25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/118

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 89/666/EHS, 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností“

[KOM(2011) 79 v konečnom znení – 2011/0038 (COD)]

2011/C 248/20

Spravodajca: Miklós PÁSZTOR

Európsky parlament (8. marca 2011) a Rada (16. marca 2011) sa rozhodli podľa článku 50 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 89/666/EHS, 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností“

KOM(2011) 79 v konečnom znení – 2011/0038 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko…

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472 plenárnom zasadnutí z 15. a 16. júna 2011 (schôdza zo 16. júna) prijal 144 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta zverejnenie smernice, ktorú považuje za dôležitý pokrok vo vývoji jednotného trhu. Smernica skutočne umožňuje plniť širšie ciele obchodných podnikov, pracovníkov, spotrebiteľov a občanov EÚ, tak ako sa uvádza v stratégii Európa 2020 a v iniciatíve týkajúcej sa malých a stredných podnikov („Small Business Act“). Návrh však vo svojej súčasnej podobe, v rámci ktorej plánuje zjednotiť údaje a najdôležitejšie opatrenia a dobrovoľnú spoluprácu chce nahradiť právnou povinnosťou na celom území EÚ, spĺňa len niektoré z uvedených základných požiadaviek.

1.2   Návrh zároveň obsahuje mnohé nejasnosti v súvislosti s realizáciou. Riešenie mnohých otázok deleguje na Komisiu s tým, že budú v budúcnosti vypracované príslušné právne predpisy. EHSV dúfa, že bude zapojený aj do plánovaných legislatívnych etáp a že bude naďalej partnerom Komisie pri príprave týchto budúcich právnych predpisov.

1.3   EHSV by bol uprednostnil, keby návrh konsolidoval tri upravené smernice a keby skutočne autonómnym spôsobom formuloval požiadavky Únie v tejto oblasti (1). V dôsledku úpravy a delegovaných aktov, ktoré budú prijaté neskôr, sa realizácia stane menej prehľadnou. Z toho dôvodu EHSV v tejto veci naďalej trvá na svojich stanoviskách, ktoré vyjadril vo vzťahu k zelenej knihe, a želá si, aby sa zapracovali do plánovaných legislatívnych ustanovení.

1.4   Výbor považuje za veľký nedostatok, že v právnych predpisoch sa nespomína otázka presunu sídla, ktoré zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu na zjednocujúcom sa trhu, tak ako sa uvádza aj v zelenej knihe. EHSV hodnotí ako premeškanú príležitosť tú skutočnosť, že zákonodarca sa nesnažil presadiť ako model smernicu o transparentnosti cenných papierov, na ktorú sa ale odvoláva.

1.5   EHSV podporuje úpravy uvedené v návrhu týkajúce sa smerníc 89/666EHS a 2005/56/ES.

1.6   Pokiaľ ide o úpravu smernice 2009/101/ES, Výbor sa domnieva, že je dôležité, aby:

—	údaje boli čo najskôr zverejnené, pričom v súvislosti s najkratším termínom sa zohľadňujú technické a právne obmedzenia;

—	žiadosť o poskytnutie základných informácií bola bezplatná v rámci jednotného európskeho systému, tak ako to EHSV už raz odporúčal;

—

bola na rozdiel od súčasného stavu objasnená otázka nákladov na výstavbu a využívanie systémov. Výbor v tomto bode vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu neexistujú štúdie vplyvu. Trvá však na tom, že je potrebné, aby Únia počítala s vyčlenením finančných prostriedkov určených na pokrytie týchto nákladov;

—	využitie systému umožňovalo čo najpriamejší prístup k informáciám a aby sa čo najviac obmedzilo zverejňovanie informácií v papierovej podobe.

1.7   EHSV súhlasí s konečným termínom k 1. januáru 2014, dokedy Únia a členské štáty musia vykonať potrebné právne akty. Domnieva sa však, že je nevyhnutné, aby EÚ stanovila interný konečný termín na uplatnenie opatrení, ktoré boli prijaté v delegovaných aktoch.

2.   Zhrnutie návrhu smernice

2.1   Cieľom smernice je zlepšiť transparentnosť právneho a daňového prostredia podnikov, ktoré stále lepšie využívajú možnosti, ktoré ponúka jednotný trh, a týmto spôsobom posilniť dôveru v tento trh, tak aby sa podporilo využívanie konkurenčných výhod vyplývajúcich zo vzťahov medzi obchodnými partnermi.

2.2   Členské štáty musia na základe smernice prijať opatrenia v záujme toho, aby spoločníci a tretie strany malý na území Únie ľahký prístup k dokumentom a údajom týkajúcim sa obchodných spoločností a toho, v akom sú vzájomnom vzťahu. Doteraz na to nebola žiadna účinná možnosť a v tejto súvislosti neexistovala ani žiadna povinnosť. Problém týkajúci sa transparentnosti je mimoriadne závažný a naliehavý v prípade zlúčenia a rozdelenia podnikov, ktoré sa nachádzajú na jednej alebo druhej strane hraníc, alebo v prípade miestnych pobočiek spoločnosti, ktorá sa riadi právnym poriadkom druhého členského štátu.

2.3   Ako riešenie Komisia navrhuje upraviť predchádzajúce smernice:

—	smernicu 89/666/EHS o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v členskom štáte (jedenásta smernica);

—	smernicu 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach spoločností;

—	smernica 2009/101/ES o zárukách, ktoré sa môžu poskytnúť spoločníkom a tretím osobám (nová smernica o zverejňovaní obchodných údajov spoločností, ktorá nahrádza prvú smernicu).

Tieto smernice len čiastočne spĺňajú zvyšujúce sa požiadavky na poskytovanie informácií.

2.4   Úpravy uvedené v novej smernici rozširujú, spresňujú a rozvíjajú súčasné požiadavky a platné postupy a poskytujú Komisii právomoc uplatniť ďalšie spresnenia a rozšírenia počas realizácie smernice. Tento krok je zameraný najmä na to, aby sa všetky spoločnosti, pobočky alebo zoskupenia hospodárskych subjektov mohli jasne a čo najrýchlejšie identifikovať a aby všetky zmeny boli bezodkladne zaregistrované a prístupné. Na tento účel je najlepším nástrojom elektronický zber a zverejňovanie dokumentov a údajov a členské štáty musia zabezpečiť elektronické spracovanie a prístupnosť údajov prostredníctvom plánovanej jednotnej európskej platformy.

2.5   Európska komisia navrhla vykonať najviac úprav v smernici 2009/101/ES:

—	lehota na zverejnenie údajov je stanovená na maximálne 15 kalendárnych dní;

—	všetky spoločnosti musia mať jedinečný identifikačný znak, ktorý umožňuje ich jednoznačnú identifikáciu v Európskom hospodárskom priestore;

—	formality predpísané členskými štátmi musia byť v súlade s prístupnosťou cez jednotnú európsku elektronickú platformu;

—	členské štáty musia zaručiť spoľahlivosť dokumentov a údajov;

—	náklady na zverejnenie nesmú presiahnuť výšku potrebných administratívnych nákladov;

—

v záujme realizácie týchto ustanovení môže Európska komisia na základe delegovaných právomocí prijať technické postupy týkajúce sa riadenia, bezpečnosti, spôsobu vytvárania jedinečného identifikačného znaku, používania jazykov, metód a technických noriem vzťahujúcich sa na zverejňovanie a možnosti sankcionovania v prípade nedodržania ustanovení.

2.6   Pokiaľ ide o smernice z roku 1989 a z roku 2005, úprava sa týka jedinečnej identifikácie pobočiek alebo kapitálových spoločností, ktoré sú predmetom cezhraničného zlúčenia, a požiadavky na elektronickú kompatibilitu ostatných činností spojených s registráciou.

2.7   Smernica následne stanovuje 1. január 2014 ako konečný termín, dokedy ju členské štáty musia realizovať, pričom samotná smernica nadobúda účinnosť v dvadsiaty deň od jej zverejnenia.

3.   Právny kontext stanoviska

3.1   Transparentnosť obchodných registrov je nielen dôležitý cieľ sám osebe, ale zároveň aj predpokladom pre podporu harmonizácie práva obchodných spoločností. Interoperabilita vnútroštátnych registrov je predovšetkým informatická a ekonomická otázka, návrh sa však musí zverejniť v právnej podobe, a preto nemožno odhliadnuť ani od právnych požiadaviek. Okrem toho, že je potrebné nájsť vhodnú formu z právneho hľadiska, musí sa podrobne preskúmať aj právny kontext a harmonizácia.

3.1.1   V tejto súvislosti si predovšetkým môžeme položiť otázku, ako zosúladiť záujmy krajín, ktoré sú typickými vývozcami a dovozcami kapitálu. Uvedená tabuľka v hrubých rysoch znázorňuje hlavné hľadiská. Na základe týchto hľadísk je možné zohľadniť záujmy krajín, ktoré v dlhodobejšom horizonte v zásadnej miere určujú úspech dôkladnej harmonizácie, napriek tomu, že sa nezdajú byť dôležité pri diskusiách o takých technických otázkach, ako je interoperabilita obchodných registrov.

	Členský štát vyvážajúci kapitál	Členský štát dovážajúci kapitál
1. Legitimácia podnikov (právna osoba)	Zásada fikcie (univerzalizmus)	Zásada reality (partikularizmus)
2. Identifikovateľnosť právnickej osoby	Miesto registrácie	Skutočné administratívne sídlo
3. Súd	Zásada individuality	Zásada teritoriality
4. Zásada hospodárskeho práva	Právna istota	Predchádzanie zneužívaniu práva
5. Zásada práva Únie (politika vnútorného trhu)	Zákaz obmedzovania základných slobôd	Zákaz diskriminačného prístupu

3.2   V niektorých krajinách, ktoré sa riadia zásadou fikcie, existuje oveľa menej prekážok pri registrácii podnikov na celoštátnej úrovni (alebo podniky sa na celoštátnej úrovni v podstate uznávajú automaticky, ak zodpovedajú určitým formálnym požiadavkám), ako v iných krajinách (v ktorých, sa venuje pozornosť aj ochrane miestnych spoločenstiev pôsobiacich v sfére vplyvu podniku), pretože zodpovednosť podniku žiadajúceho o registráciu je dôležitejšia ako zodpovednosť štátu. Inými slovami, pokiaľ ide o registráciu podnikov, väčší význam majú právne predpisy súkromného práva ako právne predpisy verejného práva.

3.3   V niektorých krajinách vôbec nie je možné uskutočniť úpravu štatútu podnikov, zatiaľ čo v iných krajinách je potrebné v prípade zmeny skutočného administratívneho sídla upraviť totožnosť, ktorú je možné uznať na základe práva obchodných spoločností, to jest register. Toto spôsobilo viaceré problémy na vnútornom trhu (pozri napr. prípad Überseering), pričom sa nevylúčila ani dvojitá totožnosť ani katastrofická možnosť dvojitej „netotožnosti“ (napr. v prípade nemecko-írskej kombinácie).

3.4   Niektoré krajiny vnímajú svet celistvo a podnikateľské činnosti vnímajú komplexne a nezávisle od toho, či sa vykonávajú na ich území alebo v zahraničí (zásada individuality). V niektorých iných krajinách je jurisdikcia určená na základe územia, alebo sa na územie aspoň kladie dôraz“ a z toho dôvodu existuje zásadný rozdiel medzi tuzemskom a zahraničím. Harmonizácia je teda skutočne dôležitá. V prvom prípade (zásada individuality) interoperabilita obchodných registrov vychádza v zásadnej miere zo súkromného práva a právo obchodných spoločností odkazuje na vlastné záujmy podnikov. V druhom prípade sú potrebné verejné opatrenia. Preto je možné si v prvom prípade predstaviť, že pre krajiny vyvážajúce kapitál je napr. projekt BRITE výhodnejším riešením ako harmonizácia.

3.5   Krajiny vyvážajúce kapitál sa charakteristickým spôsobom zdráhajú pristúpiť k úprave identifikačného znaku získaného pri registrácii na základe práva obchodných spoločností, pretože právnu istotu považujú za prvoradú. Na druhej strane, iné krajiny sa domnievajú, že ochrana záujmov miestnych spoločenstiev pôsobiacich v sfére vplyvu podniku má prvoradý význam a prípadne neváhajú spochybniť právny štatút podniku. Preto je možné, že článok 11 prvej smernice (článok 12 v novej smernici), ktorý podrobne spresňuje motívy likvidácie podniku, sa môže v jednotlivých krajinách realizovať veľmi odlišne v závislosti od koncepcie, ktorú majú tieto krajiny pre založenie podniku (pozri napr. prípady Ubbink alebo Marleasing).

3.6   Krajiny, ktoré v zásade nerozlišujú medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami, vo všeobecnosti lepšie využívajú možnosti, ktoré ponúka vnútorný trh, a podniky, ktoré sú zaregistrované v týchto krajinách, sa preto môžu ľahko domnievať, že opatrenia prijaté prijímajúcim štátom sú pre ne škodlivé, pretože obmedzujú slobody Únie. Štáty, ktoré uznávajú zásadu reality, to jest zásadu teritoriality, však v praxi môžu klásť väčší dôraz na problematiku týkajúcu sa diskriminačného prístupu k zahraničným podnikom. Záujem zjednotiť obchodné registre majú zjavne najmä krajiny vyvážajúce kapitál, pričom krajiny dovážajúce kapitál považujú za dôležitejšie prijať právne predpisy v tejto oblasti.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   EHSV víta zverejnenie smernice, ktorú považuje za dôležitý pokrok vo vývoji jednotného trhu. Realizácia cieľov skutočne umožňuje plniť širšie ciele obchodných podnikov, pracovníkov, spotrebiteľov a občanov EÚ, tak ako to Výbor uviedol v súvislosti so zelenou knihou: „Prepojenie obchodných registrov by malo odrážať ciele dvoch strategických dokumentov: stratégie Európa 2020 a iniciatívy Small Business Act, a malo by zvýšiť transparentnosť a uľahčiť spoluprácu medzi podnikmi, ako aj zredukovať prekážky brániace cezhraničným obchodným aktivitám a znížiť administratívnu záťaž, najmä pre malé a stredné podniky. Všetky tieto aspekty majú kľúčový význam pre upevnenie jednotného trhu a podporu vyrovnaného a udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako sa zdôrazňuje aj v oznámení Európskej komisie ‚Najskôr myslieť v malom‘ – Iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu – KOM(2008) 394 v končenom znení (2).“

4.2   Výbor okrem toho konštatuje, že návrh vo svojej súčasnej podobe, ktorý plánuje zjednotiť údaje a najdôležitejšie opatrenia a dobrovoľnú spoluprácu plánuje nahradiť právnou povinnosťou na celom území EÚ, spĺňa len niektoré z uvedených základných požiadaviek. Výbor rovnako považuje za prijateľné smerovanie právnych predpisov týkajúcich sa administratívnych nákladov a ochrany údajov, domnieva sa však, že mnohé body bude ešte potrebné spresniť.

4.3   Ja však potrebné konštatovať, že návrh ešte stále obsahuje nejasnosti v súvislosti s jeho realizáciou. Jednotlivé podrobnosti v podstate presúva na obdobie, keď sa budú prijímať budúce právne predpisy, hoci by bolo vhodné, aby sme o nich mali informácie už teraz. Návrh na preskúmanie by napr. takisto mohol obsahovať viac informácií o niektorých normách a obsahoch, vzhľadom na to, že sa niektoré z nich uvádzajú v zelenej knihe a očakávala sa na ne odpoveď. Bolo teda potrebné vyjadriť sa k ich praktickému charakteru. Z toho dôvodu EHSV v tejto veci naďalej trvá na svojich stanoviskách, ktoré vyjadril vo vzťahu k zelenej knihe, a želá si, aby sa zapracovali do plánovaných legislatívnych ustanovení.

4.4   EHSV má pocit, že Európska únia tým premeškala príležitosť urobiť väčší krok smerom k rozsiahlejšej harmonizácii práva obchodných spoločností, tak ako sa uvádza v bode 3. Výbor si uvedomuje skutočnosť, že v dôsledku výrazných právnych a inštitucionálnych rozdielov je ťažké pokročiť v tomto širšom okruhu problémov a že harmonizácia obchodného práva spoločností je prácou na jedno desaťročie. Registrácia je však jedným z jej aspektov, a keďže sa podrobne nezaoberáme touto otázkou, premeškali sme príležitosť hľadať spoločné formulácie a začať o nich diskutovať. Program BRITE je okrem toho dobrým príkladom na to, že príslušné subjekty sa vedia k všeobecnej spokojnosti dohodnúť na mnohých detailných otázkach prostredníctvom sebaregulácie.

4.5   Výbor považuje za veľký nedostatok, že v právnych predpisoch sa nespomína otázka presunu sídla, ktoré zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu na zjednocujúcom sa trhu, tak ako sa uvádza aj v zelenej knihe. EHSV hodnotí ako premeškanú príležitosť tú skutočnosť, že zákonodarca sa nesnažil presadiť ako model smernicu o transparentnosti cenných papierov, na ktorú sa ale odvoláva.

4.6   V rámci tohto postupu by možno bolo potrebné, keby návrh konsolidoval tri upravené smernice a keby skutočne autonómnym spôsobom formuloval požiadavky Únie v tejto oblasti (3). V dôsledku úprav a delegovaných aktov, ktoré budú prijaté neskôr, bude realizácia menej jasná, najmä vzhľadom na skutočnosť, že skúmaný návrh bližšie nevymedzuje úlohy týkajúce sa riadenia registra a spolupráce obchodných registrov členských štátov.

4.7   Výbor zastáva názor, že pri plnení stanovených cieľov sa objavia nové ťažkosti, keďže podľa znenia návrhu, a dúfajme, že nie podľa pôvodne skúmaných cieľov, fóra spolupráce v oblasti registrácie, ktoré boli doteraz aktívne na európskej úrovni, či už boli oficiálne, pôsobili na základe dobrovoľnosti alebo vyšli z trhu, nebudú mať svoje miesto v rámci novej spolupráce. EHSV súhlasí s tým, že jednotný európsky portál elektronickej justície e-Justice musí byť ústredným miestom prístupu k informáciám právneho charakteru, domnieva sa však, že je dôležité dbať na to, aby sa zachoval dostatočný priestor pre iniciatívy sledujúce rôzne a pripadne aj širšie ciele. Výbor takisto zdôrazňuje, že „spolupráca v tejto oblasti medzi inštitúciami EÚ a jednotlivými štátmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou je mimoriadne dôležitá“ (4). EHSV dúfa, že bude zapojený aj do plánovaných legislatívnych etáp a že bude naďalej partnerom Komisie pri príprave týchto budúcich právnych predpisov.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   EHSV podporuje úpravy uvedené v návrhu týkajúce sa smerníc 89/666EHS a 2005/56/ES.

5.2   Pokiaľ ide o úpravu smernice 2009/101/ES, výbor sa domnieva, že je dôležité, aby údaje boli zverejnené čo najskôr, teda v čo najkratšej možnej lehote vzhľadom na technické a právne obmedzenia. EHSV zastáva názor, že v krátkodobom horizonte je možné radikálne skrátiť navrhovanú lehotu. Upriamuje však pozornosť na skutočnosť, že aj táto lehota môže byť v niektorých prípadoch príliš dlhá, a preto bude možno potrebné oveľa rýchlejšie zverejniť vyhlásenie o úpravách, a to pomocou jednotnej európskej platformy na základe „zverejnenia“ (5), ktoré bude nasledovať bezprostredne po oznámení na miestnej úrovni, a ktoré sa potvrdí neskôr. Súčasné počítačové systémy to umožňujú.

5.3   Pokiaľ ide o náklady spojené s touto informačnou službou, je potrebné jasne stanoviť, či celkové náklady budú hradené z príspevkov oznamovateľa, alebo či bude musieť platiť aj ten, kto žiada o poskytnutie informácie. V tejto otázke sú systémy členských krajín odlišné. Podľa súčasnej platnej praxe sa za službu platí len prípade, ak požadované informácie majú prísť z obchodného registra druhej krajiny. Výbor naďalej dúfa, že žiadosť o poskytnutie základnej informácie bude v rámci jednotného európskeho systému bezplatná (6).

5.3.1   Výbor sa domnieva, že je potrebné, aby sa za základné informácie pre obchodné spoločnosti, obchodných partnerov, spoločníkov, veriteľov a pracovníkov považovali informácie o mieste podnikania, vedení podniku, hospodárskej a právnej situácii spoločnosti a jej odolnosti, ako aj presné účtovné údaje a bilancie.

5.3.2   Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nebola objasnená otázka nákladov na výstavbu a využívanie systému. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje návrh na vypracovanie štúdie vplyvu, ktorá by umožnila toto hodnotenie. Trvá však na tom, že je potrebné, aby Únia počítala s vyčlenením finančných prostriedkov na pokrytie týchto nákladov.

5.4   Výbor víta skutočnosť, že údaje budú prístupne elektronicky. Dúfa však, že využite systému umožní čo najpriamejší prístup k informáciám. Zároveň uznáva, že v tejto otázke je potrebné, aby existovala vyváženosť medzi požiadavkami verejnosti a rýchlym a bezpečným fungovaním. Výbor je presvedčený, že je možné dosiahnuť uspokojivý kompromis, ktorý v konečnom dôsledku prispeje k posilneniu verejnosti. Ďalším základným očakávaním Výboru v súvislosti s jednotným systémom je to, aby umožnil maximálne znížiť zverejňovanie informácií v papierovej podobe a tým aj náklady na zverejnenie.

5.4.1   EHSV upriamuje pozornosť na skutočnosť, že môžu vzniknúť rozpory medzi povinnosťami EÚ v oblasti oznamovania informácií a právnymi normami, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov (napr. otázka týkajúca sa zásady prezumpcie správnosti aktov). Táto situácia je z dlhodobého hľadiska neudržateľná.

5.5   Výbor sa domnieva, že existujú jednoduché technické riešenia aj pre jazykové problémy, za predpokladu, že budú uskutočnené rozsiahle prípravné práce. Súčasný softvér pre prekladacie programy umožňuje bezproblémové zverejňovanie normatívnych textov v ktoromkoľvek jazyku, ak sú tieto texty k dispozícií a boli schválené na základe príslušných konzultácií. Takáto normalizácia je možná najmä v prípade základných informácií a účtovných dokumentov.

5.6   V súvislosti s ochranou údajov EHSV považuje za vhodné, aby sa v prípade registrov podnikov uplatňovali ustanovenia smernice 95/46/ES o ochrane osobných údajov.

5.7   EHSV súhlasí s 1. januárom 2014 ako termínom, do ktorého členské štáty musia vykonať potrebné právne akty. Domnieva sa však, že je nevyhnutné, aby EÚ stanovila interný konečný termín na uplatnenie opatrení, ktoré boli prijaté v delegovaných aktoch. Týmto spôsobom sa na celom území Európskej únie zabezpečí dobré fungovanie štruktúry umožňujúcej rýchly a jednotný prístup k informáciám o obchodných spoločnostiach.

---

(1)  Prvú a jedenástu smernicu je skutočne ľahké skombinovať vzhľadom na ich analogický obsah (právo obchodných spoločností zverejňovať informácie), zatiaľ čo v prípade smernice týkajúcej sa cezhraničného zlúčenia je to len jeden osobitný aspekt, ktorým je prehľadnosť obchodných registrov v prípade cezhraničných operácií.

(2)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 120.

(3)  Prvú a jedenástu smernicu je skutočne ľahké skombinovať vzhľadom na ich analogický obsah (právo obchodných spoločností zverejňovať informácie), zatiaľ čo v prípade smernice týkajúcej sa cezhraničného zlúčenia je to len jeden osobitný aspekt, ktorým je prehľadnosť obchodných registrov v prípade cezhraničných operácií.

(4)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 120, ods. 6.7.

(5)  Išlo by o správy alebo informácie zverejnené v európskej elektronickej sieti, ku ktorým by mali zainteresované strany priamy prístup.

(6)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 120, ods. 1,5.

---