11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/1

—

so zreteľom na európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra 2007 podpísali predsedovia Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. mája 2008, na základe ktorého bol vypracovaný akčný plán obsahujúci konkrétne opatrenia na realizáciu tohto konsenzu (SEK(2008)1991),

—

so zreteľom na článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je venovaný humanitárnej pomoci,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (1),

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie z 23. decembra 2005 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,, ktoré boli aktualizované v decembri 2009, ako aj závery Rady z 8. decembra 2009,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (3),

—

so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu k tomu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

—

so zreteľom na spoločný dokument Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Európskej komisie, a Kristaliny Georgievovej, členky Európskej komisie, o poučeniach vyplývajúcich z reakcie Európskej únie na katastrofu na Haiti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 10. septembra 2003 s názvom Európska únia a Organizácia Spojených národov: voľba multilateralizmu“ (KOM(2003)0526), ktoré vyzýva na všeobecné posilnenie a uplatňovanie vzťahov medzi EÚ a OSN prostredníctvom systematického politického dialógu, širšej spolupráce v danej oblasti, lepšieho krízového manažmentu a prevencie kríz a strategických partnerstiev medzi Komisiou a vybranými organizáciami OSN,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 5. marca 2008 s názvom O posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 23. februára 2009 o stratégii EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách (KOM(2009)0084),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 31. marca 2010 s názvom Humanitárna potravinová pomoc (KOM(2010)0126),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o operačnej stratégii GR ECHO na rok 2010,

—

so zreteľom na správu Michela Barniera Za Európsku jednotku civilnej ochrany: Europe Aid, uverejnenú v máji roku 2006,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly z roku 1977,

—

so zreteľom na dohovor o právnom postavení utečencov prijatý v júli 1951,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na opčný protokol o zapojení detí do ozbrojených konfliktov, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci podpísaný v Londýne 13. apríla 1999, ktorý stanovuje záväzok Európskeho spoločenstva reagovať na naliehavé potravinové situácie a ostatné potravinové potreby rozvojových krajín (5),

—

so zreteľom na Kódex správania pri záchranných akciách Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnych organizácií v reakcii na katastrofy z roku 1994,

—

so zreteľom na zásady dobrého darcovstva na humanitárne účely schválené v Štokholme 17. júna 2003,

—

so zreteľom na zásady partnerstva medzi OSN a humanitárnymi organizáciami, ktoré v roku 2007 schválila Svetová humanitárna platforma (GHP),

—

so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy (usmernenia z Osla), ktoré boli revidované 27. novembra 2006,

—

so zreteľom na usmernenia z marca 2003 o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany na podporu humanitárnych operácií OSN v zložitých naliehavých situáciách (usmernenia MCDA),

—

so zreteľom na akčný rámec z Hjóga, prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala v Kóbe (prefektúra v Hjógu, Japonsko) od 18. do 22. januára 2005,

—

so zreteľom na iniciatívu Posudzovanie humanitárnej reakcie (Humanitarian Response Review), ktorú dal v auguste 2005 vypracovať koordinátor OSN pre núdzovú pomoc a zástupca tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti,

—

so zreteľom na ukazovatele humanitárnej reakcie na rok 2010, ktoré vypracovala organizácia DARA (Development Assistance Research Associates) a ktoré analyzujú a klasifikujú spôsoby, akými hlavné darcovské krajiny reagujú na potreby osôb postihnutých katastrofami, konfliktami a naliehavými situáciami,

—

so zreteľom na medzinárodný program právnych predpisov, zákonov a zásad, ktoré sa vzťahujú na medzinárodné opatrenia v prípadoch katastrofy (tzv. usmernenia IDRL), prijaté počas 30. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca v roku 2007 v Ženeve, a so zreteľom na spoločný záväzok členských štátov Európskej únie k ich podporovaniu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (7),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 14. decembra 2010 o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o izraelskej vojenskej operácii proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy (9),

—

so zreteľom na návrh uznesenia o humanitárnej kríze v Somálsku, ktorý predložil Oreste Rossi v súlade s článkom 120 rokovacieho poriadku (B7-0489/2010),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o poskytovaní humanitárnej pomoci v tretích krajinách,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0375/2010),

A.

keďže v spoločnej vízii humanitárnej pomoci stanovenej na základe európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa zdôrazňuje vôľa Európskej únie úzko spolupracovať v tejto oblasti s cieľom optimalizovať jej účinnosť, hájiť a presadzovať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a rozhodne sa zasadzovať o dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,

B.

keďže záväzky vyplývajúce z konsenzu sa týkajú členských štátov aj Európskej komisie a keďže kroky uvedené v akčnom pláne musia vo väčšine prípadov realizovať Komisia a členské štáty spoločnými silami,

C.

keďže nezvykle narastá množstvo a stúpa intenzita prírodných katastrof, ktoré spôsobuje najmä vplyv krokov spôsobených človekom, pokiaľ ide o zmenu klímy, a keďže priemyselné krajiny nesú v tejto oblasti historickú zodpovednosť; keďže narastá počet zložitých kríz v dôsledku viacerých faktorov, napríklad vyvíjajúcich sa konfliktov, zlej správy a nestálej situácie, čoraz vážnejšieho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a zúženia humanitárneho priestoru,

D.

keďže poskytovanie pomoci je čoraz ťažšie a nebezpečnejšie, keďže ohrozenie osôb poskytujúcich humanitárnu pomoc stúpa a keďže v roku 2008 bolo zabitých 122 humanitárnych pracovníkov,

E.

keďže osobitná pozornosť by sa mala vo zvýšenej miere venovať najzraniteľnejším skupinám, ako sú ženy, deti a násilne vysídlené osoby, a keďže zhoršovanie násilia založeného na rodovej príslušnosti a sexuálneho násilia predstavujú veľký problém v humanitárnej oblasti, pričom sa systematické znásilňovanie niekedy používa ako vojnová zbraň,

F.

keďže s rastúcim zapájaním sa aktérov z nehumanitárnej sféry do reakcií na humanitárne krízy vzniká hlavné riziko zámeny úloh vojenských a humanitárnych aktérov a stierajú sa hranice neutrálnej, nestrannej a nezávislej humanitárnej pomoci,

G.

keďže nedávne tragédie na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na potrebu posilniť nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na reagovanie na katastrofy (humanitárnu pomoc a mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany), a to pokiaľ ide o účinnosť, rýchlosť, koordináciu a zviditeľnenie, a keďže tieto katastrofy opäť zdôraznili nutnosť vytvoriť európsku spôsobilosť rýchlej reakcie,

H.

keďže celková humanitárna situácia sa zhoršila, humanitárne výzvy a potreby sú enormné a je nanajvýš potrebné usilovať sa o posilnenie vykonávania konsenzu a jeho akčného plánu, ako aj o celosvetovú koordináciu a rozdelenie záťaže, a to so zreteľom na regionálnu zodpovednosť krajín, ktoré majú kapacity na to, aby sa stali významnými prispievateľmi v oblasti humanitárnej pomoci,

I.

keďže rozpočet Komisie určený na humanitárne katastrofy a osobitne rozpočet generálneho riaditeľstva ECHO nielenže ostali zmrazené, ale v reálnych číslach sa v priebehu posledných 5 rokov mierne znížili,

1.

ľutuje, že o humanitárnom konsenze sa s výnimkou humanitárnych partnerov vie príliš málo, a žiada, aby sa stal predmetom osobitnej odbornej prípravy, najmä v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), diplomatov členských štátov a vojenských subjektov;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty sú nedostatočne zapojené do vykonávania konsenzu, a domnieva sa, že by sa mala posilniť úloha pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA), aby sa zabezpečilo lepšie monitorovanie vykonávania konsenzu, napríklad organizovaním osobitných schôdzí o začleňovaní konsenzu do vnútroštátnych humanitárnych stratégií alebo predkladaním výročnej správy o činnosti, aby sa aktívnejšie uplatňovala jeho úloha obhajcu humanitárnej pomoci voči ostatným pracovným skupinám Rady a Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a aby sa zároveň naďalej venovala pozornosť efektívnosti a rýchlosti koordinácie;

3.

nabáda, aby sa prostredníctvom delegácií Únie v tretích krajinách aktívne propagovalo šírenie a vykonávanie konsenzu a jeho akčného plánu medzi zastúpeniami členských štátov;

4.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť každoročnej výmeny najlepších postupov s národnými parlamentmi Únie v súvislosti s plnením záväzkov konsenzu;

5.

zasadzuje sa o zvýšené financovanie humanitárnej pomoci v dôsledku narastajúceho počtu oblastí zasahovania a žiada rozpočtový orgán, aby celú sumu alebo časť sumy z rezervy na núdzovú pomoc previedol priamo do pôvodného rozpočtu GR ECHO; zdôrazňuje význam toho, aby sa do roku 2015 dosiahol cieľ OECD a Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) vo výške 7 % HND;

6.

žiada tiež, aby sa vypracovávali realistické rozpočty, pričom rozpočtové prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách alebo na humanitárnu činnosť by sa vyčleňovali na základe existujúcich skúseností s výdavkami z predošlých rokov;

7.

naliehavo žiada, aby sa vyvinulo dodatočné úsilie o urýchlenie financovania činností nasledujúcich po prírodných alebo iných katastrofách a na zjednodušenie procesov prijímania rozhodnutí a schvaľovania plnenia rozpočtu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby útvary Komisie úzko spolupracovali s ESVČ s cieľom umožniť rýchle počiatočné financovanie operácií;

8.

pripomína význam zachovania vyváženej celkovej reakcie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tzv. zabudnutým krízam;

9.

žiada navýšenie prostriedkov a budovanie kapacít a zdrojov, aby bolo možné zaručiť, že humanitárna pomoc a civilná ochrana zostanú úlohami výlučne civilného charakteru;

10.

podporuje zásadnú úlohu siete NOHA (prvá sieť univerzít ponúkajúcich odbornú prípravu v oblasti humanitárnej pomoci na európskej úrovni) pri presadzovaní väčšej informovanosti o humanitárnych súvislostiach vo svete, a najmä v európskej politike s cieľom reagovať na potreby najzraniteľnejších skupín, a to prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy mladých Európanov;

11.

potvrdzuje zásady a ciele humanitárnej pomoci obsiahnuté v konsenze; pripomína, že humanitárna pomoc Európskej únie nie je nástroj krízového manažmentu, a vyjadruje poľutovanie nad rastúcou politizáciou humanitárnej pomoci a jej dôsledkami pre rešpektovanie humanitárneho priestoru;

12.

domnieva sa, že vonkajšia činnosť Európskej únie uvedená v Lisabonskej zmluve musí rešpektovať zásady a záväzky prijaté v rámci konsenzu o humanitárnej pomoci, a domnieva sa, že EÚ by so zreteľom na svoju politickú váhu a na svoj vplyv v postavení hlavného medzinárodného darcu mala neprestajne presadzovať humanitárne zásady;

13.

žiada tiež, aby vojenský a civilný personál a humanitárni pracovníci, ktorí zasahujú pri katastrofách a humanitárnych činnostiach, konali podľa zásad neutrality, nezávislosti a nestrannosti;

14.

s potešením víta revíziu hlavných usmernení Európskej únie, uskutočnenú v decembri 2009 v oblasti presadzovania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), a domnieva sa, že Komisia a členské štáty zohrávajú pri ich vykonávaní významnú politickú úlohu; okrem toho si želá, aby medzinárodné humanitárne právo bolo predmetom osobitnej odbornej prípravy v rámci ESVČ;

15.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že dodatočné finančné prostriedky budú vyčlenené na činnosti spojené s presadzovaním MHP a jeho šírením v teréne v radoch ozbrojencov, mladých ľudí, v politickej sfére a občianskej spoločnosti;

16.

pripomína, že zásady a osvedčené postupy v oblasti humanitárnej pomoci prijaté v júni 2003 kladú dôraz na potrebu podporovať skladanie účtov a pravidelné vyhodnocovanie medzinárodných reakcií na humanitárne krízy vrátane efektívnosti darcov, a trvá na tom, aby tieto hodnotenia podliehali širšej konzultácii, predovšetkým s humanitárnymi subjektmi;

17.

pripomína, že poskytovanie pomoci musí vychádzať výlučne zo zistených potrieb a že stupeň zraniteľnosti a kvalitu a objem pomoci určuje predovšetkým počiatočné hodnotenie, ktoré sa ešte musí zlepšiť, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií zraniteľnosti, najmä čo sa týka žien, detí a skupín so zdravotným postihnutím;

18.

pripomína, že skutočné a trvalé začlenenie – a podľa možností aj účasť – príjemcov pomoci na správe pomoci je jednou zo základných podmienok kvality humanitárnej reakcie, a to najmä v prípade dlhotrvajúcich kríz;

19.

trvá na tom, že pomoc EÚ v prípade prírodnej alebo človekom spôsobenej katastrofy by sa mala čo najviac zameriavať na pomoc miestnemu hospodárstvu, napríklad nákupom miestnych alebo regionálnych potravín a poskytnutím potrebného materiálu poľnohospodárom;

20.

žiada harmonizáciu metód, ktorými sa riadia jednotlivé subjekty, a nabáda Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), aby sa naďalej usiloval o vymedzenie spoločného metodického rámca, ktorého prioritou má byť účinnosť a rýchlosť zásahov a ktorý by podľa možnosti trvalo zapájal miestne subjekty aj z neštátnej sféry;

21.

dôrazne podporuje pokračovanie činnosti Komisie v jednotlivých oblastiach, ako sú výživa, ochrana, rodová rovnosť a sexuálne násilie, utečenci, navrátilci a osoby vysídlené v rámci štátu, a vyzýva na systematické začleňovanie rodovej otázky a reproduktívneho zdravia do humanitárnych reakcií v oblasti zdravotníckych služieb prvej pomoci;

22.

žiada Radu, aby konkretizovala odporúčanie Barnierovej správy, ktorá vyzýva na využitie okrajových európskych regiónov, nie však výlučne týchto regiónov, ako oporných bodov pre predbežné umiestnenie základných výrobkov a logistiky na uľahčenie vysielania európskych ľudských a materiálnych prostriedkov v prípade naliehavého humanitárneho zásahu mimo územia Európskej únie;

23.

podnecuje Komisiu, aby sa zamyslela nad možným negatívnym vplyvom humanitárnej pomoci na oblasti, v ktorých sa poskytuje, najmä nad možnou destabilizáciou hospodárskych a sociálnych štruktúr a nad vplyvmi na prírodné prostredie, a vyzýva ju, aby pripravila vhodné stratégie umožňujúce zohľadňovať tieto účinky už vo fáze vytvárania projektov;

24.

vyzýva na rešpektovanie rozmanitosti aktérov pri financovaní a vykonávaní medzinárodných humanitárnych programov – OSN, Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, MVO – a podporuje činnosti spojené s posilňovaním kapacít miestnych aktérov; vyzýva na náležitú koordináciu a výmenu informácií medzi všetkými zúčastnenými subjektmi;

25.

žiada všetky vládne orgány, aby rešpektovali dôležitú úlohu MVO pri získavaní prostriedkov zo súkromných darov;

26.

podporuje pokračujúce humanitárne reformy na úrovni OSN a vyzýva na posilnenie systému humanitárnych koordinátorov, väčšiu transparentnosť, výraznejšie zohľadňovanie záujmov príjemcov a flexibilitu vo využívaní tzv. zdieľaných zdrojov, ako aj niekoľko zlepšení v prístupe založenom na zoskupeniach (zodpovednosť jednotlivých sektorov), a to na základe odporúčaní iniciatívy Posudzovanie humanitárnej reakcie OSN a posilnení zásad transparentnosti a zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o koordináciu s miestnymi štruktúrami a neštátnymi subjektmi, zohľadnenie medziodvetvových aspektov a koordináciu medzi zoskupeniami;

27.

potvrdzuje ústrednú úlohu, ktorú zohráva OSN, a najmä úrad OCHA pri koordinácii medzinárodnej humanitárnej pomoci;

28.

považuje za pozitívne iniciatívy zamerané na zabezpečenie väčšej súdržnosti medzi jednotlivými európskymi nástrojmi na reakciu na krízy a s potešením víta, že humanitárna pomoc a civilná ochrana sú združené v jednom a tom istom generálnom riaditeľstve; trvá však na formálnom oddelení ich príslušných mandátov, úloh a zdrojov;

29.

žiada Radu a Komisiu, aby zaviedli presné a transparentné pravidlá spolupráce a koordinácie medzi ESVČ a Komisiou týkajúce sa manažmentu v prípade krízy veľkého rozsahu mimo územia Európskej únie a aby aktívne pracovali na tom, aby EÚ zviditeľnila zdroje a schopnosti používané v teréne;

30.

pripomína, že vonkajšia stratégia Európskej únie v oblasti práv detí by mala vychádzať z hodnôt a zásad vymedzených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, najmä v článkoch 3, 16, 18, 23, 25, 26 a 29, a v Dohovore OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokoloch;

31.

potvrdzuje, že rozlíšenie medzi mandátmi vojenských a humanitárnych subjektov musí byť naďalej jednoznačné, a to najmä v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami a ozbrojenými konfliktami, a že je dôležité, aby sa vojenské prostriedky a kapacity využívali len vo veľmi obmedzenom počte prípadov a ako krajné riešenie na podporu operácií humanitárnej pomoci v súlade s usmerneniami OSN (usmernenia MCDA a usmernenia z Osla) (10);

32.

pripomína Komisii a členským štátom, že humanitárna pomoc a civilná ochrana sa má chápať ako výlučne civilná úloha, a tak sa má aj vykonávať;

33.

žiada Komisiu, aby uskutočnila opatrenia na zvýšenie povedomia o osobitosti humanitárnej pomoci v rámci zahraničnej politiky Európskej únie, a žiada členské štáty o zabezpečenie toho, aby ich ozbrojené jednotky dodržiavali a uplatňovali usmernenia OSN; domnieva sa však, že medzi vojenskými a humanitárnymi aktérmi je dôležitý dialóg, aby sa podporilo ich vzájomné porozumenie;

34.

potvrdzuje, že použitie prostriedkov civilnej ochrany počas humanitárnych kríz musí vychádzať z potrieb, musí dopĺňať humanitárnu pomoc a byť s ňou koherentné a že v prípade prírodných katastrof môžu tieto prostriedky určitým spôsobom prispieť k humanitárnym činnostiam, ak sa použijú v súlade so zásadami Stáleho medziagentúrneho výboru (IASC) pre túto oblasť;

35.

žiada Komisiu, aby predložila ambiciózne legislatívne návrhy s cieľom zriadiť európsku jednotku civilnej ochrany založenú na optimalizácii súčasného mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a na spoločnom využívaní existujúcich vnútroštátnych prostriedkov, bez toho, aby vznikli výrazné dodatočné náklady, a aby sa pritom vychádzalo z metód osvedčených v rámci prípravných opatrení; domnieva sa, že financovanie jednotky civilnej ochrany sa musí uskutočňovať mimo rámca financovania naliehavých humanitárnych zásahov;

36.

domnieva sa, že európsku jednotku civilnej ochrany by mohol tvoriť záväzok niektorých členských štátov poskytnúť dobrovoľne k dispozícii základné moduly civilnej ochrany, ktoré budú vopred určené a pripravené na okamžitý zásah v operáciách Únie koordinovaných Monitorovacím a informačným strediskom (MIC), a okrem toho sa domnieva, že väčšina týchto modulov, ktoré sú už teraz na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, by zostala pod ich kontrolou a že uvedenie týchto modulov do pohotovostného režimu by tvorilo jadro civilnej ochrany Únie v oblasti reakcií na katastrofy za hranicami EÚ aj v rámci nej;

37.

s potešením víta, že vo februári 2009 bola prijatá nová európska stratégia na podporu znižovania rizík katastrofy v rozvojových krajinách; naliehavo v tomto smere žiada Komisiu, aby spolu s národnými vládami, miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, pripravila programy v oblasti kapacity predchádzania katastrofám a kapacity na riadenie reakcií, a žiada čo najrýchlejšiu realizáciu tejto stratégie;

38.

žiada výrazné snahy o to, aby sa aspekt znižovania rizík katastrofy systematickejšie začleňoval do politík rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci;

39.

zasadzuje sa o výrazné zvýšenie súm vyčlenených pre tento aspekt a zdôrazňuje význam zachovania finančných prostriedkov na nižších úrovniach s cieľom zabezpečiť prístup zohľadňujúci kontext a lokálnu spoluzodpovednosť za projekty;

40.

žiada, aby sa program súvisiaci so zmenou klímy lepšie zosúladil s činnosťami v rámci znižovania rizík katastrofy;

41.

ľutuje, že konkrétne pokroky týkajúce sa prepojenia medzi naliehavou pomocou, obnovou a rozvojom sú ešte stále obmedzené, a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch sa počet politických záväzkov zvýšil;

42.

zdôrazňuje význam včasného prechodu z pohotovostnej reakcie na rozvoj na základe osobitných kritérií a dôkladného vyhodnotenia potrieb;

43.

žiada viac prostriedkov na zabezpečenie kontinuity pomoci a aby sa úvahy zameriavali viac na flexibilitu a komplementaritu existujúcich finančných nástrojov počas prechodu od fázy naliehavosti k rozvoju;

44.

zasadzuje sa za zlepšenie dialógu a koordinácie medzi humanitárnymi organizáciami a rozvojovými agentúrami v oblastiach pôsobenia a v rámci príslušných útvarov na úrovni európskych inštitúcií a členských štátov;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).