25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/16

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Posilňovanie spoločenského postavenia a integrácia rómskych občanov v Európe“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 248/03

Spravodajca: Ákos TOPOLÁNSZKY

V liste z 15. novembra 2010 a v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie veľvyslanec Peter Györkös požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor v mene maďarského predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Posilňovanie spoločenského postavenia a integrácia rómskych občanov v Európe“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472. plenárnom zasadnutí 15. a 16. júna 2011 (schôdza zo 16. júna 2011) prijal 138 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a nikto sa hlasovania nezdržal, toto stanovisko.

1.   Zhrnutie a odporúčania

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR:

1.1   plne podporuje a oceňuje všetky snahy, ktoré Európska únia doteraz vynaložila na zníženie segregácie Rómov (1) a posilnenie ich sociálnej integrácie prostredníctvom uznesení a právnych predpisov vypracovaných jej inštitúciami, štruktúr spolupráce a financovania zo štrukturálnych fondov a iných finančných nástrojov;

1.2   zároveň zdôrazňuje, že celkovo toto spoločné úsilie rozhodujúcim spôsobom neprispelo k náprave diskriminácie, ktorej je vystavených mnoho Rómov, ani k zlepšeniu kvality ich života či príležitostí, ba v niektorých ohľadoch sa ich situácia dokonca ešte zhoršila;

1.3   zdôrazňuje, že túto ťažkú situáciu bude možné zlepšiť len prostredníctvom ucelenej, koordinovanej a súdržnej celoeurópskej stratégie a ráznym, systematickým akčným programom, ktorý bude zahŕňať všetky oblasti politiky a bude sa vykonávať na vnútroštátnej úrovni, čím príslušným jednotlivcom a ich komunitám dá právomoc a oprávnenie, ktoré potrebujú na formovanie ich vlastných osudov (zvyšovanie spoločenského postavenia). Tento akčný program sa bude musieť dať zaviesť do praxe na úrovni miestnych orgánov (subsidiarita);

1.4   preto víta návrhy uvedené v oznámení Komisie (2) o európskom rámci pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, a prikladá veľký význam ich dôslednému vykonávaniu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; chce byť angažovaným partnerom v tomto procese;

1.5   domnieva sa však, že táto dlho očakávaná stratégia nenaplnila očakávania, ktoré vzbudzovala, pretože mohla byť ambicióznejšia, presnejšia a lepšie štruktúrovaná;

1.6   domnieva sa, že členským štátom by mohli byť navrhnuté nasledujúce zložky ako tri piliere – ktoré sa majú vykonať v koordinácii – realistickej, uskutočniteľnej politiky integrácie Rómov, ktorá konkrétne, ale nie výlučne, odráža povahu problémov a strategických priorít na boj proti nim:

a)	politika integrácie, ktorá bude z hľadiska rasy a etnického pôvodu neutrálna a ktorá sa bude zaoberať koncentráciou sociálnych problémov a znižovaním extrémnej chudoby a deprivácie;

b)	politika na podporu posilňovania sociálneho postavenia tých jednotlivcov, ktorí sa považujú za členov ktorejkoľvek rómskej komunity a na vyzdvihnutie ich dosiahnutého sociálneho začlenenia;

c)	všeobecné politiky a zverejňovanie v oblasti boja proti rasizmu;

1.7   zdôrazňuje potrebu zapojiť miestnych zástupcov občianskej spoločnosti, vedeckých pracovníkov a sociálnych partnerov do konzultácií, príprav a vykonávania v súvislosti s politickými opatreniami a zdôrazňuje, že je nevyhnutné aktívne zapojiť zástupcov Rómov, rómskych členov a ich komunít do plánovania a vykonávania na všetkých úrovniach (EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej) v súlade so zámerom prijatého oznámenia Komisie;

1.8   zdôrazňuje potrebu dôrazne zastupovať verejný záujem, a preto vyzýva k systematickému plánovaniu a vykonávaniu, a tiež ku koordinácii politickej stratégie; tiež zdôrazňuje význam miestneho politického rámca a diferencovaných prístupov založených na skutočných potrebách, prezentáciu faktických informácií a dôsledné hodnotenie na trvalom, systematickom základe.

1.9   upriamuje pozornosť Rady na potrebu nájsť riešenie a vrátiť Rómom, ktorí ho z akéhokoľvek dôvodu nemajú, potvrdenie o občianstve ako záruky nediskriminačného prístupu k európskemu občianstvu a zabezpečiť, aby táto otázka ostala prioritou agendy, pokiaľ nebude nespravodlivosť odstránená.

2.   Úvod

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR:

2.1   súhlasí s hodnotením situácie v správe Európskej komisie o „Rómoch v Európe“ (3) a s návrhom uvedeným v oznámení „Sociálna a ekonomická integrácia Rómov“ (4);

2.2   podporuje stanovisko Výboru regiónov na tému „Sociálna a hospodárska integrácia Rómov v Európe“ (5), volá po uznaní a podpore strategickej úlohy miestnych orgánov a komunít a pre integrovanú regionálnu politiku;

2.3   upozorňuje na návrh uvedený v prieskumnom stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Integrácia menšín – Rómovia“ (6) a najmä na návrh rozšíriť využitie postupov stanovených v otvorenej metóde koordinácie; tiež potvrdzuje svoj postoj, ktorý vyjadril v uznesení na tému „Situácia Rómov v Európskej únii“ (7) týkajúcom sa ochrany základných práv všetkých Európanov a boja proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii vo všetkých krajinách;

2.4   pripomína odkaz svojho stanoviska na tému „Integrácia a sociálna agenda“, aby sa zintenzívnilo úsilie v boji proti diskriminácii implementáciou existujúcich legislatívnych nástrojov a posilnením verejnej politiky a sociálnych záväzkov v oblasti začlenenia (8);

2.5   plne súhlasí s analýzou situácie a návrhmi, ktoré Európsky parlament uvádza vo svojej správe o stratégii EÚ v oblasti integrácie Rómov (9);

2.6   plne akceptuje hodnoty nediskriminácie a začlenenia vylúčených osôb, ktoré sám vyznáva, a ktoré sú zakotvené v Lisabonskej stratégii a v Charte základných práv EÚ;

2.7   podporuje desať spoločných základných zásad, ktoré sú už v širokej miere akceptované a ktoré boli formulované v priebehu spolupráce v rámci integrovanej európskej platformy pre začleňovanie Rómov a upozorňuje na potrebu ich uplatňovania prinajmenšom na vnútroštátnej úrovni (10);

2.8   maximálne oceňuje skutočnosť, že štrukturálne fondy (11) a iné vnútroštátne, regionálne a miestne nástroje financovania boli poskytnuté na podporu vykonávania politík zahŕňajúcich Rómov, a navrhuje, aby v záujme sociálneho posilňovania bolo financovanie týchto politík garantované prostredníctvom upravených postupov poskytnutia primeranej technickej pomoci, ktorá zohľadňuje viacrozmerný charakter tejto otázky, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti, odbornému vzdelávaniu, pracovným miestam a bývaniu;

2.9   víta návrhy uvedené v dokumente Komisie o európskom rámci pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 a prikladá veľký význam ich dôslednému vykonávaniu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; chce byť angažovaným partnerom v tomto procese;

2.10   domnieva sa však, že tento dokument nesplnil všetky očakávania, ktoré vzbudzoval, i napriek tomu, že si jeho vypracovanie vyžiadalo veľa času. EHSV sa domnieva, že systém cieľov treba lepšie definovať a úlohy, ktoré sú pred nami, jasnejšie formulovať, a poukazuje na význam otvorenej celoeurópskej sociálnej diskusie na túto tému. V záujme úspechu EHSV zdôrazňuje nevyhnutnosť mechanizmov hodnotenia a ukazovateľov výkonnosti. Preto považuje závery, ktoré prijala Rada v máji, a ktoré má Európska rada schváliť v júni, za osobitne dôležité faktory, a to ako z hľadiska sociálneho, tak aj z hľadiska operačného;

2.11   poukazuje na to, že vylúčenie a diskriminácia Rómov má za následok značné sociálne a vládne výdavky, zatiaľ čo začlenenie prináša jasné ekonomické výhody (12);

2.12   podporuje činnosti Rómskej siete EÚ, Dekády začleňovania Rómov, Európskeho samitu o začleňovaní Rómov, Samitu o rovnosti, Integrovanej európskej platformy pre začleňovanie Rómov, Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podieľa sa na ich činnosti a na mnohých ďalších formách spolupráce, kde zastupuje hodnoty občianskej spoločnosti v širokom zmysle slova;

2.13   zdôrazňuje, že Európska únia a jej inštitúcie už vynaložili značné úsilie v oblasti regulácie, poradenstva a financovania so zreteľom na vypracovanie rámca, prijímanie a vykonávanie politík začlenenia zameraných na Rómov;

2.14   zároveň s poľutovaním konštatuje, že toto spoločné úsilie neprispelo žiadnym rozhodujúcim spôsobom k náprave diskriminácie, ktorej je vystavenej mnoho Rómov, ani k zlepšeniu kvality ich života či príležitostí – v niektorých ohľadoch sa ich situácia dokonca ešte zhoršila; Hoci je veľká väčšina Rómov občanmi EÚ s presne rovnakými právami a povinnosťami ako všetci ostatní občania členských štátov, treba uznať, že ešte stále čelia pretrvávajúcej a vážnej diskriminácii na trhu práce, v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti, prístupu k verejným službám a v oblasti svojho voľného pohybu;

2.15   si je vedomý, že existujú značné rozdiely v postavení rôznych skupín Rómov: kým mnohí sú dobre integrovaní v oblastiach, v ktorých žijú, či už sú to mestské alebo vidiecke oblasti, iní žijú v chudobe a extrémnej deprivácii a čelia trvalému vylúčeniu. Napokon, malý počet vedie výrazný kočovný životný štýl, ktorý trápi tých, s ktorými prichádzajú do styku;

2.16   zastáva názor, že je nevyhnutné posilniť postavenie tých ľudí, ktorí žijú v chudobe a zažívajú diskrimináciu. Plne rozvinuté sebaurčenie si vyžaduje slobodu voľby. Všeobecne platí, že rozhodujúcim faktorom pri vykonávaní integračných politík je to, že jednotlivci musia mať silu, nástroje a schopnosť, aby si mohli vytvárať svoj vlastný osud. To je dôvod, prečo politika ako celok spolu s jej jednotlivými oblasťami činnosti musí pomôcť tým, ktorí to potrebujú na to, aby mohli rozvíjať schopnosť rozhodovať o svojich vlastných osudoch v rámci právneho štátu;

2.17   pevne verí, že Rómom by nemali byť udelené osobitné práva, ale že je nevyhnutné plne rešpektovať ich európske občianstvo, a zároveň im zabezpečiť všetky základné práva EÚ, ako aj všetky občianske práva, aby boli tieto práva dodržiavané a aby sa ich porušovanie postihovalo, a to najmä v prípade, keď osoby zodpovedné za presadzovanie práva konajú nespravodlivým a diskriminačným spôsobom;

2.18   poukazuje na to, že medzi samotnými Rómami má vylúčenie neprimeraný vplyv na ženy, deti, seniorov a osoby so zdravotným postihnutím a že sociálna a hospodárska kríza môže tieto negatívne javy iba zhoršiť;

2.19   je presvedčený o tom, že tieto problémy bude možné napraviť len prostredníctvom uceleného, koordinovaného a súdržného strategického programu a prostredníctvom dodržiavania jasného a systematického prístupu vo všetkých oblastiach politiky; víta skutočnosť, že inštitúcie a orgány EÚ (prinajmenšom EHSV) spolupracujú s maďarskou vládou, ktorá v súčasnosti zastáva predsedníctvo Rady EÚ, s cieľom zaviesť podmienky na riešenie tohto problému, a odporúča, aby sa počas poľského predsedníctva konala konferencia ministrov, na ktorej by sa diskutovalo o skúsenostiach a dosiahnutých výsledkoch.

3.   Politické odporúčania  (13)

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR:

3.1   konštatuje, že tradičný prístup k definovaniu cieľovej rómskej skupiny je založený na väčšinovom vnímaní toho, kto sú Rómovia. Hoci takýto prístup môže byť užitočný napríklad z hľadiska výskumu a môže byť účinným spôsobom posudzovania charakteru sociálneho vylúčenia, všetky metódy identifikácie Rómov na základe vonkajších rasových vlastností porušujú základné ľudské práva, najmä právo definovať vlastnú totožnosť, a okrem toho sú nezmyselné a politicky neudržateľné;

3.2   odporúča, aby na rozdiel od tradičných prístupov členské štáty dodržiavali základné hodnoty prijatého strategického rámca a aby súčasne spĺňali „výslovnú, ale nie výhradnú“ požiadavku desiatich základných zásad, ktoré prijala platforma pre začleňovanie Rómov. V súlade so štyrmi oblasťami činnosti, ktoré boli zdôraznené v oznámení Komisie (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie), by mali zohľadniť tri strategické a politické hľadiská, ktoré odhaľujú charakter problémov a možnosti opatrení a ktoré spoločne tvoria tri piliere realistickej a uskutočniteľnej politiky začlenenia Rómov:

a)	politika integrácie, ktorá bude neutrálna z hľadiska rasy a etnického pôvodu a ktorá sa bude zaoberať koncentráciou sociálnych problémov a znižovaním extrémnej chudoby a deprivácie;

b)	politika na podporu posilnenia sociálneho postavenia tých jednotlivcov, ktorí sa považujú za členov ktorejkoľvek rómskej komunity a na vyzdvihnutie ich dosiahnutého sociálneho začlenenia;

c)	všeobecné politiky a zverejňovanie v oblasti boja proti rasizmu;

3.3   politika integrácie, ktorá bude neutrálna z hľadiska rasy a etnického pôvodu a ktorá sa bude zaoberať koncentráciou sociálnych problémov a znižovaním extrémnej chudoby a deprivácie:

3.3.1

namiesto toho, aby sa zameriavala na etnické a rasové prvky, musí nediskriminačná politika integrácie riešiť problémy spojené so sociálnym vylúčením, bez ohľadu na rasové prvky, akými sú prvky v oblasti vzdelávania, zamestnanosti (vrátane rôznych foriem zamestnania, ako je podnikanie, osoby samostatne zárobkovo činné atď.), zdravia a bývania, ako je to uvedené v oznámení Komisie. Do úvahy treba brať geografickú koncentráciu sociálno-ekonomických znevýhodnení bez ohľadu na zloženie (etnické alebo iné) skupiny vylúčených ľudí a v duchu stratégie Európa 2020 dať prednosť riešeniu dvoch konkrétnych problémov;

3.3.2

prvou z týchto priorít je dôsledné uplatňovanie kritéria „plného prístupu“. Odhliadnuc od prekonávania diskriminačných účinkov v právnom zmysle, „plný prístup“ tiež zahŕňa požiadavku fyzickej prístupnosti a použiteľnosti, prispôsobenia sa potrebám, dostupnosti a kvality v súlade s normami. Okrem odstraňovania právnych prekážok je cieľom priniesť verejné služby bližšie k obytným oblastiam, v ktorých je rómska populácia vysoko koncentrovaná, a zlepšiť dopravné spojenia s inštitúciami a službami, na ktoré majú právo vzhľadom na ich situáciu;

3.3.3

existujú dva hlavné spôsoby, ktorými možno vylúčenie koncentrovať: 1) z hľadiska geografického a obytného a 2) z hľadiska inštitucionálneho, kedy sa poskytovatelia služieb (vrátane poskytovateľov verejných služieb) dostávajú do styku so sociálne vylúčenými klientmi (účinok inštitucionálnej segregácie);

3.3.4

koncentráciu vylúčenia možno znížiť, a to po prvé zameraním sa na cielené zlepšenie inštitucionálnych podmienok a najchudobnejších a najnevyhovujúcejších obytných oblastí a po druhé znížením počtu prípadov izolácie prostredníctvom reforiem s cieľom podporiť inštitucionálnu integráciu a zámerne podporovať vzájomné prepájanie sa a interakciu;

3.3.5

plný prístup je kľúčovým aspektom základných cieľov Lisabonskej stratégie: preto činnosti týkajúce sa trhu práce a ďalších sociálnych aspektov, ako aj lepšej mobility a vzdelania naďalej zostávajú prioritami. Strategické dokumenty za posledných pár rokov vo väčšej miere zdôrazňujú otázky zdravia, najmä v oblasti verejného zdravia, ako aj politiky v oblasti bývania a rozvoja miest, pričom kladú dôraz na zrušenie izolovaného bývania, táborov a iných miest segregácie, a zároveň rozvíjajú miestne ekonomiky, iniciatívy založené na komunite, mikro-podniky (samostatne zárobkové činné osoby), malé a stredné podniky a verejne alebo súkromne (MVO) riadené komunálne služby. Zosúladenie stratégií boja proti detskej chudobe s rómskymi stratégiami je prioritnou otázkou (podpora prístupu matiek k zamestnaniu posilnením zodpovednosti obecného orgánu za vzdelávanie detí; zabezpečenie plného prístupu k predškolským zariadeniam a zariadeniam zameraným na výučbu v ranom školskom veku a dohliadať na poskytovanie finančnej pomoci a stimulov v oblasti vzdelávania a ďalšieho vzdelávania detí tých rodičov, ktorí žijú v chudobe);

3.4   politika, ktorá podporuje posilňovanie sociálneho postavenia tých, ktorí sa považujú za členov ktorejkoľvek rómskej komunity, a vyzdvihuje ich dosiahnuté sociálne začlenenie;

3.4.1

preto je absolútne nevyhnutné, aby osoby, ktoré sa hlásia k rovnakej identite, mohli z vlastnej vôle vytvárať spolu s ostatnými osobami rovnakej identity vlastnú komunitu, zvoliť si vlastnú cestu a zachovať jazyk, kultúru, zvyky atď., ktoré tvoria základ ich identity. Z tohto dôvodu musí vnútroštátna stratégia integrácie Rómov otvoriť cestu pre to, aby tí, ktorí sa hlásia k rómskej identite, mohli rozvíjať svoje vlastné komunity, vlastné verejné fóra (médiá) a organizácie a mohli zaistiť ich fungovanie, a taktiež pre ktorékoľvek iné menšinové skupiny vystavené sociálnemu vylúčeniu. Rovnako je dôležité, aby vláda a mimovládne autonómne rómske organizácie mali rovnaké možnosti organizácie ako ostatné etnické menšiny a aby im v odôvodnených prípadoch a v závislosti od ich počtu bola poskytovaná rovnaká finančná podpora ako iným etnickým menšinám;

3.4.2

nevyhnutným predpokladom toho je, aby sa interkulturalizmus, živá, obojsmerná interakcia, komunikácia a integrácia stali z hľadiska zásad, teórie a osvedčených postupov Spoločenstva a inštitúcií v Európe skutočným faktorom činnosti a súčasťou každodenného života;

3.4.3

kľúčovým prvkom pozitívnej politiky je, aby názory ľudí, ktorí patria k menšine, boli vypočuté a ich záujmy zastúpené. Musíme podporovať nástroje a prístupy, ktoré im pomáhajú zdôrazniť ich sociálne znevýhodnenie a politický boj o prekonanie týchto nevýhod;

3.4.4

politiky zamerané na zlepšovanie postavenia by mali podporovať pozitívne opatrenia, ktorých cieľom bude podpora vstupu Rómov na trh práce vrátane ich postupu na vysoké pozície v oblasti podnikania, verejnej správy, politiky, médií, vedy a umenia a zároveň by im mali pomôcť pri zakladaní svojich vlastných malých a stredných podnikov.

3.5   Politika boja proti rasizmu

3.5.1   Cieľovou skupinou stratégie boja proti rasizmu je spoločnosť ako celok; politický rozmer takejto stratégie poháňa presvedčenie, že v dynamickom, rozvinutom, spravodlivom a ľudskom svete by sa sociálne postavenie ľudí malo v podstate dosiahnuť na základe schopností a talentu, a nie na základe výhod alebo nevýhod spojených s narodením, ktoré určujú ich šance viesť úspešný život. Tiež by nemali trpieť vplyvom vylúčenia, ktorého sú obeťou. Zdedené, nemenné znaky, ako sú pohlavie, pôvod a náboženské vyznanie, by nemali byť dôvodom diskriminácie. Antidiskriminačný zákon ponúka najvýkonnejší rad nástrojov, ktoré zabezpečujú zavedenie týchto zásad do praxe. Bolo by tiež užitočné, keby sa európske antidiskriminačné právne predpisy v plnom rozsahu vykonávali na vnútroštátnej úrovni v rôznych oblastiach činnosti a regulačných systémoch. Účinnosť týchto právnych predpisov však nespočíva v sankciách, ktoré ukladá, a ale v ich preventívnom účinku, a tiež preto, že občania, ktorí dodržiavajú zákon a ktorí v demokratickej spoločnosti tvoria väčšinu, sa snažia žiť v súlade s literou a duchom zákona.

3.5.2   Vzhľadom na to, že je ťažšie „odradiť“ ľudí od predsudkov a rasizmu alebo zbaviť ich týchto predsudkov a rasizmu prostredníctvom racionálnych argumentov, sa politiky boja proti rasizmu väčšinou zakladajú na modeloch správania a komunikačných vzorcoch, šíriac pozitívny obraz nenásilných modelov komunikácie, spolupráce a riešenia problémov, na základe racionálnych záujmov; zároveň však odsudzujú agresívne a rasistické typy správania založené na predsudkoch a nenávisti. V tomto ohľade nesú osobitnú zodpovednosť mienkotvorcovia, a hlavne politická a mediálna elita.

3.6   Posilňovanie faktického charakteru stratégie

3.6.1   Počas posledných dvoch desaťročí dosiahla EÚ významný pokrok v rôznych oblastiach politiky, pokiaľ ide o objektívne hodnotenie sociálneho vylúčenia a boj proti sociálnemu vylúčeniu, so zreteľom na výsledky takéhoto hodnotenia v oblasti sociálnej politiky. Dostupnosť údajov je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie a hodnotenie vhodných politík. Napriek úsiliu, ktoré bolo k dnešnému dňu vynaložené, ešte stále nemáme veľa údajov buď o celom obyvateľstve, alebo o cieľových skupinách. Vzhľadom na ciele tejto stratégie treba dosiahnuť pokrok v týchto oblastiach:

3.6.2   Politika integrácie neutrálna z hľadiska rasy/etnického pôvodu: v rámci ďalších rozvojových metód hodnotenia rôznych foriem chudoby a deprivácie je ešte potrebné vykonať veľa práce s cieľom zmerať mieru, do akej je vylúčenie koncentrované, a zdôrazniť vplyv opatrení prijatých na základe príslušných politík. Výbor odporúča, aby Eurostat a štatistické úrady členských štátov pridali k svojim ukazovateľom vylúčenia ukazovatele extrémnej chudoby a vylúčenia a aby vypracovali zásady štatistickej kvantifikácie a metódy spracovania s cieľom merať extrémnu chudobu a depriváciu.

3.6.3   Na tomto základe by členské štáty mali v rámci svojich stratégií určiť územné jednotky (mestské oblasti, chudobné štvrte, mestské centrá, tábory, izolované štvrte, vidiecke sídla atď.), ktoré sa vyznačujú mimoriadne vysokou koncentráciou vylúčenia a extrémnym vylúčením v obývaných oblastiach, bez ohľadu na to, či verejná mienka považuje alebo nepovažuje tieto oblasti za oblasti obývané Rómami. Výbor odporúča, aby členské štáty vypracovali stratégie územného plánovania s cieľom zbaviť sa týchto oblastí alebo postarať sa o to, aby boli obývateľné, a aby zaviedli mechanizmy založené na konkrétnych údajoch, ktoré sú potrebné na monitorovanie týchto stratégií.

3.6.4   Politika posilňovania sociálneho postavenia Rómov: znevýhodnenia a nevýhody je možné zistiť len vtedy, ak tí, ktorí sa hlásia k svojej etnickej identite, požiadajú o to, aby do verejných registrov boli zaregistrovaní ako členovia danej menšiny. V prípade, že takáto žiadosť neexistuje, musíme kategoricky a rozhodne zakázať, aby sa vo vnútroštátnych registroch uvádzali akékoľvek odkazy na rasu a rasové znaky. Keďže údaje o etnických menšinách sú zvlášť citlivé, musíme všetkými možnými prostriedkami zabezpečiť maximálnu ochranu osobných údajov a zároveň zaistiť maximálne zverejňovanie súhrnných údajov o menšinách.

3.6.5   Súčasne so znížením vylúčenia a chudoby a zmiernením ich extrémnych foriem výbor navrhuje podporiť jazykové, kultúrne a vzdelávacie programy a programy EÚ na rozvoj rómskej komunity, v rámci ktorých sú skutočne schopné osloviť rómskych spoluobčanov.

3.6.6   Politika boja proti rasizmu: na základe výskumu na úrovni EÚ a tiež na vnútroštátnej úrovni by malo byť možné sledovať zmeny v predsudkoch voči Rómom, rozsah týchto predsudkov medzi rôznymi sociálnymi skupinami a vplyv politík na vývoj etnických predsudkov a rasizmus. Musíme zorganizovať informačné kampane zamerané na širokú verejnosť, ktoré majú za cieľ bojovať proti postojom spojeným s vylúčením a rasistickými predsudkami, ktoré sa medzi obyvateľstvom vyskytujú. Mali by sme tiež zabezpečiť ich pravidelné sledovanie.

3.6.7   Dôrazne odporúčame sledovať nielen trendy týkajúce sa predsudkov a rasizmu, ale aj pozitívne vplyvy a sociálne výhody verejných iniciatív a iniciatív občianskej spoločnosti, osvedčených postupov s cieľom zredukovať predsudky voči Rómom a xenofóbii a zlepšiť medzikultúrnu integráciu začlenenia.

3.7   Hľadiská všeobecného záujmu v rámci vykonávania na vnútroštátnej úrovni

3.7.1   Zložitosť: Výbor pripomína, že v celom rade oblastí musíme navrhnúť opatrenia na posilnenie pozitívnej úlohy, ktorú zohrávajú Rómovia v spoločnosti, zlepšiť ich životné podmienky a podporovať ich integráciu; tieto opatrenia by mali patriť medzi systematické politiky. Aby sa to stalo, najskôr musíme vzájomne prepojiť prvky rôznych politických oblastí, po druhé musíme usporiadať medziodvetvové vzťahy riadnej správy vecí verejných a po tretie, musíme začať so systematickým vykonávaním na politickej úrovni. To si vyžaduje jednotný a koordinovaný prístup všetkých zainteresovaných strán zapojených do vykonávania.

3.7.2   Všetky časti programov musia byť súvisle prepojené (súdržnosť) a integrované (konzistencia). Tretím kľúčovým aspektom vykonávania je plánovanie a stanovovanie priorít (sekvenčná činnosť): inými slovami, realistické ciele je možné dosiahnuť iba prechodom cez dobre plánované etapy a následné komponenty. To si vyžaduje riadne fungujúci koordinačný orgán s potrebnými právomocami.

3.7.3   Politiky integrácie sa musia plánovať a vykonávať s dôrazom na skutočné potreby diferencovaným a flexibilným spôsobom, ktorý umožňuje čo najlepšie zohľadniť špecifické miestne (regionálne) vlastnosti. Integračné stratégie by sa mali plánovať a vykonávať „obojsmerne“, na základe vzájomného úsilia a vplyvov, a mali by byť zamerané na vzájomný prospech pre všetkých.

3.7.4   Základným predpokladom využívania výziev na prejavenie záujmu a fondov EÚ je zjednodušenie podmienok výberového konania a vypracovania informačných správ. Starostlivo navrhnutá implementácia by sa mala riadne zamerať na budovanie kapacít, vhodnú koordináciu a podporovanie angažovanej politickej vôle. Rovnako dôležitá je aj účasť zástupcov zainteresovaných strán v procese plánovania.

3.7.5   Vykonávanie založené na konkrétnych údajoch – ukazovateľoch: politiky musia overiteľným spôsobom jasne preukázať svoju účinnosť, t. j. musí sa dokázať, že vo vzťahu k pôvodným cieľom sú účinné. Politiky nás nesmú vystavovať škodám a rizikám, ktoré by boli vyššie než riziká, pred ktorými nás má chrániť a nesmú byť ani zbytočne nákladné. To je dôvod, prečo bola vynaložená dôležitá – ale nedostatočná – práca, na základe ktorej sa táto politika mala vo väčšej miere zakladať na konkrétnych údajoch. V úsilí o integráciu Rómov je pre nás mimoriadne dôležité, aby bolo možné vyhodnotiť nielen programy, ale aj politiky ako celok: preto musíme tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ podporovať kultúru hodnotenia, silnejší systém požiadaviek, štandardizované zavedenie sociálno-ekonomických ukazovateľov výkonnosti a ukazovateľov výkonnosti sociálnej štatistiky, ktoré sa použijú vždy na príslušnú cieľovú skupinu. Ďalej treba podporiť vytvorenie inštitucionálnej štruktúry hodnotenia založeného na vedeckých údajoch. V tejto súvislosti je nevyhnutné zabezpečiť primerané financovanie.

3.7.6   EHSV podporuje vykonávanie európskeho rámca pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 a vnútroštátnych politík, ktoré k tejto realizácii prispievajú, ale rád by sa podieľal na vyhodnocovaní týchto politík na základe svojho mandátu od občianskej spoločnosti a na základe skutočných väzieb medzi ním a organizáciami občianskej spoločnosti v členských štátoch. Jeho zámerom je zapojiť sa do rokovaní medzi inštitúciami EÚ a organizovanou občianskou spoločnosťou a byť aktívnym partnerom európskej platformy pre začleňovanie Rómov a iných foriem štruktúrovaného dialógu.

3.7.7   Účasť a zastúpenie: pre politiku integrácie je tak z hľadiska teórie, ako i z hľadiska praxe nevyhnutná aktívna účasť zainteresovaných strán. Preto sa musíme vyhnúť paternalistickým postupom, ktoré obmedzujú práva. Súčasne treba zabezpečiť čo najužšiu a najrozmanitejšiu účasť rómskych organizácií, miestnych zástupcov občianskej spoločnosti, vedeckých pracovníkov a sociálnych partnerov na rozhodovacom procese, vykonávaní a monitorovaní, tak ako sa jasne uvádza v oznámení Komisie a v ďalších relevantných dokumentoch. V cieľových oblastiach má mimoriadny význam zaviesť pozitívne opatrenia, na základe ktorých by sa na tejto politike zúčastňovali hlavne znevýhodnené skupiny (ženy, slobodné matky, ľudia s cudzím materinským jazykom, zdravotne postihnutí ľudia atď.).

3.7.8   Platnosť, dôveryhodnosť a účinnosť politík sú rozhodujúcim spôsobom spojené s úzkou účasťou hlavných príjemcov a s ich súhlasom s týmito politikami. Z tohto dôvodu musíme zapojiť zástupcov rómskej komunity na európskej, vnútroštátnej a samozrejme aj miestnej úrovni do vytvárania a vykonávania politík na podporu ich integrácie (inklúzia prostredníctvom účasti).

3.7.9   Sociálne vylúčenie a jeho extrémne formy idú často ruka v ruke – rôznymi spôsobmi v rôznych členských štátoch – so správaním, životným štýlom a zvykmi, ktoré sa líšia od správania, životného štýlu a zvykov väčšiny obyvateľstva (napr. cestovanie, konkrétne činnosti, ako sú zber a predaj použitého tovaru, alebo špecifické remeslá). Pri príprave vnútroštátnych stratégií by sa mala venovať osobitná pozornosť týmto špecifickým vlastnostiam. V niektorých prípadoch sú však postoje pripisované etnickej skupine priamo abnormálne a kriminálne. Zabezpečenie mierového spolužitia protikladných kultúrnych noriem a zároveň snaha o udržanie napätia a rozporov spôsobených rozdielnymi postojmi a správaním v medziach právneho rámca by mali byť cieľmi, ktoré určujú špecifickú povahu začlenenia vnútroštátnych stratégií, a súčasne hlavnú výzvu, ktorej musia čeliť. Na tento účel je dôležité poskytnúť príležitosti na otvorenú komunikáciu a postupy, ku ktorým majú hlavné zainteresované strany prístup, a v tomto kontexte budú odborníci v oblasti multikultúrnosti – vrátane ľudí rómskeho pôvodu alebo identity – a sociálni pracovníci zohrávať hlavnú úlohu z hľadiska verejných služieb a programov EÚ (sprostredkovanie, prevencia, služby zamerané na zmierovanie skupín atď.) – ako sa uvádza v oznámení Komisie.

3.8   Vyhliadky do budúcnosti

3.8.1   EHSV sa domnieva, že vďaka spoločnému úsiliu inštitúcií EÚ, vlád, členských štátov a miestnych orgánov a komunít sa EÚ môže teraz nachádzať v historickom okamžiku: konečne môže vypracovať politiku v prospech najviac vylúčenej a najviac znevýhodnenej etnickej skupiny v EÚ na základe spoločného prístupu, ktorého výsledkom môže byť inteligentný a humánny výsledok a nie nákladné zlyhanie. Výbor chce tento proces a jeho realizáciu plne podporiť.

---

(1)  Tento dokument vychádza z definície uvedenej v stanovisku Výboru regiónov na tému „Sociálna a hospodárska integrácia Rómov v Európe“ (Ú. v. EÚ C 42, 10.2.2011, s. 23): „(…) výraz ‚Róm‘ použitý v tomto dokumente je zastrešujúcim výrazom, ktorý zahŕňa aj iné skupiny obyvateľstva, ktoré majú s Rómami podobné kultúrne charakteristiky a históriu marginalizácie a sociálneho vylúčenia v európskej spoločnosti (Sinti, Gipsy, Travellers, Kalè, Camminanti, Ashkali atď.)“.

(2)  KOM(2011) 173 v konečnom znení.

(3)  SEC(2010) 400 final.

(4)  KOM(2010) 133 v konečnom znení.

(5)  Stanovisko Výbor regiónov na tému „Sociálna a hospodárska integrácia Rómov v Európe“ (Ú. v. EÚ C 42, 10.2.2011, s. 23).

(6)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 88 – 94.

(7)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 19 – 27.

(9)  Európsky parlament, INI/2010/2276, 24. 11. 2010.

(10)  Predovšetkým s ohľadom na „výslovné, ale nie výhradné zameranie“, „medzikultúrny prístup“ a „zameranie na väčšinovú spoločnosť“.

(11)  Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, nástroje pre predvstupovú pomoc, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka/Svetová banka, Program OSN pre rozvoj.

(12)  „Prevažná väčšina Rómov v produktívnom veku nemá dostatočné vzdelanie, aby sa mohla úspešne zapojiť do trhu práce. V dôsledku toho prichádzajú európske krajiny ročne o stovky miliónov eur z dôvodu menšej produktivity a fiškálnych príspevkov vládam. Ročný fiškálny zisk z odstránenia rozdielov v zamestnanosti je omnoho vyšší než celkové náklady na investície do verejného vzdelávania všetkých rómskych detí (…). Podiel Rómov v obyvateľstve v produktívnom veku bude v strednej a východnej Európe rásť so zrýchľujúcim sa tempom starnutia väčšinového obyvateľstva. Rovnaké zapojenie Rómov do pracovného trhu je rozhodujúce pre to, aby sme mohli znášať náklady na dôchodky, zdravotníctvo a ďalšie náklady spojené so starnutím obyvateľstva.“ Ekonomické náklady vylúčenia Rómov, Svetová banka, 2010.

(13)  Táto časť obsahuje odporúčania týkajúce sa všeobecných politík alebo ich kontextu, ale z dôvodu obmedzeného priestoru nie je možné sa podrobne zaoberať otázkami, ktoré sa týkajú každej politiky.

---