Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011IP0492

Online hazardné hry Uznesenie Európskeho parlamentu z  15. novembra 2011 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (2011/2084(INI))

Ú. v. EÚ C 153E, 31.5.2013, p. 35–43 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/35


Utorok 15. novembra 2011
Online hazardné hry

P7_TA(2011)0492

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (2011/2084(INI))

2013/C 153 E/05

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2011 s názvom Zelená kniha o online hazardných hrách na vnútornom trhu (KOM(2011)0128),

so zreteľom na články 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (1),

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 a správy o pokroku francúzskeho, švédskeho, španielskeho a maďarského predsedníctva Rady k rámcu pre hazardné hry a stávky v členských štátoch EÚ,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o bielej knihe o športe (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (6),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (KOM(2011)0308),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (9),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012),

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (10),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (11),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (12),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A7-0342/2011),

A.

keďže sektor hazardných hier online neustále rastie, do určitej miery mimo kontroly národných vlád, ktorých občanom sú takéto služby v oblasti hazardných hier poskytované, a keďže tento sektor sa líši od ostatných trhov z hľadiska rizík, ktoré sú s ním spojené, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a boj proti organizovanému zločinu,

B.

keďže pri uplatňovaní zásady subsidiarity neexistuje žiadny osobitný európsky legislatívny akt na reguláciu online hazardných hier,

C.

keďže služby v oblasti hazardných hier podliehajú mnohým aktom EÚ, ako napríklad smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, smernici o nespravodlivých obchodných praktikách, smernici o predaji na diaľku, smernici o praní špinavých peňazí, smernici o ochrane údajov, smernici o súkromí a elektronických komunikáciách a smernici o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

D.

keďže sektor hazardných hier je v jednotlivých členských štátoch regulovaný rôzne, a to nielenže komplikuje regulovaným prevádzkovateľom cezhraničné poskytovanie zákonných služieb v oblasti hazardných hier, ale sťažuje aj regulačným orgánom ochranu spotrebiteľov a boj proti nezákonným online hazardným hrám a súvisiacej potenciálnej trestnej činnosti na úrovni EÚ,

E.

keďže pridaná hodnota celoeurópskeho prístupu k boju proti zločinu a podvodom, najmä čo sa týka zachovávania bezúhonnosti v športe a ochrany hráčov a spotrebiteľov, je významná,

F.

keďže článok 56 ZFEÚ zaručuje slobodu poskytovania služieb, ale online hazardné hry boli vzhľadom na svoju osobitnú povahu vyňaté z rozsahu pôsobnosti smerníc o elektronickom obchode, službách a právach spotrebiteľov,

G.

keďže aj keď ESD objasnil mnoho dôležitých právnych otázok týkajúcich sa online hazardných hier v EÚ, naďalej pretrváva právna neistota s ohľadom na mnoho ďalších otázok, ktoré sa dajú vyriešiť len na politickej úrovni, keďže táto právna neistota viedla k výraznému nárastu dostupnosti nezákonných ponúk hazardných hier a vysokým rizikám, ktoré sa s nimi spájajú,

H.

keďže online hazardné hry môžu v prípade, že nie sú riadne regulované, ukrývať väčšie riziko závislosti, ako tradičné hazardné hry v prevádzkach, a to okrem iného kvôli ľahšiemu prístupu a absencii spoločenskej kontroly,

I.

keďže spotrebitelia musia byť poučení o potenciálnej škodlivosti online hazardných hier a chránení pred nebezpečenstvami v tejto oblasti, najmä pred závislosťou, podvodmi, klamstvami a hraním hazardných hier neplnoletými osobami,

J.

keďže hazardné hry sú významným zdrojom príjmov, ktoré môže väčšina členských štátov použiť na verejnoprospešné a charitatívne účely, ako je šport,

K.

keďže je nevyhnutné zabezpečiť bezúhonnosť v športe, a to prostredníctvom zintenzívnenia boja proti korupcii a dohadovaniu výsledkov zápasov,

L.

keďže v záujme dosiahnutia týchto cieľov je nevyhnutné zaviesť mechanizmy dôslednej kontroly športových súťaží a finančných tokov, ako aj spoločné mechanizmy dohľadu na úrovni EÚ,

M.

keďže v záujme spájania a výmeny odsvedčených postupov je rozhodujúca spolupráca všetkých zainteresovaných strán (inštitúcií, športových federácií a prevádzkovateľov stávok) na medzinárodnej úrovni,

1.

víta skutočnosť, že Komisia prijala iniciatívu a začala verejné konzultácie v súvislosti so svojou zelenou knihou o stávkovaní a hazardných hrách online, ktorá umožní pragmatické a realistické posúdenie budúcnosti tohto sektora v Európe;

2.

víta objasnenie Komisie, že politický proces, ktorý sa začal zelenou knihou, nie je v žiadnom prípade zameraný na dereguláciu/liberalizáciu online hazardných hier;

3.

pripomína rastúci hospodársky význam odvetvia online hazardných hier, ktorého ročné príjmy v roku 2008 prekročili 6 miliárd EUR, čo predstavuje 45 % svetového trhu; súhlasí so Súdnym dvorom Európskej únie, že je to hospodárska činnosť s osobitnými vlastnosťami; pripomína, že tento rast zahŕňa aj zvýšené sociálne náklady vyplývajúce z návykového hrania hazardných hier a nezákonných praktík;

4.

domnieva sa, že účinná regulácia sektora online hazardných hier by mala najmä:

a)

usmerňovať prirodzené nutkanie obyvateľov hrať,

b)

bojovať proti nezákonnému sektoru hazardných hier,

c)

zabezpečiť účinnú ochranu hráčov s osobitným zreteľom na zraniteľné skupiny, najmä mladých ľudí,

d)

predchádzať riziku závislosti od hazardných hier,

e)

zabezpečiť, aby sa hazardné hry prevádzkovali riadne, spravodlivo, zodpovedne a transparentne,

f)

zabezpečiť, aby sa podporovali konkrétne opatrenia na zaručenie bezúhonnosti športových súťaží,

g)

zabezpečiť, aby sa značná časť verejných príjmov pochádzajúcich z hazardných hier využila na verejnoprospešné a dobročinné účely a

h)

zabezpečiť, aby súčasťou hrania hier nebol zločin, podvody a akákoľvek forma prania špinavých peňazí;

5.

domnieva sa, že takáto regulácia môže potenciálne zaistiť, že športové súťaže budú atraktívne pre spotrebiteľov a verejnosť, že športové výsledky zostanú vierohodné a že si súťaže zachovajú svoju prestíž;

6.

zdôrazňuje stanovisko Európskeho súdneho dvora (13), podľa ktorého je internet len kanálom na ponúkanie hazardných hier s dômyselnými technológiami, ktoré možno použiť na ochranu spotrebiteľov a udržiavanie verejného poriadku, aj keď to nemá vplyv na možnosť členských štátov určiť si svoj vlastný prístup k regulácii online hazardných hier, pričom stále môžu obmedziť alebo vylúčiť ponuku určitých služieb spotrebiteľom;

Zásada subsidiarity a európska pridaná hodnota

7.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne tradície a kultúru v členských štátoch podlieha akákoľvek regulácia sektora hazardných hier zásade subsidiarity a musí sa o ňu opierať, pričom túto zásadu treba chápať ako aktívnu subsidiaritu, ktorej súčasťou je spolupráca medzi národnými administratívami; domnieva sa však, že táto zásada znamená dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu, ktoré sa na hazardné hry vzťahujú podľa príslušného rozhodnutia ESD;

8.

domnieva sa, že atraktívne, riadne regulované poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier, a to tak na internete, ako aj prostredníctvom tradičných fyzických kanálov hazardných hier, je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia nevyužívali služby prevádzkovateľov, ktorí nespĺňajú vnútroštátne podmienky na získanie licencie;

9.

odmieta preto európsky právny akt o jednotnej regulácii celého sektora hazardných hier, ale napriek tomu sa domnieva, že v niektorých oblastiach by bol vzhľadom na cezhraničný charakter služieb v oblasti online hazardných hier jednoznačným prínosom koordinovaný európsky prístup ako doplnok k vnútroštátnej regulácii;

10.

uznáva právo členských štátov rozhodnúť sa o spôsobe organizovania hazardných hier pri súčasnom dodržiavaní základných zásad Zmluvy o EÚ o nediskriminácii a proporcionalite; rešpektuje v tejto súvislosti rozhodnutie viacerých členských štátov zakázať všetky alebo niektoré druhy online hazardných hier či zachovať vládne monopoly v tomto sektore, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ tieto štáty prijmú koherentný prístup;

11.

poukazuje na to, že Európsky súdny dvor v mnohých rozhodnutiach pripustil, že udelenie exkluzívnych práv jedinému prevádzkovateľovi, ktorý by podliehal prísnej kontrole verejných orgánov, môže byť prostriedkom na zlepšenie ochrany spotrebiteľov pred podvodmi a na účinnejší boj proti trestnej činnosti v sektore online hazardných hier;

12.

zdôrazňuje, že online hazardné hry sú osobitným druhom hospodárskej aktivity, na ktorú sa nemôžu v plnej miere vzťahovať pravidlá vnútorného trhu, najmä sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby; uznáva však konzistentnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá zdôrazňuje, že vnútroštátne kontroly by sa mali ustanoviť a uplatňovať jednotným, primeraným a nediskriminačným spôsobom;

13.

zdôrazňuje, že na jednej strane by prevádzkovatelia online hazardných hier mali vždy dodržiavať právne predpisy krajín, v ktorých tieto hry prevádzkujú, a na strane druhej by si členské štáty mali zachovať právo prijímať opatrenia na riešenie otázky nezákonných online hazardných hier s cieľom zaviesť vnútroštátne právne predpisy a zamedziť nelegálnym prevádzkovateľom prístup na trh;

14.

domnieva sa, že zásada vzájomného uznávania licencií sa v sektore hazardných hier neuplatňuje, ale napriek tomu v súlade so zásadami vnútorného trhu trvá na tom, že členské štáty, ktoré otvoria sektor online hazardných hier pre hospodársku súťaž týkajúcu sa všetkých či niektorých druhov online hazardných hier, musia zabezpečiť transparentnosť a umožniť hospodársku súťaž bez diskriminácie; navrhuje v tomto prípade členským štátom, aby zaviedli licenčný model, ktorý európskym prevádzkovateľom hazardných hier spĺňajúcim podmienky stanovené hostiteľským členským štátom umožní požiadať o udelenie licencie; v členských štátoch, ktoré zaviedli licenčný systém, by sa mohli stanoviť postupy pre podávanie žiadostí o udelenie licencie, ktoré znížia administratívne zaťaženie prostredníctvom predchádzania zbytočnému zdvojovaniu požiadaviek a kontrol vykonávaných v iných členských štátoch, pričom by sa zaistila prednostná úloha regulačného orgánu v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť; preto sa domnieva, že treba posilniť vzájomnú dôveru medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi prostredníctvom užšej administratívnej spolupráce; okrem toho rešpektuje rozhodnutie niektorých členských štátov stanoviť počet prevádzkovateľov, druhy a množstvo ponúkaných hier s cieľom chrániť spotrebiteľov a predchádzať trestnej činnosti, a to pod podmienkou, že tieto obmedzenia budú primerané a budú odrážať úsilie obmedziť aktivity v tomto sektore konzistentným a systematickým spôsobom;

15.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity preskúmala všetky možné nástroje alebo opatrenia na úrovni EÚ zamerané na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, predchádzanie závislosti a boj proti nelegálnym prevádzkovateľom v oblasti hazardných hier vrátane formalizovanej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, spoločných noriem pre prevádzkovateľov alebo rámcovej smernice; domnieva sa, že prvým krokom by mohol byť celoeurópsky kódex správania v oblasti online hazardných hier, na ktorom by sa dohodli regulačné orgány a prevádzkovatelia;

16.

zastáva názor, že celoeurópsky kódex správania v oblasti online hazardných hier by sa mal zaoberať právami a povinnosťami poskytovateľa služieb aj spotrebiteľa; domnieva sa, že tento kódex správania by mal pomáhať zaisťovať zodpovedné hranie hazardných hier, vysokú úroveň ochrany hráčov, a to najmä v prípade maloletých a iných zraniteľných osôb, podporné mechanizmy na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov určené na boj proti kybernetickým zločinom, podvodom a zavádzajúcej reklame a napokon aj poskytovať rámec zásad a pravidiel, ktorý zaistí, že spotrebitelia budú v celej EÚ rovnako chránení;

17.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali podniknúť viac krokov na zabránenie prevádzkovateľom nezákonných hazardných hier ponúkať svoje služby online, medzi ktorými by mohlo byť napríklad zaraďovanie prevádzkovateľov nezákonných hazardných hier na čiernu listinu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť právne záväzné nástroje, ktoré budú bankám, vydavateľom kreditných kariet a iným účastníkom platobného systému v EÚ ukladať povinnosť blokovať na základe národných čiernych listín transakcie medzi ich klientmi a prevádzkovateľmi hazardných hier, ktorí nemajú licenciu v rámci ich jurisdikcie, a to bez toho, aby tým narúšali zákonné transakcie;

18.

rešpektuje právo členských štátov využiť širokú škálu represívnych opatrení proti nezákonným ponukám online hazardných hier; v záujme zvýšenia efektívnosti boja proti nezákonným ponukám online hazardných hier podporuje zavedenie regulačnej zásady, podľa ktorej môže spoločnosť prevádzkujúca hazardné hry pôsobiť (alebo sa uchádzať o potrebnú vnútroštátnu licenciu) v niektorom členskom štáte len vtedy, ak nepôsobí v rozpore s právom v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ;

19.

vyzýva Komisiu ako ochrankyňu zmlúv a členské štáty, aby naďalej účinne kontrolovali dodržiavanie práva EÚ;

20.

konštatuje, že od roku 2008 mohlo dôjsť k väčšiemu pokroku v prebiehajúcich prípadoch porušovania právnych predpisov a že na žiaden členský štát nebola nikdy podaná žaloba na Európskom súdnom dvore; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyšetrovaní možných rozporov medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa hazardných hier (offline a online) a ZFEÚ a aby v prípade potreby pokračovala v konaniach o porušení právnych predpisov, ktoré sú otvorené od roku 2008, s cieľom zaistiť jednotnosť; pripomína Komisii, že ako ochrankyňa zmlúv je povinná pohotovo konať po prijatí sťažností na porušovanie slobôd zakotvených v zmluvách;

Spolupráca regulačných orgánov

21.

požaduje podstatne rozšírenú spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi, ktorú by koordinovala Komisia a vďaka ktorej by mali dostatočné kompetencie na to, aby vypracovali spoločné normy a spoločne postupovali proti prevádzkovateľom online hazardných hier, ktorí vykonávajú svoju činnosť bez potrebnej vnútroštátnej licencie; konštatuje, že samostatné vnútroštátne riešenia nie sú najmä ako prostriedok na identifikovanie hráčov hazardných hier figurujúcich na čiernych listinách a na boj proti praniu špinavých peňazí, stávkovým podvodom a inej organizovanej trestnej činnosti úspešné; v tejto súvislosti považuje zriadenie regulačného orgánu s vhodnými právomocami v každom členskom štáte za potrebný krok smerom k účinnejšej regulačnej spolupráci; konštatuje, že ako základ pre účinnejšiu spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi by mohol slúžiť informačný systém o vnútornom trhu; berie na vedomie iniciatívy národných regulačných orgánov zamerané na užšiu spoluprácu, ako je napríklad Európske fórum regulačných orgánov v oblasti hazardných hier (GREF) a Európska platforma regulačných orgánov; požaduje užšiu spoluprácu a lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi EÚ, Europolom a Eurojustom v boji proti nezákonným hazardným hrám, podvodom, praniu špinavých peňazí a inej finančnej kriminalite v oblasti online hazardných hier;

22.

zastáva názor, že rôzne druhy online hazardných hier – ako napríklad rýchle interaktívne hry založené na náhode, ktoré sa musia hrať v sekundovej frekvencii, stávky a lotérie s týždenným losovaním – sa od seba líšia a vyžadujú si rozličné riešenia vzhľadom na to, že niektoré druhy hazardných hier ponúkajú väčšie možnosti zneužitia ako iné; konštatuje najmä, že možnosť prania špinavých peňazí závisí od miery identifikácie, druhu hry a metód používanej platby, čo si pri niektorých druhoch hier vyžaduje dohľad nad hrou v reálnom čase a vykonávanie prísnejšej kontroly, ako v prípade iný druhov hier;

23.

zdôrazňuje, že treba riešiť ochranu spotrebiteľských účtov otvorených v súvislosti s online hraním hazardných hier v prípade platobnej neschopnosti poskytovateľa služieb; navrhuje preto, aby sa akékoľvek budúce právne predpisy zameriavali na ochranu vkladov v prípade uvalenia pokút prevádzkovateľom internetových stránok alebo začatia právneho konania voči nim;

24.

žiada Komisiu, aby podporila spotrebiteľov, ak boli postihnutí nezákonnými postupmi, a aby im poskytla právnu podporu;

25.

odporúča zavedenie celoeurópskych jednotných minimálnych noriem elektronickej identifikácie; domnieva sa, že registrácia by sa mala uskutočňovať tak, aby sa zistila totožnosť hráča a aby sa zároveň zaistilo, že hráč bude mať k dispozícii maximálne jeden hráčsky účet v jednej spoločnosti prevádzkujúcej hazardné hry; zdôrazňuje, že prísne systémy registrácie a overovania sú kľúčovými nástrojmi na zabránenie akémukoľvek zneužitiu online hazardných hier, ako je pranie špinavých peňazí;

26.

zastáva názor, že v záujme účinnej ochrany spotrebiteľov, najmä zraniteľných a mladých hráčov, pred negatívnymi aspektmi online hazardných hier musí EÚ prijať spoločné normy na ochranu spotrebiteľa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predtým, než sa začne akákoľvek činnosť v oblasti hazardných hier, treba zaviesť postupy kontroly a ochrany, ktoré by mohli okrem iného zahŕňať overovanie veku, obmedzenia týkajúce sa elektronických platieb a prevodov finančných prostriedkov medzi hráčskymi účtami, ako aj požiadavku, aby prevádzkovatelia umiestňovali na internetové stránky s online hazardnými hrami informácie o zákonom stanovenom veku, rizikovom správaní, návykovom hraní hazardných hier a národných kontaktných miestach;

27.

požaduje využívanie účinných metód na riešenie problematického hrania hazardných hier, okrem iného prostredníctvom zákazov hazardných hier a povinných limitov, pokiaľ ide o výdavky za určité obdobie, aj keď stanovených samotným zákazníkom; navyše zdôrazňuje, že ak limit výdavkov bude možné zvýšiť, mal by sa uplatňovať časový posun, než toto zvýšenie nadobudne účinnosť;

28.

zdôrazňuje, že návykové hranie hazardných hier je v skutočnosti poruchou správania, ktorou môžu byť postihnuté až 2 % populácie v niektorých krajinách; požaduje preto štúdiu o rozsahu tohto problému v každom členskom štáte EÚ, aby bol k dispozícii základ umožňujúci vymedziť celkovú stratégiu na ochranu spotrebiteľov pred týmto druhom závislosti; domnieva sa, že ihneď po vytvorení hráčskeho účtu sa musia poskytnúť komplexné a presné informácie, čo sa týka hazardných hier, zodpovedného hrania hazardných hier a možností liečenia závislosti na hraní týchto hier;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali do úvahy štúdie, ktoré sa už v tejto oblasti uskutočnili, sústreďovali sa na výskum zaoberajúci sa výskytom, vznikom a liečbou hráčskej závislosti a zhromažďovali a zverejňovali štatistické údaje o všetkých kanáloch (online aj offline) sektora hazardných hier a hráčskej závislosti s cieľom vypracovať komplexné údaje o celom sektore hazardných hier v EÚ; zdôrazňuje potrebu štatistických údajov z nezávislých zdrojov, najmä pokiaľ ide o hráčsku závislosť;

30.

vyzýva Komisiu, aby podnietila budovanie siete národných organizácií, ktoré sa venujú osobám závislým od hazardných hier s cieľom umožniť výmenu skúseností a najlepších postupov;

31.

poznamenáva, že podľa nedávno zverejnenej štúdie (14) bol sektor hazardných hier identifikovaný ako sektor, kde je najčastejšie pociťovaný chýbajúci systém alternatívneho riešenia sporov; navrhuje preto, že vnútroštátne regulačné agentúry by mohli zriadiť systém alternatívneho riešenia sporov pre sektor online hazardných hier;

Hazardné hry a šport: potreba zaistenia bezúhonnosti

32.

konštatuje, že riziko podvodu v športových súťažiach, aj keď existuje od ich počiatku, sa od vzniku sektora online športových stávok zvýšilo a predstavuje hrozbu pre bezúhonnosť športu; domnieva sa preto, že by sa mala vypracovať spoločná definícia športových podvodov a podvodného konania a že stávkové podvody by sa mali trestať ako trestné činy v celej Európe;

33.

požaduje vytvorenie nástrojov na zintenzívnenie cezhraničnej policajnej a súdnej spolupráce zahŕňajúcej všetky príslušné orgány členských štátov podieľajúce sa na prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní ovplyvňovania výsledkov zápasov v súvislosti so športovými stávkami; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie útvarov, ktoré by sa venovali stíhaniu a ktorých hlavnou úlohou by bolo vyšetrovanie prípadov ovplyvňovania výsledkov zápasov; požaduje, aby sa pouvažovalo o rámci spolupráce s organizátormi športových súťaží s cieľom umožniť výmenu informácií medzi športovými disciplinárnymi orgánmi a štátnymi agentúrami pôsobiacimi v oblasti vyšetrovania a stíhania, a to napríklad prostredníctvom zriadenia vnútroštátnych sietí určených na tento účel a kontaktných miest, ktoré by riešili prípady ovplyvňovania výsledkov zápasov; pokiaľ je to vhodné, tieto kroky by sa mali podniknúť v spolupráci s prevádzkovateľmi hazardných hier;

34.

domnieva sa preto, že by sa na európskej úrovni malo stanoviť spoločné vymedzenie športových podvodov, ktoré by sa zahrnulo do trestného práva všetkých členských štátov;

35.

vyjadruje svoje znepokojenie nad prepojením medzi zločineckými organizáciami a rozvojom ovplyvňovania výsledkov zápasov v súvislosti s online stávkovaním, pričom zisky z tejto činnosti slúžia na financovanie ďalšej trestnej činnosti;

36.

konštatuje, že niekoľko európskych krajín už prijalo prísne právne predpisy proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom športového stávkovania, proti športovým podvodom (ktoré klasifikovali ako osobitný trestný čin) a proti konfliktom záujmov medzi prevádzkovateľmi stávok a športovými klubmi, tímami alebo aktívnymi športovcami;

37.

poznamenáva, že prevádzkovatelia online hier, ktorí majú licenciu v EÚ, už zohrávajú úlohu pri identifikácii možných prípadov korupcie v športe;

38.

zdôrazňuje význam osvety pre ochranu bezúhonnosti športu; vyzýva preto členské štáty a športové federácie, aby primerane informovali a vzdelávali športovcov a spotrebiteľov od útleho veku a na všetkých úrovniach (tak amatérskej, ako aj profesionálnej);

39.

uvedomuje si osobitný význam prínosu príjmov pochádzajúcich z hazardných hier pre financovanie všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu v členských štátoch vrátane opatrení na ochranu bezúhonnosti športových súťaží pred stávkovými manipuláciami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne spôsoby financovania, v rámci ktorých by sa príjmy zo športového stávkovania mohli bežne používať na ochranu bezúhonnosti športových súťaží pred stávkovými manipuláciami, pričom by rešpektovala postupy v členských štátoch a zároveň by dbala na to, aby žiaden mechanizmus financovania neviedol k situácii, keď by prínos z financovania malo len veľmi málo profesionálnych športov v rozsiahlej miere vysielaných v televízii, zatiaľ čo pre iné športy, najmä športy na miestnej úrovni, by sa financovanie zo športových stávok znížilo;

40.

znovu potvrdzuje svoje stanovisko, že športové stávky sú určitou formou komerčného využívania športových súťaží; odporúča, aby športové súťaže boli chránené pred akýmkoľvek neautorizovaným komerčným využívaním, a to najmä prostredníctvom uznávania vlastníckych práv organizátorov športových podujatí, nielen v záujme zabezpečenia spravodlivej finančnej návratnosti v prospech všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu, ale aj ako prostriedok na posilnenie boja proti športovým podvodom, najmä proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

41.

zdôrazňuje, že uzatváranie právne záväzných dohôd medzi organizátormi športových súťaží a prevádzkovateľmi online hazardných hier by zaistilo vyváženejší vzťah medzi nimi;

42.

poukazuje na dôležitosť transparentnosti v sektore online hazardných hier; v tejto súvislosti sa domnieva, že by mala existovať povinnosť predkladať výročné správy, čo by okrem iného malo preukázať, ktoré činnosti vo verejnom záujme a/alebo športové podujatia sú financované a/alebo sponzorované z príjmov z hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povinného predkladania výročných správ;

43.

poukazuje na to, že je potrebné poskytnúť spoľahlivú alternatívu k nelegálnym službám v oblasti hazardných hier; zdôrazňuje potrebu pragmatických riešení, pokiaľ ide o reklamu a sponzorovanie športových podujatí prevádzkovateľmi online hazardných hier; zastáva názor, že by sa mali prijať spoločné normy pre reklamu, ktoré budú dostatočne chrániť zraniteľných spotrebiteľov, ale zároveň umožnia sponzorovanie medzinárodných podujatí;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti športu s cieľom určiť primerané mechanizmy potrebné na zachovanie bezúhonnosti športu a financovania športu na miestnej úrovni;

*

* *

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Najmä na rozsudky v týchto veciach: Schindler 1994 (C-275/92), Gebhard 1995 (C-55/94), Läärä 1999 (C-124/97), Zenatti 1999 (C-67/98), Anomar 2003 (C-6/01), Gambelli 2003 (C-243/01), Lindman 2003 (C-42/02), Fixtures Marketing Ltd v OPAP 2004 (C-444/02), Fixtures Marketing Ltd v Svenska Spel AB 2004 (C-338/02), Fixtures Marketing Ltd/Oy Veikkaus Ab 2005 (C-46/02), Stauffer 2006 (C-386/04), Unibet 2007 (C-432/05), Placanica a i. 2007 (C-338/04, C-359/04 a C-360/04), Komisia/Taliansko 2007 (C-206/04), Liga Portuguesa de Futebol Profissional 2009 (C-42/07), Ladbrokes 2010 (C-258/08), Sporting Exchange 2010 (C-203/08), Sjöberg a Gerdin 2010 (C-447/08 a C-448/08), Markus Stoß a i. 2010 (C-316/07, C-358/07, C-359/07, C-360/07, C-409/07 a C-410/07), Carmen Media 2010 (C-46/08) a Engelmann 2010 (C-64/08).

(2)  Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51.

(4)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(6)  Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19.

(7)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(8)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(9)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(10)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(12)  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(13)  Carmen Media 2010 (C-46/08).

(14)  Štúdia s názvom Cezhraničné alternatívne riešenie sporov v Európskej únii (Cross-Border Alternative Dispute Resolution in the European Union), 2011, http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies/download.do?language=en&file=41671.


Top