52011DC0572

PARTNERSTVO V OBLASTI VÝSKUMU A INOVÁCIÍ

1. Úvod

Európa sa postupne spamätáva z najhlbšej hospodárskej a finančnej krízy od 30 rokov minulého storočia. Zároveň však, ako zdôraznila Európska rada na jar roku 2011, „riziká naďalej pretrvávajú a musíme stále konať rozhodne“[1].

V záujme ďalšieho oživenia musíme v oblasti výskumu a inovácie rozumne používať existujúce verejné a súkromné zdroje, aby sa príspevky verejných a súkromných subjektov optimalizovali na dosiahnutie udržateľného rozvoja. To má zásadný význam pre dosiahnutie cieľa Európskeho výskumného priestoru (EVP) do roku 2014 a cieľov Inovácie v Únii, Digitálnej agendy a ďalších hlavných iniciatív stratégie EÚ 2020.

Oznámenie Komisie Inovácia v Únii kladie dôraz na dôležitosť partnerstva v oblasti európskeho výskumu a inovácie ako prostriedku, ktorým možno „spojiť sily na dosiahnutie prielomu“[2].

Partnerstvo spája, na európskej i vnútroštátnej úrovni, verejné subjekty vo verejných partnerstvách (P2P) a verejné a súkromné subjekty vo verejno-súkromných partnerstvách (PPP) a má niekoľko cieľov:

– vytvoriť kritický objem na zaistenie požadovaného množstva a rozsahu,

– uľahčiť rozvoj spoločnej vízie a vytvorenie strategickej agendy, a to aj na medzinárodnej úrovni,

– prispievať k vývoju programovej koncepcie v oblasti európskeho výskumu a inovácie s cieľom dosiahnuť široko ponímané sústredenie zahŕňajúce všetkých potenciálnych partnerov,

– poskytnúť flexibilné štruktúry, ktoré si ľahšie poradia s rozsahom a možnosťami partnerstva v závislosti od jeho povahy a cieľov.

Takto môže koncepcia partnerstva pomôcť riešiť hlavné spoločenské výzvy a posilniť postavenie Európy v hospodárskej súťaži tým, že sa cyklus výskumu a inovácie stane účinnejším a čas potrebný na zavedenie výsledkov výskumu na trh sa skráti. Okrem toho môže prispieť aj k naplneniu cieľov ochrany životného prostredia a účinného využívania zdrojov. Keď sa nájde potrebné odhodlanie na vytváranie partnerstiev, Európa môže excelovať vo vede a v technike a dosiahnuť ciele kritického množstva.

Z tohto dôvodu boli navrhnuté a testované formou pilotných projektov rôzne formy partnerstva v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum (RP7)[3], programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP)[4], EVP a politického rámca Inovácie v Únii. To bol dôležitý krok k vytvoreniu spoločnej vízie toho, ako môže partnerstvo maximalizovať príspevok výskumu a inovácie k dosiahnutiu inteligentného a udržateľného rastu v Európe. Teraz je potrebné v tomto úsilí pokračovať, aby bolo možné prekonať zbytočné zdvojovanie a poskytnúť jasnú predstavu o najlepších spôsoboch realizácie partnerstiev. V tejto súvislosti je cieľom tohto oznámenia poučiť sa z doterajších skúseností a nadviazať na ne pri ďalšom rozvoji koncepcie partnerstva.

2. Súčasná situácia 2.1. Prehľad o súčasnom stave partnerstva na úrovni EÚ

Verejné partnerstvá (P2P) zosúlaďujú vnútroštátne stratégie a tým pomáhajú prekonať roztrieštenosť činností verejného výskumu. Zároveň poskytujú potenciál na dosiahnutie účinnejšej spolupráce so strategickými medzinárodnými partnermi.

Ako sa uvádza v tabuľke č. 1, verejné partnerstvá zahŕňajú rôzne stupne spoločných činností, od projektov ERA-NET a ERA-NET Plus, v rámci ktorých členské štáty koordinujú vnútroštátne programy, po iniciatívy podľa článku 185, ktoré predstavujú najužšiu integráciu vnútroštátnych programov. Novovznikajúcou koncepciou partnerstva v rámci verejného sektora je koncept spoločného programovania (JP), založený na odhodlaní na vysokej úrovni riešiť konkrétny spoločenský problém. Verejné partnerstvá môžu prispieť aj k spoločnej politike vzdelávania, ako je napr. iniciatíva Europe INNOVA / PRO INNO Europe.

Verejno-súkromné partnerstvá uzatvárajú spoločne EÚ a ďalšie verejné subjekty so súkromnými partnermi v záujme dosiahnutia spoločných cieľov. Cieľom verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v oblasti výskumu a inovácie je posilnenie vedúceho postavenia európskeho priemyslu a používajú sa na podporu a mobilizáciu investícii do výskumu a na inovácie v konkrétnej oblasti.

Ako sa uvádza v tabuľke č. 2, PPP v oblasti európskeho výskumu a inovácie vznikli po prvý raz na základe RP7, a to jednak ako samostatné právne subjekty v podobe spoločných podnikov, v rámci spoločných technologických iniciatív (JTI) a SESAR-u, a jednak ako zmluvné partnerstvá (napr. PPP v rámci plánu obnovy).

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), subjekt EÚ, ktorého cieľom je posilnenie inovačnej kapacity, nie je partnerstvom P2P ani PPP. Jeho hlavnými zbraňami sú však znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) - sú to štruktúrované partnerstvá združujúce subjekty z oblasti vzdelávania, výskumu a podnikania, ktorých cieľom je riešiť hlavné spoločenské výzvy.

Európske partnerstvá v oblasti inovácie (EIP) boli navrhnuté v rámci hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii[5] s cieľom urýchliť inovácie pri riešení hlavných spoločenských výziev. Tieto partnerstvá nie sú P2P ani PPP, ale poskytujú rámec združujúci zúčastnené strany naprieč politickými oblasťami, odvetviami a hranicami a ich úlohou je integrovať alebo iniciovať opatrenia na strane dodávky a dopytu v priebehu celého cyklu výskumu a inovácie.

Pilotné európske partnerstvo pre inováciu v oblasti aktívného a zdravého starnutia (AHA) je určené na testovanie koncepcie a posúdenie toho, ako možno partnerstvo čo najlepšie realizovať. Hoci je predčasné hodnotiť účinnosť a efektívosť partnerstva pre inováciu v oblasti AHA v tejto fáze, bola vykonaná prvá analýza zatiaľ používaných postupov[6]

Tabuľka č. 1 Koncepty /nástroje existujúcich P2P na úrovni EÚ

|| Cieľ || Implementácia || Dosah/najdôležitejšie poznatky

ERA-NET 100 projektov od roku 2002 || Koordinovať vnútroštátne výskumné programy vo vybranej oblasti || - ČŠ začnú a realizujú spoločné akcie/výzvy (do roku 2010 ČŠ investovali v spoločných výzvach 1,17 miliárd EÚ) - do roku 2010 EÚ podporila vytváranie sietí medzi ČŠ sumou 273 miliónov EUR || - účinný mechanizmus vo vymedzených oblastiach, pôvodne však nebol určený na vytváranie kritického množstva a/alebo viacročných programov - vytvára nové príležitosti pre nadnárodné činnosti v oblasti výskumu a vývoja - pomáha znižovať roztrieštenosť a porovnávať realizáciu vnútroštátnych programov - spoločné vzdelávanie zlepšuje úroveň vnútroštátnych výskumných systémov - východiskový bod pre ambicióznejšie partnerstvá

ERA-NET Plus 9 projektov od roku 2007 || Posilniť spoločné financovanie členskými štátmi a EÚ vo vybraných oblastiach || - ČŠ uverejnia a realizujú spoločnú výzvu s navýšením prostriedkov EÚ (230 miliónov EUR v spoločných výzvach, s finančnými prostriedkami EÚ vo výške 68 miliónov EUR do roku 2010) || - osvedčuje sa pri jednotlivých výzvach s dostatočne veľkým rozpočtom - prostriedok väčšej finančnej integrácie - chýba podpora koordinácie, a teda aj kontinuálna vykonávacia štruktúra - spája koordináciu spoločných akcií a úplné začlenenie programov

Iniciatívy podľa článku 185 5 iniciatív od roku 2003 || Integrovať vnútroštátne a európske výskumné programy vo vybranej oblasti || - EÚ prispieva zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami na vykonávanie viacročných programov ČŠ (viac ako 1,55 miliárd EUR, finančné prostriedky EÚ vo výške 700 miliónov EUR) || - podporuje prípravu viacročných finančných záväzkov veľkého rozsahu so širokým rozsahom pôsobnosti - účinné pre integráciu vedy a riadenia - pomáha prekonávať zbytočné prekrývanie a roztrieštenosť úsilia v oblasti výskumu a inovácie - potreba ďalšieho pokroku smerom k finančnej integrácii

 JPI 10 iniciatív od roku 2008 || Koordinovať/integrovať vnútroštátne výskumné programy, ktoré sa zaoberajú niektorým spoločenským problémom || - ČŠ vypracujú a vykonávajú spoločnú agendu výskumu - EÚ podporuje vytváranie sietí medzi ČŠ || - je zabezpečená politická podpora na vysokej úrovni - politickú podporu je potrebné doplniť konkrétnym záväzkom, pokiaľ ide o zdroje - potreba vykonávať dohodnuté pravidlá - potreba stabilných, nestranných a transparentných vykonávacích štruktúr

SET (Strategický plán pre energetické technológie) od roku 2007 || Urýchliť rozvoj nízkouhlíkových energetických technológií a zefektívniť vnútroštátne výskumné programy v strategických technologických oblastiach na úrovni EÚ || - vykonávanie prostredníctvom Európskej aliancie pre energetický výskum (EERA), v súčasnosti z vlastných prostriedkov partnerských inštitúcií || - prispieva k znižovaniu rozštiepenosti a ku koordinácii výskumnej činnosti v EÚ - otvorenosť a transparentnosť procesu rozhodovania - potreba formalizovaného usporiadania, aby sa mohol plne využiť jeho potenciál

Europe INNOVA/PRO INNO Europe od roku 2008 || Spoločná politika vzdelávania a rozvoj lepšej podpory inovácie || - 25 pilotných projektov zameraných na ekologickú inováciu/inováciu v službách a klastroch || - účinná platforma na podporu inovácie - mnohonásobné účinky v zúčastňujúcich sa regiónoch - obmedzené využívanie výsledkov v regionálnych/celoštátnych systémoch inovácie - pri projekte je potrebná konkrétna pomoc a príjemca s dlhším časovým rámcom

Tabuľka č. 2 Koncepty /nástroje existujúcich PPP na úrovni EÚ

|| Cieľ || Implementácia || Dosah/najdôležitejšie poznatky

JTI 5 iniciatív od roku 2007 || Posilniť vedúcu úlohu európskeho priemyslu v presne vymedzených oblastiach || - spoločné podniky podľa článku 187 ZFEÚ - vychádzať zo strategických agend výskumu európskych technologických platforiem (ETP) - zodpovedajúce finančné prostriedky EÚ pre výskum (viac ako 3 miliardy EUR zo RP7 a ekvivalent z priemyslu, najmä v podobe vecného plnenia) || - účinné pre spoluprácu verejného a súkromného sektora, mobilizovanie súkromných investícií v strategických oblastiach - pravidlá a postupy je potrebné prispôsobiť účelu - uľahčiť vznik nových foriem spolupráce medzi zúčastnenými stranami s cieľom spojiť verejné a súkromné know-how a schopnosti - účinný nástroj na zapojenie MSP do programov výskumu a inovácie - uľahčuje stanovenie priorít v oblasti výskumu a inovácie podľa potrieb priemyslu

SESAR || Modernizovať európsky systém riadenia letovej prevádzky (ATM) || - spoločný podnik podľa článku 187 ZFEÚ - spolufinancovanie z prostriedkov EÚ (350 miliónov EUR zo RP7 plus 350 miliónov EUR z TEN-T), Eurocontrolu (700 miliónov EUR) a 15 subjektov z oblasti priemyslu (700 miliónov EUR) || - optimálna odozva na potreby používateľov a poskytovateľov služieb - integrácia cieľov Jednotného európskeho neba vysokého spoločenského významu - mobilizácia a zdieľanie finančných prostriedkov a know-how - pružný a dynamický nástroj na podporu interaktívneho vzťahu medzi vývojom a zavádzaním do praxe - „technologický veľvyslanec“ na podporu celosvetovej interoperability ATM

PPP v rámci plánu obnovy 3 PPP od roku 2008 Internet budúcnosti od roku 2011 COLIPA od roku 2009 || PPP v rámci plánu obnovy: zachovať a posilniť odvetvia priemyslu postihnuté hospodárskou krízou PPP pre internet budúcnosti: zaistiť budúci rozvoj internetu ako služby pre spoločnosť COLIPA: pomôcť priemyslu pri dosahovaní súladu s právnymi predpismi EÚ || financovanie konkrétnych projektov zo RP7 za spoluúčasti priemyslu s cieľom prispieť k vypracovaniu viacročného plánu na vymedzenie priorít výskumu PPP v rámci plánu obnovy: 3,2 miliardy EUR (2010 – 2013) PPP pre internet budúcnosti: 300 miliónov EUR do roku 2013 COLIPA: 25 miliónov EUR || - účinné pri krátkodobých opatreniach na udržanie investícií do výskumu a posilnenie konkurencieschopnosti Európy (PPP v rámci plánu obnovy) - spojiť široké spektrum zúčastnených priemyselných subjektov - uľahčiť stanovenie priorít v oblasti výskumu a inovácie podľa potrieb priemyslu - je potrebné formalizovať riadenie medzi partnermi - oblasť pôsobnosti by sa mala rozšíriť, aby zahŕňala činnosti viac spojené s trhom

Európske priemyselné iniciatívy (EII) v rámci plánu SET 7 EIIS o roku 2010 || Riešenie problematiky bariér, ktoré bránia predvádzaniu/uvádzaniu na trh nových nízkouhlíkových energetických technológií || - technologické plány s konkrétnymi akciami v oblasti výskumu a vývoja a 10-ročná perspektíva - výzvy v rámci siedmeho rámcového programu pre spoločné akcie medzi ČŠ || - účinné pri zameraní úsilia EÚ, členských štátov a priemyslu na dosiahnutie spoločných cieľov a vytvorenie kritického množstva - pretrvávajú prekážky brániace rozvoju integrovanej koncepcie inovácie na úrovni EÚ a získaniu konkrétnych záväzkov ČŠ, pokiaľ ide o zdroje - potreba nových investícii a rozsiahlych výskumných infraštruktúr v oblasti energetických technológií

Partnerstvo v oblasti výskumu a inovácie v praxi

Príklady partnerstiev v rámci verejného sektora (P2P):

Existuje minimálne 6 000 známych vzácnych ochorení, ktoré postihujú približne 20 miliónov európskych občanov. V rámci projektu ERA-NET E-Rare bol vytvorený spoločný európsky program pre výskum vzácnych ochorení a uverejnili sa tri spoločné výzvy s celkovou sumou 10 miliónov EUR. To spolu s výzvami siedmeho rámcového programu, ktoré súvisia so vzácnymi ochoreniami, znamená, že teraz sa až 40 % verejného výskumu v tejto oblasti koordinuje.

Schopnosť Baltského mora poskytovať tovary a služby, od ktorých sú ľudia závislí, sa v dôsledku prírodných tlakov a záťaže spôsobenej človekom podstatne znížila. S cieľom nájsť riešenie tejto situácie deväť krajín prispieva - prostredníctvom spoločnej výzvy v hodnote 22 miliónov EUR - k projektom ERA-NET Plus – BONUS Plus. Toto úsilie zahŕňa aj širšie politické ciele v rámci morskej stratégie a námornej politiky Komisie.

Iniciatíva podľa článku 185 Bývanie s podporou okolia (AAL) sa zameriava na inováciu na podporu demografických zmien. Bola poskytnutá celková investícia v hodnote viac ako 600 miliónov EUR zahŕňajúca viac ako 40 % MSP s cieľom poskytnúť nové produkty a služby založené na IKT a udržateľné systémy starostlivosti pre aktívny a nezávislý život starnúceho obyvateľstva.

Od roku 2007 bol vedecký odbor zaoberajúci sa meraniami zapojený do viacročného spoločného programu podľa článku 185 v rámci iniciatívy týkajúcej sa metrológie (EMRP). Program má hodnotu 400 miliónov EUR a významne znížil zdvojenie činností výskumu tým, že združil 44 % celkových metrologických zdrojov do jednej iniciatívy.

Neurodegeneratívne choroby považujú ČŠ za jeden z najväčších problémov spoločnosti. Na pilotnej Iniciatíve spoločného plánovania (JPI) týkajúcej sa neurodegeneratívnych chorôb, vrátane Alzheimerovej choroby, sa zúčastňuje 23 krajín. V rámci tejto iniciatívy bola uverejnená pilotná výzva s celkovým rozpočtom 14 miliónov EUR.

Príklady partnerstiev verejného a súkromného sektora (PPP):

Spoločná technologická iniciatíva Clean Sky sa zameriava na zníženie vplyvu letectva na životné prostredie pri zachovaní konkurencieschopnosti v európskom leteckom odvetví. Dlhodobý charakter a vysoký stupeň rizika súvisiaci s výskumom vyžadujú financovanie z verejných prostriedkov a spoluprácu medzi hlavnými priemyselnými subjektmi. Doterajšie investície predstavujú takmer 300 miliónov EUR a prvé letové skúšky zahrňujúce inovačné technológie už boli vykonané.

S verejnými príspevkami od EÚ a zúčastnených členských štátov majú programy ARTEMIS (vstavané počítačové systémy) a ENIAC (nanoelektronika) za cieľ realizovať agendu výskumu vymedzenú priemyselnými a akademickými/výskumnými organizáciami. EÚ a členské štáty doteraz vyčlenili viac ako 700 miliónov EUR na inovatívne výskumné projekty založené na spolupráci, ktoré sa zameriavajú na uplatnenie v takých oblastiach, ako sú zdravie, spracovateľský priemysel, automobilový priemysel a energetická účinnosť.

V rámci Európskeho plánu na oživenie hospodárstva zahŕňa PPP Továrne budúcnosti výskumný program s rozpočtom 1,2 miliardy EUR na podporu vývoja nových a udržateľných výrobných technológií. Spája širokú škálu priemyselných subjektov a jeho cieľom je transformovať priemyselné procesy tak, aby zaistili celkovú konkurencieschopnosť a vedúce postavenie.

2.2. Celkové posúdenie

Skúsenosti s verejnými partnerstvami a verejno-súkromnými partnerstvami na európskej úrovni ukázali, že koncepcia partnerstva prináša mnoho výhod.

Siete, ktoré zahŕňajú celý rad partnerov z verejného aj súkromného sektora, boli vytvorené v duchu vzájomnej dôvery, ktorá je základom akéhokoľvek dlhodobého, strategického partnerstva. Boli vypracované spoločné vízie často za využitia variabilnej geometrie, ktoré vedú k dohodnutým strategickým agendám výskumu a technologickým plánom. To má pozitívny vplyv na situáciu v oblasti európskeho výskumu a inovácie. Toto úsilie pomáha zväčšovať množstvo a rozsah a zvyšuje tak účinnosť a efektivitu investícií do výskumu a inovácie a zároveň príťažlivosť Európy ako globálneho partnera pri riešení hlavných spoločenských výziev.

Zaistením vlastníctva a väčšej účasti členských štátov a ďalších zúčastnených strán vrátane regiónov, ako aj orgánov verejného obstarávania a normalizačných orgánov, na budovaní inovácie v Únii, zvyšuje partnerstvo finančný pákový efekt európskych mechanizmov financovania (rámcový program, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, štrukturálne fondy) a posilňuje súdržnosť prostredia európskeho výskumu a investícií.

Partnerský prístup ďalej umožňuje zúčastneným stranám realizovať programy, o ktorých by inak neuvažovali, a podporuje strategickú spoluprácu s kľúčovými partnermi v tretích krajinách.

Zároveň treba konštatovať, že existujú problémy v oblasti správy, vykonávania /financovania a rámcových podmienok.

Všetky závery týkajúce sa potenciálu partnerstva prijaté v tejto fáze by sa mali ďalej posúdiť s ohľadom na budúce skúsenosti. Podľa prvých náznakov sa zdá, že Európa by potenciál partnerstva mohla využiť lepšie. Je však potrebné stanoviť rámec, v ktorom by sa mohli pevné a trvalé partnerstvá[7] rozvíjať.

2.3. Európske partnerstvá v oblasti inovácie 2.3.1. Ciele

Oznámenie Inovácia v Únii vyzvalo k účinnejšiemu prepojeniu nástrojov na strane „ponuky“ (výskum a technológie) a na strane „dopytu“ (napr. používatelia, regulácia, normalizácia a verejné obstarávanie).

V tejto súvislosti môžu Európske partnerstvá v oblasti inovácie (EIP) zohrať dôležitú úlohu pri zaisťovaní súdržnosti medzi rôznymi koncepciami partnerstva a nástrojov. EIP sa uplatňujú v celom cykle výskumu a inovácií a zabezpečujú, aby bolo možné pretvoriť nápady do úspešných výrobkov alebo služieb na riešenie spoločenských problémov a zároveň podporiť rast a vytváranie pracovných miest.

EIP môžu poskytnúť veľkému počtu zúčastnených strán zastrešujúci rámec pre ďalšie zmenšenie roztrieštenosti úsilia v oblastiach záujmu.

Partnerský prístup zakotvený v koncepcii EIP zahŕňa:

– spojenie aktérov v cykle výskumu a inovácie, a to aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a súkromného a verejného sektora s občianskou spoločnosťou s cieľom optimalizovať a zjednodušiť používanie existujúcich nástrojov, posilniť synergie, prepojiť a zdieľať zdroje,

– prepojenie strán „dodávky“ a „dopytu“ a zohľadnenie nielen inovácie vychádzajúcej z výskumu, ale aj iných foriem, ako napríklad nových obchodných modelov, organizačnej a sociálnej inovácie,

– podporovanie výmen medzi zúčastnenými stranami a zaistenie politických záväzkov na vysokej úrovni na dohodnuté akcie.

2.3.2. Závery hodnotenia pilotného partnerstva AHA EIP

Pilotné partnerstvo AHA EIP v prípravnej fáze dokázalo svoju úspešnosť v mobilizácii zúčastnených strán (prostredníctvom konzultácií zúčastnených strán na všetkých úrovniach). Bola zriadená riadiaca skupina so širokým zastúpením na vysokej úrovni. Skupina prijala jasné pracovné metódy so zameraním na vypracovanie strategického vykonávacieho plánu.

Pilotný projekt pomohol objasniť vzťah medzi EIP a ďalšími politickými iniciatívami: EIP nahradzujú iné iniciatívy, najmä existujúce PPP alebo P2P a neslúžia ako prostriedok na stanovenie priorít výskumu mimo inštitucionálnych postupov.

V tejto fáze možno ďalej konštatovať, že partnerstvá by mali mať štruktúrované postupy na stanovovanie priorít a na vyhodnocovanie množstva názorov predložených v priebehu konzultácií, že je dôležité zapojiť tých aktérov, ktorí môžu zaistiť primeranú regulačnú kontrolu a že koncepcia „jedného univerzálneho modelu pre všetkých“ nie je vhodná a každé EIP bude musieť na základe skúseností z pilotných projektov rozvíjať svoj vlastný osobitný prístup.

Pilotné partnerstvo AHA EIP umožnilo zároveň objasniť, že v priebehu rôznych fáz partnerstva sa budú výrazne zapájať Európsky parlament, Rada a Komisia, čo je odrazom odhodlania na vysokej úrovni dosiahnuť stanovené ciele.

3. Rozvíjanie Koncepcie Partnerstva  

Kombinované úsilie o vytvorenie koncepcie partnerstva v oblasti výskumu a inovácie na európskej aj vnútroštátnej úrovni prinieslo pozitívne výsledky.

Ak však chceme úplne prekonať zbytočnú duplicitu a roztrieštenosť, musíme v tomto úsilí pokračovať. V kľúčových oblastiach, kde je potrebné riešiť hlavné spoločenské výzvy a kde je v hre európska konkurencieschopnosť, by príslušné spoločné programy mali byť vykonávané na základe spoločných strategických agend v oblasti výskumu a inovácie. Tie by mali zosúladiť a spojiť verejné (európske aj vnútroštátne) a súkromné zdroje prostredníctvom koncepcie partnerstva zapájajúceho organizácie vo všetkých fázach cyklu výskumu a inovácie.

Na tento účel plánuje Komisia lepšie využitie koncepcií partnerstva a nástrojov, ktoré boli vytvorené a vykonávané na európskej úrovni, a súčasne uznáva, že je potrebné zabrániť škodlivým účinkom na hospodársku súťaž. Identifikoval sa rad opatrení na riešenie výziev v oblasti správy, vykonávania/financovania a rámcových podmienok.

3.1. Správa 3.1.1. Všetci partneri, verejní aj súkromní, musia dodržiavať svoj záväzok v rámci partnerskej iniciatívy na dlhodobom základe

i) Je dôležité, aby členské štáty vopred uzavreli viacročné finančné záväzky a dodržali ich.

ii) Pre súkromných partnerov by mal byť záväzok k účasti v PPP v oblasti výskumu a inovácie neoddeliteľnou súčasťou dlhodobej stratégie spoločnosti.

iii) S ohľadom na význam dlhodobej udržateľnosti sa v budúcnosti záväzky týkajúce sa všetkých partnerských iniciatív budú potvrdzovať formou verejných vyhlásení - v prípade JPI vlád zúčastnených krajín a v prípade PPP vedúcich predstaviteľov súkromného sektora a prípadne aj vlád.

3.1.2. Medzinárodný rozmer spolupráce v oblasti vedy, technológie a inovácie v rámci partnerstva sa bude aktívnejšie rozvíjať na základe spoločných priorít s tretími krajinami a na medzinárodných fórach.

P2P (Verejné partnerstvá)

3.1.3. V záujme účinnejšieho riešenia spoločenských výziev má Komisia v úmysle uľahčiť koordinované vykonávanie európskych a vnútroštátnych programov a financovania.

PPP (Verejno-súkromné partnerstvá)

3.1.4. PPP v oblasti výskumu a inovácie sú prostriedkami posilňovania konkurencieschopnosti Európy v kľúčových oblastiach priemyselného výskumu a mali by sa stať významným prvkom koncepcie partnerstva vychádzajúceho z doterajších pozitívnych skúseností. 3.1.5. Budúce PPP v oblasti výskumu a inovácie by mali byť vymedzené na základe potenciálneho prínosu k posilneniu priemyselnej konkurencieschopnosti a udržateľného rastu a k riešeniu hlavných spoločenských výziev. 3.1.6. PPP v oblasti výskumu a inovácie budú v budúcnosti vznikať na základe dvoch koncepcií, ktoré vychádzajú z existujúcich modelov týchto partnerstiev.

– Zmluvné partnerstvá (napr. partnerstvá PPP v rámci plánu obnovy) a dobrovoľné dohody (napr. iniciatívy EII v rámci plánu SET) zriadené priamo podľa rámcového programu na základe formálnych správnych opatrení alebo dohôd medzi Komisiou a inými stranami.

– Špecializované právne štruktúry vytvorené podľa článku 187 ZFEÚ na základe dlhodobej koncepcie založenej na dôvere. Tie budú predstavovať zjednodušenie postupov stanovených pre existujúce spoločné technologické iniciatívy v tom zmysle, že budú založené na voľnejšej forme verejného subjektu na úrovni EÚ. Realizácia tejto možnosti závisí od toho, či Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie na vytvorenie statusu „subjektu PPP“ podľa článku 201 navrhovaného nového finančného nariadenia[8]. Okrem toho je potrebné uznať, že existuje kompromis medzi zjednodušením prostredníctvom harmonizácie štruktúr a mierou pružnosti pri úprave štruktúr pre zvláštne potreby jednotlivých spoločných technologických iniciatív.

3.1.7. Bude dôležité zaistiť koordináciu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni medzi partnerskými iniciatívami a inovačnými stratégiami pre inteligentnú špecializáciu v rámci politiky súdržnosti. 3.2. Vykonávanie/financovanie

P2P (Verejné partnerstvá)

3.2.1. Komisia navrhuje zjednodušiť nástroje na podporu partnerstiev v rámci verejného sektora zlúčením existujúcich akcií ERA-NET a ERA-NET PLUS, ako aj príslušných prvkov projektov Europe INNOVA a PRO INNO Europe, s cieľom vytvoriť jediný, pružnejší nástroj ERA-NET. 3.2.2. Záväzok zúčastnených krajín na troch úrovniach integrácie (vedeckej, radiacej a finančnej) bude dôležitým predpokladom pre budúce návrhy na iniciatívy podľa článku 185. Pokiaľ ide o finančnú integráciu, zúčastnené krajiny musia pokračovať v prijímaní pevných záväzkov na zabezpečovanie finančných prostriedkov pre spoločné programy, napríklad ich začlenením do svojich vnútroštátnych plánov, a to na základe spoločných pravidiel, ktoré umožňujú účasť danej krajiny. 3.2.3. Komisia bude podľa potreby podporovať iniciatívy JPI (spoločného programovania) pri príprave ich strategických plánov výskumu formou koordinačných a podporných opatrení. 3.2.4. Ak oblasti, ktorých sa týkajú iniciatívy JPI, zodpovedajú prioritám rámcového programu, môžu sa na podporu týchto iniciatív prípadne použiť ich nástroje. Vo všeobecnosti budú spoločné akcie JPI hodnotené prípad od prípadu, aby bolo možné posúdiť, či pridaná hodnota EÚ odôvodňuje financovanie prostredníctvom programu ERA-NET alebo spolufinancovanie prostredníctvom tematických výziev v oblasti výskumu. 3.2.5. Komisia zváži, či podá návrh na iniciatívu podľa článku 185, len ak iniciatíva JPI vo svojej strategickej agende v oblasti výskumu preukáže, že existuje kapacita na spoluprácu vo veľkom meradle a potrebné množstvo a rozsah na podporu úplnej integrácie vnútroštátnych programov. 3.2.6. Pri vykonávaní iniciatívy JPI sa musia vziať do úvahy všetky príslušné vnútroštátne programy. Rovnako musia byť súčasťou riadenia iniciatívy JPI aj vlastníci programu a vedúci pracovníci programov zo zúčastnených krajín. Takto možno plne využiť aj príležitosti na nadviazanie na existujúce skúsenosti so spoločnými programami.

PPP (Verejno-súkromné partnerstvá)

3.2.7. Vzhľadom na rozsah investícií do PPP a vzhľadom na to, že príspevky priemyslu do PPP sa zvyčajne poskytujú vo forme vecného plnenia, k účinnému meraniu príspevkov priemyslu sú potrebné metódy transparentného účtovníctva. 3.2.8. Kľúčové kritériá výberu pre PPP by mali zahŕňať rozsah dopadu na úrovni EÚ, dlhodobý záväzok partnerov a pákový efekt na investície do výskumu a inovácie. 3.2.9. Na dosiahnutie cieľov musia PPP pôsobiť v otvorených a transparentných podmienkach (a nie „uzavreté pred svetom“). 3.3. Rámcové podmienky

P2P (Verejné partnerstvá)

3.3.1. Dobrovoľné všeobecné usmernenia pre rámcové podmienky spoločného programovania poskytujú pružnú ponuku osvedčených postupov na podporu vykonávania iniciatív JPI. Financovanie iniciatív JPI z prostriedkov EÚ bude závisieť od vhodného uplatňovania dobrovoľných všeobecných usmernení[9]. 3.3.2. Ak má byť spoločné programovanie účinné pri budovaní silných a dlhodobých partnerstiev vo verejnom výskume, je potrebné vyriešiť problematické otázky, ako sú napr. cezhraničné financovanie, odovzdávanie znalostí a hodnotenia ex ante a ex post. Komisia zaistí, aby sa rámec EVP zaoberal týmito prekážkami prednostne.

PPP (Verejno-súkromné partnerstvá)

3.3.3. Je potrebné, aby členské štáty zúčastňujúce sa na PPP zosúladili a synchronizovali svoje správne postupy. 4. Ďalšie kroky

Návrh programu Komisie „Horizont 2020[10]“ bude vychádzať z postupov obsiahnutých v tomto oznámení a zaistí právny základ pre budúce P2P a PPP v EÚ v oblasti výskumu a inovácie. To by malo zároveň poskytnúť spoločný súbor pravidiel pre všetky iniciatívy podporované zo zdrojov programu „Horizont 2020“ s cieľom zjednodušiť účasť a zároveň ponechať jednotlivým iniciatívam potrebnú voľnosť, aby mohli dosiahnuť svoje ciele, a zaistiť, aby sa obidva spoločné strategické rámce, pre výskum a inováciu a pre súdržnosť, vzájomne dopĺňali.

Na základe postupne získavaných skúseností s vykonávaním koncepcií a nástrojov vytvorených v rámci 7. RP Komisia začne strategický prieskum s cieľom stanoviť, kde a ako sa dá koncepcia partnerstva použiť čo najúspešnejšie, a určiť druhy iniciatív, pre ktoré sú tieto nástroje najvhodnejšie.

Ako prvý krok zamýšľa Komisia stanoviť referenčné hodnoty, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinnosť a efektívnosť vykonávania iniciatív vytvorených na základe koncepcií a nástrojov partnerstva.

[1]               Závery zo zasadnutia Európskej rady 24. – 25. marca 2011.

[2]               KOM(2010) 546.

[3]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)

[4]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)

[5]               KOM(2010) 546, 6.10.2010

[6]               SEK(2011) 1028, 1.9.2011

[7]               Stanovisko ERAC týkajúce sa nástrojov spojených s EVP, ERAC 1208/11, 26. mája 2011.

[8]               KOM(2010) 815.

[9]               Závery zasadnutia Rady o Spoločnom programovaní v oblasti výskumu z 26. novembra 2010.

[10]             Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020).