52011DC0638

Čo je to rozpočtová podpora? Prečo EÚ používa tento nástroj?

Rozpočtová podpora zahŕňa politický dialóg, finančné prevody na účet štátnej pokladnice partnerskej krajiny, hodnotenie výkonov a budovanie kapacít na základe partnerstva a vzájomnej zodpovednosti. Nemala by sa vnímať ako cieľ, ale ako prostriedok na poskytnutie lepšej pomoci a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja tým, že podporuje zodpovednosť partnerských krajín za rozvojové politiky a reformy, ako aj tým, že vykonáva účinný program pomoci a záväzky stanovené v konsenze z Monterrey (2002), Európskom konsenze o rozvoji (2005), Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci (2005) a v akčnom programe z Akkry (2008).

Rozpočtová podpora je dôležitým nástrojom rozsiahlej rozvojovej politiky EÚ voči partnerským krajinám. Komisia zabezpečí, aby rozpočtová podpora[1] EÚ bola v súlade so všeobecnými zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti EÚ (článok 21 ZEÚ) a rozvojovej politiky (článok 208 ZFEÚ).

Podľa oznámenia o rozpočtovej podpore v roku 2000[2] Komisia zaviedla nový prístup orientovaný na výsledky, ktorý sa zakladá na ukazovateľoch výsledkov. Predvídateľnosť, angažovanosť a zodpovednosť boli ďalej posilnené zavedením zmlúv o miléniových rozvojových cieľoch (MRC) v roku 2008.

Rozpočtová podpora EÚ nepredstavuje bianko šek ani sa neposkytuje každej krajine. „Základné zásady“ majú veľký význam a dialóg o politikách je centrálnou súčasťou tohto balíka. Okrem toho musia byť (pred začatím programu a počas jeho vykonávania) splnené kritéria oprávnenosti a (pred vykonaním platieb) dodržané príslušné podmienky. Tým sa zaistí, že zdroje sa použijú na plánované účely, zmiernia sa riziká a vytvoria podnety na zlepšenie výkonnosti a výsledkov. Takisto sa vytvoria podnety pre partnerské krajiny, aby zlepšili svoje vládne systémy.

Na základe desaťročných skúseností s rozpočtovou podporou a po výzvach zainteresovaných strán pokračovať v zlepšovaní a dolaďovaní mechanizmu rozpočtovej podpory sa Komisia rozhodla začať na konci roku 2010 konzultáciu o „Budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny“[3].

V tomto oznámení Komisia stanovuje novú politiku o rozpočtovej podpore a predkladá strategické návrhy pre koordinovaný prístup EÚ. Zameriava sa na prispôsobenie rozpočtovej podpory meniacim sa politickým a strategickým podmienkam (aké vytvorila aj Lisabonská zmluva) a na zvýšenie účinnosti rozpočtovej podpory EÚ. Členské štáty môžu tieto návrhy považovať aj za odporúčania, pokiaľ ide o ich bilaterálnu rozpočtovú podporu, s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup EÚ ako celku.

MODERNÝ PRÍSTUP K ROZPOčTOVEJ PODPORE

Stavať na úspechu

Rozpočtová podpora EÚ by mala naďalej zabezpečovať vysoký stupeň predvídateľnosti, klásť významný dôraz na rozvojové stratégie, ktoré sú vo vlastnej zodpovednosti partnerských krajín, a využívať tranže súvisiace s výkonnosťou. Komisia je rozhodnutá pokračovať v operáciách rozpočtovej podpory orientovanej na výsledky a plánuje ďalej posilňovať posudzovanie pokroku a monitorovanie výsledkov (napr. použitím ukazovateľov postupov a výsledkov), aby lepšie ukázala a zverejnila, akým spôsobom rozpočtová podpora EÚ prispieva k rozvoju partnerských krajín. Zlepšenie viditeľnosti činnosti EÚ a lepšie oznamovanie výsledkov pomôžu zachovať podporu verejnosti pre rozvojové opatrenia.

EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní dynamického prístupu ku kritériám oprávnenosti a zamerať sa na dosahovanie pokroku pri vykonávaní dôveryhodných a relevantných reformných stratégií. Komisia zamýšľa zlepšiť svoje kritéria oprávnenosti a ich posudzovanie a prideľovanie finančných prostriedkov, aby zaručila väčšiu efektívnosť rozpočtového postupu pri dosahovaní politických cieľov.

Komisia upustí od stanovenia globálnych cieľov rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny. Domnieva sa, že vhodná kombinácia medzi rôznymi spôsobmi pomoci sa najlepšie volí ako časť portfóliového prístupu, ktorý zahŕňa viaceré spôsoby pomoci podľa špecifík partnerskej krajiny a dohodnutých rozvojových cieľov.

Komisia posilní svoj rámec riadenia rizík pre rozpočtovú podporu EÚ v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov. To bude zahŕňať dôsledné monitorovanie pokroku dosiahnutého v boji proti korupcii a podvodom s cieľom zabezpečiť prínos pre trvalo udržateľný rozvoj.

Reagovať na nové výzvy a ciele v oblasti rozvoja

Nový prístup má posilniť zmluvné partnerstvo medzi EÚ a partnerskými krajinami v rámci rozpočtovej podpory EÚ s cieľom budovať a upevňovať demokratické štruktúry, pokračovať v udržateľnom hospodárskom raste a odstraňovať chudobu. Tento prístup musí byť založený na vzájomnej zodpovednosti a spoločnom záväzku k základným hodnotám ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Mal by umožňovať väčšie rozlišovanie operácií rozpočtovej podpory, ktoré by EÚ poskytovalo možnosť lepšie reagovať na politický, hospodársky a sociálny kontext partnerskej krajiny. Bude si to vyžadovať úzku koordináciu medzi útvarmi Komisie, ESVČ a členskými štátmi.

Komisia je rozhodnutá zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v rozpočtovej podpore EÚ zavedením osobitného kritéria oprávnenosti pre rozpočtovú transparentnosť a kontrolu. Komisia je takisto rozhodnutá zverejňovať relevantné informácie o operáciách rozpočtovej podpory EÚ.

EÚ by mala poskytovať rozpočtovú podporu ako hnaciu silu vedúcu k zmenám, pokiaľ ide o riešenie nasledujúcich výziev a cieľov v oblasti rozvoja.

Podpora ľudských práv a demokratických hodnôt

Dodržiavanie základných hodnôt ľudských práv, demokracie a právneho štátu je zásadné pre vytvorenie akéhokoľvek partnerstva a kooperácie medzi EÚ a tretími krajinami.

Svojou podstatou sa všeobecná rozpočtová podpora chápe ako implicitné uznanie, že celkové politické smerovanie a politická správa v partnerskej krajine je na správnej ceste. Preto by sa všeobecná rozpočtová podpora mala poskytovať tam, kde sa môžeme spoľahnúť na to, že pomoc sa vynaloží v súlade s hodnotami a cieľmi, o ktoré sa EÚ zasadzuje a ktoré chcú partnerské krajiny dodržiavať, aby sa priblížili k medzinárodným normám.

Pri poskytovaní všeobecnej rozpočtovej podpory EÚ sa Komisia zameriava na podporovanie národnej zodpovednosti a posilňovanie národného mechanizmu kontroly ako základ pre zlepšenie správy a dodržiavanie základných hodnôt.

V prípadoch, kde sa ukazuje značné zhoršenie v plnení záväzku partnerskej krajiny dodržiavať základné hodnoty, treba vymedziť a vykonávať primeranú a koordinovanú stratégiu reakcie na úrovni EÚ a členských štátov. Pokiaľ neexistuje jednoznačná situácia, kde treba chrániť finančné záujmy a dobré meno EÚ a v ktorej možno všeobecnú rozpočtovú podporu okamžite pozastaviť, mala by byť reakcia na takéto zhoršenie postupná a primeraná. V prípade potreby by EÚ a členské štáty mali spoločne v spolupráci s inými darcami mimo EÚ vypracovať opatrenia, ktoré by obmedzili vplyv na chudobnú časť obyvateľstva. To by mohlo zahŕňať vykonanie úprav objemu fixných tranží a/alebo prerozdelenie finančných prostriedkov do sektorových programov, smerovanie finančných prostriedkov do cieľových skupín prostredníctvom mimovládnych organizácií alebo posilnenie iných spôsobov pomoci ako napr. projektov.

S cieľom lepšie odzrkadľovať tieto základné zmeny by sa malo na všeobecnú rozpočtovú podporu EÚ v budúcnosti poukazovať ako na „ dohody o dobrej správe vecí verejných a rozvoji “.

Pokiaľ ide o sektorovú rozpočtovú podporu EÚ, Komisia sa zameriava skôr na sektory, kde politiky a reformy vedú k istejšej podpore rozvoja a zmierňovaniu chudoby; kde sily spôsobujúce zmeny sú silnejšie a zamerané na riešenie základných potrieb obyvateľov (napr. základné služby ako zdravotníctvo, vzdelávanie, voda a hygienické zariadenia). Aby sa prostredníctvom programov sektorovej rozpočtovej podpory dostala podpora k obyvateľstvu, je väčšinou účinnejšie používať vládny mechanizmus poskytovania podpory. To zároveň poskytuje prostriedky na zlepšenie udržateľnosti programov zdokonalením efektívnosti a účinnosti vládnych sektorových štruktúr poskytovania podpory. Sektorová rozpočtová podpora preto ostáva dôležitým nástrojom, aj keď neexistujú podmienky na použitie dohody o dobrej správe vecí verejných a rozvoji, pretože často ostáva najlepším mechanizmom poskytovania podpory a možno ju použiť ako hnaciu silu na zlepšenie správy vecí verejných. Pri posudzovaní sektorovej rozpočtovej podpory EÚ z hľadiska politickej správy bude treba opatrne vyvážiť toto hľadisko oproti potrebe slúžiť obyvateľstvu a chrániť ho. V prípade drastického zhoršenia politickej správy by EÚ mala opäť posúdiť svoju celkovú spoluprácu s partnerskou krajinou vrátane sektorovej rozpočtovej podpory.

Zlepšenie finančného riadenia, makroekonomickej stability, inkluzívneho rastu a boja proti korupcii a podvodom

Rozpočtová podpora, najmä „dohody o dobrej správy vecí verejných a rozvoji“, by mala byť použitá na posilnenie základných vládnych systémov, ako sú riadenie verejných financií a verejná správa. Mala by podporovať makroekonomickú stabilitu a rozpočtovú udržateľnosť, aby sa systémy stali účinnejšie a spoľahlivejšie a mala by viesť ku komplexnému a transparentnému postupu prideľovania rozpočtových prostriedkov. Mala by sa používať na odstránenie prekážok udržateľného rozvoja a podporovanie „ekologického hospodárstva“ vrátane ochrany a udržateľného využívania verejných statkov a prírodných zdrojov a na zabezpečenie širšieho podieľania sa na využívaní prínosov rastu.

V rámci svojho úsilia o zlepšenie základných vládnych systémov, najmä verejného obstarávania, prispeje rozpočtová podpora k boju proti korupcii a trestnej činnosti súvisiacej s podvodmi. Partnerské krajiny by sa mali zaviazať k tomu, že budú informovať Komisiu a vo všeobecnosti všetkých partnerov, ak sa do pozornosti národných orgánov dostanú podozrenia z možných podvodov alebo korupcie. Bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovania, Komisia a vo všeobecnosti všetci partneri by sa mali podľa možností oboznámiť so zisteniami príslušného národného vyšetrovacieho úradu a so všetkými navrhovaným opatreniami.

Podporovanie sektorových reforiem a zlepšenie poskytovania sektorových služieb

Pri podporovaní služieb alebo reforiem v určitom sektore (alebo súboru prepojených sektorov) na základe sektorovej stratégie partnerskej vlády, môže mať poskytovanie sektorovej rozpočtovej podpory rozhodujúci vplyv na posilnenie kapacity vlády vykonávať svoje funkcie a plniť sektorové ciele.

Mali by sa vymedziť jasné ciele, hlavne pokiaľ ide o zlepšenie verejného prístupu a využívania kvalitných služieb a o podporu programu partnerstva najmä v susedských krajinách. Špecifické sektorové podmienky by mali viesť k pravidelnému dialógu o politikách okrem iného o rozpočtových sektorových prostriedkoch, vykonávaní reforiem, posilnení inštitúcií a systémov, pokroku pri dosahovaní sektorových cieľov a efektívneho poskytovania služieb. Dôraz sa bude klásť na otázky súvisiace s poskytovaním základných služieb, najmä pri zohľadňovaní najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, otázok rodovej rovnosti a potrieb detí, a na kapacitu absorbovať a využívať výsledky sektorového výskumu, ako aj na vytvorenie podmienok inkluzívneho a udržateľného rastu v prospech ľudského rozvoja.

Prístupy ako „platby pri dodaní“ sa budú skúmať opierajúc sa o skúsenosti s variabilnou tranžou a zohľadňujúc stupeň rozvoja a finančné potreby každej krajiny.

Komisia plánuje viac využívať oblasť rozpočtovej podpory na riešenie sektorových problémov, podporovanie reforiem a zlepšenie poskytovania služieb obyvateľstvu. Aby sa tieto základné zmeny lepšie zviditeľnili, malo by sa na sektorovú rozpočtovú podporu EÚ v budúcnosti odkazovať ako na „ dohody o sektorových reformách “.

Budovanie štátnej správy v zraniteľných štátoch a riešenie rozvojových výziev malých ostrovných rozvojových štátov a zámorských krajín a území

Citlivé situácie si vyžadujú, aby sa zaviedli opatrenia s cieľom pomôcť partnerským krajinám zabezpečovať základné funkcie štátu, podporovať prechod k rozvoju, podporovať správu vecí verejných, ľudské práva a demokraciu a poskytovať základné služby obyvateľstvu. Tieto situácie si vyžadujú globálnu, premyslenú a koordinovanú reakciu, pri ktorej môže mať dôležitú úlohu práve rozpočtová podpora. Spolu s inými spôsobmi pomoci (humanitárna pomoc, združené finančné prostriedky, projektová pomoc, technická pomoc atď.) musí byť sprevádzaná intenzívnejším politickým a strategickým dialógom.

Rozhodnutie poskytovať rozpočtovú podporu EÚ by sa malo prijímať po zohľadnení konkrétneho prípadu a malo by sa opierať o posúdenie očakávaných prínosov a potenciálnych rizík. Komisia zabezpečí, aby tieto rozhodnutia zohľadňovali celkovú politickú a bezpečnostnú situáciu, finančné riziká a náklady, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nezasahovania. Dynamika zmeny by sa podľa možnosti mala posudzovať na základe spoločnej analýzy EÚ a členských štátov. Tá by mala slúžiť ako základ pre koordináciu s hlavnými partnermi v oblasti rozvoja. Mal by sa uprednostňovať pozvoľný a postupný prístup k rozpočtovej podpore EÚ, aby sa čo najlepšie zohľadnili osobitné okolnosti a zvládli riziká.

Aby sa tieto prvky lepšie zviditeľnili, malo by sa na ne v budúcnosti poukazovať ako na „dohody o budovaní štátu“ .

EÚ bude takisto venovať pozornosť malým ostrovným rozvojovým štátom a zámorským krajinám a územiam. Vzhľadom na vysoký stupeň zodpovednosti a záväzku riešiť štrukturálnu zraniteľnosť a otázky zmeny klímy (vrátane úpadku biologickej diverzity a iných vplyvov na životné prostredie) môže mať rozpočtová podpora v týchto krajinách dôležitý vplyv. Rozpočtová podpora môže predstavovať efektívny spôsob riešenia týchto prierezových, dlhodobých a štrukturálnych problémov a hrozieb.

Zlepšenie mobilizácie domácich príjmov a zníženie závislosti od pomoci

Pri programovaní rozpočtovej podpory EÚ, najmä dohôd o dobrej správe vecí verejných a rozvoji, Komisia plánuje pozornejšie sa zameriavať na mobilizáciu domácich príjmov vrátane príjmov z prírodných zdrojov. Spravodlivé a transparentné daňové systémy sú dôležité na podporu občianstva a budovania štátu a vedú k zvýšenej domácej zodpovednosti a politickej účasti. Zatiaľ čo EÚ je rozhodnutá poskytovať predvídateľnú pomoc prostredníctvom rozpočtovej podpory, táto pomoc by mala dopĺňať (nie nahrádzať) vlastné úsilie partnerskej krajiny pri mobilizácii domácich príjmov.

V krajinách s prírodným bohatstvom by EÚ mala zvyšovať podporu komplexných reformných programov podporujúcich lepšie riadenie prírodných zdrojov, transparentnosť a zodpovednosť v súlade s politikou EÚ týkajúcou sa riešenia problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami[4].

Prostredníctvom podporovania partnerských krajín pri riešení výziev spojených s mobilizáciou domácich príjmov by EÚ prispievala k zlepšeniu sebestačnosti a zníženiu dlhodobej závislosti od pomoci.

KOORDINOVANÝ PRÍSTUP EÚ

Primárnym cieľom koordinovaného prístupu EÚ k rozpočtovej podpore by bolo zvýšiť účinnosť tohto spôsobu prispievania k rozvojovým a reformným stratégiám a súdržne a dôsledne reagovať na zistené problémy. EÚ by mala pracovať s členskými štátmi najmä na „jednotnej európskej dohode o dobrej správe vecí verejných a rozvoji“. Takáto spolupráca by zvýšila tlak na politický a strategický dialóg, ako aj vplyv bilaterálnej rozpočtovej podpory EÚ a členských štátov na rozvoj partnerských krajín. Koordinácia by sa mala riadiť týmito základnými zásadami:

- štátna zvrchovanosť rozhodovania s uznaním skutočnosti, že jednotlivé členské štáty EÚ si potrebujú zachovať ministerské právomoci nad operáciami rozpočtovej podpory a že EÚ musí dodržiavať svoje právne záväzné dohody a finančné nariadenia,

- systematická výmena informácií ako minimálny cieľ, pričom konečným cieľom sú koordinácia reakcií a spoločné prístupy k rozpočtovej podpore,

- koordinácia EÚ by mala podporovať širšiu koordináciu darcov a koordináciu pod vedením partnerskej krajiny,

- koordinácia zahŕňa angažovanosť na úrovni ústredí ako aj na miestnej úrovni a opiera sa o existujúce orgány, mechanizmy spolupráce, ako aj existujúce právne rámce.

V súlade s týmito zásadami by EÚ mala:

- podieľať sa na počiatočnom posudzovaní záväzku partnerskej krajiny k základným hodnotám EÚ s cieľom nájsť spoločný prístup,

- podieľať sa, kde je to relevantné, na diagnostikách a posúdeniach podmienok oprávnenosti,

- podľa možnosti harmonizovať nástroje posudzovania rizika a podporovať koordinovaný dialóg o zmierňujúcich opatreniach,

- vykonávať spoločné posudzovania na úrovni krajín a pravidelné spoločné hodnotenia operácií rozpočtovej podpory,

- zaisťovať vysokú odbornú úroveň účinného politického dialógu s partnerskými krajinami vrátane využívania delegovanej spolupráce a podmienok finančného prevodu,

- zapájať sa spoločne do politického dialógu na vysokej úrovni vrátane monitorovania základných hodnôt a primeranosti dodržiavania dohody o dobrej správe vecí verejných a rozvoji,

- spoločne informovať miestne zainteresované strany o vyplatených sumách a o dodržiavaní podmienok vyplácania.

NÁVRH A VYKONÁVANIE

EÚ by mala posúdiť, či existujú predpoklady na zverenie dohody o dobrej správe vecí verejných a rozvoji partnerskej krajine, t. j. či existujú základné hodnoty ľudských práv, demokracie a právneho štátu alebo jasný vývoj smerom k medzinárodným normám a či by takáto dohoda mohla jednoznačne urýchliť tento vývoj.

Aby bolo možné uskutočniť skutočný politický a strategický dialóg na vysokej úrovni s krajinami, ktoré sú vo všeobecnosti oprávnené na získavanie rozpočtovej podpory, a najmä dohodu o dobrej správe vecí verejných a rozvoji, bude treba preveriť, či majú delegácie EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni dostatok odborného personálu. Na tento účel Komisia zriadi regionálne skupiny vyšších úradníkov v ústrediach a v delegáciách s účasťou príslušných útvarov Komisie a ESVČ. Tieto skupiny budú v prípade potreby takisto konzultovať s členskými štátmi.

Kritéria oprávnenosti na poskytnutie rozpočtovej podpory

i) Komisia bude pokračovať v uplatňovaní existujúcich troch kritérií oprávnenosti a pritom posilňovať nasledujúce aspekty každého z týchto kritérií:

Stabilný makro-ekonomický rámec: Komisia sa bude obzvlášť zameriavať na to, či fiškálna politika a ciele sú v súlade s makroekonomickou stabilitou a riadené podľa adekvátnych pravidiel fiškálnej transparentnosti a udržateľnosti dlhu. Mobilizácia domácich príjmov je takisto dôležitým aspektom, ktorý sa posilní ako prierezová otázka v rámci makroekonomického kritéria oprávnenosti (fiškálna politika) a kritéria riadenia verejných financií (daňová správa). Posúdenie bude v súlade s daňovou a rozvojovou politikou EÚ[5].

Vnútroštátne/sektorové politiky a reformy: V rámci tohto aspektu by sa mal dôraz klásť na udržateľný rozvoj a zníženie chudoby v súlade s politikou navrhovanou v oznámení „Rozvojová politika EÚ − Program zmeny: zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ“[6]. Adekvátna sociálna štruktúra si vyžaduje vysoký stupeň spravodlivosti a čestnosti pri výbere daní a rozdeľovaní výdavkov (pri zohľadňovaní najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, otázok rodovej rovnosti a potrieb detí), účinnú sociálnu ochranu a pokrok pri zlepšovaní zamestnanosti a kvality práce.

Riadenie verejných financií: Pred začatím programu rozpočtovej podpory Komisia posúdi inštitucionálny, legislatívny a regulačný rámec a výkonnosť systému riadenia verejných financií (PFM, public financial management) v partnerskej krajine, aby určila základ, z ktorého bude dynamický prístup vychádzať a podľa ktorého sa budú riešiť kľúčové reformy počas vykonávania programu pomocou politického dialógu, budovania kapacít a podmienok vyplácania.

Komisia môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či by v prípade nedostatočného riadenia verejných financií nebolo ešte pred zavedením opatrení rozpočtovej podpory vhodné požadovať určité krátkodobé opatrenia vybrané z reformnej stratégie partnerskej krajiny v oblasti riadenia verejných financií.

Boj proti korupcii a podvodom je kľúčovým aspektom, ktorý by mal mať väčší význam v súvislosti s týmto kritériom. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť boju proti korupcii a bude podporovať silnejšie využívanie ustanovení proti korupcii. Partnerské krajiny treba aktívne zapájať do boja proti korupcii a podvodom a vybaviť vhodnými a účinnými mechanizmami na predchádzanie podvodom a korupcii a ich odhaľovanie (vrátane primeraných orgánov kontroly a súdnej kapacity), ako aj na primerané riešenie tohto problému a vykonávanie účinných sankcií. V opačnom prípade môže dôjsť k pozastaveniu rozpočtovej podpory EÚ.

ii) Komisia takisto zavedie nové kritérium oprávnenosti.

Transparentnosť a kontrola rozpočtu: Prístup verejnosti k informáciám o rozpočte má zásadný význam pre podporu prísnejšej kontroly rozpočtu. Komisia na základe najrelevantnejších informácií stanoví „východiskový bod“ na posúdenie kritéria oprávnenosti. Partnerské krajiny musia preukázať, že poskytnú prístup verejnosti k relevantným informáciám alebo že budú v krátkom čase schopné tak urobiť. Komisia bude navyše uplatňovať dynamický prístup tým, že sa zameria na vykonávanie dôveryhodnej reformy orientovanej na postupné dosiahnutie plného sprístupnenia rozpočtových informácií. Komisia pri uplatňovaní tohto kritéria takisto zohľadní osobitné črty citlivých štátov, malých ostrovných rozvojových štátov a zámorských krajín a území.

Riadenie rizík

Útvary Komisie a prípadne ESVČ vypracujú zlepšený rámec riadenia rizík, ktorý bude prispôsobený špecifickému rizikovému profilu rozpočtovej podpory a ktorý bude zahŕňať politickú správu, makroekonomickú stabilitu, rozvojové riziko, riadenie verejných financií, korupciu a podvody. Tento rámec bude dôležitým doplňujúcim nástrojom pri plánovaní, koncipovaní a vykonávaní programov, ako aj poskytovať informácie pre politický dialóg. Umožní určovať, posudzovať a riadiť riziká v súlade s mierami, ktoré Komisia považuje za prijateľné. Bude obsahovať návrhy opatrení týkajúce sa zvládnutia a zmiernenia rizík vyplývajúce z rovnováhy medzi rizikami a prínosmi.

Objem rozpočtovej podpory EÚ pre partnerskú krajinu

Komisia vykoná rozsiahle kvalitatívne posúdenie týchto potrieb a kritérií výkonnosti:

- finančné potreby partnerskej krajiny posudzované na základe jej strednodobého rozpočtového rámca a/alebo národných/sektorových stratégií rozvoja,

- záväzok partnerskej krajiny prideľovať vnútroštátne rozpočtové prostriedky v súlade so stratégiami a cieľmi rozvoja,

- účinnosť, efektívnosť nákladov a vplyv osobitnej pridanej hodnoty rozpočtovej podpory na dosiahnutie politických cieľov partnerskej krajiny,

- uspokojivá bilancia a absorpčná kapacita doterajších platieb a účinnosť operácií rozpočtovej podpory pri plnení dohodnutých cieľov,

- orientácia na výsledky v rozvojovej stratégii partnerskej krajiny vrátane systému monitorovania.

Politický dialóg

Politický dialóg by mal byť v súlade so širším politickým dialógom EÚ s partnerskými krajinami. Komisia posilní politický dialóg s cieľom zaistiť, aby sa prejednávali hlavné reformy a uvoľnili na ne potrebné prostriedky, stanovili ciele a posúdili výsledky. Jadrom strategickejšieho a cielenejšieho dialógu by mali byť politické opatrenia a overiteľné výsledky.

Predmet politického dialógu s jednotlivými krajinami bude závisieť od špecifických cieľov operácií rozpočtovej podpory a bude zahŕňať kritéria oprávnenosti. Komisia bude naďalej rozširovať prístup k odborným znalostiam potrebným na účinný politický dialóg. Na tento účel bude s členskými štátmi podpisovať dohody o delegovanej spolupráci a/alebo prijímať podmienky finančného prevodu.

Výkonnostné stimuly a podmienky

Rozpočtová podpora by sa mala po zohľadnení kritérií oprávnenosti naďalej vyplácať formou kombinácie fixných (základných) tranží súvisiacich so spôsobilosťou a variabilných výkonnostných tranží súvisiacich s dosiahnutým pokrokom, ktorý sa zisťuje na základe daných ukazovateľov. Ukazovatele by mali byť odvodené z národnej a/alebo sektorovej rozvojovej politiky alebo programu reforiem každej krajiny a mali by vo všeobecnosti obsahovať ukazovatele postupov, výstupov a výsledkov. Ukazovatele a ciele by mali byť predmetom ročného preskúmania a môžu byť na základe získaných poznatkov upravené. Dohody o dobrej správe vecí verejných a rozvoji môžu obsahovať dodatočné podmienky na podporu demokracie a ľudských práv.

Predvídateľnosť

Komisia zaručí predvídateľnosť programov rozpočtovej podpory EÚ tým, že sa postará o to, aby podmienky oprávnenosti a postupy ich hodnotenia boli čo najjasnejšie stanovené. Okrem toho prijme dlhodobé záväzky v krajinách, ktoré preukázali presvedčivé úspechy pri vykonávaní rozpočtovej podpory, a pritom zohľadní poznatky získané zo zmlúv o MRC.

Posilnenie vnútroštátnej a vzájomnej zodpovednosti

Vnútroštátna a vzájomná zodpovednosť za rozpočtovú podporu by sa mala ďalej posilňovať:

- podporovaním väčšej otvorenosti, transparentnosti a zodpovednosti v súvislosti s rozpočtovým postupom,

- podporovaním účastníckeho prístupu k rozpočtovej podpore,

- systematickým začleňovaním programov na podporu vnútroštátnych legislatívnych a kontrolných orgánov, ako aj orgánov pôsobiacich na nižšej ako celoštátnej úrovni a organizácií občianskej spoločnosti,

- zvyšovaním transparentnosti prostredníctvom zverejňovania relevantných informácií o dohodách o rozpočtovej podpore a kontrole výkonnosti.

Rozvoj kapacít

Potreby v oblasti rozvoja kapacít budú systematicky hodnotené s cieľom zlepšiť schopnosť vlády vykonávať politiky a poskytovať služby konečným príjemcom, podporovať aktívne zapojenie všetkých domácich zainteresovaných strán a posilňovať vnútroštátny štatistický systém. Komisia bude poskytovať podporu na rozvoj kapacít na základe dopytu, v súvislosti s jasnými cieľmi a prostredníctvom harmonizovaných a zladených iniciatív.

Monitorovanie, hodnotenie a komunikácia

Partnerská krajina by mala disponovať dôveryhodným a funkčným systémom na monitorovanie a hodnotenie výsledkov. Ak sa zistia nedostatky, mali by sa prijať opatrenia na posilnenie tohto systému. Komisia sa bude v tejto súvislosti osobitne zameriavať na tieto prvky:

- inštitucionálne usporiadanie systému monitorovania a hodnotenia,

- existujúci plán monitorovania a hodnotenia, ktorý je zladený s cieľmi rozvojovej politiky a kľúčovými postupmi,

- kvalitu, pravidelnosť a spoľahlivosť údajov vrátane úradných štatistík, informačných systémov, ukazovateľov (vstupov, postupov, výstupov a výsledkov) a dokumentov týkajúcich sa podávania správ,

- rozvoj kapacít na podporu funkcií monitorovania a hodnotenia.

Systém monitorovania a hodnotenia by mal prispieť k tomu, aby vnútroštátne strany zapojené do rozpočtového postupu partnerskej krajiny získali väčšiu váhu a legitímnosť a aby boli verejnosti poskytované overiteľné informácie o operáciách rozpočtovej podpory.

EÚ by mala lepšie informovať o rozpočtovej podpore EÚ a bilaterálnej rozpočtovej podpore opierajúc sa o analytickú prácu, rámce posudzovania výkonnosti, výsledky aktuálnych hodnotení a nadobudnuté skúsenosti.

ZÁVERY

Komisia vyzýva Radu, aby podporila navrhované oznámenie, ktorého cieľom je:

- zvýšiť účinnosť a efektívnosť rozpočtovej podpory pri dosahovaní výsledkov v oblasti rozvoja a aby podporila tieto návrhy vo vzťahu k bilaterálnej rozpočtovej podpore s cieľom

- poskytnúť EÚ a členským štátom koordinovaný prístup EÚ k rozpočtovej podpore.

Hlavné zásady stanovené v tomto oznámení budú zohľadnené pri plánovaní a vykonávaní rozpočtovej podpory EÚ.

[1] Vymedzená ako rozpočtová podpora, za ktorú je zodpovedná Komisia.

[2] KOM(2000) 58, 2.2.2000.

[3] KOM(2010) 586, 19.10.2010.

[4] KOM(2011) 25, 2.2.2011 a dokument Rady 7029/11, 10.3.2011.

[5] KOM(2010) 163, 21.4.2010 a dokument Rady 11082/10, 14.6.2010.

[6] KOM(2011) 637.