EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23.11.2011

KOM(2011) 815 v konečnom znení

VOL. 1/5

OZNÁMENIE KOMISIE

Ročný prieskum rastu 2012

Úvod

Jesenné predpovede na roky 2011 až 2013, ktoré Komisia zverejnila 10. novembra 2011 ukazujú, že ekonomická obnova sa zastavila a že nízke úrovne dôvery negatívne ovplyvňujú investície a spotrebu. Tento nedostatok dôvery je dôsledkom negatívneho vplyvu krízy štátneho dlhu a situácie vo finančnom sektore spoločne so spomalením rastu svetového hospodárstva. Dôsledky boli obzvlášť závažné v eurozóne. V dôsledku toho bude HDP počas budúceho roka pravdepodobne stagnovať a celkový rast v EÚ v roku 2012 sa predpovedá na úrovni 0,6 %. Miera nezamestnanosti v roku 2012 a 2013 pravdepodobne zostane vysoká, na úrovni približne 10 %, čo zhorší sociálny dopad krízy.

Bez presvedčivej reakcie na krízu v eurozóne sa hospodársky výhľad pre celú EÚ rapídne zhorší. Perspektívy rastu všetkých členských štátov bez ohľadu na to, či sú súčasťou eurozóny závisia od rozhodného riešenia krízy štátneho dlhu a preukázania, že euro je stabilná a silná mena, a že členovia eurozóny sú odhodlaní a schopní vykonávať racionálne hospodárske politiky. Vzhľadom na neochotu riskovať na finančných trhoch tieto problémy ešte nie sú vyriešené. Je potrebné ukončiť toto dlhé obdobie neistoty. Ako opakovane ukázali rozhodnutia prijaté Európskou radou a na samitoch eurozóny, naposledy 26. až 27. októbra 2011, lídri EÚ sú pripravení vykonať všetko potrebné na vyriešenie súčasnej krízy, vrátane možnosti uváženia potreby ďalších zmien v zmluve. Aj keď sú núdzové opatrenia potrebné a pochopiteľné, na ich riešenie politici vynakladajú príliš mnoho času a energie. Viac času je potrebné venovať vykonávaniu politických zmien, ktoré prinesú vyššiu úroveň rastu v hospodárstve.

Nadchádzajúci európsky semester bude prvý, ktorý bude implementovaný ako súčasť nedávno posilneného riadenia hospodárstva v eurozóne a v širšej EÚ 2 . Súbor právnych predpisov na zlepšenie správy ekonomických záležitostí (tzv. balík „six-pack“) zásadne posilní Pakt o stabilite a raste a rozšíri fiškálny dohľad. Po prvýkrát bude k dispozícii postup pri nadmernej nerovnováhe, určený na monitorovanie a nápravu makroekonomickej nerovnováhy. Komisia nedávno predložila nové návrhy 3 určené na ďalšie posilnenie dohľadu nad rozpočtovými politikami členských štátov v rámci eurozóny, predovšetkým pre štáty, ktoré majú vážne ťažkosti v súvislosti s finančnou stabilitou alebo podliehajú postupu pri nadmernom deficite. Nový rámec správy zabezpečí posilnenie integrácie a disciplíny.

Tohtoročný prieskum rastu kladie značný dôraz na potrebu implementácie. Keďže bola dosiahnutá dohoda o novom spôsobe vykonávania riadenia hospodárstva, ktorá uznáva vzájomnú závislosť hospodárstiev členských štátov, musí byť kľúčovou prioritou implementácia toho, čo už bolo dohodnuté, s jasným dôrazom na opatrenia posilňujúce rast. Poradie a súdržnosť opatrení v celej EÚ je kľúčové pre dosiahnutie úspechu, spolu so schopnosťou viesť vykonávanie zmien a preukázať spravodlivosť vykonaných opatrení.

Napriek naliehavosti situácie pokrok členských štátov pri implementácii usmernení uvedených v ročnom prieskume rastu na rok 2011 nedosahuje očakávania. Členské štáty si ešte úplne neosvojili zásadné zmeny, ktoré boli prijaté v súvislosti s budúcim riadením hospodárstva. Niekedy dochádza k nesúladu medzi prijatím rozhodnutí na úrovni EÚ a dĺžkou času, ktorý je potrebný na ich vykonanie v rámci politických rozhodnutí v členských štátoch. Na nápravu tejto skutočnosti je potrebné pridať budúcemu európskemu semestru určitý stupeň naliehavosti, pričom členské štáty musia rýchlo a preukázateľne vykonať usmernenia prijaté na úrovni EÚ. Nedostatky vo vykonávaní existujú aj na úrovni EÚ, keďže už prijaté dohody nie sú úplne alebo dostatočne vykonávané členskými štátmi, dokonca aj v oblastiach kľúčového významu, ako napríklad vnútorný trh, a rozhodnutia so značným potenciálom ovplyvniť rast stále očakávajú na schválenie v rámci spolurozhodovacieho postupu, alebo keď prostriedky dostupné členským štátom v štrukturálnych fondoch nie sú využité.

Súčasne je potrebné zamerať pozornosť na reformné opatrenia s účinkom krátkodobého rastu, ako aj na vhodný model rastu v strednodobom horizonte. Na finančných trhoch prebieha hodnotenie udržateľnosti štátnych dlhov členských štátov na základe dlhodobých predpokladov rastu, ich schopnosti prijať ďalekosiahle rozhodnutia o štrukturálnych reformách a ich záväzku zlepšiť konkurencieschopnosť.

Komisia je presvedčená, že v roku 2012 by sa úsilie na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ malo zamerať na týchto päť priorít:

1.presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast

Rozhodná fiškálna konsolidácia je spôsobom, ako dosiahnuť výsledky. Má zásadný význam pre obnovenie makrofinančnej stability ako základ pre rast a pre zaistenie budúcnosti pre európsky sociálny model. Úrovne štátneho dlhu v dôsledku krízy značne narástli, v priemere o 20 percentuálnych bodov počas rokov 2007 až 2010. Očakáva sa, že do roku 2012 dosiahnu 85 % HDP v EÚ a 90 % v eurozóne.

V súlade s dohodnutým prístupom EÚ boli podniknuté zásadné kroky na konsolidáciu verejných financií a na základe nezmenených politík by verejné deficity v EÚ v roku 2013 mali klesnúť na priemernú úroveň tesne nad 3 % HDP. Tempo konsolidácie je tak vcelku primerané požadovanému úsiliu, za predpokladu, že budú dodržané záväzky.

Nie všetky členské štáty sú v rovnakej situácii. Preto by mali byť prijaté diferencované stratégie v spoločnom rámci, pri zohľadnení fiškálnych a makrofinančných rizík špecifických pre jednotlivé štáty. Predovšetkým:

členské štáty, ktoré prijímajú prostriedky z programov finančnej pomoci, ako aj tie pod drobnohľadom trhu by mali naďalej plniť rozpočtové ciele, napriek možným zmenám makroekonomických podmienok,

členské štáty, ktoré v rámci postupu pri nadmernom deficite vykazujú významné zaostávanie alebo majú vysoký deficit, by mali zintenzívniť svoje konsolidačné úsilie. Možné obmedzené úpravy hlavného makroekonomického scenára smerom nadol by nemali mať za dôsledok oneskorenie nápravy nadmerných deficitov,

v členských štátoch, ktoré nemajú nadmerný deficit a sú schopné prijať zmeny na dosiahnutie strednodobých cieľov, môže rozpočtová politika zohrať anticyklickú a stabilizujúcu úlohu, keďže strednodobá fiškálna udržateľnosť nie je ohrozená,

aj keď bol dosiahnutý dobrý pokrok pri plnení celkového cieľa fiškálnej konsolidácie, celkový vplyv reforiem si vyžaduje podrobnejšie monitorovanie s cieľom predísť riziku zanedbania určitých aspektov rastu a zhoršenia existujúcich sociálnych ťažkostí,

v súvislosti s výdavkami by členské štáty mali udržiavať rast verejných výdavkov pod stredným vývojovým trendom rastu HDP. Komisia sa domnieva, že členské štáty by mali mimoriadnu pozornosť venovať:

prioritizácii výdavkov podporujúcich rast v oblastiach ako je vzdelávanie, výskum, inovácie a energetika, ktoré predstavujú investície do budúceho rastu, ako aj zaisteniu účinnosti týchto výdavkov. Prvé dôkazy ukazujú mimoriadne odlišné postupy v jednotlivých členských štátoch. Osobitnú pozornosť je tiež potrebné venovať udržaniu alebo posilneniu dosahu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík na trhu práce, ako napríklad programom vzdelávania pre nezamestnaných,

uskutočňovaniu reformy a modernizácie dôchodkových systémov, pri súčasnom rešpektovaní národných tradícií sociálneho dialógu na zaistenie finančnej udržateľnosti a adekvátnosti dôchodkov, a to prostredníctvom prispôsobenia dôchodkového veku rastúcej priemernej dĺžke života, obmedzenia dostupnosti schém predčasného odchodu do dôchodku, podpory dlhšieho pracovného života, vyrovnania veku na odchod do dôchodku medzi mužmi a ženami a podpory rozvoja dodatočného súkromného sporenia na rozšírenie dôchodkových príjmov. Táto modernizácia by mala byť spojená s reformou systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, zameranou na nákladovú účinnosť a udržateľnosť.

Na lepšie zohľadnenie potreby integrácie daňovej politiky tohtoročný prieskum rastu obsahuje novú prílohu o daňových politikách podporujúcich rast v členských štátoch a lepšiu koordináciu daňových systémov v EÚ 4 , čo súvisí najmä s Paktom Euro plus. S cieľom zlepšiť vplyv príjmov na fiškálnu konsolidáciu je potrebné venovať väčšiu pozornosť návrhu a štruktúre daňových systémov s cieľom zvýšiť ich účinnosť a spravodlivosť pri zohľadnení skutočnosti, že členské štáty pravdepodobne budú musieť zvýšiť dane. Reformy daní sa už uskutočňujú vo viacerých členských štátoch. Mali by zohľadniť, že:

existuje priestor pre rozšírenie daňového základu niektorých daní a tým zvýšenie príjmov alebo zníženie neprimerane vysokých daní. Napríklad zníženia a výnimky zo štandardného daňového základu často narušia hospodárstvo a znížia efektivitu daňového systému. To platí predovšetkým v prípade výnimiek z DPH a znížených daňových sadzieb, ale vzťahuje sa aj na dane z príjmu fyzických a právnických osôb. Postupné odstránenie niektorých skrytých daňových úľav by mohlo pomôcť rozšíriť daňový základ. Predovšetkým by mala byť zrušená podpora, ktorá škodí životnému prostrediu.

Je potrebné zvýšiť úsilie na presun ťažiska zo zdanenia práce na zdanenie menej škodlivé pre rast. Ako príklad je možné uviesť zvýšenie spotrebného, environmentálneho zdanenia alebo zdanenia majetku, ktoré môže pomôcť znížiť daňové zaťaženie na prácu a tým zatraktívniť prijímanie nových pracovných síl. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať potrebám najzraniteľnejších skupín v prípade akýchkoľvek daňových presunov.

Vo viacerých členských štátoch môže zlepšenie účinnosti výberu daní a boj proti daňovým únikom zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti pomôže účinnejšie uplatňovanie daňových predpisov pri všetkých druhoch daní. Mali by byť posilnené opatrenia na podporu riadneho zamestnania ako alternatívy k nelegálnej práci.

K dispozícii budú nové zdroje príjmov do rozpočtu členských štátov na základe schém EÚ, ako napríklad aukcie emisných kvót a aukcie práv na používanie frekvenčného spektra, ktoré by mohli byť využité na podporu výdavkov v oblastiach podporujúcich rast 5 vrátane ekologického rastu, vzhľadom na záväzok vyčleniť podstatnú časť týchto nových zdrojov na boj proti zmene klímy.

Členské štáty by mali koordinovať úsilie prostredníctvom posilneného dialógu na úrovni EÚ tak, aby bol maximalizovaný účinok daňových reforiem. Mal by byť dosiahnutý pokrok v otázke návrhov, ktoré Komisia predložila v predchádzajúcom ročnom prieskume rastu, konkrétne na zavedenie spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb, dane za finančné transakcie, a na zdanenie energie. Tieto návrhy sa v súčasnosti nachádzajú u európskeho zákonodarcu. 

2.obnovenie normálneho poskytovania úverov

Normálne fungujúci finančný systém a predovšetkým stabilný bankový sektor podporujú rast. Excesy v operáciách bánk, ktoré viedli ku kríze, mali za následok rozšírenie nestability v tomto sektore a teraz môžu pôsobiť ako prekážka hospodárskej obnove. Obnova dôvery investorov si bude vyžadovať posilnenie kapitálových pozícií bánk, ako aj opatrenia na podporu prístupu bánk ku kapitálu, ktoré pomôžu odstrániť prepojenie krízy štátneho dlhu a finančného sektora.

Uskutočňuje sa zásadná reforma regulácie a dohľadu vo finančnom sektore a mnohé z nových rozhodnutí už boli vykonané. Cieľom je riešiť nedostatky súčasného rámca pre reguláciu a dohľad a umožniť normálnejšie poskytovanie úverov pre podniky a domácnosti bez podstupovania nadmerných rizík z obdobia pred krízou.

Komisia je presvedčená, že z krátkodobého hľadiska by malo byť prioritou:

Posilnenie kapitálových pozícií kľúčových bánk s cieľom zohľadniť zvýšené riziká na trhoch so štátnymi dlhmi. Opatrenia v tejto súvislosti budú založené na návrhu Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Bude kľúčové zaistiť, aby banky posilnili pomer kapitálu prostredníctvom zvýšenia kapitálových pozícií a nie prostredníctvom nepatričného obmedzenia poskytovania úverov reálnemu hospodárstvu. Okrem toho by banky mali dodržiavať dohodnuté pravidlá o bonusoch a platoch.

Uľahčenie prístupu bánk k termínovaným úverom prostredníctvom prijatia dočasných opatrení (napr. štátnych záruk) s cieľom obmedziť vplyv reformy bankového sektora na úverové toky do reálneho hospodárstva, čím sa predíde riziku ďalšieho sprísnenia podmienok na poskytnutie úveru. Kapitalizácia (v prípadoch, keď je to možné dosiahnuť len prostredníctvom štátnych prostriedkov) a poskytovanie štátnych záruk by mali byť poskytované v plnom súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Vytvorenie osobitného režimu prispôsobeného pre rastúce trhy MSP, ktorý im umožní lepšie sa zviditeľniť pred investormi, pričom budú pre MSP stanovené primerané požiadavky na kótovanie. Pravidlá obozretného podnikania by tiež mali byť prehodnotené s cieľom zaistiť, aby neprimerane neobmedzovali poskytovanie úverov MSP.

Spolupráca s Európskou investičnou bankou na udržanie a zvýšenie poskytovania úverov MSP udržateľným tempom, ako aj tvorba synergií s Európskym investičným fondom prostredníctvom operácií na rozdelenie rizika a vytvorenie európskeho fondu 6 , ktorý bude poskytovať kapitál fondom investujúcim vo viacerých členských štátoch.

Vytvorenie nového európskeho režimu rizikového kapitálu, ktorý umožní fondom rizikového kapitálu ponúkať svoje prostriedky a získavať kapitál na celoeurópskom základe v rámci celého jednotného trhu. Práva na cezhraničnú činnosť bánk budú udelené na základe jednotnej registrácie v domovskom štáte a budú podmienené splnením zjednodušených oznamovacích povinností a upravených pravidiel organizácie a vedenia obchodných aktivít.

Dokončenie zavádzania nového regulačného rámca pre finančné trhy v EÚ v súlade so záväzkami G20, ako aj posilnenie nových opatrení na úrovni EÚ pre finančný dohľad.

3.podpora rastu a konkurencieschopnosti v súčastnosti a v budúcnosti

Fiškálna konsolidácia a finančná obnova sú potrebné, ale na vytvorenie rastu nestačia. Vzhľadom na potrebu fiškálnej konsolidácie musia štrukturálne reformy zohrávať kľúčovú úlohu pri posilnení celkovej efektívnosti a schopnosti prispôsobiť sa hospodárstva EÚ. Účinky štrukturálnych reforiem, ktoré pozitívne vplývajú na rast, sa prejavujú postupne. Perspektíva vyššieho rastu môže v krátkodobom horizonte pozitívne vplývať prostredníctvom zvýšenia dôvery a pomôcť všetkým členským štátom, najmä tým, ktoré sú pod tlakom trhov.

Ako bolo zdôraznené v rámci európskeho semestra, väčšina rastových faktorov je v rukách členských štátov. Napríklad vnútroštátne reformy v oblasti služieb, sieťových odvetví a verejného sektora by mali byť urýchlené s cieľom zvýšiť potenciál rastu EÚ. Dôraz na účinné využívanie zdrojov, napríklad v oblastiach ako energetická účinnosť a zníženie produkcie odpadu, môžu zlepšiť konkurencieschopnosť, vytvoriť nové pracovné príležitosti a prospieť životnému prostrediu. Prioritou by tiež mali byť reformy, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť.

Už dlho pred súčasnou krízou bola celková výkonnosť EÚ v porovnaní s kľúčovými konkurentmi nižšia. Napriek určitému pokroku v oblasti zamestnanosti EÚ zaostáva najmä v otázke produktivity, a tento rozdiel v produktivite sa rozširuje. Tento rozdiel vysvetľujú mnohé faktory. V porovnaní s ostatnými hlavnými konkurentmi však v EÚ existujú dve konkrétne prekážky. Po prvé, európsky trh je stále príliš fragmentovaný a neumožňuje podnikom rásť a využívať rovnaké úspory z rozsahu. Po druhé, viaceré rámcové podmienky v rôznych oblastiach od prístupu k financiám po inovačné kapacity alebo regulačné prekážky negatívne vplývajú na schopnosť podnikov vytvárať hodnoty a investovať.

Bez potrebných štrukturálnych reforiem strednodobé predpoklady poukazujú na skutočnosť, že EÚ bude rásť pomaly. V osobitných odporúčaniach EÚ pre jednotlivé štáty boli uvedené konkrétne oblasti, ktoré je potrebné reformovať v každom členskom štáte. Opatrenia na úrovni EÚ môžu podporiť a doplniť opatrenia na úrovni členských štátov, napríklad prostredníctvom návrhu Aktu o jednotnom trhu, ktorý navrhla Komisia s podporou Európskeho parlamentu a Rady. Viacero rastových faktorov by v roku 2012 mohlo urýchlene priniesť výsledky, pokiaľ budú presadzované v každom členskom štáte a ako súčasť opatrení v celej EÚ.

Tri príklady rastového potenciálu

Jednotný digitálny trh EÚ môže byť vybudovaný prostredníctvom:

–Vytvorenia trhu EÚ pre zabezpečené platby prostredníctvom mobilných telefónov a online, pričom budú zlepšené predpisy na ochranu údajov a podporené využitie informácií zo súkromného sektora.

–Sprístupnenia širšieho spektra frekvencií, predovšetkým pre rýchlo rastúci trh mobilných dát. Súčasne musia byť podporené investície do vysokorýchlostných širokopásmových pripojení.

–Zníženia nákladov a zvýšenia kvality dodávaných tovarov a služieb zakúpených online, okrem iného prostredníctvom zabezpečenia dostatočnej úrovne ochrany spotrebiteľov.

–Odstránenia obmedzení predaja na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska. Komisia k tomu prispeje prostredníctvom vydania usmernení pre vykonávanie článku 20 smernice o službách.

–Vytvorenia systémov na riešenie sporov online s cieľom poskytnúť rýchlu a účinnú arbitráž spotrebiteľom a podnikom v prípade sporu.

–Využitia IKT na vytvorenie inteligentných energetických a dopravných systémov, ktoré prepoja celú EÚ. Inteligentné rozvodné siete elektrickej energie, vysoká úroveň energetickej účinnosti a široké využitie obnoviteľnej energie, ktoré je možné prostredníctvom sofistikovaného využitia IKT a logistiky na svetovej úrovni, slúžiacej vnútornému trhu, sú kľúčové komponenty moderného, konkurencieschopného hospodárstva a sú kľúčové pre rozvoj EÚ v nadchádzajúcich rokoch.

Skutočný vnútorný trh so službami

–V mnohých členských štátoch majú hospodárske subjekty obmedzené povedomie o možnostiach, ktoré poskytuje smernica o službách. Jednotné kontaktné miesta, ktoré podnikom pomáhajú získať príslušné informácie a splniť formálne požiadavky, v niektorých členských štátoch stále neexistujú. Komisia prijíma opatrenia na zaistenie vykonania v členských štátoch, ktoré túto smernicu dosiaľ netransponovali. Budú vykonané kontroly účinnosti v jednotlivých sektoroch a príslušné opatrenia budú prijaté do konca roku 2012, aby bolo zaistené úplné vykonanie.

–Posilnenie hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti v sektore maloobchodného predaja, odstránenie prekážok pre vstup a odchod podnikov a odstránenie neprimeraných obmedzení pre obchodné a profesionálne služby, právnické povolania, účtovné alebo technické poradenstvo, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.

–Odstránenie technických, administratívnych a sociálnych prekážok pri uplatňovaní inovačných technológií a produkčných postupov, okrem iného pri preberaní kľúčových technológií umožňujúcich ďalší rozvoj.

Vonkajšia dimenzia rastu:

–Využitie potenciálu vonkajšieho obchodu: 90 % svetového rastu bude v nadchádzajúcich rokoch mať pôvod mimo EÚ. Na pomoc podnikom v EÚ pri využití tohto rastu, najmä MSP 7 , môže byť urobené mnoho. Už počas krízy obchod pomohol zmierniť dôsledky. Jedna štvrtina rastu EÚ v roku 2010 mala pôvod v obchode s partnermi mimo Únie. Nedávno uzatvorené obchodné zmluvy so susednými krajinami, ako aj nedávna zmluva o voľnom obchode s Južnou Kóreou ponúkajú mnohé výhody, ktoré môžu vyplynúť z využitia nových možností, ktoré poskytuje. Tieto by patričným spôsobom mali byť oznámené podnikom.

Mobilizácia rozpočtu EÚ na dosiahnutie rastu a konkurencieschopnosti

V súčasných podmienkach fiškálnych obmedzení je priestor pre fiškálne stimuly značne limitovaný. Je však možné využiť existujúce prostriedky na dosiahnutie väčšieho vplyvu na rast a konkurencieschopnosť. Na obdobie rokov 2007 až 2013 je v rámci politiky súdržnosti na investície v členských štátoch k dispozícii rozpočet vo výške 347 mld. EUR. V niektorých členských štátoch môžu prostriedky z fondov EÚ predstavovať až 4 % HDP. Po pomalom začiatku záväzky aj platby narastajú, avšak nerovnomerne v celej EÚ. Využitie plného potenciálu štrukturálnych fondov EÚ môže a musí byť súčasťou nového zamerania na rast.

–Stále existujú značné rezervy pre využitie alebo zmenu programovania dostupných prostriedkov na podporu rastu a konkurencieschopnosti a na vykonanie osobitných odporúčaní pre jednotlivé štáty z prvého európskeho semestra. Existuje mnoho príkladov úspešných schém, ako napríklad schémy na podporu učňovského vzdelávania pre mladých ľudí s pomocou Európskeho sociálneho fondu alebo investičné programy na zvýšenie energetickej účinnosti pre domácnosti a podniky, ktoré majú okamžitý účinok. Takéto programy sú mimoriadne účinným a inteligentných spôsobom, ako tvoriť pracovné príležitosti na miestnej úrovni, najmä s ohľadom na súčasnú krízu stavebného sektora.

–Komisia pre členské štáty, ktoré prijímajú prostriedky z programov finančnej pomoci, navrhla zvýšiť úrovne spolufinancovania s cieľom zaistiť, aby potrebné investície boli uskutočnené teraz aj napriek značne obmedzeným rozpočtom členských štátov. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tieto návrhy prijali do konca roku 2011.

–Komisia na pomoc pri budovaní potrebnej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a IKT navrhla využitie projektových dlhopisov na stimulovanie súkromného financovania kľúčových infraštruktúrnych projektov, ktoré môžu tvoriť príjmové toky. Bola predložená pilotná fáza projektových dlhopisov, aby bol prepojený súčasný a budúci rozpočet EÚ a aby bolo včas zabezpečené financovanie niektorých z týchto kľúčových projektov.

Cielený program na urýchlenie rastu

Komisia na podporu tohto úsilia predložila zoznam rozhodnutí na úrovni EÚ, ktoré by za predpokladu urýchleného prijatia mohli rast podporiť okamžite 8 . Tieto zahŕňajú:

Lepšie využitie opatrení už prijatých na úrovni EÚ.

Urýchlené prijatie opatrení, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Európskom parlamente a v Rade.

Urýchlenie niektorých budúcich návrhov, ktoré Komisia predloží v nadchádzajúcich mesiacoch.

Podrobnosti sú uvedené v prílohe a Komisia v blízkej budúcnosti prediskutuje tento balík urýchlene prijímaných opatrení pre rast s Európskym parlamentom a Radou.

4.riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy

Sociálne dôsledky krízy sú ďalekosiahle. Kým od polovice deväťdesiatych rokov boli v EÚ vytvorené milióny pracovných miest a mnoho ľudí získalo zamestnanie, od roku 2008 sa pokrok zastavil. V dôsledku toho značne vzrástla nezamestnanosť, pričom v súčasnosti je v EÚ nezamestnaných 23 miliónov ľudí.

Kríza urýchľuje zásadné posuny v hospodárstve, pričom podniky prechádzajú rýchlou reštrukturalizáciou, mnoho ľudí získava a stráca prácu a pracovné podmienky sa prispôsobujú meniacemu sa prostrediu. So zhoršujúcimi pracovnými vyhliadkami značná časť populácie nemusí byť schopná zvládnuť takéto zmeny. Podiel krátkodobej nezamestnanosti sa zvýšil, podobne ako riziko trvalej nezamestnanosti. Vykonávanie vyvážených politík flexiistoty môže pracovníkom pomôcť zmeniť pracovné miesto a prispôsobiť sa situácii na pracovnom trhu. Súčasne efekt demografického starnutia urýchľuje odliv skúsených pracovníkov z pracovného trhu a perspektíva stagnujúceho/zmenšujúceho sa podielu obyvateľstva v produktívnom veku hrozí vo viacerých členských štátoch.

Rozsah a tempo týchto zmien predstavuje riziko štrukturálneho nepomeru medzi dopytom a ponukou práce, ktorá obmedzí obnovu a dlhodobý rast. Od polovice roku 2009 súčasne s rastom nezamestnanosti rastie aj počet neobsadených pracovných pozícií. Táto situácia je dôsledkom nevhodných platových podmienok, nedostatku primeraných zručností alebo obmedzenej geografickej mobility.

Aj pred krízou sa výkonnosť členských štátov v súvislosti s účasťou všetkých vekových skupín na pracovnom trhu, ako aj v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním značne odlišovala a celkový priemer EÚ v medzinárodnom porovnaní zaostával.

Mobilizácia pracovnej sily na dosiahnutie rastu:

Komisia sa domnieva, že členské štáty by s cieľom vytvoriť pracovné príležitosti, a zaistiť obnovu prinášajúcu množstvo pracovných pozícií, mali považovať za prioritné predovšetkým:

Vykonanie dohodnutých odporúčaní o revízii mechanizmov tvorby miezd v súlade s vnútroštátnymi postupmi sociálneho dialógu a cieľom lepšie zohľadniť vývoj produktivity a ďalej prispôsobiť podporu v nezamestnanosti, v kombinácii s účinnejšou aktiváciou a vhodnými schémami odbornej prípravy a podpory na uľahčenie návratu do práce.

Rozšíreniu pracovnej mobility prostredníctvom odstránenia zostávajúcich právnych prekážok v uznávaní odborných kvalifikácií a skúseností, prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti a prostredníctvom revízie fungovania trhu s nehnuteľnosťami a budovania dopravnej infraštruktúry.

Obmedzenie prístupu k schémam predčasného odchodu do dôchodku a iných schém predčasného odchodu z trhu práce, pričom bude podporený dlhší pracovný život prostredníctvom poskytovania lepšieho prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, prispôsobenia pracovných miest viac diverzifikovanej pracovnej sile a vytvorenia pracovných príležitostí pre starších pracovníkov, okrem iného prostredníctvom stimulov.

Podporu tvorby podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti, vrátane sociálneho podnikania, prostredníctvom zlepšenia kvality podporných systémov a zlepšenia podnikateľských zručností.

Vytvorenie iniciatív, ktoré uľahčujú rozvoj sektorov s najvyšším potenciálom tvorby pracovných miest, okrem iného v rámci nízkouhlíkového a zdrojovo efektívneho hospodárstva („ekologické pracovné miesta“), zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb („biele pracovné miesta“) a v rámci digitálneho hospodárstva.

Podpora zamestnanosti predovšetkým mladých ľudí:

Pozornosť je potrebné zamerať predovšetkým na mladých ľudí. V rozmedzí rokov 2008 až 2010 sa celkový počet mladých (pod 25 rokov) nezamestnaných v EÚ zvýšil o jeden milión. Na základe toho táto skupina patrí medzi tie, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac. Celková miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla viac ako 20 %, pričom v niektorých členských štátoch dosahuje viac ako 40 %. Táto skupina tiež čelí iným štrukturálnym ťažkostiam, ktoré obmedzujú ich integráciu na pracovnom trhu. Napríklad 40 % mladých ľudí pracuje na dočasnú zmluvu. Navyše v súčasnosti každý siedmy (14,4 %) opustí školskú dochádzku len s nižším stredoškolským vzdelaním a už sa ďalej nevzdeláva.

Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že členské štáty by prioritne mali:

Určiť najnaliehavejšie potreby a navrhnúť konkrétne opatrenia zamerané predovšetkým na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú na vzdelávaní alebo odbornej príprave, ako aj záväzky podporiť kvalitné zmluvy na učňovskú prax a stáže a podnikateľské zručnosti. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať rozmeru prípravy na zamestnanie vo vysokoškolských vzdelávacích systémoch, ako aj získavaniu pracovných skúseností.

Spolupracovať so sociálnymi partnermi pri vykonávaní záväzkov podporiť kvalitné zmluvy na učňovskú prax a stáže, predovšetkým v sektoroch s problémami pri obsadzovaní pracovných pozícií, aby mladí ľudia mohli získať skutočné pracovné skúsenosti a rýchlejšie vstúpiť na pracovný trh.

Reformovať legislatívu na ochranu zamestnania na základe konzultácií so sociálnymi partnermi, odstrániť nadmernú rigiditu permanentných zmlúv a poskytnúť ochranu a ľahší vstup na pracovný trh nezamestnaným, predovšetkým mladým ľuďom.

Ďalej prispôsobiť vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy, aby boli zohľadnené podmienky na pracovnom trhu a dopyt po zručnostiach, pričom bude posilnená ich účinnosť a kvalita, ako aj zamerať sa na sektory a povolania, v ktorých je najväčší nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Napríklad počet absolventov v obore IT sa od roku 2008 nezvýšil, a pokiaľ to bude pokračovať, bude v roku 2015 v EÚ chýbať 700 000 odborníkov.

Prehodnotiť kvalitu a financovanie univerzít a uvážiť opatrenia ako napríklad spoplatnenie vysokoškolského štúdia spolu so schémami na poskytovanie študentských pôžičiek a štipendií, alebo iných zdrojov financovania, vrátane využitia verejných prostriedkov na znásobenie súkromných investícií.

Ochrana zraniteľných:

Okrem hospodárskych ťažkostí sa vyskytujú problémy aj v sociálnej štruktúre. Kríza neprimerane zasahuje zraniteľné skupiny a vytvorila nové skupiny ľudí, ktorým hrozí chudoba. Existujú tiež jasné príznaky zvýšenia počtu ľudí, ktorým hrozí príjmová chudoba, predovšetkým detská chudoba, ako aj sociálne vylúčenie, pričom v najextrémnejších prípadoch sa môžu vyskytovať akútne zdravotné problémy a bezdomovectvo. Ľudia s obmedzeným alebo žiadnym prístupom na pracovný trh, ako napríklad dôchodcovia alebo ľudia žijúci zo sociálnych dávok, napríklad slobodní rodičia, sú tiež vystavení zmenám, ktoré vplývajú na výpočet a dostupnosť ich zdrojov príjmu. 

Komisia sa domnieva, že členské štáty by prioritne mali: 

Ďalej zlepšovať účinnosť systémov sociálnej ochrany a zaistiť, aby automatické stabilizačné nástroje v sociálnom systéme mohli patričným spôsobom plniť svoju úlohu, aby sa zabránilo, že predchádzajúce rozšírenia sociálnych opatrení budú predčasne odstránené skôr, ako opäť dôjde k zásadnému rastu pracovných príležitostí.

Vykonávať aktívne stratégie inklúzie, ktoré budú zahŕňať aktivačné opatrenia na trhu práce a vhodné a dostupné sociálne služby, aby sa predišlo marginalizácii zraniteľných skupín.

Zaistiť prístup k službám podporujúcim integráciu na pracovnom trhu a v spoločnosti, okrem iného prostredníctvom zaistenia prístupu k základným platobným účtom, dodávke elektriny pre zraniteľných zákazníkov a prístupu k dostupnému bývaniu.

5.    modernizácia verejnej správy

Kvalita verejnej správy na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálne a miestnej úrovni je určujúcim prvkom pre konkurencieschopnosť a do značnej miery je určujúcim faktorom pre produktivitu. Pokračujúci tlak na verejné financie je hlavným dôvodom zásadných zmien a reštrukturalizácie vo verejnom sektore. Tieto problémy je však potrebné chápať ako príležitosť. Aj keď reformu verejného sektora nie je možné uskutočniť za krátky čas, v súčasných podmienkach je potrebné v jej rámci poskytnúť nové podnety.

Vzájomná prepojenosť a komplexnosť riadenia viacúrovňových správnych štruktúr v rámci EÚ ukázala, najmä v dôsledku tlaku krízy, že existuje priestor pre zlepšenie. Členské štáty potrebujú dobre fungujúcu administratívu, aby boli schopné v plnej miere vykonávať svoju úlohu v EÚ, plniť svoje povinnosti a zaistiť, aby občania v plnej miere mohli využívať výhody členstva v EÚ. Úspešné vykonávanie politík EÚ v dôležitých oblastiach, ako napríklad colné kontroly alebo kvalita štatistických údajov, závisia od schopnosti každého členského štátu dosiahnuť dohodnuté výsledky. Pretrvávajúci nedostatok pri uplatňovaní legislatívy EÚ alebo pri využití štrukturálnych fondov je v mnohých prípadoch dôsledkom nízkej administratívnej kapacity.

V mnohých členských štátoch existuje priestor pre zvýšenie účinnosti poskytovania verejných služieb, ako aj pre zvýšenie transparentnosti a kvality štátnej správy a justície. Predovšetkým je potrebné posilniť kapacitu justičného systému v oblasti občianskeho práva, aby spory mohli byť vyriešené v primeranej lehote. Neprimerané prieťahy sú pre podniky nákladné a často im znemožnia využiť nové obchodné príležitosti. Komisia v tejto súvislosti oznámila úmysel navrhnúť zlepšenie účinnosti pravidiel cezhraničných konkurzných konaní. Ďalšou oblasťou, v ktorej je potrebné zvážiť politické ciele je vydávanie stavebných povolení. Komisia v tejto oblasti nedávno navrhla nové nariadenie o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru 9 . Toto je len niekoľko príkladov. Je jasné, že riešenie týchto a iných existujúcich problémov by umožnilo zosúladiť ciele fiškálnej konsolidácie, zlepšenia konkurencieschopnosti a perspektívy rastu.

Komisia podporuje inteligentnú regulačnú agendu, určenú na zaistenie vysokokvalitných regulačných predpisov v EÚ tam, kde je to potrebné; opatrenia prijíma, len pokiaľ sú na úrovni EÚ dosiahnuté lepšie výsledky ako na úrovni členských štátov, pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity. Integrálnou súčasťou tejto agendy je snaha o zjednodušenie existujúcej legislatívy EÚ, ako aj o jej neustále prehodnocovanie, aby bola vždy aktuálna a zodpovedala účelu. Rovnako dôležitý je program Komisie zameraný na zníženie administratívnej záťaže a byrokracie. Pokiaľ spoluzákonodarca prijme návrhy Komisie na zníženie administratívnej záťaže o 31 %, bude prekonaný cieľ znížiť záťaž o 25 %. Komisia nedávno navrhla 10 nový režim pre mikropodniky a malé podniky, ktoré budú v podstate vyňaté z pôsobnosti nových právnych predpisov EÚ, pokiaľ sa presvedčivo nepreukáže, že je potrebné ich zahrnúť. Pokiaľ sa nové predpisy na MSP vzťahovať budú, bude preskúmaná možnosť miernejších režimov. Pokračujúce zlepšovanie za pomoci konzultácií so zainteresovanými stranami, posudzovania vplyvu na základe dôkazov a zamerania na vykonávanie na základe legislatívy EÚ bude aj naďalej pre agendu Komisie kľúčové.

Komisia sa domnieva, že členské štáty by prioritne mali:

Zlepšiť podnikateľské prostredie prostredníctvom minimalizácie administratívnej záťaže, okrem iného na základe obmedzenia pridávania ďalších požiadaviek pri transpozícii legislatívy EÚ (tzv. „gold plating“), obmedzenia prebytočných predpisov a povolení a zavedenia jednoduchších a rýchlejších postupov, predovšetkým v rámci justičných systémov. Komisia vo svojom návrhu na vyňatie mikropodnikov z pôsobnosti nových právnych predpisov uviedla, že bude viesť prehľad svojich návrhov na zníženie administratívnej záťaže počas spolurozhodovacieho postupu a pri transpozícii v členských štátoch, aby mohla poukázať na prípady, keď zákonodarca počas tohto postupu zvýši záťaž.

Zabezpečiť elektronickú komunikáciu medzi štátnou správou a podnikmi a občanmi s cieľom zvýšiť administratívnu účinnosť, transparentnosť a kvalitu služieb. Verejné služby dostupné online môžu byť prospešné predovšetkým pre MSP a mali by byť prispôsobené ich potrebám.

Uľahčiť zakladanie nových podnikov na základe splnenia záväzku prijatého v rámci iniciatívy „Small Business Act“ znížiť čas potrebný na založenie podniku na 3 dni. Dvadsaťpäť členských štátov tento záväzok ešte nesplnilo a je potrebné, aby sa zmeny nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa uskutočnili do konca roku 2012.

Budovať administratívne kapacity, ako aj schopnosť pripraviť potrebné analýzy a zabezpečiť kontinuitu riadenia s cieľom zaistiť rýchlejšie vyplácanie nevyužitých prostriedkov na projekty posilňujúce rast a využiť na tento účel dostupnú technickú pomoc, pokiaľ sú miery čerpania zo štrukturálnych fondov EÚ nízke.

6.Záver

Hospodárstvo EÚ v súčasnosti prechádza najťažším obdobím v histórii. Ročný prieskum rastu na rok 2012 je zameraný na vykonávanie priorít dohodnutých ako súčasť nového hospodárskeho riadenia a stratégie Európa 2020. Zohľadňuje potrebu prispôsobiť úroveň ambícií a priorít zhoršeniu hospodárskej situácie. Komisia vyzýva:

Európsku radu, aby tento ročný prieskum rastu zohľadnila, zadala zloženiam Rady, aby ho zvážili a podali správu na jarnom zasadnutí Európskej rady, aby na marcovom zasadnutí Európskej rady mohli byť prijaté príslušné usmernenia pre európsky semester na rok 2012.

Členské štáty, aby na jar 2012 zohľadnili usmernenia dohodnuté na jarnom zasadnutí Európskej rady vo svojich nasledujúcich programoch stability a konvergenčných programoch a vo svojich národných reformných programoch. Komisia tieto programy preskúma pri vydávaní osobitných odporúčaní pre jednotlivé štáty na budúci rok a zohľadní úroveň vykonávania odporúčaní na rok 2011, vrátane záväzkov prijatých v rámci Paktu Euro plus.

Členské štáty, aby zvýšili úsilie pri vykonávaní programov stability a konvergenčných programov, národných reformných programov a odporúčaní pre jednotlivé štáty na rok 2011.

Európsky parlament a Európsku radu, aby súhlasili s urýchlením zoznamu návrhov pripojených k tomuto oznámeniu s cieľom prijať ich do konca roka 2012.

I.Lepšie využitie opatrení už prijatých na úrovni EÚ

Úplná implementácia smernice o službách

POTREBNÉ OPATRENIA:

všetky členské štáty smernicu transponujú do konca roku 2011 (správa o vykonaní do konca roka 2011/na začiatku roka 2012),

do konca roka 2011 budú fungovať všetky jednotné kontaktné miesta,

prebiehajúca kontrola účinnosti smernice bude zverejnená v druhom kvartáli 2012 a príslušné opatrenia budú prijaté do konca roku 2012,

Komisia v prvom polroku 2012 navrhne vykonávacie usmernenia na základe článku 20 smernice, aby boli odstránené obmedzenia predaja na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska.

Dokončenie integrovaného trhu s energiami, ktorý by spotrebiteľom poskytol možnosť výberu medzi poskytovateľmi a sprístupnil trhy poskytovateľom energií.

POTREBNÉ OPATRENIA:

všetky členské štáty bez omeškania transponujú druhý a tretí energetický balík (termín na transpozíciu bol do polovice roka 2011),

Rada a Parlament urýchlene prijmú nariadenie o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru,

Komisia v roku 2012 navrhne prvý súbor usmernení pre vykonávanie a predpisov pre siete oznámených v treťom balíku, s cieľom dokončiť ich do roku 2014,

Vykonávanie smernice o oneskorených platbách by malo byť urýchlené z marca 2013 na marec 2012, s cieľom pomôcť MSP.

POTREBNÉ OPATRENIA: všetky členské štáty by mali tento termín de facto, ak nie de jure, skrátiť,

Úplne vykonanie dohody o voľnom obchode s Kóreou

POTREBNÉ OPATRENIA:

počas roka 2012 kampane v každom štáte na priblíženie možností, ktoré sa v Kórei otvárajú,

Komisia bude monitorovať vykonávanie a predloží správu o zlepšenom prístupe na trh do konca roka 2012.

II.Urýchlené prijatie opatrení, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v Európskom parlamente a v Rade

Navrhovaná jednotná európska ochrana patentov platná v 25 členských štátoch by podľa odhadov viedla k 80 % zníženiu nákladov spoločností (návrh Aktu o jednotnom trhu).

POTREBNÉ OPATRENIA:

politická dohoda o jednotnej ochrane patentov medzi ministrami 25 členských štátov do konca roka 2011,

prijatie vykonávacích nariadení a dohody na politickej úrovni, resp. podpísanie dohody o patentoch na základe hlasovania Európskeho parlamentu vo februári 2012.

Dohoda o revízii nariadenia o roamingu, ktorá vytvorí viac obchodných príležitostí a pre spotrebiteľov prinesie zníženie cien

POTREBNÉ OPATRENIA: Rada a Parlament schvália návrh Komisie [KOM (2011) 402] v prvom polroku 2012 (platnosť nariadenia skončí 30. júna 2012).

Očakávaná revízia smerníc o ročnej účtovnej uzávierke by zjednodušila podmienky vykazovania, a to predovšetkým prostredníctvom vyňatia mikropodnikov a zníženia záťaže pre malé podniky

POTREBNÉ OPATRENIA:

politická dohoda o návrhu Komisie o účtovníctve mikrosubjektov [KOM (2009) 35 COD] do konca roka 2011,

prijatie návrhu o revízii smerníc o účtovníctve [KOM(2011) 684] do konca roka 2012 (návrh aktu o jednotnom trhu).

Zvýšenie úrovne spolufinancovania pre štrukturálne fondy v programových krajinách by umožnilo rýchlu mobilizáciu prostriedkov z rozpočtu EÚ na podporu rastu.

POTREBNÉ OPATRENIA: prijatie návrhu Komisie [COM (2011) 482] do konca roka 2011.

Navrhovaná smernica o úsporách energie by podporovala efektívnejšie využívanie energie

POTREBNÉ OPATRENIA:

prijatie smernice Radou a Európskym parlamentom počas prvého polroka 2012,

všetky členské štáty stanovia svoje úrovne účinnosti a predložia prvé správy do konca roka 2012 (po prijatí smernice)

Uzatvorenie ďalších dohôd o obchode, o ktorých sa rokuje s kľúčovými strategickými partnermi

POTREBNÉ OPATRENIA:

s ohľadom na pozíciu partnerov je cieľom uzatvoriť rokovania s Indiou a Ukrajinou pred uskutočnením najbližších samitov s týmito krajinami,

s ohľadom na pozíciu partnerov je cieľom uzatvoriť rokovania s Kanadou, Singapurom a Malajziou najneskôr počas roka 2012,

na začiatku roka 2012 formálne dokončiť dohody s Peru a Kolumbiou; rokovania o týchto dohodách už boli uzatvorené.

Revízia legislatívy o európskom systéme štandardizácie (IKT a služby) (návrh Aktu o jednotnom trhu)

POTREBNÉ OPATRENIA: Rada a Parlament schvália návrh Komisie [KOM (2011) 315] do konca roka 2012.

Dohoda o návrhoch týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor

POTREBNÉ OPATRENIA: uzatvoriť pokročilé rokovania v Rade o návrhu smernice o zdaňovaní príjmu z úspor [KOM (2008) 727] pred koncom roka 2011.

Udelenie mandátu Komisii, aby mohla v mene EÚ viesť s tretími krajinami rokovania o dohodách o daniach s cieľom účinne bojovať proti daňových únikom a zároveň sa vyhnúť dvojitému zdaneniu

POTREBNÉ OPATRENIA:

dohodnúť smernice pre vyjednávanie do marca 2012,

uzatvoriť dohodu o boji proti podvodom s Lichtenštajnskom do konca roka 2011,

návrh Komisie na boj proti daňovým rajom do konca roka 2012.

Prijatie spoločného európskeho kúpneho práva

POTREBNÉ OPATRENIA: Rada a Parlament schvália návrh Komisie [KOM (2011) 636] do konca roka 2012.

III.Urýchlenie niektorých budúcich návrhov, ktoré Komisia predloží v nadchádzajúcich mesiacoch

Dvanásť návrhov v rámci Aktu o jednotnom trhu, predovšetkým: 

Uľahčenie prístupu k rizikovému kapitálu v celej Európe prostredníctvom európskeho pasu; návrh Komisie bude predložený 30. novembra 2011, schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca roka 2012.

Vytvorenie spoločného právneho základu pre vzájomné uznávanie elektronickej autentifikácie a elektronického podpisu cez hranice; návrh Komisie bude predložený v prvom štvrťroku 2012, schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca roka 2012.

Revízia rámca pre verejné obstarávanie na zjednodušenie pravidiel a zefektívnenie postupov; návrh Komisie bude predložený 13. decembra 2011, schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca roka 2012.

Legislatíva na modernizáciu systému na uznávanie profesionálnych kvalifikácií.

POTREBNÉ OPATRENIA: schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca roka 2012.

Ostatné návrhy:

Iniciatíva Šance pre mladých na podporu zamestnanosti mladých, najmä na získanie prvého zamestnania, učňovskej praxe a stáží,

POTREBNÉ OPATRENIA: návrh Komisie bude predložený do konca roka 2011, schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca júna 2012,

Kolektívna správa práv – umožniť vznik jednotného trhu pre hudbu online a modernizovať správu autorských práv v EÚ,

POTREBNÉ OPATRENIA: návrh Komisie bude predložený v prvom štvrťroku 2012, schválenie Radou a Európskym parlamentom do konca roka 2012,

Návrh týkajúci sa platieb online na zvýšenie dôvery a hospodárskej súťaže, ktoré sú v súčasnosti aktuálne

POTREBNÉ OPATRENIA: Komisia v roku 2012 predloží konkrétne návrhy na riešenie problémov uvedených v zelenej knihe (schválenie plánované do konca roka 2011).

(1) Podrobnejšie hodnotenie hospodárskej situácie a zamestnanosti je zahrnuté v prílohách k tomuto oznámeniu.

(2) Pozri tiež KOM(2011) 669 z 12.10.2011 – Plán pre stabilitu a rast.

(3) KOM(2011) 821/2 a KOM(2011) 819 z 23.11.2011.

(4) Táto správa je odpoveďou na výzvu Európskej rady Komisii z 24.6.2011, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom pri štrukturálnych diskusiách o daňovej politike v súvislosti s Paktom Euro plus.

(5) Ročné príjmy z aukcií ETS kvót sa odhadujú najmenej na úrovni 11 mld. EUR od roku 2013.

(6) Tento by pozostával z kolektívneho investičného nástroja na európskej úrovni, spravovaného EIB. Jeho cieľom by bolo investovať do fondov na úrovni členských štátov a nie do akcií, dlhopisov apod.

(7) Pozri KOM(2011) 702 „Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych“

(8) Patrí sem 12 opatrení v rámci Aktu o jednotnom trhu, s ktorých urýchlením už Európsky parlament a Rada súhlasili.

(9) KOM(2011) 658 z 19.10.2011.

(10) KOM(2011) 803 z 23.11.2011.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23.11.2011

KOM(2011) 815 v konečnom znení

VOL. 2/5 - PRÍLOHA I

PRÍLOHA

SPRÁVA O POKROKU STRATÉGIE 2020

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu 2012

1.Úvod

V roku 2010 sa Európska rada dohodla na stratégii Európa 2020, ktorá predstavuje komplexnú reakciu na súčasné problémy Európy. V aktuálnej situácii sa táto stratégia stala relevantnejšou ako kedykoľvek predtým. HDP EÚ v prvej polovici roku 2011 vzrástol, ale odvtedy značne spomalil. Ku koncu roka sa očakáva v podstate stagnácia hospodárskeho rastu 1 . V eurozóne túto skutočnosť vyhrocuje pokračovanie krízy štátnych dlhov a pretrvávanie nestability bankového sektora. V tejto situácii strácajú domácnosti aj podniky dôveru, a preto znižujú spotrebu aj investície. Okrem toho v dôsledku obmedzenia verejných financií sa značne zmenšil priestor pre ďalšiu expanznú fiškálnu politiku na povzbudenie rastu.

Tieto okolnosti výrazne zaťažujú perspektívu budúceho rastu, majú ďalekosiahle negatívne účinky na podnikové prevádzky, na trh práce, kde zvlášť zasahujú mladých a nízkokvalifikovaných ľudí, a na verejné prostriedky – príjmy, ako aj výdavky. Zároveň sa stále zvyšuje konkurenčnosť globálneho prostredia, v ktorom sa rozvíjajúce ekonomiky neustále technologicky zlepšujú.

V situácii najhlbšej hospodárskej krízy od vzniku EÚ sa jej úsilie o naštartovanie rastu, produktivity a tvorby pracovných miest musí zintenzívniť. Už neexistuje rozdiel medzi krátkodobými a dlhodobými výhľadmi, keďže dlhodobé ekonomické výhľady majú okamžitý krátkodobý vplyv na úverové náklady krajín. Dlhodobejšie reformy sa musia uskutočňovať súčasne s krátkodobými opatreniami.

Stratégia Európa 2020 správne kladie dôraz na potrebu nájsť novú cestu rastu, ktorá môže viesť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu, prekonať štrukturálne nedostatky európskej ekonomiky, zlepšiť jej konkurencieschopnosť a produktivitu, a zároveň posilniť udržateľné sociálne trhové hospodárstvo.

Stratégia vymedzuje, kde sa chce Európa ocitnúť v roku 2020, prostredníctvom týchto hlavných cieľov: 75 % populácie EÚ vo veku 20 až 64 rokov by malo byť zamestnaných, 3 % HDP EÚ by sa mali investovať do výskumu a vývoja, mali by sa dosiahnuť ciele 20/20/20 v oblasti klímy a energetiky. Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 %, a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať terciárne vzdelanie alebo jeho ekvivalent. Najmenej 20 miliónom ľudí by sa malo pomôcť z chudoby a sociálneho vylúčenia. Tieto ciele sú vzájomne prepojené a pre náš celkový úspech kľúčové, preto si vyžadujú spoločné úsilie všetkých členských štátov za podpory opatrení na úrovni EÚ.

Stratégia Európa 2020 je súčasťou tzv. európskeho semestra. Tento proces zintenzívnenej hospodárskej koordinácie sa rozbehol začiatkom roka 2011. Na základe programov reforiem a stability a konvergenčných programov členských štátov Rada v júli uzavrela prvý semester dohodou o súbore odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých zdôraznila, v ktorých oblastiach by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia 2 . V odporúčaniach sa prejavila potreba pokročiť v štrukturálnych reformách v niekoľkých oblastiach, aby sa uvoľnil európsky potenciál rastu, a pritom sa osobitne zamerať na otvorenie trhu služieb, zlepšiť regulačné prostredie, zabezpečiť prístup k financovaniu a podporovať energetickú účinnosť. 3 Uplatnenie týchto odporúčaní pre jednotlivé krajiny by teraz malo byť prioritou.

2.Pokrok v dosahovaní hlavných cieľov stratégie Európa 2020

Dosiahnutím cieľov stratégie Európa 2020 sa môže významne zvýšiť potenciál rastu členských štátov. V súčasnosti sú však záväzky členských štátov stanovené v ich národných reformných programoch z jari 2011 nedostatočné na to, aby sa dosiahla väčšina cieľov na úrovni EÚ, a to najmä v oblasti energetickej účinnosti 4 . Okrem toho na základe najnovších dostupných štatistík sa zatiaľ pokročilo v dosahovaní týchto cieľov na úrovni EÚ len v oblasti vzdelávania.

Cieľ v oblasti vzdelávania: Globálny cieľ EÚ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky sa na základe súčasných národných záväzkov nedosiahne. Podľa národných cieľov sa do roka 2020 dosiahne miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 10,5 %, a teda sa za spoločným európskym cieľom zaostane o 10 %. Priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ dosiahla v roku 2010 hodnotu 14,1 % v porovnaní so 14,4 % v roku 2009. V tejto hodnote sa však ukrývajú značné rozdiely medzi krajinami aj v rámci nich. Pokiaľ ide o dosiahnuté terciárne vzdelanie (medzi 30 – 34-ročnými), kumulatívny účinok národných cieľov stanovených členskými štátmi by sám o sebe viedol len k dosiahnutiu úrovne 37 % v roku 2020. Napriek tomu miera dosiahnutého terciárneho vzdelania v EÚ sa zvýšila z 32,3 % v roku 2009 na 33,6 % v roku 2010 a súdiac podľa súčasných trendov by sa hlavný cieľ 40 % prakticky mohol vo vekovej skupine 30 – 34 rokov dosiahnuť.

Cieľ v oblasti zamestnanosti: Ak by všetky členské štáty dosiahli svoje národné ciele, EÚ ako celok by aj tak zaostala za cieľovými 75 % o 1,0 až 1,3 percentuálneho bodu. V priebehu roku 2011 sa nedosiahol žiadny významný pokrok. Keďže oživenie stagnuje a celkový rast zamestnanosti v prvej polovici roka bol len nepatrný, miera zamestnanosti v EÚ 27 za rok 2011 pravdepodobne dosiahne len mierne nad úroveň 68,6 % z roku 2010 a značne zaostane za svojím predkrízovým maximom 70,3 %. EÚ stále stojí pred úlohou priviesť do roku 2020 ďalších 17,6 milióna ľudí do zamestnania.

Cieľ v oblasti výskumu a vývoja: Podľa národných cieľov by EÚ zaostala za cieľovými 3 % o približne 0,3 percentuálneho bodu. Miera investícií do výskumu a vývoja dosiahla v roku 2009 2,01 % a za rok 2011 sa nepredpokladá žiadny významný pokrok.

Cieľ zmierňovania chudoby: Cieľ EÚ pomôcť aspoň 20 miliónom ľuďom dostať sa do roku 2020 z chudoby a sociálneho vylúčenia sa na základe aktuálnych národných cieľov nedosiahne. Podľa prvých predbežných odhadov spoločného odhodlania by sa do roku 2020 dostalo z chudoby a sociálneho vylúčenia okolo 12 miliónov ľudí. Ak sa vezme do úvahy prenos účinkov stratégií zameraných napríklad na boj proti detskej chudobe alebo zníženie výskytu dlhodobej nezamestnanosti, tento údaj možno zvýšiť o 25 %. No aj tak by to bolo minimálne o 5 miliónov alebo 25 % pod úrovňou hlavného cieľa EÚ.

Cieľ 20/20/20: Pokiaľ ide o ciele 20/20/20, z nedávnych prognóz znižovania emisií 5 vyplýva, že EÚ ako celok dosiahne svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, ale pre niekoľko členských štátov budú potrebné ďalšie opatrenia, aby dosiahli svoje záväzné národné ciele. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, prebieha celková analýza národných cieľov členských štátov. Správa by mala byť pripravená začiatkom roku 2012. Cieľ 20-percentného podielu obnoviteľných energetických zdrojov vychádzajúci z právne záväzných národných cieľov však možno dosiahnuť iba v prípade, že členské štáty v plnej miere uskutočnia svoje akčné plány pre obnoviteľné energetické zdroje. Na úrovni EÚ sa ich podiel od roku 2008 do roku 2009 zvýšil z 10,34 % na 11,6 % 6 .

Účel cieľov spočíva v podnietení členských štátov, aby vyvinuli snahu dosiahnuť merateľný pokrok v kľúčových oblastiach, ktoré sú zhrnuté v piatich hlavných cieľoch. Keďže súčasné zložité hospodárske súvislosti a pokračujúca fiškálna konsolidácia obmedzujú ambície, v ďalších rokoch bude potrebné vyvinúť dodatočné úsilie, aby sa do roku 2020 dosiahli ciele stanovené na úrovni EÚ.

3.Uvoľnenie európskeho potenicálu rastu

Hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 a nástroje EÚ sa musia v plnej miere zmobilizovať v prospech naštartovania rastu. Všetkých sedem hlavných iniciatív sa už podarilo zaviesť 7 , pričom teraz sa pozornosť sústreďuje na ich implementáciu. Celkovo sa dosiahol uspokojivý pokrok. V rámci každej z iniciatív sa už v priebehu rokov 2010 a 2011 zrealizovalo niekoľko opatrení. Veľký počet opatrení je však ešte v štádiu návrhov a budú ich musieť prijať Rada a Európsky parlament. Vzhľadom na naliehavosť situácie Komisia určila niekoľko prioritných návrhov, ktoré majú značný potenciál rastu a ich prijatie by sa malo urýchliť s cieľom naštartovať rast 8 .

3.1.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii

Výkon Európy v oblasti výskumu a inovácií v posledných rokoch nepokračuje uspokojivým tempom, čím sa zväčšuje už aj tak veľké zaostávanie za USA a Japonskom. Inovačný výkon Európy dobiehajú niekoľkí ďalší významní konkurenti vrátane Číny a Brazílie 9 . Za celkovou situáciou EÚ sa skrýva široké spektrum výkonnosti jednotlivých členských štátov, z ktorých niektorí (najmä Švédsko, Dánsko, Fínsko a Nemecko) dosahujú dobrý celosvetový štandard.

Inovačný deficit Európy sa vysvetľuje viacerými dôvodmi. Jedným z nich je skutočnosť, že európske firmy do veľkej miery pôsobia v odvetviach, ktoré nemajú intenzívny výskum a vývoj (zotrvačnosť daná minulým vývojom); ďalším dôvodom je fakt, že investície do inovatívnejších odvetví (napr. biotechnológie, internet) brzdí nedokončený vnútorný trh vrátane služieb, horšie výhľady na trhu pre inovatívne produkty a čoraz väčší nedostatok ľudských zdrojov s tou správnou kombináciou schopností; okrem toho prístup k financiám je zložitejší, využívanie rámcov v oblasti inovácií a politík v oblasti dopytu po inováciách sú nedostatočné; prepojenia medzi tzv. znalostným trojuholníkom sú v EÚ pomerne slabé.

Hlavná iniciatív Únia inovácií má za cieľ riešiť tieto problémy pomocou 34 konkrétnych záväzkov v jasne vymedzených časových plánoch. Pri 30 z 34 záväzkov sa dosiahol dobrý pokrok a opatrenia sa v plnej miere realizujú. Rozbehli sa konkrétne iniciatívy a pilotné schémy. Do konca roka 2011 bude musieť Komisia predložiť šesť legislatívnych návrhov oznámených v rámci hlavnej iniciatívy (jednotná ochrana patentov, normalizačný balík, Horizont 2020, nová politika súdržnosti, modernizácia právneho rámca pre verejné obstarávanie a európsky pas pre fondy rizikového kapitálu).

Európa potrebuje rýchlejšiu a modernejšiu tvorbu noriem, lacnejšie patenty, viac verejného obstarávania inovatívnych produktov a služieb, lepší prístup ku kapitálu a skutočný európsky trh poznatkov. Komisia už predložila návrhy na vytvorenie jednotného systému ochrany patentov, aby sa znížila miera zložitosti patentovania a súvisiace náklady. Komisia vyzýva k uzavretiu politickej dohody o týchto návrhoch, ako aj dohody o jednotnom patentovom súde do konca roka 2011. Zároveň predstavila normalizačný balík určený na modernizáciu a zrýchlenie tvorby noriem o 50 %.

V roku 2011 bolo prijatých niekoľko kľúčových opatrení: začal sa pilotný projekt európskeho partnerstva pre inovácie pod názvom „Aktívne a zdravé starnutie“, ktorého cieľom je prispieť k predĺženiu zdravých rokov života o dva roky a následne k zvýšeniu zamestnateľnosti a zníženiu strát trhu práce prostredníctvom mobilizácie všetkých účastníkov inovačného cyklu a všetkých odvetví, aby sa zrýchlili inovatívne riešenia spoločenských problémov. Súčasťou návrhov na reformu SPP bolo európske partnerstvo pre inovácie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Očakáva sa od neho, že preklenie priepasť, ktorá v súčasnosti delí výskum a zlepšovanie poľnohospodárskych postupov. Okrem toho sa dosiahol pokrok smerom k zriadeniu 48 prioritných európskych výskumných infraštruktúr, ktoré boli stanovené v cestovnom pláne Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach na rok 2010. Desať z nich sa už realizuje a vývoj ďalších 16 by mohol začať v roku 2012.

V roku 2009 dosiahlo verejné obstarávanie približne 19,9 % HDP EÚ, čo svedčí o jeho nesmiernom potenciáli pritiahnuť na trh inovácie. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, aby sa tento potenciál lepšie využíval. Komisia do konca roka 2011 predloží návrh na zjednodušenie rámca pre verejné obstarávanie, ktorého cieľom sú efektívnejšie a ekologickejšie postupy. Tento návrh bude obsahovať nové konkrétne postupy obstarávania zamerané na vývoj a následný nákup nových inovatívnych produktov, diel a služieb.

Okrem toho sa skúmajú možnosti, ako zlepšiť využívanie duševného vlastníctva v podnikoch. Komisia skúmala súbor možností, ako zvýšiť hodnotu duševného vlastníctva na európskej úrovni. V roku 2012 sa chystá otvoriť diskusiu s členskými štátmi, ktorá by mala formovať ďalšie kroky. V roku 2008 bol na posilnenie prepojení medzi výskumníkmi a podnikmi založený Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). Jeho cieľom je spájať vzdelávacie inštitúcie, výskumné organizácie a podniky do nových typov partnerstiev – tzv. znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Takéto spoločenstvá už vznikli v troch oblastiach: udržateľná energetika, zmena klímy a IKT a už prinášajú pozitívne výsledky. Komisia bude pokračovať v monitorovaní a hodnotení výkonnosti znalostných a inovačných spoločenstiev EIT, ktoré sú v plnej prevádzke, a v rámci programu Horizont 2020 predloží návrh na rozšírenie EIT od roku 2014.

Komisia bude takisto podporovať spoluprácu medzi podnikmi a akademickými inštitúciami vytváraním „znalostných aliancií“ medzi odvetviami vzdelávania a podnikania s cieľom vypracovať nové medziodborové študijné programy, vďaka ktorým by sa vyriešil nedostatok inovačných a podnikateľských schopností. V roku 2011 sa na tento účel začal realizovať pilotný projekt. V roku 2012 Komisia navrhne rámec a podporné opatrenia pre Európsky výskumný priestor na odstránenie prekážok mobility a cezhraničnej spolupráce, pričom uplatniť by sa mali koncom roka 2014. Komisia okrem toho v roku 2012 začne používať tzv. U-Multirank, čiže nástroj na hodnotenie výkonnosti a zhromažďovanie informácií o univerzitách, ktorý prinesie prvé výsledky v roku 2013.

Dva členské štáty boli v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzvané, aby zlepšili svoj systém výskumu a inovácií, a to najmä rámec pre súkromný výskum a inovácie. Prvé náznaky uplatnenia odporúčaní svedčia o istom, hoci obmedzenom pokroku v tejto oblasti.

3.2.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Digitálna agenda pre Európu

IKT predstavujú hlavnú hybnú silu rastu, ktorá je kľúčom k polovici rastu produktivity moderných ekonomík. V porovnaní s jej hlavnými konkurentmi Európa v investíciách do IKT, ako aj v sprístupňovaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, zaostáva a nevyužíva celý potenciál pre rast a zamestnanosť odvetví, ktoré by mali byť na vzostupe.

Podľa hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy dochádza v hlavnej iniciatíve Digitálna agenda k pokroku 10 , ale ak sa majú dosiahnuť príslušné ciele, je potrebné zintenzívniť úsilie. Spomedzi 101 plánovaných opatrení v rámci 7 pilierov digitálnej agendy už bolo 14 opatrení dokončených v rokoch 2010 a 2011 a ďalších 50 je na ceste k dokončeniu v najbližších 12 mesiacoch. Obmedzením prekážok rýchleho internetu a vybudovaním dôvery v on-line prostredie by sa mohol naštartovať rast HDP, zlepšiť konkurencieschopnosť Európy a vytvoriť nové pracovné miesta a podniky. V digitálnej agende je najnaliehavejšie vytvoriť jednotný digitálny trh, ktorý by mohol za 10 rokov priniesť o 4 % vyšší HDP 11 .

Svetový dopyt po širokom pásme sa každoročne zvyšuje o 50–60 %. V súčasnosti je z optického vlákna, ktoré sprostredkuje vysokokapacitné pripojenie, vyrobených vyše 50 % širokopásmových liniek v Japonsku a 40 % v Kórei, zatiaľ čo v Európe sa optické vlákno používa len na 5 %. Očakáva sa, že 10-percentné rozšírenie širokopásmového pripojenia prinesie 0,9–1,5-percentný nárast HDP. Investície do širokopásmového pripojenia by sa preto mali stať základnou súčasťou stratégie rastu EÚ, a to najmä využívaním dostupných národných a regionálnych fondov, prijímaním adekvátnych predpisov v oblasti územného plánovania, aby sa znížili náklady na distribúciu, a zameraním na využívanie synergie s energetickou infraštruktúrou, aby sa urýchlilo zriaďovanie inteligentných rozvodných sietí (smart grid). V roku 2010 Komisia uverejnila oznámenie 12 , v ktorom načrtla spoločné pravidlá, podľa ktorých by sa mali rozvíjať politiky EÚ a členských štátov, aby dosiahli ciele v oblasti širokého pásma. Toto opatrenie sa zameriava na akceleráciu vývoja veľmi rýchleho internetu. Oznámenie bolo prijaté spolu s odporúčaním o prístupových sieťach novej generácie, ktoré nabádalo k investíciám prostredníctvom jasných a účinných regulačných opatrení.

Rast mobilnej internetovej premávky je výzvou k lepšej dostupnosti frekvenčného spektra. Svedčí o tom všeobecné rozšírenie inteligentných telefónov (ktoré by do roku 2020 mohlo globálne dosiahnuť 100 %) a explózia používania tabletov (predpoklad 62 miliónov kusov v roku 2011 13 ). Nárast v používaní videa, ktoré už dosiahlo dve tretiny z celkovej mobilnej premávky, si vyžaduje vyššiu kapacitu. Služby, ktoré používajú rádiové spektrum, predstavujú 2 – 2,5 % HDP EÚ (asi 250 miliárd EUR) a európsky priemysel bezdrôtovej komunikácie udržiava 3,5 milióna pracovných miest, vytvára asi 130 miliárd EUR ročne na daniach z príjmu a prispieva priamo k európskemu HDP sumou 140 miliárd EUR. Päťročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, na ktorom sa v zásade dohodli inštitúcie, by mali začiatkom roku 2012 čo najskôr prijať Európsky parlament a Rada. 

Potenciál rastu elektronického obchodu sa v EÚ doteraz prevažne nevyužíva. Zohráva dôležitú úlohu pri obchodovaní medzi podnikateľmi (B2B), keďže 27 % podnikov nakupuje on-line a 13 % z nich on-line predáva. Napriek tomu ide v súčasnosti cez elektronický obchod len 3,4 % maloobchodnej výmeny. Zatiaľ čo v roku 2010 on-line nakúpilo 40,4 % občanov, iba 9 % tak urobilo v cezhraničnom styku (Eurostat). Podľa posledných údajov zisk spotrebiteľov, ktorý im v súčasnosti prináša elektronický obchod len v oblasti tovarov v podobe nižších cien on-line a širšej ponuky, sa odhaduje na 11,7 miliárd EUR, čo zodpovedá 0,12 % HDP EÚ. Ak by elektronický obchod dosiahol 15 % celého maloobchodného sektora a prekážky jednotného trhu by sa odstránili, celkový zisk v prospech spotrebiteľov sa odhaduje na 204 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,7 % HDP EÚ 14 . Rozdiel medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o kupovanie hudby a kníh on-line, je markantný. V roku 2010 dosiahol digitálny predaj v EÚ 19 % trhu s reprodukovanou hudbou, zatiaľ čo v USA to bolo 49 %. Vo všetkých 27 členských štátoch pôsobia dvaja poskytovatelia hudobných služieb on-line, ale väčšina hudobných služieb on-line je k dispozícii len v jednom alebo len v niekoľkých členských štátoch. V USA v prvej polovici roku 2011 predbehol predaj elektronických kníh masový trh viazaných výtlačkov, no trh elektronických kníh v EÚ je veľmi malý.

V roku 2011 Komisia navrhla právne predpisy na zlepšenie mimosúdneho riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi v Únii a predložila osobitný návrh o celoeurópskom opravnom prostriedku on-line, ktorý má slúžiť na účinné vyriešenie sporu, ktorý vznikol v cezhraničnom obchodnom styku. Komisia v roku 2012 predloží návrhy na zjednodušenie elektronického obchodu okrem iného vzájomným uznávaním elektronického overovania totožnosti a elektronických podpisov v cezhraničnom styku, pravidlami, ktoré podnietia cezhraničné obchodovanie s digitálnym obsahom a modernizáciou európskeho systému autorských práv. Komisia okrem toho posúdi opatrenia na podporu integrácie trhu na úrovni EÚ v oblasti kartových, internetových a mobilných platieb, a to na základe konzultácie o zelenej knihe. Navyše navrhne právne predpisy zamerané na zvýšenie ochrany osobných údajov a opatrenia v oblasti presadzovania práva a poskytovania informácií, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov v elektronický obchod.

Výrazné zefektívnenie môže priniesť aj plnohodnotné uplatnenie postupov elektronického verejného obstarávania (e-obstarávanie) v celej EÚ: niektoré odhady naznačujú, že tieto postupy by mohli viesť k úsporám až 50 až 70 miliárd eur ročne. Podľa odhadu Komisie bolo v roku 2009 elektronicky vykonaných iba 5 % postupov. V jej návrhu na modernizáciu smerníc o verejnom obstarávaní, ktorý bol naplánovaný na december 2011, sa preto stanovia opatrenia, ako urobiť z elektronických postupov skôr pravidlo ako výnimku.

Na podporu digitálnych zariadení na vyššej úrovni je potrebné zaujať európsky prístup k tzv. klaud kompjútingu (telepočítanie), aby európske spoločnosti a štátne správy mohli v právnej istote ponúkať a používať služby klaud, ktoré sa rýchlo stávajú kľúčovými faktormi efektívnosti a podnikateľského ducha v dnešnej digitálnej ekonomike. Priemerný príspevok klaud kompjútingu k HDP sa odhaduje od 0,1 % v krátkodobom horizonte do 0,4 % v strednodobom horizonte s tým, že na začiatku v Európe prispel k vytvoreniu 300 tisícich nových pracovných miest. 15 Komisia do roku 2013 navrhne európsky prístup ku klaud kompjútingu, aby sa zabezpečila právna istota pre európskych poskytovateľov a používateľov služieb.

Takisto je potrebné odhodlane zasiahnuť v prospech bezpečnosti internetu a zabraňovať vzniku nákladov v súvislosti s rastúcim počtom útokov proti základnej infraštruktúre jednotného trhu. Komisia má v roku 2012 v úmysle navrhnúť ambicióznu stratégiu internetovej bezpečnosti EÚ.

3.3.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Európa účinne využívajúca zdroje

Pre Európu môže mať riešenie problémov týkajúcich sa energií, zmeny klímy a zdrojov hospodársky prínos. Dosiahnutím cieľa Únie, ktorým je ušetriť do roku 2020 20 % energie, by sa mohli znížiť poplatky spotrebiteľov na každú domácnosť až o 1000 eur ročne a zlepšiť priemyselná konkurencieschopnosť Európy, v ktorej by tak do roku 2020 mohli vzniknúť až 2 milióny nových pracovných miest. V širšej perspektíve účinného využívania zdrojov môže podľa predbežných výsledkov modelovania pre Komisiu dôjsť znížením celkových materiálových požiadaviek hospodárstva o 15 % k zvýšeniu HDP až o 3,6 % a zamestnanosti v EÚ asi o 2 a pol milióna. Zníženie TMR o každý percentuálny bod by zodpovedalo hodnote asi 25 miliárd eur pre podniky a 150 tisíc nových pracovných miest 16 . Podniky by mohli významným spôsobom ušetriť (len v Spojenom kráľovstve by to bolo približne 25 miliárd eur ročne), ak by sa prijali opatrenia na zefektívnenie využívania zdrojov, a to buď bez nákladov alebo s nízkymi nákladmi, ako aj s účinnejším využívaním surovín a menšou produkciou odpadu. Zistilo sa, ktoré sektory majú najväčší potenciál: chemické látky, minerály, kovovýroba, výroba energie, verejné služby, stavebníctvo a odpadové hospodárstvo 17 . Napriek zníženiu emisií CO2 v dôsledku hospodárskej krízy sa predpokladá, že vo viacerých členských štátoch bude potrebné vytvoriť ďalšie politiky, aby do roku 2020 dosiahli svoje národné ciele znižovania emisií. Účinné opatrenia budú potrebné aj na to, aby sa dosiahli zvyšné ciele v oblasti obnoviteľných energií a energetickej účinnosti. V tejto súvislosti sa žiada výrazné zvýšenie investícií do energetickej infraštruktúry, do prenosových energetických sietí, obnoviteľných energetických zdrojov a energetickej účinnosti budov.

Komisia v rámci hlavnej iniciatívy zrealizovala 14 z plánovaných 20 strategických iniciatív. Pokračovala v usmerňovaní realizácie hlavnej iniciatívy na účinné využívanie zdrojov prostredníctvom cestovného plánu, ktorý obsahuje zoznam konkrétnych opatrení, ktoré je potrebné prijať, pomenúva hospodárske odvetvia, ktoré spotrebúvajú najviac zdrojov a majú najväčší dosah na životné prostredie, a navrhuje nástroje a ukazovatele, ktoré môžu v európskom aj medzinárodnom meradle prispieť k riešeniu. Konkrétne ide o predložený legislatívny návrh smernice o energetickej účinnosti, v ktorom sa uvádza rad opatrení energetickej účinnosti, ktoré sa majú prijať, aby sa dosiahli ďalšie energetické úspory. Komisia prijala aj oznámenie o bezpečnosti dodávok energie a medzinárodnej spolupráci, v ktorom nastoľuje komplexnú stratégiu vonkajších vzťahov EÚ v oblasti energetiky. Komisia začala plniť cestovný plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sú vyznačené jednotlivé míľniky nízkonákladového znižovania emisií v súlade s cieľom -80 až 95 % do roku 2050. Postupný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo by zvýšil energetickú bezpečnosť a znížil priemerné náklady na pohonné látky o 175 až 320 miliárd eur ročne. K ďalším súvisiacim výhodám patrí lepšia kvalita ovzdušia a verejného zdravia, ktorá by do roku 2030 znížila náklady až o 27 miliárd ročne. Komisia okrem toho predstavila novú bielu knihu o doprave zameranú na konkurencieschopný dopravný systém, ktorý účinne využíva zdroje. Stanovujú sa v nej ambiciózne ciele dekarbonizovať dopravu, vytvoriť skutočne jednotný európsky dopravný priestor a obmedziť závislosť na rope.

Komisia v roku 2011 schválila balík legislatívnych návrhov na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorého súčasťou je pevný záväzok výrazne zlepšiť riadenie prírodných zdrojov. Navrhované zmeny v prvom aj druhom pilieri SPP majú za cieľ lepšie integrovať environmentálne a klimatické výzvy na úrovni hospodárskych statkov a motivovať k udržateľnému hospodárskemu rozvoju vidieckych oblastí.

Dokončenie vnútorného trh s energiami je podmienkou plnohodnotného naplnenia úsporného potenciálu skutočne integrovaného celoeurópskeho trhu s plynom a elektrinou, ktorý súvisí so zvýšením likvidity a hospodárskej súťaže. Integrácia trhu okrem toho zlepší energetickú bezpečnosť a zjednoduší integráciu nových zdrojov výroby energie z obnoviteľných surovín vďaka zväčšeniu vyrovnávacích oblastí. Zintenzívnenie cezhraničného obchodu s elektrinou a plynom môže zmierniť cenové maximá a zjednodušiť vstup nových aktérov na trh, čím dôjde k povzbudeniu inovácie a hospodárskej súťaže.

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou je veľmi dôležité zaujať súdržnejší prístup vo vnútroštátnych politikách k problémom, ktoré zasahujú susedné krajiny. Pri tvorbe právnych predpisov na národnej úrovni a motivačných opatrení pre investície, a to aj v oblasti cien a daní, by sa mali dôkladne posúdiť vzťahy medzi jednotlivými nástrojmi, aby sa pre európske odvetvia a poskytovateľov služieb zabezpečil stabilný rámec investícií. Napríklad v sektore obnoviteľných energií by sa malo vyhýbať drastickým zmenám politiky, a to vrátane retroaktivity, aby sa predišlo zbytočným regulačným rizikám, ktoré oslabujú životaschopnosť výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Súčasné podporné schémy pre obnoviteľné energie by mali efektívnejšie využívať náklady. Úlohou je podporiť veľkovýrobu, umožniť účastníkom trhu znížiť náklady a integrovať obnoviteľné zdroje energie do skutočne európskeho trhu.

Podľa akéhokoľvek budúceho scenára vývoja energetiky v celej Únii budú kľúčovú úlohu v hľadaní rovnováhy medzi ponukou a dopytom zohrávať energetické infraštruktúry. Preto sa musia európske elektrické rozvodné a plynové siete urýchlene zmodernizovať a rozšíriť. Nedávno bol predstavený návrh Komisie na nové nariadenie o energetickej infraštruktúre, ktorým sa nahradí súčasný rámec TEN-E 18 . Cieľom nového rámca je zabezpečiť, aby sa v rôznych regiónoch Únie do roku 2020 dokončili strategické energetické siete a skladovacie zariadenia. Pokiaľ ide o financovanie EÚ, 9,1 miliárd eur, s ktorými sa počíta v návrhu o nástroji na prepojenie Európy, ktorý predložila Komisia, umožní odteraz do roku 2020 plnohodnotne uskutočniť 200-miliardovú investíciu potrebnú na projekty infraštruktúry európskeho významu. Investícia bude mať výrazne priaznivý celkový dosah na HDP a zamestnanosť v období 2011 – 2020 zvýšia HDP až o 0,4 HDP a prinesú vytvorenie 400 000 nových pracovných miest.

Podľa štúdií o energetickej účinnosti a účinnosti využívania zdrojov lepšia výstavba a využívanie budov v EÚ by ovplyvnilo 42 % konečnej spotreby energie 19 , približne 35 % emisií skleníkových plynov 20 a viac ako 50 % všetkých vyťažených surovín 21 ; zároveň by sa mohlo ušetriť až 30 % vody 22 . Stavebný sektor zamestnáva 8 % európskej pracovnej sily. Asi 230 tisíc ľudí pracuje v oblasti výroby a montáže izolácie. Keďže investície do energetickej účinnosti sa čiastočne financujú z energetických úspor, opatrenia štátu na odstránenie prekážok, ako napríklad sprístupnenie kapitálu a informácií, môžu dosiahnuť silný pákový účinok. V tejto súvislosti by rýchle prijatie navrhovanej smernice o energetickej účinnosti pomohlo priblížiť sa k cieľom stratégie Európa 2020, vytvoriť potrebné rámcové podmienky 23 a umožniť členským štátom, aby si stanovili ciele účinnosti a do konca roka 2012 podali prvé správy.

Takisto existuje priestor na zlepšenie využívania štrukturálnych fondov EÚ na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje. Investície do udržateľnej energetiky môžu ďalej povzbudiť podporné mechanizmy EÚ ako ELENA (európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie) a EEE-F (európsky nástroj energetickej účinnosti). Počiatočné investičné náklady na rekonštrukciu budov alebo podporu energetickej účinnosti vo verejnom sektore možno pokryť alebo mobilizovať zapojením poskytovateľov energetických služieb (ESCO).

Rušenie dotácií na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu, zvyšuje účinnosť využívania zdrojov a posilňuje hospodársky rast. Neefektívne dotácie zastaraných technológií a podnikových štruktúr bránia investíciám do čistých energií alebo iných ekologických technológií. Zrušenie neefektívnych dotácií by mohlo byť zároveň dôležitým príspevkom k fiškálnej konsolidácii. Napríklad priame straty na príjmoch sa môžu blížiť k 0,5 % HDP EÚ (60 miliárd eur) a značné straty na životnej úrovni spôsobené narušením výberu pre spotrebiteľov sa odhadujú na 0,1 až 0,3 % HDP (12 až 37 miliárd eur). Komisia požiadala členské štáty, aby v roku 2012 zistili, ktoré dotácie najvýznamnejšie škodia životnému prostrediu, a pripravili plán na ich postupné zrušenie 24 .

Existuje veľký priestor pre pokrok v ekologickej daňovej politike, ktorá môže pomôcť čeliť dnešným aj zajtrajším výzvam spojeným so zmenou klímy, nedostatkom vody, energetickou bezpečnosťou a celkovou obmedzenosťou zdrojov. Ak sa ekologická daňová politika realizuje rozpočtovo neutrálnym spôsobom, v kombinácii s redukciou daňového zaťaženia práce zlepšuje rozdelenie zdrojov, a pritom podporuje zamestnanosť 25 . Tento posun by sa zjednodušil prijatím návrhu Komisie na revíziu smernice o zdaňovaní energie z roku 2011 26 . Okrem toho lepšie ceny by pomohli stimulovať nové odvetvia a investície do ekologických technológií.

V európskom semestri 2011 sa viacero odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkalo otázok súvisiacich s udržateľným rastom, napríklad fungovania energetických trhov a hospodárskej súťaže, sieťových prepojení a účinnosti využívania zdrojov. Zatiaľ prvé ukazovatele svedčia o tom, že vo väčšine členských štátov sa pri uplatňovaní týchto odporúčaní dosiahol istý pokrok.

3.4.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Priemyselná politika vo veku globalizácie

Výrobné odvetvie zohralo hlavnú úlohu pri oživovaní z následkov hospodárskej krízy: produkcia sa počas krízy do začiatku roku 2009 zvýšila o 15 %. Napriek tomu hospodárske oživenie priemyslu EÚ v posledných mesiacoch stagnuje a dôvera podnikov opäť klesla na svoj historický priemer. Neistota o budúcnosti európskeho hospodárstva a zmätok súvisiaci s dlhovou krízou v eurozóne si vybrali svoju daň v podobe zníženia dôvery priemyslu. Vysoké ceny energií a pretrvávajúce ťažkosti s prístupom k financiám takisto nepriaznivo ovplyvňujú dynamiku oživenia. Napriek tomu je v súčasnosti európsky priemysel v lepšom stave, aby sa vyrovnal so spomalením, keďže od roku 2008 sa znížil stav zásob a zvýšila produktivita.

Hlavná iniciatíva o integrovanej priemyselnej politike vo veku globalizácie obsahuje 70 kľúčových opatrení, z ktorých mnohé už Komisia realizuje. Napríklad zabezpečuje dôkladné posúdenie vplyvov svojich nových návrhov, ktoré majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť a MSP. Ide o návrhy týkajúce sa kvót ETS na zníženie rizika presunu emisií CO2 a štvrtej smernice o kapitálových požiadavkách.

Komisia zároveň navrhne konkrétne opatrenia na minimalizáciu regulačnej záťaže MSP, najmä mikropodnikov. Súčasťou plánovaných opatrení je možnosť výnimky pre mikropodniky a malé podniky zo súčasného acquis; lepšie zapojenie malých podnikateľov do tvorby návrhov právnej úpravy EÚ; zavedenie rozmeru mikrosubjektov do súčasného testu MSP a vytvorenie hodnotiacej tabuľky výnimiek a ľahších režimov pre MSP a mikrospoločnosti v návrhoch, ktoré Komisia predkladá v rámci novej právnej úpravy EÚ, ich prijatie zákonodarcom EÚ a vykonanie v členských štátoch.

Vo februári 2011 bola preskúmaná iniciatíva „Small Business Act” pre Európu 27 so zameraním na lepší prístup k financiám, priaznivejšie regulačné prostredie a pomoc MSP pri riešení problémov spojených s globalizáciou. Spomínaná pomoc MSP bola ďalej rozpracovaná do súvisiacich nadväzných opatrení, akým je aj nová stratégia na podporu zmedzinárodnenia MSP prijatá v novembri 2011 28 . V preskúmaní sa opätovne zdôraznilo, že členské štáty by mali dať podnikateľskému prostrediu prioritné postavenie prijatím inteligentnej regulácie, rušením nepotrebných predpisov a povolení, zavedením jednoduchších postupov prostredníctvom elektronickej správy a obmedzením času potrebného na založenie nového podniku na 3 pracovné dni.

Komisia do konca roku 2011 predstaví akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financiám. Bude ho sprevádzať návrh na zjednodušenie prístupu k rizikovému kapitálu v celej Európe prostredníctvom pasu EÚ, ktorý umožní fondom rizikového kapitálu mobilizovať kapitál vo všetkých 27 členských štátoch na základe jedinej registrácie. Očakáva sa, že v prípade úspechu by táto iniciatíva mohla viesť k vytvoreniu 315 tisíc nových pracovných miest a k 100-miliardovému zvýšeniu HDP. Komisia sa bude snažiť eliminovať akékoľvek daňové politiky, ktoré znevýhodňujú cezhraničné kapitálové investície a znížiť administratívne bremeno.

Zintenzívnenie hospodárskej súťaže v celej ekonomike si vyžaduje nielen horizontálne reformy, reformy sektorových tovarových trhov a trhov služieb a účinné presadenie pravidiel hospodárskej súťaže, ale aj celkový inštitucionálny rámec priaznivý pre hospodársku súťaž na všetkých úrovniach (EÚ, národnej, regionálnej a miestnej) s minimálnymi nákladmi pre členské štáty. Patrí k tomu aj efektívne pôsobenie orgánov pre hospodársku súťaž, sektorových regulačných orgánov a súdnych orgánov, ktoré sú poverené ochranou a podporou hospodárskej súťaže. Dobre fungujúci systém občianskeho súdnictva je kľúčovou súčasťou akéhokoľvek inštitucionálneho rámca priaznivého pre hospodársku súťaž a rast.

V oblasti priemyselnej inovácie predstavila skupina na vysokej úrovni pre základné podporné technológie v júni 2011 svoju záverečnú správu, v ktorej uviedla konkrétne odporúčania týkajúce sa vývoja a rozšírenia týchto technológií 29 . Tieto technológie majú nesmierny trhový potenciál s ročnou mierou rastu do roku 2020 od 5 do 16 percent a zároveň poskytujú veľmi dôležitý presah do kľúčových nadväzujúcich priemyselných odvetví z hľadiska inovácie a rastu. Komisia v júni navrhla veľkú modernizáciu európskeho normalizačného systému 30 , ktorý má okrem iného zaviesť normy o službách do európskeho systému a vo väčšej miere umožniť uznávanie priemyselných špecifikácií IKT.

Komisia predložila niekoľko sektorových iniciatív, akou je napríklad prijatie stratégie vesmírnej politiky 31 zameranej na posilnenie európskeho sektora kozmického priestoru alebo opätovné spustenie procesu CARS 21 32 , ktorý bude príspevkom k stratégii EÚ v oblasti čistých a energeticky účinných vozidiel. Zavádzanie elektrických vozidiel má významný trhový potenciál, pričom sa očakáva rast z dnešných 100 tisíc hybridných vozidiel na milión v roku 2020 a trh s čisto elektrickými vozidlami má v roku 2020 dosiahnuť 750 000 kusov. Komisia zároveň pokračuje v úsilí o riešenie obáv spojených s odvetviami náročnými na energiu, konkrétne zavedením programu pre udržateľný nízkouhlíkový priemysel (SILC) a podporou ultranízkouhlíkových výrobných technológií, ako aj vytvorením partnerstva verejného a súkromného sektora na povzbudenie inovácie v spracovateľských odvetviach náročných na energiu.

Na základe prvých zistení je úsilie členských štátov uplatniť odporúčania pre jednotlivé štáty v tejto oblasti nerovnomerné. Uplatnenie odporúčaní z hľadiska prístupu MSP k financiám je skôr nedostatočné. O niečo lepšia je situácia v oblasti opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, akými sú napríklad znižovanie administratívnej záťaže, zlepšovanie administratívnych kapacít alebo zefektívnenie systému súdnictva. Šesť z desiatich členských štátov, ktoré dostali odporúčanie zlepšiť podnikateľské prostredie, prijalo určité opatrenia, ale vo väčšine prípadov sú len čiastkové.

3.5.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

Zvyšovanie úrovne zamestnanosti a zväčšovanie produktivity práce sú dva kľúčové zdroje rastu spolu s kapitálovými investíciami a inováciou. V súčasnosti je v EÚ 23 miliónov nezamestnaných ľudí, čo zodpovedá 10 % obyvateľstva v produktívnom veku.

Mierne zlepšovanie miery zamestnanosti EÚ od roku 2010 sa zastavilo. Z celkového počtu ľudí, ktorí hľadajú prácu, prekračuje podiel dlhodobo nezamestnaných 40 %, čo v porovnaní s úrovňou 30 % zaznamenaných pred dvomi rokmi predstavuje zvýšenie o jednu tretinu. V 12 z 15 členských štátov, pre ktoré sú k dispozícii údaje, žije zvýšený podiel ľudí v domácnostiach s veľmi nízkou zárobkovou intenzitou.

Oživenie bez pracovných miest so sebou nesie nielen významné hospodárske a sociálne náklady, ale zároveň signalizuje štrukturálne nedostatky na trhu práce, čo oslabuje potenciál rastu v strednodobom aj dlhodobom meradle. Hospodárske oživenie spomaľuje nesúlad medzi žiadanými a ponúkanými schopnosťami a nedostatok pracovných síl. Od polovice roka 2009 sa začal zvyšovať počet neobsadených pracovných miest, a pritom nezamestnanosť neklesá. Táto skutočnosť aspoň v niektorých sektoroch a regiónoch poukazuje na nesúlad na trhu práce, ktorý spôsobujú nevhodné schopnosti alebo obmedzená mobilita.

Politiky celoživotného vzdelávania sú kľúčovo dôležité na to, aby ľudia získali správne schopnosti pre trh práce. V roku 2000 malo 22 % nezamestnaných v EÚ vysokú kvalifikáciu a 29 % malo nízku kvalifikáciu. V roku 2010 to bolo naopak. Do roku 2020 si bude 35 % pracovných miest vyžadovať vysokú úroveň kvalifikácie a dopyt po pracovnej sile s nízkou kvalifikáciou poklesne o12 miliónov pracovných miest. Dosiahnuté vzdelanie však v súčasnosti zaostáva za čoraz vyššími požiadavkami na schopnosti pri ponúkaných pracovných miestach. Jeden zo siedmich mladých ľudí (14,4 %) vo veku 18 až 24 rokov v EÚ dnes opúšťa vzdelávací systém s nižším sekundárnym vzdelaním a nezúčastňuje sa na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (ľudia, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku), pričom mnohí z nich majú kvalifikáciu, ktorá nevyhovuje požiadavkám trhu práce. Okrem toho viac ako jedna pätina všetkých detí nedosahuje základnú úroveň čitateľskej a matematickej gramotnosti (referenčný vek 15 rokov). 

Politické opatrenia na riešenie týchto úloh sa tvoria v rámci hlavnej iniciatívy pod názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta. Práce dobre pokračujú, pokiaľ ide o 13 kľúčových opatrení, akým je napríklad tzv. prehľad zručností EÚ zameraný na zlepšenie informovanosti pre uchádzačov o zamestnanie, pracujúcich, spoločnosti a/alebo verejné inštitúcie poskytovaním aktualizovanej prognózy ponuky schopností a dopytu na trhu práce až do roku 2020, ktorý je naplánovaný na október 2012, ale aj pokiaľ ide o sektorové iniciatívy predpokladané v rámci hlavnej iniciatívy, ako napríklad akčný plán pre pracovníkov zdravotníctva.

V súčasnosti sa pripravujú legislatívne návrhy o preskúmaní pracovného práva EÚ. Sociálni partneri súhlasili, že budú rokovať o revízii smernice o pracovnom čase. V nasledujúcich týždňoch sa očakáva prijatie balíka dvoch legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú vysielania pracovníkov. V prvej polici roku 2012 sa očakáva odporúčanie Rady podporovať neformálne a informálne vzdelávanie a od októbra 2012 bude on-line sprevádzkovaný praktický nástroj, ktorý bude občanom pomáhať zaznamenávať si schopnosti, ktoré získali počas pracovného života a inými skúsenosťami. V druhej polovici roku 2012 Komisia uverejní oznámenie, v ktorom obšírne rozoberie riešenie otázok kvalifikácie.

3.6.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Mládež v pohybe

Súčasná situácia na trhu práce je zvlášť kritická pre mladých ľudí, na ktorých sa vzťahuje miera nezamestnanosti vyše 20 %, čo je v porovnaní s celkovým obyvateľstvom dvojnásobok. Okrem toho mladí ľudia boli neprimerane zasiahnutí znížením počtu stálych pracovných miest vinou krízy a hoci sú v nadmernej miere zastúpení medzi pracovníkmi najímanými na dobu určitú, tento nedávny nárast takýchto úväzkov im nepriniesol žiadny významný prospech.

V rámci hlavnej iniciatívy Mládež v pohybe sa začalo pracovať na všetkých opatreniach politík. Niektoré kľúčové opatrenia boja proti nezamestnanosti mladých ľudí sa už začali realizovať, ako napríklad kampaň na zvyšovanie povedomia pod názvom Youth@work, ktorá sa zameriava na budovanie kontaktov medzi mladými ľuďmi a malými podnikmi (MSP), alebo európsky monitor voľných pracovných miest, v ktorom sa zhromažďujú aktuálne informácie o voľných pracovných miestach a môže slúžiť aj ako nástroj včasného varovania v prípade prekážok a nedostatkov na pracovnom trhu.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, 7. júna 2011 bolo prijaté odporúčanie Rady o politikách zameraných proti predčasnému ukončovaniu vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorom sa pre členské štáty stanovil rámec súdržných a komplexných politík založených na faktoch, ktoré sa zameriavajú na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky. Teraz by sa malo prikročiť k jeho uplatneniu.

Okrem toho v októbri 2011 Komisia prijala oznámenie o modernizácii systémov vyššieho vzdelávania, ktorého súčasťou je návrh nástroja záruk za študentskú pôžičku pre študentov magisterského štúdia v rámci programu Erasmus zameraný na zlepšenie mobility magisterských študentov po celej Európe.

Cieľom európskeho rámca pre zamestnanosť mladých ľudí je zabezpečiť solídnu koordináciu politík na európskej úrovni podľa spoločných zásad flexiistoty. Tento rámec je postavený na štyroch pilieroch. 1) Pomoc pri hľadaní prvého miesta na začiatku kariéry; 2) Podpora ohrozenej mládeže; 3) Adekvátne sociálne bezpečnostné siete pre mladých ľudí; 4) Podpora mladých podnikateľov a samostatne zárobkovo činných. Ako súčasť rámca Komisia navrhla členským štátom, aby zasiahli v týchto konkrétnych oblastiach: iniciatíva na ochranu mládeže (Youth Guarantees), aby do 4 mesiacov po ukončení školskej dochádzky mali všetci mladí ľudia prácu, ďalej sa vzdelávali alebo sa zapojili do aktivačných opatrení; zmluva na dobu neurčitú, aby sa znížila miera segmentácie trhu práce; sociálna pomoc a pomoc v nezamestnanosti pre mladých ľudí, kde má každý dané povinnosti. V súvislosti s pripravovanou iniciatívou Príležitosti pre mladých, ktorú Komisia predstaví do konca tohto roka, bude potrebné podniknúť ďalšie kroky na podporu prechodu na trh práce, poskytovanie ďalších stáží a podnecovanie mobility. 

3.7.Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Európska platforma proti chudobe

Okrem toho, že posilňovanie inkluzívnych trhov práce a spoločností je samo o sebe hodnotným cieľom, má dosah na rast prostredníctvom lepších výsledkov trhu práce, zvýšeného celkového dopytu a posilnenej dôvery. Tieto tri oblasti sú zároveň tromi závažnými prekážkami plnohodnotného oživenia.

V tých niekoľkých krajinách, pre ktoré sú k dispozícii údaje zohľadňujúce hospodársku krízu, sa disponibilný príjem domácností výrazne znížil 33 . Navyše existujú dôkazy, že príjmová chudoba, najmä chudoba detí, a drastická materiálna deprivácia predstavujú v niekoľkých členských štátoch čoraz väčší problém. So zvyšovaním podielu dlhodobo nezamestnaných a skončením podpory v nezamestnanosti existuje riziko prudkého poklesu disponibilného príjmu u osôb s nízkym príjmom.

Spotreba u ľudí s nízkym príjmov býva vysoká, keďže väčšinu z toho, čo zarobia, musia minúť na základné tovary a služby. Z tohto dôvodu akékoľvek ďalšie znižovanie v najnižšej príjmovej vrstve môže mať dlhodobý dosah na domáci dopyt, a teda aj na rast 34 . Preto je veľmi dôležité umožniť spotrebiteľom robiť optimálne spotrebiteľské voľby, a tak zmaximalizovať svoje životné podmienky.

Pracuje sa na 10 kľúčových opatreniach hlavnej iniciatívy pod názvom Platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Niektoré sa už začali realizovať tento rok, napríklad nový európska agenda v oblasti integrácie na podporu úsilia členských štátov zameraného na aktívne zapojenie občanov tretích krajín do našich spoločností alebo rámec EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov.

V októbri 2011 bola prijatá iniciatíva sociálneho podnikania a v nasledujúcich mesiacoch sa začnú realizovať jej kľúčové opatrenia: nový rámec pre sociálne investičné fondy, nová investičná priorita pre sociálne podniky v navrhovaných štrukturálnych fondoch alebo pripravovaný návrh nariadenia o štatúte európskych nadácií.

V najbližších mesiacoch sa plánuje prijatie bielej knihy o dôchodkoch, ktorá sa zaoberá udržateľnosťou a primeranosťou dôchodkov v pokrízovom kontexte.

Na účely boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by sa mala uskutočniť modernizácia systémov sociálnej ochrany v súlade so spoločnými zásadami aktívneho začleňovania. Ide predovšetkým o verejné služby, ktoré sú rozhodujúcim prvkom podpory integrácie do trhu práce a sociálneho začlenenia. Kľúčovú úlohu pri znižovaní osobných výdavkov, a teda k zvýšeniu disponibilného príjmu, má aj prístup k efektívnym a cenovo dostupným službám, ktorý zmierňuje príjmovú chudobu a nerovnosť 35 . Podľa štúdie OECD o verejne poskytovaných službách by sa pripísaním verejných služieb do príjmov domácností výrazne znížili odhady chudoby. Miera ohrozenia chudobou značne klesá, a to v prípade použitia kolísavej hranice chudoby o takmer 40 % a v prípade použitia pevnej hranice takmer o 80 %. Preto by mali naturálne dávky spolu potenciál znížiť rozdiel medzi chudobnými a bohatými v priemere o 80 %.

Medzi 30 miliónmi Európanov vo veku viac ako 18 rokov, ktorí nemajú bankový účet, sa odhaduje, že asi 6,4 milióna v skutočnosti nemôže mať bankový účet alebo nemá odvahu si oň požiadať 36 . Situácia v EÚ z hľadiska bankových účtov je veľmi rôznorodá, napríklad v Bulharsku a Rumunsku nemá bankový účet asi polovica opýtaných. Spotrebitelia, ktorí nevyužívajú banky, sa pravdepodobnejšie stretávajú s problémami v súvislosti so zamestnaním, prenájmom nehnuteľností a príjmom výplaty alebo dávok a musia platiť vyššie poplatky za transakcie. V odporúčaní Komisie o prístupe k základnému platobnému účtu 37 sa uvádzajú podrobnosti o opatreniach potrebných na odstránenie finančného vylúčenia.

Cena a kvalita bývania kľúčovým spôsobom určujú životný štandard a pohodlie, a to najmä v prípade najohrozenejších skupín obyvateľstva. Jasne o tom vypovedajú ukazovatele EÚ o cene bývania a zhoršených podmienok bývania 38 . Až 38 % ľudí žijúcich na hranici chudoby vynaložilo v roku 2010 viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie – čo je vyše šesťkrát viac ako zvyšok obyvateľstva (6 %) 39 . Zároveň dosiahol podiel nákladov na bývanie v rámci celkového disponibilného príjmu 32 % a viac pre polovicu ľudí ohrozených chudobou, zatiaľ čo pre zvyšok obyvateľstva je to 16 %. Pri podrobnejšej analýze nákladov na bývanie sa zistilo, že prenájmy a úroky za hypotéku tvoria len asi 30 % celkových hrubých nákladov na bývanie, kým ostatné prvky, ako opravy, údržba, energie a iné náklady rôzneho druhu tvoria až 70 % 40 . Podľa prieskumu Komisie uskutočneného v oblasti rodinných rozpočtov predstavujú bývanie, voda, elektrina, plyn a ďalšie energie 27,7 % spotreby domácnosti, a teda najväčšiu zložku výdavkov domácností.

Dôsledky nákladov na bývanie, najmä verejných služieb, na mieru chudoby sú značné: Ak sa stanovuje disponibilný príjem po odpočítaní nákladov na bývanie, podiel ľudí v celej EÚ s príjmom nižším ako 60 % (nového) priemeru sa v roku 2007 zvýšil zo 16 % na 22 % 41 . To poukazuje na dôležitosť úplnej implementácie smernice 2009/72/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou vrátane článku 3 ods. 8 o potrebe riešiť energetickú chudobu.

3.8.Chýbajúce prepojenia a nedostatky

3.8.1.Lepšie využívanie jednotného trhu

V posledných dvoch desaťročiach predstavovali vytvorenie vnútorného trhu a otvorenie hraníc dve z najdôležitejších súčastí hybnej sily európskeho rastu. Odhadovaný vplyv integrácie jednotného trhu v EÚ v období rokov 1992 – 2006 predstavuje 2,75 milióna ďalších pracovných miest a rast HDP o 2,1 %. Vnútroeurópsky trh dnes tvorí 17 % svetového obchodu s tovarom, resp. 28 % svetového obchodu so službami. Odhaduje sa, že na každých 1000 eur vytvorenej hodnoty v niektorom členskom štáte získajú iné členské štáty EÚ prostredníctvom obchodu asi 200 eur.

V akte o jednotnom trhu z apríla 2011 sa stanovilo 12 nástrojov, tzv. pák, ktoré sú určené na dokončenie a ďalšie prehĺbenie vnútorného trhu v oblastiach, ako je prístup k financiám, občianska mobilita, verejné obstarávanie, odborné kvalifikácie, práva duševného vlastníctva, práva spotrebiteľov, služby, siete, jednotný digitálny trh, dane, regulačné prostredie pre podnikateľov, sociálne podniky a sociálna súdržnosť. Komisia už predstavila niekoľko z 12 kľúčových legislatívnych návrhov v rámci aktu o jednotnom trhu a do konca roka predloží aj zvyšné (okrem navrhovaných právnych predpisov o elektronických podpisoch, elektronickej totožnosti a elektronickom overovaní totožnosti). Tieto návrhy by mali všetky odsúhlasiť Európsky parlament a Rada do konca roku 2012, aby čím skôr celá EÚ pocítila ich praktický prínos.

Implementácia aktu o jednotnom trhu je kľúčovo dôležitá pre vytvorenie priaznivého prostredia pre európske podniky, najmä MSP, ako aj pre obnovu a posilnenie dôvery spotrebiteľov a pracovníkov, aby s dôverou využívali príležitosti jednotného trhu. Výročná hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov, ktorú pripravuje Komisia, monitoruje trhy z celého hospodárstva a prispieva k zisteniu, ktoré trhy pre spotrebiteľov nefungujú. Obchod so službami je už dnes rozsiahly: Predstavuje viac ako polovicu celosvetového obchodu so službami a viac ako polovicu z toho tvorí obchod na jednotnom trhu. Jednotný trh služieb však ešte nerozvinul svoj potenciál v plnej miere. Hoci služby zodpovedajú vyše dvom tretinám HDP a zamestnanosti EÚ, služby naďalej tvoria len asi jednu pätinu obchodu v rámci EÚ. Prekážkam jednotného trhu služieb možno čiastočne pripísať zodpovednosť za nízku intenzitu hospodárskej súťaže, ktorá následne vplýva na produktivitu.

Preto stále existuje široký potenciál vnútorného trhu, ktorý by mohol priniesť ďalší rast a pracovné miesta. V európskom semestri 2011 za najviac odporúčaní pre jednotlivé členské štáty zameraných na štrukturálne politiky týkalo sektora služieb. Štátom boli adresované výzvy, aby zintenzívnili implementáciu smernice o službách 42 , odstránili neopodstatnené prekážky vstupu na trh a ešte viac otvorili slobodné povolania. Smernica o službách pokrýva široké spektrum hospodárskych aktivít, ktoré tvoria asi 45 % hospodárstva EÚ vrátane veľkých sektorov ako maloobchod, stavebníctvo, obchodné služby, cestovný ruch a väčšina regulovaných povolaní. Podľa umiernených odhadov by mohla viesť k rastu až o 1,5 % HDP. Zatiaľ to v členských štátoch vyzerá na nerovnomerný pokrok, a to v závislosti od odporúčaní – niekde sa vyvíja určité reformné úsilie, zatiaľ čo inde nenastal vôbec žiadny pokrok.

Na plnohodnotné využitie potenciálu smernice je teraz potrebné presunúť pozornosť z dodržiavania na posilnenie konkurencieschopnosti. Komisia bude pokračovať v analýze kvality implementácie smernice a pokiaľ to bude potrebné, prijme formálne opatrenia na jej presadenie. Komisia navyše v roku 2012 predloží dodatočné opatrenia na prehĺbenie jednotného trhu služieb.

Okrem súčasného rozsahu pôsobnosti smernice o službách existujú ďalšie sektory s významným potenciálom rastu. Napríklad v zdravotníctve a sociálnych službách v období rokov 2000 – 2009 vzniklo 4,2 milióna pracovných miest, čo je viac ako štvrtina z celkového počtu pracovných miest vytvorených v danom období. Zodpovedá to 10 % všetkých pracovných miest v krajinách ako Dánsko, Fínsko, Holandsko a Švédsko a 5 % celkovej hospodárskej produkcie. Starnutie zvýši nároky na takéto služby, ich rozvoj by sa preto mal podporovať. Je potrebné riešiť otázky ako nedostatok kvalifikovaného personálu v sektore v niekoľkých členských štátoch, obmedzená sloboda usadiť sa v dôsledku rôznych neopodstatnených a neprimeraných obmedzení a ťažkosti s uznávaním odbornej kvalifikácie v zahraničí, čo nepriaznivo vplýva na tieto a ďalšie odvetvia vrátane vzdelávania, stavebníctva, výroby a obchodných služieb.

Rastúca nezamestnanosť v členských štátoch podnieti odborníkov, aby hľadali príležitosti v iných členských štátoch 43 , čím sa zmenila vzory mobility v Európskej únii. Pripravovaná modernizácia právnych predpisov EÚ, ktorou sa zjednoduší uznávanie odbornej kvalifikácie 44 , bude reakciou na potreby členských štátov, ktoré sú vystavené čoraz väčšiemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, a pritom zmierni tlak nezamestnanosti.

Politiky, ktoré zabezpečujú právny rámec prevádzkovania služieb všeobecného záujmu (štátna pomoc a verejné obstarávanie) a zaručujú, že konkurencieschopnosť a liberalizácia idú ruka v ruke s rešpektovaním sociálnych práv pracujúcich a občanov, posilnia dôveru voči jednotnému trhu u všetkých účastníkov.

3.8.2.Maximalizácia dosahu fondov EÚ

V súčasnej hospodárskej situácii Komisia zdôrazňuje, že súčasné rozpočtové zdroje EÚ je potrebné využívať na maximum a zaviesť zreformovaný viacročný finančný rámec, ktorý by zabezpečil dôslednejšiu podporu cieľom stratégie Európa 2020 49 . 

Súčasné rozpočtové riadky majú veľký potenciál značne naštartovať rast v EÚ. Rôzne rozsiahle investície z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (KF a EFRR) zamerané najmä na zlepšenie životného prostredia, dopravnej infraštruktúry, energetiky a širokopásmového pripojenia môžu mať priamy dosah na rast a zamestnanosť. Popri týchto priamych investíciách EFRR poskytuje užitočnú podporu podnikateľom, investície do podnikov, inovácie a výskumu a IKT pre podniky. Európsky sociálny fond (ESF) sa zameriava na štyri prioritné oblasti: zamestnanosť s osobitným dôrazom na zamestnanosť znevýhodnených skupín a mladých ľudí, spôsobilosti a celoživotné vzdelávanie, zlepšovanie prispôsobivosti trhu práce a podporu sociálneho začleňovania. V mnohých prípadoch táto podpora zohľadňuje odporúčania dané členským štátom v súvislosti so stratégiou Európa 2020.

Aby sa zlepšil potenciál produkovať rast, ktorý umožňujú štrukturálne fondy, členské štáty by mali zmenou priorít financovania nasmerovať podporu k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny alebo k tým oblastiam, ktoré majú vysoký potenciál rastu, a pritom využiť flexibilitu svojich programov. V niektorých prípadoch môže byť preprogramovanie nevyhnutné, ak by intenzívnejšie a skoršie využitie prostriedkov EÚ mohlo priaznivo podporiť zdroje rastu. Medzi opatrenia na podporu rastu patria tieto:

–Zlepšovanie likvidity MSP vo finančne oklieštenom bankovom prostredí intenzívnejším využívaním finančných nástrojov JEREMIE (úverov, záruk a rizikového kapitálu);

–Navýšenie investícií do energetickej účinnosti budov (podobne ako sa to udialo vo Francúzsku). To by takisto pomohlo zabezpečiť pracovné miesta v sektore výstavby, ktorý kríza prudko zasiahla a ktorý má značnú nevyužívanú kapacitu.

–Zvýšenie účinnosti využívania zdrojov prostredníctvom investícií do eko-inovácií, obnoviteľných energií a environmentálnych technológií;

–Zrýchlenie veľkých projektov v konvergenčných regiónoch (podobne ako sa to udialo v Grécku);

–Vypracovanie zoznamu prioritných projektov na zrýchlený postup, ktoré sú pripravené na realizáciu a môžu priamo prispieť k rastu, aby nahradili programy s podstatne nižším výkonom, ako je ich potenciál. Komisia je pripravená v tomto procese pomôcť, ako to už robí v prípade Grécka a Rumunska;

–Zrýchlenie využívania dostupných prostriedkov tak, že sa zmenší počet priorít v programoch, a to s cieľom zlepšiť podmienky rastu a znížiť regionálne rozdiely, ako sa nedávno dohodlo s Talianskom v rámci akčného plánu pre súdržnosť.

V každom prípade by členské štáty mali do konca roka 2012 podať správy 50 o výkone a výsledkoch, ako aj o pokroku v dosahovaní cieľov politiky súdržnosti a jej prínose k stratégii Európa 2020.

Na podporu vyplatenia nevyužitých prostriedkov v čase fiškálnych obmedzení Komisia 1. augusta 2011 navrhla zvýšiť mieru spolufinancovania, aby sa niektoré z najviac problémových ekonomík EÚ opäť znormalizovali. V rámci návrhu by sa Grécku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku, Lotyšsku a Maďarsku sprístupnili vyššie miery spolufinancovania zo strany EÚ s cieľom podporiť v každej z týchto krajín rast a projekty, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť. Celkovo by maximálny očakávaný vplyv dosiahol 2 884 milióna eur. Rade a Európskemu parlamentu je adresovaná výzva, aby tento návrh urýchlene prijali ešte pred koncom roka.

Komisia značne pokročila v príprave podrobného návrhu budúceho rozpočtu EÚ, ktorý by mal byť prispôsobený na stimulovanie rastu a nových pracovných miest v súlade so stratégiou Európa 2020. V súvislosti s Nástrojom na prepojenie Európy a politikou súdržnosti, spoločnou poľnohospodárskou politikou a rozvojom vidieka sa prijali sa podrobné návrhy, pričom ďalšie návrhy sú pred schválením, napr. Horizont 2020. Tieto právne základy budú sprevádzané rámcami politík, ako sú napríklad zrevidované usmernenia pre transeurópsku dopravu a energetiku, a začiatkom roka 2012 k nim pribudnú dva strategické rámce Spoločenstva, z ktorých jeden sa týka fondov pre zdieľané hospodárenie 51 a druhý výskumu a inovácií. V týchto rámcoch sa stanovia tieto oblasti prioritnej podpory EÚ a lepšie sa skoordinujú rôzne programy financovania EÚ.

Kľúčovým prvkom návrhov viacročného finančného rámca (VFR) je potreba zabezpečiť z rozpočtu EÚ účinné investície podporujúce rast. Návrhy v oblasti politiky súdržnosti v odozve na tieto ciele obsahujú niekoľko kľúčových prvkov, ktorými sú mechanizmy tematického zamerania priorít stratégie Európa 2020, koncentrácia zdrojov a nové ustanovenia o podmienkach, ktoré zaručia, že financovanie EÚ bude zamerané na výsledky a bude výrazne motivovať členské štáty, aby zabezpečili riadne naplnenie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu a zamestnanosti. S každým členským štátom sa uzatvoria dohody o partnerstve, ktorými sa zabezpečí vzájomné posilnenie vnútroštátneho financovania a financovania EÚ.

V rámci príprav na implementáciu Nástroja na prepojenie Európy v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci Komisia navrhla, aby sa pilotná fáza iniciatívy projektových dlhopisov, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020, uskutočnila v októbri, a to v sume 230 miliónov eur. Snahou tejto iniciatívy je mobilizovať investície v oblastiach, ktoré podporia rast a vytvoria pracovné miesta. Rozsiahle a naliehavé potreby investícií do infraštruktúry v spojení s dlhým časom potrebným na prípravu projektov si vyžadujú okamžité riešenie nedostatočného financovania. V časoch obmedzených verejných rozpočtov sú inovatívne riešenia naliehavo potrebné na mobilizáciu väčšieho podielu súkromných úspor a na zlepšenie rozsahu finančných nástrojov, ktoré sú dostupné pre projekty v oblasti energetiky, dopravy a IKT. Obmedzené možnosti na získanie finančných prostriedkov pre projekty v oblasti infraštruktúry si vyžadujú alternatívne zdroje dlhového financovania. V norme pre infraštruktúrne projekty s komerčným potenciálom by sa mali kombinovať fondy EÚ spolu s odvetvím kapitálového trhu a bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) ako finančného orgánu EÚ, ktorý bol založený zmluvou.

3.8.3.Využívanie potenciálu celosvetového trhu

Jadro hospodárstva EÚ naďalej spočíva v jednotnom trhu, ale podiel obchodu na tvorbe rastu ešte nikdy nebol tak vysoký ako v súčasnosti: v roku 2010 pochádzalo približne 25 % rastu EÚ z medzinárodného obchodu. V krátkodobom meradle dôjde k väčšine hospodárskeho rastu mimo Európy. Do roku 2015 sa 90 % budúceho hospodárskeho rastu prakticky vytvorí mimo Európy. Potenciál rastu EÚ bude závisieť od schopnosti využiť prínos tohto rastu. Na druhej strane najrýchlejšie rastúce trhy sú menej otvorené ako EÚ.

Európa má stabilné vonkajšie hospodárske vzťahy. EÚ bude pokračovať v ich pestovaní so všetkými partnermi, najmä s rozvojovými krajinami, a prispôsobovať ich novým okolnostiam. Najväčšími obchodnými partnermi EÚ sú USA a Čína. EÚ vytvorila so strategickými partnermi nové rozsiahle nástroje (s USA vytvorila Transatlantickú hospodársku radu ako príklad spolupráce v oblasti elektrických vozidiel; s Čínou prebieha hospodársky a obchodným dialóg na vysokej úrovni ako príklad v oblasti inovácií). Z ázijskej oblasti pochádzajú najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. Jeho potenciálna hospodárska integrácia rýchlo pokračuje a zámerom EÚ je napojiť sa na tento potenciál a využiť ponúkané príležitosti. Kľúčovou súčasťou stratégie EÚ je dohoda o voľnom obchode s Indiou. Ázia nie je len veľmi dôležitým vývozným trhom, ale aj základným prvkom dodávateľského reťazca EÚ. Pokiaľ ide o Rusko, záujem EÚ spočíva v zakotvení Ruska v globálnom hospodárskom systéme a v uzavretí prípadnej dohody o voľnom obchode. Možnosti uzavretia dohody o voľnom obchode sa skúmajú aj v prípade Mercosuru a Japonska. Obchodná stratégia s blízkymi susedmi ide nad rámec otázky rastu a zamestnanosti, jej súčasťou je aj bezpečnosť a solidarita. Napriek tomu región susedných krajín predstavuje hospodársky faktor ako piaty najväčší obchodný partner EÚ. Pokiaľ ide o južné Stredozemie: EÚ sa sústredila na dohody o voľnom obchode a krátkodobé iniciatívy. EÚ takisto pestuje vzťahy s Ukrajinou (DCFTA – prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode) a ostatnými krajinami Východného partnerstva.

V rámci iniciatívy o komoditách a surovinách 52 boli navrhnuté opatrenia na zabezpečenie prístupu európskeho priemyslu na svetových trhoch k surovinám a zlepšenie transparentnosti finančných a komoditných trhov.

Viac obchodu a investícií v spojení so svetom je kľúčom k stabilnému a udržateľnému hospodárskemu oživeniu, rastu a zamestnanosti v Európe. Preto je bezprostrednou prioritou EÚ uzavretie spomínaných obchodných dohôd: 1) v závislosti od pozície partnerov je cieľom EÚ uzavrieť rokovania s Indiou a Ukrajinou do nasledujúcich samitov s tými krajinami. 2) v závislosti od pozície partnerov je cieľom EÚ uzavrieť rokovania s Kanadou, Singapurom a Malajziou najneskôr v priebehu roku 2012 a 3) začiatkom roku 2012 formálne dokončiť dohody s Peru a Kolumbiou, o ktorých už boli uzavreté rokovania.

Poznámka (1): V prípade Írska, Lotyšska, Grécka, Portugalska a Rumunska sa odporúča jedine to, aby uplatnili existujúce záväzky programov finančnej pomoci EÚ/MMF.

Poznámka (2): Počet krížikov nemusí zodpovedať počtu odporúčaní pre každý členský štát, keďže odporúčania často pokrývajú viac ako jednu oblasť.

Ciele stratégie Európa 2020 53

* Krajiny, ktoré vyjadrili svoj národný cieľ vo vzťahu k inému ukazovateľu, ako je ukazovateľ hlavného cieľa EÚ.

(1) http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2011_autumn_forecast_en.htm

(2) KOM(2011) 400 zo 7.6.2011.

(3) Pozri tabuľku v prílohe 1.

(4) Pozri tabuľku v prílohe 2.

(5) KOM (2011) 1151 z 07.10.2011.

(6) Predbežné údaje

(7) Digitálna agenda pre Európu (KOM (2010) 245 v konečnom znení/2, 19.5.2010), Mládež v pohybe (KOM(2010) 477, 15.9.2010), Únia inovácií (KOM(2010) 546, 6.10.2010), Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie (KOM (2010) 614, 27.10.2010), Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (KOM(2010) 682, 23.11.2010), Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (KOM (2010) 758, 15.12.2010), Európa efektívne využívajúca zdroje (KOM(2011) 21, 26.1.2011).

(8) Príloha o konkrétnych návrhoch na úrovni EÚ, Ročný prieskum rastu 2012.

(9) http://ec.europa.eu/research/innovation-union/pdf/iu-scoreboard-2010_en.pdf

(10) http://ec.europa.eu/information_society/digital-agenda/scoreboard/index_en.htm

(11) http://ec.europa.eu/bepa/pdf/monti_report_final_10_05_2010_sk.pdf

(12) KOM(2010) 472 v konečnom znení, 20.9.2010.

(13) Správa IDC, september 2011.

(14) Civic Consulting (2011) „Consumer market study on the functioning of e-commerce“.

(15) F. Etro (2010), „The economic impact of cloud computing“, Review of Business and Economics.

(16) Ukazovateľ TMR zahŕňa kumulatívny objem primárnych materiálov, ktoré sa ťažia z prírody na účely využitia v hospodárskej činnosti krajiny. TMR predstavuje materiálový základ hospodárstva. Jeho súčasťou je ťažba na domácom území, ako aj požiadavky na zdroje v súvislosti s dovozom.

(17) „Further Benefits of Business Resource Efficiency“, Oakdene Hollins, 2011.

(18) KOM (2011) 658 z 19.10.2011.

(19) KOM(2007) 860 v konečnom znení, 21.12.2007.

(20) KOM(2007) 860 v konečnom znení, 21.12.2007.

(21) KOM(2007) 860 v konečnom znení, 21.12.2007.

(22) KOM(2007) 414 v konečnom znení, 18.7.2007.

(23) KOM(2011) 370 z 22.6.2011.

(24) KOM(2011) 571 z 20.9.2011.

(25) Napríklad trvalé zníženie priemerného daňového zaťaženia práce o jedno percento by odhadom v dlhodobom horizonte zvýšilo mieru zamestnanosti v typickej krajine o 0,4 percenta. OECD (2006), OECD Employment Outlook 2006 – Boosting Jobs and Incomes: Policy Lessons from Reassessing the OECD Job Strategy, Paríž.

(26) KOM(2011) 169 z 13.4.2011.

(27) KOM(2011) 78 z 23.2.2011.

(28) http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/internationalisation/index_en.htm

(29) http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/ict/key_technologies/kets_high_level_group_en.htm

(30) KOM(2011) 311 a KOM(2011) 315 z 1.6.2011.

(31) KOM (2011) 152 zo 4.4.2011.

(32) Prvé stretnutie opätovne obnovenej skupiny na vysokej úrovni sa konalo 10. novembra 2010.

(33) Napríklad o viac ako 15 % v strednej príjmovej vrstve v Litve a Lotyšsku, o 8 % v Estónsku a o 2–4 % v Španielsku, Írsku a Spojenom kráľovstve.

(34) MMF (2011): World Economic Outlook Report 2011, Global Prospects and Policies, Washington.

(35) Pozri OECD (2011) The impact of publicly provided services on the distribution of resources; správa pre Európsku komisiu

(36) Správa o európskej finančnej integrácii 2008, SEK(2009) 19 v konečnom znení z 19.1.2009.

(37) K(2011) 4977 z 18.7.2011.

(38) Podrobnejšiu analýzu nájdete v podpornom dokumente k Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení, v oddiele 5.2.

(39) Podskupina pre ukazovatele v rámci Výboru pre sociálnu ochranu súhlasila so 40-percentnou hranicou ako ukazovateľom neudržateľného zaťaženia nákladmi na bývanie.

(40) Pozri správu o sociálnej situácii v EÚ v roku 2009, oddiel 3.2.1.

(41) Pozri Správu o sociálnej situácii v EÚ v roku 2009, obr. 69, s. 138.

(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

(43) Podľa nedávnych prieskumov Eurobarometra 28 % občanov EÚ zvažuje prácu v zahraničí.

(44) Smernica 2005/36/ES.

(45) IP/11/1283 z 27.10.2011.

(46) Uskutočnili sa stretnutia s Bulharskom, Cyprom, Gréckom, Litvou, Lotyšskom a Portugalskom.

(47) Česká republika, Dánsko, Estónsko, Holandsko, Luxembursko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

(48) Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko.

(49) Pozri aj stanovisko Výboru regiónov 12. októbra 2011 o úlohe regionálnych a miestnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020.

(50) Podľa súčasných pravidiel sa požadujú národné strategické správy.

(51) EFRR, ESF, Kohézny fond, Fond pre rybné hospodárstvo a rozvoj vidieka.

(52) KOM (2011) 25 z 2.2.2011.

(53) Konečné vnútroštátne ciele boli ustanovené v národných programoch reforiem v apríli 2011.

(54) Vnútroštátne ciele zníženia emisií vymedzené v rozhodnutí 2009/406/ES (alebo „rozhodnutie o spoločnom úsilí“) sa vzťahujú na emisie mimo ETS. Emisie, na ktoré sa vzťahuje ETS, sa v porovnaní s úrovňami z roku 2005 znížia o 21 %. Zodpovedajúce celkové zníženie emisií bude v porovnaní s úrovňami z roku 1990 – 20 %.

(55) Treba poznamenať, že vnútroštátne prognózy sa takisto rôznia v závislosti od základného roka/rokov, v porovnaní s ktorým sa úspory odhadujú.

(56) Do výpočtu nie je zahrnutý ISCED 4 (Nemecko, Rakúsko), výsledok po započítaní ISCED 4: 39.9 -40.4%

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23.11.2011

KOM(2011) 815 v konečnom znení

VOL. 3/5 - ANNEX II

PRÍLOHA

MAKROEKONOMICKÁ SPRÁVA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu 2012

Úvod

Hospodársky rast EÚ stagnuje. V oblasti eura to ešte zhoršuje kríza štátneho dlhu a nestabilita bankového odvetvia. To viedlo k vytvoreniu nebezpečnej spätnej väzby. Nedostatok dôvery finančných trhov spôsobil volatilitu a narušil dôveru širších trhov, čo ťažko poznamenalo hospodárske vyhliadky do budúcnosti. Po niekoľkých rokoch krízy tu zostalo len veľmi málo priestoru na makroekonomické politiky na podporu rastu. Fiškálnu politiku obmedzili v mnohých krajinách predovšetkým vysoké náklady na prístup k trhovému financovaniu, alebo dokonca aj straty tohto prístupu.

Opatrenia na posilnenie rastu nadobudli v tejto súvislosti zásadný význam. Vzhľadom na tlak zo strany trhu a na politické výzvy súvisiace so starnutím populácie je potrebná fiškálna konsolidácia podporujúca rast. Silné odvetvie bankovníctva a lepšie finančné ochranné opatrenia pre štátne dlhopisy majú kľúčový význam pre obmedzenie finančných otrasov a teda aj pre obnovenie rastu. Štrukturálne reformy majú kritický význam pre zlepšenie celkovej efektívnosti hospodárstva EÚ a pre urýchlenie jeho schopnosti prispôsobiť sa. V rámci pozitívnej spätnej väzby lepšie vyhliadky na rast podporia aj iné ciele, keďže zvýšia dôveru a oživia zamestnanosť, prispejú k fiškálnej konsolidácii a k stabilite bankového odvetvia, ako aj k zmierneniu situácie v zraniteľných krajinách.

1.Hospodárska situácia a vyhliadky: nové nepriaznivé vplyvy

Hospodárstvo EÚ sa po odznení celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy začalo zotavovať. Rast bol tlmený, ako to v obdobiach po finančných krízach býva, ale rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi boli výrazné. Predovšetkým členské štáty so značnými nahromadenými stavmi nerovnováhy sa pustili do bolestivých, ale nevyhnutných nápravných opatrení, ktoré doľahli na rast. Členské štáty, ktoré neboli poznamenané veľkou nerovnováhou, zároveň využili odolnejšie vonkajšie prostredie a zaznamenali výrazné miery rastu (graf č. 1). Tieto rozdiely sa odzrkadlili alebo dokonca zvýraznili vo vývoji nezamestnanosti. Vcelku však oživenie prinieslo len pomalý rast zamestnanosti. Čiastočne to odráža skutočnosť, že počas recesie došlo k nahromadeniu pracovných síl, avšak rast zamestnanosti nebol dostatočne výrazný nato, aby sa neustále vysoká nezamestnanosť badateľne znížila.

Tieto rozdiely v raste pomohli výrazne znížiť makroekonomickú nerovnováhu, predovšetkým deficit bežného účtu, ale objem akumulovaného dlhu zostáva veľký. Najvýraznejšie korekcie boli – do značnej miery v dôsledku zníženia domácej spotreby – zaznamenané v tých členských štátoch, v ktorých bola pred krízou najväčšia vonkajšia nerovnováha (graf č. 2). Zdá sa však, že vzhľadom na silnejší domáci dopyt a dynamický dovoz postupne klesajú aj niektoré štrukturálne vysoké prebytky na bežnom účte. Napriek tomu sú však v niektorých členských štátoch potrebné ďalšie úpravy, lebo celková úroveň zadlženia je aj naďalej vysoká a pokrok pri oživovaní cenovej/nákladovej konkurencieschopnosti sa v niektorých členských štátoch (predovšetkým eurozóny) dosahoval len pomaly.

Naďalej pretrvávala fiškálna nerovnováha. V zmysle dohody medzi členskými štátmi, ku ktorej došlo v októbri 2009, sa v roku 2011 začala fiškálna konsolidácia: celkový deficit rozpočtu EÚ sa zlepšil o takmer 2 percentuálne body zo 6,6 % v roku 2010 na 4,7 % HDP v roku 2011. Výzva, ktorú dlh predstavuje, však aj naďalej znepokojuje. Pomer dlhu k HDP v EÚ vyskočil od roku 2007 o viac ako 20 percentuálnych bodov a v roku 2011 presiahol 82 %, čo je doposiaľ najvyššia zaznamenaná úroveň. Podľa predpovede by mal ďalej narastať až na takmer 85 % HDP v roku 2012 a potom by sa mal na tejto úrovni stabilizovať.

Prehĺbilo sa napätie vo finančnej oblasti. Obavy ohľadne udržateľnosti štátneho dlhu v niektorých členských štátoch eurozóny od začiatku leta čoraz viac podrývali dôveru investorov. To viedlo k vlnám zvýšenej volatility na finančných trhoch a k ďalšiemu výraznému nárastu rozpätí štátnych dlhopisov členských štátov eurozóny vo vzťahu k referenčnej hodnote (graf č. 3). Nedávno sa napätie rozšírilo do ďalších členských štátov a výnosy z niektorých štátnych dlhopisov s ratingom AAA začali stúpať. Napätie sa rozšírilo aj na bankové odvetvie, pretože európske banky sú najväčšími držiteľmi európskych štátnych dlhopisov. Neistota v súvislosti s politickými rozhodnutiami v eurozóne a v USA napokon v lete vyvolala výrazné korekcie na celosvetových finančných trhoch, na ktorých odvtedy panuje veľmi napätá situácia (graf č. 4).

Oživenie sa teraz v EÚ pozastavilo. Finančné otrasy a vyhliadky na globálne spomalenie vážne narušili dôveru v celé hospodárstvo, čo poznamenalo spotrebu a investície. Nevyhnutná fiškálna konsolidácia brzdí rast. Hoci rázne politické opatrenia zamerané na riešenie dlhovej krízy v eurozóne by mali dôveru obnoviť, neočakáva sa, že by sa rast rýchlo zvýšil. Predpokladá sa, že podmienky financovania budú aj naďalej náročné a že budú mať na investície nepriaznivý vplyv. Nutnosť regulovať uvedenú nerovnováhu a znížiť zadlženosť súkromného aj verejného sektora bude rast istý čas brzdiť. Očakáva sa, že rast hospodárstva EÚ sa na začiatku roku 2012 pozastaví a za celý rok zaznamená iba skromných 0,6 % (graf č. 5). Očakáva sa, že rast zamestnanosti sa v roku 2012 zastaví a v roku 2013 zostane skromný. Vzhľadom na slabé vyhliadky na pracovné príležitosti sa predĺžila doba nezamestnanosti a existuje riziko, že nezamestnanosť sa pevne zakorení, čo bude mať nepriaznivý vplyv na príspevok práce k potenciálnemu rastu.

Dlhodobý slabý rast v Európe sa v dôsledku terajšieho spomalenia rastu ešte viac oslabí. V Európe došlo k výraznej konvergencii úrovní príjmov, avšak EÚ za posledné štvrťstoročie prestala doháňať USA. Mierny potenciál rastu EÚ bol v dôsledku finančnej krízy ešte viac oslabený. Podľa odhadov Komisie možno očakávať, že EÚ a predovšetkým eurozóna bude v nadchádzajúcej dekáde aj naďalej strácať svoju pozíciu voči USA, pokiaľ ide o rast a produktivitu. Očakáva sa, že počas nadchádzajúcich 10 rokov priemerná ročná miera rastu v EÚ bude o 1 percentuálny bod nižšia ako v predchádzajúcej dekáde, a že dosiahne iba 1 ¼ % (graf č. 6).

Ťažisko svetového hospodárstva sa presúva smerom k veľmi dynamickým ekonomikám, v dôsledku čoho bude globálne prostredie ešte viac konkurenčné. Rola rozvíjajúcich sa hospodárstiev v globálnej ekonomike sa rýchlo zvyšovala a podľa predpovedí bude táto tendencia pokračovať. Hoci niektoré z otvorených rozvíjajúcich sa hospodárstiev boli takisto vážne postihnuté krízou, rýchlo sa zotavovali (graf č. 7). Modely rozvoja uvedených krajín sú v súčasnosti výrazne orientované na vývozné odvetvia, a hoci takýto model nemožno udržiavať do nekonečna a v dlhodobom horizonte možno očakávať určité postupné nastoľovanie rovnováhy, intenzita hospodárskej súťaže v rámci svetovej ekonomiky sa bude v dohľadnej budúcnosti aj naďalej zvyšovať. Predovšetkým vývozné koše rozvíjajúcich sa hospodárstiev stúpali nahor po priečkach technologického rebríčka, pričom v niektorých prípadoch sa im úspešne podarilo expandovať do odvetví, v ktorých mala Európa tradične konkurenčnú výhodu. Vzhľadom na predpovedané spomalenie globálnej ekonomiky z toho vyplýva, že ak sa konkurencieschopnosť EÚ nezvýši, vonkajšie prostredie sa bude čím ďalej, tým viac náročnejším, a to tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska.

V európskom hospodárstve sa vytvorili nebezpečné negatívne spätné väzby. Po prvé, obavy investorov ohľadne udržateľnosti bremena, ktoré štátne dlhy v Európe predstavujú, viedli ku kríze štátnych dlhopisov a následne k zvyšovaniu napätia v bankovom odvetví, ktoré má v držbe veľké množstvo štátnych dlhopisov. Napätie v bankovom odvetví sa v dôsledku toho premietlo do zvýšenia rizika týkajúceho sa štátov, pretože investori vnímajú členské štáty ako poslednú záchranu pre zraniteľné finančné inštitúcie. Po druhé, tieto napätia a nerovnovážne stavy existujúce v niektorých členských štátoch dohnali súkromný aj verejný sektor k oddlženiu, čo brzdí rast, pričom vyhliadky na nižší rast ešte viac zhoršujú udržateľnosť existujúcich dlhov. A napokon, napätia na trhoch majú za následok zvyšovanie úrokových sadzieb pre pôžičky štátov, čím sa ešte viac ohrozuje udržateľnosť verejných financií.

Všetky prvky tejto negatívnej spätnej väzby treba riešiť spoločne, avšak popredné miesto tu patrí problematike rastu. Na zasadnutí Európskej rady 26. októbra 2011 bola dohodnutá komplexná reformná stratégia zameraná na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a na obnovenie dôvery v európske bankové odvetvie. Základnou zložkou tejto stratégie je rast, ktorý má potenciál zmierniť všetky ostatné problémy bez toho, aby vznikli vedľajšie náklady. Väčší hospodársky rast povedie k vytvoreniu lepších podmienok pre splácanie dlhov v budúcnosti. Očakávania vyššieho rastu prispejú k obnoveniu dôvery a stability na finančných trhoch. Keď sa zlepšia vyhliadky, podniky začnú opäť investovať. V konečnom dôsledku je rast neodmysliteľnou zložkou európskeho sociálneho modelu, ktorá bola vytvorená v „zlatých rokoch“ európskeho rastu. Terajšiu úroveň sociálnej ochrany nebude možné zachovať, ak bude pretrvávať terajší trend rastu.

2.Fiškálna konsolidácia podporujúca rast, verejné výdavky a príjmy

Verejné financie zohrali počas globálnej krízy kľúčovú stabilizačnú úlohu, avšak cenou za to je vyššia zadlženosť. Od začiatku krízy v roku 2007 sa úroveň štátneho dlhu v rámci EÚ zvýšila z 59 % HDP v roku 2007 na odhadovaných 82,5 % HDP v roku 2011. Toto zvýšenie je výsledkom radu faktorov. Po prvé, náhly pokles hospodárskej činnosti počas krízy viedol k celkovému zvýšeniu štátnych deficitov, pretože sa umožnilo, aby vplyv recesie tlmili automatické stabilizátory. Navyše, bezprecedentná závažnosť krízy viedla k nutnosti prijať Európsky plán na oživenie hospodárstva – koordinovaný plán fiškálnych opatrení na podporu hospodárstva, ktorý Európska komisia začala realizovať v decembri 2008. Niektoré členské štáty boli napokon nútené poskytnúť cielenú podporu finančným inštitúciám na zabezpečenie životaschopnosti finančného systému.

Predpokladaný nárast dlhu nie je bez precedensu, a to ani z historického hľadiska, ani pri porovnaní s partnerskými krajinami. Je preukázané, že finančné krízy boli v minulosti finančne nákladné: viedli k značným a pretrvávajúcim nárastom pomeru dlhu k HDP. Hoci terajšia kríza viedla v Európe aj k prudkému nárastu verejného dlhu, zvýšenie a úroveň dlhu boli však v iných rozvinutých hospodárstvach, ako je USA a Japonsko, ešte výraznejšie ako v EÚ (graf č. 8).

V súčasnom kritickom období však existuje niekoľko priťažujúcich faktorov, ktoré zvyšujú tlak na udržateľnosť dlhu v EÚ.

Po prvé, úrovne dlhu sú v súčasnosti vyššie, ako boli v minulosti, čo platí predovšetkým pre niektoré členské štáty (graf č. 9). V roku 2007 bola úroveň dlhu nad 60 % HDP v deviatich krajinách EÚ a v prípade Grécka a Talianska presiahla úroveň 100 % HDP. Okrem toho, hoci priemerný predpokladaný nárast pomeru dlhu k HDP v rokoch 2007 až 2013 je približne 25 percentných bodov HDP, medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad v Írsku ide o zvýšenie o viac ako 96 percentných bodov, v Grécku o 90 percentných bodov a v Španielsku, Portugalsku a v Spojenom kráľovstve o 40 percentných bodov.

Po druhé, pre verejné financie budú predstavovať fiškálne náklady na starnúce obyvateľstvo stále väčšie bremeno. Na základe súčasných politík sa očakáva, že sa verejné výdavky v EÚ súvisiace so starnutím obyvateľstva zvýšia v priebehu nadchádzajúcich päťdesiatich rokov v priemere približne o 4¾ percentuálnych bodov HDP – predovšetkým prostredníctvom výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť. Situácia sa však výrazne líši v rámci jednotlivých členských štátov, a to pokiaľ ide o demografické vyhliadky, potenciál rastu, druh systému dôchodkového a sociálneho zabezpečenia, ale aj pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa fiškálnej situácie a vonkajšej konkurencieschopnosti.

Po tretie, tlak zo strany trhu dosiahol bezprecedentnú intenzitu. Vzhľadom na vyhliadky na utlmený rast mali finančné trhy vážne pochybnosti o udržateľnosti fiškálnej pozície niektorých členských štátov eurozóny. To viedlo k zvýšeniu úrokov za pôžičky štátov a následne ku všetkým negatívnym druhotným účinkom a spätným väzbám, ktoré sú opísané v predchádzajúcom oddiele.

Preto v súčasnosti neexistuje žiadna iná realistická možnosť, než je uplatňovanie komplexnej a dôveryhodnej fiškálnej stratégie na prekonanie krízy. Zásady takejto stratégie boli dohodnuté na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti ECOFIN. Stanovuje sa v nich, že konsolidáciu je potrebné koordinovať v rámci všetkých krajín EÚ, pričom sa majú vziať do úvahy osobitosti situácie jednotlivých krajín. Dohodlo sa, že konsolidácia vo všetkých členských štátoch EÚ by sa mala začať najneskôr v roku 2011, pričom rad krajín mal začať s konsolidáciou už skôr. Dôležité je, že sa dohodlo, že členské štáty EÚ posilnia vnútroštátne rozpočtové rámce a prijmú štrukturálne opatrenia, ktoré podporia potenciálny rast produkcie a v dôsledku toho podporia aj dlhodobú fiškálnu udržateľnosť.

Stratégia na prekonanie krízy prináša výsledky: dochádza ku konsolidácii. Rozpočtové plány, ktoré členské štáty predložili v roku 2011 v rámci aktualizácie programov stability a konvergenčných programov, rátajú s tým, že celkový štátny deficit klesne v roku 2013 v EÚ pod 3 % HDP. Rozpočtové plány sa už vykonávajú. Štátne financie v EÚ sa už začali do istej miery zlepšovať v roku 2010 v dôsledku posilnenia hospodárskeho rastu a prvých konsolidačných opatrení. Viac badateľné zlepšenie sa zaznamenalo v roku 2011 vďaka rozsiahlemu konsolidačnému úsiliu v podstate vo všetkých členských štátoch EÚ. V roku 2012 sa očakáva dosiahnutie ďalšieho pokroku a – ak sa politiky nezmenia – v roku 2013, hoci v do istej miery pomalšom tempe. Celkové trendy však maskujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V súčasnosti 23 členských štátov podstupuje EDP (postup pri nadmernom deficite), pričom päť z nich dostáva podporu z programu finančnej pomoci. 1 Niektoré členské štáty dosahujú dostatočný pokrok smerom k včasnej a udržateľnej korekcii nadmerného deficitu, avšak konsolidácia iných štátov je nedostatočná a mali by vystupňovať úsilie o dosiahnutie fiškálnych cieľov (graf č. 9, tabuľka 1).

Zabezpečenie udržateľnosti je v súčasnosti kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim ekonomickú stabilitu. Do polovice roku 2011 sa uplatňovanie fiškálnych stratégií na prekonanie krízy uskutočňovalo na pozadí oživovania hospodárskych činností. Predpoveď však znie, že rast sa na budúci rok zastaví. Vážne otrasy na trhu so štátnymi dlhopismi však napovedajú, že väčšina členských štátov nemá priestor na umožnenie vyššieho deficitu, pretože prioritou sa stala fiškálna udržateľnosť. Platí to najmä pre členské štáty, ktoré sú pod prísnym drobnohľadom trhu, a pre štáty, ktoré sú postihnuté značnou fiškálnou makroekonomickou nerovnováhou (graf č. 10). Nedostatočná konsolidácia by mohla viesť k vyšším rizikovým prirážkam, ktoré by následne mohli veľmi poškodiť ekonomické vyhliadky.

Konsolidácia by sa preto mala v jednotlivých krajinách odlišovať. ECOFIN má na pamäti odlišnú situáciu v jednotlivých členských štátoch a 4. októbra 2011 opätovne potvrdil princíp, že tempo fiškálnej korekcie by sa malo odlišovať v závislosti od fiškálnych a makrofinančných rizík špecifických pre jednotlivé krajiny. Najmä:

Členské štáty, ktoré dostávajú pomoc z programov finančnej pomoci, a štáty, ktoré sú pod prísnym drobnohľadom trhu, by aj napriek možným zmenám makroekonomických podmienok mali aj naďalej plniť dohodnuté rozpočtové ciele.

Členské štáty, ktoré v rámci postupu pri nadmernom deficite vykazujú výrazné zaostávanie v konsolidácii alebo majú vysoký deficit, by mali svoje konsolidačné úsilie zintenzívniť. Možné obmedzené úpravy hlavného makroekonomického scenára smerom nadol by nemali mať za následok oneskorenie pri korekcii nadmerného deficitu.

V členských štátoch, ktoré nemajú nadmerný deficit a urobili primerané úpravy na ceste k splneniu strednodobých cieľov, môže rozpočtová politika plne plniť svoju proticyklickú a stabilizačnú úlohu, pokiaľ nie je ohrozená strednodobá fiškálna udržateľnosť.

Za súčasných ekonomických okolností je vecou zásadného významu zabezpečiť stanovenie konsolidačných plánov týkajúcich sa výdavkovej aj príjmovej strany rozpočtu tak, aby sa nepriaznivé krátkodobé dôsledky na rast obmedzili.

Zo skúseností vyplýva, že konsolidácia na strane výdavkov má lepšie vyhliadky na úspech, avšak významnú úlohu zohráva aj skladba a kvalita výdavkov:

pri škrtoch v produktívnych výdavkov, najmä kapitálových investíciách, by sa však mala dať priorita projektom s najvyššou výnosnosťou, aby sa vplyv na potenciál rastu minimalizoval;

efektívnosť verejných výdavkov v danej kategórii výdavkov sa značne líši nielen v jednotlivých členských štátoch, ale aj v rámci jednej krajiny. To znamená, že je tu priestor pre zlepšenie: zvýšenie výkonnosti najmenej efektívnych jednotiek by mohlo viesť k značným úsporám pri poskytovaní rovnakého objemu verejných služieb;

potreba stanoviť priority medzi výdavkami a zvýšiť efektívnosť vynaložených prostriedkov na všetkých úrovniach správy vedie k nutnosti vytvoriť v rámci rozpočtu vhodné podporné inštitucionálne nástroje, ako je preskúmanie výdavkov, programové rozpočtovanie alebo rozpočtovanie podľa výkonov. Zohľadniť by sa mal aspekt vyváženosti, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozloženie bremena rozpočtových úprav.

Zároveň by sa mala vytvoriť štruktúra a koncepcia zdanenia tak, aby viac podnecovali rast. Daňové reformy môžu prispieť k dosiahnutiu dvoch cieľov: po prvé, môžu podporiť konsolidáciu verejných financií v tých členských štátoch, v ktorých existuje priestor pre potenciálne zvýšenie príjmov z daní, a ako doplnkový prostriedok na kontrolu výdavkov; po druhé, môžu podporiť rast prostredníctvom zmien v štruktúre zdaňovania alebo lepšieho rozvrhnutia jednotlivých druhov daní, čím by sa napríklad zlepšili stimuly pre prácu, produkciu, investovanie alebo zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov. Pokiaľ ide o štruktúru zdaňovania:

členské štáty so značným zdanením práce, najmä v prípade zraniteľných skupín, ako sú málo kvalifikovaní pracovníci a druhé zárobkovo činné osoby v rodine, by mali presunúť daňovú záťaž na tie dane, ktoré majú menej škodlivý vplyv na rast, ako je zdanenie spotreby alebo nehnuteľností, prípadne environmentálne dane. Zvážiť by sa mala aj zmena profilu zdanenia práce na všetkých úrovniach príjmov;

členské štáty s vysokým zdanením právnických osôb by sa mali vyhnúť ďalšiemu zvýšeniu sadzieb daní, predovšetkým v súčasnom období, keď sa menej investuje;

v záujme zvýšenia mobility pracovníkov a efektívneho prideľovania bytového fondu by mohlo byť oprávnené presunutie ťažiska daní z nehnuteľností od zdaňovania transakcií smerom k periodickým daniam;

znižovaním daňových výdavkov v zdanení fyzických a právnických osôb a obmedzením výnimiek z DPH aj znížených sadzieb s prihliadnutím na smernicu o DPH sa rozšíri daňový základ a bude možné získať vyššie príjmy a/alebo zaviesť nižšie daňové sadzby s priaznivým vplyvom na rast;

stimuly v mnohých členských štátoch vedúce k vytváraniu súkromných dlhov by sa v prípade zdanenia právnických osôb mali obmedziť, a pri zdanení fyzických osôb by sa malo zohľadniť bývanie;

vo väčšine členských štátov možno postupným zrušením skrytých daňových subvencií upraviť systém zdanenia tak, aby sa stal ohľaduplnejším k životnému prostrediu;

členské štáty s nedostatočnou daňovou disciplínou by mali zvýšiť efektívnosť systému výberu daní a účinnejšie by mali predchádzať daňovým únikom,

znížením administratívnej záťaže v súvislosti s výberom daní sa môže zlepšiť podnikateľské prostredie; to znamená zvýšenie transparentnosti, obmedzenie zložitosti daňových zákonníkov a vykonávacích predpisov a zjednodušenie platobných postupov;

členské štáty sa vyzývajú, aby plne využívali nástroje, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi daňovými správami v záujme určenia a zdieľania najlepších postupov v rámci EÚ, zvýšenia výnosov výberu daní a zníženia nákladov v súvislosti s výberom daní.

Je naliehavo potrebné zaviesť reformy na riešenie výziev, ktorým v dôsledku starnutia populácie čelia verejné financie. V minulej dekáde sa dosiahol značný pokrok pri uskutočňovaní reforiem systémov sociálneho zabezpečenia (dôchodkov, ale aj zdravotnej starostlivosti), treba však ešte vykonať oveľa viac. V poslednom ročnom prieskume rastu sa zdôrazňuje, že dôchodková reforma je oblasťou, v ktorej treba okamžite prijať politické opatrenia. V prípade niektorých krajín, v ktorých sa ešte proces reformy dôchodkového systému nezačal, a kde sa v budúcnosti očakáva veľký nárast výdavkov na dôchodky, je potrebné zosúladiť „prisľúbené dôchodky“ s tým, čo by mohli podporiť ostatné segmenty hospodárstva. Potrebné je aj zabezpečiť, aby boli systémy ochrany zdravia viac nákladovo efektívne, udržateľné a orientované na prevenciu – v záujme obmedzenia zvýšenia nákladov, ktoré sa v dôsledku starnutia populácie očakáva.

Obzvlášť dôležité je zvýšiť vek odchodu do dôchodku, aby sa zosúladil so strednou dĺžkou života. Zvýšením veku odchodu do dôchodku by sa zohľadnil predchádzajúci nárast dlhovekosti, ktorý sa ešte zatiaľ do dôchodkových systémov nepremietol. Zosúladenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života by pomohlo stabilizovať rovnováhu medzi počtom odpracovaných rokov a počtom rokov na dôchodku. Aby ľudia dostali možnosť pracovať dlhšie, a aby boli k tomu povzbudzovaní, musia reformy dôchodkových systémov vychádzať z politík zaručujúcich účinnú integráciu starších pracovníkov do trhu práce a politík na podporu aktívneho a zdravého starnutia a musia byť doplnené opatreniami v oblasti daní a sociálnych benefitov, ktoré budú stimulovať ľudí k tomu, aby zostali dlhšie zapojení do pracovného procesu.

Začali sa uplatňovať – i keď rôznym tempom a s rôznou mierou razantnosti – odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na zlepšenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Z celkového počtu 17 členských štátov, ktoré odporúčania v tejto oblasti dostali, 12 štátov prijalo určité opatrenia, vrátane opatrení na reformu dôchodkového systému a zvyšovanie stimulov pre starších pracovníkov, aby zostali na trhu práce. Zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku a jeho zosúladenie so strednou dĺžkou života na základe dohody medzi sociálnymi partnermi a vládou predstavuje dôležitý krok vpred; takéto dohody – ktoré by chcel prijať celý rad krajín – však boli doposiaľ uzatvorené len vo veľmi malom počte členských štátov. Opatrenia na monitorovanie prístupu k systémom invalidných dôchodkov a na reformu poistenia pre prípad dlhodobej starostlivosti sa prijímali len v obmedzenom rozsahu.

Dlhodobú fiškálnu udržateľnosť posilnia dôveryhodné fiškálne rámce a účinné mechanizmy dohľadu. Terajšia dilema medzi krátkodobou stabilizačnou úlohou verejných financií a obavami investorov ohľadne udržateľnosti dlhu v niektorých členských štátoch by sa mohla zmierniť, ak by sa prijali dôveryhodné opatrenia v prospech fiškálnej udržateľnosti. Ak by sa očakávania trhov jasne zohľadnili v dôveryhodnom strednodobom scenári, investori by boli menej citliví voči krátkodobej fluktuácii fiškálnych ukazovateľov, takže by zostalo viac priestoru na uplatnenie stabilizačných politík. V tejto súvislosti má zásadný význam úloha vnútroštátnych fiškálnych rámcov a fiškálneho dohľadu zo strany EÚ.

Efektívnosť fiškálneho dohľadu sa zvýši prijatím zásadných zmien Paktu o stabilite a raste. V záujme posilnenia hospodárskeho dohľadu nadobudne koncom roka účinnosť balík šiestich legislatívnych návrhov o riadení hospodárstva, ktorý Komisia navrhla v septembri 2010, čím sa počnúc rokom 2012 zabezpečí posilnenie právneho rámca pre hospodársky dohľad zo strany EÚ a rámca pre koordináciu. Tieto právne predpisy prinesú postupnú zmenu spôsobu vykonávania hospodárskeho dohľadu v EÚ. V záujme zohľadnenia očakávaní trhu, zmiernenia fiškálnej a makroekonomickej nerovnováhy a položenia základov pre udržateľný hospodársky rast je však potrebné, aby sa tento balík legislatívnych návrhov bezodkladne a dôsledne implementoval (rámček č. 1). 

Nová smernica o minimálnych požiadavkách pre domáce rozpočtové rámce má potenciál zlepšiť rozpočtové postupy na vnútroštátnej úrovni. Kvalita inštitucionálnych a procesných opatrení zameraných na tvorbu fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni, ako sú vnútroštátne fiškálne pravidlá, viacročné fiškálne rámce a nezávislé inštitúcie, môže výsledky rozpočtového hospodárenia výrazným spôsobom zlepšiť. Reformy podnietené smernicou majú v tejto súvislosti potenciál zlepšiť vykonávanie fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a zároveň podporiť dodržiavanie ustanovení Paktu o stabilite a raste (SGP). Členské štáty by mali ich uplatňovanie urýchliť prijatím primeraných reforiem v oblastiach, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Členské štáty eurozóny majú osobitný záujem o urýchlenie transpozície uvedenej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov a privítali októbrovú dohodu, ku ktorej došlo na samite eurozóny, že sa pôjde nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. V tejto súvislosti možno poznamenať, že vnútroštátne fiškálne pravidlá, ktoré boli nedávno ukotvené v ústavách niektorých členských štátov eurozóny, presahujú rámec ustanovení obsiahnutých v smernici (napr. Španielsko).

Odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na zlepšenie fiškálnych rámcov sa zatiaľ uplatňujú v rôznej miere. Jedenásť členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na túto oblasť. V uvedených odporúčaniach je obsiahnutá široká škála otázok, vrátane efektívnosti daňovej správy a výberu daní, zavedenia viacročných rozpočtových pravidiel a stropov pre výdavky, sfunkčnenia tzv. dlhových bŕzd, úlohy nezávislých fiškálnych rád, ako aj otázky týkajúce sa rozpočtových údajov a transparentnosti v širšom slova zmysle. V tejto etape zatiaľ iba päť z desiatich členských štátov dosiahlo jednoznačný pokrok. Prijaté opatrenia sa týkajú zavedenia vyvážených rozpočtových pravidiel alebo pravidiel o tzv. dlhových brzdách na ústavnom základe, posilnenia právomocí ústredných fiškálnych orgánov v záujme zlepšenia predvídateľnosti rozpočtového plánovania a zriadenia, prípadne posilnenia nezávislých fiškálnych rád. V krajinách, v ktorých sa už s implementáciou začalo, ide len o rannú etapu legislatívneho procesu, ktorý sa však uberá správnym smerom.

Bude potrebné ďalej posilniť koordináciu hospodárskych politík, a to najmä v eurozóne. Európsky semester a balík šiestich legislatívnych návrhov – „six pack“ – už predstavujú pevný rámec riadenia. Aj napriek tomu je tu však potrebný priestor na ďalšie posilnenie rámca riadenia, vrátane jeho dimenzie Spoločenstva. Rozmer eurozóny by sa mal viac zohľadniť pri plánovaní, implementácii a následnom hodnotení politík členských štátov, aby sa tak zabezpečila lepšia koordinácia hospodárskych politík založená na podstatne prísnejšom dohľade (napr. väčší tlak na národné rozpočty a hospodárske politiky) v prípade, keď sa členský štát odchýli od dohodnutej obozretnej politickej línie. Komisia v tejto súvislosti ešte viac posilnila úlohu člena Komisie zodpovedného za hospodárske a menové záležitosti, ktorý sa stal podpredsedom Komisie pre hospodárske a menové záležitosti a pre euro. Je nevyhnutné vytvoriť jednotný, ucelený rámec pre lepšie riadenie hospodárstva na základe metódy Spoločenstva.

Rámček č. 1: „Six pack“: právne predpisy na zlepšenie riadenia hospodárstva EÚ

Politické priority

V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch 2012 – 2013 prijali kroky predovšetkým v týchto oblastiach:

fiškálna konsolidácia by mala pokračovať s rozdielnym tempom fiškálnych korekcií;

hlavný dôraz by sa mal klásť na priaznivý vplyv fiškálnych korekcií na rast; vo všeobecnosti by sa mali uprednostňovať korekcie na strane výdavkov, no zároveň by sa mala priorita priznať výdavkom podporujúcim rast; je potrebné zamerať sa na celkové zlepšenie kvality výdavkov;

do úvahy by sa mal brať vplyv štruktúry daní na rast;

mali by sa začať uskutočňovať reformy dôchodkových systémov a ak sa už začali, mali by sa plne implementovať; sľubnou krátkodobou prioritou by mohlo byť zvýšenie veku odchodu do dôchodku;

prijatý „six pack“ právnych predpisov by sa mal rýchlo a dôsledne implementovať vrátane požiadaviek stanovených v smernici o fiškálnych rámcoch; členské štáty eurozóny by mali na uvedených právnych predpisoch bezodkladne stavať a mali by splniť dohodu, že pôjdu nad rámec požiadaviek stanovených v smernici; bezodkladne treba vykonať návrhy Komisie týkajúce sa ďalšieho posilnenia riadenia eurozóny.

3.Finančný sektor: prelomenie začarovaného kruhu

Negatívna spätná väzba medzi bankovým odvetvím a štátnymi dlhopismi bola hlavným faktorom, ktorý v terajšej kríze zosilňoval napätie. Ako je uvedené v oddiele 1, negatívna spätná väzba medzi bankovým odvetvím a trhmi so štátnymi dlhopismi živila pochybnosti investorov ohľadne schopnosti štátov a bánk splácať príslušné dlhy. Toto následne viedlo k vysokým nákladom na pôžičky pre štáty aj finančné inštitúcie, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nezvládnuteľné (graf č. 11). Spolu s opatreniami, o ktorých boli zmienky v predchádzajúcom oddiele, je v záujme prerušenia tohto bludného kruhu nevyhnutné posilniť bankové odvetvie a zároveň vytvoriť dôveryhodné a účinné ochranné mechanizmy pre banky a štáty.

Dobre fungujúci finančný systém a silné bankové odvetvie majú zásadný význam pre podporu oživenia a pre financovanie dlhodobého rastu. Finančné výstrednosti, ktoré viedli k vzniku globálnej krízy, podkopali dôveryhodnosť finančného sektora a jeho úlohu v hospodárstve. Finančný sektor bol počas krízy vážne zasiahnutý a jeho zrúteniu sa predišlo iba za cenu podpory z verejných zdrojov. Finančný sektor však zohráva v trhovom hospodárstve veľmi významnú rolu, pretože zlaďuje potreby sporiteľov a dlžníkov v danom období a v danom prostredí a uľahčuje financovanie reálnej ekonomiky. V Európe zohráva bankový sektor v tomto ohľade zásadnú úlohu, pretože poskytuje podnikom a domácnostiam úvery. Preto je veľmi dôležité zavŕšiť prebiehajúce ozdravovanie finančného sektora a reštrukturalizáciu bankovníctva, aby sa zaručili podmienky pre udržateľné oživenie.

Verejný aj súkromný sektor prijali rad opatrení na obnovu životaschopnosti finančného sektora v EÚ. Podpora z verejných zdrojov mala v plnom súlade s rámcom EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci predovšetkým podobu kapitálových injekcií, ktorých účelom bolo pokryť minulé straty a zlepšiť odolnosť bánk voči nepriaznivým podmienkam. Poskytnuté boli aj záruky na obnovenie dôvery v celom sektore a na oživenie medzibankového trhu s financovaním. Dostupnosť potrebnej podpory z verejných zdrojov za podmienok zlučiteľných s vnútorným trhom uľahčilo prijatie osobitných krízových pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci finančným inštitúciám, ktoré Komisia zaviedla v rokoch 2008 – 2009. Aj keď sa v dôsledku prijatia týchto politických opatrení dostavil určitý pokrok, situácia je i naďalej nestabilná a dôveru sa nepodarilo v plnej miere obnoviť. Tri za sebou nasledujúce záťažové testy, ktoré sa počnúc rokom 2009 konali v celej EÚ, nepresvedčili investorov o kvalite súvah bánk v EÚ, hoci banky výrazne vylepšili kvantitu aj kvalitu svojho kapitálu – či už v očakávaní uvedených záťažových testov, alebo v rámci reakcie na ne. Komisia vzhľadom na pretrvávajúcu zraniteľnosť bankového odvetvia má v úmysle rozšíriť platnosť krízových pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci aj na obdobie po roku 2011.

Finančná regulácia a finančný dohľad boli posilnené a mali by zohrávať významnú úlohu pri obnove dôvery vo finančný trh. Začiatkom roku 2011 boli zriadené tri nové európske orgány na dohľad, ktorých úlohou je podporiť konvergenciu dohľadu nad bankami, trhmi, poisťovňami a penzijnými fondmi. Tieto tri orgány úzko spolupracujú s novozriadeným Európskym výborom pre systémové riziká, ktorý má na starosti makroprudenciálny dohľad. Komisia navyše prijala 20. júla 2011 legislatívny balík na posilnenie regulácie bankového odvetvia. Uvedený návrh transponuje do právnych predpisov EÚ dohodu Bazilej III, ktorá predstavuje medzinárodnú normu o bankovom kapitále dohodnutú na úrovni G20. V návrhu sa bude od bánk požadovať, aby držali viac kapitálu a aby bol tento kapitál kvalitnejší, aby tak dokázali odolávať budúcim otrasom. Návrh navyše obsahuje jednotný súbor pravidiel pre bankový dohľad, ktorý zvýši transparentnosť a zlepší uplatňovanie zásad obozretnosti. Je zrejmé, že do budúcnosti bude potrebný vhodný rámec na úrovni celej EÚ pre krízové riadenie finančných inštitúcií, aby sa posilnila odolnosť bánk a umožnilo sa účinnejšie predchádzanie kolapsom.

Európska rada nedávno schválila „balík bankových opatrení“ na ďalšie posilnenie bankového odvetvia. Uvedený balík vychádza z návrhu Európskeho orgánu pre bankovníctvo a je integrálnou súčasťou komplexného plánu na obnovenie dôvery v trhy a na riešenie krízy štátnych dlhopisov v eurozóne. Dohodnutý balík pozostáva z dvoch častí: i) koordinovaný systém EÚ pre záruky za termínované financovanie, ktorého účelom je podporiť prístup bánk k termínovanému financovaniu, a ii) opatrenia na posilnenie kapitálových pozícií bánk, ktoré majú zabezpečiť pre bankový systém EÚ ďalšie kapitálové rezervy. Vnútroštátne orgány dohľadu boli požiadané o spoluprácu s bankami a o navrhnutie rekapitalizačných stratégií, ktoré by neohrozili rast úverov pre hospodárstvo. Nový kapitál by sa mal hľadať predovšetkým v rámci súkromných zdrojov a ak tie nebudú k dispozícii, mal by sa poskytnúť z verejných zdrojov, a to v prvom rade z vnútroštátnych verejných zdrojov, a ak ani tie nebudú k dispozícii, tak ako posledná možnosť z Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF). Je nanajvýš dôležité, aby sa tento balík opatrení realizoval v dohodnutej lehote. Nevyhnutným predpokladom toho, aby tento plán fungoval, je vysoká miera koordinácie medzi orgánmi dohľadu a vládami, a to na úrovni EÚ.

Posilnený EFSF obmedzí nákazu v oblasti štátnych dlhopisov a vo finančnom sektore vo všeobecnosti. V priebehu posledných niekoľkých rokov sa jasne ukázalo, že výlučne vnútroštátne prístupy k zvládnutiu krízy nie sú účinné ani zlučiteľné s vysokým stupňom finančnej a ekonomickej integrácie v EÚ, čo ešte viac platí v prípade eurozóny. Hoci posilnenie účtov štátov a bánk predstavuje prvú líniu obrany, je potrebné vytvoriť nástroje na úrovni EÚ, ktoré by chránili finančné inštitúcie a štáty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predstavitelia štátov a vlád eurozóny dohodli 21. júla 2011 na zlepšení účinnosti EFSF, a neskôr aj Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM). Konkrétne sa dohodli, že rozšíria uvedené nástroje o nové funkcie, ktoré umožnia: i) konať na základe preventívneho programu, ii) financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií prostredníctvom úverov poskytnutých vládam, a to vrátane krajín, ktoré do programu nie sú zahrnuté, a iii) intervenovať na primárnom aj sekundárnom trhu so štátnymi dlhopismi. Európska rada potom rozhodla 26. októbra 2011 o rozšírení kapacity EFSF prostredníctvom mobilizácie jeho zdrojov, pričom uviedla dve navzájom sa nevylučujúce možnosti: i) zníženie kreditného rizika nových emisií štátnych dlhopisov a ii) kombinácia zdrojov zo súkromných a verejných finančných inštitúcií a od investorov.

Pre úspech tejto stratégie má kľúčový význam bezodkladná realizácia a dobrá spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Opatrenia dohodnuté vo vzťahu k EFSF a ESM sú odvážne, teraz je však nevyhnutné bezodkladne ich uplatniť, aby nové nástroje boli čo najskôr funkčné. Zároveň je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohody o čo najrýchlejšom vytvorení ESM, pretože jeho robustnejšia kapitálová štruktúra by zmiernila niektoré z nedostatkov EFSF. Vysoký stupeň koordinácie medzi členskými štátmi a dobra spolupráca medzi fiškálnymi orgánmi a menovým orgánom v záujme vytvorenia stratégií na riešenie súčasnej krízy by navyše posilnili dôveru v schopnosť EÚ opäť nadobudnúť stabilitu. V tejto súvislosti má zásadný význam koherentná komunikácia.

Dochádza k výraznému pokroku pri uplatňovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúce sa finančného sektoru, avšak nie vo všetkých oblastiach. Osem členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na túto oblasť. Vo viacerých krajinách sa prijímajú opatrenia na ďalšie posilnenie rámca na prudenciálny dohľad, dosiahnutie pokroku pri prebiehajúcej reštrukturalizácii bánk, podporenie hospodárskej súťaže v odvetví a na zlepšenie prístupu k financovaniu rizikovým kapitálom. V niektorých prípadoch badať nedostatočné ambície oznámených plánov politických opatrení a ich realizácia je iba čiastočná. Vzhľadom na vyššie uvedené riziká a neistoty sa zdá byť oprávnená požiadavka prijať rozhodnejšie opatrenia, najmä tam, kde možno očakávať výskyt značných vedľajších účinkov.

Politické priority:

hlavným strategickým cieľom každej iniciatívy v oblasti finančnej politiky je preťať väzbu medzi krízou štátnych dlhopisov a finančným sektorom;

kapacita EFSF a ESM by sa mala zvýšiť na maximum prostredníctvom navrhnutia vhodného pákového mechanizmu pri dodržiavaní ustanovení Zmluvy;

keďže v niektorých členských štátoch nie sú vytvorené fiškálne podmienky potrebné na poskytnutie podpory tamojším finančným sektorom, mali by sa vytvoriť mechanizmy na podporu členským štátom a na zvýšenie koordinácie týchto intervencií v EÚ;

mali by sa prijať a rýchlo uplatniť právne predpisy o kapitálových požiadavkách, pričom sa už pripravuje rámec EÚ pre krízové riadenie finančných inštitúcií; pozornosť by sa mala venovať obmedzovaniu dôsledkov reformy bankového sektora na príliv úverov do reálnej ekonomiky.

4.Štrukturálne reformy zamerané na podporu rastu a korekciu nerovnováh

Do popredia politického programu sa musia dostať štrukturálne reformy na podporu rastu. Dlhodobý rastový potenciál Európy v porovnaní s partnerskými krajinami zaostával a finančná kríza ho ešte viac oslabila (graf č. 12). Skromné sú aj krátkodobé vyhliadky na rast, pričom makroekonomické nástroje na podporu rastu, predovšetkým fiškálna politika, už boli do značnej miery vyčerpané a teraz sa musia, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich oddieloch, zamerať na zabezpečenie stability. Tieto vyhliadky môže zlepšiť ambiciózny program smelých štrukturálnych reforiem zameraný na zvýšenie potenciálu rastu, odstránenie rozdielov v konkurencieschopnosti a uľahčenie uskutočňovania nápravných opatrení. Členské štáty musia uskutočniť štrukturálne reformy a to isté musí urobiť aj EÚ ako celok (podrobnosti o štrukturálnych reformách v EÚ sú uvedené v prílohe I o pokroku dosiahnutom pri realizácii stratégie Európa 2020).

Štrukturálne reformy majú schopnosť zvýšiť potenciál rastu a riešiť problematiku makroekonomickej nerovnováhy. Štrukturálne reformy zlepšujú efektívnosť hospodárstva, vrátane efektívneho využívania zdrojov, v dôsledku čoho sa zvyšuje úroveň produkcie, ktorú by hospodárstvo mohlo vyprodukovať pri plnej zamestnanosti, a urýchľuje sa miera rastu. Uvedené reformy môžu okrem toho zvýšiť korekčnú kapacitu hospodárstiev, pretože uľahčujú potrebné prerozdelenie pracovných síl a kapitálu v rámci jednotlivých sektorov. Štrukturálne reformy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení otázky makroekonomickej nerovnováhy. Aj napriek zaznamenanému zmierneniu nerovnováhy je v niektorých členských štátoch ešte stále potrebné uskutočniť zásadné úpravy. Štrukturálne problémy, napr. týkajúce sa konkurencieschopnosti alebo udržateľnosti dopytu, sa v období pred vypuknutím krízy stali zdrojom nerovnováhy. Štrukturálne reformy zamerané na riešenie týchto základných problémov majú kľúčový význam pre zabezpečenie riadnych úprav a pre predchádzanie opätovnému vytvoreniu nerovnováhy v budúcnosti a umožnenie opätovného rastu.

Vzhľadom na prevažujúce demografické vyhliadky v EÚ je potrebné zaviesť reformy na podporu trvalého rastu miery zamestnanosti. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku v EÚ má klesajúcu tendenciu a podľa prognóz to tak bude aj naďalej (graf č. 13). Aby sa uvedená tendencia čiastočne vyvážila, cieľom stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti zo súčasných 69 % na 75 % v roku 2020. Kríza okrem toho spôsobila prudký nárast nezamestnanosti, pričom hrozí riziko, že nezamestnanosť sa pevne zakorení. V tejto súvislosti by sa do popredia politickej agendy mali posunúť reformy na podporu vytvárania pracovných príležitostí, riešenie problému nezamestnanosti a na udržiavanie miery participácie na trhu práce. Úspešné reformy trhu práce v niektorých členských štátoch môžu byť v tomto ohľade zdrojom inšpirácií. Rovnako prospešné by bolo osvojiť si osvedčené postupy, ktoré v období pred krízou pomohli zvýšiť zamestnanosť a znížiť nezamestnanosť.

Priorita by sa mala prisúdiť rastu produktivity vzhľadom na jej priaznivý vplyv na rast produkcie a na prispôsobovanie sa. Súčasné demografické tendencie poukazujú na skutočnosť, že rast produktivity bude v nadchádzajúcich desaťročiach hlavným zdrojom rastu na obyvateľa. Pri porovnávaní trendov v oblasti produktivity v jednotlivých členských štátoch sa zároveň zdá, že v rade krajín existuje dostatočný priestor na zlepšenie (graf č. 14). Dôležité je, že spomedzi dostupných zdrojov rastu má intenzifikácia kapitálu alebo vytváranie pracovných miest iba dočasný vplyv na produkciu. Na druhej strane, zvyšovanie produktivity môže byť udržateľné, ak je dôsledkom inovácií a technologických zlepšení. Hlavnou hybnou silou rastu sú informačné a komunikačné technológie (IKT), na ktorých konto možno pripísať polovicu rastu produktivity v moderných hospodárstvach. Rast produktivity je v takýchto prípadoch zlučiteľný s rastom zamestnanosti.

Rast produktivity môže pomôcť udržateľným spôsobom znížiť nerovnováhu bežných účtov. Predovšetkým zvýšenie produktivity v neobchodovateľnom sektore, do ktorého patrí väčšina služieb, znižuje domáce cenové tlaky, vrátane tlakov na domáce vstupy pre vývozné odvetvie, čím sa zvyšuje jeho konkurencieschopnosť. Vyššia produktivita služieb navyše napomáha prevod zdrojov do vývozného sektora, čo je nevyhnutným predpokladom pre trvalé prispôsobenie sa. Tieto možnosti úprav sú obzvlášť dôležité v prípade krajín s vonkajšími deficitmi. Väčší rast produktivity zároveň podnecuje domáci dopyt v takom rozsahu, v akom ho obmedzujú tržné a politické nedostatky. Toto je obzvlášť významné v krajinách, ktoré majú prebytky a slabý domáci dopyt.

Rozsah výzvy, ktorú predstavuje produktivita, sa v jednotlivých krajinách líši (graf č. 14). Nutnosť zvýšiť produktivitu sa síce týka celej EÚ, avšak v niektorých členských štátoch je obzvlášť naliehavá. Platí to najmä pre členské štáty, ktoré trpia rozsiahlou vonkajšou nerovnováhou. Zvyšovanie produktivity znamená v ich prípade pridanú hodnotu, pretože im uľahčuje znovuzískavanie rovnováhy, ako bolo vysvetlené vyššie, o to viac, že sa zdá, že uvedené štáty za ostatnými členskými štátmi zaostávajú.

Pre zníženie nerovnováhy a riešenie problému vysokého nárastu nezamestnanosti má zásadný význam účinná úprava nákladov na prácu. Osobitný význam to má v eurozóne, pretože úprava nákladov a cien je jedinou možnosťou uskutočnenia nominálnych úprav v menovej únii. Takéto úpravy sa už začali, je však potrebné v nich pokračovať, aby sa znížila vnútorná nerovnováha (vysoká a pretrvávajúca nezamestnanosť, štrukturálne prekážky brániace súkromnému domácemu dopytu) a zároveň aj nerovnováha vonkajšia (postupné zhoršovanie konkurencieschopnosti vedúce k nerovnováhe bežného účtu). Je dôležité, aby systémy stanovovania miezd tieto ciele zohľadnili.

Za súčasnej makroekonomickej situácie je potrebný opatrný a selektívny prístup k štrukturálnym opatreniam. V dôsledku spomaľujúcemu sa rastu a napätiu vo finančnom sektore treba uprednostniť reformy, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na rast už v krátkodobom horizonte a ktoré si vyžadujú najnižšie rozpočtové náklady. Reformy regulačného rámca a otvorenie chránených odvetví do značnej miery spĺňajú tieto podmienky.

Do reformných plánov by sa mal začleniť aspekt vyváženosti. Po rokoch utlmeného rastu a náročných úprav, ktoré boli pre niektoré krajiny príznačné, vytvára slabnúce oživenie nevyhnutne tlak na pracovné miesta a na sociálnu skladbu Európy. Určité skupiny obyvateľstva – medzi ktoré patria aj mladí a nízko kvalifikovaní ľudia – to zasiahlo mimoriadne ťažko. Preto sa musí pri reformách prihliadať aj na aspekt vyváženosti. Vzhľadom na to je potrebné zabezpečiť primerané financovanie a účinnú štruktúru systému záchranných sociálnych sietí, a to predovšetkým v krajinách, v ktorých sa sociálne vylúčenie stáva vážnym problémom.

Značný úžitok prinesie zvyšovanie kvality verejných orgánov. V mnohých členských štátoch existuje priestor na zvýšenie efektívnosti poskytovania verejných služieb, ako aj na prehĺbenie transparentnosti a zlepšenie kvality verejnej správy – napríklad prostredníctvom skvalitnenia elektronickej verejnej správy. Riešenie existujúcich problémov by umožnilo zladiť ciele fiškálnej konsolidácie, zvýšiť konkurencieschopnosť a zlepšiť vyhliadky na rast. Najmä systémy výberu daní predstavujú veľké úskalie pre fiškálne úpravy v niektorých členských štátoch, avšak zlepšenie efektívnosti výberu daní by aj v ostatných krajinách prispelo k spravodlivejšiemu rozloženiu konsolidačného bremena. Potrebné je aj účinné fungovanie orgánov pre hospodársku súťaž, orgánov na reguláciu trhu a justičných orgánov – v záujme vytvorenia prostredia priaznivého pre podnikanie, ktoré by napomáhalo zlepšovať konkurencieschopnosť hospodárstva.

Rozsah hospodárskych výziev, ktoré pred nami stoja, napovedá, že v hospodárstve EÚ je potrebné zaviesť skutočné štrukturálne zmeny. Aby sa takéto štrukturálne zmeny mohli realizovať, je potrebné umožniť presun zdrojov z pomaly rastúcich podnikov a odvetví do podnikov a odvetví dynamických, a to tak v rámci jednotlivých krajín, ako aj do zahraničia. Prerozdelenie zdrojov je mimoriadne dôležité v prípade krajín so značnou nerovnováhou, v ktorých treba presunúť zdroje z neobchodovateľného do obchodovateľného sektora. Z toho vyplýva, že realizácia určitých činností v niektorých krajinách by sa mala postupne ukončiť, aby sa vytvoril priestor pre nové podniky s vysokou produktivitou. V tejto súvislosti treba osobitnú pozornosť venovať mobilite pracovných síl v rámci spoločností a sektorov, ale aj regiónov a krajín. Mobilitu by uľahčili adekvátne cenové signály; preto musia mechanizmy stanovovania miezd zabezpečiť, aby rast miezd primerane odrážal vývoj produktivity na miestnej úrovni aj na úrovni jednotlivých odvetví. Navyše, vzdelávací systém a systém odbornej prípravy musia na účel ľahšej mobility vedieť poskytnúť potrebnú rekvalifikáciu a preškolenie.

Realizácia odporúčaní pre jednotlivé členské štáty zameraných na posilnenie hospodárskej súťaže na trhu služieb a v sieťových odvetviach je doposiaľ celkove pomerne chabá. To je neuspokojivé tak vzhľadom na význam hospodárskej súťaže pre zvyšovanie produktivity, konkurencieschopnosti a rastu, ako aj na význam značných prínosov, ktoré by sa dali očakávať od uskutočňovania ráznych reforiem v týchto oblastiach. Z 12 členských štátov, ktorým boli adresované odporúčania vo veci hospodárskej súťaže, sedem krajín prijalo určité opatrenia. Tieto opatrenia sú však vo všeobecnosti iba čiastočné a zatiaľ sú jednoznačne nedostatočné pre dosiahnutie uvedených cieľov. Odporúčania z júna 2011 okrem iného vyzývali k zintenzívneniu hospodárskej súťaže v oblasti maloobchodných služieb, odstráneniu neodôvodnených obmedzení v určitých regulovaných profesiách a remeslách, k reforme regulačných rámcov, zlepšeniu hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a k posilneniu administratívnej kapacity orgánov pre hospodársku súťaž. Medzi opatrenia, ktoré prijal rad členských štátov, patria ďalšie právomoci pre agentúry monitorujúce vývoj cien v energetických sústavách, správy predkladané príslušnými agentúrami a politické dohody, ktoré môžu tvoriť základ pre budúce legislatívne akty.

Malo by sa pokračovať v prijímaní reformných opatrení, ktoré by zabezpečili, aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj v oblasti produktivity práce. Medzi opatrenia, ktoré prijali niektoré členské štáty, patria dohody medzi sociálnymi partnermi o nových rámcoch pre vyjednávanie o mzdách, ktoré majú uľahčiť flexibilné používanie zmlúv na úrovni firiem, a dohody o právnych predpisoch, ktoré majú obmedziť náklady na mzdy vo verejnom sektore, a to aj prostredníctvom zavedenia príspevkov štátnych zamestnancov do dôchodkového systému. Zatiaľ sa dosiahol iba malý pokrok pri reforme systémov valorizácie miezd a v oblasti minimálnych miezd. Podnikli sa kroky v oblasti zmluvných mechanizmov a právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, je však ešte priskoro na vyvodenie záverov o tom, či umožnia dosiahnuť stanovené ciele, konkrétne odstránenie segmentácie trhu práce.

Politické priority

V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch 2012 – 2013 prijali kroky v týchto oblastiach:

treba stanoviť priority v rámci štrukturálnych reforiem na základe ich potenciálu posilniť rast v krátkodobom horizonte, avšak nie za cenu značných rozpočtových nákladov;

uprednostňovať by sa mali reformy, ktoré podporujú rast produktivity v dôsledku ich priaznivého vplyvu na rast produkcie a korekčnú kapacitu, ako aj vzhľadom na obmedzovanie zdrojov pracovných síl; tieto reformy majú osobitný význam pre členské štáty, ktoré trpia makroekonomickou nerovnováhou;

reformy trhov práce a predovšetkým mechanizmov pre stanovovanie miezd musia zabezpečiť účinné úpravy nákladov na prácu, aby sa uľahčila absorpcia makroekonomickej nerovnováhy a znížila sa nezamestnanosť; priorita by sa mala prisúdiť aj reformám daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia a politickým opatreniam zameraným na odstránenie nepružnosti právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, s cieľom podnietiť tvorbu pracovných miest, obmedziť segmentáciu a podporiť realizáciu úprav;

zlepšenie efektívnosti verejných orgánov, predovšetkým vo fiškálnej a justičnej oblasti a v oblasti regulácie trhu, môže byť jednoduchým spôsobom na podporu fiškálnej konsolidácie a zároveň aj na zlepšenie konkurencieschopnosti;

je potrebné uskutočňovať politiky na uľahčenie prerozdeľovania zdrojov v rámci podnikov, odvetví, regiónov a krajín, aby sa podporili štrukturálne zmeny smerom k dynamickým odvetviam a k činnostiam, pre ktoré je príznačná vysoká produktivita; na vnútroštátnej úrovni sú dôležité politiky podporujúce mobilitu pracovných síl a vytváranie ľudského kapitálu; k dosiahnutiu tohto cieľa by prispelo dôsledné uplatňovanie politík týkajúcich sa hospodárskej súťaže na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých krajín.

Príloha Vybrané makroekonomické ukazovatele [vrátane ukazovateľov Paktu Euro Plus]

(1) Grécko, Írsko, Portugalsko, Lotyšsko (program EÚ zameraný na pomoc na zlepšenie platobnej bilancie sa má v januári 2012 ukončiť) a Rumunsko (v ktorom sa uplatňuje preventívny program).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23.11.2011

KOM(2011) 815 v konečnom znení

VOL. 4/5 - PRÍLOHA III

PRÍLOHA

NÁVRH SPOLOČNEJ SPRÁVY O ZAMESTNANOSTI

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu 2012

Tohtoročná spoločná správa o zamestnanosti, ktorej vypracovanie ukladá článok 148 ZFEÚ, je súčasťou balíka Komisie, ktorým sa otvára európsky semester 2012. Táto správa podporuje a podrobnejšie rozvádza kľúčové otázky v oblasti zamestnanosti, ktoré boli načrtnuté v ročnom prieskume rastu a predstavuje tak základné východisko pre posilnenie hospodárskeho riadenia. Analýza obsiahnutá v správe a jej ďalšie prvky vychádzajú zo stavu zamestnanosti a z celkovej sociálnej situácie v Európe, z vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti 1 , z výsledkov prieskumu národných reformných programov jednotlivých členských štátov, ktorý vyústil do odporúčaní pre jednotlivé členské štáty prijatých Radou v júli 2011, ako aj z doterajšej realizácie týchto programov.

1.trh práce a sociálne trendy

Spomalenie rastu brzdí už aj tak krehké oživovanie pracovného trhu a neumožňuje zvýšiť mieru zamestnanosti

K oživovaniu pracovného trhu dochádzalo vo všeobecnosti pomalým a váhavým tempom, pričom záporné hodnoty rastu zamestnanosti (-0,5 %) sa v EÚ-27 udržiavali takmer počas celého roku 2010 – mierne pozitívny vývoj bol zaznamenaný len ku koncu roka. Vytvorenie 1,5 milióna nových pracovných miest v prvom polroku 2011 bolo len miernou náplasťou na masívne prepúšťanie počas krízy, keď o prácu prišlo 6 miliónov ľudí. Pracovný trh nedokázal reagovať na rast HDP včas a v dostatočnej miere, čo bolo čiastočne dôsledkom nahromadenia pracovnej sily a súvisiaceho spomalenia produktivity, ku ktorému sa pristúpilo v reakcii na daný stav. Keďže rast HDP sa v priebehu roku 2011 spomalil, zostávajú vyhliadky v oblasti zamestnanosti neisté.

V období rokov 2008 – 2010 sa miera zamestnanosti v EÚ znížila o 1,8 percentuálneho bodu. Výnimkou bolo pár členských štátov (Poľsko, Nemecko, Luxembursko, Malta), kde miera zamestnanosti, naopak, vzrástla. Zmeny vo vývoji zamestnanosti sa v jednotlivých segmentoch trhu práce prejavovali v rozličnej miere. Najväčšiu zmenu bolo až do roku 2010 možné pozorovať v zamestnanosti mužov vo výrobnom a stavebnom sektore, v zamestnanosti nízkokvalifikovanej pracovnej sily a najmä v zamestnanosti mladých ľudí, pričom tento negatívny trend pretrvával aj v roku 2011. Miera zamestnanosti žien bola následkom krízy vystavená v pomalšom tempe. Opačný trend bol však zaznamenaný v prípade zamestnanosti starších ľudí, kde došlo k určitému zlepšeniu.

K zvýšeniu zamestnanosti došlo predovšetkým v prípade zmlúv na dobu určitú a práce na čiastočný úväzok…

Nedávny nárast miery zamestnanosti súvisí najmä s častejším uzatváraním zmlúv na dobu určitú, čo stojí v protiklade s obdobím pred krízou, keď rástol predovšetkým počet zmlúv na dobu neurčitú. Ďalším významným dôvodom zvyšovania zamestnanosti v roku 2011 bol aj narastajúci počet čiastočných pracovných úväzkov, zatiaľ čo pred krízou prispievala k zvyšovaniu zamestnanosti najmä práca na plný úväzok. Tento vývoj odráža potrebu podnikov prispôsobiť sa nepriaznivým a neistým ekonomickým podmienkam a prognózam.

Počet starších ľudí zamestnaných na dobru neurčitú naďalej rástol. V roku 2010 bolo v tejto súvislosti zaznamenané v porovnaní s rokom 2009 zvýšenie o 4,7 % a v porovnaní s rokom 2008 dokonca o 7,9 % (1,4 milióna pracovníkov viac). Zároveň sa v prvom štvrťroku 2011 zastavil zostupný trend pri zamestnávaní ľudí v produktívnom veku na dobu neurčitú. Počet mladých ľudí s týmto druhom pracovnej zmluvy však naďalej klesá.

Obrázok č. 1: Zmeny v počte pracovných miest na dobu neurčitú podľa vekovej kategórie

Opätovný nárast počtu pracovných miest na dobu určitú a čiastočných pracovných úväzkov využili v prvom rade ľudia v produktívnom veku a v určitej miere aj starší pracovníci. Na druhej strane je potrebné uviesť, že na zvyšovaní zamestnanosti na čiastočný úväzok sa nepodieľali predovšetkým mladí ľudia. Ženy mali pri práci na dobu určitú len miernu prevahu nad mužmi, zatiaľ čo v prípade práce na čiastočný úväzok bola prevaha žien oveľa výraznejšia.

Obrázok č. 2: Zmeny v počte pracovných miest na dobu určitú podľa vekovej kategórie

…zatiaľ čo situácia mladých ľudí sa zhoršila

V období rokov 2008 – 2010 sa miera nezamestnanosti mladých ľudí zvýšila z 15,5 % na 20,9 %, zatiaľ čo miera ich ekonomickej neaktivity vzrástla z 55,6 % na 56,9 %. Zvýšenie miery neaktivity mladých ľudí možno čiastočne pripísať skutočnosti, že väčší počet ľudí v tejto vekovej kategórii sa vzhľadom na obmedzené pracovné vyhliadky opätovne zapojil do systému vzdelávania a odbornej prípravy. Tento fakt by však sám o sebe nemal predstavovať negatívny vývoj, pokiaľ by vzdelanie a odborná príprava mohli mladým ľuďom zabezpečiť v budúcnosti lepšie pracovné príležitosti. Zároveň je však potrebné uviesť, že podiel mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, ktorí nie sú zapojení ani do pracovnej činnosti, ani do vzdelávania či odbornej prípravy (NEET), vzrástol v období rokov 2008 – 2010 o 2 percentuálne body. Vysoká miera nezamestnanosti a ekonomickej neaktivity mladých ľudí umocnená čoraz náročnejším prechodom zo školského do pracovného prostredia prispieva v období pretrvávajúcej neistoty nevyhnutne k tomu, že mladí ľudia budú z dlhodobého hľadiska vystavení riziku vylúčenia z trhu práce, čo následne povedie k strate ľudského kapitálu.

Obrázok č. 3: Zmena v NEET ako % populácie vo veku 15 – 24 rokov

Zdroj: Eurostat, prieskum pracovných síl v EÚ

V Únii sa zvyšuje miera dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti nízkokvalifikovanej pracovnej sily…

Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v polovici roku 2010 svoje maximum na úrovni 9,7 %. V prvej polovici roku 2011 mierne poklesla a následne sa opäť vyšplhala na 9,7 %. Počas celého sledovaného obdobia postihla nezamestnanosť vo väčšej miere ženy ako mužov, pričom v septembri dosiahla úroveň 9,9 % (v prípade mužov 9,5%). Situácia v jednotlivých krajinách EÚ sa však značne líši. Zatiaľ čo v niektorých členských štátoch možno v súčasnosti pozorovať nižšiu mieru nezamestnanosti ako pred krízou, v iných krajinách sa počet nezamestnaných udržiava stále nad hranicou 12 %. Zvýšenie miery nezamestnanosti v období rokov 2007 – 2010 možno z takmer troch štvrtín pripísať výlučne štyrom členským štátom, a to Španielsku, Spojenému kráľovstvu, Taliansku a Francúzsku. Prudký nárast bol však zaznamenaný aj v ďalších členských štátoch, konkrétne v pobaltských krajinách, Írsku, Grécku, Portugalsku, Bulharsku a na Slovensku. Naproti tomu sa v rovnakom období podarilo udržať nízku mieru nezamestnanosti v Rakúsku, Holandsku a Luxembursku a v Nemecku bol dokonca zaznamenaný jej pokles.

Dlhodobá nezamestnanosť (obdobie nezamestnanosti v trvaní minimálne 12 mesiacov) v počiatočnej fáze recesie prechodne poklesla, následne sa však začala zvyšovať vo väčšine členských štátoch, pričom v druhom štvrťroku 2011 sa na celkovej nezamestnanosti podieľala 43 %. Tento fakt poukazuje na skutočnosť, že znižovanie nezamestnanosti prebieha pomalším tempom.

Miera nezamestnanosti v prípade nízkokvalifikovaných skupín obyvateľstva sa oproti roku 2008 (11,6 %) zvýšila v prvej polovici roku 2011 v priemere na 16,6 %. Z toho vyplýva, že po nízkokvalifikovanej pracovnej sile je na trhu práce čoraz menší dopyt. Tento trend je na jednej strane spôsobený sektorovými zmenami v hospodárstve, ktoré charakterizuje prechod na činnosti opierajúce sa o poznatky a vyspelejšie technológie. Na druhej strane však svoju úlohu zohrávajú aj následky krízy, ako aj skutočnosť, že pri obmedzenej tvorbe nových pracovných miest je konkurencia vyššia a nízkokvalifikovaná pracovná sila sa tak nahrádza kvalifikovanejšími pracovníkmi.

Uvedený vývoj ešte výraznejšie prehlbuje štrukturálne problémy, ktorým čelí trh práce v EÚ, a zároveň zvyšuje sociálne riziká, pretože ohrozené skupiny obyvateľstva, ktoré čelia zvyšujúcej sa marginalizácii alebo ťažkostiam pri úspešnom štarte do dospelosti a pracovného života, ešte viac vystavuje riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.

… čo vyvíja tlak na záchranné sociálne siete…

V dôsledku prudkého nárastu nezamestnanosti sa výrazne zvýšil počet ľudí odkázaných na dávky v nezamestnanosti alebo sociálnu pomoc. V období od júna 2010 do júna 2011 sa v mnohých krajinách zvýšil tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, pretože pracovníci prepustení v dôsledku vrcholiacej krízy si uplatnili nárok na dávky v nezamestnanosti. Keďže vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti naďalej pretrváva, sledovaný trend sa v budúcnosti pravdepodobne ešte viac zhorší. Automatické stabilizátory a stimulačné balíky prijaté na začiatku krízy prispeli v mnohých európskych krajinách k udržaniu celkových disponibilných príjmov domácností. Disponibilný príjem strednej vrstvy obyvateľstva sa však začal výrazne znižovať až v polovici krajín, ktorých údaje za rok 2009 sú k dispozícii, čo sa môže následne prejaviť na agregovanom dopyte. Tento vývoj možno do určitej miery pripísať zväčšujúcej sa polarizácii trhu práce, ktorá začala pred krízou a ktorá sa ešte viac vystupňovala v rokoch 2008 a 2009, keď nezamestnanosť postihla predovšetkým stredné príjmové skupiny vo výrobnom a stavebnom sektore. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že pri nových pracovných miestach sa kladú čoraz väčšie nároky na vzdelanostné a kvalifikačné predpoklady uchádzačov o zamestnanie, čo v prípade nízkokvalifikovaných skupín znižuje šance na opätovné zamestnanie a na prístup k dobre platenej pracovnej pozícii.

Zvýšenie miery nezamestnanosti a počtu čiastočných pracovných úväzkov, ako aj stagnácia pri odvodoch zo mzdy viedli k výraznému poklesu príjmov do systémov dôchodkového zabezpečenia. Pretrvávanie rodovej nerovnosti na trhu práce navyše bráni ženám prispievať na svoje dôchodkové zabezpečenie. Na základe uvedených skutočností sa ešte viac zvýšila potreba krížových dotácií zo všeobecných príjmov, ako aj potreba poukázať na riziko pretrvávajúceho deficitu v príspevkových systémoch sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu badať určitú snahu o úpravu časového rámca a výšky odvodov z kapitalizačných dôchodkových systémov a o ich prispôsobenie primeranosti dôchodkov v budúcnosti, respektíve o revíziu nákladov na daňové úľavy v záujme podpory II a III doplnkového dôchodkového piliera v rámci fiškálnej konsolidácie. V oboch prípadoch budú doplnkové dôchodkové piliere pravdepodobne schopné zmierniť tlak na verejné dôchodkové systémy len v menšom rozsahu a v dlhšom časovom horizonte.

…a prináša nové riziká vo forme dlhodobého vylúčenia z trhu práce

V dôsledku krízy sa zvýšilo riziko dlhodobého vylúčenia z trhu práce a následne aj vylúčenia zo spoločnosti. V období rokov 2009 – 2010 sa v EÚ zvýšil podiel detí a dospelých, ktorí žijú v domácnosti bez zamestnania (domácnosť s nulovou alebo veľmi nízkou pracovnou intenzitou), a to z 9 % na 9,9 %. Situácia sa zreteľne zhoršila takmer v polovici členských štátoch, kde sa tento pomer zvýšil o 1 percentuálny bod alebo kde tento pomer narástol dokonca ešte výraznejšie. Podiel ľudí žijúcich v domácnosti bez zamestnania prekročil v roku 2010 hranicu 10 % v siedmich členských štátoch. V prípade domácnosti bez zamestnania sú riziku dlhodobého sociálneho vylúčenia vystavení predovšetkým osamelí rodičia, a to najmä ženy, a ich deti.

Vďaka sociálnym transferom bolo vo väčšine krajín až donedávna možné ochraňovať nízkopríjmové skupiny obyvateľstva pred poklesom ich príjmov. Z dostupných údajov za roky 2009 a 2010 však vyplýva, že chudoba a materiálna deprivácia majú vo viacerých krajinách vzostupnú tendenciu. V roku 2010 sa celkové riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia, určené troma základnými ukazovateľmi – mierou relatívnej chudoby, mierou materiálnej deprivácie a mierou nízkej pracovnej intenzity, začalo po viacerých rokoch oslabovania opätovne zvyšovať. V uvedenom roku sa miera rizika chudoby zvýšila o viac ako 0,5 percentuálneho bodu v troch členských štátoch. V období rokov 2008 – 2010 sa miera výraznej materiálnej deprivácie zvýšila o minimálne 3 percentuálne body v štyroch členských štátoch a o minimálne 1 percentuálny bod v dvoch členských štátoch. Pre obyvateľstvo vo všeobecnosti je zároveň čoraz náročnejšie pokryť nevyhnutné výdavky.

Niektoré skupiny obyvateľstva, ktoré boli krízou najviac ohrozené, čelia zvyšujúcej sa marginalizácii (migranti, bezdomovci, Rómovia). Tieto skupiny budú najviac ohrozované aj v nadchádzajúcich rokov. Vzhľadom na pokračujúci charakter krízy a riziko zvyšujúcej sa miery dlhodobej nezamestnanosti, ako aj na predvídateľné dôsledky, ktoré táto nezamestnanosť prináša z hľadiska materiálnej deprivácie a chudoby, bude aj naďalej pretrvávať potreba využívania sociálnych automatických stabilizátorov. Avšak tieto systémy sú vzhľadom na programy fiškálnej konsolidácie už aj tak vystavené čoraz väčším tlakom.

Miera participácie zostala v prevažnej miere nedotknutá…

Napriek stagnujúcemu trhu práce nedošlo vo všeobecnosti k poklesu miery participácie a väčšina nezamestnaných ľudí si aj naďalej udržiava kontakt s trhom práce. Za stabilnou mierou participácie sa však skrýva nesúrodý vývoj v prípade jednotlivých pohlaví, ako aj v prípade jednotlivých vekových kategórií. Zatiaľ čo miera participácie žien sa zvýšila, a to najmä vďaka účinku tzv. „pridaného pracovníka“ (vstup žien na trh práce v dôsledku straty zamestnania partnera), v prípade mužov bol zaznamenaný opačný trend. Zvýšila sa aj participácia starších pracovníkov (tak mužov, ako aj žien), k čomu došlo v dôsledku zvyšovania dôchodkového veku a postupného rušenia systému predčasného odchodu do dôchodku. V prípade mladých ľudí však miera ekonomickej aktivity naďalej klesala.

….avšak nedostatočné fungovanie trhu práce môže ešte viac spomaliť vytváranie pracovných miest…

Tzv. Beveridgova krivka, ktorá vyjadruje vzťah miery nezamestnanosti k voľným pracovným miestam na trhu práce (ako znázorňuje ukazovateľ nedostatku pracovných síl na obrázku č. 4), naznačuje, že zvýšenie počtu pracovných miest v období rokov 2010 – 2011 nemalo vplyv na mieru nezamestnanosti. Tento fakt môže poukazovať na narastajúcu diskrepanciu medzi dosiahnutou kvalifikáciou a potrebami trhu práce. Obmedzená schopnosť zosúladiť ponuku práce s dopytom na jednej strane a vytvárať nové pracovné miesta na strane druhej odhaľuje nedostatočnú účinnosť európskeho trhu práce, a to najmä v období, keď sa čoraz väčší dôraz kladie na hladké prerozdelenie zdrojov a rýchle prispôsobenie sa veľkým vonkajším šokom, ako sú napríklad následky hospodárskej a finančnej krízy. Táto skutočnosť zároveň nepriamo poukazuje na existenciu neprimeraných opatrení v rámci aktívnej politiky trhu práce, ako aj na neprimerané kvalifikačné profily či stimuly v oblasti pracovnej mobility, čo môže následne vyústiť do zvýšenia miery štrukturálnej nezamestnanosti.

Obrázok č. 4: Beveridgova krivka znázorňujúca vzťah medzi voľnými pracovnými miestami a mierou nezamestnanosti v EÚ

….a ani úroveň dosiahnutého vzdelania neumožňuje reagovať na potreby trhu práce 

Politiky v oblasti vzdelávania zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska nadobudnutia správnej kvalifikácie pre potreby trhu práce. V roku 2000 sa 22 % zamestnaných ľudí v EÚ vyznačovalo vysokou kvalifikačnou úrovňou, zatiaľ čo nízku kvalifikáciu dosiahlo 29 %. V roku 2010 bol však zaznamenaný už opačný trend. Do roku 2020 si bude vysokú kvalifikáciu vyžadovať 35 % pracovných miest, pričom nízka kvalifikácia bude postačujúca len pre 15 % pracovných miest. Úroveň dosiahnutého vzdelania však zaostáva za čoraz väčšími nárokmi, ktoré sa pri existujúcich pracovných miestach kladú na kvalifikačné predpoklady. V roku 2010 ukončil v EÚ každý siedmy (14,1 %) mladý človek vo veku 18 až 24 rokov školskú dochádzku už po dosiahnutí nižšieho sekundárneho vzdelania, pričom sa následne nezapojil do žiadneho ďalšiemu programu vzdelávania či odbornej prípravy (predčasné ukončenie školskej dochádzky) – mnoho z týchto ľudí nadobudlo teda nedostatočnú kvalifikáciu, ktorá nezodpovedá požiadavkám trhu práce. Miera nezamestnanosti tejto skupiny obyvateľstva dosiahla v roku 2010 úroveň 53 %, čo je dvojnásobok priemernej miery nezamestnanosti mladých ľudí. Okrem toho je potrebné uviesť, že viac ako pätina detí nedosahuje ani základnú úroveň čitateľskej a matematickej gramotnosti (referenčný vek 15 rokov).

Nominálne jednotkové náklady práce sú značne obmedzené…

Po miernom raste nominálnych nákladov práce 2 v roku 2009 bol aj v roku 2010 vo väčšine členských štátov zaznamenaný mierne pozitívny vývoj. Odlišný trend bolo možné v tejto súvislosti pozorovať v pobaltských krajinách, Írsku a Maďarsku, kde bol v rokoch 2009 a 2010 zaznamenaný negatívny vývoj, ako aj v niektorých nových členských štátoch, kde došlo k prudkému nárastu miezd, keďže ich hospodárstvo sa ešte stále nachádzalo v procese dobiehania hospodársky rozvinutejších krajín. V polovici roku 2011 začali nominálne náklady práce vykazovať zvýšenú mieru rastu aj v niektorých iných členských štátoch, a to najmä v Nemecku, zatiaľ čo v mnohých iných členských štátoch napredoval rastúci trend miernejším tempom. V prípade, že medzi členskými štátmi vykazujúcimi prebytok a členskými štátmi vykazujúcimi deficit bude takýto asymetrický vývoj jednotkových nákladov práce pretrvávať aj naďalej, môže to poukazovať na znižujúcu sa makroekonomickú nerovnováhu na úrovni EÚ.

Negatívny rast produktivity, ktorý mal v roku 2009 takmer globálny charakter a ktorý bol v značnej miere spôsobený spomalením hospodárskeho rastu a prácou na skrátený úväzok (pokles HDP bol výraznejší ako pokles miery zamestnanosti), sa v roku 2010 zastavil. Ročná produktivita práce na jedného zamestnanca sa v minulom roku zvýšila vo všetkých členských štátoch s výnimkou Grécka (- 2,4 %). Pozoruhodný vývoj bol zaznamenaný v Nemecku, kde produktivita práce medziročne vzrástla z - 5,2 % (v roku 2009) na + 3,2 % ( v roku 2010). V prvom štvrťroku 2011 sa mohutný rast produktivity udržal vo všetkých členských štátoch okrem Grécka, kde naďalej dochádzalo k jej znižovaniu. V druhom štvrťroku 2011 však začal tento rast vo väčšine členských štátov ochabovať, čím reagoval na oslabenie hospodárstva.

V dôsledku uvedeného vývoja došlo v roku 2010 k poklesu nominálnych jednotkových nákladov práce v celej eurozóne, a to po prvýkrát od roku 2001. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v Nemecku, kde rast na úrovni 5,5 % z roku 2009 vystriedal v nasledujúcom roku pokles o 1,1 %, a to predovšetkým v dôsledku prudkého nárastu produktivity práce. Podobný vývoj bolo možné pozorovať aj v Dánsku a Holandsku, zatiaľ čo pokles, ktorý bol v roku 2010 zaznamenaný v Grécku, odrážal skôr prudší prepad v odmeňovaní ako v samotnej produktivite. K výraznému zníženiu došlo aj v Írsku, Lotyšsku a Litve, kde sa ešte viac zintenzívnil zostupný trend z roku 2009. Napriek tomu možno konštatovať, že v dôsledku spomaľovania rastu produktivity v druhom štvrťroku 2011 rástli nominálne jednotkové náklady práce v eurozóne v druhom štvrťroku výraznejšie (+ 1,2 %) ako v prvom štvrťroku (+0,2 %).

Pokiaľ ide o reálne jednotkové náklady práce, ktoré vyjadrujú vzťah reálnej mzdy a produktivity práce (t. j. podiel práce na príjme), rok 2010 opäť priniesol negatívny vývoj (pokles podielu práce na príjme), ktorý bol však v čase hospodárskeho poklesu krátko prerušený v dôsledku prudkého poklesu produktivity. V prvom polroku 2011 podiel mzdy vo väčšine členských štátov naďalej klesal. Odlišný vývoj bolo však možné pozorovať v Českej republike a v Poľsku, kde rast reálnych miezd prevýšil rast produktivity.

…zatiaľ čo nepriame náklady práce brzdia vytváranie nových pracovných miest

Nepriame náklady práce, ktorých výška sa v rámci EÚ značne líši, vyvíjajú na hospodárske činnosti tlak, ktorý v niektorých členských štátov brzdí vytváranie nových pracovných miest, a to predovšetkým v tých segmentoch trhu práce, ktoré sa vyznačujú nízkymi mzdami. Tieto náklady, ktoré sú základným faktorom pri tvorbe pracovných miest, výrazne obmedzujú hospodárske činnosti a negatívne vplývajú predovšetkým na pracovné vyhliadky nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a jeho prepojenie so systémom sociálneho zabezpečenia navyše znižuje u tejto skupiny obyvateľstva ochotu pracovať.

Obrázok č. 5: Zložky daňovo-odvodového zaťaženia vo výške 67 % priemernej mzdy za rok 2010

Zdroj: Údaje OECD pre BG, EE, LT, LV, MT, RO sú za rok 2009

…a naďalej pretrváva aj nelegálna práca

Napriek ťažkostiam, ktorým je formálne hospodárstvo vystavené, nelegálna práca naďalej pretrváva (a môže mať dokonca vzrastajúcu tendenciu), pričom v niektorých členských štátoch dosahuje podľa odhadov viac ako 20 % podiel na hospodárstve. Okrem daňových únikov, ktoré sú v čase vysokých deficitov verejných financií mimoriadne nežiaducim javom, prináša nelegálna práca aj segmentáciu trhu práce, potláčanie práv zamestnancov, ako aj riziko sociálneho vylúčenia.

2.Realizácia štrukturálnej politiky trhu práce

Európska rada na svojom zasadnutí 24. a 25. marca 2011 vypracovala politické usmernenia, podľa ktorých by mali členské štáty predložiť svoje národné reformné programy spolu s plánom reformy trhu práce, a to v záujme dosiahnutia kľúčových cieľov, ktoré EÚ stanovila v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti.

Na základe návrhov Komisie prijala Rada špecifické odporúčania pre jednotlivé členské štáty, v ktorých poukazuje na oblasti, ktoré by mali členské štáty na základe usmernení pre politiku zamestnanosti podrobiť reformám. Predovšetkým ide o zvýšenie príťažlivosti práce, pomoc nezamestnaným ľuďom opätovne sa začleniť na trh práce, boj proti chudobe a podporu sociálneho začlenenia, investície do vzdelávania a odbornej prípravy, zabezpečenie väčšej rovnováhy medzi istotou a flexibilitou, reformu dôchodkových systémov, zlepšenie vzdelanostnej úrovne a aktívne začleňovanie ohrozených skupín obyvateľstva.

2.1.Zvýšenie príťažlivosti práce (usmernenie č. 7)

Viaceré členské štáty pristúpili k racionalizácii svojich daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, aby tak podporili zvyšovania zamestnanosti, a to aj napriek obmedzenému fiškálnemu manévrovaciemu priestoru, ktorý môže toto reformné úsilie čiastočne utlmiť. Cieľom opatrení prijatých v oblasti sociálneho zabezpečenia bolo predovšetkým zjednodušiť existujúce systémy, zatiaľ čo v oblasti zdaňovania došlo v niektorých členských štátoch k zníženiu daňového zaťaženia práce.

V prípade ôsmich členských štátov sa špecifické odporúčania týkali buď zníženia daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových a stredných príjmových skupín obyvateľstva alebo presunu daňového zaťaženia z práce na iné oblasti v záujme zvýšenia zamestnanosti. V tejto súvislosti bolo prijatých niekoľko opatrení vrátane cieleného odstránenia fiškálnych prekážok pri zamestnávaní určitých skupín obyvateľstva (Belgicko), ako aj iniciatív, ktorých zámerom je aj v roku 2012 pokračovať vo vyplácaní kompenzácií za postupné znižovanie daňových úľav v prípade zamestnancov s nízkou mzdou (Maďarsko). Malá skupina členských štátov už schvália všeobecný presun daňového zaťaženia z práce alebo v tomto smere už prijala aspoň určité záväzky (Dánsko, Estónsko). V oblasti daňového odbremeňovania práce by sa však malo vynaložiť ešte väčšie úsilie, a to najmä v prípade ohrozených skupín obyvateľstva, nízkokvalifikovanej pracovnej sily a druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, pričom by sa malo uvažovať o zavedení menej škodlivých druhov daní alebo o celkovej zmene systému zdaňovania práce.

Siedmim členským štátom boli predložené konkrétne odporúčania v oblasti miezd. Vo väčšine prípadov sa pritom kládol dôraz na reformu systémov kolektívneho vyjednávania o mzdách, aby sa zabezpečilo, že vývoj miezd bude odrážať vývoj produktivity. V iných prípadoch sa odporúčania týkali špecifickej oblasti valorizácie miezd. Niektoré členské štáty sa v tejto súvislosti zaviazali pristúpiť k decentralizácii kolektívneho vyjednávania o mzdách (Taliansko, Španielsko), zatiaľ čo iné krajiny prijali záväzky v oblasti reformy systému valorizácie miezd (Malta, Cyprus) alebo sa dokonca zaviazali uplatňovanie tohto systému dočasne a čiastočne pozastaviť (Cyprus).

Odporúčania v oblasti boja proti nelegálnej práci vyústili do nových politických opatrení vo forme právnych predpisov, ktoré by mali prispieť k potláčaniu nelegálnych foriem zamestnávania (Taliansko). Iné členské štáty pristúpili k donucovacím opatreniam, pričom sa začali viac zameriavať na kontroly (Poľsko, Česká republika, Bulharsko). Jeden z členských štátov využíva na boj proti nelegálnej práci prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. K vlastným iniciatívam členských štátov patrí napríklad regulácia nelegálnej práce prostredníctvom daňových úľav pri rekonštrukcii bytových priestorov (Španielsko). Prechod od neformálnej resp. nelegálnej práce k riadnemu zamestnaniu si vyžiada ešte nemalé úsilie, pričom okrem iného bude potrebné prijať opatrenia zamerané na samotné odhaľovanie nelegálnej práce, ako aj na odstraňovanie finančných stimulov pre túto formu zamestnávania.

Fiškálne tlaky a potreba väčšieho prepojenia s trhom práce v snahe zabrániť ľuďom upadnúť do závislosti od sociálnych dávok, viedli vo viacerých členských štátoch k väčšej racionalizácii systémov sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti je zámerom niektorých členských štátov podmieniť poberanie sociálnych dávok zapojením sa do verejnoprospešných prác (Česká republika, Maďarsko), alebo tieto sociálne dávky lepšie zacieliť (Cyprus, Slovinsko). Ďalšie reformy v tejto oblasti sú zamerané na zvyšovanie motivácie zapájať sa do pracovnej činnosti a na vytváranie takých podmienok, za ktorých sa oplatí pracovať (Spojené kráľovstvo), a to prostredníctvom zníženia miery čerpania sociálnych dávok a zvýšenia povoleného súbežného príjmu (Spojené kráľovstvo).

Niektoré členské štáty pristúpili k znižovanou dávok v nezamestnanosti (Maďarsko, Litva), zatiaľ čo iné krajiny oznámili rozpočtové škrty v prípade dotácií pre zariadenia starostlivosti o deti (Holandsko). Naďalej však pretrváva potreba posilniť štruktúru, účinnosť a konzistentnosť medzi systémom podpory v nezamestnanosti a systémom poskytovania sociálnej pomoci, a to prostredníctvom lepšieho zacielenia príslušných dávok a ich prepojenia s aktivačnými opatreniami.

Ôsmim členským štátom boli predložené odporúčania týkajúce sa podpory rodovej rovnosti alebo lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života. Väčšina z týchto odporúčaní sa na jednej strane vzťahovala na poskytovanie primeraných a dostupných služieb starostlivosti o deti a na strane druhej na zlepšenie daňovej úpravy v prípade druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti.

Niektoré členské štáty reagovali na tieto odporúčania zámerom zlepšiť alebo zreformovať systém starostlivosti o deti (Spojené kráľovstvo, Poľsko, Rakúsko, Česká republika, Holandsko) vrátane škôl s celodennou starostlivosťou (Rakúsko), aby tak neaktívnych a osamelých rodičov podnietili k práci a aby zároveň rodičom s čiastočným pracovným úväzkom umožnili pracovať dlhšie. K ďalším opatreniam patrí zvyšovanie povedomia o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi, a to napríklad prostredníctvom zavedenia tzv. príjmových kalkulačiek alebo rodového indexu (Rakúsko).

Pokiaľ ide o zlepšenie daňovej úpravy v prípade druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, konkrétne opatrenia boli zavedené v dvoch členských štátoch. Išlo napríklad o prepojenie štátneho príspevku na starostlivosť o dieťa s pracovnou dobou toho z dvojice partnerov, ktorý pracuje v menšom rozsahu (Holandsko) alebo o zavedenie štátneho príspevku na úhradu nákladov na starostlivosť o dieťa s cieľom obmedziť fiškálne prekážky pre druhú zárobkovo činnú osobu v domácnosti. Náležitá pozornosť by sa aj naďalej mala venovať odstraňovaniu finančných prekážok, kombinovanému účinku daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, dlhej rodičovskej dovolenke a nedostatočným alebo nedostupným zariadeniam starostlivosti o deti.

2.2.Pomoc nezamestnaným ľuďom opätovne sa začleniť na trh práce (usmernenie č. 7)

V záujme zabránenia vzniku štrukturálnej nezamestnanosti a zvyšovaniu miery sociálneho vylúčenia je potrebné prijímať na trhu práce adresnejšie a cielenejšie aktívne opatrenia. V prípade dvanástich členských štátov sa špecifické odporúčania týkali práve realizácie a rozsahu aktívnej politiky trhu práce. Najväčší dôraz sa pritom kládol na reformy, ktoré by zvýšili účinnosť týchto opatrení a ktoré by ich zároveň lepšie zacielili na určité skupiny obyvateľstva. Odporúčania sa v menšej miere týkali aj posilnenia kapacít verejných služieb zamestnanosti, ktoré by malo prispieť k poskytovaniu kvalitnejších a konzistentných služieb.

Niektoré členské štáty (Fínsko, Portugalsko, Nemecko) plánujú v tejto súvislosti zreformovať aktívne politiky trhu práce v súlade s pracovným programom vlády. Iné členské štáty reagovali na tieto odporúčania opatreniami, ktoré sú osobitne zamerané na mladých ľudí. Konkrétne ide o poskytovanie tzv. sociálnych záruk pre mladých ľudí vo forme práce, stáže alebo odbornej prípravy (Fínsko), zavedenie rozsiahlych programov odbornej stáže (Bulharsko), reformu zmluvných dojednaní v prípade odbornej prípravy mladých pracovníkov (Španielsko) alebo o zavedenie nových finančných stimulov pre zamestnávateľov s cieľom zvýšiť počet učňovských miest (Luxembursko).

Iné členské štáty sa zamerali na riešenie problematiky dlhodobej nezamestnanosti (Slovensko, Estónsko, Španielsko), a to prostredníctvom lepšieho využívania projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu (Estónsko, Grécko, Poľsko) alebo prostriedkov, ktoré získali v dôsledku zrušenia oslobodenia starších pracovníkov od platenia poistenia pre prípad nezamestnanosti (Rakúsko). Problematiku dlhodobej nezamestnanosti plánujú niektoré členské štáty riešiť aj prostredníctvom vytvorenia tzv. medzitrhu práce (Slovensko).

K ďalším z prijatých opatrení patrí otvorenie služieb v oblasti sprostredkovania zamestnania súkromným službám zamestnanosti (Španielsko), opätovné prerokovanie spôsobu fungovania a funkcii verejných služieb zamestnanosti formou tripartity alebo zavedenie „poukazov“ na odbornú prípravu, ktoré by uchádzačom o zamestnanie umožnili zvoliť si poskytovateľa tejto odbornej prípravy (Litva).

Pokiaľ ide o znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí a o uľahčovanie ich prístupu na trh práce, viacero členských štátov sa priklonilo k možnosti zavádzania alternatívnych programov odbornej stáže.

2.3Boj proti chudobe a podpora sociálneho začlenenia (usmernenie č. 10)

S cieľom posúdiť sociálne dôsledky krízy zaviedli členské štáty osobitné monitorovacie mechanizmy a následne prijali konkrétne opatrenia, ktoré mali prispieť k zmierneniu týchto negatívnych dôsledkov. V tejto súvislosti pristúpili k zjednodušeniu systémov sociálneho zabezpečenia a systémov poskytovania sociálnej pomoci a zároveň upravili dávky a/alebo podmienky oprávnenosti na sociálnu pomoc. Za veľmi prospešné možno označiť aj osobitné reformy, ktorých cieľom bolo zamedziť negatívnym prejavom fiškálnych konsolidačných opatrení v rôznych krajinách, pričom tieto reformy často vychádzali z predchádzajúceho hodnotenia sociálneho vplyvu uvedených konsolidačných opatrení. Niektoré členské štáty dokonca posudzovali možnosti využitia iných oblastí politík (energetika, bytová politika, doprava atď.), ktoré by mohli prispieť k zmierneniu následkov krízy. V tejto súvislosti nemožno zabúdať ani na služby v oblasti zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie ich dostupnosti aj pre nízkopríjmové a ohrozené skupiny obyvateľstva, a to najmä pokiaľ ide o primárnu starostlivosť, chronické ochorenia a duševné zdravie, pričom je zároveň potrebné prihliadať na vplyv rozpočtových opatrení v oblasti verejného zdravotníctva na mieru chudoby. Náležitú pozornosť je potrebné venovať aj zodpovednej regulácii v oblasti poskytovania úverov, najmä v prípade ohrozených skupín obyvateľstva.

Viaceré členské štáty zaviedli opatrenia zamerané na zvýšenie miery participácie ohrozených cieľových skupín obyvateľstva vrátane mladých ľudí, prisťahovalcov a príslušníkov etnických menšín, aby tak zabránili ich dlhodobému vylúčeniu z trhu práce. Deviatim členským štátom boli predložené konkrétne odporúčania v oblasti boja proti chudobe a podpory sociálneho začlenenia. Tieto odporúčania sa v prevažnej miere týkali zabezpečenia lepšej integrácie určitých skupín obyvateľstva na trhu práce a v menšom rozsahu sa zamerali aj na samotnú mieru a riziko chudoby. Osobitnú pozornosť je v tejto súvislosti potrebné venovať zlepšeniu postavenia tých pracujúcich, ktorí žijú pod hranicou chudoby (8,4 % celkovej populácie EÚ). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú predovšetkým opatrenia v oblasti aktívneho začleňovania, ktoré uľahčujú prispôsobovanie sa zmenám a ktoré zároveň umožňujú zachovať zručnosti a produktivitu pracovnej sily.

K opatreniam prijatým v tejto oblasti patria okrem iného návrhy na zvýšenie dotácií, ktoré sa poskytujú zamestnávateľom v rámci vzájomne prospešných programov zameraných na konkrétne cieľové skupiny (Belgicko). Ďalším príkladom sú integrované opatrenia (ESF a EFRR), ktoré boli v niektorých členských štátoch využité na zabezpečenie prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o dieťa, ako aj na vybudovanie nových foriem sociálneho bývania pre Rómov (Bulharsko).

Iné členské štáty podnikli kroky zamerané na zlepšenie postavenia prisťahovalcov, pričom zdokonalili už zreformované systémy začleňovania nových prisťahovalcov na trh práce, a to najmä v oblasti jazykovej prípravy (Švédsko). K ďalším z prijatých opatrení patrí uľahčenie vzájomného uznávania dosiahnutého vzdelania, poskytovanie druhej šance mladým dospelým ľudom zapojiť sa systému vzdelávania a zavedenie mentorských a vzdelávacích programov pre ženy (Rakúsko).

2.4Investície do vzdelávania a odbornej prípravy (usmernenia č. 8 a č. 9)

Viaceré členské štáty pristúpili ku všeobecnej reforme systému vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá bola zameraná predovšetkým na mladých ľudí, nezamestnané osoby a prisťahovalcov. Ďalšie reformné úsilie bolo vyvinuté v súvislosti s prognózovaním potrebných zručností a zlepšením kvality a prístupu k odbornému vzdelávaniu. Vzhľadom na súčasné výzvy v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí je nevyhnutné zmodernizovať systém vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia budú skutočne disponovať zodpovedajúcimi zručnosťami a kompetenciami. Niektoré krajiny musia zaistiť, aby ich sekundárne vzdelávanie a systém odbornej prípravy reálne vytvárali také podmienky, ktoré by študentom umožnili úspešný prístup k terciárnemu vzdelávaniu alebo aby absolventom poskytli také odborné zručnosti, ktoré im umožnia priamy prístup na trh práce. Univerzity by mali vytvárať finančné stimuly pre študentov a pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov, zabezpečovať primeranú úpravu učebných plánov odrážajúcu aktuálne potreby trhu práce a vytvárať základy pre užšie prepojenie výskumu a podnikateľského prostredia.

V tejto súvislosti je zároveň nevyhnutné zlepšiť prognózovanie zručností potrebných v budúcnosti a prehĺbiť spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikateľským prostredím a službami zamestnanosti. Potrebné je pritom vychádzať z činností sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu, a to tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V rámci inteligentnej fiškálnej konsolidácie by sa mali uprednostniť práve investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Zároveň by sa mala zvýšiť účinnosť a efektívnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy a malo by sa zabezpečiť, aby bol tento systém vďaka reforme schopný lepšie reagovať na potreby trhu práce.

V záujme znižovania počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky zintenzívnili niektoré členské štáty preventívne opatrenia a zaviedli povinnú predškolskú prípravu v trvaní jedného roka (Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko). Väčšina členských štátov však v tejto súvislosti pristúpila k intervenčným opatreniam, ktorých cieľom je podporovať jednotlivých žiakov, a to aj prostredníctvom mentorských a tútorských programov. V súlade s odporúčaním Rady z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky by mali byť uvedené opatrenia sprevádzané aj kompenzačnými opatreniami, napríklad vo forme poskytovania druhej šance na vzdelanie pre tých, ktorí systém vzdelávania a odbornej prípravy ukončili predčasne.

Mnoho členských štátov sa usiluje zvýšiť počet absolventov terciárneho vzdelávania prostredníctvom celej škály opatrení, ktoré sú často zamerané na zlepšenie prístupu pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne zastúpené. Tieto opatrenia siahajú od priamej finančnej podpory cez usmerňovanie a poradenstvo až po prípravné kurzy, pričom mnoho členských štátov osobitne podporuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva (Belgicko, Francúzsko, Poľsko, Cyprus, Rumunsko) alebo študentov s prisťahovaleckým pôvodom (Bulharsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko). Niektoré členské štáty prijali konkrétne kroky aj na zvýšenie miery ukončenia príslušného vzdelávania a študentom, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, poskytujú poradenstvo a potrebné usmernenia (Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Slovinsko). Reformy plánované v tejto oblasti musia zabezpečiť, aby sa zvyšoval počet úspešných absolventov a aby sa zároveň zachovala a ďalej zlepšovala kvalita vzdelávania a výskumnej činnosti.

V neveľkom počte členských štátov prebiehajú reformy odborného vzdelávania a prípravy (Poľsko, Slovensko, Cyprus, Estónsko), ktoré sú zamerané na väčšie zosúladenie s existujúcimi a prognózovanými potrebami v oblasti zručností (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo). Okrem väčšej orientácie na trh práce sa musí v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zabezpečiť aj vytvorenie dostatočných vzdelávacích príležitostí, a to najmä učňovskej praxe, čo si bude vyžadovať nadviazanie spolupráce so sociálnymi partnermi.

V reakcii na špecifické odporúčania, ktoré boli 16 členským štátom predložené v súvislosti s investíciami a reformami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, bolo prijatých viacero politických iniciatív.

Členské štáty, v prípade ktorých sa poukazuje na problém predčasného ukončenia školskej dochádzky, sa tento nepriaznivý stav usilujú zvrátiť napríklad prostredníctvom projektov individuálneho poradenstva pre mladých ľudí (Rakúsko), ďalším rozvojom koncepcie „novej strednej školy“ (Rakúsko) alebo podporovaním osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, pri získavaní príslušnej kvalifikácie a potrebných certifikátov (Rakúsko, Bulharsko). Ďalším z navrhovaných riešení je rozšíriť ponuku škôl a vzdelávacích programov a prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy nasmerovať študentov, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, na zaujímavú profesijnú dráhu (Malta). Niektoré členské štáty navrhli v tejto súvislosti zavádzať do zákaziek verejného obstarávania osobitnú sociálnu doložku, ktorá by mladým ľuďom zapojeným do systému odborného vzdelávania zabezpečovala učňovskú prax (Dánsko).

Napriek uvedeným skutočnostiam ešte stále existuje priestor na ďalšie posilnenie preventívnych a včasných intervenčných opatrení zameraných na študentov, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky. Konkrétne ide o zvyšovanie kapacít a kvality v zariadeniach ranej a predškolskej starostlivosti, zabezpečovanie individuálneho prístupu vo vzdelávaní, poskytovanie cielenej podpory pre žiakov, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, vytváranie systémov včasného varovania, ako aj o zavádzanie mimoškolských činností s cieľom rozšíriť možnosti vzdelávania a osobného rozvoja. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj tomu, aby úroveň dosiahnuté vzdelania v prípade detí z migračného prostredia viac zodpovedala potrebám trhu práce.

Ďalšou z politických iniciatív realizovaných v tejto oblasti je reforma vyššieho vzdelávania, ktorá by mala zabezpečiť jeho lepšie zosúladenie s potrebami trhu práce. K príslušným opatreniam patrí napríklad reformný program pod názvom „Partnerstvo pre vedomosti“ (Poľsko) alebo vytvorenie technických škôl nového typu (university technical college) v spolupráci so zamestnávateľmi a univerzitami (Spojené kráľovstvo). Iné členské štáty prijali opatrenia zamerané na uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu (Španielsko).

Pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, niektoré členské štáty (Rakúsko, Poľsko, Slovensko) predložili nové stratégie alebo ich prepracované znenie (Estónsko), zatiaľ čo v iných krajinách bol v tejto súvislosti iniciovaný dialóg na národnej úrovni a vypracovala sa biela kniha (Luxembursko). Je nevyhnutné aj naďalej podporovať zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie a zameriavať sa pritom najmä na mladých nezamestnaných ľudí, ako aj na dospelú populáciu s nízkou kvalifikáciou alebo kvalifikáciou, ktorá už nezodpovedá súčasným potrebám. Do tohto procesu bude dôležité zapojiť aj podniky a miestne orgány formou partnerstva a zabezpečiť tak, aby zvyšovanie kvalifikačnej úrovne zodpovedalo špecifikám miestneho trhu práce.

2.5Zabezpečenie rovnováhy medzi istotou a flexibilitou (usmernenie č. 7)

V záujme zabezpečenia rovnováhy medzi istotou a flexibilitou prijali viaceré členské štáty všeobecné opatrenia. Zamerali sa pritom na revíziu systému poskytovania sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti, odstraňovanie segmentácie trhu práce, reformu existujúcich právnych predpisov v oblasti minimálnej mzdy resp. na lepšie dodržiavanie ustanovení o minimálnej mzde, ako aj na nelegálnu prácu. Zabezpečenie lepšieho fungovania flexiistoty na trhu práce zostáva aj naďalej prioritou pre väčšinu členských štátov.

Piatim členským štátom boli predložené špecifické odporúčania týkajúce sa fungovania trhu práce a odstraňovania segmentácie. Tieto odporúčania sa v jednotlivých prípadoch značne líšili, ťažiskom však bola reforma právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, ktorá by mala prispieť k odstráneniu segmentácie medzi pracovníkmi zamestnanými na dobu určitú a pracovníkmi zamestnanými na dobu neurčitú.

Dva členské štáty reagovali na tieto odporúčania konkrétnymi politickými opatreniami. Okrem iného išlo o reformu právnych predpisov, ktorej cieľom bolo obmedziť dualitu trhu práce, zvýšiť vnútornú flexibilitu a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti pre nezamestnaných (Španielsko), ako aj o prijatie zákona o opatreniach na podporu zamestnanosti, s cieľom posilniť kolektívne vyjednávanie na druhej úrovni (Taliansko).

K ďalším opatreniam patrilo prijatie právneho základu upravujúceho fungovanie agentúr sprostredkujúcich zamestnanie na dobu určitú (Litva) alebo reforma zákonníka práce v záujme zvýšenia flexibility trhu práce (Slovensko). V tejto súvislosti je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali pracovníci, ktorí sú zamestnaní na dobu určitú alebo na čiastočný pracovný úväzok, primerané sociálne zabezpečenie, ktoré im umožní získať nárok na dôstojný dôchodok. Zároveň je potrebné vytvoriť také rámcové podmienky, ktoré týmto pracovníkom umožnia na trhu práce napredovať, a to aj prostredníctvom možnosti vrátiť sa k práci na plný úväzok, kariérne postúpiť a využívať možnosti odborného vzdelávania.

2.6Reforma dôchodkových systémov (usmernenie č. 10)

Všeobecná reforma dôchodkových systémov už prebehla alebo sa pripravuje vo viacerých členských štátoch (Česká republika, Dánsko, Cyprus, Litva, Holandsko). Niektoré členské štáty dokonca pristúpil aj k reforme prenosu dôchodkových práv nadobudnutých v zahraničí (Malta, Poľsko). Vo viacerých prípadoch boli zároveň prijaté kroky, ktorých cieľom bolo obmedziť predčasný odchod do dôchodku alebo od neho odrádzať (Česká republika, Litva, Portugalsko).

Minimálne jedno odporúčanie týkajúce sa dôchodkových systémov dostalo 19 členských štátov. Tieto odporúčania sa vo väčšine prípadov týkali buď zvýšenia skutočného alebo zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku a ich prepojenia so strednou dĺžkou života. Približne polovica z týchto členských štátov už podnikla konkrétne kroky alebo v tomto smere prijala aspoň nejaké záväzky.

Niektoré členské štáty navrhli, schválili alebo uskutočnili reformy, ktorých cieľom je obmedziť predčasný odchod do dôchodku len na osoby s dlhým obdobím dôchodkového poistenia (Rakúsko, Španielsko). Iné členské štáty sa zamerali na zlepšenie fiškálnej udržateľnosti prostredníctvom zvýšenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku (Litva, Česká republika) alebo prostredníctvom poskytovania väčších stimulov, ktoré by zabezpečili participáciu na trhu práce (Španielsko).

Dôležité kroky v oblasti reformy systému predčasného odchodu do dôchodku boli prijaté v jednom členskom štáte (Dánsko). Určité opatrenia boli prijaté aj v súvislosti s realizáciou plánovaných reforiem dôchodkových systémov vrátane reštrukturalizácie verejných dôchodkových systémov a opatrení zameraných na zvýšenie odvodov zamestnancov vo verejnom sektore (Cyprus). Niektoré členské štáty navrhli čiastočný presun odvodov do súkromných fondov (Česká republika) alebo postupné zvyšovanie požiadaviek, pri ktorých vzniká nárok na dôchodok, a to v závislosti od počtu odpracovaných rokov (Bulharsko). Ďalším z navrhovaných opatrení bolo prepojiť vek odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života a zvýšiť zákonom stanovenú hranicu na 66 rokov (Holandsko). V dôsledku zvyšujúceho sa veku odchodu do dôchodku bude potrebné vytvoriť dostatočné stimuly a príležitosti na predlženie pracovného života mužov a žien, a zároveň zaviesť primeranú minimálnu mzdu, ktorá by v prípade ohrozených starších ľudí zamedzila riziku chudoby a materiálnej deprivácie alebo by toto riziko zmenšila.

3.Štrukturálne reformy trhu práce zamerané na podporu rastu

Z analýzy uvedenej v predchádzajúcich častiach vyplýva, že hoci priority a opatrenia z roku 2011 zostávajú vo všeobecnosti aj naďalej v platnosti a príslušný reformný proces nie je ešte ani zďaleka ukončený, v niektorých oblastiach bude potrebné vynaložiť ďalšie úsilie.

Je potrebné posilniť schopnosť vytvárať nové pracovné miesta a zabezpečiť tak oživenie hospodárstva sprevádzané zvyšujúcou sa zamestnanosťou, čo následne podporí hospodársky rast a znižovanie miery nezamestnanosti. Hoci z dlhodobé hľadiska je tvorba nových pracovných miest v prvom rade podmienená výrazným hospodárskym rastom a primeranými makroekonomickými opatreniami, z krátkodobého hľadiska môže k podpore rastu prispieť aj podnikateľské prostredie priaznivé pre tvorbu pracovných miest či zavádzanie podporných opatrení na trhu práce, ktoré vychádzajú zo zásady flexiistoty. Zásadné bude v tomto smere zlepšiť kvalitu systémov na podporu podnikov, ako aj mechanizmov finančnej pomoci, a to aj v prípade sociálneho podnikania. Zintenzívniť by sa mali aj opatrenia zabezpečujúce prechod od neformálnej resp. nelegálnej práce k riadnemu zamestnaniu. Podpora geografickej a profesijne mobility a prehĺbenie spolupráce medzi zamestnávateľmi a službami zamestnanosti môže navyše zabrániť tomu, aby voľné pracovné miesta ostali v dôsledku nedostatku pracovnej sily alebo nezodpovedajúcej kvalifikácie neobsadené. Dobre navrhnuté systémy sociálnej ochrany vrátane primeraného sociálneho zabezpečenia, a to v prípade všetkých druhov pracovných zmlúv a samostatnej zárobkovej činnosti, môžu znížiť neistou a zároveň zvýšiť príťažlivosť pracovnej činnosti.

Neľahká situácia mladých ľudí vytvára riziko nezvratného poškodenia trhu práce a vyžaduje si prijatie komplexného rámca v súlade s iniciatívou na ochranu mládeže (Youth guarantee). Prudký nárast miery nezamestnanosti mladých ľudí bol zaznamenaný v období rokov 2008 – 2010, teda v čase, keď sa výrazne zvýšil aj podiel mladých ľudí, ktorí neboli zapojení ani do pracovnej činnosti, ani do vzdelávania či odbornej prípravy. Existuje teda reálne riziko, že EÚ by mohla prísť o kompetencie celej generácie mladých ľudí, čo by malo negatívne dôsledky na ich schopnosť zamestnať sa. V súlade s iniciatívou na ochranu mládeže 3 je potrebné vypracovať komplexný politický rámec, ktorý by zabezpečil prechod zo školského do pracovného prostredia. Uvedený rámec by sa zameral na získavanie kvalifikácie, učňovskú prax a stáže, cielenú pomoc pri hľadaní zamestnania, ako aj na poradenstvo pri výbere povolania. V súčasných podmienkach by malo byť teda prioritou vytváranie partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami trhu práce, sociálnymi partnermi a podnikateľským prostredím, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Tieto partnerstvá by mohli byť v prípade potreby podporované z fondov EÚ.

Vysoká miera nezamestnanosti a neisté pracovné vyhliadky si vyžadujú účinnú aktívnu politiku trhu práce opierajúcu sa o systém poskytovania primeranej sociálnej pomoci, čo by malo prispieť k udržaniu zamestnanosti a pomôcť nezamestnaným ľuďom opätovne sa začleniť na trh práce. Najväčšiu pozornosť je potrebné venovať veľkému počtu dlhodobo nezamestnaných ľudí, keďže dlhodobé vylúčenie z trhu práce môže viesť k strate motivácie a nadobudnutej kvalifikácie, čo môže mať následne negatívny vplyv na pracovné vyhliadky jednotlivca, ako aj na celkový potenciál rastu. Dlhodobo nezamestnaní ľudia si svoju schopnosť opätovného začlenenia na trh práce môžu udržať prostredníctvom rekvalifikácie alebo pracovných skúseností osobitne zameraných na túto skupinu obyvateľstva. Účinné a efektívne služby zamestnanosti opierajúce sa o miestne partnerstvá by mali poskytovať individuálnejší prístup pri aktivačných opatreniach a hľadaní zamestnania, sprostredkovávať pracovné miesta, ktoré zodpovedajú kvalifikácii, a zároveň zabezpečovať koordináciu so systémom poskytovania sociálnej pomoci.

Sociálna situácia sa v posledných mesiacoch zhoršila a vyžaduje si dodatočné opatrenia. Najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a osoby najviac postihnuté krízou je potrebné ochrániť pred prerozdeľovacím efektom hospodárskej krízy a plánmi fiškálnej konsolidácie. Špirále nezamestnanosti a zhoršovania sociálnej situácie je teda nutné zabrániť všetkými možnými prostriedkami. V tejto súvislosti by sa mala zvýšiť účinnosť systémov poskytovania sociálnej pomoci, ktoré by aj naďalej mali prispievať k zmierňovaniu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. S cieľom zabrániť marginalizácii nízkopríjmových a ohrozených skupín obyvateľstva je potrebné vypracovať stratégie aktívneho začleňovania, ktoré by mali byť zamerané na aktivačné opatrenia, poskytovanie primeraných sociálnych služieb a finančnej podpory. Prioritou inteligentnej fiškálnej konsolidácie by malo byť zachovanie minimálnej úrovne dôchodkov a zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti aj pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

Narastajúca diskrepancia medzi dosiahnutou kvalifikáciou a potrebami trhu práce a nedostatok pracovnej sily obmedzujú z krátkodobého hľadiska hospodárske činnosti, zatiaľ čo investície do vzdelávania a odbornej prípravy vedú z dlhodobého hľadiska k zvyšovaniu produktivity a rastu miezd. Zručnosti a kompetencie sú základným predpokladom rastu prostredníctvom inovácií, produktivity a vysokej miery zamestnanosti. Mimoriadne dôležité je predovšetkým zvyšovať počet a kvalitu absolventov vedeckých, technických, strojárskych a matematických študijných odborov a zároveň podporovať dodatočné zručnosti a kompetencie, a to napríklad v oblasti podnikania, kreativity a inovácií. Súčasná rozpočtová situácia si vyžaduje, aby sa uprednostnili práve investície do systému vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by prispeli k modernizácii tohto systému a teda k zvýšeniu jeho účinnosti a efektívnosti. Preventívne a včasné intervenčné opatrenia zamerané na študentov, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, a väčšie nasmerovanie systému vzdelávania a odbornej prípravy na potreby trhu práce prispievajú k znižovaniu miery nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a zlepšujú situáciu na trhu práce. Sektorové rady pre odborné vzdelávanie a prípravu, a to tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, môžu prispieť k prehĺbeniu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikateľským prostredím a službami zamestnanosti, čo sa následne prejaví na lepšom prognózovaní zručností potrebných v budúcnosti.

(1) Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2010/707/EÚ), Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

(2) Merané ako zmena v odmeňovaní na jedného zamestnanca.

(3) Ako bola navrhnutá v rámci iniciatívy Mládež v pohybe.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23.11.2011

KOM(2011) 815 v konečnom znení

VOL. 5/5 - PRÍLOHA IV

PRÍLOHA

DAŇOVÁ POLITIKA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZAMERANÁ NA PODPORU RASTU A LEPŠIA DAŇOVÁ KOORDINÁCIA V EÚ

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu 2012

Správa „Daňové politiky podporujúce rast v členských štátoch a lepšia daňová koordinácia“ je po prvýkrát súčasťou súboru opatrení, ktorým sa otvára európsky semester 2012. Táto správa zároveň nadväzuje na závery Európskej rady z 24. júna 2011, v ktorých Európska rada Komisiu vyzvala, aby ju do decembra 2011 informovala o pokroku v štruktúrovaných rokovaniach o otázkach daňovej politiky v kontexte „Paktu Euro Plus“ ( 1 ), a to najmä, aby sa zabezpečila „výmena najlepších postupov, zabránilo sa škodlivým praktikám a pripravili sa návrhy na boj proti podvodom a daňovým únikom“. Ako kľúčový faktor pre posilnenie hospodárskeho riadenia by táto správa mala prispieť k ďalšej daňovej spolupráci zameranej na vytvorenie efektívnych daňových systémov, aby bola cesta z krízy jednoduchšia a rýchlejšia. Správa, ktorá rozpracúva hlavné myšlienky obsiahnuté v ročnom prieskume rastu, by tiež mala podporiť členské štáty v tom, aby konzistentne a efektívne prehĺbili štruktúrované rokovania o koordinácii daňovej politiky v súlade s odporúčaniami, ktoré už boli alebo budú stanovené v rámci európskeho semestra ( 2 ), a s cieľmi stratégie Európa 2020.

1.Kontext

V súčasnej hospodárskej situácii, keď členské štáty potrebujú zrýchliť svoje konsolidačné úsilie, má oblasť daní osobitný význam. Členské štáty musia zvážiť prijatie opatrení zameraných na zvýšenie príjmov, ale zároveň udržať európsky hospodársky rast, ktorý je stále krehký. Lepšia daňová koordinácia na úrovni EÚ má v tejto súvislosti kľúčový význam, keďže môže prispieť k riešeniu spoločných problémov, ako aj k naplneniu cieľov vnútroštátnej politiky.

Zvyšovanie kvality daňových systémov v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík pomôže pri úsilí o nastolenie rovnováhy medzi zvýšením príjmov a rastom. Odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada 12. júla 2011 a ktorými sa uzavrel prvý európsky semester, zdôrazňujú potrebu pristúpiť k ďalším daňovým reformám, ktoré uprednostnia zdroje zdaňovania podporujúce rast pri súčasnom zachovaní celkových daňových príjmov. Ako potenciálne dôležitá bola osobitne uvedená otázka zníženie zdanenie práce, aby sa oplatilo pracovať. Výmena najlepších postupov a posilnený dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi by v tejto súvislosti mohli byť obzvlášť užitočné. Zároveň ešte vzrástla potreba zlepšiť kvalitu zdaňovania spolu s potrebou venovať pozornosť celkovej kvalite fiškálnej konsolidácie a jej vplyvu na rast.

V rámci európskeho semestra sa uvažuje o reformách daňovej politiky na úrovni členských štátov s cieľom podporiť hospodársky rast a fiškálnu udržateľnosť. Výmena najlepších postupov by posilnila európsky semester v oblasti daňových politík, priniesla prospech všetkým členským štátom a poskytla užitočný návod, ako spoločne postupovať pri vytváraní udržateľnejších daňových systémov, ktoré by vo väčšej miere podporovali rast a zamestnanosť a ktoré by zároveň reagovali na potrebu zásadnej fiškálnej konsolidácie, odstránili deformácie, ktoré prispievajú k makroekonomickej nerovnováhe, a udržali si (re-)distribučné schopnosti.

Daňová koordinácia je obzvlášť potrebná v prípadoch, ktoré majú cezhraničný rozmer. Môže pomôcť zvýšiť efektívnosť vnútorného trhu, keďže v súčasnosti niektoré z najväčších prekážok pretrvávajúcich na vnútornom trhu sú dôsledkom nekoordinovaných daňových politík členských štátov. Integrácia jednotného trhu EÚ a mobilita niektorých faktorov znamenajú, že dane ovplyvňujú rozhodnutia hospodárskych subjektov v cezhraničnom kontexte. Nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými predpismi môže fungovať ako prekážka a brániť občanom a podnikateľom v tom, aby naplno využívali výhody integrovaného trhu. ( 3 )Koordinácia tiež môže pomôcť pri implementácii vnútroštátnych stratégií daňovej politiky zameraných na podporu rastu napríklad v prípadoch, keď prispieva k eliminácii škodlivých daňových praktík a predchádzaniu podvodom a daňovým únikom. Spoločný boj proti daňovým podvodom a únikom môže ochrániť daňové základne členských štátov a pomôcť zvýšiť príjmy bez zvyšovania daňového zaťaženia.

2.Výzvy v oblasti daňovej politiky v členských štátoch, na ktoré sa treba v rámci európskeho semestra zamerať

Členské štáty EÚ v súčasnosti čelia v daňovej oblasti dvom hlavným výzvam. Prvou je boj proti daňovým podvodom a únikom, znižovanie rozdielu medzi splatnými a skutočne riadne odvedenými daňami a zvyšovanie efektívnosti výberu daní, ktoré môže zohrávať významnú úlohu pri získavaní dodatočných príjmov. Druhou výzvou je zlepšenie celkovej štruktúry zdaňovania tak, aby viac podporovala rast, čo je dôležitou súčasťou všeobecnej výzvy spočívajúcej v posilnení rastového potenciálu ekonomík EÚ. Tento cieľ nie je len cieľom samým o sebe, ale tiež predpokladom na dosiahnutie udržateľnosti verejných financií. Mnohé členské štáty tiež musia zlepšiť formu niektorých konkrétnych typov daní, okrem iného aj rozšírením daňovej základne, a zlepšiť daňovú disciplínu a správu. V prípadoch, keď je aj po úspešnom vyriešení uvedených problémov potrebné zabezpečiť ďalšie príjmy, môže si konsolidácia verejných financií vyžiadať zvýšenie daňových sadzieb.

V tomto oddiele sa vychádza zo zistení nedávno uverejnenej správy Komisie „Tax reforms in EU Member States 2011“ (Daňové reformy v členských štátoch EÚ).( 4 ) Využíva sa v nej horizontálny prístup založený na skúmaní makroekonomických ukazovateľov, ktorý slúži na predbežné identifikovanie uvedených problémov daňovej politiky v jednotlivých členských štátoch. Aby bolo možné poskytnúť praktické politické odporúčania prispôsobené potrebám jednotlivých členských štátov, bude potrebné toto predbežné posúdenie doplniť konkrétnymi údajmi mikroekonomickej a kvantitatívnej povahy týkajúcimi sa jednotlivých krajín.

2.1.Príspevok vyšších daňových príjmov ku konsolidácii

Dôsledky finančnej a hospodárskej krízy sa výrazne prejavujú a budú sa aj naďalej prejavovať v príjmoch vlád členských štátov. Po zavedení širokého spektra opatrení v oblasti daňových stimulov počas rokov 2008 – 2010 sa ťažisko daňovej politiky jasne presunulo k veľmi potrebnej konsolidácii verejných financií. Niektoré členské štáty by v rámci konsolidácie svojich verejných financií mohli uvažovať o zvýšení daňových príjmov ako o doplnku ku kontrole výdavkov. To platí najmä pre krajiny, ktorých rozpočtová situácia nie je udržateľná, ale ktoré majú zároveň priestor na potenciálne zvýšenie daňových príjmov. Výskumy ukazujú, že konsolidácia založená na zvýšení príjmov má väčšiu šancu na úspech, ak je počiatočný pomer daní k HDP nízky. V prvom rade by sa potreba zvýšiť daňové príjmy mohla riešiť skôr prostredníctvom zlepšenia daňovej disciplíny a správy než nesystémového zvyšovania daní. V prípadoch, keď je daňová disciplína vysoká a/alebo potreby v oblasti zvýšenia príjmov nie je možné uspokojiť výhradne prostredníctvom jej zvýšenia, malo by sa zvážiť zvýšenie efektívnosti zdaňovania prostredníctvom opatrení zameraných na rozšírenia daňovej základne, ako je napríklad prehodnotenie daňových úľav a znížených sadzieb DPH (pozri oddiel 2.3). V niektorých prípadoch bude možno potrebné ako poslednú možnosť využiť zvýšenie daňových sadzieb alebo zavedenie nových daní. Pri posudzovaní vhodnosti konsolidácie založenej na daniach je potrebné preskúmať existenciu „daňového priestoru“, ako aj analyzovať i) či sa už v nedávnej minulosti extenzívne použili opatrenia na zvýšenie príjmov a ii) či existuje priestor na zvýšenie príjmov z tých kategórií daní, ktoré majú najmenší negatívny vplyv na rast. Členské štáty budú zrejme pri výbere jednotlivých opatrení konsolidácie založenej na daniach postupovať podľa toho, aký manévrovací priestor vo fiškálnej oblasti majú, ako aj v závislosti od fázy hospodárskeho cyklu, v ktorej sa nachádzajú a iných mikroekonomických alebo inštitucionálnych faktorov.

2.2.Daňová štruktúra, ktorá vo väčšej miere podporuje rast

Možnosť presunu daňového zaťaženia

Vysoké daňové zaťaženie práce, a to najmä zraniteľných skupín, spolu s nízkymi nepriamymi a spotrebnými daňami môže byť dôkazom toho, že je potrebné prehodnotiť štruktúru daňového systému. Ekonomická literatúra poukazuje na význam zloženia daní pre hospodársky rast, pričom poradie hlavných kategórií daní podľa ich vplyvu na rast je takéto: najmenší rušivý vplyv na rast majú dane z nehnuteľností; za nimi nasledujú spotrebné dane (vrátane environmentálnych daní); a nakoniec dane z príjmu (z príjmu fyzických a právnických osôb), ktoré majú najväčší negatívny vplyv.

Ako už bolo uvedené v ročnom prieskume rastu, odbúranie daňového zaťaženia práce by malo byť prioritou pre väčšinu členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po pracovnej sile a vytvárať pracovné miesta. Miera účasti na trhu práce je obzvlášť nízka v prípade osôb s nízkym príjmom a druhých zárobkovo činných členov rodiny, čo svedčí o tom, že je potrebné zabezpečiť, aby sa osobám z týchto zraniteľných skupín oplatilo pracovať. Reformy systémov daní a dávok sú potrebné aj na uľahčenie účasti druhých zárobkovo činných členov rodiny na trhu práce a na obmedzenie nelegálnej práce a závislosti na dávkach.

Z analýzy týkajúcej sa potenciálu zmeniť štruktúru daní tak, aby viac podporovala rast, ktorá je uvedená v správe „Tax reforms in EU Member States 2011“ ( 5 ) vyplýva, že niektoré členské štáty by mohli zvýšiť hospodársky rast znížením daňového zaťaženia práce (daň z príjmu fyzických osôb a príspevky do systému sociálneho zabezpečenia). Niektoré členské štáty nedávno do istej miery presunuli daňové zaťaženie smerom k väčšiemu zdaňovaniu spotreby najmä prostredníctvom zvýšenia sadzieb DPH a spotrebných daní. V mnohých členských štátoch však okrem vysokého daňového zaťaženia práce majú stále príjmy zo spotrebných a iných nepriamych daní relatívne malý podiel. Zvýšenie daňového zaťaženia spotreby, environmentálnych daní a/alebo daní z nehnuteľností by mohlo byť cestou, ako znížiť daňové zaťaženie práce a zároveň posilniť rastový potenciál hospodárstva. Akékoľvek zníženie daňového zaťaženia práce by sa malo sústrediť na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a na druhých zárobkovo činných členov rodiny, keďže v prípade týchto skupín sú faktory odrádzajúce od práce často obzvlášť silné a vyznačujú sa pomerne vysokou elasticitou ponuky pracovnej sily vzhľadom na pracovné príjmy.

Bolo by tiež možné zvážiť úpravu zdanenia práce vo všetkých príjmových kategóriách. Na zvýšenie mobility pracovnej sily a efektívnosti prideľovanie bytového fondu môže byť potrebné presunúť ťažisko daní z nehnuteľností od zdaňovania transakcií smerom k periodickým daniam. Mohlo by sa tiež uvažovať o zvýšení environmentálnych daní, pretože môžu prispieť k fiškálnej konsolidácii prostredníctvom strednodobých účinkov na rast, produktivitu a daňové príjmy ( 6 ), pričom by sa však nemalo zabúdať na skutočnosť, že ich daňová základňa je pomerne úzka a ich prvoradým cieľom je náprava ekologických deformácií.

Keďže empirické štúdie ukazujú, že daň z príjmu právnických osôb má vo všeobecnosti najškodlivejší vplyv na hospodársky rast, členské štáty s pomerne vysokým daňovým zaťažením príjmu právnických osôb by sa mali v súčasnej situácii snažiť vyhnúť zvyšovaniu sadzieb tejto dane. Keďže daň zo zisku právnických osôb mení profil riziko/výnos v prípade podnikateľských rozhodnutí, môže narušiť kumuláciu kapitálu a viesť k zníženiu investícií.

2.3.Rozšírenie daňových základní

Okrem všeobecných makroekonomických výziev týkajúcich sa udržateľnosti a rastu, ktoré sú uvedené vyššie, je v záujme zvýšenia efektívnosti zdaňovania potrebné venovať osobitnú pozornosť celému radu konkrétnejších výziev súvisiacich s podobou jednotlivých daní. To platí najmä v prípadoch, keď boli daňové základne narušené neodôvodnenými daňovými úľavami a širokým využívaním znížených sadzieb dane. Ako už bolo uvedené, na účely naplnenia potrieb konsolidácie založenej na príjmoch by sa namiesto (ďalšieho) zvyšovania daňových sadzieb malo uprednostniť rozšírenie daňových základní.

Preskúmanie a zníženie daňových výdavkov v oblasti priamych daní

Úroveň daňových výdavkov v oblasti priamych daní je ukazovateľom šírky daňovej základne. Daňové výdavky, ktoré sú de facto dotáciami, sú odpočty, oslobodenia a odchýlky od široko vymedzenej daňovej základne. Hoci môžu byť odôvodnené z hľadiska spravodlivosti a na účely prerozdeľovania, na riešenie problému externalít alebo vytváranie pozitívnych či negatívnych stimulov, často predstavujú neodôvodnené preferenčné režimy, ktoré vytvárajú ekonomické deformácie a znižujú efektívnosť daňového systému. Zníženie daňových výdavkov v oblasti daní z príjmu fyzických a/alebo právnických osôb vedie k rozšíreniu daňovej základne a zjednodušeniu daňového systému. To by mohlo umožniť získanie dodatočných príjmov pri zachovaní (alebo dokonca znížení) sadzieb dane. Okrem toho, zníženia záťaže súvisiacej s dodržiavaním daňových predpisov by mohlo výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie. To zahŕňa zvyšovanie transparentnosti a zjednodušovanie daňových a vykonávacích predpisov, zjednodušovanie platobných postupov, a to aj prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a zaistenie stability daňových právnych predpisov.

Zvýšenie efektívnosti DPH

Daň z pridanej hodnoty predstavuje najväčšiu časť v rámci zdaňovania spotreby. Obmedzenie prípadov oslobodenia od DPH a uplatňovania znížených sadzieb v súlade so smernicou o DPH (2006/112ES) bude mať pre rozšírenie daňovej základne a zvýšenie celkovej efektívnosti daňového systému zásadný význam ( 7 ). V mnohých členských štátoch sú skutočné príjmy z DPH oveľa nižšie, než by teoreticky mohli byť, ak by sa zaviedla jednotná spotrebná daň (pozri graf 2, v ktorom sú uvedené priemerné údaje za EÚ/eurozónu). V praxi sú súčasné systémy DPH veľmi rozdielne, čo je najmä dôsledkom toho, že sledujú odlišné ciele sociálne politiky, ktoré by bolo možné efektívnejšie dosiahnuť prostredníctvom iných politických nástrojov. Členské štáty používajú veľmi rozdielne sadzby DPH, čím vytvárajú veľmi rôznorodý a zložitý systém DPH.

Pomerne nízke príjmy z DPH tiež môžu byť dôsledkom daňových podvodov a únikov, tzv. „rozdielu v dodržiavaní“, ktorý je v niektorých členských štátoch obzvlášť citeľný. Zvýšenie efektívnosti DPH a daňovej disciplíny prostredníctvom odstránenia znížených sadzieb, ako aj boja proti daňovým podvodom a únikom by mohlo výrazne zlepšiť výber príjmov a obmedziť hospodárske deformácie v mnohých členských štátoch.

2.4.Lepšia koncepcia jednotlivých daní

Správa „The 'Tax reforms in EU Member States 2011“ poukázala na dve konkrétne otázky súvisiace so zvyšovaním ekonomickej efektívnosti v mnohých členských štátoch.

Zníženie daňového zvýhodňovania dlhu v oblasti daní z príjmu právnických osôb a daní z nehnuteľností

Systémy zdaňovania príjmu právnických osôb a zdaňovanie investícií do nehnuteľností v členských štátoch viedli k „zvýhodňovaniu dlhu“ pri financovaní investícií.

Zvýhodňovanie dlhu v rámci zdaňovania príjmu právnických osôb sa prejavuje tým, že platby úrokov z dlhu podnikov sú odpočítateľné od zdaniteľných príjmov, zatiaľ čo v prípade príjmov z vlastného kapitálu to nie je možné. Sociálne náklady spojené s týmto zvýhodňovaním dlhu pravdepodobne nie sú zanedbateľné. Čo je však dôležitejšie, nadmerná úroveň zadlženia zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania dlžníkov a nedávna finančná kríza ukázala, že náklady na stabilizáciu situácie môžu byť značné.

Zvýhodňovanie dlhu v oblasti nehnuteľností je tiež dôsledkom odpočítateľnosti platieb úrokov z hypotekárnych úverov (či dokonca kapitálových platieb) pri zdaňovaní príjmu fyzických osôb, čo vytvára stimuly podporujúce hromadenie dlhu a nadmerné investície do nehnuteľností, t. j. chybné umiestňovanie zdrojov na úkor produktívnych (či produktívnejších) investícií. Prevláda názor, že tento druh daňových úľav prispel k zvýšeniu cien nehnuteľností a pákového efektu dlhu, a tak aj k bubline na trhu nehnuteľností. Existujú dôkazy o tom, že krajiny, ktoré podporujú vlastníctvo nehnuteľností prostredníctvom zvýhodneného daňového zaobchádzania s hypotekárnym úverovým financovaním, majú tiež vyšší podiel hypotekárneho dlhu k HDP.

Oba prípady daňového zvýhodňovania viedli k tomu, že finančné rozhodnutia domácností a podnikov v prospech zvýšeného využívanie pákového efektu boli motivované daňovými stimulmi a neboli založené na ekonomických dôvodoch. Tieto deformácie zvyšujú riziko a volatilitu v hospodárstve a môžu prispieť k zhoršeniu negatívnych ekonomických následkov v prípadoch, keď sa tieto riziká konkretizujú.

Daňové opatrenia zamerané na ochranu životného prostredia

Vzhľadom na súčasnú situáciu, v ktorej sú potrebné úsporné opatrenia a konsolidácia rozpočtov, sa zdá byť extrémne zložité prijímať opatrenia v oblasti politiky životného prostredia vo výdavkovej časti rozpočtu. V tejto oblasti je preto potrebné v maximálnej možnej miere využiť daňový rámec. Daňové subvencie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, by sa preto mali postupne zrušiť, zatiaľ čo príprave environmentálnych daní by sa mala venovať náležitá pozornosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať najmä subvencovaniu spotreby energie prostredníctvom znížených sadzieb DPH, zvýhodneným daňovým podmienkam pre motorové vozidlá podnikov ( 8 ) a nekonzistentným cenám emisií CO2 (napr. zníženiu nepriameho subvencovania motorovej nafty). Existencia uvedených opatrení v mnohých členských štátoch ( 9 ) je dôvodom na prehodnotenie systému environmentálnych daní s cieľom zaistiť, aby poskytovali náležité stimuly pre ochranu životného prostredia a lepšie zohľadňovali súvisiace sociálne škody. Okrem toho – s cieľom dosiahnuť zo sociálneho hľadiska optimálne environmentálne zdaňovanie, využiť skúsenosti členských štátov, ktoré už intenzívne využívajú environmentálne dane, a zaistiť rovnaké podmienky pre podnikateľov z EÚ – by sa mala zvýšiť koordinácia na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

2.5.Úloha európskeho semestra a výmena najlepších postupov

Posilnený dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ môže prispieť k zlepšeniu kvality politických usmernení v rámci európskeho semestra a môže zároveň pomôcť členským štátom uplatňovať tieto politické usmernenia vhodnejším spôsobom, pričom je potrebné náležite zohľadniť osobitosti jednotlivých krajín. Tento posilnený dialóg by mal prebiehať v rámci viacerých fór:

V rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre daňové otázky by si členské štáty mali vymieňať názory týkajúce sa procedurálnej aj vecnej stránky, aby bolo možné včas vypracovať návrhy progresívnych správ, ktoré môžu slúžiť ako plány pre ďalšiu prácu v oblasti koordinácie daňovej politiky.

V rámci skupiny pre daňovú politiku Komisia diskutovala s členskými štátmi o konceptoch daní, ktoré podporujú rast, a o hodnotení daní. Predmetom diskusií boli aj najlepšie postupy s osobitným dôrazom na skúsenosti s posunom smerom k environmentálnym daniam. Mali by sa uskutočniť ďalšie takéto výmeny najlepších postupov, ktoré by sa mohli zamerať na otázky daňovej správy s cieľom pomôcť členským štátom zaistiť lepší výber daní.

V rámci Rady ECOFIN, a najmä Výboru pre hospodársku politiku, ktorý je k nej pripojený, ( 10 ) by sa mali uskutočniť technické rokovania o horizontálnych princípoch politík zameraných na podporu rastu a udržateľnosti na základe skúseností jednotlivých krajín, aby sa posilnili metodické a analytické východiská usmernení v oblasti daňovej politiky.

Významnú podpornú úlohu budú zohrávať presné a spoľahlivé údaje. Sú nevyhnutné na to, aby bolo možné analyzovať, zhodnotiť a porovnať minulé a budúce daňové reformy, a tiež na zjednodušenie výmeny osvedčených postupov. Výmenu najlepších postupov je možné zlepšiť prostredníctvom (i) ďalšieho rozvoja webového portálu Európskej komisie ( 11 ), pokiaľ ide o hlavné charakteristiky vnútroštátnych daňových reforiem vrátane posúdenia ich účinnosti; a (ii) stanovenia indikatívnych cieľov, keď je to vhodné.

3.Daňová koordinácia a právne predpisy EÚ

Daňová koordinácia v rámci EÚ alebo právne predpisy EÚ, ktorých prijímanie možno považovať za vhodné v oblastiach, ktoré sú zvlášť dôležité pre riadne fungovanie vnútorného trhu, môžu podporiť úsilie členských štátov o vytvorenie daňového systému, ktorý by viac podporoval rast, a zlepšenie efektívnosti výberu daní.

Daňová koordinácia a právne predpisy EÚ zohrávajú významnú úlohu najmä pri riešení troch typov problémov. Po prvé, daňová koordinácia môže prispieť k odstráneniu prekážok na jednotnom trhu, a teda k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podnikateľov a jednotlivcov. Koordinované daňové opatrenia tak môžu vyriešiť problém dvojitého zdanenia, ako aj iné problémy daňového charakteru, ktoré sú cezhraničnými prekážkami na vnútornom trhu a ktoré bránia investíciám v EÚ. Po druhé, daňová koordinácia môže zohrávať významnú úlohu pri obmedzovaní a prevencii prípadov nezdanenia a zneužívania, ktoré ohrozujú spravodlivosť a efektívnu interakciu daňových systémov členských štátov. To by mohlo viesť k zvýšeniu daňovej disciplíny a veľmi potrebnému nárastu príjmov národných rozpočtov. Nakoniec, koordinácia môže pomôcť predchádzať škodlivej daňovej súťaži a súvisiacemu konkurenčnému znižovaniu štandardov, ktoré oslabujú schopnosť členských štátov zdaňovať mobilné daňové základne a nútia ich zvyšovať príjmy z daňových základní, ktorú sú najmenej mobilné, ako je napríklad práca, a to najmä práca vyžadujúca nízku kvalifikáciu. To môže spôsobiť značné deformácie, ktoré sa prejavia vo forme negatívnych stimulov vo vzťahu k práci a vo forme vyššej ceny práce pre zamestnávateľov. Koordinácia by mohla členským štátom opäť poskytnúť určitý priestor na koncepčné zlepšenie ich daňových politík.

Komisia predložila viacero legislatívnych návrhov (pozri rámček 1), ktoré by v prípade ich implementácie prispeli k zlepšeniu jednotného trhu, ako aj daňových systémov členských štátov.

3.1.Škodlivé daňové praktiky a zdravé podnikateľské prostredie

Problém škodlivej daňovej súťaže možno riešiť len prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v rámci EÚ aj mimo nej. Kódex správania pri zdaňovaní podnikov, ktorý je právne nezáväzným nástrojom a nepredstavuje preto právne vynútiteľný súbor pravidiel, mal zásadný význam pri odstraňovaní mnohých škodlivých daňových opatrení.

Skupina pre kódex správania nedávno začala rokovať o horizontálnejších otázkach. Príkladom je presadzovanie uplatňovania zásad kódexu vo vzťahu k tretím krajinám. Minulý rok začala Komisia na základe výzvy Rady rokovať so Švajčiarskom a Lichtenštajnskom o uplatňovaní zásad a kritérií kódexu v týchto dvoch krajinách. Ďalšia otázka zameraná na minimalizáciu prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov sa týka koordinácie opatrení proti zneužívaniu právnych predpisov v tejto oblasti.

Komisia sa domnieva, že daňové plánovanie na podnikovej úrovni sa počas uplynulých 15 rokov stávalo čoraz sofistikovanejším. Niektoré podniky sa neobmedzujú len na preferenčné daňové režimy jednej krajiny, ale využívajú postupy komplexného daňového inžinierstva, prostredníctvom ktorých dosahujú daňové výhody vyplývajúce z nedokonalého súladu medzi daňovými systémami dvoch alebo viacerých krajín. Tento vývoj bol podnetom pre diskusiu o súčasnej a budúcej úlohe Skupiny pre kódex správania. K zvýšeniu jej efektívnosti by nepochybne prispeli nové impulzy a posilnenie jej mandátu. Prioritou by malo byť posilnenie spoločnej práce v oblasti škodlivých daňových praktík. Činnosť Skupiny pre kódex správania by sa mala rozšíriť, a to najmä s cieľom zaistiť, aby nesúlad medzi daňovými systémami neviedol k výsledkom poškodzujúcim daňové správy a podniky. V dôsledku tohto nesúladu môže dochádzať k situáciám dvojitého nezdanenia, ktoré môžu v prípade, ak sú využité, viesť k zníženiu daňových príjmov členských štátov a neodôvodnenému zvýhodneniu niektorých podnikov. V súčasnej zložitej situácii je potrebné takéto medzery, ktoré tiež ohrozujú podstatu jednotného trhu, odstrániť. Ak sa do konca roka 2012 nepodarí dosiahnuť konkrétne výsledky, Komisia zváži možnosť využitia svojho práva iniciatívy na účely riešenie týchto závažných problémov.

Okrem boja proti škodlivým daňovým praktikám sa spolupráca v daňovej oblasti zameriava na odstraňovanie existujúcich daňových prekážok, ktoré naďalej bránia hospodárskym subjektom v tom, aby naplno využívali výhody, ktoré im jednotný trh ponúka. Dvojité zdanenie bolo identifikované ako jedna z najškodlivejších pretrvávajúcich prekážok na jednotnom trhu. Dvojité zdanenie má mnoho podôb a práca na riešení tohto problému pokračuje. Komisia napríklad zriadila skupinu expertov, ktorých úlohou je pracovať na riešení problémov súvisiacich s transferovým oceňovaním. Okrem toho tiež skúma, do akej miery sú problémom dvojitého zdanenia vystavené fondy rizikového kapitálu, ktoré môžu byť cenným zdrojom financovania pre malé a stredné podniky, s cieľom nájsť vhodné riešenia. Komisia je odhodlaná riešiť zostávajúce problémy a v tejto súvislosti prijala oznámenie o dvojitom zdanení, v ktorom uvádza hlavné zdroje problémov súvisiacich s dvojitým zdanením v EÚ a konkrétne opatrenia, ktoré prijme na ich riešenie. Komisia sa pri tom usiluje o odstránenie skutočných prekážok pre konkurencieschopnejšie hospodárstvo a snaží sa dosiahnuť, aby sa EÚ stalo miestom, kde je jednoduchšie investovať a podnikať. ( 12 ) Jednou zo zvažovaných možností je zavedenie záväzného mechanizmu na riešenie sporov, aby sa dvojité zdanenie v rámci EÚ odstránilo plošným spôsobom. 

Hlbšiu integráciu trhu a odstránenie deformácií v EÚ možno tiež dosiahnuť dokončením iniciatív, ako je napríklad návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. Tento mechanizmus by dotknutým podnikom umožnil zvoliť si spoločný systém, čím by sa vyhli značným daňovým prekážkam, ktoré bránia cezhraničnej aktivite. Prijatie smernice o zdaňovaní energie, ktorá rieši nedostatky súčasnej smernice, by okrem toho nie len prispelo k vytvoreniu naozaj rovnakých podmienok v rámci EÚ, ale zároveň by uľahčilo príklon k zdaňovaniu, ktoré by vo väčšej miere podporovalo rast. 

3.2.Boj proti podvodom a daňovým únikom

Viacero členských štátov musí prijať politické opatrenia založené na stimuloch na zníženie rozdielu medzi splatnými a skutočne riadne odvedenými daňami, a to prostredníctvom zvýšenia efektívnosti ich výberu a účinnejšieho predchádzania daňovým únikom. Pre optimalizáciu celkovej výkonnosti daňového systému a zníženie nákladov na daňovú správu má v prvom rade zásadný význam kvalita administratívnej správy a lepšie pochopenie správania daňovníkov. Po druhé, účinnosť opatrení na zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov bude závisieť od skutočných (personálnych a IT) zdrojov, ktoré sa použijú na odhaľovanie prípadov porušenia predpisov, sankcií spojených s porušením pravidiel a kontroly účinnosti procesu presadzovania predpisov. O otázke dobrej správy v daňovej oblasti sa rokovalo v rámci skupiny pre daňovú politiku a Pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre daňové otázky, ktorá pracuje pri Rade. Diskusie sa týkali najmä spôsobu, akým zvýšiť transparentnosť, zlepšiť výmenu informácií a spravodlivú daňovú súťaž.

Na úrovni EÚ prebieha množstvo aktivít, ktoré sú založené najmä na ustanoveniach o administratívnej spolupráci pokrývajúcich všetky daňové oblasti. V rámci EÚ by členské štáty mali čo najlepšie využiť existujúce nástroje na boj proti daňovým podvodom. Z praktického hľadiska môžu tieto činnosti získať podporu z programu Fiscalis ( 13 ), a to najmä prostredníctvom spoločných akcií na podporu spolupráce medzi členskými štátmi.

Okrem toho v rámci EÚ členské štáty v súčasnosti posudzujú revíziu smernice o zdaňovaní príjmu z úspor s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť a zaistiť lepšie zdanenie platieb úrokov, ktoré sú smerované cez sprostredkovateľské štruktúry oslobodené od daňovej povinnosti. Uvažujú tiež o možnosti otvoriť nové rokovania o existujúcich dohodách o zdaňovaní príjmu z úspor s tretími krajinami s cieľom zosúladiť ich so zmenami a doplneniami smernice. Rada by teraz mala dokončiť prácu na smernici o zdaňovaní príjmu z úspor a urýchlene schváliť mandáty na rokovania, ktoré by Komisii umožnili začať tejto oblasti diskusiu s tretími krajinami.

Mimo EÚ by sa rokovania o dohodách EÚ s tretími krajinami, ako sú napríklad dohody o partnerstve a spolupráci a dohody o hospodárskom partnerstve, mali využiť na zaistenie toho, aby sa tretie krajiny zaviazali dodržiavať zásady dobrej správy v oblasti daňových záležitostí. Súčasťou celkového prístupu musí byť aj ochrana členských štátov pred jurisdikciami, ktoré nespolupracujú. Ďalšie aktivity týkajúce sa dobrej správy v oblastí daní začali prebiehať v rámci medzinárodných fór, ako sú napríklad OECD a G-20. Aby si tlak na nespolupracujúce jurisdikcie zachoval dôveryhodnosť, mala by sa zvýšiť úroveň koordinácie prístupov členských štátov. Jej súčasťou by napríklad mohlo byť spoločné uplatňovanie odvetných opatrení proti týmto jurisdikciám. Táto harmonizácia opatrení a väčšia koordinácia pozícií členských štátov na medzinárodných fórach majú pre boj proti daňovým podvodom zásadný význam.

Vo svojom nedávnom oznámení „Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva“ Komisia zdôraznila význam trestného práva pre zaistenie účinného vykonávania politík EÚ. Komisia sa domnieva, že práca v tomto rámci by mohla prispieť k pokroku v boji proti daňovým podvodom, najmä pokiaľ ide o jeho cezhraničný rozmer. Komisia preto preskúma, ako by sa rámec stanovený v jej nedávnej iniciatíve v oblasti trestného práva dal využiť na posilnenie opatrení na boj proti daňovým podvodom.

4.Závery

Daňová koordinácia a výmena najlepších postupov zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci snáh o zaistenie rastu a o konsolidáciu. To obzvlášť platí v súčasnej hospodárskej situácii, keď je kvalita príjmov dôležitá a keď viaceré členské štáty budú pravdepodobne musieť uvažovať o opatreniach na zvýšenie príjmov. Mnohé z daňových reforiem zameraných na podporu hospodárskeho rastu môžu členské štáty vykonať samostatne. Posilnený dialóg medzi členskými štátmi EÚ však môže byť prospešný pri implementácii vnútroštátnych stratégií daňovej politiky, napríklad ak vedie k výmene najlepších postupov alebo odstraňovaniu nesúladu medzi vnútroštátnymi systémami. V prípade niektorých reforiem je navyše užitočná aj koordinácia medzi právnymi predpismi členských štátov a EÚ, pretože účinky presahovania môžu obmedziť zdaňovaciu schopnosť jednotlivých členských štátov.

Európsky semester spolu s inými fórami EÚ umožňuje posudzovať reformy daňovej politiky v členských štátoch s cieľom podporiť hospodársky rast a fiškálnu udržateľnosť, pričom zavádza integrovanú koordináciu hospodárskych politík v EÚ. Posilnený dialóg medzi členskými štátmi a s Komisiou vrátane výmeny najlepších postupov by mohol podporiť analytickú kvalitu politického poradenstva v rámci európskeho semestra s náležitým ohľadom na osobitosti jednotlivých krajín. Tento dialóg by mohol a mal prebiehať v rámci existujúcich fór EÚ, medzi ktoré patria Pracovná skupina na vysokej úrovni pre daňové otázky, ktorá pracuje pri Rade, skupina pre daňovú politiku a sieť ECOFIN, najmä jeho Výbor pre hospodársku politiku.

Koordinované opatrenia na úrovni EÚ a legislatívne iniciatívy EÚ by mali zaistiť väčšiu zlučiteľnosť rozdielnych daňových systémov s jednotným trhom a obmedziť negatívne účinky presahovania vnútroštátnych daňových politík. Tieto opatrenia podporujú úsilie členských štátov, aby ich daňové systémy vo väčšej miere podporovali rast, a prispievajú k odstraňovaniu zásadných prekážok na jednotnom trhu. Legislatívne iniciatívy EÚ boli predložené v oblastiach, ktoré sú osobitne dôležité pre riadne fungovanie jednotného trhu, ako je napríklad zdaňovanie príjmu z úspor, energií a príjmu právnických osôb. S cieľom prispieť k hospodárskej efektívnosti a prehĺbeniu jednotného trhu sa Rada vyzýva, aby urýchlene dokončila prácu na uvedených návrhoch. Osobitnú pozornosť si vzhľadom na svoj význam pre riadne fungovanie jednotného trhu tiež vyžaduje systém DPH. Ďalšou kľúčovou výzvou, ktorá si vyžaduje mobilizáciu existujúcich a nových nástrojov, je boj proti daňovým rajom a dvojitému zdaneniu.

(1) ()Pakt pre euro, ktorý bol neskôr nazvaný Pakt Euro Plus s cieľom zohľadniť skutočnosť, že je na základe dobrovoľnosti otvorený aj pre členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, prijali hlavy štátov a vlád krajín eurozóny 11. marca 2011 a Európska rada ho schválila 24. – 25. marca 2011. V pakte sa stanovuje: „Pragmatická koordinácia daňových politík je nevyhnutným prvkom intenzívnejšej koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v záujme podpory fiškálnej konsolidácie a hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti sa členské štáty zaväzujú zapojiť sa do štruktúrovaných diskusií o otázkach daňovej politiky, najmä s cieľom zabezpečiť výmenu najlepších postupov, predchádzanie škodlivým praktikám a návrhy na boj proti podvodom a daňovým únikom.“

(2) ()Potreba posilniť európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík s cieľom zintenzívniť dohľad nad hospodárskymi a fiškálnymi politikami a zahrnúť Pakt Euro Plus do jeho postupov, bola identifikovaná v oznámení Komisie o pláne pre stabilitu a rast, KOM(2011) 669 v konečnom znení.

(3) ()Monti, M., A new Strategy for the Single Market, 2010.

(4) ()European Economy 5/2011 a Taxation Papers č. 28.

(5) ()Tamže.

(6) ()Po vypuknutí hospodárskej krízy mnoho krajín využilo zvýšenie daní súvisiacich s ochranou životného prostredia ako súčasť svojej konsolidačnej stratégie. Írsko je príkladom krajiny, v ktorej sa vyššie dane z palív, zavedenie dane z emisií CO2 vo výške 15 EUR za tonu (ktorá sa má od roku 2014 zvýšiť na 30 EUR za tonu) a poplatky za vodné a stočné, stali kľúčovými prvkami posledných rozpočtov.

(7) ()Na rozdiel od znížených sadzieb DPH nie je väčšina prípadov oslobodenia od dane pre členské štáty fakultatívna a je stanovená v smernici o DPH.

(8) ()Podľa odhadov vypracovaných pre Komisiu zvýhodnené daňové podmienky vzťahujúce sa na automobily podnikov spôsobujú priamu stratu príjmov vo výške takmer 0,5 HDP EÚ (54 miliárd EUR) a značné sociálne škody vo výške 0,1 až 0,3% HDP EÚ (12 až 37 miliárd EUR).

(9) ()Európska komisia, Tax reforms in EU Member States, 2011.

(10) ()Výbor bol zriadený rozhodnutím Rady v roku 1974, aby poskytoval poradenstvo a prispieval k práci Rady ECOFIN a Komisie. Práca výboru je organizovaná okolo týchto dvoch prepojených pilierov: i) pilier súvisiaci s hospodárskou politikou, ktorý sa týka najmä stratégie Európa 2020, a ii) pilier súvisiaci s verejnými financiami, v rámci ktorého boli EPC zverené osobitné úlohy týkajúce sa kvality a udržateľnosti. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa EPC zameriava na rast a zamestnanosť, konkrétnejšie na reformy zvyšujúce konkurencieschopnosť a schopnosť adaptácie, ako aj na zaistenie udržateľnosti verejných financií.

(11) ()Databáza informácií o daňových reformách.

(12) ()Európska komisia, KOM (2011) 712.

(13) ()Program Fiscalis významným spôsobom podporuje daňovú koordináciu medzi členskými štátmi. Poskytuje rámec spoluprácu medzi daňovými správami členských štátov a posilňuje koordináciu medzi ich súčasnými daňovými systémami. Cieľom navrhovaného programu FISCUS 2020 je zvýšiť účinnosť a efektívnosť vnútroštátnych daňových správ vo vzťahu k cezhraničným transakciám. To im umožní úspešnejšie bojovať proti daňovým podvodom a zvýšiť daňové príjmy.