne slede makrely || neobmedzený neobmedzený neobmedzený

2. Hook Point Carlingford Lough || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne slede makrely druh Nephrops hrebeňovkovité || neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený

C. PRÍSTUP PRE HOLANDSKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 míľ)

1. Stags – juh Carnsore Point – juh || slede makrely || neobmedzený neobmedzený

D. PRÍSTUP PRE NEMECKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ)

1. Old Head of Kinsale –juh Carnsore Point – juh || slede || neobmedzený

2. Cork – juh Carnsore Point – juh || makrely || neobmedzený

E. PRÍSTUP PRE BELGICKO

Zemepisná oblasť: || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Írska (6 až 12 námorných míľ)

1. Cork – juh Carnsore Point – juh || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

2. Wicklow Head – východ Carlingford Lough – juhovýchod || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

3. POBREŽNÉ VODY BELGICKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

3 až 12 námorných míľ || Holandsko || všetky druhy || neobmedzený

|| Francúzsko || slede || neobmedzený

4. POBREŽNÉ VODY DÁNSKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Severného mora (dánsko-nemecká hranica po Hanstholm) (6 až 12 námorných míľ) || Nemecko || platesotvaré krevety a garnáty || neobmedzený neobmedzený

Dánsko-nemecká hranica po Blåvands Huk || Holandsko || platesotvaré ostatné bežné ryby s výnimkou platesotvarých || neobmedzený neobmedzený

Od Blåvands Huk po Bovbjerg || Belgicko || tresky škvrnité || neobmedzený len v júni a júli

|| || tresky jednoškvrné || neobmedzený len v júni a júli

|| Nemecko || platesotvaré || neobmedzený

|| Holandsko || platesy veľké || neobmedzený

|| soley || neobmedzený

Od Thyborøn po Hanstholm || Belgicko || tresky merlang || neobmedzený len v júni a júli

|| || platesy veľké || neobmedzený len v júni a júli

|| Nemecko || platesotvaré || neobmedzený

|| šproty severné || neobmedzený

|| tresky škvrnité || neobmedzený

|| tresky tmavé || neobmedzený

|| tresky jednoškvrné || neobmedzený

|| makrely || neobmedzený

|| slede || neobmedzený

|| tresky merlang || neobmedzený

|| Holandsko || tresky škvrnité || neobmedzený

|| platesy veľké || neobmedzený

|| soley || neobmedzený

Skagerrak (Od Hanstholm po Skagen) (4 až 12 námorných míľ) || Belgicko Nemecko Holandsko || platesy veľké platesotvaré šproty severné tresky škvrnité tresky tmavé tresky jednoškvrné makrely slede tresky merlang tresky škvrnité platesy veľké soley || neobmedzený len v júni a júli neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený

Kattegat (3 až 12 míľ) || Nemecko || tresky škvrnité || neobmedzený

|| || platesotvaré || neobmedzený

|| rod Nephrops || neobmedzený

|| slede || neobmedzený

Severne od Zeeland k rovnobežke so zemepisnou šírkou prechádzajúcou majákom Forsnæs || Nemecko || šproty severné || neobmedzený

Baltské more (vrátane Beltov, Sundu, Bornholmu) 3 až 12 námorných míľ || Nemecko || platesotvaré || neobmedzený

|| || tresky škvrnité || neobmedzený

|| slede || neobmedzený

|| šproty severné || neobmedzený

|| úhory európske || neobmedzený

|| lososotvaré || neobmedzený

|| tresky merlang || neobmedzený

|| makrely || neobmedzený

Skagerrak (4 až 12 míľ) || Švédsko || všetky druhy || neobmedzený

Kattegat (3 (*) až 12 míľ) || Švédsko || všetky druhy || neobmedzený

Baltské more (3 až 12 míľ) || Švédsko || všetky druhy || neobmedzený

(*) Merané od pobrežnej čiary.

5. POBREŽNÉ VODY NEMECKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Severného mora (3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie || Dánsko || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

|| || šproty severné || neobmedzený

|| piesočnice || neobmedzený

|| Holandsko || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

|| krevety a garnáty || neobmedzený

Dánsko-nemecká hranica k severnému cípu ostrova Amrum (54°43′ s. š.) || Dánsko || krevety a garnáty || neobmedzený

Pásmo okolo Helgolandu || Spojené kráľovstvo || tresky škvrnité || neobmedzený

|| || platesy veľké || neobmedzený

Pobrežie Baltského mora (3 až 12 míľ) || Dánsko || tresky škvrnité || neobmedzený

|| || platesy veľké || neobmedzený

|| slede || neobmedzený

|| šproty severné || neobmedzený

|| úhory európske || neobmedzený

|| tresky merlang || neobmedzený

|| makrely || neobmedzený

6. POBREŽNÉ VODY FRANCÚZSKA A ZÁMORSKÝCH DEPARTAMENTOV

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Severovýchodné pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ)

Belgicko-francúzska hranica po východ departementu Manche (ústie Vire-Grandcamp les Bains 49° 23' 30" s. š. -1° 2 ' z. d. smerom severoseverovýchod) || Belgicko || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

|| || hrebeňovkovité || neobmedzený

|| Holandsko || všetky druhy || neobmedzený

Od Dunkerque (2° 20' v. d.) po mys Cap d'Antifer (0° 10' v. d.) || Nemecko || slede || neobmedzený len v októbri až decembri

Belgicko-francúczska hranica po mys Cap d'Alprech – západ (50° 42' 30" s. š. — 1° 33' 30" v. d.) || Spojené kráľovstvo || slede || neobmedzený

Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ)

Španielsko-francúzska hranica po 46° 08' s. š. || Španielsko || sardely || riadený rybolov, neobmedzený len od 1. marca do 30. júna

|| || rybolov na získanie živej návnady len od 1. júla do 31. októbra

|| sardinky || neobmedzený len od 1. januára do 28. februára a od 1. júla do 31. decembra

|| činnosti vzťahujúce sa na uvedené druhy sa okrem toho musia vykonávať v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov pre daný rok

Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ)

Španielska hranica / mys Leucate || Španielsko || všetky druhy || neobmedzený

7. POBREŽNÉ VODY ŠPANIELSKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Pobrežie Atlantiku (6 až 12 námorných míľ)

Francúzsko-španielská hranica po maják mysu Mayor (3° 47' z. d.) || Francúzsko || pelagické druhy || neobmedzený v súlade s činnosťami vykonávanými v roku 1984 a v rámci ich limitov pre daný rok

Pobrežie Stredozemného mora (6 až 12 námorných míľ)

Francúzska hranica/mys Creus || Francúzsko || všetky druhy || neobmedzený

8. POBREŽNÉ VODY HOLANDSKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

(3 až 12 námorných míľ) celé pobrežie || Belgicko || všetky druhy || neobmedzený

|| Dánsko || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne šproty severné piesočnice stavridy || neobmedzený neobmedzený neobmedzený neobmedzený

|| Nemecko || tresky škvrnité krevety a garnáty || neobmedzený neobmedzený

(6 až 12 námorných míľ) celé pobrežie || Francúzsko || všetky druhy || neobmedzený

Južný cíp ostrova Texel na západ k holandsko-nemeckej hranici || Spojené kráľovstvo || druhy, ktoré žijú na alebo pri dne || neobmedzený

9. POBREŽNÉ VODY FÍNSKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Baltské more (4 až 12 míľ) (*) || Švédsko || všetky druhy || neobmedzený

(*) 3 až 12 míľ okolo ostrovov Bogskär.

10. POBREŽNÉ VODY ŠVÉDSKA

Zemepisná oblasť: || Členský štát || Druh || Význam alebo osobitné charakteristiky

Skagerrak (4 až 12 námorných míľ) || Dánsko || všetky druhy || neobmedzený

Kattegat (3 (*) až 12 míľ) || Dánsko || všetky druhy || neobmedzený

Baltské more (4 až 12 míľ) || Dánsko || všetky druhy || neobmedzený

|| Fínsko || všetky druhy || neobmedzený

(*) Merané od pobrežnej čiary. || || ||

PRÍLOHA II STROPY KAPACITY RYBOLOVU

Stropy kapacity (na základe stavu k 31. decembru 2010) || ||

Členský štát || GT || kW

Belgicko || 18 911 || 51 585

Bulharsko || 8 448 || 67 607

Dánsko || 88 528 || 313 341

Nemecko || 71 114 || 167 089

Estónsko || 22 057 || 53 770

Írsko || 77 254 || 210 083

Grécko || 91 245 || 514 198

Španielsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) || 446 309 || 1 021 154

Francúzsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) || 219 215 || 1 194 360

Taliansko || 192 963 || 1 158 837

Cyprus || 11 193 || 48 508

Lotyšsko || 49 067 || 65 196

Litva || 73 489 || 73 516

Malta || 15 055 || 96 912

Holandsko || 166 384 || 350 736

Poľsko || 38 376 || 92 745

Portugalsko (vrátane najvzdialenejších regiónov) || 115 305 || 388 054

Rumunsko || 1 885 || 6 716

Slovinsko || 1 057 || 10 974

Fínsko || 18 187 || 182 385

Švédsko || 42 612 || 210 744

Spojené kráľovstvo || 235 570 || 924 739

|| ||

Najvzdialenejšie regióny EÚ || GT || kW

Španielsko

Kanárske ostrovy: D < 12 m. vody EÚ || 2 649 || 21 219

Kanárske ostrovy: D > 12 m. vody EÚ || 3 059 || 10 364

Kanárske ostrovy: D > 12 m. medzinárodné vody a vody tretích krajín || 28 823 || 45 593

Francúzsko

Ostrov Reunion: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 1 050 || 19 320

Ostrov Reunion: pelagické druhy. D < 12 m || 10 002 || 31 465

Francúzska Guyana: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 903 || 11 644

Francúzska Guyana: plavidlá na lov kreviet || 7 560 || 19 726

Francúzska Guyana: pelagické druhy. Príbrežné plavidlá. || 3 500 || 5 000

Martinique: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 5 409 || 142 116

Martinique: pelagické druhy. D < 12 m || 1 046 || 3 294

Guadeloupe: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 6 188 || 162 590

Guadeloupe: pelagické druhy. D < 12 m || 500 || 1 750

Portugalsko

Madeira: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne. D < 12 m || 617 || 4 134

Madeira: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 4 114 || 12 734

Madeira: pelagické druhy. Plavidlá s vlečnými sieťami. D < 12 m || 181 || 777

Azorské ostrovy: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne. D < 12 m || 2 626 || 29 895

Azorské ostrovy: druhy, ktoré žijú na alebo pri dne, a pelagické druhy. D < 12 m || 12 979 || 25 721

D znamená celkovú dĺžku || ||

PRÍLOHA III Poradné rady

Názov poradnej rady || Oblasť pôsobnosti

Baltské more || Vody pásiem ICES[36] IIIb, IIIc a IIId

Stredozemné more || Morské vody Stredozemného mora na východ od čiary 5°36' z. d.

Severné more || Vody pásiem ICES IV a IIIa

Severozápadné vody || Vody pásiem ICES V (s výnimkou Va a len vôd Únie pásma Vb), VI a VII

Juhozápadné vody || Vody pásiem ICES VIII, IX a X (vody okolo Azorských ostrovov), a pásma CECAF[37] 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.0 (vody okolo Madeiry a Kanárskych ostrovov)

Pelagické zásoby (tresky belasé, makrely, stavridy, slede) || Všetky oblasti pôsobnosti (s výnimkou Baltského mora, Stredozemného mora a akvakultúry)

Šíre moria/diaľkové flotily || Všetky vody, ktoré nie sú vodami Únie

Akvakultúra || Akvakultúra podľa vymedzenia v článku 5

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[38]

Oblasť politiky 11: Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[39]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

ý Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Európa efektívne využívajúca zdroje

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele

Prispieť k plneniu cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ.

1. Zlepšiť účasť zainteresovaných strán

2. Zaistiť dostupnosť vedeckých odporúčaní

3. Zmodernizovať a posilniť kontrolu v celej Únii

4. Preskúmať činnosti kontroly a inšpekcií v členských štátoch

5. Prispieť k lepšej koordinácii činností členských štátov v oblasti kontroly, a to prostredníctvom Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Činnosť ABB 11 04 01, 11 07 02, 11 08 01, 11 08 02, 11 08 05

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Udržateľnosť tvorí jadro navrhovanej reformy SRP, pričom hlavným cieľom je, aby sa zásoby rýb do roku 2015 začali využívať v miere, ktorá dokáže priniesť maximálny udržateľný výnos. Udržateľné rybné hospodárstvo vedúce k zvýšeniu úlovkov a rozpätí zisku oslobodí odvetvie rybolovu od závislosti od pomoci z verejných zdrojov a takisto by uľahčilo dosiahnutie stabilných cien za transparentných podmienok a prinieslo výhody aj pre spotrebiteľov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Environmentálne vplyvy: zásoby na úrovni MUVrybolovu, obmedzenie nadmernej kapacity a pokrok vo vykonávaní prevoditeľných rybolovných podielov.

Hospodárske vplyvy: príjmy subjektov v odvetví rybolovu, HPH, príjmy/príjmy pokrývajúce náklady a čisté rozpätie zisku.

Sociálne vplyvy: Zamestnanosť (Ekvivalent plného pracovného času) a mzdy posádky na ekvivalent plného pracovného času.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Pomocou SRP sa dosiahne environmentálna, hospodárska a sociálna udržateľnosť, pokiaľ ide o využívanie rybolovných zdrojov. Týmto cieľom prislúcha z právneho hľadiska rovnaká dôležitosť a žiadny z nich nie je možné dosiahnuť izolovane. V posúdení vplyvu, ktoré sa vykonalo vzhľadom na reformu SRP, sa však potvrdilo, že hospodárska a sociálna udržateľnosť zostane bez značného zlepšenia stavu zásob obmedzená.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Podľa článku 3 písm. d) ZFEÚ má Únia v oblasti ochrany morských biologických zdrojov výlučnú právomoc . Podľa článku 4 ods. 2 písm. d) majú Únia a členské štáty v rámci zvyšku SRP spoločné právomoci. Prínos zapojenia Európskej únie je v tom,, že SRP sa týka využívania spoločných zdrojov.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V Zelenej knihe o reforme spoločnej rybárskej politiky[40] sa dospelo k záveru, že táto politika nespĺňa svoje kľúčové ciele: zásoby rýb trpia nadmerným výlovom, hospodárska situácia častí flotily je krehká napriek subvenciám v značnej výške, pracovné miesta v odvetví rybolovu nie sú príťažlivé a mnohé pobrežné spoločenstvá závislé od rybného hospodárstva sa nachádzajú v kritickej situácii. Výsledky rozsiahleho konzultačného procesu, ktorý nasledoval po uverejnení zelenej knihy, potvrdili túto analýzu[41].

Hlavným problémom súčasnej SRP je nedostatočná environmentálna udržateľnosť spôsobená nadmerným výlovom. Všetky ostatné problémy k tomu prispievajú. Nadmerná kapacita flotily, odchýlky od vedeckých odporúčaní pri stanovovaní celkových povolených výlovov a nedostatočne stanovenie priorít pri vymedzovaní cieľov sú hlavnými hnacími silami nadmerného výlovu. Druhým problémom je slabá hospodárska udržateľnosť, najmä v sektore rybolovu. Mnohé flotily sú neziskové a citlivé na vonkajšie nepriaznivé činitele ako napr. zvýšenie cien palív. Po tretie, nedostatok sociálnej udržateľnosti má nepriaznivý vplyv na odvetvie rybolovu a od neho závislé oblasti.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Cieľ dosiahnuť využívanie zásob rýb v takej miere, ktorá poskytuje maximálny udržateľný výnos, sa stanovil v Dohovore OSN o morskom práve a na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002 sa prijal ako cieľ, ktorý sa má podľa možnosti dosiahnuť do roku 2015. Tento cieľ umožní, aby sa pomocou zreformovanej SRP lepšie prispelo k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice o morskej stratégii[42].

1.6.        Trvanie akcie a jej finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od:

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

ý Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[43]

ý Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  orgány ustanovené Spoločenstvami[44]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

ý Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov …...….…...….] || DRP/ NRP ([45]) || krajín EZVO[46] || kandidátskych krajín[47] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

2 || 11 04 01 — Užší dialóg s odvetvím rybolovu a so subjektmi ovplyvnenými spoločnou rybárskou politikou || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

2 || 11 07 02 — Podpora riadenia zdrojov rybolovu (zlepšenie vedeckých odporúčaní) || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

2 || 11 08 01 – Finančné príspevky na výdavky členských štátov v oblasti kontroly || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

2 || 11 08 02 – Kontrola a dohľad nad rybolovnými činnosťami vo vodách Únie a inde || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

2 || 11.08.05.01. –Agentúra na kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva. Príspevky v rámci hlavy 1 a 2 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

2 || 11.08.05.02. –Agentúra na kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva. Príspevky v rámci hlavy 3 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov…] || DRP/ NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || 2 || Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

GR: MARE || || || 2013[48] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || Rok N+7 || Rok N+8 || Rok N+9 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || || || ||

11 04 01 || Záväzky || (1) || 6,400 || || || || || || || || || ||

Platby || (2) || 5,950 || || || || || || || || || ||

11 07 02 || Záväzky || (1a) || 4,500 || || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || 3,500 || || || || || || || || || ||

11 08 01 || Záväzky || (1a) || 47,430 || || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || 25,200 || || || || || || || || || ||

11 08 02 || Záväzky || (1a) || 2,300 || || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || 2,300 || || || || || || || || || ||

11.08.05.01 || Záväzky || (1a) || 7,413 || || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || 7,413 || || || || || || || || || ||

11.08.05.02 || Záväzky || (1a) || 1,711 || || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || 2,711 || || || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[49] || || || || || || || || || || ||

|| || (3) || || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR MARE SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 69,754 || || || || || || || || || ||

Platby || =2+2a +3 || 47,074 || || || || || || || || || ||

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 69,754 || || || || || || || || || ||

Platby || (5) || 47,074 || || || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 69,754 || || || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || 47,074 || || || || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 69,754 || || || || || || || || || ||

Platby || (5) || 47,074 || || || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (Referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2013 || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || Rok N+7 || Rok N+8 || Rok N+9 || SPOLU

GR: ||

Ÿ Ľudské zdroje || 9,404 || || || || || || || || || ||

Ÿ Ostatné administratívne výdavky 11 01 02 11 || 0,210 || || || || || || || || || ||

SPOLU GR || Rozpočtové prostriedky || 9,614 || || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 9,614 || || || || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2013[50] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || Rok N+7 || Rok N+8 || Rok N+9 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 79,368 || || || || || || || || || ||

Platby || 56,688 || || || || || || || || || ||

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2013 || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[51] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Spolu spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[52]… || Zlepšiť účasť zainteresovaných strán

Plne funkčné RPR || č. || 0,280 || 8 || 2,240 || || || || || || || || || || || || || ||

Nové časti webových stránok a aktualizácia obsahu webových lokalít GR MARE. || č. || 0,040 || 5 || 0,200 || || || || || || || || || || || || || ||

Príprava a distribúcia časopisu „Rybné hospodárstvo a akvakultúra v Európe“ v 23 jazykoch (5 vydaní ročne). || č. || 0,114 || 5 || 0,580 || || || || || || || || || || || || || ||

Príprava a distribúcia kvalitných informačných materiálov pre médiá, širokú verejnosť a zainteresované strany vrátane audiovizuálnych materiálov. Komunikačná kampaň o prioritných otázkach, ako napr. reforma SRP. || č. || 0,310 || 6 || 1,860 || || || || || || || || || || || || || ||

Príprava a distribúcia viacjazyčných publikácií. || č. || 0,025 || 20 || 0,500 || || || || || || || || || || || || || ||

Účasť GR MARE na veľtrhoch. || č. || 0,200 || 1 || 0,200 || || || || || || || || || || || || || ||

Organizácia Európskeho námorného dňa v máji každého roka. || č. || 0,400 || 1 || 0,400 || || || || || || || || || || || || || ||

Konferencie a semináre k SRP a INP týkajúce sa napr. reformy SRP. || č. || 0,050 || 4 || 0,200 || || || || || || || || || || || || || ||

Ostatné (propagačné materiály, logo, skladovanie a šírenie Úradom pre publikácie). || č. || 0,110 || 2 || 0,220 || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || 6,400 || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2... || Zaistiť dostupnosť vedeckých odporúčaní

Podpora vykonávania rámca pre zber údajov, najmä prostredníctvom koordinácie a organizovania činností VTHVR, udržiavania príslušných webových lokalít a podpora zriadenia správy o „Ročnej hospodárskej výkonnosti rybolovnej flotily Únie“ v rámci administratívnej dohody medzi Komisiou a JRC. || Administratívne dohody || 1,400 || 1 || 1,400 || || || || || || || || || || || || || ||

Poskytovanie pravidelných odporúčaní k stavu zásob riadených prostredníctvom celkového povoleného výlovu a nariadenia o kvótach a poskytovanie nepravidelných odporúčaní, ako napr. hodnotení viacročných plánov alebo plánov kontroly lovu/zberu v rámci memoranda o porozumení medzi Komisiou a ICES. || Memorandum || 1,500 || 1 || 1,500 || || || || || || || || || || || || || ||

Poskytovanie odporúčaní odborníkmi k rybolovných zásobám, pokiaľ ide o biologické, technické, hospodárske a otázky a otázky týkajúce sa ekosystémov, v rámci zasadnutí VTHVR a jeho podskupín. || Počet stretnutí || 0,024 || 25 || 0,6 || || || || || || || || || || || || || ||

Vedecké odporúčania a iné služby v súvislosti s vykonávaním spoločnej rybárskej politiky v Stredozemnom mori. || || 1,0 || 2 || 1,0 || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || 4,500 || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3... || Zmodernizovať a posilniť kontrolu v celej Únii

Informačné systémy a analýza údajov || || || neuvádza sa || 10,000 || || || || || || || || || || || || || ||

Nástroje na vysledovanie a prístroje na meranie výkonu motora. || || || 1600 || 8,000 || || || || || || || || || || || || || ||

Pilotné projekty (vrátane kamerových systémov od roku 2011). || || || neuvádza sa || 2,000 || || || || || || || || || || || || || ||

Zariadenia na automatické určenie polohy, systémy monitorovania plavidiel/Automatické identifikačné systémy || || || 3000 || 3,800 || || || || || || || || || || || || || ||

Elektronické lodné denníky na palubách plavidiel. || || || 3300 || 7,400 || || || || || || || || || || || || || ||

Aktualizácie v rámci Strediska monitorovania rybolovu. || || || 22 || 11,400 || || || || || || || || || || || || || ||

Investovanie do vybavenia na kontrolu (napr. hliadkové plavidlo a lietadlo). || || || neuvádza sa || 3,700 || || || || || || || || || || || || || ||

Školenia a výmenné programy pre pracovníkov kontroly. || || || 30 || 0,600 || || || || || || || || || || || || || ||

Semináre zamerané na zvýšenie informovanosti o potrebe realizovať pravidlá SRP. || || || 5 || 0,530 || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || || 47,430 || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 4... || Preskúmať činnosti kontroly a inšpekcií v členských štátoch

Monitorovanie činností kontroly členskými štátmi - Misie zamerané na kontrolu uplatňovania SRP - Vybavenie inšpektorov || || || 250 || 0,800 || || || || || || || || || || || || || ||

Uľahčenie vykonávania pravidiel SRP - Zasadnutia Expertnej skupiny pre kontrolu rybného hospodárstva zamerané na otázky týkajúce sa kontroly rybného hospodárstva - Štúdie || || || 30 || 0,400 || || || || || || || || || || || || || ||

Hardvér, softvér a podpora pre kontrolu (údaje, krížové kontroly údajov, údržba, prístup k databáze, atď.) || || || neuvádza sa || 1,100 || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 4 medzisúčet || || 2,300 || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 5... || Prispieť k lepšej koordinácii činností členských štátov v oblasti kontroly, a to prostredníctvom Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

Zamestnanci v aktívnom pracovnom pomere || || || neuvádza sa || 5,634 || || || || || || || || || || || || || ||

Ostatné výdavky týkajúce sa zamestnancov || || || neuvádza sa || 0,440 || || || || || || || || || || || || || ||

Administratívne výdavky || || || neuvádza sa || 1,320 || || || || || || || || || || || || || ||

Vytváranie kapacít || || || neuvádza sa || 0,720 || || || || || || || || || || || || || ||

Prevádzková koordinácia (rátane plánov spoločného nasadenia) || || || neuvádza sa || 1,010 || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || || 9,124 || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || 69,754 || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2013 [53] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 9,404 || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 0,210 || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 9,614 || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5[54] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 9,614 || || || || || || ||

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| || 2013 || Rok N+1 || rok N+2 || rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| 11 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 66 || || || || || ||

|| 11 01 01 02 (delegácie) || 0 || || || || || ||

|| 11 01 05 01 (nepriamy výskum) || 0 || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || 0 || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času )[55] ||

|| 11 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 14 || || || || || ||

|| 11 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 0 || || || || || ||

|| 11 01 04 yy [56] || sídlo[57] || 0 || || || || || ||

|| delegácie || 0 || || || || || ||

|| 11 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || 0 || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || 0 || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || 0 || || || || || ||

|| SPOLU || 80 || || || || || ||

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || riadenie operačných rozpočtových prostriedkov a uvedených operačných činností v roku 2013

Externí zamestnanci || riadenie operačných rozpočtových prostriedkov a uvedených operačných činností v roku 2013

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ý  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[58].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– ý Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨ Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– ý  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–        ¨            vplyv na vlastné zdroje

–        ¨            vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[59]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte toľko stĺpcov, koľko je potrebné na základe trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok…. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               KOM(2009)163 v konečnom znení z 22. apríla 2009.

[2]               Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1.

[3]               Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.

[4]               Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

[7]               Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.

[8]               Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

[10]             Ú. v. EÚ L 256, 3.8.2004, s. 17.

[11]             SEK (2010) 428 v konečnom znení zo 16. apríla 2010.

[12]             Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 635/95 a (ES) č. 2027/95.

[13]             Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, a nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006.

[14]             Ú. v. EÚ

[15]             Ú. v. EÚ

[16]             Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

[17]             Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1.

[18]             Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 14.

[19]             Ú. v. ES L 177, 16.7.1996, s. 24.

[20]             Rozhodnutie COP X/2.

[21]             EÚ CO 7/10 z 26. marca 2010.

[22]             KOM(2011) 244.

[23]             Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[24]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Integrovaná námorná politika Európskej únie, KOM(2007) 575 v konečnom znení.

[25]             Ú. v. ES C 105, 7.5.1981, s. 1.

[26]             Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

[27]             Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[28]             Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[29]             KOM(2009) 162 v konečnom znení.

[30]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[31]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[32]             Ú. v. EÚ L 256, 3.8.2004, s. 17.

[33]             Ú. v. EÚ L 60, 53.3.2008, s. 1.

[34]             Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

[35]             Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1.

[36]             Pásma ICES (Medzinárodná rada pre výskum morí) sú vymedzené v nariadení (ES) č. 218/2009.

[37]             Pásma CECAF (stredovýchodný Atlantik alebo hlavná rybolovná zóna 34 FAO) sú vymedzené v nariadení (ES) č. 216/2009.

[38]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[39]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[40]             KOM(2009) 163 v konečnom znení z 22. apríla 2009.

[41]             Pozri aj dokument SEK(2010) 428 v konečnom znení zo 16. apríla 2010 s názvom Zhrnutie konzultácií o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

[42]             Smernica 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady z 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky.

[43]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[44]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[45]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[46]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[47]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[48]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[49]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[50]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[51]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[52]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“.

[53]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[54]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[55]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[56]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[57]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[58]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[59]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.