23.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/49

---

Stanovisko Výboru regiónov „Energetická účinnosť“

2012/C 54/09

VÝBOR REGIÓNOV

—	poukazuje na to, že pri uplatňovaní opatrení v oblasti energetickej účinnosti je veľmi dôležité rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní riadenia a zásadu subsidiarity;

—	oceňuje predložený návrh smernice a opatrenia na podporu energetickej účinnosti, ktoré Komisia navrhuje v snahe dosiahnuť cieľ 20 % úspor primárnej energie v roku 2020;

—	zastáva názor, že v návrhu smernice o energetickej účinnosti sú určité medzery a nedostatky:

—	stanovené opatrenia sa môžu uplatniť len v určitých sektoroch,

—	podceňuje sa úloha regionálnych a miestnych aktérov,

—	chýbajú opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti občanov, odhliadnuc od krokov, ktoré boli podniknuté na propagovanie poskytovania informácií občanom o ich spotrebe energie v reálnom čase;

—	odmieta návrh smernice, ktorý ukladá verejnému sektoru povinnosť ročne zrenovovať 3 % svojich budov a nakupovať produkty, služby a budovy s vysokou energetickou účinnosťou.

Spravodajca	Jean-Louis JOSEPH (FR/SES), starosta obce Bastidonne
Referenčný dokument	Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti a o zrušení smernice 2004/8/ES a smernice 2006/32/ES KOM(2011) 370 v konečnom znení

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A.    Všeobecné pripomienky

1.

vyzdvihuje prínos iniciatív v oblasti energetickej účinnosti vyvíjaných na európskej úrovni, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu a účinnosti jednotlivých opatrení pri dosahovaní cieľov v oblasti úspor energie, ako aj na to, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými krajinami. Výbor súčasne zdôrazňuje, že tieto iniciatívy sa samozrejme musia zavádzať na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Preto pripomína, že pri uplatňovaní opatrení na dosiahnutie energetickej účinnosti je dôležité rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní riadenia a zásadu subsidiarity;

2.

zastáva názor, že otázky súvisiace s energetickou účinnosťou majú kľúčový význam v boji proti klimatickým zmenám a v snahe udržať našu spotrebu energie pod kontrolou a spadajú do rámca udržateľného, zodpovedného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, ktorého cieľom je i naďalej znížiť emisie skleníkových plynov a zabezpečiť dodávky energie;

3.

konštatuje, že Európska únia sa nachádza v situácii, keď je čoraz väčšmi závislá od dovozu energie, a ceny energií v súčasnosti stúpajú. Domnieva sa, že prístup k bezpečným a udržateľným zdrojom energie bude čoraz dôležitejšou otázkou a bude mať v budúcnosti rozhodujúci vplyv na hospodársky rast a spravodlivé rozdelenie energie;

4.

pripomína, že Výbor regiónov už neraz zdôraznil, že prechod na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, najmä zdroje energie, umožní vytvoriť veľké príležitosti pre hospodársky rast, pre vznik pracovných miest, ktoré nebude možné presunúť do inej lokality, a pre technologický rozvoj, ktorý Európskej únii zabezpečí konkurencieschopnosť;

5.

zdôrazňuje význam modelu trias energetica, ktorý stanovuje do roku 2020 cieľ „3x20“ pre jednotlivé oblasti, ktorými sú zníženie emisií skleníkových plynov, energetická účinnosť a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Energetická účinnosť je i naďalej základným kameňom európskej politiky, ktorá sa usiluje zmierniť vplyv klimatických zmien na zabezpečenie dodávok, výrobu a spotrebu energie;

6.	oceňuje predložený návrh smernice a opatrenia na podporu energetickej účinnosti, ktoré Komisia navrhuje v snahe dosiahnuť cieľ 20 % úspor primárnej energie v roku 2020;

7.

upozorňuje však, ako sa uvádza aj v Pláne energetickej účinnosti na rok 2011 (1), že podľa nedávnych štúdií, ktoré uskutočnila Komisia, bude Európska únia schopná do roku 2020 dodržať maximálne polovicu svojich záväzkov v oblasti energetickej účinnosti. Návrh smernice má preto v tejto súvislosti mimoriadny význam;

8.	ľutuje, že návrh smernice nepresahuje horizont roku 2020, najmä pokiaľ ide o kľúčový cieľ 2050 (znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990) umožňujúci zmierniť dôsledky klimatických zmien;

9.

zastáva názor, že v návrhu smernice o energetickej účinnosti sú určité medzery a nedostatky: — chýbajú záväzné národné ciele, ktoré budú stanovené najskôr v roku 2014, — stanovené opatrenia sa môžu uplatniť len v určitých sektoroch, — podceňuje sa úloha regionálnych a miestnych aktérov, — členské štáty sa môžu oslobodiť od povinností spojených so zavádzaním záväzných opatrení, ako sú konkrétne opatrenia spojené so systémami záväzkov v oblasti energetickej účinnosti a plány rozvoja vysoko účinnej kogenerácie, — chýbajú opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti občanov, odhliadnuc od krokov, ktoré boli podniknuté na propagovanie poskytovania informácií občanom o ich spotrebe energie v reálnom čase, — chýbajú opatrenia zamerané na rozvoj a podporu vzdelávania aktérov pôsobiacich na trhu, najmä expertov a technikov z rôznych profesií spojených s energetickou účinnosťou;

B.    Prepracovanie návrhu smernice o energetickej účinnosti

10.

zdôrazňuje, že smernica ukladá členským štátom, aby stanovili orientačný národný cieľ energetickej účinnosti, vyjadrený ako absolútna úroveň spotreby primárnej energie v roku 2020. Komisia do 30. júna 2014 posúdi, či je pravdepodobné, že Európska únia dosiahne svoj cieľ 20 % úspor primárnej energie do roku 2020, vyžadujúci si zníženie spotreby primárnej energie v EÚ, s prihliadnutím na súčet národných cieľov. V tejto súvislosti výbor: a. ľutuje, že v smernici chýbajú záväzné národné ciele, ale aj to, že rozhodnutie presunuté na rok 2014 má takýto neistý charakter. Navrhuje, aby do smernice boli pre každý členský štát začlenené národné ciele z hľadiska energetickej účinnosti prispôsobené jeho špecifickým podmienkam, ktoré budú oporným bodom pre vypracovanie národných plánov v oblasti energetickej účinnosti a ktoré sa v roku 2014 stanú záväznými; b. by veľmi uvítal, keby Komisia navrhla spoločnú metodológiu vymedzenia záväzných národných cieľov. Táto metodológia by mala zohľadňovať špecifickú situáciu každého členského štátu, najmä jeho hospodárske výsledky a opatrenia z hľadiska energetickej účinnosti, ktoré už boli prijaté; c. považuje dvojfázový postup, opísaný v odôvodnení (13) (2), ktorým sa zavádzajú len nezáväzné opatrenia a najprv len orientačné ciele, za nepostačujúci. Týmto postupom sa dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2020 stáva hypotetickým. Výbor sa obáva, že tento postup spochybní účinnosť opatrení stanovených v predloženom návrhu smernice;

11.

odmieta vyčísliteľné ciele stanovené pre verejný sektor a sektor distribúcie a predaja energie, ľutuje však, že neboli vytýčené takéto ciele pre sektor prepravy osôb a tovaru, obchodné odvetvia a priemyselné odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami. Výbor obzvlášť: a. odmieta návrh smernice, ktorý ukladá verejnému sektoru povinnosť ročne zrenovovať 3 % svojich budov a nakupovať produkty, služby a budovy s vysokou energetickou účinnosťou. Výbor: — zdôrazňuje nevyhnutnosť prihliadať na zásadu subsidiarity, — žiada preto, aby sa mohli uplatňovať alternatívne spôsoby, ako dosiahnuť ciele v oblasti energetických úspor, pokiaľ sa dosiahne rovnaká miera zníženia spotreby energie, — vyslovuje sa za zavedenie stimulov, ktoré by zabránili zvýšeniu nájomného v sociálnych bytoch v dôsledku prác na zvýšenie energetickej účinnosti, — zdôrazňuje, že väčšiu energetickú účinnosť bude možné dosiahnuť len s pomocou finančných prostriedkov vyčlenených na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj s pomocou nástrojov, ako sú zmluvy o energetickej hospodárnosti a verejno-súkromné partnerstvá. Zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť opatrenia, ktoré budú nabádať členské štáty a územné samosprávy, aby využili prostriedky, ktoré majú k dispozícii zo štrukturálnych fondov, s cieľom podporiť investície do energetickej účinnosti. Výslovne prízvukuje, že podporuje usmernenia v tomto zmysle, ktoré Komisia zahrnula do návrhu viacročného finančného rámca, — pripomína, že je potrebné navrhnúť na úrovni členských štátov vyvážené pravidlá, aby sa náklady na opatrenia energetickej účinnosti a úžitok z nich mohli transparentným spôsobom rozdeliť medzi vlastníkov a nájomníkov. Kým takéto pravidlá neexistujú, bude ťažké zmobilizovať potrebné investície; b. vyzýva verejné orgány, aby zvážili zavedenie doplňujúcich cieľov, ktoré by zahŕňali najmä sektor verejného osvetlenia a verejnej dopravy, pod podmienkou, že sa na to vyčlenia dostatočné finančné prostriedky; c. odporúča stanoviť záväzné ciele pre sektor dopravy a sektor služieb, ako aj pre obchodné a priemyselné odvetvia, a venovať väčšiu pozornosť zariadeniam, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov;

12.

oceňuje zavedenie systémov záväzku energetickej účinnosti, a najmä opatrení s cieľom nariadiť distribútorom energie úspory vo výške 1,5 % ročného objemu ich predaja energie (3), a pripomína, že pri zavádzaní takýchto systémov záväzku v oblasti energetickej účinnosti je dôležité prihliadať na zásadu subsidiarity; ľutuje, že: a. členským štátom bola ponúknutá možnosť navrhnúť alternatívne opatrenia, ktoré by mohli viesť k presunu povinností zo súkromného sektora na verejný, čo by znamenalo zvýšenie daňovej záťaže pre daňových poplatníkov; b. smernica sa nezmieňuje o hlavnom probléme, t. j. ako motivovať distribútorov energie a maloobchodné energetické spoločnosti, aby znížili každoročne predaj energie o 1,5 %, a že ustanovenie, že členské štáty môžu „zahrnúť požiadavky so sociálnym cieľom do povinných úspor, ktoré ukladajú“ [článok 6 ods. 5 písm. a)] nebudú stačiť na to, aby ochránili najchudobnejších občanov pred ďalším nárastom cien energie; c. medzi systémami záväzku figuruje návrh alternatívnych opatrení, ktoré sa musia oznámiť najneskôr do 1. januára 2013, pričom tieto opatrenia by umožnili dosiahnuť úspory energie zo strany koncových odberateľov. Obáva sa, že tieto opatrenia, tak ako sú definované, by mohli umožniť obísť cieľ navrhovaný pre systémy záväzku;

13.

zdôrazňuje, že regionálni a miestni aktéri zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave a zavádzaní programov energetickej účinnosti. Územné samosprávy, zodpovedné za miestnu politiku v oblasti bývania, zamestnanosti, dopravy a vzdelávania, sú v kontakte s občanmi a všetkými miestnymi aktérmi, aby mohli navrhnúť opatrenia reagujúce na požiadavky občanov a na výzvy v oblasti energetickej účinnosti na miestnej a regionálnej úrovni. Zároveň majú najlepšie možnosti na to, aby pomohli zmeniť správanie občanov, pokiaľ ide o využívanie energie v novej ére mikrovýroby energie, technológií inteligentných sietí a variabilných cien. V tejto súvislosti výbor navrhuje zvýšiť mieru zapojenia regionálnych a miestnych aktérov vďaka opatreniam, ktoré budú motivovať: a. členské štáty, aby pri príprave národných plánov uplatňovali postupy konzultácie s regionálnymi a miestnymi aktérmi (prístup zdola nahor), čo umožní navrhnúť také národné plány, ktoré budú v súlade s národnými, regionálnymi a miestnymi cieľmi a prostriedkami; b. regionálne a miestne orgány, aby zavádzali regionálne a miestne plány energetickej účinnosti, ktoré budú napríklad podporovať decentralizovanú výrobu energie, programy renovácie verejných budov alebo plány mobility na krátke vzdialenosti a plány udržateľnej dopravy. Okrem toho pripomína význam európskej iniciatívy Dohovor primátorov a starostov a iniciatívy Dohovor ostrovov a navrhuje začleniť do smernice opatrenia na podporu a propagáciu týchto iniciatív v členských štátoch; c. regionálne orgány, aby pomáhali miestnym aktérom, pretože títo majú poznatky a vedia posúdiť možnosti a prekážky, ktoré stoja v ceste zavádzaniu opatrení v oblasti energetickej účinnosti, vyvíjajú úsilie na zvyšovanie informovanosti občanov, pomáhajú pri zavádzaní miestnych programov a projektov, ako aj pri odbornej príprave aktérov; d. regionálne a miestne orgány, aby vytvorili mechanizmy na monitorovanie a meranie energie a skleníkových plynov, ak takéto neexistujú, s cieľom zlepšiť politické rozhodnutia; e. regionálne orgány, aby podporovali alebo posilňovali medziregionálne programy spolupráce na podporu prenosu know-how v oblasti energetickej účinnosti medzi regiónmi;

14.

pripomína, že je dôležité zvyšovať povedomie a informovanosť občanov. Individuálne úsilie je dôležitým prostriedkom, ako zabezpečiť úctu k životnému prostrediu a dobré uplatňovanie opatrení energetickej účinnosti, ktoré vplývajú na občanov. Je teda nevyhnutné zvyšovať ich povedomie a informovanosť. Výbor v tejto súvislosti: a. podporuje opatrenia prijaté na propagáciu poskytovania informácií spotrebiteľom v reálnom čase o ich spotrebe energie a fakturácii (elektrina, plyn, teplo); b. zdôrazňuje, že je prvoradé zabezpečiť ochranu osobných údajov, najmä vo vzťahu k dodávateľom, ako aj bezplatný a jednoduchý prístup k týmto údajom pre koncového odberateľa, a trvá na tom, že tieto údaje musia byť pre koncových odberateľov ľahko pochopiteľné a použiteľné; c. odporúča zaviesť meracie systémy, ktoré koncovému odberateľovi umožnia regulovať svoje náklady a znížiť svoju spotrebu v závislosti od sadzieb, ktoré ponúka distribútor energie; d. ľutuje preto, že v smernici nie sú uvedené doplňujúce opatrenia s cieľom lepšie informovať občanov o možnostiach zníženia spotreby energie;

15.

oceňuje, že Komisia v návrhu podporuje energetické audity pre podniky a programy auditov za dostupné ceny pre koncových odberateľov a malé a stredné podniky. V záujme zlepšenia kvality auditov však odporúča: a. navrhnúť odbornú prípravu pre expertov, ktorá by viedla k odbornej kvalifikácii a oficiálnemu uznaniu ich schopností; b. explicitne v návrhu spomenúť európske technické normy (EN 16001) týkajúce sa systémov hospodárenia s energiou, a tak podporiť zavedenie certifikácie, ktorá je v nich stanovená; c. zahrnúť do tohto opatrenia služby vo verejnom záujme; d. zavádzať opatrenia navrhnuté v auditoch;

16.

oceňuje opatrenia navrhnuté v záujme rozvoja energetických služieb. Napriek tomu výbor: a. odporúča, aby sa tieto služby neobmedzovali len na zmluvy o energetickej hospodárnosti a aby sa podporovali všetky energetické služby, ako je pravidelná povinná kontrola kúrenia a chladenia alebo zavádzanie systémov tepelnej regulácie; b. ľutuje, že v návrhu chýbajú konkrétne opatrenia zamerané na zníženie administratívnych a právnych prekážok pri uzatváraní zmlúv o energetickej hospodárnosti, ako napríklad v prípade opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti;

17.	pripomína, že otázka odbornej prípravy má veľký význam. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre členské štáty a regionálnych a miestnych aktérov je dôležité mať k dispozícii odbornú prípravu, ako aj expertov a odborníkov v tomto sektore schopných reagovať na požiadavky smernice.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
1.   Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec na podporu energetickej účinnosti v rámci Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľa Únie v podobe úspory primárnej energie vo výške 20 % do roku 2020 a pripraviť cestu pre ďalšie zvyšovanie energetickej účinnosti po tomto dátume.	1.   Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec na podporu energetickej účinnosti v rámci Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľa Únie v podobe úspory primárnej energie vo výške 20 % do roku 2020 a pripraviť cestu pre ďalšie zvyšovanie energetickej účinnosti po tomto dátume.

Zdôvodnenie

Komisia prijala 8. marca 2011 Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (4), v ktorom uviedla, že je potrebné zamerať sa viac na energetickú účinnosť. Opatrenia v oblasti energetickej účinnosti uvedené v návrhu smernice nepripravujú cestu tomu, čo bude nasledovať po roku 2020, ani nezohľadňujú horizont roku 2050, ktorý prijala samotná Komisia.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2 ods. 7

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
7. „Distribútor energie“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu vrátane prevádzkovateľa distribučnej sústavy, zodpovednú za prepravu energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, ktoré predávajú energiu koncovým odberateľom;	7. „Distribútor energie“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu vrátane prevádzkovateľa distribučnej sústavy, preprav energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, ktoré predávajú energiu koncovým odberateľom;

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh a pozmeňovací návrh k článku 2 ods. 9 pomáhajú lepšie vymedziť pojmy „distribútor energie“ a „maloobchodná energetická spoločnosť“ s cieľom vyhnúť sa možným neželaným dôsledkom.

Napríklad nájomníkom môže byť energia účtovaná rôznymi spôsobmi. Na mnohých miestach ju dodávajúci podnik účtuje priamo nájomníkovi, no inde ju účtuje vlastník nehnuteľnosti, a to buď oddelene alebo ako súčasť celkovej sumy poplatkov za služby skladajúcej sa z mnohých prvkov, ktoré môžu byť rozdelené a jednotlivo rozpísané.

Cieľom pozmeňovacieho návrhu je poskytnúť väčšiu právnu istotu, aby sa na spomínaných nájomníkov, ktorým sa energia dodaná do budovy účtuje, nevzťahovali povinnosti stanovené v smernici, ktoré im neboli určené. Výnimka (článok 6 ods. 8) týkajúca sa malých distribútorov energie a maloobchodných energetických spoločností nepredstavuje dostatočnú záruku.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 2 ods. 9

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
9. „Maloobchodná energetická spoločnosť“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá predáva energiu koncovým odberateľom;	9. „Maloobchodná energetická spoločnosť“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, energiu koncovým odberateľom;

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh a pozmeňovací návrh k článku 2 ods. 7 pomáhajú lepšie vymedziť pojmy „distribútor energie“ a „maloobchodná energetická spoločnosť“ s cieľom vyhnúť sa možným neželaným dôsledkom.

Napríklad nájomníkom môže byť energia účtovaná rôznymi spôsobmi. Na mnohých miestach ju dodávajúci podnik účtuje priamo nájomníkovi, no inde ju účtuje vlastník nehnuteľnosti, a to buď oddelene alebo ako súčasť celkovej sumy poplatkov za služby skladajúcej sa z mnohých prvkov, ktoré môžu byť rozdelené a jednotlivo rozpísané.

Cieľom pozmeňovacieho návrhu je poskytnúť väčšiu právnu istotu, aby sa na spomínaných nájomníkov, ktorým sa energia dodaná do budovy účtuje, nevzťahovali povinnosti stanovené v smernici, ktoré im neboli určené. Výnimka (článok 6 ods. 8) týkajúca sa malých distribútorov energie a maloobchodných energetických spoločností nepredstavuje dostatočnú záruku.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Členské štáty stanovia národné ciele energetickej účinnosti, vyjadrené ako absolútna úroveň spotreby primárnej energie v roku 2020. Pri stanovovaní týchto cieľov zohľadňujú cieľ Únie vo výške 20 % úspory energie, opatrenia stanovené v tejto smernici, opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspory energie prijaté podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES, ako aj ďalšie opatrenia na podporu energetickej účinnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.

Zdôvodnenie

V súčasnej situácii bude Európska únia schopná zrealizovať len polovicu svojho záväzku v oblasti energetickej účinnosti stanoveného do roku 2020. Výbor navrhuje, aby smernica obsahovala národné ciele, ktoré sa od roku 2014 stanú záväznými. Okrem toho si želá, aby do plánov, ktoré členské štáty zavedú, boli zahrnuté aj odvetvia, ako napríklad preprava osôb a služieb a obchodné a priemyselné odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, a aby sa národné ciele týkali týchto odvetví presne tak ako ostatných sektorov.

Cieľ 20 % úspor energie do roku 2020 treba podporiť. Obdobie do roku 2020 je relatívne krátke a krátkodobé a strednodobé opatrenia sa musia uskutočňovať čo najskôr. Navrhujeme metodológiu hodnotenia pokroku každého členského štátu v oblasti energetickej účinnosti. V smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov Európska komisia mohla stanoviť celkový cieľ 20 % realizovaný v členských štátoch v závislosti od ich schopnosti dosiahnuť tento cieľ. Navrhujeme preto rovnaký prístup v oblasti energetickej účinnosti pri zohľadnení úrovne pokroku v každej krajine.

Treba tiež zdôrazniť, že energia, ktorá sa spotrebuje v primárnom sektore (poľnohospodárstvo, chov, rybolov), pochádza z fosílnych zdrojov, ktoré sú z veľkej časti dovážané. Hospodársky a environmentálny dosah tohto stavu vecí je dostatočným dôvodom na to, aby sa do skúmaného článku osobitne začlenil primárny sektor.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby sa od 1. januára 2014 každoročne renovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vo vlastníctve ich verejných orgánov tak, aby spĺňali aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Miera 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2 vo vlastníctve verejných orgánov príslušného členského štátu, ktoré k 1. januáru každého roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v článku 4 smernice 2010/31/EÚ. 2.   Členské štáty môžu umožniť svojim verejným orgánom, aby započítali do svojej ročnej miery renovácie nadbytočne renovované podlahové plochy budov v danom roku, ako keby sa namiesto toho renovovali v niektorom z dvoch predchádzajúcich alebo nasledujúcich rokov. 3.   Na účely odseku 1 členské štáty od 1. januára 2014 stanovia a sprístupnia verejnosti zoznam budov vo vlastníctve ich verejných orgánov s uvedením: a) podlahovej plochy v m2 a b) energetickej hospodárnosti jednotlivých budov. 4.   Členské štáty podporujú verejné orgány, aby: a) prijali plán energetickej účinnosti, samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu pre zachovanie klimatických podmienok a životného prostredia, ktorý obsahuje konkrétne ciele úspory energie, s cieľom neustáleho zvyšovania energetickej účinnosti verejných orgánov; b) zaviedli systém hospodárenia s energiou ako súčasť realizácie svojho plánu.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby sa od 1. januára 2014 renovovali vo vlastníctve ich verejných orgánov tak, aby spĺňali aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2 vo vlastníctve verejných orgánov príslušného členského štátu, ktoré k 1. januáru každého roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v článku 4 smernice 2010/31/EÚ. 2.        3.   Na účely odseku 1 členské štáty od 1. januára 2014 stanovia a sprístupnia verejnosti zoznam budov vo vlastníctve ich verejných orgánov s uvedením: a) podlahovej plochy v m2 a b) energetickej hospodárnosti jednotlivých budov. 4.   Členské štáty verejné orgány, aby: a) prijali plán energetickej účinnosti, samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu pre zachovanie klimatických podmienok a životného prostredia, ktorý obsahuje konkrétne ciele úspory energie, s cieľom neustáleho zvyšovania energetickej účinnosti verejných orgánov; b) zaviedli systém hospodárenia s energiou ako súčasť realizácie svojho plánu;

Zdôvodnenie

V súčasnej situácii sa Európskej únii podarí splniť iba polovicu svojich energetických cieľov. Treba posilniť jej opatrenia najmä prostredníctvom stanovenia záväzných cieľov. V prípade, že neexistujú záväzné ciele, je dôležité podporovať sektorové ciele, najmä v stavebníctve, kde existuje najväčší potenciál úspor energie.

Nasledujúce body sú dôvodom, prečo podporujeme navrhovanú smernicu:

1.

EÚ zaviedla finančné mechanizmy (ELENA, JESSICA) a fondy určené na energetickú účinnosť (EEE-F atď.), finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktorý počíta s vysokým percentom štrukturálnych zdrojov určených na energetickú účinnosť. Existujú ďalšie finančné nástroje, ako sú zmluvné projekty energetickej hospodárnosti, verejno-súkromné partnerstvá a národné alebo regionálne fondy energetickej účinnosti, ktoré uľahčujú činnosti v oblasti energetickej účinnosti v období, keď je nedostatok verejných peňazí.

2.	Existujú menej nákladné riešenia, pri ktorých je návratnosť investícií kratšia, ako napr. revízia systémov vykurovania a chladenia, systémy regulácie tepla budov, ktoré umožňujú progresívne investície.

3.	Smernica o energetickej hospodárnosti budov zohľadňuje rôzne typy budov a na niektoré sa nevzťahuje (historické budovy, dočasné budovy alebo hangáre atď.). Berie tiež do úvahy klimatické rozdiely medzi štátmi na severe a na juhu.

4.	Energetická účinnosť v stavebníctve vytvára tiež miestne pracovné miesta, ktoré nie je možné presunúť mimo krajinu: energetická renovácia štyroch bytov sa rovná vytvoreniu jedného pracovného miesta.

5.	Členským štátom bol poskytnutý plán týkajúci sa odbornej prípravy remeselníkov na implementáciu smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Návrh smernice by sa však mohol vylepšiť, ak by zohľadnil tieto body:

1.	Treba pripomenúť, že smernica o energetickej hospodárnosti budov 2010/31/EÚ umožňuje členským štátom zrenovovať alebo nie budovy chránené ako súčasť chráneného životného prostredia.

2.	Treba sa opierať o európske normy hospodárenia s energiou a jej započítavania.

3.	Treba uľahčiť a posilniť prístup k zmluvným projektom energetickej hospodárnosti.

4.	Členské štáty musia podporovať regionálne a miestne samosprávy a musia im poskytnúť finančnú alebo inú pomoc.

5.	Bolo by rozumné podporovať verejné orgány v tom, aby zavádzali nástroje v oblasti odborného vzdelávania a informačných kampaní, ktorých cieľom by bolo náležité spravovanie a údržba budov, ako i úsporné využívanie energie jej používateľmi.

Tieto aspekty sú dôležité pre dosiahnutie cieľa energetickej účinnosti do roku 2020.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 5

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Obstarávanie uskutočňované verejnými orgánmi Členské štáty musia zabezpečiť, aby verejné orgány obstarávali iba produkty, služby a budovy s vysokou úrovňou energetickej účinnosti, ako sa uvádza v prílohe III.	Obstarávanie uskutočňované verejnými orgánmi Členské štáty musia zabezpečiť, aby verejné orgány obstarávali iba produkty, služby a budovy s úrovňou energetickej účinnosti, ako sa uvádza v prílohe III.

Zdôvodnenie

Žiadať od verejných orgánov, aby obstarávali iba produkty, služby a budovy s vysokou úrovňou energetickej účinnosti vyvoláva určité obavy, že EÚ sa usiluje použiť verejné obstarávanie na dosiahnutie strategických politických cieľov. Konečné rozhodnutie o tom, či sa požiadavky v oblasti energetickej účinnosti začlenia do podmienok verejného obstarávania by malo byť prenechané samotným miestnym a regionálnym orgánom a akékoľvek požiadavky EÚ v tejto oblasti musia zostať úplne dobrovoľné.

V záujme právnej istoty a integrity jednotného trhu je rozhodujúce, aby predmetná smernica bola v súlade s ustanoveniami existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania. V tejto súvislosti treba zdôrazniť skutočnosť, že členské štáty sú priamo zodpovedné za smerovanie verejného obstarávania v prospech realizácie cieľov v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by sa inak nemohli dosiahnuť. Zdá sa byť vhodné odporúčať, ako je to i v návrhu správy Európskeho parlamentu, nielen vysoké energetické normy, ale čo možno najvyššie energetické normy.

Pokiaľ ide o energeticky účinné služby v kontexte verejných výdavkov, formulácia obsiahnutá v návrhu smernice odkazuje iba na služby používajúce energeticky účinné produkty. Mala by skôr odkazovať na služby v širšom zmysle vrátane služieb energetickej účinnosti definovaných v článku 2.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 6 ods. 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

9.   Alternatívne k odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť prijať iné opatrenia na dosiahnutie úspor energie koncových odberateľov. Ročná výška úspor energie dosiahnutá týmto prístupom musí byť rovnaká ako výška úspor energie požadovaná v odseku 1. Členské štáty, ktoré si zvolia túto možnosť, musia Komisii najneskôr do 1. januára 2013 oznámiť alternatívne opatrenia, ktoré plánujú zaviesť vrátane pravidiel pre sankcie uvedené v článku 9, pričom uvedú, akým spôsobom dosiahnu požadovanú výšku úspor. Komisia môže tieto opatrenia odmietnuť alebo predložiť návrhy na ich úpravu v období 3 mesiacov od oznámenia. V takýchto prípadoch príslušný členský štát nesmie uplatňovať alternatívny prístup, pokiaľ Komisia výslovne neuzná opätovne predložené alebo upravené navrhované opatrenia.

9.

Zdôvodnenie

Navrhuje sa, aby členské štáty prijali ďalšie opatrenia na dosiahnutie úspor energie. Ak sa členským štátom nepodarí zapojiť súkromný sektor, možno sa obávať, že tieto opatrenia budú realizované len vďaka verejným prostriedkom, v dôsledku čoho by zaťaženie, ktoré z nich vyplýva, museli znášať občania. V snahe vyhnúť sa nejasnostiam navrhujeme vypustiť tento odsek.

Je možné uvažovať o alternatívnom opatrení, ktoré sa uvádza v návrhu správy Európskeho parlamentu o smernici týkajúcej sa energetickej účinnosti. Toto opatrenie by umožnilo poskytnúť prostriedky finančným nástrojom určeným na opatrenia v oblasti energetickej účinnosti.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 6 ods. 10

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
V prípade potreby Komisia stanoví prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 18 systém vzájomného uznávania úspor energie dosiahnutých v rámci národných systémov záväzku energetickej účinnosti. Takýto systém umožní povinným subjektom, aby si mohli započítať úspory energie dosiahnuté a overené v danom členskom štáte do svojich záväzkov v inom členskom štáte.

Zdôvodnenie

Systém vzájomného uznávania úspor energie, ktorý zapojeným subjektom umožňuje započítať si úspory energie dosiahnuté v jednom štáte do svojich záväzkov v inom štáte môže mať za následok znevýhodnenie z hľadiska miestnej zamestnanosti v danom členskom štáte. V snahe vyhnúť sa akýmkoľvek dôsledkom tohto typu odporúčame vypustiť tento odsek.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 8 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia elektrickej energie, zemného plynu, diaľkového vykurovania a chladenia a diaľkovo dodávanej teplej úžitkovej vody boli vybavení individuálnymi meračmi, ktoré presne merajú a umožňujú zistiť ich skutočnú spotrebu energie a poskytujú informácie v reálnom čase spotreby, v súlade s prílohou VI. Ak členské štáty realizujú zavádzanie inteligentných meračov stanovených smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES týkajúcimi sa trhu s elektrickou energiou a plynom, zabezpečia, aby sa pri stanovovaní minimálnych funkčných vlastností meračov a povinností uložených účastníkom trhu v plnej miere zohľadnili ciele energetickej účinnosti a výhody pre koncových odberateľov. V prípade elektrickej energie a na požiadanie koncového odberateľa prevádzkovatelia meračov musia zabezpečiť, aby merač počítal elektrinu vyrobenú v priestoroch koncového odberateľa a vyvedenú do sústavy. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak o to koncový odberateľ požiada, boli meracie údaje o ich výrobe alebo spotrebe v reálnom čase dané k dispozícii tretej strane konajúcej v mene koncového odberateľa. V prípade vykurovania a chladenia, ak je budova zásobovaná zo siete diaľkového vykurovania, musí byť merač tepla inštalovaný na vstupe do budovy. V bytových domoch musia byť nainštalované aj individuálne merače spotreby tepla na meranie spotreby tepla alebo chladenia pre každý byt. V prípade, ak použitie individuálnych meračov spotreby tepla nie je technicky uskutočniteľné, na meranie spotreby tepla na každom radiátore sa použijú individuálne rozdeľovače vykurovacích nákladov v súlade s požiadavkami prílohy VI bod 1.2. Členské štáty zavedú pravidlá na rozdelenie nákladov na spotrebu tepla v bytových domoch s centralizovanou dodávkou tepla alebo chladenia. Tieto pravidlá musia obsahovať usmernenia týkajúce sa korekčné faktory tak, aby odrážali vlastnosti budov, ako sú napríklad prestupy tepla medzi bytmi.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia elektrickej energie diaľkového vykurovania a chladenia a diaľkovo dodávanej teplej úžitkovej vody boli vybavení individuálnymi meračmi, ktoré presne merajú a umožňujú zistiť ich skutočnú spotrebu energie a poskytujú informácie v reálnom čase spotreby, v súlade s prílohou VI. Ak členské štáty realizujú zavádzanie inteligentných meračov stanovených smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES týkajúcimi sa trhu s elektrickou energiou a plynom, zabezpečia, aby sa pri stanovovaní minimálnych funkčných vlastností meračov a povinností uložených účastníkom trhu v plnej miere zohľadnili ciele energetickej účinnosti a výhody pre koncových odberateľov. V prípade elektrickej energie a na požiadanie koncového odberateľa prevádzkovatelia meračov musia zabezpečiť, aby merač počítal elektrinu vyrobenú v priestoroch koncového odberateľa a vyvedenú do sústavy. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak o to koncový odberateľ požiada, boli meracie údaje o ich výrobe alebo spotrebe v reálnom čase dané k dispozícii tretej strane konajúcej v mene koncového odberateľa. V prípade vykurovania a chladenia, ak je budova zásobovaná zo siete diaľkového vykurovania, musí byť merač tepla inštalovaný na vstupe do budovy. V bytových domoch musia byť nainštalované aj individuálne merače spotreby tepla na meranie spotreby tepla alebo chladenia pre každý byt. V prípade, ak použitie individuálnych meračov spotreby tepla nie je technicky uskutočniteľné, na meranie spotreby tepla na každom radiátore sa použijú individuálne rozdeľovače vykurovacích nákladov v súlade s požiadavkami prílohy VI bod 1.2. Členské štáty zavedú pravidlá na rozdelenie nákladov na spotrebu tepla v bytových domoch s centralizovanou dodávkou tepla alebo chladenia. Tieto pravidlá musia obsahovať usmernenia týkajúce sa korekčné faktory tak, aby odrážali vlastnosti budov, ako sú napríklad prestupy tepla medzi bytmi.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na to, že spravodajca zdôrazňuje v návrhu stanoviska zásadu subsidiarity, musia mať členské štáty pri realizácii návrhu určitú flexibilitu, keďže rozdiely v konštrukcii budov môžu vplývať na spotrebu tepla koncových odberateľov.

Podobne musia byť zohľadnené celkové ekonomické a environmentálne náklady, aby sa zabezpečila celková efektivita. Mali by zahŕňať náklady na údržbu, riadenie a výmenu.

Navrhuje sa, aby boli zavedené inteligentné merače pre všetky druhy palív. Okrem toho, v súlade so všeobecnými pripomienkami, sa zdá byť vhodné spomenúť, že koncoví odberatelia musia mať možnosť regulovať svoje náklady a znížiť spotrebu energie. Treba tiež zdôrazniť, že náklady spojené s inštaláciou týchto meracích systémov nesmú niesť koncoví odberatelia.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 8 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
3.   Informácie z meraní a vyúčtovania individuálnej spotreby energie, ako aj ďalšie informácie uvedené v odsekoch 1, 2, 3 a prílohe VI sa poskytujú koncovým odberateľom bezplatne.	3.   Informácie z meraní a vyúčtovania individuálnej spotreby energie, ako aj ďalšie informácie uvedené v odsekoch 1, 2, 3 a prílohe VI sa poskytujú bezplatne .

Zdôvodnenie

Aby sa zabránilo akýmkoľvek nedorozumeniam v tomto ohľade, treba jasne uviesť, že prístup k týmto osobným údajom majú len osoby, ktoré konajú v mene príslušných koncových odberateľov. V dôsledku vývoja spôsobov merania a účtovania smerom k inteligentnému meraciemu systému dochádza k elektronickému spracovaniu osobných údajov. V záujme zachovania dôvernosti a ochrany údajov o spotrebe koncového odberateľa je nevyhnutné zabezpečiť ochranu týchto informácií.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 8 ods. 4 – nový odsek

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR

Zdôvodnenie

Smernica nevyzdvihuje, aké pozitívne účinky môže mať individuálne úsilie každého občana. Pri uplatňovaní opatrení energetickej účinnosti by sme nemali zabúdať na individuálny prínos. Zvyšovať informovanosť občanov je preto dôležitý krok, ktorý by sa v záujme dosiahnutia cieľa 2020 nemal zanedbávať.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Členské štáty do 1. januára 2014 stanovia a oznámia Komisii národný plán vykurovania a chladenia pre rozvoj potenciálu na použitie vysoko účinnej kogenerácie a účinného diaľkového vykurovania a chladenia, obsahujúci informácie uvedené v prílohe VII. Tieto plány sa musia aktualizovať a oznamovať Komisii každých päť rokov. Členské štáty zabezpečia prostredníctvom svojho regulačného rámca, aby sa národné plány vykurovania a chladenia zohľadňovali v miestnych a regionálnych rozvojových plánoch vrátane mestských a vidieckych územných plánov, a aby spĺňali kritériá štruktúry v súlade s prílohou VII.

Členské štáty do 1. januára 2014 stanovia a oznámia Komisii národný plán vykurovania a chladenia pre rozvoj potenciálu na použitie vysoko účinnej kogenerácie a účinného diaľkového vykurovania a chladenia obsah informácie uvedené v prílohe VII. Tieto plány sa musia aktualizovať a oznamovať Komisii každ rok. Členské štáty zabezpečia prostredníctvom svojho regulačného rámca, aby sa národné plány vykurovania a chladenia zohľadňovali v miestnych a regionálnych rozvojových plánoch vrátane mestských a vidieckych územných plánov, a aby spĺňali kritériá štruktúry v súlade s prílohou VII.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby boli regionálne a miestne orgány konzultované pri vypracovávaní a implementácii plánov diaľkového vykurovania a chladenia.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 10 ods. 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

4.   Členské štáty môžu ustanoviť podmienky pre udelenie výnimky z ustanovení odseku 3, ak: a) nie sú splnené hraničné podmienky týkajúce sa dostupnosti tepelnej záťaže uvedenej v bode 1 prílohy VIII; b) nie je možné splniť požiadavku v písm. b) odseku 3, pokiaľ ide o umiestnenie zariadenia z dôvodu, že je potrebné umiestniť zariadenie blízko geologického úložiska povoleného podľa smernice 2009/31/ES alebo c) sa na základe analýzy nákladov a prínosov ukáže, že náklady prevažujú nad prínosmi v porovnaní s celkovým nákladmi životného cyklu vrátane investícií do infraštruktúry, pri poskytovaní rovnakého množstva elektriny a tepla prostredníctvom samostatného vykurovania alebo chladenia. Členské štáty oznámia takéto podmienky pre udelenie výnimky Komisii do 1. januára 2014. Komisia môže odmietnuť tieto podmienky alebo predložiť návrhy na úpravy počas 6 mesiacov odo dňa oznámenia. V takýchto prípadoch príslušné členské štáty nesmú uplatňovať podmienky pre udelenie výnimky, pokiaľ Komisia výslovne neuzná opätovne predložené alebo upravené podmienky.

4.   Členské štáty môžu ustanoviť podmienky pre udelenie výnimky z ustanovení odseku 3, ak: a) nie sú splnené hraničné podmienky týkajúce sa dostupnosti tepelnej záťaže uvedenej v bode 1 prílohy VIII; b) nie je možné splniť požiadavku v písm. b) odseku 3, pokiaľ ide o umiestnenie zariadenia z dôvodu, že je potrebné umiestniť zariadenie blízko geologického úložiska povoleného podľa smernice 2009/31/ES alebo c) sa na základe analýzy nákladov a prínosov ukáže, že náklady prevažujú nad prínosmi v porovnaní s celkovým nákladmi životného cyklu vrátane investícií do infraštruktúry, pri poskytovaní rovnakého množstva elektriny a tepla prostredníctvom samostatného vykurovania alebo chladenia; d)

Zdôvodnenie

Okrem vysoko účinnej kogenerácie by mali mať členské štáty rovnako možnosť z hospodárskych dôvodov a v záujme zabezpečenia stability siete povoliť aj vysoko účinné nové elektrárne na plyn alebo uhlie. Výnimky stanovené v návrhu smernice, ktoré musí vopred preskúmať Komisia, na to nestačia. Posúdenie hospodárskeho prínosu elektrárne a jej podielu na zabezpečení stability siete musí zostať aj naďalej záležitosťou členských štátov.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 19 ods. 4

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Komisia vyhodnotí výročné správy a doplňujúce správy a posúdi, do akej miery členské štáty pokročili v dosahovaní národných cieľov energetickej účinnosti požadovaných v článku 3 ods. 1 a vo vykonávaní tejto smernice. Komisia odovzdá svoje hodnotenie Európskemu parlamentu a Rade. Na základe ich posúdenia týchto správ Komisia môže vydávať odporúčania členským štátom.	Komisia vyhodnotí výročné správy a doplňujúce správy a posúdi, do akej miery členské štáty pokročili v dosahovaní národných cieľov energetickej účinnosti požadovaných v článku 3 ods. 1 a vo vykonávaní tejto smernice. Komisia odovzdá svoje hodnotenie Európskemu parlamentu a Rade. Na základe ich posúdenia týchto správ Komisia môže vydávať odporúčania členským štátom.

Zdôvodnenie

V bode 13 politických odporúčaní Výbor regiónov vyzdvihuje kľúčovú úlohu regionálnych a miestnych orgánov v procese uplatňovania programov energetickej účinnosti. V tejto súvislosti sa navrhuje posilniť ich zapojenie prostredníctvom série opatrení, spomedzi ktorých sa v bode 13 písm. d) zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány majú vytvoriť mechanizmy na monitorovanie a meranie energie a skleníkových plynov s cieľom zlepšiť výsledky politických rozhodnutí. Na zavedenie týchto mechanizmov sledovania a merania, ktoré budú neskôr základom pre vypracovanie výročných a doplňujúcich správ spolu s členskými štátmi a ktoré napokon vyhodnotí Komisia, je potrebné zabezpečiť prostriedky, ktoré umožnia získavať od energetických subjektov viac informácií než je k dispozícii v súčasnosti.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 19 ods. 8 a 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

8.   Komisia do 30. júna 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článku 6. Po tejto správe nasleduje, ak je to vhodné, legislatívny návrh s jedným alebo viacerými týmito cieľmi: a) zmeniť mieru úspor uvedenú v článku 6 ods. 1; b) ustanoviť ďalšie spoločné požiadavky, najmä pokiaľ ide o záležitosti uvedené v článku 6 ods. 5. 9.   Komisia do 30. júna 2018 posúdi pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri odstraňovaní regulačných a neregulačných prekážok uvedených v článku 15 ods. 1, pričom v prípade potreby po tomto posúdení nasleduje legislatívny návrh.

8.   Komisia do 30. júna 20 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článku 6. Po tejto správe nasleduje, ak je to vhodné, legislatívny návrh s jedným alebo viacerými týmito cieľmi: a) zmeniť mieru úspor uvedenú v článku 6 ods. 1; b) ustanoviť ďalšie spoločné požiadavky, najmä pokiaľ ide o záležitosti uvedené v článku 6 ods. 5. 9.   Komisia do 30. júna 20 posúdi pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri odstraňovaní regulačných a neregulačných prekážok uvedených v článku 15 ods. 1, pričom v prípade potreby po tomto posúdení nasleduje legislatívny návrh.

Zdôvodnenie

Uvedené priebežné termíny sa zdajú byť nevhodné. Rok 2018 je príliš blízko cieľu stanovenému na rok 2020, takže by sa už nemohli podniknúť žiadne veľké kroky. Výbor preto odporúča stanoviť bližšie termíny: rok 2016 v prípade predkladania správy o fungovaní systémov záväzku energetickej účinnosti, a rok 2014 v prípade posudzovania pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri odstraňovaní regulačných a neregulačných prekážok.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 15 – nový článok

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR

Zdôvodnenie

Na dosiahnutie cieľov z hľadiska zavádzania opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ako aj na zabezpečenie kvality a efektívnosti podniknutých krokov je nevyhnutné vyškoliť odborníkov a pracovníkov pôsobiacich v sektoroch, ktoré sa zaoberajú energetickou účinnosťou. Regionálne a miestne orgány sú nevyhnutné pre rozvoj a využitie týchto typov odbornej prípravy.

Pozmeňovací návrh 17

Príloha III

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Požiadavky na energetickú účinnosť pri obstarávaní produktov, služieb a budov verejnými orgánmi Verejné orgány, ktoré obstarávajú produkty, služby alebo budovy, musia: a) ak ide o produkt, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa smernice č. 2010/30/EÚ alebo smernice Komisie, ktorou sa vykonáva smernica č. 92/75/EHS, obstarávať iba tie produkty, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej triedy energetickej účinnosti pri zohľadnení nákladovej efektívnosti, hospodárskej uskutočniteľnosti a technologickej primeranosti, ako aj dostatočnej hospodárskej súťaže; b) ak ide o produkt, na ktorý sa nevzťahuje písm. a) a vzťahuje sa naň vykonávacie opatrenie podľa smernice 2009/125/ES prijaté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, obstarávať iba tie produkty, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej účinnosti stanovenými v uvedenom vykonávacom opatrení; c) obstarávať produkty kancelárskeho zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady 2006/1005/ES[1], ktoré spĺňajú požiadavky na energetickú účinnosť, ktoré nie sú menej náročné než požiadavky uvedené v prílohe C k dohode priloženej k uvedenému rozhodnutiu; d) obstarávať iba pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium najvyššej energetickej účinnosti palív, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 1222/2009[2]. Táto požiadavka nesmie brániť verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo s triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva. e) vo svojich verejných súťažiach na uzatvorenie zmlúv o poskytovaní služieb požadovať od poskytovateľov služieb, aby pri poskytovaní predmetných služieb používali iba produkty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písm. a) až d); f) obstarávať alebo prenajímať iba také budovy, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 4 ods. 1. Súlad s týmito požiadavkami sa overí energetickými certifikátmi uvedenými v článku 11 smernice 2010/31/EÚ.

Požiadavky na energetickú účinnosť pri obstarávaní produktov, služieb a budov verejnými orgánmi Verejné orgány, ktoré obstarávajú produkty, služby alebo budovy, musia: a) ak ide o produkt, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa smernice č. 2010/30/EÚ alebo smernice Komisie, ktorou sa vykonáva smernica č. 92/75/EHS, obstarávať iba tie produkty, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej triedy energetickej účinnosti pri zohľadnení nákladovej efektívnosti, hospodárskej uskutočniteľnosti a technologickej primeranosti, ako aj dostatočnej hospodárskej súťaže; b) ak ide o produkt, na ktorý sa nevzťahuje písm. a) a vzťahuje sa naň vykonávacie opatrenie podľa smernice 2009/125/ES prijaté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, obstarávať iba tie produkty, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej účinnosti stanovenými v uvedenom vykonávacom opatrení; c) obstarávať produkty kancelárskeho zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady 2006/1005/ES[1], ktoré spĺňajú požiadavky na energetickú účinnosť, ktoré nie sú menej náročné než požiadavky uvedené v prílohe C k dohode priloženej k uvedenému rozhodnutiu; d) obstarávať iba pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium najvyššej energetickej účinnosti palív, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 1222/2009[2]. Táto požiadavka nesmie brániť verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo s triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva. f) obstarávať alebo prenajímať iba také budovy, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 4 ods. 1. Súlad s týmito požiadavkami sa overí energetickými certifikátmi uvedenými v článku 11 smernice 2010/31/EÚ.

Zdôvodnenie

Hoci je pochopiteľné, že účelom tohto bodu je dať verejným subjektom možnosť, aby rozšírili pôsobnosť smernice na poskytovateľov služieb, čím by sa vytvoril násobiaci efekt, toto ustanovenie predstavuje značnú administratívnu a finančnú záťaž pri vykonávaní presnej hĺbkovej kontroly s cieľom zistiť, či poskytovatelia služieb spĺňajú stanovené požiadavky, ktorá presahuje rámec opatrného overovania, či je služba poskytovaná v súlade s požiadavkami výberového konania.

---

(1)  KOM(2011) 109 v konečnom znení – Plán energetickej účinnosti na rok 2011.

(2)  V odôvodnení (13) sa opisuje zavádzanie vnútroštátnych opatrení v záujme dosiahnutia cieľa 20 % v oblasti energetickej účinnosti. Keby sa ukázalo, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné posilniť politický rámec, uplatní sa postup v dvoch etapách, ktorým bude zavedený systém záväzných cieľov: 1. členské štáty stanovia orientačné alebo záväzné národné ciele, schémy a programy energetickej účinnosti; a 2. Komisia posúdi, či vzhľadom na vopred stanovené ciele bude možné dosiahnuť hlavný cieľ. Keby bol výsledok hodnotenia negatívny, Komisia by mala stanoviť národné ciele pre rok 2020 s prihliadnutím na východiskovú situáciu jednotlivých členských štátov, ich ekonomickú výkonnosť a už prijaté opatrenia.

(3)  Systémy záväzku energetickej účinnosti, tak ako sú definované v článku 6 ods. 1 návrhu smernice, sú všetky opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby všetci distribútori energie alebo všetky maloobchodné energetické spoločnosti pôsobiace na území členského štátu, dosahovali ročné úspory energie v objeme na úrovni 1,5 % z ich predaja energie v predchádzajúcom roku v danom členskom štáte, s výnimkou spotreby energie v doprave.

(4)  KOM(2011) 112 v konečnom znení.

---